Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrhy územnej agendy EÚ vo veci územného plánu a Lipskej charty o udržateľnom rozvoji európskeho mesta,

–   so zreteľom na správu o vytvorení inovatívnej Európy z 20. januára 2006 (tzv. Ahova správa), ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, ktorá bola vymenovaná po neformálnom stretnutí hláv štátov a predsedov vlád v Hampton Court,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2006 s názvom "Stratégia pre rast a zamestnanosť a reforma európskej kohéznej politiky – Štvrtá správa o pokroku v rámci kohézie" (KOM(2006)0281),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2002 o druhej správe Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o hospodárskej a sociálnej súdržnosti(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o úlohe územnej súdržnosti pri regionálnom rozvoji(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o úlohe priamej štátnej pomoci ako nástroja pre regionálny rozvoj(3),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond(4),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o delokalizáciách v kontexte regionálneho rozvoja(6),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2006 o rozpočte na rok 2007: správa Komisie o ročnej stratégii politiky(8),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0150/2007),

A.   keďže je nepopierateľné, že štrukturálne politiky majú pozitívny vplyv na súdržnosť v sociálnej, hospodárskej, územnej oblasti a na zlepšenie riadenia na miestnej a regionálnej úrovni,

B.   keďže tento nový pozitívny vplyv sa líši v závislosti od regiónu, toto uznesenie si kladie za cieľ navrhnúť odporúčania s cieľom optimalizovať vplyv v priebehu nového plánovacieho obdobia 2007-2013,

C.   keďže sa práve pracuje na návrhoch hore uvedenej územnej agendy EÚ a Lipskej charty, ktoré by mohli byť prijaté na neformálnej ministerskej schôdzi o mestskom rozvoji a územnej súdržnosti, ktorá sa bude konať v Lipsku 24. a 25. mája 2007,

D.   keďže pre zlepšenie účinkov štrukturálnych fondov na kohéziu EÚ je potrebné, aby malé a stredné podniky (MSP) zohrávali významnejšiu úlohu vo výskumných, vývojových a inovačných činnostiach a mali lepší prístup k službám týkajúcim sa týchto činností vo verejných inštitúciách,

E.   keďže podľa uvedenej strednodobej štvrtej správy o súdržnosti dosiahol medzi rokmi 1995 a 2002 v trinástich kohéznych krajinách rast HDP na obyvateľa vyššiu úroveň než v EÚ-15, pričom ročná miera rastu HDP bola 3,6 %, kdežto v EÚ-15 bola priemerná ročná miera na obyvateľa 2,2 %,

F.   keďže každé 1 EUR vynaložené v EÚ na politiky súdržnosti vytvorilo priemerne 0,90 EUR dodatočných výdavkov v menej rozvinutých regiónoch (cieľ č. 1) a 3 EUR v regiónoch v procese transformácie (cieľ č. 2),

G.   keďže slobodná hra tržných síl nie je dostačujúca na vytvorenie súdržnosti, ktorú si želali zakladatelia EÚ a keďže súdržnosť si nevyhnutne vyžaduje verejné zásahy, ktoré zabezpečia nastolenie rovnováhy medzi regiónmi,

H.   keďže štrukturálne politiky hrajú dôležitú úlohu pri posilňovaní územnej súdržnosti a musia sa prispôsobiť novým územným výzvam v rámci EÚ, ako je starnutie obyvateľstva, vývoj trhu s poľnohospodárskymi výrobkami alebo otázky súvisiace s prisťahovalectvom, energetikou a klimatickými zmenami,

I.   keďže polycentrizmus je hlavnou myšlienkou európskej územnej stratégie, ktorú treba zohľadniť v realizačnej fáze novej politiky súdržnosti,

J.   keďže je potrebné zviditeľniť politiku súdržnosti,

K.   keďže je nutné zabezpečiť, aby bolo spoločnostiam, ktoré dostanú finančné prostriedky od Spoločenstva, zabránené premiestniť ich činnosť v rámci dlhodobého rámca a keďže by v opačnom prípade mali byť vylúčené zo spolufinancovania a prinútené vrátiť poskytnutú finančnú pomoc v prípade jej použitia na nesprávny účel,

1.   zdôrazňuje dôležitosť politiky súdržnosti pri podpore vnútorného trhu vďaka obchodným tokom a zamestnanosti vytvoreným prostredníctvom vytvárania a zavádzania projektov spolufinancovaných zo strany EÚ;

2.   trvá na dôležitosti komplexnej a trvalo udržateľnej štrukturálnej politiky, ktorá koherentným spôsobom spája akcie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu s akciami iných politík Spoločenstva; žiada, aby bol tento koncept komplexnej politiky predmetom komunikačných a vzdelávacích aktivít, aby ho poznali a používali všetky dotknuté subjekty, najmä tie, ktoré pôsobia priamo v teréne;

3.   zdôrazňuje, že Komisia, členské štáty, regionálne a miestne orgány by mali v priebehu realizačnej fázy novej politiky súdržnosti venovať mimoriadnu pozornosť dodržiavaniu cieľov, ktoré boli prierezovo zahrnuté do všetkých politík a akcií, aby tak predišli sociálnemu vylúčeniu;

4.   opätovne požaduje, aby spoločnosti, ktoré dostali štátnu pomoc a premiestnili sa v rámci EÚ, nemohli získať štátom poskytované výhody za svoje nové sídlo podnikania a aby im nebola poskytovaná podpora zo štrukturálneho fondu ani národná podpora po dobu siedmich rokov od dátumu premiestnenia;

5.   žiada Komisiu, aby analyzovala, ktoré vnútroštátne a regionálne verejné politiky sú podporujú konvergenciu a aby vypracovala na túto tému oznámenie s cieľom preskúmať možnosť podriadiť prideľovanie prostriedkov v rámci budúcej politiky súdržnosti správnej vnútroštátnej rozvojovej politike, ktorá by mala byť definovaná na základe kvantifikovateľných ukazovateľov, čím sa zvýši účinnosť politiky súdržnosti;

6.   domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali zlepšiť prínos Európskeho sociálneho fondu k zavádzaniu európskej stratégie zamestnanosti prostredníctvom posilnenia ich vzájomného vzťahu, pričom toto zlepšenie by sa malo bezodkladne prejaviť prostredníctvom vhodných ukazovateľov na podporu rovnosti príležitostí;

7.   naliehavo žiada Komisiu, aby hľadala nové možnosti prepojenia politík a nástrojov štrukturálnych politík s ďalšími politikami a nástrojmi Spoločenstva so zámerom zintenzívniť súčinnosť v oblasti podpory konkurencieschopnosti, udržateľného výskumu a inovácií a aby sa pri tom inšpirovala činnosťou medziútvarových pracovných skupín Komisie, ktoré sa venujú týmto oblastiam;

8.   odporúča členským štátom a regiónom, aby v rámci operačných programov vytvorili kvantifikované ciele v oblasti výskumu, vývoja a inovácií;

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali, či je možné uskutočniť taký záväzok, aký sa navrhuje v horeuvedenej Ahovej správe, t.j. venovať od programovacieho obdobia 2007 - 2013 minimálne 20 % zo štrukturálnych fondov na podporu výskumu, vývoja a inovácií a aby sa nesústredili iba na veľké projekty a centrá excelentnosti, ale aby sa zaujímali takisto o menšie projekty, realizované v znevýhodnených regiónoch, najmä o tie, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému regionálnemu rozvoju;

10.   navrhuje Rade a Komisii, aby podporili vytvorenie funkcií technologických propagátorov na miestnej a regionálnej úrovni (za použitia existujúcich zdrojov, akými sú siete Európskych informačných centier a kontaktných centier pre inovácie), ktoré budú financované zo štrukturálnych fondov a zapojené do regionálnych projektov, technologických parkov, zoskupení a sietí a urýchlia inovácie v podnikoch, predovšetkým v MSP uľahčením ich prístupu k podporám a európskym programom;

11.   víta vypracovanie návrhov horeuvedenej územnej agendy EÚ a Lipskej charty, avšak v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v nich musia byť presnejšie uvedené spôsoby stanovovania opatrení zameraných na zavádzanie cieľov definovaných v týchto dvoch strategických dokumentoch a zapojenia sa členských štátov; v rámci horeuvedeného neformálneho stretnutia ministrov v dňoch 24. a 25. mája 2007 v Lipsku naliehavo trvá na tom, aby členské štáty prijali formálny záväzok trvalo udržateľného mestského rozvoja;

12.   domnieva sa, že na prípravu budúcich prápvnych predpisov a riadne rozpočtové hospodárenie v tejto oblasti je nevyhnutne potrebné viacúrovňové hodnotenie dlhodobého vplyvu využívania štrukturálnych fondov;

13.   navrhuje inštitúciám EÚ a členským štátom, aby podporili šírenie osvedčených postupov a zmerali dôsledky politík Spoločenstva na súdržnosť použitím náležitých ukazovateľov, vybavením Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie (ESPON) potrebnými prostriedkami a funkciami, aby mohla konať ako skutočné monitorovacie stredisko vplyvov štrukturálnych politík na súdržnosť;

14.   žiada Komisiu, aby takisto overila územný vplyv systému rozpočtových obmedzení a najmä, aby zhodnotila, či nasmerovanie európskych prostriedkov na ciele Lisabonskej stratégie skutočne napomáha vyváženému a súdržnému regionálnemu rozvoju;

15.   vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány, zvlášť tie, ktorých sa týka cieľ konvergencie, aby uprednostnili opatrenia, ktoré sú zamerané na predchádzanie územnej nevyváženosti, a aby podporili komplexný rozvoj a vytváranie polycentrických miest;

16.   žiada Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby prostredníctvom analýzy zistili, ktoré nástroje sú najvhodnejšie na dosiahnutie územnej rovnováhy medzi mestskými oblasťami a vidieckymi oblasťami, pričom zabezpečia vzájomné dopĺňanie sa medzi vidieckym a regionálnym rozvojom podporovaním komplexného strategického prístupu k rozvoju mestských oblastí v spojitosti s prímestskými oblasťami a okolitými vidieckymi oblasťami (tzv. oblasti životného priestoru) a podporovaním výmeny osvedčených postupov, najmä v územných a sektorových sieťach, aby sa docielilo lepšie využitie fondov, predovšetkým v rámci Európskeho týždňa regiónov a miest v Bruseli;

17.   vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby väčšmi využívali štrukturálne fondy tak, aby stimulovali trvalo udržateľný a nezávislý rozvoj regiónov, z ktorých odchádza veľké množstvo obyvateľov, a bojovali proti negatívnemu vplyvu demografických zmien;

18.   vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali príspevok politiky súdržnosti k uskutočňovaniu novej stratégie v prospech trvalo udržateľného rozvoja založenej z veľkej časti na obnoviteľných zdrojoch energie, dopravnom systéme, ktorý účinnejšie využíva možnosti intermodálnej dopravy a na opätovnom využívaní produktov a recyklácii;

19.   navrhuje Komisii, členským štátom a regiónom a miestnym orgánom, aby vo vidieckych oblastiach podporovali a stimulovali hospodárske činnosti spojené s rozvojom nových technológií, ktoré si nevyžadujú fyzickú blízkosť veľkých mestských stredísk;

20.   zdôrazňuje miesto, ktoré v rámci politiky súdržnosti patrí územnej spolupráci, a vyzýva riadiace orgány, aby podporili nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu prostredníctvom vytvárania rôznych sietí územnej a sektorovej spolupráce, ako aj prostredníctvom odovzdávania skúseností a osvedčených postupov na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom iniciatívy Regióny pre hospodársku zmenu;

