Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 29. marca 2007 - Brusel
Mediácia v občianskych a obchodných veciach ***I
 Účasť Spoločenstva na navýšení kapitálu Európskeho investičného fondu *
 Žiadosť o ochranu imunity Giuseppe Garganiho
 Preskúmanie smerníc o zdravotníckych pomôckach ***I
 Štrukturálna podniková štatistika ***I
 Plnenie povinností vlajkových štátov ***I
 Občianskoprávna zodpovednosť a finančné záruky vlastníkov lodí ***I
 Ekologická výroba a označovanie ekologických výrobkov *
 Bezpečnosť na futbalových zápasoch s medzinárodným rozmerom *
 Budúcnosť Kosova a úloha EÚ
 Budúcnosť vlastných zdrojov Európskej únie
 Usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2008 – oddiely I, II, IV, V, VI, VII, VIII a IX
 Budúcnosť profesionálneho futbalu v Európe
 Integrácia nových členských štátov do SPP
 Hepatitída typu C

Mediácia v občianskych a obchodných veciach ***I
PDF 445kWORD 111k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch sprostredkovania vo veciach občianskych a obchodných (KOM(2004)0718 – C6-0154/2004 – 2004/0251(COD))
P6_TA(2007)0088A6-0074/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2004)0718),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 61 písm. c) a 67 ods. 5 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0154/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0074/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. marca 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES o určitých aspektoch sprostredkovania vo veciach občianskych a obchodných

P6_TC1-COD(2004)0251


európsky parlament a rada európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 5 druhá zarážka,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(2),

keďže:

(1)  Spoločenstvo si ako svoj cieľ stanovilo zachovanie a rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorej je zabezpečený slobodný pohyb osôb. Pre tento cieľ Spoločenstvo hodlá prijať, okrem iných, opatrenia v oblasti spolupráce súdov v občianskych veciach, ktoré sú nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)  Prístup k spravodlivosti je základnou zásadou a s cieľom zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti Európska rada na schôdzi v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 žiadala, aby členské štáty vytvorili alternatívne, mimosúdne konania.

(3)  V roku 2000 Rada prijala závery o alternatívnych spôsoboch urovnávania sporov podľa občianskeho a obchodného práva s konštatovaním, že vytvorenie základných princípov v tejto oblasti je kľúčový krok smerom k zodpovedajúcemu rozvoju a pôsobeniu mimosúdnych postupov pri urovnávaní sporov v občianskych a obchodných veciach, pokiaľ ide o zjednodušenie a zlepšenie prístupu k spravodlivosti.

(4)  V roku 2002 Európska komisia predložila Zelenú knihu, ktorá obsahovala opis existujúceho stavu pokiaľ ide o alternatívne postupy urovnávania sporov v Európe a začala rozsiahle konzultácie s členskými štátmi a zúčastnenými stranami o možných opatreniach na podporu využívania sprostredkovania.

(5)  Cieľ zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti, ako súčasť politiky Európskej únie na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, by mal zahŕňať prístup k súdnym i mimosúdnym spôsobom riešenia sporov. Táto smernica by mala prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a využívanie sprostredkovateľských služieb.

(6)  Táto smernica sa uplatňuje aj na mediáciu v spotrebiteľskej oblasti. Preto by mala zohľadniť špecifickosť mediácie v tejto oblasti. Smernica by predovšetkým mala zahŕňať zásady stanovené v odporúčaní Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách mimosúdnych orgánov zapojených do riešenia spotrebiteľských sporov dohodou(3).

(7)  Mediácia môže poskytnúť lacné a rýchle mimosúdne riešenie sporov v občianskych a obchodných veciach uplatnením postupov "šitých na mieru" podľa potrieb zúčastnených strán. Je väčšia pravdepodobnosť, že dohody, ktoré sú výsledkom mediácie, sa budú plniť dobrovoľne a je pravdepodobnejšie, že sa zachová priateľský a udržateľný vzťah medzi zúčastnenými stranami. Tieto výhody sú ešte zreteľnejšie v prípadoch, ktoré vykazujú cezhraničné aspekty.

(8)  Rámcové právne predpisy, ktoré sa zaoberajú najmä kľúčovými aspektmi občianskeho procesného práva, teda potrebné na podporu ďalšieho využívania sprostredkovania a musia zabezpečiť, aby sa zúčastnené strany, ktoré siahnu po sprostredkovaní, mohli spoľahnúť na predvídateľný právny rámec.

(9)  Členské štáty sú podnecované k uplatňovaniu ustanovení tejto smernice aj na vnútroštátne prípady, a to najmä na uľahčenie riadneho fungovania vnútorného trhu. Skutočnosť, že ustanovenia tejto smernice sú formulované tak, akoby sa týkali len prípadov s cezhraničným dosahom, by nemala mať obmedzujúci účinok pre predpisy vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú vykonateľnosť dohôd dosiahnutých mediáciou, dôvernosť mediácie alebo vplyv mediácie na premlčacie a prekluzívne doby aj v prípadoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(10)  Táto smernica by sa mala zaoberať postupmi, v ktorých dvom alebo viacerým zúčastneným stranám pomáha mediátor dospieť k priateľskej dohode o urovnaní cezhraničného sporu, ale nemala by obsahovať procesy, ako sú predzmluvné rokovania alebo procesy prisudzujúceho charakteru, ako je arbitráž, súdne zmierovacie systémy, programy obhajcu ľudských práv (ombudsmana), programy pre sťažnosti spotrebiteľov, znalecké posudky alebo postupy vykonávané orgánmi, ktoré ako riešenie sporu vydávajú formálne odporúčania, či už právne záväzné alebo nie. Takisto by sa mali riešiť prípady, v ktorých súd zúčastneným stranám odporučí mediáciu alebo mediáciu nariadi vnútroštátny právny poriadok, pričom však naďalej platí zásada, že mediácia je dobrovoľný proces a vnútroštátne právne predpisy, ktoré vyžadujú, aby mediácia bola povinná alebo závislá od stimulov alebo sankcií, by nemali zúčastneným stranám brániť v uplatňovaní ich práva na prístup k súdnemu systému. Okrem toho by do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mala byť zahrnutá mediácia vedená sudcom, ktorý nie je zodpovedný za žiadne súdne konanie týkajúce sa spornej otázky či otázok. Táto smernica by sa však nemala vzťahovať na snahy súdu alebo sudcu povereného urovnaním sporu v kontexte súdneho konania týkajúceho sa daného sporu alebo prípadov, v ktorých kompetentná osoba predloží súdu alebo sudcovi žiadosti o pomoc alebo radu.

(11)  Vzhľadom na význam dôvernosti v procese mediácie je potrebná minimálna miera kompatibility pravidiel občianskeho procesného práva v súvislosti so spôsobom ochrany dôverného charakteru mediácie vo všetkých následných občianskych a obchodných, súdnych alebo arbitrážnych konaniach. Riešiť by sa tiež mala možnosť súdov upozorniť zúčastnené strany na mediáciu, pričom by sa mala zachovať zásada dobrovoľnosti procesu mediácie. Takisto je potrebné zabezpečiť minimálnu mieru kompatibility predpisov občianskeho procesného práva v súvislosti s vplyvom mediácie na premlčacie a prekluzívne doby.

(12)  Mediácia by sa nemala považovať za slabšiu alternatívu súdneho konania len preto, že plnenie dohôd dosiahnutých mediáciou závisí od dobrej vôle zúčastnených strán. Je preto potrebné zabezpečiť, aby zúčastnené strany, ktoré uzatvorili dohodu dosiahnutú mediáciou, mohli požiadať o vykonateľnosť jej obsahu, pokiaľ vykonateľnosť takéhoto obsahu umožňujú právne predpisy členského štátu, v ktorom sa podala žiadosť o výkon. Obsah takejto dohody možno urobiť vykonateľným na základe rozsudku alebo rozhodnutia alebo autentického aktu súdu alebo iného príslušného orgánu v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.

(13)  Obsah dohody dosiahnutej mediáciou, ktorá je v členskom štáte vykonateľná, bude uznaný a vyhlásený za vykonateľný v ostatných členských štátoch v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, napr. na základe nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(4) alebo nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností(5).

(14)  Hoci do pôsobnosti tejto smernice patrí mediácia vo veciach rodinného práva, smernica sa vzťahuje len na tie práva zúčastnených strán, ktoré im prináležia podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa mediácia uskutočňuje. Okrem toho, ak obsah dohody dosiahnutej mediáciou v rodinných veciach nie je vykonateľný v členskom štáte, v ktorom bola uzavretá a v ktorom sa vyžaduje jej vykonanie, táto smernica neumožňuje zúčastneným stranám obísť právo tohto členského štátu tým, že sa dohoda stane vykonateľnou v inom členskom štáte vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie (ES) č. 2201/2003 výslovne požaduje, aby takáto dohoda bola vykonateľná v členskom štáte, v ktorom bola uzavretá.

(15)  Na zabezpečenie potrebnej dôvery medzi členskými štátmi v súvislosti s dôverným charakterom, pozastavením plynutia premlčacích dôb a s uznávaním a uplatňovaním dohôd dosiahnutých mediáciou musia byť zavedené mechanizmy kontroly kvality v oblasti poskytovania sprostredkovateľských služieb a školenia sprostredkovateľov.

(16)  Cieľom týchto mechanizmov a opatrení, ktoré by mali definovať členské štáty a môžu obsahovať možnosť siahnuť po trhových riešeniach, by malo byť zachovanie pružnosti procesu mediácie a autonómie súkromia zúčastnených strán. Komisia by mala podporovať samoregulačné opatrenia na úrovni Spoločenstva. Členské štáty by mali podporovať a presadzovať uplatňovanie Európskeho kódexu správania pre mediátorov, ktorý by Komisia mala uverejniť v sérii C Úradného vestníka Európskej Únie, pričom sa zabezpečí, že kvalita mediácie je zaručená kritériami uvedenými a vymedzenými v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov(6) a v odporúčaní 2001/310/ES, ktorými sú: nestrannosť, transparentnosť, účinnosť, spravodlivosť, zastúpenie, nezávislosť, kontradiktórnosť konania, zákonnosť a sloboda. Podobne aj v prípade mediácie medzi podnikom a spotrebiteľom by členské štáty mali presadzovať uplatňovanie zásad stanovených v odporúčaní 2001/310/ES. Členské štáty by mali podporovať rozvoj systému certifikácie vnútroštátnych orgánov, ktoré ponúkajú kurzy odbornej prípravy v oblasti mediácie.

(17)  Odporúča sa, aby každý sprostredkovateľ alebo organizácia, ktorých sa odporúčanie 2001/310/ES týka, rešpektovali jeho princípy. Aby sa zabezpečilo šírenie informácií o týchto orgánoch, Komisia pripravuje údajovú základňu mimosúdnych programov, o ktorých sa členské štáty domnievajú, že dodržiavajú zásady tohto odporúčania.

(18)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava princípy uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Konkrétne sa snaží zabezpečiť plné dodržiavanie práva na spravodlivý súdny proces, ako sa uvádza v článku 47 tejto charty.

(19)  Keďže ciele tejto smernice nemôžu členské štáty dostatočne plniť a kvôli širokej škále účinkov tohto kroku môžu byť skôr dosiahnuté na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)  Podľa článku 3 Protokolu o pozícii Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(21)  Podľa článkov 1 a 2 Protokolu o pozícii Dánska, ktorý je prílohou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, a preto nie je ňou viazané, ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

prijali túto smernicu:

Článok 1

Cieľ

1.  Cieľom tejto smernice je uľahčiť prístup k riešeniu sporov a podporovať priateľské urovnanie sporov nabádaním k využívaniu mediácie a zabezpečením vyváženého vzťahu medzi mediáciou a súdnym konaním.

2.  Táto smernica sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach. Nevzťahuje sa predovšetkým na daňové, colné alebo administratívne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

3.  V tejto smernici "členský štát" znamená všetky členské štáty s výnimkou Dánska.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa uplatňuje vtedy, ak ku dňu, v ktorý sa zúčastnené strany dohodnú riešiť spor mediáciou, má aspoň jedna z nich bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako je členský štát ktorejkoľvek ďalšej strany.

2.  Odhliadnuc od odseku 1, články 6 a 7 sa uplatňujú vo vzťahu k súdnemu konaniu nasledujúcemu po mediácii vtedy, ak ku dňu, ku ktorému sa zúčastnené strany dohodnú riešiť spor mediáciou, by sa súd, ktorý by bol poverený konaním v prípade akéhokoľvek následného súdneho konania, nachádzal v členskom štáte inom ako je členský štát, v ktorom má aspoň jedna zo zúčastnených strán bydlisko alebo obvyklý pobyt.

3.  Na účely odsekov 1 a 2, členské štáty, v ktorých má zúčastnená strana bydlisko alebo obvyklý pobyt sa určia v súlade s nariadením (ES) č. 44/2001 alebo nariadením (ES) č. 2201/2003.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje nasledujúce vymedzenie pojmov:

a)  "Mediácia" znamená štruktúrovaný postup dobrovoľného charakteru, bez ohľadu na jeho pomenovanie alebo názov, ktorým sa naň odkazuje, v ktorom sa dve alebo viaceré zúčastnené strany sporu pokúšajú dospieť k dohode o urovnaní ich sporu za pomoci mediátora. Tento postup môžu iniciovať zúčastnené strany alebo ho môže navrhnúť alebo nariadiť súd alebo môže byť predpísaný právom členského štátu, pod podmienkou, že sa bude rešpektovať dobrovoľný charakter mediácie.

Tento pojem zahŕňa mediáciu vedenú sudcom, ktorý nie je zodpovedný za žiadne súdne konanie v tomto spore. Nezahŕňa však pokusy, ktoré urobí súd alebo sudca poverený urovnaním sporu v priebehu súdneho konania o tomto spore.

b)  "Mediátor" znamená ľubovoľnú tretiu osobu, ktorá je vymenovaná v podmienkach, na základe ktorých sa dá očakávať, že mediácia bude vedená profesionálne, nestranne a kvalifikovane, bez ohľadu na vyznanie alebo zamestnanie tejto tretej osoby v príslušnom členskom štáte a na spôsob, akým bola táto tretia osoba vymenovaná alebo požiadaná o vedenie mediácie.

Článok 4

Kvalita mediácie

1.  Členské štáty akýmikoľvek prostriedkami, ktoré uznajú za vhodné, podporujú tvorbu a dodržiavanie dobrovoľných kódexov správania pre mediátorov a organizácie poskytujúce mediačné služby, ako aj iné účinné mechanizmy kontroly kvality v súvislosti s poskytovaním mediačných služieb.

2.  Členské štáty podporujú úvodné a ďalšie školenie mediátorov s cieľom zabezpečiť, aby mediácia bola spravodlivá, účinná, nestranná a kvalifikovaná vo vzťahu k zúčastneným stranám a aby postupy zodpovedali okolnostiam sporu.

3.  Členské štáty podporujú rozvoj systému certifikácie vnútroštátnych orgánov, ktoré ponúkajú kurzy odbornej prípravy v oblasti mediácie.

Článok 5

Žiadosť o súhlas so sprostredkovaním

1.  Súd, pred ktorý sa prípad dostane, môže, pokiaľ je to vhodné a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vyzvať zúčastnené strany, aby na urovnanie sporu využili mediáciu. Súd môže tiež pozvať strany sporu, aby sa zúčastnili na informačnom stretnutí o použití mediácie, ak sa takéto stretnutia organizujú a sú ľahko dostupné.

2.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré predpisujú použitie mediácie ako povinné alebo závislé od stimulov alebo sankcií, či už pred alebo po začatí súdneho konania, a to za predpokladu, že tieto právne predpisy nebránia zúčastneným stranám uplatniť ich právo na prístup k súdnemu systému.

3.  Mediácia je dobrovoľný postup.

Článok 6

Vykonávanie dohôd dosiahnutých mediáciou

1.  Členské štáty zabezpečia, aby zúčastnené strany, alebo jedna z nich s výslovným súhlasom ostatných, mohla požiadať, aby obsah písomnej dohody dosiahnutej mediáciou bol vykonateľný do takej miery, aby vykonateľnosť obsahu dohody bola možná podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná, a aby nebola v rozpore s nimi.

2.  Obsah dohody možno urobiť vykonateľným na základe rozsudku alebo rozhodnutia alebo autentickým aktom súdu alebo iného príslušného orgánu v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.

3.  Členské štáty budú informovať Komisiu o tom, ktoré súdy alebo iné orgány sú príslušné na adresovanie požiadavky podľa odsekov 1 a 2.

4.  Žiadne ustanovenie tohto článku nemá vplyv na predpisy upravujúce uznanie a vykonateľnosť dohôd dosiahnutých mediáciou v inom členskom štáte, ktoré sa stali vykonateľnými v súlade s odsekmi 1 a 2.

Článok 7

Dôvernosť mediácie

1.  Vzhľadom na skutočnosť, že mediácia sa má uskutočniť spôsobom, ktorý zachováva dôvernosť, členské štáty zabezpečia, pokiaľ sa zúčastnené strany nedohodnú inak, aby ani mediátori, ani zúčastnené strany alebo tí, ktorí sú zapojení do správy procesu mediácie neboli oprávnení alebo nútení prezradiť alebo poskytnúť tretím stranám dôkazy v súdnych konaniach v občianskych a obchodných veciach alebo v arbitráži v súvislosti s informáciami, ktoré vyplývajú z mediácie, a to s týmito výnimkami:

   a) v prípade prvoradých otázok súvisiacich s verejným poriadkom, najmä keď sa to vyžaduje na zabezpečenie ochrany najlepších záujmov detí alebo na zabránenie poškodenia fyzickej a psychickej integrity človeka; alebo
   b) v prípadoch, keď je prezradenie nevyhnutné na uplatnenie alebo vykonanie dohody dosiahnutej mediáciou.

2.  Žiadne ustanovenie odseku 1 nebráni členským štátom v tom, aby prijali prísnejšie opatrenia na ochranu dôvernosti mediácie.

Článok 8

Pozastavenie plynutia premlčacej a prekluzívnej doby

1.  S cieľom zabezpečiť, aby sa zúčastneným stranám, ktoré si zvolia mediáciu v snahe vyriešiť spor, nebránilo následne iniciovať súdne konanie v súvislosti s týmto sporom do uplynutia premlčacej doby alebo prekluzívnej doby, členské štáty zabezpečia, že žiadna takáto doba neuplynie medzi:

   a) dňom, keď sa zúčastnené strany písomne dohodnú potom, čo vznikol spor, že využijú mediáciu alebo – ak takáto písomná dohoda neexistuje – dňom, keď sa prvýkrát zúčastnia na stretnutí v súvislosti s mediáciou alebo dňom, keď podľa vnútroštátneho práva vznikne povinnosť použiť mediáciu; a
   b) dňom uzatvorenia dohody dosiahnutej mediáciou, dňom, keď aspoň jedna zo zúčastnených strán písomne informuje ostatných, že mediácia sa ukončila alebo – ak takéto písomné oznámenie neexistuje – dňom, keď mediátor z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť najmenej jednej zo zúčastnených strán vyhlási mediáciu za ukončenú.

2.  Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o premlčacej dobe alebo prekluzívnej dobe v medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty a ktoré nie sú zlučiteľné s týmto článkom.

Článok 9

Informácie pre občanov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli občanom dostupné informácie, najmä na internetových stránkach, o tom, ako kontaktovať poskytovateľov mediácie a mediátorov.

2.  Členské štáty budú nabádať právnikov, aby svojich klientov informovali o možnosti mediácie.

Článok 10

Európsky kódex správania pre mediátorov

Komisia uverejní Európsky kódex správania pre mediátorov v sérii C Úradného vestníka Európskej Únie ako oznámenie bez právneho účinku.

Článok 11

Vykonávacie ustanovenia

Do 1. septembra 2009 Komisia uverejní informácie o príslušných súdoch a orgánoch tak, ako jej ich dodajú členské štáty v zmysle článku 6 ods. 3.

Článok 12

Správa

Komisia do...(7) predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice. Ak to bude potrebné, k správe sa priložia návrhy na úpravu tejto smernice. V správe sa zváži dosah tejto smernice na vývoj mediácie ako v cezhraničných, tak aj vnútroštátnych prípadoch. Ďalej sa posúdi, či je na riadne fungovanie vnútorného trhu potrebný návrh nástroja na ďalšiu harmonizáciu premlčacej a prekluzívnej doby.

Článok 13

Transpozícia

1.  Do 1. septembra 2008 členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo prijmú všetky preventívne opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek tejto smernice a tým zabezpečia, že strany zúčastňujúce sa na mediácii zavedú požadované opatrenia prostredníctvom dobrovoľných dohôd. O takýchto opatreniach členské štáty bezodkladne informujú Komisiu.

2.  Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005, s. 1.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 29. marca 2007.
(3) Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56.
(4) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).
(5) Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2116/2004 (Ú. v. EÚ L 367, 14.12.2004, s. 1).
(6) Ú. v. ES L 115, 17.4.1998, s. 31.
(7)*


Účasť Spoločenstva na navýšení kapitálu Európskeho investičného fondu *
PDF 199kWORD 34k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o návrhu rozhodnutia Rady o účasti Spoločenstva na navýšení kapitálu Európskeho investičného fondu (KOM(2006)0621 – C6-0426/2006 – 2006/0203(CNS))
P6_TA(2007)0089A6-0065/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0621)(1),

–   so zreteľom na článok 3 rozhodnutia Rady 94/375/ES zo 6. júna 1994 o členstve Spoločenstva v Európskom investičnom fonde(2), v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0426/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0065/2007),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES L 173, 7.7.1994, s. 12.


Žiadosť o ochranu imunity Giuseppe Garganiho
PDF 193kWORD 33k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o žiadosti o ochranu imunity a výsad pána Giuseppe Garganiho (2006/2300(IMM))
P6_TA(2007)0090A6-0071/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť o ochranu imunity, ktorú podal 30. novembra 2006 Giuseppe Gargani v súvislosti s občianskoprávnym konaním prebiehajúcim na súde v Taliansku a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 11. decembra 2006,

–   po vypočutí Giuseppe Garganiho v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a 10. júla 1986(1),

–   so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0071/2007),

1.   ochraňuje imunitu a výsady Giuseppe Garganiho;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušným orgánom Talianskej republiky.

(1) Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 383 a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391.


Preskúmanie smerníc o zdravotníckych pomôckach ***I
PDF 277kWORD 74k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES, pokiaľ ide o revíziu smerníc o zdravotníckych pomôckach (KOM(2005)0681 – C6-0006/2006 – 2005/0263(COD))
P6_TA(2007)0091A6-0332/2006

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0681)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0006/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0332/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Europskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. marca 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 90/385/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach, smernica Rady 93/42/EHS o zdravotníckych pomôckach a smernica 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh

P6_TC1-COD(2005)0263


(Keďže medzi Európskym parlamentom a Radou bola dosiahnutá dohoda, pozícia Európskeho parlamentu v prvom čítaní zodpovedá legislatívnemu aktu v konečnom znení, smernici 200747/ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Štrukturálna podniková štatistika ***I
PDF 335kWORD 75k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnej podnikovej štatistike (KOM(2006)0066 – C6-0063/2006 – 2006/0020(COD))
P6_TA(2007)0092A6-0062/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0066)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 285 ods.1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0063/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0062/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. marca 2007 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2007 o štrukturálnej podnikovej štatistike (prepracované znenie)

P6_TC1-COD(2006)0020


(Keďže medzi Európskym parlamentom a Radou bola dosiahnutá dohoda, pozícia Európskeho parlamentu v prvom čítaní zodpovedá legislatívnemu aktu v konečnom znení, nariadeniu (ES) č. .../2007.)

P6_TC1-COD(2006)0020


(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Plnenie povinností vlajkových štátov ***I
PDF 585kWORD 284k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povinností vlajkových štátov (KOM(2005)0586 – C6-0062/2006 – 2005/0236(COD))
P6_TA(2007)0093A6-0058/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0586)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0062/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0058/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. marca 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES o plnení povinností vlajkových štátov

P6_TC1-COD(2005)0236


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Bezpečnosť lodnej dopravy Spoločenstva a občanov, ktorí ju využívajú a prevádzkovateľov, ktorí ju poskytujú, ako aj ochrana životného prostredia by mali byť vždy zabezpečené.

(2)  Pokiaľ ide o medzinárodnú lodnú dopravu, prijatím mnohých dohovorov, ktorých depozitárom je Medzinárodná námorná organizácia (IMO), sa zriadil komplexný rámec, ktorý zlepšuje námornú bezpečnosť a ochranu životného prostredia v súvislosti so znečisťovaním z lodí.

(3)  Podľa ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o námornom práve z roku 1982 (UNCLOS) a dohovorov, ktorých depozitárom je IMO, štáty, ktoré sú stranou týchto nástrojov, sú zodpovedné za vyhlasovanie zákonov a iných právnych predpisov a za prijímanie všetkých ostatných krokov, ktoré môžu byť potrebné, aby tieto nástroje nadobudli neobmedzenú a úplnú platnosť, s cieľom zabezpečiť, aby z hľadiska bezpečnosti ľudského života na mori a ochrany morského prostredia bola loď spôsobilá na určenú prevádzku, a aby bola obsadená kompetentnou posádkou.

(4)  Zástupcovia všetkých členských štátov Európskej únie v Medzinárodnej organizácii práce (ILO) podporili prijatie Medzinárodného dohovoru ILO o práci na mori (MLC) z roku 2006, ktorý konsoliduje súčasný súbor nástrojov týkajúcich sa práce na mori, do jedného nástroja. Tento dohovor sa týka aj povinností vlajkového štátu a mal by sa zapracovať do tejto smernice hneď ako nadobudne účinnosť.

(5)  Vzhľadom na to, že všetky členské štáty musia byť stranou dohovorov IMO a musia plniť povinnosti ustanovené v týchto dohovoroch v súvislosti s loďami plaviacimi sa pod ich vlajkou, na zabezpečenie účinnosti dohovorov IMO v Spoločenstve by sa mali záväzné ustanovenia týchto dohovorov zapracovať do právnych predpisov Spoločenstva.

(6)  Tieto záväzné ustanovenia sa musia implementovať spolu s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa bezpečnosti lodí, ich posádky, pasažierov a nákladu, prevencie znečistenia z lodí a pracovného času námorníkov.

(7)  Niekoľko členských štátov ešte nezavŕšilo proces, ktorým sa stanú zmluvnou stranou niektorých dohovorov IMO, napríklad SOLAS z roku 1988 a protokolov o nákladovej značke, príloh IV a VI MARPOL, alebo osobitných dohovorov IMO výslovne uvedených v právnych predpisoch Spoločenstva, a musia byť stimulované, aby dokončili tento proces.

(8)  Členské štáty musia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/…/ES z ... o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov(5) konať v súlade s príslušnými ustanoveniami prílohy a dodatku k rezolúcii A.847(20) IMO o usmerneniach určených na pomoc vlajkovým štátom pri implementácii nástrojov IMO s cieľom zabezpečiť, aby ich príslušné správne úrady boli schopné zaistiť náležité presadzovanie ustanovení medzinárodných dohovorov, najmä v súvislosti s inšpekciami a prehliadkami lodí a vydávaním osvedčení a osvedčení o výnimke.

(9)  Rezolúcia A.847(20) IMO bola zrušená rezolúciou A.973(24) IMO o Kódexe na implementáciu záväzných nástrojov IMO obsahujúcou záväzné ustanovenia, ktoré majú byť implementované vlajkovými štátmi.

(10)  Členské štáty majú účinne a jednotne plniť svoje povinnosti vlajkových štátov v súlade s dohovormi IMO a so zreteľom na rezolúciu A.973(24) IMO.

(11)  Dohovory IMO oprávňujú vlajkové štáty na vyňatie lode z uplatňovania základných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na vlajkové štáty a ktoré sú ustanovené v dohovoroch IMO, ako aj uplatňovať rovnocenné ustanovenia. Dohovory IMO tiež ponechávajú veľký počet požiadaviek na voľné uváženie správnych úradov. Aj keď istý stupeň flexibility je pri vykonávaní konkrétnych opatrení potrebný, ponechanie tejto možnosti na samostatné a úplné uváženie správ jednotlivých členských štátov by mohlo viesť k rozdielnej úrovni bezpečnosti v jednotlivých členských štátoch a potenciálne by mohlo narušiť hospodársku súťaž medzi vlajkovými štátmi.

(12)  Spoločenstvo sa zaviazalo iniciovať harmonizované výklady noriem technickej bezpečnosti v súvislosti s osobnými loďami využívanými na medzinárodných cestách v článku 12 smernice Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode(6). Ten istý prístup by sa mal uplatňovať na podobné ustanovenia týkajúce sa iných druhov lodí, na ktoré sa vzťahujú dohovory IMO, ak je to potrebné, pričom sa v individuálnych prípadoch prijme príslušné riešenie a koná sa na žiadosť zúčastnených strán, a bez toho, aby tým bolo dotknuté prijímanie harmonizovaných výkladov IMO.

(13)  Námorné úrady členských štátov by mali byť schopné spoľahnúť sa na príslušné zdroje určené na vykonávanie povinností vlajkového štátu, ktoré sú primerané veľkosti a povahe ich flotily a zakladajú sa na príslušných požiadavkách IMO.

(14)  Minimálne kritériá týkajúce sa týchto zdrojov by sa mali vypracovať na základe praktických skúseností členských štátov.

(15)  Povinná implementácia postupov odporúčaných IMO v MSC/Circ.1140/ MEPC/Circ.424 z 20. decembra 2004 o prevode lodí medzi štátmi by mala sprísniť ustanovenia o zmene vlajky v dohovoroch IMO a v právnych predpisoch Spoločenstva o námornej bezpečnosti a mala by zlepšiť transparentnosť vo vzťahu medzi vlajkovými štátmi v záujme námornej bezpečnosti.

(16)  Členské štáty by mali uplatňovať pre lode plaviace sa pod ich vlajkou harmonizované požiadavky na certifikáciu a prehliadky vlajkovým štátom, ktoré sú stanovené v príslušných postupoch a usmerneniach pripojených k rezolúcii zhromaždenia IMO A.948(23) o usmerneniach k prehliadkam v rámci harmonizovaného systému prehliadok a certifikácie.

(17)  Prísne a dôkladné monitorovanie uznaných organizácií, vykonávajúcich povinnosti vlajkového štátu v mene členských štátov, ktoré je primerané k veľkosti a povahe flotily členských štátov, by malo zlepšiť celkovú kvalitatívnu činnosť lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu.

(18)  Splnenie minimálnych kritérií inšpektormi vlajkového štátu by malo zabezpečiť rovnaké podmienky medzi námornými úradmi a prispieť ku kvalitatívnej činnosti lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu.

(19)  Členské štáty majú povinnosť vlajkového štátu v súvislosti s vyšetrovaním nehôd a mimoriadnych udalostí, ktoré sa týkajú ich lodí.

(20)  Osobitné pravidlá, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri vyšetrovaní nehôd v sektore námornej dopravy, sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007//ES z ..., ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1999/35/ES a 2002/59/ES(7).

(21)  Povinná implementácia zásad bezpečného obsadenia lode posádkou Medzinárodnej námornej organizácie by mala prispieť ku kvalitatívnej činnosti lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu.

(22)  Budovanie databázy s dôležitými informáciami o lodiach plaviacich sa pod vlajkou členského štátu, ako aj o lodiach, ktoré boli vyradené z registra členského štátu, by malo zlepšiť transparentnosť činnosti vysoko kvalitnej flotily a malo by prispieť k lepšiemu monitorovaniu povinností vlajkového štátu a zabezpečeniu rovnakých podmienok medzi námornými úradmi.

(23)  Hodnotenie a skúmanie činnosti vlajkových štátov a podľa potreby nápravné opatrenia by mali zabezpečiť, aby sa všetky členské štáty nachádzali v bielej knihe Parížskeho memoranda o porozumení (MoP) o prístavnej štátnej kontrole.

(24)  Členské štáty sa zaviazali dokázať dosiahnutý súlad so záväznými nástrojmi IMO, ako vyžaduje rezolúcia A.974(24) o rámci a postupoch dobrovoľného systému IMO pre kontrolu členských štátov, ktorý bol prijatý zhromaždením IMO 1. decembra 2005.

(25)  Pri dobrovoľnom systéme IMO pre kontrolu členských štátov sa uplatňuje štandardný prístup riadenia kvality, ktorý zahŕňa zásady, kritériá, oblasti kontroly, proces a postupy kontroly, ktoré sú vhodné na použitie pri určení toho, v akej miere členské štáty vykonávajú a presadzujú povinnosti a zodpovednosti vlajkového štátu stanovené v záväzných dohovoroch IMO, ktorých sú stranami. Tento proces kontroly by mohol byť preto zavedený do práva Spoločenstva v oblasti námornej bezpečnosti.

(26)  Udeľovanie osvedčení kvality správnych postupov v súlade s normami ISO alebo rovnocennými normami by malo ďalej zabezpečiť rovnaké podmienky medzi námornými úradmi.

(27)  Na zabezpečenie rovnakých podmienok medzi vlastníkmi lodí prevádzkujúcimi lode pod vlajkou členského štátu a vlastníkmi lodí prevádzkujúcimi lode pod inými vlajkami by mala vzniknúť synergia medzi vlajkovými štátmi, ktoré sa zaviazali povinne implementovať Kódex na implementáciu záväzných nástrojov IMO, prijatý organizáciou IMO prostredníctvom rezolúcie A.973(24) z 1. decembra 2005, a ktoré súhlasia, že budú preverované v súlade s ustanoveniami rezolúcie IMO A.974(24).

(28)  Komisia by mala za podmienok uvedených v rezolúciách IMO A.973(24) a A.974(24) podporovať vypracovanie memoranda o porozumení medzi vlajkovými štátmi, aby medzi vlajkovými štátmi vznikli synergie, a podporovať registráciu lodí v registroch členských štátov. Ak by mali tretie štáty, pri existencii záruk týkajúcich sa potrebných systémov kvality a kontroly, možnosť uzatvárať dohody s Európskym spoločenstvom, aby mohli využívať prestíž noriem Spoločenstva a zjednodušené administratívne postupy, v období celosvetovej konkurencie medzi národnými registrami a námornými orgánmi by to mohlo prispieť k zvýšeniu celkovej miery dodržiavania dohovorov IMO a k prekonaniu medzinárodného dumpingu.

(29)  Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002(8) by mala poskytnúť potrebnú pomoc s cieľom zaistenia implementácie tejto smernice.

(30)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(9).

(31)  Keďže ciele navrhovanej činnosti, a to zavedenie a implementácia primeraných opatrení v oblasti politiky námornej dopravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu tejto činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Účelom tejto smernice je:

   a) zabezpečiť, aby členské štáty účinne a jednotne plnili svoje povinnosti vlajkových štátov, v súlade s dohovormi IMO a príslušnými nástrojmi ILO;
   b) zlepšiť bezpečnosť a predísť znečisťovaniu z lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu;
   c) poskytnúť mechanizmus pre harmonizovaný výklad opatrení ustanovených v dohovoroch IMO, ktoré boli ponechané na vlastné uváženie zmluvných strán týchto dohovorov.

2.  Táto smernica nemá vplyv na právne predpisy Spoločenstva v oblasti námorníctva, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002(10), a smernice Rady 1999/63/ES(11).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledovné pojmy:

  a) "dohovory IMO" sú nasledovné dohovory vrátane súvisiacich protokolov a neskorších zmien a doplnení, ako aj súvisiace kódexy záväzného statusu prijaté v rámci IMO v ich platnom znení:
   i) Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 (SOLAS 74),
   ii) Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z roku 1966 (LL 66),
   iii) Medzinárodný dohovor o vymeriavaní lodí z roku 1969 (Tonnage 69),
   iv) Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí (MARPOL),
   v) Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW 1978),
   vi) Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori z roku 1972 (COLREG 72),
   vii) Kódex bezpečnostných praktík pre lode prevážajúce drevo ložené na palube z roku 1991,
   viii) Kódex bezpečnostných praktík pre lode prevážajúce suchý veľkoobjemový náklad z roku 1965 (Kódex BC);
   b) "osobitné dohovory IMO" sú Protokol Torremolinos z roku 1993 týkajúci sa Medzinárodného dohovoru Torremolinos o bezpečnosti rybárskych plavidiel z roku 1977 a Medzinárodný dohovor o kontrole škodlivých antivegetatívnych systémov na lodiach z roku 2001;

c)  "Kódex vlajkového štátu" (FSC – Flag State Code) je časť 1 a 2 "Kódexu na implementáciu záväzných nástrojov IMO" prijatého organizáciou IMO prostredníctvom rezolúcie A.973(24);

   d) "lode" sú lode a plavidlá, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viac dohovorov IMO;
   e) "správa" a "správny úrad" sú príslušné námorné úrady členského štátu, pod vlajkou ktorého sú loď alebo plavidlo oprávnené plaviť sa;
   f) "kvalifikovaný inšpektor vlajkového štátu" je zamestnanec verejného sektora alebo iná osoba riadne oprávnená príslušným úradom členského štátu na výkon prehliadok a inšpekcií týkajúcich sa osvedčení a spĺňania kritérií kvalifikácie a nezávislosti uvedených v prílohe II;
   g) "uznaná organizácia" je organizácia uznaná v súlade so smernicou 2007/…/ES [o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov];
   h) "osvedčenia" sú štatutárne osvedčenia týkajúce sa dohovorov IMO.

2.  Opatrenia s cieľom zmeniť a doplniť definície uvedené v písm. a), b) a c) odseku 1 z hľadiska nových dohovorov alebo ustanovení môžu byť prijaté v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 3

Implementácia medzinárodného rámca

1.  Členské štáty sa stanú stranou dohovorov IMO a osobitných dohovorov IMO. Táto povinnosť sa však vzťahuje len na dohovory v ich znení ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2.  Členské štáty, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice ešte nie sú stranou všetkých dohovorov IMO a osobitných dohovorov IMO, začnú postupy ratifikácie alebo pristúpenia k príslušným dohovorom v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi. Do deväťdesiatich dní od nadobudnutia účinnosti tejto smernice oznámia Komisii predpokladaný dátum, kedy uložia nástroj ratifikácie alebo pristúpenia k týmto dohovorom u generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie.

3.  Každý členský štát jasne pridelí svojim správam úlohy týkajúce sa tvorby a rozvoja politík, ktoré majú za cieľ vykonávanie povinností vlajkového štátu vyplývajúcich z dohovorov IMO a zabezpečí, aby jeho správne úrady boli schopné primerane prispievať k vydávaniu vnútroštátnych právnych predpisov a poskytovať usmernenia na ich vykonávanie a presadzovanie.

4.  Členské štáty uplatňujú najmä vo vzťahu k medzinárodnej lodnej doprave v plnom rozsahu záväzné ustanovenia týkajúce sa vlajkových štátov, ktoré sú stanovené v dohovoroch IMO, v súlade s podmienkami a v súvislosti s loďami uvedenými v nich, a primerane zohľadnia ustanovenia Kódexu vlajkového štátu (FSC) v prílohe I tejto smernice.

5.  Členské štáty nepretržite zlepšujú primeranosť opatrení, ktoré prijímajú na implementáciu dohovorov IMO. Toto zlepšovanie sa zabezpečuje podľa potreby prostredníctvom pevného a účinného uplatňovania a presadzovania vnútroštátnych právnych predpisov a trvalého monitorovania dosahovania zhody.

6.  V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2, z iniciatívy Komisie alebo na žiadosť jednej alebo viacerých správ alebo jedného alebo viacerých zainteresovaných prevádzkovateľov, možno prijať opatrenia s cieľom:

   a) vypracovať harmonizované postupy pre uplatňovanie výnimiek a ekvivalentov uplatňovaných v súlade s dohovormi IMO;
   b) vypracovať harmonizované výklady vecí, ktoré sú v dohovoroch IMO ponechané na vlastné uváženie správ;
   c) zjednotiť výklad a uplatňovanie ustanovení stanovených v týchto dohovoroch.

Článok 4

Zdroje a procesy na presadzovanie bezpečnostných požiadaviek a požiadaviek prevencie znečisťovania

1.  Každý členský štát zabezpečí, aby jeho správne úrady mali k dispozícii zdroje primerané k veľkosti a povahe jeho flotily. Tieto zdroje:

   a) zabezpečia dodržiavanie požiadaviek dohovorov IMO a osobitných dohovorov, ako aj Kódexu vlajkového štátu a príslušných nástrojov ILO;
   b) zabezpečia pre všetky lode pod svojou vlajkou vyšetrovania nehôd a prijatie primeraných a včasných opatrení na nápravu zistených nedostatkov;
   c) zabezpečia, v zmysle požiadaviek príslušných dohovorov IMO, vypracovanie, dokumentáciu a poskytovanie poradenstva podľa požiadaviek štátov ako zmluvných strán;
   d) zahŕňajú primeraný počet kvalifikovaných pracovníkov na vykonávanie a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich dohovory IMO vrátane kvalifikovaných inšpektorov vlajkového štátu na vykonávanie vyšetrovaní, kontrol, inšpekcií a prehliadok;
   e) zahŕňajú dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov vlajkového štátu na vyšetrovanie mimoriadnych udalostí, ak lode oprávnené plaviť sa pod ich vlajkou boli zadržané prístavnými štátmi; a
   f) zahŕňajú dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov vlajkového štátu na vyšetrovanie mimoriadnych udalostí, ak platnosť osvedčenia alebo potvrdenia, alebo nespôsobilosť osôb vlastniacich osvedčenia alebo potvrdenia vydané v rámci ich právomoci sú spochybnené prístavnými štátmi.

2.  Každý členský štát zabezpečí odbornú prípravu inšpektorov vlajkového štátu a dohľad nad inšpektormi a vyšetrovateľmi vlajkového štátu a v prípade nehôd alebo nedostatkov, pobrežného štátu ako aj dohľad nad činnosťou uznaných organizácií, ktoré získali oprávnenie v súlade s článkom 7.

3.  Každý členský štát rozvíja alebo udržiava spôsobilosť pre preskúšavanie, homologizáciu a povoľovanie projektov konštrukcií a zariadení lodí, ako aj pre prijímanie technických rozhodnutí, primerané veľkosti a povahe jeho flotily.

4.  Minimálne požiadavky na vykonávanie povinností stanovených v odsekoch 1 a 2 sa ustanovia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 5

Registrácia lode pod vlajkou členského štátu

1.  Dotknutý členský štát pred registráciou akejkoľvek lode preverí identitu lode a podľa potreby tiež identifikačné číslo lode IMO, ako aj iné záznamy o lodi, aby sa loď neplavila súčasne pod vlajkami dvoch alebo viacerých štátov. Získa dôkazy, že loď, ktorá bola predtým registrovaná pod vlajkou iného štátu, bola vyradená z registra tohto štátu, alebo že z registra tohto štátu bol získaný súhlas na prevod lode.

2.  Podmienkou prvej registrácie lode vo svojom registri je preskúmanie dotknutým členským štátom, či príslušná loď spĺňa príslušné medzinárodné pravidlá a predpisy, a zabezpečenie, aby to bolo potvrdené v písomných dokladoch, ktoré má k dispozícii. V prípade potreby, avšak vždy vtedy, ak nejde o novú loď sa dotknutý členský štát spojí s predchádzajúcim vlajkovým štátom a požiada ho o vydanie potrebných dokladov a údajov.

3.  Ak jeden členský štát o to požiada iný členský štát, predchádzajúci vlajkový štát je povinný príslušné dokumenty a údaje poskytnúť v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 789/2004 z 21. apríla 2004 o prevode nákladných a osobných lodí medzi registrami v Spoločenstve(12).

4.  Ak iný vlajkový štát požiada o informácie o lodi, ktorá bola vyradená z registra členského štátu, tento členský štát urýchlene poskytne tomuto inému vlajkového štátu údaje o nedostatkoch, nedodržaní uplatňovaného časového rozvrhu a akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa bezpečnosti.

5.  Odseky 1, 2 a 4 sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 4 nariadenia (ES) č. 789/2004.

Článok 6

Zabezpečenie bezpečnosti lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu

1.  Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s medzinárodnými pravidlami a normami loďami, ktoré sú oprávnené plaviť sa pod ich vlajkou. Medzi tieto opatrenia patria najmä :

   a) zákaz lodiam plaviť sa, až kým tieto lode nemôžu vyplávať v súlade medzinárodnými pravidlami a normami;
   b) zabezpečenie pravidelnej inšpekcie lodí na overenie toho, či skutočný stav lode a jej posádky je v súlade s udelenými osvedčeniami;
   c) zabezpečenie, aby počas pravidelnej inšpekcie uvedenej v písmene b) inšpektor skontroloval, použitím vhodných metód a nevyhnutných prostriedkov, či námorníci pridelení k lodiam sú oboznámení s osobitnými povinnosťami a s režimami, technickým vybavením, zariadením a postupmi lode;
   d) zabezpečenie, aby posádka lode ako celok bola spôsobilá a mala prostriedky potrebné na účinnú koordináciu svojej činnosti v núdzovej situácii a pri realizácii funkcií dôležitých pre bezpečnosť, resp. pre ochranu alebo zmiernenie následkov znečistenia;
   e) stanovenie primerane prísnych sankcií vo vnútroštátnych zákonoch a iných právnych predpisoch na odradenie porušenia medzinárodných pravidiel a noriem loďami;
   f) začatie konania – po vykonaní vyšetrovania – proti lodiam, ktoré porušili medzinárodné pravidlá a normy, bez ohľadu na to, kde takéto porušenie nastalo;
   g) stanovenie primerane prísnych sankcií vo vnútroštátnych zákonoch a iných právnych predpisoch na odradenie porušenia medzinárodných pravidiel a noriem osobami, ktorým boli udelené osvedčenia alebo potvrdenia patriace do ich právomoci; a
   h) začatie konania – po vykonaní vyšetrovania – proti osobám vlastniacim osvedčenia alebo potvrdenia, ktoré porušili medzinárodné pravidlá a normy, bez ohľadu na to, kde takéto porušenie nastalo.

2.  Členské štáty v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém(13) vypracujú a uplatňujú vhodný program dozoru a monitorovania lodí plaviacich sa pod ich vlajkou, vrátane využitia systému Spoločenstva na výmenu informácií SafeSeaNet, aby mohli zabezpečiť včasnú a úplnú reakciu na žiadosti o informácie a podanie vysvetlenia zo strany prístavných a pobrežných štátov v prípade nehôd alebo nedostatkov.

3.  Členské štáty alebo uznané organizácie konajúce v ich mene vydajú alebo potvrdia osvedčenia lodi, až keď určia, že daná loď spĺňa všetky príslušné požiadavky.

4.  Členské štáty vydajú osobe medzinárodné osvedčenie o spôsobilosti alebo potvrdenie, až keď určia, že táto osoba spĺňa všetky príslušné požiadavky.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby ich lode boli podrobené prehliadke v súlade s príslušnými postupmi a usmerneniami podľa harmonizovaného systému prehliadok a osvedčovania pripojeného k rezolúcii A.948(23) zhromaždenia IMO v platnom znení.

6.  Ak je loď plaviaca sa pod vlajkou členského štátu zadržaná prístavným štátom, vlajkový štát prijme opatrenia v súlade s usmernením uvedeným v prílohe III.

7.  Príloha III sa môže zmeniť alebo doplniť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 s cieľom zlepšiť toto usmernenie z hľadiska skúseností získaných s implementáciou súčasných nástrojov.

Článok 7

Delegovanie právomoci pre štatutárne úlohy

1.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica 94/57/ES alebo smernica 2007/…/ES [o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov], členské štáty, ktoré na inšpekcie a udeľovanie osvedčení ich lodiam využívajú uznané organizácie, dosiahnu alebo udržiavajú spôsobilosť, primeranú veľkosti a povahe ich flotily, trvale monitorovať a kontrolovať proces vykonávania prehliadok a udeľovania osvedčení uznanými organizáciami, ktoré konajú v ich mene.

Zabezpečia, aby sa zriadila priama internetová komunikačná linka medzi správnymi úradmi a uznanými organizáciami a aby pracovníci zapojení v monitorovaní uznaných organizácií mali dobré vedomosti o pravidlách týchto organizácií a vlajkového štátu a aby boli k dispozícii na vykonávanie účinného praktického dohľadu uznaných organizácií.

2.  Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, umožnia vykonať dodatočné vyšetrovania lodí plaviacich sa pod ich vlajkou, s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali požiadavky dohovorov IMO a vnútroštátne požiadavky.

3.  Dodatočné vyšetrovania v zmysle odseku 2 sa vyžadujú v intervaloch nepresahujúcich 12 mesiacov pre lode, ktoré:

   a) sú v registri členského štátu menej ako dva roky; a
   b) boli zadržané podľa smernice Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 týkajúca sa presadzovania medzinárodných štandardov pre bezpečnosť lodí, ochranu proti znečisteniu a životné a pracovné podmienky na lodiach vzhľadom k lodnej preprave, ktorá využíva prístavy spoločenstva a plaví sa vo vodách pod jurisdikciou členských štátov(14) alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/…/ES [o prístavnej štátnej kontrole](15) niekedy počas posledných 12 mesiacov.

4.  Potom čo nadobudnú účinnosť podrobné pravidlá pre inšpekcie prijaté podľa článku 5 ods. 2 smernice 2007/…ES [o prístavnej štátnej kontrole], dodatočné vyšetrovania uvedené v odsekoch 2 a 3 v žiadnom prípade nie sú potrebné pre lode, ktorým bol udelený nízky rizikový profil v zmysle tejto smernice v priebehu poslednej inšpekcie.

5.  Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, ďalej:

   a) vydajú pre svoje uznané organizácie osobitné pokyny s podrobne stanovenými opatreniami, ktoré treba realizovať v prípade, ak sa zistí, že loď nie je spôsobilá vyplávať na more bez ohrozenia lode alebo osôb na palube, alebo sa zistí, že predstavuje neprimeranú hrozbu poškodenia morského prostredia; a
   b) zabezpečia pre svoje uznané organizácie všetky náležité nástroje vnútroštátneho právneho poriadku, ktorými sa implementujú ustanovenia dohovorov IMO, ako aj výklady týchto nástrojov, alebo uvedú, že normy správneho úradu presahujú v akomkoľvek ohľade úroveň požiadaviek dohovorov.

6.  Usmernenia potrebné pre zriadenie vyšetrovacích postupov a systémov dozoru pre dodatočné vyšetrovania a minimálne kritériá pre inšpektorov vykonávajúcich dodatočné vyšetrovania sa ustanovia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 8

Inšpektori vlajkového štátu

1.  Členské štáty určia a zdokumentujú zodpovednosti, právomoc a vzájomné vzťahy všetkých pracovníkov vlajkového štátu poverených riadením, vykonávaním a overovaním práce súvisiacej s bezpečnosťou a ochranou pred znečistením a práce, ktorá má na ne vplyv.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci zodpovední za vykonávanie prehliadok, inšpekcií a kontrol na lodiach a v spoločnostiach spĺňali minimálne kritériá ustanovené v prílohe II.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci iní ako uvedení v odseku 2, ktorí pomáhajú pri vykonávaní povinností vlajkových štátov, mali primerané vzdelanie, odbornú prípravu a dohľad vzhľadom na úlohy, ktoré sú oprávnení vykonávať.

4.  Členské štáty zabezpečia, použitím vhodných metód a nevyhnutných prostriedkov, implementáciu zdokumentovaného systému kontinuálneho rozvoja zručností personálu v zmysle odsekov 1 až 3 a stáleho dopĺňania ich vedomostí primerane úlohám, ktorých vykonávanie im bolo uložené, alebo ktoré sú oprávnení vykonávať.

5.  Vlajkový štát vydá inšpektorom, ktorí vykonávajú úlohy v jeho mene na palubách alebo v nákladných priestoroch lodí, a ak je to potrebné aj iným pracovníkom uvedeným v odseku 3, identifikačné doklady potvrdzujúce ich oprávnenie.

6.  Na zlepšenie usmernení vo svetle skúseností získaných pri vykonávaní platných predpisov je možné zmeniť a doplniť prílohu II v súlade s regulačným postupom ustanoveným v článku 18 ods. 2.

7.  Minimálne požiadavky na pracovníkov uvedené v odseku 3 sa môžu ustanoviť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 9

Vyšetrovanie vlajkovým štátom

Členské štáty vykonajú vyšetrovanie po námornej nehode alebo udalosti znečistenia v súvislosti s loďou plaviacou sa pod ich vlajkou rešpektujúc zodpovednosť a povinnosti vyplývajúce z Kódexu o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, prijatého rezolúciou A.849(20) IMO a pripojeného k rezolúcii A.884(21) zhromaždenia IMO, v platnom znení. Toto vyšetrovanie nehôd vykonajú vyšetrovatelia s vhodnou kvalifikáciou a kompetentní v záležitostiach týkajúcich sa nehody, ktorých na tento účel poskytnú členské štáty bez ohľadu na miesto nehody alebo udalosti.

Článok 10

Bezpečné obsadenie lode posádkou

Členské štáty zabezpečia, aby lode plaviace sa pod ich vlajkou boli primerane obsadené posádkou z hľadiska bezpečnosti ľudského života na mori, a dodržia zásady bezpečného obsadzovania lode posádkou, stanovené v rezolúcii A.890(21) zhromaždenia IMO o zásadách bezpečného obsadzovania lode posádkou, v platnom znení, a zohľadnia príslušné usmernenia pripojené k tejto rezolúcii.

Článok 11

Sprievodné opatrenia

1.  Členské štáty vybudujú alebo budú udržiavať databázu flotily svojich lodí so základnými technickými údajmi o každej lodi a informáciami uvedenými v odseku 2, alebo zabezpečia, aby mali priamy prístup k databáze poskytujúcej podobné informácie. Členské štáty oprávnia Komisiu k prístupu, alebo podľa potreby zdieľanému prístupu k databáze svojich lodí, ako aj k možnosti využívania výmeny údajov s nimi.

2.  Databáza každého členského štátu zahŕňa tieto informácie:

   a) individuálne informácie týkajúce sa každej zaregistrovanej lode:
   i)   údaje o lodi (názov, číslo IMO, atď.); dátum zápisu do registra a prípadne dátum vyradenia z registra,
   ii) identifikácia uznaných organizácií zapojených do udeľovania osvedčení a klasifikácie lode na pokyn vlajkového štátu,
   iii) dátumy a výsledky (nedostatky: nie alebo áno, popis, vykonané alebo plánované opravy; zadržania: nie alebo áno a trvanie) prehliadok, vrátane prípadných dodatočných a doplňujúcich prehliadok a kontrol uskutočnených buď priamo vlajkovým štátom alebo uznanými organizáciami poverenými príslušným štátom,
   iv)   identifikácia orgánu, ktorý vykonal inšpekciu lode v súlade s ustanoveniami o prístavnej štátnej kontrole a dátumy inšpekcií,
   v) výsledky inšpekcií vykonaných v rámci prístavnej štátnej kontroly (nedostatky: nie alebo áno, popis, vykonané alebo plánované opravy; zadržania: nie alebo áno a trvanie),
   vi)   informácie o nehodách,
   vii)   informácie o porušení dohovorov IMO a osobitne ustanovení MARPOL a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia(16);
  b) všeobecné informácie týkajúce sa všetkých lodí v jeho registri:
   i) zoznam a identifikácia lodí, ktoré boli vyradené z registra počas predchádzajúcich 12 mesiacov; počas tohto obdobia sa musia uchovávať všetky informácie zozbierané v databáze z obdobia v ktorom boli v registri,
   ii) počet každoročných inšpekcií, rozdelený podľa spôsobov realizácie, ktoré boli uskutočnené vlajkovým štátom alebo v jeho mene.

3.  Informácie uvedené v odseku 2 možno meniť a dopĺňať z hľadiska vývoja v súvislosti s novými databázami v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Harmonizované formáty pre poskytovanie údajov možno stanoviť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

4.  Informácie uvedené v odseku 2 sa v prípade ak je loď vyradená z registra a presunutá do iného registra okamžite a v plnom znení oznamujú novému vlajkovému štátu.

Článok 12

Hodnotenie a preskúmanie činnosti vlajkových štátov

1.  Členské štáty každoročne vyhodnotia svoju činnosť v súvislosti s ustanoveniami tejto smernice.

2.  Medzi opatrenia na hodnotenie činnosti vlajkových štátov patria okrem iného miera zadržaní pri prístavnej štátnej kontrole, výsledky inšpekcie zo strany vlajkového štátu, štatistika nehôd, komunikačné a informačné procesy, ročná štatistika strát, vynímajúc technické úplné straty, a podľa potreby ďalšie ukazovatele činnosti, ktorých cieľom je určiť, či personál, zdroje a správne postupy sú primerané na splnenie povinností vlajkového štátu.

3.  Spoločná metodika hodnotenia činnosti vlajkového štátu sa ustanoví v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

4.  Členské štáty, ktoré sa 1. júla kalendárneho roka nachádzajú na čiernom alebo sivom zozname uverejnenom vo výročnej správe Parížskeho memoranda o porozumení (MoP) o prístavnej štátnej kontrole, predložia Komisii do 1. septembra toho istého roka rozsiahlu správu o svojich nedostatkoch vo výkone povinností vlajkového štátu. V tejto správe sa stanovia a analyzujú hlavné dôvody týchto nedostatkov a určia sa kategórie lodí, ktoré zapríčinili tento výsledok. Táto správa bude obsahovať aj plán nápravných opatrení, podľa potreby vrátane doplňujúcich prehliadok, ktoré sa vykonajú čo najskôr.

Článok 13

Proces kontroly vlajkového štátu

1.  Každý členský štát zabezpečí, aby sa do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne v pravidelných intervaloch vykonávala nezávislá kontrola dosahovania jeho súladu s touto smernicou.

2.  Rámec a postupy kontroly uvedenej v odseku 1 sa stanovia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Kontroly vykonávané v súlade s ustanoveniami rezolúcie IMO A.974(24) sa však uznávajú ako kontrola uvedená v odseku 1, ak boli splnené podmienky stanovené v odseku 3. Toto uznanie nemá vplyv na žiadnu dodatočnú inšpekciu vykonanú Komisiou alebo na jej žiadosť, ktorá ma za cieľ skontrolovať súlad s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti námorníctva.

3.  Členské štáty zabezpečia:

   a) aby sa kontrolou preveril aj súlad s ustanoveniami tejto smernice;
   b) možnosť účasti Komisie v procese kontroly IMO v postavení pozorovateľa;
   c) aby sa správa a informácie o následných prijatých opatreniach bezodkladne sprístupnili Komisii.

4.  V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 sa:

   a) určí rozvrh vykonávania kontrol uvedených v odseku 1;
   b) stanovia podmienky zverejnenia výsledkov kontroly.

5.  Komisia v spolupráci s členskými štátmi vypracuje v prípade potreby odporúčania a podá návrhy na zlepšenie postupov a výsledkov systému kontroly IMO v prípade uvedenom v odseku 2.

Článok 14

Certifikácia kvality

1.  Členské štáty vytvoria, zavedú a udržiavajú systém riadenia kvality pre svoje správne úrady. Tento systém riadenia kvality sa certifikuje v súlade s normami ISO 9001:2000 alebo rovnocennou normou spĺňajúcou prinajmenšom všetky aspekty ISO 9001:2000 a preveruje sa kontrolou v súlade s usmerneniami ISO 19011:2002 alebo rovnocennej normy spĺňajúcej všetky aspekty ISO 19011:2002. Pokiaľ ide o uvedené rovnocenné normy, dosiahne sa súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES(17).

2.  Systém riadenia kvality sa vybuduje do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.  Systém riadenia kvality sa certifikuje do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

4.  Odkazy uvedené v odseku 1 na normy ISO sa môžu aktualizovať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

Článok 15

Dohody o spolupráci

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do konca roku [2007] správu o realizovateľnosti vypracovania Memoranda o porozumení medzi Európskym spoločenstvom, členskými štátmi a tretími krajinami o povinnostiach dozoru vlajkového štátu, zameraného na zabezpečenie rovnakých konkurenčných podmienok aké existujú medzi členskými štátmi pre tie tretie krajiny, ktoré sa zaviazali záväzne implementovať Kódex na implementáciu záväzných nástrojov IMO prostredníctvom rezolúcie IMO A.973(24) a schválili, že budú preverované kontrolou v súlade s ustanoveniami rezolúcie IMO A.974(24).

Článok 16

Zasielanie informácií a oznámení

1.  Každý členský štát oznámi IMO a Komisii informácie vyžadované ustanoveniami dohovorov IMO.

2.  Členské štáty každoročne informujú Komisiu o:

   a) počte inšpekcií a kontrol, ktoré vykonali ako vlajkové štáty;
   b) zdrojoch pridelených na plnenie úloh uvedených v článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 2, ako aj v článku 7 ods. 1;
   c) opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s článkami 6 až 11, článkom 12 ods. 1 a s článkom 15.

3.  Harmonizované vzorové tlačivo pre povinné podávanie informácií uvedené v odseku 2 sa môže ustanoviť v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

4.  Komisia po prijatí informácií od členských štátov vypracuje konsolidovanú správu týkajúcu sa implementácie tejto smernice. Táto správa je určená Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 17

Zmeny a doplnenia

Dodatočne k zmenám a doplneniam ustanoveným v článku 2 ods. 2, článku 6 ods. 7 a článku 11 ods. 3 sa táto smernica môže meniť alebo dopĺňať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 s cieľom zohľadniť nové ustanovenia a záväzky týkajúce sa vlajkových štátov, vypracované na medzinárodnej úrovni, najmä v IMO a ILO.

Zmeny a doplnenia dohovorov IMO a Kódexu na implementáciu záväzných nástrojov IMO možno vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2099/2002.

Článok 18

Výbor

1.  Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) ustanovený článkom 3 nariadenia (ES) č. 2099/2002.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

Článok 19

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do […]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

KÓDEX VLAJKOVÉHO ŠTÁTU (FSC)

Časti 1 a 2 KÓDEXU NA IMPLEMENTÁCIU ZÁVÄZNÝCH NÁSTROJOV IMO

ČASŤ 1 – SPOLOČNÉ OBLASTI

Cieľ

1.  Cieľom tohto kódexu je zlepšiť globálnu námornú bezpečnosť a ochranu morského prostredia.

2.  Rôzne správne úrady budú posudzovať tento kódex podľa vlastnej situácie a budú viazané implementáciou len tých nástrojov uvedených v odseku 6, ktorých sú zmluvnými vládami alebo stranami. Niektoré správne úrady môžu mať zo zemepisného hľadiska a z hľadiska špecifických daností väčšiu úlohu ako vlajkový štát než ako prístavný štát alebo pobrežný štát, kým iné môžu mať významnejšiu úlohu ako pobrežný štát alebo prístavný štát než ako vlajkový štát. Táto nerovnováha nijako nezmenšuje ich povinnosti vlajkového, prístavného alebo pobrežného štátu.

Stratégia

3.  Aby štát splnil cieľ tohto kódexu, musí sa vypracovať stratégia, ktorá zahŕňa tieto záležitosti:

   1) implementácia a presadzovanie príslušných záväzných medzinárodných nástrojov,
   2) podľa potreby dodržiavanie medzinárodných odporúčaní,
   3) stále skúmanie a overovanie, ako účinne štát plní svoje medzinárodné záväzky a
   4) dosahovanie, udržiavanie a zlepšovanie celkovej organizačnej činnosti a spôsobilosti.

Pri implementácii uvedenej stratégie by sa malo dodržiavať usmernenie uvedené v tomto kódexe.

Všeobecne

4.  Podľa ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o námornom práve z roku 1982 (UNCLOS) a dohovorov, ktorých depozitárom je Medzinárodná námorná organizácia (IMO), štáty, ktoré sú stranou týchto nástrojov, sú zodpovedné za vyhlasovanie zákonov a iných právnych predpisov a za prijímanie všetkých ostatných krokov, ktoré môžu byť potrebné, aby tieto nástroje nadobudli neobmedzenú a úplnú účinnosť, s cieľom zabezpečiť, aby z hľadiska bezpečnosti ľudského života na mori a ochrany morského prostredia bola loď schopná prevádzky, na ktorú je určená, a bola obsadená kompetentnou posádkou.

5.  Štáty pri prijímaní opatrení na zabránenie, zníženie a kontrolu znečistenia morského prostredia konajú tak, aby neprenášali priamo ani nepriamo škody alebo riziká z jednej oblasti do inej, ani nepremieňali jeden druh znečistenia na iný (UNCLOS, článok 195).

Rozsah pôsobnosti

6.  Tento kódex sa vzťahuje na tieto záväzné nástroje IMO:

(1)  Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 v znení neskorších zmien a doplnení (SOLAS 74),

(2)  Protokol z roku 1978 týkajúci sa Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 v znení neskorších zmien a doplnení (SOLAS PROT 1978),

(3)  Protokol z roku 1988 týkajúci sa Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 v znení neskorších zmien a doplnení (SOLAS PROT 1988),

(4)  Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973, upravený protokolom z roku 1978 (MARPOL 73/78),

(5)  Protokol z roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973, upravený protokolom z roku 1978 (MARPOL PROT 1997),

(6)  Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení (STCW),

(7)  Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z roku 1966 (LL 66),

(8)  Protokol z roku 1988 týkajúci sa Medzinárodného dohovoru o nákladovej značke z roku 1966 (LL PROT 1988),

(9)  Medzinárodný dohovor o vymeriavaní lodí z roku 1969 (Tonnage 69) a

(10)  Dohovor o medzinárodných pravidlách na zabránenie zrážkam na mori z roku 1972 v znení neskorších zmien a doplnení (COLREG 72),

ako aj všetky nástroje, ktoré sa stali záväznými prostredníctvom týchto dohovorov a protokolov. Nevyčerpávajúce zoznamy povinností podľa týchto záväzných nástrojov sa uvádzajú v prílohách 1 až 4. Zoznam príslušných nástrojov sa uvádza v prílohe 5 a zhrnutie zmien a doplnení k záväzným nástrojom obsiahnutým v kódexe v prílohe 6(18).

Úvodné opatrenia

7.  Keď nadobudne účinnosť pre štát nový alebo zmenený záväzný nástroj IMO, vláda tohto štátu musí byť schopná implementovať a presadzovať jeho ustanovenia prostredníctvom primeraných vnútroštátnych právnych predpisov a zabezpečiť potrebnú infraštruktúru na implementáciu a presadzovanie. To znamená, že vláda štátu musí mať:

   1) schopnosť vyhlasovať zákony, ktoré poskytujú účinné právomoci a dozor v administratívnych, technických a sociálnych záležitostiach nad loďami plaviacimi sa pod jej vlajkou, a najmä zabezpečiť právny základ pre všeobecné požiadavky na registre, inšpekciu lodí, zákony o bezpečnosti a zabraňovanie znečisťovania, uplatňované na tieto lode, a tvorbu súvisiacich právnych predpisov,
   2) právny základ pre presadzovanie jej vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov vrátane pridružených vyšetrovacích a sankčných postupov,
   3) k dispozícii dostatočný počet pracovníkov so znalosťami v námorníctve na pomoc pri vyhlasovaní potrebných vnútroštátnych zákonov a na plnenie všetkých povinností štátu vrátane podávania správ požadovaných príslušnými dohovormi.

8.  Možný rámec vnútroštátnych právnych predpisov pre uvedenie ustanovení príslušných nástrojov IMO do platnosti možno nájsť v publikácii Organizácie Spojených národov(19) s názvom Usmernenia pre právne predpisy v námorníctve.

Oznamovanie informácií

9.  Štát by mal oznámiť všetkým, ktorých sa to týka, svoju stratégiu uvedenú v odseku 3 vrátane informácií o svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

Záznamy

10.  Podľa potreby by sa mali vytvárať a udržiavať záznamy s cieľom poskytnúť dôkazy o dosiahnutí súladu s požiadavkami a o účinnom fungovaní štátu. Tieto záznamy by mali zostať čitateľné, ľahko identifikovateľné a prístupné. Mal by sa vypracovať zdokumentovaný postup, ktorým sa stanovia kontrolné mechanizmy potrebné pre identifikáciu, skladovanie, ochranu, vyhľadávanie, obdobie uchovávania a likvidáciu záznamov.

Zlepšovanie

11.  Štáty by mali nepretržite zlepšovať primeranosť opatrení, ktoré sa prijímajú na uvedenie do platnosti tých dohovorov a protokolov, ktoré prijali. Toto zlepšovanie by sa malo uskutočniť podľa potreby prísnym a účinným uplatňovaním a presadzovaním vnútroštátnych právnych predpisov a monitorovaním dosiahnutia súladu.

12.  Štát by mal stimulovať prostredie, ktoré poskytuje ľuďom príležitosti zlepšovať vykonávanie činností týkajúcich sa námornej bezpečnosti a ochrany morského prostredia.

13.  Štát by mal ďalej prijať opatrenia na zistenie a odstránenie príčiny akejkoľvek nezhody s požiadavkami s cieľom zabrániť opakovaniu vrátane:

   1) preskúmania a analýzy nezhôd s požiadavkami,
   2) vykonania potrebných nápravných opatrení a
   3) preskúmania prijatých nápravných opatrení.

14.  Štát by mal určiť opatrenia na odstránenie príčin potenciálnych nezhôd s požiadavkami s cieľom zabrániť ich opakovaniu.

ČASŤ 2 – VLAJKOVÉ ŠTÁTY

Implementácia

15.  Vlajkové štáty by na riadne vykonávanie svojich povinností mali:

   1) implementovať politiky prostredníctvom vydávania vnútroštátnych právnych predpisov a usmernení, ktoré budú pomáhať pri vykonávaní a presadzovaní požiadaviek podľa všetkých dohovorov a protokolov v oblasti bezpečnosti a zabraňovania znečistenia, ktorých sú stranami a
   2) určiť zodpovednosti v rámci svojich správnych úradov za aktualizáciu a revíziu akýchkoľvek prijatých politík podľa potreby.

16.  Vlajkové štáty by mali vytvoriť zdroje a procesy umožňujúce správu programu bezpečnosti a ochrany životného prostredia, ktorý by mali tvoriť aspoň:

   1) administratívne pokyny na implementáciu príslušných medzinárodných pravidiel a predpisov, ako aj vypracovanie a rozširovanie akýchkoľvek výkladových vnútroštátnych predpisov, ktoré môžu byť potrebné,
   2) zdroje na zabezpečenie súladu s požiadavkami podľa záväzných nástrojov IMO uvedených v odseku 6 s využitím programu kontroly a inšpekcie, ktorý je nezávislý od akýchkoľvek správnych orgánov vydávajúcich požadované osvedčenia a príslušné doklady, respektíve od akéhokoľvek subjektu, na ktorý vlajkové štáty preniesli právomoc vydávať osvedčenia a príslušné doklady,
  3) zdroje na zabezpečenie súladu s požiadavkami podľa dohovoru STCW z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení. To zahŕňa okrem iného zdroje na zabezpečenie toho, aby:
   3. 1 odborná príprava, hodnotenie spôsobilosti a udeľovanie osvedčení námorníkov boli v súlade s ustanoveniami dohovoru,
   3. 2 osvedčenia a potvrdenia STCW presne vyjadrovali spôsobilosť námorníkov s použitím vhodnej terminológie STCW, ako aj termínov, ktoré sú identické s termínmi používanými v akomkoľvek doklade o bezpečnom obsadení lode posádkou vydanom pre loď,
   3. 3 sa mohlo vykonať nestranné vyšetrenie akéhokoľvek nahláseného nedodržania požiadaviek vlastníkmi osvedčení alebo potvrdení vydaných touto stranou v dôsledku konania alebo zanedbania konania, ktoré môže predstavovať priamu hrozbu pre bezpečnosť ľudského života alebo majetku na mori alebo pre morské prostredie,
   3. 4 osvedčenia alebo potvrdenia vydané vlajkovým štátom mohli byť účinne odňaté, pozastavené alebo zrušené v prípade, ak je to odôvodnené a potrebné na zabránenie podvodu, a
   3. 5 správne opatrenia, vrátane opatrení týkajúcich sa činností odbornej prípravy, hodnotenia a certifikácie, vykonávané v rámci pôsobnosti iného štátu, boli také, že vlajkový štát prijíma zodpovednosť za zabezpečenie spôsobilosti kapitánov, dôstojníkov a ostatných námorníkov slúžiacich na lodiach oprávnených plaviť sa pod jeho vlajkou(20),
   4) zdroje na zabezpečenie výkonu vyšetrovania nehôd a primerané a včasné riešenie prípadov lodí, u ktorých sa zistili nedostatky a
   5) vypracovanie, zdokumentovanie a poskytovanie usmernení podľa požiadaviek správnych orgánov v súvislosti s tými požiadavkami, ktoré sa nachádzajú v príslušných záväzných nástrojoch IMO.

17.  Vlajkové štáty zabezpečia, aby lode oprávnené plaviť sa pod ich vlajkou boli dostatočne a účinné obsadené posádkou pri zohľadnení zásad bezpečného obsadenia lodí posádkou prijatých IMO.

Delegovanie právomoci

18.  Vlajkové štáty, ktoré splnomocňujú uznané organizácie, aby konali v ich mene pri vykonávaní prehliadok, inšpekcií, vydávaní osvedčení a dokladov, označovaní lodí a inej štatutárnej práci vyžadovanej podľa dohovorov IMO, musia upraviť toto povolenie v súlade s pravidlom SOLAS XI-1/1 s cieľom:

   1) určiť, že uznaná organizácia má primerané zdroje z hľadiska technického, riadiaceho a výskumného potenciálu na splnenie pridelených úloh v súlade s minimálnymi normami pre uznané organizácie konajúce v mene správneho úradu, ktoré sú určené v príslušnej rezolúcii IMO(21),
   2) mať za základ formálnu písomnú dohodu medzi správnym úradom a uznanou organizáciou, ktorá ako minimum obsahuje prvky uvedené v príslušnej rezolúcii IMO(22), alebo rovnocenné právne nástroje, a ktorá sa môže zakladať na vzorovej dohode pre povoľovanie uznaných organizácií konajúcich v mene správneho úradu(23),
   3) vydať osobitné pokyny podrobne upravujúce opatrenia, ktoré treba vykonať v prípade, ak sa zistí, že loď nie je spôsobilá vyplávať na more bez ohrozenia lode alebo osôb na palube, alebo sa zistí, že loď predstavuje neprimeranú ohrozenie morského prostredia,
   4) zabezpečiť pre svoje uznané organizácie všetky vhodné nástroje vnútroštátnych právnych predpisov a ich interpretácie, ktorými sa uvádzajú do platnosti ustanovenia dohovorov, alebo uvedú, že normy správneho úradu presahujú v akomkoľvek ohľade úroveň požiadaviek dohovorov, a
   5) vyžadovať, že uznaná organizácia musí viesť záznamy, ktoré poskytnú správnemu úradu údaje na pomoc pri výklade pravidiel dohovoru.

19.  Vlajkové štáty, ktoré nominujú inšpektorov na účel vykonávania prehliadok a inšpekcií v ich mene, by mali podľa potreby uskutočňovať tieto nominácie v súlade s usmernením uvedeným v odseku 18, najmä v pododsekoch 3 až 4.

20.  Vlajkový štát by mal zriadiť alebo sa zúčastniť na programe dohľadu s primeranými zdrojmi pre monitorovanie svojich uznaných organizácií a komunikáciu s nimi s cieľom zabezpečiť, aby jeho medzinárodné povinností boli úplne splnené:

   1) uplatnením svojej právomoci vykonávať doplňujúce prehliadky na zabezpečenie toho, aby lode oprávnené plaviť sa pod jeho vlajkou skutočne spĺňali požiadavky povinných nástrojov IMO,
   2) vykonaním doplňujúcich prehliadok, ktoré považuje za potrebné na zabezpečenie toho, aby lode oprávnené plaviť sa pod jeho vlajkou spĺňali vnútroštátne požiadavky, ktoré doplňujú požiadavky dohovorov IMO,
   3) zabezpečením pracovníkov, ktorí dobre poznajú pravidlá a predpisy vlajkového štátu a uznaných organizácií, a ktorí sú k dispozícii pre vykonávanie účinného praktického dohľadu uznaných organizácií.

Presadzovanie

21.  Vlajkové štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania medzinárodných pravidiel a noriem loďami oprávnenými plaviť sa pod ich vlajkou a subjektmi a osobami patriacimi do ich právomoci s cieľom zabezpečiť dosiahnutie súladu s ich medzinárodnými záväzkami. Medzi tieto opatrenia by mali okrem iného patriť:

   1) zákaz lodiam oprávneným plaviť sa pod ich vlajkou plaviť sa, až kým tieto lode nemôžu vyplávať v súlade s požiadavkami podľa medzinárodných pravidiel a noriem,
   2) pravidelná inšpekcia lodí oprávnených plaviť sa pod ich vlajkou s cieľom overiť, či skutočný stav lode a jej posádky je v súlade s osvedčeniami, ktoré jej boli udelené,
  3) že počas pravidelnej inšpekcie uvedenej v pododseku 2 by inšpektor mal zabezpečiť, aby námorníci pridelení k lodi boli oboznámení s:
   3. 1 ich konkrétnymi povinnosťami a
   3. 2 systémami, technickým vybavením, zariadeniami a postupmi lode,
   4) zabezpečenie toho, aby posádka lode ako celok dokázala účinne koordinovať svoje činnosti v núdzovej situácii a pri realizácii funkcií dôležitých pre bezpečnosť, resp. pre ochranu alebo zmiernenie následkov znečistenia,
   5) stanovenie primerane prísnych sankcií vo vnútroštátnych zákonoch a iných právnych predpisoch na odradenie porušenia medzinárodných pravidiel a noriem loďami, ktoré sú oprávnené plaviť sa pod ich vlajkou,
   6) začatie konania – po vykonaní vyšetrovania – proti lodiam oprávneným plaviť sa pod ich vlajkou, ktoré porušili medzinárodné pravidlá a normy bez ohľadu, kde toto porušenie nastalo,
   7) stanovenie primerane prísnych sankcií vo vnútroštátnych zákonoch a iných právnych predpisoch na odradenie porušenia medzinárodných pravidiel a noriem osobami, ktorým boli udelené osvedčenia alebo potvrdenia, udeľovanie ktorých patrí do ich právomoci a
   8) začatie konania – po vykonaní vyšetrovania – vo vzťahu k osobám vlastniacim osvedčenia alebo potvrdenia, ktoré porušili medzinárodné pravidlá a normy bez ohľadu, kde toto porušenie nastalo.

22.  Vlajkový štát by mal podľa potreby uvážiť vypracovanie a implementáciu programu dozoru a monitorovania s cieľom:

   1) zabezpečiť promptné a dôkladné vyšetrenie nehôd vrátane podania príslušnej správy pre IMO,
   2) zabezpečiť zber štatistických údajov, aby bolo možné vykonať analýzu trendov na určenie problémových oblastí a
   3) zabezpečiť včasnú reakciu na nedostatky a údajné prípady znečistenia nahlásené prístavnými alebo pobrežnými štátmi.

23.  Vlajkový štát by ďalej mal:

   1) zabezpečiť súlad s príslušnými nástrojmi IMO prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov,
   2) zabezpečiť primeraný počet kvalifikovaných pracovníkov na vykonávanie a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v pododseku 15.1 vrátane personálu pre vykonávanie vyšetrovania a prehliadok,
   3) zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov vlajkového štátu na vyšetrovanie mimoriadnych udalostí, ak lode oprávnené plaviť sa pod jeho vlajkou boli zadržané prístavnými štátmi,
   4) zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov vlajkového štátu na vyšetrovanie mimoriadnych udalostí, ak platnosť osvedčenia alebo potvrdenia, alebo nespôsobilosť osôb vlastniacich osvedčenia alebo potvrdenia udelené v rámci jeho právomoci sú spochybnené prístavnými štátmi, a
   5) zabezpečiť odbornú prípravu inšpektorov vlajkového štátu a dohľad nad ich činnosťou.

24.  Ak je štát informovaný o tom, že loď oprávnená plaviť sa pod jeho vlajkou je zadržaná prístavným štátom, vlajkový štát ba mal dozrieť, aby sa prijali vhodné nápravné opatrenia na okamžité dosiahnutie súladu predmetnej lode s príslušnými medzinárodnými dohovormi.

25.  Vlajkový štát alebo uznaná organizácia konajúca v jeho mene by mali vydať alebo schváliť medzinárodné osvedčenie pre loď len až keď určia, že loď spĺňa všetky príslušné požiadavky.

26.  Vlajkový štát by mal vydať medzinárodné osvedčenie o spôsobilosti alebo schválenie osoby, až keď zistí, že daná osoba spĺňa všetky príslušné požiadavky.

Inšpektori vlajkového štátu

27.  Vlajkový štát by mal určiť a zdokumentovať zodpovednosti, právomoci a vzájomné vzťahy všetkých pracovníkov poverených riadením, vykonávaním a overovaním práce, ktorá súvisí s bezpečnosťou a ochranou pred znečistením alebo ju ovplyvňuje.

28.  Pracovníci, ktorí zodpovedajú za prehliadky, inšpekcie a kontroly na lodiach a v spoločnostiach spadajúcich do oblasti pôsobnosti príslušných záväzných nástrojov IMO a ktorí ich vykonávajú, by mali mať aspoň:

   1) náležitú kvalifikáciu z námornej alebo moreplaveckej inštitúcie a príslušné námorné skúsenosti ako aprobovaný lodný dôstojník, ktorý vlastní alebo vlastnil platné osvedčenie spôsobilosti STCW II/2 alebo III/2 a udržiaval svoje technické znalosti o lodiach a ich prevádzke od získania svojho osvedčenia o spôsobilosti alebo
   2) titul alebo ekvivalent z univerzitnej inštitúcie v príslušnej strojárskej alebo vedeckej oblasti uznávanej štátom.

29.  Pracovníci kvalifikovaní podľa odseku 28 bod 1 by mali mať odslúžené najmenej tri roky na mori ako palubní alebo strojní dôstojníci.

30.  Pracovníci kvalifikovaní podľa odseku 28 bod 2 by mali mať odpracované v príslušnej funkcii najmenej tri roky.

31.  Títo pracovníci by mali mať navyše primerané praktické a teoretické vedomosti o lodiach, ich obsluhe a o ustanoveniach príslušných vnútroštátnych a medzinárodných nástrojov potrebné na vykonávanie ich povinností inšpektorov vlajkového štátu, získané prostredníctvom zdokumentovaných programov odbornej prípravy.

32.  Ostatní pracovníci pomáhajúci pri výkone takejto práce by mali mať vzdelanie, odbornú prípravu a dozor primeraný k úlohám, ktoré sú oprávnení vykonávať.

33.  Predchádzajúce skúsenosti v znalostnej oblasti by sa mali považovať za výhodu; v prípade žiadnych predošlých skúseností by správny úrad mal zabezpečiť vhodnú odbornú prípravu na mieste.

34.  Vlajkové štáty môžu akreditovať inšpektorov prostredníctvom formalizovaného podrobného programu odbornej prípravy, ktorý poskytuje tú istú úroveň vedomostí a schopností, aká sa vyžaduje v odsekoch 29 až 32.

35.  Vlajkový štát by mal mať implementovaný zdokumentovaný systém kvalifikácie pracovníkov a stáleho dopĺňania ich vedomostí primeraný k úlohám, ktoré sú oprávnení vykonávať.

36.  V závislosti od vykonávaných funkcií by kvalifikácia mala obsahovať:

   1) vedomosti o príslušných medzinárodných a vnútroštátnych pravidlách a predpisoch pre lode, ich spoločnosti, posádku, náklad a prevádzku,
   2) vedomosti o postupoch uplatniteľných pri prehliadke, certifikácii, kontrole, vyšetrovacích a dozorných funkciách,
   3) chápanie zámerov a cieľov medzinárodných a vnútroštátnych nástrojov zaoberajúcich sa námornou bezpečnosťou a ochranou morského prostredia, ako aj súvisiacich programov,
   4) chápanie interných aj externých procesov na palube lode a na mori,
   5) profesionálnu spôsobilosť potrebnú na účinné a efektívne vykonávanie daných úloh,
   6) úplné povedomie bezpečnosti za všetkých okolností, taktiež pre vlastnú bezpečnosť, a
   7) odbornú prípravu alebo skúsenosti s viacerými úlohami, ktoré sa majú vykonávať, a pokiaľ možno aj s funkciami, ktoré sa majú hodnotiť.

37.  Vlajkový štát by mal vydať identifikačný doklad, ktorý by mal inšpektor nosiť pri vykonávaní svojich úloh.

Vyšetrovanie vlajkovým štátom

38.  Po námornej nehode alebo znečistení mora v dôsledku mimoriadnej udalosti by sa malo vykonať vyšetrovanie. Vyšetrovanie nehôd by mali vykonávať vyšetrovatelia s vhodnou kvalifikáciou, kompetentní v záležitostiach týkajúcich sa nehody. Vlajkový štát by mal byť pripravený zabezpečiť na tento účel kvalifikovaných vyšetrovateľov bez ohľadu na miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti.

39.  Vlajkový štát by mal zabezpečiť, aby jednotliví vyšetrovatelia mali pracovné znalosti a praktické skúsenosti v tých oblastiach, ktoré prináležia k ich štandardným povinnostiam. Vlajkový štát by mal ďalej na pomoc jednotlivým vyšetrovateľom pri výkone povinností mimo ich štandardných úloh podľa potreby zabezpečiť ľahký prístup k znalostiam v týchto oblastiach:

   1) pravidlá o navigácii a zrážkach,
   2) predpisy vlajkového štátu o udeľovaní osvedčení spôsobilosti,
   3) príčiny znečistenia morí,
   4) metódy vedenia pohovorov,
   5) zhromažďovanie dôkazov,
   6) hodnotenie vplyvov ľudského faktora.

40.  Akékoľvek nehody spojené s ujmou na zdraví, ktoré si vyžiadajú absenciu v službe v dĺžke troch dní alebo viac, a akékoľvek úmrtia vyplývajúce z pracovných nehôd a nehôd lodí vlajkového štátu by sa mali vyšetriť a výsledky tohto vyšetrovania by sa mali zverejniť.

41.  Nehody lodí by sa mali vyšetriť a nahlásiť v súlade s príslušnými dohovormi IMO a usmernením vypracovaným IMO(24). Správa z vyšetrovania spolu s pripomienkami vlajkového štátu by sa mali postúpiť IMO v súlade s uvedeným usmernením.

Hodnotenie a preskúmanie

42.  Vlajkové štáty by mali pravidelne hodnotiť svoju činnosť v súvislosti s implementáciou správnych procesov, postupov a zdrojov potrebných na splnenie svojich povinností vyžadovaných dohovormi, ktorých sú stranou.

43.  Medzi opatrenia na hodnotenie činnosti vlajkových štátov môžu patriť okrem iného počet zadržaní pri prístavnej štátnej kontrole, výsledky inšpekcie vlajkovým štátom, štatistika nehôd, komunikačné a informačné procesy, ročná štatistika strát (okrem technických úplných strát (CTL)) a podľa potreby ďalšie ukazovatele pôsobenia, ktorých cieľom je určiť, či personál, zdroje a správne postupy sú primerané na splnenie povinností vlajkových štátov.

44.  Medzi opatrenia môže patriť pravidelné skúmanie:

   1) ukazovateľov strát a nehôd flotily na zistenie trendov počas vybraných období,
   2) počtu preverených prípadov zadržaných lodí v pomere k veľkosti flotily,
   3) počtu preverených prípadov nekompetentnosti alebo previnenia osobami, ktoré vlastnia osvedčenia alebo potvrdenia vydané v rámci jeho právomoci,
   4) odpovedí na správy prístavného štátu o nedostatkoch alebo zásahov,
   5) vyšetrovania závažných nehôd a ponaučení vyvodených z neho,
   6) vyčlenených finančných, technických a iných zdrojov,
   7) výsledkov inšpekcií, prehliadok a kontrol lodí vo flotile,
   8) vyšetrovania pracovných úrazov,
   9) počtu mimoriadnych udalostí a porušení podľa MARPOL 73/78 v znení neskorších zmien a doplnení a
   10) počtu pozastavení alebo odňatí osvedčení, potvrdení, schválení, atď.

PRÍLOHA II

MINIMÁLNE KRITÉRIÁ TÝKAJÚCE SA INŠPEKTOROV VLAJKOVÝCH ŠTÁTOV

(uvedené v článku 8)

1.  Inšpektori musia byť oprávnení na vykonávanie prehliadok uvedených v tejto smernici príslušným orgánom členského štátu.

2.  Inšpektori musia mať primerané teoretické vedomosti a praktické skúsenosti s loďami, ich prevádzkou a ustanoveniami príslušných vnútroštátnych a medzinárodných požiadaviek. Tieto znalosti a skúsenosti musia byť dosiahnuté prostredníctvom zdokumentovaných výcvikových programov.

3.  Inšpektori musia mať aspoň:

   1) zákonom požadovanú kvalifikáciu potrebnú na vykonávanie funkcie palubného alebo strojného dôstojníka na lodi, získanú z námornej alebo moreplaveckej inštitúcie, a osvedčenie o minimálne trojročnej skúsenosti na lodi ako kvalifikovaný lodný dôstojník alebo o ročnej skúsenosti na lodi a dvojročnom vykonávaní činnosti inšpektora vlajkového štátu v príslušnom orgáne členského štátu, alebo platné osvedčenie spôsobilosti STCW II/2 alebo III/2, alebo
   2) absolvovanú skúšku uznávanú príslušným úradom ako lodný inžinier, strojný inžinier alebo inžinier v príbuzných námorných oblastiach a mať odpracovaných v tejto funkcii najmenej tri roky, alebo jeden rok, doplnený dvojročným vykonávaním činnosti inšpektora vlajkového štátu v príslušnom orgáne členského štátu, alebo
   3) mať príslušný univerzitný titul alebo ekvivalent a byť vyškolený a kvalifikovaný v školiacom inštitúte pre inšpektorov, a pracovať najmenej dva roky v príslušnom úrade členského štátu v pozícii praktikanta inšpektora vlajkového štátu.

4.  Inšpektori kvalifikovaní podľa odseku 3 bod 1 a odseku 3 bod 2 musia udržiavať svoje technické vedomosti o lodiach a ich prevádzke od získania svojho osvedčenia o spôsobilosti alebo kvalifikácie.

5.  Inšpektori kvalifikovaní podľa odseku 3 bod 3 musia mať vedomosti a schopnosti na rovnakej úrovni, aká sa vyžaduje od inšpektorov kvalifikovaných podľa odseku 3 bod 1 a odseku 3 bod 2.

6.  Inšpektori musia byť schopní komunikovať ústne a písomne s námorníkmi v jazyku, ktorým sa najčastejšie hovorí na mori.

7.  Inšpektori nesmú mať obchodný, osobný ani rodinný záujem žiadneho druhu na prehliadanej lodi, jej posádke, zástupcovi, spoločnosti, vlastníkovi alebo nájomcovi, a ani na žiadnej z neštátnych organizácií, ktoré vykonávajú štatutárne alebo klasifikačné prehliadky alebo vydávajú osvedčenia pre lode.

8.  Uznávajú sa aj inšpektori, ktorí nespĺňajú uvedené kritériá, ak boli ku dňu prijatia tejto smernice zamestnaní v príslušnom úrade pre výkon štatutárnych prehliadok alebo inšpekcií v rámci prístavnej štátnej kontroly, a ak prístavný štát pristúpil k Parížskemu memorandu o porozumení o prístavnej štátnej kontrole.

PRÍLOHA III

USMERNENIE O NADVÄZNÝCH OPATRENIACH V SÚVISLOSTI S LOĎAMI ZADRŽANÝMI PRÍSTAVNÝM ŠTÁTOM

(uvedené v článku 6)

1.  ZADRŽANIE PRÍSTAVNÝM ŠTÁTOM

1.  Ak je príslušný orgán členského štátu (ďalej len "vlajkový štát") informovaný, že loď plaviaca sa pod jeho vlajkou bola zadržaná iným prístavným štátom, mal by dozerať na primerané nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť dosiahnutie súladu lode s príslušnými predpismi a medzinárodnými dohovormi. Opatrenia uvedené nižšie sa považujú za primerané; tento zoznam nevylučuje prijatie rovnocenných alebo dodatočných opatrení, pokiaľ sú v súlade s cieľmi a prostriedkami tejto smernice.

2.  BEZPROSTREDNÉ OPATRENIA

1.  Hneď ako je vlajkový štát informovaný o zadržaní, mal by sa skontaktovať so spoločnosťou (spoločnosťou na účely ISM) a prístavným štátom, aby zistil pokiaľ možno úplné okolnosti zadržania.

2.  Na základe týchto informácií by mal vlajkový štát zvážiť, aké bezprostredné opatrenia sú potrebné na zabezpečenie dosiahnutia súladu lode s požiadavkami. Môže sa domnievať, že niektoré nedostatky môžu byť ľahko napravené a potvrdené prístavným štátom (napríklad záchranný čln, ktorý potrebuje údržbu). V takýchto prípadoch by mal vlajkový štát žiadať potvrdenie od prístavného štátu, že nedostatky boli napravené.

3.  V prípade vážnejších nedostatkov, najmä konštrukčných a iných, na ktoré sa vzťahujú osvedčenia vydané vlajkovým štátom alebo uznanou organizáciou (ďalej len "UO"), by mal vlajkový štát vyžiadať vykonanie osobitnej dodatočnej inšpekcie jedným zo svojich inšpektorov, alebo by mal poveriť inšpektora z UO na jej vykonanie v svojom mene. Táto inšpekcia by sa mala najprv sústrediť na tie oblasti, v ktorých prístavný štát zaznamenal nedostatky. Ak to považuje inšpektor vlajkového štátu alebo UO za potrebné, môže sa rozšíriť na úplnú opakovanú prehliadku tých oblastí, na ktoré sa vzťahujú príslušné štatutárne osvedčenia.

4.  V prípadoch, ak UO vykonala inšpekciu v odseku 3, jej inšpektor by mal nahlásiť vlajkovému štátu prijaté opatrenia a stav lode po tejto inšpekcii, aby vlajkový štát mohol rozhodnúť, aké prípadné ďalšie opatrenia sú potrebné.

5.  Ak inšpekcia prístavným štátom bola tiež pozastavená v súlade s článkom 9 ods. 4 smernice 95/21/ES alebo článkom 13 ods. 5 smernice 2007/.../ES [prístavnej štátnej kontrole], vlajkový štát by mal zabezpečiť opakovanú prehliadku lode z hľadiska tých osvedčení, ktoré sa týkajú oblastí, v ktorých prístavný štát zaznamenal nedostatky, a akýchkoľvek ďalších oblastí, v ktorých sa dodatočne našli nedostatky. Vlajkový štát by mal buď sám vykonať túto prehliadku, alebo by mal vyžiadať úplnú správu od inšpektora z UO a v náležitých prípadoch potvrdenie, že prehliadka skončila uspokojivo a že nedostatky boli napravené. Ak sú požiadavky vlajkového štátu splnené, mal by potvrdiť prístavnému štátu, že loď spĺňa požiadavky podľa príslušných predpisov a medzinárodných dohovorov.

6.  V prípadoch obzvlášť závažného nedodržania predpisov a medzinárodných dohovorov by mal vlajkový štát na vykonanie inšpekcií a prehliadok uvedených v odsekoch 3 až 5 a na dohľad nad nimi vždy poslať vlastného inšpektora, a nie inšpektora z UO.

7.  Ak sa neuplatňuje odsek 10, vlajkový štát predtým, ako povolí lodi vyplávať z prístavu zadržania, požiada (navyše k nápravným opatreniam požadovaným prístavným štátom), aby spoločnosť vykonala nápravné opatrenia na dosiahnutie súladu lode s príslušnými predpismi a medzinárodnými dohovormi. Ak sa takéto nápravné opatrenia neprijmú, príslušné osvedčenia by sa mali odňať.

8.  Vlajkový štát by mal zvážiť, v akej miere znamenajú nedostatky zaznamenané prístavným štátom a zistené po inšpekcii/prehliadke zo strany vlajkového štátu porušenie systému riadenia bezpečnosti lode a spoločnosti. Ak je to potrebné, vlajkový štát by mal zabezpečiť opakovanú kontrolu lode, respektíve spoločnosti a spolu s prístavným štátom zvážiť, či by sa nemala táto opakovaná kontrola uskutočniť predtým, ako loď dostane povolenie opustiť prístav zadržania.

9.  Vlajkový štát by sa mal vždy spojiť a spolupracovať s prístavným štátom, aby napomohol pri zabezpečení nápravy zistených nedostatkov a čo najrýchlejšie odpovedal na akékoľvek žiadosti prístavného štátu o vysvetlenie.

10.  Ak nedostatky nemožno napraviť v prístave zadržania a prístavný štát v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 95/21/ES alebo článkom 15 ods. 1 smernice 2007/.../ES [prístavnej štátnej kontrole] povolí lodi vyplávať do lodenice na opravu, vlajkový štát by sa mal spojiť s prístavným štátom, aby určili podmienky, za ktorých sa táto cesta môže uskutočniť, a potvrdili tieto podmienky v písomnej forme.

11.  Ak loď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 10 alebo nepríde do dohodnutej lodenice na opravu, vlajkový štát by mal okamžite požiadať o vysvetlenie od spoločnosti a uvážiť odňatie osvedčení lode. Vlajkový štát by mal tiež pri prvej vhodnej príležitosti vykonať dodatočnú prehliadku.

12.  Ak sa vlajkový štát na základe dostupných informácií domnieva, že zadržanie nie je oprávnené, mal by svoje pochybnosti oznámiť prístavnému štátu a spojiť sa so spoločnosťou, aby uvážili, či použiť odvolací postup, ktorý je k dispozícii v prístavnom štáte.

3.  NÁSLEDNÉ OPATRENIA

1.  V závislosti od závažnosti zistených nedostatkov a prijatých bezprostredných nadväzných opatrení by mal vlajkový štát ďalej zvážiť vykonanie dodatočnej prehliadky lode po jej prepustení zo zadržania. Táto dodatočná prehliadka by mala obsahovať hodnotenie účinnosti systému riadenia bezpečnosti. Vlajkový štát by mal vykonať dodatočnú prehliadku lode orientačne do [6] týždňov po tom, ako bol informovaný o zadržaní. Táto dodatočná prehliadka by mala byť vykonaná na náklady spoločnosti. Ak vlajkový štát plánuje vykonať štatutárnu prehliadku lode do [3] mesiacov, môže zvážiť posunutie dodatočnej prehliadky do toho termínu.

2.  Vlajkový štát by mohol ďalej dodatočne zvážiť, či by nemal vykonať opakovanú kontrolu dotknutej spoločnosti. Vlajkový štát by mal tiež preskúmať predchádzajúce inšpekcie ďalších lodí, za ktoré zodpovedá tá istá spoločnosť, aby zistil, či neexistujú akékoľvek všeobecné zanedbania požiadaviek v rámci flotily tejto spoločnosti.

3.  Ak loď bola počas predchádzajúcich 2 rokov odôvodnene zadržaná viac ako jedenkrát, nadväzné opatrenie by malo byť naliehavejšie a vlajkový štát by dodatočnú prehliadku mal v každom prípade vykonať do [4] týždňov odo dňa, keď bol informovaný o zadržaní.

4.  Ak zadržanie vedie aj k zákazu lode v súlade s článkom 7b smernice 95/21/ES alebo článkom 10 smernice 2007/.../ES [prístavnej štátnej kontrole], vlajkový štát musí vykonať dodatočnú prehliadku a prijať všetky potrebné kroky na zabezpečenie, aby spoločnosť uviedla loď do úplného súladu so všetkými príslušnými dohovormi a predpismi. Ak sú požiadavky vlajkového štátu splnené, mal by vydať spoločnosti doklad, ktorý to potvrdzuje.

5.  Vlajkový štát by mal vo všetkých prípadoch zvážiť, aké právne kroky sa môžu voči spoločnosti podniknúť vrátane pokút, ktoré by primerane odrádzali pred porušovaním noriem Spoločenstva a medzinárodných pravidiel. V prípade lode, ktorá trvalo nie je v súlade s požiadavkami predpisov Spoločenstva a medzinárodných dohovorov, by mal vlajkový štát zvážiť, aké dodatočné sankcie môžu byť nutné vrátane vyradenia lode z jeho registra.

6.  Ak sa vykonali všetky nápravné opatrenia na uvedenie lode do súladu s medzinárodnými dohovormi a predpismi Spoločenstva, vlajkový štát by mal IMO a Komisii zaslať správu, vypracovanú v súlade s dohovorom SOLAS 74 v znení neskorších zmien a doplnení, kapitola I, predpis 19(d) a bod 5 ods. 2 rezolúcie A.787(19) IMO v platnom znení, so zreteľom na IMO a obsahujúci dodatočné informácie týkajúce sa ustanovení súvisiacich so Spoločenstvom, so zreteľom na Komisiu.

4.  DODATOČNÁ PREHLIADKA

1.  Uvedená dodatočná prehliadka by mala obsahovať dostatočne hlboké preskúmanie nasledujúcich oblastí s cieľom splniť požiadavky inšpektora vlajkového štátu, ktoré sa týkajú dosiahnutia súladu lode, jej zariadenia a posádky so všetkými predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktoré sa na ne vzťahujú:

Osvedčenia a doklady

Konštrukcia trupu a zariadenia

Podmienky určovania nákladových značiek

Hlavné strojové zariadenia a systémy

Čistota priestorov so strojovými zariadeniami

Záchranné zariadenia

Protipožiarna bezpečnosť

Navigačné zariadenia

Manipulácia s nákladom a zariadenia pre manipuláciu s nákladom

Rádiové zariadenia

Elektrické zariadenia

Zabraňovanie znečistenia

Životné a pracovné podmienky

Obsadenie lode posádkou

Udeľovanie osvedčení posádke

Bezpečnosť pasažierov

Prevádzkové požiadavky vrátane komunikácie s posádkou, výcviku, odbornej prípravy, činností a bezpečnosti na kapitánskom mostíku a v strojovni.

2.  Mala by okrem iného obsahovať príslušné položky rozšírenej inšpekcie uvedené v prílohe V smernice 95/21/ES alebo časti C prílohy VIII smernice 2007/.../ES [prístavnej štátnej kontrole]. Inšpektori vlajkového štátu by sa nemali vyhýbať, ak to považujú za potrebné, zaradeniu skúšok funkčnosti takých položiek ako záchranné plavidlá a ich spúšťacie mechanizmy, hlavné a pomocné strojové zariadenia, kryty palubných otvorov, hlavné systémy elektrického napájania a útorové systémy.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 195.
(3) Ú. v. EÚ C 229, 22.9.2006, s. 38.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 29. marca 2007.
(5) Ú. v. EÚ L ...
(6) Ú. v. ES L 144, 15.5.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/75/ES (Ú. v. EÚ L 190, 30.7.2003, s. 6).
(7) Ú. v. EÚ L ...
(8) Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1891/2006 (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 1).
(9) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).
(10) Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 93/2007 (Ú. v. EÚ L 22, 31.1.2007, s. 12).
(11) Ú. v. ES L 167, 2.7.1999, s. 33.
(12)1 Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 19.
(13) Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 10.
(14) Ú. v. ES L 157, 7.7.1995, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/84/ES (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53).
(15)* Ú. v. EÚ: vložiť číslo.
(16) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 11.
(17) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.
(18) Tieto prílohy budú vyplnené pri príležitosti MSC 80 (máj 2005). Len prílohy 1, 2 a 5 sa dotýkajú povinností vlajkového štátu.
(19) ST/ESCAP/1076.
(20) Pravidlá I/2, I/9, I/10 a I/11 dohovoru STCW z roku 1978 v znení neskorších zmien a doplnení.
(21) Dodatok 1 rezolúcie A.739(18) "Usmernenia pre povoľovanie organizácií konajúcich v mene správneho úradu".
(22) Dodatok 2 rezolúcie A.739(18) "Usmernenia pre povoľovanie organizácií konajúcich v mene správneho úradu".
(23) MSC/Circ.710 – MEPC/Circ.307.
(24) Pozri Kódex pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, ktorý organizácia prijala rezolúciou A.849(20), v znení zmenenom a doplnenom rezolúciou A.884(21).


Občianskoprávna zodpovednosť a finančné záruky vlastníkov lodí ***I
PDF 470kWORD 147k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlastníkov lodí (KOM(2005)0593 – C6-0039/2006 – 2005/0242(COD))
P6_TA(2007)0094A6-0055/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0593)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0039/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0055/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 29. marca 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlastníkov lodí

P6_TC1-COD(2005)0242


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Jedna zo zložiek politiky Spoločenstva v oblasti námornej dopravy spočíva vo zvýšení kvality obchodného loďstva prenesením väčšej zodpovednosti na všetky hospodárske subjekty.

(2)  Ochrana európskeho pobrežia a európskych občanov pred každou ekologickou škodou spôsobenou nehodami lodí predstavuje pre EÚ absolútnu prioritu.

(3)  Ochrana európskeho pobrežia má s ohľadom na zabránenie nehôd dvojaký aspekt: zabezpečenie toho, aby iba bezpečné lode boli oprávnené plaviť sa a vytvorenie vhodných postupov, ktoré umožňujú obetiam získať v čo najkratšom možnom čase úplné odškodnenie za škody spôsobené pri nehode.

(4)  Odrádzajúce opatrenia sa už prijali smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia(5), doplnenou rámcovým rozhodnutím Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí (6).

(5)  Medzinárodné režimy občianskoprávnej zodpovednosti a náhrady škôd tretím osobám za škody spôsobené v námornej doprave sa musia vykonať a zlepšiť s cieľom zaručiť, aby prevádzkovatelia siete námornej dopravy zabezpečili, že tovar sa preváža iba na palube lodí, ktoré spĺňajú najvyššie štandardy, aby sa zabezpečilo primerané odškodnenie obetí, ktoré nie sú zapojené do reťazca námornej dopravy a povzbudili sa prevádzkovatelia a ich predstavitelia k väčšej ostražitosti a odbornosti.

(6)  Protokol z roku 1996 k Dohovoru o obmedzení zodpovednosti vo veci námorných pohľadávok z roku 1976 (ďalej len "dohovor z roku 1996") by mali ratifikovať všetky členské štáty a veľký počet tretích krajín.

(7)  Zároveň je vhodné, aby Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škôd spojených s prepravou škodlivých a potenciálne nebezpečných látok po mori z roku 1996 (dohovor HNS), Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené v dôsledku znečistenia ropnými látkami zo zásobníkov z roku 2001 ("zásobníkový" dohovor) a Dohovor o odstraňovaní vrakov z roku 2007 ratifikovali všetky členské štáty a veľké množstvo tretích krajín.

(8)  S cieľom zabezpečiť úplné a jednotné vykonávanie dohovoru z roku 1996 na úrovni Európskej únie by sa mal tento dohovor začleniť do práva Spoločenstva. Režim Spoločenstva týkajúci sa občianskoprávnej zodpovednosti musí umožniť vlastníkom lodí obmedziť ich zodpovednosť až po stropy stanovené v tomto dohovore a v súlade s jeho ustanoveniami.

(9)  Obmedzenie zodpovednosti podľa dohovoru z roku 1996 by sa nemalo uplatňovať na obete, ktoré sa nezúčastňujú na prevádzkovaní námornej dopravy, ak vlastník lode, ktorá spôsobila škodu, nepostupoval s odbornou starostlivosťou a mal by si byť vedomý škodlivých následkov svojej činnosti alebo nekonania.

(10)  Povinnosť mať finančnú záruku by mala umožniť zabezpečenie lepšej ochrany obetí. Napomáha tiež k odstráneniu lodí, ktoré nespĺňajú normy a umožňuje obnoviť hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi. Takáto povinnosť je nevyhnutným doplnkom dohovoru z roku 1996. V rezolúcii A.898(21) odporučila Medzinárodná námorná organizácia (IMO) členským štátom zaviesť takúto povinnosť finančnej záruky. Úroveň krytia poistením by mala byť taká, aby reagovala na situácie, v ktorých stropy stanovené dohovorom z roku 1996 nie sú dostatočné, ale aby súčasne neúmerne nezaťažila priemysel.

(11)  Osobitné opatrenia by sa mali prijať s cieľom chrániť námorníkov v prípade, že ich vlastník lode zanechá na palube bez finančných prostriedkov a náležitej starostlivosti, opierajúc sa o rezolúciu A.930(22) IMO.

(12)  Vystavovanie osvedčení potvrdzujúcich existenciu finančnej záruky je kľúčovým prvkom ustanovení tejto smernice, rovnako ako aj oznámenie týchto osvedčení, ich vzájomné uznávanie členskými štátmi a dostupnosť finančnej záruky pre obete, ktoré žiadajú náhradu škody.

(13)  Európska námorná bezpečnostná agentúra ustanovená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002(7) by mala poskytnúť potrebnú pomoc na účely vykonania tejto smernice, a najmä aby sa zabránilo právnej nekonzistentnosti medzi jednotlivými členskými štátmi.

(14)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(8).

(15)  Keďže ciel navrhovanej činnosti, a to zavedenie harmonizovaných pravidiel pre zodpovednosť a finančné záruky vlastníkov lodí s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň kvality námornej dopravy, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica stanovuje pravidlá uplatniteľné na niektoré aspekty povinností prevádzkovateľov siete námornej dopravy s ohľadom na občianskoprávnu zodpovednosť a zavádza primeranú finančnú ochranu námorníkov v prípade, keď ich vlastník lode zanechá bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

   1. "loď" je námorná loď, bez ohľadu na vlajku a bez ohľadu na typ, prevádzkovaná na mori, vrátane člnov s nosnými krídlami, vznášadiel, ponoriek a plávajúcich zariadení;
   2. "vlastník lode" je vlastník lode alebo akýkoľvek iný subjekt alebo osoba, ako sú manažér, agent alebo nájomca lode, ktorej vlastník lode zveril zodpovednosť za prevádzku lode a ktorá prevzatím tejto zodpovednosti súhlasila s plnením všetkých povinností a záväzkov s tým spojených;
   3. "občianskoprávna zodpovednosť" na účely dohovoru z roku 1996 je zodpovednosť, z dôvodu ktorej má tretia osoba, ktorej bola pri prevádzkovaní námornej dopravy spôsobená škoda, nárok žiadať náhradu škody berúc do úvahy obmedzenia podľa článku 2 uvedeného dohovoru, s výnimkou nárokov krytých nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.…/2007 [o zodpovednosti osobných dopravcov v lodnej preprave po mori a vnútrozemských vodných cestách v prípade nehôd](9);
   4. "hrubá nedbanlivosť" je konanie s neobvyklým nedostatkom náležitej starostlivosti, pri ktorom sa nerešpektuje to, čo malo byť v danej situácii v zásade každému jasné;
   5. "finančná záruka" je každá finančná záruka, ako napríklad poistenie, záruka banky alebo podobnej finančnej inštitúcie;
   6. "dohovor z roku 1996" je súhrnný text Dohovoru o obmedzení zodpovednosti vo veci námorných pohľadávok z roku 1976, prijatého pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie v znení, ktoré bolo zmenené a doplnené protokolom z roku 1996 a ktoré je uvedené v prílohe I;
   7. "zásobníkový dohovor" je Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené v dôsledku znečistenia ropnými látkami zo zásobníkov z roku 2001;
   8. "dohovor HNS" je Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škôd spojených s prepravou škodlivých a potenciálne nebezpečných látok po mori z roku 1996;
   9. "rezolúcia A.930(22) IMO" je rezolúcia zhromaždenia Medzinárodnej námornej organizácie a Správnej rady Medzinárodnej organizácie práce "Usmernenia pre poskytovanie finančnej záruky v prípade, keď vlastník lode zanechá námorníkov bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť", uvedená v prílohe II.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa s výnimkou článkov 4 a 5 uplatňuje:

   a) na námorné zóny spadajúce pod súdnu právomoc členských štátov, v súlade s medzinárodným právom;
   b) na lode s hrubou registrovanou tonážou, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako 300, s výnimkou režimu zodpovednosti uvedeného v článku 6, ktorý sa uplatňuje na všetky lode.

2.  Táto smernica sa neuplatňuje na vojnové lode, pomocné vojnové lode alebo iné lode patriace štátu alebo prevádzkované štátom a využívané na účely vládneho nekomerčného charakteru.

3.  Touto smernicou nie je v žiadnom z členských štátov dotknuté vykonávanie zásobníkového dohovoru, dohovoru HNS a Medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropnými látkami z roku 1992.

Článok 4

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú v dôsledku znečistenia ropnými látkami zo zásobníkov

Členské štáty sa čo najskôr stanú zmluvnými stranami zásobníkového dohovoru, v každom prípade však pred dátumom uvedeným v článku 18 ods. 1 tejto smernice.

Článok 5

Škoda spôsobená prepravou škodlivých a potenciálne nebezpečných látok po mori

Členské štáty sa čo nasjskôr stanú zmluvnými stranami dohovoru HNS, v každom prípade však pred dátumom uvedeným v článku 18 ods. 1 tejto smernice.

Článok 6

Režim zodpovednosti

1.  Členské štáty sa čo najsôr stanú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1996, v každom prípade však pred dátumom uvedeným v článku 18 ods. 1 tejto smernice. Členské štáty, ktoré sú stále zmluvnými stranami Dohovoru o obmedzení zodpovednosti vo veci námorných pohľadávok z roku 1976, musia predmetný dohovor vypovedať.

2.  Členské štáty stanovia režim občianskoprávnej zodpovednosti vlastníkov lodí a ubezpečia sa, že na právo vlastníkov lodí obmedziť svoju zodpovednosť sa vzťahujú všetky ustanovenia dohovoru z roku 1996.

3.  Na účely uplatnenia článku 4 dohovoru z roku 1996, vedomosť zodpovednej osoby o pravdepodobnej škode možno v každom prípade zistiť podľa povahy a okolností, za ktorých sa dopustila nedbanlivostného konania alebo opomenutia.

4.  V súlade s článkom 15 dohovoru z roku 1996 sa členské štáty ubezpečia, že článok 4 uvedeného dohovoru týkajúci sa zrušenia obmedzenia zodpovednosti, sa neuplatňuje na lode plaviace sa pod vlajkou štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. V takomto prípade režim občianskoprávnej zodpovednosti zavedený členskými štátmi v súlade s touto smernicou musí stanovovať, že vlastník lode stráca právo na obmedzenie svojej zodpovednosti, ak je dokázané, že škoda vzišla z jeho konania alebo opomenutia, ku ktorému došlo s úmyslom spôsobiť takú škodu, alebo z hrubej nedbanlivosti.

Článok 7

Finančná záruka občianskoprávnej zodpovednosti

Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby každý vlastník lode plaviacej sa pod jeho vlajkou uzavrel finančnú záruku občianskoprávnej zodpovednosti. Hranica tejto záruky nesmie byť nižšia ako suma zodpovedajúca dvojnásobku stropu určeného v dohovore z roku 1996.

Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby každý vlastník lode plaviacej sa pod vlajkou tretej krajiny uzavrel podľa ustanovení prvého pododseku finančnú záruku, hneď ako táto loď vstúpi do jeho výhradnej ekonomickej zóny alebo do ekvivalentnej zóny. Táto finančná záruka musí byť platná počas minimálne troch mesiacov odo dňa, ku ktorému sa požaduje.

Článok 8

Finančná záruka v prípade, keď vlastník lode zanechá námorníkov bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť

Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby každý vlastník lode plaviacej sa pod jeho vlajkou uzavrel finančnú záruku určenú na ochranu námorníkov zamestnaných alebo najatých na palube tejto lode v prípade, keď vlastník lode zanechá námorníkov bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť, v súlade s rezolúciou A.930(22) IMO, a na pokrytie nákladov na ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a repatriáciu.

Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby každý vlastník lode plaviacej sa pod vlajkou tretej krajiny podpísal podľa ustanovení prvého pododseku finančnú záruku, akonáhle táto loď vstúpi do jeho prístavu alebo terminálu na mori spadajúceho do jeho súdnej právomoci, alebo zakotví v zóne spadajúcej do jeho súdnej právomoci.

Členské štáty sa ubezpečia o dostupnosti systému finančnej záruky v prípade, keď vlastník lode zanechá námorníkov bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť v súlade s rezolúciou A.930(22) IMO.

Článok 9

Osvedčenie o finančnej záruke

1.  Existencia a platnosť finančných záruk uvedených v článkoch 7 a 8 musia byť potvrdené jedným alebo viacerými osvedčeniami, v súlade s ustanoveniami tejto smernice, a podľa vzoru uvedeného v prílohe III.

2.  Osvedčenia vydávajú príslušné orgány členských štátov potom, ako sa ubezpečia, že vlastník lode spĺňa požiadavky ustanovené v tejto smernici. V čase vydania osvedčenia príslušné orgány členských štátov vezmú tiež do úvahy či má subjekt, ktorý poskytuje záruku pobočku v EÚ.

Ak ide o loď registrovanú v členskom štáte, osvedčenia vydáva alebo potvrdzuje príslušný orgán štátu, v ktorom je loď registrovaná.

Ak ide o loď registrovanú v tretej krajine, osvedčenia môže vydávať alebo potvrdzovať príslušný orgán ktoréhokoľvek členského štátu.

3.  Podmienky vydávania a platnosti osvedčení, najmä kritérií a podmienok udeľovania, ako aj opatrenia týkajúce sa poskytovateľov finančných záruk, sa stanovia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 2.

4.  Osvedčenia musia byť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe III a musia obsahovať tieto údaje:

   a) meno lode a prístav, v ktorom je registrovaná;
   b) názov a miesto hlavného miesta podnikania;
   c) typ záruky;
   d) názov a miesto hlavného miesta podnikania poisťovne alebo iného subjektu, ktorý poskytuje záruku a prípadne miesto pobočky, kde bolo poistenie alebo záruka uzavretá;
   e) doba platnosti osvedčenia, ktoré nesmie prekročiť dobu platnosti poistenia alebo záruky.

5.  Osvedčenia sú vystavené v úradnom jazyku alebo v úradných jazykoch členského štátu, ktorý ich vydáva. Ak týmto jazykom nie je agličtina, ani francúzština, text obsahuje preklad do niektorého z týchto jazykov.

Článok 10

Oznámenie osvedčenia o finančnej záruke

1.  Osvedčenie sa musí nachádzať na palube lode a jedna kópia musí byť uložená u orgánu, ktorý vedie register lode alebo, ak loď nie je registrovaná v niektorom členskom štáte, u orgánu štátu, ktorý osvedčenie vydal alebo potvrdil. Príslušný orgán podstúpi kópiu spisu o osvedčení úradu Spoločenstva uvedenom v článku 15, ktorý môže spis zaradiť do registra.

2.  Prevádzkovateľ, agent alebo kapitán lode, ktorá vstupuje do výhradnej ekonomickej zóny alebo do ekvivalentnej zóny niektorého členského štátu v prípadoch uvedených v článku 7, oznámi orgánom tohto členského štátu, že osvedčenie o finančnej záruke sa nachádza na palube v súlade s ustanoveniami prílohy IV.

3.  Prevádzkovateľ, agent alebo kapitán lode, ktorá smeruje do prístavu alebo terminálu na mori spadajúceho do súdnej právomoci niektorého členského štátu, alebo ktorá musí zakotviť v zóne spadajúcej do súdnej právomoci niektorého členského štátu v prípadoch uvedených v článku 8, oznámi orgánom tohto členského štátu, že osvedčenie o finančnej záruke sa nachádza na palube v súlade s ustanoveniami prílohy IV.

4.  Príslušné orgány členských štátov musia mať možnosť vymieňať si informácie ustanovené v odseku 1 prostredníctvom systému Spoločenstva na výmenu námorných informácií SafeSeaNet.

Článok 11

Sankcie

Členské štáty kontrolujú dodržiavanie pravidiel ustanovených v tejto smernici a stanovia sankcie za ich porušovanie. Sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 12

Vzájomné uznávanie osvedčení o finančnej záruke členskými štátmi

Každy členský štát uznáva osvedčenia vydané alebo potvrdené iným členským štátom podľa článku 9 na všetky účely tejto smernice a považuje ich za rovnocenné s osvedčeniami ním vydanými alebo potvrdenými, a to aj pokiaľ ide o loď, ktorá nie je registrovaná v niektorom členskom štáte.

Členský štát môže kedykoľvek požiadať štát, ktorý vydal alebo potvrdil osvedčenie, o výmenu názorov, ak sa domnieva, že poisťovňa alebo subjekt, ktorý poskytol záruku a je uvedený na osvedčení nie je finančne schopný čeliť povinnostiam uloženým touto smernicou.

Článok 13

Priama žaloba proti poskytovateľovi finančnej záruky občianskoprávnej zodpovednosti

Každá žiadosť o náhradu škody spôsobenej loďou môže byť podaná priamo voči poskytovateľovi finančnej záruky pokrývajúcej občianskoprávnu zodpovednosť vlastníka.

Poskytovateľ finančnej záruky môže využiť prostriedky obrany, ktoré by vlastník sám bol oprávnený využiť, s výnimkou prostriedkov vyplývajúcich z konkurzu alebo vstupu vlastníka do likvidácie.

Poskytovateľ finančnej záruky môže tiež využiť skutočnosť, že škody vyplývajú z úmyselného pochybenia vlastníka. Nemôže však využiť žiadny prostriedok obrany, ktorý by mohol použiť v žalobe podanej vlastníkom voči nemu.

Poskytovateľ finančnej záruky môže v každom prípade uložiť vlastníkovi, aby sa zúčastnil na konaní.

Článok 14

Fond solidarity na pokrytie škody spôsobenej loďami bez finančnej záruky

Zriaďuje sa fond solidarity na odškodnenie tretích strán, a to fyzických alebo právnických osôb, ktoré utrpeli škodu spôsobenú loďami, ktoré sa bez toho, aby dodržali povinnosti ustanovené v tejto smernici, plavili v teritoriálnych vodách EÚ bez osvedčenia o finančnej záruke.

Suma, ktorá sa poskytne tomuto fondu, a prevádzkové pravidlá fondu sa určia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 2

Článok 15

Úrad Spoločenstva

Zriaďuje sa úrad Spoločenstva zodpovedný za vedenie úplného registra vydaných osvedčení, ich kontrolou, aktualizáciou ich platnosti a preverovaním skutočnosti, či existujú finančné záruky registrované tretími krajinami.

Článok 16

Správy

Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice podajú členské štáty Komisii správu o skúsenostiach získaných s jej uplatňovaním. Tieto správy vyhodnotia najmä postupy osvedčovaní a udeľovania osvedčení členskými štátmi a zvážia vhodnosť úplného alebo čiastočného presunu právomocí na úrad Spoločenstva uvedený v článku 15. Na základe toho Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tejto smernice, ktoré považuje za relevantné.

Článok 17

Výbor

1.  Komisii pomáha Výbor pre bezpečnosť na mori a zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002(10).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

Doba ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 18

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(11). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť [...] dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 20

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Dohovor o obmedzení zodpovednosti vo veci námorných pohľadávok z roku 1976, zmenený a doplnený protokolom z roku 1996

(Znenie dohovoru sa vloží po tom, ako bude dostupné vo všetkých úradných jazykoch.)

PRÍLOHA II

Rezolúcia zhromaždenia Medzinárodnej námornej organizácie a Správnej rady Medzinárodnej organizácie práce s názvom "Usmernenia pre poskytovanie finančnej záruky v prípade, keď vlastník lode zanechá námorníkov bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť (Rezolúcia A.930(22) IMO)

(Znenie rezolúcie sa vloží po tom, ako bude dostupné vo všetkých úradných jazykoch.)

PRÍLOHA III

Vzor osvedčenia o finančnej záruke uvedené v článku 9

Názov lode

Rozlišovacie písmeno alebo číslo

Prístav, kde je loď registrovaná

Meno a adresa vlastníka

Dolupodpísaný potvrdzuje, že uvedená loď je krytá poistnou zmluvou alebo inou finančnou zárukou spĺňajúcou podmienky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/../ES o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlastníkov lodí.

Typ záruky ………………………………………………………………......

Trvanie záruky …………………………………………………………….....

Meno a adresa poisťovne (alebo poisťovní) a/alebo subjektu (alebo subjektov), ktorý(é) poskytol (poskytli) záruku .......................

Meno ………………………………………………………………………..

Adresa…………………………………………………………………….....

Toto osvedčenie je platné do …………………………………...................

Vydané alebo potvrdené vládou …………………………………...................

Vydané v …………………… dňa ………………….....................................

Podpis a meno úradníka, ktorý vydal alebo potvrdil osvedčenie

PRÍLOHA IV

Zoznam údajov, ktoré je potrebné oznámiť podľa článku 10

1.  Identifikácia lode (meno, volací kód, identifikačné číslo IMO, číslo MMSI)

2.  Dátum a čas

3.  Pozícia s udaním stupňov zemepisnej dĺžky a šírky alebo skutočné postavenie a vzdialenosť v námorných míľach od jasne určeného orientačného bodu na zemi

4.  Cieľový prístav

5.  Predpokladaný čas príchodu do cieľového prístavu alebo na stanovište lodivodov, podľa požiadaviek príslušných orgánov, a pravdepodobný čas vyplávania

6.  Prítomnosť osvedčenia o finančnej záruke na palube

7.  Adresa, na ktorej možno získať podrobné informácie o osvedčení

Ak je to možné môžu byť informácie uvedené v bodoch 6 a 7 poskytnuté zároveň s inými správami o oznámení, ak sú dodržané podmienky ustanovené článku 10 ods. 2.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 195.
(3) Ú. v. EÚ C 229, 22.9.2006, s. 38.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 29. marca 2007.
(5) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s.11.
(6) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 164.
(7) Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1891/2006 (Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 1).
(8) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).
(9)+ Odkaz pre ú. v.: vložte prosím číslo nariadenia.
(10) Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 93/2007 (Ú. v. EÚ L 22, 31.1.2007, s. 12).
(11)* 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


Ekologická výroba a označovanie ekologických výrobkov *
PDF 620kWORD 405k
Návrh nariadenia Rady o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov (KOM(2005)0671 – C6-0032/2006 – 2005/0278(CNS))
P6_TA(2007)0095A6-0061/2007

(Konzultačný postup)

Návrh bol 29. marca 2007 zmenený a doplnený takto(1):

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Citácia 1
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej články 37 a 95,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Odôvodnenie 1
(1)  Ekologická výroba predstavuje celkový systém riadenia poľnohospodárskych subjektov a výroby potravín, ktorý je kombináciou tých najlepších ekologických postupov, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov, uplatňovania prísnych noriem v oblasti blaha zvierat a výroby v súlade so záujmom istých spotrebiteľov o výrobky vyrábané s použitím prírodných látok a procesov. Spôsob ekologickej výroby takto zohráva dvojitú spoločenskú úlohu, kde na jednej strane, zabezpečuje konkrétny trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po ekologických výrobkoch, a na druhej strane, dodáva verejnosti tovary prispievajúce k ochrane životného prostredia a k blahu zvierat, ako aj k rozvoju vidieka.
(1)  Ekologická výroba predstavuje celkový systém riadenia poľnohospodárskych subjektov a výroby potravín, sústreďujúci sa na všetky stránky trvalo udržateľnej výroby pri súčasnom úsilí o zachovanie rovnováhy, ktorý je kombináciou tých najlepších ekologických postupov, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov a uplatňovania prísnych noriem v oblasti blaha zvierat a jej cieľom je prirodzeným spôsobom zvýšiť úrodnosť pôdy a zabezpečiť výrobu v súlade so záujmom istých spotrebiteľov o výrobky vyrábané s použitím prírodných látok a procesov. Spôsob ekologickej výroby takto zohráva niekoľko pozitívnych úloh: zabezpečuje nielen konkrétny trh reagujúci na dopyt spotrebiteľa po ekologických výrobkoch pričom zásobuje verejnosť tovarom, ktorý nie je obmedzený len na potravinársky sektor, ale prispieva predovšetkým aj k ochrane životného prostredia a k blahu zvierat, ako aj k sociálnemu rozvoju vidieka.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Odôvodnenie 2
(2)  Prínos ekologického poľnohospodárskeho sektora vo väčšine členských štátov rastie. Rast dopytu spotrebiteľa je v posledných rokoch mimoriadne pozoruhodný. Najnovšie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky s dôrazom na trhovú orientáciu a zásobovanie kvalitnými výrobkami spĺňajúcimi požiadavky spotrebiteľa budú s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej podnecovať trh s ekologickými výrobkami. Na tomto pozadí zohrávajú právne predpisy v oblasti ekologickej výroby čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci poľnohospodárskej politiky, a úzko súvisia s vývojom na poľnohospodárskych trhoch.
(2)  Ekologické poľnohospodárstvo je v úplnom súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ktoré Európska únia stanovila v rámci göteborského programu, pretože prispieva k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja, produkuje zdravé výrobky vysokej kvality a využíva výrobné postupy udržateľné z hľadiska životného prostredia. Prínos ekologického poľnohospodárskeho sektora vo väčšine členských štátov rastie. Rast dopytu spotrebiteľa je v posledných rokoch mimoriadne pozoruhodný. Najnovšie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky s dôrazom na trhovú orientáciu a zásobovanie kvalitnými výrobkami spĺňajúcimi požiadavky spotrebiteľa budú s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej podnetmi pre trh s ekologickými výrobkami. Na tomto pozadí je nevyhnutné, aby ekologická výroba zohrávala čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci poľnohospodárskej politiky a úzko súvisela s vývojom na poľnohospodárskych trhoch a s ochranou a zachovaním pôdy určenej na poľnohospodársku činnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Všetky právne predpisy a politiky, ktoré Spoločenstvo prijme v tejto oblasti, by mali prispievať k rozvoju ekologického poľnohospodárstva a ekologickej výroby, ako sú definované v tomto nariadení. Ekologické poľnohospodárstvo zohráva dôležitú úlohu pri uplatňovaní politiky trvalo udržateľného rozvoja Spoločenstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Odôvodnenie 3
(3)  Hlavným bodom právneho rámca Spoločenstva, ktorým sa riadi sektor ekologickej výroby, by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami, ako aj zachovanie a opodstatnenie dôvery spotrebiteľa k výrobkom označeným ako ekologické. Právny rámec by sa mal ďalej zameriavať na vytváranie podmienok, za ktorých môže tento sektor napredovať v súlade s rozvojom výroby a trhu.
(3)  Hlavným bodom právneho rámca Spoločenstva, ktorým sa riadi sektor ekologickej výroby, by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami, ako aj zachovanie a opodstatnenie dôvery spotrebiteľa k výrobkom označeným ako ekologické. Právny rámec by sa mal ďalej zameriavať na vytváranie podmienok, za ktorých môže tento sektor napredovať v súlade s rozvojom výroby a trhu a trvalo udržateľným spôsobom z hľadiska životného prostredia.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 6 a 157
Odôvodnenie 7
(7)  Všeobecný rámec pravidiel Spoločenstva pre ekologickú výrobu by sa mal vytvoriť s ohľadom na rastlinnú a živočíšnu výrobu vrátane pravidiel o konverzii, ako aj o výrobe spracovaných potravín a krmív. Komisii by sa mala udeliť právomoc určovať podrobnosti týchto všeobecných pravidiel a prijímať pravidlá Spoločenstva týkajúce sa výroby v oblasti akvakultúry.
(7)  Všeobecný rámec pravidiel Spoločenstva pre ekologickú výrobu by sa mal vytvoriť s ohľadom na rastlinnú a živočíšnu výrobu vrátane pravidiel o konverzii, ako aj o výrobe spracovaných potravín a krmív. Komisii by sa mala udeliť právomoc určovať podrobnosti týchto všeobecných pravidiel a príloh k nim, pričom by mala konzultovať s Európskym parlamentom a Radou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Odôvodnenie 8
(8)  Rozvoj ekologickej výroby treba naďalej uľahčovať, a to najmä podporovaním používania nových techník a látok vhodnejších na ekologickú výrobu.
(8)  Rozvoj ekologickej výroby treba naďalej uľahčovať na základe zavedených najlepších postupov, a to najmä podporovaním úrodnosti pôdy, rotácie plodín, zachovania miestnych semien, postupov šetriacich vodu a energiu a používania nových techník a látok vhodnejších na ekologickú výrobu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Odôvodnenie 9
(9)  Geneticky modifikované organizmy (GMO) a výrobky vyrobené z GMO alebo s ich použitím sú nezlučiteľné s koncepciou ekologickej výroby a vnímaním ekologických výrobkov zo strany spotrebiteľov. Z tohto dôvodu by sa nemali zámerne používať v rámci ekologického poľnohospodárstva alebo spracovávania ekologických výrobkov.
(9)  Geneticky modifikované organizmy (GMO) a výrobky vyrobené z GMO alebo s ich použitím sú nezlučiteľné s koncepciou ekologickej výroby a vnímaním ekologických výrobkov zo strany spotrebiteľov. Z tohto dôvodu by sa nemali používať v rámci ekologického poľnohospodárstva alebo spracovávania ekologických výrobkov. Kontaminácii ekologických semien, vstupov, krmiva a potravín by mali zabrániť primerané vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Spoločenstva založené na zásade prevencie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 187
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Vzhľadom na rastúce riziká kontaminácie ekologických semien, krmiva a potravín GMO a pri absencii vnútroštátnej legislatívy týkajúcej preventívnych opatrení a zodpovednosti by Komisia do 1. januára 2008 mala uverejniť návrh rámcovej smernice o preventívnych opatreniach na zabránenie kontaminácie GMO v potravinovom reťazci vrátane legislatívneho rámca pre pravidlá týkajúce sa zodpovednosti vo vzťahu ku kontaminácii GMO na základe zásady znečisťovateľ platí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Odôvodnenie 9 b (nové)
(9b)  Používanie syntetických výrobkov na ochranu rastlín je nezlučiteľné s ekologickou výrobou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Odôvodnenie 14
(14)  V úsilí zamedziť znečisteniu životného prostredia, najmä prírodných zdrojov, ako sú pôda a voda, by sa v rámci ekologickej živočíšnej výroby mal v zásade zabezpečiť úzky vzťah medzi takouto produkciou a pôdou, vhodné systémy viacročnej rotácie a kŕmenie dobytka produktmi z plodín ekologického poľnohospodárstva dopestovaných na hospodárstve samotnom alebo na susediacich ekologických hospodárstvách.
(14)  V úsilí zamedziť znečisteniu životného prostredia a nezvratnému poškodeniu kvality a dostupnosti prírodných zdrojov, ako sú pôda a voda, by sa v rámci ekologickej živočíšnej výroby mal v zásade zabezpečiť úzky vzťah medzi takouto produkciou a pôdou, vhodné systémy viacročnej rotácie a kŕmenie dobytka produktmi z plodín ekologického poľnohospodárstva dopestovaných na hospodárstve samotnom alebo na susediacich ekologických hospodárstvach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11
Odôvodnenie 15
(15)  Keďže ekologický chov dobytka predstavuje činnosť týkajúcu sa pôdy, zvieratá musia mať, kde je to možné, prístup na otvorené priestranstvá a pasienky.
(15)  Keďže ekologický chov dobytka predstavuje činnosť týkajúcu sa pôdy, zvieratá musia mať vždy, keď to klimatické a pôdne podmienky umožnia, prístup na otvorené priestranstvá a pasienky.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 12 a 158
Odôvodnenie 16
(16)  V rámci ekologického chovu dobytka je potrebné dodržiavať prísne normy týkajúce sa blaha zvierat, spĺňať druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat, a riadenie zdravia zvierat by malo byť založené na prevencii chorôb. V tomto ohľade treba venovať mimoriadnu pozornosť podmienkam ustajnenia, postupom živočíšnej výroby a hustote osadenia. Okrem toho je potrebné pri výbere plemien uprednostňovať pomaly rastúce druhy a brať do úvahy ich schopnosť prispôsobiť sa miestnym podmienkam. Vykonávacie pravidlá pre živočíšnu výrobu a produkciu akvakultúry zabezpečia súlad aspoň s ustanoveniami Európskeho dohovoru pre ochranu zvierat chovaných na hospodárske účely (T-AP) a jeho následnými odporúčaniami.
(16)  V rámci ekologického chovu dobytka je potrebné dodržiavať prísne normy týkajúce sa blaha zvierat, spĺňať druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat, a riadenie zdravia zvierat by malo byť založené na prevencii chorôb. V tomto ohľade treba venovať mimoriadnu pozornosť podmienkam ustajnenia, postupom živočíšnej výroby a hustote osadenia. Okrem toho je potrebné pri výbere plemien uprednostňovať dlho žijúce druhy, ktoré sú odolné voči chorobám a pomaly rastúce druhy a pôvodné miestne plemená a brať do úvahy ich schopnosť prispôsobiť sa miestnym podmienkam. Vykonávacie pravidlá pre živočíšnu výrobu by mali zabezpečiť súlad aspoň s ustanoveniami Európskeho dohovoru pre ochranu zvierat chovaných na hospodárske účely (T-AP) a jeho následnými odporúčaniami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13
Odôvodnenie 17
(17)  Systém ekologického chovu dobytka by sa mal zameriavať na kompletizáciu produkčných cyklov rôznych druhov dobytka s ekologicky chovanými zvieratami. Preto sa v rámci neho podporuje zvyšovanie genofondu ekologických zvierat, zlepšuje samostatnosť, a tým zabezpečuje rozvoj sektora.
(17)  Systém ekologického chovu dobytka by sa mal zameriavať na kompletizáciu produkčných cyklov rôznych druhov dobytka s ekologicky chovanými zvieratami. Preto by sa v rámci neho malo podporovať zvyšovanie genofondu ekologických zvierat, zlepšovať samostatnosť, a tým zabezpečiť a podporovať rozvoj sektora.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 159
Odôvodnenie 18
(18)  Až do prijatia pravidiel výroby Spoločenstva pre akvakultúru by členské štáty mali mať možnosť zabezpečiť uplatňovanie vnútroštátnych noriem, alebo v prípade ich absencie, súkromných noriem, akceptovaných alebo uznávaných členskými štátmi. V snahe zamedziť narušeniam vnútorného trhu by sa však od členských štátov malo vyžadovať vzájomné uznávanie výrobných noriem pre túto oblasť.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14
Odôvodnenie 22 a (nové)
(22a)  Vzhľadom na súčasnú rôznorodosť kultivačných postupov a postupov využívaných pri chove dobytka v rámci ekologického poľnohospodárstva by mali mať členské štáty možnosť uplatňovať na svojom území dodatočné, prísnejšie pravidlá ekologického poľnohospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15
Odôvodnenie 25
(25)  S cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť na celom trhu Spoločenstva je potrebné povinne uvádzať jednoduchý štandardizovaný odkaz v prípade všetkých ekologických výrobkov vyrobených v rámci Spoločenstva, a to aspoň tam, kde takéto výrobky nie sú označené logom Spoločenstva o ekologickej výrobe. Možnosť používať takýto odkaz by sa mala vzťahovať aj na ekologické výrobky dovážané z tretích krajín, ale bez toho, aby to bolo záväzné.
(25)  S cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť na celom trhu Spoločenstva je potrebné povinne uvádzať jednoduchý štandardizovaný odkaz v prípade všetkých ekologických výrobkov vyrobených v rámci Spoločenstva, dokonca aj v prípade, že takéto výrobky sú označené logom Spoločenstva o ekologickej výrobe. Normalizovaný referenčný kód by sa mal vzťahovať aj na ekologické výrobky dovážané z tretích krajín, a mal by jasne uvádzať pôvod výrobkov a možné rozdiely v uplatňovaní pravidiel ekologickej výroby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 170
Odôvodnenie 27 a (nové)
(27a)  Je potrebné, aby si členské štáty vytvorili vhodný právny rámec založený na zásade prevencie a zásade kto znečisťuje, ten platí, aby sa odstránilo riziko kontaminácie ekologických výrobkov geneticky modifikovanými organizmami Výrobcovia musia prijať všetky potrebné preventívne opatrenia, aby sa odstránilo akékoľvek riziko náhodnej alebo technicky nevyhnutnej kontaminácie geneticky modifikovaných organizmov. Prítomnosť GMO v ekologických výrobkoch je obmedzená výhradne na nepredvídateľné a technicky nevyhnutné množstvá do hodnoty 0,1 %.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17
Odôvodnenie 32
(32)  V prípade dovážaných výrobkov by sa pri posudzovaní rovnocennosti mali zohľadňovať medzinárodné normy uvedené v Codex Alimentarius.
(32)  V prípade dovážaných výrobkov by sa pri posudzovaní rovnocennosti mali zohľadňovať rovnaké výrobné normy ako tie, ktoré sa v Spoločenstve uplatňujú na ekologickú výrobu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18
Odôvodnenie 32 a (nové)
(32a)  Pravidlá pre dovoz ekologických výrobkov by sa mali považovať za vzor odborného prístupu na trh, ktorý výrobcom z tretích krajín umožňuje prístup na trh vysokej hodnoty za predpokladu, že títo výrobcovia dodržiavajú normy tohto trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19
Odôvodnenie 36
(36)  Opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. S prihliadnutím na skutočnosť, že právne predpisy o ekologickej výrobe sú dôležitým faktorom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, keďže úzko súvisia s rozvojom poľnohospodárskych trhov, je vhodné uviesť ich do súladu s existujúcimi legislatívnymi postupmi používanými na riadenie tejto politiky. Právomoci prenesené na Komisiu podľa tohto nariadenia sa musia preto vykonávať v súlade s postupom riadenia uvedeným v článku 4 rozhodnutia 1999/468/ES.
(36)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. S prihliadnutím na skutočnosť, že právne predpisy o ekologickej výrobe sú dôležitým faktorom v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, keďže úzko súvisia s rozvojom poľnohospodárskych trhov, je vhodné uviesť ich do súladu s existujúcimi legislatívnymi postupmi používanými na riadenie tejto politiky. Právomoci prenesené na Komisiu podľa tohto nariadenia sa musia preto vykonávať v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20
Článok 1 odsek 1 úvodná časť
1.  V tomto nariadení sa stanovujú hlavné ciele, zásady a pravidlá, ktorými sa riadi:
1.  Toto nariadenie poskytuje základ pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby a stanovuje hlavné ciele, zásady a pravidlá, ktorými sa riadia:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21
Článok 1 odsek 1 písmeno a)
a) výroba, umiestnenie na trh, dovoz, vývoz a kontroly ekologických výrobkov;
a) všetky štádiá výroby, výrobné metódy, spracovanie, distribúcia, umiestnenie na trh, dovoz, vývoz, inšpekcia a certifikácia ekologických výrobkov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 160
Článok 1 odsek 2 úvodná časť
Toto nariadenie sa uplatňuje na nasledujúce výrobky s pôvodom v poľnohospodárstve alebo akvakultúre, ak sú tieto určené výrobky na uvedenie na trh ako ekologické výrobky:
Toto nariadenie sa uplatňuje na nasledujúce výrobky s pôvodom v poľnohospodárstve, ak sú určené na uvedenie na trh ako ekologické výrobky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 161
Článok 1 odsek 2 písmeno c)
c) živé alebo nespracované produkty akvakultúry,
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 162
Článok 1 odsek 2 písmeno d)
d) spracované produkty akvakultúry, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu,
vypúšťa sa
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 179 a 153
Článok 1 odsek 2 písmeno e a) (nové)
ea) iné produkty, ako sú soľ, krmivo pre domáce zvieratá, vlna, konzervované ryby, kozmetika, potravinové doplnky a éterické oleje;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24
Článok 1 odsek 3 úvodná časť
3.  Toto nariadenie sa uplatňuje v rámci územia Európskeho spoločenstva pre ktoréhokoľvek prevádzkovateľa, ktorý sa zaoberá nasledujúcimi činnosťami:
3.  Toto nariadenie sa uplatňuje na každého prevádzkovateľa, ktorý sa zaoberá činnosťami v ktorejkoľvek fáze výroby, prípravy a distribúcie výrobkov vymenovaných v článku 1 ods. 2 vrátane:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25
Článok 1 odsek 3 písmeno b)
b) spracovanie potravín a krmív;
b) úpravou, spracovaním a prípravou potravín a krmív;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26
Článok 1 odsek 3 písmeno c)
c) balenie, označovanie a propagácia;
c) úpravou, balením, skladovaním, označovaním a propagáciou produktov ekologického poľnohospodárstva;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27
Článok 1 odsek 3 pododsek 2
Toto sa však nevzťahuje na činnosti verejného stravovania, závodné jedálne, zásobovanie inštitúcií potravinami, reštaurácie alebo iné podobné činnosti týkajúce sa potravinárskych služieb.
fa) činností verejného stravovania, závodných jedální, reštaurácií alebo iných podobných činností týkajúcich sa potravinárskych služieb.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28
Článok 2 písmeno a)
a) "Ekologická výroba" znamená metódy ekologickej výroby v rámci poľnohospodárskeho podniku, ako aj činnosti týkajúce sa ďalšieho spracovania, balenia a označovania výrobku, v súlade s hlavnými cieľmi, zásadami a pravidlami stanovenými v tomto nariadení;
a) "ekologická výroba" znamená metódy ekologickej výroby v rámci poľnohospodárskeho podniku, ako aj činnosti týkajúce sa ďalšieho spracovania, úpravy, balenia, balenia na prepravu, skladovania a označovania výrobku, v súlade s hlavnými cieľmi, zásadami a pravidlami stanovenými v tomto nariadení;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29
Článok 2 písmeno b)
b) "Ekologický výrobok" znamená poľnohospodársky výrobok pochádzajúci z ekologickej výroby;
b) "ekologický výrobok" znamená výrobok pochádzajúci z ekologickej výroby;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30
Článok 2 písmeno b a) (nové)
ba) "prevádzkovateľ" znamená majiteľ podniku, ktorý vykonáva činnosti v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a podlieha dozoru orgánov alebo kontrolných orgánov zodpovedných za ekologickú výrobu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 163
Článok 2 písmeno e)
e)  "Akvakultúra" znamená chov alebo kultiváciu vodných organizmov s použitím techník určených na zvýšenie produkcie nad rámec prirodzenej kapacity prostredia, pričom organizmy zostávajú majetkom fyzickej alebo právnickej osoby počas celého štádia chovu alebo kultivácie, až do zberu a aj počas zberu;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31
Článok 2 písmeno f)
f) "Konverzia" znamená prechodneekologického na ekologické poľnohospodárstvo;
f) "konverzia" znamená obdobie prechodu z konvenčného poľnohospodárstva na ekologické,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32
Článok 2 písmeno j)
j) "Príslušný orgán" znamená ústredný orgán členského štátu oprávnený organizovať úradné kontroly v oblasti ekologickej výroby alebo akýkoľvek iný orgán, na ktorý bola táto právomoc delegovaná, a prípadne aj príslušný orgán tretej krajiny;
j) "príslušný orgán" znamená orgán členského štátu oprávnený presadzovať ustanovenia tohto nariadenia a podrobné pravidlá, ktoré prijala Komisia na uplatňovanie tohto nariadenia, alebo akýkoľvek iný orgán, ktoré mu bola zverená čiastočná alebo úplná právomoc; patrí sem prípadne aj príslušný orgán tretej krajiny;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33
Článok 2 písmeno k)
k) "Kontrolný orgán" znamená nezávislú tretiu stranu, na ktorú príslušný orgán delegoval určité kontrolné úlohy;
k) "kontrolný orgán" znamená nezávislý orgán vykonávajúci inšpekciu, certifikáciou a sledovateľnosťou v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a podrobnými pravidlami prijatými Komisiou na jeho uplatňovanie, ktorý bol na tento účel uznaný a skontrolovaný zodpovedným orgánom; v prípade potreby zahŕňa aj rovnocenný orgán tretej krajiny, na ktorého uznanie sa uplatňujú osobitné pravidlá;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34
Článok 2 písmeno m)
m) "Značka zhody" znamená výrok o zhode s konkrétnym súborom noriem alebo iných normatívnych dokumentov vo forme značky;
m) "značka zhody" znamená výrok o súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z konkrétneho súboru noriem alebo iných normatívnych dokumentov vo forme značky;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35
Článok 2 písmeno r)
r) "Výrobky vyrobené s použitím GMO" znamená prídavné látky do potravín a krmív, látky určené na aromatizáciu, vitamíny, enzýmy, pomocné technologické látky, určité výrobky používané na výživu zvierat (podľa smernice 82/471/EHS), prípravky na ochranu rastlín, hnojivá a pomocné pôdne látky, získané vyživovaním organizmu surovinami, ktoré sú úplne alebo z časti GMO;
r) "výrobky vyrobené s použitím GMO" znamenajú výrobky odvodené použitím GMO ako posledných živých organizmov vo výrobnom procese, ktoré však neobsahujú GMO, nepozostávajú z nich ani z nich nie sú vyrobené;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36
Článok 2 písmeno v a) (nové)
va) "zelené hnojivo" znamená plodiny, ktoré môžu obsahovať divoko rastúce rastliny a burinu a ktoré sa pridávajú do pôdy na účely zlepšenia jej kvality.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37
Článok 2 písmeno v b) (nové)
vb) "veterinárna liečba" znamená všetky preventívne a liečebné opatrenia na liečenie chorého zvieraťa alebo skupiny chorých zvierat trpiacich určitou chorobou v súlade s predpisom a počas obmedzeného obdobia;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38
Článok 2 písmeno v c) (nové)
vc) pojem "syntetický" sa vzťahuje na výrobky vyrobené chemickými a priemyselnými postupmi vrátane všetkých výrobkov, ktoré sa nevyskytujú v prírode, a napodobenín výrobkov z prírodných zdrojov okrem výrobkov extrahovaných z prírodných surovín alebo zmenených jednoduchými chemickými postupmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 195
Článok 2 písmeno vd) (nové)
vd) "týkajúci sa pôdy", znamená chov týkajúci sa pôdy má tieto tri povinnosti:
- zabezpečuje, aby zvieratá nachádzajúce sa na farme mali prístup na otvorené priestranstvá;
- zabezpečuje celkové alebo čiastočné rozhadzovanie ich výkalov;
- zabezpečuje celú alebo podstatnú časť ich krmiva;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 180
Článok 3 odsek -1 (nový)
(-1) Cieľom tohto nariadenia je:
a) posilnenie trvalo udržateľného rozvoja systémov ekologického poľnohospodárstva a celého reťazca s ekologickými potravinami a krmivami;
(b) zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami a spravodlivej súťaže medzi všetkými výrobcami ekologických výrobkov;
c) zavedenie spoľahlivých pravidiel pre systémy ekologickej výroby vrátane kontroly, certifikácie a označovania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39
Článok 3 úvodná časť
Systém ekologickej výroby sleduje tieto ciele:
1.  Metóda ekologickej výroby sleduje tieto ciele:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40
Článok 3 písmeno a) úvodná časť
a) prostredníctvom praktického a ekonomicky životaschopného systému riadenia poľnohospodárstva zavedenie výroby širokej škály výrobkov metódami, ktoré:
a) prostredníctvom systému založeného na výrobe udržateľnej z environmentálneho a sociálno-hospodárskeho hľadiska zavedenie výroby širokej škály výrobkov metódami, ktoré:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41
Článok 3 písmeno a) bod (i)
(i) minimalizujú negatívne účinky na životné prostredie;
(i) minimalizujú negatívne účinky na životné prostredie a klímu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42
Článok 3 písmeno a) bod (i a) (nový)
(ia) zabezpečujú trvácnu rovnováhu medzi pôdou, vodou, rastlinami a živočíchmi;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43
Článok 3 písmeno a) bod (ii)
(ii) zachovávajú a zvyšujú vysokú úroveň biologickej diverzity na farmách a v priľahlých oblastiach;
(ii) zachovávajú a zvyšujú vysokú úroveň biologickej a genetickej diverzity na farmách a tým ajich priľahlých oblastiach, pričom osobitnú pozornosť venujú zachovaniu miestnych adaptovaných odrôd a pôvodných plemien;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44
Článok 3 písmeno a) bod (iii)
(iii) chránia v čo možno najväčšej miere prírodné zdroje, ako je voda, pôda, ekologické látky a vzduch;
(iii) čo najrozumnejšie využívajú možné prírodné zdroje (vodu, pôdu a vzduch) a poľnohospodárske vstupy (energiu, prípravky na ochranu rastlín, výživové zložky);
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45
Článok 3 písmeno a) bod (iv)
(iv) dodržiavajú vysoké normy v oblasti blaha zvierat, a najmä spĺňajú druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat.
(iv) dodržiavajú vysoké normy v oblasti zdravia a blaha zvierat a najmä spĺňajú druhovo špecifické behaviorálne potreby zvierat.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46
Článok 3 písmeno a) bod (iv a) (nový)
(iva) prispievajú k zachovaniu tradičných postupov prípravy kvalitných potravinových výrobkov a k vylepšovaniu malých rodinných hospodárstiev a podnikov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47
Článok 3 písmeno b)
b) zavedenie výroby potravín a iných poľnohospodárskych produktov zodpovedajúcich dopytu spotrebiteľa po tovaroch vyrábaných s použitím prírodných procesov alebo procesov porovnateľných s prírodnými procesmi, ako aj v prírode sa vyskytujúcich látok.
b) zavedenie výroby potravín a iných poľnohospodárskych produktov zodpovedajúcich dopytu spotrebiteľa po tovaroch vyrábaných s použitím prírodných procesov alebo fyzikálnych procesov porovnateľných s prírodnými procesmi, ako aj v prírode sa vyskytujúcich látok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48
Článok 4 písmeno a)
a)  Využívanie živých organizmov a mechanických výrobných metód sa uprednostňuje pred používaním syntetických materiálov;
a) využívajú sa len živé organizmymechanické výrobné metódy, používanie syntetických materiálov a výrobných metód s využitím syntetických materiálov je povolené iba v súlade s článkom 16;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49
Článok 4 písmeno a a) (nové)
aa) biologické a mechanické výrobné metódy sa uprednostnia pred využívaním vonkajších vstupov, ako sú syntetické materiály;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50
Článok 4 odsek 1 písmeno b)
b)  Prírodné látky sa uprednostňujú pred používaním chemicky syntetizovaných látok, ktoré sa môžu používať iba v prípade, že prírodné látky nie sú komerčne dostupné;
b) ak sú potrebné vonkajšie vstupy, používajú sa prírodné látky, minerály a ekologicky vyrábané suroviny; chemicky upravované alebo syntetizované látky sa musia prísne obmedziť na výnimočné prípady a môžu sa používať iba v prípade, že prírodné látky nie sú komerčne dostupné, a musia byť osobitne povolené v súlade s článkom 11;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51
Článok 4 písmeno c)
c)  GMO a výrobky vyrobené z GMO alebo s ich použitím sa nemôžu používať, s výnimkou veterinárnych liečiv;
c)  GMO a výrobky vyrobené z GMO alebo s ich použitím sa nepoužívajú;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52
Článok 4 písmeno c a) (nové)
ca) nesmie sa používať ionizujúce žiarenie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 172
Článok 4 písmeno c b) (nové)
cb) je potrebné vyhnúť sa náhodnej kontaminácii spôsobenej blízkosťou výrobných oblastí používajúcich GMO.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53
Článok 4 písmeno d)
d)  Pravidlá ekologickej výroby sa prispôsobujú miestnym podmienkam, stupňom rozvoja a špecifickým postupom živočíšnej výroby pri zachovaní spoločnej koncepcie ekologickej výroby.
d) pravidlá ekologickej výroby sa prispôsobujú miestnym podmienkam, stupňom rozvoja a špecifickým postupom živočíšnej výroby pri zachovaní cieľov a zásad ekologickej výroby;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54
Článok 4 písmeno d a) (nové)
da) ekologická výroba zaručuje kvalitu výrobkov, ich integritu a sledovateľnosť v rámci celého potravinového reťazca;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55
Článok 4 písmeno d b) (nové)
db) ekologická výroba je sociálne, environmentálne a hospodársky udržateľná činnosť;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56
Článok 4 písmeno d c) (nové)
dc) plodiny sa nepestujú hydroponicky ani žiadnou inou formou nesúvisiacou s pôdou a takouto formou sa neuskutočňuje ani chov dobytka;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 182
Článok 4 písmeno d d) (nové)
dd) ekologická výroba udržuje a zabezpečuje zamestnanosť, umožňuje poľnohospodárom a spotrebiteľom vytvoriť sociálnu dohodu pre trvalo udržateľné postupy, umožňuje výrobu a spotrebu kvalitných potravín vrátane súboru opatrení na ochranu prírody, trvalo udržateľnú výrobu a uvádzanie výrobkov na trh v blízkom okolí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57
Článok 5 písmeno a)
a)  V rámci poľnohospodárstva sa zachováva a zvyšuje úrodnosť pôdy, zabezpečuje prevencia a boj proti erózii pôdy, minimalizuje znečistenie;
a) v rámci poľnohospodárstva sa zachováva a zvyšuje životnosť a úrodnosť pôdy, zabezpečuje prevencia a boj proti erózii pôdy a minimalizuje znečistenie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58
Článok 5 písmeno a a) (nové)
aa) poľnohospodárstvo zachováva a vytvára zamestnanosť a tak prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju vidieka;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59
Článok 5 písmeno c)
c)  Minimalizuje sa využívanie neobnoviteľných zdrojov a vstupy nepochádzajúce z poľnohospodárstva;
c) minimalizuje sa využívanie neobnoviteľných zdrojov a vstupy nepochádzajúce z poľnohospodárstva; treba podporiť využitie obnoviteľnej energie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60
Článok 5 písmeno f)
f)  Rastliny sú primárne vyživované prostredníctvom pôdneho ekosystému;
f) rastliny sú primárne vyživované prostredníctvom pôdneho ekosystému; treba preto uplatniť postupy dobrého pôdneho manažmentu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61
Článok 5 písmeno g)
g)  Zachovanie zdravia živočíchov a rastlín je založené na preventívnych technikách, vrátane výberu vhodných plemien a odrôd;
g) zachovanie zdravia rastlín je založené na preventívnych technikách vrátane výberu vhodných plemien a odrôd, rotácie plodín, striedania pestovaných plodín, podpory prirodzených nepriateľov škodcov a rozvoja prirodzenej odolnosti proti škodcom a chorobám;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62
Článok 5 písmeno g a) (nové)
ga) zachovanie zdravia živočíchov sa zakladá na podpore prirodzenej imunity a zdravia živočíchov, ako aj na výbere vhodných plemien a postupov živočíšnej výroby;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63
Článok 5 písmeno h)
h)  Krmivo pre dobytok pochádza primárne z hospodárstva, na ktorom sa zvieratá chovajú, alebo je vyrobené v spolupráci s inými ekologickými hospodárstvami v tom istom regióne;
h) krmivo pre dobytok pochádza prednostne z hospodárstva, na ktorom sa zvieratá chovajú, alebo je vyrobené v spolupráci s inými ekologickými hospodárstvami, pričom hustota hospodárskych zvierat je obmedzená, aby sa zabezpečila integrácia riadenia chovu dobytka a výroby plodín;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64
Článok 5 písmeno k)
k)  Plemená sa vyberajú s uprednostňovaním pomaly rastúcich kmeňov, so zreteľom na schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám alebo zdravotným problémom;
k) plemená sa vyberajú s uprednostňovaním pomaly rastúcich, dlho žijúcich kmeňov a pôvodných miestnych plemien a so zreteľom na schopnosť zvierat prispôsobiť sa miestnym podmienkam, ich životaschopnosť a odolnosť voči chorobám alebo zdravotným problémom;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65
Článok 5 písmeno l)
l)  Ekologické živočíšne krmivo pozostáva predovšetkým z poľnohospodárskych zložiek z ekologického poľnohospodárstva a z prírodných nepoľnohospodárskych látok;
l) ekologické živočíšne krmivo pozostáva z poľnohospodárskych zložiek z ekologického poľnohospodárstva a z prírodných nepoľnohospodárskych látok a spĺňa osobitné požiadavky týkajúce sa výživy dobytka v príslušných vývojových štádiách; výnimky sa musia povoliť v súlade s článkom 11.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 196
Článok 5 písmeno m)
m)  Používajú sa postupy živočíšnej výroby posilňujúce imunitný systém a prirodzenú obranu pred chorobami;
m) používajú sa postupy živočíšnej výroby posilňujúce imunitný systém a prirodzenú obranu pred chorobami, najmä vďaka pravidelnému pohybu a prístupu na otvorené priestranstvá a pasienky zakaždým, keď to klimatické podmienky a stav pôdy dovolia;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66
Článok 5 písmeno n)
n)  V rámci akvakultúrnej produkcie sa minimalizuje negatívny účinok na vodné prostredie;
n) v rámci akvakultúrnej produkcie sa zachováva biodiverzita a kvalita prírodného vodného ekosystému a minimalizujú sa negatívne účinky na vodné a suchozemské ekosystémy;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67
Článok 6 názov
Zásady uplatniteľné na spracovanie
Zásady uplatniteľné na spracovanie a prípravu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68
Článok 6 úvodná časť
Okrem celkových zásad uvedených v článku 4 sa v rámci výroby spracovaných ekologických krmív a potravín uplatňujú nasledujúce zásady:
Okrem cieľov a celkových zásad uvedených v článku 4 sa v rámci výroby a prípravy spracovaných ekologických krmív a potravín vrátane vymedzenia pojmov a možných zmien v prílohách uplatňujú tieto zásady:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69
Článok 6 písmeno a)
a)  Ekologické potraviny a krmivá sa vyrábajú najmä z poľnohospodárskych zložiek, ktoré sú ekologické, s výnimkou prípadov komerčnej nedostupnosti ekologickej zložky;
a) ekologické potraviny a krmivá sa vyrábajú z poľnohospodárskych zložiek, ktoré sú ekologické, s výnimkou prípadov komerčnej nedostupnosti ekologickej zložky;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70
Článok 6 písmeno b)
b)  Doplnkové látky a prípravky na spracovanie sa používajú v minimálnom rozsahu a iba v prípade zásadnej technologickej potreby;
b) doplnkové látky a prípravky na spracovanie sa používajú v minimálnom rozsahu a iba v prípade zásadnej technologickej alebo výživovej potreby a prípade, že je ich použitie povolené v súlade s postupom uvedeným v článku 15;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71
Článok 6 písmeno c a) (nové)
ca) potraviny sa starostlivo spracujú takým spôsobom, aby sa zaručila integrita ekologických potravín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72
Článok 7 odsek 1 pododsek 1
Celá komerčná časť poľnohospodárskeho podniku sa riadi v súlade s požiadavkami uplatniteľnými na ekologickú výrobu alebo konverziu na ekologickú výrobu.
Celý poľnohospodársky podnik sa riadi v súlade s požiadavkami uplatniteľnými na ekologickú výrobu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 184
Článok 7 odsek 2 pododsek 1
2.  Ak hospodári majú informácie o prítomnosti GMO a výrobkov vyrobených z GMO na základe údajov uvedených na akomkoľvek štítku sprevádzajúcom daný výrobok alebo informácií z akéhokoľvek iného sprievodného dokumentu, vyžaduje sa od nich tieto GMO alebo výrobky z nich vyrobené nepoužívať.
2.  Od poľnohospodárov sa vyžaduje, aby nepoužívali GMO alebo výrobky vyrobené z alebo s použitím GMO.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75
Článok 7 odsek 2 pododsek 2
V prípade, že hospodári používajú na výrobu ekologických potravín alebo krmív výrobky zakúpené od tretích strán, od predávajúceho vyžadujú potvrdenie o tom, že dodané výrobky neboli vyrobené s použitím GMO.
V prípade, že hospodári alebo akíkoľvek iní poskytovatelia ekologických výrobkov používajú na výrobu ekologických potravín alebo krmív výrobky zakúpené od tretích strán, od predávajúceho musia vyžadovať potvrdenie o tom, že dodané výrobky neboli vyrobené z GMO alebo s použitím GMO a že neobsahujú GMO ani z nich nepozostávajú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76
Článok 7 odsek 2 pododsek 2 a (nový)
V prípade náhodnej alebo technicky nevyhnutnej kontaminácie GMO musia prevádzkovatelia poskytnúť dôkaz o tom, že prijali všetky opatrenia potrebné na zabránenie takejto kontaminácii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77
Článok 8 odsek 1 písmeno b)
b)  Úrodnosť a biologická aktivita pôdy sa zachováva a zvyšuje viacročnou rotáciou plodín, vrátane čerstvého hnoja, rozhadzovania hnoja a ekologických materiálov z ekologických hospodárstiev;
b) úrodnosť a biologická aktivita pôdy sa zachováva a zvyšuje viacročnou rotáciou plodín vrátane čerstvého hnoja, používaním výkalov zo živočíšneho chovu a ekologických materiálov z ekologických hospodárstiev, pokiaľ možno kompostovaných;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78
Článok 8 odsek 1 písmeno h)
h)  Používanie akýchkoľvek schválených syntetických látok podlieha podmienkam a obmedzeniam, pokiaľ ide o plodiny, na ktoré sa môžu používať, spôsob použitia, dávkovanie, lehoty použitia a kontakt s plodinou;
h) používanie akýchkoľvek schválených syntetických látok podlieha prísnym podmienkam a obmedzeniam, pokiaľ ide o plodiny, na ktoré sa môžu používať, spôsob použitia, dávkovanie, lehoty použitia a kontakt s plodinou;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 185
Článok 8 odsek 1 písmeno i)
(i)  Môže sa používať iba ekologicky vyprodukované osivo a množiteľský materiál. Na tento účel sa materská rastlina v prípade osiva a rodičovská rastlina v prípade vegetatívneho množiteľského materiálu pestuje v súlade s pravidlami uvedenými v tomto nariadení počas obdobia aspoň jednej generácie alebo v prípade viacročných plodín počas dvoch vegetačných období.
i)  Môže sa používať iba ekologicky vyprodukované osivo a množiteľský materiál, v ktorom sa preukázala neprítomnosť GMO. Na tento účel sa materská rastlina v prípade osiva a rodičovská rastlina v prípade vegetatívneho množiteľského materiálu pestuje v súlade s pravidlami uvedenými v tomto nariadení počas obdobia aspoň jednej generácie alebo v prípade viacročných plodín počas dvoch vegetačných období.
V prípade nedostupnosti ekologicky rozmnožovaných semien sú možné výnimky podľa pravidiel ustanovených v článku 11 prílohy XX [so zreteľom na nariadenie č. (ES) č. 1452/2003] za predpokladu, že tieto semená nie sú žiadnym spôsobom kontaminované GMO.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79
Článok 9 písmeno b) bod (iii)
iii)  Dobytok má trvalý prístup do oblasti voľného výbehu, prednostne na pastviny, a to vždy, keď to umožňuje počasie a stav pôdy;
(iii) dobytok má trvalý prístup na otvorené priestranstvá, prednostne na pastviny, a to vždy, keď to umožňuje počasie a stav pôdy, ak právne predpisy Spoločenstva nestanovia obmedzenia a povinnosti týkajúce sa ochrany ľudského zdravia a zdravia zvierat; Komisia a členské štáty zabezpečia, aby tieto obmedzenia a povinnosti neviedli k utrpeniu zvierat alebo k strate trhov pre ekologické výrobky;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80
Článok 9 písmeno b) bod (iv)
(iv)  Je potrebné obmedziť počet kusov dobytka v záujme minimalizovania nadmerného spásania, rozdupania pôdy, erózie alebo znečistenia spôsobeného zvieratami alebo v dôsledku rozhadzovaním ich hnoja;
(iv) je potrebné obmedziť počet kusov dobytka v záujme minimalizovania nadmerného spásania, rozdupania pôdy, erózie alebo znečistenia spôsobeného zvieratami alebo v dôsledku rozširovania ich výkalov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81
Článok 9 písmeno b) bod (v)
(v)  Ekologický dobytok sa chová oddelene alebo ľahko oddeliteľne od ostatného dobytka;
(v) ekologický dobytok sa chová oddelene od ostatného dobytka;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 186
Článok 9 písmeno b) bod vi)
(vi)  Zakazuje sa priväzovanie alebo izolácia dobytka, pokiaľ to nie je u jednotlivých zvierat opodstatnené na obmedzenú dobu z dôvodov bezpečnosti, blaha zvierat alebo z veterinárnych dôvodov;
vi)  Zakazuje sa priväzovanie alebo izolácia dobytka, pokiaľ to nie je u jednotlivých zvierat opodstatnené na obmedzenú dobu z dôvodov bezpečnosti, blaha zvierat alebo z veterinárnych dôvodov; príslušný orgán alebo subjekt poverený príslušným orgánom však môže povoliť výnimky v prípade, že je dobytok uviazaný v budovách, ktoré boli postavené pred 24. augustom 2000 alebo v malých hospodárstvach, kde nie je možné, aby bol držaný v skupinách, ktoré vyhovujú jeho požiadavkám a návykom, pokiaľ má prístup na pastvu najmenej dvakrát za týždeň, otvorený výbeh alebo priestory na voľný pohyb a pokiaľ chov prebieha v súlade s požiadavkami na blaho zvieraťa, používa sa kvalitná podstieľka a chov je riadený individuálne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82
Článok 9 písmeno b) bod (x)
(x)  Úle a materiály používané pri chove včiel sú vyhotovené z prírodných materiálov;
(x) úle a materiály používané pri chove včiel sú vyhotovené z materiálov, ktoré preukázateľne nemajú nepriaznivý vplyv na okolité životné prostredie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 83
Článok 9 písmeno c) bod (i)
(i)  Reprodukcia sa nevyvoláva hormonálnou liečbou, pokiaľ nejde o liečbu porúch reprodukcie;
(i) reprodukcia by v zásade mala byť založená na prírodných metódach. Umelé oplodňovanie je však prípustné. Iné formy umelej alebo asistovanej reprodukcie (napríklad prenos embryí) sa nepoužívajú;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84
Článok 9 písmeno c) bod (ii)
(ii)  Klonovanie a prenos embryí sa nepoužíva;
(ii) techniky chovu využívajúce genetické inžinierstvo, klonovanie a prenos embryí sa nepoužívajú;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85
Článok 9 písmeno d) bod (i)
(i)  Dobytok sa kŕmi ekologickým krmivom, ktoré môže obsahovať časti krmiva z jednotiek hospodárstva v štádiu konverzie na ekologické poľnohospodárstvo. Toto krmivo spĺňa požiadavky týkajúce sa výživy zvierat v rôznych štádiách ich vývoja;
(i) dobytok sa kŕmi ekologickým krmivom, aby sa splnili požiadavky týkajúce sa výživy zvierat v rozličných štádiách ich vývoja; možné sú výnimky, ako stanovuje príloha XX, vymedzujúce percentuálny podiel krmiva, ktoré sa môže použiť z hospodárstiev v štádiu konverzie na ekologické poľnohospodárstvo;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86
Článok 9 písmeno d) bod (ii)
(i)  Zvieratá majú trvalý prístup na pastviny alebo prístup k vlákninám;
(i) zvieratá majú trvalý prístup na pastviny alebo prístup k vlákninám, pokiaľ to nie je vylúčené z veterinárnych dôvodov, čo posúdia príslušné orgány alebo veterinárny lekár, ktorý sa o zvieratá stará;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87
Článok 9 písmeno e) bod (ii)
(ii)  Ohniská chorôb sa liečia okamžite, s cieľom zamedziť utrpeniu zvierat, v prípade potreby sa môžu používať alopatické výrobky, vrátane antibiotík tam, kde je používanie fytoterapeutických, homeopatických a iných výrobkov, nevhodné.
(ii) prepuknuté choroby sa liečia okamžite s cieľom zamedziť utrpeniu zvierat; v prípade potreby a za prísnych podmienok (je stanovený maximálny počet liečob pripadajúcich na jedno zviera a dĺžka ochrannej lehoty) sa môžu používať syntetické chemické alopatické veterinárne lieky vrátane antibiotík tam, kde je používanie fytoterapeutických, homeopatických a iných výrobkov, nevhodné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 165
Článok 10
Článok 10
Pravidlá produkcie v oblasti akvakultúry
1.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 a na základe hlavných cieľov a zásad uvedených v hlave II stanoví pravidlá produkcie, vrátane pravidiel konverzie, ktoré sú uplatniteľné na ekologickú akvakultúru.
2.  Až do prijatia pravidiel uvedených v odseku 1 sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá, alebo v prípade ich absencie súkromné normy prijaté alebo uznávané členskými štátmi za predpokladu, že sú v nich stanovené rovnaké hlavné ciele a zásady, ako tie, ktoré sú uvedené v hlave II.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 89
Článok 11 odsek 1 úvodná časť
1.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 a na základe hlavných cieľov a zásad uvedených v hlave II, stanoví osobitné kritériá schvaľovania týchto produktov a látok, ktoré sa môžu používať v rámci ekologického poľnohospodárstva:
1.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a na základe hlavných cieľov a zásad uvedených v hlave II, stanoví osobitné kritériá schvaľovania týchto produktov a látok, ktoré sa môžu používať v rámci ekologického poľnohospodárstva:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90
Článok 11 odsek 1 písmeno e)
e) čistiace materiály;
e) čistiace, hygienické a dezinfekčné materiály;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91
Článok 11 odsek 1 písmeno f)
f) ostatné látky.
f) ostatné látky, ako napríklad vitamíny, mikroorganizmy a posilňujúce prípravky pre rastliny.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92
Článok 11 odsek 2 a (nový)
2a.  Komisia zabezpečí transparentné postupy, pokiaľ ide o uplatňovanie, dokumentáciu, prehodnotenie, hodnotenie a účinné rozhodovanie. Poskytuje usmernenie členským štátom, ktoré o to požiadajú, a využíva odborné poznatky z oblasti ekologického poľnohospodárstva a potravín. Zainteresované strany majú možnosť zapojiť sa do postupu hodnotenia určitých výrobkov a látok s cieľom zaradiť ich do pozitívneho zoznamu. Žiadosti o zmenu a doplnenie zoznamu alebo stiahnutie zo zoznamu, ako aj rozhodnutia v týchto veciach, sa uverejnia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93
Článok 11 odsek 2 b (nový)
2b.  Na prípravky na ochranu rastlín sa uplatňujú tieto pravidlá:
(i) ich používanie musí byť nevyhnutné na ochranu pred škodlivým organizmom alebo určitou chorobou, proti ktorým ešte nie sú k dispozícii iné biologické, fyzikálne alebo šľachtiteľské alternatívy alebo kultivačné postupy, prípadne iné účinné postupy;
(ii) produkty iného ako rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho alebo minerálneho pôvodu, ktoré nie sú identické so svojou prírodnou formou, možno schváliť, len ak podmienky ich použitia znemožňujú akýkoľvek priamy kontakt s jedlými časťami plodiny;
(iii) ich používanie je dočasné a Komisia spresní termín, dokedy sa toto používanie postupne ukončí alebo obnoví;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 94
Článok 11 odsek 2 c (nový)
2c.  Mäsokostná múčka sa nepoužíva na kŕmenie zvierat určených na produkciu potravín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95
Článok 12 písmeno c)
c)  Mlieko a mliečne výrobky od predtým neekologických mliečnych zvierat sa môžu predávať ako ekologické po uplynutí obdobia, ktoré sa stanoví v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2;
c) mlieko a mliečne výrobky od predtým neekologických mliečnych zvierat a ďalšie produkty, ako mäso, vajcia a med, sa môžu predávať ako ekologické po uplynutí obdobia, ktoré sa stanoví v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96
Článok 13 odsek 3
3.  Hexán a ostatné ekologické rozpúšťadlá sa nesmú používať.
3.  Hexán a chemické rozpúšťadlá sa nesmú používať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 189
Článok 13 odsek 4 pododsek 1
Ak hospodári majú informácie o prítomnosti GMO a výrobkov vyrobených z GMO na základe údajov uvedených na akomkoľvek štítku sprevádzajúcom daný výrobok alebo informácií z akéhokoľvek iného sprievodného dokumentu, vyžaduje sa od nich tieto GMO alebo výrobky z nich vyrobené nepoužívať.
Od výrobcov krmív sa vyžaduje nepoužívať GMO alebo výrobky vyrobené z GMO alebo využitím GMO; prevádzkovatelia prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabránili akejkoľvek kontaminácii GMO, a poskytnú dôkaz o tom, že k žiadnej kontaminácii nedošlo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 156
Článok 14 odsek 1 písmeno a)
a) aspoň 95 % hmotnosti zložiek poľnohospodárskeho pôvodu výrobku má ekologický charakter;
a) aspoň 95 % hmotnosti zložiek poľnohospodárskeho pôvodu výrobku má ekologický charakter, ak sú v ňom obsiahnuté; pre výrobky obsahujúce viac ako 5 % rýb, morských rias, vína alebo octu by sa však mali stanoviť osobitné pravidlá;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 99
Článok 14 odsek 1 písmeno b)
b)  Zložky nepoľnohospodárskeho pôvodu a pomocné spracovateľské látky sa môžu používať iba vtedy, ak boli schválené podľa článku 15;
b) iba prídavné látky, pomocné spracovateľské látky, dochucovadlá, voda, soľ, prípravky z mikroorganizmov a enzýmov, minerály, stopové prvky, vitamíny, aminokyseliny a iné mikroživiny sa môžu používať v potravinách určených na osobitné nutričné použitie za predpokladu, že boli povolené podľa článku 15;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 100
Článok 14 odsek 1 písmeno c)
c)  Neekologické poľnohospodárske zložky sa môžu používať iba vtedy, ak boli schválené podľa článku 15.
c) neekologické poľnohospodárske zložky sa môžu používať iba vtedy, ak boli povolené podľa článku 15 alebo dočasne povolené členským štátom;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 101
Článok 14 odsek 1 písmeno c a) (nové)
ca) ekologická zložka nesmie byť prítomná zároveň s rovnakou zložkou z neekologického zdroja alebo z podniku v konverzii;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 102
Článok 14 odsek 1 písmeno c b) (nové)
cb) potraviny vyrobené z plodín zozbieraných v podniku v konverzii môžu obsahovať len jednu zložku poľnohospodárskeho pôvodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 103
Článok 14 odsek 2
2.  Extrakcia, spracovanie a skladovanie ekologických potravín sa vykonáva opatrne, s cieľom zamedziť strate vlastností zložiek. Nepoužívajú sa látky a techniky obnovujúce tieto vlastnosti alebo korigujúce dôsledky nedbalosti pri spracovávaní týchto produktov.
2.  Extrakcia, úprava, preprava, spracovanie, skladovanie a predaj ekologických potravín sa vykonáva opatrne s cieľom zamedziť strate vlastností zložiek a produktov. Nepoužívajú sa látky a techniky obnovujúce tieto vlastnosti alebo korigujúce dôsledky nedbalosti pri spracovávaní týchto produktov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 190
Článok 14 odsek 3 pododsek 1
3.  Ak spracovatelia majú informácie o prítomnosti GMO a výrobkov vyrobených z GMO na základe údajov uvedených na akomkoľvek štítku sprevádzajúcom daný výrobok alebo informácií z akéhokoľvek iného sprievodného dokumentu, vyžaduje sa od nich tieto GMO alebo výrobky z nich vyrobené nepoužívať.
3.  Od spracovateľov sa vyžaduje nepoužívať GMO alebo výrobky vyrobené z GMO alebo využitím GMO; prevádzkovatelia prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabránili akejkoľvek kontaminácii GMO, a poskytnú dôkaz o tom, že k žiadnej kontaminácii nedošlo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 105
Článok 14 odsek 3 a (nový)
3a.  Extrakcia, spracovanie a skladovanie ekologických potravinárskych výrobkov sa vykonáva tak, aby bolo zaručené oddelenie v priestore a čase od ostatných, neekologických druhov výroby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 106
Článok 14 odsek 3 b (nový)
3b.  Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť prísnejšie pravidlá pre výrobu spracovaných potravín pod podmienkou, že takéto pravidlá sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a nebránia voľnému pohybu výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, ani ho neobmedzujú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 107
Článok 15 odsek 3 a (nový)
3a.  Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť prísnejšie pravidlá pre používanie určitých výrobkov a látok pri spracovaní pod podmienkou, že takéto pravidlá sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a nebránia voľnému pohybu výrobkov, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, ani ho neobmedzujú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 108
Článok 16 odsek 2 písmeno b a) (nové)
ba) v prípade, ak právne predpisy Spoločenstva ukladajú obmedzenia a povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia ľudí a zvierat;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109
Článok 16 odsek 2 písmeno h)
h)  V prípade obmedzení a povinností týkajúcich sa ochrany zdravia ľudí a zvierat uložených na základe právnych predpisov Spoločenstva.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 110
Článok 16 odsek 2 pododseky 1 a a 1 b (nové)
Výnimky sa podľa potreby udeľujú na obmedzené obdobie a vychádzajú z rozvojového plánu pre daný región alebo hospodárstvo s cieľom vyriešiť príslušný problém.
Informácie o poskytovaní výnimiek podľa tohto článku sa sprístupnia verejnosti a prehodnotia aspoň každé 3 roky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 111
Článok 17 odsek 1 pododsek 1 a (nový)
V prípade spracovaných výrobkov sa tieto pojmy môžu používať iba ak:
a) sa pri určení a označovaní výrobkov aspoň 95 % hmotnosti zložiek poľnohospodárskeho pôvodu vyrába ekologickým spôsobom a všetky základné zložky sa vyrábajú ekologicky;
b) sú v zozname zložiek informácie o ekologických zložkách poskytované rovnakým spôsobom a za použitia rovnakej farby, veľkosti písma a štýlu ako ostatné informácie v zozname zložiek. Tieto výrobky sa neoznačujú logom, ktoré by uvádzalo, že ide o ekologickú výrobu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 112
Článok 17 odsek 2
2.  Pojmy uvedené v prílohe 1, ich odvodeniny alebo zdrobneniny, samostatne alebo v kombinácii, sa nesmú používať nikde v Spoločenstve, ani v žiadnom jazyku Spoločenstva na označovanie a propagovanie výrobku, ktorý nebol vyrobený, kontrolovaný alebo dovezený v súlade s týmto nariadením, pokiaľ sa tieto pojmy jasne nespájajú s poľnohospodárskou výrobou.
2.  Pojmy uvedené v prílohe 1, ich odvodeniny alebo zdrobneniny, samostatne alebo v kombinácii alebo implicitne, sa nesmú používať nikde v Spoločenstve, ani v žiadnom jazyku Spoločenstva na označovanie a propagovanie výrobku, ktorý nebol vyrobený alebo dovezený, kontrolovaný a certifikovaný v súlade s týmto nariadením, pokiaľ sa tieto pojmy jasne nespájajú s ekologickou poľnohospodárskou výrobou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 171
Článok 17 odsek 3
3.  Pojmy uvedené v prílohe 1, ich odvodeniny alebo zdrobneniny, samostatne alebo v kombinácii, sa nemôžu používať pre výrobok, ktorý je označený štítkom, na ktorom je uvedené, že obsahuje GMO, je zložený z GMO alebo je vyrobený z GMO.
3.  Pojmy uvedené v prílohe 1, ich odvodeniny alebo zdrobneniny, samostatne alebo v kombinácii, sa nesmú používať pre výrobok, ktorý je označený štítkom, na ktorom je uvedené, že obsahuje GMO, že je zložený z GMO alebo že je vyrobený z GMO, či pomocou GMO, alebo ak je dokázané, že GMO kontaminovali použitý výrobok, zložku alebo potravinu, alebo na označenie výrobku, ktorý GMO náhodne kontaminovali do hodnoty vyššej ako je zistiteľná hranica 0,1 %.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 114
Článok 17 odsek 4
4.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto článkom.
4.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto článkom a na zabránenie neoprávnenému používaniu pojmov uvedených v tomto článku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 115
Článok 18 odsek 1 písmeno a)
a) kódové číslo uvedené v článku 22 ods. 7 orgánu oprávneného vykonávať kontroly, ktorým prevádzkovateľ podlieha;
a) kódové číslo uvedené v článku 22 ods. 7 subjektu alebo orgánu oprávneného vykonávať kontroly, certifikáciu a inšpekciu, ktorým prevádzkovateľ podlieha;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 116
Článok 18 odsek 1 písmeno b)
b) aspoň jedno z označení uvedených v prílohe II veľkými písmenami v prípade nepoužívania loga uvedeného v článku 19.
b) logo uvedené v článku 19 a aspoň jedno z označení uvedených v prílohe II veľkými písmenami;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 117
Článok 18 odsek 1 písmeno b a) (nové)
ba) uvedenie miesta pôvodu výrobku alebo poľnohospodárskych surovín, z ktorých výrobok pozostáva, a to či výrobok pochádza zo Spoločenstva, z tretej krajiny alebo má kombinovaný pôvod. Miesto pôvodu je doplnené o názov krajiny, pokiaľ výrobok alebo suroviny, z ktorých je vyrobený, pochádzajú z tej konkrétnej krajiny.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 118
Článok 19 názov
Logo Spoločenstva pre ekologickú výrobu
Logo Spoločenstva a vnútroštátne logá pre ekologickú výrobu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 119
Článok 19
Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 určí logo Spoločenstva, ktoré sa môže používať pri označovaní, predvádzaní a propagovaní výrobkov vyrábaných a kontrolovaných alebo dovážaných v súlade s týmto nariadením.
Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 určí logo Spoločenstva, ktoré sa používa pri označovaní, predvádzaní a propagovaní výrobkov vyrábaných a kontrolovaných alebo dovážaných v súlade s týmto nariadením a ktoré predstavuje hlavný identifikačný symbol pre ekologické výrobky v celej EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 120
Článok 19 odsek 1 a (nový)
Logo Spoločenstva sa nepoužíva v prípade, ak spracované potraviny nie sú v súlade s článkom 14 ods. 1, ani v prípade konvertovaných výrobkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 121
Článok 21
Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 stanoví špecifické požiadavky na označovanie uplatniteľné na ekologické krmivá a na výrobky pochádzajúce z hospodárstiev, ktoré sa nachádzajú v štádiu konverzie.
Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 stanoví špecifické požiadavky na označovanie uplatniteľné na ekologické krmivá.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 122
Článok 21 odseky 1 a a 1 b (nové)
Na označeniach a v reklame na plodiny sa môžu uvádzať údaje o konverzii na ekologickú výrobu, ak tieto výrobky spĺňajú požiadavky uvedené v článku 12a.
Takéto údaje:
a) obsahujú výraz "výrobca v štádiu konverzie na ekologické poľnohospodárstvo",
b) umožňujú spotrebiteľom na základe farby, veľkosti a štýlu písma jasne identifikovať konkrétny výrobok pochádzajúci z hospodárstva v štádiu konverzie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 123
Článok 22 odsek 4 pododsek 1
Príslušný orgán môže v súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 882/2004 delegovať určité kontrolné úlohy na jeden alebo viacero kontrolných orgánov.
Príslušný orgán môže v súlade s článkom 4 ods. 3 a článkom 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004 delegovať určité kontrolné úlohy na jeden alebo viacero kontrolných úradov alebo orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 124
Článok 22 odsek 4 pododsek 2
Kontrolné orgány musia spĺňať požiadavky uvedené v Európskej norme EN 45011 alebo ISO usmernení 65 "Všeobecné požiadavky pre orgány, ktoré prevádzkujú systémy certifikácie výrobkov", verzie naposledy oznámenej v Úradnom vestníku Európskej únie, séria C.
Kontrolné orgány sú akreditované v súlade s Európskou normou EN 45011 alebo s ISO usmernením 65 "Všeobecné požiadavky pre orgány, ktoré prevádzkujú systémy certifikácie výrobkov", verzie naposledy oznámenej v Úradnom vestníku Európskej únie, séria C.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 125
Článok 22 odsek 7
7.  Členské štáty pridelia kódové číslo každému orgánu, ktorý je oprávnený vykonávať kontroly v zmysle tohto nariadenia.
7.  Členské štáty pridelia kódové číslo každému orgánu alebo úradu, ktorý je oprávnený vykonávať kontroly, inšpekcie a certifikácie v zmysle tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 126
Článok 22 odsek 8 a (nový)
8a.  V každom prípade členské štáty zabezpečia, aby vytvorený kontrolný systém umožnil sledovanie výrobkov v každom štádiu výroby, prípravy a distribúcie, a tým by poskytol spotrebiteľom záruku, že ekologické výrobky boli vyrobené v súlade s týmto nariadením.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 127
Článok 23 odsek 1 písmeno a)
a) túto činnosť oznámi príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa daná činnosť vykonáva;
a) plný rozsah tejto činnosti oznámi príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa daná činnosť vykonáva;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 128
Článok 23 odsek 4
4.  Príslušný orgán bude viesť aktualizovaný zoznam obsahujúci mená a adresy prevádzkovateľov, ktorí sú predmetom systému kontrol.
Príslušné úrady a kontrolné orgány budú viesť aktualizovaný zoznam obsahujúci mená a adresy prevádzkovateľov, ktorí sú predmetom systému kontrol. Tento zoznam sa sprístupní zainteresovaným stranám.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 129
Článok 24 odsek 3 a (nový)
3a.  Organizujú sa pravidelné vypočutia zainteresovaných strán s cieľom uznať a zdôrazniť významnú úlohu, ktorú zohrávajú ekologickí hospodári pri rozhodovaní a certifikácii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 130
Článok 25 odsek 1 písmeno a)
a) v prípade zistenia nezrovnalosti, pokiaľ ide o dodržiavanie požiadaviek uvedených v tomto nariadení, zabezpečí, aby sa označovania a logo uvedené v článkoch 17, 18 a 19 nepoužívali na celé množstvo, ani na výrobnú šaržu ovplyvnenú touto nezrovnalosťou;
a) v prípade zistenia nezrovnalosti, pokiaľ ide o dodržiavanie požiadaviek uvedených v tomto nariadení, zabezpečia, aby sa označovania a logo uvedené v článkoch 17, 18 a 19 nepoužívali na celé množstvo ani na výrobnú šaržu ovplyvnenú touto nezrovnalosťou alebo aby z nich boli odstránené;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 131
Článok 26
Na základe žiadosti opodstatnenej nutnosťou garantovať, že určitý výrobok bol vyrobený v súlade s týmto nariadením, si príslušné orgány a kontrolné orgány vymieňajú s ostatnými príslušnými orgánmi a kontrolnými orgánmi dôležité informácie o výsledkoch svojich kontrol. Takéto informácie si môžu vymieňať aj na základe vlastnej iniciatívy.
Na základe žiadosti opodstatnenej nutnosťou garantovať, že určitý výrobok bol vyrobený v súlade s týmto nariadením, si príslušné orgány, zástupcovia zainteresovaných strán na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovaní, a kontrolné orgány vymieňajú s ostatnými príslušnými orgánmi a kontrolnými orgánmi dôležité informácie o výsledkoch svojich kontrol. Takéto informácie si môžu vymieňať aj na základe vlastnej iniciatívy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 132
Článok 27 odsek 1
1.  Výrobok dovážaný z tretej krajiny sa môže uviesť na trh Spoločenstva označený ako ekologický, ak spĺňa ustanovenia uvedené v hlavách II, III a IV tohto nariadenia.
1.  Výrobok dovážaný z tretej krajiny sa môže uviesť na trh Spoločenstva, označený ako ekologický, ak:
a) spĺňa ustanovenia uvedené v tomto nariadení;
b) sa na podniky zodpovedné za výrobu, dovoz a marketing vzťahujú kontroly rovnocenné s kontrolami Spoločenstva, ktoré uskutočňuje úrad alebo orgán oficiálne uznaný Spoločenstvom;
c) sú podniky zodpovedné za výrobu, dovoz a marketing schopné kedykoľvek poskytnúť dôkaz o tom, že výrobky spĺňajú požiadavky tohto nariadenia;
d) sa na výrobok vzťahuje certifikát vydaný príslušným kontrolným úradom potvrdzujúcim súlad s týmto nariadením.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 133
Článok 27 odsek 2
2.  Prevádzkovateľ z tretej krajiny, ktorý si želá uviesť svoje výrobky označené ako ekologické na trh Spoločenstva, podľa podmienok uvedených v odseku 1, predloží svoje činnosti akémukoľvek príslušnému orgánu alebo kontrolnému orgánu uvedenému v hlave V za predpokladu, že takýto dotknutý orgán alebo úrad vykonáva kontroly v tretej krajine výroby, alebo kontrolnému orgánu schválenému v súlade s odsekom 5.
2.  Prevádzkovateľ z tretej krajiny v ktoromkoľvek štádiu výroby, spracovania alebo distribúcie výrobkov, ktorý si želá uviesť svoje výrobky označené ako ekologické na trh Spoločenstva, podľa podmienok uvedených v odseku 1, predloží svoje činnosti akémukoľvek príslušnému úradu alebo kontrolnému orgánu uvedenému v hlave V za predpokladu, že takýto dotknutý orgán alebo úrad vykonáva kontroly v tretej krajine výroby, alebo kontrolnému orgánu schválenému v súlade s odsekom 5.
Takéto výrobky sú chránené certifikátom doručeným kontrolnými úradmi alebo orgánmi potvrdzujúcim, že spĺňajú podmienky ustanovené v tomto článku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 134
Článok 27 odsek 2 a (nový)
2a.  Príslušný prevádzkovateľ musí byť kedykoľvek schopný poskytnúť dovozcom alebo vnútroštátnym úradom listinné dôkazy vystavené príslušným úradom alebo kontrolným orgánom, ako sa uvádza v hlave V, umožňujúce identifikáciu prevádzkovateľa, ktorý uskutočnil poslednú výrobnú operáciu, a overenie toho, či príslušný prevádzkovateľ spĺňa ustanovenia tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 135
Článok 27 odsek 3 písmeno a)
a) výrobok sa vyrobil v súlade s výrobnými normami zhodnými s normami uplatňovaným na ekologickú výrobu v Spoločenstve, alebo v súlade s medzinárodne uznávanými normami uvedenými v usmerneniach Codex Alimentarius;
a) výrobok sa vyrobil v súlade s výrobnými normami zhodnými s normami uplatňovaným na ekologickú výrobu v Spoločenstve berúc do úvahy usmernenia Codex Alimentarius CAC/GL 32;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 136
Článok 27 odsek 3 písmeno b)
b) výrobca sa podrobil kontrolným mechanizmom, ktoré sú rovnocenné s mechanizmami systému kontrol Spoločenstva, alebo ktoré sú v súlade so usmerneniami Codex Alimentarius;
b) prevádzkovateľ sa podrobil kontrolným mechanizmom, ktoré sú rovnocenné s mechanizmami systému kontrol Spoločenstva a bral pritom do úvahy usmernenia Codex Alimentarius CAC/GL 32;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 137
Článok 27 odsek 3 písmeno c)
c) prevádzkovateľ z tretej krajiny, ktorý si želá uviesť svoje výrobky označené ako ekologické na trh Spoločenstva podľa podmienok tohto odseku, podrobil svoje činnosti systému kontrol uznávanému v súlade s odsekom 4 alebo kontrolnému orgánu uznávanému v súlade s odsekom 5.
c) prevádzkovatelia z tretej krajiny vo všetkých štádiách výroby, spracovania a distribúcie výrobkov, ktorí majú v úmysle uviesť svoje výrobky označené ako ekologické na trh Spoločenstva podľa podmienok tohto odseku, podrobili svoje činnosti systému kontrol uznávanému v súlade s odsekom 4 alebo jednému alebo viacerým kontrolným orgánom uznávaným v súlade s odsekom 5.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 138
Článok 27 odsek 3 písmeno d)
d) na výrobok sa vzťahuje certifikát vydaný príslušnými orgánmi alebo kontrolnými orgánmi tretej krajiny uznávanými v súlade s odsekom 4, alebo kontrolným orgánom uznávaným v súlade s odsekom 5, ktorý potvrdzuje, že daný výrobok vyhovuje podmienkam stanoveným v tomto odseku.
d) na výrobok sa vzťahuje certifikát vydaný príslušnými orgánmi alebo kontrolnými orgánmi tretej krajiny uznávanými v súlade s odsekom 4, alebo kontrolným orgánom uznávaným v súlade s odsekom 5, ktorý potvrdzuje, že daný výrobok vyhovuje podmienkam stanoveným v tomto odseku. Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 31 ods. 2 stanoví podmienky udelenia certifikátu a stanoví vykonávacie predpisy predtým, ako nový dovozný režim nadobudne účinnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 139
Článok 27 odsek 3 písmeno d a) (nové)
da) kontrolné orgány tretích krajín schválené podľa odseku 4 alebo uznané podľa odseku 5 spĺňajú európsku normu EN 45011 o všeobecných kritériách pre orgány certifikácie výrobkov (ISO/IEC usmernenie 65) a sú akreditované pred 1. januárom 2009 v súlade s uvedenou normou ktorýmkoľvek akreditačným orgánom, ktorý podpísal Dohodu o mnohostrannom uznávaní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 140
Článok 27 odsek 4 pododsek 1
4.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 uzná, že tretie krajiny, ktorých výrobné normy a kontrolné mechanizmy sú rovnocenné tým, ktoré sa uplatňujú v Spoločenstve, alebo ktoré sú v súlade s medzinárodne uznávanými normami uvedenými v usmerneniach Codex Alimentarius, a vyhotoví zoznam týchto krajín.
4.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 uzná tretie krajiny, ktorých výrobné normy a kontrolné mechanizmy sú rovnocenné s tými, ktoré sa uplatňujú v Spoločenstve, a vezme pritom do úvahy usmernenia Codex Alimentarius CAC/GL 32 a vyhotoví zoznam týchto krajín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 141
Článok 27 odsek 4 pododseky 2 a a 2 b (nové)
Uznané kontrolné orgány alebo kontrolné úrady poskytujú hodnotiace správy vystavené akreditačným orgánom alebo prípadne príslušným orgánom o pravidelných hodnoteniach na mieste, o dohľade a viacročných opätovných hodnoteniach ich činnosti. Tieto hodnotiace správy sa uverejnia na internete.
Na základe týchto hodnotiacich správ Komisia zabezpečí za pomoci členských štátov náležitý dohľad nad uznanými kontrolnými úradmi a kontrolnými orgánmi pravidelným prehodnocovaním ich uznania. Povaha dohľadu sa určuje na základe hodnotenia rizika výskytu nezrovnalostí alebo porušení ustanovení tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 142
Článok 27 odsek 5 a (nový)
5a.  Príslušné vnútroštátne orgány sa zapájajú do postupu uznávania inšpekčných a certifikačných orgánov. Dovozcovia im zasielajú certifikáty pre všetky činnosti týkajúce sa dovozu. Vytvoria spoločnú verejnú databázu Spoločenstva pre dovoz.
Príslušné vnútroštátne úrady a orgány Spoločenstva môžu na mieste uskutočňovať náhodné kontroly inšpekčných a certifikačných orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 152
Článok 28
Členské štáty nemôžu z dôvodov týkajúcich sa výrobnej metódy, označovania alebo uvádzania takejto metódy, zakázať a ani obmedziť predaj ekologických výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia.
1.  Príslušné úrady a kontrolné orgány nemôžu so zreteľom na výrobnú metódu, označovanie alebo uvádzanie takejto metódy zakázať a ani obmedziť predaj ekologických výrobkov, ktoré kontroluje kontrolný orgán iného členského štátu, ak tieto výrobky spĺňajú požiadavky tohto nariadenia.
Najmä nie je možné uplatňovať kontrolné mechanizmy alebo inú finančnú záťaž ako tú, ktorá je uvedená v časti V tohto nariadenia.
2.  Členské štáty môžu uplatniť prísnejšie pravidlá na svojom území za predpokladu, že tieto pravidlá sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a nezakazujú ani neobmedzujú uvádzanie na trh ekologických výrobkov vyprodukovaných mimo príslušného členského štátu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 144
Článok 31 názov
Riadiaci výbor pre ekologickú výrobu
Regulačný výbor s kontrolou pre ekologickú výrobu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 145
Článok 31 odsek 1
1.  Komisii bude pomáhať Riadiaci výbor pre ekologickú výrobu (ďalej len "výbor").
1.  Komisii pomáha Regulačný výbor s kontrolou pre ekologickú výrobu (ďalej len "výbor").
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 146
Článok 31 odsek 1 a (nový)
1a.  Výbor zabezpečuje pravidelné konzultácie a spoluprácu so zástupcami výrobcov ekologických výrobkov a zástupcami spotrebiteľov s cieľom dôsledného plnenia cieľov v oblasti ekologickej výroby, ktoré sú uvedené v článku 3, pričom ich zapája do aktualizácie a uplatňovania vhodných postupov, ktoré sú v súlade s cieľmi a zásadami uvedenými v hlave II.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 147
Článok 31 odsek 2
2.  Pri odvolávaní sa na tento odsek sa uplatňujú články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.
2.  Ak sa odvoláva na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 148
Článok 31 odsek 2 a (nový)
2a.  Komisia informuje Európsky parlament o všetkých plánovaných zmenách tohto nariadenia v rámci komitologického postupu a riadne zohľadní pozíciu Európskeho parlamentu k takýmto zmenám.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 149
Článok 31 odsek 4
4.  Výbor prijme svoj vlastný rokovací poriadok.
4.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok podľa článku 7 rozhodnutia 1999/468/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 150
Článok 32 písmeno a)
a) podrobné pravidlá týkajúce sa výrobných pravidiel uvedených v hlave III, najmä pokiaľ ide o špecifické požiadavky a podmienky, ktoré majú dodržiavať hospodári a ostatní výrobcovia ekologických výrobkov;
a) podrobné pravidlá týkajúce sa výrobných pravidiel uvedených v hlave III, najmä pokiaľ ide o špecifické požiadavky a podmienky, ktoré majú dodržiavať hospodári a ostatní výrobcovia ekologických výrobkov vrátane pozitívnych zoznamov týkajúcich rastlinných vstupov, prídavných látok, pomocných spracovateľských látok a iných zložiek;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 151
Príloha II
-  EU-EKOLOGICKÉ
EKOLOGICKÉ

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru v súlade s článkom 53 ods. 2 rokovacieho poriadku (A6-0061/2007).


Bezpečnosť na futbalových zápasoch s medzinárodným rozmerom *
PDF 368kWORD 46k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o iniciatíve Rakúskej republiky na prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2002/348/SVV týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (10543/2006 – C6-0240/2006 – 2006/0806(CNS))
P6_TA(2007)0096A6-0052/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na iniciatívu Rakúskej republiky (10543/2006)(1),

–   so zreteľom na článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ,

–   so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0240/2006),

–   so zreteľom na články 93 a 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0052/2007),

1.   schvaľuje zmenenú a doplnenú iniciatívu Rakúskej republiky;

2.   vyzýva Radu, aby zodpovedajúco zmenila text;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť iniciatívu Rakúskej republiky;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Rakúskou republikou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
ČLÁNOK 1 BOD 1 PÍSMENO A
Článok 2 odsek 2 (rozhodnutie 2002/348/SVV)
2.  Národné futbalové informačné strediská budú mať v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi prístup k informáciám obsahujúcim osobné údaje o najrizikovejších fanúšikoch.
2.  Národné futbalové informačné strediská majú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi prístup k informáciám obsahujúcim osobné údaje o vysoko rizikových fanúšikoch. Tieto údaje je možné využívať výhradne v súvislosti s futbalovými zápasmi a nesmú byť použité pri iných činnostiach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
ČLÁNOK 1 BOD 1 A (nový)
Článok 3 odsek 3 (rozhodnutie 2002/348/SVV)
1a.  Článok 3 ods. 3 sa nahrádza takto:
3.  Osobné údaje sa vymieňajú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi pri zohľadnení zásad Dohovoru Rady Európy č. 108 z 28. januára 1981 o ochrane osôb pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a primerane aj odporúčanie č. R(87)15 Výboru ministrov Rady Európy zo 17. septembra 1987 o používaní osobných údajov v policajnom sektore. Cieľom takých výmen je pripraviť a prijať vhodné opatrenia na udržanie práva a poriadku počas konania futbalového podujatia. Také výmeny môžu obsahovať najmä údaje o osobách, ktoré skutočne alebo potenciálne predstavujú ohrozenie práva a poriadku a bezpečnosti.

(1) Ú. v. EÚ C 164, 15.7.2006, s. 30.


Budúcnosť Kosova a úloha EÚ
PDF 240kWORD 90k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o budúcnosti Kosova a úlohe EÚ (2006/2267(INI))
P6_TA(2007)0097A6-0067/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na uznesenie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999,

–   so zreteľom na správu vyslanca generálneho tajomníka OSN pre revíziu noriem o úplnej revízii uplatňovania noriem predloženú Bezpečnostnej rade OSN 7. októbra 2005,

–   so zreteľom na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN, oznámené vo vyhlásení jej predsedu z 24. októbra 2005, schváliť návrh generálneho tajomníka na začatie rozhovorov o právnom postavení Kosova,

–   so zreteľom na menovanie pána Marttiho Ahtisaariho za osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre proces stanovenia budúceho právneho postavenia Kosova, zo 14. novembra 2005,

–   so zreteľom na vyhlásenie kontaktnej skupiny (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, USA a Rusko) z 31. januára 2006, ktoré zdôrazňujú osobitnú povahu problému Kosova – ktorý podľa uvedeného vyhlásenia vytvorila dezintegrácia bývalej Juhoslávie a následné konflikty, etnické čistky a udalosti z roku 1999, ako aj dlhé obdobie medzinárodnej správy na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244 (1999) – a v ktorom sa vyzýva na skoré rokovania o riešení tejto otázky ako na najlepší možný postup,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2006, ktoré plne podporujú úsilie Marttiho Ahtisaariho o vyriešenie otázky právneho postavenia Kosova a potvrdzujú pripravenosť EÚ zohrávať významnú úlohu pri vykonávaní riešenia o budúcom právnom postavení,

–   so zreteľom na záverečnú správu osobitného vyslanca o budúcom právnom postavení Kosova a o komplexnom návrhu riešenia právneho postavenia Kosova z 26. marca 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0067/2007),

A.   keďže hlavné zásady pre riešenie právneho postavenia Kosova, ktoré prijala kontaktná skupina 7. októbra 2005, zdôrazňujú, že riešenie dosiahnuté na základe rokovaní má byť hlavnou medzinárodnou prioritou a že po začatí procesu rokovaní nemôže byť tento proces zablokovaný a musí byť riadne dokončený; keďže tieto zásady jasne stanovujú, že v žiadnom prípade nesmie dôjsť k návratu k situácii spred marca 1999, ani k žiadnemu rozdeleniu Kosova či spojeniu Kosova s inou krajinou alebo časťou inej krajiny,

B.   keďže v 90. rokoch 20. storočia bolo obyvateľstvo Kosova vystavené systematickým aktom násilia a útlaku, ktoré v roku 1999 vyvrcholili masovým vyhostením civilného obyvateľstva a primäli Bezpečnostnú radu OSN k zásahu v stopách operácie NATO a zavedeniu medzinárodnej civilnej a bezpečnostnej správy na tomto území; keďže tým v medzinárodnom práve vznikla bezprecedentná situácia,

C.   keďže udalosti z marca 2004, ktoré sa musia odsúdiť, dokazujú, že v Kosove stále trvá napätie medzi albánskou a srbskou komunitou a že treba nájsť riešenie, ktoré zaručí práva oboch etník a ďalších etnických skupín v súlade s publikáciami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy a ďalších organizácií s právomocami v oblasti ochrany menšín,

D.   keďže určenie budúceho právneho postavenia Kosova prispeje k jeho hospodárskemu rozvoju, vzniku vyspelej politickej triedy a rozvoju tolerantnej, nesegregačnej spoločnosti v tejto provincii,

E.   keďže napriek početným kolám rozhovorov bohužiaľ nebolo možné dosiahnuť žiadnu dohodu prijateľnú pre obe strany a vzhľadom na skutočnosť, že osobitný vyslanec OSN kontaktnej skupine a generálnemu tajomníkovi OSN predstavil návrhy riešenia sporu,

F.   keďže konečné riešenie nemožno nadiktovať pod hrozbou radikalizácie v Kosove alebo v Srbsku, ale musí to byť riešenie, ktoré zohľadní záujmy všetkých zúčastnených strán,

G.   keďže ďalšie zdržanie určenia postavenia Kosova by mohlo mať negatívny vplyv na už aj tak krehkú a napätú situáciu,

H.   keďže pre udalosti z roku 1999, dlhotrvajúcu prechodnú medzinárodnú správu a vznik a postupné upevňovanie kosovských dočasných inštitúcií samosprávy vznikla výnimočná situácia, na základe ktorej je opätovné začlenenie Kosova do Srbska nereálne,

I.   keďže vzťahy medzi Kosovom a Srbskom vzhľadom na úzke kultúrne, náboženské a hospodárske väzby by sa mali ďalej rozvíjať v duchu partnerstva a dobrých susedských vzťahov v záujme celého obyvateľstva Kosova a Srbska,

J.   keďže nedôvera medzi rôznymi etnickými skupinami, ešte vždy nestála situácia a potreba rozvíjať a upevňovať demokratické, mnohonárodnostné inštitúcie v Kosove, si v dohľadnom čase vyžadujú stálu medzinárodnú prítomnosť,

K.   keďže medzinárodné spoločenstvo by malo pokračovať v investíciách do vzdelávania, predovšetkým so zreteľom na vážne výzvy, ktoré stoja pred mladšou generáciou obyvateľov Kosova,

L.   keďže vzhľadom na strategickú polohu Kosova musí mať EÚ ústrednú úlohu pri monitorovaní, zabezpečovaní a uľahčovaní presadzovania riešenia právneho postavenia a tiež pri pomoci pri zakladaní a upevňovaní demokratických inštitúcií v Kosove, pričom Európsky parlament bude plniť svoje monitorovacie povinnosti,

M.   keďže však príspevok EÚ musí byť podmienený splnením určitých minimálnych požiadaviek v rámci tohto riešenia,

N.   keďže riešenie konečného právneho postavenia musí byť zlučiteľné s EÚ, t. j. má zabezpečiť ústavný rámec zlučiteľný s európskymi výhľadmi Kosova a má EÚ umožniť využitie celého rozsahu nástrojov, ktoré má k dispozícii,

1.   podporuje proces pod vedením OSN na určenie konečného štatútu Kosova a snahy o vytvorenie životaschopného rámca, ktorý zaručuje stabilitu a ochranu pre všetky spoločenstvá v Kosove, ako aj dlhodobý, sebestačný hospodársky a spoločenský rozvoj; schvaľuje komplexný návrh pána Ahtisaariho na riešenie budúceho štatútu Kosova a zastáva názor, že zvrchovanosť pod dohľadom medzinárodného spoločenstva je najlepšou možnosťou na dosiahnutie týchto cieľov; na základe toho návrhu očakáva, že Bezpečnostná rada OSN čo najskôr prijme novú rezolúciu, ktorá nahradí rezolúciu 1244 (1999);

2.   dochádza k záveru, že jediným udržateľným riešením pre Kosovo je také riešenie, ktoré:

   zaručuje Kosovu prístup k medzinárodným finančným organizáciám, čo mu umožní začať hospodársku obnovu a vytvárať podmienky na tvorbu pracovných miest;
   počíta s medzinárodnou prítomnosťou s cieľom zachovať mnohoetnický ráz Kosova a chrániť záujmy a bezpečnosť srbského a rómskeho obyvateľstva a ďalších etnických komunít;
   zabezpečuje medzinárodnú pomoc s cieľom zaručiť rozvoj efektívnych, sebestačných inštitúcií pre všetkých obyvateľov Kosova, ktoré budú fungovať podľa zásady právneho štátu a základných pravidiel demokracie;
   umožní naplniť želanie Kosova integrovať sa do Európy, čo časom povedie k vytvoreniu vzťahov vzájomnej závislosti s jeho susedmi;

3.   nazdáva sa, že riešenie budúceho právneho postavenia Kosova musí byť v súlade s medzinárodným právom;

4.   vyjadruje nádej, že sa v Srbsku v krátkom čase sformuje silná a jednoznačne proeurópska vláda, ktorá sa bude vážne a pozitívne podieľať na hľadaní riešenia otázky právneho postavenia Kosova; zdôrazňuje, že takáto vláda je potrebná na účely plnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTT) a za týchto podmienok zohľadní opätovné začatie prístupových rokovaní, ktoré povedú k uzatvoreniu dohody o stabilizácii a pridružení medzi Srbskom a EÚ;

5.   je presvedčený, že konečné riešenie by malo obsahovať, okrem iného, aj tieto aspekty:

   jasné vymedzenie úlohy a mandátu medzinárodnej civilnej pomoci a prítomnosti bezpečnostných síl;
   jasné opatrenia na decentralizáciu, ktoré poskytujú podstatnú autonómiu v kľúčových oblastiach, ako sú vzdelávanie, zdravotníctvo a miestna bezpečnosť, a v prípade srbských obcí umožňujú priame ale transparentné spojenie s Belehradom; tieto opatrenia musia byť finančne únosné a nesmú oslabovať rozpočtové, výkonné a legislatívne privilégiá jednotného Kosova;
   plné dodržiavanie ľudských práv vrátane záväzku poskytovať ústavné záruky v prípade životných záujmov menšín a utečencov a primerané mechanizmy na ochranu takýchto záujmov;
   ochranu všetkých kultúrnych a náboženských miest;
   opatrenia týkajúce sa vytvorenia mnohoetnických vnútorných kosovských bezpečnostných síl vyzbrojených ľahkými zbraňami, ktoré budú mať obmedzenú pôsobnosť, limitovaný potenciál a ohraničené funkcie, pod prísnym dohľadom medzinárodných jednotiek v Kosove pod vedením NATO (KFOR);
   medzinárodné záruky pokiaľ ide o územnú celistvosť všetkých susediacich štátov;

6.   zdôrazňuje, že riešenie otázky Kosova nevytvorí precedens v medzinárodnom práve, pretože Kosovo je pod správou OSN už od roku 1999 a Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) už obsahuje ustanovenia o potrebe vyriešiť otázku konečného právneho postavenia Kosova; usudzuje preto, že situáciu v súvislosti s Kosovom nemožno vôbec porovnávať so situáciou v iných konfliktných regiónoch, ktoré nie sú pod správou OSN;

7.   zdôrazňuje, že dohoda o budúcnosti Kosova musí zahrnúť aj osobitné inštitucionálne opatrenia pre Kosovskú Mitrovicu, ktoré plne zaručia práva a bezpečnosť srbskej komunity bez ohrozenia jednoty Kosova; domnieva sa, že na tieto opatrenia má priamo dohliadať medzinárodné spoločenstvo v rámci konzultácií a spolupráce s Belehradom; Srbsku však pripomína, že takáto účasť v Kosove je spojená so srbskou spoluprácou pri presadzovaní konečného riešenia právneho postavenia Kosova;

8.   víta preto skutočnosť, že návrh pána Ahtisaariho načrtáva rozsiahlu autonómiu pre srbskú komunitu i pre ostatné komunity vrátane podstatného stupňa komunálnej autonómie v súlade s európskymi zásadami subsidiarity a samosprávy;

9.   zastáva názor, že medzinárodné spoločenstvo má svoju prítomnosť čo najviac orientovať na pomoc miestnym orgánom pri:

   presadzovaní podmienok riešenia;
   rozvoji samosprávnych, národnostne vyvážených inštitucionálnych, správnych, súdnych a politických právomocí;
   dosahovaní pokroku pri dodržiavaní noriem OSN a referenčných hodnôt EÚ pre stabilizáciu a pridruženie;

10.   domnieva sa preto, že medzinárodná prítomnosť v Kosove má mať dostatok príslušníkov na primerané plnenie svojich úloh, nemá však viesť k zriadeniu súbežnej správy alebo duplikácii súčasnej správy pod vedením OSN;

11.   zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí mať priame nápravné a v obmedzených prípadoch aj substitučné právomoci v kľúčových oblastiach, ako:

   zabezpečenie životných záujmov menšín;
   ochrana citlivých miest;
   bezpečnosť;
   súdnictvo a širšia zásada právneho štátu, najmä v boji proti organizovanému zločinu;

12.   zdôrazňuje, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na podporu návratu utečencov a osôb vysídlených po celom Kosove; zdôrazňuje, že kľúčom k trvalo udržateľnému návratu je vytváranie pracovných príležitostí a že trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa musí stať prioritou; zdôrazňuje, že nesrbskí a nealbánski utečenci, ako sú Rómovia a Aškali, si vyžadujú osobitnú pozornosť, vrátane vnútorne vysídlených Rómov, ktorí žijú v táboroch v Kosovskej Mitrovici;

13.   podporuje potrebu vytvoriť kompletný a spravodlivý vzdelávací systém, ktorý rómskym a aškalským žiakom umožní čiastočné vyučovanie v rómčine a podporí pestovanie identity a kultúry týchto menšinových spoločenstiev;

14.   zdôrazňuje, že Bezpečnostná rada OSN musí mať významnú úlohu pri konečnom rozhodnutí o budúcom postavení Kosova; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, najmä tie členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby v plnej miere a aktívne podporili životaschopné riešenie pre budúce právne postavenie Kosova;

15.   nazdáva sa, že prijatie novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN je tiež rozhodujúce pre budúcu účasť EÚ na vývoji v Kosove a že by sa nemala plánovať intenzívnejšia účasť EÚ, ak takáto rezolúcia nebude existovať;

16.   je presvedčený, že vzhľadom na ústrednú úlohu pri vykonávaní riešenia má mať EÚ právo vyjadriť sa v rozhodujúcej miere ku konečným podmienkam riešenia;

17.   domnieva sa, že členské štáty by sa mali vo veci Kosova pokúsiť o dosiahnutie spoločnej pozície, vyzýva preto Radu, aby sa pokúsila prijať spoločnú pozíciu k otázke právneho postavenia s vyjadrením minimálnych požiadaviek trvalo udržateľného riešenia pre Kosovo, zlučiteľného s EÚ;

18.   pripomína, že v súlade s článkom 19 Zmluvy o EÚ sa od členských štátov zastúpených v Bezpečnostnej rade OSN očakáva, že podporia spoločnú pozíciu a budú Radu EÚ pravidelne informovať o rokovaniach; tiež vyžaduje, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný;

19.   vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú členmi kontaktnej skupiny, aby sa o svoje informácie podelili s Radou a všetkými ďalšími členskými štátmi, aby zlepšili koordináciu a spoluprácu s nimi, pretože EÚ ako celok ponesie medzinárodnú zodpovednosť a finančné náklady spojené s konečným riešením;

20.   nalieha na členské štáty v Bezpečnostnej rade OSN, a najmä na stálych členov, aby zohrávali konštruktívnu úlohu v úsilí o zabezpečenie pružného konania obidvoch zainteresovaných strán a prijali jednoznačné, trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo, v súlade s návrhmi predloženými osobitným vyslancom a pokiaľ možno po dohode s oboma stranami;

21.   je pripravený poskytnúť ďalšie zdroje potrebné na financovanie budúcej účasti EÚ v Kosove s cieľom vykonať riešenie jeho právneho postavenia a podporiť vyhliadky Kosova na členstvo v EÚ za predpokladu, že:

   riešenie postavenia podporené Bezpečnostnou radou OSN primerane zohľadní spoločnú pozíciu EÚ;
   sa v dostatočnom predstihu uskutočnia konzultácie o rozsahu pôsobnosti, cieľoch, prostriedkoch a postupoch tejto misie, aby sa Európsky parlament ubezpečil, že zdroje sú primerané úlohám;
   tieto dodatočné finančné prostriedky sa poskytnú v súlade s podmienkami Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006(1); a
   včas sa zvolá medzinárodná konferencia darcov;

22.   podporuje vytvorenie misie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) v Kosove, ktorá prispeje k implementácii dohody o štatúte v oblasti právneho štátu; zastáva názor, že misia EBOP by mala mať k dispozícii všetky nevyhnutné prostriedky, aby sa zabezpečilo, že bude môcť vykonávať svoj mandát a prijať vážnu zodpovednosť, ktorá jej bude zverená;

23.   pripomína záväzok, ktorý fínske predsedníctvo v mene Rady prijalo v súvislosti so schválením rozpočtu na rok 2007, na podrobné informovanie Európskeho parlamentu o rozsahu pôsobnosti, cieľoch a pravdepodobných finančných aspektoch možnej budúcej operácie počas plánovania misie;

24.   zdôrazňuje, že EÚ je v Kosove zastúpená styčným úradom Komisie, ako aj orgánmi, ktoré vedie generálny tajomník Rady/Vysoký splnomocnenec; vyzýva Radu, aby ďalej zvážila otázku, či je možné ešte viac zracionalizovať a zjednodušiť organizáciu jej zastúpenia v Kosove;

25.   vyjadruje znepokojenie nad spôsobom riadenia prechodu z misie dočasnej správy OSN v Kosove (UNMIK) na novú medzinárodnú civilnú správu; pripomína misii UNMIK, že sa má v Kosove stále angažovať, kým nová správa nebude zorganizovaná a plne funkčná; vyzýva OSN a EÚ, aby navrhli prostriedky, ktoré zabránia ďalšiemu odlivu medzinárodných odborníkov v kľúčových správnych oblastiach, najmä vzhľadom na skutočnosť, že dočasné inštitúcie samosprávy v Kosove budú potrebovať čas a pomoc na prevzatie určitých legislatívnych a výkonných právomocí od UNMIK;

26.   naliehavo vyzýva OBSE, aby pokračovala vo svojej najdôležitejšej úlohe v Kosove aj po vyriešení jeho právneho postavenia, najmä so zreteľom na pozorovanie a potvrdenie platnosti volebných postupov; v tejto súvislosti vyzýva Radu aj OBSE, aby posilnili vzájomnú spoluprácu v oblasti právneho štátu a jasne vymedzili svoje úlohy v rámci misie EBOP;

27.   vyjadruje podporu dôrazu, ktorý EÚ kladie na súdnictvo a zásadu právneho štátu v štádiu po vyriešení právneho postavenia a zdôrazňuje, že bude potrebné hladké prevzatie zodpovedností; vyzýva k zavedeniu jasného a transparentného rozdelenia úloh a zodpovedností medzi domácimi kosovskými súdmi a súdnymi orgánmi a pripravovanou misiou EÚ pre právo a poriadok; vyžaduje úplnú zodpovednosť a rešpektovanie zásady právneho štátu vo vzťahu k zatýkaniu a ďalším krokom zo strany KFOR;

28.   upozorňuje kosovské úrady, že medzinárodné spoločenstvo od nich očakáva, že:

   sústredia svoje úsilie na rozvoj inštitucionálnej a administratívnej spôsobilosti potrebnej na úplné prevzatie zodpovedností, ktoré doteraz vykonávala misia UNMIK;
   vypracujú koncepciu kosovského občianstva, ktorá bude explicitne vychádzať z mnohojazykového a mnohonárodnostného charakteru regiónu a úplne zabezpečí práva všetkých etnických komunít, ktoré tvoria obyvateľstvo Kosova;
   budú vážne a konštruktívne pracovať na vytvorení mnohoetnickej, mnohokultúrnej, mnohonáboženskej a tolerantnej krajiny a spoločnosti, ktorá rešpektuje práva všetkých etnických skupín;

29.   zdôrazňuje v tejto súvislosti, že medzinárodná prítomnosť v Kosove zostane, kým sa uvedené ciele skutočne hlboko nezakorenia a nesplnia;

30.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi prejavmi násilia v Kosove, ktoré vážne ohrozujú hladké pokračovanie procesu hľadanie mierového riešenia jeho budúceho právneho postavenia; vyzýva obidve strany, aby si zachovali čo najväčšiu umiernenosť a umožnili tak pokojné ukončenie procesu hľadania riešenia právneho postavenia;

31.   ďalej pripomína kosovským úradom, že po konečnom vyriešení otázky právneho postavenia bude ľud Kosova od svojej vlády chcieť, aby riešila problémy, ktoré majú vplyv na jeho každodenný život, ako sú problémy týkajúce sa bezpečnosti, hospodárskeho rozvoja, korupcie a organizovaného zločinu, zamestnanosti, primeraných verejných služieb a rovnosti pred zákonom pre všetkých;

32.   vyzýva orgány EÚ a Kosova k vzájomnej spolupráci, aby vytvorili podmienky na zlepšenie hospodárskeho rastu pre dobro všetkých etnických komunít v Kosove; znovu pripomína potrebu vypracovať komplexný a realistický dlhodobý plán hospodárskeho rozvoja, ako aj zabezpečiť úplný súlad so základnými zásadami právneho štátu a pripraviť podrobnú a riadne financovanú protikorupčnú stratégiu;

33.   zdôrazňuje, že treba podporovať rozvoj malých a stredných podnikov na základe Európskej charty pre malé podniky, ktorú Kosovo schválilo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup k štrukturálnym fondom EÚ a zaručila lepšie financovanie projektov súvisiacich s malými a strednými podnikmi a aby stanovila inštitucionálny rámec na podporu spolupráce medzi Spoločenstvom a súkromným sektorom v Kosove;

34.   nalieha na vedúcich predstaviteľov srbského spoločenstva v Kosove, aby uznali, že ich záujmy sa lepšie zabezpečia v demokratickom, decentralizovanom a hospodársky životaschopnom Kosove, a aby sa zapojili do budúceho procesu po nájdení riešenia s cieľom zabezpečiť plné vykonanie tých ustanovení dohody, ktoré sú v ich priamom záujme;

35.   vyzýva srbskú vládu, aby uznala, že budúcnosť spočíva v rozvoji úzkych, transparentných väzieb s Kosovom v kontexte hlbšej regionálnej integrácie a spoločných vyhliadok na budúce členstvo v EÚ;

36.   zdôrazňuje, že nájdenie riešenia otázky budúceho štatútu Kosova na základe konečných návrhov pána Ahtisaariho je veľmi dôležité pre stabilitu a budúci rozvoj celého regiónu; v tejto súvislosti vyzýva vlády všetkých susediacich štátov, aby pozitívne prispievali k tomuto procesu a rešpektovali existujúce štátne hranice; navyše podporuje názor, že riešenie týkajúce sa budúceho štatútu Kosova v dlhodobom kontexte spočíva aj v skutočnosti, že tak Srbsko, ako aj Kosovo by sa mali stať súčasťou EÚ spolu s ich susedmi, pretože budúcnosť západného Balkánu je v EÚ;

37.   opätovne pripomína, že pevné zakotvenie Kosova do stabilizačného a asociačného procesu okrem iného posilní hospodárske vzťahy Kosova s členskými štátmi a ich susedmi na západnom Balkáne a tiež uľahčí stabilizačný proces regióne;

38.   víta podpísanie dohody o voľnom obchode s Albánskom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom; nalieha na kosovské úrady, aby plne vykonávali tieto dohody a zabezpečili pokračovanie voľného obchodu so Srbskom a Čiernou horou;

39.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci fázy po vyriešení štatútu a v súlade so súčasným vývojom rokovaní so susednými štátmi prikročili k dohode o zjednodušení poskytovania víz pre Kosovo a zohľadnili osobitné problémy Kosova, predovšetkým nedostatok konzulárnych úradov v mnohých členských štátoch a doterajšie využívanie pasov UNMIK;

40.   vyzýva kosovské a srbské úrady, aby plne spolupracovali navzájom, ale aj s MTT, pri vydávaní osôb obvinených z vojnových zločinov;

41.   domnieva sa, že uverejnenie správy pána Ahtisaariho má byť sprevádzané kampaňou, ktorá príslušným národom vrátane srbských občanov jasne a objektívne vysvetlí podmienky navrhovaného riešenia a že EÚ musí vo vzťahu ku Kosovu zdôrazňovať posolstvo mierového spolunažívania; nazdáva sa, že Kosovo, v ktorom sa budú uznávať práva väčšiny aj menšín, bude stabilné a prosperujúce;

42.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vláde Srbska a dočasným inštitúciám samosprávy v Kosove, misii UNMIK, členom kontaktnej skupiny, Bezpečnostnej rade OSN a osobitnému vyslancovi generálneho tajomníka OSN pre proces riešenia budúceho právneho postavenia Kosova.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.


Budúcnosť vlastných zdrojov Európskej únie
PDF 506kWORD 170k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie (2006/2205(INI))
P6_TA(2007)0098A6-0066/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 1990 o budúcom financovaní Európskeho spoločenstva(1) a z 21. apríla 1994 o novom systéme vlastných zdrojov Európskej únie(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 94/728/ES, Euratom z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(3),

–   so zreteľom na dokument zo 7. októbra 1998 nazvaný Financovanie Európskej únie – správa Komisie o fungovaní systému vlastných zdrojov (KOM(1998)0560),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 1999 o potrebe upraviť a zreformovať systém vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. novembra 1999 k návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(6),

–   so zreteľom na správu Komisie o fungovaní systému vlastných zdrojov (KOM(2004)0505) a Komisiou predložený návrh nového rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch, ku ktorému bol priložený návrh nariadenia Rady o vykonávacích opatreniach týkajúcich sa korekcie rozpočtových schodkov v súlade s článkami 4 a 5 rozhodnutia Rady z (...) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (KOM(2004)0501), predložené 14. júla 2004,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013(7),

–   so zreteľom na štúdiu pre Európsky parlament: Vlastné zdroje: vývoj systému v EÚ s 25 členmi predloženú 30. júna 2005(8),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli 15. – 16. decembra 2005,

–   so zreteľom na Komisiou predložený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev a na pracovný dokument Komisie o výpočte, financovaní, platbe a zahrnutí do rozpočtu korekcií rozpočtových schodkov v prospech Spojeného kráľovstva ("korekcia Spojeného kráľovstva") v súlade s článkami 4 a 5 rozhodnutia Rady (...) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (KOM(2006)0099),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. júla 2006 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(9),

–   so zreteľom na štúdiu pre Európsky parlament: Vlastné zdroje EÚ – predbežné vyhodnotenie rozsahu daní členských štátov podporujúcich daňový systém platný pre celú EÚ predloženú v januári 2007(10),

–   so zreteľom na stretnutia Výboru pre rozpočet s predsedami výborov národných parlamentov pre rozpočet, ktoré sa konali 16. júna 2005 a 21. júna 2006,

–   so zreteľom na odpovede na dotazník o vlastných zdrojoch zaslaný Výborom pre rozpočet 30. novembra 2005 všetkým výborom národných parlamentov členských štátov pre rozpočet,

–   so zreteľom na formálne a neformálne výmeny názorov medzi stálym spravodajcom pre vlastné zdroje a príslušnými parlamentnými výbormi, alebo ich zástupcom, ktoré sa konali na základe pozvania národných parlamentov, ktoré majú záujem o tejto záležitosti diskutovať v priebehu rokov 2006 a 2007,

–   so zreteľom na výsledky dosiahnuté v pracovných skupinách pre budúce financovanie EÚ spoločných parlamentných stretnutí z 8. – 9. mája 2006 a 4. – 5. decembra 2006,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(11), najmä jej bod 8 a vyhlásenie č. 3 o preskúmaní finančného rámca, ktoré je prílohou tejto dohody,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0066/2007),

A.   keďže prvé európske spoločenstvo, Európske spoločenstvo uhlia a ocele založené 23. júla 1952 bolo financované skutočným systémom vlastných zdrojov založeným na odvodoch z každej tony vyrobenej ocele, ktoré platili spoločnosti vyrábajúce uhlie a oceľ priamo do rozpočtu ESUO,

B.   keďže podľa Rímskej zmluvy z 25. marca 1957 malo byť Európske hospodárske spoločenstvo financované národnými príspevkami len počas prechodného obdobia, po ktorom mal nasledovať prechod na systém vlastných zdrojov,

C.   keďže tento prechod konečne nastal 21. – 22. apríla 1970, keď sa Európska rada v Luxemburgu dohodla na rozhodnutí, ktoré ukončilo národné príspevky a zaviedlo nový systém financovania založený na dvoch skutočne vlastných zdrojoch – poľnohospodárskych odvodoch a colných poplatkoch – doplnených o tretí zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH),

D.   keďže všetko úsilie Európskeho parlamentu(12) o využitie samotných priznaní k DPH na určenie vymeriavacieho základu, ktorý mal byť použitý na získanie zdrojov z DPH ("metóda priznaní k DPH") namiesto harmonizovaného základu vypočítaného uplatnením priemernej váženej sadzby na celkový čistý výnos ("výnosová metóda") bolo márne a jeho výsledkom bola zmena zdroja z DPH zo skutočného vlastného zdroja so silným priamym spojením na občanov Európy na čisto štatistický nástroj na výpočet príspevku členského štátu,

E.   keďže dohoda z Fontainebleau, ktorú uzavreli hlavy štátov a vlád 25. – 26. júna 1984, jasne uvádza, že "výdavková politika je v podstate hlavným prostriedkom riešenia otázky rozpočtovej nerovnováhy"; keďže Európska rada zároveň vytvorila "britskú zľavu", korekčný mechanizmus pre Spojené kráľovstvo, v ktorom sa stanovilo, že od roku 1985 Spojené kráľovstvo dostane 66 % rozdielu medzi svojím podielom na platbách z DPH a podielom na pridelených výdavkoch v predmetnom roku, pričom náklady na túto zľavu mali financovať všetky členské štáty s tým, že na príspevok Nemecka bol stanovený strop, čo viedlo k tomu, že Spojené kráľovstvo využíva zľavu na svojich príspevkoch do rozpočtu EÚ, ktoré v období 2001 – 2004 dosahovali v priemere výšku 5,3 miliardy EUR ročne,

F.   keďže na tom istom samite sa hlavy štátov a vlád dohodli, že rovnakú zľavu v zásade a vo vhodnom čase sprístupnia "ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý bude znášať rozpočtovú záťaž vo výške považovanej za prehnanú vo vzťahu k jeho relatívnej prosperite",

G.   keďže Európska rada z 11. – 13. februára 1988 v Bruseli, stanovila strop rozpočtu Spoločenstva na 1,2 % HNP pre platby a 1,3 % HNP pre záväzky a potvrdila, že členské štáty si môžu ponechať 10 % výnosu z tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na ich výber,

H.   keďže v období 1993 – 1999 sa strop vlastných zdrojov pre EÚ s 15 členskými štátmi zvýšil na 1,24 % HND EÚ pre platobné rozpočtové prostriedky a 1,31 % pre viazané rozpočtové prostriedky a napriek rozšíreniu sa odvtedy nezmenil,

I.   keďže, čo je najdôležitejšie, bruselská Európska rada vytvorila štvrtý "doplnkový" zdroj založený na HNP, z ktorého je možné čerpať v prípade, že čiastka získaná z DPH a z tradičných vlastných zdrojov nebude postačovať na pokrytie finančných záväzkov Spoločenstva,

J.   keďže v priebehu času sa tento zdroj stal kľúčovým zdrojom rozpočtu EÚ, ktorý pokrýva odhadom 70 % príjmov na rozpočtový rok 2007, pričom zdroj DPH pokrýva asi 15 %, takže podiel tradičných vlastných zdrojov (colné poplatky a poľnohospodárske odvody spolu) sa znížil na iba 15 % rozpočtových príjmov,

K.   keďže aktuálne rozhodnutie o vlastných zdrojoch z 29. septembra 2000 nadobudlo účinnosť 1. marca 2002 a medzi jeho hlavné aspekty patria: strop vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HND EÚ (rovná sa 1,27 % HDP) pre platobné rozpočtové prostriedky a 1,31 % HND (rovná sa 1,335 % HDP) pre viazané rozpočtové prostriedky, rozpočtový príjem pre členské štáty ako náhrada nákladov za výber prostriedkov z tradičných zdrojov vo výške 25 %, maximálna sadzba uplatňovaná na DPH vo výške 0,50 %, základ dane z pridanej hodnoty členského štátu obmedzený na 50 % jeho HNP (obmedzenie základu DPH) a zľava v prospech jedného členského štátu s výnimkami pre niektoré iné členské štáty týkajúcimi sa financovania tejto zľavy,

L.   keďže najnovší návrh Komisie predložený v roku 2006 má za cieľ realizovať rozhodnutia Európskej rady v Bruseli z 15. – 16. decembra 2005 v oblasti vlastných zdrojov, ktoré charakterizuje najmä pridanie dokonca ďalších osobitných ustanovení pre niektoré, čisto prispievajúce členské štáty, ako zníženie sadzby DPH alebo hrubé zníženie ročných príspevkov HND k už existujúcemu zoznamu výnimiek, a tým prispievajú k zložitosti a nepochopiteľnosti systému a ďalšiemu podporovaniu krátkozrakej koncepcie rozpočtovej nerovnováhy,

M.   keďže Európska rada tiež obnovila rozhodnutie prijaté v roku 2000 zvýšiť prémiu za výber, ktorá ostáva členským štátom, z 10 % na 25 % tradičných vlastných zdrojov, a to napriek nespornej skutočnosti, že tento podiel nemá žiadnu súvislosť so skutočnými nákladmi členských štátov na výber, zvýhodňuje členské štáty, ktoré vyberú veľkú časť prostredníctvom colných poplatkov na úkor tých štátov, ktoré ich nevyberajú, a preto je potrebné považovať ju skôr za ďalšiu formu zľavy,

N.   keďže návrh Komisie nového rozhodnutia o vlastných zdrojoch, hoci ho medzičasom Európsky parlament prijal(13), je naďalej v Rade blokovaný členskými štátmi, ktoré s ním najprv súhlasili, ale teraz sú proti tomu, aby ho sami aplikovali,

O.   keďže Európsky parlament považuje komplexnú reformu príjmov a výdavkov EÚ, ktorá sa má uskutočniť v roku 2008/2009, ako je to stanovené v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006, za príležitosť ktorá by sa nemala premeškať, vrátiť sa ku skutočnému, ale spravodlivému systému vlastných zdrojov v duchu zakladajúcich zmlúv Európskych spoločenstiev,

P.   keďže od roku 2006 sa konajú konzultácie s tými národnými parlamentmi, ktoré majú o diskusiu o tejto záležitosti záujem, s cieľom vyvinúť všetko úsilie o vytvorenie spoločného parlamentného základu pre tento nadchádzajúci proces reformy,

Q.   keďže doteraz boli tieto konzultácie prostými výmenami osobných názorov medzi poslancami, a to preto, že väčšina národných politických strán a parlamentov dosiaľ nemala príležitosť zaujať oficiálne stanovisko k otázke vlastných zdrojov,

R.   keďže však tieto stretnutia umožnili medzi zúčastnenými identifikovať niekoľko oblastí konsenzu a mnohými zdieľaný cieľ, ktorým je nájdenie spôsobu spolupráce na budúcnosti financovania EÚ,

S.   keďže medzičasom predseda portugalského Národného zhromaždenia navrhol, aby sa počas portugalského predsedníctva v druhej polovici roku 2007 v rámci COSAC zorganizovala konferencia predsedov výborov národných parlamentov pre rozpočet a financie a Európskeho parlamentu venovaná vlastným zdrojom EÚ a finančnému rámcu,

Nedostatky súčasného systému financovania

1.   pripomína, že systém, v ktorom približne 70 % rozpočtových príjmov EÚ nepochádza z vlastných zdrojov, ale priamo z národných rozpočtov prostredníctvom zdroja HND a 15 % pochádza zo zdroja ako napríklad podiel sadzby DPH, ktorú nemožno v žiadnom ohľade považovať (vzhľadom na spôsob, akým je stanovená) za vlastný zdroj EÚ, sa odlišuje od ustanovení a ducha Rímskej zmluvy; pripomína, že samotná existencia EÚ spôsobila zvýšenie obchodu v rámci Spoločenstva a nárast bohatstva členských štátov a EÚ je preto plne oprávnená vytvoriť si systém skutočných vlastných zdrojov namiesto systému zásobovaného národnými príspevkami;

2.   zdôrazňuje, že práve tieto "členské poplatky" zintenzívnili krátkozrakú diskusiu o čistých prispievateľoch, ktorá nezohľadňuje výhody EÚ pokiaľ ide o mier, slobodu, prosperitu a bezpečnosť, bez ohľadu na skutočnosť, že pojem "čistých rozpočtových bilancií" je zásadne chybný aj z formálneho hľadiska a neumožňuje viac než len čisté odhady; zdôrazňuje, že ani strana príjmov ("rotterdamský efekt") ani strana výdavkov ("luxemburský efekt") čistých bilancií plne nezodpovedajú realite;

3.   je hlboko presvedčený o tom, že súčasný systém vlastných zdrojov založený na príspevkoch členských štátov je jednak neférový voči verejnosti a protidemokratický, nepomáha zvýrazniť záväzok európskej integrácie a okrem toho, takýto systém, keďže prispieva k vnímaniu EÚ ako nadbytočnej záťaže pre národné rozpočty, neposkytuje EÚ dostatok prostriedkov na všetky jej politiky veľmi kriticky nazerá na to, že sa pre jednotlivé štáty vytvárajú možnosti oficiálne financovať len tie politiky, v ktorých sú zainteresované; obáva sa, že to môže byť začiatok deštrukcie hodnôt, ktoré charakterizovali úspech EÚ za posledných 50 rokov;

4.   zdôrazňuje, že súčasný systém, so svojimi štyrmi rôznymi zdrojmi a niekoľkými rôznymi mechanizmami zliav, či už sú v prospech jedného členského štátu, ako britská zľava alebo osobitné, ako zľavy vo financovaní iných zliav, je príliš zložitý, chýba mu transparentnosť a je pre európskych občanov úplne nezrozumiteľný; zdôrazňuje, že nijako neprispieva k napĺňaniu požiadavky vytvoriť priame prepojenie medzi EÚ a jej občanmi;

5.   berie na vedomie, že požiadavka jednohlasnosti v rozhodnutiach o vlastných zdrojoch a finančných rámcoch spôsobuje, že akýkoľvek výsledok rokovaní v týchto oblastiach závisí od dobrej vôle a finančných možností aj tých najmenej ochotných členských štátov, bohatých či chudobných; nepovažuje za prekvapivé, že výsledky týchto rokovaní sú často sklamaním;

6.   pripisuje tomuto chybnému systému nedostatky dohody Európskej rady o novom finančnom rámci na roky 2007 – 2013 dosiahnutej na zasadnutí Európskej rady v Bruseli 14. – 15. decembra 2005; domnieva sa, že dohodnutý finančný balík so svojimi početnými výnimkami na strane príjmov a kompenzačnými darmi pre isté členské štáty na strane výdavkov je najjasnejším dôkazom úplného zlyhania súčasného systému; považuje za neprijateľné, že všetky členské štáty sa dohodli na dôležitých aktivitách Spoločenstva, ako je projekt Galileo alebo transeurópske siete a stanovili mnohé ambiciózne ciele, napríklad göteborské a lisabonské ciele alebo rozvojové ciele milénia, a nikto ich nechce financovať;

7.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že na svojom zasadnutí v roku 2005 v Bruseli sa Európska rada namiesto vytvorenia jednoduchšieho a transparentnejšieho systému rozhodla ešte viac ho skomplikovať a zneprehľadniť ponechaním britskej korekcie, tzv. "britskej zľavy", v zásade nedotknutej a pridaním ďalších výnimiek a korekčných mechanizmov, z ktorých budú mať prospech ďalšie členské štáty;

8.   pripomína, že ak by bolo v plnej miere využité edinburské rozhodnutie z roku 1992, ktorým sa stanovil strop vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HNP, rozpočet Spoločenstva by za posledných 13 rokov ročne získal 0,2 % HNP, čo zodpovedá nárastu o približne 240 miliárd EUR; považuje tieto prostriedky, ktoré boli jednohlasne prijaté členskými štátmi podľa návrhu britského predsedníctva, za potrebné na to, aby EÚ mohla konať v súlade so svojimi rastúcimi náročnými úlohami a právomocami, predovšetkým v súvislosti s jej úlohou vo svete, s úsilím o dosiahnutie lisabonských cieľov (inovácia, vzdelávanie, výskum infraštruktúra a zamestnanosť), alebo dohodnutými v Maastrichtskej zmluve, Amsterdamskej zmluve a Zmluve z Nice, nehovoriac o návrhu Zmluvy o Ústave a EÚ s 27 členskými štátmi;

9.   zdôrazňuje, že od roku 1995 sa európsky rozpočet reálne zvýšil len o 8,2 % a jeho podiel na HNP sa znížil, pričom sa zároveň národné rozpočty zvýšili v priemere o 23 %, t. j. takmer trojnásobne;

Prvá fáza reformy: lepší systém národných príspevkov

10.   uznáva skutočnosť, že akákoľvek reforma systému vlastných zdrojov bude citlivou a zložitou úlohou, ktorá by sa mala plniť za účasti parlamentov členských štátov; vyzýva preto na progresívny prístup, ktorý by sa dal uplatniť v dvoch etapách, ale ktorý by mal tvoriť súčasť jedného rozhodnutia vzhľadom na fakt, že ťažkopádny postup Spoločenstva by znemožnil prijatie dvoch rozhodnutí v relatívne krátkom čase. Provizórna a prechodná prvá fáza by viedla k zlepšeniu súčasného systému národných príspevkov, na ktorý by sa mali vzťahovať tieto politické princípy:

   rovnosť medzi členskými štátmi;
   jednoduchosť prezentácie pre zvolených zástupcov i pre občanov;
   solidarita a rovnocennosť medzi členskými štátmi;
   vytvorenie politického prepojenia medzi reformou príjmov a reformou výdavkov, ako už je správne zaradená do medziinštitucionálnej dohody;

Rovnosť medzi členskými štátmi

11.   vymedzuje rovnosť medzi členskými štátmi ako absenciu akéhokoľvek rozpočtového privilégia ktoréhokoľvek členského štátu; pripúšťa, že pre niektoré členské štáty môže byť ťažké vzdať sa osobitných ustanovení na strane príjmov a istých spôsobov distribúcie výdavkov, ktoré majú dlhú históriu a ktoré môžu odôvodňovať akúkoľvek reformu len ak sa bude realizovať postupne (postupné zrušenie starého systému); odmieta však pripustiť dlhú históriu rozpočtových privilégií ako argument v prospech systému, ktorý po rozbehnutí nevyhnutných reforiem už nebude opodstatnený;

Jednoduchosť prezentácie

12.   zdôrazňuje význam toho, aby lepší systém bol prezentovaný čo najjednoduchším spôsobom tak, aby bol zrozumiteľný a transparentný pre európskych občanov; vyjadruje poľutovanie nad prezentáciou rozhodnutí dotýkajúcich sa životov všetkých európskych občanov, ktoré sú úplne nezrozumiteľné, ako napríklad závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z roku 2005 týkajúce sa financií EÚ;

Solidarita a rovnocennosť medzi členskými štátmi

13.   žiada, aby sa zaviedol systém, ktorý by chránil princípy solidarity a rovnocennosti medzi členskými štátmi; domnieva sa, že tieto princípy sú podkopané súčasným systémom vlastných zdrojov, v ktorom niektorí majú prospech z kompenzácií, zatiaľ čo iní dosiahnu kompenzácie len vyjednávaním na schôdzach Európskej rady; pripomína, že spomedzi 46 článkov v záveroch predsedníctva Európskej rady v Bruseli z roku 2005 určujúcich výdavky v novej kapitole 1b – Súdržnosť pre rast a zamestnanosť, až 20 predstavuje "Ďalšie ustanovenia", ktorými sa voľne dávajú tzv. "vianočné darčeky'rôznym členským štátom alebo regiónom(14);

Politické prepojenie medzi reformou príjmov a  reformou výdavkov

14.   je presvedčený o tom, že politické prepojenie medzi reformou príjmov a reformou výdavkov je nevyhnutné a úplne rozumné, najmä ak je logika financovania politík Spoločenstva prostredníctvom príjmov plynúcich z národných rozpočtov stále vedúcim princípom EÚ;

Dočasný a prechodný charakter systému

15.   pripomína, že akýkoľvek zlepšený súčasný systém, ako prvá fáza navrhovaného dvojfázového prístupu, musí byť považovaný za dočasný a prechodný, pretože z dôvodu zásadných slabín systému príspevkov členských štátov je politicky neudržateľný;

16.   zdieľa však názor Európskeho dvora audítorov(15), že je veľmi zložité dosiahnuť dôkladnú reformu systému vlastných zdrojov Spoločenstiev, ak je diskusia o takejto reforme priamo spojená s rokovaniami o finančných stropoch a sumách, ktoré sa majú vynaložiť na politiky Spoločenstva podľa viacročného finančného rámca, ako sa to už niekoľko krát stalo v diskusiách Európskej rady v minulosti;

Odporúčania na zlepšenie systému národných príspevkov
Návrhy komisárky Schreyerovej

17.   pripomína, že návrhy na zlepšenie súčasného systému financovania tu už boli, napríklad tie, ktoré predložila komisárka Michaele Schreyerová v júli 2004(16), podľa ktorých :

   každý členský štát, bez ohľadu na svoje bohatstvo, má právo na zľavu, ktorá by sa aktivovala v prípade, že jeho príspevok do rozpočtu EÚ dosiahne 0,35 % HNP,
   refundácia by mala podobu zníženia čistého príspevku členského štátu o 66 % a
   celková maximálna výška refundácie pre všetky zľavy by bola obmedzená na 7,5 miliardy EUR ročne,

18.   pripúšťa, že niektoré aspekty návrhov komisárky Schreyerovej sa uberali správnym smerom v tom, že by sa systém stal mierne transparentnejším aspoň zrušením zásady "zľava zo zľavy" alebo tým, že by obmedzili kompenzácie a korekcie – pričom hlavným pozitívom bolo, že boli plánované len ako prechodný systém do roku 2014;

19.   je však presvedčený o tom, že generalizácia zľavy, a to i v prípade, že by bola spojená so stropom pre čisté rozpočtové bilancie, by bola dvojnásobnou chybou, pretože by len posilnila protikomunitárny charakter systému a "zabetónovala" krátkozraký prístup kvantifikovateľného "juste retour" (spravodlivého vyrovnania); trvá na tom, že jediným možným riešením je raz a navždy zakázať systém čistých bilancií popri reforme výdavkových vzorov; zdôrazňuje, že európske výdavky odlišuje ich pridaná hodnota založená na zásade finančnej solidarity;

Otázka štrukturálnych a kohéznych výdavkov

20.   kategoricky odmieta myšlienku, ktorú obsahujú iné reformné návrhy, vyčleniť štrukturálne a kohézne výdavky zo všetkých výpočtov na účely stanovovania príspevkov členských štátov alebo zliav z týchto príspevkov, keďže takýto krok by priniesol rozlišovanie medzi "šľachetnými" a "podozrivými" výdavkami, čím by sa otvorili dvere EÚ à la carte, kde by napokon politiky financovali výhradne tie členské štáty, ktoré sú na nich zainteresované;

Záver

21.   berie na vedomie návrh Fínska z apríla 2004 o nahradení súčasného systému financovania EÚ, pri zachovaní tradičných vlastných zdrojov, systémom založeným na HNP, kde by základom príspevkov členských štátov na vlastné zdroje EÚ bol podiel HNP, ktorý by zrušil zdroj DPH v jeho súčasnej forme, keďže predstavuje len matematický základ pre výpočet národných príspevkov a postupne znížil britskú zľavu na nulu v roku 2013;

22.   zdôrazňuje skutočnosť, že tento systém by mal výhodu v tom, že by bol jednoduchý a transparentný, že by predstavoval krok vpred smerom k vytvoreniu skutočného systému vlastných zdrojov pre EÚ a že by z neho mali prospech všetky členské štáty prispievajúce na britskú zľavu, ako aj samotné Spojené kráľovstvo prostredníctvom zrušenia zdroja DPH v jeho súčasnej forme; zdôrazňuje, že týmto nie je dotknuté dlhodobé zahrnutie pozmenenej DPH vo financovaní EÚ;

23.   uznáva, že zdroj HND je pre občanov menej viditeľný, ale spravodlivý v pomere príspevkov k všeobecnej úrovni prosperity členských štátov a vyjadrením solidarity medzi nimi;

24.   uvedomuje si, že dohoda na novom systéme financovania podľa fínskeho návrhu je politicky prijateľná len v rámci globálneho procesu rokovaní, do ktorého patria i výdavky; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní akýchkoľvek nových návrhov v oblasti príjmov EÚ podľa procesu reformy, ktorý predpokladá medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006, posúdila vyššie popísaný systém založený na HNP;

25.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby prepojenie medzi príjmami a výdavkami bolo aspektom úvah týkajúcich sa prechodu na nový systém; odmieta akékoľvek pokusy o opätovné navrátenie spoločnej poľnohospodárskej politiky do pôsobnosti členských štátov;

26.   odporúča, aby prvá fáza reformy začala okamžite po ratifikácii dohody, ktorá sa má dosiahnuť; hoci by sa zachoval systém národných príspevkov ako taký, bol by jednoduchší, transparentnejší a plne by zodpovedal relatívnemu bohatstvu každého členského štátu; zdôrazňuje však dočasnú povahu takejto fázy v tom, že jej výhradným cieľom bude príprava pôdy pre zavedenie skutočne nového systému vlastných zdrojov;

Druhá fáza reformy: nový systém vlastných zdrojov

27.   potvrdzuje názory, ktoré už vyjadril skôr, že cieľom reformy príjmov Spoločenstva musí byť vytvorenie skutočne vlastného zdroja pre EÚ s cieľom nahradiť súčasný mechanizmus; pripomína, že tento cieľ a návrhy na jeho dosiahnutie nie sú vonkoncom revolučné, len sa snažia oživiť význam a ducha zakladajúcich zmlúv;

28.   považuje nasledovné zásady, ktoré sa objavili vo všetkých kontaktoch s národnými parlamentmi, za základné kamene akéhokoľvek budúceho systému vlastných zdrojov:

   plné rešpektovanie princípov daňovej suverenity členských štátov;
   daňová neutralita;
   žiadne zmeny v poradí dôležitosti v rozpočte EÚ;
   postupné zavádzanie nového systému;
   stanovenie jasného politického prepojenia medzi reformou príjmov a reformou výdavkov;

Úplne rešpektovanie daňovej suverenity členských štátov

29.   domnieva sa, že podľa zmlúv a návrhu ústavy daňová suverenita ostane členským štátom, ktoré však môžu EÚ na obmedzené obdobie, ktoré možno kedykoľvek ukončiť, umožniť získavať priamo istý podiel na dani, ako je to vo väčšine členských štátov v prípade regionálnych či miestnych samospráv;

Daňová neutralita

30.   je presvedčený, že pri nezmenených ostatných okolnostiach nesmie nový systém zvýšiť celkové verejné výdavky ani daňovú záťaž občanov; z toho vyvodzuje, že ak by nový systém priamo pridelil dane EÚ, viditeľné pre všetkých občanov, čiastočne alebo úplne, na inom mieste by muselo nastať rovnocenné zníženie; navrhuje vyzvať národné dvory audítorov a Európsky dvor audítorov, aby kontrolovali a garantovali súlad s touto zásadou;

31.   domnieva sa, že vytvorenie nového systému vlastných zdrojov musí zohľadniť úsilie členských štátov o koordináciu svojich politík v oblasti zdaňovania;

Žiadne zmeny v poradí dôležitosti v rozpočte EÚ, ale zabezpečenie dostatočných rozpočtových príjmov EÚ na splnenie jej politických priorít

32.   nepovažuje v súčasnosti za potrebné meniť strop 1,24 % HNP, ktorý už poskytuje značný manévrovací priestor; pripomína, že žiaden rozpočet sa nikdy nedostal do blízkosti tohto stropu dohodnutého samotnými členskými štátmi v roku 1992 počas britského predsedníctva, pričom výdavkové rozpočtové prostriedky dosiahli maximálnu úroveň v roku 1993 na 1,18 % HNP; zdôrazňuje, že hoci finančný rámec predpokladá v rokoch 2007 – 2013 výšku 1,045 % HNP, prvý rozpočet tohto obdobia bol prijatý na úrovni len 0,99 % HNP;

Postupné zavádzanie nového systému

33.   vyzýva na postupné zavedenie nového systému od roku 2014; podporuje umožnenie prechodného obdobia, aby sa zaručilo hladké postupné ukončenie starého systému financovania so všetkými historickými osobitnými ustanoveniami;

Stanovenie jasného politického prepojenia medzi reformou príjmov a reformou výdavkov

34.   pripomína, že reforma štruktúry príjmov EÚ a reforma štruktúry výdavkov EÚ musia ísť ruku v ruke, ako sa predpokladá vo vyhlásení č. 3 v prílohe Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006;

35.   poznamenáva, že systém vlastných zdrojov, ktorý zaistí vývoj príjmu rozpočtu EÚ podľa rastu blahobytu v členských štátoch, , zlepší politickú situáciu rozpočtového rozhodovania a umožní zamerať sa na kľúčové priority týkajúce sa pridanej hodnoty EÚ namiesto rokovania o úrovniach výdavkov;

36.   víta iniciatívu, ktorá sa začala na spoločných stretnutiach Európskeho parlamentu a parlamentov členských štátov s cieľom vytvoriť osobitnú pracovnú skupinu pre vlastné zdroje; domnieva sa, že na dosiahnutie pokroku v oblasti reformy vlastných zdrojov je nevyhnutný dialóg s parlamentmi členských štátov;

Možnosti pre budúcnosť

37.   opätovne pripomína, že počas stretnutí s predstaviteľmi národných parlamentov členských štátov mnohí uviedli, že z krátkodobého hľadiska ešte nenastal čas pre novú európsku daň; zdôrazňuje však, že to nevylučuje možnosť, že ak a keď sa členské štáty rozhodnú vyberať nové dane, mohli by sa zároveň alebo v neskoršej fáze rozhodnúť oprávniť EÚ k tomu, aby mala z takýchto nových daní priamy prospech;

38.   zdôrazňuje, že v druhej fáze bude nevyhnutné preskúmať vytvorenie nového systému vlastných zdrojov založeného na dani už vyberanej v členských štátoch, pričom predstava je taká, že táto daň by sa čiastočne alebo celá odvádzala priamo do rozpočtu EÚ ako skutočný vlastný zdroj, čím by sa vytvorilo priame prepojenie medzi EÚ a európskymi daňovými poplatníkmi; poukazuje na skutočnosť, že by to pomohlo aj priblíženiu daňových zákonov jednotlivých členských štátov; zdôrazňuje, že takéto riešenie by znamenalo len návrat k zásade stanovenej v Rímskej zmluve, podľa ktorej majú byť európske výdavky financované z vlastných európskych zdrojov;

39.   pripomína, že vhodné dane, celkové alebo čiastočné, ktoré boli vzaté do úvahy na tento účel pri výmenách názorov s národnými parlamentmi alebo v správach Komisie o reforme systému vlastných zdrojov, zahŕňajú:

   DPH;
   spotrebné dane z motorových palív pre dopravu a ďalšie energetické dane;
   spotrebné dane z tabaku a alkoholu;
   dane z príjmu právnických osôb;

40.   poznamenáva, že v diskusiách v Európskom parlamente boli preskúmané aj ďalšie možnosti ako napr.:

   dane z obchodovania s cennými papiermi;
   dane z dopravných alebo telekomunikačných služieb;
   daň z príjmu;
   zrážková daň z úrokov;
   zisky ECB (rozdiel medzi skutočnou a nominálnou hodnotou);
   ekologická daň;
   dane z menových obchodov;
   dane z úspor;
   dane z finančných obchodov;

41.   domnieva sa, že vhodnosť nového systému vlastných zdrojov by sa mala posúdiť podľa týchto kritérií:

   Dostatočnosť: Boli by výnosy dostatočné na dlhodobé pokrytie výdavkov EÚ?;
   Stabilita: Priniesol by systém stabilné príjmy pre rozpočet EÚ?;
   Viditeľnosť a jednoduchosť: Bolo by to pre občanov EÚ viditeľné a porozumeli by tomu?;
   Nízke prevádzkové náklady: Bolo by ľahké ho spravovať a mal by nízke náklady na zosúladenie?;
   Efektívna alokácia zdrojov: Viedol by k efektívnej alokácii zdrojov v rámci EÚ?;
   Vertikálna spravodlivosť: Zahŕňalo by to prerozdeľovanie príjmov?;
   Horizontálna spravodlivosť: Malo by to rovnaký vplyv na rovnocenných daňových poplatníkov v celej EÚ?;
   Spravodlivé príspevky: Priniesol by tento zdroj prostriedky od členských štátov podľa ich hospodárskej sily?;

42.   vyjadruje želanie ďalej sa zaoberať skúmaním týchto možností v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi predtým, než prijme svoje konečné stanovisko; považuje za veľkú prioritu vytvorenie, možno počas portugalského predsedníctva, spoločnej platformy pre diskusiu týkajúcu sa nadchádzajúcej reformy príjmov EÚ; vyvinie maximálnu snahu o dosiahnutie postoja k budúcnosti vlastných zdrojov EÚ, ktorý môže podporovať väčšina parlamentov členských štátov;

43.   považuje toto uznesenie za prvý, ale pevný základ, na ktorom sa môže vybudovať ďalšie úsilie smerujúce k nájdeniu spravodlivejšieho a prehľadnejšieho nového systému financovania EÚ; má v úmysle prerokovať a prijať svoju konečnú pozíciu o novom systéme vlastných zdrojov pre EÚ včas tak, aby mohlo byť vzaté do úvahy pri rokovaniach o komplexnej reforme príjmov a výdavkov EÚ, ako bola dohodnutá v Medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006;

o
o   o

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a  parlamentom a vládam členských štátov.

PRÍLOHA

Výnimky, ktoré na príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu zaviedla Európska rada v decembri 2005, konkrétne:

Vyčlenené na projekty

· 865 mil. EUR na jadrovú elektráreň Ignalina (Litva) a 375 mil. na jadrovú elektráreň Bohunice (Slovensko)

· 200 mil. na mierový proces v Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo)

Vyčlenené pre regióny

· 879 mil. pre päť poľských regiónov cieľa 2 (107 EUR na obyvateľa)

· 140 mil. pre maďarský región Közép-Magyarország

· 200 mil. pre Prahu

· postupné zastavenie podpory pre fínsky región a Madeiru, v ktorých bola podpora postupne zavádzaná

· 100 mil. pre Kanárske ostrovy

· 150 mil. pre rakúske pohraničné regióny

· 75 mil. pre Bavorsko

· 50 mil. pre Ceutu a Mellilu (Španielsko)

· 225 mil. pre východonemecké spolkové krajiny

· 136 mil. pre najodľahlejšie regióny (35 EUR na obyvateľa)

· 150 mil. pre švédske regióny v rámci cieľa "Konkurencieschopnosť a zamestnanosť"

Osobitné prostriedky pre členské štáty

· miera absorpcie pre Poľsko zvýšená o 4 %

· postupne zavádzaná podpora pre Cyprus aj napriek tomu, že nikdy nebol regiónom cieľa 1

· 2 mld. pre Španielsko, ktoré je možné voľne rozdeliť na ciele štrukturálnych fondov

· 1,4 mld. pre Taliansko (vopred určené rozdelenie)

· 100 mil. pre Francúzsko (cieľ: "Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť")

· 47 mil. pre Estónsko (35 EUR na obyvateľa)

· 81 mil. pre Litvu (35 EUR na obyvateľa)

· dodatočné platby z oblasti rozvoja vidieka:

o 1,350 mld. pre Rakúsko

o 20 mil. pre Luxembursko

o 460 mil. pre Fínsko

o 100 mil. pre Francúzsko

o 500 mil. pre Írsko

o 820 mil. pre Švédsko

o 500 mil. pre Taliansko

o 320 mil. pre Portugalsko

Osobitné podmienky

· podpora pre bývalé vonkajšie hranice s Rumunskom a Bulharskom zvýšená o 50 % oproti štandardnej podpore pre hraničné regióny

· do projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov v nových členských krajinách a vo východonemeckých spolkových krajinách (HDP na obyvateľa < 85 % priemeru EÚ) možno započítať súkromné spolufinancovanie

· v nových členských štátoch (< 85 %) je možné považovať DPH za oprávnený náklad v prípade projektov štrukturálnych fondov

Osobitné podmienky v právnych základoch

· upustenie od pravidla "n+2" v prípade nových členských štátov v rokoch 2007 - 2010

· v nových členských štátoch (EÚ 10 + Rumunsko a Bulharsko) možno podporovať stavebné projekty

· 20 % prostriedkov z prvého piliera (poľnohospodárstvo) môže každá krajina využiť na rozvoj vidieka bez ohľadu na všeobecné pravidlá, ako napr. spolufinancovanie

· osobitné prostriedky na rozvoj vidieka v Portugalsku (320 mil.) bez spolufinancovania

Osobitné podmienky na financovanie rozpočtu

· sadzba na vlastné zdroje založené na DPH sa v prípade Rakúska znižuje o 25 %

· sadzba na vlastné zdroje založené na DPH sa v prípade Nemecka znižuje o 50%

· sadzba na vlastné zdroje založené na DPH sa v prípade Švédska a Holandska znižuje o 66%

· Holandsko dostane 4,23 mld. (vlastné zdroje pochádzajúce z HND)

· Švédsko dostane 1,05 mld. (vlastné zdroje pochádzajúce z HND)

· rabat pre Spojené kráľovstvo sa zachováva, znižuje sa o určité postupne zavádzané platby pre nové členské štáty.

(1) Ú. v. ES C 324, 24.12.1990, s. 243.
(2) Ú. v. ES C 128, 9.5.1994, s. 363.
(3) Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 9.
(4) Ú. v. ES C 175, 21.6.1999, s. 238.
(5) Ú. v. ES C 189, 7.7.2000, s. 72.
(6) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.
(7) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 373.
(8) Štúdia vykonaná Študijnou skupinou pre európske politiky (Study Group for European Policies (SEP)), pozri tiež prílohu: Komentár k príjmovej primeranosti možných vlastných daní EÚ, 30. august 2005.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2006)0292.
(10) Štúdia vykonaná spoločnosťou Deloitte and Touche: Správa z druhej etapy – predbežný návrh z 12. januára 2007.
(11) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(12) Napr. Cornelissenova správa : Európsky parlament 1985: "Môže Parlament tolerovať fakt, že výnos z DPH sa čoraz viac mení na národný finančný príspevok po nevyhnutnom upustení od princípu jednotnej sadzby DPH a akceptovať skutočnosť, že stanovenie jednotného základu DPH sa nakoniec obmedzí na štatistický výpočet? ... Alebo sa musí vynaložiť všetko úsilie v súvislosti s výpočtom základu DPH na oživenie systému vlastných zdrojov Spoločenstiev a finančnej autonómie Spoločenstva, ktoré je na ňom závislé?".
(13) Prijaté texty, 4.7.2006, P6_TA(2006)0292.
(14) Pozri prílohu k tomuto uzneseniu.
(15) Pozri odsek 18 stanoviska č. 2/2006 (Ú. v. EÚ C 203, 25.8.2006, s. 50).
(16) Správa komisárky Schreyerovej: KOM(2004)0505 a KOM(2004)0501 zo 14. júla 2004.


Usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2008 – oddiely I, II, IV, V, VI, VII, VIII a IX
PDF 408kWORD 98k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2008 – oddiely II, IV, V, VI, VII, VIII a IX – a o predbežnom návrhu odhadov Európskeho parlamentu (oddiel I) pre rozpočtový postup na rok 2008 (2007/2013(BUD))
P6_TA(2007)0099A6-0069/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej článok 272,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(1),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3),

–   so zreteľom na piatu správu generálnych tajomníkov inštitúcií z mája 2006 o trendoch v okruhu 5 finančného výhľadu,

–   so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov za rozpočtový rok 2005 o plnení rozpočtu spolu s odpoveďami inštitúcií(4),

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0069/2007),

A.   keďže na rozpočet na rok 2007 bola pre okruh 5 stanovená suma 7 115 000 000 EUR, pričom rozpočet Európskeho parlamentu je 1 397 460 174 EUR, čo predstavuje 19,65 % okruhu 5,

B.   keďže rok 2008 je prvým rozpočtovým rokom, v ktorom nie sú naplánované žiadne závažné úlohy, ako je rozšírenie alebo zavedenie nových jazykov, ani žiadne iné udalosti so zásadným vplyvom na administratívu,

C.   keďže inštitúcie sa musia vysporiadať s predchádzajúcimi dvoma rozšíreniami,

D.   keďže Európsky parlament v tomto štádiu ročného rozpočtového postupu čaká na odhady iných inštitúcií a na návrhy svojho predsedníctva pre rozpočet na rok 2008,

Všeobecný rámec

1.   konštatuje, že strop v okruhu 5 je na rok 2008 stanovený vo výške 7 457 000 000 EUR, čo predstavuje nárast o 4,8 % v porovnaní s rokom 2007;

2.   poznamenáva, že hlavne v dôsledku rozšírenia sa rozpočet inštitúcií za posledné štyri roky zvýšil o takmer 18 %; domnieva sa, že pre rok 2008 dosiahli všetky inštitúcie štádium, keď sú plne funkčné a disponujú prostriedkami, ktoré im umožňujú zabezpečovať ich administratívne funkcie; vyzýva inštitúcie, aby pri príprave svojich odhadov na rok 2008 postupovali obozretne;

3.   domnieva sa, že Európsky parlament má zodpovednosť voči občanom a že efektívne využívanie peňazí daňových poplatníkov môže prispieť k zvýšeniu ich dôvery voči inštitúciám EÚ; zastáva názor, že rozpočet inštitúcií na rok 2008 by v zásade mal zostať na približne rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, keďže sa nepočíta so žiadnymi závažnými udalosťami (rozšírenie alebo zavedenie nových jazykov), ktoré by boli dôvodom na zvýšenie rozpočtu; domnieva sa, že každá nová iniciatíva by mala byť financovaná najprv v rámci stropu aktuálneho rozpočtu, pokiaľ nie sú konkrétne dôvody na iný postup;

4.   uznáva, že medziinštitucionálna spolupráca môže byť výhodná z hľadiska úspor z rozsahu a z hľadiska efektívnosti, ale zároveň môže oslabiť nezávislosť inštitúcie alebo jej identitu; domnieva sa, že všetky inštitúcie by sa mali usilovať o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi týmito aspektmi; žiada generálnych tajomníkov, aby podávali správy o vzájomnej spolupráci; očakáva, že do 1. júla 2007 dostane informácie o kvalite, efektívnosti a finančných aspektoch, ako aj o možných výhodách a nevýhodách medziinštitucionálnej spolupráce vrátane informácií o kvalite a efektívnosti služieb, ktoré poskytujú úrady a subjekty vytvorené v rámci takejto spolupráce;

5.   pripomína, že počas predchádzajúcich rokov vo svojich uzneseniach žiadal o niekoľko pravidelných správ o priebehu prijímania pracovníkov z EÚ–10 a EÚ–2 a o statuse prijatých pracovníkov; vyzýva preto inštitúcie, aby naďalej uskutočňovali skríning, ako je to naplánované v spoločnom vyhlásení o prijímaní pracovníkov v súvislosti s rozširovaním v rokoch 2004 a 2007 prijatom s uznesením Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2006 o všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2007, ktorý bude poskytovať informácie o celkovej situácii, ako aj o situácii v každej inštitúcii(5);

Európsky parlament
Politické priority
Poskytovať poslancom efektívne služby s cieľom umožniť lepšiu tvorbu práva

6.   ako spoluzákonodarca sa domnieva, že pre poslancov by sa mali zabezpečiť optimálne pracovné podmienky, aby mohli ľahšie plniť svoje úlohy a aby sa zvýšila kvalita právnych predpisov EÚ; zastáva názor, že pomoc pre poslancov sa môže zlepšiť poskytovaním primeraných špecializovaných alebo technických informácií v krátkych lehotách; trvá na tom, že poslanci Európskeho parlamentu by mali byť lepšie informovaní a oboznámení so všetkými im prístupnými zdrojmi a materiálmi na základe práce vykonanej rôznymi oddeleniami Európskeho parlamentu (štúdie, technické a podkladové dokumenty);

7.   želá si zabezpečiť čo najlepšie jazykové služby pre všetkých poslancov vrátane nových poslancov, hlavne na oficiálnych schôdzach parlamentných orgánov; je pripravený na základe transparentných a jasne definovaných podmienok zvážiť primerané návrhy týkajúce sa poskytovania služieb pre poslancov, ktoré lepšie zodpovedajú ich špecifickým potrebám pri plnení úloh, a preskúma efektívnosť týchto návrhov;

8.   želá si preskúmať možnosť mať k dispozícii pre všetkých poslancov zasadacie miestnosti na rozhovory s odborníkmi v relatívne malých skupinách (8–20 ľudí), najmä v súvislosti s novými budovami D4 a D5; domnieva sa, že pre nepredvídané potreby vyplývajúce z parlamentnej práce by malo byť možné rezervovať si tieto miestnosti dostatočne rýchlo a bez zbytočnej byrokracie; očakáva do 1. júla 2007 správu o takýchto existujúcich priestoroch a o možnostiach ich ďalšieho zdokonalenia;

9.   poznamenáva, že na zabezpečenie čo najlepšej pomoci pre poslancov pri výkone ich povinností by sa mal vyžadovať ďalší vývoj pracovných a administratívnych štruktúr a posilňovanie súčasných služieb; žiada administratívu, aby preskúmala možnosti rozšírenia vybavenia, ktoré poslancom poskytuje knižnica prostredníctvom podpory výskumu a jednotného rozsiahleho dokumentačného a informačného archívu zahrňujúceho všetky existujúce texty a odborné dokumenty (systém riadenia znalostí); očakáva, že príslušné návrhy, ktoré budú zahŕňať aj možnosť uverejnenia odpovedí na tieto požiadavky na intranete Európskeho parlamentu, budú spolu s odhadom nákladov predložené do 1. júla 2007;

10.   vyjadruje poľutovanie nad geografickým rozložením svojej administratívy na troch pracoviskách a nad ďalšími nákladmi, ktoré sú tým spôsobené z hľadiska prevádzkových nákladov a obzvlášť pri cestovaní z jedného pracoviska na druhé; domnieva sa, že administratíva by mala poskytnúť poslancom rôzne druhy vybavenia, ktoré ponúkajú nové technológie, s cieľom obmedziť negatívny vplyv geografického rozmiestnenia Parlamentu, napr. synchronizáciu počítačov s mobilnými telefónmi alebo miestnosti na videokonferencie;

11.   poznamenáva, že napriek značnej výške rozpočtu, ktorý bol vyčlenený na informačné technológie, naďalej pretrvávajú niektoré problémy ako napr. spomaľovanie siete v Štrasburgu alebo doba potrebná na realizáciu všetkých nových projektov IT; vyzýva preto generálneho tajomníka, aby do predbežného návrhu správy o odhadoch zahrnul do prílohy IV osobitnú časť venovanú projektom IT, ktoré sa začali v uplynulých piatich rokoch, s údajmi o predbežných nákladoch, dátume začiatku projektu a predbežnom a skutočnom dátume dodania a konečných nákladoch;

12.   žiada generálneho tajomníka, aby predložil návrhy týkajúce sa štruktúry a kapacity sekretariátov výborov s cieľom zlepšiť následné kroky súvisiace s právnymi predpismi a rozpočtovým postupom; žiada administratívu, aby predložila príslušné návrhy do 1. júla 2007;

Zvýšiť efektivitu komunikačných nástrojov Európskeho parlamentu a jeho politických skupín

13.   zastáva názor, že komunikácia Európskeho parlamentu sa uskutočňuje prostredníctvom rôznych kanálov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a ktorých spoločným cieľom je efektívne informovať občanov EÚ o jeho činnostiach a prínose k budovaniu Európy;

14.   domnieva sa, že komunikácia Európskeho parlamentu má dva aspekty: prvým aspektom je inštitucionálna komunikácia uskutočňovaná administratívou, pri ktorej ide o faktické informácie, a druhým aspektom sú politickejšie zamerané informácie, ktoré odzrkadľujú rôzne názory, stanoviská a činností politických skupín a poslancov;

15.   domnieva sa, že je možné dosiahnuť pokroky v komunikačnej a informačnej politike koherentnejším spôsobom v rámci globálnej koncepcie komunikácie zameranej na občanov EÚ, pri ktorej je stanovený prínos každého nástroja, ako je uvedené v odseku 21 svojho uznesenia z 26. októbra 2006 o návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2007 (Oddiely I, II, IV, V, VI, VII a VIII)(6);

16.   želá si zlepšiť nástroje, ktoré sa používajú na zvýšenie informovanosti európskych občanov o úlohe Európskeho parlamentu v legislatívnom a rozhodovacom postupe, o jeho činnosti v oblasti európskej politiky, ako aj o činnosti poslancov a politických skupín Európskeho parlamentu a na odstránenie nedostatkov pokiaľ ide o imidž EÚ, najmä so zreteľom na voľby v roku 2009; domnieva sa, že súčasné komunikačné kanály nezodpovedajú primerane tejto potrebe;

17.   domnieva sa hlavne, že väčšie zapojenie miestnych a regionálnych médií by bolo veľkým prínosom pre európsky projekt; vyzýva preto administratívu, aby predložila akčný plán komunikácie zameraný na miestne a regionálne média a aby preskúmala nové nástroje, najmä s cieľom pripraviť nasledujúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré poslancom umožnia komunikovať s miestnymi médiami; pripomína, že v roku, ktorý predchádzal posledným voľbám do Európskeho parlamentu, bol vyčlenený osobitný rozpočet na kampaň zameranú na informovanie verejnosti;

18.   poukazuje na skutočnosť, že súčasné i budúce komunikačné nástroje musia byť čo najefektívnejšie, aby sa zvýšilo povedomie občanov EÚ o inštitúcii; je presvedčený, že administratíva i politické skupiny by mali byť zapojené do vytvárania a hodnotenia týchto nástrojov;

19.   žiada, aby sa do 1. júla 2007 vytvoril zoznam opatrení v oblastí komunikácie, pripravený externými kanceláriami a v domoch Európy v spolupráci s Komisiou a aby sa vyhodnotili ich efektívnosť a pôsobenie;

20.   pripomína, že v júli 2006 začala platiť nová politika pre skupiny návštevníkov pozvaných poslancami, ktorá predstavuje zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcou situáciou; zastáva názor, že je priestor na ďalšie zlepšenie, najmä z hľadiska pružnosti, a potom, ako sa dokončí nové návštevnícke centrum, môže sa prehodnotiť minimálny povinný počet návštevníkov a náhrady nákladov, pričom sa zohľadnia osobitosti jednotlivých návštevníkov, aby sa uhradili skutočné náklady; očakáva preto, že mu do 1. júla 2007 bude predložený nový návrh, ktorý zohľadní potreby poslancov a ktorý bude čo najskôr realizovaný;

21.   uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol za posledné roky pokiaľ ide o návštevnícky program; zdôrazňuje však, že ďalšie zlepšenie sa môže uskutočniť v oblastiach, kde sa návštevníci stretávajú so skutočným životom Európskeho parlamentu, a očakáva odpovede na presne formulované otázky v súvislosti s možnosťou návštev v rokovacej miestnosti pléna a dostupnosti viacerých rokovacích miestností(7); žiada administratívu, aby predložila príslušné návrhy do 1. júla 2007;

Zlepšiť rozdeľovanie rozpočtových prostriedkov

22.   pripomína, že pri zostavovaní rozpočtu za posledné dva roky sa vychádzalo z oprávnených potrieb efektívneho fungovania inštitúcie ; zdôrazňuje, že rozpočet Európskeho parlamentu by mal byť stanovený vo výške, ktorá inštitúcii umožňuje plniť svoje úlohy pri primeranej úrovni finančných zdrojov čo najefektívnejšie; domnieva sa, že úroveň rozpočtových prostriedkov na rok 2008 vrátane navýšení v súvislosti s prispôsobením sa bežným cenám by za žiadnych okolností nemala byť vyššia ako 20 % z okruhu 5, čo by malo stanoviť hornú hranicu rozpočtu; vyzýva preto predsedníctvo, aby pri prijímaní rozhodnutia o výške odhadov Európskeho parlamentu zvážilo zodpovednosť Európskeho parlamentu voči občanom EÚ;

23.   poznamenáva, že rok 2008 bude posledným celým rokom pred voľbami poslancov Európskeho parlamentu a uplatnením nového štatútu poslancov v roku 2009; domnieva sa, že boli prijaté potrebné opatrenia na zvládnutie problémov súvisiacich s posledným rozšírením; okrem doladenia rozpočtových potrieb v súvislosti s prijatím nových členských štátov sa neočakávajú žiadne závažné udalosti, ktoré by mali finančné dôsledky;

24.   poznamenáva, že jednou z priorít predsedníctva Európskeho parlamentu je zviditeľniť Európsky parlament ako účastníka vonkajšej politiky a zároveň zdôrazňuje význam podpory dialógu medzi kultúrami a demokracie; poukazuje na to, že Európsky parlament zriadil s národnými parlamentmi tretích krajín niekoľko delegácií a zhromaždení, ktoré nie sú v rozpočte Európskeho parlamentu jasne identifikované; vyzýva preto administratívu, aby do 1. júla 2007 predložila správu o súčasných subjektoch v tejto oblasti výdavkov a o subjektoch, ktoré sa práve vytvárajú, vrátane finančného zhodnotenia potrieb v nasledujúcich rokoch;

25.   vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným tokom informácií o témach, ktoré patria aj do pôsobnosti iných rozhodovacích orgánov Európskeho parlamentu, najmä v súvislosti s rozhodnutiami s finančným dopadom na rozpočet Európskeho parlamentu; domnieva sa, že by sa malo vyvinúť spoločné úsilie na podporu výmeny informácií v skorom štádiu rozhodovania;

26.   poznamenáva, že rozpočtové odhady ex ante týkajúce sa celkových nákladov rozvojových projektov nie sú vždy spoľahlivé; odsudzuje tento postup a domnieva sa, že pri väčších projektoch by sa malo v prípade podstatného odchýlenia sa od pôvodne plánovanej výšky nákladov poskytnúť odôvodnenie a projekty by mali byť znovu predložené na prehodnotenie a schválenie príslušnými orgánmi;

27.   poznamenáva, že pre viaceré rozpočtové riadky sú pravidelne vyčlenené nedostatočné, alebo naopak prebytočné rozpočtové prostriedky; pripomína, že žiadosti o presun prostriedkov v roku plnenia rozpočtu by sa mali obmedzovať na výnimočné prípady a iba na udalosti, ktoré sa nedali predvídať; vyzýva administratívu, aby uskutočnila presnejší odhad potrebných rozpočtových prostriedkov pre každý rozpočtový riadok a aby prognózovala realistickejšie sumy;

Ďalšie témy
Budovy

28.   uznáva, že prostredníctvom zálohových platieb za budovy sa za posledných desať rokov vytvorili úspory; zdôrazňuje, že Európsky parlament je teraz vlastníkom väčšiny budov na troch pracoviskách a začne sa zameriavať na investície do externých kancelárií; má v úmysle preskúmať zásadu zdieľania externých kancelárií s Komisiou so zreteľom na správu požadovanú na marec 2007 v odseku 47 svojho hore uvedeného uznesenia z 26. októbra 2006; v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie spoločnej správy Komisie a Európskeho parlamentu o podmienkach zdieľania kancelárií z hľadiska pracovníkov, logistiky, prevádzkových nákladov a rôznych časových plánov spolufinancovania zakúpenia spoločných kancelárií; pripomína, že doteraz to bolo umožnené vďaka dostupným rozpočtovým prostriedkom v rozpočte Európskeho parlamentu;

29.   podporuje snahy administratívy o zlepšenie bezpečnostného systému v  domoch Európy; vyzýva administratívu a Komisiu, aby s tým spojené náklady znášali spoločne a proporcionálne;

Zamestnanci

30.   zastáva názor, že po poslednom zvýšení plánu stavu zamestnancov (21 % za obdobie štyroch rokov), ktoré súvisí hlavne s dvoma rozšíreniami a nárastom počtu úradných jazykov, by mala mať inštitúcia dostatočné ľudské zdroje potrebné na jej fungovanie a mala by ich postupne efektívne integrovať; každú žiadosť o vytvorenie nových postov bude preto zvažovať po tom, ako administratíva predloží svoju správu o krátkodobej a strednodobej stratégie zameranú na možnosť presunu zamestnancov, ktorá zahŕňa programy odbornej prípravy a rozvoja súvisiace s presunom zamestnancov; žiadosti bude skúmať na základe týchto podrobných informácií;

31.   podporuje odstraňovanie nedostatkov, ktoré bránia dostupnosti tlmočníckych služieb a ich najlepšej kvalite, pri zachovaní správnej rovnováhy medzi kvalitou a nákladmi a tým zabezpečenie efektívne využitie prostriedkov;

32.   zastáva názor, že by sa malo pokračovať v politike presunu zamestnancov, ktorá sa začala uplatňovať v roku 2006, s cieľom vyriešiť dôsledky posledných dvoch rozšírení a posilniť efektívnosť administratívy pri dodržaní politických priorít; vyzýva svojho generálneho tajomníka, aby v odhadoch podrobne prezentoval svoju stratégiu na rok 2008;

33.   osobitnú pozornosť venuje nákladom spojeným s geografickým rozložením a preskúma možnosti ich lepšej racionalizácie; zameria sa hlavne na počet služobných ciest, ktoré uskutočňujú zamestnanci v rámci troch pracovísk; poznamenáva, že náklady na tieto služobné cesty dosahovali v roku 2005 výšku 12 799 988 EUR a služobné cesty predstavovali spolu 71 369 dní, okrem služobných ciest zamestnancov politických skupín; domnieva sa, že v tejto oblasti by sa mohli vyvinúť snahy o zvýšenie efektívnosti; vyzýva generálneho tajomníka, aby do 1. júla 2007 predložil za každé generálne riaditeľstvo správu o služobných cestách zamestnancov na tri pracoviská a o príslušných nákladoch;

34.   vyjadruje svoje znepokojenie nad neistotou, ktorá existuje v súvislosti so systémom európskych škôl; pripomína, že zamestnanci majú nárok na dobre fungujúci a atraktívny školský systém, a preto vyzýva inštitúciu, aby zabezpečila dodržanie týchto podmienok;

35.   berie na vedomie rozhodnutie Európskeho parlamentu plne podporiť prijatie skutočného a zmysluplného štatútu asistentov poslancov; očakáva, že Rada prijme v tejto veci konečné rozhodnutie do začiatku septembra 2007 s cieľom umožniť pridelenie potrebných finančných prostriedkov; vyzýva predsedníctvo, aby vytrvalo presadzovalo otázku štatútu poslancov voči Rade; je presvedčený, že takýto štatút prispeje k zlepšeniu kvality činnosti poslancov;

Bezpečnosť

36.   berie na vedomie finančné dôsledky vyplývajúce z potreby poskytnúť poslancom a zamestnancom na troch pracoviskách najlepšie možné bezpečnostné podmienky; podporuje administratívu, aby čo najskôr zaviedla nový systém vstupných preukazov, ktorý uľahčí každodennú prácu poslancov, najmä používanie elektronických podpisov tým, že im poskytne bezpečnejšie prostredie; zdôrazňuje, že ustanovenia na ochranu údajov sa musia vždy dodržiavať;

37.   domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali slúžiť ako príklad v uplatňovaní politík nepoškodzujúcich životné prostredie a zlepšenej energetickej efektívnosti; pripomína, že Európsky parlament sa zaviazal uplatňovať nariadenie EMAS a na základe žiadosti (správa za rok 2006 o rozpočte iných inštitúcií) predsedníctva preskúmať spôsoby, ako znížiť zvyšujúce sa náklady na energiu, vrátane možnosti obmedzenia používania klimatizácie v letnom období; žiada efektívnejšie využitie papiera a zníženie distribúcie tlačených materiálov, pričom sa má umožniť dostupnosť tlačených verzií mnohých úradných dokumentov Európskeho parlamentu na požiadanie; do 1. júla 2007 očakáva od administratívy správu o plánovanej činnosti a návrhy v spomínaných oblastiach spolu s požiadavkami na zamestnancov a s odhadom finančných nákladov;

Ostatné inštitúcie

38.   vyzýva inštitúcie, aby predložili rozpočet zodpovedajúci ich skutočným potrebám; domnieva sa, že rok 2008 by mal byť po dvoch významných rozšíreniach a zavedení 12 jazykov rokom čo najefektívnejšej mobilizácie dostupných ľudských, technologických a logistických prostriedkov; pripomína, že žiadosti o presun a úpravy plánu stavu zamestnancov počas rozpočtového roka nepredstavujú správny spôsob spravovania rozpočtu a mali by sa vyskytovať iba výnimočne; žiada inštitúcie, aby pri predkladaní svojich návrhov venovali pozornosť týmto aspektom;

39.   podporuje inštitúcie v tom, aby posilnili medziinštitucionálnu spoluprácu aj v oblastiach, v ktorých na prvý pohľad nevidia žiadne možnosti pre racionalizáciu a zlepšenie efektívnosti, keďže rozpočet inštitúcií nebude v budúcnosti rásť takým tempom ako v minulosti;

40.   poznamenáva, že inštitúcie za posledné roky vo významnej miere zvýšili výdavky na budovy a v nasledujúcich štyroch rokoch ich budú naďalej zvyšovať; zastáva názor, že je čas pozastaviť ďalší nárast nehnuteľného majetku; vyzýva preto inštitúcie, aby dôkladne preskúmali všetky možnosti pred tým, ako začnú uvažovať o ďalšom rozširovaní budov; okrem toho vyzýva inštitúcie, aby boli v rámci medziinštitucionálnej spolupráce ochotné rozdeliť si zvyšné sumy, ktoré majú vo svojich rozpočtoch k dispozícii na konci roka, aby čo najskôr pokryli výdavky na budovy;

41.   pripomína, že zosúladenie formy odhadov jednotlivých inštitúcií by prispelo k zrozumiteľnosti rôznych rozpočtov a transparentnosti pre občanov EÚ;

42.   ocenil by, ak by odhady obsahovali kapitolu, v ktorej by inštitúcie uviedli svoje špecifické podmienky a pokroky dosiahnuté počas roka; rozpočtovému orgánu by to umožnilo lepšie prehodnotiť a pochopiť špecifické potreby každej inštitúcie;

43.   žiada inštitúcie, aby dôkladne monitorovali prijímanie pracovníkov v súvislosti s poslednými dvoma rozšíreniami a aby o tom aspoň dvakrát ročne informovali rozpočtový orgán;

Rada

44.   berie na vedomie ohraničený nárast rozpočtu Rady na rok 2007; bude venovať pozornosť jeho budúcemu vývoju a zmenám v nomenklatúre, najmä v hlave 3; uznáva skutočnosť, že Rada poskytuje dôležité informácie o témach, ktoré sú v záujme Európskeho parlamentu;

Súdny dvor

45.   zastáva názor, že Súdny dvor by mal po zriadení Súdu pre verejnú službu a dvoch významných rozšíreniach racionalizovať svoje pracovné metódy a udržiavať stabilnú úroveň svojho rozpočtu;

Dvor audítorov

46.   berie na vedomie vývoj primeraného školiaceho programu pre pomocných audítorov a modernizáciu sektora informatiky, s ktorými sa začalo minulého roku, a očakáva ďalšie informácie o výsledkoch, ktoré doteraz priniesli tieto iniciatívy;

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov

47.   očakáva, že dostane jasný signál o spôsobe budúcej spolupráce dvoch výborov od roku 2008 do predloženia odhadov; zastáva názor, že to nebude dostatočným dôvodom na zvýšenie celkovej úrovne ich jednotlivých rozpočtov;

Európsky ombudsman

48.   vzal na vedomie úsilie ombudsmana stabilizovať nárast jeho rozpočtu a najmä plánu stavu zamestnancov v roku 2007; očakáva, že táto stabilita bude zachovaná v roku 2008;

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

49.   poznamenáva, že rok 2008 bude štvrtým úplným rokom činnosti európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorý bude čoskoro schopný pracovať v plnom nasadení; vyzýva preto európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, aby predložil strednodobý plán činnosti zahŕňajúci jeho potreby a termín týkajúci sa uplatňovania novej nomenklatúry, ktorú zaviedli ostatné inštitúcie od roku 2005;

50.   zastáva preto názor, že rok 2008 bude posledným rokom, v ktorom dôjde k podstatnému nárastu rozpočtu a najmä plánu stavu zamestnancov; pripomína, že zmeny v pláne stavu zamestnancov musia byť, podobne ako každý výdavok, odôvodnené;

o
o   o

51.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, Európskemu ombudsmanovi a Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

(1) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.
(2) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1).
(3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 263, 31.10.2006, s. 1.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0570.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2006)0452.
(7) Prijaté texty, 26.10.2006, P6_TA(2006)0452, odsek 26.


Budúcnosť profesionálneho futbalu v Európe
PDF 476kWORD 115k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (2006/2130(INI))
P6_TA(2007)0100A6-0036/2007

Európsky parlament,

   so zreteľom na Helsinskú správu z 10. decembra 1999(1) a Deklaráciu z Nice z 8. decembra 2000(2) o špecifických vlastnostiach športu a jeho spoločenskej funkcii v Európe,

   so zreteľom na články 17 a III-282 Zmluvy o Ústave pre Európu,

   so zreteľom na podnet britského predsedníctva týkajúci sa európskeho futbalu, ktorý bol základom pre Nezávislú štúdiu o európskom športe 2006 ("Independent European Sport Review 2006"),

   so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Súdny dvor) a Súdu prvého stupňa, ako aj na rozhodnutia Komisie v záležitostiach týkajúcich sa športu,

   so zreteľom na článok 45 svojho rokovacieho poriadku,

   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci (A6-0036/2007),

A.   keďže Komisia v Helsinskej správe zdôraznila, že na dobré riadenie futbalu ako hry je potrebné partnerstvo medzi riadiacimi futbalovými orgánmi a verejnými orgánmi, ktoré v plnej miere rešpektuje samoregulačnú povahu profesionálneho športu,

B.   keďže európsky šport, zvlášť futbal, je neodlučiteľnou súčasťou európskej identity, európskej kultúry a občianstva, a európsky futbalový model, ktorý sa vyznačuje otvorenými športovými súťažami v rámci pyramídovej štruktúry, v ktorej niekoľko stotisíc amatérskych klubov a milióny dobrovoľníkov a hráčov tvoria základ špičkových profesionálnych klubov, je výsledkom dlhodobej demokratickej tradície a podpory na úrovni miestneho spoločenstva ako celku,

C.   keďže futbal zohráva významnú spoločenskú a výchovnú úlohu a je účinným nástrojom sociálneho začlenenia a multikultúrneho dialógu a musí zohrávať aktívnu úlohu v boji proti diskriminácii, netolerancii, rasizmu a násiliu, keďže mnohé takto motivované incidenty sa stále stávajú na štadiónoch a v ich okolí a keďže profesionálne futbalové kluby a ligy takisto zohrávajú kľúčovú spoločenskú a kultúrnu úlohu vo svojich miestnych a národných spoločenstvách,

D.   keďže profesionálny futbal má ekonomický i neekonomický rozmer,

E.   keďže ekonomické hľadisko profesionálneho futbalu podlieha právu Spoločenstva a judikatúra uznáva špecifickosť športu a spoločenskú a vzdelávaciu úlohu, ktorú zohráva futbal v Európe,

F.   keďže národné a európske politické a športové orgány sú preto zodpovedné za to, aby vypracovaním primeraného právneho rámca, ktorý v plnej miere dodržiava základné zásady osobitosti profesionálneho futbalu, nezávislosť jeho orgánov a subsidiaritu, zabezpečili, aby sa pri uplatňovaní práva Spoločenstva v oblasti profesionálneho futbalu neohrozila jeho spoločenská a kultúrna úloha,

G.   keďže vzhľadom na rastúci význam športu v rámci rôznych politík EÚ (sloboda pohybu, uznávanie vzdelania, hospodárska súťaž, ochrana zdravia a audiovizuálne politiky) bolo prijaté rozhodnutie začleniť šport do Zmluvy o Ústave pre Európu ako oblasť v pôsobnosti EÚ (v rámci článkov 17 a III-282); keďže Zmluvu o Ústave pre Európu neratifikovali všetky členské štáty a samotná Deklarácia z Nice o športe v Európe nepostačuje na riešenie súčasných problémov, ktoré presahujú vnútroštátny rozmer a vyžadujú si preto riešenia na európskej úrovni,

H.   keďže narastajúca profesionalizácia a komercializácia športu všeobecne a futbalu zvlášť spôsobili, že právo ES má v tejto oblasti oveľa väčší význam, pričom táto skutočnosť sa odráža v rastúcom počte prípadov čakajúcich na rozhodnutie pred Súdnym dvorom a Komisiou,

   toto výrazne zhoršilo problém právnej neistoty, pričom dotknuté odvetvia považujú prístup založený výlučne na individuálnom riešení prípadov čoraz viac za neprimeraný, čo je stanovisko, ktoré dokumentuje aj štúdia vypracovaná z poverenia viacerých ministrov členských štátov EÚ pre oblasť športu, nedávno zverejnená pod názvom Nezávislá štúdia o európskom športe 2006,
   napríklad nie je jasné, či pravidlo Európskej futbalovej federácie (UEFA), ktoré stanovuje, že mužstvá musia pozostávať z určitého minimálneho počtu domácich hráčov, a je ustanovením osobitne dôležitým pre rozvoj mládeže, by sa po prípadnom preskúmaní zo strany Súdneho dvora ukázalo ako zlučiteľné s článkom 12 Zmluvy o ES,
   I. keďže v dôsledku tejto právnej neistoty nie je jasné, do akej miery sú samoregulačné orgány, ako napríklad UEFA a národné asociácie a národné ligy, autonómne a do akej miery sú pri uplatňovaní svojho práva na samoreguláciu a pri vykonávaní svojej regulačnej funkcie viazané určitými zásadami práva Spoločenstva, napríklad zásadou voľného pohybu, nediskriminácie a pravidlami hospodárskej súťaže,

J.   keďže táto právna neistota nie je problematická len z hospodárskeho hľadiska, ale najmä vzhľadom na spoločenskú, kultúrnu a výchovnú funkciu futbalu, a zároveň znižuje záujem fanúšikov a úsilie o zlepšenie podpory a ohrozuje zásadu fair play,

K.   keďže bolo prijaté rozhodnutie začleniť šport do Zmluvy o Ústave pre Európu ako oblasť v pôsobnosti EÚ (články 17 a III-282) s cieľom udeliť EÚ právomoci na rozvoj jeho európskeho rozmeru,

L.   keďže profesionálny futbal nefunguje ako typické odvetvie hospodárstva a keďže profesionálne futbalové kluby nemožno prevádzkovať za tých istých trhových podmienok ako ostatné hospodárske odvetvia, pretože medzi súpermi v rámci športu existuje vzájomná závislosť a na zachovanie neistých výsledkov je potrebná konkurenčná rovnováha, a keďže rozličné zúčastnené subjekty vrátane fanúšikov, hráčov, klubov, líg a asociácií nefungujú ako bežní zákazníci alebo podniky,

M.   keďže budúcnosť profesionálneho futbalu v Európe je ohrozená zvyšujúcou sa koncentráciou ekonomického bohatstva a vplyvu športu,

N.   keďže rastúci význam ziskov z predaja vysielacích práv môže narušiť konkurenčnú rovnováhu medzi klubmi z rôznych krajín, pretože takéto zisky sú do veľkej miery podmienené veľkosťou národných vysielacích trhov,

O.   keďže už niekoľko desaťročí sa profesionálny futbal v čoraz väčšej miere vyznačuje medzinárodným rozmerom a v rovnakej miere naň pôsobia rôzne medzinárodné regulačné a právne režimy,

P.   keďže odlišné vnútroštátne právne predpisy a licenčné kritériá v Európe spôsobujú nerovnaké hospodárske a právne podmienky a táto situácia je vážnou prekážkou čestnej športovej súťaže medzi mužstvami v rámci európskej ligy, a teda aj medzi národnými mužstvami,

Q.   keďže účasť žien v športe je vo všeobecnosti stále omnoho nižšia ako účasť mužov; keďže ženy majú stále nedostatočné zastúpenie v rozhodovacích orgánoch v oblasti športu a keďže v súvislosti s odmeňovaním športových profesionálov možno naďalej konštatovať prípady rodovej diskriminácie,

R.   keďže napriek tomu, že rozsudok vo veci Bosman z roku 1995 mal priaznivý vplyv na zmluvy a pohyb hráčov – i keď naďalej treba riešiť množstvo problémov v oblasti zamestnanosti a problémov sociálneho charakteru – mal pre šport i nepriaznivé následky, medzi ktoré patria väčšie možnosti na strane najbohatších klubov na podpísanie zmluvy s najlepšími hráčmi, silnejšie spojenie medzi finančnou silou a športovými úspechmi, inflačná špirála platov hráčov, menej možností pre hráčov trénovaných v miestnych podmienkach prejaviť svoj talent na najvyššej úrovni a znížený stupeň solidarity medzi profesionálnym a amatérskym športom,

S.   keďže špirála výdavkov, platová inflácia a následná finančná kríza, ktorej čelí mnoho klubov, vedú k trestnej činnosti (manipulovanie so zápasmi, korupcia, atď.),

T.   keďže Komisia v rámci oficiálnych rozhodnutí potvrdila zlučiteľnosť kolektívneho predaja mediálnych práv s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže,

Všeobecný kontext

1.   zdôrazňuje, že sa prikláňa k európskemu futbalovému modelu, s jeho symbiotickým vzťahom medzi amatérskym a profesionálnym futbalom;

2.   poukazuje na dôležitosť prepojenia národných pyramídových štruktúr európskeho futbalu, ktoré zabezpečujú širokú základňu talentov a súťaží, pretože národné ligy a súťaže sú takisto cestou k európskym súťažiam, pričom vzniká potreba dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi národnou základňou futbalu a európskou úrovňou, aby futbalové ligy a asociácie mohli účinne spolupracovať;

3.   uznáva potrebu spoločného úsilia riadiacich futbalových orgánov a politických orgánov na rôznych úrovniach v boji proti určitým znakom nepriaznivého vývoja, ako napríklad nadmernej komercializácii a nekalej súťaži, s cieľom zabezpečiť pozitívnu budúcnosť profesionálneho futbalu vyznačujúcu sa vzrušujúcou súťažou, vysoký stupeň identifikácie fanúšikov s ich klubmi a prístup k zápasom pre širokú verejnosť, okrem iného aj prostredníctvom špeciálnych cien lístkov pre mladých ľudí a rodiny, najmä v prípade významných medzinárodných zápasov;

4.   víta prácu vykonanú pri vypracovaní vyššie uvedenej Nezávislej štúdie o európskom športe 2006 a štúdie o profesionálnom športe na vnútornom trhu, ktorú nechal vypracovať Európsky parlament; vyzýva členské štáty, európske a národné riadiace futbalové orgány a Komisiu s ohľadom na jej pripravovanú Bielu knihu o športe, aby pokračovali v úsilí, ktoré začalo britské predsedníctvo a ktorého cieľom je posúdiť potrebu politických opatrení riadne zohľadňujúcich zásadu subsidiarity tým, že sa zohľadnia zásady a hlavné odporúčania tejto štúdie;

5.   vyjadruje želanie zabrániť tomu, aby sa budúcnosť európskeho profesionálneho futbalu určovala výlučne na základe jednotlivých prípadov, ako aj želanie zlepšiť právnu istotu;

6.   súhlasí so základnou zásadou, podľa ktorej ekonomické hľadiská profesionálneho športu patria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o ES, pričom zohľadňuje špecifický charakter športu uvedený v Deklarácii z Nice; domnieva sa, že obmedzujúce účinky športových úprav sú v zlučiteľné s právom EÚ za predpokladu, že úprava má legitímny cieľ týkajúci sa povahy a účelu športu a že jej reštriktívne účinky sú obsiahnuté v úsilí o ochranu tohto cieľa a sú voči nemu primerané;

7.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala postupy na uplatňovanie tejto zásady a začala proces konzultácií s európskymi a národnými futbalovými orgánmi s cieľom vytvoriť oficiálnu rámcovú dohodu medzi EÚ a európskymi a národnými riadiacimi futbalovými orgánmi;

8.   žiada Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi a európskymi a národnými futbalovými riadiacimi orgánmi a ďalšími zúčastnenými stranami začlenila do svojej pripravovanej bielej knihy zásady a odporúčania zahrnuté v tomto uznesení a vytvorila akčný plán pre európsky šport všeobecne a osobitne pre futbal, ktorý stanoví otázky, ktorými sa bude Komisia zaoberať, a právne nástroje, ktoré sa použijú právnu istotu a rovnaké podmienky pre všetky strany;

9.   žiada Komisiu, aby pokračovala v štruktúrovanom dialógu s riadiacimi futbalovými orgánmi vrátane národných asociácií a líg a ostatnými zainteresovanými stranami s cieľom prekonať problém právnej neistoty;

10.   víta úspech ženského futbalu v Európe a veľký záujem oň a upozorňuje na jeho rastúci spoločenský význam;

Riadenie

11.   vyzýva všetky riadiace futbalové orgány, aby lepšie určili a koordinovali svoje právomoci, zodpovednosti, funkcie a rozhodovacie postupy s cieľom zvýšiť stupeň svojej demokracie, transparentnosti a legitímnosti v prospech celého futbalového odvetvia; vyzýva Komisiu, aby poskytla poradenstvo v otázke legitímnej a primeranej samoregulácie s náležitým ohľadom na vnútroštátne právne predpisy a finančnú podporu pre federácie a asociácie, ktorá je zameraná na rozvoj a podporu mladých futbalistov a národného mužstva;

12.   vyzýva UEFA, aby do rozhodovacieho procesu zapojila reprezentatívne organizácie zastupujúce hráčov, kluby a ligy;

13.   domnieva sa, že lepšie riadenie vedúce k sústredenejšej samoregulácii na vnútroštátnej a európskej úrovni zníži tendenciu obracania sa na Komisiu a Súdny dvor;

14.   uznáva odbornosť a legitimitu športových tribunálov, ktoré umožňujú uplatniť právo občana na spravodlivé vypočutie v zmysle článku 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie;

15.   zastáva názor, že odvolanie sa na občianske súdy, dokonca aj vtedy, keď to zo športového hľadiska nie je opodstatnené, nemožno penalizovať na základe disciplinárnych predpisov; v tomto ohľade odmieta svojvoľné rozhodnutia Medzinárodnej federácie futbalových zväzov (FIFA);

16.   žiada UEFA a FIFA, aby vo svojich štatútoch akceptovali právo obrátiť sa na bežné súdy, uznáva však, že zásada samoregulácie implikuje a odôvodňuje štruktúry európskeho športového modelu a základných princípov organizácie športových súťaží vrátane antidopingových predpisov a disciplinárnych trestov;

17.   nalieha, aby bola zásada proporcionality podstatnou pre všetky riadiace futbalové orgány pri uplatňovaní ich samoregulačnej právomoci, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa táto zásada uplatňovala v právnych prípadoch týkajúcich sa športu;

18.   vyzýva FIFA, aby zvýšila svoju vnútornú demokraciu a transparentnosť svojich štruktúr;

19.   domnieva sa, že prípad Charleroi, ktorý je v súčasnosti predložený Súdnemu dvoru, by mohol vážne narušiť schopnosť malých a stredných národných futbalových zväzov zúčastňovať sa na medzinárodných súťažiach a ohroziť kľúčové investície národných zväzov do futbalovej základne; v tomto ohľade sa domnieva, že kluby by mali uvoľňovať svojich hráčov, aby si splnili svoje povinnosti v národných mužstvách bez nároku na kompenzáciu; povzbudzuje UEFA, FIFA a futbalové ligy, aby spolu s európskymi klubmi dosiahli dohodu o podmienkach týkajúcich sa hráčov, ktorí utrpeli zranenie počas reprezentovania svojej krajiny a o systéme kolektívneho poistenia, ktorý sa zavádza;

20.   podporuje licenčný systém klubov UEFA, ktorého cieľom je zabezpečiť dobré prostredie medzi klubmi a prispieť k ich finančnej stabilite, vyzýva UEFA, aby ďalej rozvíjala tento licenčný systém v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva s cieľom zaručiť finančnú transparentnosť a náležité riadenie;

21.   odporúča dynamickú kampaň zo strany národných a európskych politických a športových orgánov s cieľom zabezpečiť vyšší stupeň transparentnosti a dobrú správu v rámci európskeho profesionálneho futbalu;

22.   podporuje úsilie o ochranu integrity futbalu ako športu tým, že zabraňuje konfliktu záujmov významných zainteresovaných strán v kluboch alebo riadiacich orgánoch;

23.   vyzýva Komisiu, aby konzultujúc riadiace futbalové orgány, ligy a kluby, reagovala na zavedenie európskeho právneho štatútu pre športové spoločnosti s cieľom zohľadniť hospodárske aktivity významných futbalových klubov pri zachovaní ich osobitných športových vlastností; takýto štatút by umožnil stanoviť pravidlá na sledovanie hospodárskych a finančných aktivít takýchto spoločností a účasť fanúšikov a komunity;

24.   žiada členské štáty a riadiace futbalové orgány, aby aktívne podporovali spoločenskú a demokratickú úlohu futbalových fanúšikov, ktorí podporujú zásady fair play, prostredníctvom podpory vytvárania a rozvoja nadácií fanúšikov (uznaním ich zodpovednosti), ktoré by sa mohli podieľať na vlastníctve a riadení klubov menovaním futbalového ombudsmana a najmä rozšírením britského modelu priaznivcov futbalu Supporters Direct na európsku úroveň;

25.   žiada UEFA, aby preskúmala, ako by sa organizácie fanúšikov mohli začleniť ako dôležité zúčastnené strany, keď sú organizované na európskej úrovni a aby preskúmala možnosť vytvorenia európskeho orgánu European Supporters Direct;

26.   domnieva sa, že do riadenia futbalu by sa mali prostredníctvom lepšieho sociálneho dialógu užšie zapojiť profesionálni futbalisti, zástupcovia ich odborových zväzov, klubov a líg;

Boj proti trestnej činnosti

27.   podporuje úsilie európskych a národných futbalových riadiacich orgánov zaviesť väčšiu transparentnosť do vlastníckych štruktúr klubov a žiada Radu, aby vytvorila a prijala opatrenia na boj proti trestnej činnosti v profesionálnom futbale vrátane prania špinavých peňazí, nezákonného stávkovania, dopingu a manipulovania so zápasmi, ako aj proti nútenej prostitúcii na pozadí veľkých futbalových podujatí;

28.   zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby subjekty pôsobiace v oblasti futbalu boli v plnom súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa transparentnosti a prania špinavých peňazí;

29.   vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na podporu spolupráce medzi klubmi, políciou a organizáciami fanúšikov s cieľom bojovať proti násiliu, výtržníctvu a ďalším formám problémového správania pred, počas a po futbalových zápasov a aby si vymieňali osvedčené postupy;

30.   žiada Radu, aby posilnila koordináciu preventívnych opatrení a sankcií týkajúcich sa výtržníkov aj v súvislosti s národnými zápasmi; v tejto súvislosti žiada Radu, aby implementovala svoje rozhodnutie 2002/348/SVV týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom a aby v prípade potreby zlepšila dodatočné opatrenia v dôsledku nedávnych násilných incidentov na futbalových štadiónoch a mimo nich;

31.   vyzýva členské štáty, európske futbalové orgány, ako aj federácie a ligy, aby viedli veľkú európsku informačnú kampaň pre fanúšikov s cieľom zamedziť násiliu na štadiónoch a mimo nich;

Spoločenská, kultúrna a výchovná úloha futbalu

32.   zdôrazňuje význam výchovy prostredníctvom športu a potenciál futbalu pomôcť sociálne zraniteľným skupinám mladistvých vrátiť sa na správnu cestu a žiada členské štáty, národné zväzy, ligy a kluby, aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti;

33.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby takisto podporili projekty sociálneho začlenenia organizované futbalovými klubmi;

34.   vyjadruje jednoznačnú podporu opatreniam UEFA na podporu výchovy mladých hráčov prostredníctvom požiadavky určitého minimálneho počtu domácich hráčov v profesionálnych klubových mužstvách a uplatnenia obmedzení na veľkosť mužstiev; domnieva sa, že tieto podporné opatrenia sú primerané, a vyzýva profesionálne kluby na prísne uplatňovanie tohto pravidla;

35.   je pevne presvedčený, že sú potrebné dodatočné zmluvy, ktoré by mali zabezpečiť, aby iniciatíva týkajúca sa domácich hráčov nebola príčinou obchodovania s deťmi v niektorých kluboch, ktoré uzatvárajú zmluvy s veľmi mladými osobami (vo veku menej než 16 rokov);

36.   poukazuje na to, že sa mladým hráčom musí poskytnúť možnosť všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy súbežne s ich klubovými a tréningovými aktivitami a že kluby by mali zabezpečiť, aby sa mladí hráči z tretích krajín vrátili bezpečne domov, ak sa ich kariéra v Európe nerozvinie;

37.   trvá na tom, že v súvislosti s náborom mladých zahraničných talentov sa musí za každých okolností dodržiavať imigračné právo, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problémom obchodovania s deťmi v kontexte rámcového rozhodnutia Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi(3) a (alebo) v kontexte vykonávania smernice Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci(4); upozorňuje na to, že mladí hráči musia dostať príležitosť na získanie všeobecného vzdelania a odbornej prípravy súbežne s aktivitami v klube a tréningovou činnosťou, aby neboli celkom závislí od klubu; vyzýva na prijatie opatrení na zabránenie sociálnemu vylúčeniu tých mladých ľudí, ktorí sa nakoniec nedostanú do užšieho výberu;

38.   žiada riadiace orgány futbalu a kluby, aby sa zapojili do boja proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že

   prijmú európsku chartu solidarity vo futbale, ktorou sa zaviažu dodržiavať zásady dobrého správania v súvislosti s vyhľadávaním, náborom a prijímaním mladých zahraničných futbalistov;
   vytvoria fond solidarity, ktorý bude financovať preventívne programy v krajinách najviac postihnutých obchodovaním s ľuďmi;
   prehodnotia článok 19 Poriadku FIFA upravujúceho štatúty a prestupy hráčov v súvislosti s ochranou neplnoletých;

39.   zdôrazňuje význam spoločenskej a výchovnej úlohy výcvikových stredísk a rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú v súvislosti s prosperitou klubov a budúcim rozvojom futbalových talentov; podporuje finančné stimuly pre kluby s výcvikovým strediskom, ak sú takéto stimuly zlučiteľné s pravidlami zmluvy týkajúcimi sa štátnej pomoci, a žiada Komisiu, aby uznala túto kľúčovú úlohu pri vypracovávaní usmernení o štátnej pomoci;

40.   zdôrazňuje potrebu vytvorenia prostredia, v ktorom sa môžu mladí hráči rozvíjať a vychovávať v duchu poctivosti a fair play;

41.   nalieha na členské štáty, aby zaviedli rodové hľadisko do všetkých oblastí športových politík v záujme ďalšieho zníženia pretrvávajúceho rozdielu medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o zastúpenie v športových orgánoch, odmeňovanie, ako aj skutočnú účasť na športe, a rovnomernejšie tým rozdelili osobné a spoločenské výhody vyplývajúce zo športu;

Zamestnanosť a sociálne otázky

42.   ľutuje, že medzi členskými štátmi existujú rozdiely v sociálnych a finančných právnych predpisoch, ktoré spôsobujú nerovnosti medzi klubmi, a tiež to, že členským štátom chýba ochota riešiť túto situáciu na európskej úrovni;

43.   zdôrazňuje význam vzájomného uznávania odbornej spôsobilosti získanej v inom členskom štáte pre voľný pohyb zamestnancov;

44.   domnieva sa, že súčasná ekonomická situácia týkajúca sa manažérov futbalových hráčov si vyžaduje, aby riadiace futbalové orgány na všetkých úrovniach a na základe konzultácií s Komisiou zlepšili pravidlá, ktoré riadia činnosť manažérov futbalových hráčov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie UEFA o úpravu postavenia manažérov hráčov a aby v prípade potreby predložila návrh smernice týkajúcej sa manažérov hráčov, ktorá by zahŕňala: presné normy a skúšobné kritériá pred začatím činnosti manažérov futbalových hráčov; transparentnosť transakcií manažérov; minimálne harmonizované normy pre zmluvy manažérov; účinný kontrolný a disciplinárny systém zabezpečovaný európskymi riadiacimi orgánmi; zavedenie "systému vydávania licencií pre manažérov" a registra manažérov; ukončenie "dvojitého zastupovania" a vyplácanie manažérov hráčmi;

45.   vyzýva UEFA a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie sociálneho dialógu na európskej úrovni o otázkach ako napríklad doba platnosti zmlúv, definícia období prestupu, možnosti včasného ukončenia zmluvy a kompenzácia pre materské kluby, keďže tým možno zabrániť napätiu medzi hráčmi a zamestnávateľmi a prekonať ho;

46.   víta kroky federácie FIFPro, UEFA a Európskej profesionálnej futbalovej ligy (EPFL) na podporu práv hráčov tým, že sa zabezpečí, aby hráči vždy dostali písomné zmluvy s určitými minimálnymi požiadavkami;

47.   uvedomuje si potrebu účinného vykonávania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby profesionálni hráči mali práva, na ktoré majú nárok, a plnili si povinnosti, ktoré vyplývajú z ich postavenia zamestnancov;

48.   žiada Komisiu, aby aktívne podporovala iniciatívy a kampane na boj proti detskej práci v odvetviach súvisiacich s futbalom a preskúmala všetky politické a právne možnosti na zabezpečenie dodržiavania práv všetkých pracovníkov vrátane detí;

Boj proti násiliu, rasizmu a iným formám diskriminácie

49.   žiada Komisiu, členské štáty a všetky strany zainteresované v profesionálnom futbale, aby prijali svoju zodpovednosť za pokračovanie a zintenzívnenie boja proti rasizmu a xenofóbii tým, že odsúdia všetky formy diskriminácie rasizmu na štadiónoch aj mimo nich, keďže právny nárok na pracovné prostredie bez rasizmu a iných foriem diskriminácie sa vzťahuje aj na futbalistov; žiada prísnejšie sankcie voči akémukoľvek druhu diskriminačných rasistických a xenofóbnych prejavov vo futbale; žiada UEFA, národné zväzy a ligy, aby uplatňovali disciplinárne pravidlá koherentným, dôkladným a koordinovaným spôsobom bez toho, aby zanedbávali finančnú situáciu klubov;

50.   v tejto súvislosti tiež vyzýva Komisiu, UEFA a ďalšie zainteresované strany, aby prijali opatrenia v nadväznosti na vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2006 o boji proti rasizmu vo futbale(5); blahoželá federáciám UEFA a FIFA k začleneniu prísnejších sankcií do ich štatútov a k prijímaným opatreniam a víta budúce opatrenia všetkých príslušných strán v oblasti futbalu;

51.   vyzýva Komisiu, UEFA a ďalšie zainteresované strany, aby nedovolili beztrestnosť ďalších foriem diskriminácie, napríklad diskriminácie na základe pohlavia, pôvodu, sexuálnej orientácie a podobne, na futbalových štadiónoch a mimo nich;

52.   odsudzuje všetky formy násilného správania na futbalových štadiónoch, povzbudzuje členské štáty, aby uplatňovali najprísnejšie opatrenia, ktoré majú k dispozícii, s cieľom znížiť a odstrániť všetky formy násilia na športoviskách, a vyjadruje svoju podpory opatreniam UEFA zameraným na ich odstránenie;

Právo hospodárskej súťaže a vnútorný trh

53.   pevne verí, že zavedenie upraveného systému kontroly nákladov by mohlo byť prostriedkom na zvýšenie finančnej stability a konkurenčnej rovnováhy medzi mužstvami, napríklad pri začlenení do aktualizovaného klubového licenčného systému;

54.   domnieva sa, že futbal musí zabezpečiť vzájomnú závislosť konkurentov a potrebu zaručiť neistotu výsledkov súťaží, čo by mohlo byť odôvodnením pre športové organizácie, aby na trhu uplatňovali osobitný rámec na organizovanie a predaj športových podujatí; domnieva sa však, že takéto osobitné vlastnosti nezaručujú v dôsledku rastúceho ekonomického významu takýchto činností automatické oslobodenie od pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva pre všetky hospodárske činnosti iniciované v rámci profesionálneho futbalu;

55.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, ktoré by uvádzali, aký druh verejného financovania je prijateľný a legitímny na to, aby futbal plnil svoju spoločenskú, kultúrnu a výchovnú úlohu, napr. finančná alebo iná podpora, ktorú poskytujú miestne orgány na zabezpečenie alebo modernizáciu futbalových štadiónov či zariadení;

56.   žiada Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s medzinárodnými, európskymi a národnými riadiacimi futbalovými orgánmi zvážili následky prípadnej liberalizácie stávkového trhu a mechanizmy na zabezpečenie financovania športu vo všeobecnosti a futbalu zvlášť a aby preskúmali opatrenia, ktoré by chránili integritu národných a európskych futbalových súťaží;

57.   uznáva význam obchodných značiek v odvetví športu okrem prípadov, keď sa používajú na obmedzenie voľného pohybu tovaru;

58.   berie na vedomie, že často existuje nepomer medzi ponukou a dopytom lístkov na veľké futbalové podujatia, čo je prospešné pre sponzorov, ale škodlivé pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že pri distribúcii lístkov by sa mali plne zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a že na všetkých úrovniach by sa mal zaručiť nediskriminačný a spravodlivý predaj lístkov, pričom však uznáva, že distribúcia lístkov môže byť v prípade potreby obmedzená na členov klubov fanúšikov, cestovných klubov alebo podobných organizácií, v ktorých je členstvo dostupné na nediskriminačnom základe;

Predaj televíznych práv a právo hospodárskej súťaže

59.   trvá na tom, že kolektívny predaj práv na všetky súťaže je rozhodujúci pre ochranu modelu finančnej solidarity európskeho futbalu; víta verejnú diskusiu a podrobnejší výskum Komisie týkajúci sa toho, či by sa mal tento model prijať v celej Európe pre súťaže na celoeurópskej i domácej úrovni, ako sa navrhuje v Nezávislej štúdii o európskom športe 2006; v tomto ohľade vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné hodnotenie hospodárskych a športových dôsledkov svojich príslušných rozhodnutí týkajúcich sa mediálnych práv a rozsahu, v akom boli alebo neboli funkčné;

60.   zdôrazňuje, že predaj mediálnych práv, ktoré majú európske národné futbalové ligy, by mal byť vždy v súlade s právom ES týkajúcim sa hospodárskej súťaže pri zohľadnení špecifického charakteru športu a mal by sa prerokovať a uzavrieť transparentným spôsobom; za tohto predpokladu sa však domnieva, že vysielanie futbalu by malo byť prístupné čo najširšiemu spektru ľudí, ako aj prostredníctvom voľne vysielajúcich kanálov;

61.   zdôrazňuje, že podstatu článku 3a súčasnej smernice o "Televízii bez hraníc" 97/36/ES(6) možno sotva preceniť;

62.   poukazuje na to, že pre profesionálny futbal je nevyhnutné, aby sa zisky z televíznych práv rozdelili čestným spôsobom tak, aby sa zabezpečila solidarita medzi profesionálnym a amatérskym futbalom a medzi konkurenčnými klubmi vo všetkých súťažiach; poznamenáva, že rozdeľovanie ziskov z televíznych práv v rámci Ligy majstrov UEFA v súčasnosti do značnej miery odráža veľkosť národných televíznych trhov príslušných klubov; poukazuje na skutočnosť, že týmto sa zvýhodňujú veľké krajiny a znižuje sa sila klubov z menších krajín;

63.   preto vyzýva UEFA, aby spolu s Komisiou pokračovala v skúmaní mechanizmov na vytvorenie konkurenčnejšej rovnováhy v tejto oblasti prostredníctvom intenzívnejšieho prerozdeľovania;

64.   upozorňuje na to, že televízne vysielanie športových súťaží sa čoraz viac uskutočňuje na kódovaných a platených televíznych kanáloch a že tieto súťaže sa tým stávajú nedostupnými pre množstvo spotrebiteľov;

Doping

65.   odporúča, aby sa prevencia a boj proti dopingu stali dôležitým záujmom členských štátov; vyzýva na uplatňovanie politiky prevencie a boja proti dopingu a zdôrazňuje potrebu bojovať proti nezrovnalostiam prostredníctvom kontrol, výskumu, skúšok, dlhodobého sledovania uskutočňovaného nezávislými lekármi a prostredníctvom vzdelávania, ako aj prevencie a školení; vyzýva profesionálne kluby, aby prisľúbili, že budú bojovať proti dopingu a sledovať dodržiavanie pravidiel prostredníctvom vnútorných kontrol;

o
o   o

66.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a UEFA, FIFA, EPFL, Európskemu klubovému fóru a FIFPro.

(1) KOM(1999)0644.
(2) Závery predsedníctva, Zasadnutie Európskej rady v Nice, 7.-9. december 2000, príloha IV.
(3) Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.
(5) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 143.
(6) Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60.


Integrácia nových členských štátov do SPP
PDF 326kWORD 103k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2007 o integrácii nových členských štátov do spoločnej poľnohospodárskej politiky (2006/2042(INI))
P6_TA(2007)0101A6-0037/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 33 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1268/1999 z 21. júna 1999 o podpore Spoločenstva na predvstupové opatrenia pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy v predvstupovom období(1),

–   so zreteľom na Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia(2),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov(3),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2004/281/ES z 22. marca 2004, ktorým sa na základe reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia(4),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 864/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov a ktorým sa spomínané nariadenie upravuje z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie(5),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky(6),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(7),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru(8),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(9),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2006 z  19. decembra 2006 , ktorým sa mení a dopĺňa a opravuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(10),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0037/2007),

A.   keďže sa po rozšírení v roku 2004 podstatne zväčšila celková poľnohospodárska plocha (asi o 27 %), počet fariem (asi o 60 %) a zamestnancov v poľnohospodárstve (asi o 57 %) v EÚ, na základe čoho vzrástol výrobný potenciál a zvýšil sa význam poľnohospodárstva; keďže s rastúcimi hektárovými výnosmi potravín a krmív sa uvoľnilo dostatok oblastí na pestovanie biomasy a prispelo k ďalšej diferenciácii štruktúry európskeho poľnohospodárstva a vidieka, pričom sa tento proces ešte zvýraznil a prehĺbil pristúpením Bulharska a Rumunska,

B.   keďže sa poľnohospodárstvo vo väčšine nových členských štátov podstatne odlišuje od poľnohospodárstva 15 členských štátov EÚ, čo sa týka úrovne a štruktúry výroby a veľkosti fariem, a celkovo je menej produktívne ako v starých členských štátoch, technicky menej rozvinuté a vertikálne a horizontálne menej integrované,

C.   keďže poľnohospodárstvo zohráva vo väčšine nových členských štátov dôležitejšiu hospodársku a sociálnu úlohu ako v 15 členských štátoch EÚ, pretože podiel tohto sektora na hrubom národnom produkte a percento zamestnancov pracujúcich v ňom prekračujú priemer EÚ,

D.   keďže v niektorých nových členských štátoch má samozásobiteľské a čiastočne samozásobiteľské poľnohospodárstvo veľký sociálny, kultúrny a environmentálny význam,

E.   keďže sa nové členské štáty úspešne a hladko integrovali v rámci spoločného trhu, čím významne zväčšili objem európskeho poľnohospodárskeho a potravinárskeho obchodu; keďže nové členské štáty včas zaviedli a správne uplatnili horizontálne veterinárne, fytosanitárne predpisy, ako aj predpisy týkajúce sa bezpečnosti potravín, organizácie spoločného trhu a iné horizontálne predpisy, vďaka čomu nebolo potrebné prijímať osobitné zabezpečujúce opatrenia,

F.   keďže nové členské štáty museli znášať vysoké sociálne a hospodárske výdavky spojené s prispôsobením a integráciou pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a adaptáciou na prostredie hospodárskej súťaže v EÚ; keďže predvstupové fondy len čiastočne pokryli náklady procesu prispôsobenia a integrácie pred vstupom do EÚ; keďže sa po pristúpení odhalili všeobecné hospodárske problémy nových členských štátov a problémy v oblasti konkurencieschopnosti, keďže SPP nebola úspešná pri úplnom riešení týchto problémov,

G.   keďže SPP podnietila značný vývoj a významné zmeny v poľnohospodárstve nových členských štátov, niektoré problémy a napätie vznikli najmä pre skutočnosť, že pravidlá SPP nedostatočne podporujú zavedenie a vývoj vyrovnaného, trvalo udržateľného poľnohospodárskeho sektora, najmä pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, záhradníctvo a integráciu smerom nahor, ako aj nadol,

H.   keďže sa aktom o pristúpení začalo dlhé obdobie postupného zavádzania (deväť rokov) s nízkou počiatočnou úrovňou (25 % úrovne platnej v EÚ) priamych platieb v nových členských štátoch, napriek tomu, že pre ne úplne platia pravidlá o vnútornom trhu a rozpočtových príspevkoch; keďže úrovne výdavkov a príjmov v nových členských štátoch neopodstatňujú tento stupeň diferenciácie, z ktorej vyplývajú nerovnomerné podmienky pre farmárov nových členských štátov v rámci hospodárskej súťaže,

I.   keďže problémy, ktoré treba v nových členských štátoch riešiť, sa týkajú najmä štrukturálnych zmien na posilnenie konkurencieschopnosti; keďže opatrenia SPP podporou príjmov a zaručením cien významne prispeli k takému posilneniu,

J.   keďže Komisia a Rada neskoro alebo nedostatočne chápe osobitné problémy nových členských štátov a ponúka potrebnú pomoc (napríklad problémy na trhu ovocia a zeleniny, najmä pokiaľ ide o drobné ovocie, čerešne, višne a jablká, neopodstatnený zákaz poľského vývozu do Ruska a na Ukrajinu, úprava a navrhované zrušenie pravidiel intervencie pre kukuricu, dovoz medu z tretích krajín),

K.   keďže nedostatočné vlastnícke práva výrobcov v sektoroch výroby a spracovania potravín v nových členských štátoch a zneužitie dominantného postavenia distribučných reťazcov závažne obmedzujú konkurencieschopnosť poľnohospodárov, ako aj ich možnosti spolupráce a integrácie,

L.   keďže 8 z 10 nových členských štátov si vybralo systém jednotnej platby na plochu (SAPS) pre priame platby,

M.   keďže potreba pomoci Spoločenstva pri rozvoji vidieka v nových členských štátoch bola omnoho väčšia než dostupné vyčlenené rozpočtové prostriedky na obdobie 2004 až 2006 a zároveň pravidlá realizácie programov rozvoja vidieka obmedzili dynamické využitie vyčlenených rozpočtových prostriedkov Spoločenstva; keďže tieto faktory značne zúžili dosah druhého piliera SPP v nových členských štátoch a môžu pretrvať aj počas nového finančného rámca,

Hladká integrácia, všeobecný úžitok

1.   víta skutočnosť, že sa poľnohospodárske a potravinárske sektory nových členských štátov úplne a hladko integrovali do spoločného trhu EÚ;

2.   zdôrazňuje, že rozšírenie v roku 2004 spôsobilo narušenie poľnohospodárskeho a potravinárskeho trhu niektorých nových členských štátov, ale významne prispelo k rozvoju dobre fungujúcich trhových vzťahov v 25 členských štátoch ako celku;

3.   poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárskemu a potravinárskemu sektoru starých, ako aj nových členských štátov, rozšírenie prinajmenšom čiastočne prospelo – zúčastnené subjekty v nových členských štátoch získali výhody z vyššej úrovne poľnohospodárskej pomoci, ako aj zo zvýšenia počtu možností obchodovania, zatiaľ čo poľnohospodársky sektor a medzinárodný obchod v starých členských štátoch postupovali a zaznamenal sa nárast investícií a zvýšenie maloobchodného obratu, predovšetkým v období pred pristúpením;

4.   zastáva názor, že integrácia nových členských štátov je celkovo pozitívna, ale že túto skutočnosť nemožno jednoznačne určiť vo všetkých prípadoch, pretože nie všetky poľnohospodárske podniky zaznamenali zvýšenie príjmov; zdôrazňuje, že nárast nákupných cien a dotácií sa sčasti vyrovnal podstatným nárastom výrobných nákladov (napríklad v súvislosti so zvýšenými cenami za pohonné látky, energiu, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín a stroje);

5.   zdôrazňuje skutočnosť, že sa rozšírením nezvýšila úroveň rizika čo sa týka bezpečnosti potravín a zdravia živočíchov a rastlín a v tomto ohľade konštatuje, že v určitých aspektoch niektoré normy a efektivita práce zodpovedných orgánov nových členských štátov presahujú priemer EÚ;

6.   podotýka, že rozšírenie v roku 2004 nezaťažilo rozpočet SPP, ani si nevyžiadalo žiadne výraznejšie zmeny, ale rozhodnutia o zmrazení trhu, rozpočte priamych platieb a finančnom rámci na roky 2007 až 2013 budú od roku 2007 vyžadovať obeť zo strany 15 členských štátov EÚ podľa zásady solidarity; ďalej poukazuje na skutočnosť, že výrobcovia v 15 členských štátoch EÚ boli na základe rozhodnutí Európskej rady z decembra 2005 z dôvodu pristúpeniu Bulharska a Rumunska zaťažení ďalšími kráteniami, okrem uznesení o realizácii opatrení ako fakultatívna modulácia na posilnenie druhého piliera;

7.   s poľutovaním konštatuje, že pri rozšíreniach v roku 2004 a 2007 neboli stanovené žiadne vyššie kvóty ani v počiatočne plánovanej výške;

Uplatňovanie SPP v nových členských štátoch

8.   konštatuje, že viditeľné rozdiely medzi poľnohospodárskymi sektormi v nových členských štátoch majú za následok rozdiely v dopade uplatňovania SPP a v rozsahu a intenzite výziev, ktorým musia nové členské štáty čeliť;

9.   domnieva sa, že právne predpisy Spoločenstva po rozšírení EÚ o desať nových členských štátov v roku 2004 neboli vhodným spôsobom prispôsobené novým podmienkam, ktoré vládli na niektorých trhoch (napr. na trhoch v sektoroch drobného ovocia a škrobu);

10.   konštatuje, že prispôsobenie podmienok a pravidiel vnútorného trhu a uplatňovanie SPP – najmä pokiaľ ide o veterinárne a fytosanitárne predpisy, ako aj predpisy týkajúce sa bezpečnosti potravín, organizácie spoločného trhu a iné horizontálne predpisy – spôsobilo, že sa od poľnohospodárov a vlád nových členských štátov vyžaduje výrazné úsilie;

11.   domnieva sa, že Komisia niekoľko mesiacov nevenovala potrebnú pozornosť zrušeniu zákazu vývozu poľských poľnohospodárskych výrobkov na Ukrajinu a do Ruska a v tomto smere neprijala žiadne účinné opatrenia;

12.   konštatuje, že hoci predvstupové programy financované EÚ prispeli k príprave uplatňovania SPP a užitočnosť twinningových programov sa potvrdila, pôvodné ciele boli iba čiastočne dosiahnuté a účinnosť opatrení Spoločenstva je obmedzená;

13.   pripomína, že sa osobitný predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SAPARD) začal s výrazným oneskorením a jeho rozsah bol obmedzený, a to najmä pre zložité požiadavky a nedostatok včasných rozhodnutí Komisie a orgánov nových členských štátov;

14.   podotýka, že niektoré nové členské štáty čelia pri realizácii programov Spoločenstva na rozvoj vidieka veľkým ťažkostiam pre komplexnosť predpisov a administratívnu zaťaženosť správy;

15.   znovu opakuje, že keďže priame platby zohrávajú základnú úlohu v rozvoji a prispôsobovaní poľnohospodárskeho sektora nových členských štátov, ich nízka úroveň v počiatočných rokoch obdobia postupného zavádzania spôsobila nielen pribrzdenie potrebného prispôsobenia, ale dokonca vytvorila nerovné podmienky súťaže na vnútornom trhu, čo niektoré podniky nemohli hospodársky preklenúť;

16.   zdôrazňuje dôležitú úlohu programov poľnohospodárskeho rozvoja pre trhovo orientované smerovanie poľnohospodárskych podnikov – napríklad v oblasti spracovania a predaja vlastných produktov alebo v cestovnom ruchu – ako aj vzhľadom na vytvorenie alternatív príjmov pre tých, ktorí z hospodárskych dôvodov končia s poľnohospodárskou výrobou;

17.   konštatuje, že rozdielne úrovne priamych platieb medzi štátmi EÚ 10 a EÚ 15 nezabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov, a tak vo viacerých nových členských štátoch výrobcovia stratili zázemie dokonca aj na domácom trhu, čo je situácia vyvolaná najmä konkurenciou zvýšením dovozu a vývozu z tretích krajín na základe zmeneného colného režimu;

18.   zastáva názor, že výhrady Komisie voči novým členským štátom vzhľadom na údajne priveľké zásoby ku dňu pristúpenia k EÚ, ako aj hrozby uloženia vysokých pokút, neboli vo väčšine prípadov odôvodnené a spočívali na chybných výpočtoch; čo na žiadnom poľnohospodárskom trhu nespôsobilo poruchu rovnováhy, ktorá mala vzniknúť z týchto údajne priveľkých zásob;

19.   zdôrazňuje, že nové členské štáty boli donútené využiť doplnkové vnútroštátne priame platby (CNDP, doplnkové príspevky), ktoré možno pokladať za spôsob spolufinancovania a kvázi opätovnému presunu priamych platieb Spoločenstva do pôsobnosti členských štátov a že to viedlo k vážnym politickým a hospodárskym ťažkostiam vo viacerých nových členských štátoch, pretože významne zaťažili štátne rozpočty a obmedzili možnosť uplatniť programy štátnej pomoci;

20.   poukazuje na skutočnosť, že pre obmedzenia rozpočtu, v rozpore so všeobecnými cieľmi a zásadami SPP, ako aj s úpravou v rámci štátov EÚ 15, bola väčšina nových členských štátov donútená preskupiť časť pridelených prostriedkov Spoločenstva na rozvoj vidieka na účely CNDP, čo umožňuje akt o pristúpení;

21.   poukazuje na stanovisko niektorých nových členských štátov, že platby, ktoré nie sú spojené s inými platbami a sú závislé od plochy, celkom neprispievajú k vyváženému rozvoju a udržateľnosti ich poľnohospodárstva a že platby s odvetvovými prioritami alebo voliteľné spojené platby by mohli byť aspoň nateraz nevyhnutné v niektorých členských štátoch do roku 2013 a v prípade žiadosti by sa o nich malo uvažovať; odkazuje na úspešnú prax úplne alebo čiastočne spojených CNDP a dočasných opatrení štátnej pomoci v tomto ohľade;

22.   podotýka, že väčšina nových členských štátov by chcela pokračovať v uplatňovaní systému jednotnej platby na plochu (SAPS) tak dlho, ako je to možné, pretože prechod na systém jednotnej platby (SPS) predstavuje krajné administratívne a technické zaťaženie a SAPS je plne zlučiteľný s budúcou politikou oddelených platieb;

23.   považuje za potrebné, aby sa pravidlá krížovej zhody a požiadavky ohľadom rozumných poľnohospodárskych spôsobov pestovania, rovnako ako environmentálne podmienky, dodržiavali v starých, ako aj nových členských štátoch; navrhuje zaviesť pravidlá krížovej zhody postupne a plne ich uplatňovať do konca obdobia postupného zavádzania; ďalej navrhuje poskytnúť novým členským štátom možnosť odložiť uplatňovanie pravidiel krížovej zhody až do skončenia obdobia postupného zavádzania priamych platieb; ďalej navrhuje, aby požiadavky týkajúce sa dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok bezpodmienečne zostali v platnosti aspoň počas obdobia SAPS, pretože väčšina nových členských štátov môže mať ťažkosti s dosiahnutím zhody s komplexnými a nákladnými pravidlami krížovej zhody;

24.   víta skutočnosť, že Rada prijala návrh Komisie o predĺžení SAPS do konca roka 2010 a účasti nových členských štátov na režime podpory pre energetické plodiny;

25.   vyzýva Komisiu, aby v rámci zjednodušenia a racionalizácie zavádzania SPP, nariadení pre priame platby a programov rozvoja vidieka zohľadnila problémy, ktoré sa dotýkajú najmä nových členských štátov a navrhla primerané riešenia bez toho, aby sa odklonila od pravidiel zavádzania SPP;

26.   zdôrazňuje, že by Komisia mala väčšmi zohľadniť osobitné problémy a znepokojenia nových členských štátov pri rozhodovaní v rámci SPP;

27.   vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym návrhom Komisie úplne odstrániť systém intervencie pre kukuricu od roku 2007; konštatuje, že spôsob, akým sa tento návrh predstavil, je v rozpore so základnými princípmi EÚ v súvislosti s časom, chýbajúcim riadnym hodnotením – najmä vzhľadom na následky pre spoločnú organizáciu trhu pre obilie a priame platby na plochu – ako aj chýbajúcimi alternatívami a prechodnými obdobiami; zastáva názor, že predčasné zrušenie systému intervencie pre kukuricu môže mať vážne následky;

28.   zastáva názor, že v duchu reformy SPP z roku 2003 je potrebné zvážiť zavedenie platby na plochu v rámci pestovania drobného ovocia určeného na spracovanie a nadviazať na povinnosť podieľať sa na skupinách vyrábajúcich potraviny alebo organizáciách výrobcov a zaviesť povinnosť predaja výrobkov na základe obchodných zmlúv, čo by mohlo prispieť k väčšej konkurencieschopnosti odvetvia drobného ovocia a k zlepšeniu situácie poľnohospodárov v členských štátoch, najmä v Poľsku;

29.   zastáva názor, že v poľnohospodárskej výrobe a štruktúre vidieka nových členských štátov bude nevyhnutné prijať zmeny a zdôrazňuje, že pravidlá SPP a pomoc Spoločenstva musia podporiť tento proces; ďalej zdôrazňuje, že potrebné zmeny musia byť nevyhnutne vykonané miernejším spôsobom, pretože vidiecka spoločnosť a ekonomika nových členských štátov viazaná na poľnohospodárstvo by nemusela zniesť príliš rýchle a drastické zmeny v štruktúre výroby a zamestnanosti;

Budúcnosť SPP v rozšírenej EÚ

30.   poukazuje na skutočnosť, že súčasná SPP nie je vhodná na riešenie hlavnej časti poľnohospodárskych a súvisiacich problémov v rozšírenej EÚ; zastáva názor, že oddelenie finančnej podpory od produkcie pri priamych platbách, ktoré si vynútila Svetová obchodná organizácia (WTO), vo všeobecnosti zvyšuje trhovú orientáciu európskeho poľnohospodárstva, ale že priame platby oddelené od produkcie neprispievajú úplne k vytvoreniu trvalo udržateľného poľnohospodárskeho sektora a vidieckej spoločnosti, či už v rámci nových členských štátov alebo vo väčšine členských štátov EÚ 15; zdôrazňuje nevyhnutnosť doplnkových opatrení alebo prispôsobeného uplatňovania priamych platieb;

31.   zastáva názor, že najmä v tých členských štátoch a regiónoch, v ktorých rozhodujúcu úlohu v poľnohospodárstve zohrávajú špeciálne poľnohospodárske podniky, súčasný systém priamych platieb nadmieru podporuje produkciu plodín pestovaných na ornej pôde a správne nenapomáha vytváraniu trvalo udržateľnej živočíšnej výroby, pretože ani nepodporuje a neumožňuje potrebné štrukturálne zmeny;

32.   konštatuje, že v prípade niektorých nových členských štátov v niektorých sektoroch viedli pridelené úrovne kvót k zmrazeniu alebo dokonca poklesu poľnohospodárskej produktivity a že pre spojenie neviazaných platieb s nižšími úrovňami kvót vznikla okrem postupného zavádzania ešte aj ďalšia nevýhoda systému dotácií pre nové členské štáty; rovnako konštatuje, že tento problém sa objavuje aj v niektorých starých členských štátoch;

33.   verí, že dosiahnutie cieľov SPP v nových členských štátoch brzdí aj nedostatočná úroveň financovania rozvoja vidieka, nedostatok účinného systému riadenia rizík a krízových situácií a nakoniec aj priveľmi zastarané pravidlá Spoločenstva pre štátnu podporu;

34.   zdôrazňuje, že SPP sa musí na úrovni Spoločenstva udržiavať v rámci reformovanej SPP a je potrebné zabrániť jej opätovnému presunu do pôsobnosti členských štátov; ale zároveň zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať zvláštne opatrenia podľa zásady subsidiarity; zaujíma stanovisko, podľa ktorého je nevyhnutné preveriť rozsah, ciele a zásady SPP vrátane európskeho poľnohospodárskeho modelu so zreteľom na ciele a potreby poľnohospodárstva, vidieckych oblastí, poľnohospodárov, spotrebiteľov a celej spoločnosti v rozšírenej EÚ dvadsiatich siedmich krajín s cieľom určiť potrebné finančné zdroje a zabezpečiť ich správne, spravodlivé a úplne oprávnené prideľovanie;

35.   zdôrazňuje, že v rámci budúcej reformy SPP bude potrebné riadne zohľadniť všetky možné faktory (napríklad dôsledky predchádzajúcich finančných rozhodnutí, reformy SPP, skúsenosti nových členských štátov, rozdielnosť a rôznorodosť európskeho poľnohospodárstva) týka sa to najmä "zdravotnej kontroly SPP" a priebežného preskúmania finančného rámca na roky 2007 až 2013 v rokoch 2008 až 2009;

36.   ďalej zdôrazňuje, že kategoricky odmieta rozhodnutia vynútené len na základe pokusov o zníženie úrovne financovania Spoločenstvom alebo zachovanie daného finančného stavu medzi členskými štátmi;

37.   domnieva sa, že výroba biomasy a bioenergie bude v budúcnosti poľnohospodárskeho sektora EÚ zohrávať strategickú úlohu; v tejto súvislosti vyzýva k primeranému financovaniu zo zdrojov EÚ na podporu pestovania biomasy na plochách, ktoré sa už nepoužívajú na pestovanie potravín a krmív; pritom pripomína veľké kapacity nových členských štátov a zväčšenie celkového výrobného potenciálu rozšírenej EÚ;

38.   zdôrazňuje, že uspokojenie zvláštnych potrieb členských štátov a regiónov vrátane problémov a ťažkostí v nových členských štátoch by sa malo dosiahnuť podľa zásady subsidiarity a pomocou nasledovných prispôsobených nástrojov:

   a) zavedenie revidovaného systému priamych platieb vrátane nových opatrení, napríklad možností dobrovoľného opätovného prepojenia priamych platieb iba pre tie členské štáty, ktoré opätovné prepojenie pokladajú za nevyhnutné na splnenie cieľov v sociálnej oblasti, zamestnanosti a trvalo udržateľného rozvoja; rozšírenia platieb o nové sektory a nových príjemcov, napríklad na spracovanie istých druhov drobného ovocia, v rámci revidovaného systému štátnych finančných rámcov a úplného financovania Spoločenstvom;
   b) zavedenie doplnkových, voliteľných, regionálnych alebo dočasných trhových opatrení v rámci financovania Spoločenstvom;
   c) uplatňovanie systému štátnych finančných rámcov z rozpočtu EÚ v sektoroch, ktoré majú prejsť reformou (víno, ovocie a zelenina);
   d) zlepšenie podpory a silná podpora organizácií výrobcov a odstránenie zákonných prekážok v jednotlivých štátoch pre tieto organizácie;
   e) podpora cezhraničnej spolupráce medzi organizáciami výrobcov;
   f) zavedenie účinného systému riadenia krízových situácií a rizík v poľnohospodárstve s finančnou pomocou Spoločenstva vyplácanou zo štátnych finančných krytí;
   g) posilnenie vnútorného trhu pomocou spoločných pravidiel pre normy kvality, marketing, hospodársku súťaž, bezpečnosť potravín, životné prostredie a starostlivosť o blaho zvierat;
   h) presadzovanie systému rozvoja vidieka a jeho financovania;
   i) zlepšenie prispôsobivosti pravidiel štátnej podpory (napríklad zväčšenie rozsahu skupinových výnimiek, zvýšenie úrovne de minimis);

39.   domnieva sa, že počas kola rokovaní v Dohe je potrebné zabezpečiť zhodu s pravidlami Svetovej WTO ako súčasť ponuky EÚ obmedziť obchodné prekážky alebo výmenou za vyjadrenie súhlasu so zachovaním úrovní vnútornej podpory ostatných členov WTO;

40.   poukazuje na to, že dodatočné clá, ktoré sa zaviedli v rámci osobitných ochranných opatrení (SSG), by mohli byť zmysluplným nástrojom na ochranu trhu Spoločenstva pred nadmerným dovozom a dovozom s umelo nízkymi cenami v citlivých odvetviach, medzi nimi v odvetviach citlivých pre nové členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v súčasnom kole rokovaní organizácie WTO vytvorila podobnú možnosť príslušnej zmeny v súčasnej oblasti uplatnenia SSG v zozname koncesií EÚ; poukazuje na to, že niektoré z nových členských štátov mali možnosť použiť SSG v citlivých poľnohospodárskych odvetviach, ktoré sa nenachádzali v súčasnom zozname koncesií EÚ;

41.   očakáva, že okrem zohľadnenia potreby rozšírenej EÚ, sa budúca SPP bude ľahšie manažovať; zmenší administratívne zaťaženie poľnohospodárov a štátnych orgánov a podporí environmentálne bezchybnú výrobu orientovanú na trh – výrobu bezpečných produktov – a zároveň zabezpečí budúcnosť trvalo udržateľného poľnohospodárstva

42.   vyzýva Komisiu, členské štáty a zúčastnené subjekty, aby viedli živú diskusiu a predkladali pokrokové návrhy s cieľom vybudovať trvalo udržateľnú budúcnosť poľnohospodárstva v rozšírenej EÚ;

43.   víta úmysel Komisie vypracovať dlhodobú perspektívu pre budúcnosť SPP po roku 2013, ktorá jej umožní mať úžitok z jedinečnej možnosti expanzie, keďže rast celosvetového obchodu s poľnohospodárskymi potravinami bude oproti očakávanému rastu svetového obchodu v nasledujúcich 30 rokoch pravdepodobne dvojnásobný; v rámci ktorej sa prihliadne aj na rovnomerný rozvoj poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch EÚ a štáty EÚ-15 a nové členské štáty spoločnými silami splnia trvalé výrobné a iné úlohy poľnohospodárstva;

o
o   o

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov.20070329-P6_TA(2007)0101_SK-p000000220070329-P6_TA(2007)0101_SK-p0000003

(1) Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 87.
(2) Ú. v. EÚ L 236 23.9.2003, s.33.
(3) Ú. v. EÚ L 270 21.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2013/2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 13).
(4) Ú. v. EÚ L 93, 30.3.2004, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 161, 30.4.2004, s. 48.
(6) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 320/2006 (Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 42).
(7) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2012/2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 8).
(8) Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 247/2007 (Ú. v. EÚ L 69, 9.3.2007, s. 3).
(9) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 8.


Hepatitída typu C
PDF 129kWORD 46k
Vyhlásenie Európskeho parlamentu o hepatitíde typu C
P6_TA(2007)0102P6_DCL(2006)0087

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v Európe je vírusom hepatitídy typu C (HCV) infikovaných 12 miliónov osôb,

B.   keďže HCV predstavuje naliehavý problém, keďže ide o ochorenie, ktoré napáda pečeň a vedie k chronickej hepatitíde typu C, ktorá spôsobuje cirhózu, zlyhanie pečene alebo rakovinu pečene, a teda zvyšuje potrebu transplantácie,

C.   keďže HCV ako ochorenie, ktoré sa označuje aj ako "tichý zabijak" alebo "zákerné ochorenie", sa často nezistí, takže mnohí pacienti ostávajú nediagnostikovaní, zatiaľ čo diagnostikovaní pacienti čelia neraz stigmatizácii,

1.  Vyzýva Komisiu a Radu, aby:

   uznali HCV ako naliehavý problém v oblasti verejného zdravia a stanovili prioritné akcie v programoch budúcich predsedníctiev Rady;
   prijali odporúčanie Rady týkajúce sa skríningu HCV, ktorý má zabezpečiť včasnú diagnózu a širší prístup k liečbe a zdravotnej starostlivosti;
   reagovali na odporúčania jeho uznesenia zo 6. júla 2006 o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou(1);
   v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum uľahčili ďalší výskum v oblasti liečby pacientov s HCV, ktorí sú zároveň infikovaní aj vírusom HIV a/alebo hepatitídou typu B;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie postúpil spolu so zoznamom podpísaných poslancov Rade a Komisii.

Zoznam podpísaných poslancov

Adamou, Agnoletto, Aita, Albertini, Ali, Allister, Alvaro, Anastase, Andersson, Andrejevs, Andria, Angelilli, Antoniozzi, Arif, Arnaoutakis, Athanasiu, Attwooll, Audy, Ayala Sender, Aylward, Ayuso González, Badía i Cutchet, Bărbuleţiu, Barón Crespo, Barsi-Pataky, Battilocchio, Bauer, Beaupuy, Beazley, Beglitis, Belet, Belohorská, Bennahmias, van den Berg, Berlato, Berlinguer, Birutis, Bliznashki, Bösch, Bonde, Bono, Bonsignore, Bourlanges, Bourzai, Bowis, Bowles, Bozkurt, Braghetto, Brepoels, Breyer, Brie, Brok, van Buitenen,Bulfon, Bullmann, van den Burg, Buruiană Aprodu, Bushill-Matthews, Busk, Busquin, Buzek, Cabrnoch, Calabuig Rull, Camre, Cappato,Carlotti, Carnero González, Carollo, Cashman, Casini, Castex, Castiglione, del Castillo Vera, Catania, Cavada, Cercas, Chatzimarkakis, Chervenyakov, Chmielewski, Christensen, Christova, Chruszcz, Ciornei,Cocilovo, Coelho, Corbett, Corbey, Cornillet, Correia, Costa, Cottigny, Coveney, Creţu G., Crowley, Czarnecki M., Daul, Davies, de Brún, Degutis, Dehaene, Demetriou,Deprez, De Rossa, Descamps, Dess, Deva, De Veyrac, De Vits, Díaz De Mera García Consuegra, Dičkutė, Didžiokas, Díez González, Dimitrov K., Dimitrov M., Dimitrov P., Dîncu, Dobolyi, Doorn, Douay, Dover, Doyle, Drčar Murko, Duka-Zólyomi, Ek, El Khadraoui, Estrela, Ettl, Evans Jillian, Evans Jonathan, Evans Robert, Falbr, Fatuzzo, Fava, Ferber, Ferreira A., Ferreira E., Figueiredo, Flasarová, Foglietta, Foltyn-Kubicka, Fontaine, Ford, Fraga Estévez, Frassoni, Friedrich, Gahler, Gál, Gaľa, Ganţ, García-Margallo y Marfil, García Pérez, Garriga Polledo, Gaubert, Gauzès, Gawronski, Gentvilas, Geremek, Geringer de Oedenberg, Gibault, Giertych, Gill, Gklavakis, Gollnisch, Gomes, Gomolka, Gottardi,Grabowska, Grabowski, Graça Moura, de Grandes Pascual, Griesbeck, de Groen-Kouwenhoven, Grossetête, Gruber, Guardans Cambó, Guellec, Guerreiro, Guidoni, Gutiérrez-Cortines, Hall, Hamon, Handzlik, Harbour, Harms, Hassi, Hellvig, Henin, Hennicot-Schoepges, Hennis-Plasschaert, Herczog, Herranz García, Holm, Hoppenstedt, Hudacký, Hudghton, Hughes, Husmenova, Iacob Ridzi, Ilchev, Isler Béguin, Jackson, Jäätteenmäki, Janowski, Joan i Marí, Jordan Cizelj, Kaczmarek, Karas, Karim, Kaufmann, Kazak, Kelemen, Kinnock, Kirilov, Klamt, Klinz, Koch, Kohlíček, Konrad, Kónya-Hamar, Kósáné Kovács, Krahmer, Krasts, Kristovskis, Kudrycka, Kusstatscher, Kużmiuk, Lagendijk, Laignel, Lamassoure, Lambert, Lambsdorff, Lang, Langendries, Laperrouze, La Russa, Lauk, Lavarra, Lechner, Lehne, Leichtfried, Le Pen J.-M., Le Pen M., Le Rachinel, Lévai, Lewandowski, Libicki, Lichtenberger, Lienemann, Liese, Liotard, Lipietz, Locatelli, López-Istúriz White, Losco,Lucas, Ludford, Lynne, Lyubcheva,Maaten, McAvan, McDonald, McGuinness, Madeira, Manders, Mann T., Mantovani, Marinescu, Martin D., Martin H.-P., Masiel, Mastenbroek, Mathieu, Mato Adrover, Matsouka, Mauro, Mayer, Meijer, Méndez de Vigo, Menéndez del Valle, Meyer Pleite, Miguélez Ramos, Mihalache, Mikolášik, Millán Mon, Mitchell, Mölzer, Moisuc, Moreno Sánchez, Morgan, Morgantini, Morillon, Mulder, Musacchio, Muscardini, Musotto, Musumeci, Napoletano, Navarro, Newton-Dunn, Neyts-Uyttebroeck, Nicholson, Niebler, van Nistelrooij,Novak, Occhetto,Öger, Özdemir, Olajos, Olbrycht, Ó'Neachtain, Onesta, Oomen-Ruijten, Ortuondo Larrea, Oviir, Pafilis, Paleckis, Panayotopoulos-Cassiotou, Panzeri, Papadimoulis, Paparizov, Papastamkos, Parish, Parvanova, Patriciello,Petre, Pflüger, Pieper, Pīks, Pinheiro, Pinior, Pirilli, Pirker, Pistelli, Pittella, Pleguezuelos Aguilar, Pleštinská, Podestà, Podgorean, Podkański, Poli Bortone, Pomés Ruiz, Popeangă, Posselt, Prodi, Purvis, Queiró, Ransdorf, Rasmussen, Remek, Resetarits, Reul, Reynaud, Riera Madurell, Ries, Rivera, Rizzo, Rocard, Rogalski, Roithová, Romagnoli, Romeva i Rueda, Roszkowski, Roure, Rudi Ubeda, Rübig, Rühle, Rutowicz, Ryan, Sacconi, Salafranca Sánchez-Neyra, Salinas García, Samaras, Samuelsen, Sârbu, Sartori, Savi, Sbarbati, Schaldemose,Scheele, Schierhuber, Schmidt F., Schmidt O.,Schnellhardt, Schöpflin, Schröder, Schuth, Schwab, Seeber, Seeberg, Severin, Shouleva, Siekierski, Sifunakis, Silaghi, Simpson,Sinnott, Siwiec, Skinner, Škottová, Smith, Sofianski,Sommer, Sonik, Sornosa Martínez, Spautz, Staes, Stănescu, Staniszewska, Starkevičiūtė, Šťastný, Stauner, Sterckx, Stevenson, Stihler, Stoyanov,Strož, Sudre, Surján, Susta,Svensson, Swoboda, Szabó, Szent-Iványi, Takkula, Tannock, Tarabella, Tatarella, Thyssen, Ticău, Tîrle, Titley, Toubon, Trakatellis, Trautmann, Triantaphyllides, Turmes, Tzampazi, Uca, Ulmer, Vakalis, Van Hecke, Van Lancker, Van Orden, Varela Suanzes-Carpegna, Varvitsiotis, Vaugrenard, Veraldi,Vidal-Quadras Roca, Vigenin, Vincenzi, Virrankoski, Vlasto, Wagenknecht, Weber H., Weisgerber, Wijkman, Willmott, Wojciechowski J.,Wortmann-Kool, Wurtz, Xenogiannakopoulou, Yañez-Barnuevo García, Záborská, Zaleski, Zani, Zapałowski, Zappala', Ždanoka, Zingaretti, Zvěřina

(1) Prijaté texty, P6_TA(2006)0305.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia