Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne a najmä na tie, ktoré sa týkajú ľudských práv,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN, na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a na Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Irán,

–   so zreteľom na dialóg medzi EÚ a Iránom o ľudských právach,

–   so zreteľom na vyhlásenie svojho predsedu o ukameňovaní jedného muža v Iráne, vyhlásenie predsedníctva EÚ a vyhlásenie členky Komisie p. Ferrerovej-Waldnerovej o ukameňovaní pána Džafara Kianiho,

–   so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva v mene EÚ z 25. mája 2007 a 3. augusta 2007 o treste smrti pre Siana Paymarda, trestoch smrti pre Adnana Hassanpoura a Abdolwaheda "Hivu" Boutimara, na blížiacu sa popravu Behnama Zareho a na trest smrti pre Aliho Mahina Torabiho,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže situácia v Iránskej islamskej republike v otázke uplatňovania občianskych práv a politických slobôd sa počas ostatných dvoch rokov zhoršila, a to najmä po prezidentských voľbách v júni 2005 a napriek tomu, že sa Irán zaviazal k podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v rôznych medzinárodných nástrojoch o tejto problematike,

B.   keďže počet popráv v Iráne vrátane popráv maloletých a homosexuálov, ktoré sa často vykonávajú verejne obesením alebo ukameňovaním, sa dramaticky zvýšil a od začiatku roku 2007 ich bolo zaznamenaných najmenej 244(1), tento počet tak prekonáva 177 popráv zaznamenaných v roku 2006,

C.   keďže Valné zhromaždenie OSN bude na svojej 62. schôdzi v roku 2007 hlasovať o rezolúcii vyzývajúcej na celosvetové moratórium na popravy, ktoré by sa malo zaviesť ako krok smerom ku zrušeniu trestu smrti,

D.   keďže Adnan Hassanpour a Abdulvahíd Botimar sú prvými prípadmi, kedy boli novinári odsúdení na smrť,

E.   keďže mučenie a zlé zaobchádzanie s väzňami, samoväzba, tajné väznenie, vykonávanie krutých, neľudských a ponižujúcich trestov a beztrestnosť predstaviteľov štátu sú aj naďalej veľmi rozšírené,

F.   keďže rastie počet zadržiavaných intelektuálov a vlna represií bola rozšírená na osoby s dvojitým občianstvom, ktoré čelia najvážnejším obvineniam z kolaborácie s cudzími mocnosťami alebo špionáže,

G.   keďže za účasť na kampani Milión podpisov, ktorej cieľom je zrušenie diskriminačných zákonov voči ženám a predloženie milióna podpisov národnému parlamentu (Madžlísu), sú alebo boli prenasledované viaceré aktivistky hnutia za práva žien,

H.   keďže Irán ešte stále nie je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

I.   keďže v júni 2007 iránske orgány vykonali v Teheráne razie proti dvom organizáciám študentov; keďže výsledkom toho boli zatknutia, hoci viacerí študenti boli neskôr prepustení na kauciu; keďže ďalej bolo zatvorené Združenie bývalých iránskych študentov, čo je v rozpore s iránskymi zákonmi a medzinárodnými normami ľudských práva a slobody združovania sa,

J.   keďže po tom, ako ministerstvo kultúry a islamská rada zaviedli procedurálne usmernenia o publikáciách, nasledovala zvýšená cenzúra, a keďže novinári sú viac prenasledovaní a väznení a orgány zároveň pravidelne zatvárajú pobočky médií,

K.   keďže represie voči hnutiu odborových zväzov sa posilnili a boli zatknutí jeho známi predáci ako Mansur Osanlu – predseda Zväzu pracovníkov autobusovej spoločnosti pre Teherán a okolie (SWTBC) a jeho zástupca Ibrahim Madadi, ako aj Mahmúd Salehi – bývalý predseda Zväzu pracovníkov pekární,

L.   keďže menšiny sú stále viac diskriminované a prenasledované na základe ich náboženského alebo etnického pôvodu najmä v hraničných regiónoch (Kurdistan, Khuzestan, Sistan-Balučistan, Azerbajdžan) a keďže niektorí ich predstavitelia sú naďalej zadržiavaní, resp. boli odsúdení na smrť,

M.   keďže členovia bahájskeho náboženského spoločenstva nemôžu vyznávať svoju vieru, sú vystavení tvrdým perzekúciám, boli zbavení takmer všetkých občianskych práv (napr. majetkových práv, prístupu k vyššiemu vzdelaniu) a keďže náboženské miesta sú terčom vandalizmu,

N.   keďže iránski žiadatelia o azyl, ktorých tretie krajiny vrátili späť do Iránu, čelia vážnemu riziku perzekúcie, čoho dôkazom je aj nedávny prípad Rasúla Aliho Mezreu, člena Organizácie oslobodenia Al Ahvázu, ktorému hrozí poprava po násilnom návrate zo Sýrie, napriek tomu, že mu bol priznaný štatút utečenca UNHCR,

1.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou ľudských práv v Iráne v ostatných rokoch; vyzýva iránske orgány, aby si plnili svoje záväzky v súlade s medzinárodnými normami ľudských práv a nástrojmi, ktoré ratifikoval Irán, a podporovali všeobecné hodnoty a umožnili všetkým ľuďom vykonávať občianske práva a uplatňovať politické slobody;

2.   dôrazne odsudzuje popravu pána Džafara Kianiho ukameňovaním, ktorá sa uskutočnila 5. júla 2007 v obci Aghche kand (provincia Kazvín), a vyzýva iránske orgány na uplatňovanie vyhláseného moratória na ukameňovanie; žiada o reformu iránskeho trestného zákonníka s cieľom zrušiť ukameňovanie;

3.   je hlboko znepokojený dramatickým nárastom represií voči hnutiam občianskej spoločnosti v Iráne v predchádzajúcom roku; vyzýva iránske orgány, aby ukončili tvrdé represie voči obhajkyniam práv žien, aktivistkám kampane Milión podpisov, študentským hnutiam, obhajcom práv menšín, intelektuálom, učiteľom, novinárom, blogerom a odborárom;

4.   pripomína iránskej vláde jej záväzky ako signatára Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, podľa ktorých musí zabezpečiť dodržiavanie základných ľudských práv a najmä slobody názoru, vyzýva na prepustenie všetkých väzňov svedomia;

5.   je pobúrený prudkým nárastom počtu zaznamenaných popráv, mnohých z nich vykonaných po nespravodlivých procesoch;

6.   vyzýva Irán, aby plne rešpektoval svoj trestný zákonník a zaručil právo na spravodlivý proces všetkým osobám najmä tým, že im umožní prístup k právnej pomoci od začiatku súdneho konania; vyzýva na bezpodmienečné poskytovanie zdravotníckej pomoci väzňom, ktorých zdravotný stav je zlý;

7.   dôrazne odsudzuje tresty smrti a popravy v Iráne, najmä tie, ktoré boli uložené a/alebo vykonané voči mladistvým delikventom a maloletých osôb, a vyzýva iránske orgány na dodržiavanie medzinárodne uznávaných právnych záruk pre maloletých, napríklad Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

8.   vyzýva iránske orgány, aby zaviedli zákaz mučenia, ktorý v apríli 2004 oznámil iránsky najvyšší sudca;

9.   vyzýva iránsky parlament, aby zmenil a doplnil iránsky tlačový zákon a trestný zákonník tak, aby bol v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, a konkrétne aby zrušil všetky trestné ustanovenia v súvislosti s nenásilným vyjadrovaním názorov, a to aj v tlači;

10.   žiada, aby početné tlačové orgány, ktoré boli zatvorené alebo podliehajú cenzúre, mohli pôsobiť v súlade so zavedenými pravidlami slobody tlače;

11.   žiada iránske orgány o urýchlenie procesu vyšetrovania podozrivých úmrtí a zabití intelektuálov a politických aktivistov, a aby boli osoby podozrivé zo spáchania týchto činov postavené pred súd;

12.   vyzýva členov Madžlísu, aby urýchlene zmenili a doplnili trestný zákonník a zmenili tak moratórium na ukameňovanie na jeho trvalý zákaz, a aby prijali právne predpisy, ktoré by popravy mladistvých delikventov a ukladanie trestu smrti za homosexuálne akty a cudzoložstvo postavili mimo zákon;

13.   žiada iránske orgány o uplatňovanie všetkých záruk v prípade odsúdení na trest smrti, a tiež o obmedzenie počtu trestných činov, za ktoré možno odsúdiť na trest smrti, ktoré by boli prvými krokmi k úplnému zrušeniu trestu smrti; vyzýva iránsky ľud na podporu kampane Stop trestu smrti: Svet rozhoduje, ktorú iniciovala Svetová koalícia proti trestu smrti a ďalšie mimovládne organizácie;

14.   vyzýva iránske orgány, aby dodržiavali medzinárodne uznané právne záruky týkajúce sa príslušníkov náboženských menšín, či už oficiálne uznaných alebo iných; odsudzuje súčasnú neúctu k právam menšín a požaduje, aby ich príslušníci mohli vykonávať všetky práva, ktoré im zaručuje iránska ústava a medzinárodné právne predpisy; ďalej tieto orgány vyzýva, aby odstránili všetky formy diskriminácie z náboženských alebo etnických dôvodov alebo diskriminácie príslušníkov menšín, napríklad Kurdov, Azerov, Arabov, Balukov a bahájov; vyzýva najmä na zrušenie de facto zákazu vyznávania bahájskej viery;

15.   vyzýva iránske orgány na bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia, najmä novinárov Emadedína Baghiho, Aku Kurdnasába, Edžlala Ghavámiho, Mohammada Sadegha Kabúdvanda, Saida Matinpoura, Adnana Hassanpoura, Abdulvahída "hivu" Botimara, Kaveha Džavanmarda a Mohammanda Hassana Fallahiehu, odborárov Mansura Osanlua, Ibrahima Madadiho a Mahmúda Salehiho a študentov Ehsana Mansúriho, Madžída Tavakoliho a Ahmada Ghassabana; odsudzuje zatknutie a uväznenie obhajcu ľudských práv Dr. Sohraba Razzaghiho 24. októbra 2007 a vyzýva na jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie;

16.   žiada Valné zhromaždenie OSN, aby hlasovalo o rezolúcii, ktorá explicitne a rozhodne odsúdi porušovanie základných ľudských práv v Iráne, a aby prijalo súrne opatrenia na zastavenie nedávnej vlny popráv v Iráne;

17.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podrobne monitorovali vývoj v Iráne a zaoberali sa konkrétnymi prípadmi porušenia ľudských práv; vyzýva Radu a Komisiu, aby podali správy o monitorovaní situácie v Iráne;

18.   navrhuje nový začiatok dialógu EÚ a Iránu o ľudských právach, ktorý bol prerušený v júni 2004;

19.   opäť vyjadruje svoju podporu všetkým organizáciám a jednotlivcom v Iráne, ktorí v boji za demokratické práva uplatňujú dialóg;

20.   vyzýva Komisiu, aby urobila čo najviac na podporu občiansko-spoločenských, akademických, sociálno-ekonomických a kultúrnych výmen medzi Európou a Iránom v záujme otvoreného dialógu najmä prostredníctvom nového nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

21.   vyzýva členské štáty EÚ, aby nevyhosťovali iránskych žiadateľov o azyl vrátane osôb prenasledovaných za ich sexuálnu orientáciu, a vyzýva Grécko, aby do Iránu nenavrátilo Mohammada Hassana Talebiho, Mohammada Husseina Džáfariho and Vahída Šokúhiho Niaho;

22.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému splnomocnencovi pre SZBP, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva, predsedovi Najvyššieho štátneho súdu Iránu a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

(1) Zdroj: Amnesty International k 18. októbru 2007.