Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 12, článok 87 ods. 3, článok 137, článok 141, článok 158 a článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

–   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000 a v Göteborgu 15. a 16. júna 2001,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2007 s názvom Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2006 s názvom Stratégia pre rast a zamestnanosť a reforma európskej kohéznej politiky: Štvrtá správa o pokroku v rámci kohézie (KOM(2006)0281),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 s názvom Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2005 s názvom Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 (KOM(2005)0299),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2005 s názvom Tretia správa o pokroku v rámci kohézie: smerom k novému partnerstvu za hospodársky rast, zamestnanosť a kohéziu (KOM(2005)0192),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Posilnené partnerstvo pre najodľahlejšie regióny (KOM(2004)0343),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 1996 s názvom Začlenenie zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva (KOM(1996)0067),

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 10/2006 o následnom hodnotení programov cieľov 1 a 3 v rokoch 1994 – 1999 (štrukturálne fondy)(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0241/2007),

A.   keďže z článku 158 Zmluvy o ES vyplýva, že cieľom Spoločenstva je podpora harmonického rozvoja a znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a odstraňovania zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch posilňovaním hospodárskeho rastu,

B.   keďže najchudobnejšie regióny EÚ zahrnuté do konvergenčného cieľa kohéznej politiky sú regióny, v ktorých je HDP na osobu nižší než 75 % priemerného HDP na osobu v celej EÚ,

C.   keďže pojem kohézie nie je jasne vymedzený a keďže sa týka mnohých činností podporujúcich harmonický hospodársky, sociálny a územný rozvoj v regiónoch EÚ,

D.   keďže v záveroch svojho uznesenia z 24. apríla 2007 o dôsledkoch budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky(4) uvádza, že súčasná štruktúra financovania kohéznej politiky sa má s ohľadom na budúce rozšírenia preskúmať; keďže sa v nich tiež navrhuje, aby sa financovanie regionálnej konkurencieschopnosti a územnej spolupráce viac zameralo na integráciu regionálnych hospodárstiev a infraštruktúry európskeho významu a na pomoc regiónom pri vyrovnávaní sa s globalizáciou a demografickými zmenami,

E.   keďže jedným zo základných zásad EÚ je zásada solidarity, ktorej účelom je zmenšiť rozdiely v regionálnom rozvoji EÚ,

F.   keďže kohézna politika EÚ doteraz účinne prispela k rozvoju mnohých regiónov bývalých kohéznych krajín (Írsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko), aj keď niektoré regióny stále výrazne zaostávajú, a keďže jej vplyv z hľadiska konvergencie najchudobnejších regiónov pomohol zvýšiť prosperitu celej EÚ,

G.   keďže cieľom kohéznej politiky je dosiahnuť hospodársku životaschopnosť členských štátov a regiónov a tým ich nezávislosť od vonkajšej pomoci, hoci príjem prostriedkov zo štrukturálnych fondov nepodlieha časovým obmedzeniam,

H.   keďže existuje nedostatok podrobných informácií a porovnávacích štúdií s hodnotením pokroku regiónov, ktoré prijímajú prostriedky zo štrukturálnych fondov,

I.   keďže po rozšírení EÚ na 27 členských štátov počet obyvateľov rozšírenej EÚ vzrástol takmer na 493 miliónov(5), pričom približne 30 %(6) z nich žije v 100 regiónoch patriacich v súčasnosti do rámca cieľa konvergencie, a keďže rozdiely medzi regiónmi z hľadiska HDP sú v EÚ-27 oveľa väčšie než boli v EÚ-15 – priemerný HDP na osobu sa pohybuje v rozmedzí od 24 % (juhovýchodné Rumunsko) do 303 % (vnútorný Londýn) priemerného HDP v EÚ,

J.   keďže najchudobnejšie regióny v rámci cieľa konvergencie sa v EÚ-27 nachádzajú predovšetkým v nových členských štátoch, kde sa realizácia kohéznej politiky len nedávno začala, a preto nie je možné vyhodnotiť jej úspešnosť pri zmenšovaní rozdielov,

K.   keďže hospodársky rast je v najchudobnejších členských štátoch rozdelený nerovnomerne a má tendenciu sústreďovať sa v mestských oblastiach, pričom podstatná časť obyvateľstva v týchto krajinách žije vo vidieckych oblastiach,

L.   keďže sa regióny trpiace hospodárskou chudobou spôsobenou nedostatkom základnej infraštruktúry, obmedzenou dostupnosťou služieb vo verejnom záujme a vysokou nezamestnanosťou vyľudňujú rýchlejšie ako ostatné regióny a keďže sa tým následne znižuje ich schopnosť zabezpečiť skutočný rozvoj,

M.   keďže článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES vyžaduje, aby Spoločenstvo prispôsobilo svoje politiky a uplatnilo osobitné a špecifické opatrenia na najodľahlejšie regióny vzhľadom na špecifickú situáciu týchto regiónov, z ktorých väčšina patrí medzi najchudobnejšie regióny EÚ, čo je faktor, ktorý významným spôsobom bráni ich rozvoju z dôvodu kombinácie a pretrvávania vplyvov štrukturálneho a geografického znevýhodnenia,

N.   keďže v niektorých nových členských štátoch bolo v období rokov 2004 – 2006 využitie financií v najchudobnejších regiónoch v rámci kohéznej politiky nízke,

O.   keďže využívanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ má byť úspešné, čo je nevyhnutné na zaručenie výrazného hospodárskeho rastu pre najchudobnejšie regióny, ako je napríklad možnosť, že postupne dobehnú rozvinutejšie regióny z hľadiska výšky HDP na osobu, a to vyžaduje úzku koordináciu medzi orgánmi na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva,

P.   keďže pridelenie financií samo osebe nezaručí, že budú využité na dobré účely, a keďže orgány v chudobných regiónoch často nemajú príslušné schopnosti a skúsenosti a základné zodpovedajúce finančné prostriedky umožňujúce úplné využitie kohéznych fondov, na ktoré majú nárok,

Q.   keďže existuje mnoho dôvodov hospodárskeho zaostávania jednotlivých regiónov a keďže najchudobnejším regiónom EÚ chýba predovšetkým základná infraštruktúra, ktorá má zásadný význam pre vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj a ďalšie investície, ako aj dostačujúce ľudské zdroje a primerané stimuly pre školstvo, celoživotné vzdelávanie a inovácie,

R.   keďže súkromný kapitál, rizikový kapitál, finančné prostriedky v obehu a mikroúvery pre začínajúce podniky zohrávajú hlavnú úlohu ako hybná sila podnikania, inovácií a tvory pracovných miest,

S.   keďže sociálne vylúčenie a extrémne dlhodobá nezamestnanosť prevládajú v najchudobnejších regiónoch, predovšetkým medzi ženami, staršími osobami, znevýhodnenými osobami a zraniteľnými etnickými skupinami,

T.   keďže základné občianske práva zahŕňajú rovnaký prístup mužov a žien ku všetkým službám, rovnosť príležitosti na trhu práce a rovnakú dostupnosť vzdelávania, kultúry, zdravotníckych a sociálnych služieb,

1.   naliehavo žiada, aby sa urobili rázne kroky na odstránenie najakútnejších rozvojových nedostatkov v najchudobnejších regiónoch EÚ a  poznamenáva najmä, že nové členské štáty, ktoré sa dostali do rámca kohéznej politiky po roku 2004, potrebujú zvláštnu podporu z dôvodu pretrvávajúcich inštitucionálnych, administratívnych a hospodárskych ťažkostí;

2.   zdôrazňuje, že je dôležité analyzovať historický vývoj v kohéznych krajinách EÚ-15; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s dotknutými členskými štátmi, ich regiónmi, miestnymi orgánmi a inými zúčastnenými stranami jasne zdôraznili na jednej strane opatrenia podnecujúce rast v úspešných regiónoch (ako je Írsko) a na druhej strane hlavné prekážky v zaostávajúcich regiónoch, aby sa v regiónoch nových členských štátov tieto prekážky už neopakovali;

3.   upozorňuje Komisiu a členské štáty na situáciu regiónov, ktoré napriek tomu, že sú v rámci EÚ-15 najchudobnejšie a napriek tomu, že v údajoch o ich rozvoji nedochádza k zlepšeniu, už z čisto štatistických dôvodov nie sú považované za najchudobnejšie regióny EÚ-27; odporúča, aby sa zvážila špecifická situácia týchto regiónov;

