Európsky parlament,

–   so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) C87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (1948), dohovor MOP C98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať (1949) a odporúčanie MOP R198 o pracovnom pomere (2006),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli v budúcnosti, v ktorom opätovne zdôrazňuje spoločné hodnoty Európskej únie, ktorými sú rovnosť, solidarita, nediskriminácia a prerozdelenie(2),

–   so zreteľom na články136 až 145 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 15, 20 a 27 až 38 Charty základných práv Európskej únie(3), najmä právo na ochranu v prípade neoprávneného prepustenia a na primerané a spravodlivé pracovné podmienky,

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

–   so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii z mája 2004,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie pod názvom "Lisabonský program: správa o technickom vykonávaní a jeho vykonávanie, 2006" (SEK(2006)1379),

–   so zreteľom oznámenie Komisie o sociálnom programe (KOM(2005)0033),

–   so zreteľom na národné programy lisabonskej reformy, predložené členskými štátmi,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom "Globálna Európa: svetová konkurencia" (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom "Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008)" (KOM(2005)0141),

–   so zreteľom na závery predsedníctva z marca 2000, marca 2001, marca a októbra 2005 a marca 2006,

–   so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov(7),

–   so zreteľom na dohovor MOP o migrujúcich pracovníkoch (doplňujúce ustanovenia) z roku 1975,

–   so zreteľom na dohovor MOP o súkromných sprostredkovateľských agentúrach z roku 1997,

–   so zreteľom na program dôstojnej práce MOP,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých: Prínos Únie k vykonávaniu programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249),

–   so zreteľom na smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy(8),

–   so zreteľom na smernicu Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(9),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(10),

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci(11),

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi(12),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(13),

–   so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – príloha: rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas(14),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0247/2007),

A.   keďže v období globalizácie, rýchleho technologického pokroku, demografickej zmeny a značného rastu odvetvia služieb zabezpečí - zlepšenie európskeho pracovného práva tam, kde je to potrebné, a tak, aby sa zohľadnili požiadavky rastúcej flexibility, ktorú požadujú rovnako zamestnávatelia ako zamestnanci, ako aj žiadosť o väčšie pracovné zabezpečenie - schopnosť podnikov aj pracovníkov úspešne sa prispôsobovať, a tým podporovať hodnoty zahrnuté v európskom sociálnom modeli,

B.   keďže hospodársky rast je jednou zo základných podmienok trvalo udržateľného rastu zamestnanosti a keďže vhodne navrhnuté sociálne politiky by nemali byť považované za náklady, ale môžu byť naopak pozitívnym faktorom hospodárskeho rastu EÚ v súlade s plnením lisabonskej agendy,

C.   keďže EÚ je nielen zónou voľného obchodu, ale aj spoločenstvom založenom na spoločných hodnotách, a v dôsledku toho by pracovné právo malo tieto hodnoty odzrkadľovať, a keďže zostávajú platné základné zásady pracovného práva, ktoré sa v Európe rozvíjali; keďže pracovné právo zabezpečuje právnu istotu a ochranu pracovníkov prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnej zmluvy, alebo ich kombinácie, a keďže reguluje rovnováhu moci medzi pracovníkom a zamestnávateľom, a keďže úspech každej zmeny pracovného práva bude väčší, ak sa pracovníci budú cítiť bezpečnejšie, a keďže táto bezpečnosť závisí aj od možnosti nájsť nové zamestnanie,

D.   keďže voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných zásad EÚ, ako je stanovené v článku 39 zmluvy, a keďže túto základnú slobodu by malo sprevádzať účinné vykonávanie pravidiel, ktoré podporujú zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu,

E.   keďže nové formy neštandardných zmlúv a flexibilných štandardných zmlúv (napr. zmluvy na čiastočný úväzok, zmluvy na dobu určitú, zmluvy o dočasnej práci prostredníctvom pracovných agentúr, opakované externé zmluvy a zmluvy na projekty), z ktorých mnohé sú svojou povahou neisté, sú v súčasnosti na európskom pracovnom trhu stále častejším javom,

F.   keďže takéto formy zmluvných vzťahov, ak ich sprevádzajú nevyhnutné záruky týkajúce sa bezpečnosti zamestnanca, môžu prispieť k prispôsobivosti podnikov vyžadovanej v novom medzinárodnom kontexte a zároveň k plneniu konkrétnych potrieb zamestnancov týkajúcich sa odlišnej rovnováhy medzi osobným a rodinným životom a odbornou prípravou,

G.   keďže pracovné miesta na čiastočný úväzok predstavujú 60 % novo vytvorených pracovných miest v EÚ od roku 2000, a keďže 68 % pracovníkov zamestnaných na čiastočný úväzok je spokojných so svojím pracovným časom, keďže však táto spokojnosť úzko súvisí s úrovňou ochrany, ktorú pracovníkom na čiastočný úväzok poskytuje pracovné právo a sociálne zabezpečenie,

H.   keďže práca na čiastočný úväzok je prevažne spojená so zamestnávaním žien, pretože je často kompromisnou stratégiou, ktorú si ženy zvolia pre nedostatok prístupných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a odkázané osoby,

I.   keďže platné právne predpisy ES na presadzovanie rodovej rovnosti doteraz nedosiahli svoje ciele, a keďže rozdiel v príjmoch medzi pohlaviami a nedostatok právnych predpisov týkajúcich sa zladenia pracovného a rodinného života a verejných služieb starostlivosti o deti zostávajú aj naďalej kľúčovými problémami európskych pracovníkov,

J.   keďže dočasné zamestnávanie rýchlejšie rastie v členských štátoch, v ktorých boli zmenené príslušné pravidlá s cieľom podporovať dočasné zamestnávanie, a keďže neštandardné zamestnávanie môže byť prospešné, ak vyhovuje situácii pracovníkov a je dobrovoľné; keďže však v súčasnosti je v mnohých prípadoch dočasné zamestnávanie zvolené nedobrovoľne a mnoho pracovníkov sa dostáva mimo pôsobnosť základných pracovných a sociálnych práv, čím sa narúša zásada rovnakého zaobchádzania,

K.   keďže služby poskytované dočasnými agentúrami boli vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(15),

L.   keďže 60 % zamestnancov, ktorí prijali neštandardné zmluvné dohody v roku 1997, malo v roku 2003 štandardné pracovné zmluvy, čo poukazuje na to, že 40 % pracovníkov s neštandardnými zmluvami doteraz po 6 rokoch nemá plné pracovné zaradenie; keďže sa to týka najmä mladých ľudí, ktorí v stále väčšej miere vstupujú do zamestnania prostredníctvom pracovných miest s pracovnými a sociálnymi podmienkami, ktoré sú oveľa menej bezpečné než priemer, a ktorým stále viac hrozí, že uviaznu na okraji pracovného trhu,

M.   keďže súčasný nárast neštandardných zmlúv priniesol rozdiely v pracovných podmienkach v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktoré môžu viesť k horším pracovným podmienkam a vyššiemu počtu úrazov,

N.   keďže nerovnosti vytvárajú priame a nepriame hospodárske náklady a rovnaké zaobchádzanie naopak vytvára konkurenčné výhody, zavedenie rovnakého zaobchádzania má zásadný strategický význam pre sociálny a hospodársky rozvoj; keďže EÚ si navyše nemôže dovoliť nevyužiť energiu a produktívne schopnosti žien, ktoré tvoria polovicu obyvateľstva,

O.   keďže pred ženami v súčasnosti stoja trojaké záväzky, t. j. zvýšiť mieru svojej účasti na pracovnom trhu, porodiť viac detí a vykonávať stále viac úloh v súvislosti so starostlivosťou o rodinu, keďže sú to takmer vždy ženy, od ktorých sa požaduje, aby prijali kompromisy potrebné na zladenie práce a potrieb rodiny, a ktoré z dôvodu kombinácie pracovnej a rodinnej úlohy zažívajú veľkú mieru stresu a úzkosti,

P.   keďže platí, že státisíce žien nemajú inú možnosť a prijímajú neštandardné podmienky zamestnania, pretože sú pracovníčkami v domácnosti mimo vlastného domova alebo preto, že sa musia starať o starších členov rodiny,

Q.   keďže pracovníci s neštandardnými zmluvami môžu byť stále viac ohrozovaní než ich kolegovia s inými formami pracovného pomeru v dôsledku nedostatku odbornej prípravy, neinformovanosti o rizikách a neznalosti práv,

R.   keďže všetci pracovníci by nezávisle od svojich zmluvných podmienok mali mať primeranú istotu zamestnania a ochranu,

S.   keďže v niektorých členských štátoch kolektívne vyjednávanie prispieva k pružnosti pracovného trhu a je kľúčovým prvkom pracovného práva aj nevyhnutným nástrojom regulácie; keďže musia byť dodržiavané podmienky v oblasti priemyselných vzťahov a keďže sa v jednotlivých členských štátoch líšia tradície v oblasti priemyselných vzťahov a úroveň členstva v odborových zväzoch, keďže členské štáty by mali podporovať dialóg medzi sociálnymi partnermi na všetkých úrovniach, pretože to môže byť účinný spôsob na dosiahnutie vhodných reforiem pracovného práva,

T.   keďže akcia na úrovni EÚ musí rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti pracovného práva a zásady subsidiarity and proporcionality, a keďže Komisia musí predložiť iniciatívy, keď sa to považuje za nevyhnutné na podporu systému minimálnych sociálnych štandardov platných v celej EÚ na základe acquis Spoločenstva,

U.   keďže v záujme toho, aby EÚ mohla čeliť súčasným hospodárskym výzvam, musí urobiť všetko pre to, aby zabezpečila stabilitu pracovných trhov členských štátov, reagovala na rozsiahle prepúšťanie v niektorých odvetviach a poskytla svojim občanom vyššiu úroveň zdravia a bezpečnosti na pracovisku než predtým, čo je nevyhnutné pre zachovanie životných podmienok v súlade s ľudskou dôstojnosťou a základnými európskymi hodnotami,

V.   keďže vysoká úroveň nezamestnanosti v Európe je neúspechom, ktorý si vyžaduje opatrenia, ktoré viac ľuďom uľahčia vstup na pracovný trh, zvýšia mobility a pomôžu zamestnancom pri zmene zamestnania bez toho, aby museli obetovať istotu; keďže prioritou musí byť vytváranie ovzdušia, ktoré bude podporovať vytváranie ďalších nových a kvalitnejších pracovných miest;

1.   víta nový prístup k pracovnému právu, ktorého cieľom je zastrešiť všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich zmluvnú situáciu;

2.   víta diskusie o potrebe zlepšiť pracovné právo s cieľom zvládnuť výzvy 21. storočia, čo znamená, že rovnako zamestnávatelia aj zamestnanci požadujú väčšiu flexibilitu, a o potrebe poskytnúť väčšie zabezpečenie ako to, ktoré sa v súčasnosti spája s neštandardnými formami zamestnania, a zvýšiť ochranu ohrozených pracovníkov, aby sa vytvorilo viac lepších pracovných miest a dosiahla väčšia sociálna súdržnosť, a tým prispieť k dosahovaniu cieľov lisabonskej stratégie; domnieva sa, že zlepšenie pracovného práva by malo byť v súlade so zásadami Charty základných práv, s osobitným odkazom na hlavu IV, a musí rešpektovať a chrániť hodnoty európskeho sociálneho modelu a ustanovené sociálne práva;

3.   víta široké spektrum pracovných tradícií, zmlúv a modelov podnikania na trhoch práce;

4.   žiada o vytvorenie pružných a bezpečných zmlúv v súvislosti s modernou organizáciou práce;

5.   domnieva sa, k prioritám reformy pracovného práva v členských štátoch patria:

6.   zdôrazňuje, že viac zamestnaných ľudí je sociálnou a ekonomickou prioritou európskeho hospodárstva, aby bolo schopné konkurovať v globálnom meradle a plniť sľuby týkajúce sa sociálneho zabezpečenia; podčiarkuje, že vysoká nezamestnanosť v dnešnej Európe oslabuje bohatstvo a budúcu prosperitu, ako európsku konkurencieschopnosť, a čo je ešte dôležitejšie, vytvára sociálnu segregáciu;

7.   ľutuje však, že sa neuskutočnili porady so sociálnymi partnermi podľa článku 138 zmluvy, aj keď má zelená kniha Komisie pod názvom "Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia" (KOM(2006)0708) zjavne významný vplyv na oblasť sociálnej politiky;

8.   domnieva sa, že v prípade, ak má pracovné právo zohľadňovať výzvy 21. storočia, musí sa vo veľkej miere zamerať skôr na istotu zamestnania počas celej dĺžky odpracovaného života pracovníka, než na ochranu určitých pracovných miest, aby bolo jednoduchšie vstúpiť na pracovný trh a zostať tam, ako aj meniť zamestnania a pracovné miesta, prostredníctvom využitia aktívnej pracovnej politiky zameranej na rozvoj ľudského kapitálu na posilnenie schopnosti zamestnať sa a vytváranie priaznivého prostredia na podnikanie, ako aj na zlepšovanie kvality pracovných miest;

9.   domnieva sa, že pracovné vzťahy, ktorými sa vyznačuje zamestnávanie a profesijná činnosť občanov prešli počas posledného desaťročia hlbokými zmenami, konštatuje, že trvalá pracovná zmluva na plný úväzok je bežnou formou pracovného vzťahu a ako taká by sa mala považovať za referenčný základ pre jednotné a zosúladené uplatňovanie zásady nediskriminácie, preto je presvedčený, že európske pracovné právo by malo uznávať uzatváranie pracovných zmlúv na dobu neurčitú ako všeobecnú formu zamestnania, ktorá poskytuje primerané sociálne zabezpečenie a ochranu zdravia a zabezpečuje rešpektovanie základných práv;

10.   v tejto súvislosti uznáva potrebu dostatočne pružných dohôd o pracovnom čase s cieľom vyhovieť potrebám zamestnávateľov a zamestnancov a umožniť ľuďom lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život, ako aj zabezpečiť konkurencieschopnosť a zlepšiť situáciu v oblasti zamestnanosti v Európe, bez toho, aby sa zanedbala ochrana zdravia zamestnancov;

11.   rozhodne nesúhlasí s analytickým rámcom uvedeným v zelenej knihe, ktorý tvrdí, že štandardné pracovné zmluvy na dobu neurčitú sú zastarané, zvyšujú segmentáciu trhov práce a rozdiel medzi "insidermi" a "outsidermi", a preto sa musia považovať za prekážku rastu zamestnanosti a dynamickejšieho hospodárstva;

12.   zdôrazňuje, že predpisy v oblasti pracovného práva sú účinné, spravodlivé a silné len vtedy, ak ich uplatňujú všetky členské štáty, rovnako na všetkých aktérov a ak sú pravidelne a účinne kontrolované; požaduje, aby Komisia v rámci iniciatívy za lepšiu tvorbu právnych predpisov posilnila svoju úlohu ako ochrancu zmluvy vo vzťahu k v vykonávaniu právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania;

13.   upozorňuje na to, že z nedávnych štúdií OECD a iných štúdií vyplýva, že neexistujú dôkazy pre tvrdenie o tom, že zníženie ochrany pred prepustením a oslabenie štandardných pracovných zmlúv uľahčuje rast zamestnanosti; zdôrazňuje, že na príklade škandinávskych krajín je jasne vidieť, že vysoká úroveň ochrany pred prepustením a štandardu pracovných vzťahov je plne zlučiteľná s vysokým rastom zamestnanosti;

14.   poznamenáva, že určité formy neštandardných zmlúv podľa toho, ako dobre sú zakotvené v pracovnom práve a právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ako aj poskytovanie celoživotného vzdelávania a príležitostí na odbornú prípravu, môžu prispieť k zlepšeniu hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ, ako aj k zohľadneniu rozličných potrieb pracovníkov, prihliadajúc pritom na ich príslušnú vekovú kategóriu a ich vyhliadky na zamestnanie; zároveň uznáva, že neštandardné formy práce musia byť úzko spojené s podporou pracovníkov, ktorí sa nachádzajú v situácii, kedy prechádzajú z jedného pracovného miesta alebo jedného zamestnania do druhého; ďalej konštatuje, že je potrebné zamerať sa na aktívnu intervenciu umožňujúcu pracovníkom, ktorí sa vracajú na pracovný trh, mať právo na určitú výšku kompenzácie príjmu v priebehu obdobia, ktoré je striktne potrebné na to, aby si pomocou odbornej prípravy a rekvalifikácií mohli ľahšie nájsť prácu, aby sa tento prechod stal rýchlejším a trvalejším;

15.   zdôrazňuje, že zelená kniha by sa mala zamerať na samotné pracovné právo;

16.   konštatuje, že sa Komisia zameriava na individuálne pracovné právo, a nalieha na Komisiu, aby ho presadzovala ako jeden z prostriedkov na zvýšenie pružnosti a istoty pre pracovníkov a zamestnávateľov;

17.   je pevne presvedčený, že každá forma zamestnania, či už neštandardná alebo iná, by sa mala zakladať na základných právach, bez ohľadu na konkrétne pracovné zaradenie, ktoré by mali zahŕňať: rovnaké zaobchádzanie, ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov a ustanovenia týkajúce sa času na prácu a na odpočinok, slobodu združovania a zastupovania, kolektívne vyjednávanie, kolektívne akcie a prístup k odbornému vzdelávaniu; zároveň zdôrazňuje, že by sa toto malo adekvátne presadzovať na úrovni jednotlivých členských štátov, zohľadňujúc rozličné tradície a sociálne a hospodárske podmienky v každej krajine; zdôrazňuje, že európske právne predpisy nie sú v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale mali by sa považovať za doplnkové;

18.   konštatuje, že základnou súčasťou pracovného práva v mnohých členských štátoch je právo na protestné akcie, ktoré je písomne ustanovené aj v zmluve, a že Komisia v procesoch pred Súdnym dvorom vyhlásila, že špecifická forma niektorých škandinávskych kolektívnych akcií je v súlade so zmluvou, a žiada Komisiu, aby rešpektovala kolektívne zmluvy ako osobitnú formu pracovného práva uznaného Súdnym dvorom;

19.   požaduje, aby mali všetci pracovníci rovnakú úroveň prístupu k ochrane a aby určité skupiny neboli od začiatku vylúčené z maximálnej úrovne ochrany, ako sa v súčasnosti často stáva námorníkom, pracovníkom na lodiach a príbrežným pracovníkom, ako aj pracovníkom v cestnej doprave; žiada, aby účinné právne predpisy platili pre všetky osoby bez ohľadu na to, kde pracujú;

20.   domnieva sa, že nadmerná administratívna záťaž môže odradiť zamestnávateľov od prijímania nových pracovníkov a to aj v období hospodárskeho rastu, čím by sa zhoršili šance zamestnať sa a zabránilo by sa vstupu pracovníkov na pracovný trh; zdôrazňuje, že tvorba pracovných miest je v súlade s rozhodnutím prijatým Radou v Lisabone v roku 2000 prioritným európskym cieľom;

21.   berie na vedomie rastúce tieňové hospodárstvo, najmä využívanie práce pracovníkov bez dokladov, a domnieva sa, že najlepším spôsobom boja proti tomuto javu je zamerať sa na nástroje a mechanizmy boja proti vykorisťovaniu vrátane intenzívnejšieho a lepšieho uplatňovania pracovného práva a pracovných noriem a na uľahčenie legálneho zamestnávania a na základné ľudské práva pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali právne predpisy, ktoré zabránia vykorisťovaniu zraniteľných pracovníkov zo strany ich predákov, aby ratifikovali Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov a aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

22.   konštatuje s veľkým znepokojením, že zelená kniha síce uznáva, že súčasné podmienky pracovného trhu vytvárajú rodovú nerovnosť, napríklad s ohľadom na rozdiely v odmeňovaní podľa pohlavia a profesijnej a odvetvovej segregácie, ale vôbec si nevšíma povinnosti a zodpovednosti v rámci oznámenia Komisie "Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov" (KOM(2006)0092);

23.   konštatuje, opäť s veľkým znepokojením, že zelená kniha síce uznáva, že ženy čelia nevyváženosti medzi ich pracovným a súkromným životom, ale nevšíma si potrebu konať v prospech zladenia pracovného a súkromného života s demografickými úlohami, keďže je potrebné splniť požiadavky Európskeho paktu pre rodovú rovnosť a uvedeného oznámenia Komisie o demografickej budúcnosti Európy (KOM(2006)0571);

24.   víta široké spektrum pracovných tradícií, zmluvných foriem a modelov podnikania na trhoch práce;

25.   žiada vytvorenie pružných a bezpečných zmluvných dojednaní v súvislosti s modernými organizáciami práce;

26.   zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP) majú dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných príležitostí a zvyšovaní zamestnanosti v Európe, ako aj podpore sociálneho a regionálneho rozvoja; preto je presvedčený, že je nevyhnutné posilniť postavenie MSP pri tvorbe nových pracovných miest zdokonaľovaním pracovného práva;

27.   domnieva sa, že na dosiahnutie účinnejšieho uplatňovania práva Spoločenstva je nevyhnutné riešiť nedostatky súčasného sociálneho dialógu v niektorých členských štátoch vzhľadom na absenciu zastúpenia pracovníkov v určitých odvetviach, kde najväčšiu hospodársku činnosť vykonávajú MSP s menej ako 10 zamestnancami (táto absencia zastúpenia je výrazná najmä v niektorých nových členských štátoch);

28.   všíma si, že štruktúra súčasného sociálneho dialógu nezahŕňa mnohých flexibilných pracovníkov uvádzaných v zelenej knihe, ktorí nie sú zamestnávateľmi ani zamestnancami a s ktorými treba konzultovať popri všetkých diskusiách medzi sociálnymi partnermi;

29.   schvaľuje zámer Rady mobilizovať všetky národné zdroje a zdroje Spoločenstva s cieľom vytvoriť kvalifikovanú, vyškolenú a prispôsobivú pracovnú silu a pracovné trhy schopné reagovať na výzvy vyplývajúce z kombinovaného vplyvu globalizácie a starnutia európskych spoločností;

30.   poznamenáva, že vzhľadom na segmentáciu trhu práce, ktorá sa vyznačuje nízkou úrovňou istoty pracovného pomeru a menšou stabilitou pracovného miesta, je v mnohých neštandardných zmluvách poskytnutý nedostatočný prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, dôchodkovému zabezpečeniu a profesijnému rozvoju, a vo všeobecnosti sú investície do ľudského kapitálu nedostatočné; zdôrazňuje, že tento vývoj zvyšuje hospodársku neistotu a vytvára odpor k zmenám a ku globalizácii celkovo;

31.   konštatuje, že kvôli absencii vhodného sociálneho zabezpečenia v mnohých členských štátoch nie je možné získať dôchodok v druhom pilieri, čo prináša ďalší tlak na starobné dôchodky v prvom pilieri;

32.   domnieva sa, že kombinácia osobnej motivácie, podpory zamestnávateľa, prístupnosti a dostupnosti zariadení sú najdôležitejšími faktormi, pokiaľ ide o účasť na procese celoživotného vzdelávania a vyzýva k rozvoju školského sektoru a škôl, ktoré spĺňajú požiadavky pracovného trhu a očakávania jednotlivých pracovníkov a zamestnávateľov; podčiarkuje potrebu riadneho prepojenia profesijnej kariéry a školských osnov;

33.   poukazuje na naliehavú potrebu zlepšiť úroveň vzdelávania obyvateľstva EÚ a nalieha na Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby investovali do celoživotného vzdelávania a rozvoja ľudského kapitálu ako do najúčinnejšieho prostriedku na prekonanie dlhodobej nezamestnanosti, v spojitosti s čím je rozvoj zručností a získanie kvalifikácie vo všeobecnom záujme, ako to spoločne zdôrazňujú európski sociálni partneri v Rámci aktivít pre celoživotný rozvoj kompetencií a kvalifikácií z roku 2006;

34.   zastáva názor, že reformy pracovného práva by mali uľahčiť investovanie podnikov do kvalifikácie svojich zamestnancov, podnietiť pracovníkov k zvyšovaniu vlastnej kvalifikácie a zaručiť možnosť zásahu systémov sociálnej bezpečnosti na zabezpečenie takéhoto prístupu;

35.   zdôrazňuje význam dosiahnutia určitej úrovne súladu v oblasti pracovného práva, a to smernicami a kolektívnymi zmluvami a otvorenou metódou koordinácie, naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila výrazné rozdiely, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú medzi vnútroštátnymi trhmi práce a kompetenciami členských štátov, zároveň však pripomína cieľ vytvoriť konkurencieschopnú a inovatívnu Európu otvorenú pre všetkých a väčšie množstvo pracovných miest a ich vyššiu kvalitu;

36.   poukazuje na nedostatok riadneho vykonávania a presadzovania platných právnych predpisov Spoločenstva a vyzýva Komisiu, aby zaistila koordináciu medzi národnými inšpektorátmi práce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zosúladili právne predpisy týkajúce sa zdravotníctva a bezpečnosti s právnymi predpismi Spoločenstva;

37.   domnieva sa, že práva cezhraničných pracovníkov by mohli byť primerane chránené na základe príslušných právnych predpisov, ak by boli účinne vykonávané, a že cieľ prijať jednotné vymedzenie pojmu pracovníka a samostatne zárobkovo činnej osoby v rámci právnych predpisov Spoločenstva je nesmierne zložitý, pretože v jednotlivých členských štátoch sú veľmi rozdielne sociálne a hospodárske skutočnosti a tradície; zároveň je potrebná iniciatíva zameraná na dosiahnutie určitej úrovne zhody nevyhnutnej na to, aby vykonávanie acquis Spoločenstva bolo súdržné a účinnejšie; táto zhoda by však mala rešpektovať práva členských štátov na vymedzenie existencie pracovného vzťahu;

38.   uznáva, že začínajúce firmy a drobní podnikatelia môžu byť ekonomicky závislí, keď sa spočiatku podieľajú na ekonomike s iba jedným klientom; preto sa domnieva, že osoby skutočne samostatne zárobkovo činné, ktoré závisia od jedného klienta, by nemali byť zaradené do tretej kategórie, ktorá sa nachádza v strede medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami ani klasifikované ako zamestnanci;

39.   znovu opakuje pozíciu Európskeho parlamentu, v súlade s usmerneniami pre oblasť zamestnanosti stanovenými Súdnym dvorom podľa ktorého by sa každé vymedzenie pojmu pracovníka malo zakladať na konkrétnej situácii na pracovisku a v pracovnom čase;

40.   vyzýva členské štáty, podporovali vykonávanie odporúčania MOP o pracovnom pomere z roku 2006;

41.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzali na vedomie, že vyššie uvedené odporúčanie MOP stanovuje, že pracovné právo by nemalo narúšať skutočné obchodné vzťahy;

42.   nalieha, aby sa otvorená metóda koordinácie používala v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky ako užitočný nástroj výmeny informácií o osvedčených postupoch s cieľom pružne a transparentne reagovať na spoločné výzvy a zohľadniť pritom rôzne podmienky, ktoré sú zásadné pre pracovné trhy v jednotlivých členských štátoch;

43.   odporúča členským štátom, Rade a Komisii, aby si v rámci otvorenej metódy koordinácie vymieňali informácie o osvedčených postupoch v oblasti pružnej organizácie pracovného času a aby zohľadnili inovačné usporiadanie pracovného času, ktoré vytvára rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom;

44.   vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zbere a analýze údajov o vnútroštátnych pracovných trhoch a tak zabezpečila, aby výmena informácií o osvedčených postupoch v spojitosti s politikami zamestnanosti uplatňovanými v jednotlivých členských štátoch vychádzala zo spoľahlivých údajov, a to najmä z jednotných a porovnateľných štatistických údajov;

45.   vyzýva členské štáty, aby preskúmali a upravili svoje systémy sociálneho zabezpečenia a doplnili aktívne politiky pracovného trhu, najmä v súvislosti s odbornou prípravou a celoživotným vzdelávaním, a zohľadnili tak nové skutočnosti v pracovnej sfére a podporili profesijnú mobilitu a návrat na pracovný trh s cieľom zabrániť zbytočnej závislosti na podpore a práci v nelegálnej ekonomike;

