Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(1),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o námornom práve z 10. decembra 1982,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu od 26. augusta do 4. septembra 2002,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o zavádzaní trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu (KOM(2006)0360),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2) k oznámeniu Komisie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0298/2007),

A.   keďže väčšina zdrojov rybného hospodárstva Spoločenstva s vysokou obchodnou hodnotou je nadmerne využívaná, alebo sa blíži k tomuto stavu;

B.   keďže trvalá udržateľnosť rybných zdrojov je podstatná pre dlhodobé zaručenie rybolovnej činnosti a životaschopnosti odvetvia rybolovu,

C.   keďže spoločný systém zachovávania a riadenia založený na celkových povolených úlovkoch (CPÚ) a kvótach nezabezpečil racionálne využívanie zdrojov, práve naopak, pre svoju nepružnosť a závislosť od politických, a nie biologických, požiadaviek stojí v protiklade k racionálnemu riadeniu zdrojov, sťažuje kontrolu a prispieva k zvyšovaniu množstva odpadu,

D.   keďže systém ochrany a hospodárenia Spoločenstva sa musí zakladať na vedeckom výskume v oblasti rybolovu a musí mať k dispozícii dôveryhodné podrobné štatistické údaje týkajúce sa dlhšieho obdobia;

E.   keďže rôzne zmeny a postupné prispôsobovanie systému riadenia spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), ktorá vynaložené úsilie na rybolov podriadila režimu celkových povolených úlovkov a kvót, vyústili do rozličných plánov na obnovu s veľmi rozdielnymi výsledkami a do určenia sledu opatrení s cieľom rozpustiť flotily, ktoré takisto neviedli k očakávaným výsledkom, a ktoré mali negatívne následky na hospodárskej a sociálnej úrovni,

F.   keďže uvedené prispôsobovanie väčšinou viedlo iba k zníženiu výnosnosti a konkurencieschopnosti flotily Spoločenstva, a to v rámci EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni, vďaka čomu sa uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa rybného hospodárstva stalo čoraz ťažším, a to v sektore, ktorý sa borí so stále zložitejšími a stále sa meniacimi pravidlami, pričom nemá žiadnu možnosť strednodobého a dlhodobého plánovania svojej činnosti, a keďže tento prístup sa nijakým významným spôsobom neodrazil na zlepšení stavu zdrojov,

G.   keďže EÚ sa na Svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji zaviazala postupovať tak, aby zásoby rýb Spoločenstva dosiahli úroveň, ktorá umožní dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy,

H.   keďže podľa celého vedeckého spoločenstva je prístup založený na maximálnom udržateľnom výnose už prekonaný, pretože je ťažké preniesť do praxe riadenie na základe vedeckého, matematického modelu, ktorý si z dôvodu presnosti vyžaduje podrobné znalosti o dynamike populácie zásob a časovo rozsiahle série údajov a ktorý bol vytvorený pre jednodruhové typy lovu, a keďže akýkoľvek nedostatok, chyba alebo neistota, pokiaľ ide o tento model, vedie nevyhnutne k takému rozsahu lovu, ktorý prekročí maximálny udržateľný výnos,

I.   keďže v systéme riadenia rybných hospodárstiev je okrem iného pre omyly pri výbere druhov a environmentálne zmeny nevyhnutné pripustiť istý stupeň vedeckej neistoty, ako aj odchýlky či chyby pri určovaní modelu, čo zasa nevyhnutne povedie buď k chybnému stanoveniu maximálneho udržateľného výnosu, alebo k nenaplneniu cieľa,

J.   keďže od prvých verzií maximálneho udržateľného výnosu vedecký svet predložil nové prístupy k tomuto modelu a pokúsil sa opraviť jeho chyby a odstrániť nedostatky,

K.   keďže uplatňovanie maximálneho udržateľného výnosu je mimoriadne zložité, pokiaľ ide o riadenie viacdruhových rybných hospodárstiev, ktoré pritom tvoria väčšinu rybných hospodárstiev využívaných flotilou Spoločenstva, a keďže tento model nie je možné uplatniť pri rybných hospodárstvach pôsobiacich v rámci otvoreného mora,

L.   keďže prísne uplatňovanie maximálneho udržateľného výnosu by krátkodobo viedlo k značnému ba až drastickému zníženiu činnosti, zamestnanosti a príjmov flotily Spoločenstva;

