Európsky parlament,

‐   so zreteľom na oznámenie Komisie o výročnom vyhlásení o eurozóne za rok 2007 (KOM(2007)0231),

‐   so zreteľom na jarné hospodárske prognózy Komisie zo 7. mája 2007,

‐   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o verejných financiách v hospodárskej a menovej únii v roku 2006(1),

‐   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o všeobecných usmerneniach pre hospodársku politiku na rok 2007(2),

‐   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o makroekonomických dôsledkoch zvýšenia ceny energie(3),

‐   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny(4),

‐   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu(5),

‐   so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2006,

‐   so zreteľom na správy ECB o finančnej integrácii v Európe z marca 2007,

‐   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0264/2007),

A.   keďže HDP v roku 2006 v eurozóne vzrástlo o 2,7 %, pričom v roku 2005 to bolo 1,4 %, čo predstavuje najlepší výkon od roku 2000, zatiaľ čo miera inflácie bola 2,2 %, nezmenená od roku 2005,

B.   keďže fiškálny deficit klesol z 2,5 % HDP v roku 2005 na 1,6 % HDP v roku 2006,

C.   keďže miera nezamestnanosti klesla ku koncu roku 2006 na 7,6 %, čo je najmenej za posledných 15 rokov,

D.   keďže členstvo v eurozóne posilňuje stupeň vzájomnej hospodárskej závislosti medzi členskými štátmi a vyzýva na užšiu koordináciu hospodárskych politík s cieľom napraviť štrukturálne nedostatky, aby bolo možné čeliť výzvam a prispôsobiť eurozónu globalizovanému hospodárstvu,

E.   keďže eurozóna predstavuje hlavný prvok stability svetového hospodárstva,

Makroekonomický vývoj

1.   víta priaznivý makroekonomický vývoj v roku 2006, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, vďaka ktorému vznikli 2 milióny nových pracovných miest a znížil sa fiškálny deficit; upozorňuje však, že vysoká úroveň nezamestnanosti a nízka účasť na pracovných trhoch neumožňuje Európe úspešne reagovať na súčasné a budúce výzvy vo svetovom hospodárstve;

2.   v tejto súvislosti pripomína, že zmluva v článku 111 zveruje zodpovednosť za kurzovú politiku Rade bez toho, aby vymedzila prostriedky, ktorými sa táto právomoc má vykonávať; vyzýva Euroskupinu, Radu a ECB, aby v plnej miere využívali svoje právomoci;

3.   konštatuje, že čiastočne sú pôvodcom tohto oživenia hospodárstva štrukturálne zlepšenia a víta skutočnosť, že produktivita práce stúpa rýchlejším tempom; domnieva sa však, že je ešte priskoro na to, aby bolo možné vyvodiť závery o tom, či je oživenie skôr cyklického alebo štrukturálneho rázu; vyzýva v tomto ohľade na obozretný prístup;

4.   víta skutočnosť, že členovia eurozóny sa spoločne usilujú odstrániť nadmerný rozpočtový deficit v súlade s reformovaným Paktom stability a rastu; zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia sa domnieva, že v celej eurozóne sa zvýšila kvalita úprav, uplatňuje sa menej jednorazových opatrení a zvyšujú sa verejné výdavky; zdôrazňuje predovšetkým, že spojením konsolidačného úsilia, hlavne v krajinách s nadmerným deficitom, a lepšieho hospodárskeho vývoja sa znížil rozpočtový deficit v eurozóne z 2,5 % HDP v roku 2005 na 1,6 % HDP v roku 2006;

5.   zastáva názor, že správna fiškálna politika je predpokladom stáleho rastu a tvorby pracovných miest, pretože nízke rozpočtové deficity a vládne dlhy podporujú očakávania nízkej a stabilnej inflácie a pomáhajú udržiavať nízke úrokové sadzby; varuje pred opakovaním politických chýb z rokov 1991-2001; žiada preto, aby sa súčasné oživenie využilo dvoma spôsobmi s cieľom dosiahnuť: zníženie deficitov a nahromadenie prebytkov, čo by znížilo úrovne dlhov, ako aj zlepšilo kvalitu verejných financií prostredníctvom väčšieho investovania do vzdelávania, odbornej prípravy, infraštruktúry a výskumu a inovácie, a to by pomohlo pri riešení otázok spojených s problémom starnúcej populácie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Euroskupina 20. apríla 2007 zvolila smerovania fiškálnych politík v eurozóne členských štátov a pripomína záväzok aktívne konsolidovať verejné financie v priaznivých obdobiach a využiť nečakané príjmy navyše na zníženie deficitu a dlhov;

6.   zdôrazňuje riziká, ktoré predstavujú procyklické politiky v niektorých členských štátoch; berie na vedomie úsilie o fiškálnu konsolidáciu, ktoré možno pozorovať v eurozóne ako celku; trvá však na tom, že záväzok dosiahnuť strednodobý cieľ uvedený v reformovanom Pakte stability a rastu si vyžaduje, aby členské štáty v priaznivých obdobiach vytvárali prebytky; domnieva sa, úsilie o konsolidáciu je potrebné posilniť okrem iného vzhľadom na nastávajúcu demografickú výzvu; konštatuje, že reformovaný Pakt rastu a stability vyžaduje fiškálnu konsolidáciu v rámci hospodárskeho cyklu; poznamenáva, že procedurálne alebo numerické fiškálne pravidlá a nezávislé fiškálne inštitúcie podporujú fiškálnu konsolidáciu a pomáhajú pri zabraňovaní procyklickým politikám;

7.   berie na vedomie rozhodnutie ECB v roku 2006 o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb; konštatuje, že hoci inflácia ostala zachovaná aj napriek prudkému vzostupu cien energií, miera rastu menového agregátu M3 systematicky prekračuje referenčnú hodnotu 4,5 %, a to výrazne od roku 2001 a bez zrýchľovania inflácie; vyzýva ECB, aby lepšie vysvetlila dôvody na tento rozdiel a uviedla, či je to príznak rastúcej likvidity s možnosťou podporiť v budúcnosti infláciu alebo následok iných faktorov, napr. prehlbovania finančných trhov, finančných inovácií či rastúceho významu eura na medzinárodnej scéne;

8.   všíma si čoraz rýchlejší rast cien aktív, najmä v sektore nehnuteľností, čo môže byť normálny znak zdravého hospodárstva, ale zároveň zvyšuje pravdepodobnosť drastických úprav; domnieva sa, že tieto zrýchľujúce sa nárasty cien aktív posilňujú potrebu obozretnej fiškálnej politiky v členských štátoch, v ktorých sa tento rozvoj uskutočňuje, ako aj vnútroštátnych štrukturálnych politík zameraných na predchádzanie takýchto nevyvážeností vrátane zosilnenej obozretnej regulácie; vyzýva vnútroštátnych zákonodarcov a regulátorov, aby opatrne posúdili rozvoj trhu s nehnuteľnosťami; poukazuje na rozlišujúci prístup, ktorý zohľadňuje konkrétne situácie členských štátov, pokiaľ ide o rast a rozpočet;

9.   konštatuje, že nominálne zhodnocovanie výmenného kurzu eura o 11,4 % voči americkému doláru, o 12,4 % voči jenu a o 8 % voči čínskemu renminbi viedlo len k malému zhodnoteniu reálneho efektívneho výmenného kurzu o 3,5 % v roku 2006 a zatiaľ nepoškodilo vývoz a rast na úrovni eurozóny; konštatuje však, že následky sa v jednotlivých krajinách líšia v závislosti od ich hospodárskej štruktúry a pružnosti reakcie sektoru nehnuteľností na zmeny vo výmennom kurze; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie svojej schopnosti prispôsobiť sa situácii; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť vplyv, ktorý môže mať budúce zvýšenie úrokových mier na výmenný kurz eura a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

Fungovanie hospodárskej a menovej únie

10.   domnieva sa, že rozličné trendy v rámci rastu, inflácie, reálnych výmenných kurzov a zamestnanosti v členských štátoch môže odrážať rôzny vývoj, napríklad rôzne demografické trendy, rôznu mieru pokroku, pokiaľ ide o štrukturálne reformy, odlišný rastový potenciál a proces približovania sa úrovni vyspelejších štátov; zdôrazňuje však, že rozsiahly deficit bežného účtu v niektorých členských štátoch je znakom rozdielnych trendov v rámci konkurencieschopnosti a že kľúčom k vysvetleniu týchto rozdielov sú rôzne prístupy hospodárskej politiky medzi členskými štátmi;

11.   konštatuje, že rozdiely v úrovni medzinárodnej konkurencieschopnosti hospodárstiev eurozóny sú čiastočne spôsobené rozdielnymi trendmi v jednotkových nákladoch práce, čo odráža rôzny vývoj dynamiky produktivity a miezd; konštatuje, že za posledné roky nárast miezd zaostával za úrovňami rastu produktivity; zdôrazňuje potrebu spravodlivejšieho rozdeľovania výnosov rastu; vyzýva zúčastnené strany a vedenie podnikov, aby zachovali zodpovednú politiku, pokiaľ ide o balíčky odmien a bonusov na vrcholových postoch spoločností, ktoré majú tendenciu rásť neprimerane v porovnaní s úrovňou bežných platov, a dávajú tak nesprávne signály a odrádzajú od podpory zodpovednej mzdovej politiky; poznamenáva, že nízka miera inflácie je tiež dôležitým ovplyvňujúcim faktorom, pokiaľ ide o priaznivý rozvoj jednotkových nákladov práce;

12.   v tejto súvislosti požaduje ďalšiu integráciu trhov s tovarmi a službami s cieľom prekonať súčasné rozdelenie trhov hospodárskej a menovej únie na národné trhy a dosiahnuť vyššiu úroveň synchronizácie hospodárskych cyklov zúčastnených ekonomík;

13.   poukazuje na skutočnosť, že euro si bude môcť trvalo zachovať svoju silu a vierohodnosť na medzinárodných finančných trhoch, len ak sa všetky členské štáty eurozóny ešte viac navzájom priblížia vo všetkých oblastiach, ktoré sú dôležité pre stabilitu meny; nabáda členské štáty eurozóny, a predovšetkým sociálnych partnerov, aby v tejto súvislosti vyvinuli ďalšie úsilie na zlepšenie vývoja produktivity, čo je takisto dôležité pre dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie;

14.   pripomína, že menová politika ECB sa nikdy nemôže byť dokonale prispôsobiť situácii konkrétneho členského štátu; všíma si, že v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách je inflácia štrukturálne vyššia a reálne úrokové sadzby nižšie, prípadne i záporné; považuje takéto situácie za patriace k jednotnej menovej únii a žiada o riadne fiškálne politiky s cieľom udržať stabilitu, najmä pokiaľ ide o potrebu opatrnosti pred demografickými rizikami;

15.   konštatuje, že uvoľnená fiškálna politika v kombinácii s obmedzujúcou menovou politikou, ktorú poháňa zvyšovanie úrokových sadzieb a zhodnocovanie výmenného kurzu, vedie k neoptimálnej kombinácii politík, ktorá môže spôsobiť nadmerné náklady na stabilizáciu; domnieva sa, že, keby sa fiškálna politika viac sprísnila, znížil by sa tým tlak na menovú politiku a umožnila lepšia kombinácia politík, ktorá by zabezpečila v rámci danej miery inflácie rýchlejší hospodársky rast;

Štrukturálne reformy a vnútorný trh

16.   pripomína, že integrovaný európsky finančný trh je dôležitý pre zaistenie plynulého chodu hospodárskej a menovej únie; zdôrazňuje preto nevyhnutnosť dokončenia integrácie finančného trhu a odstránenia zvyšných prekážok finančnej integrácie s cieľom vytvoriť účinný finančný systém a zlepšiť schopnosť eurozóny riešiť hospodárske otrasy; poukazuje na skutočnosť, že finančná integrácia môže byť tiež rizikom pre finančnú stabilitu, ak postupy predchádzania kríz, riadenia a riešenia budú aj naďalej rozčlenené na národnej úrovni, a zároveň bude problematickejšie reagovať v rámci určitej oblasti; opätovne v tejto súvislosti pripomína, že je nevyhnutné vytvoriť integrovaný európsky systém spolupráce dozorných orgánov ako jedného z hlavných prvkov v súvislosti s dokončením integrácie finančného trhu;

17.   sa domnieva, že tempo štrukturálnych reforiem na trhoch s výrobkami a službami, na pracovných trhoch a finančných trhoch by sa malo zvýšiť a že dokončenie vnútorného trhu je rozhodujúce pre podporu hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných miest;

18.   konštatuje, že služby tvoria asi 70 % HDP eurozóny a poskytujú najväčšiu príležitosť pre rast zamestnanosti; konštatuje, že inflácia v odvetví služieb trvalo prispieva k jadrovej inflácii; zdôrazňuje preto, že väčšia hospodárska súťaž v oblasti služieb by mala za následok nižšiu infláciu; žiada preto plne funkčný vnútorný trh so službami a rýchle vykonanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(6);

19.   verí, že účinné a úplné uplatňovanie lisabonskej stratégie je kľúčom k dosiahnutiu vyššieho rastového potenciálu; ľutuje, že inovatívny výkon eurozóny v oblasti inovácií je rovnako ako v prípade výskumu a vývoja nižší ako v USA a Japonsku; ľutuje tiež, že celkové výdavky súkromného a verejného sektora na výskum a vývoj stagnujú okolo 2 % HDP, čo je veľmi ďaleko od cieľa zasadania Európskej rady v Barcelone v dňoch 15. a 16. marca 2002, ktorým je dosiahnutie 3 % HDP do roku 2010; vyžaduje preto konzistentnú politiku podporujúcu rast založený na inováciách; pripomína, že takáto politika si vyžaduje vyššie investície do infraštruktúry, výskumu, inovácie, celoživotného vzdelávania a vzdelania, väčšiu hospodársku súťaž na trhoch výrobkov a služieb, rozvinutejšie finančné sektory a flexibilnejšie pracovné trhy, a to so súčasným zaistením požadovanej úrovne sociálneho zabezpečenia (flexibility a zabezpečenia) v súlade s obnovenou lisabonskou stratégiou, rovnako ako aj doplnkové politiky zamerané na úpravu nadmerných nerovností v dôsledku reforiem;

Rozširovanie eurozóny

20.   víta vstup Slovinska do eurozóny k 1. januáru 2007 a hladký prechod z tolara na euro;

21.   povzbudzuje ďalšie nové členské štáty, aby pokračovali v úsilí pripraviť sa na vstup do eurozóny; zdôrazňuje prínos vychádzajúci z konvergenčného procesu a konečného prijatia eura, a to tak pre nové členské štáty, ako aj pre eurozónu ako celok; domnieva sa, že otázky týkajúce sa eurozóny by sa nemali zameriavať výhradne na nové členské štáty a poukazuje na otázku neúčasti v eurozóne;

22.   zdôrazňuje, že je nevyhnutná dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou týkajúca sa jasného plánu pre uplatňovací postup eurozóny s cieľom zaistiť všetkým zúčastneným inštitúciám dostatočný čas na hodnotenie a prípravu, čo by zvýšilo dôveru občanov a členských štátov v proces premeny;

23.   uznáva, že vymedzenie cenovej stability používané na posudzovanie konvergenčných kritérií nie je vždy v súlade s vymedzením cenovej stability, ktoré prijala ECB v rámci svojej menovej politiky; pretože pomocou konvergenčných kritérií sa vyhodnocuje najmä meraný predchádzajúci výkon, kým vymedzenie ECB predstavuje cieľ vytýčený pre budúci výkon; vyjadruje poľutovanie nad tým, že inflačné kritérium stanovené v zmluve sa posudzuje v prípade všetkých členských štátov namiesto toho, aby sa sústreďovalo na tie členské štáty, ktoré sú v súčasnosti členmi eurozóny;

24.   požaduje účinnejšie kroky na riešenie problému prania peňazí a podvodov a poukazuje na nedostatok informácií v pravidelných správach Komisie týkajúcich sa zahraničných spoločností alebo ich úlohy a významu, a žiada informácie týkajúce sa tejto záležitosti;

25.   domnieva sa, že nové členské štáty môžu čeliť výzvam vyplývajúcim zo vstupu do eurozóny, najmä pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, keďže inflácia môže byť súčasťou procesu, ktorého cieľom je priblížiť sa úrovni vyspelejších štátov; preto vyzýva Radu a Komisiu, aby preverili konvergenčné kritériá prostredníctvom ďalšej analýzy a politických diskusií o uplatňovaní konvergenčných kritérií na budúcich nových členov eurozóny a vzhľadom na novú situáciu a rozdiely v hospodárskom vývoji; podčiarkuje, že konvergenčné kritériá sa musia uplatňovať podľa zmluvy a v žiadnom prípade by sa nemala spochybňovať konkurencieschopnosť eurozóny;

26.   pripomína nevyhnutnosť včas uskutočniť rozsiahle kampane na informovanie občanov v kandidátskych krajinách, čo vzbudzuje dôveru v proces premeny, a zaistiť, aby fázu premeny riadili spravodlivo všetci zúčastnení s cieľom dosiahnuť úspech eura; domnieva sa, že je nevyhnutné odstrániť nedostatok informovanosti u občanov a v ranom štádiu zaistiť využitie médií pre informačné kampane;

Správa a riadenie

27.   sa domnieva, že je nesmierne dôležité dosiahnuť lepšiu koordináciu medzi rozpočtovými politikami jednotlivých členských štátov počas tohto cyklu, konkrétne koordináciu založenú na spoločnom kalendári a makroekonomických očakávaniach; žiada prísne a skutočné vykonávanie Paktu stability a rastu;

28.   sa domnieva, že rozmer štrukturálneho dohľadu špecifický pre eurozónu a súvisiaci s lisabonskou stratégiou by mal byť posilnený, a to tak, že bude tiež obsahovať opatrenia potrebné na zlepšenie fungovania hospodárskej a menovej únie; ako prvý krok v tomto smere víta to, že sa výročná správa Komisie o stave realizácie lisabonskej stratégie sústredí na eurozónu;

29.   zdôrazňuje nevyhnutnosť posilniť správu a proces európskej integrácie, predovšetkým v rámci eurozóny, pretože to je jediný spôsob riešenia svetových hospodárskych úloh; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby pre budúcnosť zaistili, že výročná správa o eurozóne predloží rad politických odporúčaní zabzpečujúcich nástroje na podrobnejší dialóg medzi rôznymi orgánmi Spoločenstva zúčastnených na posilnení hospodárskeho riadenia EÚ;

30.   pripomína nevyhnutnosť zvýšiť účinnosť lisabonskej stratégie prostredníctvom konsolidácie obsahu a časového plánu nástrojov hospodárskej politiky, ktoré sa ešte stále používané oddelene, s cieľom dosiahnuť stratégiu inteligentného rastu, ktorá ďalej sústreďuje informovanie a hodnotenie v oblasti programov národnej reformy, ale zároveň tiež zahŕňa programy národnej stability a konvergencie;

31.   domnieva sa, že Euroskupina by mala schváliť plán, ktorý sa má plniť v nasledujúcich dvoch rokoch v eurozóne; domnieva sa v záujme pevnejšej hospodárskej koordinácie, že Euroskupina by sa mala posunúť z neformálneho na formálnejší inštitucionálny rámec, ktorý zahŕňa vhodné infraštruktúry;

Vonkajšie zastúpenie

32.   zdôrazňuje, že z eura sa po americkom dolári stala druhá najdôležitejšia medzinárodná mena; domnieva sa predovšetkým, že široké použitie eura na medzinárodných trhoch s dlhopismi je kľúčovou vlastnosťou medzinárodnej úlohy eura; ľutuje, že predseda Euroskupiny, Komisia a ECB sú aj naďalej rozdielne zastúpení v rozličných medzinárodných inštitúciách a na fórach; so záujmom si všíma, že Euroskupina a rada ECOFIN zvažujú návrhy na posilnenie vonkajšieho zastúpenia eurozóny a zlepšenie vnútornej koordinácie na zahraničnej scéne; domnieva sa, že je potrebné vykonať ďalšie opatrenia skôr ako bude vonkajšie zastúpenie eurozóny primerané jej rastúcemu významu vo svetovom hospodárstve; domnieva sa, že predpokladom spoločného vonkajšieho zastúpenia je existencia skutočnej spoločnej hospodárskej politiky v rámci eurozóny; opätovne pripomína, že najlepšou možnosťou zastúpenia eurozóny na najväčších medzinárodných finančných fórach a v inštitúciách je vytvoriť miesto predsedu jednotnej eurozóny;

o
o   o

33.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Euroskupiny, Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0168. (2) Prijaté texty, P6_TA(2007)0051. (3) Prijaté texty, P6_TA(2007)0054. (4) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 249. (5) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 118. (6) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.