46.   dôrazne odsudzuje každé zneužívajúce nahrádzanie riadneho pracovného pomeru novými formami zamestnávania bez akejkoľvek naliehavej hospodárskej potreby, iba s cieľom maximalizovať krátkodobé zisky v miere ďaleko vyššej ako je to obvyklé a na úkor verejnosti, zamestnancov a konkurencie; zdôrazňuje, že každé takéto správanie porušuje európsky sociálny model, keďže trvale poškodzuje konsenzus, čestnosť a dôveru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami; nalieha na členské štáty a sociálnych partnerov, aby podnikli kroky na zastavenie každého nezodpovedného zneužívania;

47.   pripomína, že pojem flexiistota sa definuje ako kombinácia flexibility a istoty na pracovnom trhu, ktorá prispieva k zvýšeniu tak produktivity ako aj kvality pracovných miest tým, že zaručuje istotu, pričom zároveň firmám ponúka flexibilitu, aby mohli reagovať na meniace sa potreby na trhu a vytvárať tak pracovné miesta; zastáva názor, že požiadavky na flexibilitu a istotu si vzájomne neodporujú, ale navzájom sa dopĺňajú;

48.   zdôrazňuje, že flexiistotu možno dosiahnuť len účinným a moderným pracovným právom, ktoré odzrkadľuje meniace sa skutočnosti na trhu práce; poznamenáva, že kolektívne vyjednávanie a silní sociálni partneri sú dôležitou súčasťou prístupu založeného na flexiistote; domnieva sa však, že jestvuje viacero modelov flexiistoty; tiež pripomína, že spoločný prístup by sa mal zakladať na spojení schopnosti podnikov a pracovníkov prispôsobiť sa s dostatočnou úrovňou sociálnej ochrany, sociálnej istoty a podpory v nezamestnanosti, aktívnych politikách trhu práce a možnostiach odborného a celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že široké sociálne zabezpečenie a univerzálny prístup k službám, ako je starostlivosť o deti a iných ľudí odkázaných na opateru, pozitívne prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov;

49.   domnieva sa, že pojem flexiistota je v zelenej knihe Komisie príliš úzko vymedzený; poznamenáva však, že Komisia zverejní oznámenie o flexiistote;

50.   je presvedčený, že starší pracovníci by mali mať možnosť na základe dobrovoľnosti a flexibilnosti zostať v zamestnaní, pričom by mohli využívať primerané vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť na pracovisku; zdôrazňuje naliehavú potrebu pozitívnych krokov, ktoré by podporili starších pracovníkov k návratu na pracovný trh a na potrebu väčšej flexibility pri výbere penzijných a dôchodkových systémov;

51.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že pracovné právo má nesmierny vplyv na správanie podnikov a že ich dôvera v stabilné, jasné a vhodné ustanovenia je kľúčovým prvkom pri prijímaní rozhodnutí o tvorbe väčšieho množstva pracovných miest a ich vyššej kvality, a vyzýva preto členské štáty, aby riadne vykonávali a presadzovali všetky platné právne predpisy Spoločenstva, ktoré majú vplyv na pracovné trhy;

52.   vyzýva členské štáty, aby na vnútroštátnej aj európskej úrovni posilnili práva na rodičovskú dovolenku a ustanovenia súvisiace so starostlivosťou o deti, a to pre ženy aj mužov;

53.   víta stratégiu navrhnutú na boj proti nelegálnej práci a nelegálnej ekonomike, ktorá - aj keď sa v jednotlivých členských štátoch vyskytuje v rôznej miere - poškodzuje hospodárstvo, zanecháva pracovníkov bez sociálnej ochrany, škodí spotrebiteľom, znižuje príjmy z daní a vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi podnikmi; zdieľa prístup Komisie, ktorý spočíva v boji proti nelegálnej práci pomocou silnej koordinácie medzi vládnymi donucovacími orgánmi, inšpektorátmi práce a/alebo odborovými organizáciami, správami sociálneho zabezpečenia a daňovými úradmi, a vyzýva členské štáty, aby na boj proti daňovým podvodom využívali inovatívne metódy založené na ukazovateľoch a štandardoch špecifických pre jednotlivé obchodné odvetvia;

54.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spustila informačnú kampaň zameranú na zamestnávateľov a pracovníkov, ktorej cieľom by bolo upriamiť pozornosť na platné minimálne pravidlá a predpisy Spoločenstva a nepriaznivé účinky, ktoré môže mať čierna práca na národné systémy sociálneho zabezpečenia, verejné financie, spravodlivú hospodársku súťaž, hospodársku výkonnosť a aj na samotných pracovníkov;

55.   vyzýva k upriameniu osobitnej pozornosti na mladých pracovníkov, ktorí v najväčšej miere vykonávajú dočasnú prácu, aby sa zabezpečilo, že nedostatok ich pracovnej skúsenosti nepovedie k pracovným úrazom; podnecuje v tomto smere členské štáty k výmene osvedčených postupov a žiada agentúry sprostredkúvajúce dočasné zamestnávanie, aby medzi zamestnávateľmi a samotnými mladými pracovníkmi zvyšovali informovanosť;

56.   podčiarkuje úlohu sociálnych partnerov v informovaní a vzdelávaní pracovníkov a zamestnávateľov o ich právach a povinnostiach v pracovnom vzťahu a o presadzovaní platných právnych predpisov v tejto oblasti, a preto vyzýva Komisiu, aby sa zasadila za technickú podporu sociálnym partnerom a podnecovala ich k výmene poznatkov a skúseností s cieľom zlepšiť pracovné podmienky;

57.   upozorňuje na cennú úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri, ktorí už zaznamenali určitý úspech v reformovaní pracovných trhov, a to najmä uzavretím dohôd o rodičovských dovolenkách, práci na čiastočný úväzok a na dobu určitú ako aj práci na diaľku a celoživotné vzdelávanie;

58.   domnieva sa, že členské štáty musia preukázať ducha otvorenosti v dialógu so sociálnymi partnermi na tému modernizácie pracovného práva a prispôsobiť ho výzvam 21. storočia, vziať do úvahy ich argumenty a reagovať na ich obavy;

59.   je presvedčený, že Komisia by mala viesť konzultácie nielen s určenými sociálnymi partnermi, ale so všetkými organizáciami a jednotlivcami, ktorých sa týkajú právne predpisy; predovšetkým poznamenáva, že MSP, ako aj pracovníci, ktorí nie sú členmi odborových organizácií, sú v súčasnosti slabo zastúpení v konzultačnom procese;

60.   poukazuje na pozitívnu úlohu kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej, odvetvovej a podnikovej úrovni v pracovných vzťahoch a pracovnej organizácii zohrávať pri zvyšovaní výkonnosti a zlepšovaní pracovných podmienok, čo podporuje rast zamestnanosti, a upozorňuje ďalej na možnosť úpravy režimu takým spôsobom, aby sa podporila úloha kolektívneho vyjednávania, a aby sa otvorilo podobné vyjednávanie pre riešenia blízke podnikom v prospech zamestnancov a zamestnávateľov;

61.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci programu na zlepšenie tvorby právnych predpisov neustále spolupracovali so sociálnymi partnermi a prípadne s ďalšími príslušnými orgánmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť na všetkých predpisoch týkajúcich sa pracovného práva alebo sociálnej politiky; a to s cieľom zjednodušiť správne postupy, ktorým čelia MSP a najmä nové podniky a uľahčiť tým ich finančnú situáciu a zvýšiť konkurencieschopnosť pre tvorbu pracovných miest;

62.   zdôrazňuje potrebu upraviť spojené a samostatné ručenie pre generálne alebo hlavné podniky, aby bolo možné riešiť zneužívanie pri subdodávkach a práci zadanej externým dodávateľom a zriadiť transparentný a konkurencieschopný trh pre všetky spoločnosti na základe rovnakých pravidiel rešpektu voči pracovným štandardom a podmienkam, predovšetkým vyzýva Komisiu a členské štáty, aby jasne vymedzili, kto je v reťazci subdodávateľov zodpovedný za dodržiavanie pracovného práva a vyplácanie príslušných miezd, príspevkov sociálneho zabezpečenia a daní;

63.   vyjadruje hlboké presvedčenie, že tvorba neistých, slabo platených pracovných miest nie je primeranou reakciou na trend premiestňovania, ktorý postihuje stále viac odvetví; naopak, domnieva sa, že práve investovanie do výskumu, rozvoja, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania bude schopné povzbudiť tie odvetvia, ktoré v súčasnosti trpia nedostatkom konkurencieschopnosti;

64.   vyzýva Komisiu, aby uľahčila zriadenie systému urovnávania sporov, ktorý by umožnil, aby sa európske dohody medzi sociálnymi partnermi rozvinuli do účinného a flexibilného nástroja, ktorý môže podporiť účinnejší regulačný prístup na európskej úrovni;

65.   vyzýva členské štáty, aby odstránili obmedzenia brániace prístupu na ich pracovný trh, čím by zlepšili mobilitu pracovníkov v EÚ a umožnili rýchlejšie dosiahnutie cieľov jednotného trhu a Lisabonskej stratégie;

66.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (2) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141. (3) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. (4) Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43. (5) Ú. v. ES C 292 E, 1.12.2006, s. 131. (6) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (7) Prijaté texty, P6_TA(2006)0463. (8) Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19. (9) Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40. (10) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1. (11) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12. (12) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64. (13) Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s. 15. (14) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9. (15) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.