Európsky parlament,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (KOM(2006)0819),

-   so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní smernice Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 (KOM(2006)0821),

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0349/2007),

A.   keďže globalizácia a rýchly hospodársky rast bude viesť v EÚ k rastu dopytu po leteckej doprave (doprava bez letiskových obmedzení) v priemere najmenej o 4,3 % ročne a najpravdepodobnejšie až o 5,2 % ročne,

B.   keďže do roku 2025 to bude viesť k nárastu dopytu po leteckej doprave, ktorý bude 2,5-krát vyšší ako v roku 2003,

C.   keďže v roku 2025, aj s prihliadnutím na všetky nové investície, viac než 60 letísk nebude schopných zvládnuť typický dopyt v špičke bez vzniku omeškania alebo neuspokojeného dopytu (potom by bolo nevybavených 3,7 milióna letov ročne),

D.   keďže vzhľadom nato, že existujúce letiská sa nemôžu rozširovať tak, ako by bolo treba, jedným z riešení problému vysokého počtu nevybavených letov predpokladaných v roku 2025 by mohla byť výstavba podporných letísk v blízkosti preťažených,

E.   keďže nedostatok kapacity letísk a zvyšovanie dopytu po leteckej doprave pravdepodobne povedie k potrebe nových veľkých letísk (až 10 podľa štúdie Eurocontrolu) a stredne veľkých letísk (až 15 podľa Eurocontrolu),

F.   keďže tieto trendy v leteckej doprave v Európe zdôrazňujú potrebu predvídať kroky, ktoré je potrebné prijať na úrovni EÚ v prospech jej občanov a hospodárstva ako celku,

G.   keďže účinné služby pozemnej obsluhy majú tiež podiel na zlepšovaní využívania existujúcej kapacity letísk zvyšovaním ich výkonnosti,

H.   keďže plné vykonávanie smernice 96/67/ES o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva(1) a jej možných zmien a doplnení by s cieľom zlepšiť účinnosť v poskytovaní týchto služieb tiež mohlo posilniť využívanie existujúcej kapacity letísk,

I.   keďže klasické, nízkonákladové a charterové letecké spoločnosti, prepravné spoločnosti a obchodné lietadlá majú rozdielne požiadavky čo sa týka letiskových služieb a prideľovania prevádzkových intervalov,

J.   keďže kľúčovou súčasťou infraštruktúry letísk je primeraná dopravná prístupová i odchodová infraštruktúra, najmä v podobe integrovaných systémov verejnej dopravy,

1.   víta vyššie uvedené oznámenie Komisie ako prvý krok na riešenie otázky kapacity letísk, aj keď plánovanie novej infraštruktúry ostáva v kompetencii každého členského štátu; vyzýva súčasne Komisiu, aby venovala leteckej doprave pozornosť akú si zasluhuje ako kľúčový prvok prepravy tovaru a cestujúcich v Európe; ďalej vyzýva Komisiu, aby sledovala súčasnú situáciu a predložila o nej presnú štatistiku s cieľom úspešnejšie riešiť problém kapacity;

2.   poznamenáva, že primeraná kapacita letísk, vrátane využívania existujúcej kapacity, a účinná pozemná obsluha sú nevyhnutné pre európske hospodárstvo a musia byť zabezpečené;

3.   víta návrhy predložené Komisiou v jej oznámení, zdôrazňuje kľúčovú úlohu letectva ako dopravného prostriedku, ktorý zaručuje územnú, hospodársku, a sociálnu súdržnosť EÚ a trvá na jej dôležitosti najmä pre decentralizované, okrajové a ostrovné regióny;

4.   zastáva názor, že 14 opatrení navrhovaných v prílohe k oznámeniu Komisie je konzistentným prístupom k zlepšovaniu využívania súčasných kapacít; žiada však Komisiu, aby stanovila konkrétnejšie konečné termíny na ich vykonávanie a trvá na tom, aby sa tieto termíny dodržiavali;

