Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ" (KOM(2006)0502),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Investovanie do výskumu: Akčný plán pre Európu" (KOM(2003)0226),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o presadzovaní Lisabonského programu Spoločenstva s názvom "Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup" (KOM(2005)0488) a príslušné pracovné dokumenty Komisie (SEK(2005)1253 a SEK(2005)1289),

–   so zreteľom na správu z 20. januára 2006, ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, vymenovaná po summite, ktorý sa konal 27. októbra 2005 v Hampton Court, s názvom "Vytváranie inovatívnej Európy" (tzv. Ahova správa),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z Lisabonu z 23. a 24. marca 2000, podľa ktorých sa má Európa stať na najkonkurencieschopnejšiou a najdynamickejšiou znalostnou ekonomikou na svete, a na závery predsedníctva Európskej rady z Bruselu z 22. a 23. marca 2005 a 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na závery z 2769. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2006,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie jarnej Európskej rade s názvom "Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – Nový začiatok lisabonskej stratégie" (KOM(2005)0024),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva" (KOM(2005)0330),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Implementácia lisabonského programu Spoločenstva: Financovanie rastu MSP – Pridaná európska hodnota" (KOM(2006)0349),

–   so zreteľom na národné programy reforiem predložené členskými štátmi, správy členských štátov z jesene roku 2006 o vykonávaní ich národných programov reforiem a posúdenie týchto národných programov reforiem Komisiou v jej výročnej správe o pokroku (KOM(2006)0816),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady 2005/601/ES z 12. júla 2005 o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (2005 – 2008)(1) a rozhodnutie Rady 2005/600/ES z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(2), ktoré spolu tvoria integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(3) ("7. rámcový program"),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)(4) ("program pre konkurencieschopnosť a inovácie"),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zakladá Európsky technologický inštitút (KOM(2006)0604),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady o patente Spoločenstva (KOM(2000)0412) a znenie revidované predsedníctvom,

–   so zreteľom na rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie(5), a oznámenie Komisie s názvom "Cesta k účinnejšiemu využívaniu daňových stimulov v prospech výskumu a vývoja" (KOM(2006)0728),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom "Správa o európskej konkurencieschopnosti z roku 2006" (SEK(2006)1467) a oznámenie Komisie s názvom "Hospodárske reformy a konkurencieschopnosť: kľúčové závery zo Správy o európskej konkurencieschopnosti z roku 2006" (KOM(2006)0697),

–   so zreteľom na Európsky prehľad inovácií za rok 2006, ktorý jednoznačne ukazuje, že USA a Japonsko v tejto oblasti naďalej vedú pred EÚ,

–   so zreteľom na dokument Veda, technika a priemysel OECD: Výhľad na rok 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2006 o presadzovaní lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o budúcej patentovej politike v Európe(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o príspevku na zasadanie Európskej rady na jar 2006 v súvislosti s lisabonskou stratégiou(8),

–   so zreteľom na správu skupiny odborníkov z júla 2004 s názvom Improving institutions for the transfer of technology from science to enterprise (Zlepšovanie inštitúcií na účely prenosu technológií z vedeckej oblasti do sféry podnikania),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vypracované z vlastnej iniciatívy s názvom "Investovanie do vedomostí a inovácií" (CESE 40/2007, INT/325),

–   so zreteľom na iniciatívu i2010, a predovšetkým na oznámenie Komisie s názvom "Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010: urýchlenie elektronickej verejnej správy v Európe v prospech všetkých" (KOM(2006)0173),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o inovácii v službách z novembra 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o príspevku budúcej regionálnej politiky k inovačnej kapacite Európskej únie(9),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre právne veci (A6-0159/2007),

A.   keďže treba vziať do úvahy napredovanie lisabonskej stratégie, a teda význam posilnenia inovačnej stratégie vzhľadom na svetovú konkurenciu,

B.   keďže rôznorodosť prostredníctvom inovácií je pre EÚ jednou z ciest k splneniu výziev globalizácie,

C.   keďže by sa mala zvýšiť miera prenosu akademických výsledkov, najmä na malé a stredné podniky (MSP), ako aj dostupnosti výsledkov výskumu, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú inovácií so sociálnym rozmerom, a keďže s geografickou koncentráciou inovačných platforiem by sa malo zaobchádzať tak, aby sa dali využiť schopnosti a diverzita regiónov EÚ,

D.   keďže rozsiahle odborné poznatky zhromaždené vo výskumných centrách v EÚ nie sú dostatočne využívané,

E.   keďže prostredie v oblasti podpory inovácií nie je konkurencieschopné a chýba v ňom transparentnosť a spravodlivé podmienky pre všetky subjekty vykonávajúce inovačné činnosti vrátane malých inovačných spoločností a stredísk technologických inovácií,

F.   keďže obvyklý prístup k stimulácii inovácií, ktorý spája hnaciu silu technológií s požiadavkami dopytu nie je sám o sebe postačujúci a vyžaduje si súčasnú podporu priaznivých trhových podmienok na vytvorenie regulačného prostredia, ktoré vedie k inovácii,

G.   keďže dobre fungujúci vnútorný trh podporený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(10) vytvára prostredníctvom intenzívnejšej hospodárskej súťaže vo väčšej a stabilnejšej hospodárskej oblasti priaznivé prostredie pre inovácie, priťahuje viac investícií a podporuje mobilitu pracovníkov,

H.   keďže v rámci jednotného trhu naďalej pretrvávajú prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu tovaru, služieb a pracovnej sily, čo znemožňuje európskym podnikom dosiahnuť škálu potrebnú na to, aby mohli mať zisk z investícií do výskumu a inovácií,

I.   keďže hlavný cieľ inovácií spočíva v posilnení konkurencieschopnosti EÚ a v čo najlepšej životnej úrovni jej občanov,

J.   keďže zásada výnimočnosti, ktorá je primeraná najmä v podpore vedeckého výskumu s najvyššou prioritou, je prekážkou zdravej konkurencie v oblasti podpory inovácií a vylučuje malé subjekty (inovačné spoločnosti, technologické a inovačné strediská, výskumné strediská) z podporných programov,

K.   keďže inovácie takisto umožňujú zachovanie tradičných odvetví,

L.   keďže treba vziať do úvahy úlohu inovácií pri vytváraní sociálnych modelov v členských štátoch,

M.   keďže inovácie môžu prispieť k začleneniu sociálnych skupín, akými sú osoby so zdravotným postihnutím,

N.   keďže tovary, služby a procesy predstavujú nedostatočne využívaný inovačný potenciál EÚ,

O.   so zreteľom na dôležitosť inštitucionálnej podpory v procese riadenia poznatkov v oblasti inovácií a autorských práv,

P.   so zreteľom na financovanie inovačnej politiky a zvýšený význam verejného obstarávania a verejno-súkromných partnerstiev,

Q.   keďže vzdelávanie vrátane medzirezortnej výučby zahŕňajúcej oblasti, ktoré sa prelínajú s tradičnými predmetmi tvorí jednu z podmienok inovácií a inovácie by mali byť neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacích programov na všetkých úrovniach výučby,

R.   keďže celoživotné vzdelávanie môže prispievať k rozvoju poznatkov o inováciách a podpora informačnej spoločnosti umožňuje bojovať proti marginalizácii na trhu práce,

S.   keďže zavedenie európskych noriem a predpisov o kvalite, pokiaľ ide o rané štádium rozvoja novej generácie produktov a služieb, by mohlo byť zdrojom inovácií,

T.   keďže 7. rámcový program by mal uľahčovať zavedenie posilneného a rozšíreného európskeho priestoru pre výskum, zameraného na konkrétne úlohy,

U.   keďže definícia inovácií v príručke OECD z Osla nadobudla široký výklad a v inštitúciách Spoločenstva sa stáva štandardnou definíciou,

1.   víta návrh Komisie na zavedenie novej iniciatívy v prospech významných trhov s cieľom zjednodušiť uvádzanie nových inovačných produktov a služieb na trh v oblastiach, v ktorých môže EÚ získať vedúce postavenie na celosvetovej úrovni; zastáva názor, že nová iniciatíva významných trhov, ktorá sa má zamerať hlavne na vytvorenie nových inovačných produktov a služieb a ich uvedenie na trh, sa musí spustiť najmä v oblastiach s potenciálom veľkého dopytu, pričom sa má zaručiť, aby menej rozvinuté regióny nezaostávali;

