Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2006/2299(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0235/2007

Predkladané texty :

A6-0235/2007

Rozpravy :

PV 10/07/2007 - 15
CRE 10/07/2007 - 15

Hlasovanie :

PV 12/07/2007 - 6.3
CRE 12/07/2007 - 6.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0343

Prijaté texty
PDF 490kWORD 240k
Štvrtok, 12. júla 2007 - Štrasburg
Budúcnosť námornej politiky EÚ: Európska vízia pre oceány a moria
P6_TA(2007)0343A6-0235/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria (2006/2299(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (KOM(2006)0275),

–   so zreteľom na článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o obmedzeniach regionálnej politiky vyplývajúcich z ostrovného charakteru, prírodných a hospodárskych podmienok(1),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0235/2007),

A.   keďže moria a oceány rozhodujúcim spôsobom prispievajú ku geografickej rozľahlosti a bohatstvu EÚ prostredníctvom najvzdialenejších regiónov a poskytujú EÚ 320 000 km pobrežia, ktoré je domovom tretiny európskeho obyvateľstva, z ktorých14 miliónov žije na ostrovoch,

B.   keďže námorný priemysel a služby bez zohľadnenia surovín prispievajú do európskeho hrubého domáceho produktu vo výške 3 – 6 % a pobrežné oblasti celkovo vo výške 40 %; keďže 90 % zahraničného obchodu a 40 % vnútorného obchodu EÚ sa uskutočňuje po mori a keďže európska flotila má 40 % podiel na svetovej flotile,

C.   keďže uplatňovanie lisabonskej stratégie na námorné politiky sa netýka iba cieľov súvisiacich so zlepšovaním konkurencieschopnosti, ale musí mať dosah aj na ďalšie piliere stratégie, napríklad na tvorbu udržateľnejších a kvalitnejších pracovných miest v námornej oblasti v rámci EÚ,

D.   keďže európskymi oceánmi a morami prechádzajú dôležité dopravné koridory, ktoré zahŕňajú značné množstvo dopravy; keďže oceány a moria majú stále značný potenciál z hľadiska celosvetovej kapacity a keďže oceány a moria majú nielen významnú ekologickú hodnotu, ale taktiež sociálnu a hospodársku,

E.   keďže lodná doprava má 4 % podiel na celosvetových emisiách CO2, čo predstavuje množstvo až do 1 miliardy ton a keďže námorné emisie nie sú súčasťou Kjótskeho protokolu; keďže podľa štúdie Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) stúpnu námorné emisie plynov do ovzdušia do roku 2020 o vyše 70 %; keďže okrem CO2 sa uvoľňuje každoročne aj veľké množstvo iných skleníkových plynov z palubných chladiacich systémov,

F.   keďže v mnohých odvetviach námornej činnosti je zlepšenie výkonnosti dosahované inováciou v oblasti lodí; keďže je európsky priemysel v oblasti stavby a opravy lodí spolu s jeho rozsiahlou sieťou dodávateľov a poskytovateľov služieb predstavuje hnací motor svetovej inovácie v oblasti námorného materiálu,

G.   keďže lodná doprava vytvára menej skleníkových plynov na tonu–míľu ako iné druhy dopravy a že technický pokrok neustále zlepšuje efektívnosť tohto odvetvia; keďže existuje silná politická vôľa podporovať námornú dopravu ako spôsob znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré sa šíria z nákladnej dopravy,

H.   keďže podľa odhadov programu OSN pre životné prostredie približne 80 % znečistenia morí pochádza z pevniny,

I.   keďže lodná doprava je zodpovedná za vypúšťanie značného množstva najrôznejších odpadových vôd do morí, medzi iným odpadových vôd z čistenia nádrží, odpadových vôd z vlastných lodných kuchýň, práčovní a hygienických zariadení, balastovej vody, neúmyselného vypustenia oleja počas prevádzky; keďže pri prevádzke lode vznikajú aj najrôznejšie druhy pevného odpadu, z ktorých sa len malá časť odovzdáva do záchytných prístavných zariadení, zatiaľ čo väčšina sa spaľuje na šírom mori alebo sa jednoducho vysýpa cez palubu,

J.   keďže veľké lode dnes vozia so sebou veľké množstvá ťažkého vykurovacieho oleja určeného na prevádzku a keďže tento olej v prípade nešťastia môže spôsobiť značné škody na životnom prostredí s malou možnosťou nápravy,

K.   keďže podľa oficiálnych odhadov 80 % nehôd na mori je priamo spôsobených zlyhaním ľudského faktora,

L.   keďže v súčasnosti sa prevažná väčšina veľkých lodí na konci svojej prevádzky demontuje na vrakoviskách v rozvojovom svete za neakceptovateľných sociálnych a ekologických podmienok a keďže vo väčšine prípadov slúži predaj týchto lodí mimoeurópskemu výkupcovi na obchádzanie Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov a ich zneškodňovaní, podľa ktorého by tieto lode, ako osobitný odpad, podliehali zákazu vývozu,

M.   keďže hladina morí stúpa a spôsobuje ohrozenie pobrežných regiónov, obyvateľstva a priemyslu, ako napríklad pobrežný cestovný ruch,

N.   keďže rozmanitosť námorných a pobrežných činností si vyžaduje flexibilné územné plánovanie členských štátov a ich orgánov,

O.   keďže EÚ je celosvetovým lídrom v oblasti obmedzovania emisií škodlivých látok spôsobovaných inými druhmi dopravy vďaka čomu sa stal európsky priemysel svetovým lídrom v oblasti inovácií a keďže dlhodobú udržateľnú budúcnosť európskeho priemyslu možno zabezpečiť iba cestou inovácií,

P.   keďže EÚ má viacero agentúr vrátane Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA), Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (FRONTEX), Agentúry pre rybné hospodárstvo a Agentúry pre životné prostredie, ktoré majú rozdielne úlohy týkajúce sa morí a keďže medzi nimi zjavne neexistuje formálna výmena,

Q.   keďže morské diaľnice patria od roku 2004 k 30 prioritným projektom dopravných sietí TEN, pokrok je však sotva badateľný,

R.   keďže oceány a moria sú základom všetkých foriem života na Zemi a hrajú významnú úlohu pri klimatických zmenách; keďže ich ochrana a trvalé udržiavanie by mali byť najvyšším cieľom integrovanej námornej politiky; keďže jedna štvrtina zdrojov morských rýb je ohrozená a z tejto štvrtiny je 17 % vystavená nadmernému rybolovu a u 7 % došlo k výraznému úbytku; keďže iba 1 % stavov sa postupne zotavuje a keďže 52 % stavov rýb bolo nadmerne lovených takým spôsobom, že ich nie je možné doplniť a vedci varujú, že už v polovici storočia (2048) by mohol nastať kolaps komerčného výlovu rýb,

S.   keďže rybné hospodárstvo je vysoko regulovaným hospodárskym odvetvím, a preto sa musia zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že právna úprava vyústi do osvedčených postupov a dobrých výsledkov; keďže s cieľom zabezpečenia jeho udržateľnosti je treba zohľadniť množstvo rozličných činiteľov, ktoré ovplyvňujú stav zásob rýb, napríklad klimatické zmeny, dravcov, znečistenie, prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu, pobrežné veterné elektrárne, ťažbu piesku a štrku,

T.   keďže v dôsledku vonkajších činiteľov, ako sú klimatické zmeny a ľudská činnosť, bude odvetvie rybného hospodárstva EÚ o dvadsať rokov pretransformované a keďže vzhľadom na príznaky tejto transformácie, ktoré už možno badať v prípade severomorskej tresky, má zásadný význam účinne sa zaoberať príčinami klimatických zmien,

U.   keďže oceány a moria zohrávajú dôležitú úlohu vo výrobe energie z alternatívnych zdrojov a zvyšujú bezpečnosť dodávok energií,

V.   keďže je treba uznať osobitosti najvzdialenejších regiónov a ostrovov, a to nelegálne prisťahovalectvo, prírodné katastrofy, dopravu a tiež ich vplyv na biodiverzitu,

W.   keďže veľká časť vonkajších hraníc EÚ je námorná a dohľad nad nimi a ich ochrana vyvolávajú dodatočné náklady pre členské štáty s pobrežím,

X.   keďže Stredozemné a Čierne more sú zdieľané medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami, ktoré disponujú menšími zdrojmi na vykonávanie environmentálnych pravidiel a ochranných a bezpečnostných opatrení,

1.   víta uvedenú zelenú knihu a podporuje integrovaný prístup k námornej politike, ktorým sa prvýkrát opisujú a poukazuje sa na vzájomné závislosti oblastí námornej politiky ako sú lodenice, lodná doprava, bezpečnosť lodí, cestovný ruch, rybné hospodárstvo, prístavná politika, morské prostredie, výskum, priemysel, územné plánovanie a ďalšie; vidí pre EÚ a jej členské štáty príležitosť vypracovať námornú politiku orientovanú na budúcnosť, ktorá spočíva na múdrej kombinácii ochrany morského prostredia a inovatívnom, inteligentnom využívaní morí, čim sa zabezpečí, že udržateľnosť bude v centre námornej politiky; je toho názoru, že EÚ má príležitosť stať sa lídrom inovatívnej a trvalo udržateľnej námornej politiky a že to vyžaduje, aby členské štáty konali so spoločnou vôľou; poznamenáva, že Európsky parlament bude v budúcnosti vyhodnocovať každé predsedníctvo Rady na základe pokroku dosiahnutom v oblasti európskej námornej politiky;

2.   víta námornú politiku, ktorá vyzýva na integráciu politík, akcií a rozhodnutí v súvislosti s námornými záležitosťami a ktorá podporuje lepšiu koordináciu, väčšiu otvorenosť a zvýšenú spoluprácu medzi všetkými aktérmi, ktorých činnosti majú vplyv na európske oceány a moria;

3.   je toho názoru, že vzhľadom na rozdelenie zodpovednosti za politiky a opatrenia spojené s oblasťou morí medzi orgány EÚ, národné vlády a regionálne a miestne orgány, by sa mali všetky úrovne zodpovednosti uberať k viac koordinovanému prístupu, aby sa zabezpečilo, že činnosti v námornej oblasti budú plne zohľadňovať mnohé interakcie medzi všetkými týmito úrovňami;

4.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila rôzne odporúčania vyššie uvedeného v uznesenia z 15. marca 2007, a najmä aby stanovila za prioritu zriadenie administratívneho oddelenia v Komisii pre ostrovy s cieľom vytvoriť dlho očakávaný viacsektorový prístup k problémom týchto území, a zároveň tieto ostrovy riadne uznať v štatistickom programe EÚ, pokiaľ ide o budúcnosť námornej politiky;

5.   podporuje princíp zakotvenia európskej námornej politiky do Lisabonskej stratégie s cieľom napomáhať hospodárskemu rastu a pracovným príležitostiam udržateľným spôsobom, založeným na vedeckých poznatkoch; poukazuje na dôležitosť námornej dopravy v zmysle objemov dopravy a hospodárskeho vplyvu; podporuje Komisiu v revízii existujúcich právnych noriem a duchu a kontexte iniciatívy Komisie – Lepšia právna regulácia a v kontexte Lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že prioritou by malo byť lepšie vykonávanie a posilňovanie platných právnych predpisov Komisiou a členskými štátmi; zdôrazňuje, že Európa prináša pridanú hodnotu praktickým iniciatívam, napríklad v oblasti lepšej koordinácie a spolupráci medzi členskými štátmi, aby sa predišlo duplikáciám a nedorozumeniam;

Klimatické zmeny ako najväčšia výzva námornej politiky

6.   zdôrazňuje, že so zreteľom na súčasnú diskusiu o klimatických zmenách a prvé zverejnenia Štvrtej hodnotiacej správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy, musí byť všetkým zainteresovaným jasné, že je čas najvyšší čas konať a že Spoločenstvu zostáva iba 13 rokov na to, aby použilo nové technológie na zabránenie klimatickej katastrofe; poukazuje na to, že podľa správy konkrétne scenáre zahŕňajú vzostup morskej hladiny, ktorý bude obzvlášť ničivý pre pobrežné krajiny, vlny horúčav, záplavy, búrky, lesné požiare a suchá v celosvetovom meradle; zdôrazňuje; že sa takisto existuje možnosť výskytu problému klimatických utečencov a iných problémov, ktoré sa vzťahujú na medzinárodnú bezpečnosť v súvislosti s konfliktami o zdroje planéty;

7.   zdôrazňuje, že EÚ musí v boji proti klimatickým zmenám zaujať vodcovskú a smerodajnú pozíciu; zdôrazňuje, že Spoločenstvo by malo využiť svoje prednosti vo výskume a inovácii, musí byť lídrom a vystupovať jednotne na medzinárodnej úrovni;

8.   zdôrazňuje, že energia vetrov vanúcich od mora a z pevniny má významný potenciál pre rozvoj a mohla by výrazne prispieť k ochrane klímy, a preto vyzýva Komisiu, aby zriadila sekciu alebo koordinujúcu inštitúciu pre veternú energiu a spustila akčný plán pre veternú energiu;

9.   zdôrazňuje skutočnosť, že európska námorná politika musí mať významný podiel na boji proti klimatickým zmenám prostredníctvom najmenej troch politík: po prvé, lodné emisie, ako CO2, SO2 a oxidy dusíka sa musia drasticky znížiť; po druhé, zavedenie obchodovania s emisiami v lodnej doprave musí byť dôkladne vyhodnotené; po tretie, musí sa zaviesť a podporovať využívanie obnoviteľných druhov energie na lodiach, ako je veterná a slnečná energia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala právne predpisy pre účinné zníženie emisií skleníkových plynov v morských oblastiach a takisto vyzýva EÚ, aby prijala rozhodné opatrenia na zahrnutie morí do medzinárodných zmlúv o klíme;

10.   je znepokojený správami, ktoré tvrdia, že hodnoty morských emisií oxidu uhličitého sú vyššie než sa pôvodne predpokladalo, predstavujú až 5 % globálnych emisií a predpokladá sa, že ak sa nepodniknú kroky na zastavenie tohto trendu v nasledujúcich 15 až 20 rokoch stúpnu až o 75 %; upozorňuje, že emisie skleníkových plynov z rybárskych lodí sú výrazné; s ohľadom na minimálny pokrok v tejto oblasti zo strany IMO napriek mandátu z Kjótskeho protokolu spred desiatich rokov;

11.   pripúšťa, že nato, aby bola námorná stratégia "environmentálnym pilierom" námornej politiky, musia byť politiky plne komplementárne a musia takisto zaistiť súdržnosť v prístupe EÚ; súhlasí s tým, že skladovanie oxidu uhličitého v geologických štruktúrach pod morským dnom by mohlo byť súčasťou súboru opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov v atmosfére a požaduje vytvoriť jasné právne predpisy a regulačný rámec na rozvoj tejto technológie;

12.   trvá na tom, že plánovanie rozvoja pozdĺž pobrežia Spoločenstva, ktoré sa týka mestského rozvoja, priemyselných zariadení, prístavov a kotvísk, rekreačných stredísk atď. musí výslovne zohľadniť dôsledky klimatických zmien a s nimi spojené zvýšenie morských hladín vrátane zvýšenej frekvencie a sily búrok a vyšších vĺn;

13.   s ohľadom na účinnosť opatrení zdôrazňuje význam integrovaného prístupu, ako je integrovaný manažment pobrežnej zóny;

Lepšia európska lodná doprava s lepšími európskymi loďami

14.   zdôrazňuje, že námorná doprava je podstatnou časťou svetového hospodárskeho systému a že preprava tovaru loďou je v súčasnosti jedným zo spôsobov dopravy, ktorý najmenej poškodzuje životné prostredie; je ale toho názoru, že námorná doprava vytvára tlak na životné prostredie a preto je nevyhnutné vytvoriť udržateľnú rovnováhu medzi ochranou životného prostredia a hospodárskym využívaním európskych oceánov, kde zabezpečenie udržateľnosti musí byť absolútnou prioritou; žiada Komisiu, aby zabezpečila túto rovnováhu v procese prípravy budúcich návrhov o námornej a prístavnej politike;

15.   zdôrazňuje, že podpora námornej dopravy ako udržateľného spôsobu dopravy vyžaduje rozvoj a rozšírenie prístavov a prístavných oblastí; konštatuje, že prístavy sú umiestnené náhodne v oblastiach Natura 2000, ktoré sú smernicami o biotopoch(2) a o voľne žijúcich vtákoch(3) chránené, alebo s nimi hraničia, a zdôrazňuje potrebu konštruktívneho prístupu a iniciatív zo strany prevádzkovateľov prístavov a orgánov na ochranu prírody v záujme toho, aby sa dospelo k riešeniam, ktoré budú prijateľné pre orgány prístavov, regulačné orgány a širšiu spoločnosť, a ktoré budú rešpektovať myšlienku a ciele uvedených smerníc, a zároveň umožnia prístavom zachovať si svoju ústrednú úlohu globálnych dopravných centier;

16.   domnieva sa, že európska námorná politika by sa mala snažiť o ochranu a posilnenie postavenia európskeho námorného priemyslu a špecializovaných činností a vyhnúť sa politikám, ktoré podporujú tendenciu k plavbe pod vlajkou tretích krajín, ktorá ohrozuje bezpečnosť a ochranu morí a ochudobňuje európske hospodárstvo; zdôrazňuje, že ochranu morského prostredia je možné lepšie dosiahnuť prostredníctvom zavádzania medzinárodnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na všetky lode bez ohľadu na vlajku alebo prístav, ku ktorému smeruje;

17.   domnieva sa, že inovatívny, konkurencieschopný európsky priemysel námornej produkcie je zásadný pre udržateľný rast na základe Lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že pri zohľadnení zvyšujúcich sa výrobných kapacít mimo EÚ by pozitívny vývoj európskeho lodného priemyslu v priebehu posledných rokov nemal viesť k pocitu sebauspokojenia, ale skôr vyžaduje ďalšie úsilie na zlepšenie konkurencieschopnosti a na zabezpečenie rovnakých podmienok;

18.   žiada Komisiu, aby na úrovni WTO podporovala európske lodenice, ktoré sú neustále vystavené nespravodlivej konkurencie zo strany ázijských staviteľov lodí;

19.   víta pracovný dokument Komisie "Správa o pokroku LeaderSHIP 2015" (KOM(2007)0220) a zdôrazňuje predovšetkým úspech nového komplexného prístupu k priemyselnej politike, ktorý dosiahla iniciatíva LeaderSHIP 2015 ako prvá sektorová iniciatíva tohto typu;

20.   zdôrazňuje, že lepšia (cezhraničná) koordinácia a spolupráca medzi námornými prístavmi a lepšie vyvážené celoeurópske zdieľanie zodpovednosti medzi prístavmi môže značne prispieť k obmedzeniu neudržateľnej pozemnej doprave;

21.   nevidí vedúcu úlohu EÚ s ohľadom na prísnejšie limity ako prekážku, ale ako príležitosť pre európsky priemysel; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Spoločenstvo, aby posilnili podporu pre vývoj účinnejšej a čistejšej lodnej a prístavnej technológie;

22.   pripúšťa, že emisie, ktoré znečisťujú ovzdušie a sú spôsobené loďami, v blízkej budúcnosti prevýšia emisie z pevninských zdrojov, odvoláva sa na svoju výzvu pre Komisiu a členské štáty v zmysle tematickej stratégie o znečistení ovzdušia podniknúť okamžité opatrenia na zníženie emisií z lodiarskeho sektora a na Komisiu, aby predložila návrhy na

   vytvorenie normy emisií NOx pre lode využívajúce prístavy EÚ;
   vymedzenie oblastí kontroly emisií síry v Stredozemnom mori a severo-východnom Atlantiku podľa dohovoru MARPOL;
   zníženie maximálneho povoleného obsahu síry v lodných palivách používaných osobnými plavidlami v oblastiach kontroly emisií síry z 1,5 % na 0,5 %;
   zavedenie fiškálnych opatrení pre lode ako dane alebo poplatky za emisie SO2 a NOx;
   podporu zavedenia rozdielnych prístavných a splavných poplatkov, ktoré zvýhodnia plavidlá s nízkymi emisiami SO2 a NOx;
   propagovanie, aby lode v prístave používali elektrinu z pobrežia;
   smernicu EÚ o kvalite lodných palív;

23.   vníma značný potenciál na znižovanie používania fosílnych palív a emisií CO2 v odvetví námornej dopravy predovšetkým prostredníctvom daňových stimulov pre používanie tohto typu palív a väčších stimulov pre výskumu a vývoj a okrem iného podporovaním využívania a ďalším výskumom biopalív a urýchlením využívania veternej energie na pohon plavidiel; zdôrazňuje však potrebu povinného environmentálneho a sociálneho osvedčovania biopalív, ako aj to, že klimatická účinnosť celého ich životného cyklu a bilancia CO2 sú nespochybniteľné;

24.   domnieva sa, že snahy o predchádzanie a riešenie znečistenia, zapríčineného loďami, by sa nemalo zúžiť iba na znečistenie ropnými látkami, ale malo by sa vzťahovať na všetky druhy znečistenia, najmä tie, ktoré sú zapríčinené nebezpečnými a škodlivými látkami; je toho názoru, že úloha, ktorú zohráva EMSA, je zásadná a že by mala postupne dostávať čoraz viac úloh, ktoré by však mali vždy dopĺňať úlohy, ktoré uskutočňujú členské štáty v oblasti predchádzania znečisteniu a jeho riešenia; domnieva sa, že je preto potrebné zaručiť vhodné finančné zabezpečenie na financovanie úloh, ktoré sú zverené EMSA;

25.   víta operačný systém CleanSeaNet na monitorovanie a odhaľovanie znečistenia pochádzajúceho z lodí, ktorý umožní pobrežným štátom lokalizovať a identifikovať znečisťovateľov v geografických oblastiach, ktoré sa nachádzajú v ich jurisdikcii; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia(4);

26.   berie na vedomie aktivity Komisie v oblasti lodnej a námornej bezpečnosti po katastrofách tankerov Erika a Prestige, ktorých hlavným výsledkom boli balíčky opatrení pre námornú bezpečnosť;

27.   naliehavo vyzýva Radu pre dopravu, aby urýchlene prerokovala tretí balíček opatrení pre námornú bezpečnosť a aby spoločne s Európskym parlamentom rozhodla, aby sa tak vyhlo problému dôveryhodnosti;

28.   nalieha na Komisiu, aby posilnila všetky opatrenia, ktoré sa týkajú občianskej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade nehody alebo škody, pri dodržaní zásady subsidiarity, rozdelenia moci a v súlade s medzinárodným právnym rámcom;

29.   pripomína svoje uznesenie z 21. apríla 2004 o zlepšení námornej bezpečnosti(5) a žiada Komisiu, aby väčšmi zohľadňovala ľudský faktor pri uskutočňovaní ďalších krokov;

30.   s obavami poukazuje na to, že Baltické more je v súčasnosti jedným z najviac znečistených morí na svete, a pripomína Komisii svoju predchádzajúcu výzvu na vypracovanie odporúčania o stratégii EÚ pre Baltické more s návrhom opatrení na zlepšenie environmentálnych podmienok Baltického mora, s cieľom najmä znížiť eutrofizáciu Baltického mora a zabrániť vypúšťaniu ropy a iných jedovatých a škodlivých látok do mora; odvoláva sa na to, že pri vykonávaní medziregionálnych projektov s cieľom zlepšiť stav Baltického mora je potrebné plne využívať existujúce nástroje spolupráce ako programy INTERREG;

31.   žiada pre ekologicky citlivé a navigačne obtiažne morské oblasti v Baltickom mori, najmä pre Kadetrinne, Skagerrak/Kattegat, Store Bælt a Øre Sund zriadenie osobitných zón, ktoré námorné lode, najmä ropné tankery, nebudú môcť prejsť bez lodivodov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky nevyhnutné na tento účel v príslušných medzinárodných organizáciách, najmä v IMO;

32.   pripomína Komisii, že ju požiadal, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh, ktorým by sa zabezpečilo, že ťažký vykurovací olej, ktorý sa používa ako palivo, uskladnený v nových lodiach, bude uskladnený v bezpečnejších nádržiach s dvojitým dnom, pretože nákladné lode alebo kontajnerové lode často prepravujú vo svojich nádržiach ťažký olej ako ich palivo, ktorého objem môže značne prekročiť náklad malých tankerov; domnieva sa, že pred predložením takéhoto návrhu by mala Komisia preskúmať, či platné predpisy IMO stanovené v uznesení MEPC.141(54) sú dostatočné na zaručenie bezpečnej prepravy ťažkého vykurovacieho oleja, ktorý sa používa ako palivo;

33.   nalieha na Komisiu, aby zintenzívnila pozornosť ohľadom uplatňovania pravidiel na povinné používanie dvojitého dna;

34.   žiada, aby všetky lode, ktoré prichádzajú do európskych prístavov spĺňali najvyššie bezpečnostné štandardy, vyslovuje sa v tejto súvislosti za vedúcu úlohu Európy; je si vedomý skutočnosti, že tieto požiadavky nemožno rozšíriť na všetky lode v rámci 200 míľovej zóny;

35.   je znepokojený, že čoraz menej mladých dobre vyškolených Európanov pracuje na európskych lodiach v zaradení dôstojníkov a posádky, čo vyvoláva obavy z masívneho úniku mozgov; je toho názoru, že lepšie pracovné podmienky v súlade so stanovenými ustanoveniami Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a IMO môžu pomôcť viac povzbudiť Európanov k námornej kariére;

36.   podnecuje členské štáty a predstaviteľov námorného odvetvia, aby prehodnotili plány kariérneho postupu a možností celoživotného vzdelávania v námornom odvetví, s cieľom v prvom rade umožniť uplatniť získané schopnosti v praxi a v druhom rade zaviesť systém, ktorý by umožnil prechod medzi činnosťami na mori a na súši, aby sa zabezpečilo zachovanie know-how a aby sa kariérny výhľad stal príťažlivejším;

37.   podporuje prebiehajúce rokovania o dohode medzi sociálnymi partnermi v EÚ o vykonávaní Dohovoru ILO o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, so zreteľom na zákaz zníženia úrovne ochrany, ktorý je v ňom zakotvený; podporuje záväzok členských štátov, aby sa tento dohovor ratifikoval a presadzoval v rámci budúcej námornej politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje kontakty, aby sa v roku 2007 prijal Dohovor ILO o práci v odvetví rybolovu, ktorého prijatie sa nepodarilo presadiť v roku 2005;

38.   je toho názoru, že vylúčenie námorníkov zo sociálnych smerníc by malo byť prehodnotené sociálnymi partnermi, tak ako to navrhuje uvedená zelená kniha;

39.   opakovane potvrdzuje, že rybári a námorníci sú v mnohých oblastiach vyňatí z európskych právnych predpisov(napr. smernica 98/59/ES(6) o hromadnom prepúšťaní, smernica 2001/23/ES(7) o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, smernica 2002/14/ES(8) o informovaní a poradách so zamestnancami ako aj smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(9));  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi preskúmala tieto odchýlky;

40.   vyzýva členské štáty a vlastníkov lodí, aby vytvorili partnerstvo pre vzdelávanie námorníkova kvalitných dôstojníkov, ako to bolo úspešne zavedené v Dánsku a prostredníctvom politík vzdelávania zvýšiť úroveň vedomostí a zanietenie pre námorné dedičstvo a podporovať činnosti a povolania, ktoré sú spojené s námorníctvom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila podmienky potrebné na podporu týchto partnerstiev formou financií a poradenstva;

41.   žiada vytvorenie európskej značky kvality v súlade so systémom klasifikácie "biely zoznam" IMO pre lode, ktoré spĺňajú najnovšie bezpečnostné normy a sociálne podmienky, ktorá zabezpečí týmto lodiam preferenčné zaobchádzanie v rámci prístavných kontrol štátu;

42.   všíma si nedostatok expertov a primerane vyškolených odborníkov v odvetví; navrhuje, aby sa vypracovali špeciálne odborné kurzy pre kapitánov a posádky rybárskych plavidiel, ktoré by im umožnili v základoch pochopiť vedu, ktorá ovplyvňuje ich odvetvie, vrátane pochopenia významu environmentálneho hospodárenia a udržateľného prístupu ako podpory postupného rozvoja riadenia rybného hospodárstva, vychádzajúceho z rešpektovania ekosystému;

43.   dôrazne vyzýva Komisiu, aby vypracovala plány odbornej rekvalifikácie rybárov, ktoré ich budú povzbudzovať, aby sa zameriavali na nové postupy, ktoré podporujú využívanie poznatkov týkajúcich sa práce na mori; poukazuje na odvetvia pobrežnej akvakultúry a ekoturistiky ako na možné cieľové oblasti;

44.   poukazuje na význam zlepšenia imidžu rybného hospodárstva, ktoré v súčasnosti trpí nízkou prestížnosťou; zastáva názor, že zlepšenie zdravotných a bezpečných podmienok na lodiach a lepší plat a podmienky pre posádky je možné dosiahnuť len v trvalo udržateľnom a ziskovom odvetví a že je potrebné venovať viac prostriedkov na výskum a vzdelávanie zamerané na zlepšovanie poznatkov a zručností;

45.   konštatuje, že vytvorenie podmienok zabezpečujúcich hygienu, bezpečnosť a pohodlie pracovníkov v rybnom hospodárstve, či už samotných rybárov alebo zamestnancov v sektoroch súvisiacich s rybolovom, je kľúčovým cieľom politiky pre moria a oceány;

46.   domnieva sa, že koncepcia spoločenskej zodpovednosti podnikov má vzhľadom na ochranu morského prostredia v porovnaní s právnymi predpismi obmedzený účinok a že program Spoločenstva na ochranu životného prostredia preto musí mať náležitý legislatívny základ podporený dobrovoľnými akciami podnikov, ktoré chcú preukázať svoje zodpovedné správanie;

47.   odsudzuje podmienky, za akých sú lode v súčasnosti rozoberané v rozvojovom svete a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh na zlepšenie pracovných podmienok v dokoch, kde sú príslušné lode rozoberané a využila všetky možnosti v oblasti trestného práva dané Súdnym dvorom na uplatňovanie princípu "znečisťovateľ platí" víta zverejnenie Zelenej knihy o lepšej demontáži lodí (KOM(2007)0269); žiada v tomto smere Komisiu, aby vypracovala návrh "zeleného pasu", ktorý by bol priložený k dokladom lodí a zahŕňal by všetky jedovaté látky použité pri ich stavbe; je toho názoru, že Komisia by sa mala zaoberať otázkou recyklovania lodí uzavretím záväzného medzinárodného dohovoru, predpokladaného na rok 2008 alebo 2009, a zároveň uplatňovať usmernenia IMO;

48.   domnieva sa, že lodiarskemu priemyslu a priemyslu námorných zariadení v EÚ sa podarilo udržať svoju konkurencieschopnosť investovaním do inovatívnych výrobkov a postupov, ako aj vytvorením chýbajúcich trhov založených na znalostiach; je presvedčený, že európska námorná stratégia by mala vytvoriť podmienky vedúce k tomu, aby si EÚ udržala na týchto trhoch postavenie lídra, napríklad podporovaním rozvoja mechanizmov prenosu námorných technológií;

49.   vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci, ktorá sa vzťahuje na náklady spojené so zamestnávaním a zdaňovanie, predovšetkým systém zdaňovania tonáže; je toho názoru, že Správa o pokroku LeaderSHIP 2015 mal pozitívny vplyv a že námorné odvetvie musí zostať spôsobilé pre štátnu pomoc s cieľom podporovať inováciu;

50.   žiada, aby sa prekládka ropy a iného jedovatého nákladu na mori v budúcnosti obmedzila na starostlivo vybraté kontrolované zóny, aby sa uľahčilo určenie, kto je zodpovedný v prípade vypúšťania znečisťujúcich látok do mora; podotýka, že lodná doprava prispieva k znečisťovaniu morského prostredia a eventuálne k narúšaniu ekosystémov, pretože prostredníctvom vypustenej balastovej vody prenikajú do vodného prostredia cudzie druhy a v náteroch proti usadeninám sa používajú chemické látky, ktoré ovplyvňujú rybie hormóny; zdôrazňuje, že závažným nebezpečenstvom pre morské prostredie sú aj ropné škvrny;

51.   podporuje vzdelávanie a informácie, ktoré budú poskytované prostredníctvom zberu, analýzy, šírením osvedčených postupov, techník, nástrojov na monitorovanie vyprázdňovania nádrží a inovácií v rámci boja proti znečisťovaniu ropou, škodlivými a nebezpečnými látkami a na technické riešenia, za použitia inšpekcie a satelitného pozorovania, ktoré budú vyvinuté na účely monitoringu náhodného alebo úmyselného vypúšťania;

Lepšia európska pobrežná politika a lepšie európske prístavy

52.   zdôrazňuje, že územná spolupráca a prepojenie pobrežných regiónov môžu prostredníctvom podpory spoločných stratégií v prospech konkurencieschopnosti pobrežných regiónov významne prispieť k celkovej námornej politike; považuje preto účasť regionálnych a miestnych činiteľov za nevyhnutnú a víta preto stále užšiu vzájomnú spoluprácu a vzájomné prepájanie európskych pobrežných regiónov;

53.   zastáva názor, že by Komisia, členské štáty a regióny mali vyvinúť osobitnú snahu na zvýšenie povedomia o námorných témach; má napríklad na mysli uznanie kľúčových turistických projektov, námornú dopravu, ktorá rešpektuje životné prostredie alebo osobitné príspevky námorného vzdelávania; navrhuje v tomto zmysle ceny, ktoré by boli udelené príkladným námorným regiónom ako spôsob podpory najlepších postupov; zdôrazňuje význam svojej iniciatívy, ktorá by mohla byť podporovaná Komisiou a ktorá sa týka zavedenia Európskeho námorného dňa na oslavu námorného odvetvia; zdôrazňuje, že na stredných školách by mal byť s podporou Komisie zavedený pilotný kurz námorného vzdelávania;

54.   zdôrazňuje, že pre rozvoj ostrovov a pobrežných oblastí je mimoriadne dôležité kvantitatívne obmedziť množstvá fosforu a dusíka, ktoré sú vypúšťané do Baltického mora z toho dôvodu, že cestovný ruch a s ním spojené podnikanie sú závislé predovšetkým na kvalite vôd; zdôrazňuje, že je potrebný jasný, ľahko zrozumiteľný súbor pravidiel a manuál, ktorý by objasňoval stimuly a ich dôsledky;

55.   vyzýva jednotlivé regióny a členské štáty, aby využívali nástroje kohéznej politiky na dosiahnutie ďalšej integrácie v oblasti námornej a pobrežnej politiky, na podporu podnikania a zakladania MSP, čím sa prispeje k prekonaniu problému sezónnych prác;

56.   považuje za mimoriadne dôležité zavedenie systémov včasného varovania pozdĺž Atlantiku, ktoré je potenciálne vystavené vlnám cunami;

57.   zdôrazňuje zásadný význam a úlohu, ktorú zohrávajú prístavy, ako kľúčový prvok medzinárodného obchodu, ako hospodársky faktor a tvorca pracovných miest v pobrežných regiónoch, ako tranzitné strediská pre rybolov, a zároveň základné články pre bezpečnostné kontroly;

58.   vyzýva členské štáty a Komisiu s ohľadom na znečistenie ovzdušia v mnohých prístavných mestách a regiónoch, aby významne posilnila podporné opatrenia pre energetické zásobovanie lodí v prístavoch z pevniny v prípade, že je to cenovo efektívne a environmentálne prospešné; žiada o revíziu smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny(10) s cieľom, aby tie štáty, ktoré využívajú výhodu nezdaňovaného ťažkého vykurovacieho oleja, ako sa uvádza v článku 14 uvedenej smernice, boli povinné oslobodiť od dane elektrinu pochádzajúcu z pevniny v rovnakom rozsahu;

59.   žiada v tejto súvislosti prepracovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu(11), aby všetky lode, ktoré priplávali do prístavu určitého členského štátu, boli povinné zlikvidovať 100 % svojich pevných a tekutých odpadov;

60.   nevidí budúce nedostatky pri preprave tovaru v prijímacích kapacitách prístavov, ako skôr v napojení prístavov na európske cestné dopravné siete; domnieva sa, že najlepšie možné vnútrozemské napojenie európskych prístavov je základom pre využitie možností námornej prepravy a žiada preto tam, kde je to potrebné, ich výstavbu s prednostným zohľadnením ekologickejších druhov dopravy, ktorými sú koľaje a vnútrozemské vodné cesty;

61.   domnieva sa, že vzhľadom na veľký význam vodnej dopravy ako pre vnútorný trh, tak aj pre EÚ a jej obchodných partnerov, by námorná stratégia EÚ mala zahŕňať stratégiu pre prístavy, ktorá by prístavom umožnila rozvoj v reakcii na vývoj a dopyt trhu a zároveň dodržiavať príslušné právne predpisy s cieľom vytvoriť priaznivé investičné prostredie, ktoré by podporilo prístavné kapacity na prijímanie zvyšujúcich sa tokov námornej nákladnej dopravy; trvá na tom, aby bola takáto stratégia vypracovaná v koordinácii s prebiehajúcou diskusiou a európskej prístavnej politike s cieľom predísť zdvojovaniu práce;

62.   konštatuje, že Európa je obľúbeným regiónom jachtárstva, okružných plavieb a potápačstva; povzbudzuje prímorské oblasti, aby investovali do námornej infraštruktúry a ďalšej súvisiacej infraštruktúry, aby mohli profitovať z tohto rastúceho trhu, pričom by mali zabezpečiť ochranu biotopov, živočíšnych druhov a morských ekosystémov vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby pomohla vypracovať harmonizované normy pre zariadenia a technické vybavenie, a tak zabezpečila vysokú úroveň kvality služieb v rámci celej EÚ;

63.   uprednostňuje vytvorenie väčšieho počtu námorných zoskupení, ktoré využívajú získané pozitívne skúsenosti a osvedčené postupy, ktoré sa už v tejto oblasti používali a je toho názoru, že tieto príklady môžu byť nasledované a podporované; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti pobrežných regiónov prostredníctvom podpory výskumu, vytvorenia stredísk námornej excelentnosti, technologického rozvoja a inovácie, ako aj medziobchodnej spolupráce (siete, zoskupenia, verejní partneri) a poskytovaním rozšírených podporných služieb zameraných na zníženie závislosti týchto regiónov od veľmi obmedzeného počtu (tradičných) hospodárskych činností;

64.   znovu potvrdzuje svoju pozíciu zo 14. novembra 2006 k smernici o námornej stratégii(12) a najmä v súvislosti so zákazom alebo kritériami systematickej/úmyselnej likvidácie akýchkoľvek pevných materiálov, kvapalín alebo plynov vo vodnom stĺpci, na morskom dne alebo v podloží; ďalej sa domnieva, že akékoľvek skladovanie oxidu uhličitého na morskom dne a v podloží musí podliehať povoleniu podľa medzinárodného práva, predchádzajúcemu posúdeniu vplyvu na životné prostredie v súlade so smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(13) a príslušným medzinárodným dohovorom, ako aj pravidelnému sledovaniu a kontrole;

65.   je teda presvedčený, že obnoviteľné zdroje morského prostredia sa môžu a majú využívať udržateľným spôsobom, tak aby ich využívanie a z neho plynúci hospodársky prospech mohli pokračovať dlhodobo; a preto zdôrazňuje potrebu prispôsobiť rôzne príbuzné politiky požiadavkám zdravého morského prostredia; v tejto súvislosti požaduje väčšie využívanie energie vetrov vanúcich od pevniny a od mora, aby sa ich potenciál využíval trvalo udržateľne z pohľadu politiky zamestnanosti a hospodárstva;

66.   trvá však na tom, že jedným zo základných cieľov riadenia pobrežných zón musí byť ochrana životného prostredia a nie vyčlenenie niekoľkých vzorových oblastí ako symbolické gesto ochranárskych snáh, obzvlášť s ohľadom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES z 30. mája 2002 o vykonávaní integrovaného manažmentu pobrežných oblastí v Európe(14);

67.   súhlasí v tejto súvislosti s Komisiou, že existuje prirodzená hranica množstva ľudskej činnosti týkajúca sa hustoty obyvateľstva a priemyselnej činnosti, ktorú môžu pobrežné zóny zniesť bez vážneho a možno nezvratného poškodenia životného prostredia; podporuje preto názor Komisie, že na lepšie určenie týchto hraníc a súvisiace predpovede a plánovanie je potrebná ucelená štúdia;

68.   poukazuje na fakt, že trojrozmerné mapovanie morského dna bude mať nesmiernu hodnotu nielen pre rybné hospodárstvo, ale aj pre odvetvie energetiky, ochrancov životného prostredia a dokonca aj obranné záujmy; domnieva sa, že značná komerčná hodnota takýchto máp je zrejmá a teda že môžu pomôcť vyriešiť otázku financovania takejto činnosti; je toho názoru, že lepšie údaje v rámci námorného odvetvia by mohli znamenať lepšie predpovedanie počasia, informácie o očakávaných výškach vĺn a rad ďalších faktorov, ktoré by mohli posilniť bezpečnosť a rozvoj;

69.   požaduje rozvoj všetkých nevyhnutných opatrení na ochranu a riadenie rizík pri poškodení pobrežných oblastí prírodnými katastrof, akými sú povodne, erózia, búrky a cunami; ďalej zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia Spoločenstva s cieľom čeliť nebezpečenstvám pre európske pobrežné ekosystémy zapríčinené rôznymi ľudskými činnosťami;

70.   domnieva sa, že budovanie morských ochranných hrádzí na ochranu pred stúpajúcou hladinou mora môže mať za následok stratu biotopov, zatiaľ čo samotné stúpanie spôsobuje ústup pobrežia pri slaných lagúnach a oblastiach zatopených počas prílivu a eróziu pieskových dún, čo všetko predstavuje biotopy bohaté na rozmanité druhy rastlín a živočíchov, žiada dlhodobú stratégiu na zachovanie pobrežných hrádzí na ochranu pred rastúcou hladinou morí a minimalizáciu strát biotopov;

71.   presadzuje rozvoj nových sietí na zavádzanie projektov a činností vo forme partnerstva medzi súkromným sektorom, mimovládnymi organizáciami, miestnymi orgánmi a regiónmi s cieľom dosiahnuť väčšiu dynamiku, inovácie a efektivitu a zlepšiť kvalitu života v pobrežných oblastiach;

72.   zdôrazňuje potrebu zatraktívniť pobrežné regióny nie len ako miest na trávenie voľného času, ale aj miest, v ktorých je možné žiť, pracovať a investovať a to prostredníctvom zlepšenia prístupnosti a vnútornej dopravnej infraštruktúry; ďalej vyzýva na prijatie opatrení na zlepšenie služieb verejného záujmu (zdravie, vzdelávanie, voda a energia, informácie, telekomunikačné technológie, poštové služby, odpadové vody a spracovanie odpadov) pri zohľadnení sezónnych demografických zmien;

73.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na významný podiel znečistenia morí pôvodom z pevniny na celkovom znečistení európskych morí urýchlene vykonali všetky príslušné platné a budúce európske právne predpisy; vyzýva ďalej Komisiu, aby predložila akčný plán na zníženie tohto znečistenia; zastáva názor, že finančná podpora projektov na zníženie znečisťovania v tretích štátoch je tiež dôležitá, pretože úroveň filtrovacích a čistiacich zariadení v týchto štátoch často ďaleko zaostáva za európskymi normami, a preto investované finančné prostriedky môžu priniesť väčší účinok;

74.   pripomína, že väčšina znečistenia morského prostredia pochádza zo zdrojov na pevnine vrátane, ale nielen, poľnohospodárskych splaškov a priemyselných emisií, ktoré majú osobitne škodlivý vplyv na uzatvorené a polouzatvorené moria; zdôrazňuje, že EÚ musí týmto oblastiam venovať osobitnú pozornosť a prijať opatrenia na obmedzenie a zabránenie ďalšiemu znečisteniu; tiež sa domnieva, že na tento účel by mohli byť úspešne využité nové technológie GMES (Globálny monitoring životného prostredia a bezpečnosti);

75.   berie na vedomie, že námorné odvetvie je jedným z mála oblastí, kde sa neuplatňuje zásada znečisťovateľ platí; je toho názoru, že priemyselné odvetvia produkujúce odpadové vody, odvetvia zapojené do ťažby piesku a štrku, koncerny využívajúce morskú energiu a všetky ďalšie podniky aj v prípade, že sú umiestnené na súši, ktoré môžu byť považované za zdroj znečistenia morského životného prostredia, by mali prispievať do fondu EÚ zameraného na obnovu a zachovanie morskej flóry a fauny vrátane stavov rýb, a že Komisia by mohla vyvinúť snahu na zabezpečenie jednotnejšieho a efektívnejšieho uplatňovania zásady znečisťovateľ platí;

76.   vyzýva Komisiu na podniknutie krokov na kontrolu znečisťujúcich látok (znečistenie životného prostredia morí) v dôsledku prívalov vôd z poľnohospodárskej pôdy, kanalizačných alebo priemyselných odpadových vôd a odpadu, často plastového, ktorý môžu prehltnúť cicavce, korytnačky a morské vtáky; takéto znečisťujúce látky predstavujú narastajúce riziko, ktoré vážne ovplyvňuje odvetvie rybného hospodárstva; cestovný ruch a znižujú kvalitu a nezávadnosť produktov rybolovu určených na ľudskú spotrebu; so zreteľom na zaoceánske plavidlá vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby vykonali prílohu V dohovoru MARPOL, ktorá zakazuje vysýpanie plastového odpadu a popolčeka zo spaľovaných plastov do mora; vyzýva Komisiu, aby zmenila a doplnila smernicu 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu, a tak zlepšila primeranosť a dostupnosť týchto zariadení v EÚ a v konečnom dôsledku obmedzila vysýpanie tvrdého odpadu do mora;

77.   nalieha na EÚ, aby v kontexte medzinárodnej námornej politiky a Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve a Dohodu z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI(15) vylepšila medzinárodné bezpečnostné pravidlá pre námornú dopravu, prevenciu námorného znečisťovania a ochranu a zachovanie morského životného prostredia; ďalej vyzýva orgány EÚ aby vyvinuli osobitné úsilie na zabezpečenie toho, že členské štáty efektívne využívajú právne záväzný postup na urovnanie sporov prostredníctvom Medzinárodného súdu pre morské právo, ktorý bol založený v roku 1996 so sídlom v Hamburgu na základe Dohovoru OSN o morskom práve, pretože členské štáty žiaľ doteraz nemali snahu o urovnanie sporov prostredníctvom tohto Medzinárodného súdu pre morské právo;

78.   nabáda Komisiu, aby zostavila špecifické vedecky založené environmentálne a socioekonomické štatistiky a iné štúdie o námorných regiónoch s cieľom monitorovať a kontrolovať vplyv, ktorý má rozvoj hospodárskych, športových a rekreačných aktivít, na tieto regióny;

79.   je znepokojený nedostatkom vyškolených pracovných síl v dôležitých námorných hospodárskych odboroch na pevnine; domnieva sa tiež, že spoločné kampane členských štátov a príslušných podnikov na zvýšenie zamestnanosti môžu prispieť k zmierneniu problému;

80.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky významné zainteresované strany do všetkých štádií procesu zlepšovania námornej politiky EÚ, ako do vykonávania a presadzovania existujúcich právnych predpisov, tak aj do navrhovania nových iniciatív;

Udržateľný pobrežný cestovný ruch

81.   zdôrazňuje skutočnosť, že ak sa cestovný ruch rozvíja rozumne, je trvalo udržateľným zdrojom príjmov pre miestne hospodárstvo, zabezpečuje ochranu a zlepšenie životného prostredia, ako aj podporu a zachovanie kultúrnych, historických a ekologických čŕt, remesiel a trvalo udržateľného námorného cestovného ruchu; vyzýva preto najmä na investovanie do infraštruktúry cestovného ruchu súvisiacej s plavbami na plachetnici, potápaním a okružnými plavbami a do ochrany a podpory morských archeologických pokladov;

82.   zdôrazňuje, že v cestovnom ruchu sa uplatňuje zásada subsidiarity; zdôrazňuje potrebu dodržiavania vnútroštátnych plánov založených na skúsenosti a osvedčených postupoch;

83.   zdôrazňuje skutočnosť, že nedostatok vhodných a porovnateľných údajov je jedným z kľúčových problémov pri získavaní spoľahlivých údajov o situácii zamestnanosti v pobrežnom cestovnom ruchu;

84.   taktiež sa domnieva, že čisté životné prostredie a dobrá kvalita ovzdušia a vody sú životne dôležité ne prežitie odvetvia a že z tohto dôvodu by mali byť všetky budúce európske projekty v oblasti cestovného ruchu posudzované s ohľadom na ekologickú prijateľnosť a udržateľnosť;

85.   podotýka, že Európa je obľúbenou cieľovou stanicou pre výletné plavby; zdôrazňuje, že poskytovanie služieb by malo byť organizované tak, aby zaručovalo otvorenú hospodársku súťaž a musí dôjsť k uspokojeniu potreby lepšej infraštruktúry, ktorá sa spája s touto činnosťou;

86.   je toho názoru, že tradičné sezónne podnikanie by sa malo rozvinúť do celoročných činností; zdôrazňuje, že toto odvetvie by malo využiť príležitosť na investovanie do udržateľných celoročných aktivít cestovného ruchu; domnieva sa, že rozšírenie sezóny môže vytvoriť pracovné príležitosti a prinášať hospodársky úspech; zdôrazňuje, že v oblasti udržateľnosti a environmentálnej výchovy môžu mať príklady najlepších postupov významný vplyv na koncept cestovného ruchu; zdôrazňuje, že cieľom tohto odvetvia je, aby pobrežného životného prostredia malo úžitok z rozšírenia sezónneho podnikateľského obdobia;

87.   je toho názoru, že európska Agenda 21 pre udržateľnosť európskeho cestovného ruchu musí zohľadňovať osobitosť pobrežného turistického ruchu a ostrovného turistického ruchu, predkladať užitočné iniciatívy a zdieľať osvedčené postupy, ktoré sú efektívne v rámci boja proti sezónnosti, ako je napríklad rozvoj turistiku občanov v pokročilom veku;

88.   vyzýva Komisiu, aby navrhla udržateľnú európsku stratégiu námorného cestovného ruchu, ktorá bude zahŕňať integrovaný prístup politiky;

Udržateľné námorné životné prostredie

89.   pripomína svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia(16) a zdôrazňuje najmä, že je potrebné

   aby všeobecným cieľom EÚ bolo trvalo udržateľné využívanie morí a zachovanie morských ekosystémov vrátane silnej politiky EÚ na ochranu morského prostredia, ktorá zabráni ďalšej strate biologickej rozmanitosti a zhoršovaniu morského prostredia,
   zaviesť definíciu dobrého environmentálneho stavu spoločnú pre celú EÚ,
   aby Európska environmentálna agentúra zabezpečovala pravidelné posudzovanie morského prostredia, ktoré vyžaduje zlepšenie zberu vnútroštátnych údajov, podávania správ a výmeny informácií,
   uznať význam konzultácií, koordinácie a spolupráce so susednými štátmi pred prijatím a vykonávaním nadchádzajúcej smernice o námornej stratégii,

90.   pripúšťa, že zdravé morské prostredie tvorí základ pre trvalo udržateľný rozvoj lodiarskeho sektora v EÚ a odvoláva sa na záväzok úspešne začleniť rozmer životného prostredia do všetkých aspektov politiky Spoločenstva;

91.   trvá na tom, že čisté morské prostredie s dostatočnou biologickou rozmanitosťou na zabezpečenie riadneho fungovania jeho jednotlivých ekosystémov je pre Európu nevyhnutné; trvá tiež na tom, že vlastná hodnota morských oblastí znamená, že výhody dobrého stavu morského prostredia v EÚ ďaleko presahujú potenciálne hospodárske zisky z využívania rôznych zložiek morí, pobrežných vôd a povodí riek, a že zachovanie a v mnohých prípadoch aj obnova morského prostredia EÚ sú preto záväzné;

92.   pripomína princíp podpory ekosystémového prístupu k riadeniu ľudských aktivít, ako jeden z kľúčových prvkov tematickej stratégie o morskom prostredí; vyžaduje, aby sa tento princíp uplatňoval v súvislosti s námornou politikou;

93.   zdôrazňuje čo možno najsilnejším spôsobom, že kritériá používané na vymedzenie dobrého stavu životného prostredia musia byť postačujúco ďalekosiahle, pretože ich ciele, ktoré sa vzťahujú na kvalitu, budú zrejme tvoriť meradlo akčných programov na dlhý čas do budúcna;

94.   tiež sa domnieva, že opatrenia na zlepšenie kvality vody sa musia schváliť rýchlo, a preto je znepokojený zdĺhavým harmonogramom uvedeným v návrhu smernice o morskej stratégii;

95.   trvá na tom, že je potrebné zrýchliť vykonávanie siete chránených morských oblastí;

96.   vyjadruje presvedčenie, že čisté morské prostredie je mimoriadne dôležité pre morské druhy vrátane komerčného rybolovu a rýb, ktoré nie sú komerčne využiteľné, a že obnova spotrebovaných stavov rýb závisí od zníženia znečistenia morí, ako aj od objemov rybolovu; domnieva sa, že ak sa má zabezpečiť, aby rybie mäso používané v EÚ nebolo kontaminované, je nevyhnutné znížiť množstvo znečisťujúcich látok v moriach;

97.   upriamuje pozornosť na občasný katastrofický vplyv exotických organizmov v ekosystémoch morí a pripúšťa, že invazívne cudzie druhy predstavujú výraznú hrozbu pre morskú biodiverzitu; vyzýva Komisiu, aby prijala bezodkladné opatrenia na zamedzenie presunu organizmov v balastových vodách, a aby zaviedla efektívne kontroly pri vypúšťaní balastovej vody do vôd EÚ;

98.   domnieva sa, že koncepcia zoskupení ("clustering") by mohla mať na morské prostredie pozitívny vplyv, keby sa ochrana biotopov, kontrola znečistenia a ďalšie environmentálne technológie zahrnuli do návrhu a realizácie zoskupení už od fázy plánovania;

99.   víta, že Komisia uznala, že na zabezpečenie stabilného regulačného prostredia a právne záväzných princípov pre rozhodovanie je potrebný jednotný systém územného plánovania; domnieva sa, že základným kritériom efektívneho územného plánovania založeného na ekosystémoch musí byť organizácia činností spôsobom, ktorý z ekologicky citlivých oblastí zníži vplyv činností škodlivých pre životné prostredie, zatiaľ čo zároveň umožní, aby sa zdroje vo všetkých ostatných oblastiach používali ekologicky udržateľným spôsobom; v tejto súvislosti trvá na použití nástroja strategického environmentálneho posudzovania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (17); zdôrazňuje, že akýkoľvek systém morského územného plánovania na úrovni EÚ musí pridať hodnotu k národným systémom a plánom, ak existujú, musí sa zakladať na úrovni morských regiónov a podregiónov, ako to navrhuje smernica o námornej stratégii a musí byť nástrojom rozšírenia používania prístupu námorného riadenia založeného na ekosystéme, a cieľov dobrého environmentálneho stavu podľa smernice o námornej stratégii;

100.   pripomína, že na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia je tiež potrebné, aby boli ľudské aktivity mimo ekologicky citlivých oblastí prísne regulované, aby tak minimalizovali prípadný negatívny vplyv na morské prostredie;

Integrovaná politika rybného hospodárstva

101.   zastáva názor, že rybolovné činnosti musia prispievať v zachovávaniu životaschopných pobrežných spoločenstiev; zdôrazňuje, že ak sa to má dosiahnuť, je potrebné umožniť prístup k rybolovu záujemcom o pobrežný rybolov malého rozsahu a rekreačným rybárom, a že takáto rybolovná činnosť podporuje cestovný ruch, ochraňuje naše bohaté pobrežné dedičstvo a pomáha udržiavať pobrežné komunity;

102.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci je odvetvie ochotné súhlasiť s rozvojom riadenia rybného hospodárstva, vychádzajúceho z rešpektovania ekosystému, v dôsledku prípadných dodatočných obmedzení vyplývajúcich z príslušnosti k sieti Natura 2000 a iným možným chráneným morským oblastiam nemusí byť neobmedzený prístup k rybolovným činnostiam v týchto oblastiach možný; zastáva názor, že v chránených morských oblastiach by sa mal povoliť rozvoj rybolovných činností, ktoré nie sú v rozpore s cieľmi ochrany; zastáva tiež názor, že v prípade rybolovných činností, ktoré sú skutočne alebo teoreticky v rozpore s cieľmi ochrany životného prostredia v chránených morských oblastiach, by sa malo vyvinúť dôraznejšie úsilie o vyššiu ekologizáciu rybolovných metód, a to aj prostredníctvom výskumu a vývoja, s cieľom uľahčiť prístup do týchto oblastí v odôvodnených prípadoch;

103.   poznamenáva však, že rybolov sa v budúcnosti bude musieť obmedziť prostredníctvom preventívneho prístupu zabezpečujúceho zachovanie zdravých ekosystémov a ochranu zriedkavých, zraniteľných alebo vzácnych druhov a biotopov, z čoho bude vyplývať vyššia miera ochrany životného prostredia v porovnaní s minulosťou vrátane siete chránených morských oblastí, vytvorenej v súlade s ustanoveniami stanovenými v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, a systému integrovaného riadenia pobrežných zón, aby sa tak zastavilo zbytočné znehodnocovanie biotopov a prudký úbytok biodiverzity;

104.   vyzýva Komisiu, aby primerane zohľadnila úspešné skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov s riadením rybného hospodárstva, ktoré by sa mohli použiť ako model pre ďalšie regióny, a to najmä skúsenosti týkajúce sa integrovaného a udržateľného riadenia morských zdrojov prostredníctvom zákazu používania neselektívneho rybárskeho výstroja, prispôsobenia veľkosti rybárskej flotily dostupným zdrojom, pobrežného plánovania, regulovania turistických činností, napríklad pozorovania veľrýb, vypracovania riadiacich plánov pre oblasti siete Natura 2000 a zriadenia chránených oblastí;

105.   zdôrazňuje, že by sa mala uznať významná úloha regionálnych poradných rád, s ktorými by sa mali konzultovať otázky riadenia námorného odvetvia;

106.   schvaľuje záväzok obnoviť v realizovateľných prípadoch do roku 2015 stav rýb na úroveň schopnú produkovať maximálne udržateľný výnos, ktorý EÚ prijala na Summite o Zemi v roku 2002 v Johannesburgu a ktorý bol opakovane potvrdený v oznámení Komisie s názvom Zavádzanie trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu (KOM(2006)0360); zastáva názor, že to najlepšie možno uskutočniť vyhýbaním sa používaniu ľubovoľných referenčných bodov, založených na jednoduchom matematickom modeli; domnieva sa, že alternatívne chápanie maximálneho udržateľného výnosu, opierajúce sa o koncepciu zvyšujúcich sa výlovov počas pevne stanoveného obdobia (napríklad jedného desaťročia), by mohlo poskytnúť realistický a dosiahnuteľný spôsob zlepšenia stavu rybného hospodárstva v EÚ;

107.   domnieva sa, že dôležitým spôsobom, ako znížiť vyhadzovanie rýb, je zlepšiť selektívnosť rybolovu prostredníctvom úprav rybárskeho výstroja a techník; uznáva, že spolupráca a poznatky rybárov v tejto oblasti majú kľúčový význam, a preto by mali byť odmenení rybári, ktorí sú v tomto smere inovatívni;

108.   požaduje zvýšené úsilie o ukončenie poľutovaniahodného problému vedľajších úlovkov a vyhadzovaných rýb, ktorý je hlavným následkom celkových prípustných úlovkov a režimu kvót spoločnej politiky rybného hospodárstva; zastáva názor, že plienenie mimovoľne ulovených morských cicavcov, vtákov a korytnačiek je nehoráznosťou, ktorá sa musí zastaviť, a navyše citlivé morské dno a zraniteľné biotopy v hlbokých vodách, ako koralové útesy studených vôd, podmorské vrchy a plochy morských hubiek, si vzhľadom na poškodzovanie rybárskym výstrojom vyžadujú osobitnú ochranu proti takémuto poškodzovaniu; poukazuje na skutočnosť, že stratené siete majú za následok tzv. fantómový rybolov, ktorý môže spôsobiť značné zdecimovanie stavu rýb a poškodenie biotopov;

109.   je pevne presvedčený, že je naliehavo potrebné podporovať a uplatňovať program mapovania/územného plánovania pre vody v rámci Spoločenstva s cieľom reagovať na potrebu zachovať udržateľné a geograficky reprezentatívne odvetvie rybného hospodárstva; verí, že mapovanie zón, ktoré by sa ideálne hodili na výstavbu pobrežných veterných elektrární, výrobu energie, zachytávanie uhlíka, ťažbu piesku a štrku alebo akvakultúru, a že mapovanie území tvoriacich súčasť chránených morských oblastí vrátane oblastí Natura 2000 a lokalizácia ďalších citlivých biotopov a druhov by viedli k účinnejšiemu a udržateľnejšiemu využívaniu nášho morského prostredia; zdôrazňuje, že účinné územné plánovanie si vyžaduje zmapovanie oblastí využívaných na rybolovnú činnosť, pričom túto úlohu by malo uľahčiť zlepšovanie a štandardizácia prístupu k systémom monitorovania plavidiel a údajom z palubných denníkov v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že rozhodnutia o plánovaní týkajúce sa vôd Spoločenstva by sa mali prijímať pri úplnom zapojení odvetvia rybného hospodárstva a priamo ovplyvnených spoločenstiev;

110.   zdôrazňuje zvyšujúci sa sociálno-ekonomický význam chovu rýb vzhľadom na celosvetový úbytok stavu morských rýb; verí, že ročný celosvetový predaj produktov akvakultúry čoskoro predstihne tradičný výlov; zdôrazňuje, že EÚ je na čele tohto vzrušujúceho vývoja a mala by sa usilovať udržať si svoju vedúcu pozíciu a zároveň podporovať budúci vývoj v súlade s ďalším využívaním pobrežia a mora; zdôrazňuje význam chovu rýb pre mnohokrát vzdialené, vidiecke spoločenstvá s malým množstvom iných pracovných príležitostí; zdôrazňuje v súvislosti s integrovaným riadením pobrežných zón, že by sa mali podporovať jasne vymedzené oblasti, v ktorých sa môžu zoskupovať chovné farmy rýb, a že by to malo byť spojené so zjednodušeným regulačným systémom povzbudzujúcim podnikanie a udržateľný prístup; verí, že v odvetví akvakultúry sa vyvinú nové techniky, ktoré umožnia lepšie riadenie kvality, zabezpečenie sledovateľnosti v rámci výrobných reťazcov a reťazcov pridanej hodnoty a celkové uznanie chovu rýb ako kľúčového činiteľa v námornom odvetví;

111.   upriamuje pozornosť na skutočnosť, že určité postupy akvakultúry prispievajú k úbytku stavu niektorých rýb; upozorňuje, že odchyt mláďat niektorých druhov na ich následný výkrm je pre ne prekážkou v rozmnožovaní a zabezpečovaní biologickej rovnováhy druhov; zastáva názor, že vysoké ceny za tieto druhy na niektorých svetových trhoch sú príčinou úplnej ľahostajnosti voči potrebe zachovať určité morské ekosystémy;

112.   poukazuje na skutočnosť, že vojenské operácie taktiež ovplyvňujú odvetvie rybného hospodárstva; vojenské cvičné námorné zóny predstavujú "zakázané" územie pre rybolov a ďalšie formy lodnej dopravy, môžu však ponúkať útočiská pre biodiverzitu; napriek tomu používanie nízkofrekvenčných sonarov, najmä ponorkami, má vážny vplyv na morské cicavce a ďalšie populácie rýb a mali by sa prísne regulovať a povoliť len v určitých oblastiach;

113.   zdôrazňuje potrebu monitorovať rybolov v medzinárodných vodách, ktorý tiež ovplyvňuje rybolovné zdroje vo vyhradených hospodárskych zónach v rámci EÚ.

Morský výskum, energetika, technológie a inovácie

114.   domnieva sa, že väčšina náročných otázok v súvislosti so životným prostredím a udržateľnosťou potrebuje odozvu, ktorá dôsledne zohľadní vedecké a technologické znalosti, ktoré musia byť pre tento účel dôsledne podporované dostatočným financovaním zo strany Spoločenstva a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu pre európsky morský výskum a lepšiu spoluprácu a previazanie európskych inštitútov pre morský výskum; v tomto zmysle nalieha na vytvorenie "siete pre morský výskum" za účasti všetkých dôležitých európskych inštitútov pre morský výskum a s podporou zo strany EÚ; požaduje, aby sa získané informácie vkladali do európskeho dátového strediska pre morský výskum a uchovávali sa v ňom, do ktorého by mali prístup všetky inštitúty pre morský výskum; súhlasí v tomto zmysle s podporou pravidelného konania európskych konferencií pre morský výskum s cieľom vytvoriť fórum pre výskumníkov a priemysel;

115.   priznáva, že dobrá správa zdrojov morského prostredia si vyžaduje pevnú informačnú základňu; a preto zdôrazňuje dôležitosť platných vedeckých poznatkov o životnom prostredí morí, aby prispela k rentabilnému rozhodovaniu a aby sa vyhla opatreniam, ktoré nepridávajú hodnotu; a preto trvá na tom, aby sa morskému výskumu venoval špeciálny prístup z hľadiska alokácie zdrojov, ktoré umožnia uskutočnenie trvalo udržateľných a efektívnych zlepšení životného prostredia;

116.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zrealizovali program na prieskum morského dna európskych morí a európskych pobrežných vôd a aby sa na základe týchto údajov mohol vypracovať európsky námorný atlas;

117.   súhlasí s názorom v zelenej knihe, že v dostupných údajoch o stave morského prostredia a o činnostiach, ktoré sa tam vykonávajú alebo na neho majú vplyv, sú významné a vážne nedostatky; podporuje preto výzvu na omnoho lepšie programy zberu údajov, mapovania a dohľadu, sledovania plavidiel atď. zahŕňajúce členské štáty v týchto oblastiach, námorné dohovory, Komisiu a ďalšie orgány Spoločenstva, akými sú Európska environmentálna agentúra a EMSA; zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov na vnútroštátnej, regionálnej a európskej úrovni;

118.   žiada, aby sa morský výskum stal prierezovou témou 7. rámcového programu EÚ pre výskum a tematickým ťažiskom budúcich rámcových programov pre výskum; pobáda k tomu, aby sa možný prínos morí k riešeniu energetických problémov Európy stal kľúčovým bodom výskumu, ktorý sa musí finančne podporovať;

119.   zdôrazňuje obrovský rozvojový potenciál pobrežnej veternej energie a veľký podiel, akým môže prispieť k nezávislosti Európy od dovozu energie, ako aj k ochrane klímy, zároveň však upozorňuje, že je ešte potrebné veľké úsilie, aby sa tento potenciál plne rozvinul, preto vyzýva Komisiu, aby zostavila akčný plán pre oblasť pobrežnej veternej energie, ktorý bude predstavovať účinný európsky prístup k pobrežným technológiám tým, že bude podporovať rozsiahlejšie vytváranie sietí a stanoví perspektívu dosiahnuť do roku 2020 kapacitu výroby energie aspoň 50 GW; preto očakáva predovšetkým prijatie prístupu, podľa ktorého by sa služby poskytovali na jednom mieste (one-stop shop), a podporu infraštruktúry inteligentnej pobrežnej siete; víta odporúčanie Komisie na európsky strategický plán pre energetické technológie a naliehavo vyzýva, aby sa úsilie zameralo na rozsiahly rozvoj pobrežnej veternej energie;

120.   uznáva význam pobrežnej zóny pre rozvoj obnoviteľnej energie, ktorá tvorí kľúčovú a neoddeliteľnú súčasť úsilia EÚ v boji proti globálnym klimatickým zmenám; upozorňuje preto, že za účelom morského územného plánovania bude potrebné náležite stanoviť zóny na výstavbu zariadení na využitie veternej, prílivovej a ďalších foriem energie s cieľom minimalizovať konflikt s inými užívateľmi morského prostredia a vyhnúť sa ničeniu životného prostredia s ohľadom na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA); víta významné príležitosti, ktoré odvetvia obnoviteľnej energie ponúkajú pre tvorbu pracovných miest a technických poznatkov v EÚ;

121.   okrem nutnosti vylúčiť nesprávne postupy zdôrazňuje význam dosiahnutých výsledkov v odvetviach nesúvisiacich s rybným hospodárstvom, ktoré sa môžu uplatniť aj v tomto odvetví, napríklad presadzovaním plánovania platforiem na výrobu energie alebo pre veterné turbíny, pomáhajúcich podporovať a udržiavať prosperujúci ekosystém, a tým napomôcť v rámci zón so zákazom rybolovu vytvorenie oblastí na chov a neresenie;

122.   podporuje prechod k výrobe energie s nulovým obsahom uhlíka, ale požaduje zabezpečiť, aby projektovanie a umiestnenie generátorov obnoviteľných zdrojov energie poskytlo dôslednú ochranu morskej faune; požaduje preto starostlivé plánovanie zariadení na výrobu obnoviteľnej energie z mora; poznamenáva, že v súvislosti s výrobou energie je potrebné vyhnúť sa mnohým potenciálnym nebezpečenstvám; zdôrazňuje, že systémy zamerané na využívanie energie vetra alebo vĺn môžu ovplyvniť prirodzené cykly spodnej vrstvy mora; zdôrazňuje, že budovanie hrádzí, ktoré znižujú dosah prílivu, by v ústiach riek mohlo spôsobiť stratu oblastí slúžiacich na kŕmenie vtáctva v čase medzi jednotlivými prílivmi; zdôrazňuje, že zmeny v sile prílivu by mohli ovplyvniť aj populácie druhov Modiolus modiolus, Lima hians, oblasti výskytu rias Lithothamnion calcareum, sasaniek a mäkkých koralov;

123.   poznamenáva, že existuje značný priestor na zlepšenie v súvislosti s technológiu na odsoľovanie s cieľom zabrániť znečisteniu pobrežných vôd, najmä ak sú tieto oblasti súčasťou siete Natura 2000; vyzýva zodpovedné orgány, aby zhodnotili dôsledky zariadení na odsoľovanie na životné prostredie najmä v tých oblastiach, kde sa dá voda získať udržateľnejším spôsobom;

124.   domnieva sa, že v súvislosti s mimoriadne rýchlym rozšírením zariadení na odsoľovanie morskej vody, ktoré do mora vypúšťajú tony soľných roztokov a iných produktov, by mala Komisia vyšetriť vplyv týchto zariadení na planktón a morské dno a na zmeny a mutácie, ktoré sa vyskytli v rámci ekosystému;

125.   domnieva sa, že satelitný navigačný systém Galileo a GMES predstavujú obrovský potenciál pre námorný sektor; vyzýva Komisiu, aby výraznejšie podporovala využitie týchto systémov v rámci námornej stratégie;

126.   poukazuje na dôležitosť IKT v prístavnej logistike; je presvedčený, že nové legislatívne návrhy, akým je napríklad návrh týkajúci sa identifikácie prostredníctvom rádiovej frekvencie (RFID), by mali byť zamerané na podporu využívania týchto technológií; vyzýva Komisiu k stanoveniu európskych noriem IKT pre všetky prístavy Únie a k prevzatiu vedúcej úlohy pri rokovaní o vytvorení medzinárodných technologických noriem;

127.   keďže najvzdialenejšie regióny ležia v oblastiach Atlantického a Tichého oceánu a sú vhodne umiestnené na pozorovanie takých úkazov, ktoré sú spojené s cyklami počasia a vulkanológiou a keďže oceánografia, biodiverzita, kvalita životného prostredia, riadenie prírodných zdrojov, energia a voda, genetika, verejné zdravie, zdravotnícke vedy, nové telekomunikačné systémy a služby v týchto územiach sú veľmi vhodné oblasti pre Európsky výskum, zdôrazňuje, že tieto regióny by sa mali zohľadniť pri plánovaní budúcich programov pre výskum a rozvoj;

128.   považuje morskú biotechnológiu za jednu z najsľubnejších technológií nadchádzajúcich desaťročí s mnohými možnosťami využitia v oblasti farmaceutík, kozmetiky, potravinového priemyslu a obnovy životného prostredia; domnieva sa, že je potrebné posilniť výskumnú činnosť v tejto oblasti a že členské štáty by mohli profitovať z vytvorenia "Modrého investičného fondu" tak, ako to navrhuje zelená kniha, a že by bolo možné dosiahnuť lepšiu súčinnosť prostredníctvom koordinácie výskumu členských štátov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že akýkoľvek rozvoj v oblasti morskej technológie sa musí prísne regulovať a dôsledne vyhodnocovať, aby sa predišlo nadmernému využívaniu a následným škodám v už teraz krehkých a ohrozených morských ekosystémoch;

129.   zdôrazňuje, že sedimenty na morskom dne obsahujú veľké množstvo plynových hydrátov, ktoré môžu doplniť alebo nahradiť tradičné uhľovodíky; zdôrazňuje, že zabezpečenie prístupu k týmto zdrojom a ich hodnotenie a vývoj spôsobov na ich ťažbu sú hlavné otázky, ktoré musí Európa dôkladne preskúmať; verí, že rozšírenie pevninového šelfu členských štátov EÚ poza 200 námorných míľ podľa článku 76 Dohovoru z Montego Bay je príležitosťou k ochrane prístupu k možným dodatočným zdrojom;

Spoločná námorná politika

130.   zdôrazňuje významný pokrok, ktoré za posledné roky EÚ zaznamenala v oblasti námornej bezpečnosti a ochrany životného prostredia (balík opatrení ERIKA I a II a iné legislatívne opatrenia); vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala spoločnú pozíciu k legislatívnym návrhom 3. balíka opatrení pre námornú bezpečnosť, v súvislosti s ktorým bola politická dohoda dosiahnutá iba teraz;

131.   trvá na tom, že nadnárodný morský región je dôležitou oblasťou pre potenciálne partnerstvo a konzultáciu medzi činiteľmi, ktorých sa sektorové politiky týkajú (doprava, životné prostredie, námorná bezpečnosť, riadenie populácií rýb atď.), a vyzýva Komisiu, aby podporovala toto sieťové prepojenie podporou programu územnej spolupráce na obdobie rokov 2007 – 2013 a programu morských regiónov novej európskej susedskej politiky; domnieva sa, že osobitný charakter ich geografickej polohy v žiadnom prípade nevylučuje najvzdialenejšie regióny z toho, aby boli súčasťou týchto morských regiónov, a že preto zohrávajú legitímnu úlohu v rámci dynamiky morských oblastí.

132.   súhlasí z názorom Komisie, že vytvorenie spoločného európskeho námorného priestoru by mohlo výrazne zvýšiť účinnosť riadenia teritoriálnych vôd a verí, že takýto námorný priestor prispeje k integrácii vnútorného trhu pre námornú dopravu a služby vo vnútri EÚ, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie colných a správnych postupov a vzhľadom na Dohovory OSN o morskom práve (UNCLOS) a dohovory IMO vrátane "slobody plavby" a "práva pokojného prechodu" v rámci výhradnej hospodárskej zóny v medzinárodných vodách (na otvorenom mori); konštatuje, že v rámci právnych predpisov Spoločenstva sa už v tomto smere podnikli zásadné kroky, ale že realizácia týchto predpisov v členských štátoch ešte čiastočne viazne; vyzýva členské štáty, aby urýchlene pristúpili k vykonávaniu európskych právnych predpisov;

133.   vyzdvihuje výhody a potenciál námornej príbrežnej dopravy ako udržateľného a účinného spôsobu dopravy, ktorý ľahko prekoná nedostatky pozemnej dopravy a vykazuje dostatočnú kapacitu na rast; preto vyzýva Komisiu, aby podporovala a propagovala námornú príbrežnú dopravu prostredníctvom úplnej realizácie predpisov súvisiacich s námornou príbrežnou dopravou; poznamenáva, že skutočnosť, že námorná príbrežná doprava je stále právne vnímaná ako medzinárodná doprava, spôsobuje prekážky v jej raste; preto vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na začlenenie námornej príbrežnej dopravy do európskeho vnútorného trhu; zdôrazňuje však, že to nesmie kolidovať s  UNCLOS a dohovormi IMO vrátane "slobody plavby" a "práva pokojného prechodu" v rámci výhradnej hospodárskej zóny v medzinárodných vodách (na otvorenom mori);

134.   vyjadruje sklamanie nad doterajším pokrokom v súvislosti s realizáciou projektu TEN č. 21 "námorné diaľnice" a vyzýva Komisiu, aby menovala koordinátora s cieľom urýchliť realizáciu námorných diaľnic;

135.   domnieva sa, že nová námorná politika, ktorú prijala EÚ, by sa mala takisto sústrediť na ochranu a podporu morských archeologických zdrojov; začlenenie kartografického zoznamu potopených archeologických cenností a lokalít do európskeho atlasu morí by uľahčilo ich spoznávanie a výskum a slúžilo by tomu, aby príslušné orgány v každom členskom štáte lepšie chránili svoje historické a kultúrne dedičstvo;

136.   domnieva sa, že na zachovanie kvality morského prostredia je nutné úplné a včasné uplatňovanie všetkých právnych predpisov EÚ týkajúcich sa životného prostredia (okrem iného rámcovej smernice o vode(18), smerníc o biotopoch a voľne žijúcich vtákoch, smernice o dusičnanoch(19), smernice o obsahu síry v lodných palivách(20), smernice o pokutách za znečistenie morí) a že Komisia má využiť potrebný tlak, aby v tom členské štáty podporovala, v prípade potreby aj vrátane žalôb;

137.   je presvedčený, že zásada prevencie, vyjadrená v článku 174 ods. 2 zmluvy, musí tvoriť základ všetkých typov využívania morských oblastí EÚ; zdôrazňuje, že nedostatočná vedecká istota sa preto nemá využívať ako ospravedlnenie odloženia preventívnych opatrení; na druhej strane je presvedčený, že urýchlené prijímanie preventívnych opatrení by nemalo brániť využívaniu vedeckých informácií;

138.   pripomína, že zelená kniha uvádza viacero užitočných spôsobov, ktorými môže prispieť armáda, vrátane pátracích a záchranných prác, pomoci pri katastrofách a dohľadu na mori; ľutuje však, že sa nezmieňuje o poškodzovaní životného prostredia, ktoré môžu spôsobiť vojenské zariadenia, akými sú skúšky zbraní, budovanie námorných základní a používanie podmorských sonarov vysokej intenzity, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na veľryby a spôsobiť ich hluchotu, poškodenie vnútorných orgánov a osudné masové uviaznutie na plytčine; trvá v tejto súvislosti na tom, aby vojenské činnosti boli v plnej miere zahrnuté do námornej politiky a podliehali plnému posudzovaniu vplyvu na životné prostredie a plnej zodpovednosti;

139.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli do svojej námornej politiky komplexné vyšetrovanie starých pozostatkov munície z predošlých vojen, ktoré boli zhodené do európskych morí, a z nich vyplývajúce nebezpečenstvá pre ľudí a životné prostredie a aby preskúmali možnosti, ako ich zabezpečiť a/alebo vytiahnuť, a vykonali príslušné kroky;

140.   žiada, aby malo Spoločenstvo silnejšiu pozíciu v rámci medzinárodných organizácií; zdôrazňuje však, že Spoločenstvo v tomto prípade nemôže a ani nemá zastupovať alebo dokonca nahrádzať členské štáty EÚ; opätovne potvrdzuje, že Spoločenstvu musí byť v rámci IMO udelený štatút pozorovateľa;

141.   zdôrazňuje, že EÚ sa musí aktívne zapájať do riadenia námorných záležitostí na medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť rovnaké podmienky pre námorné hospodárstvo bez ústupkov týkajúcich sa cieľa trvalej udržateľnosti námorných činností z hľadiska životného prostredia;

142.   zdôrazňuje, že vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov IMO, ILO a EÚ vedie k bezpečnejšiemu, čistejšiemu a hospodársky výnosnému námornému sektoru; víta skutočnosť, že prílohy I a II dohovoru MARPOL, ktoré nadobudli platnosť 1. januára 2007, boli prepracované; vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene ratifikovali všetky príslušné medzinárodné dohovory IMO a ILO, najmä prílohu VI dohovoru MARPOL, Medzinárodný dohovor o civilnej zodpovednosti za škodu spôsobenú znečistením ťažkými vykurovacími olejmi, Medzinárodný dohovor na kontrolu škodlivých antivegetatívnych systémov na lodiach a Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody, ktorá vznikla pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori (HNS); požaduje, aby sa ratifikovanie alebo neratifikovanie zaviedlo ako kritérium kontroly lodí v rámci štátneho prístavného dozoru;

143.   povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovali diskusií pod záštitou Medzinárodných fondov pre náhradu škôd spôsobených znečistením ropnými látkami (IOPCF) s cieľom boja proti neštandardnej lodnej doprave a tak podporovali kvalitnú lodnú dopravu; zdôrazňuje, že zo strednodobého hľadiska by sa malo uvažovať nad revíziou Dohovoru o civilnej zodpovednosti za škody spôsobené palivami a IOPCF;

144.   domnieva sa, že EMSA, FRONTEX, Agentúra pre rybolov a Environmentálna agentúra majú rôzne nástroje, ktorých vhodná kombinácia by mohla účinne podporiť európsku námornú politiku; preto naliehavo žiada Komisiu, aby nielen odstránila prekážky vzájomnej spolupráce týchto agentúr, ale aby túto spoluprácu uviedla na formálnu úroveň s cieľom zabezpečiť:

   i) bezpečnosť na mori a ochranu morského prostredia (vrátane dozoru nad rybolovom), ochranu pred terorizmom, pirátstvom a trestnými činmi na mori a pred nezákonným, neregulovaným a neohláseným rybolovom;
   ii) koordinovaný dozor nad rybolovom a rovnaké presadzovanie v celej EÚ s tým, že súdy členských štátov budú uplatňovať rovnaké pokuty a sankcie;
   iii) prísnu kontrolu dodržiavania stanovených lodných trás a trestnoprávne stíhanie nelegálneho vypúšťania nadbytočných látok z lodí; rýchlu a koordinovanú reakciu v prípade havárie, čo možno najskoršie podniknutie potrebných opatrení vrátane určenia únikových miest a núdzových prístavov a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu; opakuje svoju požiadavku uvedenú v uznesení z 21. Apríla 2004 týkajúcu sa vytvorenia európskej pobrežnej stráže a vyzýva Komisiu, aby čo možno najskôr predložila štúdiu o jej uskutočniteľnosti;

145.   očakáva, že európska susedská politika náležite zohľadní námornú politiku EÚ a potrebu spolupráce so štátmi susediacimi s EÚ v súvislosti so životným prostredím, bezpečnosťou a ochranou morí a na mori;

146.   domnieva sa, že nezákonný, neregulovaný a neohlásený rybolov je závažným a zväčšujúcim sa problémom, ktorý spôsobuje ničenie hodnotného stavu rýb a nespravodlivú súťaž medzi rybármi dodržiavajúcimi a nedodržiavajúcimi pravidlá; poznamenáva, že v niektorých rybných hospodárstvach EÚ predstavujú výlovy v rámci nezákonného, neregulovaného a neohláseného rybolovu podstatnú časť celkového výlovu; s potešením víta najbližšie oznámenie a legislatívne návrhy Komisie na boj proti nezákonnému, neregulovanému a neohlásenému rybolovu a na aktualizáciu akčného plánu EÚ na rok 2002;

147.   žiada, aby sa v budúcnosti naďalej uplatňoval integrovaný prístup k európskej námornej politike; zdôrazňuje, že by mal obsahovať aspoň pravidelné koordinačné schôdze príslušných členov Komisie a pravidelné verejné výmeny názorov s ostatnými zainteresovanými stranami, napríklad na bienálnych konferenciách; vyzýva budúce predsedníctva Rady, aby do svojich pracovných programov zahrnuli námornú politiku; taktiež vyzýva Komisiu, aby každoročne vykazovala všetky projekty vo vzťahu k námornej politike financované zo zdrojov EÚ;

148.   pripomína, že koncepciu integrácie námornej politiky treba teraz uviesť do praxe, a žiada Komisiu, aby posilnila rámec svojej politiky s cieľom uskutočniť holistickú analýzu námorných záležitostí a politík, ktoré majú na ne vplyv, a pri tom zabezpečiť, že v každej odvetvovej politike sa plne zohľadní ich vzájomné pôsobenie, a v prípade potreby ich koordinovať; víta opatrenia, ktoré prijali inštitúcie Spoločenstva a vlády členských štátov v súvislosti s ich reakciou medziodvetvovej povahy na Zelenú knihu námornej politiky a vyzýva ich, aby v tomto smere podnikli ďalšie kroky;

149.   žiada, aby sa vytvoril rozpočtový riadok "Pilotné projekty námornej politiky" na podporu pilotných projektov pre integráciu rôznych systémov kontroly námorného priestoru, pre zhromažďovanie vedeckých údajov o mori a pre rozširovanie internetových sietí a najlepších postupov v oblasti námornej politiky a hospodárstva v pobrežných oblastiach; vyslovuje sa zato, aby sa námorná politika primerane zohľadnila v štruktúre rozpočtu politík a nástrojov EÚ po roku 2013;

o
o   o

150.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0082.
(2) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s.7).
(3) Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L103, 25.4.1979, s. 1).
(4) Ú. v. ES L 255, 30. 09. 2005, s. 11.
(5) Ú. v. EÚ C 104 E 30.4.2004, s. 730.
(6) Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.
(7) Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16.
(8) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.
(9) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.
(11) Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 81.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2006)0482.
(13) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.
(14) Ú. v. ES L 148, 6.6.2002, s. 24.
(15) Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 3.
(16) Prijaté texty, P6_TA(2006)0486.
(17) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.
(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(19) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).
(20) Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS (Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia