Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu s sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa – Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve – Zelená kniha na verejnú konzultáciu (KOM(2006)0763),

–   so zreteľom na uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch EÚ s Indiou(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o výročnej správe Komisie pre Európsky parlament o antidumpingových, antisubvenčných a ochranných opatreniach tretích krajín voči Spoločenstvu (2004)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dohy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o vyhliadkach na obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2005 o textile a odevoch po roku 2005(7),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k oznámeniu Komisie pod názvom Hospodárske reformy a konkurencieschopnosť: kľúčové závery zo Správy o európskej konkurencieschopnosti z roku 2006 (SEK(2006)1467),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 23. a 24. marca 2006(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o príspevku pre zasadanie Európskej rady na jar 2006 v súvislosti s lisabonskou stratégiou(9),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu pod názvom "EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti" a pripojený pracovný dokument Komisie pod názvom "Bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti – strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo" (KOM(2006)0631 a 0632),

–   so zreteľom na deklaráciu prijatú konsenzom 2. decembra 2006 v súvislosti s výročným zasadnutím parlamentnej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0149/2007),

A.   keďže obchodná politika môže rozhodne prispieť k oživeniu rastu a vytvoreniu pracovných miest v súlade s cieľmi obnovenej lisabonskej stratégie,

B.   keďže EÚ musí prijať primeranú stratégiu s cieľom úspešne čeliť výzvam globalizácie a konfrontovať zvýšenú hospodársku súťaž zo strany hlavných rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a zároveň zachovať európsky model hospodárskej, regionálnej a sociálnej súdržnosti,

C.   keďže súlad medzi vnútornými a vonkajšími stránkami obnovenej lisabonskej stratégie je nevyhnutný pre úspech tejto iniciatívy,

D.   keďže domáce štrukturálne reformy zohrávajú významnú úlohu v zlepšovaní vnútornej i vonkajšej konkurencieschopnosti podnikov EÚ,

E.   keďže pozastavenie rozvojového programu z Dohy (Doha Development Agenda - DDA) 24. júla 2006 po takmer piatich rokoch rokovaní vytvorilo novú situáciu, v ktorej musí EÚ dočasne upraviť priority a nástroje svojej obchodnej politiky pri zachovaní viacstranných vzťahov ako svojej hlavnej priority v oblasti obchodnej politiky,

F.   keďže obchodná politika je prostriedkom a nie samotným cieľom a mala by byť naplánovaná tak, aby prispela k spoločnému blahu ľudí v EÚ a mimo nej;

G.   keďže EÚ je už v súčasnosti vo väčšine odvetví jedným z najotvorenejších hospodárstiev sveta,

H.   keďže integrovaný charakter spoločnej obchodnej politiky je pre EÚ dôležitou výhodou a umožňuje jej hrať hlavnú úlohu v medzinárodnom obchodnom systéme,

I.   keďže protekcionizmus umelo chráni neúčinné hospodárske odvetvia pred medzinárodnou súťažou, odvádza zdroje produktívnejším sektorom, zvyšuje ceny a nakoniec vedie k nezamestnanosti,

J.   keďže verejnosť sa často vyjadruje proti rozvratnému vplyvu, ktorý má otvorenie obchodu na určité regióny a hospodárske odvetvia, pričom jeho pozitívne účinky na modernizáciu, konkurencieschopnosť a zamestnanosť sa často prehliadajú,

K.   keďže rôzne druhy netarifných bariér vo zvýšenej miere bránia prístupu na trh,

L.   keďže vysoké clá stále predstavujú vážnu prekážku obchodu, predovšetkým vo vzťahoch s hlavnými rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami,

M.   keďže viacstranný obchodný systém zosobnený vo WTO je stále najúčinnejším rámcom na dosiahnutie nestranného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni vytvorením primeraných právnych predpisov a zabezpečením ich dodržiavania,

N.   keďže EÚ sa zasadzuje za úspech DDA a svoju ochotu prejavila prostredníctvom viacerých významných ponúk vo všetkých oblastiach rokovaní,

O.   keďže je potrebné za istých podmienok opätovne zvážiť závery dvojstranných a regionálnych dohôd o voľnom obchode, berúc však do úvahy, že prehnané rozšírenie takýchto dohôd by mohlo pôsobiť proti posilneniu viacstranného systému, ktorý EÚ podporuje,

P.   keďže je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi viacstrannými, dvojstrannými a mnohostrannými dohodami;

Q.   keďže je potrebné, aby bola EÚ pripravená brániť sa, ak to bude potrebné, proti porušovaniu dohodnutých pravidiel prostredníctvom použitia mechanizmov riešenia sporov a proti nečestným obchodným postupom prostredníctvom uplatnenia účinných a zákonných opatrení v oblasti ochrany obchodu, ktoré poškodeným odvetviam poskytujú okamžitú pomoc,

R.   keďže bez zmysluplnej účasti Európskeho parlamentu nie je možné viesť skutočnú obchodnú politiku,

S.   keďže je dôležité, aby mal Európsky parlament včas prístup k textom rôznych rokovacích mandátov poskytnutých Komisii;

EÚ vo svetovej hospodárskej súťaži

1.   domnieva sa, že obchodná politika je neoddeliteľnou súčasťou každej stratégie zameranej na podporu rastu a tvorbu pracovných miest prostredníctvom zvýšenia konkurencieschopnosti Európy; víta preto vyššie uvedené oznámenie Komisie pod názvom "Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti";

2.   domnieva sa, že rozvoj obchodu nie je cieľom samým osebe, ale musí byť hodnotený v závislosti od svojho vplyvu na hospodársky rast, zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj; pripomína, že analýza európskej hospodárskej konkurencieschopnosti by sa namiesto toho, aby sa zameriavala iba na čísla obchodných ukazovateľov, mala zamerať i na podiel európskych výrobcov na celkovej svetovej produkcii a na trendy v zamestnanosti;

3.   pripomína záväzok EÚ v prospech koherentnej politiky a domnieva sa, že tento záväzok si vyžaduje, aby ciele , ktoré si EÚ stanoví pri obchodných rokovaniach, boli v súlade s rozvojovou politikou EÚ, pričom sa osobitná pozornosť venuje najmenej rozvinutým a rozvojovým krajinám;

4.   považuje vyššiu mieru vonkajšej konkurencieschopnosti za životne dôležitú na dosiahnutie lisabonských cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti; domnieva sa, že EÚ vo svojej vonkajšej činnosti musí podporovať reformy a medzinárodnú spoluprácu v hospodárskej sfére s cieľom vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie; má v úmysle na tento účel pracovať na väčšej konzistentnosti a kompatibilite vo svojich makroekonomických politikách, lepšej menovej a finančnej bezpečnosti, spolupráci v daňových veciach a odstránení nespravodlivej daňovej konkurencie;

5.   považuje za potrebné, po prvé, uskutočňovať menovú politiku založenú na cenovej stabilite, aby bolo možné financovať technologický pokrok a pomáhať malým a stredným podnikom tým, že sa im umožní vstup na trhy mimo oblasť eurozóny; po druhé, vytvoriť daňové systémy priaznivé pre podnikanie, ktoré pravdepodobne zvýšia počet nových podnikov a na tento účel znížiť dane, ktoré oslabujú efektívnosť a sťažujú vytváranie pracovných miest, najmä pre osobitné sociálne skupiny, ako ženy, dlhodobo nezamestnaných a starších ľudí; a po tretie, zvýšiť konkurenciu, ktorá existuje na vnútornom trhu, berúc do úvahy, že čím bude konkurencia v rámci EÚ tvrdšia, tým schopnejšie budú podniky zo sídlom v EÚ súťažiť mimo EÚ;

6.   je presvedčený, že sociálny model, ktorý je naďalej súčasťou základov európskych priemyselných vzťahov, umožnil EÚ dosiahnuť vysokú úroveň globálnej konkurencieschopnosti voči jej hlavným konkurentom; domnieva sa, že najväčšou výzvou pre EÚ je udržať fungovanie tohto modelu napriek jestvujúcim tlakom na globálnych trhoch so stále sa zvyšujúcou konkurenciou a znižovať sociálne a environmentálne náklady výroby;

7.   je presvedčený, že výhody otvoreného obchodného systému prevyšujú jeho prípadný rušivý vplyv; domnieva sa preto, že je potrebné, aby sa EÚ naďalej snažila o dokončenie jednotného trhu, ďalej podporovala vyššiu mieru celosvetovej liberalizácie a voľný a čestný obchod a odolala protekcionizmu; rovnako je však presvedčený, že nemožno prehliadať jeho prípadný rušivý vplyv na niektoré odvetvia, regióny a krajiny, ako napríklad dôsledky preloženia a premiestnenia;

8.   domnieva sa, že výhody liberalizácie pripadnú z veľkej časti tým krajinám, ktoré odstránia colné a netarifné bariéry a otvoria svoje trhy; domnieva sa preto, že schopnosť EÚ zvýšiť svoju konkurencieschopnosť závisí okrem iných faktorov od toho, či vyrieši všetky bariéry obchodu na celosvetovej úrovni, zabezpečí dokončenie jednotného trhu a otvorí svoj trh tretím krajinám;

9.   súhlasí so stratégiou Komisie pozitívne ovplyvňovať proces globalizácie a riadiť riziká;

10.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania EÚ stotožňujú globalizáciu s klesajúcou európskou produkciou a stratami pracovných miest; poukazuje na potrebu toho, aby EÚ prijala vhodnú stratégiu na zavedenie potrebných reforiem, ktoré by umožnili EÚ využiť globalizáciu, a tak významne zvýšili produkciu i zamestnanosť;

11.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby európskych občanov lepšie informovali o všetkých stránkach globalizácie a konkrétnych výhodách plynúcich zo zapojenia EÚ do medzinárodného obchodného systému;

12.   domnieva sa, že koncepcie na ktorých stojí celoživotné vzdelávanie, sú užitočnými nástrojmi, ale nepostačujú ako odpoveď na očakávané zmeny celosvetových výrobných štruktúr; žiada, aby plnenie novej globálnej stratégie EÚ v oblasti konkurencieschopnosti záviselo od pokroku v plnení lisabonského programu, ktorý sa musí preorientovať tak, aby lepšie riešil legitímne obavy európskych občanov z toho, že nebudú schopní prispôsobiť sa zmene,

13.   domnieva sa, že väčšia konkurencia by mala EÚ primäť k tomu, aby znásobila svoje úsilie v oblasti vzdelávania a výskumu a vývoja, aby si zachovala svoju pozíciu na svetových trhoch s inovatívnymi výrobkami a náročnými službami a aby zlepšila svoju pozíciu vytvorením nových komparatívnych výhod;

14.   domnieva sa, že je nevyhnutné podporovať hladkú integráciu vysoko inovatívnych európskych technologických podnikov do celosvetového obchodného prostredia;

15.   zdôrazňuje strategickú potrebu, aby si EÚ napriek vonkajším konkurenčným tlakom zachovala dostatočne širokú a rôznorodú priemyselnú základňu; domnieva sa preto, že otvorenie obchodu by malo byť sprevádzané pevnými priemyselnými politikami na európskej i národnej úrovni;

16.   trvá na tom, že nosným pilierom hospodárskeho úspechu EÚ je činnosť jej malých a stredných podnikov, ktoré budú pomocou lepšieho prístupu k možnostiam výskumu a vývoja schopné zaručiť výrobu vysoko kvalitného tovaru na hornom konci reťazca hodnoty;

17.   pripomína, že EÚ je už v súčasnosti jedným z najotvorenejších hospodárstiev sveta a že výrazne prispela k významnému rozšíreniu celosvetového obchodu za posledných päťdesiat rokov a mala z neho prospech;

18.   domnieva sa však, že výkonnosť EÚ vo vzťahu k už rozvinutým a rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvam negatívne ovplyvňuje chýbajúca reciprocita v podmienkach prístupu na trh, nedostatočná úroveň dodržiavania dohodnutých obchodných pravidiel a šírenie nečestných obchodných praktík;

19.   berie do úvahy, že mnohé krajiny vo svete, vrátane hlavných rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík, uplatňujú na vývoz EÚ vysoké clá a netarifné bariéry; domnieva sa, že odstránenie alebo podstatné zníženie týchto bariér s primeraným zreteľom na problematiku rozvoja by malo byť jednou z hlavných priorít obchodnej politiky EÚ;

20.   súhlasí s Komisiou, že svetový obchodný systém už nie je výhradnou doménou krajín OECD; odporúča však, aby krajiny ako Mexiko boli zaradené do zoznamu krajín, ktoré Komisia považuje za rýchlo sa rozvíjajúce; pripomína, že rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, Brazília, Rusko, India a Mexiko už predstavujú viac než 18 % celosvetových obchodných tokov;

21.   žiada, aby vonkajšie politiky EÚ zabezpečili spravodlivý hospodársky rozvoj medzi partnerskými krajinami, bojovali proti sociálnemu dumpingu a presadzovali dodržiavanie sociálnych právnych predpisov a ustanovení o dôstojných pracovných normách navrhnutých Medzinárodnou organizáciou práce (MOP), zaručili slušný príjem pre pracovníkov a ich rodiny, právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a právo na sociálne zabezpečenie a odborové slobody;

22.   zdôrazňuje potrebu presadzovať kódexy správania, ktoré obsahujú ciele dôstojnej práce a iné hľadiská sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré majú zohľadňovať pobočky v tretích krajinách, subdodávatelia a dodávatelia spoločností so sídlom v EÚ;

23.   berie na vedomie záujem, ktorý EÚ prejavuje pri presadzovaní a zintenzívňovaní dvojstranných rokovaní so svojimi hlavnými obchodnými partnermi za predpokladu, že to neohrozí environmentálne a zdravotné normy EÚ a že sa zohľadní Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrneho prejavu z 20. októbra 2005;

Svetová obchodná organizácia (WTO)

24.   domnieva sa, že viacstranný obchodný systém zosobnený vo WTO je ešte stále tým najúčinnejším rámcom na dosiahnutie voľného obchodu na svetovej úrovni; domnieva sa však, že systém WTO by sa mal do istej miery reformovať, aby sa zvýšila jeho transparentnosť a efektívnosť, víta obnovenie formálnych rokovaní o DDA a opakuje svoju silnú podporu úspešnému uzavretiu týchto rokovaní;

25.   domnieva sa, že pre európske spoločnosti je rozhodujúce dosiahnuť ambiciózny a vyvážený výsledok rokovaní o DDA a vyjednávači EÚ by ho mali považovať za prioritu;

26.   konštatuje, že rokovania z Dohy sú rokovaniami o rozvoji, a že preto nový obchodný program EÚ musí odrážať rozvojové ciele; okrem toho poznamenáva, že nový obchodný program v sebe zahŕňa aj osobitnú zodpovednosť vo vzťahu k efektívnosti rozvojovej politiky EÚ, najmä čo sa týka najchudobnejších krajín sveta;

27.   považuje zmysluplnú reformu inštitucionálnej štruktúry a rozhodovacieho procesu WTO za zásadnú, ak má nastať zlepšenie v jej činnosti a ak sa úlohy spojené so stále rastúcim počtom členov majú splniť; vyzýva Komisiu, aby aktívne prispela ku globálnej úvahe na túto tému a prišla s konštruktívnymi návrhmi;

28.   domnieva sa, že ak má EÚ presadzovať základné viacstranné pravidlá politiky hospodárskej súťaže a ak sa má medzinárodná spolupráca v tejto oblasti posilniť, trhy by sa mohli stať otvorenejšími, vyváženejšími a efektívnejšími;

Dvojstranné a regionálne dohody o voľnom obchode

29.   zdôrazňuje, že WTO je najvhodnejším fórom na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia výhod, ktoré prináša rastúca globalizácia; domnieva sa preto, že dosiahnutie ambiciózneho výsledku rokovaní z Dohy orientovaného na rozvoj, musí byť hlavnou prioritou EÚ; považuje dvojstranné a regionálne dohody o voľnom obchode za nie celkom optimálne riešenie; pripomína, že tieto dohody spôsobujú presmerovanie obchodu, často sú nevyvážené, prispievajú k diskriminácii v medzinárodných obchodných vzťahoch a majú sklon k znižovaniu úrovne zaangažovanosti zúčastnených krajín vo WTO;

30.   domnieva sa, že nové dvojstranné alebo regionálne iniciatívy týkajúce sa voľného obchodu by sa mali spustiť len v prípade, že je nevyhnutné zlepšiť konkurenčnú pozíciu vývozcov EÚ na kľúčových zahraničných trhoch predovšetkým v prípadoch, v ktorých veľké obchodné mocnosti už takú dohodu uzavreli alebo sú v procese vyjednávania s danými krajinami alebo regiónmi; požaduje od Komisie úplnú transparentnosť pokiaľ ide o kritériá uplatňované pri výbere nových partnerov v dohodách o voľnom obchode a trvá na tom, že je nutné vykonať komplexné hodnotenia hospodárstva a udržateľného dosahu zapojením všetkých zainteresovaných subjektov a že ich výsledky sa musia zverejniť;

31.   domnieva sa, že je potrebné, aby nové dohody EÚ o voľnom obchode boli v súlade s WTO, úplné, ambiciózne, aby viedli k skutočne obojstrannému prístupu na trh a okrem toho zaistili ďalekosiahlu liberalizáciu služieb a investícií nad rámec súčasných viacstranných dohôd a tých očakávaných dohôd, ktorých základom bude úspešné prijatie DDA;

32.   domnieva sa, že pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode musí Komisia zohľadniť riziká vylúčenia najmenších a najslabších obchodných partnerov z prínosov z medzinárodného obchodu, a preto trvá na tom, že ich záujmy sa musia zohľadňovať počas celého procesu rokovaní;

33.   vyzýva Radu, aby pri formulovaní mandátov na rokovania o dohodách o voľnom obchode alebo dohodách o pridružení rozlišovala medzi krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a rozvojovými krajinami a aby zabezpečila, že v rokovaniach s rozvojovými krajinami preváži orientácia na ich rozvojové potreby,

34.   je presvedčený, že všetky budúce dohody o voľnom obchode musia byť modernej povahy a musia obsahovať normy, ktoré sú súčasťou základných dohovorov MOP;

35.   požaduje, aby všetky nové dohody EÚ o voľnom obchode zahŕňali mechanizmus, ktorý jej umožní úplné alebo čiastočné prerušenie ich uplatňovania ak existuje dôkaz, že druhá strana neplní svoje záväzky vyplývajúce z takejto dohody; domnieva sa, že Komisia by mala schváliť uvedenie týchto mechanizmov do činnosti vždy, keď ju k tomu prostredníctvom uznesenia vyzve Európsky parlament;

36.   vyzýva Komisiu, aby s podobne zmýšľajúcimi členmi WTO rokovala o spoločných základných ustanoveniach dohôd o voľnom obchode týkajúcich sa napríklad preferenčných pravidiel pôvodu s cieľom dosiahnuť väčší súlad medzi týmito dohodami a zjednodušiť ich používanie v prospech hospodárskych subjektov;

Mnohostranné /sektorové rokovania

37.   vyzýva Komisiu a Radu, aby v niektorých prípadoch tiež zvážili možnosť mnohostranných/sektorových rokovaní, podľa vzoru dohody o civilných lietadlách letectve, dohody o vládnom obstarávaní a dohody o informačných technológiách;

Všeobecný prístup k obchodným rokovaniam

38.   nalieha, aby akékoľvek ústupky EÚ urobené voči svojim rokovacím partnerom, okrem prípadov jasne opodstatnených dôvodmi, ktoré sa týkajú rozvoja, zodpovedali ústupkom zo strany dotknutých krajín;

39.   upozorňuje na strategickú dôležitosť a multifunkčnú povahu poľnohospodárstva v EÚ; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo by nemalo byť jedinou oblasťou, v ktorej EÚ počas obchodných rokovaní urobí ústupky, a že obchodná politika musí naďalej dodržiavať základné prístupy určené v priebehu niekoľkých postupných reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky;

40.   pripomína, že ako najväčší jednotný svetový trh tovarov a služieb, je EÚ pre vývozcov na celom svete veľmi príťažlivá; poukazuje na značný pákový efekt, ktorý má táto skutočnosť na vyjednávačov EÚ tak vo viacstrannom, ako aj v dvojstrannom a regionálnom rámci;

41.   domnieva sa, že vykonávanie politík v oblasti spravodlivého obchodu zo strany EÚ a všetkých jej obchodných partnerov bude postupne musieť klásť väčší dôraz na medzinárodné uznávanie minimálnych environmentálnych noriem, ktoré vytvárajú rovnaké podmienky pre všetkých partnerov,

42.   domnieva sa, že obchodné rokovania na viacstrannej, dvojstrannej alebo regionálnej úrovni sa musia snažiť kvalifikovať medzinárodný obchod podľa globálnych sociálnych, environmentálnych záväzkov a záväzkov v oblasti ľudských práv a tým prispieť k úsiliu uskutočňovanému v iných rámcoch; trvá na tom, aby sa pokrok v týchto otázkach porovnával jedine s obchodnými záujmami EÚ, keďže zahraničný obchod je len jednou, hoci dôležitou, stránkou trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja EÚ;

43.   vyzýva Komisiu, aby objasnila ako chápe charakter sociálnych a environmentálnych pravidiel a noriem v politike medzinárodného obchodu, aby stanovila princípy a obsah navrhovanej sociálnej a environmentálnej kapitoly nových dohôd o voľnom obchode a dohôd o pridružení, a aby navrhla presvedčivú stratégiu ako podporiť prijatie takýchto kapitol obchodnými partnermi EÚ;

Transatlantické vzťahy

44.   zastáva názor, že EÚ potrebuje diverzifikovať svoje hospodárske vzťahy, zachovať svoje politiky v oblastiach ako verejné zdravie a životné prostredie a oživiť svoje hospodárske vzťahy s ďalšími oblasťami sveta na základe mieru a zásadách zvrchovanosti, dodržiavania občianskych slobôd, rešpektovania životného prostredia, sociálnych noriem, ľudských práv a rozvoja;

45.   posilnenie transatlantických hospodárskych vzťahov musí byť založené na dodržiavaní environmentálnych pravidiel a pravidiel verejného zdravia EÚ, a nesmie obmedzovať nezávislosť jej politiky hospodárskej súťaže a jej pravidlá ochrany verejných služieb a kultúrnej rozmanitosti;

46.   odporúča zhromažďovať spoľahlivé údaje s cieľom vykonať analýzu významu integrácie hospodárskych trhov EÚ a USA pre mexické a kanadské hospodárstvo a spoločnosť; upozorňuje na skutočnosť, že priame zahraničné investície v Mexiku sú často uskutočňované cez pobočky európskych spoločností operujúce z USA, čo vysvetľuje, prečo sa tieto operácie neodrážajú v údajoch o EÚ a Mexiku;

Čína

47.   odkazuje na svoje vyššie uvedené uznesenie o vyhliadkach obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou; považuje Čínu za jasný príklad pozitívneho vplyvu liberalizácie obchodu a aktívnej účasti na celosvetových a konkurenčných trhoch na hospodársky rast a blahobyt; uvedomuje si významné spoločenské a environmentálne výzvy, ktorým táto krajina čelí; trvá na tom, že Čína by mala dodržiavať všetky záväzky plynúce z členstva vo WTO, ako je zabezpečenie dodržiavania medzinárodných pracovných noriem a ochrana práv duševného vlastníctva; víta vyššie uvedené oznámenie Komisie a pracovný dokument o EÚ a Číne a podporuje jej snahu o vymedzenie vhodnej stratégie pre všetky aspekty vzťahov medzi EÚ a Čínou;

48.   domnieva sa, že rozvoj hospodárskych a obchodných vzťahov s Čínou musí prebiehať v súlade s politickým dialógom, ktorý by zahŕňal zodpovednosť oboch partnerov v environmentálnej a sociálnej oblasti; zdôrazňuje, že hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou musia byť založené na rešpektovaní nestranných a spravodlivých obchodných pravidiel a uplatňovaní pravidiel WTO;

49.   domnieva sa, že neprimeraná ochrana práv duševného vlastníctva predstavuje jednu z najväčších výziev, ktorým bude EÚ vo svojich dvojstranných vzťahoch s čínskymi orgánmi čeliť; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoju snahu presvedčiť Čínu, aby v plnej miere rešpektovala dohodu TRIPs a zlepšila výkon rozsudkov vynesených súdmi;

Otázky regulácie

50.   zdôrazňuje rastúci význam otázok regulácie v medzinárodnom obchode; žiada väčší súlad medzi právnymi predpismi a postupmi EÚ a predpismi a pravidlami našich hlavných obchodných partnerov; zdôrazňuje, že by to nemalo spôsobiť pokles harmonizácie noriem a nariadení, čo by oslabilo dôveru občanov pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť a životné prostredie; zdôrazňuje, že by sa skôr mala zvýšiť snaha o zabezpečenie toho, aby boli uznané a presadzované hlavnými obchodnými partnermi EÚ;

51.   žiada Komisiu, aby systematicky hodnotila vplyv vnútorných politík a nariadení EÚ na svetovú konkurencieschopnosť a aby vo svojich procesoch tvorby regulačnej politiky kládla náležitý dôraz na konkurenčnú pozíciu podnikov EÚ v rámci Európy aj mimo nej;

52.   v kontexte WTO a dvojstranných dohôd o voľnom obchode zdôrazňuje význam urýchleného odstraňovania netarifných obchodných bariér a harmonizácie technických pravidiel, najmä uplatnením zásady vzájomného uznávania;

53.   domnieva sa, že vytvorenie svetových pravidiel a noriem je najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť regulačným rozdielom spôsobujúcim vznik prekážok v obchode; nabáda Komisiu k aktívnej účasti na práci všetkých príslušných medzinárodných úradov a orgánov, ktoré určujú normy;

54.   podporuje mnohostrannú a dvojstrannú regulačnú spoluprácu s kľúčovými partnerskými krajinami, pokiaľ nevedie k neprípustnej diskriminácii ostatných krajín, ani neumožňuje daným partnerským krajinám neprimerane zasahovať do vnútorného rozhodovacieho procesu EÚ;

Ochrana práv duševného vlastníctva

55.   vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich snahách v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, berie na vedomie, že rešpektovanie patentov a ochrany práv duševného vlastníctva je súčasťou vonkajšej konkurencieschopnosti Európskej únie, a domnieva sa, že EÚ by mala v tomto smere zaujať rozhodnejší postoj voči tretím krajinám;

56.   zdôrazňuje, že falšovanie a pirátstvo vedú k strate pracovných miest, oslabujú inováciu a znižujú vládam daňové príjmy; zdôrazňuje, že adekvátna ochrana práv duševného vlastníctva a ich účinné presadzovanie sú základom celosvetového hospodárstva;

57.   považuje primeranú ochranu práv duševného vlastníctva zo strany hlavných obchodných partnerov EÚ za nevyhnutnú požiadavku pokiaľ ide o ochranu a posilnenie jej vonkajšej konkurencieschopnosti;

58.   víta odhodlanie Komisie posilniť ustanovenia o právach duševného vlastníctva v medzinárodných obchodných dohodách a presadzovanie platných záväzkov;

59.   trvá na tom, aby hlavní obchodní partneri EÚ ako Čína a Rusko presadzovali práva duševného vlastníctva v súlade so záväzkami v rámci WTO/TRIPs;

60.   zdôrazňuje, že európska politika v oblasti práv duševného vlastníctva voči rozvojovým krajinám by nemala prekračovať záväzky dohody TRIPs, ale mala by naopak vyzývať na využívanie možností dohody TRIPs;

61.   domnieva sa, že ochrana práv duševného vlastníctva a dôkazy o ich účinnom presadzovaní prostredníctvom vhodných právnych a administratívnych prostriedkov by mala byť nevyhnutnou podmienkou pre pristúpenie k WTO;

62.   vyzýva Radu, aby schválila návrh nariadenia, predložený Komisiou, o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (KOM(2005)0661), ako ho podporil Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2006 o označovaní pôvodu(10);

Stratégia prístupu na trh

63.   víta rozhodnutie Komisie revidovať svoju stratégiu prístupu na trh a očakáva prijatie jej oznámenia na túto tému v roku 2007; vyzýva Komisiu, aby ho do tejto iniciatívy naďalej úzko zapájala;

64.   trvá na potrebe osobitne sa zamerať na netarifné bariéry, ktoré sa spolu s postupným znižovaním alebo odstraňovaním ciel stávajú hlavnou prekážkou medzinárodného obchodu; upozorňuje na veľkú rôznorodosť, technickú zložitosť a politickú citlivosť netarifných bariér, ktoré z nich robia ťažko riešiteľný problém a vyzýva Komisiu, aby tejto náročnej úlohe venovala dostatočné množstvo prostriedkov;

65.   upozorňuje na vážne riziko toho, že sa bezpečnostné opatrenia môžu stať hlavnými netarifnými bariérami 21. storočia; vyzýva všetky krajiny, aby svoje legitímne bezpečnostné obavy riešili opatreniami, ktoré obmedzujú obchod v najmenšej možnej miere, a aby vzájomne v snahe o dosiahnutie tohto cieľa viacstranne, mnohostranne či dvojstranne spolupracovali;

66.   vyzýva delegácie Komisie, veľvyslanectvá a agentúry na podporu obchodu členských štátov, obchodné komory a všetky ostatné verejné a súkromné organizácie reprezentujúce európske hospodárske záujmy v zahraničí, aby lepšie koordinovali svoje kroky na podporu tovarov a služieb EÚ, otvorenie trhov a zvýšenie investičných tokov;

Služby

67.   pripomína rastúci podiel služieb na produkcii celosvetového hospodárstva a na HDP EÚ; upozorňuje na vysokú úroveň vonkajšej konkurencieschopnosti európskych poskytovateľov služieb; vyzýva Komisiu, aby sa vo všetkých obchodných rokovaniach snažila o dosiahnutie postupnej a recipročnej liberalizácie služieb, a aby viedla politiku zvýšenej štandardizácie, transparentnosti a predvídateľnosti pravidiel a nariadení, ktoré sa týkajú tohto sektora tak, aby vysoko konkurenčný sektor služieb v Európe mohol voľnejšie pôsobiť v tretích krajinách; poznamenáva však, že by to nemalo viesť k ponukám ani požiadavkám v oblasti verejných služieb;

