Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 – a v nasledujúcich rokoch: Trvalo udržateľné ekosystémové služby v prospech ľudstva" (KOM(2006)0216),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 1998 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii biodiverzity Európskeho spoločenstva(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčných plánoch biodiverzity v oblasti ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a rozvoja a hospodárskej spolupráce(2),

–   so zreteľom na svoje stanovisko z 25. júna 1993 o návrhu rozhodnutia Rady vypracovaného Komisiou k záverom Dohovoru o biologickej diverzite(3),

–   so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(4) (smernica o vtákoch) a na svoje uznesenie zo 17. januára 2001(5) o vykonávaní smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(6) (smernica o biotopoch),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 31. mája 2001 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje šiesty enviromentálny akčný program Spoločenstva (2001 – 2010)(7) ,

–   so zreteľom na hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ (EUSDS) – obnovená stratégia(8),

–   so zreteľom na výsledok ôsmeho zasadnutia Konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 8) a tretieho zasadnutia strán Kartagénskeho protokolu o biologickej bezpečnosti (MOP 3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0089/2007),

A.   keďže v prípade, ak sa neprijmú rozsiahle opatrenia, sa súčasná znepokojujúca rýchlosť poklesu biologickej diverzity pravdepodobne zvýši a bude pokračovať,

B.   keďže stále existuje len málo adekvátnych ukazovateľov na efektívne stanovenie miery, do akej sa pri realizácii jednotlivých politík dodržiavajú požiadavky na ochranu biologickej diverzity, pričom jedným z najvýznamnejších je spoločný index vtákov osídľujúcich poľnohospodárske plochy,

C.   keďže biologická diverzita zohráva kľúčovú úlohu pri udržaní života a životných podmienok, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, prosperity ľudstva, ako aj pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia na rok 2015,

D.   keďže podľa správy OSN Miléniové hodnotenie ekosystémov za rok 2005 sa od začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia prejavil ústup v dvoch tretinách všetkých ekosystémov,

E.   keďže hlavnými faktormi spôsobujúcimi pokles biologickej diverzity sú klimatické zmeny, zhoršovanie životného prostredia, používanie intenzívnych poľnohospodárskych postupov a nevhodné lesné a vodné hospodárstvo,

F.   keďže poľnohospodárstvo ako užívateľ biologickej diverzity musí zohrávať kľúčovú úlohu pri riadení a udržovaní tejto biologickej diverzity; a keďže spoločná poľnohospodárska politika (SPP) musí odteraz podporovať modely udržateľnej výroby, ktoré budú ekonomicky životaschopné a zároveň umožnia ovplyvňovať životné prostredie, ako aj zhodnotenie a obnovu biologickej diverzity čo najväčšieho množstva živočíšnych, rastlinných a mikrobiálnych druhov,

G.   keďže je naliehavo potrebné zintenzívniť a koordinovať úsilie o zastavenie poklesu biologickej diverzity najneskôr do roku 2010,

1.   víta hore uvedené oznámenie Komisie (KOM(2006)0216) pre jeho koncepčný prístup, prioritné ciele na obdobie rokov 2007 – 2008 a kľúčové podporné opatrenia a považuje ho za vhodné východisko pre cielenejší prístup na dosiahnutie cieľa biologickej diverzity na rok 2010; takisto vyjadruje súhlas s rozhodnutím klásť dôraz na posilnenie realizácie súčasnej politiky a súčasných opatrení;

2.   víta Postupimskú iniciatívu, ktorú 17. marca 2007 schválila skupina G8+5 (Čína, India, Mexiko, Južná Afrika a Brazília) a ktorej cieľom je napomôcť obmedzenie rozsiahlej straty biodiverzity do roku 2010; nabáda skupinu G8+5, aby urýchlene uskutočnila prijatú iniciatívu a poskytla finančné prostriedky na ochranu oceánov, podporovala výskum a zlepšila monitorovanie druhov, ktorým hrozí vyhynutie;

3.   zdôrazňuje skutočnú hodnotu biologickej diverzity a naliehavosť jej ochrany pred ďalším zhoršovaním pod ľudským vplyvom a zasahovaním, okrem iného – no nielen – ťažbou, klimatickými zmenami a úbytkom biotopov;

4.   vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcim poklesom biologickej diverzity a s ním spojeným úbytkom ekosystémových služieb;

5.   uvedomuje si, aký zásadný význam majú zdravé ekosystémy pre prosperitu a blahobyt EÚ i celého sveta;

6.   zdôrazňuje, že klimatické zmeny a pokles biologickej diverzity spolu úzko súvisia a sú rovnako dôležité;

7.   opakovane zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné usilovať sa o splnenie záväzkov na zastavenie poklesu biologickej diverzity v EÚ do roku 2010 prijatých Európskou radou v Göteborgu v roku 2001 v kontexte stratégie trvalo udržateľného rozvoja a šiesteho environmentálneho akčného programu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zintenzívniť a koordinovať úsilie o zastavenie tohto trendu, konkrétne so zreteľom na krátky čas, ktorý zostáva na splnenie záväzkov do roku 2010; podporuje integrovaný prístup navrhovaný v oznámení Komisie, podľa ktorého by malo byť zastavenie poklesu prírodnej rôznorodosti súčasťou všetkých súvisiacich politík EÚ;

8.   uvedomuje si potenciálny význam vznikajúceho pojmu ekosystémových služieb, ako ho prestavuje oznámenie Komisie, ako nástroja na začlenenie hospodárskej hodnoty biologickej diverzity do ďalších oblastí politík a navrhuje, aby sa udržanie ekosystémových služieb stalo hlavným cieľom všetkých horizontálnych a odvetvových politík EÚ; zároveň však varuje pred tým, aby sa hodnota biologickej diverzity neznižovala iba na výhody, ktoré z nej vyplývajú pre ľudí, alebo aby sa pokles biologickej diverzity nevnímal iba ako hospodársky problém;

9.   víta tzv. Akčný plán EÚ do roku 2010 a po tomto roku, ktorý je prílohou uvedeného oznámenia Komisie, a uvedomuje si, že ide o životaschopný nástroj a poslednú príležitosť zapojiť zúčastnené strany na úrovni Spoločenstva a členských štátov do kľúčových činností na splnenie záväzkov do roku 2010; vzhľadom na krátkosť času zostávajúceho na realizáciu naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila existenciu potrebných štruktúr na okamžitú a efektívnu realizáciu na úrovni Spoločenstva a členských štátov;

10.   uvedomuje si, že z dlhodobého hľadiska akčný plán nepostačí na zachovanie biologickej diverzity a trvalo udržateľných ekosystémových služieb; víta všetky návrhy na začatie diskusie v EÚ o dlhodobých víziách, ktoré by sa stali rámcom pre dlhodobejšie politiky; vyzýva Komisiu, aby sa začala zaoberať vypracovaním dlhodobej vízie EÚ v súvislosti s biologickou diverzitou, ktorá by poslúžila ako rámec ďalšieho rozvoja politík;

11.   v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preštudovala a predložila návrhy praktických opatrení na internalizáciu nákladov súvisiacich s poklesom biologickej diverzity v rámci činností, ktoré majú výrazný negatívny vplyv na biologickú diverzitu;

12.   zastáva názor, že do procesu ochrany biologickej diverzity je potrebné aktívne zapojiť celú spoločnosť EÚ vrátane podnikateľského a vzdelávacieho odvetvia;

Oblasť politiky 1 – Biologická diverzita a EÚ
Najdôležitejšie biotopy a druhy (cieľ 1)

13.   poukazuje na mimoriadnu úlohu smerníc o vtáctve a biotopoch pri ochrane biologickej diverzity v EÚ; uvedomuje si dôležitosť dokončenia siete Natura 2000 (ustanovenej podľa smernice o biotopoch) na súši i na mori, jej efektívneho riadenia a adekvátneho financovania, plánovania využitia pôdy zohľadňujúceho túto sieť a posilnenia jednotnosti, spojitosti a pružnosti siete, najmä vzhľadom na klimatické zmeny;

14.   zdôrazňuje význam začlenenia oblastí zámorských krajín a výsostných území členských štátov EÚ do siete Natura 2000;

15.   zdôrazňuje dôležitosť dodatočných opatrení zameraných na ohrozené druhy a z tohto hľadiska uznáva hodnotu širšieho využitia akčných plánov špecializovaných na druhy; zdôrazňuje, že stav zachovania biotopov a druhov, ktorých ochrana vyplýva zo smernice o biotopoch, by sa mal pravidelne vedecky kontrolovať;

16.   poukazuje na to, že v nových členských štátoch treba prijať konkrétne opatrenia na podporu biologickej diverzity, a na to, že ekosystémové služby, ako napr. zachovanie krajiny, a hospodárske činnosti, ako napr. cestovný ruch, sú navzájom závislé;

17.   poznamenáva, že presadzovanie selektívnych metód rybolovu predstavuje prioritu, pretože to prispieva k trvalej udržateľnosti rybného hospodárstva a zachovaniu biologickej diverzity, keďže sa tým zníži množstvo vedľajších úlovkov;

18.   zdôrazňuje dôležitosť vysokej biologickej diverzity najvzialenejších regiónov a vyzýva na prijatie legislatívnych opatrení na jej zachovanie a trvalo udržateľné využitie;

19.   uznáva, že hoci lov živých zvierat a obchodovanie s nimi naďalej ohrozujú biologickú diverzitu, Európa má aj množstvo zoologických zariadení a iných organizácií, ktoré prostredníctvom chovateľských programov a ochranných opatrení priamo na mieste ukazujú, že zohrávajú významnú úlohu pri zachovaní určitých ohrozených druhov;

20.   víta zámer Komisie vykonávať spoločnú námornú politiku založenú na holistickom prístupe k oceánom a upozorňuje na potreby environmentálnej a ekologickej ochrany oceánov ako záruky hospodárskeho rozvoja odvetví, akými sú rybné hospodárstvo, cestovný ruch a ďalšie;

Širšie vidiecke oblasti a širšie morské prostredie (ciele 2 a 3)

21.   uvedomuje si, že plánovanie využitia pôdy a využívanie voľne žijúcich druhov (formou lovu a rybolovu, ktoré nie sú trvalo udržateľné) predstavujú hlavné činitele ovplyvňujúce biologickú diverzitu a ekosystémové služby; poukazuje najmä na ohrozenie poľnohospodárskej pôdy a lesov s vysokou prírodnou hodnotou ich intenzifikáciou a zanedbaním; uvedomuje si ohrozenie zásob rýb, necieľových druhov a morských biotopov spôsobené ekologicky neudržateľným rybolovom vrátane nelegálneho rybolovu a rybolovu, pri ktorom sa využívajú ničivé a neselektívne technológie;

22.   poukazuje na to, že zachovanie diverzity európskej vidieckej krajiny je nevyhnutné nielen na udržanie fungovania služieb poskytovaných trvalo udržateľným poľnohospodárstvom, ale aj na zachovanie genetických tokov medzi populáciami voľne žijúcich živočíchov a rastlín;

