Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o obmedzení globálnych klimatických zmien na 2 stupne Celzia – Postup do konferencie o klimatických zmenách na Bali a neskôr (COP 13 a COP/MOP 3)
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – Postup do roku 2020 a neskôr" (KOM(2007)0002),
– so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), na Kjótsky protokol k UNFCCC a postupy na jeho vykonávanie,
– so zreteľom na diskusiu na pôde Bezpečnostnej rady OSN o vplyve klimatických zmien na mier a bezpečnosť, zo 17. apríla 2007,
– so zreteľom na blížiacu sa 13. konferenciu zmluvných strán (COP 13) UNFCCC a 3. konferenciu zmluvných strán, slúžiacu ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3), ktoré sa má konať na Bali v Indonézii od 3. do 14. decembra 2007,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, ktoré sa týkajú klimatických zmien, najmä uznesenia zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami(1), z 18. januára 2006 o výsledkoch montrealskej konferencie (COP 11 – COP/MOP 1)(2), zo 4. júla 2006 o obmedzení vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny(3) a zo 14. februára 2007 o klimatických zmenách(4),
– so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie B6-0379/2007 a B6-0380/2007, ktoré v súlade s článkom 108 rokovacieho poriadku a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie predložil Dočasný výbor pre klimatické zmeny,
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 8. – 9. marca 2007,
– so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
A. keďže klimatické zmeny sú veľkým problémom pre spoločnosť 21. storočia, s výrazne negatívnymi globálnymi, environmentálnymi, hospodárskymi, spoločenskými a geopolitickými dôsledkami, a mohli by ohroziť aj medzinárodný mier a bezpečnosť,
B. keďže ich nepriaznivé dôsledky sú rozdelené nerovnomerne a okrem toho, že ide o environmentálnu katastrofu, klimatické zmeny prinášajú aj problémy v oblasti ľudských práv a globálnej spravodlivosti,
C. keďže nemožno popierať právo chudobných na slušný život,
D. keďže 4. hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC) potvrdzuje, že zrýchlené tempo klimatických zmien je dôsledkom ľudskej činnosti a má už vážne globálne dôsledky,
E. keďže vo svete už mnohé oblasti boli zasiahnuté účinkami zvýšenia priemerných globálnych teplôt a keďže najnovšie vedecké dôkazy naznačujú, že dlhodobý cieľ obmedziť otepľovanie na +2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, dohodnutý v EÚ, možno nepostačí, aby sa zabránilo výrazne negatívnym dôsledkom klimatických zmien,
F. keďže negatívne účinky klimatických zmien už spôsobili vysídlenie skupín obyvateľstva napríklad v Tuvalu, Bangladéši a v oblasti Sahel v Afrike,
G. keďže vyššie uvedená 4. hodnotiaca správa IPCC uvádza, že priemerná globálna teplota stúpla za posledných 100 rokov o 0,74 °C a bude naďalej rásť asi o 0,7 °C z dôvodu už vypustených emisií skleníkových plynov, a odhaduje ďalší rast globálnej priemernej teploty o 1,8 až 4 °C za toto storočie, v závislosti od rozvoja spoločnosti,
H. keďže podľa najnovších družicových údajov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) dosiahlo letné topenie ľadovcov na severnom póle v tomto roku také rozmery, že po prvý raz umožnilo lodiam preplávať severozápadnou cestou z Atlantického do Tichého oceánu, a keďže toto je ďalším dôkazom rýchlych klimatických zmien v Arktíde,
I. keďže klimatické zmeny sú dlhodobým problémom a keďže krátkodobé opatrenia nebudú samy osebe stačiť na dosiahnutie pozitívneho vplyvu na podnebie,
J. keďže priemyselné krajiny nesú zodpovednosť za hromadenie emisií skleníkových plynov v atmosfére; keďže najchudobnejšie krajiny a populácie budú najviac postihnuté nestabilnejším podnebím,