M.   keďže riadenie rybolovu musí zohľadňovať najkompletnejšie analýzy o prírodných a iných účinkoch vzájomných vzťahov medzi druhmi a okrem toho aj účinkov vyplývajúcich z ľudskej činnosti, ktoré prispievajú k znečisteniu morí a k ničeniu morských ekosystémov;

N.   keďže flotila Spoločenstva súrne potrebuje systém riadenia, ktorý vyváži vynaložené úsilie na rybolov s využiteľnými zdrojmi, poskytne jej väčšiu obchodnú stabilitu a umožní jej lepšie naplánovať svoju činnosť, pričom treba poznamenať, že každé prechodné obdobie zavádzania nového modelu si vyžaduje opatrenia na finančnú podporu,

1.   s veľkým záujmom víta oznámenie Komisie; najmä skutočnosť, že Komisia uznala neúspech súčasnej politiky riadenia rybného hospodárstva, a vyjadruje potešenie z jej zámeru vytvoriť nový model riadenia, ktorý umožní obnovu zdrojov, prispôsobenie vynaloženého úsilia na rybolov skutočnému stavu rybných hospodárstiev a dosiahnutie zvýšenej výnosnosti a stability rybárskej flotily;

2.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky budúce opatrenia na úpravu súčasného systému ochrany a hospodárenia Spoločenstva boli prijaté za plnej účasti rybárov a boli založené na vedeckom výskume v oblasti rybolovu;

3.   pripomína, že je potrebné v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj zvýšiť sumy určené na vedecký výskum o rybolove, čo by prispelo k zlepšeniu systému Spoločenstva na zachovanie rybolovu prostredníctvom vypracovania teoretických modelov riadenia rybolovu, ich uplatňovania, lepšej analýzy stavu zdrojov, prírodných účinkov a ďalších účinkov súvisiacich so vzťahmi medzi druhmi, ako aj prostredníctvom zlepšenia rybárskych zariadení;

4.   berie na vedomie zámer Komisie dosiahnuť vyššie uvedené ciele na základe zavedenia maximálneho udržateľného výnosu ako referenčného parametra pri riadení rybných hospodárstiev, upozorňuje však, že podľa veľkej väčšiny vedeckého spoločenstva vrátane FAO bol klasický model maximálneho udržateľného výnosu prekonaný inými, modernejšími prístupmi, ktoré zohľadňujú ekosystém ako celok a zahŕňajú, okrem iného, aj environmentálne kritériá, interakcie medzi populáciami a hospodárske a sociálne aspekty;

5.   poznamenáva, že významní vedci v posledných rokoch vyvinuli nové metódy založené na počítačových simuláciách rybolovu, ktoré spochybňujú prístup maximálneho udržateľného výnosu, pričom ho nepovažujú za výslovný cieľ; tieto metódy riadne zohľadňujú riziká, environmentálne činitele a možné interakcie medzi druhmi a mohli by sa v zásade rozšíriť tak, aby zohľadňovali osobitné sociálne a hospodárske činitele;

6.   upozorňuje na ťažkosti spojené s uplatňovaní modelu maximálneho udržateľného výnosu v prípade viacdruhových rybárskych hospodárstiev, ktoré tvoria v EÚ väčšinu, lebo uplatnenie maximálneho udržateľného výnosu základného druhu môže viesť k nadmernému lovu iných druhov, kým v prípade uplatňovania maximálneho udržateľného výnosu druhu, ktorý ubúda, sa treba logicky vzdať úlovkov tých druhov, ktoré sú v dobrom biologickom stave, pričom to spôsobuje hospodárske straty, ako aj straty v oblasti zamestnanosti a konkurencieschopnosti, čo je v absolútnom rozpore s dosiahnutím cieľa maximálneho udržateľného výnosu;

7.   môže iba vyjadriť ľútosť nad nedostatočnou analýzou a nedostatkom riešení v oznámení Komisie, najmä pokiaľ ide o tieto aspekty, a nad chýbajúcim hlbším zhodnotením aspektov modelu maximálneho udržateľného výnosu ako takého, jeho nedostatkov a konkrétnych spôsobov využitia, ako aj rizík spojených s akýmkoľvek zlyhaním tohto modelu; vyjadruje ľútosť hlavne nad chýbajúcou analýzou vývoja maximálneho udržateľného výnosu a výhod, ktoré by mohli vyplynúť z rozličných prístupov;

8.   rozumie preto, že návrh na zavedenie maximálneho udržateľného výnosu ešte nie je celkom vyzretý a že je potrebné prehlbovať a zlepšovať analýzu problémov, nedostatkov a cieľov samotnej spoločnej politiky zachovávania a riadenia, aby bolo možné prijať s politickou odvahou primerané opatrenia na úspešné zavŕšenie najdôležitejšej zmeny súčasnej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

9.   vzhľadom na uvedené skutočnosti chce vysloviť svoju zmätenosť, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré Komisia nedávno vypracovala na prispôsobenie sa modelu maximálneho udržateľného výnosu, ako napríklad osobitné nariadenie o celkových povolených úlovkoch a kvótach na rok 2007(3), keďže sama Komisia počas rôznych diskusií a fór uznala, že je potrebné mať k dispozícii viac štúdií o rozličných aspektoch uplatňovania maximálneho udržateľného výnosu;

10.   je znepokojený skutočnosťou, že v rámci perspektívy ambiciózneho cieľa, ktorý spočíva v zmene prístupu k systému zachovania a riadenia spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, sa nevyužila príležitosť na jasné stanovenie systému prístupu k zdrojom a že sa zachoval režim, v rámci ktorého sa prekrývajú celkové povolené úlovky, kvóty a vynaložené úsilie na rybolov; domnieva sa, že Komisia musí využiť príležitosti na zavedenie systému prístupu k zdrojom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť, sťažuje vypúšťanie odpadu, zjednodušuje technické opatrenia, odstraňuje diskrimináciu a nezdravú konkurenciu pri získavaní zdrojov, uznáva potrebu pružnosti a zlepšuje konkurencieschopnosť celého sektora;

11.   zdôrazňuje, že akákoľvek úprava systému riadenia sa musí z finančného hľadiska nutne opierať o prispôsobené a postačujúce mechanizmy kompenzácie a preto je potrebné vypracovať štúdiu o sociálno-hospodárskych dôsledkoch konečného návrhu a žiada Komisiu, aby pripravila tieto opatrenia súčasne s novým systémom riadenia a aby ich do neho podľa možnosti zapracovala;

12.   zdôrazňuje, že poľutovaniahodný stav rybolovných zdrojov v európskych vodách ako aj ťažkosti, ktorým čelí odvetvie rybolovu EÚ znamenajú, že je potrebné čo najskôr prijať opatrenia a že ďalšie oneskorenie by spôsobilo opätovné ťažkosti pre odvetvie a oddialilo by návrat k výnosnosti;

13.   žiada, aby sa tieto opatrenia prijali ešte pred prijatím rozhodnutia a vyzýva preto k otvorenej a rozsiahlej diskusii, v rámci ktorej sa zanalyzujú rôzne prístupy k riadeniu, aby bolo možné dosiahnuť čo najširší konsenzus, pokiaľ ide o zmeny, ktoré je potrebné urobiť v politike riadenia Spoločenstva;

14.   zasadzuje sa za postupné zavedenie systému, ktorý vyústi do takej politiky rybného hospodárstva, ktorá bude čoraz väčšmi zodpovedať biologickým možnostiam zdrojov nachádzajúcich sa práve v štádiu obnovy, aby sa trvalá udržateľnosť rybných hospodárstiev v rámci Spoločenstva stala väčšmi zárukou než starosťou a aby bola týmto spôsobom aj vnímaná, keď ľudia v akejkoľvek časti sveta prídu do styku s výrobkami rybného hospodárstva Spoločenstva; želá si, aby systém stabilizoval flotilu a umožnil jej korektne plánovať svoju činnosť v čoraz dlhšej perspektíve a aby z neho vyplynul stabilný režim prístupu k zdrojom, v rámci ktorého sa bude celkový povolený úlovok a kvóty meniť iba vo výnimočných prípadoch a poloautomaticky, namiesto toho, aby sa menili každoročne a podľa kritérií, ktoré sa líšia od čisto vedeckých hľadísk;

15.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59. (2) Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 38. (3) Nariadenie Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (Ú. v. EÚ L 15, 20.1.2007, s. 1).