2.   upozorňuje, že pri vypracúvaní politík na podporu inovácií je dôležité sústrediť sa na inovácie v širšom zmysle s cieľom zahrnúť sektor služieb vrátane cestovného ruchu a tiež netechnologické inovácie, t. j. inovácie v oblasti marketingu a organizácie; plne schvaľuje závery Rady pre hospodársku súťaž zo 4. decembra 2006, ktoré Komisiu vyzývajú, aby vypracovala politické usmernenia týkajúce sa inovácií súvisiacich so službami a netechnologických inovácií a vyzýva Komisiu, aby do týchto diskusií zapojila najmä organizácie zastupujúce malé a domáce podniky;

3.   upozorňuje, že hoci MSP, zoskupenia a spolupráca medzi organizáciami, podnikmi, vysokými školami a výskumnými strediskami zohrávajú osobitnú úlohu pri vypracúvaní inovačných riešení a ich realizácii, a to aj v odvetví s technológiou nízkej a strednej úrovne, chýba systematická verejná podpora s transparentnými podmienkami; víta nový rámec štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie, ktorý poskytuje zoznam konkrétnych opatrení na podporu inovačných činností MSP;

4.   nalieha na členské štáty, aby oživili európske podnikanie a jeho inovačný potenciál obmedzením byrokracie, a tým zlepšili kvalitu právnej úpravy a zároveň znížili administratívne zaťaženie; je toho názoru, že lepšia právna úprava, obzvlášť odľahčenie nadbytočného regulačného zaťaženia MSP, povzbudí vytváranie priaznivých trhových podmienok a pomôže umiestniť nové inovačné produkty a služby na vedúcich trhoch a že to takisto zvýši dôveru spotrebiteľa a podporí iniciatívy ako napríklad navrhovaný program Eurostars;

5.   víta zavedenie všeobecnej inovačnej stratégie pre malé podniky a mikropodniky, ktorých inovačný potenciál, najmä pokiaľ ide o technológie nízkej a strednej úrovne a netechnologické inovácie, nebol doteraz dostatočne uznaný a využitý; ľutuje však, že horeuvedené oznámenie Komisie o uvedení poznatkov do praxe nenavrhuje operatívne opatrenia v súvislosti s týmito podnikmi; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby do desiatich priorít všeobecnej inovačnej stratégie zahrnuli ich osobitné črty a potreby a nalieha na Komisiu, aby v spojení s ich zastupujúcimi organizáciami predložila Rade a Európskemu parlamentu osobitný program pre rozvoj inovácií v širšom zmysle slova v takýchto podnikoch, bez ohľadu na oblasť ich činnosti;

6.   zdôrazňuje význam vedy, technológií a inovácií v oblasti vzdelávania a kultúry; vyzdvihuje, že je potrebné zavádzať do vzdelávacích programov činnosti a iniciatívy zamerané na vyvolanie záujmu mladých ľudí o vedu a inovácie; zastáva názor, že sa musí zlepšiť a zvýšiť kvalita a kvantita kurzov celoživotného vzdelávania a že treba podporovať využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) s cieľom vytvoriť znalostnú spoločnosť, ktorá bude mať úžitok z inovácií v Európe;

7.   odporúča, aby Komisia a členské štáty zhodnotili vytvorenie skutočného európskeho systému ďalšieho vzdelávania, ktorý by pomohol vybudovať silnejší európsky pracovný trh;

8.   považuje za potrebné prijať na úrovni EÚ, regiónov a na miestnej úrovni opatrenia na zvýšenie počtu absolventov, a najmä absolventiek, štúdia vedeckého, inžinierskeho a technického zamerania, a to aj v primárnom výskume, a to predovšetkým využívaním osobitného programu Ľudia, vykonávajúceho 7. rámcový program, podporou štipendií, ocenení a iných podnetov a podnecovaním žien k zakladaniu inovatívnych podnikov, predovšetkým prostredníctvom vzdelávacích projektov a iných foriem podpory;

