Európsky parlament,

‐   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu podpísanú v Ríme 25. marca 1957 (ďalej len "Zmluva o Euratome"),

‐   so zreteľom na preambulu Zmluvy o Euratome, v ktorej sa odkazuje na jej pôvodné poslanie vytvoriť Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), ktoré vytvorí podmienky potrebné pre rozvoj silného jadrového priemyslu, ktorý rozšíri výrobu energie, povedie k modernizácii technických procesov a prispeje v mnohých ďalších oblastiach k prosperite ľudu,

‐   so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, a najmä na jeho uznesenie zo 14. novembra 1978(1) a rozsudky z 22. apríla 1999(2) a z 10. decembra 2002(3),

‐   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom "Energetická politika pre Európu" (KOM(2007)0001),

‐   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Jadrový objasňujúci program predložený podľa článku 40 Zmluvy o Euratome na vyjadrenie stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru" (KOM(2006)0844),

‐   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(4),

‐   so zreteľom svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávky energie v Európskej únii(5),

‐   so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. decembra 2006 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj pre jadrovú bezpečnosť a bezpečnostnú pomoc(6),

‐   so zreteľom na smernicu Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva(7),

‐   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/970/Euratom z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 - 2011)(8),

‐   so zreteľom na nariadenie Rady (Euratom) č. 1908/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na činnosti v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a šírenia výsledkov výskumu (2007 – 2011)(9),

‐   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/976/Euratom z 19. decembra 2006 o osobitnom programe, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011)(10),

‐   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/977/Euratom z 19. decembra 2006 o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011)(11),

‐   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o návrhu nariadenia Rady týkajúceho sa uplatňovania Protokolu 9, ktorý je súčasťou prílohy k Aktu o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k Európskej únii, o jadrovej elektrárni Bohunice V1 na Slovensku(12),

‐   so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. novembra 2005 o využívaní finančných zdrojov určených na odstavenie jadrových elektrární(13),

–   so zreteľom na výsledky verejného vypočutia zorganizovaného Výborom pre priemysel, výskum a energetiku na túto tému 1. februára 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A6-0129/2007),

A.   keďže vzhľadom na nové potreby a výzvy boli zmluvy opätovne zásadne revidované, a keďže Zmluva o Euratome bola vo svojej päťdesiatročnej histórii zmenená len jediný raz(14), no jej základné ustanovenia a jej podstata ostali nezmenené,

B.   keďže napriek tomu, že Zmluva o Euratome bola počas päťdesiatich rokov zmenená len v malej miere, vznikol počas tohto obdobia na jej základe značný objem sekundárnych právnych predpisov a stala sa predmetom značného počtu rozsudkov Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré napríklad podstatne rozšírili jej pôvodný rozsah pôsobnosti,

C.   keďže Zmluva o Euratome zaviedla prísne bezpečnostné normy pre zaobchádzanie s rádioaktívnymi palivovými článkami a odpadom v EÚ, stanovuje jednotné bezpečnostné normy na ochranu zdravia zamestnancov a verejnosti, ako aj postupy implementáciu týchto noriem a zasadzuje sa proti rozširovaniu jadrového materiálu na vojenské účely,

D.   keďže Zmluva o Euratome poskytuje úplný a jednotný právny rámec týkajúci sa bezpečného využitia jadrovej energie v Európe v prospech všetkých členských štátov,

E.   keďže niektoré členské štáty nikdy nevyužili jadrové elektrárne, iné majú aktívnu politiku postupného ukončenia ich činností a iné naďalej podporujú svoj jadrový sektor,

F.   keďže vo svojom návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu (Ústavná zmluva) Konvent navrhol, aby sa Zmluva o Euratome oddelila od právnej štruktúry budúcej ústavy; keďže Konvent pri svojej práci týkajúcej sa budúcnosti EÚ a podpísania Ústavnej zmluvy zachoval ustanovenia Zmluvy o Euratome v ich súčasnom stave vo forme pripojeného protokolu,

G.   keďže Nemecko, Írsko, Rakúsko, Maďarsko a Švédsko pripojili k Ústavnej zmluve vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že základné ustanovenia Zmluvy o Euratome sa musia modernizovať, a ktoré vyzýva k "čo najskoršiemu" zvolaniu konferencie na revíziu zmluvy,

H.   keďže nedávne rozšírenie EÚ zvýšilo rôznorodosť jej zdrojov v oblasti jadrovej energetiky a potrebu akcie Spoločenstva v jadrovej oblasti,

I.   keďže 50. výročie podpísania Zmluvy o Euratome poskytuje Európskemu parlamentu príležitosť preskúmať jej obsah a význam a vyjadriť znepokojenie nad skutočnosťou, že jej hlavné ustanovenia neboli za 50 rokov, odkedy nadobudli účinnosť, zmenené a doplnené,

J.   keďže tieto úvahy o stálosti Zmluvy o Euratome nemožno oddeliť od cieľov, ktoré Komisia sleduje v prospech európskej politiky zameranej na bezpečnejšiu, udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu formu energetiky a prispievajú k boju proti klimatickým zmenám ako vyplýva z nedávneho oznámenia Komisie z 10. januára 2007,

50 rokov Zmluvy o Euratome

1.   zdôrazňuje, že EÚ sa po roku 1957 a po uzavretí Zmluvy o Euratome stala svetovým lídrom jadrového priemyslu a jedným z hlavných aktérov jadrového výskumu v oblasti kontrolovaného jadrového štiepenia a jadrovej syntézy; poznamenáva, že európsky priemysel je prítomný v celom cykle jadrového paliva a dokázal vyvinúť pôvodné technológie, z ktorých niektoré ako napríklad technológia obohatenia ultraodstreďovaním sú výsledkom partnerstiev na európskej úrovni;

2.   poznamenáva, že prostredníctvom takmer úplného ovládania palivového cyklu jadrový sektor Európskej únie v tejto fáze diskusií o energetickej závislosti ponúka EÚ záruky priemyselnej a technologickej nezávislosti, predovšetkým v súvislosti s obohacovaním palív;

3.   pripomína, že najmä vďaka Zmluve o Euratome produkovala jadrová energetika koncom roka 2006 prostredníctvom 152 reaktorov rozmiestnených v 15 členských štátoch 32 % európskej elektrickej energie, čo predstavuje najväčší podiel na výrobe elektriny produkovanej z neuhlíkových zdrojov v EÚ, a ako jedna z najkonkurencieschopnejších môže prispieť k naplneniu cieľov energetickej politiky pre Európu, ako sú vymedzené v uvedenom oznámení Komisie z 10. januára 2007;

4.   zdôrazňuje v súvislosti s bojom proti klimatickým zmenám, že Komisia vo svojej Zelenej knihe s názvom "Smerom k európskej stratégii zabezpečenia dodávok energie" (KOM(2000)0769) odhaduje, že v roku 2010 by jadrová energia ušetrila viac ako 300 miliónov ton emisií CO2, čo je rovnaké množstvo emisií CO2, ako vyprodukuje 100 miliónov vozidiel; pripomína, že Komisia v prílohe I k svojmu oznámeniu z 10. januára 2007 považovala jadrovú energiu, po veternej energii a malých vodných elektrárňach, za zdroj energie produkujúci najmenej uhlíkových emisií;

5.   poznamenáva, že zakladateľské krajiny Euratomu stanovili balík ustanovení rozdelených do desiatich kapitol, ktorých cieľom je prísne regulovať rozvoj jadrovej energetiky v rámci Spoločenstva a ktoré sa stále uplatňujú a sústavne obohacujú právnymi predpismi prijatými na základe Zmluvy o Euratome a sú významným prínosom k bezpečnej prevádzke jadrových zariadení v Európe;

6.   poznamenáva, že medzi členskými štátmi už v oblasti jadrovej energetiky neexistuje konsenzus, aký vládol v roku 1957;

7.   poznamenáva, že očakávania spojené s jadrovou energetikou vyjadrené v Zmluve o Euratome pred piatimi desaťročiami sa zmenili; konštatuje, že tieto očakávania dnes súvisia skôr s potrebou mať v Zmluve o Euratome vhodný právny rámec, ktorý by riadil dohľad nad využívaním jadrovej energie v EÚ a poskytol rámec pre začlenenie krajín, ktoré využívajú jadrovú energiu, do EÚ transpozíciou acquis communautaire zo Zmluvy o Euratome; je si vedomý skutočnosti, že významné kapitoly hlavy II Zmluvy o Euratome umožnili ochranu verejnosti, pracujúcich a životného prostredia voči ionizujúcemu žiareniu (kapitola III), rozvoj výskumu v oblastiach zaobchádzania s odpadom a bezpečnosti jadrových zariadení (kapitola I) a presadzovanie záruk týkajúcich sa štiepneho materiálu v Európe (kapitola VII);