K. keďže na 25 krajín, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia, pripadá 83 % celosvetových emisií skleníkových plynov a keďže množstvo emisií na osobu v rozvinutých krajinách je mnohonásobne vyššie než v rozvojových krajinách,
L. keďže hospodárske, sociálne a zdravotné náklady spôsobené nečinnosťou zodpovedajú podľa odhadu Sternovej správy 5 – 20 % celosvetového ročného HDP; keďže podľa UNFCCC a Komisie by náklady na správnu politiku pre oblasť klímy znížili ročný rast celosvetového HDP iba o zlomok očakávaného rastu, t. j. o 0,12 – 0,19 %, a to bez započítania dodatočného prínosu v oblasti životného prostredia a zdravia alebo zlepšenia energetickej bezpečnosti,
M. keďže správa IPCC i Sternova správa potvrdzujú, že rozvojové krajiny sú mimoriadne ohrozené klimatickými zmenami, pretože sú viac vystavené škodlivým vplyvom a viac zraniteľné; keďže klimatické zmeny spôsobené človekom vyústia do škodlivých účinkov na poľnohospodárske a hydrologické systémy, lesy, rybné hospodárstvo, zdravotnú a hospodársku infraštruktúru a keďže takéto účinky zvýraznia chudobu a vážne ohrozia dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,
N. keďže Svetová banka odhaduje, že na tzv. klimaticky bezpečný rozvoj v najchudobnejších krajinách bude ročne potrebných 10 – 40 miliárd USD, a keďže pri príspevkoch do adaptačných fondov určených na tieto účely sa dosiaľ plánuje, že dosiahnu len 150 až 300 miliónov USD ročne,
O. keďže pri znižovaní emisií je nutné stanoviť plán záväzných cieľov a poskytnúť tak potrebné podnety na rýchle investovanie do ďalšieho rozvoja a využívania technológií, ktoré sú energeticky úsporné, efektívne vo využívaní zdrojov, využívajú obnoviteľnú energiu a sú nízkoemisné,
P. keďže široká medzinárodná dohoda o dlhodobých cieľoch zníženia emisií je absolútne nevyhnutná na dosiahnutie investičnej istoty v prípade technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov, ako aj energetickej účinnosti, a aby sa predišlo investíciám do nekompatibilnej energetickej infraštruktúry,
1. naliehavo žiada EÚ, aby na konferencii o klimatických zmenách na Bali i po nej potvrdila svoju vedúcu úlohu a snažila sa o konkrétnu spoluprácu a aby sa na tejto schôdzi dohodol potrebný mandát na rokovanie, ktorým sa stanoví realistický rámec medzinárodnej dohody o klíme na obdobie po roku 2012, ktorý bude v súlade s cieľom obmedziť klimatické zmeny na menej než 2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; domnieva sa, že EÚ môže potvrdiť svoju vedúcu úlohu tým, že na Bali vyšle niekoľko predsedov vlád, čo by zároveň jasne ukázalo, že klimatické zmeny sú mnohostranným problémom, o ktorom by mali diskutovať nielen ministri životného prostredia;
2. domnieva sa, že budúci režim by mal byť postavený na hlavných zásadách a mechanizmoch UNFCCC a Kjótskeho protokolu, pričom by bral do úvahy spoločné, avšak diferencované zodpovednosti; usudzuje, že mandát na konferenciu na Bali by sa mal zakladať na týchto prvkoch:
–
dlhodobý cieľ obmedziť priemerný globálny nárast teploty na menej než 2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo znamená zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov do roku 2050 aspoň o 50 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990
–
záväzné ciele pre všetky priemyselné krajiny
–
väčšia účasť na úsilí o zníženie emisií, najmä rozvíjajúcich sa ekonomík, prostredníctvom spravodlivých a primeraných cieľov
–
globálny systém založený na stanovení emisných kvót a obchodovaní s emisiami
–
posilnený finančný mechanizmus na adaptáciu, pričom sa osobitná pozornosť venuje vodným zdrojom
–
účinné stimuly, prípadne aj vrátane trhových nástrojov, aby sa zabránilo odlesňovaniu a emisiám z využívania pôdy, vrátane podpory trvalo udržateľných poľnohospodárskych postupov
–
finančné a iné nástroje na čistý rozvoj, prenos a využívanie technológií
–
dohoda najneskôr do roku 2009;