9.   navrhuje zriadiť nevyhnutnú technologickú a vedeckú infraštruktúru na vytváranie inovačných riešení v existujúcich vzdelávacích zariadeniach tretieho stupňa, aby sa zabezpečila perspektíva rozvoja vo výskumných strediskách; pripomína význam financovania vysokokvalitnej fyzickej a technologickej infraštruktúry s cieľom pritiahnuť investície a uľahčiť pracovnú mobilitu;

10.   zdôrazňuje, že inovačné procesy si vyžadujú primeranú územnú organizáciu s vytvorením nových modelov pre vzťahy medzi podnikmi, výskumnými strediskami, vysokými školami (ako sú zoskupenia, obvody a platformy) a upozorňuje na pozitívny účinok, ktorý inovácie môžu mať na organizačný proces; vyzýva členské štáty, aby využili štrukturálne fondy na budovanie novej a posilnenie súčasnej technickej infraštruktúry pre inovačný rozvoj vo forme inovačných stredísk, technických inkubátorov a výskumno-rozvojových stredísk v regiónoch s dostatočným inovačným a znalostným potenciálom; zastáva názor, že predpokladom budovania inovačných kapacít v EÚ je širokopásmový prístup, poskytovaný zdarma alebo za nízke poplatky, ktorý uľahčí podnikanie podnikov založených na poznatkoch; víta úsilie podporovať výmenu poznatkov medzi vysokými školami a ďalšími verejnými výskumnými organizáciami a priemyslom;

11.   vyzýva členské štáty, aby zvážili a zavádzali daňové stimuly, ktoré povzbudia podniky k väčším investíciám do výskumu, vývoja a inovácií, a aby v prípade potreby vykonali aj štrukturálne prehodnotenie súčasných mechanizmov a stimulov;

12.   vyzýva členské štáty, aby pohotovo spolupracovali na dokončení vnútorného trhu a usilovali sa dosiahnuť politickú dohodu o legislatívnych a nelegislatívnych opatreniach v oblastiach, kde prekážky stále trvajú a bránia voľnému pohybu tovaru, služieb, kapitálu a práce, čím podnikom znemožňujú zhodnotiť investície, ktoré vynakladajú na inovácie;

13.   pokladá za potrebné zredukovať prekážky voľného pohybu výrobných faktorov a výrobkov v rámci vnútorného trhu za predpokladu, že to pomôže zabezpečiť jednoduchší prístup k rizikovému kapitálu a zároveň zabezpečiť mobilitu výskumných pracovníkov a technologicky inovačných tovarov a služieb, ako aj lepší tok poznatkov, keďže všetky spomenuté hľadiská prispievajú k rozvoju pravej oblasti pre inovácie v Európe; zastáva názor, že by sa viac mali zvážiť užitočné inovatívne riešenia špecifické pre odvetvie služieb, a je presvedčený, že nepretržité odstraňovanie bariér voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu, slobody usadiť sa a voľného pohybu osôb vrátane pracovníkov bude stimulovať inovácie;

14.   berie na vedomie pozitívne účinky existencie Európskych technologických platforiem (ETP) a zapojenie zoskupení EUREKA do týchto platforiem a vyzýva členské štáty, aby podporovali tieto platformy a napomáhali vytváraniu ďalších sietí ETP; pozitívne tiež vníma prípravu spoločných európskych technologických iniciatív v kľúčových oblastiach európskej inovácie, ako napríklad navrhovaného programu Eurostars, ktoré budú mať podobu verejno-súkromných partnerstiev;

15.   vyzýva členské štáty, aby na stupnici dôležitosti určili oblasti, ktoré považujú za prioritné čo sa týka inovácií vzhľadom na aplikovaný výskum a technológie, ako aj netechnologické činnosti, akými sú teória riadenia alebo organizácia verejnej správy a aby okrem vlastných priorít podporovali aj priority, ktoré v oblasti inovácií stanovili ETP;

16.   vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov a presadzovala identifikáciu a výmenu ponaučení z nesprávnych postupov, najmä s cieľom podporiť lepšiu reguláciu spoločných technologických iniciatív založených na špecializovaných verejno-súkromných partnerstvách a stimulovať tak rozvoj inovácie aj v menej rozvinutých regiónoch EÚ;

17.   upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že ak by sa vytvoril Európsky technologický inštitút (ETI), jeho cieľom by malo byť investovanie do vzťahu medzi znalostnými inštitúciami a podnikmi zameraním sa na inovácie a okrem plnenia koordinačnej úlohy v znalostnom trojuholníku by mal napomáhať zintenzívneniu hospodárskej súťaže v inovačných oblastiach a tým by významnou mierou prispl k prenosu európskeho inovačného potenciálu do praxe;

18.   berie na vedomie zriadenie Európskej rady pre výskum a žiada, aby pri výbere výskumných tém boli dôležitými kritériami inovácie a rozsah praktickej realizácie vybratých projektov;

19.   zdôrazňuje, že za minimum považuje cieľovú hodnotu výdavkov zameraných na výskum a vývoj vo výške 3 % HDP, ako sa to navrhuje v lisabonskej stratégii;

20.   chápe, že neistota, ktorá je výskumu a vývoju vlastná, znižuje ochotu finančných trhov investovať do projektov v oblasti výskumu a vývoja; víta návrh Komisie zriadiť finančný nástroj na zdieľanie rizika na účely investovania do vysokorizikových projektov výskumu a vývoja prostredníctvom pôžičiek a záruk;

21.   berie na vedomie program pre konkurencieschopnosť a inovácie ustanovujúci náležité finančné nástroje, ako aj horeuvedené oznámenie Komisie o financovaní rastu MSP, v ktorom sú uvedené konkrétne opatrenia na zvýšenie investícií do rizikového kapitálu;

22.   zdôrazňuje, že prístup MSP, mikropodnikov a podnikateľov k finančným prostriedkom má rozhodujúci význam pre zvyšovanie miery výskumu a rozvoja, vývoj nových technológií a zavádzanie inovatívnych riešení na trh; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu tak financovania v ranom štádiu, ako aj financovania dostatočne dlhého trvania v nasledujúcej fáze; poukazuje však na to, že súčasný systém rizikového kapitálu nespĺňa potreby financovania cieľovej skupiny, najmä čo sa týka netechnologických inovácií; vyzýva preto členské štáty, aby využívali verejné fondy vrátane štrukturálnych fondov na začatie vytvárania fondov rizikového kapitálu vo forme verejno-súkromných partnerstiev v regiónoch a oblastiach, ktoré majú inovačný potenciál a vhodný znalostný základ; nalieha ďalej na Komisiu, Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond (EIF), aby určili vhodné spôsoby financovania prispôsobením rizikového kapitálu alebo v prípade potreby vytvorením inovačných nástrojov financovania;

23.   vyzýva členské štáty a regionálne a miestne spoločenstvá, aby prijali inovatívne riešenia rešpektujúce životné prostredie v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a zdôrazňuje možnosť využitia finančnej pomoci pre MSP, napríklad v rámci programu Jeremie; nabáda Komisiu, členské štáty a regionálne orgány k tomu, aby využívali obnoviteľné zdroje finančnej podpory pre výskum zameraný na inovácie, napríklad systém "inovačných poukazov"; povzbudzuje zúčastnené strany na regionálnej úrovni, aby experimentálne, a teda rizikové opatrenia, zahrnuli do financovania zo štrukturálnych fondov;

24.   vyzýva príslušné zúčastnené strany na regionálnej a miestnej úrovni, aby vytvorili priaznivé podmienky a aby podpora inovácií bola prioritou operačných programov, a aby sa vyčlenil značný podiel finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na investície do poznatkov, inovácií a ďalšieho odborného vzdelávania, čím sa okrem iného vytvoria nové pracovné miesta, zvýši zamestnanosť, napomôže boju proti tzv. odlivu mozgov a vyľudňovaniu niektorých oblastí; takisto vyzýva členské štáty, aby túto skutočnosť podporili verejnými investíciami do vyšších vzdelávacích inštitúcií s cieľom podporiť rozvoj talentovaných jednotlivcov;

25.   žiada Komisiu, aby zhodnotila výsledky získané posúdením kvality, kvantity a finančných aspektov projektov a činností za určité obdobie spôsobom, ktorý bude viesť k zlepšeniu účinnosti budúcich činností;

26.   očakáva, že vyššia úroveň hospodárskej súťaže, ktorú vytvára vnútorný trh, povzbudí spoločnosti k väčšej miere financovania výskumu a inovácií; vyzýva spoločnosti, aby časť ziskov opätovne investovali do výskumu a technologického rozvoja;

27.   zastáva názor, že ekoinovácie zohrávajú významnú úlohu pri zlepšovaní energetickej účinnosti, vo vytváraní čistých a bezpečných dodávok energie (vrátane obnoviteľných zdrojov energie a čistej energie z fosílnych palív), ako aj v podpore európskej konkurencieschopnosti; zastáva preto názor, že ekoinováciám sa musí venovať väčšia pozornosť v európskych a národných inovačných programoch a že EÚ by mala uplatniť prístup "top runner";

28.   upozorňuje, že mestské centrá môžu zohrávať dôležitú úlohu pri vypracúvaní inovačnej stratégie pre celý región a v prípade potreby sa môžu chopiť iniciatívy pri niektorých sľubných projektoch, napríklad pri využívaní potenciálu termo-modernizácie a kogenerácie, ba dokonca vyjsť s ďalšími iniciatívami, napríklad na úrovni vývoja vedeckých a technologických parkov;

29.   upozorňuje na ťažkosti menej rozvinutých regiónov pri získavaní súkromného kapitálu na investície a požaduje, aby členské štáty, ako aj zúčastnené strany na miestnych a regionálnych úrovniach viac využívali možnosti pôžičiek od EIB a podporovali a posilňovali verejno-súkromné partnerstvá v oblasti inovačných činností, najmä s ohľadom na osvedčené postupy a efektívne využitie verejných finančných prostriedkov;

30.   zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu podnikov ako hlavnej hybnej sily v pozadí inovácií a nie iba ako príjemcov inovačných procesov a mechanizmov;

31.   berie na vedomie iniciatívu Europe INNOVA, ktorá zaujíma dynamickejší prístup k vytváraniu a podpore inovačných podnikov v odvetví služieb;

32.   vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie reformovaných sietí európskych informačných centier (EuroInfoCentres) a centier na prenos informácií (Innovation Relay Centres) na poskytovanie komplexných služieb na regionálnej úrovni pre všetky subjekty zapojené do inovačného procesu, najmä pre jednotlivých novátorov a pre malé inovačné spoločnosti; nabáda odvetvové a sprostredkovateľské organizácie, ako napríklad obchodné komory a iné informačné centrá k tomu, aby sa v spolupráci s európskymi informačnými centrami a centrami na prenos inovácií stali informačnými centrami na jednom mieste; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala úlohu, ktorú sprostredkovateľské organizácie zastupujúce MSP zohrávajú ako subjekty v oblasti vývoja inovácií a ako poradcovia, vytváraním podpory pre tieto poradné mechanizmy;

33.   nalieha na členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí na zníženie regionálnych rozdielov, ktoré prekážajú vytvoreniu európskeho vedecko-technického priestoru;

34.   domnieva sa, že verejné obstarávanie zohráva strategickú úlohu pri propagovaní inovačných výrobkov a služieb za predpokladu, že smeruje k vytváraniu účinnejších a účelnejších výrobkov a poskytovaniu racionálne organizovaných služieb ponúkajúcich lepšie využitie vynaložených finančných prostriedkov; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri výbere najlepších ponúk zohľadnili skutočné inovácie;

35.   víta zámer Komisie publikovať usmernenia na čo najefektívnejšie využitie konsolidovaného právneho rámca pre verejné obstarávanie, čo znamená nielen stimuláciu hospodárskej súťaže, ale aj zabezpečenie flexibilnejších pravidiel, a tým aj podporu prijímania inovačných riešení a kreativity;

36.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zlepšili právne normy spojené s hospodárskymi hľadiskami výskumu a inovácií s cieľom poskytnúť lepšiu ochranu pri rozširovaní procesov, metód alebo objavov v kontexte medzinárodnej otvorenosti;

37.   pripomína, že inovácie v službách zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve a že ochrana duševného vlastníctva súvisiaceho so službami sa v Európe často obmedzuje na obchodné tajomstvo; zastáva názor, že pre menšie podniky je často zložité a nákladné rokovať a presadzovať dohody o utajení a že to môže prekážať vytváraniu kooperatívnych podnikov a získavaniu finančných prostriedkov;

38.   zdôrazňuje, že snahy by sa mali zamerať na zjednodušenie prenosu výsledkov výskumu na obchodovateľné produkty, a to najmä so zreteľom na MSP (pričom je potrebné neustále pokračovať v základnom výskume), a verí, že je potrebné zvoliť holistickejší prístup, ktorý by vyvážil užšiu spoluprácu medzi výskumom a podnikateľským sektorom so záujmami spotrebiteľov, občianskej spoločnosti a životného prostredia, a to s účasťou všetkých miestnych subjektov (verejných aj súkromných); víta skutočnosť, že Komisia plánuje prijať oznámenie na podporu výmeny poznatkov medzi univerzitami, inými verejnými výskumnými organizáciami a priemyslom;

39.   vyhlasuje, že primeraná a spoľahlivá ochrana autorských práv a patentové systémy sú rozhodujúcimi zložkami pri budovaní znalostnej ekonomiky a spoločnosti; vyzýva Komisiu a EIF, aby preskúmali možnosti poskytnutia primeranej finančnej podpory malým podnikom na ich žiadosti o registráciu patentov;

40.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala opatrenia, ktoré sú alternatívou a doplnením opatrení zákonnej ochrany patentového práva, ktoré budú chrániť vynálezcov a vznikajúce modely tvorby proti vydieraniu a zneužívaniu zákona;

41.   víta nedávne iniciatívy, ktoré Komisia prijala v súvislosti s otvoreným prístupom s cieľom podporiť šírenie vedeckých poznatkov;

42.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že spoločné predpisy upravujúce patentovanie prispôsobené podmienkam, ktoré prevládajú v jednotlivých odvetviach;

43.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci nového patentu Spoločenstva navrhli postup na odstránenie patentov malého významu, ako aj "spiacich" patentov;

44.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami zvýšila tempo európskej normalizácie a zabezpečila účinné využívanie noriem, ktoré už existujú;

45.   vyjadruje presvedčenie, že rýchlejším stanovením interoperabilných európskych noriem sa podarí podporiť rozvoj vedúcich trhov najmä v oblastiach služieb a špičkových technológií a prispeje sa k ich uplatneniu v celosvetovom meradle, na základe čoho európske podniky získajú výhodu voči ostatným hráčom na celosvetovom trhu;

46.   vyzýva členské štáty, aby podporili hľadanie zhody v oblasti európskych noriem, keďže rýchle rozhodnutie v tejto veci je nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ, cezhraničný obchod a v konečnom dôsledku pre návratnosť investícií spoločností do výskumu a inovácií;

47.   vyzýva Komisiu, aby podnecovala nielen prijatie, ale aj uplatňovanie európskych noriem, najmä tak, že bude MSP o týchto normách informovať jednoduchším spôsobom; domnieva sa, že príručky a vysvetlenia by mali byť prístupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

48.   víta spoluprácu EÚ s celosvetovými regulačnými orgánmi a očakáva rýchly a efektívny príchod technických inovácií prostredníctvom normalizácie;

49.   zastáva názor, že fragmentácia noriem v celosvetovom meradle nie je žiaduca; odporúča, aby Komisia, členské štáty a rôzne európske a medzinárodné normalizačné orgány zvážili prístup prednosti medzinárodných noriem pri stanovení nových noriem vždy, keď je to možné;

50.   pripomína vymedzenie pojmu otvorených noriem, prijaté Komisiou, podľa ktorého (i) norma je prijatá a bude udržiavaná neziskovou organizáciou, a jej nepretržitý vývoj prebieha na základe rozhodovacieho procesu otvoreného pre všetky zainteresované strany; (ii) norma už bola publikovaná a dokument, špecifikujúci danú normu, je dostupný buď zdarma alebo za nominálny poplatok; (iii) duševné vlastníctvo, t.j. možné súčasné patenty, danej normy (alebo jej časti) je neodvolateľne sprístupnené bez akýchkoľvek poplatkov;

51.   súhlasí s Komisiou, že politika zoskupovania je dôležitým prvkom inovačných politík členských štátov a vyzýva účastníkov, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, na podporu takýchto zoskupení, ako aj stredísk inovácií a technológií tak v mestských centrách, ako aj vidieckych oblastiach, a to takým spôsobom, aby sa vytvorila rovnováha medzi rôznymi regiónmi; podporuje členské štáty v podporovaní vytvárania tzv. regiónov vzdelanosti a zoskupení na ich území a spolupráce v rámci EÚ a cezhraničnej spolupráce, a tiež v podporovaní spolupráce s odborníkmi z tretích krajín; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vytvárania riadiacich štruktúr na zlepšenie spolupráce medzi rôznymi zúčastnenými stranami zoskupenia a žiada, aby zoskupenia boli zamerané aj na cezhraničné činnosti a stavali tak na skúsenosti euroregiónov, ktoré už majú vybudované cezhraničné štruktúry a sociálne siete; domnieva sa, že v tejto súvislosti by mohli byť konzultované a zapojené zoskupenia a zastrešujúce organizácie EUREKA;

52.   berie na vedomie iniciatívu Výboru regiónov vybudovať v rámci interaktívnej platformy miestnych spoločenstiev sieť regiónov, ktorej cieľom bude porovnávanie a výmena skúseností získaných v rámci realizácie lisabonskej stratégie;

53.   vyzýva Komisiu, aby sledovala inovačné procesy v regiónoch a vypracovala spoločné ukazovatele inovácie v EÚ, ktoré lepšie preukážu ochotu členských štátov a regiónov inovovať;

54.   nalieha na členské štáty, aby aktívne zvyšovali profil vedeckej kariéry podporovaním súčasných stimulov a cien, akými sú Descartes, Aristoteles a ocenenia mladých vedcov a ponúkaním atraktívnych podmienok na pritiahnutie najbystrejších a najinovačnejších vedcov do Európy;

55.   nalieha na Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby zaviedli a podporovali národné a európske ocenenia za inovácie;

56.   nazdáva sa, že v záujme širšieho prijatia tovarov a služieb verejnosťou, ktoré sú plodmi výskumu, sú potrebné vhodné nástroje ochrany spotrebiteľa na zlepšenie úrovne dôvery a bezpečnosti;

57.   zdôrazňuje, že inovácie sú prostriedkom na zlepšenie kvality života občanov EÚ a nie sú samoúčelné; na základe toho zastáva názor, že zatiaľ čo hospodárska súťaž a liberalizácia tovarov a služieb prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa čo sa týka inovácie, musia ich vo verejnom záujme sprevádzať opatrenia monitoringu a ochrany spotrebiteľa;

58.   domnieva sa, že inovačné činnosti by mali byť lepšie podporované informačnými kampaňami a zdôrazňuje potrebu výmeny skúseností získaných na základe už zrealizovaných projektov; zároveň odporúča poučiť sa z nesprávnych postupov pri neúspešných projektoch a vyvarovať sa podobných chýb aj v iných regiónoch EÚ;

59.   vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili všeobecný prístup k činnosti založenej na IKT s cieľom všeobecne uľahčiť elektronické vzdelávanie a elektronickú prácu (tzv. e-learning a e-working);

60.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 28. (2) Ú. v. EÚ L 205, 6.8.2005, s. 21. (3) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s.1. (4) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15. (5) Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1. (6) Prijaté texty, P6_TA(2006)0301. (7) Prijaté texty, P6_TA(2006)0416. (8) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 321. (9) Prijaté texty, P6_TA(2007)0184. (10) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.