Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 26. apríla 2007 - Štrasburg
Zjednodušenie a racionalizácia správ týkajúcich sa praktického uplatňovania ***I
 Kompenzácie pri určitých výrobkoch rybolovu *
 Zmena a doplnenie rozhodnutia 2004/585/ES, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu *
 Situácia žien so zdravotným postihnutím v Európskej únii
 Základné informácie o parite kúpnej sily (výpočet a zverejňovanie) ***I
 Jednotky rýchleho nasadenia na hraniciach ***I
 Ochrana a trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva *
 Rokovanie o koncesnej zmluve programu Galileo
 Výročná správa o ľudských právach vo svete v roku 2006 a politika EÚ v oblasti ľudských práv
 Všeobecné moratórium na trest smrti
 Homofóbia v Európe
 Verejné financie v EMÚ za rok 2006
 Demonštrácie v Rusku
 Únos novinára Alana Johnstona v Gaze
 Situácia v oblasti ľudských práv na Filipínach
 Zimbabwe

Zjednodušenie a racionalizácia správ týkajúcich sa praktického uplatňovania ***I
PDF 277kWORD 59k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 26. apríla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o implementácii v praxi (KOM(2006)0390 – C6-0242/2006 – 2006/0127(COD))
P6_TA(2007)0157A6-0059/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0390)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 137 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0242/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,-

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0059/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. apríla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi

P6_TC1-COD(2006)0127


(Keďže medzi Európskym parlamentom a Radou bola dosiahnutá dohoda, pozícia Európskeho parlamentu v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, smernici 2007/30/ES).

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Kompenzácie pri určitých výrobkoch rybolovu *
PDF 489kWORD 110k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza program kompenzácie dodatočných nákladov vzniknutých pri obchodovaní s určitými výrobkami rybolovu z Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov a z francúzskych departementov Guyana a Réunion na obdobie rokov 2007 až 2013 (KOM(2006)0740 – C6-0505/2006 –2006/0247 (CNS))
P6_TA(2007)0158A6-0083/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0740)(1),

–   so zreteľom na článok 37 a článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0505/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0083/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Názov
Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zavádza program kompenzácie dodatočných nákladov vzniknutých pri obchodovaní s určitými výrobkami rybolovu z Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov a z francúzskych departementov Guyana a Réunion na obdobie rokov 2007 až 2013
Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zavádza program kompenzácie dodatočných nákladov vzniknutých pri obchodovaní s určitými výrobkami rybolovu z Azor, Madeiry, Kanárskych ostrovov a z francúzskych departementov Guyana a Réunion v dôsledku odľahlosti týchto regiónov
(Táto zmena sa vzťahuje na celý text.)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Odôvodnenie -1 (nové)
(-1) Najodľahlejšie regióny majú veľmi citlivé hospodárstva poznačené neustálymi štrukturálnymi obmedzeniami ich rozvoja a malými možnosťami hospodárskej diverzifikácie, kde odvetvie rybolovu a komunity rybárov so starobylými metódami rybolovu zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní hospodárskej aktivity a zamestnanosti vo všetkých oblastiach a pri podporovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Odôvodnenie –1 a (nové)
(-1a) Mali by sa brať do úvahy osobitosti a existujúce sektorové rozdiely medzi jednotlivými najodľahlejšími regiónmi, pretože tieto regióny majú rozličné potreby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Odôvodnenie –1 b (nové)
(-1b) Malo by sa zohľadniť zvýšenie nákladov v oblasti dopravy a iných relevantných nákladov, ktoré bolo zaznamenané najmä od roku 2003 a ktoré je spôsobené zvýšením cien ropy, ktoré znásobuje dodatočné náklady spojené s odľahlosťou regiónov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Odôvodnenie 1
(1)  Sektor rybného hospodárstva v najodľahlejších regiónoch Spoločenstva čelí ťažkostiam, a najmä dodatočným nákladom vzniknutým pri obchodovaní s určitými výrobkami rybolovu, vyplývajúcim najmä z nákladov na dopravu na európsky kontinent kvôli osobitným znevýhodneniam uznaným v článku 299 ods. 2 Zmluvy.
(1)  Sektor rybného hospodárstva v najodľahlejších regiónoch Spoločenstva čelí ťažkostiam, a najmä dodatočným nákladom súvisiacim s výrobou a obchodovaním s určitými výrobkami rybolovu, vyplývajúcim najmä z nákladov na dopravu na európsky kontinent kvôli osobitným znevýhodneniam uznaným v článku 299 ods. 2 zmluvy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Odôvodnenie 5
(5)  Členské štáty by mali stanoviť výšku kompenzácie na úrovni, ktorá umožňuje vhodnú kompenzáciu dodatočných nákladov vyplývajúcich zo špecifických znevýhodnení najodľahlejších regiónov, a najmä z nákladov na prepravu výrobkov na európsky kontinent. Aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii, uvedená suma by mala byť úmerná dodatočným nákladom, ktoré pomoc kompenzuje, a v žiadnom prípade by nemala presahovať určený podiel nákladov na dopravu na európsky kontinent a iných pri tom vzniknutých nákladov. Preto by mala zohľadňovať aj iné druhy verejných intervenčných zásahov, ktoré ovplyvňujú úroveň dodatočných nákladov.
(5)  Členské štáty by mali stanoviť výšku kompenzácie na úrovni, ktorá umožňuje vhodnú kompenzáciu dodatočných nákladov vyplývajúcich zo špecifických znevýhodnení najodľahlejších regiónov, a najmä z nákladov na prepravu výrobkov na európsky kontinent. Aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii, uvedená suma by mala byť úmerná dodatočným nákladom, ktoré pomoc kompenzuje. Preto by mala zohľadňovať aj iné druhy verejných intervenčných zásahov, ktoré ovplyvňujú úroveň dodatočných nákladov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Mala by sa náležite brať do úvahy sociálno-hospodárska dôležitosť drobného pobrežného rybolovu a rybolovu v malom rozsahu v najodľahlejších regiónoch a nutnosť vytvoriť podmienky potrebné pre ich rozvoj.
Pozmeňuúci a doplňujúci návrh 8
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)  Malo by sa povoliť zásobovanie trhu Spoločenstva, pokiaľ úlovky rybárskych flotíl najodľahlejších regiónov nestačia na zásobovanie miestneho priemyslu pre spracovanie rýb a pokiaľ sa neprekročia existujúce výrobné kapacity.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Odôvodnenie 6
(6)  Aby sa ciele tohto nariadenia uspokojivo dosiahli a aby sa zaručil súlad so spoločnou politikou rybného hospodárstva, podpora by sa mala obmedziť na výrobky rybolovu ulovené a spracované v súlade s jej pravidlami.
(6)  Aby sa ciele tohto nariadenia uspokojivo dosiahli a aby sa zaručil súlad so spoločnou politikou rybného hospodárstva, podpora by sa mala poskytovať na výrobky rybolovu ulovené a spracované v súlade s jej pravidlami, ako aj na ďalšie suroviny používané pri spracovávaní rýb.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Na účel zmiernenia osobitných sťažených podmienok, ktoré sú charakteristické pre rybolov v najodľahleších regiónoch z dôvodu odľahlosti, ostrovného charakteru, malej rozlohy, členitosti, topografie a hospodárskej závislosti na malom počte produktov, môže byť udelená výnimka z jednotnej politiky Komisie, ktorá nepovoľuje štátom poskytovať podporu na chod výrobných, spracovateľských a obchodných odvetví výrobkov rybolovu uvedených v zmluve.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11
Odôvodnenie 9
(9)  Aby sa umožnilo uskutočnenie rozhodnutia o tom, či sa má po roku 2013 pokračovať v programe kompenzácie, Komisia by mala v dostatočnom čase pred skončením programu predložiť Európskemu parlamentu, Európskej Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu založenú na nezávislom hodnotení.
(9)  Aby sa umožnila revízia programu kompenzácie, zohľadňujúc pokrok, ktorý sa dosiahol pri sledovaní cieľov tohto nariadenia, Komisia by mala do 31. decembra 2011 predložiť Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu založenú na nezávislom hodnotení, ktorá ukáže vplyv opatrení realizovaných v rámci tohto nariadenia a v prípade potreby ju doplnia príslušné legislatívne návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12
Článok 1 úvodná časť
Týmto nariadením sa na obdobie rokov 2007 až 2013 zavádza program, ktorým sa poskytuje kompenzácia dodatočných nákladov vzniknutých prevádzkovateľom stanoveným v článku 3 pri obchodovaní s určitými výrobkami rybolovu z týchto regiónov (ďalej len ako "kompenzácia") v dôsledku špecifických znevýhodnení uvádzaných regiónov:
Týmto nariadením sa zavádza program, ktorým sa poskytuje kompenzácia dodatočných nákladov vzniknutých prevádzkovateľom stanoveným v článku 3 pri obchodovaní s určitými výrobkami rybolovu z týchto najvzdialenejších regiónov v dôsledku špecifických znevýhodnení uvádzaných regiónov a ich odľahlosti (ďalej len ako "kompenzácia"):
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13
Článok 3 odsek 1 úvodná časť
1.  Kompenzácia sa vypláca týmto prevádzkovateľom, ktorým vznikli dodatočné náklady pri obchodovaní s výrobkami rybolovu:
1. 1.  Kompenzácia sa vypláca týmto prevádzkovateľom, ktorým vznikli dodatočné náklady pri obchodovaní s výrobkami rybolovu v regiónoch uvedených v článku 1 ako dôsledok odľahlosti týchto regiónov:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14
Článok 3 odsek 1 písmeno c)
c) prevádzkovatelia v sektore spracovania a obchodovania alebo združenia takýchto prevádzkovateľov, ktorým vznikli dodatočné náklady pri obchodovaní s dotknutými výrobkami.
c) prevádzkovatelia v sektore spracovania a obchodovania alebo združenia takýchto prevádzkovateľov, ktorým vznikli dodatočné náklady pri výrobe, spracovávaní a obchodovaní s dotknutými výrobkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15
Článok 4 odsek 3 písmeno c a) (nové)
ca) monitorovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16
Článok 4 odsek 4 písmeno b)
b) ulovené rybárskymi plavidlami Spoločenstva, ktoré nie sú registrované v prístave jedného z regiónov uvedených v článku 1,
b) ulovené rybárskymi plavidlami Spoločenstva, ktoré nie sú registrované v prístave jedného z regiónov uvedených v článku 1 s výnimkou rýb ulovených plavidlami Spoločenstva v prípade, že úlovky v regiónoch uvedených v článku 1 nepostačujú na zásobovanie spracovateľského priemyslu daných regiónov,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17
Článok 4 a (nový)
Článok 4a
Ďalšie oprávnené výrobky
Kompenzácia môže byť tiež poskytnutá na výrobky, ktoré sa využívajú pri spracovávaní výrobkov rybolovu za podmienky, že nie je poskytovaná súbežne s ďalšími podporami Spoločenstva pre dané výrobky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18
Článok 5 odsek 2 písmeno a)
a) pre každý výrobok rybolovu dodatočné náklady v dôsledku špecifických znevýhodnení dotknutých regiónov, najmä výdavky na dopravu na európsky kontinent,
a) pre každý výrobok rybolovu dodatočné náklady v dôsledku špecifických znevýhodnení dotknutých regiónov, najmä výdavky na dopravu na európsky kontinent alebo medzi susednými regiónmi uvedenými v článku 1,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19
Článok 5 odsek 2 písmeno b)
b) akýkoľvek iný druh verejného intervenčného zásahu ovplyvňujúceho úroveň dodatočných nákladov.
b) pre každý výrobok rybolovu dodatočné náklady vyplývajúce z geografického rozptýlenia a vzniknuté v oblasti dopravy v každom regióne uvedenom v článku 1, 
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20
Článok 5 odsek 2 písmeno b a) (nové)
ba) druh prijímateľa s osobitnou pozornosťou venovanou drobnému pobrežnému rybolovu a rybolovu v malom rozsahu,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21
Článok 5 odsek 2 písmeno b b) (nové)
bb) akýkoľvek iný druh verejného intervenčného zásahu ovplyvňujúceho úroveň dodatočných nákladov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22
Článok 5 odsek 3
3.  Kompenzácia dodatočných nákladov je úmerná dodatočným nákladom, ktoré má kompenzovať, a nepresiahne 75 % nákladov na dopravu na európsky kontinent a iných pri tom vzniknutých nákladov.
3.  Kompenzácia dodatočných nákladov je úmerná dodatočným nákladom, ktoré má kompenzovať, a pokryje náklady na dopravu na európsky kontinent a medzi regiónmi uvedenými v článku 1iné súvisiace náklady.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23
Článok 5 odsek 4 písmeno a)
a)  Azory a Madeira: EUR 4 283 992 
a)  Azory a Madeira: 4 855 314 EUR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24
Článok 5 odsek 4 písmeno b)
b)  Kanárske ostrovy: EUR 5 844 076
b)  Kanárske ostrovy: 6 623 454 EUR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25
Článok 5 odsek 4 písmeno c)
c)  Francúzska Guyana a Réunion: EUR 4 868 700 
c)  Francúzska Guyana a Réunion: 5 518 000 EUR.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26
Článok 5 odsek 4 a (nový)
4a.  Čiastky uvedené v odseku 4 sa budú každý rok technicky upravovať podľa bodu 16 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení1.
___________
1 Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27
Článok 7 odsek 1
1.  Dotknuté členské štáty predložia Komisii zoznam a množstvá uvedené v článku 4 ods. 1 a úroveň kompenzácie uvedenú v článku 5 ods. 1 (ďalej len pod súhrnným názvom "plán kompenzácie") do štyroch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
1.  Dotknuté členské štáty predložia Komisii zoznam a množstvá uvedené v článku 4 ods. 1, úroveň kompenzácie uvedenú v článku 5 ods. 1 a podrobný zoznam opatrení, ktoré sa uplatnia s cieľom zabezpečiť súlad s ustanoveniami článku 4 ods. 2 až 4, (ďalej len pod súhrnným názvom "plán kompenzácie") do štyroch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28
Článok 7 odsek 4
4.  Ak členský štát vykoná zmeny a doplnenia podľa článku 6, predloží svoj zmenený a doplnený plán kompenzácie Komisii a postup stanovený v odsekoch 2 a 3 sa uplatňuje mutatis mutandis.
4.  Ak členský štát vykoná zmeny a doplnenia podľa článku 6, predloží svoj zmenený a doplnený plán kompenzácie Komisii. Ak Komisia v lehote štyroch týždňov od prijatia zmeneného a doplneného plánu nevykoná žiadny úkon, považuje sa tento plán za schválený.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29
Článok 7 a (nový)
Článok 7a
Úprava čiastok
Môže dôjsť k vykonaniu úpravy medzi regiónmi, ktoré patria tomu istému členskému štátu, v rámci limitu celkového finančného rámca tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30
Článok 7 b (nový)
Článok 7b
Štátna podpora
1.  Pokiaľ ide o výrobky rybolovu, na ktoré sa uplatňujú články 87, 88 a 89 zmluvy, Komisia môže v oblasti výroby, spracovania a obchodovania s týmito výrobkami povoliť podporu na ich prevádzku na účely zmiernenia špecifických obmedzení najodľahlejších regiónov spôsobených ich charakteristickými vlastnosťami a podmienkami.
2.  V takomto prípade členské štáty oznámia podporu Komisii ako súčasť programu kompenzácie a Komisia ju schváli v súlade s článkom 7. Podpora, ktorá bola takto oznámená, sa považuje za vyhovujúcu požiadavke poskytovania informácií podľa článku 88 ods. 3 prvá veta zmluvy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31
Článok 8 odsek 1
1.  Každý dotknutý členský štát pripraví výročnú správu o vykonávaní kompenzácie a predloží ju Komisii do 30. apríla každého roku.
1.  Každý dotknutý členský štát pripraví výročnú správu o vykonávaní kompenzácie a predloží ju Komisii do 30. júna každého roku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32
Článok 8 odsek 2
2.  Najneskôr do 31. decembra 2011 podá Komisia Európskemu parlamentu, Európskej RadeHospodárskemu a sociálnemu výboru správu založenú na nezávislom hodnotení o vykonávaní kompenzácie v prípade potreby v sprievode legislatívnych návrhov.
3.  Najneskôr do 31. decembra 2011, a následne každých päť rokov, podá Komisia Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu založenú na nezávislom hodnotení o vykonávaní kompenzácie, v prípade potreby v sprievode legislatívnych návrhov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33
Článok 10
Členské štáty príjmu vhodné ustanovenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a pravidelnosti operácií.
Členské štáty príjmu vhodné ustanovenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a pravidelnosti operácií. Ustanovenia o vysledovateľnosti výrobkov rybolovu sa uvedú dostatočne podrobne, aby sa mohli určiť výrobky, ktoré nie sú oprávnené na kompenzáciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34
Článok 14 odsek 2
Uplatňuje sa od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.
Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Zmena a doplnenie rozhodnutia 2004/585/ES, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu *
PDF 213kWORD 35k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2004/585/ES, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (KOM(2006)0732 – C6-0051/2007 – 2006/0240 (CNS))
P6_TA(2007)0159A6-0078/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

‐   so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM (2006)0732)(1),

‐   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0051/2007),

‐   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

‐   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0078/2007),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   uznáva, že súčasný návrh sa týka len finančných hľadísk regionálnych poradných rád a že ostatné hľadiská sa doriešia počas najbližšieho preskúmania, a to najmä tie, ktoré sa týkajú počtu a zloženia regionálnych poradných rád;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Situácia žien so zdravotným postihnutím v Európskej únii
PDF 228kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o situácii žien so zdravotným postihnutím v Európskej únii (2006/2277(INI))
P6_TA(2007)0160A6-0075/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006,

–   so zreteľom na Manifest európskych žien so zdravotným postihnutím prijatý Európskym fórom pre osoby so zdravotným postihnutím 22. februára 1997,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1),

–   so zreteľom na Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007),

–   so zreteľom na článok 13 Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané "Rovnaké príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím – Európsky akčný plán" (KOM(2003)0650),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0075/2007),

A.   keďže Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len "dohovor") uznáva, že ženy a dievčatá s postihnutím sú vo svojich rodinách, ako aj vo vonkajšom svete často vystavené vyššiemu riziku násilia, narušenia fyzickej integrity, zneužívaniu, opusteniu alebo nedostatočnej starostlivosti, zlému zaobchádzaniu alebo využívaniu,

B.   keďže dohovor zdôrazňuje aj potrebu začlenenia rodového hľadiska do každého úsilia o presadzovanie riadneho užívania ľudských práv a základných slobôd osobami so zdravotným postihnutím,

C.   keďže dohovor uznáva právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú vo veku vhodnom na vstup do manželstva, uzatvoriť manželstvo a založiť si rodinu,

D.   keďže takmer 80 % žien so zdravotným postihnutím je obeťou psychického a fyzického násilia a keďže riziko sexuálneho násilia je u nich väčšie ako u ostatných žien; uvedomujúc si, že násilie nie je len častým javom v živote žien so zdravotným postihnutím, ale niekedy je aj príčinou ich zdravotného postihnutia,

E.   keďže osoby so zdravotným postihnutím predstavujú rozmanitú skupinu obyvateľstva a činnosti navrhnuté na ich podporu musia zohľadňovať túto rozmanitosť a skutočnosť, že niektoré skupiny, akými sú napríklad ženy so zdravotným postihnutím, čelia dodatočným ťažkostiam a viacnásobnej diskriminácii,

F.   keďže podľa výskumu uskutočneného v členských štátoch sú to najmä matky detí so zdravotným postihnutím, ktoré podnikajú kroky (zdravotné, vzdelávacie, administratívne atď.) zamerané na získanie informácií o zdravotnom postihnutí svojho dieťaťa a vyhľadanie najlepších riešení, ako sa s ním vyrovnať,

G.   keďže zodpovednosť za zdravotne postihnuté a závislé osoby berú na seba zvyčajne ženy a to v určitých prípadoch pri absencii zariadení starostlivosti znamená, že musia opustiť trh práce,

H.   keďže inštitúcie EÚ, ako aj ústredné a regionálne orgány členských štátov musia uskutočňovať akcie zamerané na to, aby sa rovnosť medzi osobami stala skutočnou a efektívnou, a keďže Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) by na to mal slúžiť ako katalyzátor,

I.   keďže ženy so zdravotným postihnutím sú obeťami viacnásobnej diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy a zdravotného postihnutia a podstupujú väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia,

J.   keďže rovnosť pri zaobchádzaní so ženami so zdravotným postihnutím a matkami detí so zdravotným postihnutím patrí medzi základné ľudské práva a predstavuje morálny záväzok,

1.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili odstránenie existujúcich bariér a prekážok vrátane architektonických bariér v záujme zrovnoprávnenia účasti zdravotne postihnutých žien a dievčat na rodinnom, politickom, kultúrnom, sociálnom a profesijnom živote, predovšetkým lepším vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva o boji proti diskriminácii a taktiež o rodovej rovnosti, ako aj väčším využívaním možností, ktoré ponúkajú príslušné programy Spoločenstva a Európsky sociálny fond;

2.   vyzýva členské štáty, aby vo všetkých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politikách, najmä v tých, ktoré sa týkajú územného plánovania, vzdelávania, zamestnania, bývania, dopravy, zdravotných a sociálnych služieb, plne zohľadnili potreby osôb so zdravotným postihnutím a osobitné potreby žien;

3.   žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali a vykonali nevyhnutné opatrenia na pomoc ženám so zdravotným postihnutím, aby mohli postupovať v oblastiach spoločenského, kultúrneho, politického a profesionálneho života, v ktorom sú zatiaľ príliš málo zastúpené;

4.   vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány, aby pomocou primeraných prostriedkov presadzovali a financovali inovatívne politiky a služby, ktoré budú riešiť rodovú príslušnosť a zdravotné postihnutie, najmä pokiaľ ide o osobnú pomoc, mobilitu, zdravie, vzdelávanie, odborné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, zamestnanie, nezávislý život a sociálne zabezpečenie;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli do praxe účinné právne predpisy a politiky zamerané na ženy a deti, ktoré zabezpečia, že prípady vykorisťovania, násilia a pohlavného zneužívania osôb so zdravotným postihnutím v mieste bydliska a mimo neho budú odhalené, prešetrené a v prípade potreby trestne stíhané; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa venovala osobitná pozornosť najmä ženám so zdravotným postihnutím, ktorým ich zdravotné postihnutie bráni konať vo svojom mene, a aby sa vypracovali preventívne opatrenia s cieľom predísť akýmkoľvek rozdielom, pokiaľ ide o právo žien na zachovanie osobnej integrity a sexualitu, bez ohľadu na to, či trpia alebo netrpia zdravotným postihnutím;

6.   je šokovaný skutočnosťou, že u žien so zdravotným postihnutím je trikrát väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami násilia, ako u žien bez zdravotného postihnutia, a preto vyzýva k tomu, aby sa program Daphne použil aj na boj proti takémuto typu násilia;

7.   poukazuje na to, že je dôležité aktívne bojovať proti vylúčeniu ľudí so zdravotným postihnutím už od detstva;

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili pilotné projekty a overené postupy pre integračné zariadenia od materských škôl, škôl a odbornej prípravy až po profesionálny život;

9.   zdôrazňuje, že EÚ by mala podniknúť všetky možné kroky vrátane legislatívnych opatrení s cieľom zmodernizovania systému pomoci EÚ a zvýšiť finančné prostriedky určené ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím;

10.   vyzýva členské štáty, aby riešili nedostatok primeranej zdravotnej starostlivosti pre ženy so zdravotným postihnutím zabezpečením odborného zdravotného personálu a príslušnej infraštruktúry;

11.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi preskúmala konkrétne zdravotné problémy a problémy zdravotnej starostlivosti týkajúce sa žien so zdravotným postihnutím so zameraním na prevenciu a informácie;

12.   domnieva sa, že existuje vzťah medzi postihnutím a nižšou dosiahnutou úrovňou vzdelania, čo má neskôr vplyv na mieru pracovnej aktivity;

13.   vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že ženy so zdravotným postihnutím dosahujú jednu z najnižších vzdelanostných úrovní a preto majú vážne ťažkosti pri získaní prístupu na trh práce, zotrvaní na ňom a pri kariérnom postupe; zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaké možnosti študovať a právo prístupu na trh práce v záujme získania samostatnosti; domnieva sa, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím by mali byť podporované v snahe o získanie vzdelania a zamestnania na základe svojich možností a záujmov, nie na základe svojich nedostatkov;

14.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali presadzovanie zásady všeobecného prístupu k životnému priestoru, tovaru a službám s cieľom umožniť ženám so zdravotným postihnutím získať čo najviac samostatnosti;

15.   žiada Komisiu a členské štáty, aby s ohľadom na skutočnosť, že v mnohých situáciách sú informačné a telekomunikačné technológie základným nástrojom integrácie osôb so zdravotným postihnutím; prijali príslušné opatrenia na odstránenie rozdielov v miere digitalizácie na základe rodového rozmeru s cieľom umožniť ženám so zdravotným postihnutím prístup k informačným a telekomunikačným technológiám a ich využívanie za rovnakých podmienok ako muži;

16.   domnieva sa, že s cieľom zlepšiť prístup na trh práce pre osoby so zdravotným postihnutím a umožniť im stať sa aktívnejšími a rozvíjať svoje schopnosti by sa mali využiť všetky možné motivačné opatrenia vrátane daňového zvýhodnenia, aby to podporilo ochotu zamestnávateľov zamestnať osoby so zdravotným postihnutím a prispôsobiť pracovný čas potrebám rodičov, ktorí vychovávajú deti so zdravotným postihnutím;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri svojom úsilí zvýšiť zamestnanosť žien so zdravotným postihnutím zabránili diskriminácii zo strany zamestnávateľov pri prijímaní žien so zdravotným postihnutím;

18.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v otázke zdravotného postihnutia zaviedol koncept flexibility ako uznanie skutočnosti, že každá postihnutá osoba má rozdielne potreby, s cieľom zabezpečiť, aby v spoločenstve občanov založenom na rozmanitosti bolo možné prispôsobiť pomoc každej jednotlivej situácii;

19.   domnieva sa, že vytvorené opatrenia by mali byť zamerané na väčšiu integráciu;

20.   zdôrazňuje, že sú to práve ženy, kto sa vo väčšine prípadov stará o ľudí so zdravotným postihnutím, a preto považuje za nevyhnutné vypracovať opatrenia na zvýšenie sociálneho povedomia s cieľom zaistiť, aby sa do tejto práce zapojili aj muži;

21.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili preniesť zodpovednosť za starostlivosť a účasť osôb so zdravotným postihnutím na spoločnosť ako celok, nielen na rodiny týchto osôb, a aby pri vytváraní politík zohľadnili osobitnú obetavosť žien, ktoré zodpovedajú za osoby so zdravotným postihnutím, a situáciu tých osôb, väčšinou príbuzných, ktoré preberajú zodpovednosť za osoby so zdravotným postihnutím; považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že túto prácu vykonávajú prevažne ženy, ktorých sa z tohto dôvodu zvlášť dotýkajú reštriktívne opatrenia vo verejných opatrovateľských službách, a to ako platených opatrovateliek či ako príbuzných;

22.   žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na podporu úsilia rodín a organizácií, ktoré poskytujú pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a ich príbuzným;

23.   považuje za potrebné, aby sa prijali rôzne podporné opatrenia, aby ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny mohli viesť normálny život za rovnakých podmienok, ako ľudia bez zdravotného postihnutia a ich rodiny, ako aj podporné opatrenia pre tých (väčšinou príbuzných), ktorí preberajú hmotnú a sociálnu zodpovednosť za osoby so zdravotným postihnutím, často im venujú všetok svoj čas a dostávajú sa tak do izolácie, a to vo veľkom počte prípadov vyžaduje podporu na viacerých úrovniach; poukazuje na to, že v súčasnosti ide väčšinou o ženy v platenej či neplatenej pozícii; domnieva sa, že tento druh zodpovednosti sa netýka výhradne jedného pohlavia a že je potrebné aktívne bojovať proti názoru, ktorý presadzuje prenesenie zodpovednosti na ženy;

24.   navrhuje, aby členské štáty zosúladili na miestnej úrovni pravidlá, ktorými sa riadi parkovanie osôb so zdravotným postihnutím, a zvážili zníženie cestovného pre tých, ktorí osoby so zdravotným postihnutím sprevádzajú;

25.   uznáva, že jedným z hlavných cieľov, na ktorý by sa EÚ mala zamerať, je zlepšenie kvality života osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín a ich úplné začlenenie do spoločnosti;

26.   zdôrazňuje potrebu zviditeľniť a zlepšiť obraz o ženách so zdravotným postihnutím v médiách, ktoré budú širokú verejnosť viac informovať o ich každodennom živote a poskytnú im väčšie príležitosti, aby sa vyjadrili a mali účasť na spoločenskom a politickom živote;

27.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty uznali základné právo žien so zdravotným postihnutím na vlastnú sexualitu a právo založiť si rodinu;

28.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli do praxe právne predpisy, ktoré zabezpečia nezávislý život ženám a mužom so zdravotným postihnutím a uznajú, že je to ich základné právo, ktoré sa musí dodržiavať;

29.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že deti, mladí ľudia a dospelí so zdravotným postihnutím majú potrebné podmienky na nezávislosť a sebaurčenie a pritom venovali osobitnú pozornosť otázkam rovnosti;

30.   uznáva, že ženy s postihnutím sa stretávajú s diskrimináciou v prístupe dokonca aj v súvislosti s jestvujúcimi službami pre nezávislý život a zdravotnými službami;

31.   poukazuje na úlohu, ktorú zohráva výchova detí oboch pohlaví pri budovaní budúcej spoločnosti a zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť úsilie zamerané na zabezpečenie toho, že zdravotné postihnutie nebude prekážkou pre ich účasť v spoločnosti na základe rovnakých príležitostí a práv, aby sa vytvorila atmosféra spolupráce a integrácie, zvýšenia informovanosti o zdravotnom postihnutí na školách, čo je pre uskutočnenie tejto myšlienky nevyhnutným nástrojom;

32.   zdôrazňuje dôležitú úlohu mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ženami so zdravotným postihnutím a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ich podporovali;

33.   zdôrazňuje potrebu zozbierať aktuálne údaje v oblasti zdravotného postihnutia rozdelené podľa pohlavia a uskutočniť výskum s využitím rodových ukazovateľov s cieľom zistiť skutočnú situáciu žien a dievčat so zdravotným postihnutím;

34.   zdôrazňuje potrebu zabezpečiť starostlivosť v oblasti reprodukčného zdravia žien so zdravotným postihnutím venovaním pozornosti hľadiskám, akými sú plánované rodičovstvo, zdravotné služby a informácie o materstve, aby dokázali vytvoriť vzťahy, ktoré sú rovnocenné, zodpovedné a uspokojivé;

35.   zastáva názor, že politika EÚ by mala viac podnecovať organizácie zamestnávateľov, odborové zväzy a mimovládne organizácie k vypracovaniu účinnejších spôsobov pomoci osobám so zdravotným postihnutím;

36.   vyzýva Komisiu, aby uľahčila vytvorenie takej siete pre ženy so zdravotným postihnutím v rámci celej EÚ a v kandidátskych krajinách, ktorá umožní výmenu najlepších postupov, budovanie kapacít a posilnenie postavenia v spoločnosti;

37.   zdôrazňuje, že ženám so zdravotným postihnutím je potrebné zabezpečiť voľný prístup k novým audiovizuálnym prostriedkom;

38.   pripomína Komisii, že skutočným východiskom pre poskytovanie riešení, služieb a podpory, vytváranie politík, prideľovanie prostriedkov a meranie dosahu politík na situáciu osôb so zdravotným postihnutím je dôkladná znalosť tejto problematiky a sociálneho modelu zdravotného postihnutia zameraného na bariéry spoločnosti v protiklade s lekárskym modelom zdravotného postihnutia, ktorý sa zaoberá zdravotným postihnutím iba z lekárskeho hľadiska;

39.   pripomína členským štátom zásadný význam ich spolupráce pri podporovaní a zlepšovaní situácie žien a dievčat trpiacich akýmkoľvek druhom zdravotného postihnutia;

40.   vyzýva členské štáty, aby podporili občianske iniciatívy zamerané na podporu osôb so zdravotným postihnutím;

41.   pripomína dôležitú úlohu sociálnych partnerov, podnikov a občianskej spoločnosti a najmä organizácií žien a rodičov s deťmi so zdravotným postihnutím pri podpore a presadzovaní rovnosti príležitostí, prístupu osôb so zdravotným postihnutím na trh práce a k celoživotnému vzdelávaniu s náležitým ohľadom na ich osobitné potreby;

42.   vzdáva úctu práci združení rodičov, zvyčajne vytvorených a vedených matkami detí so zdravotným postihnutím, ktoré prostredníctvom svojich organizácií a internetových stránok zhromažďujú informácie (o špecializovaných zdravotných centrách, predpisoch v oblasti školskej dochádzky, sociálnom zabezpečení atď.), čím pomáhajú ostatným rodičom a zvyšujú povedomie verejných orgánov;

43.   vyzýva členské štáty, aby informovali Európsky parlament a Komisiu o situácii žien a dievčat so zdravotným postihnutím, podobne ako informujú v správach pre ich krajinu, a o opatreniach, ktoré prijali na splnenie Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám;

44.   domnieva sa, že zdravotné postihnutie treba považovať za prirodzený jav, ktorý je súčasťou každodenného života, a nie za abnormálny prvok; poukazuje na to, že vždy budú existovať občania so zdravotným postihnutím a je preto samozrejmé, že zdravotné postihnutie je neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti;

45.   je presvedčený, že je potrebné podporovať väčší rozvoj a využitie technológií a dostupných prostriedkov na odstránenie znevýhodňujúceho prostredia, ktoré nie je priateľské pre osoby so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že vývojové práce sa majú zakladať na skutočnosti, že muži a ženy majú niekedy odlišné potreby;

46.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rovnosť životných podmienok dievčat a chlapcov a žien a mužov so zdravotným postihnutím;

47.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.


Základné informácie o parite kúpnej sily (výpočet a zverejňovanie) ***I
PDF 275kWORD 82k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá poskytovania základných informácií o parite kúpnej sily, jej výpočtu a zverejňovania (KOM(2006)0135 – C6-0100/2006 –2006/0042 (COD))
P6_TA(2007)0161A6-0077/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0135)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 285 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0100/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0077/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní dňa 26. apríla 2007 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2007, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá poskytovania základných informácií o parite kúpnej sily, jej výpočtu a zverejňovania

P6_TC1-COD(2006)0042


(Keďže medzi Európskym parlamentom a Radou bola dosiahnutá dohoda, pozícia Európskeho parlamentu v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, nariadeniu (ES) č. .../2007).

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Jednotky rýchleho nasadenia na hraniciach ***I
PDF 285kWORD 79k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004, pokiaľ ide o tento mechanizmus (KOM(2006)0401 – C6-0253/2006 – 2006/0140(COD))
P6_TA(2007)0162A6-0135/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0401)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 62 ods. 2 písm. a) a článok 66 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0253/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0135/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   schvaľuje vyhlásenie uvedené v prílohe;

3.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. apríla 2007 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004, pokiaľ ide o tento mechanizmus, a ktorým sa regulujú úlohy a právomoci prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže

P6_TC1-COD(2006)0140


(Keďže medzi Európskym parlamentom a Radou bola dosiahnutá dohoda, pozícia Európskeho parlamentu v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, nariadeniu (ES) č. 863/2007).

P6_TC1-COD(2006)0140


Príloha

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú, že ak by došlo k situácii naliehavého a výnimočného tlaku na vonkajších hraniciach, ktorá by si vyžadovala zásah rýchleho pohraničného zásahového tímu a pokiaľ by na jeho uskutočnenie nebol dostatok finančných prostriedkov v rozpočte Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX), mali by byť posúdené všetky možnosti na zabezpečenie financovania. Komisia neodkladne overí, či je možné vykonať prerozdelenie finančných zdrojov. V prípade, že je potrebné rozhodnutie rozpočtového orgánu, bude Komisia iniciovať postup v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách, konkrétne článkami 23 a 24, s cieľom zabezpečiť včasné rozhodnutie oboch zložiek rozpočtového orgánu o možnostiach poskytnutia dodatočných finančných zdrojov FRONTEX-u na nasadenie rýchleho pohraničného zásahového tímu. Rozpočtový orgán sa vzhľadom na naliehavosť zaväzuje konať čo možno najrýchlejšie.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Ochrana a trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva *
PDF 359kWORD 49k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (KOM(2006)0587 – C6-0402/2006 –2006/0190 (CNS))
P6_TA(2007)0163A6-0085/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0587)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0402/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0085/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
ČLÁNOK 1 BOD 1
Článok 11 odsek 5 (nariadenie (ES) č. 2371/2002)
5.  Od 1. januára 2003 do 31. decembra 2006 sa na rybárskych plavidlách, ktoré sú staré 5 rokov a viac, môže modernizáciou na hlavnej palube zameranou na zvýšenie bezpečnosti na palube, zlepšenie pracovných podmienok, hygieny a kvality výrobkov zvýšiť tonáž plavidla za predpokladu, že takáto modernizácia nezvýši rybolovnú kapacitu. Referenčné úrovne, ako sú stanovené v súlade s týmto článkom a s článkom 12 sa podľa toho prispôsobia. Odpovedajúca kapacita sa nemusí brať do úvahy pri preukazovaní rovnováhy nových a vyradených plavidiel členskými štátmi podľa článku 13.
5.  Modernizáciou na hlavnej palube zameranou na zvýšenie bezpečnosti na palube, zlepšenie pracovných podmienok, hygieny a kvality výrobkov sa môže zvýšiť tonáž plavidla za predpokladu, že takáto modernizácia nezvýši rybolovnú kapacitu. Referenčné úrovne, ako sú stanovené v súlade s týmto článkom a s článkom 12 sa podľa toho prispôsobia. Odpovedajúca kapacita sa nemusí brať do úvahy pri preukazovaní rovnováhy nových a vyradených plavidiel členskými štátmi podľa článku 13.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
ČLÁNOK 1 BOD 1
Článok 11 odsek 6 zarážky 1 a 2 (nariadenie (ES) č. 2371/2002)
4 % priemernej ročnej tonáže zrušenej s využitím verejných prostriedkov medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2006 pre členské štáty, ktoré boli súčasťou Spoločenstva 1. januára 2003 a 4 % ročného priemeru tonáže Spoločenstva zrušenej s využitím verejných prostriedkov medzi 1. májom 2004 a 31. decembrom 2006 pre členské štáty, ktoré pristúpili do Spoločenstva 1. mája 2004 a
10 % priemernej ročnej tonáže zrušenej s využitím verejných prostriedkov medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2006 pre členské štáty, ktoré boli súčasťou Spoločenstva 1. januára 2003 a 10 % ročného priemeru tonáže Spoločenstva zrušenej s využitím verejných prostriedkov medzi 1. májom 2004 a 31. decembrom 2006 pre členské štáty, ktoré pristúpili do Spoločenstva 1. mája 2004 a
4 % tonáže zrušenej z flotily s využitím verejných prostriedkov od 1. januára 2007
10 % tonáže zrušenej z flotily s využitím verejných prostriedkov od 1. januára 2007
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
ČLÁNOK 1 BOD 2
Článok 13 odsek 1 písmeno c) pododseky1 a a 1 b (nové) (nariadenie (ES) č. 2371/2002)
Napriek tomu toto zníženie výkonu nesmie za žiadnych okolností znížiť bezpečnosť, obývateľnosť plavidla alebo efektívnosť systémov spracovania rýb.
Okrem toho a vzhľadom na to, že cieľom zníženia je zabrániť zvýšeniu kapacity rybolovu plavidiel, na ustanovenia prvého pododseku sa neprihliada, ak sa motor nahrádza s cieľom úspory energie a/alebo zlepšenia výkonnosti plavidla v iných oblastiach, než akou je kapacita rybolovu, alebo ak boli pre využitie plavidla zvolené selektívnejšie metódy rybolovu.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Rokovanie o koncesnej zmluve programu Galileo
PDF 120kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o rokovaniach o koncesnej zmluve programu Galileo
P6_TA(2007)0164B6-0155/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, týkajúceho sa uskutočnenia fázy budovania a inštalácie a fázy prevádzky európskeho programu satelitnej rádionavigácie (KOM(2004)0477), ktorý predložila Komisia a na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 6. septembra 2005(1),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú stanovy spoločného podniku Galileo uvedené v prílohe nariadenia Rady (ES) č. 876/2002 (KOM(2006)0351), ktorý predložila Komisia a na svoju pozíciu z 24. októbra 2006(2),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie(3) a návrh nariadenia Rady (KOM(2005)0190), ktorým sa toto nariadenie mení a dopĺňa, ktorý predložila Komisia a na svoju pozíciu z 12. októbra 2006(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o stave napredovania programu Galileo(5),

–   so zreteľom na závery Rady pre dopravu, telekomunikácie a energiu o stave napredovania rokovaní o koncesnej zmluve vo vzťahu ku globálnemu systému satelitnej navigácie, prijaté 22. marca 2007,

–   so zreteľom na príslušné dokumenty predložené ministrom dopravy, telekomunikácií a energetiky, ako napr. list od podpredsedu Komisie pána Barrota o stave rokovaní o koncesii a správu od súčasného predsedu Rady o nedoriešených otázkach, ktoré uviedlo konzorcium uchádzačov,

–   so zreteľom na dvojitý mandát pre podpredsedu Komisie pána Barrota, udelený Radou pre dopravu, telekomunikácie a energetiku na účely predloženia návrhov na zasadnutí Rady v júni 2007 s cieľom dosiahnuť dlhodobé verejné finančné ciele a v prípade neúspechu alternatívne scenáre na obnovu účinných rokovaní s časovým limitom s konzorciom uchádzačov,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.   opätovne vyjadruje svoju podporu programu Galileo, vrátane systému satelitných navigačných služieb EGNOS ako jeho predchodcovi, ale vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že rokovania o koncesii sa zastavili na niekoľko mesiacov a že takéto oneskorenia budú mať výrazný dosah na celkové náklady;

2.   pripomína svoje uznesenie z 28. septembra 2006, ktorým boli strany zúčastňujúce sa na rokovaniach vyzvané k tomu, aby konštruktívnym spôsobom dospeli k dohode; preto víta list podpredsedu Komisie zodpovedného za program Galileo a závery Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku z 22. marca 2007 a zdôrazňuje dôležitosť toho, aby príslušné strany vykonali rozhodnutia dosiahnuté v decembri 2005 (takzvaná Van Miertova dohoda);

3.   upozorňuje, že Európsky parlament, Rada, Komisia a poradné orgány EÚ v plnej miere podporujú jasný mandát udelený podpredsedovi Komisie zodpovednému za program Galileo k tomu, aby na zasadnutí Rady v júni 2007 predložil najmä:

   a) dôveryhodný plán uzavierania zmlúv v čo najkratšom čase,
   b) možné riešenia, pokiaľ ide o splnenie dlhodobých finančných povinností,
   c) scenár pre najskoršie možné poskytovanie služieb satelitnej navigácie EGNOS,
   d) alternatívne scenáre realizácie programu, najmä čo sa týka nákladov, rizika a ekonomickej dostupnosti;

4.   vyzýva Komisiu, aby urýchlila legislatívny postup týkajúci sa regulovaného trhu na základe jej Zelenej knihy o aplikáciách satelitnej navigácie s cieľom zabezpečiť dôveryhodný podnikateľský plán;

5.   vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou vesmírnou agentúrou pripravila návrh schopný vyriešiť problém lepšieho verejného spravovania tým, že určí jasnú politickú zodpovednosť a vedenie zo strany Komisie;

6.   vyzýva Komisiu, vzhľadom na komunitárnu povahu projektu, aby rešpektovala rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou(6), najmä jej odsek 19 o vonkajších vzťahoch a tak zabezpečila, že Európsky parlament bude plne informovaný o uplatňovaní rozhodnutia Rady oprávňujúcom Komisiu na to, aby rokovala s tretími krajinami na účely uzavretia dohôd o ich pridruženom členstve na účasť v orgáne dohľadu nad programom Galileo;

7.   vyzýva Komisiu, aby mu predložila správu o pokroku do polovice júla 2007 a ďalšiu v primeranom predstihu pred tým, ako rokovania dosiahnu bod, v ktorom sa sprístupní revidovaný návrh pozmeneného právneho základu pre financovanie programu Galileo;

8.   vyzýva Radu, aby zabezpečila, že akékoľvek ďalšie omeškania v tomto projekte budú minimálne;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú.v. EÚ C 193 E, 17. 8. 2006, s. 61.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0423.
(3) Ú. v. EÚ L 246, 20. 7. 2004, s. 1.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0401.
(5)5 Prijaté texty, P6_TA(2006)0385.
(6) Pozri prílohu rozhodnutia Európskeho parlamentu z 26. mája 2005 (Ú. v. EÚ C 117 E, 18.5.2006, s. 125).


Výročná správa o ľudských právach vo svete v roku 2006 a politika EÚ v oblasti ľudských práv
PDF 602kWORD 252k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2006 a politike EÚ v oblasti ľudských práv (2007/2020(INI))
P6_TA(2007)0165A6-0128/2007

Európsky Parlament,

–   so zreteľom na ôsmu výročnú správu EÚ o ľudských právach (2006)(1),

–   so zreteľom na články 3, 6, 11, 13 a 19 Zmluvy o Európskej únii a články 177 a 300 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv(2),

–   so zreteľom na Chartu OSN,

–   so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,

–   so zreteľom na nadobudnutie účinnosti Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS) 1. júla 2002 a na svoje uznesenia týkajúce sa MTS(3),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a Plán EÚ o osvedčených postupoch, normách a spôsoboch práce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie z roku 2005(4);

–   so zreteľom na protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) týkajúceho sa zrušenia trestu smrti za každých okolností,

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(5),

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT - EÚ a jej revíziu(6),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach vo svete,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o výsledku rokovaní Rady OSN pre ľudské práva a o 62. zasadnutí Komisie OSN pre ľudské práva(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o iniciatíve v prospech všeobecného moratória na trest smrti(9),

–   so zreteľom na všetky naliehavé uznesenia prijaté Európskym parlamentom o prípadoch porušenia ľudských práv princípov demokracie a právneho štátu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o siedmej a ôsmej výročnej správe Rady v súlade s operačným ustanovením 8. Kódexu správania štátov Európskej únie pri vývoze zbraní(10),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(11),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva(12)

–   so zreteľom na závery výročného fóra EÚ o ľudských právach, ktoré organizovalo fínske predsedníctvo a Komisia a konalo sa v decembri 2006 v Helsinkách,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý prijalo 13. decembra 2006 Valné zhromaždenie OSN A/RES/61/106 a ktorý stanovuje povinnosť začleniť záujmy a záležitosti ľudí so zdravotným postihnutím do opatrení týkajúcich sa ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN A/RES/61/177 20. decembra 2006 a otvorilo na podpis 6. februára 2007,

–   so zreteľom na Usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP)(13),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0128/2007),

A.   keďže výročná správa EÚ o ľudských právach za rok 2006 prijatá Radou a Komisiou, poskytuje všeobecný prehľad činností inštitúcií EÚ týkajúcich sa ľudských práv vo vnútri a mimo EÚ,

B.   keďže cieľom tohto uznesenia je preskúmať, zhodnotiť, a tam, kde je to vhodné, ponúknuť konštruktívnu kritiku činností Komisie a Rady v oblasti ľudských práv a celkovej činnosti Parlamentu, najmä upozornením na nevyriešené záležitosti v rámci týchto činností,

C.   keďže treba uznať, že existuje prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ktoré je založené na tom, že dodržiavanie ľudských práv v rámci EÚ má priamy vplyv na dôveryhodnosť a schopnosť EÚ vykonávať účinnú vonkajšiu politiku,

D.   keďže dodržiavanie ľudských práv a demokratický systém vlády spolu súvisia a keďže podpora ľudských práv by mala byť spojená s podporou a uplatňovaním demokratickej vlády,

E.   keďže úsilie sa musí vo všeobecnosti viac zamerať na dodržiavanie základných ľudských práv, osobitne politických práv pri bilaterálnych rokovaniach alebo regionálnych obchodných dohodách s významnými obchodnými partnermi,

1.   víta skutočnosť, že EÚ zohráva čoraz aktívnejšiu úlohu vo svete, čo sa týka zlepšovania ľudských práv a demokracie; domnieva sa, že nedávne rozšírenie EÚ na 27 členských štátov so 494 miliónmi obyvateľov zvýšilo dôležitosť EÚ vo svete a dalo tak väčšiu váhu jej úsiliu o podporu ľudských práv a demokracie na medzinárodnej scéne;

2.   sa domnieva, že je nutné dať vyššiu prioritu zlepšeniu schopnosti EÚ riešiť otázky týkajúce sa ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám a najmä začleneniu politiky ľudských práv do hlavných trendov európskych politík týkajúcich sa politík vo vzťahu k tretím krajinám vrátane vonkajšieho dopadu vnútorných politík EÚ;

3.   naďalej zdôrazňuje potrebu konzistentnej politiky uplatňovanej všetkými členskými štátmi EÚ v ich dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami, kde sú ľudské práva často porušované alebo kde existuje reálne riziko takéhoto porušovania a vyzýva členské štáty, aby svoje dvojstranné kontakty s týmito krajinami uskutočňovali v súlade s politikou EÚ, najmä čo sa týka aktívneho úsilia zaručiť dodržiavanie ľudských práv;

4.   domnieva sa, že prioritou dôslednej európske zahraničnej politiky musí byť podpora demokracie, pretože demokratická spoločnosť je základom dodržiavania ľudských práv;

5.   domnieva sa, že pokrok dosiahnutý pri zakladaní Agentúry Európskej únie pre základné práva predstavuje prvý krok v odozve na výzvu Európskeho parlamentu vytvoriť ucelený rámec pravidiel a inštitúcií, ktorých cieľom je urobiť z Charty základných práv záväzný nástroj a zaručiť dodržiavanie systému stanoveného v EDĽP, zdôrazňuje skutočnosť, že mandát agentúry pokrýva i tie krajiny, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o stabilizácii a pridružení; domnieva sa, že agentúre by sa mala v  budúcnosti zveriť i právomoc aby pomáhala EÚ pri vykonávaní vonkajších politík EÚ, ak tieto vyžadujú hodnotenie dodržiavania ľudských práv;

Výročná správa EÚ o ľudských právach vo svete v roku 2006 (vypracovaná Radou a Komisiou)

6.   zdôrazňuje dôležitosť Výročnej správy EÚ o ľudských právach pri analyzovaní a vyhodnocovaní politiky EÚ v oblasti ľudských práv, najmä so zreteľom na zviditeľňovanie otázky ľudských práv vo všeobecnosti;

7.   víta verejnú prezentáciu správy Rady a Komisie za rok 2006 na plenárnej schôdzi v decembri 2006 súbežne s udelením výročnej Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Európskym parlamentom pánovi Alexandrovi Milinkevičovi; domnieva sa, že zavedením tohto zvyku sa decembrová plenárna schôdza Európskeho parlamentu stala výročným oporným bodom pre činnosti EÚ v oblasti ľudských práv;

8.   cení si množstvo aktivít, ktoré EÚ podniká v rôznych častiach sveta v oblasti ľudských práv, no opakuje svoju výzvu k väčšiemu zhodnoteniu využívania nástrojov a iniciatív EÚ v tretích krajinách; víta vyhodnotenia spomenuté v správe Rady a Komisie; domnieva sa, že by sa mal vyvinúť mechanizmus, ktorý by poslancom umožnil prijímať vyhodnotenia z konkrétnych tematických oblastí, ako sú jednotlivé krajiny, skupiny krajín a geografické oblasti, ale predovšetkým také, ktoré sa týkajú konkrétnych problémových oblastí v otázke ľudských práv a domnieva sa, že takýto mechanizmus by mal Parlamentu umožniť prediskutovať výsledok týchto vyhodnotení v najvhodnejšom rámci;

9.   vyzdvihuje dôležitosť nepretržitého úsilia o začlenenie otázky ľudských práv a demokracie do hlavných trendov a o spojitosť a dôslednosť politík a opatrení Rady, Komisie, Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

10.   považuje za pozitívny vývoj, že sa táto správa usiluje spravodlivo posudzovať činnosť Európskeho parlamentu, no opakuje svoju žiadosť uvedenú v uznesení Európskeho parlamentu o ľudských právach z roku 2006, aby budúce predsedníctva vo výročných správach EÚ informovali o tom, ako zohľadnili Rada a Komisia uznesenia Európskeho parlamentu – vrátane naliehavých uznesení o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu; berie s uspokojením na vedomie vývoj uvedený v odseku 13 nižšie;

11.   opakuje, že v budúcich výročných správach o ľudských právach by Rada a Komisia mali analyzovať aj spôsob, akým sa ľudské práva prejavujú v iných politikách EÚ, ako sú rôzne konkrétne aspekty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj politiky v oblasti rozvoja, obchodu a prisťahovalectva a iné relevantné politiky týkajúce sa vonkajších vzťahov EÚ, a to najmä v rámci pracovných skupín Rady a v rámci osobitných mechanizmov vytvorených v dohodách o spolupráci; domnieva sa, že by sa mali zaoberať i otázkami spojenými s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva;

12.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v kontexte svojej výročnej správy zvážili postoj, ku ktorému pristúpili vlády niektorých členských štátov a niektoré medzinárodné mimovládne organizácie (MVO) a aby každý rok v kontexte výročnej správy zostavili súhrnný zoznam krajín, ktoré s ohľadom na dodržiavanie ľudských práv vzbudzujú obavy;

13.   chápe, že najmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv, aktivity EÚ ako napr. demarše tretím krajinám musia byť dôverné; verí však, že zoznam týchto aktivít by mal byť zahrnutý vo výročnej správe, no zároveň by mal pri plnom stupni dôvernosti poskytovať priestor pre dvojstranné diplomatické kontakty s vládami;

14.   víta vyššiu mieru konzultácie s Európskym parlamentom a kroky podniknuté smerom k vytvoreniu takej výročnej správy EÚ, ktorá predstavuje názory Rady, Komisie i Európskeho parlamentu s ohľadom na skutočnosť, že Európsky parlament musí naďalej podávať vlastnú správu o tejto záležitosti; domnieva sa, že v budúcnosti by otvorená diskusia v štádiu prípravy správy vo výbore dala Európskemu parlamentu príležitosť zlepšiť presnosť a obsah správy;

Činnosť Rady a Komisie v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach

15.   oceňuje vynikajúcu prácu odstupujúceho osobného zástupcu generálneho tajomníka/Vysokého predstaviteľa pre ľudské práva v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) pána Michaela Matthiessena za rok 2006; bude podporovať novovymenovanú osobnú zástupkyňu pani Riinu Kionku v jej úsilí o zvýšenie viditeľnosti a posilnenie úlohy EÚ na medzinárodných fórach o ľudských právach; očakáva, že jej prácu vždy plne podporia zástupcovia všetkých členských štátov;

16.   sa domnieva, že schopnosť EÚ predchádzať krízovým situáciám, reagovať na ne a riadiť ich je v súčasnosti nedostatočná; odporúča zavedenie novej infraštruktúry na prevenciu a riadenie civilných konfliktov, ktorá vyžaduje aktívne/preventívne opatrenia, zabezpečenie vhodného civilného systému včasného varovania, zavedenie možnosti plánovania pre nepredvídateľné udalosti, školenie pracovníkov špecializovaných na riadenie misií v rámci medzinárodných konfliktov a väčšiu koncentráciu na podporovanie spoločností, ktoré sú štrukturálne schopné žiť v mieri; zdôrazňuje, že je dôležité starostlivo zvážiť otázku ľudských práv v súvislosti s plánovaním preventívnych opatrení a opatrení pre riadenie konfliktov vo vzťahu ku každej krízovej situácii, ktorej sa EÚ zúčastňuje;

17.   požaduje od Komisie, aby podnietila členské štáty EÚ, aby podpísali a ratifikovali všetky kľúčové dohovory OSN a Rady Európy o ľudských právach a ich opčné protokoly; upozorňuje členské štáty EÚ predovšetkým na potrebu ratifikovať Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990 a nedávno prijatý Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím;

18.   cení si aktívnu účasť EÚ a jej členských štátov v oblasti ľudských práv a demokracie na množstve medzinárodných fór v roku 2006 vrátane novozaloženej Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), Valného zhromaždenia OSN, ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy;

19.   víta zámer Rady posilniť vzťah medzi EÚ a Radou Európy; vyzýva Radu a Komisiu, aby s týmto cieľom vzali do úvahy odporúčania stanovené v Junckerovej správe z 11. apríla 2006 s názvom "Rada Európy – Európska únia: výhradná ambícia pre Európsky kontinent";

20.   tvrdí, že nová UNHRC má potenciál rozvinúť sa do hodnotného rámca pre viacstranné úsilie EÚ v oblasti ľudských práv a uznáva, že UNHRC v prvom roku svojej existencie vytvorila ambiciózny pracovný program, ktorý zahŕňa prehľad a udržiavanie systému osobitných postupov, stanovenie a vypracovanie univerzálneho periodického prehľadu, ktorého predmetom budú všetky štáty, definíciu jej pracovných metód a podporu a ochranu ľudských práv, najmä tam, kde boli tieto práva porušené alebo sú ohrozené; vyjadruje však obavy, že sa počas prvého roka svojej existencie z hľadiska riešenia krízových situácií ohľadom ľudských práv vo svete UNHRC ukázala ako neúčinná, pretože mnoho štátov využíva UNHRC ako fórum pre politický tlak namiesto snahy o lepšie dodržiavanie ľudských práv; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty EÚ, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu v UNHRC v rámci spoločenstva demokracií s cieľom posilniť a prehĺbiť demokratické pravidlá a ich uplatňovanie na celom svete;

21.   vyzýva ministrov zahraničných vecí a predsedníctva EÚ, aby využívali svoje vedúce politické postavenie na úsilie o riešenie problémov, s ktorými sa UNHRC stretáva; potvrdzuje potrebu jasnej politickej agendy založenej na faktoch, pokiaľ ide o činnosť členských štátov v rámci UNHRC; zdôrazňuje, že sa UNHRC nesmie stať politickým fórom pre konflikty medzi rôznymi geografickými a ideologickými zoskupeniami vo svete, a preto vyzýva ministrov zahraničných vecí a predsedníctva EÚ, aby sa v rámci UNHRC usilovali o vytvorenie konsenzu v prospech väčšieho začlenenia časti medzinárodného spoločenstva a prispeli k vyriešeniu vážneho zneužívania ľudských práv a humanitárnych činností;

22.   opakuje svoju výzvu na dosiahnutie širšej dohody v oblasti ľudských práv medzi stranami konfliktu na Srí Lanke a zvýšenia jej účinnosti prostredníctvom účinnej, nezávislej medzinárodnej pozorovacej misie, ktorá má voľný prístup do oblastí kontrolovaných vládou i Tigrami oslobodenia tamilského Ílamu, ako to odporúča osobitný spravodajca OSN pre protizákonné, skrátené a svojvoľné popravy Philip Alston; domnieva sa, že EÚ by ako spolupredseda Tokijskej konferencie darcov mala prevziať vedenie v hľadaní konsenzu o návrhoch predložených v tejto súvislosti UNHRC;

23.   nazdáva sa, že je potrebné, aby EÚ účinnejšie využívala svoj vplyv pri podpore dôležitých otázok v agende UNHRC a lepšie nastavila svoju lobovaciu činnosť a aktívnu pomoc;

24.   pripomína Rade už spomenuté uznesenie zo 16. marca 2006, ktoré uvítalo založenie UNHRC a vyzvalo EÚ, aby zohrala priekopnícku úlohu v tejto inštitúcii; v tejto súvislosti víta vytvorenie mechanizmu zameraného na konanie osobitných schôdzí v reakcii na naliehavé krízy a porušovanie ľudských práv; cíti však znepokojenie vzhľadom na už aj tak vysoký stupeň spolitizovania špeciálnych zasadnutí UNHRC; vyzýva, aby sa zachovali osobitné postupy a chránila ich nezávislosť; víta vytvorenie univerzálneho mechanizmu pravidelnej kontroly a v tejto súvislosti volá po vyhodnotení založenom na plnení odporúčaní nezávislých mechanizmov OSN; v rovnakom duchu podporuje zapojenie nezávislej občianskej spoločnosti do všetkých etáp tohto procesu; zároveň uznáva, že možnosť, aby sa obete porušovania ľudských práv zúčastnili interaktívneho dialógu s medzinárodným spoločenstvom je veľmi hodnotná, najmä pre tých, ktorí svoje stanovisko nemôžu vyjadriť vo vlastnej krajine; vyzýva štáty EÚ, ktoré sú členovia UNHRC, aby podali vysvetlenie svojho hlasovania o každej rezolúcii;

25.   vyzdvihuje pozitívnu úlohu, ktorú môže zohrať osobitný spravodajca v rámci štruktúr UNHRC a vyzýva na trvalú podporu týchto osobitných postupov; uznáva však, že ak má byť post osobitného spravodajcu účinný, je potrebné ho riadne financovať a obsadzovať; zdôrazňuje, že treba zachovať nezávislosť spravodajcov;

26.   nalieha na členské štáty, aby pri dvojstranných rokovaniach s členmi UNHRC posunuli agendu UNHRC pozitívnym smerom; uznáva, že Európsky parlament a EÚ musia naďalej nadväzovať spojenectvá i mimo Ženevy a to najmä spojenectvá s vplyvnými štátmi; domnieva sa, že Európsky parlament by sa mal naďalej pravidelne zúčastňovať zasadnutiach UNHRC;

27.   vyjadruje svoje sklamanie zo slabého účinku rezolúcie UNHRC o Dárfúre; domnieva sa, že konflikt v Dárfúre stále viac ovplyvňuje stabilitu stredoafrického regiónu a je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; ľutuje skutočnosť, že delegácii UNHRC bolo zabránené vstúpiť do Sudánu tým, že jej úrady neposkytli víza; domnieva sa, že okamžité zastavenie šírenia násilia a ochrana obyvateľov Dárfúru musia ostať najvyššou prioritou medzinárodného spoločenstva; zároveň uznáva, že dlhodobú bezpečnosť nemožno zaručiť bez politického riešenia sporov v regióne; vyzýva Radu aj Komisiu, aby sa v rámci UNHRC usilovali o zriadenie komplexnej mierovej stratégie, ktorá by zahŕňala všetky strany; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby účinne využili svoj vplyv na úrovni UNHRC a pre UNHRC aby prijali vhodné opatrenia na zastavenie humanitárnej katastrofy v Dárfúre pridržiavajúc sa správy špeciálnej misie UNHRC;

28.   vyjadruje svoje znepokojenie nad ťažkosťami, ktoré mali členské štáty EÚ pri dosahovaní dohody s Organizáciou islamskej konferencie o niekoľkých rezolúciách UNHRC; domnieva sa, že nedoriešený izraelsko-palestínsky konflikt je naďalej kameňom úrazu pozitívnej spolupráce;

29.   vyjadruje znepokojenie nad tým, aký dopad bude mať na bežných Palestínčanov rozhodnutie EÚ pozastaviť poskytovanie pomoci prostredníctvom palestínskej samosprávy ako dôsledok skutočnosti, že táto samospráva nesplnila legitímne podmienky, a naliehavo žiada o rozšírenie dočasného medzinárodného mechanizmu a vyzýva Radu a Komisiu, aby pozorne monitorovali zmenu okolností a podporili zmenu pomerov, ktoré by dovolili obnovenie poskytovania pomoci prostredníctvom palestínskej samosprávy;

30.   povzbudzuje európskych členov UNHRC, aby preskúmali, ako môžu účinnejšie využívať svoj čas na rozpravu;

31.   je znepokojený tým, že napriek tomu, že pracovná skupina Rady pre ľudské práva zvýšila počet svojich stretnutí, sa vyžaduje viac času a viac zdrojov na dosiahnutie cieľov EÚ na úrovni UNHRC; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii v Ženeve;

32.   nalieha na členské štáty, aby nepodporovali na zodpovedné pozície v medzinárodných organizáciách krajín, ktoré hrubo a systematicky porušujú ľudské práva a princípy demokracie; vyzýva členské štáty, aby rokovali s vplyvnými štátmi o blokovaní voľby takýchto krajín na uvedené pozície, podporuje výzvu, aby všetky kandidátske krajiny splnili požiadavku nasledovať osobitné postupy i a iné mechanizmy vytvorené UNHRC; v tejto súvislosti opäť vyzýva členské štáty, aby vyjadrili podporu vytvoreniu kritéria členstva, ktoré by viazalo pristúpenie k UNHRC so záväzkom členského štátu vydať stále pozvanie pre mechanizmy OSN;

33.   vyzýva Radu, aby použila cielené sankcie, ktoré boli zavedené proti režimu v Bielorusku, na potrestanie osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv v iných krajinách;

34.   opakuje svoju požiadavku smerovanú na Radu, aby vysvetlila, ako je možné, že bolo Bielorusko v júni 2005 zvolené do správnej rady Medzinárodnej organizácie práce (MOP), keď sú štyri významné krajiny EÚ stálymi členmi správnej rady; žiada Radu, aby vysvetlila, aké diplomatické demarše uskutočnila pred touto voľbou a či zvažovala postaviť sa proti členstvu Bieloruska;

35.   so znepokojením konštatuje, že v októbri 2006 dospela správa skupiny expertov OSN k záveru, že konfliktné diamanty z Pobrežia slonoviny prenikli na riadny trh s diamantmi prostredníctvom Ghany, účastníka Kimberleyského procesu; vyzýva Komisiu, aby využila svoje postavenie predsedu v Kimberleyskom procese v roku 2007 na posilnenie mechanizmov navrhnutých na zastavenie toku konfliktných diamantov; odporúča, aby Komisia pracovala na dosiahnutí dohody, ktorá vyžaduje, aby všetky odvetvia obchodovania s diamantami zaviedli systémy, ktoré sledujú diamanty z baní až k maloobchodníkom, aby na mieste zaviedla zodpovedné a transparentné politiky so zárukami overenými nezávislým audítorom a zlepšila presnosť štatistík týkajúcich sa obchodovania so surovými diamantmi, aby sa mohli vypracovať efektívne analýzy dostatočne rýchle na to, aby odkryli akékoľvek obchodovanie s konfliktnými diamantmi;

36.   vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali deklaráciu z Osla z 23. februára 2007 o trieštivej munícii, ktorú podpísalo 46 krajín a ktorá má za cieľ uzavrieť do roku 2008 medzinárodnú zmluvu zakazujúcu výrobu, používanie, prepravu alebo skladovanie trieštivých bômb v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali opatrenia na úrovni EÚ, ktoré zabezpečia, že jednotlivé členské štáty budú nasledovať príklad Rakúska a Belgicka týkajúci sa zákazu trieštivých bomb a ktoré na medzinárodnej úrovni zabezpečia, že tie krajiny, ktoré ešte nepodpísali deklaráciu z Osla, tak teraz urobia;

37.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali vo svojej intenzívnej snahe o podporu univerzálnej ratifikácie Rímskeho štatútu a prijatie potrebných vykonávacích právnych predpisov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde(14) a súvisiacim akčným plánom zo 4. februára 2004; víta skutočnosť, že Čad prednedávnom ratifikoval Rímsky štatút , čím sa k 1. januáru 2007 počet zmluvných štátov zvýšil na 104; ľutuje, že Česká republika je jediným členským štátom EÚ, ktorý doteraz neratifikoval Rímsky štatút, a vyzýva ju, aby ho ratifikovala; v rovnakom duchu vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali tretie krajiny v presadzovaní mechanizmov prechodnej spravodlivosti na svojom území ako krok k zadosťučineniu pre obete hrubého porušovania ľudských práv;

38.   víta skutočnosť, že odkazy na MTS boli začlenené do viacerých nových akčných plánov európskej susedskej politiky (ktorá sa vzťahuje na Egypt, Jordánsko, Moldavsko, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Libanon a Ukrajinu) a rokuje sa o nich v kontexte ďalších nových akčných plánov ako aj dohôd o partnerstve a spolupráci s viacerými krajinami; plne podporuje skutočnosť, že Komisia prostredníctvom Európskeho nástroja (ENDĽP) pre demokraciu a ľudské práva financuje prácu Koalície pre Medzinárodný trestný súd, kampane Niet mieru bez spravodlivosti (No Peace Without Justice), Medzinárodnej federácie pre ľudské práva a zástupcov parlamentov za globálne aktivity s cieľom podporovať ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu;

39.   uznáva dôležitosť ratifikácie Rímskeho štatútu zo strany USA pre globálnu perspektívu; znova vyzýva Radu a Komisiu, aby využili všetky dostupné mechanizmy a primäli USA k podpísaniu a ratifikovaniu Rímskeho štatútu a zároveň vyjadruje zásadný nesúhlas so snahami USA v zmysle ktorých aktívne bránila iným krajinám ratifikovať štatút a súčasne navrhujú tretím krajinám uzavretie dvojstranných dohôd o vyňatí z pôsobnosti štatútu;

40.   vyzýva všetky členské štáty, aby plne spolupracovali v rámci medzinárodných mechanizmov trestného súdnictva a najmä pri odovzdaní utečencov do rúk spravodlivosti;

41.   vyzýva členské štáty, aby aktívne prispeli k medzinárodným súdnym mechanizmom zriadeným ad hoc, najmä k tým, ktoré získavajú dobrovoľné financovanie;

42.   zdôrazňuje, že vyššie uvedené prechodné súdne mechanizmy sa nikdy nesmú odchýliť od dodržiavania ľudských práv a právneho štátu, pretože sú to jediné spôsoby, ako zabezpečiť spravodlivosť pre obete a zabrániť ďalšej beztrestnosti v prípadoch najzávažnejšieho porušovania ľudských práv;

Činnosť týkajúca sa usmernení EÚ v oblasti ľudských práv

43.   váži si pokračujúce úsilie o realizáciu metód a priorít politík načrtnutých v piatich usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv ako aj vypracovanie hodnotení dopadu každého usmernenia, ktoré merajú ich účinnosť pri pôsobení na uskutočnenie zmien v tretích krajinách; je znepokojený pravidelnými správami o tom, že veľvyslanectvá členských štátov EÚ v tretích krajinách a misie EÚ poznajú usmernenia len málo alebo vôbec;

44.   žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetok jej personál, najmä personál, ktorý pracuje v oblasti rozvojovej politiky, má dostatočné znalosti o usmerneniach v oblasti ľudských práv; uznáva, že je potrebná väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o spôsob, akým sa jednotlivé usmernenia uplatňujú vrátane spätnej väzby pre jednotlivé prípady a informácie o opatreniach MVO; vyzýva k pravidelným a transparentným vyhodnoteniam vykonávania usmernení EÚ, ktorých by sa zúčastnil aj Európsky parlament, aby mu bolo umožnené zohrať aktívnu úlohu v zodpovednosti za túto oblasť;

45.   chváli odhodlanie nemeckého predsedníctva zaviesť usmernenia v oblasti práv detí; podnecuje ho k tomu, aby sa pri riešení detailov takýchto usmernení obrátilo na Európsky parlament, Komisiu a občiansku spoločnosť a v prípade potreby koordinovalo svoju činnosť s budúcim portugalským predsedníctvom, aby dokončilo zavedenie tých usmernení, ktorých cieľom by malo byť účinné odstránenie detskej práce s hlavným zameraním na vyučovanie a vzdelávanie detí ako jeden z rozvojových cieľov milénia;

46.   berie na vedomie, že usmernenia EÚ sa týkajú rôznych krajín rôznym spôsobom a že rôzne okolnosti si vyžadujú individuálne plány vykonávania usmernení;

47.   berie na vedomie zodpovednosť, ktorú nesú osobitní predstavitelia EÚ a misie EÚ v zahraničí pri presadzovaní usmernení EÚ; podporuje aktívnejší prístup pri presadzovaní usmernení na každej úrovni; poukazuje na problém s ohľadom na zdroje a personál v misiách EÚ v tretích krajinách týkajúci sa vedomostí, sledovania a vykonávania usmernení; vyzýva zastúpenia členských štátov v tretích krajinách a delegácie Komisie, aby účinnejšie koordinovali, zdieľali štruktúry a pracovníkov a vytvorili skutočné "veľvyslanectvá EÚ" na celom svete, a tým prevzali zodpovednosť v oblasti ľudských práv;

Trest smrti

48.   nalieha na predsedníctva, aby naďalej pokračovali v presadzovaní zrušenia trestu smrti a to tak, že sa prioritne zamerajú na konkrétnu skupinu krajín, kde sú vyhliadky na pozitívnu zmenu v tejto politike;

49.   nabáda predsedníctva, aby informovali o tom, na ktoré krajiny sa chcú zamerať, čo sa týka usmernení EÚ o treste smrti v rámci tzv. kampane "Krajiny na rázcestí" (Countries on the cusp), ktorá sa zameriava na štáty, ktorých politika o treste smrti je v štádiu zmien; odporúča Rade a Komisii, aby sa usilovali o získanie väčšej podpory pre kroky súčasného Valného zhromaždenia OSN na dosiahnutie všeobecného moratória na trest smrti, ktoré bude viesť k jeho úplnému zrušeniu vrátane vynášania rozsudku trestu smrti; nalieha na Radu, aby aktualizovala usmernenia, ktoré pochádzajú z roku 1998, aby bolo možné vziať do úvahy aj nové prvky a stratégie, ktoré sa odvtedy vyvinuli;

50.   navrhuje, aby sa Rada podujala na preskúmanie usmernení a že toto preskúmanie by mohlo poslúžiť EÚ v situáciách, keď chce zakročiť v jednotlivých prípadoch vyvolávajúcich osobitné znepokojenie, ktoré nespadajú do minimálnych noriem OSN stanovených v usmerneniach;

51.   vyzýva predsedníctvo, aby nabádalo tie krajiny, ktoré sa ešte zmluvne nezaviazali a neratifikovali druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, aby tak urobili, rovnako ako tie členské štáty, ktoré nepodpísali protokol č. 13 k EDĽP týkajúceho sa zrušenia trestu smrti za každých okolností(15); v tomto ohľade uznáva, že usmernenia o treste smrti by mohli byť realizované súvislejším spôsobom, keby členské štáty podpísali a ratifikovali tieto protokoly a dohovory;

52.   víta zorganizovanie tretieho ročníka Svetového kongresu proti trestu smrti v Paríži (1. – 3. februára 2007) a stotožňuje sa s jeho záverečným vyhlásením; má v úmysle pokračovať v práci kongresu a to tak, že rozvinie parlamentnú dimenziu celosvetovej kampane proti trestu smrti a prednesie túto záležitosť na svojich medziparlamentných delegáciách a účasťou na spoločných parlamentných zhromaždeniach; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili každú príležitosť a podporili vytvorenie regionálnych koalícií proti trestu smrti so zvláštnym zameraním na arabské krajiny;

53.   víta, ako dobrý príklad účinného využívania usmernení EÚ o treste smrti, koordinovanú a verejnú reakciu zastúpení EÚ v Peru na návrh Peru zaviesť trest smrti v rozpore s ústavou Peru a Americkým dohovorom o ľudských právach;

54.   s nadšením víta koordinovanú a efektívnu činnosť – na verejnej a diplomatickej úrovni – Európskeho parlamentu, Komisie, zúčastnených členských štátov a MVO zameranú na zabezpečenie suverénneho rozhodnutia pakistanského prezidenta o zmiernení rozsudku o treste smrti a konečnom prepustení Mirzu Tahira Hussaina, britského občana, ktorý osemnásť rokov čaká na vykonanie trestu smrti v Pakistane; naliehavo vyzýva EÚ, aby aj naďalej upozorňovala na jednotlivé prípady podľa usmernení proti trestu smrti a odporúča Rade a Komisii v tomto ohľade účinne využiť parlamentný rozmer, uplatnením najmä včasných a užitočných intervencií medziparlamentných delegácií;

Mučenie a iné kruté, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie

55.   víta nadobudnutie účinnosti opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT) 22. júna 2006; upozorňuje, že len 19 členských štátov EÚ zatiaľ podpísalo a len 9 členských štátov ratifikovalo tento protokol(16); nalieha na všetky členské štáty EÚ, ktoré dosiaľ nepodpísali a neratifikovali protokol OPCAT, aby tak urobili tento rok;

56.   víta vydanie Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím; žiada všetky členské štáty EÚ, aby tento dohovor urýchlene podpísali a ratifikovali;

57.   odporúča, aby EÚ naďalej poukazovala na jednotlivé prípady mučenia v zmysle usmernení o mučení rovnako, ako to robí v prípadoch trestu smrti v zmysle usmernení o treste smrti;

58.   schvaľuje rozhodnutie Rady zverejniť podmienky niektorých demarší a vidí tento krok ako pokrok smerom k väčšej transparentnosti; žiada Radu a Komisiu, aby osobitne zvážili závery a odporúčania štúdie Parlamentu o implementácii usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní;

59.   zdôrazňuje, že hoci tieto usmernenia boli prijaté ešte v roku 2001, využívanie politického dialógu, vyhlásení a demaršov vo vzťahu k skutočným prípadom mučenia bolo minimálne; nalieha na budúce predsedníctva, aby zrealizovali posúdenie, vyhodnotenie a plánovanie pokynov týkajúcich sa mučenia; vyzýva Radu, aby v budúcnosti zohľadnila odporúčania príslušnej štúdie v tejto veci, ktorú si vyžiadal jej podvýbor pre ľudské práva činný v rámci Výboru pre zahraničné veci, do procesu vyhodnocovania týchto usmernení; nabáda EÚ, aby rozšírila sféru vykonávania, a to vytvorením postupu na určenie jednotlivých prípadov vo vybraných krajinách a na zakročenie prostredníctvom demaršu;

60.   odporúča nemeckému a portugalskému predsedníctvu, aby pokračovali v sérii demaršov vtedy a tam kde je to potrebné; prízvukuje však, že len samotné demarše nestačia a že treba dôsledne a po dôkladnej analýze miestnej situácie vykonávať doplnkové aktivity, ako sú posilňovanie vzťahov s občianskymi združeniami, ktoré pracujú v oblasti mučenia a zlého zaobchádzania, hľadanie účinných spôsobov ako riešiť individuálne prípady mučenia a zlého zaobchádzania popri prípadoch, v ktorých sú angažovaní známi obhajcovia ľudských práv, či zaručenie ucelenosti a spojitosti činnosti misií EÚ oddaných boju proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu v tretích krajinách;

61.   zdôrazňuje, že pravidelná prítomnosť predsedníctva či sekretariátu Rady v dôležitých výboroch OSN, ako aj širšia spolupráca s Radou Európy a jej Výborom pre predchádzanie mučeniu môžu viesť k významnému a užitočnému prínosu materiálov do procesu rozhodovania ohľadom demaršov do niektorých krajín;

62.   nalieha na Radu a Komisiu, aby vo vzťahu ku všetkým medzinárodným partnerom EÚ pokračovali vo vydávaní demaršov v kontexte ratifikácie medzinárodných dohovorov zakazujúcich používanie mučenia a zlého zaobchádzania a rovnako v kontexte poskytovania rehabilitácie osobám, ktoré prežili mučenie; vyzýva EÚ, aby považovala boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu za jednu z najvyšších priorít svojej politiky pre oblasť ľudských práv, najmä prostredníctvom širšieho vykonávania usmernení EÚ a všetkých ostatných nástrojov EÚ ako je napr. ENDĽP a zabezpečením toho, že členské štáty EÚ sa budú vyhýbať použitiu diplomatických záruk vo vzťahoch s tretími krajinami, v ktorých existuje reálna hrozba použitia mučenia na ľuďoch alebo zlého zaobchádzania s ľuďmi;

63.   znovu potvrdzuje, že zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov je porušením ľudského práva na zachovanie osobnej integrity a vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o začlenenie takýchto činov mrzačenia do kategórie štandardnej zdravotníckej praxe;

Deti a ozbrojené konflikty

64.   víta vymenovanie pani Radhika Coomaraswamy za osobitnú splnomocnenkyňu generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty v apríli 2006, ktorej poverením je formulovať stratégie s cieľom zabezpečiť deťom postihnutým ozbrojeným konfliktom skutočnú ochranu a zabezpečiť plné vykonávanie medzinárodných štandardov a noriem na ochranu detí;

65.   víta, že Ministerstvo zahraničných vecí Francúzska a UNICEF vo februári 2007 spoločne zorganizovali konferenciu z názvom Osloboďme deti od vojny a že boli prijaté Parížske zásady a usmernenia o deťoch napojených na ozbrojené sily či skupiny, čo je dôležitý krok pri motivovaní medzinárodného spoločenstva, aby presadzovalo ochranu, zvyšovalo povedomie a zaradilo problematiku detí a ozbrojených konfliktov do centra pozornosti činnosti na vybudovanie a udržanie mieru;

66.   zdôrazňuje, že vojačky sú obzvlášť príčinou obáv, pretože sú obeťami sexuálneho vykorisťovania a po demobilizácii tiež príliš často obeťami vylúčenia zo spoločnosti, v ktorej žijú, a žiada opatrenia, ktoré budú osobitne riešiť ich problémy a pomôžu im adaptovať sa po demobilizácii a vrátiť sa do civilného života;

67.   vyzýva všetky členské štáty na ratifikáciu opčných protokolov Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

68.   poznamenáva, že veľa krajín vrátane niektorých členských štátov EÚ školí deti na účely ozbrojených konfliktov; vyzýva všetky krajiny, aby prijali kroky na zabezpečenie toho, aby sa osoby mladšie ako 18 rokov neškolili na účely ozbrojených konfliktov;

69.   víta vykonávaciu stratégiu prijatú rakúskym predsedníctvom v apríli 2006, ktorá uvádza konkrétne odporúčania krokov, a víta jej návrhy, aby bola problematika ľudských práv systematicky braná do úvahy v raných štádiách plánovania operácií Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP); chváli úsilie fínskeho predsedníctva smerom k realizácii vykonávacej stratégie; ľutuje, že politické nástroje dostupné EÚ (ako sú demarše a politické dialógy) sa od prijatia usmernení v roku 2003 nevyužívali v plnej miere;

70.   zdôrazňuje, že popri vykonávacej stratégii je dôležité nepretržite sa sústrediť najmä na usmernenia, vzhľadom na to, že usmernenia sú komplexnejšie; ľutuje, že fínske predsedníctvo sa podujalo len na veľmi málo demaršov a iných krokov súvisiacich s deťmi a ozbrojenými konfliktami; žiada EÚ, aby pri monitorovaní problematiky detí a ozbrojených konfliktov a pri podávaní príslušných správ dodržiavala vysoké štandardy, pokiaľ ide o ich kvalitu a podrobnosť; naliehavo vyzýva Komisiu a Vysokého predstaviteľa pre SZBO, aby zabezpečili úplnú informovanosť budúcich predsedníctiev o vykonávacej stratégii;

71.   žiada Komisiu a Radu, aby vypracovali zoznam otázok pre vedúcich misií, o ktoré sa môžu opierať, aby im pomohli pri pravidelnom informovaní; žiada Komisiu a Radu, aby vypracovali zoznam kritérií, na základe ktorých sa určí, či krajina je alebo nie je "prioritou" a žiada Komisiu a Radu, aby sa viac obracali na všetkých zainteresovaných a zaujímali sa o ich názory; nalieha na Komisiu a Radu, aby, tak ako sa to navrhuje v odporúčaniach vykonávacej stratégie, vypracovali dokument, ktorý bude obsahovať návrhy, ako vykonať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1612 (2005);

72.   vyzýva Komisiu, aby dôslednejšie sledovala ciele usmernení prostredníctvom zdôrazňovania ústrednej úlohy otázky detí v ozbrojených konfliktoch vo všetkých oblastiach vrátane rozvojovej spolupráce;

73.   víta výzvu na predkladanie návrhov, ktorú vydala Komisia začiatkom roka 2006 s cieľom vybrať projekty financovania boja proti obchodovaniu so ženami a deťmi a podporiť ochranu práv zraniteľných skupín v ozbrojených konfliktoch, najmä práv detí;

74.   ďalej víta koncepciu podpory EÚ pre odzbrojovanie, demobilizáciu, reintegráciu a rehabilitáciu prijatú v decembri 2006, ktorá dôrazne a systematicky odkazuje na otázku detských práv, a víta aj to, že Európske spoločenstvo prostredníctvom generálneho riaditeľstva Komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO podporuje proces revízie "zásad z Kapského mesta" o odzbrojení, demobilizácii a reintegrácii detí, na čele ktorého stojí UNICEF;

Obhajcovia ľudských práv

75.   zdôrazňuje, že plné vykonávanie usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv z roku 2004 musí dostať vysokú prioritu a že po odporúčaniach Rady prijatých v júni 2006 po prvom preskúmaní vykonávania usmernení uskutočnenej rakúskym predsedníctvom musia nasledovať konkrétne opatrenia; nabáda Radu, aby uľahčila vykonávanie adekvátnych krokov nadväzujúcich na demarše a vyhodnocovanie dopadu opatrení podniknutých jednotlivcami tým, že vytvorí ústrednú databázu demaršov EÚ;

76.   zdôrazňuje, že EÚ musí zvýšiť úroveň povedomia o existencii, účele, obsahu a praktickom uplatňovaní usmernení u všetkých činiteľov EÚ v Bruseli, hlavných mestách a na úrovni misií; uznáva, že cieľom zvyšovania povedomia vo vnútri EÚ by malo byť lepšie pochopenie práce obhajcov ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zorganizovali školenia pre regionálne oddelenia ako aj pre zamestnancov delegácií, veľvyslanectiev a konzulátov o uplatňovaní týchto usmernení, pričom obhajcovia ľudských práv by sa ich mali v počiatočných štádiách zúčastňovať, a tiež, aby zorganizovali výmeny skúseností o osvedčených postupoch ohľadom poskytovania finančnej a nefinančnej podpory obhajcom ľudských práv; domnieva sa, že myšlienka vydávania víz obhajcom ľudských práv, ktorí sa nachádzajú vo vážnom nebezpečenstve, s ktorou prišla Rada, by mala byť dôležitou prioritou;

77.   zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bola príručka vykonávania usmernení dostupná obhajcom ľudských práv v teréne; nabáda pracovnú skupinu Rady pre ľudské práva, aby šírila preklady usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv do jazykov EÚ, ktoré fungujú ako spoločný jazyk v tretích krajinách a do kľúčových neeurópskych jazykov v regionálnych kanceláriách a veľvyslanectvách či delegáciách; zdôrazňuje, že misie EÚ sa musia aktívnejšie snažiť oslovovať miestnych obhajcov ľudských práv;

78.   vyzýva Radu a Komisiu, aby systematicky vyzdvihovala situáciu obhajcov ľudských práv vo všetkých politických dialógoch vrátane dvojstranných dialógov s členskými štátmi EÚ; vyzýva Radu, aby systematicky informovala Európsky parlament o vykonávaní usmernení v praxi a aby ho plne angažovala do procesu ich vyhodnocovania; víta skutočnosť, že jednou z priorít ENDĽP je ochrana obhajcov ľudských práv, ku ktorej patrí aj zavedenie naliehavých ochranných opatrení EÚ; víta tiež iniciatívu celosvetovej kampane EÚ na podporu žien obhajkýň ľudských práv; berie na vedomie správy a odporúčania osobitnej splnomocnenkyne OSN pre obhajcov ľudských práv, pani Hina Jilani;

Usmernenia o dialógoch a priznaných konzultáciách s tretími krajinami o ľudských právach

79.   zdôrazňuje, že globálna stratégia Európskej únie na podporu ľudských práv a demokracie sa nemôže zakladať výlučne na dvojstranných a viacstranných vzťahoch medzi štátmi, ale musí v čo najväčšej miere angažovať a obsiahnuť mimovládnych aktérov vrátane poslancov, akademikov, intelektuálov, novinárov, ochrancov demokratických hodnôt, aktivistov, hlavných predstaviteľov MVO a tvorcov verejnej mienky;

80.   víta skutočnosť, že Rada vypracovala dokument obsahujúci prehľad dialógov a konzultácií týkajúcich sa ľudských práv; žiada Radu, aby vzala do úvahy iniciatívnu správu Európskeho parlamentu o vyhodnotení dialógov a konzultácií o ľudských právach s tretími krajinami; v tomto kontexte ľutuje, že vyhodnotenie Rady bolo klasifikované ako dôverné a žiada Radu, aby kladne odpovedala na výzvu vytvoriť spoločne s Európskym parlamentom systém, v rámci ktorého vybraní poslanci Európskeho parlamentu budú môcť byť informovaní o dôverných aktivitách; znova navrhuje, že takýto systém by mohol byť navrhnutý podľa vzoru systému informovania vybraných poslancov o dôverných materiáloch týkajúcich sa bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že vo všeobecnosti by sa mal dialóg o ľudských právach plánovať a viesť transparentne a zároveň sa budú hľadať vhodné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa;

81.   zdôrazňuje potrebu zásadného posilnenia a zlepšenia dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou so zmiešanými pocitmi a zdôrazňuje potrebu značne tento dialóg posilniť a zlepšiť; víta skutočnosť, že Čína sa rozhodla, že odteraz bude všetky prípady trestu smrti posudzovať najvyšší súd; zostáva však znepokojený tým, že Čína ešte stále vykonáva väčšinu popráv v rámci celého sveta; upozorňuje však, že otázka ľudských práv v Číne ešte stále vzbudzuje znepokojenie; vyzýva Radu, aby na verejných zasadnutiach po diskusiách poskytla Európskemu parlamentu podrobnejšie informácie; vyzdvihuje význam opätovného spomenutia bodov, ktoré sa riešili v predchádzajúcich dialógoch; podporuje Komisiu a Radu pri ich súčasných úvahách o tom, ako zlepšiť tieto dialógy; tvrdí, že napriek významným hospodárskym reformám naďalej pretrvávajú obavy v otázkach politických a ľudských práv v takých oblastiach, ako sú politické väzenie, nútená práca, sloboda prejavu a vierovyznania, práva náboženských a etnických menšín, tábory typu Laogai, obvinenia z údajného neoprávneného získavania orgánov; tvrdí, že týmto obavám by sa pri prípravách na olympijské hry v Pekingu malo dostávať viac pozornosti; nalieha na EÚ, aby podmienila svoje obchodné vzťahy s Čínou reformou problematiky ľudských práv a v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby pred uzavretím akejkoľvek novej rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci komplexne vyhodnotila situáciu v oblasti ľudských práv; vyzýva Radu a Komisiu, aby vzniesli otázku týkajúcu sa Tibetu a aby aktívne podporili posilnenie dialógu medzi čínskou vládou a vyslancami dalajlámu;

82.   má vážne obavy z toho, že dialóg o ľudských právach s Iránom je od roku 2004 prerušený kvôli nedostatku spolupráce zo strany Iránu; ľutuje, že, podľa Rady, nebol dosiahnutý žiaden pokrok; nalieha na Irán, aby sa opäť zapojil do dialógu a aby čerpajúc z prínosu z EÚ stanovil kritériá zamerané na skutočné zlepšenia v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala všetky činnosti, ktoré sa majú podniknúť v rámci ENDĽP s cieľom zintenzívniť kontakty a spoluprácu s iránskou občianskou spoločnosťou a aby aj naďalej podporovala demokraciu a dodržiavanie ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zhoršením situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne a upozorňuje zvlášť na zosilnenie útlaku obhajcov ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Irán pokračuje v uplatňovaní trestu smrti spôsobom, ktorým sa porušujú medzinárodné dohovory a odsudzuje najmä popravy mladistvých páchateľov; vyzýva Radu, aby pri každom styku s iránskou vládou dala najavo svoje znepokojenie zo súčasného stavu v oblasti ľudských práv v krajine a aby svoje úsilie namierila na ochranu obhajcov ľudských práv a najmä z radov žien, a v neposlednom rade, aby prinútila Irán okamžite prijať moratórium na popravy ako prvý krok k ich zrušeniu;

83.   berie na vedomie pokračovanie konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom; podporuje Radu v jej úsilí rozvinúť tieto konzultácie do otvoreného a úprimného dialógu medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach a vyzýva Európsky parlament, ako aj európske a ruské MVO, aby sa zapojili do takéhoto procesu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ sa len čiastočne podarilo priniesť politickú zmenu, pretože predkladala zložité témy ako situácia v Čečensku, beztrestnosť a nezávislosť súdnictva, zaobchádzanie s obhajcami ľudských práv, nezávislosť médií a sloboda prejavu, rešpektovanie zásad právneho štátu a ochrana ľudských práv v ozbrojených silách, ako aj iné témy; odsudzuje ruskú právnu úpravu obmedzujúcu aktivity MVO; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohí novinári a obhajcovia ľudských práv čelia neustálym hrozbám a je zdesený vraždou Anny Politkowskej; očakáva, že Rusko v budúcnosti prijme lepšie opatrenia na ochranu slobody prejavu a bezpečnosti žurnalistov a obhajcov ľudských práv; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že spolupráca s mechanizmami OSN na ochranu ľudských práv a ratifikácia všetkých príslušných dohovorov Rady Európy o ľudských právach by mali byť prioritou číslo jeden; je znepokojený obvineniami, že ruská vláda stojí za otrávením Alexandra Litvinenka, ktorý zomrel v novembri 2006 v Londýne; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa voči Michailovi Chodorkovskému, bývalému majiteľovi spoločnosti Yukos zadržanému v roku 2003, vznášajú nové obvinenia, a je tiež znepokojený tým, ako s ním vo väzbe údajne zaobchádzajú; nalieha na Komisiu a Radu, aby tieto prípady prerokovali s ruskými orgánmi na najvyššej úrovni a v novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom; nalieha na Komisiu, aby v rámci novej dohody o partnerstve a spolupráci s Ruskom okrem ustanovení o ľudských právach stanovila aj jasnejšie povinnosti a účinnejšie mechanizmy sledovania s cieľom dosiahnuť skutočné zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v tejto krajine;

84.   víta doterajšie úsilie, ktoré vynaložila Rada, Komisia a Európsky parlament v boji proti porušovaniu ľudských práv v Bielorusku; zdôrazňuje potrebu pokračovať v tejto politike s osobitným dôrazom na porušovanie slobody prejavu, práv na pokojné zhromažďovanie a združovanie, ako aj na porušovanie práv národnostných menšín; poukazuje na nevyhnutnosť podporiť politickú opozíciu, ktorá je terčom útlaku;

85.   nalieha na Komisiu a Radu, aby vytvorili podvýbory pre ľudské práva so všetkými susednými krajinami s cieľom podporovať dodržiavanie ľudských práv a demokracie, ako je tomu v prípade Maroka a Jordánska a ako sa to v súčasnosti plánuje pre Egypt, Tunisko a Libanon; znovu opakuje svoju výzvu, aby sa Európsky parlament zúčastnil na príprave týchto stretnutí a na včasné informovanie o ich výsledkoch;

86.   uznáva pokusy o začatie dialógu o ľudských právach s Uzbekistanom, ale berie na vedomie, že to nebolo možné pre neschopnosť Uzbekistanu k takémuto dialógu konštruktívne pristúpiť; zároveň zastáva názor, že začatie dialógu o ľudských právach s Uzbekistanom by nemalo viesť k zrušeniu sankcií uvalených na túto krajinu, ak sa nezaznamená pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie; a preto vyzýva Radu, aby pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia komplexne vyhodnotila situáciu týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv;

87.   vyjadruje presvedčenie, že pokrok dosiahnutý v rámci šesťstranných rozhovorov prispeje k zlepšeniu politickej klímy, v rámci ktorej sa možno znovu obnoví dialóg s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou o ľudských právach; vyzýva Komisiu a Radu, aby rázne sledovali tento cieľ počas nadväzovania kontaktov a rokovaní s KĽDR;

88.   berie na vedomie rokovania Komisie a Rady týkajúce sa pristúpenia Turecka a problémov, ktoré sa vynorili; je znepokojený obmedzeným pokrokom, ktorý sa doteraz dosiahol a potrebou viac sa zamerať na otázky ľudských práv v Turecku predovšetkým čo sa týka slobody vierovyznania pre všetky náboženské spoločenstvá a ich úplných vlastníckych práv, ochrany menšín, slobody prejavu a obáv pri dodržiavaní ľudských práv v súvislosti s obyvateľmi kurdského pôvodu na juhovýchode krajiny; odsudzuje tragickú vraždu novinára Hranta Dinka v januári 2007, ktorá je príkladom rastúceho nacionalistického cítenia v určitých častiach tureckej spoločnosti; bol povzbudený silným odsúdením vraždy v krajine, ako aj pohotovým zatknutím páchateľov; vyzýva tureckú vládu, aby zmenila článok 301 tureckého trestného zákonníka, ktorý jasne obmedzuje slobodu prejavu v médiách;

89.   žiada Radu a Komisiu, aby najmä v pokonfliktných situáciách vrátane situácií, v ktorých sa znásilňovanie žien a dievčat používalo ako vojenská zbraň a v ktorých je ešte stále rozšírené násilie páchané na ženách, považovali snahu partnerských krajín riešiť porušovanie ľudských práv v minulosti ako dôkaz aktuálneho odhodlania riešiť otázky ľudských práv;

90.   zdôrazňuje, že počas dialógov a konzultácií by mali inštitúcie EÚ predkladať všetky otázky v súvislosti s porušovaním ľudských práv a základných slobôd, ako aj v prípadoch diskriminácie, zdôrazňuje význam takýchto dialógov a konzultácií najmä ak je toto porušovanie rozšírené a/alebo systematické a uznáva, že medzinárodný tlak môže zabrániť ďalšiemu porušovaniu;

91.   vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že účasť Európskeho parlamentu na dialógu a konzultáciách o ľudských právach nie je vždy taká komplexná, ako by mala byť a vyzýva Radu a Komisiu, aby dialóg otvorili väčšej účasti poslancov Európskeho parlamentu;

Všeobecná kontrola aktivít Rady a Komisie vrátane výsledkov dvoch predsedníctiev

92.   chváli spoluprácu medzi fínskym a rakúskym predsedníctvom zameranú na zabezpečenie konzistentnosti v prístupe k otázkam ľudských práv a demokracie; očakáva, že nemecké, portugalské a slovinské predsedníctva budú v tomto procese spolupráce pokračovať;

93.   podporuje Radu a Komisiu v ich pevnom postoji voči pretrvávajúcemu porušovaniu ľudských práv a demokracie v Mjanmarsku a odhodlanie EÚ dosiahnuť splnenie prioritných cieľov, a to vybudovanie právnej, demokraticky zvolenej občianskej vlády, ktorá dodržiava ľudské práva a obnovuje normálne vzťahy s medzinárodným spoločenstvom; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby posilnili účinnosť spoločnej pozície EÚ prijatím účinnejších a cielených sankcií vo svetle skutočnosti, že situácia v Mjanmarsku sa aj naďalej zhoršuje; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa – v rámci spoločnej pozície k Mjanmarsku – proaktívnejšie angažovali smerom ku Združeniu krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a krajinách susediacich s Mjanmarskom s cieľom primäť ich k tomu, aby zodpovedne využili svoj vplyv a priniesli tak pozitívne zmeny; vyzýva UNHRC, aby sa aktívne zapojila napríklad formou zvláštneho zasadnutia týkajúceho sa tejto záležitosti; povzbudzuje Radu a Komisiu, aby naliehali na Čínu, Indiu a iné krajiny, ktoré naďalej dodávajú výzbroj a inú pomoc vojenskej junte, nech upustia od tohto konania a pripoja sa k medzinárodnému spoločenstvu v jeho úsilí nastoliť zmenu k lepšiemu v Mjanmarsku; berie na vedomie doterajšie úsilie na úrovni Bezpečnostnej rady OSN, čo sa týka rozpoznania pokračujúcej humanitárnej krízy; nalieha na Radu a Komisiu, aby sa pokúsili nájsť konsenzus s Čínou, Ruskom a Južnou Afrikou a prijať záväznú rezolúciu, ktorá zahrnie požiadavku zmysluplného trojstranného dialógu medzi Štátnou radou pre mier a rozvoj (SPDC), Národnou ligou pre demokraciu (NLD) a etnickými menšinami, ako aj požiadavku prepustenia všetkých politických väzňov na slobodu, medzi ktorými je aj Aung San Suu Kyi;

94.   vyjadruje svoje sklamanie z nedostatku akýchkoľvek pozitívnych výsledkov v snahe o prepustenie alebo zabezpečenie spravodlivého súdneho procesu pre päť bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára, ktorí boli zadržaní a odsúdení na trest smrti líbyjskym režimom za úmyselné nakazenie detí vírusom HIV na základe priznaní vynútených mučením; berie na vedomie, že napriek trvalej snahe Komisie vyriešiť túto otázku politickým dialógom a zabezpečením liečenia nakazených detí je líbyjský režim vo vzťahu k tomuto prípadu stále rovnako vzdorovitý a naďalej vydáva v médiách provokatívne vyhlásenia; v tomto svetle naliehavo žiada Komisiu, aby zrevidovala svoje politické nástroje voči Líbyi s cieľom nájsť efektívnejší spôsob, ako túto záležitosť rýchlo vyriešiť a ukončiť osem rokov agónie a do očí bijúceho porušovania ľudských práv;

95.   vyjadruje ľútosť nad tým, že Rada a Komisia neboli schopné preukázať rozhodné konanie, ktorým by presvedčili etiópsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých zvolených poslancov a ďalších politických väzňov a splnila svoje záväzky v súvislosti s ľudskými právami, demokratickými princípmi a zásadami právneho štátu; pripomína niekoľko uznesení Európskeho parlamentu o Etiópii prijatých od etiópskych volieb v roku 2005, ktorých pozorovateľom bola Európska únia, a predovšetkým najnovšie z nich, ktoré Európsky parlament prijal 16. novembra 2006(17);

96.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili senegalskú vládu a pomohli jej v príprave rýchleho a spravodlivého procesu Hissèneho Habrého, aby sa vyriešilo obvinenie z hromadného porušovania ľudských práv;

97.   uznáva významné dôsledky pokračujúcej vojny v Iraku na ľudské práva a zložitú povahu súčasnej krehkej politickej situácie; upozorňuje na správy a uznesenia, ktoré Európsky parlament prijal o Iraku, a odporúčania, ktoré obsahujú; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby neustále vyhodnocovali, ako by EÚ mohla zohrať produktívnejšiu úlohu pri nastoľovaní stability v Iraku; s absolútnym zdesením zaznamenáva dočasné prerušenie humanitárnej pomoci ECHO Iraku aj napriek katastrofálnej situácii, v ktorej sa nachádzajú trpiaci Iračania a irackí utečenci, víta však, že poskytovanie tejto pomoci bolo obnovené vo februári 2007;

98.   chváli Komisiu, že zviditeľnila problém obchodovania s ľuďmi v EÚ a naliehavo vyzýva, aby sa prijali opatrenia potrebné na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej brala na zodpovednosť krajiny, ktoré nedodržiavajú dohodnuté dohovory a smernice týkajúce sa obchodovaniu s ľuďmi, najmä smernicu Rady č. 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(18); tiež zdôrazňuje, že v boji proti obchodovaniu s ľuďmi by sa mal zaviesť prístup rešpektujúci ľudské práva pokiaľ ide o obete obchodovania; chváli rakúske predsedníctvo predovšetkým za to, že zorganizovalo niekoľko iniciatív proti obchodovaniu s ľuďmi, vrátane konferencie expertov EÚ o plnení Plánu EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá sa konala v júni 2006, a berie na vedomie závery a odporúčania vyplývajúce s tohto dvojdňového podujatia;

99.   ľutuje, že fínske predsedníctvo nezorganizovalo štvrtú schôdzu Európskej siete kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ktorá je neoceniteľným prostriedkom na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní medzinárodných zločinov na národnej úrovni; upozorňuje na záväzok usporiadať jednu schôdzu počas funkčného obdobia každého predsedníctva, ktorý obsahujú závery Rady o európskej sieti, a vyzýva na účinné vykonávanie záverov predchádzajúcich schôdzí o európskej sieti; žiada každé predsedníctvo, aby sa tento postup stal štandardným bodom jeho programu;

100.   víta oznámenie Komisie s názvom "K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa" (KOM(2006)0367); dúfa, že Komisia tým poskytne pevný základ pre účinnejšie a komplexnejšie politiky na ochranu základných práv dieťaťa; je však znepokojený narastajúcim nedostatočným dodržiavaním práv dieťaťa na medzinárodnej úrovni;

101.   vyjadruje ľútosť nad tým, že v Dárfúre pretrvávalo nekontrolované násilie a že nikto nevzal sudánsku vládu na zodpovednosť za opakované pochybenie v súvislosti s medzinárodnými požiadavkami a ochranou vlastných občanov pred násilím, a zároveň víta najnovšie obvinenia, ktoré vzniesol MTS; ľutuje, že EÚ neprijala jednostrannejšie kroky vo veci krízy v Dárfúre a že sa nepokúšala intenzívnejšie presvedčiť sudánsku vládu, aby akceptovala medzinárodné mierové sily; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť trvalý diplomatický tlak na sudánsku vládu, aby si uvedomila, že svoje slovné prísľuby musí potvrdiť komplexným a nepretržitým úsilím zameraným na zastavenie násilia v Dárfúre, a že medzinárodné spoločenstvo nebude akceptovať ďalšie nesplnenie záväzkov a zodpovednosti za ochranu vlastných občanov; naliehavo vyzýva Radu, aby schválila plán osobitných, cielených sankcií, ktoré sa podľa jasného harmonogramu uvalia na režim v Chartúme, podľa jasného časového plánu, v prípade nesplnenia požiadaviek medzinárodného spoločenstva; naliehavo žiada EÚ, aby prispela (a naliehala aj na ostatné krajiny, aby takisto prispeli) k medzinárodným mierovým silám a k presadeniu bezletovej zóny nad Dárfúrom a aby zabezpečila dostatočné materiálne zabezpečenie a pomoc Africkej únii na splnenie jej mandátu; žiada, aby sa EÚ angažovala v mierovej misii OSN v Čade so silným mandátom na ochranu civilistov; žiada členské štáty, Radu a Komisiu, aby prevzali zodpovednosť a pre ľudí v Dárfúre zabezpečili účinnú ochranu pred humanitárnou katastrofou;

102.   vyzýva na prijatie kódexu správania, ktorý má obsahovať štandardné správanie vojenského a civilného mierového a humanitárneho personálu počas misie v oblastiach ozbrojeného konfliktu a na použitie sankcií v prípade nedodržania očakávaného štandardného správania, najmä pokiaľ ide o akúkoľvek podobu rodového násilia;

103.   víta skutočnosť, že päť členských štátov vymenovalo osobitných veľvyslancov pre ľudské práva, ktorí majú vykonávať podporné činnosti, konkrétne v oblasti ľudských práv, voči tretím krajinám, a berie na vedomie pokračujúce práce v tejto oblasti; žiada iné členské štáty, aby zvážili rovnaký krok;

104.   žiada Komisiu a Radu o prehľad krajín, ktoré nevydali trvalé pozvania pre všetky osobitné mechanizmy, všetkým osobitným spravodajcom a všetkým osobitným splnomocnencom OSN;

105.   víta využívanie nového nástroja EÚ, ktorým je zoznam tzv. dôležitých väzňov/zadržiavaných osôb, voči niekoľkým jednotlivým krajinám; opakuje svoju žiadosť, aby Rada vytvorila zoznam dôležitých väzňov/zadržiavaných osôb voči každej tretej krajine, kde existujú obavy týkajúce sa dodržiavanie ľudských práv, a aby príslušný zoznam nastolila na každej schôdzi politického dialógu; žiada Komisiu, aby Európsky parlament informovala o všetkých takýchto existujúcich zoznamoch;

106.   víta skutočnosť, že Komisia a Rada v súčasnosti vytvárajú a pravidelne aktualizujú zoznamy tzv. cieľových krajín vo vzťahu ku konkrétnym otázkam, najmä zoznamy "krajín, ktoré sa držia trestu smrti", cieľových krajín čo sa týka mučenia a krajín, kde je situácia obhajcov ľudských práv mimoriadne zlá;

107.   je prekvapený, že sekretariát Rady doteraz nesplnil rozhodnutia Rady pre všeobecné záležitosti z 12. decembra 2005, ktorá prijala pravidlo, že aktualizované informačné letáky Rady o ľudských právach majú byť k dispozícii všetkým inštitúciám EÚ(19); očakáva, že aktuálnu verziu týchto informačných letákov dostane čo najskôr;

108.   víta skutočnosť, že Rada uznala prínos nedávno schváleného Medzinárodného dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na základe ktorého bude EÚ môcť ešte účinnejšie zamerať svoju pozornosť smerom von – za svoje hranice – pri podpore a ochrane práv ľudí so zdravotným postihnutím a v súvislosti s týmto novým dohovorom požaduje, aby EÚ efektívnejšie monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv, v akej sa nachádzajú osoby so zdravotným postihnutím v tretích krajinách, so zámerom podať správu o zásadných zisteniach do roku 2009 – 2010;

109.   trvá na tom, že všetky rozhovory s tretími krajinami, nástroje, dokumenty a správy v oblasti ľudských práv a demokracie vrátane výročných správ sa musia výslovne venovať otázkam diskriminácie vrátane otázok etnických menšín, náboženských slobôd a diskriminačných praktík voči menšinovým náboženstvám, a výslovne ochrane a podpore práv etnických menšín, ľudských práv žien, práv detí, práv domorodého obyvateľstva, postihnutých osôb vrátane osôb s mentálnym postihnutím, ako aj ľudí všetkých sexuálnych orientácií, pričom tam, kde je to vhodné, sa musia plne zapojiť ich organizácie, a to v rámci EÚ ako aj v tretích krajinách;

110.   zastáva názor, že aktívna politika presadzovania ľudských práv sa nemôže obmedzovať na prípady vzbudzujúce najväčší záujem verejnosti; poukazuje na to, že k závažnému porušovaniu ľudských práv dochádza na okraji verejného záujmu, v uzavretých inštitúciách pre deti, starých ľudí a chorých a vo väzeniach; poukazuje na to, že EÚ musí zaviesť expertnú kontrolu činností týchto inštitúcií;

111.   žiada Radu, aby prehodnotila postup vytvárania zoznamu teroristických skupín a aby tiež zvážila jasnú metódu odstraňovania skupín z tohto zoznamu, ak si zaslúžia byť z neho odstránené (zohľadňujúc ich postoj, históriu a prax);

112.   domnieva sa, že jasná, účinná a harmonizovaná spoločná politika kontroly vývozu zbraní, zakotvená v právne záväznom kódexe správania, môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v boji proti terorizmu, prevencii konfliktov, regionálnej stabilite a presadzovaní ľudských práv a vyzýva Predsedníctvo EÚ, Radu, Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej podporovali Zmluvu o medzinárodnom obchode so zbraňami;

113.   odsudzuje porušenie povinnosti Rady a predsedníctiev EÚ informovať Európsky parlament o hlavných líniách a základných voľbách SZBP vo vzťahu k práci Dočasného výboru Európskeho parlamentu vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, ako vyjadril v uznesení zo 14. februára 2007;

114.   zdôrazňuje, že v tejto etape, keď EÚ nemôže ponúknuť Bielorusku plnú účasť na politike susedstva, by EÚ napriek tomu mala vynaložiť všetko úsilie na to, aby našla vhodné spôsoby, ako zabrániť ďalšiemu nedemokratickému vývoju a porušovaniu ľudských práv v tejto krajine, ktorá je priamym susedom EÚ; preto vyzýva Radu a Komisiu, aby starostlivejšie sledovali situáciu v Bielorusku a zvýšili svoju podporu činnostiam občianskej spoločnosti, MVO a politickej opozícii;

Programy vonkajšej pomoci Komisie
Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP)

115.   víta skutočnosť, že Komisia a Rada súhlasili s Európskym parlamentom, na jeho nedávny nátlak, že na podporu demokracie a ľudských práv po celom svete je potrebný osobitný nástroj financovania (ENDĽP);

116.   víta konzultácie Komisie s MVO a občianskou spoločnosťou vo vzťahu k vykonávaniu nového ENDĽP; žiada úplnú transparentnosť spôsobov používania financií a výberu a hodnotenia projektov v rámci tohto nástroja;

117.   víta, že v rámci ENDĽP bolo prijaté nové opatrenie (medzi opatreniami ad hoc, ktoré boli na základe uvedeného nástroja nedávno zavedené), ktoré umožňuje bezodkladné kroky na ochranu obhajcov ľudských práv bez toho, aby bola potrebná verejná súťaž; vyzýva Komisiu, aby toto nové opatrenie uskutočnila rýchlo a účinne;

118.   berie na vedomie, že prostriedky z ENDĽP použité na misie volebných pozorovateľov EÚ v roku 2006 dosiahli 23 % celkových použitých prostriedkov ENDĽP (35 176 103 EUR) a že tieto misie sa realizovali v 13 krajinách a územiach vrátane Acehu, Fidži a Demokratickej republiky Kongo;

119.   berie na vedomie, že veľká časť (49 %) celkových finančných prostriedkov z ENDĽP pridelených v roku 2006 sa použila na veľké tematické projekty a len malá časť (24 %) na mikroprojekty realizované delegáciami EK; očakáva, že nový finančný nástroj umožní Komisii financovať tie MVO, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie vo svojich krajinách, ale ktoré verejné orgány v týchto krajinách právne neuznávajú;

120.   naďalej tvrdí, že sa musí znížiť administratívna záťaž kladená na organizácie občianskej spoločnosti ako prijímateľov prostriedkov a zvýšiť flexibilita vyplácania prostriedkov, a to tým, že sa umožní tzv. regranting, malé granty pre organizácie občianskej spoločnosti a financovanie neregistrovaných MVO;

121.   odporúča, aby Komisia vypracovala jasné usmernenia, aby mohli potenciálni prijímatelia pochopiť ciele a kvalifikačné kritériá;

Programy pomoci všeobecne

122.   víta skutočnosť, že Komisia začala presadzovať otázky spojené s dodržiavaním ľudských práv, demokratických princípov, zásad právneho štátu a dobrej správy do programovacích schôdzí a dokumentov pri príprave právneho základu pre nástroje, stratégie voči krajinám, národné orientačné programy, sektorové programy, individuálne projekty a hodnotenia; víta skutočnosť, že úradníci pripravujúci projekty alebo programy dostali usmernenia o tom, ako takéto otázky presadzovať;

123.   víta skutočnosť, že Komisia (GR EuropAid) práve uskutočňuje štúdiu o tom, ako do svojich vlastných aktivít presadiť niekoľko oblastí verejnej správy ako sú demokratizácia, podpora a ochrana ľudských práv, posilnenie zásad právneho štátu a výkonu spravodlivosti, posilnenie občianskej spoločnosti, reforma verejnej správy vrátane boja proti korupcii, decentralizácie a miestnej správy; podporuje prácu Komisie pri rozvinutí tejto štúdie do praktického nástroja, ktorý sa bude používať na presadenie otázok verejnej správy do rozvojovej spolupráce ES ako pomôcka programových manažérov v delegáciách a na úrovni ústredia a konzultantov zapojených do prípravy alebo realizácie programov ES; očakáva, že dostane túto štúdiu po jej dokončení;

124.   víta skutočnosť, že Komisia práve pripravuje profily verejnej správy všetkých krajín AKT v súvislosti s 10. programom Európskeho rozvojového fondu; žiada však väčšiu transparentnosť procesu prípravy právnych profilov, ktorý má zahŕňať skutočné a efektívne konzultácie so všetkými zúčastnenými subjektmi vrátane partnerov a organizácií občianskej spoločnosti krajín AKT; vyzýva Komisiu, aby do oddielu sociálnej správy zaradila výsledky vlády pri zabezpečovaní základných sociálnych služieb všetkým obyvateľom štátu;

125.   víta skutočnosť, že nástroj pre hospodársku spoluprácu a rozvojovú spoluprácu (ECDCI) sa rozdelil na dva tak, že rozvojové krajiny sú teraz oddelené od krajín industrializovaných(20); je však naďalej znepokojený, že teraz žiaden nástroj nepokrýva prevenciu konfliktov;

Plnenie doložiek o ľudských právach a demokracii vo vonkajších dohodách

126.   pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie zo 14. februára 2006 o budúcej politike EÚ v oblasti uplatňovania doložiek o ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ; v prvej reakcii berie na vedomie, že Komisia načrtla niekoľko opatrení na zlepšenie uplatňovania tejto doložky, ktoré postupne rozširujú záväzky v oblasti ľudských práv na viac tretích krajín; víta skutočnosť, že vedúci delegácií Komisie v tretích krajinách majú ako súčasť svojho mandátu povinnosť konkrétnejšie zdôrazňovať význam ľudských práv; je však znepokojený nedávnym návrhom Komisie v kontexte rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou vyňať Indiu z pravidla, podľa ktorého musia všetky dohody EÚ zahŕňať doložku o ľudských právach a demokracii; domnieva sa, že takéto opatrenie by bolo krokom späť a mohlo by stanoviť nepríjemný precedens pre budúce rokovania týkajúce sa obchodných dohôd; žiada preto, aby Komisia a Rada zaujali jasné stanovisko k podrobným návrhom, ktoré obsahuje vyššie uvedené uznesenie zo 14. februára 2006; zdôrazňuje najmä potrebu zaviesť mechanizmus sledovania, pravidelné hodnotenie dodržiavania záväzkov v oblasti ľudských práv a progresívny systém sankcií za neplnenie, aby sa zaistila riadna realizácia doložky o ľudských právach a demokracii obsiahnutej v dohodách, ktoré EÚ uzavrela s tretími krajinami;

127.   berie na vedomie, že Komisia plánuje navrhnúť nové opatrenia na zlepšenie vykonávania doložky o demokracii, napríklad progresívne rozširovanie výborov pre ľudské práva tak, aby zahŕňali veľký počet tretích krajín, alebo výzvu na vedenie delegácií EÚ na celom svete v rámci väčšieho dôrazu na ľudské práva; zdôrazňuje však, že je nevyhnutné, aby Komisia predložila strategický politický plán spolu s konkrétnou legislatívnou iniciatívou na komplexnú reformu doložky o demokracii, ako naznačil Parlament, pretože ide o strategický problém všeobecného prístupu Európskej únie k otázke ľudských práv;

128.   osobitne upozorňuje Radu a Komisiu na potrebu systematicky zahrnúť doložku o ľudských právach do všetkých odvetvových dohôd novej generácie, napríklad do obchodných dohôd, aby sa ďalej podporilo presadzovanie, ochrana a uplatňovanie ľudských práv v rámci cieľov uvedených dohôd;

Presadzovanie ľudských práv

129.   naďalej podporuje Radu v jej snahe presadzovať ľudské práva v celej činnosti EÚ, a to najmä zameraním sa na pravidelnú revíziu a implementáciou konkrétneho súboru usmernení EÚ v oblasti ľudských práv;

130.   poukazuje na to, že mnohé vnútorné politiky, najmä tie, ktoré sa týkajú azylových, imigračných a protiteroristických opatrení, majú veľký dosah na dodržiavanie ľudských práv v tretích krajinách; domnieva sa, že treba vynaložiť veľké úsilie na to, aby príslušné vnútorné politiky spĺňali právne predpisy pre ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysokým počtom úmrtí utečencov, ktorí sa snažia vstúpiť na územie členských štátov; požaduje viac legálnych možností na žiadanie o azyl a vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy porušovanie ľudských práv a aby zvážili právo osôb pochádzajúcich z tretích krajín na udelenie azylu v členskom štáte; upozorňuje, že podľa judikatúry stanovenej Európskym súdom pre ľudské práva nesmú európske štáty za žiadnych okolností vydávať osoby do štátov, kde im hrozí mučenie alebo kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie;

131.   víta pokračujúcu prácu Rady a Komisie na posilnenie súladu politiky EÚ v oblasti ľudských práv a iných zahraničných politík EÚ; považuje za dôležité pre realizáciu dôveryhodnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, aby sa tento súlad posilnil; schvaľuje ústrednú tému fóra EÚ o ľudských právach s názvom Uplatňovanie hľadiska ľudských práv a demokracie v politikách Európskej únie;

132.   vyzýva Komisiu, aby naďalej sledovala poskytovanie výhod GSP+ (systém všeobecných preferencií) krajinám, ktoré preukázali vážne nedostatky pri plnení ôsmich dohovorov MOP týkajúcich sa základných pracovných noriem, porušovania občianskych a politických práv alebo využívania práce väzňov; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá, kedy by sa výhody systému GSP mali odobrať z dôvodov týkajúcich sa nedodržiavania ľudských práv;

133.   bezpodmienečne odsudzuje všetky formy vykorisťovania detí, či už v podobe sexuálneho zneužívania vrátane detskej pornografie a sexuálnej turistiky zameranej na deti alebo povinné práce, spolu so všetkými formami obchodovania s ľuďmi; s rozhorčením konštatuje, že nedošlo k žiadnemu skutočnému obmedzeniu sexuálneho vykorisťovania detí, najmä v dôsledku používania Internetu; zastáva názor, že takto dochádza k páchaniu závažnej trestnej činnosti, ktorá musí byť trestne stíhaná a trestaná;

134.   naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podporovala spoločenskú zodpovednosť európskych a miestnych podnikov; žiada Radu, aby Európskemu parlamentu podala správu o akejkoľvek spätnej väzbe od osobitného splnomocnenca OSN pre podnikanie a ľudské práva pána Johna Ruggie, v ktorej by vyjasňoval normy podnikovej zodpovednosti pre nadnárodné korporácie a iné obchodné podniky vo vzťahu k ľudským právam;

135.   víta závery Rady pre všeobecné záležitosti z 13. novembra 2006 týkajúce sa rodovej rovnosti a presadzovania rodových otázok pri riešení kríz;

136.   uznáva, že imigračná politika sa stala prioritou vnútornej a vonkajšej politiky Únie a že sa Únia vo svojich dokumentoch pokúšala prepojiť imigráciu a rozvoj a zabezpečiť dodržiavanie základných práv imigrantov; trvá však na tom, že skutočná situácia popiera pravdivosť dokumentov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že sa uzatvárajú dohody o readmisii nelegálnych prisťahovalcov s tretími krajinami, ktoré nemajú právne a inštitucionálne mechanizmy potrebné na uskutočnenie readmisie štátnych príslušníkov a na ochranu ich práv; žiada Radu a Komisiu, aby ho informovali o pokroku, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti od uverejnenia prvej výročnej monitorovacej a hodnotiacej správy v roku 2005 o spolupráci tretích krajín v boji s nelegálnym prisťahovalectvom; odporúča, aby v prípadoch, keď sa majú uzavrieť readmisné dohody, bol Parlament prítomný od samého začiatku; a trvá na tom, že každá migračná politika musí byť spoločnou politikou a musí byť predovšetkým skôr preventívna ako sankčná;

137.   zdôrazňuje význam vnútornej politiky EÚ podporujúcej dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a potrebu toho, aby členské štáty prijímali právne predpisy spôsobom, ktorý je okrem iného v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov, Dohovoru proti mučeniu, Dohovoru o genocíde a Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri uplatňovaní univerzálnej jurisdikcie v niektorých členských štátoch; v snahe o väčší súlad vnútorných a vonkajších politík vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby boj proti beztrestnosti za závažné trestné činy začlenili do rozvoja spoločnej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ;

138.   žiada Komisiu, Radu a členské štáty, aby do rámca diskusií o ľudských právach a základných slobodách s tretími krajinami systematicky zahŕňali tému prenasledovania alebo diskriminácie osôb na základe sexuálnej orientácie a aby prijali vhodné postupné opatrenia, keď dochádza k podobnému porušovaniu ľudských práv; žiada ich, aby sa na medzinárodnej úrovni všetkými nevyhnutnými prostriedkami zasadili o zastavenie prenasledovania z dôvodu sexuálnej orientácie, ako aj o nekriminalizovanie týchto tém, napríklad prijatím rezolúcie o týchto otázkach orgánmi OSN, a rozhoduje sa podporiť a oslavovať každý rok 17. máj ako Medzinárodný deň boja proti homofóbii;

Účinnosť zásahov Európskeho parlamentu v prípadoch týkajúcich sa ľudských práv

139.   víta významnú úlohu Parlamentu v oblasti ľudských práv a pri zabezpečovaní záväzkov na zlepšenie ľudských práv a demokracie po celom svete kontrolou činnosti iných inštitúcií a najmä prostredníctvom Ceny A. Sacharova;

140.   žiada Radu a Komisiu, aby vzali na vedomie štúdiu Európskeho medziuniverzitného centra pre ľudské práva a demokratizáciu nazvanú Viac než aktivizmus: Dosah uznesení a iných aktivít Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv mimo EÚ, ktorá bola dokončená v októbri 2006;

141.   víta aktivity Podvýboru pre ľudské práva vrátane pravidelných správ predsedníctva, Komisie a osobného zástupcu pre ľudské práva, výmen názorov najmä s osobitnými spravodajcami OSN a nezávislými expertmi, početných vypočutí, znaleckých posudkov a štúdií; domnieva sa, že dosah jeho práce by sa mohol zvýšiť systematickým pridružením k iným výborom ako sú výbory pre rozvoj, pre medzinárodný obchod, pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pre práva žien a rodovú rovnosť a pre rozpočet;

142.   konštatuje, že Podvýbor pre ľudské práva sa naďalej venoval vyhodnocovaniu uplatňovania nástrojov EÚ v oblastiach ľudských práv a demokracie s osobitným zameraním na usmernenia EÚ vo veci mučenia a učinenie Komisie a Rady zodpovednými za činnosti v tejto oblasti, nadväzoval trvalý dialóg s medzinárodnými inštitúciami o otázkach ľudských práv, predstavoval platformu odborných skúseností a súčasne vkladal aspekty ľudských práv a demokracie do správ Výboru pre zahraničné veci, vypracúval z vlastnej iniciatívy správy o osobitných nástrojoch v oblasti ľudských práv, zohľadňoval otázky ľudských práv vo všetkých jednotlivých orgánoch Európskeho parlamentu (výboroch a delegáciách), organizoval a pripravoval proces udelenia Sacharovovej ceny a zabezpečoval platformu pre trvalý dialóg so zástupcami občianskej spoločnosti;

143.   zdôrazňuje význam intenzívnejšej spolupráce s poslancami národných parlamentov zameranej na koordináciu sledovania politiky ľudských práv; Podvýbor pre ľudské práva by sa mal snažiť otvárať cesty komunikácie a organizovať schôdze s podobnými výbormi národných parlamentov členských štátov EÚ a tretími krajinami;

144.   žiada o konštruktívnejšiu úlohu pre Podvýbor pre ľudské práva pri príprave vnútorne súdržných a transparentných kritérií výberu naliehavých tém, aby sa zabezpečilo, že zásahy Parlamentu budú včasné a budú mať čo najväčší dosah; navrhuje, aby sa rozprava a hlasovanie o naliehavých uzneseniach reorganizovali tak, aby sa ich mohla zúčastniť aj Rada;

145.   odporúča úplné vykonanie usmernení pre parlamentné delegácie pri návštevách tretích krajín;

146.   odporúča prekladať uznesenia a ostatné kľúčové dokumenty týkajúce sa otázok ľudských práv do jazykov krajín, ktorými sa dokumenty zaoberajú;

147.   víta aktívnu úlohu Podvýboru pre ľudské práva, Výboru pre zahraničné veci a predsedu Parlamentu pri riešení prípadov nespravodlivosti na celom svete, najmä prostredníctvom udeľovania Ceny A. Sacharova; domnieva sa, že Parlament by sa mal zamerať na viac než len momentálne zviditeľnenie a že by mal lepšie napĺňať očakávania, napr. prostredníctvom systematických väzieb s bývalými laureátmi a trvalej podpory; Európsky parlament by mal sprostredkovať vybudovanie siete laureátov Sacharovovej ceny s pravidelnými stretnutiami v EP, aby sa laureáti Sacharovovej ceny mohli sami zúčastniť činností EP v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboké poľutovanie nad odpoveďou myanmarských a kubánskych orgánov na požiadavku Parlamentu, aby súhlasili s vyslaním delegácie na návštevu bývalých laureátov Ceny A. Sacharova;

148.   žiada Podvýbor pre ľudské práva, aby zvýšil význam verejných vypočutí prostredníctvom lepšej dochádzky poslancov Európskeho parlamentu a väčšieho zviditeľnenia v médiách; vyzýva podvýbor, aby naďalej pozýval prominentných odborníkov a kľúčových aktérov, a aby zvážil rozšírenie okruhu pozvaných o predstaviteľov tretích krajín a vedúcich misií EÚ; žiada podvýbor, aby zo všetkých svojich schôdzí a výmen názorov pripravil operačné závery pre ďalšie kroky v oblasti záväzkov a získaných informácií, ako aj navrhnutých politických možností;

149.   víta uznesenia prijaté Európskym parlamentom, v ktorých žiada uzatvorenie väzenia v zálive Guantanámo, a príspevok Európskeho parlamentu k zameraniu pozornosti na toto väzenie a s ním spojené obavy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv; vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehali na vládu Spojených štátov amerických, aby našla mechanizmus, ktorý uľahčí obviňovanie a prepúšťanie zadržaných v súlade s medzinárodným právom; víta skutočnosť, že v máji 2006 sa Albánsko stalo prvou krajinou, ktorá prijala piatich čínskych Ujgurov z Guantanáma, ľutuje však, že 13 čínski Ujgurovia, ktorí boli prepustení vládou USA zostávajú v Guantanáme, pretože vláda Spojených štátov správne usúdila, že sa do Číny nemôžu vrátiť z obáv, že budú mučení; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s vládou USA na uľahčení umiestnenia všetkých zostávajúcich osôb, o ktorých USA vyhlásili, že pre ne alebo ich spojencov nepredstavujú hrozbu, ale ktoré sa z obáv, že budú mučené, nemôžu vrátiť do rodných krajín; vyjadruje obavu, že samotná existencia väzenského strediska v zálive Guantánamo naďalej vysiela negatívny signál o tom, ako sa presadzuje boj proti terorizmu;

150.   domnieva sa, že účinnosť práce Európskeho parlamentu v oblasti dodržiavania ľudských práv by sa mohla zvýšiť stanovením priorít pre jeho kroky, predovšetkým zameraním sa na otázky, kde je možné dosiahnuť široký politický konsenzus; domnieva sa, že Podvýbor pre ľudské práva by mal vytvoriť malé pracovné skupiny, ktoré by sledovali každé z usmernení v oblasti dodržiavania ľudských práv; domnieva sa, že existujúce formálne právomoci by sa mali lepšie používať pri podpore dodržiavania ľudských práv, a to najmä rozpočtové právomoci a právo udeliť súhlas;

151.   pripomína uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov(21); vyzýva parlamentné výbory, aby vo svojich činnostiach vyvinuli snahu smerujúcu k rešpektovaniu rodovej vyváženosti (vrátane zloženia delegácií a pozvaných rečníkov) a aby vykonávali rodové akčné plány, ktoré navrhli poslanci určení v rámci každého výboru ako zodpovední za začleňovanie rodového hľadiska do politík;

152.   navrhuje, aby mohli byť jednotlivé oblasti politiky v Európskom parlamente lepšie prepojené prostredníctvom práce výborov pre ľudské práva, rozpočet a medzinárodný obchod tak, aby boli rozpočtové a obchodné otázky lepšie začlenené do formulovania obáv v oblasti ľudských práv, aby boli tieto formulácie reálnejšie z hľadiska dosiahnutia a aby boli lepšie zosúladené s formálnymi právomocami Európskeho parlamentu;

153.   vyzýva Radu, aby systematicky pozývala poslancov Európskeho parlamentu na prípravné a záverečné brífingy, ako napríklad brífingy organizované s MVO, týkajúce sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami, ako aj podvýborov pre ľudské práva v rámci Európskej politiky susedstva ;

154.   považuje za prioritu pokračovať v úzkej spolupráci s predstaviteľmi a orgánmi OSN, najmä s UNHRC a Radou Európy; domnieva sa, že je rovnako dôležité vybudovať užšie pracovné vzťahy s parlamentnými zhromaždeniami AKT, Euro-stredomorským parlamentným zhromaždením (EMPA) a Euro-latinskoamerickým parlamentným zhromaždením (EUROLAT) na výmenu odborných vedomostí a zabezpečenie väčšieho súladu v rámci činností v oblasti ľudských práv a demokracie;

155.   víta prácu svojho dočasného výboru vo veci predpokladaného využívania európskych krajín zo strany CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, a najmä správu, ktorú tento výbor prijal 14. februára 2007(22); víta úsilie o zhromažďovanie informácií, vyšetrovanie obvinení a o zistenie skutočností v tejto veci a upozornenie na mimoriadne vydávanie osôb do cudziny a využívanie krajín EÚ lietadlami CIA na prepravu obetí ako na porušenie ľudských práv a porušovanie medzinárodného práva; berie na vedomie kritiku, ako aj odporúčania adresované Rade, jej generálnemu tajomníkovi/vysokému predstaviteľovi a členským štátom; upozorňuje na úlohu svojich kompetentných výborov pri zabezpečovaní vhodných politických krokov nadväzujúcich na vyššie uvedenú správu; žiada, aby EÚ a členské štáty spolupracovali na všetkých úrovniach pri odsudzovaní praktík mimoriadneho vydávania osôb teraz i v budúcnosti;

156.   víta prijatie uznesenia z 1. februára 2007o stave ľudských práv Dalitov v Indii(23);

Prostriedky vyčlenené na prácu v oblasti ľudských práv

157.   víta skutočnosť, že Komisia poskytuje v mandátoch pre vedúcich delegácií Komisie v tretích krajinách väčší priestor ľudským právam;

158.   víta skutočnosť, že v prebiehajúcom procese obnovovania mandátov osobitných splnomocnencov EÚ sa do všetkých mandátov pridali ľudské práva;

159.   presadzuje, aby všetci osobitní splnomocnenci menovaní Radou dostali k dispozícii viac ľudských zdrojov pre oblasť ľudských práv;

o
o   o

160.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii spojených národov, Rade Európy, OBSE, vládam krajín a územiam spomenutých v tomto uznesení a kanceláriám hlavných mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami so sídlom v EÚ.

(1) Dokument Rady 13522/1/2006.
(2) Zoznam všetkých relevantných dokumentov je uvedený v prílohe III správy A6-0128/2007 Výboru pre zahraničné veci.
(3) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 265; Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 262; Ú. v. ES C 293 E, 28.11.2002, s. 88; Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 576.
(4) Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1.
(5) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3; Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
(7) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 409.
(8) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2007)0018.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2007)0008.
(11) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 327, 23.12.2005, s. 4.
(14) Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67.
(15) K 7. februáru 2007 ho podpísali Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko ale ho neratifikovali.
(16) Podpísali no neratifikovali (k januáru 2007): Rakúsko (2003), Belgicko (2005), Cyprus (2004), Fínsko (2003), Francúzsko (2005), Nemecko (2006), Taliansko (2003), Luxembursko (2005), Holandsko (2005), Portugalsko (2006) a Rumunsko (2007). Podpísali a ratifikovali: Česká republika, Dánsko, Poľsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Malta, Estónsko a Slovinsko. Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko a Slovensko teda dosiaľ nepodpísali a neratifikovali OPCAT.
(17) Prijaté texty, P6_TA(2006)0501.
(18) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.
(19) Závery Rady z 12. decembra 2005, dokument Rady 15293/1/05 REV 1, príloha, s. 14.
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj pre rozvojovú spoluprácu (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41) a nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami ( Ú. v. EÚ L 29, 3.2.2007, s. 16).
(21) Prijaté texty, P6_TA(2007)0010.
(22) Prijaté texty, P6_TA(2007)0032.
(23) Prijaté texty, P6_TA(2007)0016.


Všeobecné moratórium na trest smrti
PDF 199kWORD 38k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26.apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti
P6_TA(2007)0166B6-0164/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti(1),

–   so zreteľom na usmernenia pre politiku EÚ vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré sa týkajú trestu smrti, z 29. júna 1998,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie tretieho Svetového kongresu proti trestu smrti, ktorý sa uskutočnil 1.–3. februára 2007 v Paríži,

–   so zreteľom na vyhlásenie o zrušení trestu smrti predložené predsedníctvom EÚ 19. decembra 2006 na Valnom zhromaždení OSN, ktoré pôvodne podpísalo 85 krajín zo všetkých zemepisných skupín,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ v mene Európskej únie počas štvrtého zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva 29. marca 2007,

–   so zreteľom na verejnú podporu moratória, ktorú vyjadril generálny tajomník OSN počas svojej nedávnej návštevy Ríma,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže potreba všeobecného moratória na trest smrti je strategickým krokom k zrušeniu trestu smrti vo všetkých krajinách,

B.   keďže vo svojom uznesení z 1. februára 2007 vyzval predsedníctvo EÚ, aby urýchlene predložilo návrh uznesenia súčasnému Valnému zhromaždeniu OSN a informovalo Európsky parlament o dosiahnutých výsledkoch, keďže súčasnému Valnému zhromaždeniu OSN doteraz nebol predložený žiaden takýto návrh,

C.   keďže vyhlásenie o zrušení trestu smrti, ktoré Európska únia predložila na Valnom zhromaždení OSN 19. decembra 2006, dosiaľ získalo 88 podpisov od krajín zo všetkých zemepisných skupín,

1.   znovu opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby získavali podporu tretích krajín vyhláseniu;

2.   nabáda EÚ, aby svojím ďalším postupom zužitkovala existujúce príležitosti a presadzovala svoje stanovisko a vyzýva členské štáty a EÚ, aby bezodkladne predložili návrh uznesenia o všeobecnom moratóriu na trest smrti na súčasnom Valnom zhromaždení OSN, za súčasnej snahy o spojenectvo krajín z ostatných kontinentov;

3.   vyzýva predsedníctvo EÚ, aby nabádalo zostávajúce krajiny, ktoré nepodpísali a neratifikovali Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, aby tak urobili, a tie členské štáty, ktoré nepodpísali Protokol č. 13 o treste smrti k Európskemu dohovoru o ľudských právach, aby tak urobili;

4.   plne podporuje záverečné vyhlásenie tretieho Svetového kongresu a je rozhodnutý pokračovať v práci kongresu predovšetkým tak, že rozvinie parlamentnú dimenziu celosvetovej kampane proti trestu smrti a bude predkladať tento bod na rokovanie prostredníctvom svojich medziparlamentných delegácií a účasti na spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ a na Euro-stredomorskom parlamentnom zhromaždení;

5.   vyzýva Radu a Komisiu, aby využili všetky príležitosti na podporu vytvárania regionálnych koalícií v prospech zrušenia trestu smrti;

6.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby počnúc rokom 2007 spolu s Radou Európy podporili Svetový deň proti trestu smrti vyhlásením dňa 10. októbra za Európsky deň proti trestu smrti, a podporuje iniciatívu na zorganizovanie Európskej konferencie proti trestu smrti na vysokej úrovni v súvislosti s týmto dňom; splnomocňuje svojho predsedu, aby na nej spolu s príslušnou delegáciou zastupoval Európsky parlament;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a členským štátom OSN.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0018.


Homofóbia v Európe
PDF 140kWORD 70k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26.apríla 2007 o homofóbii v Európe
P6_TA(2007)0167RC-B6-0167/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na medzinárodné nástroje zabezpečujúce ľudské práva a základné slobody a zakazujúce diskrimináciu, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–   so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o EÚ a článok 13 Zmluvy o ES, ktoré zaväzujú EÚ a Spoločenstvo, ako aj členské štáty k presadzovaniu ľudských práv a základných slobôd a ktoré poskytujú prostriedky na európskej úrovni na boj proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21, ktorý zakazuje diskriminácia na základe sexuálnej orientácie,

–   so zreteľom na činnosť ES v oblasti boja proti homofóbii a diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii, najmä na  smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 771/2006/ES zo 17. mája 2006 o ustanovení Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) – na ceste k spravodlivej spoločnosti(2),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o homofóbii, ochrane menšín a politikách proti diskriminácii, a najmä na uznesenie z 18. januára 2006 o homofóbii v Európe(3) a z 15. júna 2006 o náraste násilia súvisiaceho s rasizmom a homofóbiou v Európe(4),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Európsky parlament zaznamenal v mnohých európskych krajinách zvyšujúci sa počet nenávistných slovných prejavov proti skupinám lesieb, gayov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT),

B.   keďže vyjadrenia a činy vedúcich politických a náboženských predstaviteľov majú významný účinok na verejnú mienku, pretože majú dôležitú zodpovednosť za pozitívne prispievanie k prostrediu tolerancie a rovnosti,

C.   keďže toto uznesenie, podobne ako hore uvedené uznesenia o homofóbii v Európe a uznesenie o náraste násilia súvisiaceho s rasizmom a homofóbiou v Európe, je vyvolané šírením sa nenávistných slovných prejavov a iných znepokojujúcich udalostí, ako napríklad zákazu usporiadať protestné pochody za rovnosť a  sprievody gayov, ktorý vydali miestne úrady, používania vznetlivej alebo výhražnej rétoriky či nenávistných slovných prejavov zo strany politických a náboženských predstaviteľov a zlyhania polície pri zabezpečení primeranej ochrany pred násilnými demonštráciami homofóbnych skupín, dokonca ani keď boli namierené proti pokojným demonštráciám,

D.   keďže v nasledujúcich mesiacoch sú v celej Európe a vo svete naplánované pochody za rovnosť a sprievody gayov s účastníkmi a organizátormi čeliacimi napriek ich základnému právu na slobodu prejavu a zhromažďovania možnému fyzickému násiliu, ako to pripomenul okrem iných aj komisár Rady Európy pre ľudské práva,

E.   keďže 16-ročný taliansky občan Matteo z Turína nedávno spáchal samovraždu a zanechal dva listy na rozlúčku, v ktorých ako dôvod svojho činu uviedol šikanovanie, ktorému čelil kvôli svojej sexuálnej orientácii; keďže organizácie občianskej spoločnosti vo Veľkej Británii zaznamenali nárast prípadov homofóbneho šikanovania na stredných školách po celej krajine; keďže gay v Holandsku bol ubitý k smrti len kvôli svojej sexuálnej orientácii a ženskému vzhľadu,

F.   keďže Európsky parlament opakovane žiadal o dokončenie balíka antidiskriminačných právnych predpisov, založeného na článku 13 Zmluvy o ES a pravidelne žiada Komisiu o predloženie návrhu smernice zakazujúcej diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie vo všetkých oblastiach,

G.   keďže Európsky parlament vyjadril už vo svojom hore uvedenom uznesení z 15. júna 2006 o náraste násilia súvisiaceho s rasizmom a homofóbiou v Európe vážne obavy zo situácie v Európe, a najmä v Poľsku, pričom odsúdil vyhlásenia vedúcich predstaviteľov strany Liga poľských rodín a najmä podpredsedu vlády a ministra školstva poľskej vlády, podnecujúce nenávisť a násilie,

H.   keďže v marci 2007 poľský podpredseda vlády a minister školstva informovali o návrhu právneho predpisu, ktorý trestá "homosexuálnu propagandu" v školách a objasnili obsah tohto návrhu, ktorý má ustanovovať odvolanie, pokovanie alebo uväznenie riaditeľov škôl, učiteľov a žiakov v prípadoch "aktivizmu" za práva LGTB v školách,

I.   keďže zástupca poľského ministra školstva potvrdil, že administratíva vypracováva návrh takého právneho predpisu, a vyhlásil, že "učitelia, ktorí prejavia svoju homosexualitu budú prepustení z práce", keďže mnohí členovia poľskej vlády reagovali rozličným spôsobom, pričom nie je jasné, či tento právny predpis bude skutočne predložený,

J.   keďže podpredseda poľskej vlády a minister školstva vyjadrili želanie podporiť prijatie podobných právnych predpisov na európskej úrovni,

K.   keďže navrhovaný právny predpis získal podporu predsedu poľskej vlády, ktorý vyhlásil, že "propagácia homosexuálneho životného štýlu pre mladých ľudí v škole ako alternatívy normálneho života zachádza príliš ďaleko a s takýmito iniciatívami v školách sa musí skoncovať", čím prezentoval zvrátenú interpretáciu vzdelávania a tolerancie,

L.   keďže poľská verejná ochrankyňa práv detí uviedla, že pripravuje zoznam zamestnaní pre ktoré sú homosexuáli nevhodní,

M.   keďže úrad štátneho prokurátora nariadil v júni 2006 kontrolu financovania organizácií LGTB v súvislosti so "zločineckými hnutiami" a ich prítomnosti na školách s cieľom nájsť stopy trestnej činnosti, ktorá nepriniesla žiadne výsledky,

N.   keďže poľská vláda 8. júna 2006 prepustila zo zamestnania riaditeľa Centra pre rozvoj učiteľov a zakázala distribúciu oficiálnej antidiskriminačnej príručky Rady Európy, a keďže nový šéf tohto centra vyhlásil 9. októbra 2006, že "nesprávne vzory nesmú byť prítomné na školách, pretože škola má za cieľ objasňovať rozdiely medzi dobrým a zlým, krásnym a škaredým ..., pretože škola musí vysvetľovať, že homosexuálny život vedie k drámam, prázdnote a úpadku",

O.   keďže generálny tajomník Rady Európy Terry Davis v reakcii na toto dianie vyhlásil, že "poľská vláda sa môže rozhodnúť, či chce využívať materiál Rady Európy určený na vzdelávanie v oblasti ľudských práv, ale ak aj je učebný materiál dobrovoľný, hodnoty a zásady obsiahnuté v ňom dobrovoľné určite nie sú" a vyjadril znepokojenie nad "určitými politickými postojmi propagujúcimi homofóbiu ... a nad homofóbnym správaním akceptovaným vládou",

P.   keďže poľská vláda takisto zamietla financovanie projektov sponzorovaných organizáciami LGBT v rámci európskeho programu pre mládež a vyjadrila svoje rozhodnutie v liste adresovanom týmto organizáciám tak, že "nie je politikou ministerstva podporovať aktivity smerujúce k propagácii homosexuálneho správania alebo k propagácii takých postojov medzi mladými ľuďmi ... [a] nie je úlohou ministerstva podporovať spoluprácu s organizáciami homosexuálov".

Q.   keďže sa dá zaznamenať aj určitý pozitívny vývoj, ako je napr. úspešný sprievod gayov v júni 2006 vo Varšave, masová demonštrácia za toleranciu a demokraciu v novembri 2006 vo Varšave po zákaze manifestácie za toleranciu v Poznani, ochrana pochodu za práva gayov v Krakove v apríli 2007 a skutočnosť, že sprievody gayov už nie sú systematicky zakazované;

R.   keďže Európsky parlament poveril Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie vyšetrením rodiacej sa atmosféry rasistickej, xenofóbnej a homofóbnej neznášanlivosti v Poľsku a požiadal Komisiu, aby overila súlad krokov a vyhlásení poľského ministra školstva s článkom 6 Zmluvy o EÚ, pričom pripomenula sankcie ustanovené za jeho porušenia, a keďže tieto požiadavky neboli splnené,

1.   zdôrazňuje, že Európska únia je v prvom rade spoločenstvom vyznávajúcim hodnoty, z ktorých dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, demokracia, zásada právneho štátu, rovnosť a nediskriminácia patria medzi najviac chránené;

2.   potvrdzuje, že inštitúcie EÚ a členské štáty majú povinnosť zabezpečiť dodržiavanie, ochranu a podporu ľudských práv ľudí žijúcich v Európe, ako to stanovuje EDĽP, Charta základných práv Európskej únie, článok 6 Zmluvy o EÚ, smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(5) a smernica Rady 2000/78/ES;

3.   opakovane žiada Komisiu, aby zabezpečila zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie vo všetkých oblastiach prostredníctvom dokončenia návrhu balíka antidiskriminačných právnych predpisov vychádzajúceho z článku 13 Zmluvy o ES, bez ktorého budú lesbičky, gayovia, bisexuáli, a ostatní jednotlivci, ktorí čelia viacnásobnej diskriminácii, aj naďalej ohrození diskrimináciou; vyzýva na celosvetové skončenie vnímania homosexuality ako kriminálneho činu;

4.   bude si pripomínať 17. máj každý rok ako Medzinárodný deň boja proti homofóbii;

5.   naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila preskúmanie vykonávania antidiskriminačných smerníc a aby začala príslušné postupy proti členským štátom v prípade porušenia ich záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva;

6.   pripomína všetkým členským štátom, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva slobodu zhromažďovania možno uplatňovať aj vtedy, keď sa prejavované názory nezhodujú s názormi väčšiny spoločnosti a v tom dôsledku diskriminačné zákazy exhibičných sprievodov ako aj neposkytnutie dostatočnej ochrany ich účastníkom odporuje zásadám chráneným EDĽP; vyzýva všetky zodpovedné orgány, najmä miestne úrady, aby povoľovali takéto sprievody a poskytli primeranú ochranu ich účastníkom;

7.   odsudzuje diskriminujúce poznámky vedúcich predstaviteľov politického a náboženského života smerujúce proti homosexuálom, pretože podnecujú nenávisť a násilie, aj keď tieto poznámky neskôr odvolávajú, a vyzýva vedúcich predstaviteľov príslušných organizácií, aby ich odsúdili;

8.   znovu pripomína výzvu všetkým členským štátom, aby predložili návrhy právnych predpisov na odstránenie diskriminácie párov rovnakého pohlavia, a žiada Komisiu o predloženie návrhov, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady vzájomného uznávania aj v tejto oblasti s cieľom zaistiť slobodu pohybu všetkým osobám v rámci EÚ bez diskriminácie,

9.   vyjadruje solidaritu a podporu ochrancom základných práv a obhajcom práv rovnosti pre členov spoločenstva LGBT;

10.   nalieha na príslušné poľské orgány, aby upustili od navrhovania a prijímania takých právnych predpisov, aké navrhuje poľský podpredseda vlády a minister školstva, a od vykonávania zastrašujúcich opatrení proti organizáciám LGBT;

11.   vyzýva zodpovedné poľské orgány, aby verejne odsúdili vyhlásenia verejných činiteľov podnecujúce diskrimináciu a nenávisť založenú na sexuálnej orientácii a prijali proti týmto vyhláseniam príslušné opatrenia; je presvedčený, že akýkoľvek iný postoj by bol v rozpore s článkom 6 Zmluvy o EÚ;

12.   žiada poľské orgány, aby napomohli realizácii roka 2007 ako Európskeho roka rovnakých príležitostí pre všetkých a žiada Komisiu, aby monitorovala toto vykonávanie, najmä je potrebné zabezpečiť, aby doložka o financovaní bola podmienená tým, že vnútroštátne programy sa budú rovnocenne zaoberať všetkými dôvodmi diskriminácie;

13.   žiada konferenciu predsedov, aby povolila vyslanie delegácie do Poľska na vyšetrenie situácie s cieľom získať o nej jasný obraz a nadviazať dialóg so všetkými zúčastnenými stranami;

14.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a kandidátskych krajín a Rade Európy.

(1) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 146, 31.5.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 179.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0273.
(5) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.


Verejné financie v EMÚ za rok 2006
PDF 144kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o verejných financiách v EMÚ 2006 (2007/2004(INI))
P6_TA(2007)0168A6-0076/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Verejné financie v EMÚ 2006 – Prvý rok revidovaného Paktu stability a hospodárskeho rastu " (KOM(2006)0304),

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2001 v Štokholme, v ktorých sa vyzýva na pravidelné preskúmanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií vrátane očakávaného zaťaženia spôsobeného budúcimi demografickými zmenami,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(1),

–   so zreteľom na správu Komisie o konvergencii z decembra 2006 (KOM(2006)0762),

–   so zreteľom na odporúčania Komisie o programoch stability a konvergencie členských štátov na roky 2006 – 2007,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 22. a 23. marca 2005 v Bruseli o preskúmaní Paktu stability a rastu,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie o druhej správe o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny (KOM(2005)0545) a na výročné vyhlásenie o eurozóne za rok 2006 (KOM(2006)0392),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 1. júna 2006 o rozšírení eurozóny(2) a zo 14. novembra 2006 o výročnej správe o eurozóne za rok 2006(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0076/2007),

A.   keďže sa od členských štátov očakáva, že budú udržiavať svoj rozpočtový deficit pod hranicou 3 % HDP v súlade s pravidlami platnými pre jednotnú menu, a keďže sa tieto pravidlá pravidelne porušovali; keďže vždy, keď rozpočtový deficit presiahne 3 %, sa táto skutočnosť môže posudzovať priaznivejšie v prípade, že zároveň dochádza k vysokému rastu a znižovaniu podielu verejného dlhu (po odčítaní príjmov z privatizácie), a ročný deficit sa v strednodobom horizonte zníži pod 3 %,

B.   keďže posledné varovanie OECD týkajúce sa deficitu vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na reformy, ktoré upevnia ich hospodársky rast tým, že využijú oživenie hospodárstva na zníženie svojho rozpočtového deficitu a zvýšia konkurencieschopnosť pracovného trhu,

C.   keďže v roku 2005 bol v eurozóne priemerný podiel verejného dlhu 70,6 %, v roku 2006 približne 69,4 % a v roku 2007 sa očakáva pokles na 68 %; keďže rozdiel medzi najnižšou a najvyššou mierou verejného dlhu presiahol 100 percentuálnych bodov HDP v roku 2005, ako aj v roku 2006, a rovnaké rozpätie sa očakáva aj v roku 2007; keďže tieto čísla sú stále oveľa vyššie ako referenčná hodnota 60 % pre podiel verejného dlhu na HDP, čo je jeden z dvoch pilierov Paktu stability a rastu,

D.   keďže v roku 2005 dosiahol priemerný deficit v eurozóne - 2,6 % HDP, v roku 2006 približne - 2,0 % a v roku 2007 sa očakáva pokles na - 1,5 %; keďže rozpätie pri miere deficitu sa v rokoch 2005 a 2006 blížilo k 9 percentuálnym bodom a v roku 2007 sa očakáva pokles na približne 7 percentuálnych bodov,

E.   keďže v roku 2005 dosiahla priemerná miera rastu HDP v eurozóne 1,4 %, v roku 2006 približne 2,6 % a v roku 2007 sa očakáva 2,1 %; keďže rozpätie pri miere rastu predstavovalo v rokoch 2005 a 2006 približne 5 percentuálnych bodov a v roku 2007 sa očakáva, že sa udrží na úrovni 5 percentuálnych bodov; keďže tieto miery rastu sú zreteľne nižšie ako v ostatných častiach sveta,

F.   keďže v roku 2005 bola miera nezamestnanosti v eurozóne 8,6 % (12 600 000) a v roku 2006 klesla na 8,1 % (11 900 000); keďže v roku 2007 sa očakáva pokles miery nezamestnanosti na 7,7 % (11 500 000) a keďže očakávaný pokles dokazuje, že zníženie deficitu podporuje hospodársku činnosť a znižuje nezamestnanosť,

G.   keďže sa očakáva, že do roku 2050 sa verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva zvýšia o 4 % HDP; keďže v dôsledku toho sa vo viacerých členských štátoch zvýšia verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva o 5 % až 13 % HDP, čím sa vytvorí obrovský tlak na udržateľnosť verejných financií v týchto štátoch, pričom sa očakáva pokles rastu z 2,4 % v rokoch 2004 až 2010 na 1,9 % v rokoch 2011 až 2030, a dokonca až na 1,2 % v rokoch 2031 až 2050; keďže klesajúci rast a zvyšujúce sa verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva môžu ohroziť hospodársky a sociálny blahobyt občanov EÚ a sociálnu súdržnosť našich spoločností a môžu vytvoriť dezintegračný tlak na európske inštitúcie a spoločné politiky,

H.   keďže Komisia a Európska centrálna banka (ECB) posudzujú plnenie maastrichtských kritérií na prijatie eura pri všetkých členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka, každé dva roky,

Skúsenosti s revidovaným Paktom stability a rastu

1.   pripomína, že hlavným cieľom Paktu stability a rastu je zabezpečiť skoro vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet zo strednodobého hľadiska a udržateľnosť a stabilitu verejných financií, čo je vzhľadom na blížiace sa demografické výzvy základnou podmienkou;

2.   víta skutočnosť, že mnohé členské štáty vynaložili značné úsilie na plnenie záväzkov, pokiaľ ide o Pakt stability a rastu; zdôrazňuje však, že je ešte príliš skoro na hodnotenie výsledkov dosiahnutých po nadobudnutí účinnosti revidovaného Paktu stability a rastu;

3.   spolu s Komisiou zdieľa obavy, pokiaľ ide o uskutočnenie preventívnych opatrení Paktu stability a rastu, najmä s ohľadom na tie členské štáty, ktorým sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť rovnováhu vo svojich verejných financiách;

4.   vyjadruje obavy z toho, že revidovaný Pakt stability a rastu, najmä jeho opravné opatrenia, pokiaľ sa budú uplatňovať príliš zhovievavo, so sebou prinesú riziko vysokého a trvalého verejného dlhu, čo by mohlo vážne ohroziť vyrovnanosť verejných financií a zamestnanosť;

5.   zdôrazňuje, že o úspechu alebo zlyhaní revidovaného Paktu stability a rastu definitívne rozhodne prístup členských štátov k nemu; varuje, že je nepravdepodobné, žeby verejnosť alebo hospodárske subjekty prijali jeho akúkoľvek ďalšiu revíziu;

6.   vyjadruje obavy z toho, že rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti deficitu, verejného dlhu a rastu sa môžu ešte prehĺbiť, čo by mohlo mať za následok oslabenie spoločnej meny, utlmenie hospodárskeho rastu a zníženie možností v oblasti zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby vykonali koordinované hospodárske opatrenia, ktoré znížia zistené rozpätia a povedú k ďalšej konvergencii smerom k nižšej miere deficitu a verejného dlhu a k vyššiemu rastu;

7.   vyjadruje znepokojenie nad pomalým znižovaním verejného dlhu v niektorých členských štátoch; odmieta nekonečné postupy v oblasti deficitu, ktoré neprinášajú žiadne výsledky, a preto naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby konali rýchlo a rozhodne; navrhuje, aby sa zachovala dôveryhodnosť postupov nadmerného deficitu a aby boli členské štáty i naďalej posudzované podľa rovnakých štandardov;

8.   kladie si otázku, do akej miery môže byť rast EÚ cyklický, a upriamuje pozornosť na potrebu zvýšenia potenciálu rastu EÚ ako prostriedku na tvorbu zamestnanosti; pripomína členským štátom, že zvýšenie rastu a zamestnanosti by malo viesť k podstatnému nárastu daňových príjmov, a tým aj k zníženiu rizika nadmerných deficitov, a zároveň by malo umožniť podstatné zníženie verejného dlhu;

9.   zdôrazňuje, že porušovanie Paktu stability a rastu by mohlo v konečnom dôsledku ohroziť spoločnú menovú politiku a znásobiť tlak na zvýšenie úrokových sadzieb; ďalej zdôrazňuje, že nezávislá ECB je nevyhnutným predpokladom na udržanie cenovej stability, a tým aj na vytvorenie podmienok pre hospodárske politiky, ktoré prispievajú k vysokým úrovniam rastu a zamestnanosti;

10.   domnieva sa preto, že je naliehavo potrebné, aby členské štáty prispôsobili svoju fiškálnu politiku požiadavkám spoločnej hospodárskej a menovej politiky s cieľom naďalej zvyšovať blahobyt občanov EÚ, a že je nutné, aby sa vo všetkých členských štátoch uplatňoval spoločný rozpočtový harmonogram a rámec;

11.   víta skutočnosť, že revidovaný Pakt stability a rastu umožňuje vypracovanie programov reforiem, ktoré majú realistické termíny a strednodobé rozpočtové ciele;

12.   súhlasí s tým, že na mieru upravené programy reforiem, ktoré sú prispôsobené potrebám členských štátov, by mali umožniť lepšie vykonávanie preventívnych opatrení Paktu stability a rastu;

13.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevyužívajú dostatočne svoju priaznivú hospodársku situáciu na vykonanie významných štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili efektivitu trhov s tovarom, službami, prácou a kapitálom a ktorými by sa z dlhodobého hľadiska zabezpečila fiškálna konsolidácia, hospodársky rast a vyššia zamestnanosť;

Budúce výzvy

14.   pripomína, že Pakt stability a rastu je hlavným a najsilnejším nástrojom koordinácie hospodárskych politík v rámci EÚ; zdôrazňuje, že pokiaľ sa Pakt stability a rastu bude vykonávať dôsledne a energicky, hospodárske politiky budú aj naďalej viesť k zvýšeniu rastu a zamestnanosti;

15.   vyjadruje znepokojenie nad prognózami Komisie, ktoré hovoria o drastickom zvýšení výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, zatiaľ čo dlhodobé vyhliadky hospodárskeho rastu ukazujú, že v budúcnosti dôjde k jeho poklesu, čo v konečnom dôsledku nevyhnutne vytvorí obrovský tlak na udržateľnosť verejných financií členských štátov;

16.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že šesť členských štátov sa považuje za vystavené veľkému riziku, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť ich verejných financií, v dôsledku dopadov starnutia obyvateľstva na rozpočet, pričom ďalších desať členských štátov čelí stredne veľkému riziku a iba v deviatich členských štátoch je toto riziko malé;

17.   dôrazne vyzýva na hľadanie riešenia takéhoto závažného rozpočtového problému EÚ; pripomína, že znižovanie verejného dlhu je potrebné urýchliť v období hospodárskej konjunktúry, pričom sa treba vyhnúť procyklickým opatreniam a mali by sa vykonať štrukturálne a daňové reformy na zlepšenie hospodárskej výkonnosti členských štátov; vyzýva členské štáty, aby využili aktuálny hospodársky vzostup na vykonanie potrebných reforiem na trhu práce a v sektore služieb a aby znížili administratívne zaťaženie podnikov; domnieva sa, že stále je priestor a potreba ďalšieho zrýchlenia investičných činností, čím vyzýva na štrukturálne reformy a ďalšie opatrenia, ktoré by trvalo zlepšili investičné prostredie a podporovali by investície;

18.   vyzýva na zmenu orientácie verejných výdavkov smerom k akumulácii fyzického a ľudského kapitálu a vytvoreniu verejno-súkromných partnerstiev, ktoré by pôsobili v oblasti inovácií, obnoviteľných zdrojov energie, výchovy a vzdelávania, výskumu, informačných technológií, telekomunikácií a dopravných sietí;

19.   víta skutočnosť, že do odhadov pripravených členskými štátmi na roky 2007 a 2008 bolo zahrnuté 0,5 % zníženie deficitu HDP, ako je stanovené v revidovanom Pakte stability a rastu; zdieľa obavy Komisie z toho, že pri priemerných ročných štrukturálnych úpravách na rok 2006 sa tento cieľ nedosiahne; je presvedčený o tom, že vzhľadom na dobré hospodárske vyhliadky je vo väčšine členských štátoch priestor na také štrukturálne úpravy, ktoré idú ďaleko nad rámec odporúčanej hodnoty 0,5 %;

20.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa vyhli nerealistickým rozpočtovým odhadom a aby upustili od jednorazových opatrení alebo "kreatívneho účtovníctva"; odporúča Rade, aby zabezpečila, že ďalšie verejné zadlžovanie bude v členských štátoch, ktoré majú neudržateľný verejný dlh, do roku 2015 buď neústavné alebo nezákonné, pričom sa bude vychádzať z osvedčených postupov niektorých členských štátov a regiónov EÚ; odporúča, aby Komisia vypracovala štúdiu o najlepších postupoch v oblasti štatistického spracovania poskytovaných fiškálnych údajov a účtovania aktív a pasív verejných rozpočtov v členských štátoch;

21.   víta nedávne dohody Euroskupiny spoločne rokovať o rozpočtových odhadoch s cieľom určiť ex ante primerané fiškálne stratégie na príslušný nadchádzajúci rok a je presvedčený, že v Európskom parlamente by mala v spolupráci so zástupcami národných parlamentov o týchto odhadoch prebiehať verejná diskusia;

22.   odporúča preskúmať možnosť stanovenia jednotného kalendára pre rozpočtové postupy v rámci celej EÚ a zároveň predĺžiť rozpočtové plánovanie na dlhšie obdobie, než je súčasný jeden rok; zastáva názor, že rozpočtové plánovanie členských štátov musí byť založené na jednotných predpokladoch, pokiaľ ide o kľúčové hospodárske parametre, aby bolo v rámci celej EÚ jednotne posudzované a vytvárané;

23.   upozorňuje členské štáty, aby Komisii poskytovali vysoko kvalitné štatistické údaje tak, aby bolo možné porovnávať verejné deficity a verejné dlhy; nabáda Komisiu, aby dôkladne kontrolovala kvalitu štatistických údajov poskytovaných členskými štátmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia, vrátane sankcií, na zabezpečenie vysoko kvalitných, spoľahlivých, jednotných a porovnateľných štatistických údajov zo strany členských štátov, ktoré obsahujú všetky súčasné aj budúce záväzky (napríklad dôchodky a zdravotnú starostlivosť); vyzýva Komisiu, aby svoju prácu dokončila v čo najskoršom termíne;

24.   vyjadruje súhlas s názorom Komisie, že nezávislé inštitúcie a osobitné pravidlá týkajúce sa rovnováhy rozpočtu majú veľmi pozitívny vplyv na strednodobé ciele členských štátov a na dlhodobú stabilitu vyvážených verejných financií;

25.   poukazuje na to, že Komisia v najnovšej správe o konvergencii v decembri 2006 zastáva názor, že väčšina posudzovaných členských štátov urobila pokrok, ale žiadny z nich v súčasnosti nespĺňa všetky potrebné podmienky na prijatie eura;

26.   pripomína, že maastrichtské kritériá, na základe ktorých Komisia pripravuje svoje hodnotenie, sa musia uplatňovať rovnomerným spôsobom, t. j. nesťažovať, za osobitných okolností, členským štátom vstup do eurozóny a nevykladať kritériá zhovievavým spôsobom;

27.   vyzýva Komisiu na preskúmanie výhod zriadenia národných nezávislých orgánov, ktoré by mali na starosť určovanie ročnej úrovne deficitu v súlade so strednodobým cieľom vyrovnaného rozpočtu;

28.   víta snahy Rady a Komisie o zlepšenie v oblasti štatistického spracovania poskytovaných fiškálnych údajov a odporúčanie členským štátom, ktoré sa týka celoeurópskych noriem o štatistických ústavoch vrátane princípov profesionálnej nezávislosti, dôveryhodnosti, spoľahlivosti a včasnosti údajov a primeranosti prostriedkov štatistických ústavov a zlepšených právach na monitorovanie pre Komisiu;

29.   domnieva sa, že existuje priestor na zlepšenie v účtovníctve verejných aktív a skrytých záväzkov s cieľom zvýšiť transparentnosť a porovnateľnosť a poskytnúť lepší základ pre prijímanie rozhodnutí; domnieva sa, že Komisia by mala začať iniciatívu v tejto oblasti;

30.   ľutuje nedostatok koordinácie politík v eurozóne, upriamuje pozornosť na rozdielnosť fiškálnych politík členských štátov eurozóny a je znepokojený možnými protichodnými dopadmi tohto nedostatku koordinácie; vyzýva na ďalší výskum rôznych druhov štrukturálnych a makroekonomických reforiem a súvisiacich opatrení, vrátane ich vzájomnej interakcie a dopadov na rôzne fázy hospodárskeho cyklu s cieľom určenia čo najlepších spôsobov, ako posilňovať verejné financie a zároveň realizovať lisabonskú stratégiu;

o
o   o

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 5.
(2) Ú. v. EÚ C 298E, 8.12.2006, s. 249.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0485.


Demonštrácie v Rusku
PDF 208kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o Rusku
P6_TA(2007)0169RC-B6-0172/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na ciele upevňovania demokracie a politických slobôd v Ruskej federácii, ktoré sa stanovili v Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej (DPS)(1), ktorá nadobudla účinnosť v roku 1997 a ktorej platnosť skončí v roku 2007,

–   so zreteľom na dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, a najmä na svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o vzťahoch EÚ s Ruskou federáciou po zavraždení ruskej novinárky Anny Politkovskej(2) a na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 24. novembra 2006 v Helsinkách (3),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže 14. apríla 2007 sa na moskovskom Námestí Puškina zhromaždili príslušníci opozície; keďže skupina Iné Rusko, ktorá zastrešuje rozličné hnutia s rôznym politickým pozadím, zorganizovala protestný pochod,

B.   keďže pár minút po začatí pochodu boli na 2 000 protestujúcich nasadené bezpečnostné sily v pomere viac ako štyria na jedného, ktoré aktivistov rýchlo rozohnali, pričom bili a na krátko zadržali tých, ktorí sa snažili preraziť protidemonštračné línie,

C.   keďže medzi zadržanými bol aj líder Zjednoteného občianskeho frontu, bývalý svetový šachový veľmajster Gari Kasparov, a Mária Gaidarová, dcéra prvého ruského postsovietskeho reformistického predsedu vlády; keďže bývalý predseda vlády Michail Michailovič Kasjanov sa vyhol zatknutiu len vďaka svojim osobným strážcom, ktorí mu pomohli utiecť; keďže viacerí novinári vrátane korešpondenta ARD Stephana Stuchlika, ktorí sa usilovali zachytiť udalosti a rozšíriť ich na Západ, boli tiež bití a zatknutí,

D.   keďže 15. apríla 2007 bol v Petrohrade podobným spôsobom rozohnaný iný, hoci menší protest organizovaný tým istým zoskupením, i keď Gari Kimovič Kasparov bol zadržaný ešte pred začatím protestu a niektorí demonštranti boli preventívne zadržaní na ceste na protestnú akciu,

E.   keďže Vladimír Petrovič Lukin, ruský ombudsman pre ľudské práva, povedal, že podľa neho polícia v oboch mestách prekročila svoje právomoci, a keďže Valentina Ivanovna Matvijenková, petrohradská gubernátorka, nariadila vyšetrovanie porušenia ľudských práv ku ktorému došlo na zhromaždení v Petrohrade,

F.   keďže ruské úrady pred parlamentnými a prezidentskými voľbami zvyšujú tlak na opozičné skupiny a mimovládne organizácie, aby sa vyhli akýmkoľvek aktivitám namiereným proti prezidentovi a vláde a aby zabránili médiám informovať o takýchto aktivitách,

G.   keďže v Rusku došlo k oslabeniu demokracie najmä tým, že sa všetky hlavné televízne stanice a väčšina rozhlasových staníc dostali pod vládnu kontrolu, rozšírením samocenzúry medzi tlačenými médiami, novými obmedzeniami práva na organizovanie verejných demonštrácií a zhoršením klímy pre mimovládne organizácie,

H.   keďže právo na slobodné zhromažďovanie je základnou súčasťou demokratických zásad a noriem ľudských práv, ku dodržiavaniu ktorých sa Rusko zaviazalo a opakovane tento záväzok potvrdilo, keďže uvedené zásady a hodnoty predstavujú tiež základ strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom,

I.   keďže ako člen Organizácie spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy sa Ruská federácia zaviazala rešpektovať slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania; keďže dodržiavanie týchto zásad je v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami v Rusku mimoriadne dôležité;

1.   dôrazne odsudzuje použitie neprimeranej sily Ruskou protidemonštračnou políciou počas pokojných demonštrácii v Moskve a Petrohrade počas minulého víkendu a vyzýva ruské úrady, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky a aby rešpektovali slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania;

2.   odsudzuje najmä represívne akcie bezpečnostných síl proti novinárom, ktorí plnili svoje profesionálne úlohy; považuje takéto útoky na médiá za neprijateľné;

3.   vyzýva ruské úrady, aby nariadili vyšetrovanie porušenia ľudských práv na oboch zhromaždeniach a aby identifikovali a postavili pred súd osoby zodpovedné za tieto porušenia;

4.   vyzýva ruskú Štátnu dumu, aby vytvorila pracovnú skupinu, ktorá vyšetrí, prečo bola proti pokojným demonštrantom použitá takáto sila;

5.   nalieha na Komisiu a Radu, aby jasne vyjadrili znepokojenie pri svojich kontaktoch s ruskou vládou, najmä počas blížiaceho sa samitu EÚ – Rusko, ktorý sa bude konať 18. mája 2007 v Samare;

6.   vyzýva ruské vedenie, aby urobilo všetko pre to, aby sa takéto poľutovaniahodné udalosti neopakovali, najmä v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami a voľbami do Dumy a aby všetkým politickým stranám a hnutiam zabezpečila možnosť účasti na demokratickom procese; vyzýva ústrednú volebnú komisiu a ruské súdnictvo, aby boli ostražití, objektívni a nestranní pri kontrole kampane a procesu volieb;

7.   je hlboko znepokojený tým, že ruské úrady stále viac používajú neprimeranú silu proti opozičným aktivistom, čo vyvolalo hlboké znepokojenie pokiaľ ide o demokraciu a rešpektovanie ľudských práv v Ruskej federácii;

8.   opakuje výzvu na prehĺbenie dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, aby sa stal účinnejším a cielenejším, za plnej účasti Európskeho parlamentu v každom jeho štádiu s cieľom posilniť tento prvok v rámci novej DPS, o ktorej by sa malo onedlho rokovať;

9.   zdôrazňuje, že spoločná politika EÚ a bilaterálne vzťahy členských štátov s Ruskom by sa mali riadiť spoločne dohodnutými zásadami a spoločnými pozíciami s cieľom dosiahnuť viditeľný pokrok pokiaľ ide o demokraciu v Rusku;

10.   nalieha na ruské orgány, aby vo volebnej kampani k parlamentným a prezidentským voľbám plne rešpektovali demokratické normy a zásady stanovené Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Radou Európy; vyzýva Radu Európy, aby vyšetrila porušenia ľudských práv ku ktorým došlo na zhromaždeniach v Moskve a Petrohrade;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade Európy a vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. ES L 327, 28.11.1997, s. 1.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0448.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0566.


Únos novinára Alana Johnstona v Gaze
PDF 118kWORD 39k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o únose novinára Alana Johnstona v Gaze
P6_TA(2007)0170RC-B6-0159/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže novinár BBC Alan Johnston bol 12. marca 2007 unesený ozbrojenými útočníkmi na ceste domov v meste Gaza a miesto jeho pobytu je odvtedy neznáme,

B.   keďže pán Johnston zostal v Gaze tri roky počas obdobia zvýšeného násilia, najmä z dôvodu podávania správ o situácii v Gaze okolitému svetu;

C.   keďže palestínske mediálne spoločenstvo, verejnosť a politici zo všetkých strán odsúdili únos a žiadajú, aby bol Johnston okamžite prepustený a aby sa skoncovalo s únosmi, čo svedčí o tom, do akej miery si miestni obyvatelia cenia jeho prácu,

D.   keďže prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás verejne potvrdil, že existuje dôveryhodný dôkaz o tom, že pán Johnston žije, je zadržiavaný v bezpečných podmienkach a existuje informácia o tom, ktorá skupine ho zadržiava,

E.   keďže žiadna skupina sa neprihlásila k únosu pána Johnstona, ktorý odsúdili prezident Abbás a všetci vedúci predstavitelia popredných palestínskych hnutí,

F.   keďže podľa Výboru na ochranu novinárov, Reportérov bez hraníc a Medzinárodnej federácie novinárov (MFN), bolo od augusta 2005 unesených v pásme Gazy 15 zahraničných novinárov a tisíce novinárov vo svete každodenne čelia hrozbám únosu, násilia a zastrašovania,

G.   keďže BBC sa teší oprávnenej povesti jednej z popredných svetových staníc, ktorá vo svojich spravodajstvách podporuje nestrannosť, objektívnosť a spravodlivosť,

H.   keďže sloboda tlače má primárny význam pre demokraciu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na svoju hlavnú úlohu pri zabezpečovaní slobodného vyjadrovania názorov a myšlienok a pri účinnom zapájaní ľudí do demokratického procesu,

1.   žiada, aby bol pán Johnston okamžite a bezpodmienečne prepustený bez ujmy na zdraví a aby sa vrátil do bezpečia;

2.   vyjadruje za týchto ťažkých okolností svoju vrelú podporu rodine pána Johnstona a kolegom a vedeniu BBC, ktorí neúnavne vedú kampaň na vytvorenie verejnej a politickej podpory na jeho prepustenie;

3.   vzdáva poctu činnosti pána Johnstona ako novinárovi s najvyšším morálnym kreditom so 16-ročnou praxou v BBC, z ktorých posledné tri roky strávil v Gaze ako jediný stály zahraničný novinár veľkej mediálnej organizácie;

4.   vyjadruje solidaritu s MFN a jej členskými združeniami vrátane palestínskeho združenia novinárov v ich úsilí zabezpečiť prepustenie pána Johnstona a v ich kampani za nový celosvetový záväzok skoncovať s hrozbami voči nezávislej žurnalistike; v tejto súvislosti pripomína výzvu MFN vedúcim predstaviteľom Palestínskej samosprávy z 19. apríla 2007, ktorú podpísalo 197 poslancov Európskeho parlamentu;

5.   vyzýva Palestínsku samosprávu, aby znásobila svoje úsilie o urýchlené prepustenie pána Johnstona, zabezpečila, aby novinári v Gaze mohli vykonávať svoje povinnosti bez hrozby únosu alebo prenasledovania a aby sa všetky útoky na novinárov a iných civilistov dôkladne prešetrili a zodpovedné osoby boli postavené pred súd;

6.   vyzýva oddelenie technickej pomoci Európskej komisie pre Západný breh a pásmo Gazy, diplomatických zástupcov členských štátov EÚ a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP), aby posilnili a koordinovali svoje úsilie na zabezpečenie prepustenia pána Johnstona a na podporu úsilia Palestínskej samosprávy v tejto súvislosti;

7.   odsudzuje tento čin a všetky ostatné násilné činy a zastrašovanie voči slobodnému vykonávaniu žurnalistiky a slobode prejavu; zdôrazňuje, že bezpečnosť novinárov musí byť prioritou všetkých zástancov otvorenej a demokratickej spoločnosti a pokrok na ceste k mieru všade vo svete v súlade s jednomyseľne prijatou rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov S/RES/1738 (2006) z 23. decembra 2006;

8.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre SZBP, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej legislatívnej rade a generálnemu tajomníkovi OSN.


Situácia v oblasti ľudských práv na Filipínach
PDF 213kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o situácii v oblasti ľudských práv na Filipínach
P6_TA(2007)0171RC-B6-0160/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu Nezávislej komisie pre riešenie problematiky zabití pracovníkov médií a aktivistov, pod vedením sudcu José Mela (Melova komisia), ktorá bola zverejnená 22. februára 2007,

–   so zreteľom na predbežnú správu osobitného spravodajcu OSN Philipa Alstona, o mimosúdnych, skrátených a svojvoľných popravách,

–   so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN Martina Scheinina, o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu z 12. marca 2007,

–   so zreteľom na prísľuby filipínskej vlády, ktoré dala medzinárodnému spoločenstvu pred svojim zvolením do Rady OSN pre ľudské práva,

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984, ktorý Filipíny ratifikovali 18. júna 1986, a na jeho prvý a druhý opčný protokol, ktoré umožňujú nezávislým orgánom podávať individuálne sťažnosti, respektíve návštevy väzníc,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN z roku 2006 o ochrane všetkých osôb pred násilnými zmiznutiami,

–   so zreteľom na voľby do kongresu a miestne voľby na Filipínach, ktoré sa majú konať 14. mája 2007, a na účasť pozorovateľskej misie EÚ na týchto voľbách,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov 16. konferencie ministrov EÚ/ASEAN z 15. marca 2007,

–   so zreteľom na ázijsko-európske stretnutie (ASEM) ministrov zahraničných vecí, ktoré sa má konať 28. a 29. mája 2007 v Hamburgu,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 26. júna 2006 o úplnom zrušení trestu smrti na Filipínach,

–   so zreteľom na strategickú správu Komisie o krajine a národný indikatívny program pre Filipíny za roky 2005 – 2006,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Filipínach,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v posledných rokoch počet politicky motivovaných vrážd na Filipínach dramatickým spôsobom vzrástol a situácia v oblasti ľudských práv v krajine spôsobuje vážne obavy,

B.   keďže od roku 2001 miestna organizácia pre ľudské práva pod názvom Karapatan zaznamenala 180 násilných zmiznutí a viac ako 800 vrážd, z ktorých väčšinu spáchali neidentifikovaní ozbrojenci,

C.   keďže väčšina zabitých, ktorými sú členovia opozičných strán, predstavitelia cirkvi, vodcovia komunít, roľníci, novinári, právnici, aktivisti v oblasti ľudských práv, odborári alebo jednoducho svedkovia mimosúdnych popráv, sú obviňovaní predstaviteľmi vlády z toho, že sú členmi organizácií, ktoré kryjú nelegálne ozbrojené skupiny a "teroristov",

D.   keďže prezidentka Filipínskej republiky Gloria Macapagal-Arroyová vymenovala vyššie uvedenú Melovu komisiu, ktorej úlohou je preskúmať túto problematiku, a policajnú pracovnú skupinu na vnútroštátnej úrovni (pracovná skupina Usig), ktorej úlohou je urýchlene vyšetriť vraždy a trestne stíhať páchateľov,

E.   keďže tak zistenia Melovej komisie, ako aj výsledky vyšetrovaní osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne, skrátené a svojvoľné popravy naznačujú, že v týchto politických vraždách sú zainteresované filipínske ozbrojené sily a vzhľadom na skutočnosť, že dôsledkom útokov je zriedkavo obvinenie, zadržanie alebo trestné stíhanie vrahov,

F.   keďže odporúčania Melovej komisie zahŕňajú: vytvorenie nezávislej civilnej vyšetrovacej agentúry s právomocou vydávať príkazy na zatknutie a zatýkať, školenia pre prokurátorov, vytvorenie špeciálnych súdov na riešenie týchto prípadov, posilnenie programu ochrany svedkov, rozšírenie vyšetrovacích kapacít polície a smerovanie a školenie pre bezpečnostné sily,

G.   keďže ako kroky nadväzujúce na odporúčania Melovej komisie prezidentka Arroyová vydala šesťbodový plán na zastavenie mimosúdnych popráv vrátane príkazu ministerstvu spravodlivosti rozšíriť a posilniť program ochrany svedkov, žiadostí smerujúcich na najvyšší súd, aby vytvoril špeciálne súdy, ktoré by mali súdiť osoby obvinené z vrážd politickej a ideologickej povahy, na filipínske ozbrojené sily, aby prijali nový dokument o zodpovednosti velenia a na ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo obrany, aby spolupracovali s nezávislou Melovou komisiou pre ľudské práva a nariadenia ministerstvu zahraničných vecí, aby predložilo formálnu žiadosť Európskej únii, Španielsku, Fínsku a Švédsku o vyslanie vyšetrovateľov, ktorí by mali pomôcť komisii v jej činnosti,

H.   keďže posledné protiteroristické opatrenia prijaté vládou dali podnet k vážnym obavám v súvislosti s možnými porušeniami ľudských práv osôb zadržiavaných na ich základe,

1.   vyjadruje vážne obavy nad zvyšujúcim sa počtom politických vrážd, ktoré sa udiali na Filipínach v posledných rokoch; naliehavo vyzýva filipínske orgány, aby podnikli potrebné vyšetrovania včasným, dôkladným a transparentným spôsobom a predviedli zodpovedných pred súd;

2.   dôrazne odsudzuje vraždu pani Siche Bustamante-Gandinaovej, zanietenej ochrankyne ľudských práv, ktorá bola zavraždená len niekoľko dní po tom, čo poskytla svedectvo osobitnému spravodajcovi OSN pre mimosúdne, skrátené a svojvoľné popravy a vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že vôbec nedošlo k policajnému vyšetrovaniu tohto dôležitého prípadu;

3.   zastáva názor, že prijatie Zákona o bezpečnosti ľudí v roku 2007, ktorý nadobudne účinnosť v júli 2007, bude príčinou ďalšieho nárastu počtu prípadov porušovania ľudských práv so strany bezpečnostných síl, pretože umožní zadržanie bez príkazu na zatknutie a svojvoľné uväznenie až na dobu troch dní; vyzýva v tomto zmysle vládu Filipín, aby zaviedla konkrétne ochranné opatrenia s cieľom predísť zneužívaniu ľudských práv, ktoré by mohlo byť dôsledkom uplatňovania tohto zákona;

4.   odsudzuje útoky na legálne opozičné skupiny a vyzýva úrady aby upustili od nepodložených obvinení o tajných dohodách medzi nenásilnými opozičnými skupinami a nelegálnymi ozbrojenými skupinami;

5.   víta vytvorenie Melovej komisie a jej odporúčania a vytvorenie pracovnej skupiny Usig, ako aj vyhlásenie prezidentky Arroyovej z 30. januára 2007, že ako prvý krok vyhlasuje "nulovú toleranciu voči porušovaniu ľudských práv";

6.   vyzýva filipínsku vládu, aby prijala opatrenia na ukončenie systematického zastrašovania a obťažovania svedkov v spojitosti s trestnými stíhaniami za vraždy a na zabezpečenie skutočne účinnej ochrany svedkov; taktiež zdôrazňuje potrebu ukončiť podnecovanie násilia voči určitým politickým a občianskym skupinám a obnoviť prirodzené mechanizmy na kontrolu zneužívania právomocí zo strany vlády; vyzýva v tomto zmysle najmä filipínskeho ombudsmana, aby vážne poňal svoju ústavnú úlohu pri reagovaní na mimosúdne popravy prisudzované verejným činiteľom;

7.   vníma pozitívne šesťbodový program vlády na ukončenie politických vrážd; zdôrazňuje však, že filipínska vláda musí preukázať skutočné odhodlanie vyšetriť tieto vraždy a pripravenosť predviesť zodpovedných vrátane predstaviteľov bezpečnostných síl pred súd; poznamenáva, že skoro každé doterajšie policajné vyšetrovanie vykazuje nedostatky;

8.   víta podpísanie zákona o zrušení trestu smrti na Filipínach prezidentkou Arroyovou z 24. júna 2006 (zákon č. 9346 alebo "Zákon o zákaze ukladania trestu smrti na Filipínach"); taktiež žiada filipínske orgány, aby ratifikovali nedávno prijatý Dohovor OSN o násilných zmiznutiach a prijali vykonávacie predpisy;

9.   vyjadruje obavy nad tým, že atmosféra beztrestnosti má rozkladný účinok na dôveru verejnosti v právny štát a že vraždy vytvárajú prostredie, v ktorom sa ľudia na Filipínach nemôžu cítiť slobodní uplatňovať svoje politické práva prejavu a združovania;

10.   nalieha na prezidentku Arroyovú, aby bezodkladne podnikla kroky na zabránenie ďalšiemu stupňovaniu násilia pred nadchádzajúcimi voľbami a počas nich;

11.   vyzýva vládu Filipín, aby zaistila bezpečnosť tých, ktorí žiadajú o prerozdelenie pôdy v súvislosti s komplexným programom poľnohospodárskej reformy a aby urýchlila vykonávanie programu reformy a odstránila tak jednu z hlavných príčin politického násilia;

12.   víta oznámenie Komisie, že prispeje k úsiliu filipínskej vlády v súvislosti s vyšetrovaním mimosúdnych popráv prostredníctvom vyslania tímu expertov;

13.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade OSN pre ľudské práva, vládam členských štátov ASEAN a vláde a parlamentu Filipín.


Zimbabwe
PDF 152kWORD 75k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o Zimbabwe
P6_TA(2007)0172RC-B6-0162/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 15. januára 2004(1), 16. decembra 2004(2), 7. júla 2005(3) a 7. septembra 2006(4),

–   so zreteľom na mimoriadny samit Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC), ktorý sa uskutočnil v dňoch 28.-29. marca 2007 v Dar es Salaame v Tanzánii,

–   so zreteľom na Vyhlásenie predsedníctva Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT–EÚ z 21. marca 2007 o zlom zaobchádzaní so zimbabwianskym opozičným poslancom Nelsonom Chamisom,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2007/120/SZBP(5) z 19. februára 2007 o obnovení reštriktívnych opatrení voči Zimbabwe do 20. februára 2008,

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 236/2007(6), ktorým sa rozširuje zoznam tých osôb v Zimbabwe, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia,

–   so zreteľom na vyhlásenie Afrického fóra občianskej spoločnosti 2007 z 24. marca 2007 o Zimbabwe,

–   so zreteľom na správu Medzinárodnej krízovej skupiny (International Crisis Group) z 5. marca 2007 s názvom "Zimbabwe: koniec patovej situácie?",

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže na tento mesiac pripadá 27. výročie nezávislosti Zimbabwe, ale ľud Zimbabwe ešte stále nezískal slobodu,

B.   keďže členovia opozičných strán, organizácií občianskej spoločnosti a jednotlivci sú v Zimbabwe obeťami útokov a svojvoľného zatýkania a brutality policajných a vládnych bezpečnostných síl v čase systematického politického násilia, ktorého cieľom je zničenie štruktúr opozície a občianskej spoločnosti pred voľbami, ktoré sa budú konať v roku 2008,

C.   keďže po násilnom rozohnaní opozičného zhromaždenia 11. marca 2007, pri ktorom boli zabité dve osoby, bolo zatknutých viac než tristo členov skupín občianskej spoločnosti a opozičných strán,

D.   keďže predsedníctvo Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT–EÚ uviedlo, že "veľmi dôrazne odsudzuje brutálny útok na svojho kolegu Nelsona Chamisu",

E.   keďže už ôsmy rok sa v krajine zhoršuje politická a hospodárska situácia a obyvatelia Zimbabwe sú naďalej vystavení vážnemu nedostatku potravín, hoci Svetový potravinový program v prvých troch mesiacoch roku 2007 poskytol nevyhnutnú potravinovú pomoc 1,5 miliónu obyvateľov Zimbabwe, avšak podľa odhadov na podvýživu trpí vyše 4,5 milióna obyvateľov krajiny,

F.   keďže priemerná dĺžka života obyvateľov Zimbabwe (muži - 37 rokov, ženy - 34 rokov) patrí k najkratším na svete a 20 % dospelých je HIV pozitívnych a viac ako 3 200 osôb umiera každý týždeň na chorobu, následkom čoho je Zimbabwe krajinou s najvyšším počtom sirôt v pomere k celkovému počtu obyvateľstva,

G.   keďže 80 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, nezamestnanosť vo formálnom sektore dosahuje 80 % a ten malý počet zamestnaných obyvateľov Zimbabwe poberá príjem, ktorý nestačí ani na pokrytie základných potrieb, neustále stráca kvalifikáciu, je vystavený korupcii, obmedzujúcim školským poplatkom, krachu systému zdravotnej starostlivosti a zlyhaniu základných služieb,

H.   keďže tretina obyvateľov Zimbabwe žije na hraniciach so susednými krajinami, milióny obyvateľov zo Zimbabwe už utiekli a v súčasnosti uteká zo Zimbabwe každý mesiac 50 000 obyvateľov,

I.   keďže v regióne rastú obavy z vplyvu hospodárskej katastrofy v Zimbabwe na susediace krajiny,

J.   keďže všetky zhromaždenia viac ako troch osôb sa v súčasnosti môžu organizovať len s predchádzajúcim policajným súhlasom podľa zákona o verejnom poriadku a bezpečnosti, čo je dôsledkom ústavných zmien, ktoré do februára 2007 uskutočnil prezident Robert Mugabe, a keďže mediálne zákony sú represívne a volebný zákon je nedemokratický,

K.   keďže mnoho obyvateľov Zimbabwe nedostáva informácie o násilí, ktorého sa dopúšťajú bezpečnostné sily voči opozícii a aktivistom občianskej spoločnosti z dôvodu absencie nezávislej dennej tlače a médií; keďže príbehy o obetiach násilia sa rýchlo šíria,

L.   keďže podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) zažije v roku 2007 kladný hospodársky rast každá africká krajina s výnimkou Zimbabwe, ktorého ekonomika za posledných desať rokov poklesla o 40 % a v tomto roku ďalej poklesne o 5,7 %; keďže Zimbabwe sa v súčasnosti nachádza z technického hľadiska v stave hyperinflácie, keď ročná miera inflácie stúpla v marci 2007 na 2 200 % a do konca roka 2007 by podľa MMF mohla vzrásť až na 5 000 %,

M.   keďže podľa zimbabwianskej banskej komory stojí priemysel ťažby zlata v krajine, ktorý je najväčším vývozcom v krajine a predstavuje 52 % jej minerálnej ťažby, pred krachom; keďže tabakový priemysel v Zimbabwe, ktorý tvorí približne 50 % devízových príjmov krajiny, je v podobnej situácii a začiatok sezóny predaja tabaku v roku 2007 musel byť odložený; a keďže poľnohospodárska produktivita klesla od roku 1998 o 80 %,

N.   keďže rozvoj v Afrike je prioritou pre západné demokracie, keďže samotné poskytovanie pomoci má obmedzený účinok a keďže od vlád v afrických štátoch sa očakáva dodržiavanie demokracie, zásad právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv,

O.   keďže Africká únia (AU), SADC a obzvlášť Juhoafrická republika musia zohrať významnú úlohu v riešení tejto krízy a keďže stretnutie SADC 28.-29. marca 2007 bolo dôležitým krokom v tomto smere,

1.   dôrazne odsudzuje Mugabeho diktatúru za neustávajúci útlak zimbabwianskeho ľudu, opozičných strán a skupín občianskej spoločnosti a za deštrukciu zimbabwianskeho hospodárstva, čo prehĺbilo biedu miliónov obyvateľov Zimbabwe;

2.   víta závery Rady z 23. apríla 2007 a vyjadruje veľké obavy v súvislosti s rýchlo sa zhoršujúcou situáciou v Zimbabwe a rozsiahlymi porušovaniami ľudských práv, ktoré sa v krajine stále vyskytujú a naliehavo vyzýva vládu Zimbabwe, aby ako signatár zmluvy SADC a jej protokolov, Ustanovujúceho aktu AÚ, Africkej charty práv človeka a národov a Nového partnerstva pre rozvoj Afriky plnila svoje záväzky týkajúce sa zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

3.   odsudzuje skutočnosť, že napriek situácii, v ktorej sa krajina nachádza, regionálnej a medzinárodnej kritike a 27-ročnej vláde, ústredný výbor strany Zimbabwianskej africkej národnej jednoty - Vlastenecký front (Zanu-PF) opäť menoval Roberta Mugabeho ako kandidáta na prezidenta v roku 2008, a tiež odsudzuje to, že sa už spustila kampaň na zastrašovanie, ktorej cieľom je zničiť štruktúry opozície a občianskej spoločnosti a zabezpečiť výsledok parlamentných a prezidentských volieb;

4.   opäť vyzýva Roberta Mugabeho, aby splnil svoj sľub a čo najskôr odstúpil, čo by predstavovalo najvýznamnejší jednotlivý krok vedúci smerom k obrodeniu spoločnosti, politiky a hospodárstva v Zimbabwe;

5.   dôrazne odsudzuje násilné rozohnanie modlitebného zhromaždenia, ktoré bolo súčasťou kampane Zachráňme Zimbabwe, a ktoré zorganizovali 11. marca 2007 predstavitelia opozície voči Mugabemu; mimoriadne dôrazne odsudzuje vraždy a vyjadruje hlboký smútok nad smrťou Gifta Tandareho, opozičného aktivistu, ktorý bol zastrelený a ktorého telo bolo zabavené a tajne pochované bez vedomia jeho rodiny, Itaia Manyerukeho, ktorý zomrel o deň neskôr na následky krutej bitky zo strany polície, a žurnalistu Edmora Chikombu dňa 30. marca 2007;

6.   dôrazne odsudzuje útoky na lídrov opozície a následné zatknutie predsedu Hnutia za demokratickú zmenu (MDC) Morgana Tsvangiraia, Nelsona Chamisu, Grace Kwinjehovej, Lovemorea Madhukua, Williama Bangoa, Sekaie Hollandovej, Tendaia Bitiho, Arthura Mutambaru a mnohých ďalších, kruté zaobchádzanie voči nim zo strany polície a zákaz vyhľadať lekársku pomoc mimo Zimbabwe; rozhodne odsudzuje brutálne napadnutie niekoľkých ďalších účastníkov zhromaždenia zo strany zimbabwianskej polície; je zdesený tým, že minister informácií Zimbabwe, Sikhanyiso Ndlovu, pri tej istej príležitosti odmietol správy o brutalite a mučení zo strany polície a namiesto toho obvinil opozíciu z útoku na políciu;

7.   protestuje proti opätovnému zatknutiu členov MDC vrátane Morgana Tsvangiraia a ďalších ľudí dňa 28. marca 2007, pokračujúcemu zadržiavaniu mnohých opozičných aktivistov vrátane Iana Makoneho, osobitného poradcu pána Tsvangiraia, obnoveným útokom voči členom MDC, nepredvídateľným súdnym a mimosúdnym procesom, ktorým sú vystavení v prípade nedokázateľných obvinení, a pretrvávajúcim zatýkaniam a únosom členov domnelej opozície;

8.   považuje za neprijateľný útok na Nelsona Chamisu, ktorý sa odohral počas jeho cesty na letisko v Harare, odkiaľ mal odcestovať na zasadnutie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ;

9.   je hlboko znepokojený správou, že 56 žien zo zimbabwianskej mimovládnej organizácie "Ženy Zimbabwe vstávajú" bolo 23. apríla 2007 zatknutých a že spolu s nimi bolo uväznených aj 10 ich malých detí;

10.   dôrazne odsudzuje brutálne násilie zo strany polície a armády proti civilnému obyvateľstvu, ako sa stalo v predvečer Veľkej noci, keď ťažko vyzbrojené prepadové policajné jednotky napadli ľudí čakajúcich na dopravu do dovolenkových destinácií, čo je jednoznačne taktika na rozširovanie strachu;

11.   vyzýva vládu Zimbabwe, aby obnovila právny štát a s okamžitou platnosťou zastavila násilné útoky na opozíciu a skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivcov, skoncovala s politikou miznutia osôb a svojvoľného zatýkania, skoncovala s mučením a týraním väzňov, rešpektovala súdy a členov právnických profesií a uznávala a dodržiavala právo na slobodu prejavu a zhromažďovania;

12.   vyzýva vládu Zimbabwe, aby okamžite začala proces, ktorý ukončí krízu v krajine odsúhlasením dôveryhodného plánu na prechod k demokracii, okamžitým obnovením právneho štátu, vytvorením rámca pre slobodné a spravodlivé voľby pod medzinárodným dozorom a poskytnutím prechodných záruk nestraníckej kontroly kľúčových štátnych inštitúcií ako armády a polície;

13.   ďalej vyzýva na prijatie potrebných ústavných zmien a na riadne splnomocnenie volebnej komisie ako úplne nezávislého orgánu schopného dohliadať na konanie slobodných a spravodlivých volieb prostredníctvom transparentného systému a domnieva sa, že dôležitou súčasťou tohto procesu bude úplná kontrola hlasovacích lístkov, riadne kontrolovaná od začiatku až do konca a so spoľahlivými záznamami o tom, koľko hlasovacích lístkov bolo vytlačených, koľko sa ich distribuovalo do každého okrsku a koľko z nich bolo právoplatne použitých;

14.   v tejto súvislosti ponúka svoju pomoc pri vykonávaní akéhokoľvek dohodnutého procesu, ktorý poskytne základ pre skutočne slobodné a spravodlivé voľby, vrátane vyslania misie volebných pozorovateľov EÚ, a verí, že ostatné organizácie, ako napríklad Spoločenstvo národov, budú tiež pozvané, aby vyslali volebných pozorovateľov;

15.   víta novonájdenú jednotu medzi opozičnými stranami a skupinami v Zimbabwe vrátane všetkých súčastí MDC, cirkví a Kongresu odborových zväzov Zimbabwe, a ich odhodlanie spolupracovať na odpore voči vládnemu útlaku, aby priniesli ľudu demokraciu a slobodu;

16.   s potešením konštatuje, že SADC uznáva existenciu krízy v Zimbabwe, a víta menovanie prezidenta Juhoafrickej republiky, pána Thaba Mbekiho, za sprostredkovateľa dialógu medzi stranou Zanu-PF a opozičným MDC; podporuje otvorené hodnotenie situácie v Zimbabwe zo strany zambijského prezidenta Levyho Mwanawasu, ghanského prezidenta Johna Kuffoura, arcibiskupa Desmonda Tutuho a arcibiskupa Piusa Ncubeho of Bulawayo; zdôrazňuje, že na Zimbabwe nie sú uvalené žiadne hospodárske sankcie, iba ak reštriktívne opatrenia zamerané na Mugabeho režim; víta iniciatívu SADC pri hľadaní riešenia, z ktorého budú mať osoh občania Zimbabwe, ako aj celý región; a naliehavo vyzýva celé medzinárodné spoločenstvo, a najmä africké národy, aby využili túto príležitosť;

17.   verí, že sprostredkovateľské aktivity juhoafrického prezidenta Mbekiho ukončia súčasný cyklus násilia a zastrašovania, bez ktorého nemožno náležite naplniť jeho mandát na uľahčenie dialógu medzi opozíciou a vládou v Zimbabwe a širokého národného dialógu presahujúceho hranice strany Zanu-PF a hnutia MDC, zahŕňajúceho vedúcich cirkevných predstaviteľov, oblasť obchodu, odbory a ďalších aktérov občianskej spoločnosti;

18.   podporuje hnutie študentov v Zimbabwe, ktorého vodcov a aktivistov neustále zatýkajú, fyzicky napádajú a prenasledujú, a pokračujúcu kampaň Kongresu odborových zväzov Zimbabwe a blahoželá im za odvahu realizovať dvojdenný národný štrajk, ktorým odsúdili neschopnosť Mugabeho zastaviť hospodársky kolaps krajiny napriek tomu, že existovali správy o policajnej brutalite a o tom, že vodcov Kongresu odborových zväzov Zimbabwe polícia vážne napadla po poslednej demonštrácii v roku 2006; vyjadruje poľutovanie nad tým, že s násilnou vládou nie je možné konštruktívne spolupracovať;

19.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda Zimbabwe opäť vyjadrila svoj úmysel prenasledovať a zavrieť tie mimovládne organizácie, ktoré podľa jej názoru podporujú opozíciu a politickú zmenu, a považuje túto hrozbu za vážny náznak toho, že vláda neverí v možnosť pokroku v krajine;

20.   vyzýva Radu, aby zabezpečila, aby všetky členské štáty dôsledne uplatňovali existujúce reštriktívne opatrenia vrátane zbrojného embarga a zákazu cestovania, pričom zdôrazňuje, že k otázke Zimbabwe nemožno pristupovať ako k samostatnej záležitosti mimo širších vzťahov EÚ s Afrikou; preto vyzýva Radu, aby zabezpečila, aby na plánovaný samit EÚ-Afrika, ktorý sa uskutoční v decembri 2007 v Lisabone, neboli pozvané žiadne osoby so zákazom vstupu, ani aby sa ho tieto osoby zúčastnili; domnieva sa, že nedostatky v uplatňovaní cielených sankcií vážne narúšajú politiku EÚ voči Zimbabwe a spôsobujú hlboké sklamanie tým osobám v Zimbabwe, ktoré hľadajú podporu medzinárodného spoločenstva;

21.   vyzýva Radu, aby ďalej rozšírila rozsah cielených reštriktívnych opatrení, ako aj zoznam osôb so zákazom vstupu tak, aby v ešte väčšej miere zahŕňal Mugabeho mocenskú štruktúru vrátane ministrov vlády, zástupcov a guvernérov, armádneho personálu, ústrednej spravodajskej služby a policajného personálu a guvernéra centrálnej banky Zimbabwe (Reserve Bank of Zimbabwe);

22.   konštatuje, že EÚ je pre Zimbabwe najdôležitejším darcom s celkovou sumou finančných prostriedkov poskytnutých v roku 2006 vo výške 193 miliónov EUR, z ktorej celkové finančné prostriedky z členských štátov EÚ predstavujú 106,9 miliónov EUR a celkové finančné prostriedky z Komisie 86,1 miliónov EUR, pričom len 94,7 miliónov EUR pripadá na potravinovú, humanitárnu a núdzovú pomoc a 49,9 miliónov EUR na ľudský a sociálny rozvoj; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Mugabeho režim zneužíva túto podporu, najmä potravinovú pomoc, ako politickú zbraň na trestanie tých, ktorí sa odvážili vyjadriť nesúhlas s existujúcim režimom;

23.   trvá na tom, že všetka pomoc určená Zimbabwe sa musí poskytovať prostredníctvom skutočných mimovládnych organizácií a musí sa dostať k ľuďom, ktorým je určená, pričom ju v žiadnom prípade nesmú zadržiavať zástupcovia Mugabeho režimu;

24.   vyzýva Spojené kráľovstvo, ktoré sa v apríli 2007 ujalo predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN, aby zaradilo Zimbabwe do programu rokovania Bezpečnostnej rady, a očakáva, že Juhoafrická republika zohrá konštruktívnu úlohu ako nestály člen Bezpečnostnej rady;

25.   opakuje svoju žiadosť, aby Mugabeho režim nemohol nijakým spôsobom finančne alebo propagandisticky profitovať z kvalifikácie na MS vo futbale v roku 2010 alebo zo samotného turnaja; v tejto súvislosti vyzýva Juhoafrickú republiku ako usporiadateľskú krajinu a Medzinárodnú futbalovú federáciu (FIFA), aby vylúčili Zimbabwe z účasti na kvalifikačných zápasoch MS vo futbale, z usporiadania priateľských medzinárodných zápasov alebo zápasov s reprezentačnými mužstvami štátov, ktoré sa na tomto podujatí zúčastnia;

26.   víta iniciatívu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ na vyslanie spoločnej delegácie do Zimbabwe na posúdenie situácie na mieste, žiada Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ o čo najskoršie vykonanie prieskumu a žiada vládu Zimbabwe, aby všetkým členom tejto delegácie umožnila vstup do Zimbabwe; zdôrazňuje, že delegácia by mala získať prístup ku všetkým oblastiam občianskej spoločnosti a nemala by byť obmedzená na stretnutie so skupinami, ktoré zorganizovala vláda; žiada Komisiu, aby zorganizovala návštevu Zimbabwe, a vyzýva orgány v Zimbabwe na spoluprácu pri realizácii tejto návštevy;

27.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Zimbabwe, vláde a parlamentu Juhoafrickej republiky, generálnemu tajomníkovi Juhoafrického rozvojového spoločenstva, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ, predsedom komisie a výkonnej rady Africkej únie, generálnemu tajomníkovi Spoločenstva národov, generálnemu tajomníkovi OSN, vládam krajín skupiny G8 a prezidentovi Medzinárodnej futbalovej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 417.
(2) Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s. 358.
(3) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 491.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0358.
(5) Ú. v. EÚ L 51, 20.2.2007, s. 25.
(6) Nariadenie Komisie (ES) č. 236/2007 z  2. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 314/2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe (Ú. v. EÚ L 66, 6.3.2007, s. 14).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia