Európsky parlament

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2006 s názvom "Usmernenia na vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb" (KOM(2006)0159),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júna 2007 s názvom "Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb: zvyšovanie jeho prínosu a potenciálu pri súčasnej záruke ochrany pracovníkov" (KOM(2007)0304) (Oznámenie o vysielaní pracovníkov),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o vysielaní pracovníkov z 15. januára 2004(2) a 26. októbra 2006(3),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie B6-0132/2007, ktorú dostala Komisia ku svojmu oznámeniu o vysielaní pracovníkov,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže plné a konzistentné vykonávanie smernice 96/71/ES sa ukázalo ako problematické, pretože sa v členských štátoch nevykonáva správne a nekoordinuje sa medzi ich zodpovednými orgánmi;

B.   keďže Európsky parlament považoval predchádzajúce oznámenia Komisie na túto tému za nedostatočné a oznámenia nevyriešili problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti so smernicou; keďže stanoviská Komisie a Európskeho parlamentu sa stále rozchádzajú v otázkach, ako je napríklad možnosť právneho zastúpenia vysielajúcej spoločnosti v hostiteľskej krajine a uchovávanie dokumentácie na pracovisku na kontrolu súladu so smernicou;

C.   keďže ochrana vyslaných pracovníkov je mimoriadne dôležitá, aby bol zaručený voľný pohyb pracovníkov a dodržiavanie pracovných podmienok podľa zmluvy; treba ju preto považovať za prvoradú podmienku všeobecného záujmu;

D.   keďže v judikatúre Súdneho dvora, sa uvádza, že opatrenia v rozsahu pôsobnosti smernice o vysielaní pracovníkov, môžu byť oprávnené, ak sú motivované cieľmi verejného záujmu, ako je napríklad ochrana pracovníkov;

1.   je presvedčený, že na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi slobodou poskytovania služieb a ochranou pracovníkov, najmä v boji proti sociálnemu dampingu, je plné vykonávanie smernice 96/71/ES mimoriadne dôležité;

2.   vyjadruje presvedčenie, že Komisia vo svojich usmerneniach a právnom výklade prekračuje v niektorých prípadoch rámec toho, čo je stanovené judikatúrou Súdneho dvora;

3.   vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní každého opatrenia v súvislosti s vysielaním pracovníkov brala v plnej miere do úvahy rôznorodosť modelov súčasného pracovného trhu v EÚ; tiež vyzýva Komisiu, aby rešpektovala požiadavku niektorých členských štátov o možnosti mať v hostiteľskej krajine splnomocneného zástupcu s primeranými právomocami na účely správneho vykonávania a kontroly smernice; mohol by ním byť každý, kto dostal od spoločnosti riadne splnomocnenie (vrátane pracovníka);

4.   domnieva sa, že spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi bola doteraz nedostatočná, a riešenie tohto problému pokladá za podmienku úspešného vykonávania smernice; zastáva názor, že Komisia by mala byť precíznejšia, keď dáva členským štátom usmernenia ku kontrolným opatreniam, ktoré sa majú prijímať na ochranu vyslaných pracovníkov na základe smernice;

5.   domnieva sa, že previerky a kontroly, ktoré podľa smernice vykonávajú hostiteľské členské štáty, predovšetkým povinnosť uchovávať určitú dokumentáciu v hostiteľskej krajine, treba považovať za dôležitý nástroj záruky ochrany práv vyslaných pracovníkov; tieto opatrenia by však mali byť striktne úmerné a nemali by vytvárať skryté prekážky uplatňovaniu práva voľného pohybu;

6.   upozorňuje na skutočnosť, že platná judikatúra uznáva právo hostiteľského členského štátu vyžadovať určité dokumenty potrebné na overenie dodržiavania pracovných podmienok stanovených v smernici;

7.   vyzýva Komisiu, aby našla správnu kombináciu usmerňovacích opatrení určených súčasne spoločnostiam i členským štátom, aby lepšie porozumeli, čo je v rámci smernice a príslušnej judikatúry povolené; žiada, aby Komisia aktívne podporovala úzku spoluprácu medzi kontrolnými orgánmi v členských štátoch tým, že poskytne trvalú európsku platformu na cezhraničnú spoluprácu; v tomto smere víta, že Komisia v budúcnosti zriadi skupinu na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude poskytovať členským štátom podporu a pomoc pri zisťovaní a výmene osvedčených postupov a pri pravidelnom formálnom zapájaní sociálnych partnerov;

8.   zastáva názor, že by bolo vhodné, aby sociálni partneri v členských štátoch, v ktorých sa smernica vykonáva prostredníctvom kolektívnych zmlúv, získali priamy prístup k informáciám o vysielajúcich spoločnostiach, aby mohli robiť kontrolu, ktorú v iných členských štátoch vykonávajú orgány s takýmto prístupom k informáciám o spoločnostiach;

9.   podporuje záver Komisie, že hostiteľský členský štát by mal mať možnosť vopred žiadať vyhlásenie od poskytovateľa služieb, ktoré by mu umožnilo overiť dodržiavanie podmienok zamestnania;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii a Rade.

(1) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 404. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0463.