8.   pripomína, že prvé výskumné činnosti sa rozvíjali najprv v rámci Zmluvy o Euratome (kapitola I) a že táto zmluva dala vznik Spoločnému výskumnému centru, teda prvej výskumnej inštitúcii EÚ; nalieha, aby bol program jadrového výskumu a vývoja zaradený do rozpočtu programu všeobecného výskumného rámca a podliehal takej istej kontrole a povinnej zodpovednosti pred verejnosťou ako všetky ostatné výskumné programy;

9.   domnieva sa, že právne predpisy vypracované na základe kapitoly III Zmluvy o Euratome (ochrana zdravia) musia ostať v rámci zodpovednosti EÚ s cieľom zaistiť uplatňovanie základných noriem na ochranu pracovníkov a verejnosti a ich rozšírenie na životné prostredie, a aby postupne zohľadňovali výsledky medzinárodných vedeckých štúdií;

10.   zdôrazňuje, že rozsah týchto právnych predpisov sa neobmedzil na regióny, na ktorých sú jadrové elektrárne, ale teraz zahŕňa aj ochranu susedných členských štátov a nečlenských krajín EÚ, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom vykonávania stálych kontrol vypúšťania rádioaktívneho odpadu a prijatia predpisov o zásielkach vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu, o ochrane potravinového reťazca a o radiologických haváriách;

11.   berie na vedomie, že kapitola IV Zmluvy o Euratome (investície) mala za cieľ získať na úrovni Spoločenstva presné informácie o investičných projektoch členských štátov;

12.   poznamenáva však, že Komisia pri uverejňovaní svojich informatívnych jadrových programov Spoločenstva (PINC) neodhadla reálne potreby investícií do jadrovej energetiky najmä z hľadiska problematiky bezpečnosti energetického zásobovania, boja proti klimatickým zmenám a konkurencieschopnosti EÚ v súvislosti s celosvetovým obnovením jadrového sektora;

13.   víta však, že do Zmluvy o Euratome bola začlenená požiadavka na poskytovanie podrobných informácií o akejkoľvek novej investícii v Európe v jadrovej oblasti – požiadavka špecifická pre európsky jadrový priemysel, ktorá umožňuje kompletne monitorovať jadrové činnosti EÚ;

14.   domnieva sa, že spoločné podniky (kapitola V Zmluvy o Euratome) sú cenným nástrojom na uplatňovanie verejných politík, najmä v oblasti výskumu, kde sa tento právny nástroj veľakrát použil, predovšetkým pri zriadení projektu Spoločný európsky torus (JET) v Culhame v roku 1978 a prednedávnom pri zriadení európskej právnickej osoby na spustenie projektu Medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER);

15.   domnieva sa, že vďaka vytvoreniu agentúry (kapitola VI), ktorá zodpovedá za zásobovanie užívateľov v rámci EÚ v súlade so zásadou rovnosti prístupu k zdrojom, disponuje Zmluva o Euratome nástrojom, ktorý je v súčasnosti, keď sa diskutuje o otázke bezpečnosti energetického zásobovania, veľmi významným;

16.   nazdáva sa, že bezpečnostné kontroly (kapitola VII) sú jedným z hlavných úspechov uplatňovania Zmluvy o Euratome a že poskytujú Komisii prostriedky na zistenie zásob a tokov jadrových surovín v EÚ;

17.   berie na vedomie, že tieto bezpečnostné kontroly poskytujú krajinám dodávajúcim jadrové materiály skutočnú záruku, pokiaľ ide o použitie týchto materiálov, a dopĺňajú kontroly nešírenia jadrových zbraní, ktoré vykonáva Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE);

18.   konštatuje, že podľa kapitoly X Zmluvy o Euratome (vonkajšie vzťahy) pristúpenie Euratomu k niekoľkým medzinárodným dohovorom, najmä k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a k Spoločnému dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, umožnilo Spoločenstvu podieľať sa na medzinárodnom úsilí riešiť túto problematiku a podporovať výrazný pokrok dosahovaný v EÚ;

19.   konštatuje takisto, že na základe kapitoly X Zmluvy o Euratome uzavrel Euratom niekoľko dohôd o spolupráci v oblasti výskumu, zúčastnil sa na medzinárodných projektoch, akými sú napr. Medzinárodné fórum IV. generácie o jadrových reaktoroch budúcnosti a uskutočnil medzinárodné rokovania o projekte ITER;

Diskusie v rámci inštitúcií

20.   poznamenáva, že hlavné ustanovenia Zmluvy o Euratome neboli zmenené od nadobudnutia účinnosti 1. januára 1958;

21.   potvrdzuje, že podľa zásady subsidiarity rozhoduje každý jeden členský štát samostatne o tom, či bude využívať jadrovú energiu;

22.   ďalej poukazuje na skutočnosť, že niektoré členské štáty, ktoré sú otvorene proti využívaniu jadrovej energie a sú členmi Spoločenstiev (Európske spoločenstvo a Euratom), nikdy neboli nijakým spôsobom vyzvané, aby na svojom území vyrábali jadrovú energiu; v tejto súvislosti poznamenáva, že počas mnohých rokov Zmluva o Euratome pri podporovaní jadrovej energie neukladá žiadnu povinnosť, ale stanovuje právny rámec, ktorý môžu všetci využívať;

23.   zdôrazňuje, že Zmluva o Euratome nebráni rozvoju vnútorného trhu s elektrickou energiou a ani zďaleka nepredstavuje prekážku voľnému pohybu tovaru, osôb a kapitálu; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že bežné právne predpisy stanovené na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Zmluvy o ES) sa tiež uplatňujú na činnosti v jadrovej oblasti a ako príklad uvádza, že pohyb jadrového materiálu, zariadení a technológií v rámci EÚ a mimo nej sa uskutočňuje na základe pravidiel o dohľade nad tovarom dvojakého použitia, vychádzajúcich z obchodnej politiky stanovenej v Zmluve o ES; dodáva, že právne predpisy vychádzajúce zo Zmluvy o Euratome podliehajú pravidlám o hospodárskej súťaži a nariadeniam o štátnej podpore, ako sa uvádza v hlave VI Zmluvy o ES; z toho usudzuje, že Zmluva o Euratome v žiadnom prípade nepredstavuje ochranársky rámec pre jadrovú energetiku;

24.   konštatuje, že Zmluva o Euratome poskytuje krajinám, ktoré si zvolili možnosť výroby jadrovej energie, nástroje na jej rozvoj (spoločné podniky, podpora výskumu a vývoja, pôžičky od Euratomu), ale poskytnutie týchto nástrojov doplňuje o striktný právny rámec (ochrana zdravia, kontrola jadrovej bezpečnosti a zásobovania) na účel ubezpečenia tých členských štátov, ktoré si túto alternatívu nevybrali;

25.   konštatuje, že právny rámec Euratomu sa pre dobro Spoločenstva uplatňuje aj na členské štáty, ktoré síce nevyrábajú jadrovú energiu, ale majú na svojom území reaktory pre jadrový výskum, a týmto členským štátom navrhuje nástroje (ako napr. rámcové programy Euratomu pre výskum a vývoj), ktoré im umožňujú využiť financovanie napríklad v oblasti lekárskeho výskumu;

26.   domnieva sa, že napriek rôznorodosti názorov na jadrovú energeitiku boli ustanovenia Zmluvy o Euratome, ktoré pomohli predísť šíreniu jadrového materiálu a koré sa týkajú zdravia, bezpečnosti a predchádzania rádioaktívnej kontaminácii, veľmi prospešné a mali by sa starostlivo zladiť s ustanoveniami Zmluvy o ES o zdraví a bezpečnosti;

Nedostatky

27.   ľutuje, že vývoj právomocí Európskeho parlamentu, a najmä ich rozšírenie o spolurozhodovací postup na prijatie väčšiny európskej legislatívy, nebol zohľadnený v Zmluve o Euratome; domnieva sa, že napriek odbornému charakteru Zmluvy o Euratome má Európsky parlament právo formálne sa podieľať na právnych aktoch, ktorých právnym základom je Zmluva o Euratome;

28.   za dôkaz neprijateľného deficitu demokracie pobažuje skutočnosť, že Európsky parlament je takmer úplne vylúčený z legislatívneho postupu v rámci Euratomu a je konzultovaný len v prípade jednej z desiatich kapitol Zmluvy o Euratome;

29.   poznamenáva však, že Európsky parlament je prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody spojený s rokovaniami o siedmom rámcovom programe Euratomu v oblasti - jadrového výskumu a vzdelávania (2007 – 2011) (7. rámcový program Euratomu); poznamenáva tiež, že v súvislosti s najnovšími dokumentmi, ktorými sa zaoberal parlamentný Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (7. rámcový program Euratomu, smernica o preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva, nástroj jadrovej pomoci atď.), aj keď podľa postupu je potrebná iba konzultácia s Európskym parlamentom, Rada pravidelne, úplne alebo čiastočne, zohľadňuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navrhnuté Európskym parlamentom k textom Euratomu; nedomnieva sa však, že to možno považovať za dostatočné;

30.   zdôrazňuje význam článku 203 Zmluvy o Euratome, ktorý umožňuje flexibilitu – ako aj v súvislosti s vytvorením nástroja jadrovej spolupráce – na uskutočnenie legislatívnych iniciatív, ktoré pôvodne neboli obsiahnuté v Zmluve o Euratome; domnieva sa, že existuje potreba preskúmať, ako by sa článok 203 mohol použiť na vytvorenie nových iniciatív, prípadne úprav Zmluvy o Euratome;

31.   ľutuje, že chýba legislatívny súbor vo veci harmonizovaných noriem pre oblasti jadrovej bezpečnosti, nakladania s rádioaktívnym odpadom a postupného odstavovania jadrových elektrární so skutočnou pridanou hodnotou, predovšetkým v porovnaní so súčasným medzinárodným rámcom;

32.   vyzýva Komisiu, aby vychádzala zo skúsenosti získanej pri uplatňovaní dohovorov upravených MAAE (Dohovor o jadrovej bezpečnosti a Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom) a zohľadnila hodnotenie najpokrokovejších vnútroštátnych postupov v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktoré vypracovala Agentúra pre jadrovú energiu OECD (NEA); berie na vedomie, že spoločné iniciatívy ako napr. iniciatívy Združenia západoeurópskych dozorných orgánov v oblasti jadrovej energetiky (Western Europe Nuclear Regulators Association (WENRA)), ktorých cieľom je rozvíjať spoločnú koncepciu jadrovej bezpečnosti, môžu prispieť k vytvoreniu základu pre legislatívu;

33.   poznamenáva, že ako potvrdzuje vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora vo veci C-29/99 Komisia/Rada, Komisia má právomoci v oblasti jadrovej bezpečnosti v zmysle Zmluvy o Euratome a je oprávnená v tejto oblasti predkladať návrhy;

Usmernenia pre budúcnosť

34.   domnieva sa, že Zmluva o Euratome je v danom okamihu aj napriek svojim nedostatkom stále nevyhnutným právnym rámcom, a to nie len pre členské štáty, ktoré chcú rozvíjať jadrovú energetiku, ale aj pre tie členské štáty, ktoré chcú mať prospech z ochranných právnych nástrojov pre seba, pre svojich obyvateľov a pre svoje životné prostredie;

35.   opakuje svoju požiadavku zvolať medzivládnu konferenciu s cieľom uskutočniť komplexnú revíziu Zmluvy o Euratome, zrušiť zastarané ustanovenia tejto zmluvy, zachovať regulačný rámec pre odvetvie jadrovej energetiky na úrovni EÚ, zrevidovať zostávajúce ustanovenia z hľadiska modernej a trvalo udržateľnej jadrovej politiky a začleniť ich do samostatnej kapitoly o energetike;

36.   zdôrazňuje, že ustanovenia Zmluvy o Euratome sú stredobodom diskusií týkajúcich sa problematiky priemyslu v spojitosti s Lisabonskou stratégiou a energetickej otázky (najmä z hľadiska zásobovania) v čase, keď sa EÚ usiluje vymedziť európsku zostavu energetických zdrojov s malým podielom uhlíka, ktorá by bola konkurencieschopná a v rámci možností "domáca";

37.   opätovne v tejto súvislosti pripomína, že jadrová energia v súčasnosti tvorí 32 % elektrickej energie EÚ a že Komisia ju vo svojom oznámení z 10. januára 2007 považuje za jeden z hlavných európskych energetických zdrojov bez CO2 a tretí najlacnejší zdroj v Európe, bez internalizácie nákladov na CO2; domnieva sa preto, že je potrebné, aby EÚ v súlade so Zmluvou o Euratome obhájila svoju priemyselnú a technickú vedúcu pozíciu v súvislosti s mohutným obnovením jadrových činností zo strany ostatných účastníkov (Rusko, USA) a vznikom nových svetových účastníkov v jadrovej oblasti (Čína a India), ktorí budú zo strednodobéého hľadiska konkurentmi EÚ;

38.   domnieva sa, že neprítomnosť právneho rámca, ktorý poskytuje Zmluva o Euratome, by viedla k opätovnému zoštátneniu jadrovej politiky v Európe, t. j. ústup acquis communautaire, a spôsobila by riziko právnej neistoty pre všetkých 27 členských štátov;

39.   žiada, aby sa dodržiavali zásady hospodárskej súťaže a rovnaké prílwžitosti pre rôzne energetické zdroje;

40.   domnieva sa, že aj vypustenie jednej alebo viacerých kapitol zo Zmluvy o Euratome alebo zlúčenie určitých ustanovení do Zmluvy o ES by narušilo vyváženosť Zmluvy o Euratome ako celku tým, že by to oslabilo dohľad nad využívaním jadrovej energie v Európe; dodáva, že chýbajúci jednotný právny rámec by spôsobil budúcim členským štátom problémy pri prijímaní acquis Euratomu;

41.   domnieva sa, že dohľad nad využívaním jadrovej energie v Európe si vzhľadom na osobitné vlastnosti tohto energetického zdroja vyžaduje udržiavať účelový právny rámec, ako napríklad Zmluvu o Euratome, ktorá už 50 rokov preukazuje užitočnosť všetkých svojich ustanovení; dodáva, že jej čiastočné začlenenie do predpokladanej kapitoly o energii v Zmluve o ES by oslabilo celkový právny dohľad nad jadrovou energetikou v Európe a zrušilo by osobitné postupy jadrovej kontroly, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté v Zmluve o Euratome;

42.   nazdáva sa však, že Zmluva o Euratome si vyžaduje určitú reformu;

43.   domnieva sa, že nezávisle od možnosti krátkodobých úprav je nevyhnutná celková revízia Zmluvy o Euratome s cieľom odstrániť nedostatok demokracie a postaviť otázky spoločnej bezpečnosti do centra jadrových činností EÚ a jej členských štátov;

44.   žiada o revíziu postupov rozhodovania obsiahnutých v Zmluve o Euratome, ktoré by umožnilo Európskemu parlamentu úzko sa zapojiť do legislatívnych postupov v oblasti jadrovej energetiky, čím by sa zabezpečila väčšia transparentnosť a plná účasť občanov EÚ; preto žiada Radu a Komisiu, aby riešili deficit demokracie spojený so Zmluvou o Euratome a rozšírili spolurozhodovací postup aj na právne predpisy prijímané na jej základe;

45.   domnieva sa, že tieto zmeny by sa mohli uskutočniť prostredníctvom článku 203 Zmluvy o Euratome bez toho, aby nutne došlo k narušeniu celkovej štruktúry a obsahu zmluvy; vyzýva Radu, aby túto možnosť zvážila;

46.   zdôrazňuje, že v súvislosti s nutnosťou prispôsobiť európsku energetickú politiku a predĺžiť životnosť elektrární vyvstáva súrna potreba vypracovať rozsiahly súhrn právnych predpisov a prijať na úrovni Spoločenstva konkrétne opatrenia v oblasti jadrovej bezpečnosti, nakladania s rádioaktívnym odpadom a postupného odstavovania jadrových elektrární, ako aj prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že sa výskumu a vývoju zameraným na podporu bezpečného využívania jadrovej energie dostane čo najväčšej možnej pozornosti a podpory; vyzýva Komisiu, aby preskúmala príslušné návrhy svojich právnych predpisov a predložila nové návrhy smerníc zameraných na bezpečnosť jadrových zariadení, nakladanie s odpadom a uzavretie a odstavenie jadrových zariadení, pričom zohľadní zásadu "znečisťovateľ platí";

47.   naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby túto problematiku urýchlene preskúmali a uskutočnili v tomto ohľade s Európskym parlamentom rozsiahle konzultácie;

48.   vyzýva, aby sa na európskej úrovni rozvíjali vzdelávacie a školiace programy v jadrovej oblasti a aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie financovania ambicióznych výskumných programov, ktoré umožnia odpovedať na výzvy v oblasti jadrového štiepenia (bezpečnosť, nakladanie s odpadom, budúce reaktory) a ochrany pred radiáciou, a zachovať primerané právomoci a ľudské zdroje s cieľom ponechať jadrovú alternatívu otvorenú na základe trvalo udržateľného a konkurencieschopného európskeho priemyslu;

49.   žiada, aby sa zaviedol európsky mechanizmus na koordináciu osvedčených vnútroštátnych postupov zameraný na ochranu pracovníkov a verejnosti pred radiáciou a aby dopĺňal harmonizáciu, ktorú už v tejto oblasti dosiahla Zmluva o Euratome;

50.   dôrazne nabáda Komisiu, aby pravidelne vypracúvala tak, ako to ustanovuje Zmluva o Euratome, skutočne výhľadové programy PINC v oblasti cieľov jadrovej produkcie a investícií v globálnom kontexte narastajúcej konkurencie v tejto oblasti, ktoré by zohľadnili aj ciele zníženia emisií skleníkových plynov; poznamenáva v tejto súvislosti, že využívanie všetkých ostatných zdrojov energie je tiež v právomoci štátov, avšak ciele (niekedy dokonca záväzné ciele) sú stanovené na úrovni Spoločenstva, ako je to v prípade obnoviteľných zdrojov energie;

51.   vyzýva Radu, aby vzhľadom na ciele týkajúce sa bezpečnosti dodávok a zníženia emisií CO2 určila koordinovanú politiku, ktorá by podporila investície a ktorá by bola v súlade s bezpečnostnými požiadavkami zameraná na predlžovanie životnosti a zlepšovanie výkonnosti súčasných reaktorov, ako aj na investície do nových zariadení;

52.   berie na vedomie iniciatívu Rady, ktorá uvažuje o založení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť, ochranu a nakladanie s odpadom;

53.   víta iniciatívu zriadiť európske jadrové fórum s cieľom umožniť diskusiu na vysokej úrovni s účasťou politikov, zástupcov priemyslu a občianskej spoločnosti;

54.   vyzýva k opätovnému oživeniu úlohy Zásobovacej agentúry Euratomu a k plnému využitiu rozsiahlych právomocí, ktoré jej boli udelené Zmluvou o Euratome; domnieva sa, že na túto úlohu netreba ani tak nazerať z hľadiska nedostatku uránu, ako skôr z hľadiska konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok, vrátane dodávok vyrobeného jadrového paliva; domnieva sa, že ustanovenia Zmluvy o Euratome jej poskytujú prostriedky na to, aby mohla byť skutočným monitorovacím strediskom pre jadrovú energiu a v tomto zmysle vyjadruje podporu prebiehajúcim úvahám o zlepšení postavenia Zásobovacej agentúry Euratomu;

55.   vyzýva na pokračovanie intenzívnej medzinárodnej spolupráce na základoch, ktoré položila Zmluva o Euratome, a vyzýva na sústavné posilňovanie spolupráce s MAAE, aby sa zabránilo akejkoľvek nadbytočnosti, pokiaľ ide o príslušné činnosti uvedenej agentúry a Euratomu, a aby sa zabezpečil najvyšší stupeň ochrany v oblastiach, akými sú ochrana pred radiáciou, jadrová bezpečnosť a nešírenie jadrových zbraní;

56.   žiada, aby na vysokej úrovni pokračovala medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a vývoja, ako v prípade projektu ITER alebo Medzinárodného fóra IV. generácie;

o
o   o

57.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Uznesenie vo veci 1/78, Zb. 1978, s. 2151. (2) Vec C-161/97 P, Kernkraftwerke Lippe-Ems Gmbh/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1999, s. I-02057. (3) Vec C-29/99, Komisia Európskych spoločenstiev/Rada Európskej únie, Zb. 2002, s. I-11221. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0603. (5) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 112. (6) Prijaté texty, P6_TA(2006)0599. (7) Ú. v. EÚ L 337, 5.12.2006, s. 21. (8) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 60. Korigendum uverejnené v Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2007, s. 21. (9) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 1. Korigendum uverejnené v Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2007, s. 4. (10) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 403. Korigendum uverejnené v Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2007, s. 139. (11) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 433. Korigendum uverejnené v Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2007, s. 149. (12) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s.108. (13) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s.117. (14) Zmluvou o Európskej únii, podpísanou 7. februára 1992 v Maastrichte.