Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 63 ods. 1 a ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre postupy členských štátov pri udeľovaní alebo odnímaní štatútu utečenca(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany(2),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov(3) (nariadenie Dublin II),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl(4),

–   so zreteľom na Haagsky program zo 4. a 5. novembra 2004,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 27. septembra 2005 k návrhu smernice Rady o minimálnych štandardoch pre konanie členských štátov o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca(5) ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o posilnení praktickej spolupráce: Nové štruktúry, nové prístupy: Zlepšenie kvality rozhodovania v rámci spoločného európskeho azylového systému (KOM(2006)0067),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o úprave ustanovení hlavy IV Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva týkajúcich sa právomocí Súdneho dvora s cieľom zabezpečiť účinnejšiu súdnu ochranu (KOM(2006)0346),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0182/2007),

A.   keďže je nutné v plnej miere dodržiavať medzinárodné dohovory vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vždy zachovávať zásadu nevyhostenia,

B.   so zreteľom na skutočnosť, že prvá fáza zavedenia spoločného azylového systému sa uzavrela prijatím štyroch plánovaných nástrojov v článku 63 ods. 1 Zmluvy o ES; keďže existujú politické a technické ťažkosti, ktoré sa musia prekonať na ceste k druhej fáze európskeho azylového systému, ktorý plánuje zaviesť spoločné azylové konanie a jednotný štatút pre osoby, ktoré majú právo na azyl alebo subsidiárnu ochranu a v nádeji, že rok 2010 sa dodrží ako naplánovaný termín,

C.   keďže už podporil vymedzenie pojmu "utečenec" v smernici Rady 2004/83/ES a toto vymedzenie preto má pre toto uznesenie platnosť,

D.   so zreteľom na skutočnosť, že prijatie smerníc pri vykonávaní spoločných noriem je len prvým krokom a že po tejto fáze musí nevyhnutne nasledovať primerané vykonávanie ustanovení prijatých na úrovni Spoločenstva vo všetkých členských štátoch; keďže kontrola ich vykonávania Komisiou má podstatný význam a že na túto úlohu treba preto pripraviť zodpovedajúce prostriedky,

E.   so zreteľom na skutočnosť, že pri doterajších nástrojoch prijatých v oblasti azylu sa stanovili len minimálne normy a so zreteľom na skutočnosť, že sa musí prekonať tendencia súhlasiť s najnižším spoločným menovateľom s cieľom zabrániť snahám o dosiahnutie najnižšej úrovne noriem, zníženiu ochrany a kvality prijímania, postupov a ochrany,

F.   so zreteľom na skutočnosť, že Európska rada vyzvala v Haagskom programe zo 4. a 5. novembra 2004 Radu a Komisiu, aby vytvorili primerané štruktúry, ktoré by zahŕňali vnútroštátne úrady členských štátov kompetentné pre otázky azylu na uľahčenie praktickej spolupráce a keďže zintenzívnenie tejto praktickej spolupráce a výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi je dôležitým prostriedkom dosiahnutia cieľa spoločného azylového konania a jednotného štatútu,

G.   keďže posilnenie vzájomnej dôvery je medzníkom pri vytváraní spoločného azylového systému a keďže praktická a pravidelná spolupráca medzi rôznymi správnymi úrovňami členských štátov je najvhodnejšia na vytvorenie takejto dôvery; keďže posilnenie vzájomnej dôvery je potrebné na zabezpečenie kvality a taktiež na zvýšenie dôvery verejnosti v riadenie azylu, čím sa umožňuje menej nepriateľský a účinnejší proces,

H.   keďže účinná realizácia azylovej politiky predpokladá sledovanie viacerých doplňujúcich cieľov, ako napríklad zlepšenie kvality rozhodovania, rýchle a bezpečné spracovanie žiadostí o ochranu a organizáciu informačných kampaní v krajinách pôvodu a tranzitu, ktoré informujú o možnostiach legálneho prisťahovalectva, opatreniach na získanie štatútu utečenca alebo humanitárnej ochrany, rizikách spojených s obchodovaním s ľuďmi, najmä ženami a maloletými bez sprievodu a následkoch nelegálneho prisťahovalectva a nepriznania štatútu utečenca,

I.   keďže môže byť vhodné žiadať v rámci zlepšenia kvality pri spracovaní žiadostí o azyl a zníženia počtu súdnych konaní a prieťahov pri konaní podporu príslušných organizácií, napr. UNHCR, ktorá vyvinula metódu podpory úradov pri zlepšovaní kvality rozhodovania (iniciatíva pre kvalitu),

J.   so zreteľom na skutočnosť podľa vyhlásenia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci dňa 27. a 28. apríla 2006, že treba podporovať zavedenie jednotného konania, aby sa predišlo prieťahom a tým konkrétne prispelo k zlepšeniu účinnosti konania,

K.   keďže členské štáty napriek spoločným opatreniam, ktoré boli schválené od vstupu do platnosti Amsterdamskej zmluvy v oblasti azylu, naďalej stanovujú opatrenia na národnej úrovni alebo robia rozhodnutia, ktoré majú dôsledky na ostatné členské štáty, najmä vzhľadom na poskytnutie medzinárodnej ochrany,

L.   keďže článok 29 smernice 2005/85/ES upravuje vypracovanie minimálneho spoločného zoznamu tretích krajín, ktoré sa považujú za bezpečné krajiny pôvodu a berúc na vedomie na jednej strane skutočnosť že tento zoznam sa nevypracoval a na druhej strane fakt, že Rada neprihliadla k stanovisku Európskeho parlamentu pri prijímaní tejto smernice a následkom toho má teraz Súdny dvor Európskych spoločenstiev (Súdny dvor) zrušiť smernicu 2005/85/ES; keďže tento zoznam, by sa mal prijať spolurozhodovacím postupom; keďže zaradenie krajiny do zoznamu neznamená automaticky, že žiadateľom o azyl z tejto krajiny sa azyl v zásade zamietne, ale skôr to, že podľa Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o štatúte utečencov pozmeneného protokolom z 31. januára 1967 z New Yorku, ide o individuálne posúdenie každej žiadosti,

M.   keďže je poľutovaniahodné, že Rada nepovažovala za potrebné, aby sa pri zostavení zoznamu bezpečných tretích štátov použil postup spolurozhodovania a keďže sa rozsudok, ktorý o tejto otázke vynesie Súdny dvor, očakáva so záujmom,

N.   keďže členské štáty musia disponovať vysokokvalitnými informáciami o súčasných nebezpečenstvách v krajinách pôvodu, ak chcú zaručiť spoľahlivé a spravodlivé konanie, ktoré zabezpečí dodržiavanie práv žiadateľov o azyl,

O.   keďže násilie a hrozba násilia na ženách predstavujú porušenie práva na život, bezpečnosť, slobodu, dôstojnosť a fyzickú a psychickú integritu, ako aj vážne ohrozenie fyzického a psychického zdravia obetí tohto násilia,

P.   keďže napriek tomu, že existujú technické a politické ťažkosti, ktoré prekážajú spoločnému používaniu citlivých informácií týkajúcich sa krajín pôvodu, v dlhodobom horizonte sa musí podariť zriadiť spoločnú databázu o krajinách pôvodu, aby sa všetky osoby zapojené do postupu mohli pri rozhodovaní o jednotlivej žiadosti opierať o rovnaké informácie,

Q.   keďže na zlepšenie rozhodovacieho konania je potrebné zvýšiť úroveň vzdelania úradníkov, ktorí tieto rozhodnutia robia,

R.   keďže najvhodnejším konaním, ktoré Súdnemu dvoru umožní zaručiť jednotnosť práva Spoločenstva, je prejudiciálne konanie upravené v článku 234 Zmluvy o ES, a keďže dôležitou súčasťou tohto konania je zásada, podľa ktorej každý národný súd môže viesť dialóg so Súdnym dvorom; keďže však je nanešťastie Súdny dvor na základe výnimky z tohto princípu podľa článku 68 Zmluvy o ES oprávnený vyložiť ustanovenia v oblasti azylu iba vtedy, keď mu otázku predloží vnútroštátny súd poslednej inštancie,

1.   víta úsilie vyvinuté na zlepšenie praktickej spolupráce v rámci spoločného európskeho azylového systému; nazdáva sa, že zlepšenie kvality postupov a rozhodnutí je v záujme tak členských štátov, ako aj žiadateľov o azyl;

2.   opätovne zdôrazňuje potrebu aktívnej spoločnej azylovej politiky EÚ založenej na povinnosti prijímať žiadateľov o azyl a na dodržiavaní zásady nevyhostenia; v tejto súvislosti pripomína základnú úlohu silnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá podporuje a chráni demokraciu a základné práva;

3.   dôrazne opakuje, že konečný cieľ pri zavedení spoločného azylového systému musí zabezpečiť vysokú kvalitu ochrany, posudzovania individuálnych žiadostí o azyl a konaní, ktoré vyúsťujú do primerane odôvodnených a spravodlivých rozhodnutí; poukazuje na to, že zlepšenie kvality rozhodovania musí zabezpečiť, aby osoby, ktoré potrebujú ochranu, mohli bezpečne vstúpiť na územie EÚ a predložiť svoje žiadosti na riadne posúdenie a že budú prísne dodržiavané medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a utečeneckého práva, najmä zásada nevyhostenia;

4.   odsudzuje zjavne nedostatočné možnosti Komisie kontrolovať realizáciu rôznych smerníc v oblasti azylu a napomína členské štáty, aby uľahčili Komisii jej úlohu tým, že jej budú systematicky predkladať tabuľku rovnocennosti, v ktorej bude uvedené, prostredníctvom ktorých opatrení sa vykonali príslušné ustanovenia týchto smerníc;

5.  Vyzýva Radu a Komisiu, aby ich úsilie smerovalo k zavedeniu jednotného konania vo všetkých štátoch, ktorým sa zabezpečí spravodlivé a účinné rozhodovanie tak, aby sa štatút utečenca udeľoval čo najrýchlejšie tým, ktorí naň majú nárok;

6.   poukazuje na to, že vzhľadom na podmienky a postupy poskytovania medzinárodnej ochrany a najmä subsidiárnej ochrany budú dovtedy existovať rozdiely medzi členskými štátmi, rovnako ako  tzv. "azylová turistika", kým sa súčasné právne predpisy v oblasti azylu budú opierať o minimálne normy a o najmenšieho spoločného menovateľa;

7.   dôrazne poukazuje na skutočnosť, že jeden z cieľov nástrojov prijatých v oblasti azylu tkvie v potlačení takzvaných "sekundárnych" tokov; preto vyzýva členské štáty, aby pokiaľ možno už teraz podnikli konkrétne kroky s cieľom zabezpečiť čo najvyšší stupeň súladu ich azylových politík;

8.   domnieva sa, že jedno zo zlepšení, ktoré treba uskutočniť v rámci azylového systému EÚ, by malo z dôvodu väčšej solidarity tkvieť v spravodlivejšom rozdelení bremena, ktoré nesú najmä krajiny na vonkajších hraniciach EÚ a so záujmom očakáva vyhodnotenie nariadenia Dublin II Komisiou a jej návrhy v tejto oblasti;

9.   domnieva sa, že treba dbať na to, aby príslušní úradníci zodpovední za pridelenie štatútu utečenca mali primerané vzdelanie na základe celoeurópskych študijných plánov a prípadného zavedenia povinnej kvalifikácie alebo povinnej úrovne kvalifikácie;

10.   žiada, aby v krajinách pôvodu a tranzitu prebehla informačná kampaň, ktorá by možných uchádzačov o azyl informovala o rizikách nelegálneho prisťahovalectva a následkoch v prípade neudelenia štatútu utečenca, rovnako ako o možnostiach legálneho prisťahovalectva a požiadania o azyl v odôvodnených prípadoch a o rizikách spojených s obchodovaním s ľuďmi, najmä ženami a maloletými bez sprievodu;

11.   žiada, aby sa po vyčerpaní právnych opravných prostriedkov opatrenia u osôb, ktorým nebol udelený štatút utečenca, alebo bol tento štatút zrušený, vykonávali rýchlo a spravodlivo s riadnym zreteľom na ich ľudskú dôstojnosť a základné práva osôb, ktoré sa majú repatriovať; v tejto súvislosti vyzýva na ustanovenie čo najkratšej lehoty v repatriačnom konaní v EÚ;

12.   žiada spravodlivú a rýchlu realizáciu opatrení, ktoré sa uplatňujú na osoby, ktorým bol pridelený štatút utečenca alebo humanitárna ochrana, s cieľom podporiť dôstojné životné podmienky, účinnú integráciu do sociálneho a politického života a aktívne zapojenie do rozhodnutí v spoločenstve hostiteľa;

13.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr odstránila technické a politické ťažkosti pri zavádzaní spoločnej databázy o krajinách pôvodu; domnieva sa, že databáza EÚ by mala fungovať ako otvorený systém, aby sa všetky osoby zapojené v konaní mohli pri posudzovaní individuálnej žiadosti opierať o rovnaké informácie; želá si, aby sa našlo pragmatické riešenie problému mnohojazyčnosti;

14.   na jednej strane berie na vedomie predchádzajúce snahy Komisie zostaviť v súlade s ustanoveniami článku 29 smernice 2005/85/ES zoznam bezpečných krajín pôvodu, ale na druhej strane pripomína očakávaný rozsudok Súdneho dvora o zrušení tejto smernice, na základe čoho sa zostavenie takéhoto zoznamu pozastavilo, a vyzýva Radu, aby prihliadla na tieto rozporné prvky a prijala zodpovedajúce rozhodnutie; ďalej poukazuje na to, že koncepcia bezpečných tretích krajín nezbavuje členské štáty ich povinností v zmysle medzinárodného práva, najmä ustanovení zakotvených v Ženevskom dohovore o zásade nevyhostenia a individuálneho posudzovania každej žiadosti o azyl;

15.   domnieva sa, že koordinácia činností v súvislosti s praktickou spoluprácou v oblasti azylu by naďalej mala byť úlohou Komisie, ktorá musí disponovať primeranými zdrojmi; vyzýva Komisiu, aby v správe, ktorú predloží začiatkom roka 2008 o pokroku dosiahnutom v prvej fáze činností, presadzovala túto skutočnosť a aby v prípade, ak zvolí inú alternatívu, odôvodnila, prečo sa považuje zriadenie nového prvku vo forme "európskeho podporného úradu" sa potrebné, pričom by sa malo prihliadnuť k pomeru nákladov a prínosov; domnieva sa, že ak Komisia predpokladá zriadenie európskeho podporného úradu, malo by to byť viazané na prísnu povinnosť zabezpečenia záruk transparentnosti a zodpovednosti;

16.   vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s UNHCR a poskytli jej príslušnú podporu a uskutočnili operáciu "iniciatíva pre kvalitu" a uverejnili výsledky tejto iniciatívy s cieľom oboznámiť ľudí s najlepšími postupmi pri spracovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu a podnietiť ich využívanie;

17.   považuje za neprijateľné, aby žiadatelia o azyl boli držaní v podmienkach, ktoré ich zbavujú osobnej slobody;

18.   zdôrazňuje potrebu vytvorenia pobytových táborov vybavených primerane pre rodiny, ženy a deti, ako aj pre staršie osoby a zdravotne postihnutých žiadateľov o azyl; žiada, aby sa v rámci zavádzania smernice 2003/9/ES vykonalo hodnotenie podmienok prijímania; zdôrazňuje v tomto zmysle, že možnosti, ktoré poskytuje nový Európsky fond pre utečencov, by sa mali v plnej miere využiť;

19.   víta plánované opatrenia Komisie na podporu členských štátov, ktoré sú pod veľkým tlakom, aby mohli prekonať problémy súvisiace s prijímaním žiadateľov o azyl a posudzovaním žiadostí o azyl, víta najmä návrh vyslať skupiny expertov zahŕňajúce členov z rôznych členských štátov;

20.   dôrazne poukazuje na skutočnosť, že úlohou Komisie je kontrolovať uplatňovanie smerníc v oblasti azylu a že na tento účel musí disponovať príslušnými prostriedkami, ktoré sú však v súčasnosti veľmi nedostatočné na úspešné ukončenie takejto rozsiahlej úlohy; domnieva sa, že v hre je vierohodnosť Únie v tejto oblasti, ako aj budúcnosť spoločnej azylovej politiky;

21.   pobáda Komisiu, aby uľahčila dostupnosť finančných nástrojov, ako Európsky fond pre utečencov a program ARGO, a umožnila členským štátom rýchlo získať finančné prostriedky v prípade naliehavosti;

22.   poukazuje na to, že súbor právnych predpisov Spoločenstva týkajúci sa oblasti azylovej politiky v rámci celej Únie vyžaduje jednotný výklad a použitie; domnieva sa, že harmonizácia v oblasti azylovej politiky sa zjednoduší a urýchli, keď sa na Súdny dvor budú môcť obracať aj iné ako najvyššie vnútroštátne súdy, ako je to v súčasnosti; preto vyzýva Radu, aby opäť priznala Súdnemu dvoru jeho právomoci v plnej miere v oblasti prejudiciálneho konania podľa hlavy IV Zmluvy o ES; víta dokument Súdneho dvora vyzývajúci na diskusiu o riešení otázok týkajúcich sa prejudiciálneho konania v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti(6) a nabáda na diskusiu o potrebe konania prispôsobeného osobitnej povahe prípadov v oblasti azylovej politiky a imigrácie;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13. (2) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12. (3) Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18. (5) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 46. (6) Dokument Rady 13272/06.