23.   zdôrazňuje význam realizácie reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), pretože tá umožňuje trvalo udržateľný rozvoj zdrojov rybolovu a zamedzuje nadmernému lovu rýb, ktorý predstavuje hrozbu pre morské prostredie;

24.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný akčný program na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu, ktorý predstavuje základnú hrozbu pre doplnenie zásob rýb;

25.   víta návrh, ktorý predložila EÚ a členské štáty na zahrnutie morských a riečnych ekosystémov do siete chránených území Natura 2000, a vyzýva, aby sa kládol dôraz aj na oblasti určené na reprodukciu zásob rýb;

26.   vyzýva Komisiu na posilnenie siete Natura 2000 prostredníctvom jej ďalšieho rozšírenia o desať nových členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, ako aj o Bulharsko a Rumunsko, keďže po pristúpení týchto dvoch krajín je dnes Čierne more súčasťou vôd Spoločenstva;

27.   vyzýva členské štáty, aby využili všetky dostupné možnosti v rámci SPP a SPRH na podporu cieľov biologickej diverzity v širších vidieckych oblastiach a širšom morskom prostredí (t. j. mimo lokalít siete Natura 2000); vyzýva na zohľadnenie ďalšej integrácie biologickej diverzity a ekosystémových služieb do SPP a SPRH a najmä na stanovenie príležitostí, ktoré v tejto súvislosti ponúka kontrola rozpočtu na roky 2008 – 2009;

28.   vyjadruje znepokojenie nad následkami, ktoré môže mať pre biologickú diverzitu príchod exotických druhov a pravdepodobný únik geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov, a vyzýva Komisiu, aby tieto nebezpečenstvá podrobnejšie preskúmala;

29.   nalieha na Komisiu, aby povzbudila a podporila štúdie spojené s chovom nových druhov v zajatí, najmä druhov postihnutých nadmerným rybolovom, čím by reagovala na potreby trhu, ktoré sú potenciálne ohrozené znížením úlovkov;

30.   vyjadruje znepokojenie zo znižovania rôznorodosti hospodárskych zvierat a odrôd rastlín; žiada preto okamžitú transpozíciu smernice Rady 98/95/ES(9), ktorá stanovuje právny základ, ktorý v rámci právnych predpisov o obchode s osivom umožní zachovanie odrôd ohrozených genetickou eróziou používaním priamo na mieste a na farmách;

31.   poukazuje na to, že SPP a s ňou súvisiaca dynamika rozvoja, ktorá vedie na jednej strane k špecializácii a intenzifikácii a na strane druhej k marginalizácii a nedostatočnému využívaniu pôdy, prispeli v uplynulých desaťročiach k značnému poklesu biologickej diverzity;

32.   upozorňuje na veľké množstvo druhov a genetickú rozmanitosť poľnohospodárskych plodín a zvierat a podporuje zachovanie a posilňovanie tejto rozmanitosti;

33.   nalieha na Komisiu, aby preskúmala plány riadenia a obnovy určitých druhov rýb, ktoré často nie sú v súlade so správnym monitorovaním týchto druhov; nalieha na Komisiu, aby uplatňovala špecifickejšie opatrenia, ktoré sú zlučiteľné s rybárskym vybavením a metódami používanými v príslušných biogeografických oblastiach;

34.   zdôrazňuje dôležitosť včasného a účinného vykonania rámcovej smernice o vode(10) s cieľom dosiahnuť "dobrý ekologický stav" a "žiadne ďalšie zhoršovanie" sladkých vôd, ako aj odporúčania týkajúceho sa integrovaného riadenia pobrežných pásem; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali hospodárske nástroje podľa článkov 5 a 9 rámcovej smernice o vode s cieľom podnietiť opatrné využívanie tohto vzácneho zdroja a poskytnúť správny finančný základ pre vykonávanie plánov riadenia povodí riek; zdôrazňuje dôležitosť vypracovania ambicióznej rámcovej smernice o moriach s cieľom dosiahnuť "dobrý environmentálny stav" morského prostredia; považuje za veľmi dôležité, aby budúca morská stratégia určila ako hlavný a určujúci cieľ zachovanie biologickej diverzity a ekosystémových služieb;

35.   nalieha na Komisiu, aby lepšie preverovala súlad s právom Spoločenstva súvisiacim s bojom proti znečisťovaniu a znehodnocovaniu morských ekosystémov;

36.   uvedomuje si, aké nesmierne škody spôsobujú ekosystémom EÚ znečisťujúce látky, najmä rozptýlené znečisťujúce látky zapríčiňujúce kyslosť a eutrofizáciu vrátane amónia z poľnohospodárskych zdrojov; zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť tieto zdroje znečistenia, najmä v lokalitách a v okolí lokalít Natura 2000 a ďalších oblastí s vysokou prírodnou hodnotou; poukazuje na príležitosť zaoberať sa uvedenými problémami v rámci budúceho preskúmania smernice o národných emisných stropoch, ako aj formou včasnej realizácie tematickej stratégie o kvalite ovzdušia;

37.   uvedomuje si ohrozenie ekosystémov určitými pesticídmi, retardantmi horenia a ďalšími trvalými, bioakumulatívnymi a toxickými chemikáliami; z tohto hľadiska zdôrazňuje dôležitosť efektívneho vykonania smernice REACH; zdôrazňuje potrebu monitorovať bioakumuláciu takýchto znečisťujúcich látok využívaním hlavných dravcov na pevnine, v sladkovodnom a morskom prostredí; nazdáva sa tiež, že osobitnú pozornosť treba venovať rizikám používania pesticídov, pretože sú toxické a používajú sa v životnom prostredí; upozorňuje na to, že európske právne predpisy o pesticídoch – návrh nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (KOM(2006)0388), návrh rámcovej smernice o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov (KOM(2006)0372), tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov (KOM(2006)0373) – by mali zaistiť, aby sa pokles biologickej diverzity v Európe nezväčšoval z dôvodu používania pesticídov;