3. zdôrazňuje, že plány na trvalo udržateľné využívanie zdrojov a zníženie emisií musia vychádzať z dlhodobého cieľa; domnieva sa, že na základe súčasných poznatkov je nevyhnutné, aby globálne emisie kulminovali v nasledujúcich desiatich rokoch, aby sa koncentrácia ekv. CO2 v atmosfére udržiavala pod úrovňou 450 ppm a aby sa emisie skleníkových plynov naďalej znižovali na úroveň, ktorá je udržateľná vďaka absorbčnej kapacite pohlcovania v prírode;
4. žiada, aby sa náležitým spôsobom zohľadnili varovania vedeckej obce, že už i tak zložitá úloha obmedziť globálne otepľovanie na 2°C samotná nevytvára bezpečnostný štandard, keďže ani toto obmedzenie nezabráni mimoriadne vážnym vplyvom a dôsledkom;
5. pripomína, že priemyselné krajiny vrátane tých, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol, musia pri riešení problému s klimatickými zmenami zohrávať vo svete vedúcu úlohu a musia sa zaviazať, že do roku 2020 znížia svoje emisie najmenej o 30 % a do roku 2050 o 60% – 80 % oproti roku 1990; je presvedčený, že budúci režim by mal plánovať postupnosť až do roku 2050 v súlade s dlhodobým cieľom a podľa čiastkových cieľov päťročných intervalov, pričom záväzné ciele by mali byť stanovené a prehodnocované na základe najnovších vedeckých poznatkov;
6. víta v tejto súvislosti cieľ EÚ, ktorý prijala Európska rada z 8. – 9. marca 2007, znížiť emisie skleníkových plynov o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990 za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny sa zaviažu podobne znížiť emisie a že hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú mierou, ktorá je v súlade s ich zodpovednosťou a vlastnými možnosťami, a schvaľuje záväzok prijatý EÚ – bez ohľadu na uzavretie globálnej dohody na obdobie po roku 2012 – znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990;
7. zdôrazňuje, že výrazné zníženie emisií CO2 možno dosiahnuť len v medzinárodnom meradle so zapojením hlavných emitentov v priemyselných krajinách, ako aj so zabezpečením účasti nových industrializovaných krajín;
8. domnieva sa, že hospodársky rozvíjajúce sa krajiny by mali uznať obmedzenie svojich emisií podľa stupňa svojho rozvoja, emisií na obyvateľa, potenciálu na zníženie emisií a svojich technických a finančných možností;
9. domnieva sa, že EÚ a ďalšie priemyselné krajiny by mali pomáhať rozvojovým krajinám využívať udržateľné a účinné technológie prostredníctvom spolufinancovania vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci a opatrení na budovanie kapacít, aby tie z nich, ktoré sú hospodársky rozvinutejšie, boli schopné začať so znižovaním emisií alebo intenzity oxidov uhlíka, len čo im to ich rozvoj umožní, najneskôr v roku 2020;
10. pripomína, že IPCC vo svojej nedávnej správe pre politických činiteľov uznáva úlohu jadrovej energie ako možnosti na zníženie emisií skleníkových plynov; je presvedčený, že tam, kde je to primerané, by sa energetické potreby mali zabezpečovaťzo všetkých dostupných bezuhlíkových zdrojov alebo nízkoemisných technológií vrátane jadrových;
11. zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania a dodržiavania zásad správnej environmentálnej politiky vo všetkých projektoch rozvojovej pomoci EÚ pre tretie krajiny;
12. považuje tiež za potrebné podporovať riešenia, ktoré umožnia dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 30 %;
13. je znepokojený rýchlosťou odlesňovania v tropických oblastiach, čomu zodpovedá asi 20 % globálnych emisií skleníkových plynov, a jeho negatívnym vplyvom na globálnu absorbčnú kapacitu pohlcovania v prírode a na biodiverzitu, ako aj na živobytie chudobných spoločností, požaduje preto intenzívnejšie začlenenie takýchto stimulov do prideľovania rozvojovej pomoci darcami z Európy i z celého sveta;
14. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvorilo strategické partnerstvo s krajinami, ktorých sa najviac týka odlesňovanie v tropických oblastiach; je pevne presvedčený, že súčasťou budúceho klimatického režimu musia byť stimuly založené na vykonanej činnosti, aby sa zamedzilo odlesňovanie;
15. domnieva sa, že takéto stimuly by mali byť v súlade so špecifickými východiskami krajiny (s ohľadom na predchádzajúcu činnosť) a mali by byť spojené s ekologickými kritériami, pravidlami trvalej udržateľnosti a zárukami dobrého riadenia; zastáva názor, že dočasný charakter uhlíkových kreditov poskytovaných za prírodné záchytné oblasti znamená, že krajiny musia niesť zodpovednosť za ich trvácnosť, keď sa použijú na splnenie záväzných cieľov;
16. domnieva sa, že hlavné politiky OSN v oblasti biodiverzity, dezertifikácie a klimatických zmien a s nimi spojené pokračujúce medzinárodné konferencie zúčastnených strán potrebujú účinnú koordináciu na dosiahnutie spoločných cieľov; preto zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa rozporom pri uskutočňovaní navrhovaných opatrení na zníženie a na prispôsobenie, aby sa zabezpečila ich vzájomná koordinácia a účinnosť;
17. považuje medzinárodnú rámcovú dohodu a certifikačný systém pre biopalivá za nevyhnutné, pričom cieľom je zamedziť negatívnym účinkom na životné prostredie a nadmerne vysokým emisiám CO2, spôsobeným napríklad odlesňovaním a vypaľovaním rašelinísk; v tejto súvislosti považuje výskum, vývoj a propagáciu biopalív druhej generácie za potrebné;
18. zdôrazňuje morálnu povinnosť priemyselných krajín predvídavo a koherentne poskytovať zvýšenú finančnú podporu a podporu na budovanie kapacít na zníženie rizika a prispôsobenie sa klimatickým zmenám v ohrozených krajinách s nízkym príjmom; osobitne žiada posilnenie existujúcich fondov z UNFCCC, ako je napríklad Adaptačný fond, Fond pre najmenej rozvinuté krajiny (LDCF), Zvláštny fond pre klimatické zmeny (SCCF) a Strategická priorita na adaptáciu (SPA) Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF);
19. znovu potvrdzuje svoju podporu ďalšiemu využívaniu mechanizmu čistého rozvoja ako prostriedku, ktorý podporuje technológie šetrné voči klíme; zdôrazňuje, že podmienky na pokračovanie a ďalší rozvoj mechanizmu čistého rozvoja po roku 2012 by sa mali vytvoriť čo najskôr; zdôrazňuje potrebu zlepšiť účinnosť prostredníctvom prísnejších kritérií trvalej udržateľnosti, lepšieho riadenia, zjednodušených administratívnych postupov a možného prechodu na odvetvové mechanizmy čistého rozvoja; zdôrazňuje však, že ako kompenzačný mechanizmus je to len dočasné riešenie a cieľom by naďalej malo byť stanovenie globálneho obmedzenia emisií s obsahom uhlíka, založeného na spravodlivom a úmernom prideľovaní emisných kvót; trvá na zásade dohodnutej v rámci Kjótskeho protokolu, že použitie flexibilných mechanizmov musí byť doplnkom k zníženiu vo vlastnej krajine;
20. vyzýva Komisiu, aby pri revízii systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) s cieľom zlepšiť mechanizmus čistého rozvoja iniciovala zmenu postupu posudzovania emisných kreditov pri projektoch zalesňovania a obnovy lesa a pri projektoch trvalo udržateľného lesného hospodárstva;
21. opakovane požaduje, aby sa emisie z leteckej a námornej dopravy stali súčasťou medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie po roku 2012;
22. vyjadruje poľutovanie, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) nie je pripravená nájsť žiadny právny nástroj na obmedzenie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy, hoci dostala túto úlohu už pred viac než desiatimi rokmi;
23. je znepokojený tým, že stále väčšia časť zdrojov zeme sa využíva na chov hospodárskych zvierat; pripomína správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) nazvanú Livestock' Long Shadow z novembra 2006, ktorá odhaduje, že mäsový priemysel a odvetvie chovu hospodárskych zvierat zodpovedajú za 18 % celkových svetových emisií skleníkových plynov, zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodná dohoda o klíme na obdobie po roku 2012 obsahovala rámec pre trvalo udržateľný chov hospodárskych zvierat;
24. navrhuje preskúmanie miery, do akej možno skládky odpadu, ktoré v celosvetovom meradle ročne vyprodukujú až 60 miliónov ton metánu, vyradiť z prevádzky a použiť ich na výrobu energie s cieľom znížiť skleníkový efekt a riziko pre ľudí;
25. uznáva možnosti, ktoré prináša boj proti klimatickým zmenám tým, že si vyžaduje technologický rozvoj a vytváranie udržateľnejších spoločností; keďže politika dekarbonizácie ekonomiky poskytne významné možnosti na podnikanie v mnohých technologických oblastiach, ako je napríklad energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje, spoločné využívanie technológií, zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS) atď., žiada členské štáty, aby sa ďalej usilovali o zvýšenie investícií tohto druhu a poskytovali finančné stimuly na podporu výskumu tzv. čistých technológií;
26. domnieva sa, že vstupu čistých technológií na trh bránia prekážky, ako sú napríklad dotácie na fosílne palivá, dovozné clá a chýbajúca vedomostná základňa; v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu požaduje rozhodné úsilie na odstránenie takýchto prekážok a na zavedenie pozitívnych stimulov na investovanie do trvalo udržateľných technológií, ako aj väčšie využívanie stimulačných modelov pre podniky, najmä mimoriadne silného a všestranného partnerstva medzi priemyselnými krajinami a rozvíjajúcimi sa ekonomikami;
27. zastáva názor, že znižovanie globálnych emisií nesmie viesť k iným hrozbám, ako sú šírenie jadrových zbraní a terorizmus; je preto presvedčený, že jadrová energia by mala ostať mimo mechanizmu čistého rozvoja i spoločného plnenia či iných mechanizmov zameraných na odmeňovanie za znižovanie emisií v rozvojových krajinách;
28. uznáva, že licenčné poplatky za práva duševného vlastníctva v oblasti čistých technológií môžu byť prekážkou prenosu takýchto technológií do rozvojových krajín; zdôrazňuje, že dohoda na obdobie po roku 2012 musí obsahovať rámec partnerstva v oblasti práv duševného vlastníctva medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami, ktorý by umožňoval alternatívne prostriedky kompenzácie pre držiteľov práv duševného vlastníctva, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práv duševného vlastníctva a súčasne uľahčil prenos technológií;
29. uznáva, že cenové rozdiely, ktoré vyplývajú z rôznych vnútroštátnych záväzkov v súvislosti s klimatickými zmenami, sa môžu stať zdrojom narušenia hospodárskej súťaže vrátane pre MSP; vyzýva Komisiu, aby sa týmto problémom vážne zaoberala, najmä vytvorením nástrojov, ktoré budú viesť k väčšej súdržnosti medzi environmentálnymi cieľmi a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie; uznáva, že záväzné medzinárodné štandardy a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetky odvetvia citlivé na konkurenciu, by boli vhodnejšie na kompenzáciu nezrovnalostí medzi obchodnými partnermi než možné schválenie hraničných adaptačných opatrení;
30. keďže neexistuje účinný globálny systém založený na stanovení emisných kvót a obchodovaní s emisiami, podporuje odvetvové ciele pre energeticky náročné priemyselné odvetvia ako doplnok k záväzným cieľom priemyselných krajín, ktoré sa týkajú emisií, v kombinácii so záväzkami pre transfer technológií; domnieva sa, že takéto ciele a/alebo štandardy sú obzvlášť dôležité pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktoré si celosvetovo konkurujú (výroba ocele, papiera a cementu) a mohli by byť prvým krokom na kompenzáciu skreslenia hospodárskej súťaže medzi obchodnými partnermi;
31. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ, a pozorovateľom dohovoru.