Budovanie nových kapacít

5.   domnieva sa však, že Komisia zatiaľ plne nepreskúmala možnosť globálneho prístupu EÚ čo sa týka potreby dodatočnej kapacity, obmedzení budúcich investícií do ďalšej kapacity a strategických osí, ktoré by nielenže umožnili predvídať riziká tlaku na kapacity, ale tiež umožnili EÚ stať sa súdržnou a konkurencieschopnou platformou leteckej dopravy na globálnej úrovni;

6.   navrhuje, aby sa uskutočnil prieskum aktuálneho dopytu po infraštruktúre, ktorý by zlepšil budúci komplexný plán kapacity európskych letísk a mohol by sa stať mechanizmom predpovedania leteckej dopravy akceptovaným na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že letiská by mohli takýto mechanizmus používať ako plánovací rámec na zvyšovanie kapacity a že výhodou predpovedí založených na dopyte je, že pri rozvoji sektora leteckej dopravy poskytujú realistický obraz o trhu;

7.   berie na vedomie, že jednou z najväčších prekážok pre liberalizáciu a účinnosť pozemnej obsluhy, ktorú uvádzajú mnohí zástupcovia letísk Spoločenstva, je nedostatok priestoru, ale domnieva sa, že toto preplnenie je potrebné overiť a v prípade potreby vyriešiť;

8.   zdôrazňuje potrebu vytvoriť spoločné definície a analytické nástroje posudzovania kapacity letísk, ako aj postupy zapojenia všetkých zúčastnených strán do hodnotenia strednodobých a dlhodobých potrieb kapacity letísk EÚ; konštatuje, že s cieľom urýchliť plánovanie a výstavbu nových kapacít by spolupráca mohla byť sprevádzaná výmenou osvedčených postupov v otázkach, ako napríklad vplyv na životné prostredie a strata nákladovej efektívnosti, predbežné financovanie novej infraštruktúry, územné plánovanie a riadenie, zapojenie všetkých druhov dopravy, ako aj nástroje modelovania či simulácie; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy by dopĺňali program SESAR (Single European Sky Air traffic management Research) a mohli by sa doplniť novými inštitucionálnymi nástrojmi, ktoré pomôžu zvýšiť kapacitu letísk;

9.   žiada Komisiu, aby mu do roku 2009 predložila správu o globálnom pláne zvýšenia kapacity letísk v Európe; zdôrazňuje, že táto správa by mala stanovovať súdržný prístup členských štátov s cieľom podporovať a koordinovať národné a cezhraničné iniciatívy výstavby nových letiskových kapacít pre medzinárodnú dopravu a lepšie využívať existujúce kapacity, ako aj iniciatívy riadenia vedľajších letiskových kapacít bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a Spoločenstva pri alokovaní letiskových kapacít; zdôrazňuje, že prestupové uzly a regionálne letiská môžu prostredníctvom ciest z bodu do bodu každé svojim spôsobom a v rámci osobitných obmedzení rôznych členských štátov riešiť environmentálne problémy, problémy preťaženia a otázky prístupnosti, a že iba koexistencia rôznych letiskových modelov v závislosti od národných špecifík EÚ umožní naplniť svoje potreby v tejto oblasti; v tejto súvislosti pripomína, že dostupnosť letísk má mimoriadny význam, a že ich úspešná integrácia do dopravných sietí je nevyhnutnou podmienkou komodality;

10.   vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby bez ohľadu na druh inštitúcie, ktorá sa stará o správu letísk, tieto figurovali v územných plánoch regiónov a boli zahrnuté do stratégie regionálneho rozvoja; pripomína, že rozvoj a výstavba nových veľkých infraštruktúr, akými sú letiská, sa musí podrobiť skúške únosnosti z hľadiska daného územia;

11.   podporuje Komisiu v jej úsilí zvýšiť účinnosť vnútornej logistiky letísk, ale navrhuje, aby sa obmedzila len na sledovanie batožiny a nákladov;

12.   domnieva sa, že predbežné financovanie rozvoja infraštruktúry je účinnou možnosťou letísk na zvýšenie kapacity; zdôrazňuje, že tento systém financovania je výhodný tak pre letecké spoločnosti, ako aj pre letiská, pretože znižuje celkové náklady financovania infraštruktúry, zabezpečuje plynulejší cenový profil pre letecké spoločnosti a obmedzuje riziko pre letiská, keďže letecké spoločnosti začnú uhrádzať investície letísk skôr;

13.   zdôrazňuje hospodársky význam letísk pri vytváraní nových pracovných miest, a to predovšetkým v regionálnych oblastiach; poukazuje na to, že prevádzkovatelia európskych letísk, letecké spoločnosti, podniky technickej údržby a firmy podnikajúce v oblasti reštauračných služieb vytvárajú významný počet pracovných miest, a tým prispievajú k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie;

14.   vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri výbere umiestnenia letísk brali do úvahy environmentálne vplyvy ako veľká hlučnosť, emisie, hustota cestnej premávky v okolí miesta, vzdialenosť od skladov palív a obdobných výrobkov, ako aj meteorologické podmienky;

Podpora rastu zohľadňujúceho životné prostredie

15.   upozorňuje, že zlepšenou výkonnosťou leteckých motorov sa za posledných 40 rokov znížili emisie CO2 z nich o 70 % na km a že v budúcnosti budú zaznamenané ďalšie zníženia, zdôrazňuje, že cieľom odvetvia je znížiť emisie o ďalších 50 % do roku 2020;

16.   zdôrazňuje však, že napriek tomuto pokroku vyústil rast leteckej dopravy, ktorý sa v ostatných rokoch značne vystupňoval, do prudkého vzostupu celkového objemu emisií skleníkových plynov v tomto odvetví (+100% v porovnaní s rokom 1990 podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry), a že preťaženie letísk k tomu značne prispieva;

17.   pripomína, že nárast leteckej dopravy bude musieť byť sprevádzaný technickými a regulačnými plánmi obmedzujúcimi externé náklady tohto druhu dopravy; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie začleniť leteckú dopravu do systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS); zdôrazňuje, že účinnosť opatrení na znižovanie environmentálnych dôsledkov leteckej dopravy závisí aj na politikách, ktoré krajiny sledujú na globálnej úrovni a zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu vytvoriť spoločné programy s tretími krajinami;

18.   zastáva však názor, že problém emisií skleníkových plynov by sa tam, kde je to možné, mohol na európskej i medzinárodnej úrovni riešiť energickejšie s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť trvalo udržateľnejšieho odvetvia leteckej dopravy EÚ, ktoré je už ohrozované rýchlym rozvojom hlavných uzlových letísk v susediacich regiónoch Európy, ktoré nepatria do EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby použili všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie dohody o tejto otázke na medzinárodnej úrovni;

19.   osobitne trvá na potrebe rozvoja regulačných a finančných plánov s cieľom podpory zdokonalenia a obnovy leteckých parkov a podpory ekologického výkonu motorov, aby sa znížila ich hlučnosť, zvýšila energetická účinnosť a znížilo znečistenie;

Zabezpečenie správneho vykonávania a úpravy regulačného rámca

20.   domnieva sa, že nárast dopravy si vyžiada účinnejšie vykonávanie právneho rámca platného pre leteckú dopravu;

21.   žiada Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva(2), a aby poskytla viac pomoci a objasnení čo sa týka znenia; trvá hlavne na tom, že je nutné zabezpečiť lepšiu koordináciu a zosúladenie medzi prideľovaním prevádzkových intervalov zo strany riadenia toku letovej prevádzky (ATFM) a prideľovaním letiskových prevádzkových intervalov, najmä v súvislosti s efektivitou výborov koordinujúcich prevádzkové intervaly čo sa týka odletov a príletov, a okrem toho trvá na tom, že treba harmonizovať definície, tolerancie a spôsoby prideľovania prevádzkových intervalov zo strany letísk a ATFM;

22.   pripomína potrebu zaviesť trhové mechanizmy pri postupe prideľovania prevádzkových intervalov s cieľom čo najlepšie využiť nedostatočné kapacity letísk; zdôrazňuje však, že v súlade s nariadením (EHS) č. 95/93 zmeneným a doplneným v roku 2004 mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia najneskôr do apríla 2007, a že so zavedením trhových mechanizmov by sa malo uvažovať iba na základe takejto správy;

23.   poznamenáva však, že uplatnenie trhových mechanizmov, ako napríklad prideľovanie prevádzkových mechanizmov s cieľom lepšie využiť existujúce kapacity letísk, by neriešilo nedostatky infraštruktúry, keďže takýto mechanizmus by nevytvoril ani jeden dodatočný prevádzkový interval; zastáva okrem toho názor, že súlad medzi letiskovými prevádzkovými intervalmi a prevádzkovými intervalmi ATFM prináša len veľmi obmedzené výhody a nevyrieši problém kapacity;

24.   vyzýva Radu, aby navrhla harmonogram a konečné termíny s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi civilného letectva susediacich členských štátov, aby sa pred rokom 2008 zaručil významný pokrok v oblasti tvorby funkčných vzdušných priestorov (functional airspace blocks - FAB);

25.   zdôrazňuje potrebu presného harmonogramu uskutočňovania funkčných vzdušných priestorov a berie na vedomie pozitívne kroky, ktoré v tomto ohľade uskutočnili niektoré členské štáty, najmä v severnej a strednej Európe, napríklad program riadenia severného horného vzdušného priestoru (Northern Upper Area Control - NUAC) a nové projekty FAB v strednej Európe;

26.   nalieha na Komisiu, aby v prípade, že členské štáty do roku 2008 nedocielia v tejto otázke výrazný pokrok, uplatnila prístup zhora nadol s cieľom zaručiť podstatné zlepšenie;

27.   zdôrazňuje význam projektu Galileo pri optimalizácii využitia súčasnej i budúcej kapacity riadenia leteckej dopravy a konštatuje, že zo súčasných finančných ťažkostí spojených s projektom Galileo si v záujme vykonávania projektu SESAR treba vziať ponaučenie;

28.   je znepokojený tým, že miera inovácie a preberania nových technológií môže byť oveľa pomalšia ako miera rastu leteckej dopravy; ďalej zdôrazňuje, že sú potrebné nové medzinárodné normy obmedzenia hladiny hluku a nový prístup na obmedzenie počtu ľudí postihnutých hlukom;

Posilnenie spolupráce v oblasti kapacity medzi letiskovými regiónmi

29.   zastáva názor, že rozšírenie kapacity letísk nebude možné bez účinnej a dôkladnej spolupráce medzi letiskami a regionálnou a miestnou administratívou za predpokladu, že táto spolupráca nebude v rozpore s pravidlami Spoločenstva pre hospodársku súťaž;

30.   víta každú iniciatívu letiskových regiónov, ktorá povedie k európskemu dialógu o otázkach rozvoja dodatočnej kapacity letísk, najmä o koordinácii a integrácii kapacity, o environmentálnych dôsledkoch pre obyvateľov v blízkosti letísk, o územnom plánovaní a o raste a zamestnanosti;

31.   vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty v záujme posilnenia ich právnej úpravy v oblasti mestského plánovania a výstavby, aby sa predchádzalo zaťaženiu hlukom a iným znečisteniam, ktoré spôsobujú letiská okolitým oblastiam;

32.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa verejného riadenia týchto letiskových regiónov a finančne podporili pilotné projekty a výskumné programy spojené s otázkou vplyvu, ktorý majú letiská na okolité územia a ich obyvateľov;

33.   vyjadruje želanie, aby letiská "regionálneho rozvoja" v odľahlých či veľmi okrajových regiónoch aj naďalej ťažili zo štátnej pomoci v závislosti od úloh vykonávaných vo všeobecnom záujme;

34.   domnieva sa, že letecké spoločnosti by mali poskytovať primerané záruky a preberať zodpovednosť v prípade odkúpenia letiskového zariadenia, ktorého poskytnutie vyžadujú od riadiacich orgánov letiska, aby sa tieto orgány nedostali do problémov, ak dôjde k odstúpeniu pred úplným odkúpením;

Služby pozemnej obsluhy

35.   berie na vedomie vyššie uvedenú správu Komisie o uplatňovaní smernice Rady 96/67/ES;

36.   víta pozitívne dôsledky smernice tak, ako o nich informuje Komisia, ale poznamenáva, že, po prvé, pozitívne hodnotenie je založené na zisteniach štúdie z roku 2002, ktorá nepokrývala celú rozšírenú EÚ, zatiaľ čo bola Komisia upozornená, že vykonávanie uvedenej smernice je záležitosťou všeobecného záujmu v členských štátoch, ktoré do EÚ vstúpili až po tomto dátume; a ďalej, že pretrvávajú ťažkosti a neistoty pokiaľ ide o vykonávanie, najmä čo sa týka kritérií, ktoré musia spĺňať poskytovatelia služieb zúčastňujúci sa konkurenčných výziev na predkladanie ponúk; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobné usmernenie alebo v prípade potreby predložila nový návrh na vyjasnenie pravidiel týkajúcich sa výziev na predkladanie ponúk;

37.   vyzýva Komisiu, aby predtým, ako predloží akýkoľvek návrh, ktorý by viedol k ďalšej liberalizácii, uskutočnila novú analýzu vplyvu vykonávania uvedenej smernice, jej konečné prínosy a/alebo znevýhodnenia pre užívateľov, zamestnancov a cestujúcich;

38.   domnieva sa, že na základe tohto nového posúdenia vplyvu by Komisia v prípade potreby mohla zabezpečiť ďalšie usmernenia týkajúce sa výkladu niektorých ustanovení, ktoré letiskám ponechávajú príliš široké hranice výkladu, vedúce k nežiaducim účinkom na schopnosť prevádzkovateľov pozemnej obsluhy vstúpiť na trh;

39.   na druhej strane sa domnieva, že niektoré ustanovenia je nutné urýchlene vysvetliť, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú ochrany pracovníkov v prípade premiestnenia podnikov a prístupových poplatkov; nalieha na Komisiu, aby z tohto dôvodu čo najskôr poskytla usmernenie o výklade týchto ustanovení;

40.   odporúča, aby sa každý nový pokus o zmenu a doplnenie uvedenej smernice najprv sústredil na kvalitu služieb pozemnej obsluhy a na kvalitu pracovných miest v sektore služieb pozemnej obsluhy; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby:

41.   upozorňuje, že pri výbere prevádzkovateľov pozemnej obsluhy dodávajúcich vyhradené služby letiská niekedy v plnej miere nezohľadňujú návrhy leteckých spoločností a pripomína prípady, keď sa prevádzkovatelia pozemnej obsluhy poskytujúci vyhradené služby vybrali v rozpore s takmer jednomyseľným stanoviskom výboru používateľov letiska;

42.   trvá na potrebe väčšej transparentnosti a prísnejších ustanovení orientovaných na používateľa týkajúcich sa výberu prevádzkovateľov pozemnej obsluhy pre vyhradené služby; trvá na zvážení možnosti ustanovenia dodatočných pravidiel týkajúcich sa Výboru používateľov letiska, pozostávajúcich napríklad z povinnosti uviesť dôvody, prečo výber letiska nie je v súlade so stanoviskom výboru; upozorňuje, že takéto rozhodnutie by v tomto prípade mohlo tiež byť presunuté na orgán nezávislý od riadiaceho orgánu; na záver Komisii odporúča, aby pri akýchkoľvek budúcich návrhoch zmien a doplnení smernice 96/67/ES zvážila, či letecké spoločnosti, ktorých pozemná obsluha na letisku je už zabezpečovaná treťou stranou, majú byť vylúčené z hlasovania týkajúceho sa výberu ktoréhokoľvek nového subjektu vstupujúceho na trh;

43.   konštatuje, že od prijatia smernice 96/67/ES sa značne zintenzívnila hospodárska súťaž a ceny za služby pozemnej obsluhy klesli takmer vo všetkých "starých" členských štátoch EÚ;

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36. (2) Ú. v. ES L 14, 22.1.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 793/2004 (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 50).