21.   žiada, aby boli okrem HDP na obyvateľa používané aj iné územné ukazovatele na zmeranie miery súdržnosti, ako napríklad miera a kvalita zamestnanosti, úroveň rozdielov HDP v susediacich regiónoch, index decentralizácie a prístupnosti, vybavenosť infraštruktúrami a dopravou, miera výskumnej a inovačnej činnosti, vzdelávanie a odborná príprava, rozmanitosť výroby v danej oblasti;

22.   vyzýva Komisiu, aby rozhodla o využívaní nových kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov súdržnosti spolu s Eurostatom v rámci priebežného hodnotenia novej politiky súdržnosti v roku 2009;

23.   povzbudzuje Komisiu, aby analyzovala pákový účinok štrukturálnych fondov na získanie súkromných investícií v rámci novej politiky súdržnosti a aby zdôraznila potrebu spolupráce verejného a súkromného sektora;

24.   navrhuje Komisii, aby získavala lepšie informácie o kvalite a trvalej udržateľnosti pracovných miest vytvorených za pomoci štrukturálnych fondov;

25.   upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že nedostatočné administratívne kapacity môžu byť veľkou prekážkou pri optimalizácii vplyvu politík súdržnosti a žiada ju preto, aby vytvorila nástroj, ktorý bude reprezentovať zmluvy a trojstranné dohovory, a aby pokračovala v procese posilňovania administratívnych kapacít vo fáze zavádzania novej politiky súdržnosti okrem iného prostredníctvom vytvorenia siete akreditovaných školiteľov, aby sa tak zabezpečila súdržnosť vzdelávacích a osvetových akcií v rámci riadiacich orgánov, a to hlavne na regionálnej a miestnej úrovni daného členského štátu;

26.   zdôrazňuje dôležitosť princípu partnerstva pri zavádzaní politiky súdržnosti, keďže z tohoto princípu vyplýva, že partneri sú v plnej miere informovaní, že ich stanoviská sú začlenené do hodnotiacich dokumentov a že sa ráta so vzdelávacími činnosťami, ktoré sú potrebné na to, aby partneri mohli plniť svoje úlohy;

27.   vyzýva Komisiu, aby v rámci vykonávacieho nariadenia(9) preskúmala opatrenia zamerané na posilnenie viditeľnosti štrukturálnych opatrení, a to nielen čo sa týka veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, ale aj v súvislosti s malými projektmi, aby vykonávala užšiu kontrolu uplatňovania povinných propagačných opatrení a potrestala členské štáty, ktoré závažným spôsobom porušili tieto pravidlá; vyzýva riadiace orgány, aby zapojili európskych poslancov do komunikácie o realizácií projektov financovaných zo štrukturálnych fondov;

28.   keďže projekty financované zo strany EÚ potvrdzujú prítomnosť blízkej a solidárnej Európy, zdôrazňuje nevyhnutnosť toho, aby členské štáty a regionálne orgány dodržiavali a prispôsobili sa opatreniam, ktoré sú uvedené vo vykonávacom nariadení uvedenom vyššie, na zvýšenie viditeľnosti štrukturálnych opaterní a aby zintenzívnili svoje úsilie pri komunikácii poukazovaním na praktické výsledky politiky pre občana;

29.   domnieva sa, že nové štúdie sa musia realizovať s ohľadom na rozvinutie viacerých možností budúceho financovania politiky súdržnosti EÚ; domnieva sa, že by malo byť vykonané porovnanie dôsledkov hlavných nástrojov financovania (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, prvý pilier Spoločnej poľnohospodárskej politiky, európske poľnohospodárske fondy pre rozvoj vidieka) na rozvoj EÚ-27;

30.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

(1) Ú. v. ES C 284, 21.11.2002, s. 329. (2) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 509. (3) Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 501. (4) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 79. (5) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. (6) Ú. v. EÚ C 291 E 30.11.2006, s. 123. (7) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (8) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 357. (9) Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006, s. 1).