Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2007 o Kašmíre: súčasná situácia a prognózy (2005/2242(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Džammú a Kašmíru, najmä uznesenia z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: strategické partnerstvo(1), zo 17. novembra 2005 o Kašmíre(2), z 18. mája 2006 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2005 a politike EÚ v tejto oblasti(3), z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou(4) a z 22. apríla 2004 o situácii v Pakistane(5),
– so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o partnerstve a rozvoji(6), ktorej uzavretie bolo schválené Európskym parlamentom 22. apríla 2004(7),
– so zreteľom na všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN v tejto veci od roku 1948 do roku 1971(8),
– so zreteľom na obavy vyjadrené viacerými pracovnými skupinami a spravodajcami Rady OSN pre ľudské práva a jej predchodcom, Komisiou OSN pre ľudské práva, a inými medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva týkajúce sa porušovania ľudských práv v Kašmíre,
– so zreteľom na Zmluvu o vodách rieky Indus z roku 1960,
– so zreteľom na správu o návštevách ad hoc delegácie Európskeho parlamentu v Džammú a Kašmíre prijatú Výborom pre zahraničné veci v novembri 2004,
– so zreteľom na ničivé zemetrasenie, ktoré postihlo Džammú a Kašmír 8. októbra 2005,
– so zreteľom na rezolúciu č. A/RES/60/13 Valného zhromaždenia OSN zo 14. novembra 2005, ktorá vyslovuje uznanie vládam a národom, ktoré sa podieľali na zmierňovaní následkov zemetrasenia a na obnove,
– so zreteľom na návštevu prezidenta Pakistanskej islamskej republiky Perveza Mušarráfa vo Výbore pre zahraničné veci 12. septembra 2006,
– so zreteľom na siedmy samit EÚ-India, ktorý sa konal v Helsinkách 13. októbra 2006,
– so zreteľom na obnovené mierové úsilie v Kašmíre po vstupe do platnosti dohody o prímerí v roku 2003, nasledované sľubom prezidenta Mušarrafa v januári 2004, že pakistanské územie nebude využívané na cezhraničné teroristické útoky, na víziu indického predsedu vlády Manmohana Singha, že "hranice nie je možné zmeniť, ale môžeme sa usilovať, aby boli bezvýznamné" a na ďalšie kolo mierových rokovaní, ktoré začalo 17. januára 2007,
– so zreteľom na nedávny štvorbodový plán prezidenta Mušarrafa na vyriešenie kašmírskeho konfliktu (nezmenené hranice Džammú a Kašmíru, voľný pohyb osôb cez líniu kontroly, postupnú demilitarizáciu a samosprávu so spoločným dohľadom Indie, Pakistanu a obyvateľov Kašmíru) a tiež so zreteľom na návrh predsedu vlády Singha vytvoriť komplexnú dohodu o mieri, bezpečnosti a priateľstve,
– so zreteľom na návštevu indického ministra zahraničných vecí Pranába Mukherdžího v Pakistane, 13.-14. januára 2007 a počas ktorej boli podpísané štyri zmluvy zamerané na vytváranie dôvery,
– so zreteľom na správu medzinárodnej krízovej skupiny o Ázii č. 125 z 11. decembra 2006 a správy organizácií Amnesty International, Freedom House, Human Rights Watch a Ministerstva zahraničných vecí USA o ľudských právach,
– so zreteľom na návštevy spravodajkyne Európskeho parlamentu na oboch stranách línie kontroly v júni 2006,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0158/2007),
A. keďže sporné územie, ktoré tvorilo bývalé kniežatstvo Džammú a Kašmír, spravujú v rôznych častiach Indická republika, Pakistanská islamská republika a Čínska ľudová republika a celkový počet obyvateľstva je 13,4 milióna,
B. keďže na väčšine územia Džammú a Kašmíru, najmä v oblastiach Gilgit a Baltistan, vládne obrovská chudoba a tieto oblasti sú zanedbané, existuje v nich obrovská negramotnosť, nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, nedostatok demokratických štruktúr a veľké nedostatky v právnych normách a spravodlivosti; a keďže celé územie Džammú a Kašmír trpí výnimočným hospodárskym úpadkom,
C. keďže otázka vodných zdrojov je taktiež faktorom zhoršujúcim spory medzi Pakistanom a Indiou o Džammú a Kašmíre a je významným prvkom akéhokoľvek konečného riešenia,
D. keďže územie Džammú a Kašmír je už takmer 60 rokov zdrojom konfliktov, a počas tohto obdobia sa na ňom odohrávali ozbrojené konflikty medzi Indiou, Pakistanom a Čínou; keďže si tento spor vyžiadal viac ako 80 000 životov, keďže súčasťou konfliktov medzi Indiou a Pakistanom je teraz aj medzinárodný terorizmus a keďže Čína, India a Pakistan, sú jadrovými veľmocami, keďže obidve krajiny sú dnes jadrovými veľmocami, hoci ani jedna z nich nepristúpila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní,
E. keďže existuje dostatočné množstvo dôkazov o tom, že Pakistan roky poskytoval kašmírskym militantom výcvik, zbrane, finančné prostriedky a útočisko a nedokázal ich prinútiť niesť zodpovednosť za ukrutnosti, ktoré napáchali v Indiou spravovanej časti; keďže však podľa správ indickej vlády sa od 11. septembra 2001 prenikanie militantov do Indiou spravovaného územia Džammú a Kašmíru značne znížilo a keďže pakistanská vláda by mala definitívne skoncovať s politikou prenikania,
F. keďže v línii kontroly platí prímerie od novembra 2003 a napriek niekoľkým porušeniam sa aj dodržiava,
G. keďže prímerie umožňuje Indii a Pakistanu zapojiť sa do prebiehajúceho dialógu o Džammú a Kašmíre, ktorý začína byť úspešným – hoci v skromnej miere, a keďže sa realizuje niekoľko opatrení na vytváranie dôvery ako súčasť mierového procesu a keďže sa obyvateľstvo Kašmíru snaží vyťažiť z týchto opatrení a v skutočnosti ich vykonáva na miestnej úrovni; keďže obyvatelia Kašmíru na Čínskej strane nie sú zapojení do tohto procesu,
H. keďže spoločné vyhlásenie Indie a Pakistanu z 18. apríla 2005 o Kašmíre vydané na záver návštevy prezidenta Mušarráfa v Indii pomohlo posilniť proces zbližovania týchto dvoch krajín, najmä tým, že zdôraznilo nezvratnosť mierového procesu a zameralo sa na nevojenské riešenie konfliktu v Kašmíre,
I. keďže hospodársky rozvoj je veľmi dôležitý pre vytváranie fyzickej a sociálnej infraštruktúry a zlepšovanie produktívneho potenciálu oblastí Džammú a Kašmír; keďže spoločné vyhlásenie EÚ a Pakistanu z 8. februára 2007 je pozitívnym novým krokom pre posilňovanie vzájomných vzťahov a keďže obe strany sa tešia na napredovanie vo vykonávaní dohody 3. generácie o spolupráci v presvedčení, že to môže pomôcť pri podpore sociálno-hospodárskeho rozvoja a prosperity v Pakistane; keďže EÚ a Pakistan potvrdili svoj záväzok vyriešiť spory mierovými prostriedkami v súlade s medzinárodným právom, dvojstrannými dohodami a zásadami Charty OSN,
J. keďže inštitucionálnym základom súčasnej rozsiahlej dohody 3. generácie o spolupráci medzi ES a Indiou, ktorá platí od roku 1994, je spoločné politické vyhlásenie, ktoré ustanovilo schôdze na ministerskej úrovni a umožnilo začať široký politický dialóg,
K. keďže ráno 8. októbra 2005 zasiahlo širokú oblasť od Afganistanu cez Pakistan až do Indie zemetrasenie s intenzitou 7,6 stupňa Richterovej stupnice, najničivejšie známe zemetrasenie, ktoré postihlo viacero krajín naraz, pričom najviac postihnutými oblasťami sú Džammú a Kašmír a mimoriadne straty sa zaznamenali aj v Azad Džammú a Kašmír (ADK) a v severozápadnej pohraničnej provincii Pakistanu (NWFP),
L. keďže si zemetrasenie v priebehu niekoľkých minút vyžiadalo viac než 75 000 obetí na ľudských životoch v ADK, ktorých počet sa neskôr zvýšil na 88 000, a 6 000 obetí v Indiou spravovanom Džammú a Kašmíre, a v postihnutej oblasti Pakistanu boli desaťtisíce zranených a milióny obyvateľov stratili svoj domov a ocitli sa v situácii s minimálnymi zásobami na uspokojenie základných potrieb a bez trvalého prístrešia, zamestnania, zdravotnej starostlivosti a vzdelania; keďže desiatky miest a dedín boli čiastočne alebo úplne zničené, poľnohospodárstvo bolo ochromené a životné prostredie znečistené, a keďže úroveň rozvoja sa výrazne pozastavila,
M. keďže štátne ozbrojené sily, ako aj opozičné vojenské skupiny kašmírskeho konfliktu by sa mali riadiť Ženevskými dohovormi z roku 1949 a obyčajovým medzinárodným humanitárnym právom, ktoré zakazujú útoky na civilistov, a ktorých závažné porušenia sú považované za vojenské zločiny a štáty sú povinné ich stíhať,
N. keďže za posledných 10 rokov zahynulo na ľadovci Siachen viac ako 2 000 vojakov a keďže prímerie v regióne Siachen je od novembra 2005 vítané,
Úvod
1. zdôrazňuje, že India, Pakistan a Čína (ktorej Pakistan odstúpil v roku 1963 oblasť Trans-Karakoram) sú dôležitými partnermi EÚ; že India sa teší strategickému partnerskému statusu; domnieva sa, že riešenie nezhody ohľadom línie kontroly je najlepšie dosiahnuteľné dvojstranne prostredníctvom trvalého zapojenia samotných vlád Indie a Pakistanu, ako aj národov všetkých častí predchádzajúceho kniežacieho štátu, napriek tomu sa nazdáva, že EÚ má čo ponúknuť na základe doterajších úspešných skúseností s riešením konfliktov v mnohoetnických, mnohonárodných a mnohonáboženských súvislostiach; preto ponúka toto uznesenie a potenciálne stretnutia, ktoré môžu v tejto súvislosti vyplynúť ako súčasť spoločných skúseností, z ktorých sa môže niečo naučiť aj EÚ; znovu opakuje dôležitosť neustálej podpory EÚ Indii a Pakistanu pri uskutočňovaní mierového procesu z roku 2004;
2. upozorňuje na skutočnosť, že India je najväčšou sekulárnou demokraciou na svete a vytvorila demokratické štruktúry na všetkých úrovniach, zatiaľ čo Pakistan stále nezaviedol úplnú demokraciu v ADK a ešte musí podniknúť kroky na dosiahnutie demokracie v oblastiach Gilgit and Baltistan; poznamenáva, že obe krajiny sú jadrovými veľmocami, ktoré sa nepripojili k Zmluve o nešírení jadrových zbraní; zdôrazňuje, že zatiaľ čo doktrína Indie o jadrových zbraniach spočíva na zásade nepoužiť jadrové zbrane ako prvý, Pakistan musí ešte prijať takýto záväzok; poznamenáva zároveň, že prezident Mušarráf nebol schopný splniť svoj záväzok daný v roku 1999, že "ozbrojené sily nemajú v úmysle zostať pri moci dlhšie ako je v skutočnosti nevyhnutné na to, aby sa v Pakistane úspešne rozvíjala demokracia";
3. vyjadruje hlboké poľutovanie nad nepriaznivým sledom udalostí, ktorý spustilo odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Iftichara Muhammada Čaudhryho, a hoci uznáva, že toto odvolanie v skutočnosti otvorilo novú diskusiu o demokracii, ústavnom systéme a úlohe armády v Pakistane, ľutuje nedávne prepuknutie násilností, zdôrazňuje, že je nesmierne potrebné, aby existoval bezpečný a nezávislý systém súdnictva, ktorý by sa zaoberal situáciou obyvateľov Pakistanu, a predovšetkým obyvateľov ADK a Gilgitu a Baltistanu;
4. vyzýva predstaviteľov vlád Indie a Pakistanu, aby využili príležitosť poskytnutú prehláseniami indického predsedu vlády Singha a pakistanského prezidenta Mušaráfa a aby vniesli nové podnety na preskúmanie možností posilnenia samosprávy, slobody pohybu, odzbrojenia a medzivládnu spoluprácu v otázkach, akými sú napríklad voda, cestovný ruch, obchod a životné prostredie a aby presadzovali skutočné pokroky pri hľadaní riešenia v spore o Kašmír;
5. konštatuje, že účinok zemetrasenia na obyvateľov oblasti ADK ešte väčšmi zhoršil už aj tak veľmi skromnú zásobu na uspokojovanie základných potrieb a drasticky ochromil potenciál na budovanie inštitúcií a kapacít; nalieha na EÚ, aby v tejto súvislosti Kašmírčanom pomohla a podporila ich;
6. naliehavo žiada pakistanskú a indickú vládu, aby čo najrýchlejšie vyriešili základné otázky pobrežných vôd a využívanie riek tečúcich cez Džammú a Kašmír (rieky Indus, Dželum, Čenáb, Raví, Beas a Sutledž); s odvolaním na mechanizmus poskytnutý v Zmluve o vodách rieky Indus z roku 1960; jednako zdôrazňuje, že, ako napríklad v prípade modernizácie priehrady Mangla alebo výstavby priehrady Baglihar, hlavnou prioritou by mali zostať požiadavky dotknutých obyvateľov týkajúce sa využívania vody v pôdohospodárstve, rybolove, chove dobytka a iných ľudských činnostiach a vyzýva obe vlády, aby zadali vypracovanie komplexných hodnotení environmentálneho a sociálneho vplyvu predtým, než v budúcnosti prijmú rozhodnutia o akomkoľvek ďalšom projekte na vybudovanie priehrady;
7. vyjadruje hlboké znepokojenie nad negatívnymi následkami, ktoré mal dlhotrvajúci konflikt na životné prostredie v Džammú a Kašmíri, a to v takom rozsahu, že hospodárska budúcnosť Džammú a Kašmíru je ohrozená kvôli vážnemu zhoršeniu kvality pôdy, znečisteniu ovzdušia, riek a predovšetkým dlhoročnej turistickej atrakcie jazera Dal, odlesňovaniu a vymieraniu voľne žijúcej zveri;
8. poukazuje na dôležitosť vody, bezpečnosti a trvalo udržateľných a bezpečných energetických dodávok pre stabilitu a rast regiónu a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť rozvoja zavlažovacích a hydroelektrických projektov; považuje za nevyhnutné, aby pakistanská a indická vláda pokračovali v konštruktívnom rozhovore a poradili sa s predstaviteľmi obyvateľov Kašmíru ohľadom otázok dotýkajúcich sa pobrežia a nalieha na nich, aby prijali holistický prístup k vodným zdrojom, uznávajúc hlavné súvislosti medzi vodou, pevninou, miestnymi spotrebiteľmi, životným prostredím a infraštruktúrou;
9. zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo Indie a Pakistanu, ktorého dôkazom je prastará kultúra Džammú a Kašmíru; uznáva a oceňuje pluralitnú, viackultúrnu a mnohonáboženskú povahu a stáročné tradície a charakter obyvateľov Džammú a Kašmíru, ktoré sa udržiavali pri živote v indickej časti Džammú a Kašmíru;
10. je presvedčený, že úcta EÚ k regionálnej identite a úsilie zabezpečiť, aby sa jej vlastné rozhodnutia prijímali na najvhodnejšej úrovni administratívy (t. j. najbližšie k tým, ktorých sa týkajú) sú dôležité pre snahy obyvateľov Kašmíru o prenesenie pôsobnosti rozhodovacích štruktúr a uznanie ich osobitnej kultúrnej identity;
Politická situácia: ambície ľudí
11. chváli a podporuje Indiu a Pakistan za prebiehajúci mierový proces a víta skutočnosť, že dvojstranné rozhovory, ktoré boli na tri mesiace pozastavené po bombových útokoch v Mumbai v júli 2006, boli znovu obnovené; zdôrazňuje, že pre túto oblasť, EÚ a medzinárodné spoločenstvo je potrebné podporiť súčasné dvojstranné rozhovory a zlepšiť sprostredkovanie názorov o vyriešení sporu, a tým zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre obyvateľov Džammú a Kašmíru a ich susedov, a nájsť také riešenie sporu o Kašmír, ktoré bude prijateľné pre všetky strany;
12. vyzýva EÚ, aby pomáhala pri zapájaní miestnej občianskej spoločnosti do mierového procesu a predovšetkým podporovala projekty medzi občanmi s cieľom presadzovať dialóg a spoluprácu medzi pakistanskými, indickými a kašmírskymi mimovládnymi organizáciami;
13. nadšene víta opatrenia na vytváranie dôvery podnietené Indiou a Pakistanom, ktoré dosahujú určitý stupeň úspešnosti pri zmierňovaní napätia a upodozrievania na obidvoch stranách a rodinám na obidvoch stranách umožňuje zjednotiť sa po rokoch odlúčenia; zdôrazňuje, že vlády Indie a Pakistanu by mali vynaložiť väčšie úsilie na zapojenie Kašmírčanov do riešenia kľúčových otázok;
14. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že obyčajní Kašmírčania pod tlakom vzniknutej humanitárnej situácie po zemetrasení majú v súčasnosti stále viac úžitku z mierového procesu vďaka prebiehajúcim výmenám a politický záväzok tak indickej, ako aj pakistanskej vlády dosiahnuť voľný pohyb osôb, tovaru a služieb (aj keď stále obmedzenému) v rámci línie kontroly; požaduje obnovenie úsilia o umožnenie všetkým Kašmírčanom bez ohľadu na politickú príslušnosť, aby sa úzko zapojili do rôznych foriem mierového procesu a opatrení na vytváranie dôvery;
15. zdôrazňuje, že krízy a konflikty v posledných rokoch nezmenšili, ale naopak prehĺbili význam Organizácie Spojených národov a že OSN zostáva významným fórom pre dialóg a diplomaciu; pripomína značné množstvo rezolúcií o Kašmíre prijatých Bezpečnostnou radou OSN (BR OSN) od roku 1948 do roku 1971, ktorých cieľom je povzbudiť vlády Indie a Pakistanu k vykonaniu všetkých opatrení na zlepšenie situácie v rámci ich právomoci a v ktorých sa vyjadrilo presvedčenie o tom, že mierové urovnanie sporu najlepšie podporí záujmy obyvateľov Džammú a Kašmíru, Indie a Pakistanu; v zmysle uvedených skutočností a vzhľadom na následné porušenia bodov ustanovených v rozličných rezolúciách BR OSN prichádza k záveru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na vyhlásenie ľudového hlasovania;
16. znovu zdôrazňuje, že podľa článku 1.1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach OSN majú všetci ľudia právo na sebaurčenie, ktoré im umožní slobodne určiť svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj; znovu zdôrazňuje, že podľa článku 1 ods. 3, musia všetky strany paktu podporovať realizáciu práva na sebaurčenie a dodržiavajú toto právo v súlade s ustanoveniami Charty Spojených národov; poznamenáva však, že všetky rezolúcie OSN týkajúce sa sporu o Kašmír vyslovene iba uznávajú právo bývalého kniežacieho štátu Džammú a Kašmír, aby sa stal súčasťou Indie alebo Pakistanu; víta v súvislosti s úsilím o trvalé riešenie kašmírskeho sporu, ktoré by prinieslo obrovské výhody celému regiónu, nové nápady, ktoré sa v súčasnosti prerokúvajú v rámci spoločného dialógu a diskusií za indickým okrúhlym stolom (v tejto súvislosti osobitne víta znovu otvorenie dialógu indickej vlády so združením All Parties Hurriyat Conference (APHC)) a najmä návrhy, na základe ktorých by sa hranice stali trvalo nepodstatné, vytvoril by sa systém samosprávy a prijali by sa inštitucionálne opatrenia pre spoločné riadenie alebo riadenie na základe spolupráce; energicky povzbudzuje Indiu aj Pakistan, aby ďalej skúmali tieto koncepcie v spoločných diskusiách a s obyvateľmi Kašmíru na oboch stranách línie kontroly a v Gilgite a Baltistane;
17. nesúhlasí s pretrvávajúcou politickou a humanitárnou situáciou vo všetkých štyroch častiach Džammú a Kašmíru; víta však úlohu spoločného mierového procesu pri dosahovaní pokroku v súvislosti s trvalým vyriešením sporu v záujme obyvateľov Kašmíru na základe demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv; podporuje prístup "druhej dráhy" (zlepšovanie komunikácie, vzájomného porozumenia), ako aj širší dialóg zapájajúci významných ľudí, akademikov a ostatných príslušných odborníkov zo všetkých oblastí Kašmíru a z Indie a Pakistanu, ktorí presadzujú praktické návrhy na užšiu spoluprácu; blahoželá Indii a Pakistanu k zblíženiu týchto skupín a navrhuje, aby EÚ ponúkla praktickú podporu vždy, keď ju k tomu vyzvú obe strany v rámci spoločného mierového procesu;
18. ľutuje však, že Pakistan neustále nespĺňa záväzky ohľadne zavedenia racionálnych a reprezentatívnych demokratických štruktúr v ADK; upozorňuje najmä na trvalú absenciu zastúpenia Kašmírčanov v pakistanskom národnom zhromaždení, na skutočnosť, že ADK je pod správou Ministerstva pre Kašmír v Islamabade, že pakistanskí úradníci majú prevahu v kašmírskej rade a generálny tajomník, generálny inšpektor polície, hlavný účtovník a finančný tajomník sú všetci z Pakistanu; nesúhlasí s dočasnou ústavou z roku 1974, ktorý zakazuje akúkoľvek politickú aktivitu, ktorá nie je v súlade s doktrínou o Džammú a Kašmíre ako súčasti Pakistanu, a zaväzuje všetkých kandidátov na parlamentné kreslo v oblasti ADK podpísať vyhlásenie o jej dodržiavaní; je znepokojený skutočnosťou, že región Gilgit a Baltistan nemá vôbec žiadne demokratické zastúpenie; upozorňuje ďalej na skutočnosť, že na základe výnosu vlády Pakistanu týkajúceho sa Džammú a Kašmíru (správy pozemkov) z roku 1961 sa previedlo územie kontrolované Pakistanom, ktoré patrilo štátu Džammú a Kašmír, 15. augusta 1947 pod správu federálnej vlády;
19. vyjadruje veľké poľutovanie nad pretrvávajúcim nejdnoznačným prístupom pakistanskej vlády k etnickej identite Gilgitu a Baltistanu, keď prezidentove vyhlásenia spochybňujú oficiálne oznámenia vlády; naliehavo odporúča, aby pakistanská vláda potvrdila a vykonala rozhodnutie Najvyššieho pakistanského súdu z 28. mája 1999, ktorým sa potvrdzuje, že obyvatelia Gilgitu a Baltistanu tradične patria ku Kašmíru, a stanovuje, že vláda by mala zrealizovať uplatňovanie ich základných ľudských práv, demokratických slobôd a prístupu k spravodlivosti;
20. uznáva, že sa Pakistan nachádza v zložitej situácii a čelí tlaku z rôznych strán, no napriek tomu:
–
vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nedostatok politickej vôle riešiť otázky týkajúce sa zabezpečenia základných potrieb, politickej účasti a právneho štátu v ADK spôsobil to, že ženy v tejto oblasti sa po zemetrasení ocitli v zúfalej situácii;
–
pripomína podpísanie dohovoru o spolupráci tretej generácie ES s Pakistanom v roku 2001, ktorého článok 1 obsahuje dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad ako nevyhnutný prvok a nalieha na EÚ, aby vykonala svoju povinnosť na zabezpečenie toho, aby sa tieto zásady dodržiavali pri realizácii dohovoru; v súvislosti s tým je osobitne znepokojený skutočnosťou, že obyvatelia Gilgitu a Baltistanu podliehajú bezprostrednej vojenskej vláde a nežijú v demokracii;
–
berie na vedomie schválenie zákona o ochrane žien zameraného na reformovanie dekrétov hudud, ktoré vychádzajú z práva šaria, a týkajúceho sa cudzoložstva a znásilnenia ako pozitívny krok na zabezpečenie lepšej ochrany práv žien v Pakistane a zároveň oceňuje angažovanosť prezidenta Mušarráfa a reformistických poslancov pri presadzovaní týchto zmien napriek úsiliu prekaziť ich; zdôrazňuje však, že je celkom samozrejmé, že Pakistan potrebuje spraviť viac, aby splnil svoje záväzky v oblasti ľudských práv;
–
zostáva znepokojený nad zložitou situáciou, s ktorou sa musia vyrovnať všetky menšiny v regióne;
21. naliehavo žiada Pakistan, aby preskúmal svoju koncepciu demokratickej zodpovednosti, menšinových a ženských práv v ADK, ktoré sú, ako všade inde, kľúčové pri zlepšovaní životných podmienok obyvateľov a v boji proti teroristickej hrozbe;
22. vyjadruje znepokojenie ohľadom nedostatočnej slobody prejavu v ADK a informuje o mučení a týraní, diskriminácii utečencov z Indiou spravovaného Džammú a Kašmíru a korupcii medzi vládnymi úradníkmi a vyzýva pakistanskú vládu, aby zaistila možnosť uplatňovania svojich základných civilných a politických práv v prostredí bez nátlaku a strachu obyvateľmi ADK;
23. ďalej vyzýva Pakistan, aby zaistil slobodné a spravodlivé voľby v ADK, vzhľadom na to, že všeobecné voľby z 11. júla 2006 sa vyznačovali podvodom a manipulovaním s hlasmi v obrovskom rozsahu a že každý kandidát, ktorý odmietol zastávať stanovisko pristúpenia Kašmíru k Pakistanu, mal zakázanú činnosť; vyzýva tiež Pakistan, aby po prvý raz uskutočnil voľby v Gilgite a Baltistane;
24. nalieha na pakistanskú a indickú vládu, aby tiež transformovali prímerie zavedené v Siachene od roku 2003 na trvalú mierovú dohodu, pretože na tomto najvyššie položenom bojisku na svete zomrie každoročne viac vojakov pre podnebie, ako z dôvodu ozbrojeného konfliktu;
25. vyzýva EÚ na podporu Indie a Pakistanu v rokovaniach o zóne úplnej neangažovanosti v regióne Siachen bez ovplyvňovania pozície ktorejkoľvek zo strán, a to hlavne ponúknutím pomoci pri vybavení monitorovacími technológiami a postupmi overovania;
26. vyzýva militantné ozbrojené skupiny, aby vyhlásili prímerie, po ktorom bude nasledovať proces odzbrojenia, demobilizácie a opätovného zjednotenia; vyzýva vlády Pakistanu a Indie, aby uľahčili takéto prímerie;
27. povzbudzuje pakistanskú vládu, aby zrušila militantné internetové stránky a časopisy; navrhuje, aby pakistanská a indická vláda zvážili zavedenie zákona proti slovným prejavom nenávisti;
28. upozorňuje na skutočnosť, že územie Džammú a Kašmír pod správou Indie má osobitné postavenie podľa článku 370 indickej ústavy, ktorý jej zabezpečuje väčšiu autonómiu ako majú ostatné štáty únie; s radosťou víta najnovšie iniciatívy v Džammú a Kašmíre zamerané na posilnenie demokracie (čo je doložené 75-percentnou účasťou na nedávnych miestnych voľbách) a iniciatívy predsedu vlády Singha o znovuobnovenie dialógu s APHC; berie však na vedomie, že v skutočnosti zostávajú nedostatky týkajúce sa ľudských práv a priamej demokracie, ako to napríklad dokazuje skutočnosť, že všetci kandidáti na úrad v Džammú a Kašmíri (podobne ako v ostatných štátoch) musia podpísať prísahu oddanosti ústave štátu Džammú a Kašmír, ktorá obhajuje celistvosť Indie; nalieha na Národnú komisiu Indie pre ľudské práva (NKIĽP), aby v plnej miere vykonávala svoj mandát, pokiaľ ide o podozrenia alebo dokázané prípady násilia a s cieľom ďalšieho zvýšenia jej dôveryhodnosti vyzýva NKIĽP, aby napravila absenciu odborníkov na ľudské práva vo svojom vedení; teší sa aj na ďalší pokrok v tejto oblasti a na pozitívne výsledky novoprijatých zákonov o práci detí a o ženách a násilí; so znepokojením poznamenáva, že značný počet obyvateľov Kašmíru je zadržiavaných bez riadneho súdneho procesu;
29. odsudzuje zdokumentované prípady porušovania ľudských práv zo strany ozbrojených síl Indie, najmä pokiaľ zabíjanie a znásilňovanie pokračuje v atmosfére beztrestnosti; so znepokojením poznamenáva, že NKIĽP nemá podľa jej stanov žiadne právomoci na vyšetrovanie porušovania ľudských práv príslušníkmi indických bezpečnostných síl; je povzbudený odporúčaním NKIĽP týkajúcim sa menovania vyšších vojenských dôstojníkov armády na dohľad nad uplatňovaním základných ľudských práv a právneho poriadku vo svojich vojenských jednotkách, ktoré je sledované; berie na vedomie záväzok, ktorý vyhlásila indická vláda v septembri 2005, že porušovanie ľudských práv sa nebude tolerovať; naliehavo žiada Snemovňu ľudu (Lok Sabha), aby prerokovala zmenu a doplnenie zákona na ochranu ľudských práv s cieľom umožniť NKIĽP, aby nezávisle prešetrila obvinenia z údajného porušovania tohto zákona príslušníkmi ozbrojených síl;
30. zdôrazňuje, že je nebezpečné zachovať trest smrti v tak zložitej politickej situácii, ako je spor o Kašmír, kde nie je zabezpečené právo na spravodlivý súdny proces; so znepokojením poznamenáva, že južná Ázia má naďalej neuspokojivé výsledky, pokiaľ ide o trest smrti a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tak indická, ako aj pakistanská vláda súhlasia s jeho zachovaním; víta skutočnosť, že k hlavným zástancom jeho zrušenia v regióne patrí prezident Kalam a novovymenovaný predseda Najvyššieho súdu v Indii; víta rezolúciu OSN o ľudských právach 2005/59 o otázke trestu smrti a opätovne potvrdzuje usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa trestu smrti; naliehavo žiada Indiu a Pakistan, aby pristúpili k druhému opčnému protokolu Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a podobným regionálnym nástrojom zameraným na zavedenie moratória na trest smrti a aby uskutočnili krok smerom k jeho úplnému zrušeniu;
31. víta v tejto súvislosti vyhlásenia predsedu vlády Singha, ktorý vyzýva na "nulovú toleranciu porušovania ľudských práv" v Kašmíre a vyzýva indickú vládu, aby skoncovala so všetkými praktikami mimosúdneho zabíjania, "zmiznutí", mučenia a svojvoľného zadržiavania v Džammú a Kašmíre;
32. poukazuje na to, že všeobecná beztrestnosť podnecuje a uľahčuje ďalšie porušovanie ľudských práv v štáte; vyzýva Indiu a vládu štátu Džammú a Kašmír, aby zrušila všetky právne ustanovenia poskytujúce účinnú imunitu členom ozbrojených síl a aby zriadila nezávislú a nestrannú komisiu na vyšetrovanie vážnych porušovaní medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva indickými bezpečnostnými silami od začiatku konfliktu;
33. nalieha na vlády Indie a Pakistanu, aby umožnili medzinárodným organizáciám pre ľudské práva (akými sú napríklad Freedom House, Amnesty International a Human Rights Watch) okamžitý a neobmedzený prístup do Džammú a Kašmíru na prešetrenie tamojšej situácie v oblasti ľudských práv a aby o tom zostavili pravidelné nezávislé správy; nalieha na obidve vlády, aby sa oficiálne zaviazali k celkovej spolupráci so všetkými hosťujúcimi medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva;
34. naliehavo žiada EÚ, aby zaujala pevný postoj pri presadzovaní doložky o demokracii a ľudských právach vo svojich dohodách s Indiou a Pakistanom, a snažila sa pritom o intenzívny politický dialóg s oboma krajinami o ľudských právach vrátane ľudských práv v Kašmíre a preskúma možnosť začať s Pakistanom osobitný dialóg o ľudských právach, podobný, ako už prebieha s Indiou, a vytvoriť zvláštne podvýbory pre ľudské práva, ktoré budú rokovať s oboma krajinami, podobne, ako je to v prípade niektorých iných krajín;
35. uznáva ťažké životné podmienky niektorých skupín obyvateľstva, napríklad násilne presídlených Panditov z Kašmírskeho údolia; vyzýva, aby sa okamžite začala riešiť diskriminácia tejto a iných skupín obyvateľstva, a to najmä v zamestnaní; navrhuje, aby sa takéto skupiny usilovali posilniť sa tým, že založia výbory, do ktorých zvolia vlastných zástupcov, pričom bude zabezpečené riadne zastúpenie žien a osôb vo veku do 25 rokov;
36. navrhuje, aby India prehodnotila, do akej miery bolo úspešné vytvorenie Zvrchovanej horskej rady v Ladakhe v roku 1993; dúfa, že sa obchodná cesta Kargil-Skardú obnoví ako súčasť procesu opatrení na vytváranie dôvery a rozdelené oblasti Ladakh a Severné oblasti sa premostia priechodmi podobnými tým, ktoré existujú na iných miestach pozdĺž línie kontroly;
37. víta najmä celkový nárast vydávania cestovných víz na cestovanie medzi Indiou a Pakistanom a opätovné otvorenie autobusovej linky Šrínagar-Muzzafarabád; konštatuje, že jej využitie bolo podľa posledných štatistických údajov obmedzené na menej ako 400 osôb na každej strane línie kontroly; a vyzýva indické a pakistanské úrady, aby zmiernili obmedzenia v súvislosti s otázkou cestovných povolení;
38. blahoželá Indii k jej snahám o sociálno-hospodársky rozvoj Džammú a Kašmíru pomocou špeciálnych balíčkov pre tento štát a jej dôrazu na vytváranie pracovných príležitostí a opatrení na podporu cestovného ruchu v Džammú a Kašmíre a navrhuje posúdenie toho, ako môže (napredujúce) partnerstvo Indie a EÚ pomôcť vytvoreniu nových odborných pracovných miest, a to najmä pre ženy a mladých ľudí; povzbudzuje EÚ, aby podporila iniciatívy miestnych mimovládnych organizácií, aby pripravila projekty na budovanie kapacít pre ženy zamerané na výrobu a marketing; domnieva sa, že EÚ by mohla riešiť záležitosti rovnakých príležitostí zvýšením obchodovania s výrobkami, ktoré tradične zabezpečovali obživu pre ženy, akými sú napríklad textilný priemysel a remeselná výroba a uľahčením obchodu v oblasti služieb v odvetviach, ktoré zamestnávajú ženy; odporúča, aby sa hospodárske vzťahy EÚ a Pakistanu posilnili podobným spôsobom;
39. vyzýva Indiu a Pakistan, aby preskúmali potenciálnu úlohu zvýšenej bezpečnosti a dodržiavania ľudských práv pri úsilí o dosiahnutie cieľov vytvárania pracovných miest a intenzívnejšieho cestovného ruchu v celom Džammú a Kašmíri;
Boj proti terorizmu
40. uznáva, že bez ukončenia terorizmu nemôže existovať skutočný pokrok smerom k politickému riešeniu alebo zlepšeniu hospodárskej situácie obyvateľstva v celom Džammú a Kašmíre; konštatuje, že hoci počet obetí teroristických útokov v priebehu posledných piatich rokov stabilne klesal, činnosti neustále sa meniacich teroristických skupín so základňou v oblasti ADK, akými sú napríklad Lashkar-e-Taiba a Harakat al-Mudžahedin, zapríčinili stovky úmrtí v Indiou spravovanom Džammú a Kašmíre a aj inde;
41. vyjadruje poľutovanie nad zaznamenaným opakovaným porušovaním ľudských práv zo strany Pakistanu vrátane v oblastiach Gilgit a Baltistan, v ktorých v roku 2004 údajne vznikli násilné ozbrojené nepokoje; a príliš častými incidentmi teroru a násilia páchanými ozbrojenými militantnými skupinami; naliehavo žiada Pakistan, aby prehodnotil spôsob, akým pristupuje k základným právam týkajúcim sa slobody vyjadrovania, zhromažďovania a náboženského vyznania v AJK a Gilgite a Baltistane a so znepokojením berie na vedomie správy organizácií na ochranu ľudských práv, napr. Amnesty International, o údajnom mučení a zadržiavaní osôb bez riadneho súdneho procesu; naliehavo žiada všetky zapojené strany, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zastavenie porušovania ľudských práv; víta oficiálne vyhlásenia Pakistanu o obmedzovaní prenikania militantov cez líniu kontroly pôsobiacich na území pod jeho kontrolou, ale je presvedčený, že musí prijať omnoho prísnejšie a účinnejšie opatrenia; nástojí na tom, aby prezident Mušarráf prijal trvalý a rozhodný záväzok bojovať proti terorizmu, ktorý, ako sa všeobecne uznáva, predstavuje obrovské výzvy; schvaľuje a podporuje viacstrannú aj dvojstrannú pomoc zo strany členských štátov EÚ pri podpore Pakistanu v boji proti terorizmu a pri vyvíjaní rozhodného úsilia na zlepšenie životných podmienok ľudu v ADK a v Gilgite a Baltistane; vyzýva okrem toho vládu Pakistanu a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie o zistenie totožnosti a zneškodnenie osôb potenciálne naverbovaných na účely terorizmu, ktoré do Pakistanu prichádzajú z členských štátov EÚ; víta nedávne vytvorenie spoločnej komisie, tzv. spoločného indicko-pakistanského mechanizmu proti terorizmu, ktorý obe vlády ustanovili na boj proti terorizmu a výmenu informácií a poznamenáva, že prvá schôdza komisie sa uskutočnila 6. marca 2007 v Islamabade;
42. dôrazne podporuje odporúčania Medzinárodnej krízovej skupiny z 11. decembra 2006 adresované Pakistanu, aby prijal rozhodné opatrenia na odzbrojenie militantov v ADK, Gilgite a Baltistane, uzavrel výcvikové tábory teroristov, zastavil nábor a výcvik teroristov na svojom území a ukončil prísun financií a zbraní militantom Talibanu a iným zahraničným alebo miestnym militantom na pakistanskom území;
43. uznáva a podporuje úsilie Kašmírčanov významne znížiť prítomnosť ozbrojených síl na oboch stranách línie kontroly; avšak zdôrazňuje, že zmysluplné odzbrojovanie sa môže uskutočniť len súbežne so skutočnou činnosťou na potlačenie hrozby prenikania militantov, ktorí pôsobia z Pakistanu, do Džammú a Kašmíru; a spolu s opatreniami na vytváranie dôvery, ako je skončenie vzájomného obviňovania, úplná realizácia autobusového spojenia medzi Srinagarom a Muzaffarabadom, budovanie komunikačných a obchodných väzieb a iné opatrenia vymedzené na základe dôsledných konzultácií s obyvateľmi Kašmíru na oboch stranách a berie na vedomie priaznivý vplyv, ktorý tieto opatrenia budú mať na duševné zdravie a pocit bezpečnosti, osobitne v prípade detí a mladých ľudí; zdôrazňuje, že iba podnetné iniciatívy zamerané na budúcnosť môžu priniesť dynamický vývoj;
44. zdôrazňuje, že v záujme vytvorenia atmosféry dôvery a dobrej vôle v regióne je dôležité odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia Kašmírčanom slobodne cestovať po celom území štátu Džammú a Kašmír;
Opatrenia na vytváranie dôvery
45. vrúcne víta najnovšie náznaky obnoveného úsilia vrátane významných politických zmien na riešenie sporu o Kašmír zo strany pakistanskej a indickej vlády;
46. osobitne víta kroky podniknuté na spojenie rodín rozdelených líniou kontroly otvorením piatich priechodov; uvedomuje si kritiku, ktorá opisuje otvorenie priechodov na stretnutie v línii kontroly ako ukážkovo pomalé a nezodpovedajúce naliehavosti situácie na mieste; napriek tomu podporuje a teší sa na zvýšený počet priechodov; želá si, aby sa rozšírili pre všetkých obyvateľov na obidvoch stranách a odporúča, aby India a Pakistan iniciovali opatrenia na zjednodušenie cestovania v rámci bývalého kniežacieho štátu alebo na medzinárodnej úrovni prostredníctvom rýchlych administratívnych a konzulárnych služieb;
47. verí, že je nevyhnutné zvýšiť frekvenciu výmeny cez líniu kontroly na všetkých úrovniach občianskej spoločnosti a vo všetkých oblastiach života; navrhuje vytvoriť výmenné programy medzi právnymi združeniami, školami a univerzitami vrátane spoločnej univerzity so školskými priestormi na obidvoch stranách rozdeleného územia; na zníženie vzájomného upodozrievania medzi armádami na obidvoch stranách, navrhuje, aby sa podnecoval dialóg medzi armádami;
48. vyzýva vlády Indie a Pakistanu, aby si obnovu a ochranu životného prostredia v Džammú a Kašmíre stanovili ako jeden z ústredných bodov spoločných činností a akčných plánov po celej línii kontroly a naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby výrazne podporili každý takýto projekt;
49. odporúča zvážiť vytvorenie spoločnej indicko-pakistanskej monitorovacej bunky na zdieľanie údajov o poveternostných zákonitostiach a seizmickej aktivite, a tak zabezpečiť možnosť včasného varovania pred prírodnými katastrofami na oboch stranách línie kontroly;
50. na politickej úrovni navrhuje vytvoriť spoločný parlamentný výbor Indie a Pakistanu na podporu väčšej parlamentnej výmeny a dialógu; podobne navrhuje vytvoriť spoločné pracovné skupiny miestnej správy na prieskum možností obchodu a cestovného ruchu;
51. chce podnietiť spoločnosti EÚ, aby objavili investičný and turistický potenciál celého Kašmíru, a najmä vysoko motivovanú pracovnú silu; navrhuje vytvárať spoločné projekty európskych firiem a miestnych spoločností a programy zabezpečenia investícií na povzbudenie dôvery investorov; vyzýva všetky strany na to, aby podporovali a uľahčili zástupcom zainteresovaných obchodných komôr prístup na medzinárodné obchodné veľtrhy v rámci EÚ, a tak im umožnili propagovať svoje vývozné výrobky;
52. ďalej podporuje výzvu Pakistanu, aby rozvíjal ľudské zdroje investovaním do terciálneho vzdelávania vrátane učňovských a odborných škôl vo federálne spravovaných oblastiach vrátane oblastí Gilgit-Baltistan v Kašmíre;
53. berie na vedomie, že India je najväčším príjemcom v rámci všeobecného systému preferencií (VSP); naliehavo žiada Komisiu, aby automaticky prehodnocovala systém VSP+ a ostatné príslušné obchodné opatrenia okamžite po rozsiahlych prírodných katastrofách, ako je napr. zemetrasenie; víta záväzok všetkých juhoázijských štátov v rámci Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu (SAARC), ktorým sa zaviazali k tomu, aby Dohodu o voľnom obchode v Južnej Ázii zmenili na politickú a hospodársku realitu, vďaka ktorej budú môcť štyri oblasti Džammú a Kašmíru v čo najväčšej miere využívať výhody, a vyzýva vládu Pakistanu, aby ukončila "systém pozitívneho zoznamu"; s uspokojením poznamenáva, že napriek tomu, že obchod medzi uvedenými dvoma štátmi v poslednom desaťročí kolísal, celková úroveň oficiálneho obchodu medzi Indiou a Pakistanom sa zvýšil zo 180 miliónov USD v roku 1996 na 602 miliónov USD v roku 2005 a vzhľadom na to, že vysoká úroveň neformálneho obchodu ukazuje skryté možnosti obchodu medzi nimi, má tento vývoj potenciál, aby ďalej pokračoval, a mala by sa mu poskytnúť podpora;
54. zdôrazňuje, že cestovný ruch má významný potenciál na posilnenie miestnej ekonomiky; preto chce povzbudiť vlády štátov EÚ, aby pozorne sledovali bezpečnostnú situáciu s cieľom zabezpečiť aktuálne a koordinované turistické informácie pre tých, ktorí chcú navštíviť Džammú a Kašmír;
Dôsledky zemetrasenia z 8. októbra 2005
55. naliehavo zdôrazňuje, že zemetrasenie významne ovplyvnilo život obyvateľov Kašmíru na obidvoch stranách línie kontroly a že kritická humanitárna situácia oslabila už i tak nedokonalú inštitucionálnu kapacitu na území ADK a NWFP; zdôrazňuje, že v súčasnosti je hlavnou prioritou ľudí každodenný boj o prežitie;
56. ľutuje, že ADK okrem veľkých strát na životoch utrpel aj nevyčísliteľné materiálne škody na infraštruktúre (nemocnice, školy, vládne budovy, komunikačné kanály) a základných inštitúciách a službách, ktoré už predtým boli v mnohých prípadoch krehké;
57. vyjadruje hlboký zármutok z toho, že zemetrasenie malo neprimeraný dopad na deti, podľa údajov UNICEF zahynulo 17 000 detí; veľmi je znepokojený správami o obchodovaní s deťmi po katastrofe a vyzýva pakistanskú vládu, aby konkrétne riešila problematiku práv detí v Kašmíre a ich ochranu v ADK, v Gilgite a Baltistane a aby sa účinnejšie zamerala na boj proti obchodovaniu s deťmi;
58. upozorňuje na kritickú situáciu vnútorne presídlených osôb a osôb, ktoré potrebujú naliehavú a nepretržitú pomoc v dôsledku zemetrasenia; v situácii, keď neexistuje dohovor o právach vnútorne presídlených osôb, víta usmerňujúce zásady OSN, ktoré predstavujú základ pre ľudskú reakciu na zákerné porušenie ľudských práv pri nútenom presídlení a požaduje, aby všetky príslušné úrady, ktorých pôsobnosť sa týka Kašmíru, rešpektovali tieto zásady; vyzýva vládu Pakistanu, aby čo najskôr urobila všetko, čo je v jej právomoci, v súvislosti s pridelením pôdy obyvateľom tých dedín, ktoré zanikli pri zosuvoch pôdy, aby sa opäť mohli ustanoviť ako dediny a aby mohli opätovne vybudovať trvalé obydlia; nástojčivo odporúča, aby sa EÚ dôsledne sústredila na uvedené zásady, ako aj na všeobecnejšie súvislosti demokracie, spravodlivosti a ľudských práv vo všetkých štyroch oblastiach Kašmíru; konštatuje tiež, že utečenecké tábory, ktoré sa už dlho nachádzajú na oboch stranách línie kontroly, by sa mali zrušiť a mala by sa venovať náležitá pozornosť ochrane, potrebám a sociálnej integrácii ich obyvateľov, ktorým by sa mal umožniť buď rýchly návrat domov alebo trvalé presídlenie; poznamenáva, že medzinárodné spoločenstvo by v tejto súvislosti malo ponúknuť nepretržitú pomoc;
59. zdôrazňuje, že katastrofa zasiahla región, ktorý bol už predtým oslabený konfliktom a terorizmom, a kde sú základné inštitúcie a regionálna stabilita neustále poškodzované organizovaným zločinom a tiež tým, že cez líniu kontroly prenikajú siete radikálnych islamistov, ktorí využívajú tamojší členitý terén;
60. je zdesený tým, že už celkom základné životné podmienky, v ktorých obyvatelia ADK žili pred zemetrasením (čo sa týka potravín, vody, prístrešia, hygienických zariadení, škôl a sotva vyhovujúcich zdravotných stredísk) sa v dôsledku zemetrasenia vážne zhoršili; nalieha na príslušné úrady, aby vtedy, keď miliónom osôb chýbajú základné potreby, sústredili svoje úsilie na boj proti korupcii, ktorá odvádza finančné prostriedky od tých, ktorým boli určené, v období, keď sa vyslovili znepokojujúce tvrdenia o tom, že teroristické organizácie, ktoré sú zakázané OSN, vykonávajú činnosť v oblasti postihnutej zemetrasením v ADK; vyzýva Komisiu, vlády členských štátov, vlády Indie a Pakistanu a agentúry poskytujúce pomoc, aby sa naďalej sústreďovali na uspokojovanie základných potrieb obetí zemetrasenia;
61. konštatuje, že rozsah a dopad zemetrasenia mal oveľa väčší účinok na pakistanskú stranu línie kontroly, zdevastovalo celú oblasť infraštruktúry miestnej správy a spôsobilo nevyhnutné oneskorenie služieb potrebných pri reakcii na núdzový stav; blahoželá vládam, armádam a miestnym obyvateľom na obidvoch stranách línie kontroly k ich oddanosti, odhodlaniu a záväzku reagovať na rôznorodé výzvy, ktoré zemetrasenie prinieslo;
Reakcia na zemetrasenie z 8. októbra 2005
62. oceňuje, že reakcia medzinárodného spoločenstva, Indie a Pakistanu na zemetrasenie bolo za daných okolností rýchle a pozitívne: medzi Indiou a Pakistanom bol okamžite nadviazaný kontakt na najvyššej úrovni; domáce a miestne mimovládne organizácie zareagovali správne a spolupracovali s miestnymi a ústrednými administratívnymi orgánmi; plne uznáva, že medzinárodné spoločenstvo a mimovládne organizácie prejavili nevídanú solidaritu s obeťami a s tými, ktorí zemetrasenie prežili, a víta uzatváranie nových partnerstiev; odporúča, aby EÚ priaznivo posúdila ďalšie žiadosti o pomoc pri obnove v oblastiach postihnutých zemetrasením a žiada Komisiu, aby poskytla aktualizované informácie o žiadostiach, ktoré boli doteraz predložené v tomto ohľade;
63. s obavami konštatuje, že predbežné hodnotenie škôd a potrieb vypracované Ázijskou rozvojovou bankou a Svetovou bankou, ku ktorým Komisia prispela odhaduje celkovú stratu zamestnania alebo obživy následkom zemetrasenia na 29 %, s dopadom na približne 1,64 milióna ľudí, z ktorých podľa odhadov tvoria viac ako polovicu ľudia vo veku menej ako 15 rokov; víta projekt Komisie v hodnote 50 miliónov EUR - Skorá obnova a podpora znovuvybudovania Pakistanu po zemetrasení; zdôrazňuje, že tento projekt by mal byť zameraný na krátkodobú ochranu najzraniteľnejších skupín, obnovenie hospodárskej aktivity v postihnutých oblastiach vrátane oživenia malých podnikov a nahradenia strateného majetku v poľnohospodárstve a vytvorením pracovných príležitostí prostredníctvom programov na výcvik a zlepšenie schopností; odporúča, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by mali opatrenia na obnovenie a zabezpečenie obživy obsahovať mikrofinancovanie a zlepšenie schopností a nalieha na Komisiu, aby z dlhodobého hľadiska takéto stratégie podporovala;
64. s uspokojením poznamenáva, že Komisia poskytla finančné prostriedky na naliehavú pomoc obetiam zemetrasenia v ADK a v Pakistane; naliehavo však žiada člena Komisie pre rozvoj a humanitárnu pomoc, aby na žiadosť predsedu vlády ADK pristúpil k poskytnutiu ďalších finančných prostriedkov na obnovu a rekonštrukciu, ktoré si budú vyžadovať dlhé obdobie na odstránenie následkov tejto ľudskej katastrofy;
65. blahoželá všetkým, ktorí sa zúčastnili na zisťovaní a zabezpečení potrieb verejnej zdravotnej starostlivosti zachráneným obyvateľom v táboroch, v ktorých aj napriek ťažkostiam spojeným so zabezpečením čistej pitnej vody a vhodných hygienických zariadení po katastrofe nedošlo k väčšiemu rozšíreniu chorôb spôsobených znečistenou vodou; blahoželá pakistanskej vláde k tomu, že poskytla prístrešie a zásoby viac ako dvom miliónom ľudí bez domova, aby im pomohla prežiť zimu a blahoželá Indii k poskytnutiu bývania 30 000 ľuďom, ktorí prišli o domov na jej strane línie kontroly; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že sú hlásené tisíce ľudí, ktorí stále žijú v stanoch, čoho svedkom bola aj návšteva parlamentnej delegácie štátov SAARC 15. až 22. decembra 2006 v ADK;
66. upozorňuje, že Pakistan vytvoril Federálnu núdzovú komisiu už niekoľko dní po nešťastí na koordináciu pátracích a záchranných operácií; vyslovuje však poľutovanie, že Pakistan nedokázal prijať ponuku Indie na využitie helikoptér len pre štátnu príslušnosť pilotov, ako aj spoločné záchranné operácie v línii kontroly, lekárske záchranárske tímy a opravu telekomunikačnej infraštruktúry, pričom by všetky ponúknuté činnosti významne prispeli k zníženiu počtu obetí; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že zemetrasenie sa nestalo príležitosťou na preukázanie politickej vôle dať prednosť humanitárnym potrebám obyvateľov Kašmíru a prekonať politické rozdiely;
67. víta skutočnosť, že susedné štáty Pakistanu tak rýchlo prisľúbili finančné prostriedky na obnovu (India, Čína, Irán, Afganistan) a na širšom regionálnom základe Turecko a Organizácia islamskej konferencie (OIK), ako aj medzinárodné spoločenstvo ako celok; blahoželá Komisii a najmä GR ECHO, ktoré sa už nachádza v Pakistane, k jeho pohotovej a účinnej reakcii; chce povzbudiť darcov, aby čo najskôr prišli s vlastnými prísľubmi;
68. blahoželá Komisii najmä jej programu na postupné financovanie ako reakcii na zemetrasenie, ktorý v súčasnosti poskytol 48,6 miliónov EUR a ktorý je doručovaný v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, Červeným krížom a agentúrami OSN; vyzýva k trvalému záväzku EÚ pri obnove Kašmíru;
69. zdôrazňuje, že fondy na obnovu by sa mali výrazne zameriavať na iniciatívy na zachovanie zvyšných lesov, najmä prostredníctvom zvýšenia dostupnosti alternatívnych zdrojov paliva, znovuzalesňovania, vzdelávacích programov o životnom prostredí a prípadne kompenzačných systémov umožňujúcich vláde ADK poskytovať náhrady za stratu príjmov spôsobenú obmedzením predaja dreva;
70. vyjadruje poľutovanie nad tým, že pakistanská vláda trvala na tom, aby boli z humanitárnej pomoci poskytnutej Indiou pred jej distribúciou odstránené všetky indické označenia;
71. zdôrazňuje skutočnosť, že počiatočná váhavá reakcia pakistanskej armády na nešťastie vzápätí spôsobila vákuum potrieb, čo na mieste využili militantné a teroristické skupiny, ako napríklad Džamát-i-Islamí a Džamát-ud-Dawa, premenovaná skupina Lakshar-e-Tayyaba (ktorú v roku 2002 vláda Mušarráfa vyhlásila za teroristickú organizáciu a zároveň ju zakázala), ktoré sa rýchlo stali prakticky jedinými poskytovateľmi potravín, ubytovania, vyučovania detí a starostlivosti o vdovy; vyjadruje veľké obavy z toho, že táto situácia podporila dôveryhodnosť týchto polarizujúcich skupín v očiach miestneho obyvateľstva, čo aj naďalej znemožňuje potenciál správneho demokratického zastúpenia;
72. naliehavo vyzýva vlády Indie a Pakistanu spolu s medzinárodným spoločenstvom darcov, aby podniklo všetky možné kroky na zabezpečenie a dôkladné monitorovanie využívania pridelených finančných prostriedkov;
73. srdečne víta historickú dohodu z 2. mája 2006 na obnovu obchodu medzi rozdelenými oblasťami za líniou kontroly zavedením nákladnej dopravy na trati Šrínagar-Muzaffarabád, ako aj druhej autobusovej linky cez Kašmír, ktorá spája Púnč v Džammú a Kašmíre s Rawalakotom v ADK; navrhuje zavedenie cestnej siete medzi Džammú a Sialkotom a Gilgit-Baltistanom; tiež navrhuje zavedenie železničného spojenia medzi Džammú a Šrínagarom a zlepšenie cestného spojenia týchto dvoch miest; víta prísľub predsedu vlády Singha z 23. mája 2006 o vytvorení prostredia voľnejšieho obchodu a voľnejšieho pohybu s "miernymi hranicami", ktorý vytvorí prostredie na urovnanie sporu v Kašmíre; naliehavo odporúča obidvom stranám posunúť sa rýchlym tempom k významným objemom oficiálneho obchodu; naliehavo žiada urýchlené dohody o formách cestnej nákladnej dopravy s dôrazom na jej maximálne zjednodušenie; navrhuje vytvorenie plánu rozvoja integrovaného trhu s viacerými poľnohospodársko-spracovateľskými jednotkami, zásobovacími reťazcami pre chladené výrobky, službami na prepravu malých objemov a zaistenými službami nákladnej dopravy;
Závery
74. naliehavo žiada EÚ a jej inštitúcie, aby nenechali vážnu situáciu ľudu v Džammú a Kašmíre bez povšimnutia, ale aby zabezpečili prípravu a realizáciu programov pomoci so zreteľom na dlhodobú obnovu a budovanie inštitúcií;
75. zdôrazňuje, že vlastné skúsenosti EÚ ukazujú, akým významným momentom pri zlepšení vzťahov medzi krajinami je zvýšenie dvojstranných obchodných tokov; verí, že v prípade Džammú a Kašmíru je dôležitý predovšetkým obchod cez líniu kontroly pre naštartovanie hospodárskeho rastu, rozvoj a využitie hospodárskeho potenciálu; odporúča určiť projekty dopravy a infraštruktúry za prioritné;
76. podporuje trvajúce iniciatívy politickými spoločenstvami na obidvoch stranách a na všetkých úrovniach a vyzýva ich, aby uprednostnili potreby obyvateľov Kašmíru, materiálne, ako aj inštitucionálne, nech je možná náprava ich politického, ekonomického, sociálneho a kultúrneho nevýhodného postavenia; odporúča, aby bola EÚ pripravená reagovať na požiadavky ktorejkoľvek z oboch vlád;
77. uznáva vynikajúci výkon, ktorý podávajú delegácie Komisie v Islamabáde a Dillí;
78. upozorňuje, že prírodné nešťastia niekedy dokážu pripraviť politické podmienky vhodné na tvorbu mieru; že príroda nepozná žiadne hranice, a že záleží iba na Pakistane a Indii, aby vykonali udržateľné opatrenia a mohli tak spoločne ponúknuť Kašmírčanom nádej na pretvorenie budúcnosti;
o o o
79. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, vládam Indickej republiky, Pakistanskej islamskej republiky, príslušným orgánom alebo vládam Indiou a Pakistanom spravovaného Džammú a Kašmíru, Čínskej ľudovej republiky a Organizácii spojených národov.