4.   domnieva sa, že mimoriadne znepokojivé sú problémy s čerpaním fondov, v prvom rade v nových členských štátoch, ktoré z dôvodu procedurálnych ťažkostí a časových obmedzení pri realizácii projektov plnia zložité požiadavky kohéznej politiky len s ťažkosťami a často nemajú dostatok vlastného kapitálu (súkromného alebo verejného) na predfinancovanie grantov Spoločenstva, v dôsledku čoho prípadní príjemcovia nedokážu získať, dokonca ani požiadať o financie, ktoré by mohli výhodne využiť;

5.   je znepokojený tým, že v niektorých regiónoch je pomoc Spoločenstva slabo zameraná, čoho výsledkom je, že situácia týchto regiónov sa napriek mnohým rokom financovania nezlepšuje a prostriedkami Spoločenstva sa mrhá;

6.   navrhuje, aby kohézna politika EÚ náležite zohľadnila rozmanitosť potrieb najchudobnejších regiónov, prispôsobila pomoc ich osobitným vlastnostiam a podmienkam a využila potenciál týchto regiónov s cieľom realizovať projekty, ktoré prinesú trvalé výsledky a skutočný rozvoj na základe viacročných rozvojových plánov s dostatočným prihliadnutím na plány územného rozvoja a iné politiky Spoločenstva;

7.   odporúča, aby sa kohézna politika EÚ prispôsobila najodľahlejším regiónom, ako sú uvedené v článku 299 ods. 2, a to prostredníctvom špeciálnych, špecifických opatrení; podporuje stratégiu, ktorú EÚ uplatňuje s cieľom pomôcť svojim najodľahlejším regiónom, a žiada Komisiu, aby urýchlene spresnila obsah tzv. posilneného partnerstva, ktoré oznámila, predovšetkým čo sa týka zlepšenia konkurencieschopnosti najodľahlejších regiónov a akčného plánu pre širšie susedstvo;

8.   odporúča regiónom a členským štátom, aby so zreteľom na urýchlenie hospodárskeho rastu, ďalších investícií a vyváženého trvalo udržateľného rozvoja v najchudobnejších regiónoch uprednostnili projekty určené na zlepšenie dostupnosti regiónov vybudovaním základnej infraštruktúry, konkrétne v oblasti dopravy a informačných a telekomunikačných technológií, a pritom náležite zohľadnili sociálny a environmentálny vplyv takých projektov;

9.   vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri plánovaní budúcich regionálnych rozvojových programov zohľadnili potrebu vyváženého rozvoja v rámci jednotlivých regiónov; pokladá za mimoriadne dôležité, aby sa prihliadalo na osobitné potreby mestských oblastí v rámci vhodnej mestskej politiky, vrátane bytovej politiky pre chudobné štvrte, a aby sa rozvíjala vhodná vidiecka politika;

10.   považuje za osobitne dôležité priznať mestám viac právomocí v oblati kohéznej politiky, aby mohli partnersky reagovať na špecifické potreby mestských oblastí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti integrovaných rozvojových plánov, v ktorých je možné kohéznu politiku priamo prepojiť s mestským plánovaním;

11.   nabáda členské štáty, aby využili prírodné a kultúrne bohatstvo najchudobnejších regiónov a zmenili tieto regióny na oblasti príťažlivé pre investorov s cieľom rozvinúť tradičné formy hospodárskej činnosti špecifickej pre daný región a vytvoriť nové formy hospodárskej činnosti a zároveň podporovali vyvážený rozvoj miest a vidieka; preto naliehavo žiada Komisiu, aby sa viac sústredila na určenie a podporu opatrení na zachovanie špecifických zručností a zvykov, ktoré v izolovaných a hospodársky zaostávajúcich regiónoch Európy ešte stále prežívajú;

12.   víta zameranie pozornosti na využitie kohéznej politiky na rozširovanie inovačnej kapacity Spoločenstva v období rokov 2007 – 2013; poznamenáva, že tento cieľ by sa mal týkať aj najchudobnejších regiónov; predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné zmenšiť technologickú priepasť v rámci regiónov a členských štátov a aj medzi nimi formou podpory sietí technologickej spolupráce;

13.   pripomína Komisii a členským štátom, že každé hodnotenie kohéznej politiky by malo viesť k zlepšenej inovatívnej kohéznej politike v akejkoľvek rozšírenej únii budúcnosti; poukazuje na potrebu zamerať sa na nové koncepcie územného rozvoja a konkrétnejšie predstavy podpory rastu regionálneho kritického množstva v okolí mestských oblastí alebo iných regionálnych zhlukov; takisto poukazuje na potrebu uplatňovať diferencovaný prístup k využívaniu štrukturálnych fondov podľa potrieb všetkých regiónov;

14.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili projekty zvyšujúce regionálne kapacity s cieľom vytvoriť a osvojiť si nové technológie, konkrétne tie, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia, rozvojom prírodných zdrojov a zahŕňajú šírenie modelov založených na nižšej spotrebe energie a využití obnoviteľných zdrojov energie, aby sa tak tieto regióny mohli dostať v oblasti ekologických inovácií do čela bez toho, aby museli pretrpieť negatívne aspekty trvalo neudržateľného rozvoja, s ktorými sa počas svojho rozvojového cykla stretli iné regióny;

15.   zdôrazňuje význam územnej spolupráce (cezhraničnej, medzinárodnej a medziregionálnej) v kontexte kohéznej politiky EÚ pri podpore vyváženého rozvoja; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie sietí regionálnej a sektorovej spolupráce zahŕňajúcich najmä najchudobnejšie regióny;

16.   vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporovali podnikanie v najchudobnejších regiónoch pomocou integrovaného systému hospodárskych a sociálnych stimulov pre investorov a upozorňuje na potrebu zásadného zjednodušenia administratívnych postupov, konkrétne v súvislosti s vytvorením nových a rozšírením súčasných hospodárskych činností;

17.   vyzýva členské štáty, aby propagovali podnikanie na školách a aby podporili vzdelávacie systémy pre budúcich podnikateľov zamerané najmä na mladých ľudí, ženy, staršie osoby a menšiny, ktoré sú vystavené sociálnemu vylúčeniu;

18.   víta nové nástroje akými sú iniciatívy Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky (JEREMIE) a Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach (JESSICA); upozorňuje však na skutočnosť, že tieto nástroje prišli neskoro, aby sa dali v plnej miere využiť, a že informovanosť o ich možnostiach je na miestnej a regionálnej úrovni stále veľmi nízka; poukazuje na súrnu potrebu zverejnenia takýchto nástrojov a ich uplatňovania v čo najširšej možnej miere v členských štátoch, ako aj ich uplatňovania v súlade so súčasnou situáciou v daných štátoch, berúc do úvahy skutočné potreby potenciálnych príjemcov pomoci a ich praktickú schopnosť tieto nástroje využívať;

19.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie pri poskytovaní technickej pomoci členským štátom a regiónom formou vytvorenia príslušných vzdelávacích programov; víta iniciatívu s názvom Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS) na poskytovanie pomoci pri realizácii veľkých projektov;

20.   víta nedávnu iniciatívu s názvom Regióny za hospodársku zmenu a v nej vyjadrený záväzok šíriť osvedčené postupy, ktoré mali v minulosti zreteľne kladný vplyv a prispeli k regionálnemu hospodárskemu rastu; zároveň vyzýva Komisiu, aby zabepečila zapojenie najchudobnejších regiónov EÚ do siete výmeny osvedčených postupov a zároveň sprístupnila popis takýchto postupov na verejnej internetovej stránke vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

21.   vyzýva členské štáty, aby zriadili verejno súkromné partnerstvá ako účinný prostriedok zapojenia súkromného kapitálu do financovania regionálnych projektov; v tejto súvislosti navrhuje vypracovanie jednoduchých a transparentných pravidiel upravujúcich zriaďovanie takýchto partnerstiev vzhľadom na ich dlhodobý vplyv na verejné financie;

22.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie o zjednodušenie smerníc, pravidiel a usmernení s cieľom predísť ich zlému výkladu a podporiť realizáciu programov;

23.   vyzýva členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, aby naďalej zjednodušovali postupy s cieľom zabezpečiť transparentnosť a účinnosť prideľovania finančných prostriedkov a ich rýchle doručenie konečným príjemcom; v tejto súvislosti tiež navrhuje, aby sa v plnej miere využila myšlienka jednotných kontaktných bodov a aby sa posilnili kontrolné postupy pri využívaní fondov; vyzýva tiež členské štáty, aby plnili požiadavky Európskej iniciatívy za transparentnosť a povinnosti riadiaceho orgánu za elektronické alebo iné zverejňovanie zoznamu prijímateľov, názvov operácií a súm z verejných fondov pridelených pre tieto operácie, ako je ustanovené v článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006(7), ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006;

24.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú politickú, technickú a administratívnu koordináciu a skutočný súlad s princípom partnerstva so zameraním sa na správne riadenie fondov; vyjadruje obavy z nedostatku správne fungujúcich koordinačných a partnerských mechanizmov v najchudobnejších regiónoch;

25.   upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že v záujme zabezpečenia vyváženého rozvoja treba dosiahnuť synergiu hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska, nadväzujúc na analýzu dôvodov hospodárskeho zaostávania, s osobitným prihliadnutím na nezamestnanosť a jej základné štruktúry, a to predovšetkým v najchudobnejších regiónoch;

26.   zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti v niektorých najchudobnejších regiónoch EÚ je vyššia než 20 %; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že nezamestnanosť predstavuje problém, ktorý ovplyvňuje predovšetkým najchudobnejšie regióny a je vyššia medzi ženami a medzi menšinami vystavenými sociálnemu vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby podporili ženy na trhu práce a vyrovnali v tejto oblasti rozdiely medzi mužmi a ženami; upozorňuje tiež na veľmi špecifickú situáciu rómskeho obyvateľstva, pre ktoré je problém dlhodobej nezamestnanosti najzávažnejší;

27.   zdôrazňuje potrebu správneho využitia Európskeho sociálneho fondu investovaním do ľudského kapitálu v najchudobnejších regiónoch formou poskytovania lepších možností vzdelávania a trvalým zvyšovaním kvalifikácie, najmä mladých ľudí, žien a starších osôb a menšín vystavených sociálnemu vylúčeniu a investovaním do súvisiacich krokov a príslušnej podpory a komunitných a opatrovateľských služieb, ktoré zlepšia možnosti zamestnať sa;

28.   zdôrazňuje, že rovnosť príležitostí žien a mužov treba propagovať na všetkých úrovniach prípravy a realizácie projektov prichádzajúcich v rámci kohéznej politiky EÚ;

29.   poznamenáva, že rok 2007 bol vyhlásený za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali projekty, ktoré zlepšujú informovanosť o začlenení rodového hľadiska do všetkých programov Spoločenstva, konkrétne tých, ktoré majú vplyv na hospodársku a sociálnu súdržnosť;

30.   vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne poskytovala spoľahlivé štatistické analýzy týkajúce sa osobitnej situácie žien a mužov v najchudobnejších regiónoch EÚ, ktoré by umožnili riadne sledovať vplyv kohéznej politiky na zlepšovanie životných podmienok všetkých sociálnych skupín;

31.   vyzýva Komisiu, aby zdokonalila systém, ktorý sa využíva na hodnotenie kohéznej politiky, a navrhla nové prostriedky merania regionálneho rozvoja, ktoré nebudú vychádzať len z HDP, ale aj z iných ukazovateľov, ako napríklad miery nezamestnanosti a iných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, a zároveň zlepšila metodiku výpočtu parity kúpnej sily, a to najmä tým, že namiesto národných ukazovateľov vytvorí regionálne ukazovatele;

32.   vyzýva Komisiu, aby mu pravidelne poskytovala aktuálne, spoľahlivé a porovnateľné štatistické informácie, ktoré mu umožnia presné hodnotenie pokroku dosiahnutého pri rozvoji najchudobnejších regiónov EÚ;

33.   vyzýva Komisiu, aby vo svojom strednodobom preskúmaní rozpočtu Spoločenstva na rok 2009 a v nasledujúcej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti analyzovala vplyv kohéznej politiky a preskúmala príčiny akýchkoľvek nežiaducich výsledkov politík Spoločenstva s cieľom zaistiť maximálnu možnú účinnosť kohéznej politiky v programovom období 2007 – 2013;

34.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. Korigendum uverejnené v Ú. v. EÚ L 239, 1.9.2006, s. 248. (2) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (3) Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2006, s. 1. (4) Prijaté texty, P6_TA(2007)0130. (5) 492 852 386. Zdroj: Eurostat/Úrad pre sčítanie obyvateľstva USA. (6) Zdroj: Eurostat, Statistics in Focus – Economy and Finance (Zamerané na štatistiku – Hospodárstvo a financie) 17/2006. (7) Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006, s. 1. Korigendum uverejnené v Ú. v. EÚ L 45, 15.2.2007, s. 3.