38.   poukazuje na to, že podpora chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane regionálnych osobitostí, celkovej vidieckej kultúry s nimi spojenej a súvisiacich pôvodných poľnohospodárskych postupov, ktoré umožňujú zachovanie krajiny a vidieckych poľnohospodárskych systémov ako biotopov pre mnoho voľne žijúcich druhov;

39.   poukazuje na to, že v roku 1992 bol daný podnet na začlenenie ochrany biologickej diverzity do SPP a že následne sa reformou z roku 2003 zaviedli opatrenia, ako napr. krížová zhoda, režim jednotnej platby (oddelenie pomoci poľnohospodárom, tzv. decoupling) a rozvoj vidieka, ktoré majú priaznivý vplyv na biologickú diverzitu;

40.   navrhuje, aby sa biologická diverzita stala jednou z hlavných zásad kontroly stavu SPP (tzv. health check) stanovenej na rok 2008; považuje za potrebné, aby sa táto kontrola stanovená na rok 2008 využila na zhodnotenie účinnosti rozličných opatrení zameraných na podporu biologickej diverzity, predovšetkým opatrení v oblasti lesného hospodárstva, ako aj na náležité riešenie nedostatkov v tejto oblasti;

41.   upriamuje pozornosť na nové nariadenie týkajúce sa rozvoja vidieka (plánovacie obdobie 2007 – 2013), ktoré okrem iného ustanovuje financovanie siete Natura 2000, zahŕňa poľnohospodársko-ekologické opatrenia a následne i opatrenia na zachovanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a podporu trvalo udržateľného lesného hospodárstva a zachováva platby pre prírodne znevýhodnené oblasti;

42.   zasadzuje sa za podporu (miestnych/ regionálnych) partnerstiev vlastníkov pôdy a užívateľov, organizácií na ochranu prírody, vlády a odborných centier, aby mohli spoločne hľadať miestne riešenia na problémy biologickej diverzity, a to prostredníctvom prístupu "zdola nahor";

43.   vyzýva, aby sa pestovanie a využívanie biomasy na výrobu energie a ako palivo poňalo ako príležitosť na zvýšenie biologickej diverzity v poľnohospodárstve; domnieva sa tiež, že by sa to malo odraziť vo financovaní výskumu v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a že pestovanie biomasy by nemalo zapríčiniť úbytok biologickej diverzity v EÚ, ani mimo nej;

Regionálny a územný rozvoj (cieľ 4)

44.   uvedomuje si rastúcu fragmentáciu ekosystémov spôsobenú expanziou infraštruktúry, priemyslu a výstavby obytných budov; tvrdí, že dôkladné plánovanie môže významne zmenšiť poškodenie ekosystémov a určiť možnosti ich využitia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby projekty financované z kohéznych a štrukturálnych fondov nepoškodzovali biologickú diverzitu a ekosystémové služby, ale stali sa pre biologickú diverzitu prínosom; vyzýva členské štáty, aby pri územnom plánovaní na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na prvé miesto postavili udržanie a obnovenie biologickej diverzity a ekosystémových služieb a zaistili adekvátne zohľadnenie biologickej diverzity v strategickom environmentálnom posudzovaní a v posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Invázne cudzie druhy a cudzie genotypy (cieľ 5)

45.   uvedomuje si, že invázne cudzie druhy predstavujú hlavnú hrozbu pre biologickú diverzitu a že ich rozšírenie je podporované rastúcim pohybom osôb a tovaru; vyzýva na prijatie komplexnej reakcie Spoločenstva na tento problém vrátane systému včasného varovania a vyplnenia prázdnych miest v legislatívnom rámci vrátane vypracovania stratégie EÚ o inváznych cudzích druhoch;

46.   zdôrazňuje, že v rámci kontroly inváznych cudzích druhov cicavcov by rozhodujúcu úlohu mohla zohrávať imunoantikoncepcia a berie na vedomie dôležitý výskum, ktorý sa v tejto oblasti v súčasnosti vedie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky na európsky výskum imunoantikoncepcie a vyhlásila verejnú súťaž na návrh projektov; konštatuje, že program LIFE + je jedným zo súčasných rámcov, ktoré by bolo možné využiť na účinnejšiu podporu opatrení v súvislosti s inváznymi cudzími druhmi;

47.   vyzýva Komisiu, aby prijala kroky smerom k návrhu právnych predpisov na obmedzenie zavádzania cudzích druhov v EÚ a monitorovaniu plnenia Dohovoru CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín);

48.   upozorňuje na občasný ničivý účinok exotických organizmov v morskom ekosystéme; vyzýva, aby sa bezodkladne prijali opatrenia na zabránenie prenosu organizmov v balastových vodách, a nalieha na členské štáty, aby plnili Medzinárodný dohovor o kontrole a riadení balastových vôd a sedimentov z plavidiel v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

49.   vyzýva Spoločenstvo, aby zaviedlo účinné kontroly vypúšťania balastových vôd do vôd EÚ;

50.   zdôrazňuje dôležitosť úplného vykonania legislatívneho rámca EÚ o geneticky modifikovaných organizmoch; ďalej zdôrazňuje potenciálne ohrozenie biologickej diverzity priemyselnou výrobou geneticky modifikovaných plodín a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila ich vplyv na európske ekosystémy;

51.   vyjadruje znepokojenie nad možnosťou úniku geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov a ich pravdepodobného rozmnožovania s miestnymi rybami, čo môže narušiť biologickú diverzitu týchto ekosystémov; vyzýva Spoločenstvo, aby zabránilo geneticky modifikovaným rybám určeným pre potravinový reťazec EÚ prenikať do EÚ;

52.   víta ohlásený zámer Komisie zaviesť osobitné právne predpisy na ekologickú certifikáciu rýb a nalieha na Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila legislatívny návrh;

Oblasť politiky 2 – EÚ a globálna biologická diverzita
Medzinárodná správa (cieľ 6)

53.   výrazne podporuje účinné vykonávanie Dohovoru o biologickej diverzite a v tejto súvislosti nalieha na vedúcich predstaviteľov EÚ; zdôrazňuje dôležitosť realizácie pracovných programov Dohovoru o biologickej diverzite vrátane programu chránených území; zdôrazňuje, že je potrebné dokončiť prípravu medzinárodného režimu prístupu ku genetickým zdrojom a spoločného využívania výhod; domnieva sa, že podkladový materiál týkajúci sa druhov a odrôd by sa mal uchovávať iba v štátoch, ktoré sú signatármi Dohovoru o biologickej diverzite; zdôrazňuje potrebu zvýšiť vzájomnú podporu a súčinnosť v rámci medzinárodných ekologických dohôd a navrhuje, aby tretie krajiny poberajúce dotácie EÚ rešpektovali politiky EÚ týkajúce sa biologickej diverzity;

54.   uvedomuje si ohrozenie biologickej diverzity na otvorenom mori; naliehavo žiada uzatvorenie dohody o ochrane biologickej diverzity na otvorenom mori v rámci Dohovoru OSN o morskom práve; nalieha na EÚ, aby si v tejto veci naďalej zachovala vedúce postavenie;

55.   pokladá za nevyhnutné presadzovať dohody a spoločné akčné plány medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sú zamerané na ochranu spoločných morských oblastí;

56.   poukazuje na ohrozenie biologickej diverzity používaním vlečných sietí na morskom dne pri love v morských hlbinách a iných neudržateľných metód rybolovu; berie na vedomie nedávne rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN v tejto veci; nalieha na Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy o rybolove na morskom dne na otvorenom mori; žiada Komisiu, aby spolupracovala s OSN a príslušnými regionálnymi organizáciami na riadenie rybolovu tam, kde existujú, na prijímaní a vykonávaní opatrení na riadenie všetkých druhov rybolovu na otvorenom mori vrátane metód, pri ktorých sa používajú vlečné siete; ďalej vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie o urýchlenú realizáciu opatrení na ochranu dôležitých morských biotopov na otvorenom mori pred deštruktívnymi metódami rybolovu vrátane rybolovu pomocou vlečných sietí na morskom dne;

57.   plne podporuje závery parížskej konferencie z 19. a 21. septembra 2006 o biologickej diverzite v európskej rozvojovej spolupráci (tzv. "posolstvo z Paríža"); naliehavo žiada Komisiu a príslušné členské štáty, aby zabezpečili adekvátne finančné prostriedky na riešenie problémov týkajúcich sa životného prostredia a biologickej diverzity v zámorských krajinách a teritóriách EÚ a v spolupráci s miestnymi orgánmi zlepšili dostupnosť európskych programov pre miestne subjekty a mimovládne organizácie;

58.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že aspektom biologickej diverzity sa v dvoj– a viacstranných obchodných dohodách venuje len obmedzená pozornosť; podporuje začlenenie rozmeru biologickej diverzity do medzinárodného obchodu a celosvetového úsilia o zmenu trvalo neudržateľných výrobných a spotrebných modelov; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby udelili najvyššiu prioritu uznaniu neobchodných záujmov na prebiehajúcich rokovaniach organizácie WTO;

Vonkajšia pomoc (cieľ 7)

59.   vyjadruje rovnako silné znepokojenie ako správa Dvora audítorov o environmentálnej integrácii v rámci rozvojovej spolupráce a súhlasí so závermi preskúmania politiky EÚ v oblasti biologickej diverzity (2004) o nízkej úrovni realizácie akčného plánu na ochranu biologickej diverzity v rámci hospodárskej a rozvojovej spolupráce; víta výzvu v rámci konsenzu pre rozvoj EÚ o zvýšení finančných prostriedkov vyhradených na biologickú diverzitu a výraznejšom začlenení biologickej diverzity do rozvojovej spolupráce;

60.   poukazuje na to, že napriek týmto snahám sú finančné prostriedky vyčlenené na biologickú diverzitu v rámci programov vonkajšej pomoci Spoločenstva a členských štátov veľmi obmedzené; víta nedávne štvrté zvýšenie financií pre Globálny fond pre životné prostredie, ľutuje však, že v skutočnosti to neznamená žiadne zvýšenie finančných prostriedkov na biologickú diverzitu; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa obmedzené vyhradené finančné prostriedky vyčlenili na prvoradé problémy biologickej diverzity v tretích krajinách;

61.   zdôrazňuje, že je osobitne dôležité účinne zaradiť otázky biologickej diverzity do programov vonkajšej pomoci Spoločenstva a členských štátov (vrátane podporných rozpočtových opatrení) s cieľom zabezpečiť, aby neohrozili biologickú diverzitu a ekosystémové služby; z uvedeného hľadiska zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať v prijímajúcich krajinách kapacity na integráciu problémov biologickej diverzity do národných rozvojových stratégií (vrátane stratégií na znižovanie chudoby);

