Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu "Udržujte Európu v pohybe – trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent – strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001" (KOM(2006)0314),

–   so zreteľom na závery fínskeho predsedníctva o strednodobom preskúmaní bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001, ktoré odzrkadľujú diskusiu uskutočnenú na zasadnutí Rady pre dopravu 12. októbra 2006 (dokument Rady 13847/06 - TRANS 257),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0190/2007),

A.   keďže hore uvedené oznámenie Komisie bolo uverejnené po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami, keďže sa zakladá na modernom prístupe, je v súlade s lisabonskými cieľmi a patrí do rámca pre európsky trvalo udržateľný rozvoj,

B.   keďže Európsky parlament oceňuje pokrok v niektorých oblastiach európskej dopravnej politiky a zdôrazňuje význam pokračujúceho úsilia v oblastiach ako napr.:

C.   keďže Európsky parlament zdôrazňuje, že európska dopravná politika musí reagovať na tieto nové výzvy:

D.   keďže odvetvie dopravy predstavuje asi 7 % európskeho HDP a zisky z dopravy neprestajne rastú; zdôrazňuje, že účinná doprava prispieva nielen k hospodárskemu rastu, ale je rozhodujúca pre investície do dostupných technológií, ktoré sú z obchodného hľadiska možné a z hospodárskeho udržateľné; poukazuje na to, že preťaženie ciest vzrástlo a stojí EÚ približne 1 % HDP, pričom odvetvie dopravy predstavuje asi 5 % zamestnanosti, čo znamená, že vyše 10 miliónov ľudí pracuje v odvetviach spojených so sektorom dopravy; v tejto súvislosti verí, že strednodobé preskúmanie umožní Európskemu parlamentu vyjadriť zámery európskej dopravnej politiky jasnejšie a jednoznačnejšie, so zameraním sa na ciele a v záujme trvalo udržateľnej mobility,

1.   zdôrazňuje dôležitosť posilnenej spolupráce na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorá by mala zahŕňať účinné vykonávanie spoločných pravidiel a účinnejšie spôsoby ich presadzovania; tiež zdôrazňuje potrebu pragmatického a kooperatívneho prepojenia dopravnej politiky s inými oblasťami politík, ako napr. energetika, životné prostredie či inovácie; navrhuje, aby dopravná politika bola plne začlenená do Lisabonskej stratégie a zohľadňovaná v hodnotení a odporúčaniach, ktoré každoročne predkladajú členské štáty vo svojich národných plánoch s cieľom zhodnotiť a porovnať dosiahnutý pokrok;

2.   zdôrazňuje potrebu pragmatického a kooperatívneho prepojenia dopravnej politiky s inými vnútroštátnymi politikami a politikami Spoločenstva, ako napr. energetika, životné prostredie či inovácie; zdôrazňuje, že tieto politiky musia rovnako zahŕňať požiadavky týkajúce sa ochrany klímy, a ako prioritu zníženie emisií CO2 z odvetvia dopravy do roku 2020 o 20 %; domnieva sa, že iba integrovaným prístupom je možné dosiahnuť pozitívne výsledky v znižovaní počtu obetí dopravných nehôd a redukcii emisií a v zlepšovaní bezpečnosti a ochrany životného prostredia, ako to uvádza napríklad skupina na vysokej úrovni CARS 21; poukazuje na význam poskytovania cielených informácií občanom ako užívateľom dopravy a ich vedenia k zodpovednejšiemu správaniu;

3.   plne súhlasí s tým, že by sa, v súlade s princípom lepšej právnej úpravy a zásadou subsidiarity, mali právne predpisy Spoločenstva zameriavať na nové oblasti, ako napríklad mestská doprava, kde sú právne predpisy potrebné, a opatrenia politík by sa mali prijímať na úrovni EÚ len vtedy, keď to bude mať jasný prínos pri nahrádzaní nadmernej byrokracie vyplývajúcej z 27 súborov právnych predpisov jednotlivých členských štátov na rovnakú tému, a zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili výkon, spoločný výklad a presadzovanie platných právnych predpisov Spoločenstva pre oblasť dopravy; ďalej vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala pravidelné sledovanie dodržiavania opatrení zameraných na dosiahnutie stanovených cieľov, a pokiaľ to bude potrebné, aby pristúpila k nápravným opatreniam;

4.   vyjadruje poľutovanie nad podmienkami, za akých Rada presadzuje dopravnú politiku EÚ, a naliehavo žiada rýchlejšie prijímanie rozhodnutí v súlade s legislatívnymi postupmi a o pružnejšiu a lepšie koordinovanú transpozíciu do vnútroštátneho práva; vyzýva Komisiu, aby spravila všetko vo svojich silách na dosiahnutie tohto cieľa;

5.   poznamenáva, že finančné zdroje Spoločenstva na financovanie transeurópskych dopravných projektov sú naďalej obmedzené a že prínos programu TEN-T nemožno dosiahnuť skôr, než bude dokončená celá sieť; kladie dôraz na financovanie infraštruktúr (najmä v prípade značného preťaženia ciest), cezhraničných úsekov a dopravných uzlov; nazdáva sa, že pokrok prioritných investícií je pomalší, ako sa očakávalo; zdôrazňuje, že kľúčové prioritné projekty TEN-T, na ktoré dohliadajú ich koordinátori, je nutné vyberať na základe ich finančnej realizovateľnosti a najmä ochoty zainteresovaných členských štátov a ich regiónov financovať ich, a ďalej v súlade s úrovňou ich operatívnej realizovateľnosti a podľa fázy pokroku v ich technickom plánovaní, aby sa zabezpečilo, že tieto prejavené zámery budú prakticky vyjadrené v investičných kalendároch, ktoré budú začlenené do rôznych finančných právnych predpisov členských štátov; domnieva sa, že by takéto projekty mali priniesť preukázateľnú celoeurópsku pridanú hodnotu vo forme zriadenia skutočne prepojenej a interoperabilnej celoeurópskej siete skôr, ako vytváranie rôznorodej zmesi národných sietí;

6.   zdôrazňuje, že ďalšia finančná nečinnosť v oblasti infraštruktúry môže významne ohroziť európsky hospodársky rast; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na správu o budúcnosti vlastných zdrojov EÚ počas preskúmania 7-ročného rozpočtu EÚ v roku 2008 navrhla možné rozšírenie nových alternatívnych a inovačných spôsobov financovania vrátane dodatočných zdrojov pre výskum v doprave a v súvisiacich oblastiach; zdôrazňuje, že by súčasťou malo byť získanie zdrojov na investície do dopravy, najmä spravodlivé vyberanie poplatkov na základe zásady "užívateľ platí" a schopnosť uplatniť zásadu "znečisťovateľ platí", pokiaľ budú príjmy investované späť do odvetvia dopravy; verí, že Komisia a členské štáty by mali spoločne zvážiť dlhodobé finančné problémy spojené s výstavbou TEN-T ako celku a jeho uvedením do prevádzky zohľadňujúc skutočnosť, že výstavba bude trvať minimálne dve 7-ročné finančné obdobia a že životnosť nových infraštruktúr je aspoň niekoľko desaťročí;

7.   víta založenie záručného fondu, no očakáva viac podobných iniciatív, najmä ak budú verejno-súkromné partnerstvá, v riadnom právnom rámci, schopné zúčastniť sa na financovaní, ale iba vtedy, ak budú hospodársky a finančne realizovateľné; zdôrazňuje úlohu EIB, ktorá však musí byť v súlade s väčším zapojením európskeho bankového a finančného systému do projektov v oblasti infraštruktúr a dopravy;

8.   upozorňuje, že geografické rozšírenie EÚ spôsobilo značný nárast rôznorodosti, a preto by EÚ mala byť pred prijímaním právnych predpisov informovaná o hĺbkovej analýze vplyvov, ktorá by ukázala možné účinky na každý členský štát, predovšetkým na nových členov; vyzýva orgány a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na plné využitie všetkých dostupných fondov určených na rozvoj dopravnej infraštruktúry; domnieva sa totiž, že tam, kde chýbajú kapacity a infraštruktúra, nie je možné dosiahnuť kvalitatívny pokrok smerom k efektívnejšej a trvalo udržateľnej doprave pomocou horizontálnych opatrení – súčinnosti rôznych druhov dopravy a inteligentných dopravných systémov;

9.   súhlasí s tým, že bude sledovať realistickejší prístup ako doteraz a že bude využívať obmedzené kapacity optimálnym spôsobom, a zdôrazňuje význam účinného a inovatívneho využívania rôznych druhov dopravy, ktoré sú prevádzkované samostatne alebo vo vzájomnej integrácii; zdôrazňuje, že rozvoj komodality by mal sprevádzať zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie; poznamenáva, že každý druh dopravy by sa mal rozvíjať na základe svojho vlastného charakteru v súlade s príslušnými normami pre životné prostredie, mal by financovať vlastné náklady a tak zvýšenou účinnosťou všetkých druhov dopravy zvýšiť pohyblivosť; zdôrazňuje, že komodalita umožňuje dosiahnutie optimálneho a trvalo udržateľného využívania zdrojov prostredníctvom riadenia mobility v dopravnej logistike a intermodálnym prepojením jednotlivých druhov dopravy, ktoré by mohli znížiť dopravnú premávku, pričom by sa rezervné kapacity mohli využiť v prospech celého systému;

10.   domnieva sa, že rýchle dokončenie siete TEN-T je prvým krokom k vytvoreniu podmienok pre lepšiu súčinnosť rôznych druhov dopravy; poznamenáva, že pre zníženie vplyvu dopravy na životné prostredie v jednotlivých trhoch je rozhodujúci prechod na iný druh a že obyčajný presun na iný druh môže znížiť preťaženie ciest; poukazuje na skutočnosť, že je nutný prechod na dopravu šetrnejšiu k životnému prostrediu, ako napr. železničnú, autobusovú a autobusovú diaľkovú dopravu, spoločné používanie a zdieľanie vozidiel (carpooling a carsharing), chôdzu a cyklistiku, námornú či vnútrozemskú lodnú dopravu, a dôraz treba klásť na tie dopravné režimy, ktoré sú ešte často málo využívané, čo znamená, že majú obrovský potenciál;

11.   poukazuje na to, že kým sa pokračuje v projektoch TEN-T, konvenčné opatrenia sa blížia k hraniciam svojich možností; preto zdôrazňuje potenciál inteligentných dopravných systémov, technologických inovácií, investícií do telematiky s cieľom zlepšiť dopravnú účinnosť, znížiť preťaženie, zlepšiť bezpečnosť a znížiť vplyv na životné prostredie; poukazuje na to, že je nutné uvedomiť si výhody inteligentných systémov a technologických inovácií (SESAR (letecká doprava), ERTMS (železničná doprava), RIS (riečny informačný systém), Galileo (satelitná navigácia), atď.); zdôrazňuje, že hlavnou úlohou Spoločenstva aj priemyselného sektora je podporovať trh pre inovačné riešenia a vytvoriť pre ne vhodné právne a technické prostredie vrátane zjednodušeného podávania žiadostí o nové technológie prostredníctvom verejného obstarávania;

12.   tvrdí, že nové úlohy vznikli aj v dôsledku globalizácie logistiky, ktorá je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že do európskej dopravnej politiky by mala byť integrovaná logistika spojená s budovaním a integráciou prístavov a rozvoj logistických platform; podporuje rozvoj rámcovej stratégie pre nákladnú prepravu; podporuje logistické riešenia viacerých druhov dopravy a európsky systém pozostávajúci z viacerých modulov, prepojenie infraštruktúry a modernú informatiku; podporuje rozvoj rámcovej stratégie pre nákladnú dopravu v Európe; nazdáva sa, že taká stratégia sa musí zakladať na postoji, že nákladná doprava je v zásade čisto obchodná záležitosť, a preto by sa právna úprava mala obmedziť iba na vytvorenie primeraného obchodného prostredia pre účinnú nákladnú dopravu;

13.   zdôrazňuje potrebu spolupráce a dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, individuálne a v rámci medzinárodných organizácií, v oblastiach dopravy, energetiky, životného prostredia a bezpečnosti; a vyjadruje svoje želanie významne sa na týchto rokovaniach a dohodách podieľať;

14.   víta plány pracovnej knihy na najbližšie roky, uvedenej v prílohe I hore uvedeného oznámenia Komisie a:

15.   keďže dopravná politika znovu zjednotenej Európy čelila a stále čelí novým výzvam, zdôrazňuje, že strednodobé preskúmanie bielej knihy o doprave z roku 2001 nestanovilo dlhodobé ciele a neposkytlo odpoveď na integrovaný prístup k budúcej európskej dopravnej politike; preto vyzýva Komisiu, aby okamžite začala pracovať na dobre pripravenej európskej dopravnej politike po roku 2010, ktorá bude schopná udržateľným spôsobom reagovať na nové výzvy;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.