68.   domnieva sa, že by sa malo rozlišovať medzi komerčnými a verejnými službami; zdôrazňuje potrebu udržať verejné služby mimo všetkých rokovaní, predovšetkým v prípade verejných služieb, ktoré sa týkajú základných ľudských potrieb a poskytujú prístup k základným verejným statkom ako zdravie, vzdelanie, pitná voda a energia, a tých, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri ochrane kultúrnej rozmanitosti, ako sú napríklad audiovizuálne služby;

69.   trvá na nutnosti zabezpečiť, aby si partneri z najmenej rozvinutých krajín zachovali politický priestor na to, aby boli schopní regulovať služby, ktoré sú dôležité pre ich rozvoj;

70.   zastáva názor, že EÚ musí presadzovať šírenie a uznávanie medzinárodných účtovných a audítorských noriem a postupov na zaistenie toho, aby sa trhy stali stabilnejšími a transparentnejšími a aby účastníci trhu boli schopní profitovať z väčšej istoty a aby boli lepšie informovaní pokiaľ ide o ich aktivity mimo EÚ;

71.   tvrdí najmä, že na zvýšenie svojej vonkajšej konkurencieschopnosti musí EÚ v rámci svojej obchodnej politiky takisto prijať opatrenia na posilnenie bezpečnosti elektronických transakcií a obchodu a zlepšiť ochranu údajov;

72.   domnieva sa, že otvorenie trhu s finančnými službami a uľahčenie pohybu kapitálu musia ísť ruka v ruke s vyššou transparentnosťou a zlepšeniami v opatreniach na boj proti praniu špinavých peňazí, finančnej podpore terorizmu a daňovým podvodom, najmä pokiaľ ide o finančné centrá v daňových rajoch;

Suroviny a energia

73.   domnieva sa, že suroviny, a najmä energetické zdroje, si v novom obchodnom programe EÚ zaslúžia osobitnú pozornosť;

74.   domnieva sa, že z hľadiska potreby boja proti klimatickým zmenám aj prostredníctvom udržateľnejších modelov obchodovania je prístup k energii a zdrojom a ich využívanie vecou stanovenia viacstranných pravidiel, ktoré nesmú byť ohrozené dvojstrannými obchodnými dohodami, ktoré súťažia o najvýhodnejšie podmienky prístupu;

Vládne obstarávanie

75.   domnieva sa, že vysoký stupeň otvorenosti trhov verejného obstarávania EÚ na všetkých úrovniach vlády nezodpovedá primeranému prístupu európskych dodávateľov, najmä malých a stredných podnikov, k zahraničným trhom verejného obstarávania na tovary, služby a stavebné zmluvy a že Komisia by mala pracovať na recipročnom prístupe vo vzťahu k rozvinutým a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v tomto dôležitom hospodárskom sektore, súhlasí s tým, že s cieľom presadzovať reciprocitu sa môže výnimočne zvážiť zavedenie cielených obmedzení na prístup k častiam trhu verejného obstarávania EÚ, je však prísne proti akýmkoľvek pokusom o uzavretie tohto trhu z protekcionistických dôvodov;

76.   vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohode WTO o vládnom obstarávaní zabezpečila zmysluplné záväzky zo strany ostatných strán tejto dohody;

77.   zdôrazňuje však potrebu vyššej úrovne transparentnosti a žiada, aby Komisia nemala prehnané požiadavky v oblasti verejného obstarávania, predovšetkým v oblasti verejných služieb, ak to spôsobuje ťažkosti najmenej rozvinutým partnerom;

78.   berie na vedomie iniciatívu niektorých členských štátov týkajúcu sa nastolenia rovnováhy v dohode o vládnom obstarávaní v prospech malých a stredných podnikov; odporúča preto Komisii a Rade, aby pri rokovaniach o dohode o vládnom obstarávaní v rámci WTO, trvala na vsunutí doložky, ktorá umožní, aby EÚ mohla uprednostniť malé a stredné podniky pri vyhlasovaní verejných súťaží, a to podľa modelu doložiek, ktoré už uplatňujú ostatné veľké štáty zúčastňujúce sa na tejto dohode, ako sú Spojené štáty a Japonsko;

79.   domnieva sa, že je potrebné, aby verejné obstarávanie bolo súčasťou dvojstranných a regionálnych obchodných rokovaní iniciovaných zo strany EÚ s cieľom otvoriť trhy s verejným obstarávaním vyváženým spôsobom;

Dodržiavanie pravidiel

80.   zdôrazňuje potrebu zaistiť, aby obchodní partneri EÚ v plnej miere dodržiavali pravidlá a záväzky vyplývajúce z ich členstva vo WTO alebo z dvojstranných či regionálnych dohôd s EÚ; zdôrazňuje zásadný význam mechanizmu WTO na riešenie sporov pre dôveryhodnosť a účinnosť viacstranného obchodného systému; nalieha na Komisiu, aby uviedla do činnosti tento mechanizmus vždy, keď nedodržanie zo strany ostatných členov negatívne ovplyvní obchodné záujmy EÚ a v primeranom čase nie je možné nájsť prerokované riešenie;

Nástroje na ochranu obchodu

81.   domnieva sa, že z ďalšej liberalizácie obchodu vyplýva pre EÚ nevyhnutnosť zachovať si svoju schopnosť ochrany proti nečestným obchodným postupom; považuje nástroje na ochranu obchodu za neoddeliteľnú súčasť stratégie EÚ pre vonkajšiu konkurencieschopnosť;

82.   berie pozorne do úvahy iniciatívu Komisie zúčastniť sa úplného preskúmania nástrojov na ochranu obchodu a začať proces verejnej konzultácie na základe vyššie uvedeného oznámenia Komisie o Zelenej knihe na verejnú konzultáciu;

83.   pripomína, že ako sa uvádza v Komisiou vypracovanom zhrnutí štúdie s názvom "Hodnotenie nástrojov ES na ochranu obchodu", ktorú vypracovala kancelária Mayer, Brown, Rowe and Maw LLP a ktorá bola predložená v decembri 2005, predmetná štúdia dospela k záveru, že status quo je rozumný i adekvátny na riešenie záujmov všetkých skupín účastníkov a preto podporuje názor, že v súčasnosti neexistuje žiadna viditeľná ani naliehavá potreba revidovať alebo meniť existujúce nástroje Spoločenstva na ochranu obchodu;

84.   pripomína, že v súčasnosti prebiehajú rokovania o mnohostranných disciplínach týkajúcich sa nástrojov na ochranu obchodu v rámci DDA; víta tieto rokovania, ale ľutuje negatívny postoj USA k reformám rámca WTO pre nástroje na ochranu obchodu; domnieva sa, že globálne zvyšovanie využívania nástrojov na ochranu obchodu, najmä rozvinutými priemyselnými krajinami, si vyžaduje nové a prísnejšie pravidlá na úrovni WTO na zabezpečenie pokračovania spravodlivého a voľného svetového obchodu;

85.   podporuje myšlienku prispôsobiť tieto nástroje novým skutočnostiam svetového hospodárstva, varuje však pre nebezpečenstvom jednostranného oslabenia EÚ do takej miery, že nebude schopná čeliť nečestným obchodným postupom a v medzinárodnom kontexte poznačenom šírením uvedených postupov a intenzívnym, často nezákonným používaním opatrení na ochranu obchodu zo strany tretích krajín proti dovozu z EÚ;

86.   podporuje úsilie Komisie monitorovať uplatňovanie opatrení na ochranu obchodu zo strany tretích krajín proti dovozu z EÚ s cieľom odpovedať na prípadné zneužitie a dotknutým spoločnostiam poskytnúť primeranú pomoc;

Clo

87.   zdôrazňuje význam colných pravidiel a postupov pre správne vykonávanie opatrení obchodnej politiky; domnieva sa, že vo vymedzení a uplatňovaní týchto pravidiel sa musí nájsť primeraná rovnováha medzi účinnou kontrolou a uľahčením obchodných tokov;

88.   pripomína, že prílišná zložitosť a záťaž dovozných postupov uplatňovaných v mnohých krajinách sveta so sebou často prináša vysoké transakčné náklady pre vývozcov z EÚ a predstavuje významné bariéry obchodu; podporuje preto snahu Komisie zaoberať sa týmto problémom v rámci viacstranných rokovaní o DDA o uľahčení obchodu i prostredníctvom dvojstranných a regionálnych rokovaní;

89.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skutočne zvážili myšlienku vytvorenia jednotnej colnej správy EÚ, aby sa dosiahlo účinnejšie uplatňovanie colných pravidiel a postupov v celom colnom priestore EÚ;

Výmenné kurzy

90.   poznamenáva, že výmenné kurzy predstavujú významný faktor vo vývoji zahraničného obchodu; vyzýva Komisiu, aby podala konkrétny návrh na opatrenia, ktoré treba prijať v prípade, ak výmenné kurzy oslabujú konkurencieschopnosť EÚ a aby zvážila zaradenie takýchto opatrení do nadchádzajúcej revízie nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

Inštitucionálne otázky

91.   domnieva sa, že na dôveryhodnosť a účinnosť spoločnej obchodnej politiky ako nástroja konkurencieschopnosti EÚ negatívne vplýva nedostatok legitímnosti tejto politiky plynúci z nedostatočného zapojenia Európskeho parlamentu;

92.   hlboko ľutuje skutočnosť, že dôležité právne predpisy v oblasti obchodu, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú nástrojov na ochranu obchodu, zostávajú mimo rozsahu pôsobnosti spolurozhodovacieho postupu a pretrváva neistota v otázke uplatniteľnosti postupu súhlasu na dohody o voľnom obchode; vyzýva členské štáty, aby urýchlene túto neuspokojivú situáciu vyriešili tým, že vykonajú potrebné inštitucionálne reformy a predovšetkým uplatnia ustanovenia Zmluvy o Ústave pre Európu týkajúce sa medzinárodného obchodu;

93.   vyzýva Komisiu a Radu, aby ho neustále informovali o nových iniciatívach prijatých v nadväznosti na oznámenie o globálnej Európe a zapájali ho do nich;

o
o   o

94.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2006)0388. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0450. (3) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0419. (5) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235. (6) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 103. (7) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 110. (8) Dokument Rady 7775/1/06. (9) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 321. (10) Prijaté texty, P6_TA(2006)0325.