62.   vyjadruje výrazné znepokojenie nad skutočnosťou, že napriek politickému úsiliu hrozí v skutočnosti vážne riziko, že nová generácia strategických dokumentov pre rozvoj krajín a regiónov bude naďalej zanedbávať potreby biologickej diverzity, ak Komisia a prijímajúce krajiny nezaujmú v tejto veci aktívnejší postoj;

Obchod (cieľ 8)

63.   uznáva, že obchod v rámci EÚ zanecháva na biologickej diverzite a ekosystémovách službách v tretích krajinách "ekologické stopy"; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby stanovili hlavné vplyvy obchodu na biologickú diverzitu a ekosystémové služby, najmä prostredníctvom hodnotení vplyvov na trvalo udržateľný rozvoj; zdôrazňuje význam zavedenia opatrení na zníženie ekologického vplyvu globalizácie v rámci viacstranných, regionálnych a dvojstranných dohôd o voľnom obchode; zdôrazňuje, že európska politika by nemala viesť k poklesu biologickej diverzity v tretích krajinách;

64.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad dovozom niektorých komodít do EÚ, napríklad dreva, palmového oleja a sójových bôbov, ktoré spôsobujú odlesňovanie tropických pralesov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že vznikajúci dopyt po biopalivách by mohol zvýšiť tlak na tropické pralesy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite prijali opatrenia na prevenciu či minimalizáciu negatívnych vplyvov takéhoto obchodu na tropické pralesy vrátane dvojstranných dohôd v rámci programu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT); vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila analýzu možností právnych predpisov na obmedzenie dovozu nezákonne vyťaženého dreva;

65.   vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie v boji proti nezákonnému obchodovaniu s druhmi uvedenými v zozname Dohovoru CITES, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali koordinovanú reakciu a kroky na vynútiteľnosť záväzkov z dohovoru CITES;

66.   vyjadruje obavu, že partnerské dohody o rybnom hospodárstve v minulosti zvýšili tlak na populácie rýb, necieľové druhy a morské biotopy vo vodách tretích krajín; zdôrazňuje, že je životne dôležité, aby partnerské dohody o rybnom hospodárstve zabezpečili trvalú udržateľnosť populácií rýb na úrovniach, ktoré podporujú maximálny udržateľný zisk a minimalizujú vplyv na necieľové druhy a morské biotopy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby rybárske plavidlá EÚ postupovali v súlade s týmito dohodami;

Oblasť politiky 3 – Biologická diverzita a klimatické zmeny
Klimatické zmeny (cieľ 9)

67.   uvedomuje si, že začalo obdobie nevyhnutnej klimatickej zmeny, ktoré zásadne ovplyvní EÚ a globálne ekosystémy; zdôrazňuje, že mnohé vplyvy klimatických zmien na ľudskú spoločnosť a hospodárstvo sa prejavia zmenami ekosystémov; uvedomuje si, že už je možné pozorovať zmeny ekosystémov a vplyv na druhy; preto zdôrazňuje, že v záujme prispôsobenia sa klimatickým zmenám je životne dôležitý ekosystémový prístup, konkrétne v súvislosti s politikami ovplyvňujúcimi využitie pôdy, vody a morí; vyzýva EÚ, aby si udržala pevné vedúce medzinárodné postavenie v úsilí o zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov;

68.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uskutočnilo hodnotenie opatrení na zmiernenie klimatických zmien, napríklad vývoja obnoviteľných zdrojov energie, s cieľom zabezpečiť, aby náležitým spôsobom zohľadnili možný negatívny vplyv na biologickú diverzitu a zabránili mu alebo ho minimalizovali, a to najmä v súvislosti s veternými elektrárňami, vodnou energiou a biopalivami;

69.   uvedomuje si, že klimatické zmeny vyvinú dodatočný silný tlak na ekosystémy EÚ; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozsiahlej súvislej sústavy chránených oblastí (najmä lokalít Natura 2000) a zdravého širšieho životného prostredia s cieľom posilniť odolnosť ekosystémov proti klimatickým zmenám; preto zdôrazňuje, že je potrebné znížiť "bežný" tlak na ekosystémy (fragmentácia, nadmerné využívanie, znečisťovanie, invázne cudzie druhy), vypracovať dodatočné opatrenia prispôsobené tak, aby umožňovali odolať dodatočnému tlaku klimatických zmien, ako aj urýchlene vypracovať hodnotenie biotopov a druhov, ktoré sú klimatickými zmenami najviac ohrozené;

Oblasť politiky 4 – Vedomostná základňa
Vedomosti (cieľ 10)

70.   uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje potreba porozumieť biologickej diverzite; vyjadruje výrazné znepokojenie nad skutočnosťou, že úroveň zdrojov určených na výskum biologickej diverzity a ekosystémov je príliš nízka s ohľadom na mimoriadnu dôležitosť tohto problému pre našu prosperitu a blahobyt; naliehavo žiada, aby sa kládol väčší dôraz na financovanie výskumu biologickej diverzity v Spoločenstve (7. rámcový program) a vnútroštátnych výskumných programov;

71.   uvedomuje si potrebu efektívnejších mechanizmov, ktoré by zabezpečili, aby dôkazová základňa súvisiaca s biologickou diverzitou a ekosystémovými službami ovplyvnila politiku na úrovni Spoločenstva, členských štátov a na medzinárodnej úrovni; podporuje návrh zaviesť nový mechanizmus EÚ zabezpečujúci nezávislé, hodnoverné poradenstvo na tento účel pri zohľadnení existujúcich ustanovení; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie a hodnotenia vplyvu výroby obnoviteľnej energie na biologickú diverzitu a štúdie o zmene biologickej diverzity v mestských oblastiach vrátane pozitívnych aj negatívnych vplyvov nových druhov, ktoré sa vyskytujú v mestských oblastiach;

72.   vyjadruje znepokojenie nad poklesom počtu mnohých druhov rýb a skutočnosťou, že vedecké správy Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) sa – ak vôbec – rešpektujú pri stanovovaní celkového prípustného úlovku len čiastočne; uznáva, že vedecké správy nie sú politické diktáty, no nazdáva sa, že musia existovať pádne dôvody a dostatočné argumenty na nedodržiavanie vedeckých odporúčaní; domnieva sa, že v takom prípade musia Komisia a Rada tiež predložiť argumenty, ktorými sa potvrdí, že zásada maximálneho trvalo udržateľného výnosu sa v EÚ skutočne dodržiava;

73.   vyzýva Komisiu na financovanie štúdií morských ekosystémov, konkrétne v oblastiach s bohatou biologickou diverzitou a s intenzívnou rybárskou aktivitou;

Podporné opatrenia
Financovanie

74.   vyjadruje výrazné znepokojenie nad finančnými obmedzeniami podpory siete Natura 2000 a ďalšími krokmi v oblasti biologickej diverzity týkajúcimi sa Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku, ktoré vyplývajú z rozhodnutí o finančnom rámci;

75.   zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za využitie všetkých dostupných možností v rámci SPP, SPRH, kohéznych a štrukturálnych fondov, LIFE+ a 7. rámcového programu a za pridelenie vnútroštátnych zdrojov; nalieha, aby sa pri preskúmaní rozpočtu na obdobie rokov 2008 – 2009 v širšej miere zohľadnili finančné potreby a aby sa v rámci tohto preskúmania zhodnotila dostatočnosť a dostupnosť financovania EÚ určeného na biologickú diverzitu, predovšetkým na sieť Natura 2000;

76.   vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada neprijala návrh Komisie podporovaný Európskym parlamentom, podľa ktorého sa malo v rámci finančného rámca na roky 2007 – 2013 vyčleniť na politiku v oblasti rozvoja vidieka o 20 miliárd EUR viac, a to hlavne preto, že tieto prostriedky mohli špecifickým spôsobom zabezpečiť ďalšie rozšírenie a prehĺbenie opatrení na podporu biologickej diverzity;

77.   odsudzuje skutočnosť, že dostupné finančné prostriedky Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zďaleka nepostačujú vzhľadom na to, čo by bolo potrebné na dosiahnutie žiaduceho vplyvu na riadenie siete Natura 2000 z hľadiska poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pričom osobitne slabá je podpora navrhovaná na zlepšenie informovanosti a monitorovania;

78.   upozorňuje na potrebu poskytnúť finančnú náhradu miestnym spoločenstvám, ktorých príjmy boli nepriaznivo ovplyvnené špecifickými akciami zameranými na ochranu morského prostredia;

79.   upozorňuje na možnosti vyplývajúce zo smernice o environmentálnej zodpovednosti(11) uplatňovať zásadu "znečisťovateľ platí", a naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti využili pri financovaní opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov vrátane cieľov smerníc o biotopoch a vtáctve;

Posilňovanie rozhodovania

80.   víta návrh, aby EÚ diskutovala o dlhodobej vízii v súvislosti s biologickou diverzitou a ekosystémovými službami, ktorá by slúžila ako rámec pre politiku; zdôrazňuje, že táto diskusia by mala výslovne súvisieť s diskusiou o budúcnosti Európy; trvá na tom, aby bola táto diskusia čo najobsažnejšia a aby sa preniesla do regiónov; dôrazne žiada, aby sa európske hodnoty súvisiace s prírodou (v rámci Európy, ako aj vo svete) stali výslovnou súčasťou navrhovaného vyhlásenia o európskych hodnotách počas nemeckého predsedníctva;

81.   uvedomuje si vysokú kvalitu hodnotení vplyvu politík súvisiacich s iniciatívami v rámci environmentálnej politiky Spoločenstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že environmentálny rozmer hodnotení vplyvu politík súvisiacich s politickými iniciatívami v ostatných odvetviach je často slabý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skúmali všetky nové politické iniciatívy z hľadiska možného rozsiahleho negatívneho vplyvu na biologickú diverzitu a aby zabezpečili, že v prípade určenia takéhoto možného vplyvu sa pri hodnotení vplyvu primeraným spôsobom zohľadnia aspekty biologickej diverzity vrátane vplyvu na ekosystémové služby;

82.   zdôrazňuje dôležitosť doplnkového charakteru akcií Spoločenstva a členských štátov; uvedomuje si výnimočnú hodnotu Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku ako nástroja na prehĺbenie doplnkovosti; preto naliehavo žiada členské štáty, aby koordinovali svoje akcie s akciami tohto akčného plánu; vyzýva členské štáty, aby rozšírili túto koordináciu na regionálnu a miestnu úroveň;

83.   zdôrazňuje význam úplného a dôsledného vykonávania a vynucovania dodržiavania smerníc o biotopoch a vtáctve; trvá na tom, aby Komisia a členské štáty venovali tejto úlohe dostatok zdrojov a pozornosti;

84.   zdôrazňuje dôležitosť územného plánovania v súvislosti s biologickou diverzitou a ekosystémovými službami; žiada členské štáty, aby posilnili prístupy a metódy na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zachovať biologickú diverzitu a ekosystémové služby vrátane doplnkového uplatňovania siete Natura 2000, plánovania riadenia povodí riek a opatrení na rozvoj vidieka, a na mori realizáciou ekosystémového prístupu, ako ho stanovuje smernica o morskej stratégii;

85.   nalieha na Komisiu, aby vyvinula nátlak na strany, ktoré sú zodpovedné za opakované oneskorenia pri zriaďovaní regionálnych poradných výborov pre rybolov, ktoré sú nevyhnutné na lepšie monitorovanie a ochranu zdrojov rýb;

Partnerstvá

86.   víta požiadavku na posilnenie partnerstiev medzi záujmami biologickej diverzity a hlavnými zúčastnenými stranami; zdôrazňuje dôležitosť partnerstiev s hlavnými vlastníkmi a užívateľmi pôdy, vodných a morských zdrojov; konkrétne podporuje partnerstvá s poľovníkmi, rybárskou komunitou, poľnohospodármi a lesníkmi a s obchodným a finančným odvetvím; uvedomuje si, akú dôležitú úlohu z tohto hľadiska zohráva iniciatíva Countdown 2010;

Vzdelávanie, informovanosť a účasť

87.   poukazuje na dôležitosť zvyšovania informovanosti verejnosti o význame biologickej diverzity a ekosystémov pre prosperitu a blahobyt; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby výrazne posilnili programy a kampane zamerané na vzdelávanie a informovanie širokej verejnosti, vytváranie politickej požiadavky konať a posilnenie aktívneho zapojenia širokej verejnosti do ochranárskych opatrení; zdôrazňuje z tohto hľadiska dôležitosť prístupu k informáciám a spravodlivosti;

88.   poznamenáva, že mnoho ľudí pociťuje emotívny vzťah ku krajine a jej historickým črtám, ktoré vytvoril človek, a vysoko si cení jej krásu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsiahla poľnohospodárska výroba spôsobuje narušenie biologickej diverzity a krásy krajiny; nazdáva sa, že mnohí ľudia by s nadšením privítali obnovu krajiny, napríklad živé ploty medzi lúkami, a že by to napomohlo obnoveniu biologickej diverzity;

89.   konštatuje, že európske zoologické záhrady a akváriá majú ročnú návštevnosť viac než 100 miliónov ľudí, a uznáva významnú úlohu týchto inštitúcií pri zvyšovaní povedomia verejnosti o ochrane životného prostredia;

90.   nalieha na Komisiu, aby začala kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch spojených s ochranou zdrojov rybolovu a súvisiacich ekosystémov;

Monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie

91.   poukazuje na dôležitosť ukazovateľov pri informovaní verejnosti a rozhodovacích orgánov o dosiahnutom pokroku; víta navrhovaný súbor hlavných ukazovateľov biologickej diverzity; naliehavo žiada prijatie a udržanie takých ukazovateľov biologickej diverzity, akými sú štrukturálny ukazovateľ a ukazovateľ trvalo udržateľného rozvoja;

92.   poukazuje na mimoriadnu dôležitosť posilnenia kapacít a metód dlhodobého monitorovania, ktoré podporujú súbor ukazovateľov a poskytujú širšie zdroje informácií o stave biologickej diverzity, tlakoch na biologickú diverzitu a o efektívnosti politickej reakcie; zdôrazňuje potrebu širokého sprístupnenia uvedených informácií prostredníctvom systémov spoločného prístupu k informáciám;

93.   podporuje prebiehajúce projekty, v rámci ktorých sa vypracovávajú objektívne ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie biologickej diverzity, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie záväzkov, ktoré EÚ prijala podľa Dohovoru o biologickej diverzite – t.j. trvalo udržateľné využívanie a zachovanie biologickej diverzity a spravodlivé spoločné využívanie vyplývajúcich výhod - a aby za cieľ stanovila, že referenčný materiál týkajúci sa druhov a odrôd sa uchová len v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite, a aby zladila dostupné informácie a využívala existujúce siete;

94.   víta návrh Komisie na podávanie strednodobých (do konca roka 2008) a záverečných (do konca roka 2010 a 2013) hodnotení Rade a Európskemu parlamentu o pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku; zdôrazňuje, že závery týchto hodnotení by mali slúžiť ako informácia pre rozsiahlejšie preskúmanie politík a rozpočtu vrátane preskúmania rozpočtu na obdobie rokov 2008 – 2009 a preskúmania politík a rozpočtu na obdobie po roku 2013; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú dlhodobú stratégiu týkajúcu sa biologickej diverzity po roku 2010;

95.   domnieva sa, že súčasné požiadavky týkajúce sa podávania správ treba zefektívniť a zjednodušiť, pričom podávanie správ v budúcnosti by nemalo viesť k zvýšeniu administratívneho zaťaženia;

o
o   o

96.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 341, 9.11.1998, s. 41. (2) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 575. (3) Ú. v. ES C 194, 19.7.1993, s. 401. (4) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368). (5) Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 132. (6) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou2006/105/ES. (7) Ú. v. ES C 47 E, 21.2.2002, s. 113. (8) Dokument Rady č. 10117/06, 9.6.2006. (9) Smernica Rady 98/95/ES zo 14. decembra 1998, ktorou sa vzhľadom na konsolidáciu vnútorného trhu, geneticky modifikované odrody rastlín a genetické zdroje rastlín, menia a dopĺňajú smernice 66/400/EHS, 66/401/EHS, 66/402/EHS, 66/403/EHS, 69/208/EHS, 70/457/EHS a 70/458/EHS o obchodovaní s osivom repy, osivom krmovín, osivom obilnín, so sadivom zemiakov, s osivom olejnín a priadnych rastlín a s osivom zelenín a o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlín (Ú. v. ES L 25, 1.2.1999, s. 1). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56). Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/21/ES (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15).