Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Solúne z 19. a 20. júna 2003, na ktorej bol všetkým krajinám západného Balkánu daný sľub, že v dlhodobom horizonte vstúpia do EÚ,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 15. a 16. júna 2006 a 14. a 15. decembra 2006,

–   so zreteľom na závery druhého zasadnutia Stabilizačnej a asociačnej rady EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 18. júla 2005 a na závery tretieho zasadnutia Stabilizačnej a asociačnej rady EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 11. decembra 2006,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/57/ES z 30. januára 2006 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v Európskom partnerstve s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2004/518/ES(1),

–   so zreteľom na správu Komisie o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2006 (SEK(2006)1387),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007(2),

–   so zreteľom na odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 29. a 30. januára 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0214/2007),

A.   keďže ďalšie rozšírenie EÚ nie je samo osebe koncom, keďže od členských štátov sa vyžaduje prísne dodržiavanie kodanských kritérií a keďže každá kandidátska krajina sa bude posudzovať podľa vlastných zásluh,

B.   keďže Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko začala úspešne rokovania týkajúce sa okrem iného vzťahov s EÚ, ako je Stabilizačná a asociačná dohoda, Stredoeurópske združenie voľného obchodu (CEFTA), úsilie EÚ so zreteľom na mierové riešenie vnútorných názorových rozdielov v roku 2001 a prípravy na prijatie acquis EÚ v období do roku 2011,

C.   keďže od uznania statusu kandidátskej krajiny zo strany EÚ dňa 16. decembra 2005 sa s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko zatiaľ nezačali žiadne prístupové rokovania,

D.   keďže, zatiaľ čo zásady, ktoré sú základom rámcovej dohody z Ochridu z 13. augusta 2001, sa začlenili do ústavného a právneho rámca krajiny, je potrebné trvalé úsilie na úplné vykonávanie jej ustanovení, najmä vzhľadom na pokračovanie decentralizačného procesu a spravodlivé zastúpenie neväčšinových národnostných a menšinových spoločenstiev na celonárodnej a miestnej úrovni,

E.   keďže závery predsedníctva Európskej rady v Solúne z 19. a 20. júna 2003 zdôraznili rozhodnutie Európskej rady plne a účinne podporovať európsku perspektívu krajín západného Balkánu, ktoré sa po splnení stanovených kritérií stanú súčasťou EÚ,

F.   keďže pri podporovaní hospodárskych reforiem nemožno zaručiť konečný úspech, kým sa nedosiahne politická zhoda a dôvera medzi rôznymi etnikami,

G.   keďže závery Európska radej z Bruselu zo 14. a 15. decembra 2006 uvádzajú, že EÚ dodržiava svoje záväzky voči krajinám, ktoré sa nachádzajú v procese rozširovania, a zdôrazňujú, že pokrok každej krajiny smerom k pristúpeniu k EÚ závisí od jej individuálneho úsilia splniť kodanské kritériá a podmienenosti stabilizačného a asociačného procesu,

H.   keďže vyhlásenie EÚ a krajín západného Balkánu zo Salzburgu z 11. marca 2006, jednomyseľne prijaté všetkými ministrami zahraničných vecí členských štátov EÚ a ministrami zahraničných vecí krajín západného Balkánu, opätovne zdôrazňuje význam dobrých susedských vzťahov a potrebu nájsť vzájomne prijateľné riešenia týkajúce sa nevyriešených otázok so susednými krajinami,

1.   víta pokrok, ktorý dosiahla Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko od podania žiadosti o členstvo v EÚ pri plnení kodanských politických kritérií a vykonávaní odporúčaní Európskeho partnerstva z roku 2004, ustanovení Stabilizačnej a asociačnej dohody a požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu; upozorňuje na to, že je nutné zachovať tempo reforiem a že prijaté právne predpisy sa musia riadne a rýchlo vykonávať, a to najmä v oblasti polície, súdnictva, štátnej správy a boja proti korupcii s cieľom vytvoriť skutočné trhové hospodárstvo, stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť a zlepšiť podnikateľské prostredie;

2.   zdôrazňuje, že začatie prístupových rokovaní bude závisieť od pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahne; povzbudzuje všetky zúčastnené strany, aby nepoľavili v tempe a zdôrazňuje potrebu, aby vláda a opozičné politické sily pokračovali v realizácii reforiem potrebných na integráciu krajiny do EÚ;

3.   chváli vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za jej spoluprácu v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), najmä jej účasť na misii EÚ ALTHEA a jej ochotu prispieť k rozvoju výkonnosti EBOP a budúcich civilných a vojenských misií krízového riadenia pod vedením EÚ;

4.   s uspokojením konštatuje, že po vnútornom konflikte v roku 2001 sa v úzkej spolupráci s EÚ našli riešenia prostredníctvom rámcovej dohody z Ochridu, ktoré všetkým občanom bez ohľadu na ich etnický pôvod umožňujú spolunažívanie v rovnosti a mieri, a to posilnením používania menšinových jazykov v štátnej správe a vzdelávaní, prostredníctvom reorganizácie miestnych samospráv a prostredníctvom uplatňovania zásady dvojitej väčšiny (Badinterova zásada), ktorá chráni postavenie neväčšinových spoločenstiev pri rozhodovaní parlamentu; poznamenáva, že v roku 2007 bola dosiahnutá dohoda o štátnych sviatkoch rôznych etnických a náboženských skupín;

5.   zdôrazňuje, že rámcová dohoda z Ochridu transformovala krajinu pri plnom zohľadnení jej multietnického a multikultúrneho charakteru, čo predstavuje hlavnú časť kodanských politických kritérií pre členstvo v EÚ; upozorňuje, že rešpektovanie znenia a ducha dohody bude naďalej rozhodujúce pre túto krajinu na ceste k pristúpeniu k EÚ; opätovne zdôrazňuje, že Badinterova zásada musí byť plne dodržiavaná a že všetky strany musia rešpektovať demokratické inštitúcie, ktoré krajina s takým úsilím zriadila, a musia v rámci nich spolupracovať;

6.   upozorňuje, že Badinterov mechanizmus tak, ako je zakotvený v ústave, je prostriedkom dialógu a dohody v multietnickom štáte; vyjadruje poľutovanie nad tým, že začiatkom roka 2007 v dôsledku nespokojnosti s uplatňovaním Badinterovej zásady prerušila najväčšia albánska opozičná strana parlamentnú činnosť; víta skutočnosť, že konzultácie medzi vládou a opozíciou viedli k dohode o zozname právnych predpisov, ktoré je potrebné prijať uplatnením Badinterovej zásady, o používaní albánskeho jazyka vo verejných inštitúciách, o situácii v súvislosti so sociálnym zabezpečením bývalých albánskych partizánov a o zložení výboru pre medzietnické vzťahy, čo umožní všetkým zvoleným poslancom opäť začať plniť ich parlamentné povinnosti a ukázať politickú zodpovednosť; na základe toho vyzýva, aby bol v nadväznosti na plnenie dohody status kandidátskej krajiny EÚ, ktorý bol udelený v roku 2005, čo najskôr doplnený o skutočné začatie prístupových rokovaní; nakoniec vyzýva všetky strany, aby zachovali a upevnili tento duch dialógu pri riešení svojich rozporov a aby spoločne realizovali reformy, ktoré sú nevyhnutné pre európske vyhliadky tejto krajiny;

7.   ľutuje bojkotovanie parlamentnej činnosti a upozorňuje, že takéto praktiky sú nezlučiteľné s fungovaním parlamentných inštitúcií, ktoré by mali mať všetky kandidátske krajiny alebo krajiny usilujúce sa o pristúpenie k EÚ;

8.   pripomína, že konzistentné uplatňovanie Badinterovej zásady zabezpečí trvalú spoluprácu medzi etnikami a vzťah založený na dôvere medzi všetkými stranami; v tejto súvislosti ľutuje nedávny príklad hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch týkajúcich sa zákona o teletvíznom vysielaní, pričom, hoci samotný zákon bol prijatý v súlade s Badinterovou zásadou, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli prijaté iba jednoduchou väčšinou hlasov; naliehavo žiada zachovanie a dôsledné uplatňovanie nezávislosti verejného vysielania ustanovenej v zákone z novembra 2005, ktorý je na rozdiel od predošlej situácie, keď dochádzalo k politickému zasahovaniu, v súlade s európskymi normami pre médiá;

9.   odporúča, aby sa krajina poučila z osvedčených európskych postupov v štátnej správe a vzdelávaní, ktoré zohľadňujú etnické a jazykové rozdiely; žiada, aby boli dosiahnuté ďalšie dohody o spôsobe, akým môžu dve najväčšie etnické spoločenstvá a rôzne menšiny spolunažívať na rovnoprávnom a harmonickom základe; v tejto súvislosti vyzýva na účinné vykonávanie ústavných ustanovení určených na zaručenie spravodlivého zastúpenia menšinových spoločenstiev v štátnej správe;

10.   upozorňuje na skutočnosť, že treba prijať osobitné a naliehavé opatrenia na zlepšenie situácie Rómov využitím národnej stratégie pre Rómov, začlenením dobre rozvinutej rómskej občianskej spoločnosti ako hlavného partnera; domnieva sa, že skombinovanie vládnych finančných prostriedkov s finančnými prostriedkami nástroja predvstupovej pomoci(3) a inštitucionálne uznanie Rómskej poradnej skupiny by mohlo byť spôsobom, ako zlepšiť sociálne začlenenie Rómov v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko;

11.   upozorňuje, že v Európe existuje množstvo krajín, ktorých názov sa zhoduje s názvom časti územia susedného štátu, a že každý štát si vyberá svoj názov slobodne; víta skutočnosť, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zmenila svoju štátnu vlajku a prijala ústavné zmeny, aby potvrdila, že nemá územné požiadavky voči susedným krajinám; ľutuje nedávnu zmenu názvu národného letiska na letisko Alexandra Veľkého;

12.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že od prijatia Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do OSN v roku 1993, keď sa s cieľom získať medzinárodné uznanie použil dočasný názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, a od dočasnej dohody z 13. septembra 1995 sa so susedným Gréckom nedosiahla žiadna dohoda; naliehavo žiada Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a Grécko, aby doviedli rokovania o tejto otázke pod záštitou OSN čo najskôr do úspešného konca; vyzýva Radu, aby tieto rokovania uľahčila;

13.   upozorňuje v tejto súvislosti, že mnohé krajiny vrátane USA, Ruskej federácie a Číny, rovnako ako niektoré členské štáty EÚ už uznali Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko pod jej ústavným názvom; pripomína, že niektoré z uvedených krajín opakovane uviedli, že prijmú prípadný výsledok rokovaní pod záštitou OSN týkajúcich sa otázky názvu; zastáva názor, že v súlade s ustanoveniami dočasnej dohody z roku 1995 problematika názvu nie je prekážkou začatia rokovaní o pristúpení k EÚ a že tak, ako je to v prípade všetkých ostatných kandidátskych krajín, jej integrácia do EÚ bude závisieť výlučne od splnenia kodanských kritérií, podmienok rámca stabilizácie a pridruženia a schopnosti EÚ prijímať nové členské štáty;

14.   poznamenáva, že osobitný vyslanec OSN Matthew Nimitz otvorene vyhlásil, že čoskoro znovu obnoví úsilie o čo najrýchlejšie dosiahnutie vzájomne prijateľného riešenia danej otázky a pre svoje snahy požaduje jasnú podporu;

15.   poznamenáva, že dočasná dohoda z roku 1995 viedla k podstatnému zlepšeniu dvojstranných vzťahov medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom a že obsahuje povinnosti a práva pre obe strany vrátane ustanovení o členstve Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných, mnohostranných a regionálnych organizáciách a inštitúciách;

16.   poznamenáva ďalej, že od uzatvorenia dočasnej dohody z roku 1995 podstatne vzrástol rozsah hospodárskych vzťahov medzi týmito dvomi krajinami vzhľadom na to, že Grécko je najväčším zahraničným investorom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, zatiaľ čo ich obchodné vzťahy sa tiež podstatne zlepšili,

17.   víta konštruktívny postoj Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko k budúcemu postaveniu Kosova; ľutuje, že v očakávaní budúceho postavenia Kosova nebolo možné uskutočniť žiadne ďalšie vytýčenie hraníc; verí, že v týchto technických otázkach sa urýchlene dosiahne dohoda a víta skutočnosť, že dotknutí poľnohospodári môžu pokračovať vo využívaní svojej pôdy, ktorá leží na druhej strane hranice;

18.   upozorňuje na potrebu prijatia opatrení, ktoré by uľahčili jednoduchú dopravu na hraniciach s Kosovom, čím by sa posilnila spolupráca v oblastiach vzdelávania, kultúry a zamestnanosti, rovnako ako udržiavanie rodinných väzieb;

19.   naliehavo žiada orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby podporovali regionálnu spoluprácu a rozvoj dobrých susedských vzťahov;

20.   víta v tejto súvislosti úlohu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v oblasti regionálnej spolupráce, jej záväzok v oblasti rozvoja dvojstranných vzťahov a jej aktívnu úlohu v procese regionálnej spolupráce, akými sú Rada pre regionálnu spoluprácu, CEFTA 2006, Zmluva o energetickom spoločenstve a Spoločný európsky letecký priestor;

21.   upozorňuje na potrebu chrániť kvalitu vody v rieke Vardar, do povodia ktorej spadá väčšina krajiny a ktorá pokračuje na gréckom území ako rieka Axiós, pred znečistením spôsobeným priemyslom a mestskými obytnými oblasťami;

22.   naliehavo žiada zlepšenie a zachovanie kvality vody a výšky vodnej hladiny v pohraničných jazerách Ochridské jazero, Prespanské jazero a Dojranské jazero a účinné dohody v tejto veci so susedným Albánskom a Gréckom;

23.   upozorňuje na potrebu zlepšiť celkový postoj k životnému prostrediu, okrem iného odstránením nelegálnych skládok odpadu popri cestách, brehoch riek a na okrajoch lesov zavedením systému zberu odpadu, ktorý bude v čo najväčšej miere založený na triedení;

24.   vyzýva orgány Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby pokračovali v aproximácii právnych predpisov a noriem EÚ v oblasti životného prostredia a vykonávali prijaté právne predpisy a presadzovali ich dodržiavanie;

25.   pripomína, že všetky členské štáty EÚ zaručujú slobodu náboženského vyznania, rovnako ako slobodu náboženskej organizácie;

26.   zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať obchodovaniu s ľuďmi a že posilnenie regionálnej spolupráce, okrem iného prostredníctvom Iniciatívy na spoluprácu v juhovýchodnej Európe, sa stáva potrebou v boji proti medzinárodným sieťam organizovaného zločinu;

27.   vyjadruje vážne obavy nad pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti a vyzýva vládu, aby vzhľadom na veľké výzvy v tejto oblasti navrhla účinné politiky na boj proti chudobe a sociálnym nerovnostiam; zdôrazňuje, že je potrebné, aby rôzne federácie odborových zväzov boli schopné spolu koexistovať na rovnocennom základe a poukazuje na to, že súčasná požiadavka, aby bolo v odboroch organizovaných 33 % príslušných zamestnancov, kým sa môžu stať zmluvným partnerom, vedie k tomu, že zúčastnené strany neustále spochybňujú ich súčasný počet členov;

28.   odporúča, aby rozdelenie štátnych zdrojov, rovnako ako aj finančných prostriedkov EÚ, vzalo do úvahy existujúce regionálne a etnické rozdiely; domnieva sa, že existujúce regionálne a etnické rozdiely by sa mali znížiť uplatnením zásad solidarity a súdržnosti, aby sa umožnil rýchlejší rozvoj menej rozvinutých regiónov;

29.   považuje za samozrejmé, že povoľovanie činnosti zahraničných bánk by malo byť založené na rovnakých kritériách pre všetkých, akými sú napr. dodržiavanie právnych požiadaviek v oblasti obchodovania so zahraničnou menou, zdanenia a ochrany spotrebiteľa, a odmieta uprednostňovanie určitých spoločností alebo krajín, v ktorých majú sídlo;

30.   pripomína, že najväčším stimulom a garanciou pre stabilitu a prosperitu celého regiónu juhovýchodnej Európy je rozvoj modernej cezhraničnej infraštruktúry, a preto upozorňuje na význam udržiavania a zlepšovania železničnej siete, vnútornej železničnej dopravy a tranzitnej funkcie medzi Gréckom a mnohými ďalšími členskými štátmi EÚ; víta obnovenie železničného spojenia s Kosovom, ľutuje nedostatočný pokrok vo veci plánovaného priameho železničného spojenia s Bulharskom a očakáva ďalší pokrok v súvislosti s európskymi dopravnými koridormi VIII a X;

31.   považuje za neprijateľné, aby štátni zamestnanci prichádzali o zamestnanie alebo boli vyzývaní na odchod pri zmene vlády a očakáva predovšetkým to, že vo svojej práci budú pokračovať tí štátni zamestnanci, ktorí sú osobitne vyškolení na plnenie potrieb acquis EÚ;

32.   opäť upozorňuje, že sa očakáva, že orgány vyšetria okolnosti, za ktorých bol nemecký občan Chaled el-Masri v roku 2003 unesený do Afganistanu, a uverejnia výsledky vyšetrovania; vyzýva národný parlament Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby čo najskôr zriadil vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať týmto prípadom, a aby plne spolupracoval pri prebiehajúcom vyšetrovaní nemeckého parlamentu s cieľom zistiť pravdu;

33.   víta parafovanie dohôd týkajúcich sa zjednodušenia vízovej povinnosti a readmisných dohôd s EÚ ako prechodný krok smerom k vzájomnému bezvízovému cestovnému režimu, a preto vyzýva Komisiu, aby stanovila plán na zvýšenie mobility, vrátane väčšej účasti na celoživotnom vzdelávaní a na projektoch kultúrnej výmeny, a vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby pokračovala vo svojich záväzkoch splniť požadované európske normy v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti; víta zavedenie nových pasov s biometrickými bezpečnostnými údajmi v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko; berie na vedomie problémy, ktorým sú vystavení občania Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v dôsledku toho, že jeden členský štát EÚ neuznal jej cestovné pasy; pripomína, že táto otázka bola predložená a podrobne preskúmaná počas rokovaní týkajúcich sa dohody o zjednodušení vízového styku; poukazuje na prijatie spoločného vyhlásenia, ktoré bolo pripojené k pôvodnému textu; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby bezodkladne konali v súlade s uvedeným vyhlásením, hneď ako sa splnia podmienky na jeho vykonávanie;

34.   upriamuje pozornosť na výhody skúseností z predchádzajúcich rokovaní so Slovinskom a Chorvátskom, ktorí zdedili spoločné právne predpisy a praktické skúsenosti bývalej Juhoslávie; zdôrazňuje jasné vyhliadky Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko stať sa členom EÚ a požaduje, aby sa rokovania začali čo najskôr;

35.   vyzýva nové členské štáty, aby zohrávali aktívnu úlohu v smerovaní Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko k EÚ a umožnili jej poučiť sa z ich skúseností v oblasti reforiem;

36.   ľutuje, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko podpísala dvojstrannú dohodu o imunite s USA, ktorá vylučuje amerických občanov a vojenský personál z jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu; upozorňuje, že Medzinárodný trestný súd je základom medzinárodného práva a že EÚ rozhodne podporovala Rímsky štatút; vyzýva v tejto súvislosti vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby našla spôsob, ako ukončiť túto dvojstrannú dohodu, ktorá narušuje plnú účinnosť Medzinárodného trestného súdu;

37.   zdôrazňuje cieľ, ktorým je jasné členstvo Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v EÚ, ako aj všetkých krajín západného Balkánu, v súlade so Solúnskou agendou; domnieva sa, že treba rešpektovať vyhliadky na pristúpenie k EÚ s cieľom upevniť stabilitu a mier v danom regióne;

38.   domnieva sa, že sa musí zlepšiť systém vzdelávania a odbornej prípravy, investovanie do ľudského kapitálu a prístup obyvateľstva k internetu s cieľom reagovať na potreby spoločnosti;

39.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. EÚ L 35, 7.2.2006, s. 57. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0568. (3) Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82).