Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis (KOM(2006)0744) a Príručku spotrebiteľského práva ES – komparatívna analýza(1),

–   so zreteľom na platné právne predpisy Spoločenstva v oblasti ochrany spotrebiteľa, elektronického obchodovania a rozvoja informačnej spoločnosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup(2), svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve(3), a svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí(4),

–   so zreteľom na verejné vypočutie o revízii spotrebiteľského acquis, ktoré sa konalo v Európskom parlamente 10. apríla 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, ako aj Výboru pre právne veci (A6-0281/2007),

A.   keďže 48 % maloobchodných predajcov je pripravených realizovať cezhraničné transakcie, no iba 29 % ich skutočne vykonáva; keďže 43 % maloobchodných predajcov sa domnieva, že objem ich cezhraničného predaja by sa zvýšil, keby boli zákony, ktorými sa riadia transakcie so spotrebiteľmi, rovnaké v celej Európskej únii(5),

B.   keďže polovica Európanov (50 %) nedôveruje väčšmi cezhraničným nákupom ako nákupom v domácom prostredí; keďže viac než dve tretiny z nich (71 %) zastávajú názor, že pri cezhraničných nákupoch je ťažšie vyriešiť určité problémy, ako napríklad sťažnosti, vrátenia tovaru, zníženia cien alebo záruky(6),

C.   keďže hlavným cieľom tejto revízie je dospieť k zavedeniu skutočného spotrebiteľského vnútorného trhu a zároveň zaistiť rovnováhu medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov,

D.   keďže 90 % podnikov v Európe sú veľmi malé podniky, ktoré svojím charakterom vytvárajú priamy vzťah dôvery k spotrebiteľom a vo všeobecnosti sú lokálne, a keďže je potrebné brať do úvahy tieto osobitné vlastnosti v súvislosti s revíziou acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa,

E.   keďže prístup na základe minimálnej harmonizácie nespĺňa cieľ harmonizácie a za dvadsať rokov vývoja noriem na ochranu spotrebiteľa nedokázal v prospech občana vytvoriť integrovaný vnútorný trh v oblasti maloobchodu,

F.   keďže osem smerníc(7) o ochrane spotrebiteľa uvedených v zelenej knihe je potrebné zjednodušiť a harmonizovať s cieľom zabrániť rozdrobenosti a dosiahnuť modernizáciu spotrebiteľského práva Spoločenstva,

G.   keďže je odhodlaný dokončiť európsky vnútorný trh v prospech 493 miliónov spotrebiteľov Spoločenstva a odstrániť zostávajúce obmedzenia zmluvného a obchodného práva v oblasti hospodárskej súťaže,

H.   keďže s cieľom posilniť dôveru Európanov vo vnútorný trh je nevyhnutné poskytnúť vyššiu mieru právnej istoty pre spotrebiteľov, ako aj pre hospodárske subjekty, a zároveň zabezpečiť skutočné uplatňovanie platných právnych predpisov,

I.   keďže revízia, ktorá sa dotýka spotrebiteľského zmluvného práva by mala byť založená na súčasných prácach o zmluvnom práve a vytvorení spoločného referenčného rámca (SRR) pre európske zmluvné právo a začleniť sa do neho koherentným spôsobom,

1.   víta Zelenú knihu Komisie o revízii spotrebiteľského acquis, najmä uvedený cieľ modernizácie, zjednodušenia a zdokonalenia regulačného režimu pre profesionálov a spotrebiteľov na uľahčenie cezhraničného obchodu a zvýšenie dôvery spotrebiteľa;

Oblasť uplatňovania revízie acquis

2.   odporúča, aby sa uplatňovanie tejto revízie zameralo na aktualizáciu a vytvorenie koherencie medzi ôsmimi smernicami v oblasti ochrany spotrebiteľa uvedenými v tejto zelenej knihe; vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o niektorých právnych aspektoch služieb v informačnej spoločnosti a najmä elektronického obchodu na vnútornom trhu (smernica o elektronickom obchode)(8), v ktorej určí otázky týkajúce sa dôvery spotrebiteľov;

3.   domnieva sa, že je nevyhnutné, aby zákonodarný orgán Spoločenstva prijal príslušné opatrenia na odstránenie akýchkoľvek nezrovnalostí medzi revidovanými spotrebiteľskými smernicami;

4.   domnieva sa, že je nevyhnutné mať jasnú celkovú predstavu o tom, ako sa rôzne právne a regulačné režimy s dosahom na spotrebiteľské činnosti a činnosti v oblasti obchodného práva na úrovni EÚ vzájomne ovplyvňujú a spoločne fungujú, najmä pokiaľ ide o vzťah medzi ľubovoľným nástrojom vytvoreným prostredníctvom tejto revízie a nástrojmi týkajúcimi sa kolíznych noriem(9) a ďalšími nástrojmi, ktoré vychádzajú zo zásady krajiny pôvodu (napr. smernica o elektronickom obchode);

Všeobecný legislatívny prístup
Výber kombinovaného prístupu

5.   vyjadruje svoju podporu prijatiu kombinovaného prístupu, alebo zmiešanému, t. j. horizontálnemu nástroju, ktorý je predovšetkým zameraný na dosiahnutie koherencie existujúcich právnych predpisov a umožňuje vyplniť medzery a v súlade s platnou právnou úpravou spája prierezové problémy so súborom smerníc; domnieva sa, že dôležité otázky, ktoré nespadajú do poľa pôsobnosti horizontálneho nástroja sa naďalej budú riešiť osobitne v sektorových smerniciach;

6.   domnieva sa, že je potrebné pravidelne revidovať horizontálny nástroj a hodnotiť jeho účinnosť a dosah s cieľom vykonať revíziu v prípade potreby;

7.   nesúhlasí s tým, aby bola revízia acquis Spoločenstva príčinou rozšírenia rozsahu právnych predpisov súčasných sektorových smerníc alebo pridania dodatočných smerníc;

Rozsah pôsobnosti horizontálneho nástroja

8.   domnieva sa , že horizontálny nástroj by sa mal v čo najširšej miere uplatňovať na všetky zmluvy so spotrebiteľmi, či už ide o vnútroštátne alebo cezhraničné transakcie, aby sa právne prostredie nestalo ešte väčšmi zložitým na základe zavádzania rôznych právnych režimov pre spotrebiteľa v závislosti od povahy transakcie;

Miera harmonizácie

9.   pripomína, že prístup založený na harmonizácii by nemal viesť k zníženiu úrovne ochrany spotrebiteľa, ku ktorému dospeli niektoré národné opatrenia, ale mal by sa dostať na úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorá je porovnateľná vo všetkých členských štátoch;

10.   víta návrh Komisie týkajúci sa horizontálneho nástroja a uznáva možné výhody smernice, niekedy označovanej aj ako základná smernica o právach spotrebiteľov; navrhuje, aby horizontálny nástroj s prierezovými oblasťami politiky, ktorý má prispieť k zvýšeniu koherencie pojmov a odstráneniu právnych medzier a nezrovnalostí, vychádzal zo zásady cielenej a úplnej harmonizácie;

11.   navrhuje, aby sektorové nástroje, ktoré sú predmetom tejto revízie, boli založené na zásade minimálnej harmonizácie, kombinované so zásadou vzájomného uznávania v koordinovanej oblasti; poznamenáva však, že sa tým nevylučuje maximálna harmonizácia zacielená tam, kde je potrebná v záujme tak spotrebiteľov, ako aj odborníkov;

12.   pripomína, že pri súčasnom stave práva je v súvislosti s nekoordinovanými oblasťami rozhodné právo určené pravidlami medzinárodného práva súkromného, predovšetkým Rímskeho dohovoru z 19. júna 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I); v tejto súvislosti je potrebné počas prebiehajúcich diskusií zabrániť rozporom medzi týmto dohovorom a osobitnými právnymi aktmi Spoločenstva;

13.   odporúča začleniť do sektorových nástrojov ustanovenie o vnútornom trhu s cieľom umožniť spotrebiteľom plne využívať vnútorný trh;

Obsah horizontálneho nástroja a odpovede na zelenú knihu

14.   poznamenáva, že príloha I zelenej knihy obsahuje v odsekoch 4 a 5 podrobný zoznam právnych zmluvných otázok súvisiacich so spotrebiteľskými zmluvami, že niektoré z týchto otázok už boli súčasťou práce na SRR (spoločnom referenčnom rámci); konštatuje, že mnohé z nich majú vysoko "politický" charakter a v prípade, že by sa malo akékoľvek všeobecné pravidlo stať súčasťou harmonizovaného nástroja na úrovni EÚ, je potrebná rozsiahla (aj verejná) diskusia a posúdenie;

15.   súhlasí s tým, aby sa do horizontálneho nástroja zaradili určité horizontálne problémy uplatniteľné na všetky spotrebiteľské zmluvy, ak napomáhajú napr. koherencii spoločných definícií, všeobecných ustanovení týkajúcich sa požiadaviek v oblasti informácií a vypracovaniu fungovania právnych predpisov týkajúcich sa odstúpenia od zmluvy a jej stiahnutia;

Vymedzenia pojmov spotrebiteľ a odborník

16.   domnieva sa, že definície spotrebiteľa a odborníka nie sú v právnych predpisoch Spoločenstva, ani v národných právnych predpisoch zosúladené a že objasnenie týchto pojmov v rámci horizontálneho nástroja je veľmi dôležité, keďže tieto pojmy určujú oblasť, v ktorej sa uplatňuje spotrebiteľské právo;

17.   považuje za dôležité definovať ako spotrebiteľa každú fyzickú osobu konajúcu s cieľom, ktorý nie je súčasťou jej pracovnej činnosti; ďalej považuje za potrebné definovať ako odborníka každú osobu konajúcu v rámci svojej pracovnej činnosti;

18.   ďalej podporuje vloženie ďalších definícií, ako napríklad písomná forma a trvalé médiá, do horizontálneho nástroja;

Zavedenie všeobecného ustanovenia o dobrej viere a poctivom obchodovaní

19.   nesúhlasí so začlenením všeobecného ustanovenia dobrej viery a poctivého obchodovania uplatňovaného pri spotrebiteľských zmluvách do horizontálneho nástroja;

Nekalé podmienky
Rozsah pôsobnosti

20.   nepovažuje v určitých prípadoch za vhodné uplatniť pravidlá týkajúce sa nekalých podmienok na pravidlá, ktoré boli predmetom individuálneho rokovania, aby sa tak neobmedzila sloboda zmluvných strán uzatvárať zmluvy;

Zoznam podmienok

21.   domnieva sa, že na posilnenie dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh by bolo potrebné zaviesť opatrenia s vyššou úrovňou ochrany a zároveň zachovať priestor na pružné reagovanie; žiada Komisiu, aby lepšie preskúmala využitie spôsobu, ktorý kombinuje zakázané podmienky (čierna listina) s takými, ktoré sú údajne nekalými (šedá listina) s ostatnými podmienkami, ktorých nesprávnosť by spotrebiteľ mohol preukázať za pomoci súdneho postupu, na základe harmonizovaných a vopred zosúladených kritériách;

Dosah hodnotenia nekalosti podmienok

22.   nesúhlasí s myšlienkou rozšíriť hodnotenie nekalosti podmienok na všetky ústredné podmienky zmluvy vrátane tých, ktoré sa týkajú základného predmetu a cenového hodnotenia, vzhľadom na zásadu zmluvnej slobody;

Zabezpečenie účinkov zmluvy pri zanedbaní informačnej povinnosti

23.   domnieva sa, že v tejto etape je príliš zložité stanoviť všeobecné predpisy zamerané na účinky zmluvy v prípade nedostatku v informovaní, ktoré by zohľadnili vlastnosti každej zmluvy;

Právo odstúpiť od zmluvy
Trvanie a spôsoby výpočtu lehôt

24.   zdôrazňuje potrebu zjednotenia spôsobov začatia a výpočtu lehoty, pričom treba uprednostniť výpočet podľa kalendárnych dní, aby sa tak posilnila právna istota transakcií;

25.   domnieva sa , že ak sú na to objektívne dôvody, lehoty sa musia harmonizovať;

Uplatňovanie práva odstúpiť od zmluvy

26.   zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľa vo vnútorný trh sa posilní, ak bude horizontálny nástroj oupravovať možnosť spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy; domnieva sa, že je potrebné harmonizovať podmienky odstúpenia s cieľom zlepšiť právnu istotu pre spotrebiteľov a hospodárske subjekty; takisto sa domnieva, že horizontálny nástroj by mal potvrdiť, že spotrebitelia by nemali znášať iné náklady ako priame náklady na vrátenie tovaru;

27.   zastáva názor, že v rámci horizontálneho nástroja môžu členské štáty na vnútroštátnej úrovni stanoviť výnimky z práva odstúpiť od zmluvy v prípade, že je zmluva vyhotovená vo forme autentického nástroja;

28.   domnieva sa, že zavedenie zjednoteného formulára na odstúpenie vo všetkých jazykoch Spoločenstva zjednoduší postupy, zníži náklady a zvýši transparentnosť a dôveru spotrebiteľa;

Zavedenie všeobecných zmluvných prostriedkov nápravy

29.   domnieva sa, že zavedenie všeobecných zmluvných prostriedkov nápravy presahuje rámec tejto revízie, keďže tento pojem spadá do oblasti platného zmluvného práva v každom členskom štáte;

30.   pripomína diskusiu o kolektívnom odškodnení (collective redress) a vyjadruje presvedčenie, že touto témou sa treba ďalej zaoberať;

Špecifické pravidlá predaja spotrebného tovaru
Typy zmlúv

31.   domnieva sa, že je vhodné preskúmať otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmlúv o dodávke digitálneho obsahu, softvéru a údajov v súlade s úrovňou ochrany, ktorú zabezpečuje smernica 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar; žiada Komisiu, aby vypracovala hĺbkovú analýzu tejto otázky s cieľom určiť, či je vhodnejšie navrhnúť jedno alebo viac osobitných pravidiel, alebo rozšíriť pravidlá stanovené v tejto smernici na tento typ zmluvy;

Predaj použitého tovaru na verejných dražbách

32.   navrhuje, aby táto otázka bola vyňatá z pôsobnosti horizontálneho nástroja a aby si štáty zachovali možnosť určiť, že pojem spotrebného tovaru nezahŕňa použitý tovar predávaný na verejných dražbách; odporúča však, aby boli prijaté osobitné pravidlá pre internetové dražby;

Vymedzenie pojmu dodávka a predpisy v oblasti prenosu rizika

33.   domnieva sa, že pojem dodávky a predpisy v oblasti prenosu rizika sú úzko späté; navrhuje preto začleniť do horizontálneho nástroja vymedzenie pojmu dodávka, v ktorom má byť v zásade uprednostnená zmluvná dohoda;

Súlad tovarov

34.   domnieva sa, že horizontálny nástroj by mohol užitočne predĺžiť trvanie zákonnej záruky o dobu, keď sa s tovarom z dôvodu opravy nehýbe;

35.   zdôrazňuje však, že horizontálny nástroj by nemal zahŕňať osobitné pravidlá súvisiace s použitým tovarom, aby boli dodržané pravidlá prijaté členskými štátmi v súlade s ich vlastnými právnymi tradíciami;

Dôkazné bremeno

36.   navrhuje zachovať princíp vyvrátiteľnej domnienky v jeho súčasnej podobe;

Reklamácia
SYSTÉM, v ktorom sa možno odvolávať na prostriedky nápravy

37.   domnieva sa, že horizontálny nástroj by mohol vytvoriť predpisy týkajúce sa nápravy v prípade zlého vykonania, keďže odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy je vyhradené pre úplné nevykonanie zmluvy alebo pre zvlášť závažné porušenia zmluvy;

Oznamovanie nesúladu

38.   považuje za vhodné, aby horizontálny nástroj odstránil rozpory jestvujúce v oblasti oznamovania nesúladu, ktoré sú v súčasnosti zdrojom nejasností;

Priamy záväzok zodpovednosti výrobcu v prípade nesúladu

39.   domnieva sa, že nie je potrebné zavádzať do horizontálneho nástroja priamu zodpovednosť výrobcov za nesúlad;

Obchodné záruky

40.   zdôrazňuje, že súbor otázok týkajúcich sa obchodnej záruky (obsah, prenos, obmedzenie) nespadá do zákonného rámca, ale patrí do zásady zmluvnej slobody; domnieva sa preto, že tieto otázky by nemali byť súčasťou horizontálneho nástroja;

Zelená kniha a európske zmluvné právo

41.   trvá na tom, aby sa táto revízia, ktorá sa bude zaoberať spotrebiteľskými zmluvami, spolu s dosiahnutými výsledkami v oblasti zmluvného práva všeobecne, koherentne začlenila do pokračujúceho procesu na dosiahnutie spoločného referenčného rámca; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby táto revízia a činnosti v oblasti spoločného referenčného rámca napredovali spoločne, a zároveň uznáva, že dosiahnutie tejto koherencie by nemalo ohroziť alebo zdržať súčasný postup revízie;

ÚČINNÉ uplatňovanie spotrebiteľského práva

42.   zdôrazňuje potrebu zabezpečiť účinnosť spotrebiteľského práva, aby spotrebitelia posilnili svoju dôveru vo vnútorný trh;

43.   vyzýva Komisiu, aby zlepšila existujúce ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a jeho účinnej informovanosti vrátane zabezpečenia správneho uplatňovania a dodržiavanie platných pravidiel;

44.   nalieha na Komisiu, aby dôkladne zhodnotila vplyv všetkých opatrení navrhnutých v rámci tejto revízie s cieľom zaistiť, aby zvýšili dôveru spotrebiteľa a dodatočne nezaťažili podnikanie, predovšetkým malé a stredné podniky, a aby prispeli k dokončeniu vnútorného trhu;

45.   nalieha na Komisiu, aby vnútorne koordinovala svoje činnosti a uprednostnila koherentný rozvoj sektorových právnych predpisov;

46.   odporúča dôkladne uplatňovať zásady lepšej tvorby právnych predpisov;

47.   zaväzuje členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi svojimi vnútroštátnymi orgánmi poverenými uplatňovaním spotrebiteľského práva a aby uľahčili súdne sťažnosti alebo mimosúdne sťažnosti, ktoré spotrebiteľom umožňujú uplatniť ich práva na európskej úrovni;

48.   vyzýva členské štáty, aby na základe svojej zodpovednosti dokončili vnútorný trh pre tovary a služby a upustili od pozlacovania (tzv. gold plating) európskych spotrebiteľských právnych predpisov; žiada členské štáty, aby sa dohodli na koherentnej stratégii cielenej harmonizácie spotrebiteľských predpisov spojených s ustanovením o vnútornom trhu, ktoré zvýšia dôveru spotrebiteľa vo funkčný vnútorný trh;

49.   podporuje súčasné a plánované iniciatívy Komisie na vzdelávanie spotrebiteľov; zastáva názor, že viac by sa mohlo dosiahnuť aj prostredníctvom spolupráce medzi vládami a podnikateľským sektorom s cieľom podporovať poskytovanie vysokokvalitných školení vo finančnom sektore, aby sa zvýšila finančná gramotnosť, kvalita produktov a legitimita sektora ako celku; víta štúdiu o iniciatívach zameraných na všeobecnú finančnú gramotnosť v Európskej únii, ktorej výsledky sa očakávajú na konci roka 2007;

50.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/consumers/cons_int/safe_shop/acquis/comp_analysis_en.pdf. (2) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 109. (3) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 247. (4) Prijaté texty, P6_TA(2007)0287. (5) Postoj podnikov k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, Eurobarometer, Flash 186, december 2006. (6) Ochrana spotrebiteľa na vnútornom trhu, Eurobarometer, Spécial 252, september 2006. (7) Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľa pred zmluvami uzavretými mimo podnikateľských priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o organizovanom cestovaní, dovolenkových pobytoch a zájazdoch (Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES z 26. októbra 1994 o ochrane kupujúcich v súvislosti so zmluvami o nadobudnutí časovo delených práv na užívanie nehnuteľností (Ú. v. ES L 280, 29.10.1994, s. 83).Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51).Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12). (8) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (9) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (KOM(2005)0650) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).