Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 16, 49, 50, článok 95 ods. 1 a článok 152 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie;

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ("Súdny dvor") z 28. apríla 1998 vo veci C-120/95, Decker(1), z 28. apríla 1998 vo veci C-158/96, Kohll(2), z 12. júla 2001 vo veci C-157/99, Geraets-Smits a Peerbooms(3), z 12. júla 2001 vo veci C-368/98, Vanbraekel(4), z 25. februára 2003 vo veci C-326/00, IKA(5), z 13. mája 2003 vo veci C-385/99, Müller-Fauré a Van Riet(6), z 23. októbra 2003 vo veci C-56/01, Inizan(7), z 18. marca 2004 vo veci C-8/02, Leichtle(8), a zo 16. mája 2006 vo veci C-372/04, Watts(9),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(10), a najmä na jej článok 2 ods. 2 písm. f) a odôvodnenia 22 a 23,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2006 s názvom "Konzultácia týkajúca sa činnosti Spoločenstva v oblasti zdravotníckych služieb" (SEK(2006)1195/4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o mobilite pacientov a vývoji v oblasti zdravotnej starostlivosti v Európskej únii(11),

–   so zreteľom na závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie(12),

–   so zreteľom na článok 152 ods. 5 zmluvy, ktorý stanovuje zásadu subsidiarity v oblasti zdravotnej starostlivosti, a so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva(13), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(14),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0173/2007),

A.   keďže členské štáty sú zodpovedné za organizáciu, riadenie, poskytovanie a financovanie systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa od seba v členských štátoch odlišujú,

B.   keďže Súdny dvor vyniesol početné rozsudky o tejto problematike, napr. o prístupe k zdravotnej starostlivosti a určení kritérií pre postupy na získanie predchádzajúceho povolenia alebo na náhradu nákladov, ktoré oprávňujú občanov EÚ voľne sa pohybovať na účely vyhľadania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte,

C.   keďže Rada vo svojich hore uvedených záveroch o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch EÚ prijala vyhlásenie 25 ministrov zdravotníctva z EÚ o spoločných hodnotách a zásadách, na ktorých sú založené európske systémy zdravotnej starostlivosti,

Zásady

1.   domnieva sa, že cezhraničná mobilita pacientov a pracovníkov v zdravotníctve sa v budúcnosti zvýši a pacienti tak budú mať väčší výber; domnieva sa, že bez ohľadu na výšku príjmov alebo bydlisko by sa mal všetkým občanom EÚ zaručiť rovnaký a finančne prístupný a včasný prístup ku zdravotnej starostlivosti v súlade so zásadami univerzálnosti, kvality, bezpečnosti, kontinuity a solidarity, čo prispeje k sociálnej a územnej súdržnosti EÚ a zároveň zabezpečí finančnú udržateľnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že v súlade s týmito zásadami môže mobilita pacientov a zdravotníkov prispieť ku zlepšeniu prístupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti;

2.   poznamenáva, že členské štáty nepodporujú dostatočne zdravotnú starostlivosť, výsledkom čoho sú obmedzené práva pacientov;

3.   pripomína, že členské štáty, ktoré vykonali existujúcu judikatúru Súdneho dvora, sa v dôsledku zvýšenej mobility pacientov nestretli so žiadnym výrazným zvýšením rozpočtov na zdravotnú starostlivosť;

4.   zdôrazňuje, že mobilita pacientov a pracovníkov by nemala členským štátom slúžiť ako výhovorka na zanedbávanie investícií do vlastných systémov zdravotníckej starostlivosti;

5.   berie do úvahy, že členské štáty môžu zaviesť systém predchádzajúceho povolenia len v prípade, ak bolo dokázané, že cezhraničný pohyb pacientov má negatívny vplyv na finančnú rovnováhu národného rozpočtu pre zdravotníctvo; nalieha na členské štáty, aby zvážili možnosť využitia skúšobného obdobia, počas ktorého by sa nevyžadovalo predchádzajúce povolenie;

6.   zdôrazňuje, že prístup k cezhraničnej starostlivosti je potrebný na zabezpečenie voľného pohybu občanov v rámci Spoločenstva a pomáha zvyšovať zamestnanosť a úroveň konkurencieschopnosti v členských štátoch;

