Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o návrhu nariadenia Rady o uzatvorení Dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti rybolovu a ochrany živých morských zdrojov v Baltskom mori (KOM(2006)0868 – C6-0052/2007 – 2006/0309(CNS))

P6_TA(2007)0186 A6-0160/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady (KOM(2006)0868)(1),

–   so zreteľom na článok 37 a článok 300 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0052/2007),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0160/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh nariadenia Rady a schvaľuje uzavretie zmluvy;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Článok 2 a (nový) Článok 2a V priebehu tretieho a posledného roka uplatňovania dohody, pred tým ako sa začnú rokovania o prípadnom predĺžení jej platnosti, predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade všeobecnú hodnotiacu správu, ktorá umožní preskúmanie dosahu dohody na ochranu zdrojov a životného prostredia ako aj hospodárske a sociálne následky vyplývajúce z jej uplatňovania.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o spoločnom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE+), ktorý bol schválený Zmierovacím výborom (PE-CONS 3611/2007 – C6-0105/2007 – 2004/0218(COD))

P6_TA(2007)0187 A6-0180/2007

(Spolurozhodovací postup: tretie čítanie)

Európsky parlament

–   so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenie Komisie (PE-CONS 3611/2007 – C6-0105/2007),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2004)0621)(2),

–   so zreteľom na zmenený návrh Komisie (KOM(2004)0621/2)(3),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(4) k spoločnej pozícii Rady(5),

–   so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k spoločnej pozícii (KOM(2006)0759)(6),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 5 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 65 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu svojej delegácie v Zmierovacom výbore (A6-0180/2007),

1.   schvaľuje spoločný text a upozorňuje na príslušné vyhlásenie Komisie;

2.   poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

3.   poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby po dohode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby toto legislatívne uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 451. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (4) Prijaté texty, 24.10.2006, P6_TA(2006)0431. (5) Ú. v. EÚ C 238 E, 3.10.2006, s. 1. (6) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2007 − 2013 ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu "Základné práva a spravodlivosť" (16367/1/2006 – C6-0089/2007 –2005/0037A (COD))

P6_TA(2007)0188 A6-0147/2007

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (16367/1/2006 – C6-0089/2007) a na príslušné vyhlásenie Rady a Európskeho parlamentu,

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0122)(2) a na zmenený návrh (KOM(2006)0230)(3),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0147/2007),

1.   schvaľuje spoločnú pozíciu a potvrdzuje vyhlásenie pripojené k tomuto legislatívnemu uzneseniu;

2.   konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

3.   poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

4.   poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby v zhode s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

PRÍLOHA

VYHLÁSENIE RADY A EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Násilie a hrozba násilím predstavujú porušenie práva na život, bezpečnosť, slobodu, dôstojnosť a telesnú a emocionálnu integritu a sú vážnou hrozbou pre telesné a duševné zdravie obetí takéhoto násilia. Dôsledky takéhoto násilia sú v celom Spoločenstve natoľko rozšírené, že predstavujú skutočné porušenie základných práv, pohromu z hľadiska zdravia a prekážku pre bezpečné, slobodné a spravodlivé užívanie občianstva všetkými ľuďmi. Cieľom programu Daphne III je predchádzať a bojovať proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám a ochraňovať obete a ohrozené skupiny. Európsky parlament a Rada, so zámerom napomáhať týmto cieľom, vyzývajú Komisiu aby zvážila možnosť iniciatívy pre Európsky rok boja proti násiliu voči deťom, mladým ľuďom a ženám.

(1) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 75. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o zmene a doplnení článku 47 rokovacieho poriadku o spolupráci výborov (2007/2016(REG))

P6_TA(2007)0189 A6-0139/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku (B6-0461/2006),

–   so zreteľom na články 201 a 202 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0139/2007),

1.   sa rozhodol zmeniť a doplniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedenej zmeny;

2.   upozorňuje, že táto zmena a doplnenie nadobúda účinnosť v prvý deň nasledujúcej schôdze Európskeho parlamentu;

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil pre informáciu Rade a Komisii.

Platný text   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 47 Rozšírená spolupráca výborov Postup pridružených výborov Ak podľa názoru konferencie predsedov vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch výborov, alebo ak rôzne jej časti patria do pôsobnosti dvoch výborov, použije sa článok 46 a tieto doplňujúce ustanovenia: Ak bola otázka pôsobnosti postúpená konferencii predsedov v zmysle článku 179 ods. 2 alebo článku 45 a konferencia predsedov sa na základe prílohy VI nazdáva, že vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, alebo že jej rôzne časti patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, použije sa článok 46 a tieto doplňujúce ustanovenia: - časový rozvrh spoločne odsúhlasia obidva výbory; - časový rozvrh spoločne odsúhlasia dotknuté výbory; - spravodajca a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko sa usilujú o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom; - spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko sa navzájom informujú a usilujú sa o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom; - zúčastnení predsedovia, spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko sa snažia spolu identifikovať oblasti textu patriace do ich výlučných alebo spoločných pôsobností a odsúhlasiť presné náležitosti ich spolupráce; - gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výboru požiadaného o stanovisko vo veciach, ktoré podľa názoru predsedu gestorského výboru na základe prílohy VI a po predchádzajúcej porade s predsedom výboru požiadaného o stanovisko patria do pôsobnosti výboru požiadaného o stanovisko, a ktoré nie sú v rozpore s inými časťami správy. - gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré podľa názoru predsedu gestorského výboru na základe prílohy VI a po predchádzajúcej porade s predsedom pridruženého výboru patria do výhradnej pôsobnosti výboru požiadaného o stanovisko, a ktoré nie sú v rozpore s inými časťami správy. Predseda príslušného výboru zohľadní akúkoľvek dohodu dosiahnutú podľa tretej zarážky. - v prípade zmierovacieho konania o návrhu musí byť v delegácii Parlamentu zastúpený spravodajca každého pridruženého výboru požiadaného o stanovisko.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES (KOM(2006)0397 – C6-0243/2006 – 2006/0129 (COD))

P6_TA(2007)0190 A6-0125/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0397),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0243/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybné hospodárstvo(A6-0125/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 22. mája 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Chemické znečistenie povrchových vôd predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s účinkami, akými sú chronická toxicita pre vodné organizmy, hromadenie v ekosystéme, strata prírodných biotopov a zníženie biologickej rozmanitosti, ako aj hrozba pre ľudské zdravie. V prvom rade by sa mali zistiť príčiny znečistenia a z hospodárskeho a ekologického hľadiska čo najúčinnejšie odstrániť emisie pri zdroji.

(2)  V súlade s článkom 174 zmluvy je environmentálna politka Spoločenstva založená na zásade prevencie a na zásade, že je potrebné prijímať preventívne opatrenia, že škoda na životnom prostredí by sa mala predovšetkým odstrániť pri zdroji a že znečisťovateľ platí.

(3)  Na zabezpečenie dobrej kvality vody je nutné správne organické poľnohospodárstvo drobných poľnohospodárov.

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program (EAP) Spoločenstva(4) stanovuje, že životné prostredie, zdravie a kvalita života sú kľúčovými environmentálnymi prioritami 6. EAP, zvýrazňujúc najmä v článku 7 ods. 2 písm. e) potrebu vytvorenia špecifickejších právnych predpisov v oblasti vodného hospodárstva.

(5)  Členské štáty by mali vykonať potrebné opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(5) s cieľom postupne znížiť znečistenie prioritnými látkami a úplne odstrániť alebo postupne znižovať emisie, vypúšťanie a úniky prioritných nebezpečných látok.

(6)  Smernica 2000/60/ES ustanovuje stratégiu proti znečisťovaniu vôd a článok 16 uvedenej smernice požaduje ďalšie špecifické opatrenia na zníženie znečisťovania a normy kvality životného prostredia (EQS).

(7)  Od roku 2000 bolo prijatých mnoho aktov Spoločenstva, ktoré vytvárajú opatrenia na zníženie znečisťovania v súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES pre jednotlivé prioritné látky. Okrem toho, viacero opatrení na ochranu životného prostredia patrí do pôsobnosti iných existujúcich právnych predpisov Spoločenstva. Preto treba dať krátkodobo radšej prednosť vykonávaniu a revízii existujúcich nástrojov, než vytváraniu nových nástrojov kontroly, ktoré by mohli byť duplicitami jestvujúcich nástrojov. Potom, ako členské štáty v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES predložia plány vodohospodárskeho manažmentu povodí vrátane programov opatrení vypracovaných v súlade s článkom 11 uvedenej smernice, by však Komisia mala posúdiť, či vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov plne splnila ciele smernice 2000/60/ES, alebo či sú v súlade s uvedenou smernicou potrebné osobitné akcie. Ak je možné dodržiavať EQS len pomocou obmedzení použitia alebo zákazov jednotlivých látok, takéto opatrenia treba vykonať prostredníctvom existujúcich alebo nových právnych aktov Spoločenstva, najmä v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry(6).

(8)  Smernica 2000/60/ES obsahuje v článku 11 ods. 4 a časti B prílohy VI o programe opatrení nepodrobný zoznam doplnkových opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať ako súčasť programu opatrení, a to najmä legislatívne nástroje, administratívne nástroje a uzavreté dohody o ochrane životného prostredia.

(9)  Pokiaľ ide o znižovanie emisií prioritných látok z bodových a difúznych zdrojov uvedených v článku 16 ods. 6 a ods. 8 smernice 2000/60/ES, členské štáty by mali v prípade potreby začleniť, popri vykonávaní iných existujúcich právnych predpisov Spoločenstva aj vhodné kontrolné opatrenia v súlade s článkom 10 smernice 2000/60/ES do programu opatrení, ktoré treba v súlade s článkom 11 uvedenej smernice vypracovať pre každé povodie v prípade potreby uplatnením článku 10 smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia(7). Aby sa zachovali jednotné podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, všetky rozhodnutia týkajúce sa ustanovenia kontrolných opatrení pre bodové zdroje prioritných látok by mali vychádzať z koncepcie najlepších dostupných techník ustanovených v článku 2 ods. 11 smernice 96/61/ES.

(10)  Pokiaľ členský štát nemôže vyriešiť problém, ktorý má vplyv na vodné hospodárstvo, môže ho oznámiť Komisii v súlade s článkom 12 smernice 2000/60/ES. Členský štát by mal podať správu o tejto skutočnosti aj vtedy, ak sa opatrenia Spoločenstva javia ako hospodárnejšie a vhodnejšie. V takom prípade by Komisia mala začať výmenu informácií so všetkými členskými štátmi a ak sa činnosť Spoločenstva skutočne ukáže ako lepšia možnosť, Komisia by mala auverejniť správu a navrhnúť opatrenia.

(11)  Keďže väčšina ďalších relevantných aktov Spoločenstva nie je ešte v plnom rozsahu prijatá a vykonaná, je v súčasnosti ťažké určiť, či vykonanie týchto politík umožní dosiahnuť ciele smernice 2000/60/ES, alebo či bude potrebná ďalšia akcia Spoločenstva. Preto by bolo vhodné vypracovať formálne hodnotenie súladu a účinnosti všetkých právnych aktov Spoločenstva, ktoré priamym alebo nepriamym spôsobom prispeivajú k dobrej kvalite vody.

(12)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodného hospodárstva a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES(8), stanovuje prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, ktoré dostali prednosť z hľadiska prijatia opatrenia na úrovni Spoločenstva. Medzi týmito prioritnými látkami sa niektoré identifikovali ako prioritné nebezpečné látky, ktoré podliehajú zastaveniu alebo postupnému ukončovaniu emisií, vypúšťania a úniku. Pre prirodzene sa vyskytujúce látky alebo látky vznikajúce na základe prírodných procesov, ako sú kadmium, ortuť a polyaromatické uhľovodíky, je však nemožné úplné postupné odstránenie emisií, vypúšťaní a únikov zo všetkých potenciálnych zdrojov. Niektoré látky boli preskúmané a treba ich klasifikovať. Aby sa dosiahli ciele smernice 2000/60/ES, mali by sa do zoznamu prioritných látok pridať ďalšie látky.

(13)  Komisia by mala pokračovať v preskúmaní zoznamu prioritných látok prinajmenšom každé štyri roky, pričom stanovuje látky ako prioritné na základe rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie alebo jeho prostredníctvom, v súlade s časovým plánom požadovaným v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES, a v prípade potreby predloží príslušné návrhy.

(14)  Z hľadiska záujmov Spoločenstva a z dôvodu účinnejšej regulácie ochrany povrchových vôd je vhodné, aby sa EQS stanovili pre znečisťujúce látky klasifikované ako prioritné látky na úrovni Spoločenstva, a aby sa ponechalo na členských štátoch, aby stanovili pravidlá pre zostávajúce znečisťujúce látky na vnútroštátnej úrovni s prihliadnutím na uplatňovanie príslušných pravidiel Spoločenstva. Napriek tomu však osem znečisťujúcich látok, ktoré patria do oblasti pôsobnosti smernice Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality, pokiaľ ide o vypúšťanie istých nebezpečných látok zahrnutých do zoznamu I prílohy k smernici 76/464/EHS(9) a patriacich do skupiny látok, pre ktoré by sa mal dosiahnuť dobrý chemický stav do roku 2015, sa do zoznamu prioritných látok nezahrnulo. Spoločné normy vytvorené pre takéto znečisťujúce látky však dokázali svoju užitočnosť a je vhodné dodržiavať reguláciu ich noriem na úrovni Spoločenstva.

(15)  Určité látky sú veľmi škodlivé pre ryby, ak sú prítomné v povrchových vodách, ale nie sú uvedené na zoznamoch EQS v oblasti vodného hospodárstva. Komisia by v prípade potreby mala predložiť návrhy na prijatie EQS v oblasti vodného hospodárstva aj pre tieto látky.

(16)  V dôsledku toho ustanovenia týkajúce sa súčasných cieľov kvality životného prostredia ustanovené v smernici Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti z odvetvia chloroalkalickej elektrolýzy(10), v smernici Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality týkajúcich sa vypúšťania kadmia(11), v smernici Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality týkajúcich sa vypúšťania ortuti z iných odvetví ako odvetvie chloroalkalickej elektrolýzy(12), v smernici Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a dlhodobých cieľoch kvality týkajúcich sa vypúšťania hexachlórcyklohexánu(13) a v smernici 86/280/EHS sa stávajú nadbytočnými a mali by sa vypustiť.

(17)  Vodné prostredie môže utrpieť chemickým znečistením z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska, a teda údaje o akútnych aj chronických vplyvoch by sa mali použiť ako základ pre ustanovenie EQS. Aby sa zabezpečila primeraná ochrana vodného prostredia a ľudského zdravia, treba stanoviť priemerné ročné normy kvality na úrovni zabezpečujúcej ochranu pred dlhodobým vystavením a stanoviť najvyššie prípustné koncentrácie na ochranu pred krátkodobým vystavením. Malo by sa harmonizovať uplatňovanie maximálnych povolených koncentrácií v súlade s kombinovaným prístupom ustanoveným v článku 10 smernice 2000/60/ES, najmä zaobchádzanie s krajnými hodnotami a stanovenie kontrol emisií.

(18)  Pri nedostatku rozsiahlych a spoľahlivých informácií o koncentrácii prioritných látok v živých organizmoch a usadeninách na úrovni Spoločenstva a z hľadiska skutočnosti, že informácie o povrchových vodách sa zdajú byť dostatočným základom zabezpečenia úplnej ochrany a účinnej kontroly znečistenia, ustanovenie hodnôt EQS by sa malo v tomto štádiu obmedziť len na povrchové vody. Čo sa však týka hexachlórbenzénu, hexachlórbutadiénu a ortuti, nie je možné zabezpečiť ochranu pred nepriamym účinkom a sekundárnou otravou iba uplatnením EQS pre povrchové vody na úrovni Spoločenstva. V takýchto prípadoch teda treba ustanoviť EQS pre živé organizmy. Aby sa členským štátom umožnila pružnosť v závislosti od ich monitorovacej stratégie, mali byť schopné monitorovať takéto EQS a kontrolovať ich zhodu v živých organizmoch alebo ich konvertovať na EQS pre povrchové vody. Okrem toho, zostáva na členských štátoch, aby ustanovili EQS pre usadeniny a živé organizmy tam, kde to považujú za potrebné a vhodné na doplnenie EQS ustanovených na úrovni Spoločenstva. Okrem toho, usadeniny a živé organizmy zostávajú dôležitými matricami pre monitorovanie látok s výrazným potenciálom hromadenia a proti ktorých nepriamemu vplyvu EQS pre povrchové vody v súčasnosti neponúkajú nijakú ochranu. Takéto monitorovanie by sa malo vykonávať s cieľom urýchliť budúcu technickú a vedeckú prácu v oblasti EQS pre monitorované látky v usadeninách a živých organizmoch, ak sa to ukáže ako potrebné.

(19)  V prípade olova, niklu a ich zlúčenín sa diskusia o hodnotení rizík v rámci Európskej rady pre chemické látky / Spoločné výskumné stredisko ešte neukončila, a teda nie je možné stanoviť definitívne normy kvality pre tieto prvky. Preto je vhodné jasne naznačiť ich provizórny charakter.

(20)  Olovo využívané v rybolovných zariadeniach pre rekreačný i  profesionálny rybolov je zdrojom znečistenia vody. Členské štáty by mali s cieľom znížiť koncentráciu olova v rybolovných vodách podporiť nahradenie olova v odvetví rybolovu menej nebezpečnými alternatívami.

(21)  Dioxíny a polychlórované bifenyly (PCB) sú dve skupiny jedovatých látok, ktoré sú perzistentné a bioakumulatívne. Obe skupiny látok sú značnou hrozbou pre ľudské zdravie a životné prostredie a majú vysoko negatívne dôsledky na vodné druhy, a tým aj na životaschopnosť odvetvia rybolovu. Komisia tiež pri rôznych príležitostiach zdôraznila potrebu zaradiť tieto látky do zoznamu prioritných látok. Je preto potrebné, aby táto smernica stanovila ich budúce zaradenie do uvedeného zoznamu.

(22)  Členské štáty musia dosiahnuť zhodu so smernicou Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o vode určenej pre ľudskú spotrebu(14) a o riadení útvarov povrchových vôd používaných na získavanie pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES. Táto smernica by sa teda mala vykonávať bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia, ktoré by mohli požadovať prísnejšie normy.

(23)  Je možné, že v blízkom okolí vypúšťania vody z bodových zdrojov nebude možné splniť EQS, pretože koncentrácia znečisťujúcich látok vo vypúšťanej vode je obvykle vyššia, ako bežná koncentrácia vo vode. Členské štáty by teda mali byť schopné zohľadniť túto skutočnosť pri kontrolovaní zhody s EQS formou identifikácie prechodnej oblasti prekročenia pre každé významné vypúšťanie. Aby sa zabezpečilo obmedzenie týchto oblastí, mal by sa pri ich identifikácii uplatňovať článok 10 smernice 2000/60/ES a iné významné právne ustanovenia Spoločenstva. Pretože vývoj v spracovateľských technikách a technologická inovácia, akými sú najlepšie dostupné techniky, môže umožniť v budúcnosti znížiť koncentráciu znečisťujúcich látok v blízkom okolí bodového vypúšťania, členské štáty by mali zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť zníženie prechodových oblastí prekročenia.

(24)  Táto smernica umožňuje členským štátom využívať zmiešané oblasti (uvedené v článku 4 tejto smernice ako "prechodové oblasti prekročenia"), pokiaľ nemajú vplyv na to, či je zvyšok útvaru povrchovej vody v súlade s príslušnými EQS. Pri určovaní zmiešaných zón musia členské štáty zvoliť primeraný postup s ohľadom na prúdenie, koncentráciu a množstvo povoleného vypúšťania a kapacitu prijímajúceho vodného útvaru toto vypúšťanie absorbovať. Členské štáty znížia plochu zmiešaných oblastí, keď splnia svoj záväzok postupne znížiť znečistenie prioritnými látkami.

(25)  Je potrebné kontrolovať zhodu s cieľmi znižovania, postupného ukončovania alebo zastavenia znečisťovania, ktoré sú špecifikované v článku 4 ods. 1 písm. a) bod iv) smernice 2000/60/ES a vyhodnotiť zhodu s týmito povinnosťami transparentným spôsobom, najmä pokiaľ ide o zohľadňovanie významných a nevýznamných emisií, vypúšťanie a úniky spôsobené ľudskými činnosťami. Časový harmonogram znižovania, zastavenia alebo postupného ukončovania by sa mal vzťahovať len na súpis. Malo by byť tiež možné vyhodnotiť uplatňovanie článku 4 ods. 4 až 7 smernice 2000/60/ES. Rovnako je potrebné mať vhodný nástroj aj na kvantifikovanie úniku látok, ktorý nastáva prirodzeným spôsobom alebo je výsledkom prírodných procesov; v takom prípade je úplné ukončenie alebo postupné zastavenie úniku zo všetkých potenciálnych zdrojov nemožné. Aby sa vyhovelo týmto potrebám, každý členský štát by mal vypracovať súpis emisií, vypúšťania a únikov pre každé povodie na svojom území.

(26)  Na to, aby ustanovením takýchto súpisov nenastala duplicita práce, a aby sa zabezpečil súlad takýchto súpisov s inými existujúcimi nástrojmi v oblasti ochrany povrchovej vody, členské štáty by mali využiť informácie zhromaždené podľa smernice 2000/60/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a o zmene a doplnení smerníc Rady 91/689/EHS a 96/61/ES(15).

(27)  Na to, aby lepšie odrážali svoje potreby, členské štáty by mali byť oprávnené zvoliť si vhodné jednoročné referenčné obdobie na meranie základných položiek súpisu. Treba však brať do úvahy skutočnosť, že únik z používania pesticídov môže z roka na rok v dôsledku rozdielnych aplikačných dávok výrazne kolísať, napríklad v dôsledku rozdielnych klimatických podmienok. V prípade určitých látok, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prostriedkov na ochranu rastlín na trh(16), by členské štáty mali byť oprávnené vybrať si trojročné referenčné obdobie pre takéto látky.

(28)  V snahe optimalizovať využívanie súpisu je potrebné stanoviť konečný termín, do ktorého by Komisia mala preveriť či členské štáty zohľadnili všetky opatrenia na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bod iv) smernice 2000/60/ES.

(29)  Kritériá na identifikáciu látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické, ako aj iných látok s porovnateľnými vlastnosťami, najmä látok vysoko perzistentných a vysoko bioakumulatívnych uvedených v smernici 2000/60/ES, sú ustanovené v technickom usmernení na hodnotenie rizík, ktoré podporuje smernicu Komisie 93/67/EHS z 20. júla 1993 stanovujúcu zásady hodnotenia rizík, ktoré pre ľudí a životné prostredie predstavujú látky uverejnené v súlade so smernicou rady 67/548/EHS(17) a nariadením Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktoré stanovujú zásady pre hodnotenie rizík, ktoré pre ľudí a životné prostredie predstavujú existujúce látky v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93(18) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh(19). Na zabezpečenie súladu medzi rozličnými právnymi predpismi Spoločenstva, by sa mali na látky, ktoré sú predmetom skúmania konaného podľa rozhodnutia č. 2455/2001/ES uplatňovať iba tieto kritériá a príloha X smernice 2000/60/ES by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, doplniť a nahradiť.

(30)  Nariadenie (ES) č. 1907/2006 ustanovuje prekúmanie s cieľom posúdiť primeranosť kritérií určovania látok, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne a toxické. Komisia by mala hneď po zmene kritérií v nariadení (ES) č. 1907/2006 zodpovedajúcim spôsobom zmeniť prílohu X smernice 2000/60/ES.

(31)  Povinnosti stanovené v smerniciach uvedených v prílohe IX k smernici 2000/60/ES sú už obsiahnuté v smernici 96/61/ES a v článkoch 8, 10, článku 11 ods. 3 písm. g) a h) a iných ustanoveniach smernice 2000/60/ES a minimálne rovnaká úroveň ochrany je zaručená, ak sa EQS dodržujú alebo vyhodnocujú. Aby sa zabezpečil dôsledný prístup k chemickému znečisteniu povrchových vôd a aby sa zjednodušili a sprehľadnili existujúce právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, podľa článku 16 ods. 10 smernice 2000/60/ES s účinnosťou od roku 2012 je vhodné zrušiť smernicu 82/176/EHS, smernicu 83/513/EHS, smernicu 84/156/EHS, smernicu 84/491/EHS a smernicu 86/280/EHS.

(32)  Zohľadnili sa odporúčania uvedené v článku 16 ods. 5 smernice 2000/60/ES, a najmä odporúčania Vedeckého výboru o toxicite, ekotoxicite a životnom prostredí.

(33)  Keďže cieľ tejto smernice, najmä prijatie EQS pre vodu, nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť a tieto ciele sa teda z dôvodu potreby udržania rovnakej úrovne ochrany povrchovej vody v celom Spoločenstve môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity tak, ako to stanovuje článok 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(34)  Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(20).

(35)  V súlade s článkom 174 zmluvy, ako bolo opätovne potvrdené v smernici 2000/60/ES, musí Spoločenstvo pri príprave svojej politiky o životnom prostredí brať do úvahy dostupné vedecké a technické údaje, environmentálne podmienky v rôznych regiónoch Spoločenstva, hospodársky a sociálny rozvoj Spoločenstva ako celku a vyvážený rozvoj svojich regiónov, ako aj potenciálne prínosy a náklady akcií alebo absencie akcií,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

K cieľom stanoveným v tejto smernici treba pristupovať ako k cieľom podľa článku 4 smernice 2000/60/ES.

V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES predloží Komisia do roku 2020 Európskemu parlamentu a Rade správu o úspechoch vykonávania tejto smernice.

Článok 2

Normy kvality životného prostredia

1.  S cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav útvarov povrchových vôd v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES, členské štáty zabezpečia, aby zloženie týchto útvarov povrchových vôd, usadenín a živých organizmov vyhovovalo normám kvality životného prostredia pre prioritné látky ako je uvedené v časti A prílohy I.

Členské štáty prijmú vždy potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky, ktoré vypúšťajú do vodných útvarov odpadovú vodu obsahujúcu prioritné látky, používali najlepšie dostupné techniky výroby a úpravy odpadových vôd. Tieto opatrenia musia vychádzať z výsledkov výmeny informácií podľa článku 16 ods. 2 smernice 96/61/ES.

Členské štáty zabezpečia zhodu s normami kvality životného prostredia v súlade s požiadavkami stanovenými v časti B prílohy I.

Členské štáty musia zlepšiť vedomosti a dostupné údaje o zdrojoch prioritných látok a spôsoboch znečisťovania s cieľom identifikovať možnosti cielenej a účinnej kontroly.

2.  Ak vodný tok preteká viac než jedným členským štátom, je potrebné koordinovať monitorovacie programy a vnútroštátne súpisy s cieľom vyhnúť sa udeleniu pokuty členskému štátu, ktorý sa nachádza po prúde.

3.  Členské štáty v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES monitorujú koncentráciu látok uvedených v časti A prílohy I vo vode, usadeninách a živých organizmoch.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa nepresiahli nasledujúce hodnoty koncentrácie hexachlórbenzénu, hexachlórbutadiénu a ortuti v tkanive (nevysušenom) ulovených rýb, mäkkýšov, kôrovcov a iných živých organizmov:

Na účely monitorovania zhody s normami kvality životného prostredia pre látky uvedené v prvom pododseku, členské štáty zavedú prísnejšiu normu pre vodu, ktorou nahradia normu uvedenú v časti A prílohy I, alebo ustanovia doplňujúcu normu pre živé organizmy.

Ak to budú členské štáty považovať za vhodnejšie a hospodárnejšie, môže sa monitorovanie iných látok, ktoré sú uvedené v prílohe I, namiesto vo vode vykonať v usadeninách alebo živých organizmoch. Ak budú zistené značné koncentrácie látok a členské štáty budú mať za to, že existuje riziko, že normy kvality životného prostredia pre vodu nebudú splnené, vykoná sa monitorovanie vo vode, aby sa zabezpečilo dodržanie noriem kvality životného prostredia pre vodu.

5.  Komisia najneskôr do 12 mesiacov po predložení súpisov členskými štátmi predloží návrh týkajúci sa noriem kvality platných pre hodnoty koncentrácie prioritných látok v usadeninách a živých organizmoch.

6.  Členské štáty musia plniť požiadavky smernice Rady 98/83/ES a musia sa starať o útvary povrchových vôd využívané na získavanie pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES. Túto smernicu treba preto vykonať bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia, ktoré by mohli vyžadovať prísnejšie normy.

7.  Prípady, keď dodržiavanie noriem kvality životného prostredia nie je technicky možné alebo by viedlo k neúmerným sociálnym či ekonomickým nákladom, sa riešia podľa článku 4 ods. 4, 5 a 6 smernice 2000/60/ES, aby bolo možné stanoviť nákladovo najúčinnejší a najekologickejší prístup na účely splnenia cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES.

8.  Systematicky využívajúc databázu vytvorenú na základe nariadenia (ES) č. 1907/2006 na monitorovanie látok, ktoré škodia vodným organizmom, sú bioakumulovateľné alebo perzistentné, Komisia preskúma technický a vedecký pokrok vrátane záverov z posudzovania rizík uvedených v článku 16 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/60/ES, a aspoň každé štyri roky navrhne revíziu noriem kvality životného prostredia uvedených v časti A prílohy I k tejto smernici.

Komisia preskúma najnovšie vedecké informácie a technický pokrok v súvislosti s látkami hromadiacimi sa v usadenine a živých organizmoch a pripraví pre ne normy kvality životného prostredia.

9.  S cieľom získať súdržnú a harmonizovanú výpočtovú metódu, Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES najneskôr do ...(21) stanoví povinné metodiky aspoň pre prípady uvedené v druhom odseku bodu 3 časti B prílohy I k tejto smernici.

10.  Komisia v prípade, keď sú na dosiahnutie súladu s normami kvality životného prostriedia potrebné zákazy niektorých látok, predloží vhodné návrhy na zmenu existujúcich právnych predpisov alebo na vypracovanie nových právnych predpisov na úrovni Spoločenstva.

11.  Komisia v prípade, že je pre niektoré podniky, látky alebo bodové zdroje na zabezpečenie dodržiavania zásady znečisťovateľ platí a zásady prevencie, ako aj na zaručenie ich jednotného vykonávania členskými štátmi, potrebné stanoviť hraničné hodnoty emisií platné v celom Spoločenstve, alebo ak tieto hraničné hodnoty emisií umožnia dosiahnuť normy kvality životného prostredia, predloží návrhy v súlade s článkom 18 smernice 96/61/ES.

Článok 3

S cieľom splniť cieľ stanovený v článku 2 môžu členské štáty stanoviť prísnejšie obmedzenia používania alebo vypúšťania látok, než sú obmedzenia uvedené v smernici 91/414/EHS a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../... o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(22), ktorá ju nahrádza, či v iných právnych predpisoch Spoločenstva.

Článok 4

Prechodové oblasti prekročenia

1.  Ak v prípade jedného alebo viacerých bodových zdrojov neexistuje technické riešenie na primerané čistenie odpadových vôd, členské štáty vyznačia hranice prechodových oblastí prekročenia, v ktorých koncentrácie jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok pri slabom toku presiahnu príslušné hodnoty noriem kvality životného prostredia, pokiaľ tieto hodnoty koncentrácie neovplyvnia zhodu zostatku útvaru povrchovej vody s týmito normami.

Členské štáty zahrnú akčný plán na zmenšenie rozsahu a skrátenia každej prechodovej oblasti prekročenia do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia uvedeného v článku 13 smernice 2000/60/ES s cieľom dosiahnuť príslušné normy kvality životného prostredia najneskôr do roku 2018.

2.  Členské štáty v každom prípade vymedzia rozsah častí útvarov povrchovej vody susediacich s bodmi vypúšťania, ktoré by sa mali klasifikovať ako prechodové oblasti prekročenia, pričom zohľadnia príslušné ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva.

Členské štáty zahrnú opis každého vymedzenia do svojich plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí uvedených v článku 13 smernice 2000/60/ES.

3.  V prípade cezhraničných vodných tokov je pri určovaní prechodnej oblasti prekročenia potrebný súhlas druhého dotknutého členského štátu.

4.  Členské štáty preskúmajú povolenia uvedené v smernici 96/61/ES alebo predchádzajúcich predpisoch uvedených v článku 11 ods. 3 písm. g) smernice 2000/60/ES so zámerom postupného znižovania rozsahu každej prechodovej oblasti prekročenia v súlade s odsekom 1, identifikovanej v útvaroch vody ovplyvnených vypúšťaním prioritných látok.

5.  Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES stanoví metódu, ktorú majú členské štáty používať na identifikáciu prechodových oblastí prekročenia.

Článok 5

Metódy členských štátov na kontrolu emisií

1.  Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 vypracujú členské štáty integrované plány na kontrolu emisií a opatrenia na postupné odstraňovanie prioritných a prioritných nebezpečených látok v rámci programu opatrení stanoveného v článku 11 smernice 2000/60/ES. Plány obsahujú aspoň:

2.  Plány by sa mali vypracovať podľa transparentných kritérií a revidovať v rámci revízie programov opatrení. Členské štáty budú každé tri roky predkladať Komisii a verejnosti správy o pokroku vykonávania tejto smernice a o tom, ako opatrenia prispievajú k dosahovaniu cieľov tejto smernice.

Článok 6

Súpis emisií, vypúšťania a únikov

1.  Na základe informácií zhromaždených v súlade s článkami 5 a 8 smernice 2000/60/ES alebo iných dostupných údajov a podľa nariadenia (ES) č. 166/2006, členské štáty vyhotovia súpis, prípadne roztriedenie emisií, vypúšťania a únikov a ich zdrojov prioritných látok (bodových a difúznych zdrojov znečistenia) a znečisťujúcich látok uvedených v prílohe II alebo v časti A prílohy I pre každé povodie alebo jeho časť nachádzajúcu sa na ich území vrátane ich koncentrácií v usadeninách a v živých organizmoch. Prioritné látky a znečisťujúce látky, ktoré sa uvoľňujú z usadenín v dôsledku lodnej dopravy, bagrovania či prírodných javov, sa nepovažujú za úniky.

Členské štáty zahrnú do súpisu všetky opatrenia na kontrolu emisií prijaté pre prioritné látky uvedené v časti A prílohy I.

2.  Členské štáty pripravia osobitné programy monitorovania pre usadeniny a živé organizmy, kde určia druhy a štruktúry, ktoré treba analyzovať, ako aj formu, v ktorej sa zobrazia výsledky, a to v súlade so sezónnymi obmenami organizmov.

3.  Referenčné obdobie na meranie vstupných hodnôt znečisťujúcich látok, ktoré sa zaznamenajú do súpisov uvedených v odseku 1, je jeden rok medzi rokmi 2007 a 2009.

Pokiaľ ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/414/EHS, vstupné hodnoty možno vypočítať ako priemer z rokov 2007, 2008 a 2009.

Členské štáty môžu pri príprave súpisov použiť informácie týkajúce sa emisií, vypúšťania a únikov zhromaždené od nadobudnutia účinnosti smernice 2000/60/ES za predpokladu, že tieto informácie spĺňajú rovnaké kvalitatívne požiadavky, aké sa uplatňujú na informácie uvedené v odseku 1 tohto článku.

4.  Členské štáty oznámia Komisii súpisy vyhotovené podľa odseku 1 tohto článku vrátane príslušných referenčných období spolu s plánmi vodohospodárskeho manažmentu povodí oznámenými v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

5.  Členské štáty aktualizujú svoje súpisy ako súčasť hodnotenia analýz špecifikovaných v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES.

Referenčné obdobie na zavedenie hodnôt do aktualizovaných súpisov je jeden rok predtým, ako sa má analýza ukončiť. Pokiaľ ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, ktoré sú v pôsobnosti smernice 91/414/EHS, vstupné údaje sa môžu vypočítať ako priemer z troch rokov pred ukončením tejto analýzy.

Členské štáty uverejnia aktualizované súpisy v ich aktualizovaných plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES.

6.  Ak sa má emisia, vypúšťanie a únik prioritných látok postupne znížiť alebo zastaviť, je potrebné, aby členské štáty na dosiahnutie tohto cieľa pri vytváraní súpisov tiež stanovili zodpovedajúci harmonogram.

7.  Komisia do roku 2015 preverí, či možno očakávať, že emisie, vypúšťanie a úniky, ktoré sa odrážajú v súpise, budú do roku 2025 v zhode s povinnosťami ich znižovania a zastavenia ustanovenými v článku 4 ods. 1 písm. a) bod iv) smernice 2000/60/ES. Komisia predloží správu o tejto previerke Európskemu parlamentu a Rade. Ak správa preukáže, že nemožno očakávať dosiahnutie zhody, potom do roku 2016 navrhne potrebné opatrenia Spoločenstva podľa článku 251 zmluvy.

8.  Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2 smernice 2000/60/ES stanoví technické charakteristiky analýz a metódu, ktorú majú členské štáty použiť pri vytváraní súpisov.

Článok 7

Opatrenia na zníženie znečistenia prioritnými látkami

1.  Členské štáty zabezpečia, že do programu opatrení stanovených podľa článku 11 smernice 2000/60/ES sa zahrnú preventívne alebo kontrolné opatrenia týkajúce sa bodových a difúznych zdrojov znečistenia, ako aj normy kvality životného prostredia ustanovené v uvedenej smernici, aby sa dosiahli ciele znižovania znečistenia prioritnými látkami a prioritnými nebezpečnými látkami podľa článku 4 ods. 1 písm. a) bod (iv) uvedenej smernice.

2.  Členské štáty na základe článkov 4 a 12 smernice 2000/60/ES a na účel dosiahnutia cieľov stanovených týmito článkami rozhodnú, či je potrebné preskúmať vykonávanie súčasných opatrení alebo prijať nové opatrenia na zníženie a kontrolu znečistenia prioritnými látkami a prioritnými nebezpečnými látkami. Ak je najvhodnejšie prijať tieto opatrenia na úrovni Spoločenstva, Komisia navrhne vhodné opatrenia na úrovni Spoločenstva.

3.  V rámci prípravy správy o vykonávaní smernice 2000/60/ES podľa článku 18 ods. 1 uvedenej smernice, Komisia formálne posúdi súlad a účinnosť všetkých legislatívnych aktov Spoločenstva s priamym alebo nepriamym vplyvom na dobrú kvalitu vody. Toto posúdenie umožní, aby boli opatrenia Spoločenstva navrhnuté, prijaté alebo vykonávané podľa potreby.

4.  Komisia podľa článku 16 ods. 8 smernice 2000/60/ES navrhne spôsoby kontroly emisií založené na najlepších dostupných technológiách a environmentálnych postupoch, ktoré majú členské štáty používať pre všetky bodové zdroje.

Článok 8

Zaradenie dioxínov a polychlórovaných bifenylov

V súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES Komisia najneskôr do 31. januára 2008 predloží návrh na revíziu tejto smernice s cieľom zaradiť dioxíny a polychlórované bifenyly (PCB) do zoznamu prioritných látok uvedený prílohe II a doplniť príslušné normy kvality životného prostredia do prílohy I.

Článok 9

Znečisťovanie spôsobené tretími krajinami

Najneskôr do ...(23) predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o situácii v znečisťovaní spôsobenom tretími krajinami. Na základe tejto správy, a ak to bude potrebné, vyzve Európsky parlament a Rada Komisiu, aby predložila návrhy.

Článok 10

Zmena a doplnenie smernice 2000/60/ES

Príloha X k smernici 2000/60/ES sa nahrádza znením uvedeným v prílohe II k tejto smernici.

Článok 11

Zmena a doplnenie smerníc 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS a 84/491/EHS

Príloha II k smerniciam 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS a 84/491/EHS sa vypúšťa.

Článok 12

Zmena a doplnenie smernice 86/280/EHS

Položky B v oddieloch I až XI prílohy II smernice 86/280/EHS sa vypúšťajú.

Článok 13

Zrušenia

1.  Smernice 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS sa zrušujú s účinnosťou od 22. decembra 2012.

2.  Pred 22. decembrom 2012 môžu členské štáty vykonávať monitorovanie a podávať správy v súlade s článkami 5, 8 a 15 smernice 2000/60/ES namiesto vykonávania podľa smerníc uvedených v odseku 1 tohto článku.

Článok 14

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(24). Bezodkladne o tom informujú Komisiu a poskytnú jej tabuľku zhody medzi takýmito opatreniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych zákonov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Dodatočná akcia Spoločenstva

Komisia zavedie jasné a transparentné postupy stanovujúce racionálny a cielený rámec na odovzdávanie informácií o prioritných látkach členskými štátmi, ktoré podporujú rozhodovací proces Spoločenstva a umožňujú stanoviť v budúcnosti harmonizované normy kvality životného prostredia pre usadeniny a živé organizmy a dodatočné kontroly emisií.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 17

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

za Európsky parlament za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I:

NORMY KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA PRE PRIORITNÉ LÁTKY

ČASŤ A : Normy kvality životného prostredia (EQS) v povrchových vodách

AA: ročný priemer;

MAC: najvyššia prípustná koncentrácia.

Jednotka: [µg/l].

ČASŤ B: Zhoda s normami kvality životného prostredia (EQS)

1.  Stĺpce 4 a 5: pre ktorýkoľvek útvar povrchovej vody zhoda s EQS-AA vyžaduje, aby pre každé reprezentatívne miesto sledovania v rámci útvaru vody bol nameraný aritmetický priemer hodnôt koncentrácie v rôznych časoch počas roka menší ako hodnota určená normou.

2.  Stĺpce 6 a 7: pre ktorýkoľvek útvar povrchovej vody zhoda s EQS-MAC znamená, že nameraná koncentrácia v ktoromkoľvek mieste sledovania v rámci útvaru vody nesmie presiahnuť hodnotu stanovenú normou.

3.  S výnimkou kadmia, olova, ortuti a niklu (v ďalšom len "kovy") sa EQS ustanovené touto prílohou vyjadrujú vo forme celkovej koncentrácie v celej vzorke vody. V prípade kovov sa EQS vzťahujú na koncentráciu rozpustených látok, t. j. roztokovú fázu vzorky vody získanú filtráciou cez 0,45 µm filter alebo akoukoľvek rovnocennou predúpravou.

Prirodzená koncentrácia pozadia pre kovy sa pripočíta k hodnote EQS. Ak navyše tvrdosť, pH alebo iný parameter kvality vody ovplyvňuje biologickú dostupnosť kovov, členské štáty to môžu zohľadniť pri posudzovaní výsledkov monitorovania v porovnaní s EQS. Prirodzená koncentrácia pozadia pre kovy vo vnútrozemských povrchových vodách alebo v pobrežných vodách sa stanoví s prihliadnutím najmä k podložiu a k prirodzenému odplavovaniu v povodiach. Členské štáty uvedú vo svojich plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia prirodzené koncentrácie pozadia pre kovy a to, akým spôsobom sa prihliadalo ku koncentráciám pozadia pre kovy pri posudzovaní výsledkov voči EQS.

PRÍLOHA II :

zmena a doplnenie PRÍLOHY X smernice 2000/60/ES

Príloha X smernice 2000/60/ES sa nahrádza takto:

PRÍLOHA X

TABUĽKA 1: zoznam prioritných látok v oblasti vodného hospodárstva (*)

TABUĽKA 2: ZOZNAM LÁTOK, KTORÉ SÚ PREDMETOM IDENTIFIKÁCIE AKO MOŽNÉ "PRIORITNÉ LÁTKY" ALEBO AKO MOŽNÉ "PRIORITNÉ NEBEZPEČNÉ LÁTKY

(1) Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C ... (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 22. mája 2007. (4) Ú. v. EÚ L 242, 10.9.2002, s. 1. (5) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). (6) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. (7) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1). (8) Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1. (9) Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 16. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48). (10) Ú. v. ES L 81, 27.3.1982, s. 29. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS. (11) Ú. v. ES L 291, 21.10.1983, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS. (12) Ú. v. ES L 74, 17.3.1984, s. 49. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS. (13) Ú. v. ES L 274, 17.10.1984, s. 11. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS. (14) Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (15) Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1. (16) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/25/ES (Ú. v. EÚ L 106, 24.4.2007, s. 34). (17) Ú. v. ES L 227, 8.9.1993, s. 9. (18) Ú. v. ES L 161, 29.6.1994, s. 3. (19) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/20/ES (Ú. v. EÚ L 94, 4.4.2007, s. 23). (20) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11). (21) * Dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (22) Ú. v. EÚ L ... (23) * Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (24) * 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (25) Tento parameter sa v norme kvality životného prostredia vyjadruje ako priemerná ročná hodnota (EQS-AA) (26) Tento parameter sa v norme kvality životného prostredia vyjadruje ako najvyššia prípustná koncentrácia (EQS-MAC). Kde sú MAC-EQS označené ako "nepoužiteľné", hodnoty AA-EQS sú aj ochrannými hodnotami proti krátkodobému najväčšiemu znečisteniu, pretože sú výrazne nižšie ako hodnoty odvodené z akútnej toxicity. (27) Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok zahrnutých v brómovaných difenyléteroch (č. 5) a uvedených v rozhodnutí č. 2455/2001/ES, EQS sa stanovili len pre pentabrómdifenyléter. (28) Pokiaľ ide o kadmium a jeho zlúčeniny (č. 6), hodnoty EQS výrazne kolíšu v závislosti od tvrdosti vody a sú kategorizované do štyroch tried (trieda 1: <40 mg CaCO3/l, trieda 2: 40 až <50 mg CaCO3/l, trieda 3: 50 až <100 mg CaCO3/l, trieda 4: 100 až <200 mg CaCO3/l a trieda 5: ≥200 mg CaCO3/l). (29) 5 Pokiaľ ide o skupinu polyaromatických uhľovodíkov (PAH) ako prioritných látok (č. 28), každá jednotlivá látka musí vyhovovať EQS, t. j. musí sa spĺňať EQS pre benzo(a)pyrén, EQS pre súčet benzo(b)fluoranténu a benzo(k)fluoanténu a EQS pre súčet benzo(g,h,i)perylénu a indeno(1,2,3-cd)pyrénu. (30) 6 Do celkového DDT patria spoločne tieto izoméry 1,1,1-trichlór-2,2-bis(p-chlórfenyl)etán (číslo CAS 50-29-3); 1,1,1-trichlór-2-(o-chlórfenyl)-2-(p-chlórfenyl)etán (číslo CAS 789-02-6); 1,1-dichlór-2,2-bis(p-chlórfenyl)etylén (číslo CAS 72-55-9) a 1,1-dichlór-2,2 bis(p-chlórfenyl)etán (číslo CAS 72-54-8). (31) * 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o návrhu nariadenia Rady o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov (KOM(2005)0671 – C6-0032/2006 – 2005/0278(CNS))

P6_TA(2007)0191 A6-0061/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0671)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0032/2006),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 51 a 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0061/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie z 29. marca 2007(2);

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) 2 Prijaté texty, P6_TA(2007)0095.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o návrhu nariadenia Rady o uzavretí Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a vládou Dánska a miestnou vládou Grónska na strane druhej (KOM(2006)0804 – C6-0506/2006 – 2006/0262(CNS))

P6_TA(2007)0192 A6-0161/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0804)(1),

–   so zreteľom na článok 37 v spojení s článkom 300 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0506/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0161/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie a schvaľuje uzavretie dohody;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada o začatie zmierovacieho konania v zmysle Spoločného vyhlásenia zo 4. marca 1975 v prípade, ak má Rada v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť alebo doplniť návrh Komisie;

6.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 2 a (nové) (2a)  V prípade, že spoločný výbor stanoví možnosti rybolovu na nižšej úrovni, ako je úroveň stanovená v kapitole I prílohy, Grónsko to nahradí Spoločenstvu v nasledujúcich rokoch zodpovedajúcimi možnosťami rybolovu, alebo v tom istom roku inými možnosťami rybolovu, alebo odrátaním zodpovedajúceho podielu dohodnutej platby. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 2 b (nové) (2b)  Spoločenstvo by si malo vyhradiť právo upraviť kvóty, ak sa po roku 2010 zistí, že nie sú v súlade s politikou EÚ týkajúcou sa trvalej udržateľnosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 2 c (nové) (2c)  Pri vykonávaní článku 2 ods. 1 protokolu by sa mali plniť podmienky uvedené v článku 1 ods. 2 protokolu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 3 a (nový) Článok 3a Komisia každoročne predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch sektorovej politiky v oblasti rybolovu opísanej v článku 4 protokolu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 4 odsek 1 a (nový) Komisia každoročne posúdi, či členské štáty, ktorých plavidlá sa riadia protokolom, konajú v súlade s požiadavkami na predkladanie správ. Ak to tak nie je, Komisia zamietne ich žiadosti o licencie na rybolov na nasledujúci rok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 4 a (nový) Článok 4a Pred uplynutím platnosti protokolu a pred začatím rokovaní o možnom predĺžení jeho platnosti Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade následné hodnotenie protokolu vrátane analýzy nákladov a výnosov.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o vytvorení a počte členov stálej delegácie pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení

P6_TA(2007)0193 B6-0204/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 188 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 10. marca 2004 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a  delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu(1),

–   so zreteľom na zakladajúcu listinu Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia z 8. novembra 2006,

1.   rozhodol o vytvorení delegácie pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení;

2.   určil počet jej členov na 60 stálych členov a 30 náhradníkov;

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil pre informáciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 28.4.2004, s. 635.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o prijatí Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup (2005/2125(ACI))

P6_TA(2007)0194 A6-0142/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 1999 o Spoločnom vyhlásení o praktických opatreniach pre nový spolurozhodovací postup(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov z 8. marca 2007,

–   so zreteľom na návrh upraveného znenia Spoločného vyhlásenia o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup (ďalej len "upravené znenie vyhlásenia"),

–   so zreteľom na článok 120 ods. 1 rokovacieho poriadku a na bod XVIII ods. 4 prílohy VI k rokovaciemu poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0142/2007),

A.   keďže neustále rozširovanie oblasti uplatňovania spolurozhodovacieho postupu zvyšuje jeho význam v zákonodarnom procese EÚ a vedie k zmene charakteru medziinštitucionálnych vzťahov medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou,

B.   keďže Európsky parlament, Rada a Komisia sa usilujú o transparentnejšiu, koordinovanejšiu, účinnejšiu a demokratickejšiu tvorbu práva EÚ,

C.   keďže Spoločné vyhlásenie o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup z roku 1999 sa osvedčilo, praktický vývoj pri jeho uplatňovaní však časom ukázal, že je potrebné ho zmeniť a doplniť,

D.   keďže jednotlivé vlny rozširovania EÚ priniesli výzvy týkajúce sa zefektívnenia postupov a optimalizácie zdrojov,

E.   keďže upravené znenie vyhlásenia spĺňa tieto očakávania a umožňuje, aby sa budúca medziinštitucionálna spolupráca rozvíjala konštruktívnym a pružným spôsobom,

F.   keďže medziinštitucionálne dohody a rámcové dohody majú významné dôsledky a keďže na zjednodušenie prístupu k nim a zabezpečenie transparentnosti je preto nevyhnutné zlúčiť všetky existujúce dohody a uverejniť ich ako prílohu k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu,

1.   opätovne potvrdzuje svoj záväzok k zásadám transparentnosti, zodpovednosti a efektívnosti a potrebu zamerať sa na zjednodušenie tvorby práva EÚ za predpokladu dodržiavania právneho poriadku EÚ;

2.   víta upravené znenie vyhlásenia, ktorým sa zdokonaľuje štruktúra i obsah vyhlásenia z roku 1999 jeho doplnením o niekoľko dôležitých ustanovení uvádzajúcich tento dokument do súladu s existujúcimi najlepšími postupmi, a ktorého cieľom je posilniť spoluprácu medzi všetkými tromi inštitúciami v záujme zvýšenia účinnosti a kvality právnych predpisov EÚ,

3.   vyjadruje želanie, aby Európsky parlament vypracoval metódu na harmonizáciu postupov parlamentných výborov počas trialógov vymedzením určitého počtu pravidiel týkajúcich sa zloženia parlamentných delegácií, ako aj záväzkov dôvernosti v súvislosti s ich činnosťou;

4.   víta najmä tieto zlepšenia uvedené v upravenom znení vyhlásenia:

5.   vyjadruje presvedčenie, že upravené znenie vyhlásenia ďalej zvýši mieru transparentnosti a verejnej zodpovednosti legislatívnej práce vykonávanej v súlade so spolurozhodovacím postupom;

6.   schvaľuje upravené znenie vyhlásenia uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a rozhoduje zaradiť upravené znenie vyhlásenia do prílohy k rokovaciemu poriadku; požaduje uverejnenie upraveného znenia vyhlásenia v Úradnom vestníku Európskej únie;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a jeho prílohu postúpil Rade a Komisii.

PRÍLOHA:

EURÓPSKY PARLAMENT

RADA

KOMISIA

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O PRAKTICKÝCH OPATRENIACH PRE SPOLUROZHODOVACÍ POSTUP (ČLÁNOK 251 ZMLUVY O ES)

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

1.  Európsky parlament, Rada a Komisia, ďalej len "inštitúcie", berú do úvahy, že súčasný postup zahŕňajúci rokovania medzi predsedníctvom Rady, Komisiou a predsedami príslušných výborov a (alebo) spravodajcami Parlamentu a medzi spolupredsedami Zmierovacieho výboru sa osvedčil.

2.  Inštitúcie potvrdzujú, že tento postup, ktorý sa rozvinul vo všetkých fázach spolurozhodovacieho postupu, sa musí naďalej podporovať. Inštitúcie sa zaväzujú preskúmať svoje pracovné metódy s cieľom ešte účinnejšie využívať celý rozsah spolurozhodovacieho postupu, ako sa stanovuje v Zmluve o ES.

3.  Toto spoločné vyhlásenie objasňuje pracovné metódy a praktické opatrenia na ich vykonávanie. Dopĺňa Medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve(2) a predovšetkým jej ustanovenia týkajúce sa spolurozhodovacieho postupu. Inštitúcie sa zaväzujú v plnej miere dodržiavať uvedené záväzky v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť by mali inštitúcie venovať osobitnú pozornosť dosiahnutiu pokroku v oblasti návrhov na zjednodušenie a súčasne dodržiavať acquis communautaire.

4.  Inštitúcie spolupracujú v dobrej viere v priebehu celého postupu s cieľom v čo najväčšej miere uviesť do súladu svoje pozície a, ak je to primerané, objasniť spôsob prijatia príslušného aktu v počiatočnej fáze postupu.

5.  Inštitúcie preto spolupracujú prostredníctvom vhodných medziinštitucionálnych kontaktov s cieľom monitorovať priebeh práce a analyzovať stupeň zhody vo všetkých fázach spolurozhodovacieho postupu.

6.  Inštitúcie sa v súlade so svojimi vnútornými rokovacími poriadkami zaväzujú k pravidelnej výmene informácií o vývoji jednotlivých záležitostí v rámci spolurozhodovacieho postupu. S cieľom umožniť jasné a plynulé vedenie súvisiacich činností zabezpečia čo najlepšiu koordináciu svojich pracovných plánov. Vyvinú preto úsilie o stanovenie orientačného časového plánu pre rôzne fázy, ktoré vedú ku konečnému prijatiu rôznych legislatívnych návrhov, pričom budú plne rešpektovať politický charakter rozhodovacieho procesu.

7.  Spolupráca medzi tromi inštitúciami v oblasti spolurozhodovania má často podobu trojstranných rokovaní (trialógov). Tento trojstranný systém preukázal svoju životaschopnosť a pružnosť v súvislosti s podstatným zvýšením možností dohody v prvom a druhom čítaní a takisto prispel k príprave činnosti Zmierovacieho výboru.

8.  Uvedené trialógy zvyčajne prebiehajú v neformálnom rámci. Môžu sa uskutočniť vo všetkých fázach postupu a na rôznych úrovniach zastúpenia v závislosti od charakteru očakávanej diskusie. Každá inštitúcia menuje v súlade so svojim rokovacím poriadkom svojich zástupcov pre každé rokovanie, vymedzí svoj rokovací mandát a včas informuje ostatné inštitúcie o dojednaniach v súvislosti s rokovaniami.

9.  Pokiaľ je to možné, akýkoľvek návrh kompromisných textov predložený na diskusiu na budúcom zasadnutí sa vopred rozošle všetkým účastníkom. S cieľom zvýšiť transparentnosť sa trialógy, ktoré sa uskutočnia v rámci Európskeho parlamentu a Rady, podľa možnosti vopred oznámia.

10.  Predsedníctvo Rady sa bude usilovať zúčastňovať sa zasadnutí parlamentných výborov. V danom prípade starostlivo zváži akúkoľvek doručenú žiadosť o poskytovanie informácií týkajúcich sa pozície Rady.

PRVÉ ČÍTANIE

11.  Inštitúcie spolupracujú v dobrej viere s cieľom zladiť svoje pozície v čo najväčšej miere tak, aby sa akty prijali podľa možnosti v prvom čítaní.

Dohoda v prvom čítaní v Európskom parlamente

12.  S cieľom uľahčiť postup v rámci prvého čítania dôjde k nadviazaniu primeraných kontaktov.

13.  Komisia uľahčí vytváranie takýchto kontaktov a konštruktívne uplatní svoje právo iniciatívy s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu s náležitým ohľadom na rovnováhu medzi inštitúciami a úlohu, ktorá jej vyplýva zo zmluvy.

14.  V prípade dohody dosiahnutej prostredníctvom neformálnych rokovaní v rámci trialógov predseda výboru Coreper písomne oznámi predsedovi príslušného parlamentného výboru podrobné informácie o podstate dohody v podobe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie. Tento list je prejavom pripravenosti Rady akceptovať výsledok podrobený právno-jazykovej kontrole, ak by bol potvrdený v rámci plenárneho hlasovania. Kópia tohto listu sa doručí Komisii.

15.  Ak je v tejto súvislosti zrejmé, že prípad sa uzatvorí v prvom čítaní, je potrebné čo najskôr sprístupniť informácie o zámere uzatvoriť dohodu.

Dohoda vo fáze spoločnej pozície Rady

16.  Ak v prvom čítaní Európskeho parlamentu nedôjde k dosiahnutiu dohody, naďalej možno pokračovať v kontaktoch s cieľom uzatvoriť dohodu vo fáze spoločnej pozície.

17.  Komisia podporí tieto kontakty a konštruktívne uplatní svoje právo iniciatívy s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu a s náležitým ohľadom na rovnováhu medzi inštitúciami a úlohu, ktorá jej vyplýva zo Zmluvy.

18.  Ak dôjde k dosiahnutiu dohody v tejto fáze, predseda príslušného parlamentného výboru písomne oznámi predsedovi výboru Coreper svoje odporúčanie plénu o prijatí spoločnej pozície Rady bez zmeny a doplnenia po potvrdení spoločnej pozície Radou a právno-jazykovej kontrole. Kópia listu sa doručí Komisii.

DRUHÉ ČÍTANIE

19.  Vo svojom odôvodnení Rada čo najzrozumiteľnejším spôsobom objasní dôvody, ktoré ju viedli k prijatiu spoločnej pozície. Európsky parlament čo najdôkladnejšie zváži tieto dôvody a pozíciu Komisie v druhom čítaní.

20.  Pred odovzdaním spoločnej pozície sa Rada po konzultácii s Európskym parlamentom a Komisiou usiluje zvážiť dátum jej odovzdania s cieľom zaistiť maximálnu účinnosť legislatívneho postupu v druhom čítaní.

Dohoda v druhom čítaní v Európskom parlamente

21.  V primeraných kontaktoch sa bude pokračovať naďalej bezprostredne potom, ako sa spoločná pozícia Rady predloží Európskemu parlamentu, s cieľom lepšie porozumieť príslušným pozíciám a čo najrýchlejšie tak uzavrieť legislatívny postup.

22.  Komisia podporí takéto kontakty a predloží svoje stanovisko s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu s náležitým ohľadom na rovnováhu medzi inštitúciami a úlohu, ktorá jej vyplýva zo zmluvy.

23.  V prípade dosiahnutia dohody prostredníctvom neformálnych rokovaní v rámci trialógov predseda výboru Coreper písomne oznámi predsedovi príslušného parlamentného výboru podrobné informácie o podstate dohody v podobe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k spoločnej pozícii Rady. Tento list je prejavom pripravenosti Rady akceptovať výsledok podrobený právno-jazykovej kontrole, ak by bol potvrdený v rámci plenárneho hlasovania. Kópia tohto listu sa doručí Komisii.

ZMIEROVACÍ POSTUP

24.  Ak je jasné, že Rada nebude schopná prijať všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu v druhom čítaní a ak je pripravená predložiť svoju pozíciu, uskutoční sa prvý trialóg. Každá inštitúcia menuje v súlade so svojím rokovacím poriadkom na každé rokovanie svojich účastníkov a vymedzí svoj rokovací mandát. Komisia oznámi obidvom delegáciám čo najskôr svoje zámery v súvislosti so svojím stanoviskom týkajúcim sa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu v druhom čítaní.

25.  Trialógy sa uskutočňujú v priebehu celého zmierovacieho postupu s cieľom riešiť otvorené otázky a pripraviť pôdu na dosiahnutie dohody v Zmierovacom výbore. Závery trialógov sa prerokujú a prípadne schvália na zasadnutiach príslušných inštitúcií.

26.  Zmierovací výbor zvoláva predseda Rady so súhlasom predsedu Európskeho parlamentu a so zreteľom na ustanovenia zmluvy.

27.  Komisia sa zúčastňuje zmierovacích konaní a uskutočňuje všetky potrebné iniciatívy s cieľom uviesť pozície Európskeho parlamentu a Rady do súladu. K takýmto iniciatívam môže patriť návrh kompromisných textov so zreteľom na pozície Európskeho parlamentu a Rady a s náležitým ohľadom na úlohu, ktorá Komisii vyplýva zo zmluvy.

28.  Zmierovaciemu výboru predsedajú spoločne predseda Európskeho parlamentu a predseda Rady. Zasadnutiam výboru striedavo predsedajú jednotliví spolupredsedovia.

29.  Spolupredsedovia spoločne stanovia dátumy a programy zasadnutí Zmierovacieho výboru tak, aby zabezpečili účinné fungovanie Zmierovacieho výboru v priebehu celého zmierovacieho postupu. Predpokladané dátumy sa konzultujú s Komisiou. Európsky parlament a Rada stanovia vhodné orientačné dátumy zmierovacích konaní a oznámia ich Komisii.

30.  Spolupredsedovia môžu zaradiť do programu každého zasadnutia Zmierovacieho výboru viacero záležitostí. Okrem hlavnej témy ("bod B"), v prípade ktorej ešte nebola dosiahnutá dohoda, možno začať a (alebo) ukončiť zmierovacie postupy k iným témam bez diskusie o týchto bodoch ("bod A").

31.  Európsky parlament a Rada v zohľadnia čo najväčšej miere požiadavky na časový plán, najmä tie, ktoré súvisia s prerušením činnosti inštitúcií a s voľbami do Európskeho parlamentu, pričom dodržiavajú ustanovenia zmluvy týkajúce sa termínov. Prerušenie činnosti má byť v každom prípade čo najkratšie.

32.  Zmierovací výbor zasadá striedavo v priestoroch Európskeho parlamentu a Rady v záujme spoločného rovnomerného využívania zariadení vrátane tlmočníckych zariadení.

33.  Zmierovací výbor má prístup k návrhu Komisie, spoločnej pozícii Rady a stanovisku Komisie k tejto pozícii, pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým Európskym parlamentom a stanovisku Komisie k týmto návrhom a spoločnému pracovnému dokumentu Európskeho parlamentu a delegácií Rady. Tento pracovný dokument umožňuje používateľom jednoducho určiť sporné otázky a účinne na ne odkázať. Všeobecne platí, že Komisia predloží svoje stanovisko do troch týždňov odo dňa oficiálneho prijatia výsledku parlamentného hlasovania a najneskôr do začiatku zmierovacích konaní.

34.  Spolupredsedovia môžu predložiť texty Zmierovaciemu výboru na schválenie.

35.  Dohoda o spoločnom texte sa uzatvára na schôdzi Zmierovacieho výboru alebo následne prostredníctvom korešpondencie medzi spolupredsedami. Kópie týchto listov sa doručia Komisii.

36.  Ak Zmierovací výbor dosiahne dohodu o spoločnom texte, text sa po konečnej právno-jazykovej úprave predloží spolupredsedom na formálne schválenie. Vo výnimočných prípadoch sa však s cieľom dodržať konečné termíny môže predložiť spolupredsedom na schválenie návrh spoločného textu.

37.  Spolupredsedovia postúpia schválený spoločný text predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady prostredníctvom spoločne podpísaného listu. Ak Zmierovací výbor nie je schopný dosiahnuť dohodu o spoločnom texte, spolupredsedovia to oznámia predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady prostredníctvom spoločne podpísaného listu. Tieto listy slúžia ako oficiálny záznam. Kópie takýchto listov sa pre informáciu postúpia Komisii . Pracovné dokumenty používané počas zmierovacieho postupu budú bezprostredne po ukončení postupu prístupné v registri každej inštitúcie.

38.  Sekretariát Európskeho parlamentu a generálny sekretariát Rady konajú spoločne ako sekretariát Zmierovacieho výboru spolu s generálnym sekretariátom Komisie.

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

39.  Ak Európsky parlament alebo Rada považujú za nevyhnutné predĺžiť termíny uvedené v článku 251 zmluvy, následne to oznámia predsedovi príslušnej druhej inštitúcie a Komisii.

40.  Ak sa dohoda dosiahne v prvom alebo druhom čítaní alebo v rámci zmierovacieho postupu, právno-lingvistické útvary Parlamentu a Rady vykonajú v úzkej spolupráci a po vzájomnej dohode konečnú úpravu schváleného textu.

41.  Bez výslovného súhlasu Parlamentu a Rady na primeranej úrovni sa v žiadnom dohodnutom texte nevykonajú žiadne zmeny.

42.  Konečná úprava textu sa vykonáva so zreteľom na rôzne postupy Európskeho parlamentu a Rady, najmä s ohľadom na konečné termíny stanovené pre ukončenie vnútorných postupov. Inštitúcie sa zaväzujú nepoužívať termíny stanovené na konečnú právno-jazykovú úpravu aktov na účely opätovného otvorenia diskusie o podstatných otázkach.

43.  Parlament a Rada sa dohodnú na spoločnom predložení textov, ktoré tieto inštitúcie pripravili spoločne.

44.  Pokiaľ je to možné, inštitúcie sa zaväzujú využívať vzájomne prijateľné štandardné doložky, ktoré sa majú začleniť do aktov prijatých v rámci spolurozhodovania, a to najmä ustanovenia týkajúce sa uplatňovania vykonávacích právomocí (v súlade s rozhodnutím o "komitológii"(3)), nadobudnutia účinnosti, transpozície a uplatňovania aktov a dodržiavania práva iniciatívy Komisie.

45.  Inštitúcie vyvinú úsilie o zorganizovanie spoločnej tlačovej konferencie s cieľom oznámiť úspešný výsledok legislatívneho procesu v prvom alebo druhom čítaní alebo v rámci zmierovacieho postupu. Takisto vyvinú úsilie o vydanie spoločných tlačových správ.

46.  Po prijatí legislatívneho aktu v rámci spolurozhodovacieho postupu Európskym parlamentom a Radou sa text predloží na podpis predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Rady, ako aj generálnym tajomníkom týchto inštitúcií.

47.  Predsedovia Európskeho parlamentu a Rady dostanú text na podpis vo svojich príslušných jazykoch a pokiaľ je to možné, podpíšu ho spolu na spoločnom slávnostnom podujatí, ktoré sa organizuje každý mesiac s cieľom podpísať dôležité akty za prítomnosti masmédií.

48.  Spoločne podpísaný text sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Zverejnenie v úradnom vestníku zvyčajne prebehne do dvoch mesiacov od prijatia legislatívneho aktu Európskym parlamentom a Radou.

49.  Ak jedna z uvedených inštitúcií zistí administratívnu alebo očividnú chybu v texte (alebo v jednej z jeho jazykových verzií), bezodkladne to oznámi ostatným inštitúciám. Ak chyba súvisí s aktom, ktorý Európsky parlament alebo Rada zatiaľ neprijali, právno-lingvistické útvary Európskeho parlamentu a Rady pripravia v úzkej spolupráci potrebné korigendum. Ak sa chyba týka aktu, ktorý už jedna alebo obe tieto inštitúcie prijali a bez ohľadu na to, či už bol zverejnený alebo nie, Európsky parlament a Rada prijmú spoločnou dohodou korigendum vypracované podľa svojich príslušných postupov.

(1) Ú. v. ES C 279, 1.10.1999, s. 229. (2) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (3) Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 27. 7. 2006, s. 11).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o zastavení poklesu biologickej diverzity do roku 2010 (2006/2233(INI))

P6_TA(2007)0195 A6-0089/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 – a v nasledujúcich rokoch: Trvalo udržateľné ekosystémové služby v prospech ľudstva" (KOM(2006)0216),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 1998 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii biodiverzity Európskeho spoločenstva(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčných plánoch biodiverzity v oblasti ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a rozvoja a hospodárskej spolupráce(2),

–   so zreteľom na svoje stanovisko z 25. júna 1993 o návrhu rozhodnutia Rady vypracovaného Komisiou k záverom Dohovoru o biologickej diverzite(3),

–   so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(4) (smernica o vtákoch) a na svoje uznesenie zo 17. januára 2001(5) o vykonávaní smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(6) (smernica o biotopoch),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 31. mája 2001 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje šiesty enviromentálny akčný program Spoločenstva (2001 – 2010)(7) ,

–   so zreteľom na hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ (EUSDS) – obnovená stratégia(8),

–   so zreteľom na výsledok ôsmeho zasadnutia Konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 8) a tretieho zasadnutia strán Kartagénskeho protokolu o biologickej bezpečnosti (MOP 3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0089/2007),

A.   keďže v prípade, ak sa neprijmú rozsiahle opatrenia, sa súčasná znepokojujúca rýchlosť poklesu biologickej diverzity pravdepodobne zvýši a bude pokračovať,

B.   keďže stále existuje len málo adekvátnych ukazovateľov na efektívne stanovenie miery, do akej sa pri realizácii jednotlivých politík dodržiavajú požiadavky na ochranu biologickej diverzity, pričom jedným z najvýznamnejších je spoločný index vtákov osídľujúcich poľnohospodárske plochy,

C.   keďže biologická diverzita zohráva kľúčovú úlohu pri udržaní života a životných podmienok, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, prosperity ľudstva, ako aj pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia na rok 2015,

D.   keďže podľa správy OSN Miléniové hodnotenie ekosystémov za rok 2005 sa od začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia prejavil ústup v dvoch tretinách všetkých ekosystémov,

E.   keďže hlavnými faktormi spôsobujúcimi pokles biologickej diverzity sú klimatické zmeny, zhoršovanie životného prostredia, používanie intenzívnych poľnohospodárskych postupov a nevhodné lesné a vodné hospodárstvo,

F.   keďže poľnohospodárstvo ako užívateľ biologickej diverzity musí zohrávať kľúčovú úlohu pri riadení a udržovaní tejto biologickej diverzity; a keďže spoločná poľnohospodárska politika (SPP) musí odteraz podporovať modely udržateľnej výroby, ktoré budú ekonomicky životaschopné a zároveň umožnia ovplyvňovať životné prostredie, ako aj zhodnotenie a obnovu biologickej diverzity čo najväčšieho množstva živočíšnych, rastlinných a mikrobiálnych druhov,

G.   keďže je naliehavo potrebné zintenzívniť a koordinovať úsilie o zastavenie poklesu biologickej diverzity najneskôr do roku 2010,

1.   víta hore uvedené oznámenie Komisie (KOM(2006)0216) pre jeho koncepčný prístup, prioritné ciele na obdobie rokov 2007 – 2008 a kľúčové podporné opatrenia a považuje ho za vhodné východisko pre cielenejší prístup na dosiahnutie cieľa biologickej diverzity na rok 2010; takisto vyjadruje súhlas s rozhodnutím klásť dôraz na posilnenie realizácie súčasnej politiky a súčasných opatrení;

2.   víta Postupimskú iniciatívu, ktorú 17. marca 2007 schválila skupina G8+5 (Čína, India, Mexiko, Južná Afrika a Brazília) a ktorej cieľom je napomôcť obmedzenie rozsiahlej straty biodiverzity do roku 2010; nabáda skupinu G8+5, aby urýchlene uskutočnila prijatú iniciatívu a poskytla finančné prostriedky na ochranu oceánov, podporovala výskum a zlepšila monitorovanie druhov, ktorým hrozí vyhynutie;

3.   zdôrazňuje skutočnú hodnotu biologickej diverzity a naliehavosť jej ochrany pred ďalším zhoršovaním pod ľudským vplyvom a zasahovaním, okrem iného – no nielen – ťažbou, klimatickými zmenami a úbytkom biotopov;

4.   vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcim poklesom biologickej diverzity a s ním spojeným úbytkom ekosystémových služieb;

5.   uvedomuje si, aký zásadný význam majú zdravé ekosystémy pre prosperitu a blahobyt EÚ i celého sveta;

6.   zdôrazňuje, že klimatické zmeny a pokles biologickej diverzity spolu úzko súvisia a sú rovnako dôležité;

7.   opakovane zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné usilovať sa o splnenie záväzkov na zastavenie poklesu biologickej diverzity v EÚ do roku 2010 prijatých Európskou radou v Göteborgu v roku 2001 v kontexte stratégie trvalo udržateľného rozvoja a šiesteho environmentálneho akčného programu; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zintenzívniť a koordinovať úsilie o zastavenie tohto trendu, konkrétne so zreteľom na krátky čas, ktorý zostáva na splnenie záväzkov do roku 2010; podporuje integrovaný prístup navrhovaný v oznámení Komisie, podľa ktorého by malo byť zastavenie poklesu prírodnej rôznorodosti súčasťou všetkých súvisiacich politík EÚ;

8.   uvedomuje si potenciálny význam vznikajúceho pojmu ekosystémových služieb, ako ho prestavuje oznámenie Komisie, ako nástroja na začlenenie hospodárskej hodnoty biologickej diverzity do ďalších oblastí politík a navrhuje, aby sa udržanie ekosystémových služieb stalo hlavným cieľom všetkých horizontálnych a odvetvových politík EÚ; zároveň však varuje pred tým, aby sa hodnota biologickej diverzity neznižovala iba na výhody, ktoré z nej vyplývajú pre ľudí, alebo aby sa pokles biologickej diverzity nevnímal iba ako hospodársky problém;

9.   víta tzv. Akčný plán EÚ do roku 2010 a po tomto roku, ktorý je prílohou uvedeného oznámenia Komisie, a uvedomuje si, že ide o životaschopný nástroj a poslednú príležitosť zapojiť zúčastnené strany na úrovni Spoločenstva a členských štátov do kľúčových činností na splnenie záväzkov do roku 2010; vzhľadom na krátkosť času zostávajúceho na realizáciu naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila existenciu potrebných štruktúr na okamžitú a efektívnu realizáciu na úrovni Spoločenstva a členských štátov;

10.   uvedomuje si, že z dlhodobého hľadiska akčný plán nepostačí na zachovanie biologickej diverzity a trvalo udržateľných ekosystémových služieb; víta všetky návrhy na začatie diskusie v EÚ o dlhodobých víziách, ktoré by sa stali rámcom pre dlhodobejšie politiky; vyzýva Komisiu, aby sa začala zaoberať vypracovaním dlhodobej vízie EÚ v súvislosti s biologickou diverzitou, ktorá by poslúžila ako rámec ďalšieho rozvoja politík;

11.   v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preštudovala a predložila návrhy praktických opatrení na internalizáciu nákladov súvisiacich s poklesom biologickej diverzity v rámci činností, ktoré majú výrazný negatívny vplyv na biologickú diverzitu;

12.   zastáva názor, že do procesu ochrany biologickej diverzity je potrebné aktívne zapojiť celú spoločnosť EÚ vrátane podnikateľského a vzdelávacieho odvetvia;

Oblasť politiky 1 – Biologická diverzita a EÚ
Najdôležitejšie biotopy a druhy (cieľ 1)

13.   poukazuje na mimoriadnu úlohu smerníc o vtáctve a biotopoch pri ochrane biologickej diverzity v EÚ; uvedomuje si dôležitosť dokončenia siete Natura 2000 (ustanovenej podľa smernice o biotopoch) na súši i na mori, jej efektívneho riadenia a adekvátneho financovania, plánovania využitia pôdy zohľadňujúceho túto sieť a posilnenia jednotnosti, spojitosti a pružnosti siete, najmä vzhľadom na klimatické zmeny;

14.   zdôrazňuje význam začlenenia oblastí zámorských krajín a výsostných území členských štátov EÚ do siete Natura 2000;

15.   zdôrazňuje dôležitosť dodatočných opatrení zameraných na ohrozené druhy a z tohto hľadiska uznáva hodnotu širšieho využitia akčných plánov špecializovaných na druhy; zdôrazňuje, že stav zachovania biotopov a druhov, ktorých ochrana vyplýva zo smernice o biotopoch, by sa mal pravidelne vedecky kontrolovať;

16.   poukazuje na to, že v nových členských štátoch treba prijať konkrétne opatrenia na podporu biologickej diverzity, a na to, že ekosystémové služby, ako napr. zachovanie krajiny, a hospodárske činnosti, ako napr. cestovný ruch, sú navzájom závislé;

17.   poznamenáva, že presadzovanie selektívnych metód rybolovu predstavuje prioritu, pretože to prispieva k trvalej udržateľnosti rybného hospodárstva a zachovaniu biologickej diverzity, keďže sa tým zníži množstvo vedľajších úlovkov;

18.   zdôrazňuje dôležitosť vysokej biologickej diverzity najvzialenejších regiónov a vyzýva na prijatie legislatívnych opatrení na jej zachovanie a trvalo udržateľné využitie;

19.   uznáva, že hoci lov živých zvierat a obchodovanie s nimi naďalej ohrozujú biologickú diverzitu, Európa má aj množstvo zoologických zariadení a iných organizácií, ktoré prostredníctvom chovateľských programov a ochranných opatrení priamo na mieste ukazujú, že zohrávajú významnú úlohu pri zachovaní určitých ohrozených druhov;

20.   víta zámer Komisie vykonávať spoločnú námornú politiku založenú na holistickom prístupe k oceánom a upozorňuje na potreby environmentálnej a ekologickej ochrany oceánov ako záruky hospodárskeho rozvoja odvetví, akými sú rybné hospodárstvo, cestovný ruch a ďalšie;

Širšie vidiecke oblasti a širšie morské prostredie (ciele 2 a 3)

21.   uvedomuje si, že plánovanie využitia pôdy a využívanie voľne žijúcich druhov (formou lovu a rybolovu, ktoré nie sú trvalo udržateľné) predstavujú hlavné činitele ovplyvňujúce biologickú diverzitu a ekosystémové služby; poukazuje najmä na ohrozenie poľnohospodárskej pôdy a lesov s vysokou prírodnou hodnotou ich intenzifikáciou a zanedbaním; uvedomuje si ohrozenie zásob rýb, necieľových druhov a morských biotopov spôsobené ekologicky neudržateľným rybolovom vrátane nelegálneho rybolovu a rybolovu, pri ktorom sa využívajú ničivé a neselektívne technológie;

22.   poukazuje na to, že zachovanie diverzity európskej vidieckej krajiny je nevyhnutné nielen na udržanie fungovania služieb poskytovaných trvalo udržateľným poľnohospodárstvom, ale aj na zachovanie genetických tokov medzi populáciami voľne žijúcich živočíchov a rastlín;

23.   zdôrazňuje význam realizácie reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), pretože tá umožňuje trvalo udržateľný rozvoj zdrojov rybolovu a zamedzuje nadmernému lovu rýb, ktorý predstavuje hrozbu pre morské prostredie;

24.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitný akčný program na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu, ktorý predstavuje základnú hrozbu pre doplnenie zásob rýb;

25.   víta návrh, ktorý predložila EÚ a členské štáty na zahrnutie morských a riečnych ekosystémov do siete chránených území Natura 2000, a vyzýva, aby sa kládol dôraz aj na oblasti určené na reprodukciu zásob rýb;

26.   vyzýva Komisiu na posilnenie siete Natura 2000 prostredníctvom jej ďalšieho rozšírenia o desať nových členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, ako aj o Bulharsko a Rumunsko, keďže po pristúpení týchto dvoch krajín je dnes Čierne more súčasťou vôd Spoločenstva;

27.   vyzýva členské štáty, aby využili všetky dostupné možnosti v rámci SPP a SPRH na podporu cieľov biologickej diverzity v širších vidieckych oblastiach a širšom morskom prostredí (t. j. mimo lokalít siete Natura 2000); vyzýva na zohľadnenie ďalšej integrácie biologickej diverzity a ekosystémových služieb do SPP a SPRH a najmä na stanovenie príležitostí, ktoré v tejto súvislosti ponúka kontrola rozpočtu na roky 2008 – 2009;

28.   vyjadruje znepokojenie nad následkami, ktoré môže mať pre biologickú diverzitu príchod exotických druhov a pravdepodobný únik geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov, a vyzýva Komisiu, aby tieto nebezpečenstvá podrobnejšie preskúmala;

29.   nalieha na Komisiu, aby povzbudila a podporila štúdie spojené s chovom nových druhov v zajatí, najmä druhov postihnutých nadmerným rybolovom, čím by reagovala na potreby trhu, ktoré sú potenciálne ohrozené znížením úlovkov;

30.   vyjadruje znepokojenie zo znižovania rôznorodosti hospodárskych zvierat a odrôd rastlín; žiada preto okamžitú transpozíciu smernice Rady 98/95/ES(9), ktorá stanovuje právny základ, ktorý v rámci právnych predpisov o obchode s osivom umožní zachovanie odrôd ohrozených genetickou eróziou používaním priamo na mieste a na farmách;

31.   poukazuje na to, že SPP a s ňou súvisiaca dynamika rozvoja, ktorá vedie na jednej strane k špecializácii a intenzifikácii a na strane druhej k marginalizácii a nedostatočnému využívaniu pôdy, prispeli v uplynulých desaťročiach k značnému poklesu biologickej diverzity;

32.   upozorňuje na veľké množstvo druhov a genetickú rozmanitosť poľnohospodárskych plodín a zvierat a podporuje zachovanie a posilňovanie tejto rozmanitosti;

33.   nalieha na Komisiu, aby preskúmala plány riadenia a obnovy určitých druhov rýb, ktoré často nie sú v súlade so správnym monitorovaním týchto druhov; nalieha na Komisiu, aby uplatňovala špecifickejšie opatrenia, ktoré sú zlučiteľné s rybárskym vybavením a metódami používanými v príslušných biogeografických oblastiach;

34.   zdôrazňuje dôležitosť včasného a účinného vykonania rámcovej smernice o vode(10) s cieľom dosiahnuť "dobrý ekologický stav" a "žiadne ďalšie zhoršovanie" sladkých vôd, ako aj odporúčania týkajúceho sa integrovaného riadenia pobrežných pásem; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali hospodárske nástroje podľa článkov 5 a 9 rámcovej smernice o vode s cieľom podnietiť opatrné využívanie tohto vzácneho zdroja a poskytnúť správny finančný základ pre vykonávanie plánov riadenia povodí riek; zdôrazňuje dôležitosť vypracovania ambicióznej rámcovej smernice o moriach s cieľom dosiahnuť "dobrý environmentálny stav" morského prostredia; považuje za veľmi dôležité, aby budúca morská stratégia určila ako hlavný a určujúci cieľ zachovanie biologickej diverzity a ekosystémových služieb;

35.   nalieha na Komisiu, aby lepšie preverovala súlad s právom Spoločenstva súvisiacim s bojom proti znečisťovaniu a znehodnocovaniu morských ekosystémov;

36.   uvedomuje si, aké nesmierne škody spôsobujú ekosystémom EÚ znečisťujúce látky, najmä rozptýlené znečisťujúce látky zapríčiňujúce kyslosť a eutrofizáciu vrátane amónia z poľnohospodárskych zdrojov; zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť tieto zdroje znečistenia, najmä v lokalitách a v okolí lokalít Natura 2000 a ďalších oblastí s vysokou prírodnou hodnotou; poukazuje na príležitosť zaoberať sa uvedenými problémami v rámci budúceho preskúmania smernice o národných emisných stropoch, ako aj formou včasnej realizácie tematickej stratégie o kvalite ovzdušia;

37.   uvedomuje si ohrozenie ekosystémov určitými pesticídmi, retardantmi horenia a ďalšími trvalými, bioakumulatívnymi a toxickými chemikáliami; z tohto hľadiska zdôrazňuje dôležitosť efektívneho vykonania smernice REACH; zdôrazňuje potrebu monitorovať bioakumuláciu takýchto znečisťujúcich látok využívaním hlavných dravcov na pevnine, v sladkovodnom a morskom prostredí; nazdáva sa tiež, že osobitnú pozornosť treba venovať rizikám používania pesticídov, pretože sú toxické a používajú sa v životnom prostredí; upozorňuje na to, že európske právne predpisy o pesticídoch – návrh nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (KOM(2006)0388), návrh rámcovej smernice o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov (KOM(2006)0372), tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov (KOM(2006)0373) – by mali zaistiť, aby sa pokles biologickej diverzity v Európe nezväčšoval z dôvodu používania pesticídov;

38.   poukazuje na to, že podpora chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane regionálnych osobitostí, celkovej vidieckej kultúry s nimi spojenej a súvisiacich pôvodných poľnohospodárskych postupov, ktoré umožňujú zachovanie krajiny a vidieckych poľnohospodárskych systémov ako biotopov pre mnoho voľne žijúcich druhov;

39.   poukazuje na to, že v roku 1992 bol daný podnet na začlenenie ochrany biologickej diverzity do SPP a že následne sa reformou z roku 2003 zaviedli opatrenia, ako napr. krížová zhoda, režim jednotnej platby (oddelenie pomoci poľnohospodárom, tzv. decoupling) a rozvoj vidieka, ktoré majú priaznivý vplyv na biologickú diverzitu;

40.   navrhuje, aby sa biologická diverzita stala jednou z hlavných zásad kontroly stavu SPP (tzv. health check) stanovenej na rok 2008; považuje za potrebné, aby sa táto kontrola stanovená na rok 2008 využila na zhodnotenie účinnosti rozličných opatrení zameraných na podporu biologickej diverzity, predovšetkým opatrení v oblasti lesného hospodárstva, ako aj na náležité riešenie nedostatkov v tejto oblasti;

41.   upriamuje pozornosť na nové nariadenie týkajúce sa rozvoja vidieka (plánovacie obdobie 2007 – 2013), ktoré okrem iného ustanovuje financovanie siete Natura 2000, zahŕňa poľnohospodársko-ekologické opatrenia a následne i opatrenia na zachovanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a podporu trvalo udržateľného lesného hospodárstva a zachováva platby pre prírodne znevýhodnené oblasti;

42.   zasadzuje sa za podporu (miestnych/ regionálnych) partnerstiev vlastníkov pôdy a užívateľov, organizácií na ochranu prírody, vlády a odborných centier, aby mohli spoločne hľadať miestne riešenia na problémy biologickej diverzity, a to prostredníctvom prístupu "zdola nahor";

43.   vyzýva, aby sa pestovanie a využívanie biomasy na výrobu energie a ako palivo poňalo ako príležitosť na zvýšenie biologickej diverzity v poľnohospodárstve; domnieva sa tiež, že by sa to malo odraziť vo financovaní výskumu v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a že pestovanie biomasy by nemalo zapríčiniť úbytok biologickej diverzity v EÚ, ani mimo nej;

Regionálny a územný rozvoj (cieľ 4)

44.   uvedomuje si rastúcu fragmentáciu ekosystémov spôsobenú expanziou infraštruktúry, priemyslu a výstavby obytných budov; tvrdí, že dôkladné plánovanie môže významne zmenšiť poškodenie ekosystémov a určiť možnosti ich využitia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby projekty financované z kohéznych a štrukturálnych fondov nepoškodzovali biologickú diverzitu a ekosystémové služby, ale stali sa pre biologickú diverzitu prínosom; vyzýva členské štáty, aby pri územnom plánovaní na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na prvé miesto postavili udržanie a obnovenie biologickej diverzity a ekosystémových služieb a zaistili adekvátne zohľadnenie biologickej diverzity v strategickom environmentálnom posudzovaní a v posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Invázne cudzie druhy a cudzie genotypy (cieľ 5)

45.   uvedomuje si, že invázne cudzie druhy predstavujú hlavnú hrozbu pre biologickú diverzitu a že ich rozšírenie je podporované rastúcim pohybom osôb a tovaru; vyzýva na prijatie komplexnej reakcie Spoločenstva na tento problém vrátane systému včasného varovania a vyplnenia prázdnych miest v legislatívnom rámci vrátane vypracovania stratégie EÚ o inváznych cudzích druhoch;

46.   zdôrazňuje, že v rámci kontroly inváznych cudzích druhov cicavcov by rozhodujúcu úlohu mohla zohrávať imunoantikoncepcia a berie na vedomie dôležitý výskum, ktorý sa v tejto oblasti v súčasnosti vedie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky na európsky výskum imunoantikoncepcie a vyhlásila verejnú súťaž na návrh projektov; konštatuje, že program LIFE + je jedným zo súčasných rámcov, ktoré by bolo možné využiť na účinnejšiu podporu opatrení v súvislosti s inváznymi cudzími druhmi;

47.   vyzýva Komisiu, aby prijala kroky smerom k návrhu právnych predpisov na obmedzenie zavádzania cudzích druhov v EÚ a monitorovaniu plnenia Dohovoru CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín);

48.   upozorňuje na občasný ničivý účinok exotických organizmov v morskom ekosystéme; vyzýva, aby sa bezodkladne prijali opatrenia na zabránenie prenosu organizmov v balastových vodách, a nalieha na členské štáty, aby plnili Medzinárodný dohovor o kontrole a riadení balastových vôd a sedimentov z plavidiel v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

49.   vyzýva Spoločenstvo, aby zaviedlo účinné kontroly vypúšťania balastových vôd do vôd EÚ;

50.   zdôrazňuje dôležitosť úplného vykonania legislatívneho rámca EÚ o geneticky modifikovaných organizmoch; ďalej zdôrazňuje potenciálne ohrozenie biologickej diverzity priemyselnou výrobou geneticky modifikovaných plodín a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila ich vplyv na európske ekosystémy;

51.   vyjadruje znepokojenie nad možnosťou úniku geneticky modifikovaných rýb do morských ekosystémov a ich pravdepodobného rozmnožovania s miestnymi rybami, čo môže narušiť biologickú diverzitu týchto ekosystémov; vyzýva Spoločenstvo, aby zabránilo geneticky modifikovaným rybám určeným pre potravinový reťazec EÚ prenikať do EÚ;

52.   víta ohlásený zámer Komisie zaviesť osobitné právne predpisy na ekologickú certifikáciu rýb a nalieha na Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila legislatívny návrh;

Oblasť politiky 2 – EÚ a globálna biologická diverzita
Medzinárodná správa (cieľ 6)

53.   výrazne podporuje účinné vykonávanie Dohovoru o biologickej diverzite a v tejto súvislosti nalieha na vedúcich predstaviteľov EÚ; zdôrazňuje dôležitosť realizácie pracovných programov Dohovoru o biologickej diverzite vrátane programu chránených území; zdôrazňuje, že je potrebné dokončiť prípravu medzinárodného režimu prístupu ku genetickým zdrojom a spoločného využívania výhod; domnieva sa, že podkladový materiál týkajúci sa druhov a odrôd by sa mal uchovávať iba v štátoch, ktoré sú signatármi Dohovoru o biologickej diverzite; zdôrazňuje potrebu zvýšiť vzájomnú podporu a súčinnosť v rámci medzinárodných ekologických dohôd a navrhuje, aby tretie krajiny poberajúce dotácie EÚ rešpektovali politiky EÚ týkajúce sa biologickej diverzity;

54.   uvedomuje si ohrozenie biologickej diverzity na otvorenom mori; naliehavo žiada uzatvorenie dohody o ochrane biologickej diverzity na otvorenom mori v rámci Dohovoru OSN o morskom práve; nalieha na EÚ, aby si v tejto veci naďalej zachovala vedúce postavenie;

55.   pokladá za nevyhnutné presadzovať dohody a spoločné akčné plány medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sú zamerané na ochranu spoločných morských oblastí;

56.   poukazuje na ohrozenie biologickej diverzity používaním vlečných sietí na morskom dne pri love v morských hlbinách a iných neudržateľných metód rybolovu; berie na vedomie nedávne rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN v tejto veci; nalieha na Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy o rybolove na morskom dne na otvorenom mori; žiada Komisiu, aby spolupracovala s OSN a príslušnými regionálnymi organizáciami na riadenie rybolovu tam, kde existujú, na prijímaní a vykonávaní opatrení na riadenie všetkých druhov rybolovu na otvorenom mori vrátane metód, pri ktorých sa používajú vlečné siete; ďalej vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie o urýchlenú realizáciu opatrení na ochranu dôležitých morských biotopov na otvorenom mori pred deštruktívnymi metódami rybolovu vrátane rybolovu pomocou vlečných sietí na morskom dne;

57.   plne podporuje závery parížskej konferencie z 19. a 21. septembra 2006 o biologickej diverzite v európskej rozvojovej spolupráci (tzv. "posolstvo z Paríža"); naliehavo žiada Komisiu a príslušné členské štáty, aby zabezpečili adekvátne finančné prostriedky na riešenie problémov týkajúcich sa životného prostredia a biologickej diverzity v zámorských krajinách a teritóriách EÚ a v spolupráci s miestnymi orgánmi zlepšili dostupnosť európskych programov pre miestne subjekty a mimovládne organizácie;

58.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že aspektom biologickej diverzity sa v dvoj– a viacstranných obchodných dohodách venuje len obmedzená pozornosť; podporuje začlenenie rozmeru biologickej diverzity do medzinárodného obchodu a celosvetového úsilia o zmenu trvalo neudržateľných výrobných a spotrebných modelov; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby udelili najvyššiu prioritu uznaniu neobchodných záujmov na prebiehajúcich rokovaniach organizácie WTO;

Vonkajšia pomoc (cieľ 7)

59.   vyjadruje rovnako silné znepokojenie ako správa Dvora audítorov o environmentálnej integrácii v rámci rozvojovej spolupráce a súhlasí so závermi preskúmania politiky EÚ v oblasti biologickej diverzity (2004) o nízkej úrovni realizácie akčného plánu na ochranu biologickej diverzity v rámci hospodárskej a rozvojovej spolupráce; víta výzvu v rámci konsenzu pre rozvoj EÚ o zvýšení finančných prostriedkov vyhradených na biologickú diverzitu a výraznejšom začlenení biologickej diverzity do rozvojovej spolupráce;

60.   poukazuje na to, že napriek týmto snahám sú finančné prostriedky vyčlenené na biologickú diverzitu v rámci programov vonkajšej pomoci Spoločenstva a členských štátov veľmi obmedzené; víta nedávne štvrté zvýšenie financií pre Globálny fond pre životné prostredie, ľutuje však, že v skutočnosti to neznamená žiadne zvýšenie finančných prostriedkov na biologickú diverzitu; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa obmedzené vyhradené finančné prostriedky vyčlenili na prvoradé problémy biologickej diverzity v tretích krajinách;

61.   zdôrazňuje, že je osobitne dôležité účinne zaradiť otázky biologickej diverzity do programov vonkajšej pomoci Spoločenstva a členských štátov (vrátane podporných rozpočtových opatrení) s cieľom zabezpečiť, aby neohrozili biologickú diverzitu a ekosystémové služby; z uvedeného hľadiska zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať v prijímajúcich krajinách kapacity na integráciu problémov biologickej diverzity do národných rozvojových stratégií (vrátane stratégií na znižovanie chudoby);

62.   vyjadruje výrazné znepokojenie nad skutočnosťou, že napriek politickému úsiliu hrozí v skutočnosti vážne riziko, že nová generácia strategických dokumentov pre rozvoj krajín a regiónov bude naďalej zanedbávať potreby biologickej diverzity, ak Komisia a prijímajúce krajiny nezaujmú v tejto veci aktívnejší postoj;

Obchod (cieľ 8)

63.   uznáva, že obchod v rámci EÚ zanecháva na biologickej diverzite a ekosystémovách službách v tretích krajinách "ekologické stopy"; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby stanovili hlavné vplyvy obchodu na biologickú diverzitu a ekosystémové služby, najmä prostredníctvom hodnotení vplyvov na trvalo udržateľný rozvoj; zdôrazňuje význam zavedenia opatrení na zníženie ekologického vplyvu globalizácie v rámci viacstranných, regionálnych a dvojstranných dohôd o voľnom obchode; zdôrazňuje, že európska politika by nemala viesť k poklesu biologickej diverzity v tretích krajinách;

64.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad dovozom niektorých komodít do EÚ, napríklad dreva, palmového oleja a sójových bôbov, ktoré spôsobujú odlesňovanie tropických pralesov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že vznikajúci dopyt po biopalivách by mohol zvýšiť tlak na tropické pralesy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite prijali opatrenia na prevenciu či minimalizáciu negatívnych vplyvov takéhoto obchodu na tropické pralesy vrátane dvojstranných dohôd v rámci programu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT); vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila analýzu možností právnych predpisov na obmedzenie dovozu nezákonne vyťaženého dreva;

65.   vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie v boji proti nezákonnému obchodovaniu s druhmi uvedenými v zozname Dohovoru CITES, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali koordinovanú reakciu a kroky na vynútiteľnosť záväzkov z dohovoru CITES;

66.   vyjadruje obavu, že partnerské dohody o rybnom hospodárstve v minulosti zvýšili tlak na populácie rýb, necieľové druhy a morské biotopy vo vodách tretích krajín; zdôrazňuje, že je životne dôležité, aby partnerské dohody o rybnom hospodárstve zabezpečili trvalú udržateľnosť populácií rýb na úrovniach, ktoré podporujú maximálny udržateľný zisk a minimalizujú vplyv na necieľové druhy a morské biotopy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby rybárske plavidlá EÚ postupovali v súlade s týmito dohodami;

Oblasť politiky 3 – Biologická diverzita a klimatické zmeny
Klimatické zmeny (cieľ 9)

67.   uvedomuje si, že začalo obdobie nevyhnutnej klimatickej zmeny, ktoré zásadne ovplyvní EÚ a globálne ekosystémy; zdôrazňuje, že mnohé vplyvy klimatických zmien na ľudskú spoločnosť a hospodárstvo sa prejavia zmenami ekosystémov; uvedomuje si, že už je možné pozorovať zmeny ekosystémov a vplyv na druhy; preto zdôrazňuje, že v záujme prispôsobenia sa klimatickým zmenám je životne dôležitý ekosystémový prístup, konkrétne v súvislosti s politikami ovplyvňujúcimi využitie pôdy, vody a morí; vyzýva EÚ, aby si udržala pevné vedúce medzinárodné postavenie v úsilí o zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov;

68.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uskutočnilo hodnotenie opatrení na zmiernenie klimatických zmien, napríklad vývoja obnoviteľných zdrojov energie, s cieľom zabezpečiť, aby náležitým spôsobom zohľadnili možný negatívny vplyv na biologickú diverzitu a zabránili mu alebo ho minimalizovali, a to najmä v súvislosti s veternými elektrárňami, vodnou energiou a biopalivami;

69.   uvedomuje si, že klimatické zmeny vyvinú dodatočný silný tlak na ekosystémy EÚ; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozsiahlej súvislej sústavy chránených oblastí (najmä lokalít Natura 2000) a zdravého širšieho životného prostredia s cieľom posilniť odolnosť ekosystémov proti klimatickým zmenám; preto zdôrazňuje, že je potrebné znížiť "bežný" tlak na ekosystémy (fragmentácia, nadmerné využívanie, znečisťovanie, invázne cudzie druhy), vypracovať dodatočné opatrenia prispôsobené tak, aby umožňovali odolať dodatočnému tlaku klimatických zmien, ako aj urýchlene vypracovať hodnotenie biotopov a druhov, ktoré sú klimatickými zmenami najviac ohrozené;

Oblasť politiky 4 – Vedomostná základňa
Vedomosti (cieľ 10)

70.   uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje potreba porozumieť biologickej diverzite; vyjadruje výrazné znepokojenie nad skutočnosťou, že úroveň zdrojov určených na výskum biologickej diverzity a ekosystémov je príliš nízka s ohľadom na mimoriadnu dôležitosť tohto problému pre našu prosperitu a blahobyt; naliehavo žiada, aby sa kládol väčší dôraz na financovanie výskumu biologickej diverzity v Spoločenstve (7. rámcový program) a vnútroštátnych výskumných programov;

71.   uvedomuje si potrebu efektívnejších mechanizmov, ktoré by zabezpečili, aby dôkazová základňa súvisiaca s biologickou diverzitou a ekosystémovými službami ovplyvnila politiku na úrovni Spoločenstva, členských štátov a na medzinárodnej úrovni; podporuje návrh zaviesť nový mechanizmus EÚ zabezpečujúci nezávislé, hodnoverné poradenstvo na tento účel pri zohľadnení existujúcich ustanovení; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie a hodnotenia vplyvu výroby obnoviteľnej energie na biologickú diverzitu a štúdie o zmene biologickej diverzity v mestských oblastiach vrátane pozitívnych aj negatívnych vplyvov nových druhov, ktoré sa vyskytujú v mestských oblastiach;

72.   vyjadruje znepokojenie nad poklesom počtu mnohých druhov rýb a skutočnosťou, že vedecké správy Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) sa – ak vôbec – rešpektujú pri stanovovaní celkového prípustného úlovku len čiastočne; uznáva, že vedecké správy nie sú politické diktáty, no nazdáva sa, že musia existovať pádne dôvody a dostatočné argumenty na nedodržiavanie vedeckých odporúčaní; domnieva sa, že v takom prípade musia Komisia a Rada tiež predložiť argumenty, ktorými sa potvrdí, že zásada maximálneho trvalo udržateľného výnosu sa v EÚ skutočne dodržiava;

73.   vyzýva Komisiu na financovanie štúdií morských ekosystémov, konkrétne v oblastiach s bohatou biologickou diverzitou a s intenzívnou rybárskou aktivitou;

Podporné opatrenia
Financovanie

74.   vyjadruje výrazné znepokojenie nad finančnými obmedzeniami podpory siete Natura 2000 a ďalšími krokmi v oblasti biologickej diverzity týkajúcimi sa Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku, ktoré vyplývajú z rozhodnutí o finančnom rámci;

75.   zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za využitie všetkých dostupných možností v rámci SPP, SPRH, kohéznych a štrukturálnych fondov, LIFE+ a 7. rámcového programu a za pridelenie vnútroštátnych zdrojov; nalieha, aby sa pri preskúmaní rozpočtu na obdobie rokov 2008 – 2009 v širšej miere zohľadnili finančné potreby a aby sa v rámci tohto preskúmania zhodnotila dostatočnosť a dostupnosť financovania EÚ určeného na biologickú diverzitu, predovšetkým na sieť Natura 2000;

76.   vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada neprijala návrh Komisie podporovaný Európskym parlamentom, podľa ktorého sa malo v rámci finančného rámca na roky 2007 – 2013 vyčleniť na politiku v oblasti rozvoja vidieka o 20 miliárd EUR viac, a to hlavne preto, že tieto prostriedky mohli špecifickým spôsobom zabezpečiť ďalšie rozšírenie a prehĺbenie opatrení na podporu biologickej diverzity;

77.   odsudzuje skutočnosť, že dostupné finančné prostriedky Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zďaleka nepostačujú vzhľadom na to, čo by bolo potrebné na dosiahnutie žiaduceho vplyvu na riadenie siete Natura 2000 z hľadiska poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pričom osobitne slabá je podpora navrhovaná na zlepšenie informovanosti a monitorovania;

78.   upozorňuje na potrebu poskytnúť finančnú náhradu miestnym spoločenstvám, ktorých príjmy boli nepriaznivo ovplyvnené špecifickými akciami zameranými na ochranu morského prostredia;

79.   upozorňuje na možnosti vyplývajúce zo smernice o environmentálnej zodpovednosti(11) uplatňovať zásadu "znečisťovateľ platí", a naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti využili pri financovaní opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov vrátane cieľov smerníc o biotopoch a vtáctve;

Posilňovanie rozhodovania

80.   víta návrh, aby EÚ diskutovala o dlhodobej vízii v súvislosti s biologickou diverzitou a ekosystémovými službami, ktorá by slúžila ako rámec pre politiku; zdôrazňuje, že táto diskusia by mala výslovne súvisieť s diskusiou o budúcnosti Európy; trvá na tom, aby bola táto diskusia čo najobsažnejšia a aby sa preniesla do regiónov; dôrazne žiada, aby sa európske hodnoty súvisiace s prírodou (v rámci Európy, ako aj vo svete) stali výslovnou súčasťou navrhovaného vyhlásenia o európskych hodnotách počas nemeckého predsedníctva;

81.   uvedomuje si vysokú kvalitu hodnotení vplyvu politík súvisiacich s iniciatívami v rámci environmentálnej politiky Spoločenstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že environmentálny rozmer hodnotení vplyvu politík súvisiacich s politickými iniciatívami v ostatných odvetviach je často slabý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skúmali všetky nové politické iniciatívy z hľadiska možného rozsiahleho negatívneho vplyvu na biologickú diverzitu a aby zabezpečili, že v prípade určenia takéhoto možného vplyvu sa pri hodnotení vplyvu primeraným spôsobom zohľadnia aspekty biologickej diverzity vrátane vplyvu na ekosystémové služby;

82.   zdôrazňuje dôležitosť doplnkového charakteru akcií Spoločenstva a členských štátov; uvedomuje si výnimočnú hodnotu Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku ako nástroja na prehĺbenie doplnkovosti; preto naliehavo žiada členské štáty, aby koordinovali svoje akcie s akciami tohto akčného plánu; vyzýva členské štáty, aby rozšírili túto koordináciu na regionálnu a miestnu úroveň;

83.   zdôrazňuje význam úplného a dôsledného vykonávania a vynucovania dodržiavania smerníc o biotopoch a vtáctve; trvá na tom, aby Komisia a členské štáty venovali tejto úlohe dostatok zdrojov a pozornosti;

84.   zdôrazňuje dôležitosť územného plánovania v súvislosti s biologickou diverzitou a ekosystémovými službami; žiada členské štáty, aby posilnili prístupy a metódy na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zachovať biologickú diverzitu a ekosystémové služby vrátane doplnkového uplatňovania siete Natura 2000, plánovania riadenia povodí riek a opatrení na rozvoj vidieka, a na mori realizáciou ekosystémového prístupu, ako ho stanovuje smernica o morskej stratégii;

85.   nalieha na Komisiu, aby vyvinula nátlak na strany, ktoré sú zodpovedné za opakované oneskorenia pri zriaďovaní regionálnych poradných výborov pre rybolov, ktoré sú nevyhnutné na lepšie monitorovanie a ochranu zdrojov rýb;

Partnerstvá

86.   víta požiadavku na posilnenie partnerstiev medzi záujmami biologickej diverzity a hlavnými zúčastnenými stranami; zdôrazňuje dôležitosť partnerstiev s hlavnými vlastníkmi a užívateľmi pôdy, vodných a morských zdrojov; konkrétne podporuje partnerstvá s poľovníkmi, rybárskou komunitou, poľnohospodármi a lesníkmi a s obchodným a finančným odvetvím; uvedomuje si, akú dôležitú úlohu z tohto hľadiska zohráva iniciatíva Countdown 2010;

Vzdelávanie, informovanosť a účasť

87.   poukazuje na dôležitosť zvyšovania informovanosti verejnosti o význame biologickej diverzity a ekosystémov pre prosperitu a blahobyt; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby výrazne posilnili programy a kampane zamerané na vzdelávanie a informovanie širokej verejnosti, vytváranie politickej požiadavky konať a posilnenie aktívneho zapojenia širokej verejnosti do ochranárskych opatrení; zdôrazňuje z tohto hľadiska dôležitosť prístupu k informáciám a spravodlivosti;

88.   poznamenáva, že mnoho ľudí pociťuje emotívny vzťah ku krajine a jej historickým črtám, ktoré vytvoril človek, a vysoko si cení jej krásu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsiahla poľnohospodárska výroba spôsobuje narušenie biologickej diverzity a krásy krajiny; nazdáva sa, že mnohí ľudia by s nadšením privítali obnovu krajiny, napríklad živé ploty medzi lúkami, a že by to napomohlo obnoveniu biologickej diverzity;

89.   konštatuje, že európske zoologické záhrady a akváriá majú ročnú návštevnosť viac než 100 miliónov ľudí, a uznáva významnú úlohu týchto inštitúcií pri zvyšovaní povedomia verejnosti o ochrane životného prostredia;

90.   nalieha na Komisiu, aby začala kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch spojených s ochranou zdrojov rybolovu a súvisiacich ekosystémov;

Monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie

91.   poukazuje na dôležitosť ukazovateľov pri informovaní verejnosti a rozhodovacích orgánov o dosiahnutom pokroku; víta navrhovaný súbor hlavných ukazovateľov biologickej diverzity; naliehavo žiada prijatie a udržanie takých ukazovateľov biologickej diverzity, akými sú štrukturálny ukazovateľ a ukazovateľ trvalo udržateľného rozvoja;

92.   poukazuje na mimoriadnu dôležitosť posilnenia kapacít a metód dlhodobého monitorovania, ktoré podporujú súbor ukazovateľov a poskytujú širšie zdroje informácií o stave biologickej diverzity, tlakoch na biologickú diverzitu a o efektívnosti politickej reakcie; zdôrazňuje potrebu širokého sprístupnenia uvedených informácií prostredníctvom systémov spoločného prístupu k informáciám;

93.   podporuje prebiehajúce projekty, v rámci ktorých sa vypracovávajú objektívne ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie biologickej diverzity, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie záväzkov, ktoré EÚ prijala podľa Dohovoru o biologickej diverzite – t.j. trvalo udržateľné využívanie a zachovanie biologickej diverzity a spravodlivé spoločné využívanie vyplývajúcich výhod - a aby za cieľ stanovila, že referenčný materiál týkajúci sa druhov a odrôd sa uchová len v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite, a aby zladila dostupné informácie a využívala existujúce siete;

94.   víta návrh Komisie na podávanie strednodobých (do konca roka 2008) a záverečných (do konca roka 2010 a 2013) hodnotení Rade a Európskemu parlamentu o pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku; zdôrazňuje, že závery týchto hodnotení by mali slúžiť ako informácia pre rozsiahlejšie preskúmanie politík a rozpočtu vrátane preskúmania rozpočtu na obdobie rokov 2008 – 2009 a preskúmania politík a rozpočtu na obdobie po roku 2013; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú dlhodobú stratégiu týkajúcu sa biologickej diverzity po roku 2010;

95.   domnieva sa, že súčasné požiadavky týkajúce sa podávania správ treba zefektívniť a zjednodušiť, pričom podávanie správ v budúcnosti by nemalo viesť k zvýšeniu administratívneho zaťaženia;

o
o   o

96.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 341, 9.11.1998, s. 41. (2) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 575. (3) Ú. v. ES C 194, 19.7.1993, s. 401. (4) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368). (5) Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 132. (6) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou2006/105/ES. (7) Ú. v. ES C 47 E, 21.2.2002, s. 113. (8) Dokument Rady č. 10117/06, 9.6.2006. (9) Smernica Rady 98/95/ES zo 14. decembra 1998, ktorou sa vzhľadom na konsolidáciu vnútorného trhu, geneticky modifikované odrody rastlín a genetické zdroje rastlín, menia a dopĺňajú smernice 66/400/EHS, 66/401/EHS, 66/402/EHS, 66/403/EHS, 69/208/EHS, 70/457/EHS a 70/458/EHS o obchodovaní s osivom repy, osivom krmovín, osivom obilnín, so sadivom zemiakov, s osivom olejnín a priadnych rastlín a s osivom zelenín a o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlín (Ú. v. ES L 25, 1.2.1999, s. 1). (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56). Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/21/ES (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (2006/2292(INI))

P6_TA(2007)0196 A6-0149/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu s sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa – Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve – Zelená kniha na verejnú konzultáciu (KOM(2006)0763),

–   so zreteľom na uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch EÚ s Indiou(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o výročnej správe Komisie pre Európsky parlament o antidumpingových, antisubvenčných a ochranných opatreniach tretích krajín voči Spoločenstvu (2004)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dohy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o vyhliadkach na obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2005 o textile a odevoch po roku 2005(7),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k oznámeniu Komisie pod názvom Hospodárske reformy a konkurencieschopnosť: kľúčové závery zo Správy o európskej konkurencieschopnosti z roku 2006 (SEK(2006)1467),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 23. a 24. marca 2006(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o príspevku pre zasadanie Európskej rady na jar 2006 v súvislosti s lisabonskou stratégiou(9),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu pod názvom "EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti" a pripojený pracovný dokument Komisie pod názvom "Bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti – strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo" (KOM(2006)0631 a 0632),

–   so zreteľom na deklaráciu prijatú konsenzom 2. decembra 2006 v súvislosti s výročným zasadnutím parlamentnej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0149/2007),

A.   keďže obchodná politika môže rozhodne prispieť k oživeniu rastu a vytvoreniu pracovných miest v súlade s cieľmi obnovenej lisabonskej stratégie,

B.   keďže EÚ musí prijať primeranú stratégiu s cieľom úspešne čeliť výzvam globalizácie a konfrontovať zvýšenú hospodársku súťaž zo strany hlavných rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a zároveň zachovať európsky model hospodárskej, regionálnej a sociálnej súdržnosti,

C.   keďže súlad medzi vnútornými a vonkajšími stránkami obnovenej lisabonskej stratégie je nevyhnutný pre úspech tejto iniciatívy,

D.   keďže domáce štrukturálne reformy zohrávajú významnú úlohu v zlepšovaní vnútornej i vonkajšej konkurencieschopnosti podnikov EÚ,

E.   keďže pozastavenie rozvojového programu z Dohy (Doha Development Agenda - DDA) 24. júla 2006 po takmer piatich rokoch rokovaní vytvorilo novú situáciu, v ktorej musí EÚ dočasne upraviť priority a nástroje svojej obchodnej politiky pri zachovaní viacstranných vzťahov ako svojej hlavnej priority v oblasti obchodnej politiky,

F.   keďže obchodná politika je prostriedkom a nie samotným cieľom a mala by byť naplánovaná tak, aby prispela k spoločnému blahu ľudí v EÚ a mimo nej;

G.   keďže EÚ je už v súčasnosti vo väčšine odvetví jedným z najotvorenejších hospodárstiev sveta,

H.   keďže integrovaný charakter spoločnej obchodnej politiky je pre EÚ dôležitou výhodou a umožňuje jej hrať hlavnú úlohu v medzinárodnom obchodnom systéme,

I.   keďže protekcionizmus umelo chráni neúčinné hospodárske odvetvia pred medzinárodnou súťažou, odvádza zdroje produktívnejším sektorom, zvyšuje ceny a nakoniec vedie k nezamestnanosti,

J.   keďže verejnosť sa často vyjadruje proti rozvratnému vplyvu, ktorý má otvorenie obchodu na určité regióny a hospodárske odvetvia, pričom jeho pozitívne účinky na modernizáciu, konkurencieschopnosť a zamestnanosť sa často prehliadajú,

K.   keďže rôzne druhy netarifných bariér vo zvýšenej miere bránia prístupu na trh,

L.   keďže vysoké clá stále predstavujú vážnu prekážku obchodu, predovšetkým vo vzťahoch s hlavnými rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami,

M.   keďže viacstranný obchodný systém zosobnený vo WTO je stále najúčinnejším rámcom na dosiahnutie nestranného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni vytvorením primeraných právnych predpisov a zabezpečením ich dodržiavania,

N.   keďže EÚ sa zasadzuje za úspech DDA a svoju ochotu prejavila prostredníctvom viacerých významných ponúk vo všetkých oblastiach rokovaní,

O.   keďže je potrebné za istých podmienok opätovne zvážiť závery dvojstranných a regionálnych dohôd o voľnom obchode, berúc však do úvahy, že prehnané rozšírenie takýchto dohôd by mohlo pôsobiť proti posilneniu viacstranného systému, ktorý EÚ podporuje,

P.   keďže je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi viacstrannými, dvojstrannými a mnohostrannými dohodami;

Q.   keďže je potrebné, aby bola EÚ pripravená brániť sa, ak to bude potrebné, proti porušovaniu dohodnutých pravidiel prostredníctvom použitia mechanizmov riešenia sporov a proti nečestným obchodným postupom prostredníctvom uplatnenia účinných a zákonných opatrení v oblasti ochrany obchodu, ktoré poškodeným odvetviam poskytujú okamžitú pomoc,

R.   keďže bez zmysluplnej účasti Európskeho parlamentu nie je možné viesť skutočnú obchodnú politiku,

S.   keďže je dôležité, aby mal Európsky parlament včas prístup k textom rôznych rokovacích mandátov poskytnutých Komisii;

EÚ vo svetovej hospodárskej súťaži

1.   domnieva sa, že obchodná politika je neoddeliteľnou súčasťou každej stratégie zameranej na podporu rastu a tvorbu pracovných miest prostredníctvom zvýšenia konkurencieschopnosti Európy; víta preto vyššie uvedené oznámenie Komisie pod názvom "Globálna Európa: svetová konkurencia – príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti";

2.   domnieva sa, že rozvoj obchodu nie je cieľom samým osebe, ale musí byť hodnotený v závislosti od svojho vplyvu na hospodársky rast, zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj; pripomína, že analýza európskej hospodárskej konkurencieschopnosti by sa namiesto toho, aby sa zameriavala iba na čísla obchodných ukazovateľov, mala zamerať i na podiel európskych výrobcov na celkovej svetovej produkcii a na trendy v zamestnanosti;

3.   pripomína záväzok EÚ v prospech koherentnej politiky a domnieva sa, že tento záväzok si vyžaduje, aby ciele , ktoré si EÚ stanoví pri obchodných rokovaniach, boli v súlade s rozvojovou politikou EÚ, pričom sa osobitná pozornosť venuje najmenej rozvinutým a rozvojovým krajinám;

4.   považuje vyššiu mieru vonkajšej konkurencieschopnosti za životne dôležitú na dosiahnutie lisabonských cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti; domnieva sa, že EÚ vo svojej vonkajšej činnosti musí podporovať reformy a medzinárodnú spoluprácu v hospodárskej sfére s cieľom vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie; má v úmysle na tento účel pracovať na väčšej konzistentnosti a kompatibilite vo svojich makroekonomických politikách, lepšej menovej a finančnej bezpečnosti, spolupráci v daňových veciach a odstránení nespravodlivej daňovej konkurencie;

5.   považuje za potrebné, po prvé, uskutočňovať menovú politiku založenú na cenovej stabilite, aby bolo možné financovať technologický pokrok a pomáhať malým a stredným podnikom tým, že sa im umožní vstup na trhy mimo oblasť eurozóny; po druhé, vytvoriť daňové systémy priaznivé pre podnikanie, ktoré pravdepodobne zvýšia počet nových podnikov a na tento účel znížiť dane, ktoré oslabujú efektívnosť a sťažujú vytváranie pracovných miest, najmä pre osobitné sociálne skupiny, ako ženy, dlhodobo nezamestnaných a starších ľudí; a po tretie, zvýšiť konkurenciu, ktorá existuje na vnútornom trhu, berúc do úvahy, že čím bude konkurencia v rámci EÚ tvrdšia, tým schopnejšie budú podniky zo sídlom v EÚ súťažiť mimo EÚ;

6.   je presvedčený, že sociálny model, ktorý je naďalej súčasťou základov európskych priemyselných vzťahov, umožnil EÚ dosiahnuť vysokú úroveň globálnej konkurencieschopnosti voči jej hlavným konkurentom; domnieva sa, že najväčšou výzvou pre EÚ je udržať fungovanie tohto modelu napriek jestvujúcim tlakom na globálnych trhoch so stále sa zvyšujúcou konkurenciou a znižovať sociálne a environmentálne náklady výroby;

7.   je presvedčený, že výhody otvoreného obchodného systému prevyšujú jeho prípadný rušivý vplyv; domnieva sa preto, že je potrebné, aby sa EÚ naďalej snažila o dokončenie jednotného trhu, ďalej podporovala vyššiu mieru celosvetovej liberalizácie a voľný a čestný obchod a odolala protekcionizmu; rovnako je však presvedčený, že nemožno prehliadať jeho prípadný rušivý vplyv na niektoré odvetvia, regióny a krajiny, ako napríklad dôsledky preloženia a premiestnenia;

8.   domnieva sa, že výhody liberalizácie pripadnú z veľkej časti tým krajinám, ktoré odstránia colné a netarifné bariéry a otvoria svoje trhy; domnieva sa preto, že schopnosť EÚ zvýšiť svoju konkurencieschopnosť závisí okrem iných faktorov od toho, či vyrieši všetky bariéry obchodu na celosvetovej úrovni, zabezpečí dokončenie jednotného trhu a otvorí svoj trh tretím krajinám;

9.   súhlasí so stratégiou Komisie pozitívne ovplyvňovať proces globalizácie a riadiť riziká;

10.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania EÚ stotožňujú globalizáciu s klesajúcou európskou produkciou a stratami pracovných miest; poukazuje na potrebu toho, aby EÚ prijala vhodnú stratégiu na zavedenie potrebných reforiem, ktoré by umožnili EÚ využiť globalizáciu, a tak významne zvýšili produkciu i zamestnanosť;

11.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby európskych občanov lepšie informovali o všetkých stránkach globalizácie a konkrétnych výhodách plynúcich zo zapojenia EÚ do medzinárodného obchodného systému;

12.   domnieva sa, že koncepcie na ktorých stojí celoživotné vzdelávanie, sú užitočnými nástrojmi, ale nepostačujú ako odpoveď na očakávané zmeny celosvetových výrobných štruktúr; žiada, aby plnenie novej globálnej stratégie EÚ v oblasti konkurencieschopnosti záviselo od pokroku v plnení lisabonského programu, ktorý sa musí preorientovať tak, aby lepšie riešil legitímne obavy európskych občanov z toho, že nebudú schopní prispôsobiť sa zmene,

13.   domnieva sa, že väčšia konkurencia by mala EÚ primäť k tomu, aby znásobila svoje úsilie v oblasti vzdelávania a výskumu a vývoja, aby si zachovala svoju pozíciu na svetových trhoch s inovatívnymi výrobkami a náročnými službami a aby zlepšila svoju pozíciu vytvorením nových komparatívnych výhod;

14.   domnieva sa, že je nevyhnutné podporovať hladkú integráciu vysoko inovatívnych európskych technologických podnikov do celosvetového obchodného prostredia;

15.   zdôrazňuje strategickú potrebu, aby si EÚ napriek vonkajším konkurenčným tlakom zachovala dostatočne širokú a rôznorodú priemyselnú základňu; domnieva sa preto, že otvorenie obchodu by malo byť sprevádzané pevnými priemyselnými politikami na európskej i národnej úrovni;

16.   trvá na tom, že nosným pilierom hospodárskeho úspechu EÚ je činnosť jej malých a stredných podnikov, ktoré budú pomocou lepšieho prístupu k možnostiam výskumu a vývoja schopné zaručiť výrobu vysoko kvalitného tovaru na hornom konci reťazca hodnoty;

17.   pripomína, že EÚ je už v súčasnosti jedným z najotvorenejších hospodárstiev sveta a že výrazne prispela k významnému rozšíreniu celosvetového obchodu za posledných päťdesiat rokov a mala z neho prospech;

18.   domnieva sa však, že výkonnosť EÚ vo vzťahu k už rozvinutým a rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvam negatívne ovplyvňuje chýbajúca reciprocita v podmienkach prístupu na trh, nedostatočná úroveň dodržiavania dohodnutých obchodných pravidiel a šírenie nečestných obchodných praktík;

19.   berie do úvahy, že mnohé krajiny vo svete, vrátane hlavných rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík, uplatňujú na vývoz EÚ vysoké clá a netarifné bariéry; domnieva sa, že odstránenie alebo podstatné zníženie týchto bariér s primeraným zreteľom na problematiku rozvoja by malo byť jednou z hlavných priorít obchodnej politiky EÚ;

20.   súhlasí s Komisiou, že svetový obchodný systém už nie je výhradnou doménou krajín OECD; odporúča však, aby krajiny ako Mexiko boli zaradené do zoznamu krajín, ktoré Komisia považuje za rýchlo sa rozvíjajúce; pripomína, že rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, Brazília, Rusko, India a Mexiko už predstavujú viac než 18 % celosvetových obchodných tokov;

21.   žiada, aby vonkajšie politiky EÚ zabezpečili spravodlivý hospodársky rozvoj medzi partnerskými krajinami, bojovali proti sociálnemu dumpingu a presadzovali dodržiavanie sociálnych právnych predpisov a ustanovení o dôstojných pracovných normách navrhnutých Medzinárodnou organizáciou práce (MOP), zaručili slušný príjem pre pracovníkov a ich rodiny, právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a právo na sociálne zabezpečenie a odborové slobody;

22.   zdôrazňuje potrebu presadzovať kódexy správania, ktoré obsahujú ciele dôstojnej práce a iné hľadiská sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré majú zohľadňovať pobočky v tretích krajinách, subdodávatelia a dodávatelia spoločností so sídlom v EÚ;

23.   berie na vedomie záujem, ktorý EÚ prejavuje pri presadzovaní a zintenzívňovaní dvojstranných rokovaní so svojimi hlavnými obchodnými partnermi za predpokladu, že to neohrozí environmentálne a zdravotné normy EÚ a že sa zohľadní Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrneho prejavu z 20. októbra 2005;

Svetová obchodná organizácia (WTO)

24.   domnieva sa, že viacstranný obchodný systém zosobnený vo WTO je ešte stále tým najúčinnejším rámcom na dosiahnutie voľného obchodu na svetovej úrovni; domnieva sa však, že systém WTO by sa mal do istej miery reformovať, aby sa zvýšila jeho transparentnosť a efektívnosť, víta obnovenie formálnych rokovaní o DDA a opakuje svoju silnú podporu úspešnému uzavretiu týchto rokovaní;

25.   domnieva sa, že pre európske spoločnosti je rozhodujúce dosiahnuť ambiciózny a vyvážený výsledok rokovaní o DDA a vyjednávači EÚ by ho mali považovať za prioritu;

26.   konštatuje, že rokovania z Dohy sú rokovaniami o rozvoji, a že preto nový obchodný program EÚ musí odrážať rozvojové ciele; okrem toho poznamenáva, že nový obchodný program v sebe zahŕňa aj osobitnú zodpovednosť vo vzťahu k efektívnosti rozvojovej politiky EÚ, najmä čo sa týka najchudobnejších krajín sveta;

27.   považuje zmysluplnú reformu inštitucionálnej štruktúry a rozhodovacieho procesu WTO za zásadnú, ak má nastať zlepšenie v jej činnosti a ak sa úlohy spojené so stále rastúcim počtom členov majú splniť; vyzýva Komisiu, aby aktívne prispela ku globálnej úvahe na túto tému a prišla s konštruktívnymi návrhmi;

28.   domnieva sa, že ak má EÚ presadzovať základné viacstranné pravidlá politiky hospodárskej súťaže a ak sa má medzinárodná spolupráca v tejto oblasti posilniť, trhy by sa mohli stať otvorenejšími, vyváženejšími a efektívnejšími;

Dvojstranné a regionálne dohody o voľnom obchode

29.   zdôrazňuje, že WTO je najvhodnejším fórom na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia výhod, ktoré prináša rastúca globalizácia; domnieva sa preto, že dosiahnutie ambiciózneho výsledku rokovaní z Dohy orientovaného na rozvoj, musí byť hlavnou prioritou EÚ; považuje dvojstranné a regionálne dohody o voľnom obchode za nie celkom optimálne riešenie; pripomína, že tieto dohody spôsobujú presmerovanie obchodu, často sú nevyvážené, prispievajú k diskriminácii v medzinárodných obchodných vzťahoch a majú sklon k znižovaniu úrovne zaangažovanosti zúčastnených krajín vo WTO;

30.   domnieva sa, že nové dvojstranné alebo regionálne iniciatívy týkajúce sa voľného obchodu by sa mali spustiť len v prípade, že je nevyhnutné zlepšiť konkurenčnú pozíciu vývozcov EÚ na kľúčových zahraničných trhoch predovšetkým v prípadoch, v ktorých veľké obchodné mocnosti už takú dohodu uzavreli alebo sú v procese vyjednávania s danými krajinami alebo regiónmi; požaduje od Komisie úplnú transparentnosť pokiaľ ide o kritériá uplatňované pri výbere nových partnerov v dohodách o voľnom obchode a trvá na tom, že je nutné vykonať komplexné hodnotenia hospodárstva a udržateľného dosahu zapojením všetkých zainteresovaných subjektov a že ich výsledky sa musia zverejniť;

31.   domnieva sa, že je potrebné, aby nové dohody EÚ o voľnom obchode boli v súlade s WTO, úplné, ambiciózne, aby viedli k skutočne obojstrannému prístupu na trh a okrem toho zaistili ďalekosiahlu liberalizáciu služieb a investícií nad rámec súčasných viacstranných dohôd a tých očakávaných dohôd, ktorých základom bude úspešné prijatie DDA;

32.   domnieva sa, že pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode musí Komisia zohľadniť riziká vylúčenia najmenších a najslabších obchodných partnerov z prínosov z medzinárodného obchodu, a preto trvá na tom, že ich záujmy sa musia zohľadňovať počas celého procesu rokovaní;

33.   vyzýva Radu, aby pri formulovaní mandátov na rokovania o dohodách o voľnom obchode alebo dohodách o pridružení rozlišovala medzi krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a rozvojovými krajinami a aby zabezpečila, že v rokovaniach s rozvojovými krajinami preváži orientácia na ich rozvojové potreby,

34.   je presvedčený, že všetky budúce dohody o voľnom obchode musia byť modernej povahy a musia obsahovať normy, ktoré sú súčasťou základných dohovorov MOP;

35.   požaduje, aby všetky nové dohody EÚ o voľnom obchode zahŕňali mechanizmus, ktorý jej umožní úplné alebo čiastočné prerušenie ich uplatňovania ak existuje dôkaz, že druhá strana neplní svoje záväzky vyplývajúce z takejto dohody; domnieva sa, že Komisia by mala schváliť uvedenie týchto mechanizmov do činnosti vždy, keď ju k tomu prostredníctvom uznesenia vyzve Európsky parlament;

36.   vyzýva Komisiu, aby s podobne zmýšľajúcimi členmi WTO rokovala o spoločných základných ustanoveniach dohôd o voľnom obchode týkajúcich sa napríklad preferenčných pravidiel pôvodu s cieľom dosiahnuť väčší súlad medzi týmito dohodami a zjednodušiť ich používanie v prospech hospodárskych subjektov;

Mnohostranné /sektorové rokovania

37.   vyzýva Komisiu a Radu, aby v niektorých prípadoch tiež zvážili možnosť mnohostranných/sektorových rokovaní, podľa vzoru dohody o civilných lietadlách letectve, dohody o vládnom obstarávaní a dohody o informačných technológiách;

Všeobecný prístup k obchodným rokovaniam

38.   nalieha, aby akékoľvek ústupky EÚ urobené voči svojim rokovacím partnerom, okrem prípadov jasne opodstatnených dôvodmi, ktoré sa týkajú rozvoja, zodpovedali ústupkom zo strany dotknutých krajín;

39.   upozorňuje na strategickú dôležitosť a multifunkčnú povahu poľnohospodárstva v EÚ; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo by nemalo byť jedinou oblasťou, v ktorej EÚ počas obchodných rokovaní urobí ústupky, a že obchodná politika musí naďalej dodržiavať základné prístupy určené v priebehu niekoľkých postupných reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky;

40.   pripomína, že ako najväčší jednotný svetový trh tovarov a služieb, je EÚ pre vývozcov na celom svete veľmi príťažlivá; poukazuje na značný pákový efekt, ktorý má táto skutočnosť na vyjednávačov EÚ tak vo viacstrannom, ako aj v dvojstrannom a regionálnom rámci;

41.   domnieva sa, že vykonávanie politík v oblasti spravodlivého obchodu zo strany EÚ a všetkých jej obchodných partnerov bude postupne musieť klásť väčší dôraz na medzinárodné uznávanie minimálnych environmentálnych noriem, ktoré vytvárajú rovnaké podmienky pre všetkých partnerov,

42.   domnieva sa, že obchodné rokovania na viacstrannej, dvojstrannej alebo regionálnej úrovni sa musia snažiť kvalifikovať medzinárodný obchod podľa globálnych sociálnych, environmentálnych záväzkov a záväzkov v oblasti ľudských práv a tým prispieť k úsiliu uskutočňovanému v iných rámcoch; trvá na tom, aby sa pokrok v týchto otázkach porovnával jedine s obchodnými záujmami EÚ, keďže zahraničný obchod je len jednou, hoci dôležitou, stránkou trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja EÚ;

43.   vyzýva Komisiu, aby objasnila ako chápe charakter sociálnych a environmentálnych pravidiel a noriem v politike medzinárodného obchodu, aby stanovila princípy a obsah navrhovanej sociálnej a environmentálnej kapitoly nových dohôd o voľnom obchode a dohôd o pridružení, a aby navrhla presvedčivú stratégiu ako podporiť prijatie takýchto kapitol obchodnými partnermi EÚ;

Transatlantické vzťahy

44.   zastáva názor, že EÚ potrebuje diverzifikovať svoje hospodárske vzťahy, zachovať svoje politiky v oblastiach ako verejné zdravie a životné prostredie a oživiť svoje hospodárske vzťahy s ďalšími oblasťami sveta na základe mieru a zásadách zvrchovanosti, dodržiavania občianskych slobôd, rešpektovania životného prostredia, sociálnych noriem, ľudských práv a rozvoja;

45.   posilnenie transatlantických hospodárskych vzťahov musí byť založené na dodržiavaní environmentálnych pravidiel a pravidiel verejného zdravia EÚ, a nesmie obmedzovať nezávislosť jej politiky hospodárskej súťaže a jej pravidlá ochrany verejných služieb a kultúrnej rozmanitosti;

46.   odporúča zhromažďovať spoľahlivé údaje s cieľom vykonať analýzu významu integrácie hospodárskych trhov EÚ a USA pre mexické a kanadské hospodárstvo a spoločnosť; upozorňuje na skutočnosť, že priame zahraničné investície v Mexiku sú často uskutočňované cez pobočky európskych spoločností operujúce z USA, čo vysvetľuje, prečo sa tieto operácie neodrážajú v údajoch o EÚ a Mexiku;

Čína

47.   odkazuje na svoje vyššie uvedené uznesenie o vyhliadkach obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou; považuje Čínu za jasný príklad pozitívneho vplyvu liberalizácie obchodu a aktívnej účasti na celosvetových a konkurenčných trhoch na hospodársky rast a blahobyt; uvedomuje si významné spoločenské a environmentálne výzvy, ktorým táto krajina čelí; trvá na tom, že Čína by mala dodržiavať všetky záväzky plynúce z členstva vo WTO, ako je zabezpečenie dodržiavania medzinárodných pracovných noriem a ochrana práv duševného vlastníctva; víta vyššie uvedené oznámenie Komisie a pracovný dokument o EÚ a Číne a podporuje jej snahu o vymedzenie vhodnej stratégie pre všetky aspekty vzťahov medzi EÚ a Čínou;

48.   domnieva sa, že rozvoj hospodárskych a obchodných vzťahov s Čínou musí prebiehať v súlade s politickým dialógom, ktorý by zahŕňal zodpovednosť oboch partnerov v environmentálnej a sociálnej oblasti; zdôrazňuje, že hospodárske a obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou musia byť založené na rešpektovaní nestranných a spravodlivých obchodných pravidiel a uplatňovaní pravidiel WTO;

49.   domnieva sa, že neprimeraná ochrana práv duševného vlastníctva predstavuje jednu z najväčších výziev, ktorým bude EÚ vo svojich dvojstranných vzťahoch s čínskymi orgánmi čeliť; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoju snahu presvedčiť Čínu, aby v plnej miere rešpektovala dohodu TRIPs a zlepšila výkon rozsudkov vynesených súdmi;

Otázky regulácie

50.   zdôrazňuje rastúci význam otázok regulácie v medzinárodnom obchode; žiada väčší súlad medzi právnymi predpismi a postupmi EÚ a predpismi a pravidlami našich hlavných obchodných partnerov; zdôrazňuje, že by to nemalo spôsobiť pokles harmonizácie noriem a nariadení, čo by oslabilo dôveru občanov pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť a životné prostredie; zdôrazňuje, že by sa skôr mala zvýšiť snaha o zabezpečenie toho, aby boli uznané a presadzované hlavnými obchodnými partnermi EÚ;

51.   žiada Komisiu, aby systematicky hodnotila vplyv vnútorných politík a nariadení EÚ na svetovú konkurencieschopnosť a aby vo svojich procesoch tvorby regulačnej politiky kládla náležitý dôraz na konkurenčnú pozíciu podnikov EÚ v rámci Európy aj mimo nej;

52.   v kontexte WTO a dvojstranných dohôd o voľnom obchode zdôrazňuje význam urýchleného odstraňovania netarifných obchodných bariér a harmonizácie technických pravidiel, najmä uplatnením zásady vzájomného uznávania;

53.   domnieva sa, že vytvorenie svetových pravidiel a noriem je najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť regulačným rozdielom spôsobujúcim vznik prekážok v obchode; nabáda Komisiu k aktívnej účasti na práci všetkých príslušných medzinárodných úradov a orgánov, ktoré určujú normy;

54.   podporuje mnohostrannú a dvojstrannú regulačnú spoluprácu s kľúčovými partnerskými krajinami, pokiaľ nevedie k neprípustnej diskriminácii ostatných krajín, ani neumožňuje daným partnerským krajinám neprimerane zasahovať do vnútorného rozhodovacieho procesu EÚ;

Ochrana práv duševného vlastníctva

55.   vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich snahách v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, berie na vedomie, že rešpektovanie patentov a ochrany práv duševného vlastníctva je súčasťou vonkajšej konkurencieschopnosti Európskej únie, a domnieva sa, že EÚ by mala v tomto smere zaujať rozhodnejší postoj voči tretím krajinám;

56.   zdôrazňuje, že falšovanie a pirátstvo vedú k strate pracovných miest, oslabujú inováciu a znižujú vládam daňové príjmy; zdôrazňuje, že adekvátna ochrana práv duševného vlastníctva a ich účinné presadzovanie sú základom celosvetového hospodárstva;

57.   považuje primeranú ochranu práv duševného vlastníctva zo strany hlavných obchodných partnerov EÚ za nevyhnutnú požiadavku pokiaľ ide o ochranu a posilnenie jej vonkajšej konkurencieschopnosti;

58.   víta odhodlanie Komisie posilniť ustanovenia o právach duševného vlastníctva v medzinárodných obchodných dohodách a presadzovanie platných záväzkov;

59.   trvá na tom, aby hlavní obchodní partneri EÚ ako Čína a Rusko presadzovali práva duševného vlastníctva v súlade so záväzkami v rámci WTO/TRIPs;

60.   zdôrazňuje, že európska politika v oblasti práv duševného vlastníctva voči rozvojovým krajinám by nemala prekračovať záväzky dohody TRIPs, ale mala by naopak vyzývať na využívanie možností dohody TRIPs;

61.   domnieva sa, že ochrana práv duševného vlastníctva a dôkazy o ich účinnom presadzovaní prostredníctvom vhodných právnych a administratívnych prostriedkov by mala byť nevyhnutnou podmienkou pre pristúpenie k WTO;

62.   vyzýva Radu, aby schválila návrh nariadenia, predložený Komisiou, o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (KOM(2005)0661), ako ho podporil Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2006 o označovaní pôvodu(10);

Stratégia prístupu na trh

63.   víta rozhodnutie Komisie revidovať svoju stratégiu prístupu na trh a očakáva prijatie jej oznámenia na túto tému v roku 2007; vyzýva Komisiu, aby ho do tejto iniciatívy naďalej úzko zapájala;

64.   trvá na potrebe osobitne sa zamerať na netarifné bariéry, ktoré sa spolu s postupným znižovaním alebo odstraňovaním ciel stávajú hlavnou prekážkou medzinárodného obchodu; upozorňuje na veľkú rôznorodosť, technickú zložitosť a politickú citlivosť netarifných bariér, ktoré z nich robia ťažko riešiteľný problém a vyzýva Komisiu, aby tejto náročnej úlohe venovala dostatočné množstvo prostriedkov;

65.   upozorňuje na vážne riziko toho, že sa bezpečnostné opatrenia môžu stať hlavnými netarifnými bariérami 21. storočia; vyzýva všetky krajiny, aby svoje legitímne bezpečnostné obavy riešili opatreniami, ktoré obmedzujú obchod v najmenšej možnej miere, a aby vzájomne v snahe o dosiahnutie tohto cieľa viacstranne, mnohostranne či dvojstranne spolupracovali;

66.   vyzýva delegácie Komisie, veľvyslanectvá a agentúry na podporu obchodu členských štátov, obchodné komory a všetky ostatné verejné a súkromné organizácie reprezentujúce európske hospodárske záujmy v zahraničí, aby lepšie koordinovali svoje kroky na podporu tovarov a služieb EÚ, otvorenie trhov a zvýšenie investičných tokov;

Služby

67.   pripomína rastúci podiel služieb na produkcii celosvetového hospodárstva a na HDP EÚ; upozorňuje na vysokú úroveň vonkajšej konkurencieschopnosti európskych poskytovateľov služieb; vyzýva Komisiu, aby sa vo všetkých obchodných rokovaniach snažila o dosiahnutie postupnej a recipročnej liberalizácie služieb, a aby viedla politiku zvýšenej štandardizácie, transparentnosti a predvídateľnosti pravidiel a nariadení, ktoré sa týkajú tohto sektora tak, aby vysoko konkurenčný sektor služieb v Európe mohol voľnejšie pôsobiť v tretích krajinách; poznamenáva však, že by to nemalo viesť k ponukám ani požiadavkám v oblasti verejných služieb;

68.   domnieva sa, že by sa malo rozlišovať medzi komerčnými a verejnými službami; zdôrazňuje potrebu udržať verejné služby mimo všetkých rokovaní, predovšetkým v prípade verejných služieb, ktoré sa týkajú základných ľudských potrieb a poskytujú prístup k základným verejným statkom ako zdravie, vzdelanie, pitná voda a energia, a tých, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri ochrane kultúrnej rozmanitosti, ako sú napríklad audiovizuálne služby;

69.   trvá na nutnosti zabezpečiť, aby si partneri z najmenej rozvinutých krajín zachovali politický priestor na to, aby boli schopní regulovať služby, ktoré sú dôležité pre ich rozvoj;

70.   zastáva názor, že EÚ musí presadzovať šírenie a uznávanie medzinárodných účtovných a audítorských noriem a postupov na zaistenie toho, aby sa trhy stali stabilnejšími a transparentnejšími a aby účastníci trhu boli schopní profitovať z väčšej istoty a aby boli lepšie informovaní pokiaľ ide o ich aktivity mimo EÚ;

71.   tvrdí najmä, že na zvýšenie svojej vonkajšej konkurencieschopnosti musí EÚ v rámci svojej obchodnej politiky takisto prijať opatrenia na posilnenie bezpečnosti elektronických transakcií a obchodu a zlepšiť ochranu údajov;

72.   domnieva sa, že otvorenie trhu s finančnými službami a uľahčenie pohybu kapitálu musia ísť ruka v ruke s vyššou transparentnosťou a zlepšeniami v opatreniach na boj proti praniu špinavých peňazí, finančnej podpore terorizmu a daňovým podvodom, najmä pokiaľ ide o finančné centrá v daňových rajoch;

Suroviny a energia

73.   domnieva sa, že suroviny, a najmä energetické zdroje, si v novom obchodnom programe EÚ zaslúžia osobitnú pozornosť;

74.   domnieva sa, že z hľadiska potreby boja proti klimatickým zmenám aj prostredníctvom udržateľnejších modelov obchodovania je prístup k energii a zdrojom a ich využívanie vecou stanovenia viacstranných pravidiel, ktoré nesmú byť ohrozené dvojstrannými obchodnými dohodami, ktoré súťažia o najvýhodnejšie podmienky prístupu;

Vládne obstarávanie

75.   domnieva sa, že vysoký stupeň otvorenosti trhov verejného obstarávania EÚ na všetkých úrovniach vlády nezodpovedá primeranému prístupu európskych dodávateľov, najmä malých a stredných podnikov, k zahraničným trhom verejného obstarávania na tovary, služby a stavebné zmluvy a že Komisia by mala pracovať na recipročnom prístupe vo vzťahu k rozvinutým a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v tomto dôležitom hospodárskom sektore, súhlasí s tým, že s cieľom presadzovať reciprocitu sa môže výnimočne zvážiť zavedenie cielených obmedzení na prístup k častiam trhu verejného obstarávania EÚ, je však prísne proti akýmkoľvek pokusom o uzavretie tohto trhu z protekcionistických dôvodov;

76.   vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohode WTO o vládnom obstarávaní zabezpečila zmysluplné záväzky zo strany ostatných strán tejto dohody;

77.   zdôrazňuje však potrebu vyššej úrovne transparentnosti a žiada, aby Komisia nemala prehnané požiadavky v oblasti verejného obstarávania, predovšetkým v oblasti verejných služieb, ak to spôsobuje ťažkosti najmenej rozvinutým partnerom;

78.   berie na vedomie iniciatívu niektorých členských štátov týkajúcu sa nastolenia rovnováhy v dohode o vládnom obstarávaní v prospech malých a stredných podnikov; odporúča preto Komisii a Rade, aby pri rokovaniach o dohode o vládnom obstarávaní v rámci WTO, trvala na vsunutí doložky, ktorá umožní, aby EÚ mohla uprednostniť malé a stredné podniky pri vyhlasovaní verejných súťaží, a to podľa modelu doložiek, ktoré už uplatňujú ostatné veľké štáty zúčastňujúce sa na tejto dohode, ako sú Spojené štáty a Japonsko;

79.   domnieva sa, že je potrebné, aby verejné obstarávanie bolo súčasťou dvojstranných a regionálnych obchodných rokovaní iniciovaných zo strany EÚ s cieľom otvoriť trhy s verejným obstarávaním vyváženým spôsobom;

Dodržiavanie pravidiel

80.   zdôrazňuje potrebu zaistiť, aby obchodní partneri EÚ v plnej miere dodržiavali pravidlá a záväzky vyplývajúce z ich členstva vo WTO alebo z dvojstranných či regionálnych dohôd s EÚ; zdôrazňuje zásadný význam mechanizmu WTO na riešenie sporov pre dôveryhodnosť a účinnosť viacstranného obchodného systému; nalieha na Komisiu, aby uviedla do činnosti tento mechanizmus vždy, keď nedodržanie zo strany ostatných členov negatívne ovplyvní obchodné záujmy EÚ a v primeranom čase nie je možné nájsť prerokované riešenie;

Nástroje na ochranu obchodu

81.   domnieva sa, že z ďalšej liberalizácie obchodu vyplýva pre EÚ nevyhnutnosť zachovať si svoju schopnosť ochrany proti nečestným obchodným postupom; považuje nástroje na ochranu obchodu za neoddeliteľnú súčasť stratégie EÚ pre vonkajšiu konkurencieschopnosť;

82.   berie pozorne do úvahy iniciatívu Komisie zúčastniť sa úplného preskúmania nástrojov na ochranu obchodu a začať proces verejnej konzultácie na základe vyššie uvedeného oznámenia Komisie o Zelenej knihe na verejnú konzultáciu;

83.   pripomína, že ako sa uvádza v Komisiou vypracovanom zhrnutí štúdie s názvom "Hodnotenie nástrojov ES na ochranu obchodu", ktorú vypracovala kancelária Mayer, Brown, Rowe and Maw LLP a ktorá bola predložená v decembri 2005, predmetná štúdia dospela k záveru, že status quo je rozumný i adekvátny na riešenie záujmov všetkých skupín účastníkov a preto podporuje názor, že v súčasnosti neexistuje žiadna viditeľná ani naliehavá potreba revidovať alebo meniť existujúce nástroje Spoločenstva na ochranu obchodu;

84.   pripomína, že v súčasnosti prebiehajú rokovania o mnohostranných disciplínach týkajúcich sa nástrojov na ochranu obchodu v rámci DDA; víta tieto rokovania, ale ľutuje negatívny postoj USA k reformám rámca WTO pre nástroje na ochranu obchodu; domnieva sa, že globálne zvyšovanie využívania nástrojov na ochranu obchodu, najmä rozvinutými priemyselnými krajinami, si vyžaduje nové a prísnejšie pravidlá na úrovni WTO na zabezpečenie pokračovania spravodlivého a voľného svetového obchodu;

85.   podporuje myšlienku prispôsobiť tieto nástroje novým skutočnostiam svetového hospodárstva, varuje však pre nebezpečenstvom jednostranného oslabenia EÚ do takej miery, že nebude schopná čeliť nečestným obchodným postupom a v medzinárodnom kontexte poznačenom šírením uvedených postupov a intenzívnym, často nezákonným používaním opatrení na ochranu obchodu zo strany tretích krajín proti dovozu z EÚ;

86.   podporuje úsilie Komisie monitorovať uplatňovanie opatrení na ochranu obchodu zo strany tretích krajín proti dovozu z EÚ s cieľom odpovedať na prípadné zneužitie a dotknutým spoločnostiam poskytnúť primeranú pomoc;

Clo

87.   zdôrazňuje význam colných pravidiel a postupov pre správne vykonávanie opatrení obchodnej politiky; domnieva sa, že vo vymedzení a uplatňovaní týchto pravidiel sa musí nájsť primeraná rovnováha medzi účinnou kontrolou a uľahčením obchodných tokov;

88.   pripomína, že prílišná zložitosť a záťaž dovozných postupov uplatňovaných v mnohých krajinách sveta so sebou často prináša vysoké transakčné náklady pre vývozcov z EÚ a predstavuje významné bariéry obchodu; podporuje preto snahu Komisie zaoberať sa týmto problémom v rámci viacstranných rokovaní o DDA o uľahčení obchodu i prostredníctvom dvojstranných a regionálnych rokovaní;

89.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skutočne zvážili myšlienku vytvorenia jednotnej colnej správy EÚ, aby sa dosiahlo účinnejšie uplatňovanie colných pravidiel a postupov v celom colnom priestore EÚ;

Výmenné kurzy

90.   poznamenáva, že výmenné kurzy predstavujú významný faktor vo vývoji zahraničného obchodu; vyzýva Komisiu, aby podala konkrétny návrh na opatrenia, ktoré treba prijať v prípade, ak výmenné kurzy oslabujú konkurencieschopnosť EÚ a aby zvážila zaradenie takýchto opatrení do nadchádzajúcej revízie nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

Inštitucionálne otázky

91.   domnieva sa, že na dôveryhodnosť a účinnosť spoločnej obchodnej politiky ako nástroja konkurencieschopnosti EÚ negatívne vplýva nedostatok legitímnosti tejto politiky plynúci z nedostatočného zapojenia Európskeho parlamentu;

92.   hlboko ľutuje skutočnosť, že dôležité právne predpisy v oblasti obchodu, ako napríklad tie, ktoré sa týkajú nástrojov na ochranu obchodu, zostávajú mimo rozsahu pôsobnosti spolurozhodovacieho postupu a pretrváva neistota v otázke uplatniteľnosti postupu súhlasu na dohody o voľnom obchode; vyzýva členské štáty, aby urýchlene túto neuspokojivú situáciu vyriešili tým, že vykonajú potrebné inštitucionálne reformy a predovšetkým uplatnia ustanovenia Zmluvy o Ústave pre Európu týkajúce sa medzinárodného obchodu;

93.   vyzýva Komisiu a Radu, aby ho neustále informovali o nových iniciatívach prijatých v nadväznosti na oznámenie o globálnej Európe a zapájali ho do nich;

o
o   o

94.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2006)0388. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0450. (3) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0419. (5) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235. (6) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 103. (7) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 110. (8) Dokument Rady 7775/1/06. (9) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 321. (10) Prijaté texty, P6_TA(2006)0325.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o zriadení ekologického vodíkového hospodárstva a o tretej priemyselnej revolúcii v Európe prostredníctvom partnerstva so zainteresovanými regiónmi a mestami, malými a strednými podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti

P6_TA(2007)0197 P6_DCL(2007)0016

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.   keďže globálne otepľovanie sa zhoršuje a ceny fosílnych palív rastú a so zreteľom na diskusiu o budúcnosti energetickej politiky a o klimatických zmenách, ktorú začali Európsky parlament a Komisia,

B.   keďže ďalším dôležitým projektom Európskej únie by mala byť koncepcia nahradenia fosílnych palív a jadrovej energie,

C.   keďže piatimi kľúčovými faktormi energetickej nezávislosti sú: maximalizácia energetickej účinnosti, znižovanie emisií plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie, optimalizácia komerčného zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, zavádzanie technológie vodíkových palivových článkov na akumuláciu obnoviteľnej energie a vytváranie inteligentných rozvodových sietí distribúcie energie,

1.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby:

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie postúpil spolu so zoznamom podpísaných poslancov Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.