Európsky parlament,

–   so zreteľom na Bielu knihu Komisie o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010 (KOM(2005)0629) (ďalej len "Biela kniha Komisie"),

–   so zreteľom na vykonávanie Akčného plánu pre finančné služby (FSAP) (KOM(1999)0232) prijatého Komisiou, predovšetkým na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)(1), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(2), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu(3), smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) (smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)(4) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)(5)) a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní hlasovacích práv akcionárov spoločností, ktoré majú svoje sídlo v členskom štáte a ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (KOM(2005)0685),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie – správa o pokroku v oblasti jednotného trhu s finančnými službami za rok 2006,

–   so zreteľom na európsky kódex správania clearingového a platobného sektora zo 7. novembra 2006 a návrh európskeho systému na vytvorenie platobného systému pre transakcie s cennými papiermi vo finančných prostriedkoch centrálnej banky (cieľ 2 Cenné papiere) (ďalej len "Kódex správania"),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, predložený Komisiou, o zmene a doplnení smernice Rady 92/49/EHS a smerníc 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení akciových podielov vo finančnom sektore (KOM(2006)0507),

–   so zreteľom na správu Výboru pre finančné služby týkajúcu sa finančného dohľadu z februára 2006 (správa pána Francqa), uverejnenú 23. februára 2006,

–   so zreteľom na druhú predbežnú správu medziinštitucionálnej monitorovacej skupiny monitorujúcej Lamfalussyho proces, uverejnenú 26. januára 2007,

–   so zreteľom na správu Výboru európskych regulátorov cenných papierov (CESR) o "monitorovacích nástrojoch pre trhy s cennými papiermi v EÚ" (správa Himalaya), uverejnenú 25. októbra 2004,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2007 na základe správy vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 15. januára 2004 o budúcnosti hedžových fondov a derivátov(7), z 28. apríla 2005 o súčasnom stave integrácie finančných trhov EÚ(8) a zo 4. júla 2006 o konsolidácii v oblasti finančných služieb(9),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0248/2007),

1.   blahoželá Komisii k prínosu FSAP k vytvoreniu európskeho kapitálového trhu, ktorý je v neposlednom rade vďaka kvalite a dôkladnosti svojej finančnej regulácie vedúcim svetovým trhom; víta hospodárske priority uvedené v bielej knihe Komisie, najmä tie, ktoré spočívajú v konsolidácii európskeho finančného trhu, v odstránení prekážok voľného pohybu kapitálu a v zlepšení kontroly finančných služieb;

2.   naliehavo žiada členské štáty, aby včas zaistili dôsledné vykonávanie FSAP; vyzýva Komisiu, aby kontrolovala jeho presadzovanie a prostredníctvom výborov na tretej úrovni postupne zlepšovala dôslednosť jeho uplatňovania;

3.   vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že miera transponovania právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi v stanovenej lehote je stále nízka, a vyzýva na posilnenie spolupráce medzi kontrolnými orgánmi členských štátov;

4.   víta snahy Komisie o koherentný výklad terminológie vo všetkých členských štátoch; naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave nových právnych predpisov zabezpečila súlad s aktuálnou terminológiu na európskej, ale aj celosvetovej úrovni;

5.   privítal by dôkladnejšie preskúmanie hospodárskych vplyvov opatrení FSAP s ohľadom na Lisabonskú stratégiu a finančné potreby reálnej ekonomiky; žiada Komisiu, aby zadala vypracovanie uvedených štúdií spolu so svojimi výročnými správami o pokroku a monitorovaní vykonávania a odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala vplyvom vykonávania opatrení FSAP, predovšetkým pokiaľ ide o krajiny, ktorým realizácia FSAP prináša relatívny úžitok, a o objem ziskov, ktoré týmto krajinám vyniesla konsolidácia finančného trhu;

Koncentrácia trhu

6.   poukazuje na vysokú konsolidáciu trhu v najvyššom segmente finančných služieb poskytovanú veľkým spoločnostiam kótovaným na burze predovšetkým prostredníctvom audítorských firiem, ratingových agentúr; naliehavo žiada Komisiu a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž, aby voči týmto účastníkom trhu dôkladne uplatňovali pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva a aby boli ostražité voči akémukoľvek riziku nezákonnej koncentrácie trhu pri poskytovaní služieb veľkým spoločnostiam kótovaným na burze; zdôrazňuje potrebu dostupných postupov pre vybavovanie sťažností a náhrad; a žiada Komisiu, aby zohľadnila stanovisko užívateľov; zdôrazňuje potrebu odstránenia prekážok pre vstup nových subjektov na trh, ako aj potrebu odstránenia právnych predpisov, ktoré uprednostňujú zavedené subjekty a súčasné štruktúry trhu tam, kde je obmedzená konkurencia;

7.   nalieha na vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society (A6-0203/2007);

8.   vyjadruje spokojnosť s nedávnym schválením reformy článku 19 smernice 2006/48/ES prostredníctvom budúcej smernice o obozretnom posudzovaní nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore a naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej pracovala na odstránení prekážok pre cezhraničné splynutia a zlúčenia a nadobudnutia, ktoré boli uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie o cezhraničnej konsolidácii vo finančnom sektore EÚ (SEK(2005)1398) a vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 4. júla 2006;

9.   zdôrazňuje, že v ratingových agentúrach je nevyhnutná transparentnosť poplatkov a oddelenie ratingových a doplnkových služieb, ako aj objasnenie hodnotiacich kritérií a obchodných modelov; zdôrazňuje, že ratingové agentúry zohrávajú verejnú úlohu, napríklad v smernici o kapitálových požiadavkách, a preto by mali spĺňať prísne normy dostupnosti, transparentnosti, kvality a spoľahlivosti, aké sa vyžadujú v prípade regulovaných podnikov, ako sú napríklad banky; naliehavo žiada Medzinárodnú organizáciu komisií pre cenné papiere (IOSCO) a Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR), aby naďalej dôsledne kontrolovali dodržiavanie kódexu správania IOSCO zo strany ratingových agentúr; privítal by účasť európskych subjektov v sektore ratingových agentúr;

10.   v nadväznosti na vykonávanie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi očakáva zvýšenú hospodársku súťaž medzi obchodnými platformami a finančnými sprostredkovateľmi, ale aj vyššiu konsolidáciu búrz; domnieva sa, že je potrebné výraznejšie transatlantické zlaďovanie pravidiel finančného trhu a postupov dohľadu bez toho, aby bol oslabený prístup založený na zásadách, a za súčasného vyhýbania sa uplatňovaniu extrateritoriálnych pravidiel; zdôrazňuje, že je nevyhnutná dobrá správa vecí verejných a že vplyv používateľov a práva zamestnancov v tomto sektore nesmú byť oslabené zmenou vlastníctva;

11.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ktoré opatrenia sú najvhodnejšie na podporu lojálnosti akcionárov a nabádanie zamestnancov, aby sa podieľali na vlastníctve, s cieľom vyvážiť rôzne záujmy zainteresovaných strán;

12.   zatiaľ čo požaduje pokrok pri odstraňovaní ďalších prekážok uvedených v správe Giovanniniho skupiny o štruktúre cezhraničného clearingu a vyrovnania v EÚ z novembra 2001, opäť naliehavo pripomína nevyhnutnosť zlepšiť infraštruktúru po uzavretí obchodu, pokiaľ ide o transparentnosť cien a konkurenciu, vzhľadom na verejný záujem zabezpečenia clearingu a vyrovnania; víta pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní kódexu správania, ktorý stanoví tieto ciele a podporí zároveň článok 34 smernice o trhoch s finančnými nástrojmi, požadujúci, aby burzy poskytli všetkým svojim účastníkom možnosť určiť zúčtovací systém, v ktorom chcú vysporiadavať svoje transakcie v prípade cezhraničných transakcií s akciami; v tejto súvislosti zamýšľa dôkladne skúmať vývoj týkajúci sa kódexu správania, ako aj projektu TARGET2 Securities (CIEĽ2 – Cenné papiere), s dôrazom na riadenie a dohľad, ktoré sú potrebné na riešenie konfliktov záujmov; a vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne spustili iniciatívy potrebné na úplné odstránenie prekážok pod dohľadom verejného sektora, týkajúcich sa právnych a fiškálnych bariér uvedených v správe Giovanniniho skupiny a bariér v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje kódex správania;

13.   poukazuje na zvyšovanie vplyvu sprostredkovateľov hlasovania prostredníctvom splnomocnenca a finančných sprostredkovateľov, ktorí sú držiteľmi hmotných aktív klientov prostredníctvom nepriamych holdingových systémov; žiada Komisiu, aby posúdila potenciálne riziká dominantného postavenia na trhu, zneužívania trhu a konfliktov záujmov zo strany týchto sprostredkovateľov a aby dôsledne monitorovala účinky budúcej smernice o uplatňovaní hlasovacích práv akcionárov spoločností; presadzuje širšie využívanie moderných softvérových riešení, čím podporuje vylúčenie sprostredkovateľov zo systému a priamy prístup koncového investora na trh;

14.   uznáva vysoký podiel spoločností poskytujúcich finančné služby v nových členských štátoch s úplnou alebo čiastočnou zahraničnou účasťou, a obáva sa, že bez riadne vykonávanej spolupráce to môže sťažiť účinný dohľad a kontrolu prostredníctvom orgánov dohľadu týchto krajín a zohľadnenie legitímnych záujmov a potrieb nových členských štátov;

15.   žiada Komisiu, aby posúdila fakty o fungovaní najvyššej úrovne trhu s veľkými fúziami a akvizíciami, obchodov so súkromným kapitálom a sprievodnými upisovaniami a úverovými činnosťami; s potešením víta zvýšenú ostražitosť orgánov dohľadu v súvislosti s jasnými prípadmi manipulácie trhu, nezákonným využívaním vnútorných informácií na burzové transakcie alebo prax známu ako "front-running" (predbiehajúce informácie); naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala s regulačnými orgánmi USA pri kontrole toho, či nevyhnutné bezpečnostné opatrenia, ako sú napríklad vnútorné kódexy správania a "čínske múry", sú vhodné na dosiahnutie primeranej úrovne podnikovej správy a transparentnosti trhu a na riešenie konfliktov záujmov;

16.   zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nezávislosť finančných analytikov a poskytovateľov údajov o finančnom trhu transparentnou štruktúrou financovania; naliehavo žiada Komisiu, aby sa venovala otázkam, ktoré nerieši smernica Komisie 2004/72/ES(10) a smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, v súvislosti s rozdielom medzi "finančnou analýzou" a "inými informáciami";

Alternatívne investičné nástroje

17.   plne si uvedomuje rýchlo rastúci počet alternatívnych investičných nástrojov (hedžové fondy a súkromný kapitál); uznáva, že zabezpečujú likviditu a diverzifikáciu na trhu a poskytujú príležitosť na zlepšenie účinnosti podnikového riadenia, no zároveň sa podobne ako niektoré centrálne banky a orgány dohľadu obáva, že môžu vyvolať systémové riziko a vysokú mieru ohrozenia ostatných finančných inštitúcií;

18.   vyzýva Komisiu, aby začala rozhovory o hedžových fondoch a bola tak pripravená na medzinárodnú a európsku diskusiu;

19.   víta nedávne štúdie Komisie o hedžových fondoch a súkromnom kapitáli, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto štúdie sa doteraz zameriavali len na prekážky rastu týchto fondov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala akékoľvek potenciálne nedostatky v politike; zdôrazňuje potrebu práce zameranej na jednotlivé odvetvia zo strany regulátorov týchto fondov, vrátane CESR a IOSCO a príslušných orgánov na trhoch, kde sú tieto fondy bežné, ako súčasť dialógu medzi EÚ a USA; požaduje širší a kritickejší prístup s ohľadom na riziko zneužívania trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozdiely medzi režimami členských štátov pre prístup maloobchodníkov k alternatívnym investíciám, a najmä aby určila príslušné kvalifikácie pre distribútorov takýchto produktov maloobchodným investorom;

20.   naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila kvalitu dohľadu na zahraničných pracoviskách a zvýšila spoluprácu s orgánmi dohľadu s týchto jurisdikciách; má v úmysle spojiť svoje sily s Výborom Snemovne reprezentantov Kongresu USA pre finančné služby pri skúmaní, možností reagovania na nežiaduci únik kapitálu do daňových rajov;

21.   víta aktualizovanú správu Fóra finančnej stability o odvetví hedžových fondov z 19. mája 2007; víta predovšetkým odporúčania správy zamerané na riešenie potenciálneho systémového rizika a prevádzkových rizík spojených s činnosťou hedžových fondov; požaduje zvýšenú spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami pri realizácii týchto odporúčaní a šírení osvedčených postupov s cieľom posilniť odolnosť voči systémovým otrasom; a ďalej naliehavo žiada veriteľov, investorov a orgány, aby zostali ostražité a primerane posúdili potenciálne riziká protistrany, ktorú predstavujú hedžové fondy;

Prístup k financovaniu v maloobchode

22.   poznamenáva, že cezhraničná integrácia maloobchodných finančných trhov EÚ je menej rozvinutá než je tomu v oblasti veľkoobchodných finančných trhov; poznamenáva, že spotrebitelia stále využívajú fyzicky prítomné inštitúcie viac ako virtuálne, a poukazuje na prevažujúcu domácu finančnú štruktúru; varuje však pred jednoduchou úpravou národných tradícií ochrany spotrebiteľa a právnych systémov prostredníctvom jednotnej harmonizácie pre všetkých; je toho názoru, že národné tradície ochrany spotrebiteľa sa nesmú interpretovať tak, aby to pre nových konkurentov predstavovalo na domácom trhu prekážku; zdôrazňuje potrebu dobre fungujúceho vnútorného trhu s finančnými službami; pripomína význam sprostredkovateľov pri zavádzaní konkurencie na domáce trhy členských štátov; zdôrazňuje výhody otvorených a pluralitných štruktúr na európskom bankovom trhu pri plnení rôznorodých a vyvíjajúcich sa potrieb spotrebiteľov;

23.   uprednostňuje cielenejší prístup zameraný na konkrétne prekážky, ktoré majú vplyv na mobilných cezhraničných užívateľov; nabáda finančný sektor, aby vytvoril pilotné celoeurópske finančné produkty, ako napríklad dôchodky, hypotéky, poistné produkty alebo spotrebiteľský úver, a vyzýva Komisiu, aby vytvorila primeraný a uskutočniteľný rámec pre reguláciu a dohľad z hľadiska zmluvného práva, zdaňovania, spotrebiteľského úveru a ochrany spotrebiteľa tak, aby tieto produkty boli prenosné a vzájomne uznávané v rámci EÚ, s cieľom podporiť priaznivé podmienky pre cezhraničnú pracovnú mobilitu na integrovanom jednotnom trhu;

24.   zdôrazňuje potrebu toho, aby na spoločnom európskom trhu s finančnými produktmi boli pre rovnaké riziká, profilové a obchodné stratégie vytvorené rovnaké zaistenia a aby boli stanovené zodpovedajúce požiadavky týkajúce sa výšky vlastných prostriedkov; trvá na tom, že v záujme transparentnosti a ochrany spotrebiteľov treba zabrániť súťaži členských štátov založenej na najnižších normách dohľadu a bezpečnosti;

25.   súhlasí s obavami vyjadrenými v bode 1.2.3 podkladového materiálu pripojeného k Zelenej knihe Komisie o rozvoji európskeho rámca pre investičné fondy (SEK(2005)0947) týkajúcimi sa vzniku garančných fondov bez primeraných požiadaviek na výšku vlastných prostriedkov v jednotlivých členských štátoch vzhľadom na nedostatočnú ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti; vyzýva preto Komisiu, aby v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa odstránila nedostatky európskej regulácie v oblasti garančných fondov stanovením primeraných požiadaviek na výšku vlastných zdrojov pre garančné fondy a dodržala pritom zásadu, že požiadavky týkajúce sa dohľadu musia byť rovnako prísne z kvalitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o normy pre riadenie rizika, ako aj z kvantitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o požiadavky na výšku vlastných zdrojov;

26.   berie na vedomie prieskum sektora zameraný na maloobchodné bankovníctvo a systémy platobných kariet, ktorý ukázal niekoľko oblastí, ktoré je potrebné zlepšiť; víta budúcu smernicu o platobných službách, od ktorej sa očakáva, že zabezpečí lepšie podmienky pre hospodársku súťaž v tejto oblasti; upozorňuje však, že otvorenie súčasných nedokonalých systémov by nemalo viesť k situácii, keď by vysoká úroveň konsolidácie trhu mohla spôsobiť nové nedostatky a tlak na ceny, čo by poškodilo celkovú štruktúru systému financovania európskeho hospodárstva, kvalitu miestnych služieb a možnosti malých a stredných podnikov získať finančné prostriedky zodpovedajúce ich potrebám; berie na vedomie potrebu umožniť prístup k úverovým registrom a platobným systémom a požaduje lepšie objasnenie konkrétnych budúcich krokov, ktoré sa majú v tomto ohľade prijať;

27.   nielen v súvislosti so súčasným postavením systému SWIFT by uvítal vznik vlastného systému bankových kariet v rámci EÚ;

28.   zdôrazňuje, že dva základné prvky jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA), konkrétne úverové prevody a priame inkaso z účtu, nadobudnú účinnosť v roku 2010; poznamenáva, že tretí pilier, rámec platobných kariet, sa zavedie od roku 2008; pripomína, že budúca smernica o platobných službách by podľa očakávaní mala do tejto podnikateľskej oblasti priniesť nových poskytovateľov služieb, ako sú maloobchodní predajcovia, subjekty vykonávajúce prevod peňazí a mobilní operátori; bude sledovať, či sa v dôsledku toho výrazne znížia náklady na výmenné poplatky a cezhraničné maloobchodné platobné transakcie;

29.   je znepokojený tým, že výber spotrebiteľov je často obmedzený na maloobchodné produkty finančných skupín pôsobiacich na domácom trhu; zdôrazňuje, že je dôležité oddeliť rôzne služby poskytované spotrebiteľom a vyzýva na sprístupnenie informácií o nákladoch hodnotového reťazca klientom, aby sa zvýšila transparentnosť a zabezpečili rovnaké konkurenčné podmienky;

30.   naliehavo žiada Komisiu, aby obnovila iniciatívu zameranú na udelenie európskeho štatútu vzájomným poisťovacím spoločnostiam v súlade s uznesením Európskeho parlamentu zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese(11);

31.   uznáva výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva; zdôrazňuje význam spoločného druhého piliera zamestnaneckých dôchodkov ako doplnku k dôchodkovému systému prvého piliera založenému na solidarite a schvaľuje smernicu 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia(12) ako osobitný regulačný rámec pre dôchodkové fondy; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci lepšej regulácie, a s cieľom podporovať konvergenciu dohľadu v EÚ a zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu s účastníkmi trhu a narúšaniu hospodárskej súťaže, preskúmala možnosť doplniť túto smernicu o harmonizovaný rámec solventnosti pre dôchodkové fondy v súlade s projektom Solventnosť II, aby sa umožnilo uplatňovanie rozvinutých techník riadenia rizika a odradzujúcich prostriedkov regulačnej arbitráže stanovením rovnakých požiadaviek týkajúcich sa dohľadu, a to z kvalitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o normy pre riadenie rizika, ako aj z kvantitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o požiadavky na výšku vlastných zdrojov (rovnaké riziko, rovnaký kapitál) berúc do úvahy osobitné charakteristiky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; a znovu opakuje, že takýto legislatívny rámec musí byť podporovaný koordináciou zdaňovania, najmä so zameraním sa na daňový základ;

32.   poznamenáva, že príliš mnoho občanov EÚ je vylúčených z poskytovania základných finančných služieb; usudzuje, že dobre fungujúce základné finančné služby by mali zostať prístupné a cenovo dosiahnuteľné pre každého občana EÚ; žiada Komisiu, aby vykonala prieskum týkajúci sa prístupnosti služieb, ako napríklad bankových účtov, bankomatov, platobných kariet a pôžičiek s nízkym úrokom, a aby presadzovala osvedčené postupy a skúsenosti, ku ktorým dospeli finančné inštitúcie v úsilí poskytovať uvedené základné služby;

33.   podporuje zistenia sektorového prieskumu v maloobchodnom bankovníctve, že vzájomné poskytovanie údajov o úveroch smeruje k pozitívnym hospodárskym účinkom tým, že zvyšuje konkurenciu a zvýhodňuje nové subjekty na trhu, znižuje informačnú asymetriu medzi bankou a klientom, slúži ako disciplinárny prostriedok pre dlžníkov, znižuje problémy nepriaznivého výberu a podporuje mobilitu zákazníkov; domnieva sa, že zaručenie prístupu k pozitívnym i negatívnym úverovým údajom môže zohrať kľúčovú úlohu pri pomoci spotrebiteľom v získavaní prístupu k úverom a v boji proti finančnému vylúčeniu;

34.   poukazuje na rastúci počet osobitných poskytovateľov finančných služieb pre skupiny migrantov, ktorí uskutočňujú prevody a rozvíjajú bankovníctvo, vrátane islamského bankovníctva; upozorňuje, že je potrebné, aby požiadavky na týchto účastníkov, ktorí pôsobia na doposiaľ nepokrytej časti trhu, boli pevné, no zároveň by mali zamedzovať tomu, aby sa títo účastníci uchýlili do šedej zóny, kde nie je možný žiaden dohľad; vyzýva EÚ, aby najmä v rámci svojich vzťahov s domovskými krajinami migrujúcich pracovníkov spolupracovala s príslušnými miestnymi hospodárskymi a menovými orgánmi;

35.   víta zvýšenú pozornosť venovanú poskytovaniu mikropôžičiek ako prínosu k samostatnej zárobkovej činnosti a zakladaniu firiem, napr. v činnosti generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku a programu JEREMIE skupiny Európskej investičnej banky; žiada, aby pravidlá z Bazileja boli prispôsobené na účely portfólia mikropôžičiek a obmedzenia často nadmerných nákladov na malé pôžičky; naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci so svojimi generálnymi riaditeľstvami zodpovednými za tento sektor navrhla akčný plán pre mikrofinancovanie, koordinovala rôzne politické opatrenia a optimálne pritom využila osvedčené postupy v EÚ aj mimo nej;

Finančná gramotnosť a vstup užívateľov do tvorby politiky

36.   domnieva sa, že na vytváraní európskeho integrovaného finančného trhu sa podieľa nielen poskytovanie viacerých možností spotrebiteľom; zdôrazňuje, že by sa mala viac než doteraz podporovať finančná gramotnosť a že prístup k správnym informáciám a nezaujaté investičné poradenstvo sú nevyhnutnosťou; zastáva názor, že zásady –napríklad ako zabezpečiť najlepší výkon a uskutočniť testy vhodnosti pri poskytovaní investičných služieb – by mali tvoriť základ regulácie činnosti poskytovateľov služieb v tejto oblasti;

37.   pevne podporuje iniciatívu Komisie týkajúcu sa zlepšenia finančnej spôsobilosti a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie na vytvorenie osobitných programov a internetových stránok, pričom by sa mali zapojiť dotknuté podniky; nalieha však, aby ju ako nevyhnutnú súčasť zaradili do základného školského vzdelávania;

38.   víta vytvorenie Skupiny spotrebiteľov finančných služieb a úsilie začleniť zástupcov užívateľov do skupín odborníkov a konzultácií; poznamenáva však, že mienka spotrebiteľov a konečných užívateľov, ako napríklad malých a stredných podnikov (MSP), je ďaleko za názormi finančného odvetvia; odporúča vytvoriť položku európskeho rozpočtu na financovanie odborného posudku finančného trhu v spotrebiteľských organizáciách a MSP s cieľom podporiť konzultačné postupy akčného plánu pre finančné služby (FSAP);

39.   vyzýva podniky, aby prispeli k ochrane spotrebiteľa prostredníctvom zrozumiteľných, ľahko dostupných produktov a výstižných informácií ústretových voči spotrebiteľom;

Lepšia regulácia

40.   plne súhlasí s cieľmi lepšej regulácie založenej na zisteniach dôkladne, nezávisle a odborne realizovaných hodnotení vplyvov a zdôrazňuje, že takéto hodnotenia a politické rozhodnutia založené na nich by sa mali prijímať nielen na základe finančných hľadísk, ale mali by plne zohľadňovať hospodárske, sociálne, spoločenské, environmentálne, kultúrne a iné aspekty verejného záujmu;

41.   konštatuje, že jedna z priorít lepšej regulácie sa týka právneho aspektu, je teda potrebné vykonávať, presadzovať a neustále hodnotiť platné právne predpisy a v budúcich iniciatívach dôsledne uplatňovať program lepšej regulácie;

42.   domnieva sa, že konzultácie so zúčastnenými stranami by mali aj ďalej hrať kľúčovú úlohu, a zdôrazňuje, že je potrebné organizovať ich v dostatočnom predstihu pred rozhodovacím procesom, aby bolo možné stanoviská skutočne zohľadniť; žiada Komisiu, aby naďalej zverejňovala odpovede na konzultácie a zabezpečila tak transparentnosť procesu;

43.   poznamenáva, že podľa dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov by mali všetky nové návrhy Komisie viesť k hodnoteniu vplyvu pri závažných otázkach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tento záväzok dosiaľ neplnil uspokojivým spôsobom, a zdôrazňuje, že hodnotenia vplyvu však nesmú paralyzovať legislatívnu činnosť; potvrdzuje svoje odhodlanie zlepšiť tvorbu právnych predpisov a vykonávať hodnotenia vplyvu pri uskutočnení podstatných zmien v legislatívnych návrhoch;

44.   pripomína, že výber vhodného nástroja, t. j. smernice alebo nariadenia, nie je neutrálnym aktom; žiada, aby sa na základe práce MIMS otvorila diskusia o kritériách pre poskytovanie usmernení a súladu;

45.   víta nedávnu dohodu týkajúcu sa komitológie a súhlasí s úpravou príslušných nástrojov v oblasti finančných služieb; odporúča podobne upraviť nástroje predchádzajúce Lamfalussyho postupu; trvá na tom, aby mal Európsky parlament povolených pozorovateľov vo výboroch na úrovni 2; poznamenáva, že viac než prostredníctvom písomných pravidiel alebo formálnych dohôd je potrebné vybudovať prostredníctvom praxe dobre zavedené medziinštitucionálne pracovné metódy a že v tomto smere by mohlo byť užitočným príkladom vypracovanie vykonávacích opatrení pre smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi;

46.   kde je to možné, podporuje zrýchlené legislatívne postupy, ktorých vhodnosť sa osvedčila v praxi; upozorňuje však, aby zameranie sa na dohody v prvom čítaní neobmedzovalo kvalitu rozhodovania alebo neovplyvňovalo demokratický postup; navrhuje hodnotenie týchto postupov a zdokonalenie rokovacieho poriadku, aby bola zaručená kolektívna zodpovednosť, transparentnosť a demokratická kontrola;

47.   domnieva sa, že rôznorodé požiadavky na podávanie správ, ktoré zdvojujú existujúce ustanovenia, majú za následok zbytočné náklady, príliš vysokú administratívnu záťaž a môžu mať aj negatívny vplyv na právnu istotu, a teda aj integritu trhu; zdôrazňuje, že práve v tomto prípade by usmernenia, zjednodušenia a v prípade potreby zrušenia neefektívnych existujúcich ustanovení mohli byť prínosom;

48.   domnieva sa, že akčný plán FSAP prispel k zaplneniu mnohých regulačných medzier v oblasti finančných služieb, je však presvedčený, že ďalšia koordinácia s presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže by mohla mať mnohonásobný účinok na celkové fungovanie a efektivitu regulačného rámca; pripomína, že nové právne predpisy by mali zabezpečiť spravodlivé a konkurenčné prostredie v súlade s politikou hospodárskej súťaže;

Systémové riziká

49.   berie do úvahy široké spektrum nových techník, ktoré môžu byť súčasne prínosom i dôvodom na obavy, vrátane inovačných metód znižovania rizika, podstatného nárastu trhov s úrokovými derivátmi, zvyšujúceho sa systémového významu veľkých celoeurópskych finančných skupín a narastajúcej úlohy nebankových finančných inštitúcií, ako sú hedžové fondy a súkromný kapitál;

50.   poukazuje na skutočnosť, že uvedené zmeny trhu takisto ovplyvňujú povahu, zdroj a prenos systémového rizika, a tým aj účinnosť súčasných plánovaných nástrojov znižovania rizika ex ante; žiada preto v tomto kontexte identifikáciu a hodnotenie zdrojov systémových rizík podložené dôkazmi, ako aj skrytej dynamiky finančných kríz;

51.   je znepokojený skutočnosťou, že súčasný dozorný rámec, rozdelený podľa krajín a odvetví, môže potenciálne stratiť krok s dynamikou finančného trhu, a zdôrazňuje, že musí byť dostatočne financovaný, koordinovaný a z právneho hľadiska oprávnený na to, aby mohol primerane a rýchlo reagovať v prípadoch veľkých systémových kríz, ktoré ovplyvňujú viac ako jeden členský štát;

52.   oceňuje rozhodnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti iniciovať krízové cvičenie s cieľom otestovať primeranosť reakcií dohľadu nad obozretným podnikaním, ministrov financií a centrálnych bánk a podporuje vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny zriadenej na kontrolu, s cieľom navrhnúť odvážne závery, dokonca aj v prípade, ak sú politicky citlivé;

53.   víta nedávnu správu Komisie, ktorá hodnotí smernicu 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách (FCD) (KOM(2006)0833); berie na vedomie pripomienky Komisie k dôležitosti konečného čistého zúčtovania pri znižovaní úverového rizika a zvyšovaní efektivity na finančných trhoch, ako aj efektívnejšej alokácie regulačného kapitálu, a vyzýva Komisiu, aby sformulovala návrh na zlepšenie konzistentnosti acquis vo vzťahu k rôznym nástrojom Spoločenstva vrátane FCD, ktorý zahrnie ustanovenia o čistom zúčtovaní a vyrovnaní, podľa možnosti tak, že vytvorí jeden nástroj, ktorý vymedzí súbor spoločných základných zásad pre každý národný právny režim konečného čistého zúčtovania;

Štruktúra regulácie a dohľadu

54.   oceňuje prácu európskych výborov regulátorov (Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR), Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) a Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a zamestnaneckými penzijnými schémami (CEIOPS)) v oblasti konzultácie trhov, poradenstva pre výbory Komisie a Rady na úrovni 2, a predovšetkým v oblasti pokroku v konvergencii regulačných a dozorných postupov, bez toho, aby prekročili svoje právomoci alebo sa pokúsili nahradiť zákonodarcov; je presvedčený, že toto úsilie treba podporovať a uvedené výbory primerane zapájať a financovať v plnení úloh, ktoré vykonávajú;

55.   nalieha na výbory na úrovni 3, aby zlepšili medzisektorovú súdržnosť týkajúcu sa regulácie obozretného podnikania a pravidiel v oblasti dohľadu nad veľkými finančnými skupinami, ktoré sa zaoberajú tými istými alebo podobnými produktmi, a aby po konzultácii so zúčastnenými stranami a náležitým postupom dali zákonodarcom návrh, ak je potrebné zrevidovať predpisy; žiada tiež, aby zabezpečili, že všetky finančné inštitúcie všetkých členských štátov budú kontrolované rovnako a na funkčnom základe;

56.   vyzýva výbory na úrovni 2 a 3, aby zosúladili národné rozhodovanie a tzv. pozlacovanie so základnou legislatívou na úrovni 1, ale aby brali zreteľ na národné osobitosti, a najmä na štrukturálne vlastnosti jednotlivých trhov; v súvislosti s prácou MIMS navrhuje overiť, či by bolo užitočné, keby výbory na úrovni 3 mohli častejšie pracovať na základe rozhodovania hlasovaním niektorou formou kvalifikovanej väčšiny, pričom jej zásady by sa ešte museli definovať; navrhuje, aby výbory úrovne 3 dostali od Európskeho parlamentu a Rady ročný mandát na prípravu konkrétnych plánov spolupráce a uskutočnenia dohodnutých opatrení, prípadne čerpania rozpočtových zdrojov EÚ; odporúča presnejšie vymedzenie právomocí a mandátov výborov Lamfalussyho postupu na úrovni 2 a 3, aby odzrkadľovali potrebu pokročiť k väčšiemu zbližovaniu metód a aby mohli v rámci svojej činnosti prijímať záväzné rozhodnutia voči svojim členom; odporúča tiež viac zapájať malé a stredné podniky a investorov do konzultačného procesu s priemyselným odvetvím;

57.   zdôrazňuje význam integrovaného európskeho systému spolupráce národných a odvetvových orgánov dohľadu, schopného zaistiť účinný dohľad nad veľkými finančnými účastníkmi a miestnymi subjektmi založenými na národných tradíciách; zdôrazňuje, že všetky orgány dohľadu musia brať zreteľ na tieto tradície pri vykonávaní svojho obchodného dohľadu na mieste; víta rastúcu mieru spolupráce výborov na úrovni 3 (CEBS, CESR a CEIOPS) a skutočnosť, že v súčasnosti zverejňujú spoločný ročný pracovný program.

58.   poznamenáva, že na účinný dohľad nad systémovými a finančnými rizikami najväčších účastníkov trhu si súčasný systém spolupráce môže vyžadovať posilnenie na základe systému spolupráce, ktorý existuje medzi orgánmi dohľadu, a podporuje väčšiu mieru spolupráce, najmä v oblasti dohľadu nad finančným rizikom subjektov, ktoré spadajú do viacerých jurisdikcií alebo podnikajú vo viacerých odvetviach, ako aj finančných konglomerátov; podporuje preto dohody a kódexy správania medzi členskými štátmi a centrálnymi bankami o finančnej podpore tohto systému dohľadu nad obozretným podnikaním vzhľadom na záväzky finančnej záchrany a veriteľa poslednej inštancie, ktoré sa týkajú niekoľkých členských štátov a viacerých orgánov dohľadu; poznamenáva, že na posúdenie, či dnešný systém poskytuje skutočný dohľad nad systémovými a finančnými rizikami najväčších účastníkov trhu, je potrebné poskytnúť relatívne novej úprave na úrovni 2 a 3 čas, aby sa ustálila a zároveň preskúmať vhodnosť a uskutočniteľnosť dohľadu na úrovni EÚ, ak to v budúcnosti bude potrebné;

59.   chápe, prečo si členské štáty prajú, aby sa novej úprave poskytol čas na realizáciu a overenie predtým, než sa bude uvažovať o akýchkoľvek zmenách smerom ku konvergencii; upozorňuje, že ak nedôjde v tomto smere k pokroku, môže sa zvýšiť tlak na zváženie centralizovaného systému dohľadu; preto sa za týchto okolností prihovára za to, aby sa užšia konvergencia v dohľade a spolupráca medzi domácimi a hostiteľskými orgánmi dohľadu v rámci existujúcich štruktúr stala osobitne dôležitou;

60.   víta spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktorých cieľom je lepšie využitie prostriedkov určených na dohľad, vytvorenie praxe v oblasti dohľadu a zníženie záťaže, ktorú dohľad spôsobuje trhu; súhlasí s kolégiami orgánov dohľadu zaoberajúcimi sa multijurisdikčnými finančnými konglomerátmi a s projektom operačnej siete, ktorý začal nedávno CEBS; vyzýva kolégiá orgánov dohľadu, aby podporovali jednotnú európsku kultúru dohľadu a v prípade skutočnej krízy presne určili hranice takejto dobrovoľnej spolupráce; poznamenáva však, že týmto kolégiám chýbajú národné mandáty na prenos právomocí, na prijatie väčšiny rozhodnutí alebo jednoducho na poskytnutie dostatočných zdrojov a odborných expertíz pre prácu kolégia; poukazuje teda na potrebu vymedzenia rámca a národných mandátov spolupráce a očakáva, že kolégiá orgánov dohľadu a projektov operačnej siete v krátkej dobe poskytnú potrebné praktické riešenie (správy o dohode) pre dohľad nad skupinami pôsobiacimi cez hranice;

61.   zdôrazňuje, že spolupráca domovských a hostiteľských orgánov dohľadu je najvýznamnejšou súčasťou budovania jednotného finančného trhu; konštatuje, že predovšetkým v oblasti schvaľovacieho procesu fúzií a akvizícií pred orgánom dohľadu by sa malo výrazne uľahčiť vytváranie efektívne fungujúcich finančných konglomerátov s rozsiahlejšími úsporami z rozsahu; predovšetkým je potrebné náležite vziať do úvahy prostredie bankového trhu krajiny, kde má sídlo odkupovaný finančný subjekt;

62.   domnieva sa, že je potrebné presnejšie rozdelenie úloh medzi Radu, Komisiu a výbory na úrovni 3; domnieva sa tiež, že pre prísny dohľad (predovšetkým ak existuje jasné prepojenie s otázkami hospodárskej súťaže) je potrebná vysoká úroveň nezávislosti a neutrality, ktorá sa nemôže veľmi spájať s politickým profilom; zdôrazňuje, že bude potrebné podnecovať členské štáty k zosúladeniu právomocí národných orgánov dohľadu, najmä v oblasti sankcií; domnieva sa, že väčšie zosúladenie medzi orgánmi dohľadu by malo zjednodušiť činnosť spoločností, ktoré v súčasnosti patria pod viac než jeden regulačný orgán; zdôrazňuje však, že najväčšie problémy v oblasti praktickej spolupráce sú vo výboroch na úrovni 3; na tento účel navrhuje vytvorenie školiacich programov pre orgány dohľadu nad finančným trhom a vyzýva Komisiu, aby zvážila, do akého rozsahu by sa mohli stanoviť normy platné pre celú EÚ na odbornú prípravu národných orgánov dohľadu v oblasti dodržiavania a presadzovania jednotnej európskej kultúry dohľadu;

63.   víta rozhodnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti vytvoriť podskupinu Výboru pre finančné služby pre dlhodobý dohľad, ktorá má podať správu v októbri 2007; očakáva, že skupina poskytne spravodlivé hodnotenie súčasnej situácie; toto spolu so záverečnou správou medziinštitucionálnej monitorovacej skupiny (MIMS), ktorá sa očakáva tiež na jeseň 2007, správou Európskeho parlamentu a očakávanou správou Komisie o následnej kontrole môže vytvoriť podnet na posúdenie zostávajúcich otázok v súvislosti s integráciou a efektívnosťou štruktúry finančnej regulácie a dohľadu a priniesť rozhodnutie o možných odporúčaniach ďalších krokov;

64.   je presvedčený, že zosúladenie praxe orgánov dohľadu by mohlo prospieť k vytváraniu európskeho maloobchodného trhu finančných produktov;

65.   vyzýva MIMS, aby zo širokej perspektívy preskúmala výzvy a možnosti, ktoré stoja pred európskym systémom dohľadu, a aby prispela k ďalšej očakávanej diskusii vo svojich konečných záveroch;

Globálny vplyv

66.   predpokladá, že väčšia protiváha EÚ voči vedúcej pozícii USA by mohla posilniť celosvetový vplyv EÚ a členských štátov, pokiaľ ide o postavenie Komisie pre burzy a cenné papiere USA; je presvedčený, že je potrebné objasniť model financovania a rámec zodpovednosti samoregulačných orgánov, akým je napríklad Rada pre medzinárodné účtovné štandardy; verí, že bude možné, aby sa Medzinárodný menový fond opäť stal skutočným svetovým menovým orgánom a činiteľom, ktorý zabráni krízam, zaručí finančnú stabilitu a obnoví svetovú rovnováhu;

67.   je presvedčený, že transatlantické partnerstvo by sa malo rozvíjať a posilňovať zvyšovaním koordinácie v regulačnej oblasti; zdôrazňuje význam uplatňovania dohody Bazilej II orgánmi USA, ako aj vzájomné uznávanie účtovných noriem EÚ a USA a žiada demokratickejšie riadenie spolupráce medzi EÚ a USA v monitorovaní sektorovej práce regulátorov alternatívnych investičných prostriedkov, ako sú hedžové fondy, vrátane Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere a príslušných orgánov na trhoch, kde sú takéto fondy bežné, a v rámci dialógu medzi EÚ a USA; podporuje iniciatívu predsedníctva Rady, ktorá sa týka transatlantického hospodárskeho partnerstva a zameriava sa na podporu transatlantickej koordinácie v oblasti regulácie a predchádzanie zbytočnému prekrývaniu, či dokonca nezrovnalostiam pravidiel, ktoré platia pre účastníkov finančných trhov;

68.   domnieva sa, že porovnateľné reakcie regulátorov na hlavných finančných trhoch sú vzhľadom na niektoré nové globálne výzvy a riziká primerané; uvedomuje si, že nariadenia Spoločenstva majú vplyv na vzťahy s tretími krajinami; naliehavo žiada Komisiu, aby zachovala intenzívny dialóg a technickú spoluprácu medzi EÚ a rozvojovými krajinami na zabezpečenie efektivity a kvality celosvetových právnych a regulačných rámcov finančných služieb;

69.   poukazuje na vedúcu úlohu EÚ v súčasnej činnosti rámca Solventnosť II a očakáva, že ovplyvní globálnu regulačnú štruktúru a normovacie činnosti Medzinárodnej asociácie dozorných orgánov v poisťovníctve;

70.   zastáva názor, že EÚ by sa mala zaujať konštruktívny a otvorený postoj k hospodárskemu rozvoju v južnej Ázii, najmä v Indii, Číne a Južnej Kórei a upustiť od všetkých ochranných opatrení na úrovni Spoločenstva alebo na úrovni jednotlivých štátov; podporuje iniciatívy na vytvorenie spoločných globálnych noriem pre finančné služby, ako je napríklad výročné stretnutia EÚ a Číny za okrúhlym stolom o finančných službách a ich právnej úprave;

o
o   o

71.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov, Výboru európskeho bankového dohľadu a Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a zamestnaneckými penzijnými schémami.

(1) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16. (2) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/31/ES (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 60). (3) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38. (4) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/18/ES (Ú. v. EÚ L 87, 28.3.2007, s. 9). (5) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201. (6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0264. (7) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 407. (8) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 140. (9) Prijaté texty, P6_TA(2006)0294. (10) Smernica Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 70). (11) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 140. (12) Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.