7.   zdôrazňuje potrebu zníženia byrokracie spojenej s využívaním a poskytovaním cezhraničných zdravotníckych služieb;

8.   konštatuje, že na zníženie byrokracie pri využívaní cezhraničných zdravotníckych služieb je potrebné zlepšiť elektronické systémy identifikácie pacientov a žiadosti pacientov o úhradu nákladov;

9.   žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty, aby aktívne podporovali zavedenie elektronického zdravotníctva a telemedicíny;

10.   zdôrazňuje, že v súlade s ustanoveniami zmluvy je hlavná zodpovednosť za poskytovanie efektívnej a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti občanom na členských štátoch; zdôrazňuje, že na tento účel by mali mať členské štáty možnosť použiť primerané regulačné nástroje tak na úrovni EÚ, ako aj na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni, aby boli schopné riadiť svoje vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti a orgány zodpovedné za zdravotnú starostlivosť, pričom pri vykonávaní tejto právomoci musia vždy dodržiavať ustanovenia zmlúv a zásadu subsidiarity;

11.   zdôrazňuje že pravidlá zmluvy vrátane špecifických ustanovení o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj judikatúra Súdneho dvora, sa uplatňujú na zdravotnícke služby a zdôrazňuje, že poskytovatelia zdravotníckych služieb majú plné právo usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte, pričom musia dodržiavať národné predpisy a predpisy EÚ; rovnako zdôrazňuje, že pacienti majú plné právo vyhľadať zdravotnú starostlivosť v ktoromkoľvek členskom štáte;

12.   konštatuje, že hoci systémy zdravotníckej starostlivosti nespadajú do kompetencie Spoločenstva, otázky týkajúce sa systémov zdravotnej starostlivosti, ako napríklad prístup k liekom a liečbe, informácie o pacientoch a pohyb poisťovní a zdravotníkov majú cezhraničný charakter; konštatuje, že tieto otázky musí riešiť EÚ;

13.   pripomína, že pacienti musia mať za každých okolností rovnaký prístup k primeranej liečbe v čo najmenšej vzdialenosti od ich bydliska a v ich jazyku; domnieva sa, že smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia(15) by sa mala lepšie uplatňovať tak, aby boli lieky umiestnené na trh rýchlejšie, aby boli podporované inovácie a bezpečnosť liekov a aby sa dôraznejšie presadzovalo použitie centralizovaného postupu pre schválenie umiestňovania produktov na trh;

14.   zdôrazňuje, že pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám, členské štáty by mali zaobchádzať s obyvateľmi iného členského štátu rovnako ako s vlastnými, bez ohľadu na to, či sú to súkromní alebo štátni pacienti;

15.   pripomína, že pacienti by mali mať prístup k informáciám o tom, ktorý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti získal medzinárodnú akreditáciu a že akreditovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by mali zaistiť bezpečnú zdravotnú starostlivosť založenú na merateľných medzinárodných ukazovateľoch kvality bez ohľadu na to, kde v EÚ sídlia;

16.   trvá na tom, že akákoľvek politická iniciatíva súvisiaca so zdravotníckymi službami by mala podliehať, ak je to možné, radšej parlamentnému zákonodarstvu, ako byť vykonávaná ad hoc prostredníctvom rozsudkov Súdneho dvora;

17.   zastáva názor, že pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nie je v súčasnosti zaistená bezpečnosť pacientov ani ich práva a že existuje právna neistota v súvislosti so spôsobmi úhrady, záväzkami vnútroštátnych orgánov zdieľať informácie o regulácii, povinnosťou starostlivosti pre počiatočnú ako aj ďalšiu liečbu a ustanoveniami o riadení rizík pre súkromných pacientov;

Vymedzenie pojmov

18.   žiada jasné vymedzenie pojmu zdravotníckych služieb, aby sa objasnil a zreteľne určil rozsah uplatňovania budúcich právnych predpisov v tejto oblasti; žiada objasnenie toho, ktoré prvky systému zdravotnej starostlivosti sú v tejto súvislosti dôležité;

19.   upozorňuje, že služby zdravotníckej starostlivosti sledujú ciele porovnateľné s inými sociálnymi službami všeobecného záujmu v tom zmysle, že sú založené na zásade solidarity, často sú zakotvené v národných systémoch sociálnej ochrany, sú zamerané na človeka, zaručujú, že občania môžu využívať svoje základné práva a zabezpečujú vysoký stupeň sociálnej ochrany a posilňujú sociálnu a územnú súdržnosť;

20.   zastáva názor, že všetky akcie Spoločenstva týkajúce sa služieb zdravotníckej starostlivosti by mali byť v súlade s akciami Spoločenstva týkajúcimi sa sociálnych služieb všeobecného záujmu;

21.   žiada, aby akékoľvek ďalšie objasnenie pojmov používaných v judikatúre Súdneho dvora nemenilo rovnováhu zavedenú Súdnym dvorom medzi výsadnými právami členských štátov v oblasti verejného zdravia a právami jednotlivého pacienta; v tomto zmysle pripomína, že pokiaľ ide o pojem "primeranej čakacej doby", Súdny dvor jasne naznačil, že tá by mala byť definovaná výlučne na základe posúdenia zdravotnej situácie každého pacienta a že pri tomto posúdení by nemali zohrávať žiadnu úlohu hospodárske úvahy;

22.   žiada hlbšie objasnenie pojmov ako je "primeraná čakacia doba" a vymedzenie pojmov "starostlivosť počas hospitalizácie" a "ambulantná starostlivosť";

23.   pripomína, že pokiaľ ide o nemocničné služby v inom členskom štáte, postup na udelenie povolenia musí poskytnúť pacientom záruku a ochrániť ich pred svojvoľnými rozhodnutiami prijatými ich vnútroštátnymi orgánmi; pripomína, že na uľahčenie voľného pohybu pacientov bez vplyvu na ciele plánovania členských štátov, na základe judikatúry Súdneho dvora, by mala byť nemocničná starostlivosť podrobne definovaná ako liečba, ktorú je možné poskytnúť výlučne v rámci nemocničnej infraštruktúry a nemôže byť poskytnutá napríklad v odbornej ambulancii alebo v domácom prostredí pacienta; pripomína najmä to, že akékoľvek zamietnutie udelenia povolenia musí byť možné napadnúť v súdnom alebo kvázi súdnom konaní a že s cieľom posúdiť zdravotnú situáciu každého pacienta by sa malo požadovať úplne objektívne a nestranné poradenstvo nezávislých odborníkov;

Mobilita pacientov

24.   pripomína veľkú rozmanitosť mobility a rozličné dôvody pre mobilitu pacientov, ktorí sú posielaní do cudziny ich vnútroštátnym zdravotným systémom, a pacientov hľadajúcich liečbu v zahraničí z vlastnej vôle - turistov, ktorí ochorejú, migrujúcich pracovníkov, študentov, dôchodcov a všetkých osôb žijúcich v členskom štáte, ktorý však nie je ich krajinou pôvodu, alebo v hraničných regiónoch - a zdôrazňuje, že by sa tieto rozdiely mali zohľadniť pri formulovaní politiky;

25.   zdôrazňuje, že na jednej strane treba rozlišovať medzi cezhraničnými zdravotníckymi službami, teda tými, ktoré sú poskytované na obidvoch stranách spoločnej hranice medzi dvoma členskými štátmi s cieľom udržiavať a ponúknuť pacientom vysoký štandard prístupu a starostlivosti, a na druhej strane, medzinárodnými zdravotníckymi službami v rámci EÚ, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v prípade vzácnych a ojedinelých ochorení alebo ochorení, ktoré vyžadujú neobyčajné a veľmi nákladné technológie (referenčné centrá starostlivosti) alebo poskytujú prístup k starostlivosti, ktorú pacientom ich členský štát alebo štát pobytu nemôže poskytnúť;

26.   vyzýva Komisiu, aby poskytovala ročné štatistiky za každý členský štát o mobilite pacientov, o počte zamietnutých prípadov uhradenie nákladov a dôvody takéhoto zamietnutia;

27.   i keď uznáva, že politika v oblasti zdravotnej starostlivosti spadá v prvom rade do právomocí členských štátov a zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať pacientom vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť v krajine ich pôvodu, napriek tomu víta iniciatívu Komisie začať konzultačný postup o najvhodnejšej akcii Spoločenstva s cieľom zlepšiť prístup pacientov k bezpečnému, vysokokvalitnému a účinnému rámcu pre cezhraničné aspekty zdravotnej starostlivosti v primeranej dobe a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na podporu a sledovanie vývoja v tejto oblasti;

28.   poukazuje na to, že významnému počtu pacientov z niekoľkých členských štátov sa nedostáva potrebná lekárska starostlivosť v ich vlastnej krajine v primeranej dobe z dôvodu dĺžky poradovníkov a poukazuje na to, že títo pacienti sú preto odkázaní na lekársku starostlivosť v zahraničí;

Zlepšenie informovania pacientov

29.   konštatuje, že pre pacientov je ťažké získať jasné a presné informácie, týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o s cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, a že postupy, ktoré sa v tom prípade uplatňujú, sú veľmi zložité; konštatuje, že tieto ťažkosti, ktoré nie sú spôsobené len jazykovými bariérami, potenciálne zvyšujú riziko pre bezpečnosť pacientov;

30.   domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o skvalitnenie informovanosti pacientov o prístupe k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

31.   upozorňuje, že účinné a transparentné poskytovanie a výmena informácií o zdravotníctve sú nevyhnutnými požiadavkami na zabezpečenie konzistencie a udržania vysokej kvality zdravotnej starostlivosti medzi službami zdravotnej starostlivosti v rozličných členských štátoch;

32.   domnieva sa, že je dôležité poskytnúť pacientom právo na výber zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ak im to umožní získať primeranú liečbu, pričom pacienti musia byť plne informovaní o podmienkach prístupu a dôsledkoch tejto voľby; zastáva názor, že podľa hore uvedenej judikatúry Súdneho dvora, by malo byť ľahké získať predchádzajúce povolenie na nemocničnú starostlivosť, pričom žiadosti by sa mali vybavovať okamžite a vyhodnocovať na základe objektívnych a neutrálnych kritérií; domnieva sa , že zamietnutie povolenia by malo byť zdôvodnené objektívnymi kritériami, ktoré musia byť transparentne overiteľné, a odôvodnené, a že akékoľvek zamietnutie by malo byť zdôvodnené odkazom na stanovisko nezávislých odborníkov;

33.   žiada prijatie Európskej charty práv pacientov, vychádzajúcej z existujúcich chárt členských štátov a práce mimovládnych organizácií;

Uhrádzanie nákladov

34.   uznáva existujúce rozdiely medzi systémami zdravotnej starostlivosti v členských štátoch a zložitými právnymi rámcami, ktorými sa riadi uhrádzanie nákladov; žiada o kodifikáciu existujúcej judikatúry o uhrádzaní nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť na zabezpečenie správneho uplatnenia tejto judikatúry vo všetkých členských štátoch a na zlepšenie informovanosti pacientov, národných systémov poistenia a vnútroštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bez vytvárania dodatočného ťažkopádneho byrokratického zaťaženia členských štátov;

35.   žiada Komisiu, aby podporovala všetky členské štáty pri uplatňovaní platných postupov, pokiaľ ide o uhrádzanie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že v prípade potreby by malo byť možné, aby Komisia začala konanie voči členským štátom, ktoré budú konať inak;

36.   žiada, aby bol do praxe zavedený európsky referenčný systém týkajúci sa uhrádzania nákladov, ktorý by občanom umožnil porovnať a vybrať si pre seba najvhodnejšiu starostlivosť;

37.   vyzýva na posúdenie možností aktívnej podpory a propagácie práce, ktorej cieľom je rozšíriť používanie Európskeho preukazu zdravotného poistenia (EHIC) so štandardizovaným súborom elektronických údajov o pacientovi, čím by sa zjednodušili postupy, ktoré sa uplatňujú pri získavaní zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch; domnieva sa, že držitelia preukazu EHIC sa musia sami rozhodnúť, ktoré údaje sa na preukaze majú nachádzať; žiada o prijatie európskych zdravotných ukazovateľov na čo najefektívnejšie používanie tohto systému; domnieva sa, že z dôvodov bezpečnosti pacientov je kľúčové, aby sa podporovali vnútroštátne orgány pri výmene informácií o registrácii a disciplinárnych otázkach týkajúcich sa poskytovateľov zdravotníckych služieb s cezhraničným pôsobením; domnieva sa, že by bolo vhodné rozšíriť systém preukazu EHIC tak, aby zahŕňal aj systém medzinárodnej výmeny údajov o poistnom štatúte pacienta;

38.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že poskytovatelia zdravotníckych služieb vyvesia zreteľne viditeľný symbol naznačujúci podobným spôsobom, ako je to v prípade kreditných kariet v hoteloch, reštauráciách a pod., že v danom členskom štáte je možné prijať preukaz EHIC v súlade s nariadením (ES) č. 883/2004; vyzýva na dodržiavanie vysokej úrovne ochrany údajov pacientov, pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu v oblasti zdravotníckych služieb na zabezpečenie utajenia citlivých lekárskych údajov;

Mobilita pracovníkov v zdravotníctve

39.   pripomína, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(16), nepokrýva všetky právne medzery, ktoré existujú v EÚ, pokiaľ ide o voľný pohyb pracovníkov v zdravotníctve, najmä v oblasti nepretržitého vzdelávania, práva usadiť sa a zabezpečovania aktuálnej kvalifikácie odborných pracovníkov v zdravotníctve; zdôrazňuje, že akékoľvek nasledujúce právne predpisy v tejto oblasti by mali výrazne uľahčiť poskytovanie cezhraničných zdravotníckych služieb a usadenie sa poskytovateľov služieb z iných členských štátov;

40.   konštatuje, že hoci vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v EÚ existuje, pretrváva v tejto oblasti nedostatočná jednotnosť kvality obsahu odborného vzdelávania a spôsobov výkonu povolania alebo opatrenia pre takúto jednotnosť sú nedostatočné;

41.   zdôrazňuje, že článok 35 Charty základných práv hovorí, že EÚ zabezpečí vysokú úroveň ochrany zdravia a v tejto súvislosti poukazuje na to, že kvalita zdravotníckych služieb a schopnosť sektora udržať pracovníkov sú podmienené kvalitou práce a pracovnými podmienkami pracovníkov v zdravotníckych službách vrátane času na odpočinok a príležitostí na odbornú prípravu; ďalej poukazuje na to, že sprievodné opatrenia ako kontrola kvality, dozor a využívanie nových informačných technológií by mali zabezpečiť čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov;

42.   v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú v priamom kontakte s pacientmi, považuje za dôležité, aby na dostatočnej úrovni ovládali jazyk, ktorým sa hovorí v hostiteľskom členskom štáte;

43.   žiada Komisiu o vytvorenie mechanizmu zhromažďovania údajov a výmeny informácií o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj o vytvorenie európskej karty, ktorá poskytne prístup k informáciám o odborných vedomostiach pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, a tiež o sprístupnenie týchto informácií pacientovi a o vypracovanie spoľahlivého zdravotníckeho informačného systému pre poskytovateľov služieb, pričom vnútroštátne orgány by mali byť povinné poskytovať svoje informácie;

44.   vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s nárastom pohybu odborníkov v Európe stanovila pre národné orgány v právnom rámci povinnosť vymieňať si registračné informácie o odborníkoch v oblasti zdravotníckej starostlivosti a údaje o disciplinárnych priestupkoch s cieľom zaistiť bezpečnosť pacientov;

45.   víta prácu, ktorú vykonáva združenie Zdravotníci pracujúci za hranicami, ako dobrý príklad úzkej viacstrannej spolupráce medzi orgánmi zdravotnej starostlivosti v členských štátoch;

46.   zdôrazňuje potrebu lepšej informovanosti pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti o ich právach na mobilitu v rámci EÚ využitím existujúcich nástrojov stanovených Komisiou, akými sú napríklad EURES (Európske služby zamestnanosti);

Právna zodpovednosť

47.   trvá na tom, že mobilita pacientov musí byť zaručená prostredníctvom súbežných a jasných pravidiel, ktorými sa riadi zodpovednosť za poskytovanie cezhraničných zdravotníckych služieb a z toho vyplývajúca potreba uľahčiť prístup k odškodneniu a súdnym mechanizmom najmä v prípade, ak sa rozličné úkony, ktoré sú súčasťou liečby, uskutočnili vo viac než jednej krajine;

48.   pripomína, že kombinácia súčasného medzinárodného práva súkromného o súdnej právomoci a uplatniteľného práva s rôznymi právnymi nástrojmi Spoločenstva vedie ku zložitej a náročnej sieti režimov právnej zodpovednosti, ktorá nepodporuje jednoduchý prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že je to predmetom osobitných obáv v súvislosti so zdravotníckymi službami, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu osobné aj individuálne; okrem toho konštatuje, že pacient, ktorý požaduje odškodnenie, je pravdepodobne zraniteľný a postupuje v konaní sám proti inštitúcii alebo odbornej organizácii;

49.   preto zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu pre pacientov a pracovníkov v zdravotníctve; žiada o objasnenie zodpovednosti pre prípad, že by došlo k ujme, a takisto aj povinnosti všetkých pracovníkov v zdravotníctve mať povinné poistenie na rozumnú výšku pre prípad škody spôsobenej tretej strane;

50.   zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu pacientov tým, že sa bude vyžadovať, aby pracovníci v zdravotníctve uzatvorili poistenie profesijnej zodpovednosti; pripomína však, že spôsoby zabezpečenia tejto skutočnosti a definícia pracovníka v zdravotníctve budú určené príslušným poistením alebo inými finančnými bezpečnostnými opatreniami v každom členskom štáte;

51.   zdôrazňuje, že zdravotná starostlivosť si často vyžaduje následné lekárske kontroly; žiada o objasnenie pravidiel o deľbe zodpovednosti medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rôznych fázach liečby s cieľom zabezpečiť kontinuitu starostlivosti; konštatuje, že telemedicína a elektronické zdravotníctvo sa rozvíjajú takým spôsobom, že je potrebné dohodnúť nové pravidlá v oblasti sociálnej ochrany, financovania a prístupu k tomuto druhu starostlivosti;

Spolupráca medzi členskými štátmi

52.   domnieva sa, že intenzívnejšia spolupráca medzi zdravotnými systémami na miestnej, regionálnej, medzivládnej a európskej úrovni by umožnila dospieť k náležitej liečbe v iných členských štátoch, lepšej kvalite služieb a zvýšila by tým dôveru občanov;

53.   poukazuje na skutočnosť, že cezhraničná spolupráca medzi zainteresovanými stranami môže viesť k nájdeniu vhodných riešení, tak ako to ukazuje príklad Euroregis;

54.   očakáva od členských štátov, že budú presadzovať cezhraničnú spoluprácu pri ponuke zdravotníckych služieb, aby mohli spravovať svoje systémy zdravotníckej starostlivosti nákladovo efektívnejšie;

55.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala technické normy a vyzýva vlády členských štátov, aby aktívne podporovali zavedenie interoperabilných transparentných informačných systémov, ktoré umožnia účinnú výmenu a poskytovanie informácií o zdravotníctve medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rôznych členských štátoch;

56.   podporuje rozvoj sietí referenčných centier vrátane elektronických referenčných centier, ktoré sa zaoberajú ojedinelými, zvláštnymi a chronickými chorobami, a výmenu vedomostí medzi členskými štátmi o osvedčených postupoch liečby a organizácie systémov zdravotníckej starostlivosti; žiada Komisiu, aby zoptimalizovala cezhraničnú administratívnu spoluprácu;

57.   domnieva sa, že EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní dostupnosti informácii pre pacientov v oblasti cezhraničnej mobility vrátane podpory európskych zdravotných ukazovateľov;

58.   uznáva, že existuje dopyt po riadne regulovaných, vysoko kvalitných zdravotníckych a farmaceutických cezhraničných službách a po spolupráci a výmene vedeckých a technologických skúseností medzi vysoko špecializovanými lekárskymi strediskami; upozorňuje však na to, že podľa prieskumov väčšina ľudí uprednostňuje vysokokvalitnú liečbu v blízkosti svojho bydliska; domnieva sa, že s cieľom vypracovať najvhodnejšiu legislatívnu odpoveď, Komisia by mala najskôr vypracovať podrobnú štúdiu o skutočných potrebách mobility pacientov a potom o pacientoch, na ktorých sa mobilita môže vzťahovať, pričom by sa posúdil vplyv takejto mobility na zdravotnícke systémy;

59.   vzhľadom na jestvujúce rozdiely očakáva, že členské štáty medzi sebou vyriešia otázky ako prístup ku starostlivosti, kvalita starostlivosti a kontrola nákladov;

60.   je presvedčený, že otvorená metóda koordinácie je jedným z vhodných nástrojov, ktorým by sa mala organizovať užšia spolupráca medzi členskými štátmi;

61.   želá si, aby sa uzatvárali dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi členskými štátmi, regiónmi alebo miestnymi orgánmi a medzi účastníkmi v sektore zdravotnej starostlivosti a domnieva sa, že v cezhraničných oblastiach, a najmä v oblastiach s veľkým počtom krátkodobých návštevníkov, by to podporovalo vzájomné poskytovanie materiálnych a ľudských prostriedkov a výmenu schopností a vedomostí;

62.   žiada, aby boli vytvorené a používané miesta jednotného kontaktu na základe už existujúcich nástrojov Spoločenstva v súlade s organizačnými špecifikami jednotlivých systémov zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečil prístup k objektívnym a nezávislým informáciám pre pacientov, pracovníkov v zdravotníctve, inštitúcie zdravotnej starostlivosti a príslušné orgány; domnieva sa, že pracovníci v zdravotníctve môžu pomáhať pacientom pri vyhľadávaní týchto informácií;

63.   podporuje Komisiu, aby využila všetky existujúce nástroje, akými sú napríklad sieť SOLVIT a konania o porušení právnych predpisov s cieľom pomôcť pacientom, ktorým bolo zamietnuté uhradenie nákladov (na inú než nemocničnú starostlivosť) alebo povolenie (na nemocničnú starostlivosť) napriek tomu, že podmienky stanovené judikatúrou boli splnené;

64.   podporuje Komisiu, aby pokračovala v zhromažďovaní údajov od členských štátov a aby ešte viac analyzovala trendy a výzvy, ktorým čelí cezhraničná mobilita pacientov a pracovníkov v zdravotníctve;

Závery

65.   vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju politiku pri stíhaní prípadov porušovania práva EÚ s cieľom zaistiť, aby všetky členské štáty postupovali v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a aby všetci európski pacienti, bez ohľadu na krajinu svojho pôvodu, mali prospech z práv, ktoré im boli udelené zmluvou;

66.   vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh primeraného nástroja s cieľom najmä kodifikovať judikatúru Súdneho dvora;

67.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorý by zohľadnil súčasnú správu v podobe, v akej bola prijatá, a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v otázke práv pacienta; v záujme pacienta požaduje záruku najlepšieho možného prístupu k zdravotníckym službám v celej Európe, ako aj zaručenie slobody poskytovania služieb a usadiť sa pre poskytovateľov zdravotníckych služieb;

68.   vzhľadom na skutočnosť, že Európsky parlament a Rada neprijali návrh Komisie venovať sa zdravotníckym otázkam v smernici 2006/123/ES, trvá na tom, že zachovanie existujúcich práv si vyžaduje ďalšie opatrenia; preto vyzýva Komisiu ako ochrancu zmlúv, aby zaručila ochranu týchto práv;

69.   domnieva sa, že nový európsky regulačný rámec pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť by mal predovšetkým v prípade choroby zlepšiť prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, prispieť k bezpečnosti pacientov a rozšíriť možnosť voľby pre všetkých pacientov v EÚ bez toho, aby došlo k zvýšeniu nerovnomerných výsledkov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

o
o   o

70.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Zb. 1998, s. I-1831. (2) Zb. 1998, s. I-1931. (3) Zb. 2001, s. I-5473. (4) Zb. 2001, s. I-5363. (5) Zb. 2003, s. I-1703. (6) Zb. 2003, s. I-4509. (7) Zb. 2003, s. I-12403. (8) Zb. 2004, s. I-2641. (9) Zb. 2006, s. I-4325. (10) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. (11) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 543. (12) Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1. (13) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2. (14) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (15) Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8. (16) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.