Európsky parlament,

–   so zreteľom na vývoj Európskej susedskej politiky od roku 2004 a najmä na správy Komisie o pokroku pri vykonávaní Európskej susedskej politiky zo 4. decembra 2006 (SEK(2006)1504/2, SEK(2006)1505/2, SEK(2006)1506/2, SEK(2006)1507/2, SEK(2006)1508/2, SEK(2006)1509/2, SEK(2006)1510/2, SEK(2006)1511/2, SEK(2006)1512/2),

–   so zreteľom na akčné plány prijaté spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ako aj s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom,

–   so zreteľom na nástroj európskeho susedstva a partnerstva, úzko spojeného s vykonávaním spoločne prijatých akčných plánov, ktorý nahrádza technickú pomoc, doteraz poskytovanú prostredníctvom programov TACIS a MEDA,

–   so zreteľom na neoficiálny dokument Komisie s názvom "Čo môže EÚ priniesť Bielorusku" z 21. novembra 2006,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom "Bezpečná Európa v lepšom svete", ktorú schválila Európska rada 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu zo 4. decembra 2006 o posilnení Európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. apríla 2007 s názvom "Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce" (KOM(2007)0160),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 14. – 15. decembra 2006 a z 21. – 22. júna 2007 a správu nemeckého predsedníctva o pokroku nazvanú "Posilnenie Európskej susedskej politiky" z 15. júna 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o širšej Európe a o Európskej susedskej politike, najmä na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o Európskej susedskej politike(1),

–   so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o susedných krajinách a regiónoch EÚ,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o Európskej susedskej politike a stratégii rozšírenia EÚ,

–   so zreteľom na svoje predošlé uznesenie zo 16. novembra 2005 o budúcnosti Severnej dimenzie(2) a uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie(3),

–   berúc do úvahy zistenia uvedené v správach Rozvojového programu OSN pre ľudský vývoj v arabskom svete,

–   so zreteľom na konferenciu o Európskej susedskej politike, ktorú zorganizovala Komisia a ktorá sa konala 3. septembra 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0414/2007),

A.   keďže upevnenie bezpečnosti, demokratickej stability a prosperity, rovnako ako podpora dobrej správy vecí verejných a dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv v susedstve EÚ je nevyhnutné pre stabilitu a prosperitu celého európskeho kontinentu,

B.   keďže Európska susedská politika zostáva naďalej základom zahraničnej politiky EÚ,

C.   keďže Európska susedská politika by mala naďalej zostať oddelená od procesu rozširovania; keďže účasť na Európskej susedskej politike pre východných susedov, ktorí sú jasne identifikovateľní ako európske krajiny, nevylučuje perspektívu možného členstva v EÚ z dlhodobého hľadiska; keďže Európska susedská politika je pre všetky zúčastnené krajiny príležitosťou na bližšiu integráciu s EÚ,

D.   keďže napriek úspešnému zavedeniu reformných programov v niekoľkých susedných krajinách Európska susedská politika zatiaľ celkom nesplnila očakávania čo sa týka podnecovania a posilňovania záväzku vlád krajín Európskej susedskej politiky, že vykonajú politické a hospodárske reformy,

E.   keďže treba vyvinúť viac podnetov, ktoré budú motivovať partnerov k tomu, aby pokročili na ceste k reformám; keďže Európsku susedskú politiku treba výrazne posilniť, aby sa tento proces uľahčil, okrem iného vyčlenením dostatočných finančných zdrojov na splnenie ambícií a cieľov, ktoré si stanovila,

F.   keďže otvorené a zmrazené konflikty stále predstavujú hlavnú prekážku splnenia kľúčových cieľov Európskej susedskej politiky; keďže stabilitu možno dosiahnuť len prostredníctvom úplného a trvalého urovnania existujúcich konfliktov,

G.   keďže samostatné správy pripravené Výborom Európskeho parlamentu pre zahraničné veci sa zaoberajú osobitnými aspektmi politiky EÚ vo vzťahu k štátom južného Kaukazu a k prístupu EÚ k čiernomorskému regiónu,

1.   plne podporuje hlavné ciele Európskej susedskej politiky, zameranej na upevnenie zóny prosperity, stability a bezpečnosti, s cieľom rozvinúť úzke vzťahy s našimi susednými krajinami a medzi nimi navzájom a ktoré ich majú zaviazať k vykonávaniu reforiem zameraných na demokraciu založenú na dodržiavaní ľudských práv, právneho štátu, lepšej správy vecí verejných a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore rovnosti, najmä posilneniu práv žien, ale tiež menšinám a schopnosti susedných krajín prekonať etnické, náboženské a sociálne konflikty mierovými prostriedkami;

2.   vyjadruje pochybnosti nad zmysluplnosťou geografického rozsahu Európskej susedskej politiky, keďže na jednej strane zahŕňa krajiny, ktoré z geografického hľadiska patria do Európy a na druhej strane tiež stredomorské neeurópske krajiny; poznamenáva však, že momentálne sa nezdá byť reálne, aby sa tento rozsiahly rámec politiky podstatne menil; zdôrazňuje preto, že je potrebné väčšie úsilie na definovanie multilaterálnych cieľov a nástrojov tejto politiky, ktoré by umožnili EÚ a jej susedným krajinám reagovať na spoločné výzvy a zároveň rešpektovať odlišné podmienky a osobitosti dotknutých regiónov a krajín;

3.   je preto dôrazným zástancom názoru, aby vykonanie tejto politiky v najvyššej možnej miere zohľadňovalo odlišné charakteristiky všetkých krajín, ktoré sú súčasťou Európskej susedskej politiky, s cieľom rozvinúť čo najvhodnejšie a najhmatateľnejšie strednodobé a dlhodobé podnety na reformu a posilniť záväzok týchto spoločností k procesu modernizácie, spolupráce a integrácie s EÚ;

4.   konštatuje, že podmienenosť zakotvená v prístupe Európskej susedskej politiky sa zakladá na pozitívnych skúsenostiach z rozšírenia; považuje podmienenosť za vhodný podnet na urýchlenie reformných procesov v krajinách Európskej susedskej politiky smerom k ich priblíženiu k EÚ, pokiaľ bude vnímaná pozitívne a odlišne vzhľadom na špecifické potreby a možnosti príslušnej krajiny a bude sprevádzaná rozvojom vízie zdieľanej s partnermi, a to v politických, inštitucionálnych a hospodárskych oblastiach;

5.   osobitne zdôrazňuje, že dodržiavanie všeobecných ľudských práv a základných slobôd je hlavnou zásadou politiky EÚ; zdôrazňuje, že nezávisle od miery ochoty vlád partnerských krajín spolupracovať a spoločne zdieľať tieto hodnoty, treba občiansku spoločnosť vo všetkých krajinách Európskej susedskej politiky dôrazne podporovať a povzbudzovať jej účasť a kľúčovú úlohu v rámci procesu reforiem a demokratizácie vrátane podpory rozvoja slobodných a nezávislých médií; vyzýva Komisiu, aby so všetkými krajinami Európskej susedskej politiky rokovala o vytvorení podvýborov pre ľudské práva, s cieľom zabezpečiť účinný politický dialóg v tejto záležitosti;

6.   zdôrazňuje, aký význam má pre EÚ prehlbovanie kontaktov s parlamentmi, politickými stranami, miestnymi orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami v krajinách Európskej susedskej politiky v záujme ich zapojenia do rozvoja a vykonávania akčných plánov; preto naliehavo žiada, aby sa partnerské fóra konali pravidelne;

7.   zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť širokého dialógu s občianskou spoločnosťou a intenzívnych osobných kontaktov, ktoré prispievajú k lepšiemu porozumeniu medzi spoločnosťami EÚ a krajín Európskej susedskej politiky a obom stranám potvrdzujú výhody spolupráce; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať študentským, kultúrnym a výskumným výmenám; víta v tejto súvislosti iniciatívu Komisie umožniť krajinám Európskej susedskej politiky prístup k agentúram a programom Spoločenstva a podporuje najmä ďalšie zapojenie všetkých krajín Európskej susedskej politiky do programu Erasmus Mundus;

8.   povzbudzuje Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby zriadili programy partnerstva medzi mestami a regiónmi, poskytovali takýmto programom primeranú podporu s cieľom posilniť miestnu a regionálnu administratívnu kapacitu v susedných krajinách a podporovali výmenné programy pre občiansku spoločnosť a iniciatívy týkajúce sa mikroprojektov;

9.   zdôrazňuje potrebu silného politického odhodlania zo strany EÚ a členských krajín v záujme trvalo udržateľného úspechu Európskej susedskej politiky; naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby čo najviac zosúladili svoje vlastné politiky v krajinách Európskej susedskej politiky s prioritami stanovenými v dokumentoch o stratégii krajín Európskej susedskej politiky s cieľom zaručiť zlučiteľnosť, súdržnosť a komplementárnosť politík;

10.   presadzuje prehlbovanie pravidelného politického dialógu medzi EÚ a krajinami Európskej susedskej politiky; víta skutočnosť, že sa Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko pripojili k väčšine vyhlásení a stanovísk EÚ k Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP), a podporuje rozhodnutie zapojiť rovnakým spôsobom Azerbajdžan; je presvedčený, že takéto pripojenie sa k zahraničnej politike EÚ by malo byť otvorené všetkým ďalším krajinám Európskej susedskej politiky;

11.   víta dlhodobejší cieľ zameraný na vytvorenie zóny voľného obchodu vo všetkých krajinách susedstva, ako ho uvádza vo svojom hore uvedenom oznámení zo 4. decembra 2006 Komisia; podporuje rokovanie o dvojstranných intenzívnych dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a príslušnou krajinou Európskej susedskej politiky, ktoré by v súlade s vykonávaním regulačných reforiem mali presiahnuť colný rozmer a zahrnúť služby a ochranu investícií; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o týchto dohodách sa musia zohľadniť hodnotenia vplyvu na spoločnosť a životné prostredie; vyjadruje poľutovane, že EÚ zatiaľ nepovažovala za možné otvoriť svoj trh výrobkom, ktoré si krajiny Európskej susedskej politiky môžu dovoliť poskytovať za konkurencieschopné ceny a ktorých kvalita spĺňa normy EÚ;

12.   podporuje rozvoj mnohostrannej spolupráce medzi EÚ a jej partnermi v jednotlivých odvetviach, ktorá sa má vybudovať na existujúcich regionálnych a cezhraničných prepojeniach v oblastiach ako životné prostredie, energetická bezpečnosť, kultúra, doprava, správa hraníc a riadenie migrácie; v rámci možností podporuje rokovanie o právne záväzných odvetvových dohodách, ktoré uľahčia integráciu spoločných politík; obzvlášť zdôrazňuje potrebu podporovať investície na rozšírenie transeurópskych energetických a dopravných sietí do krajín Európskej susedskej politiky;

13.   zdôrazňuje potrebu využiť existujúce viacstranné organizácie na posilnenie interakcie medzi EÚ a krajinami Európskej susedskej politiky; zdôrazňuje najmä úlohu Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pri monitorovaní uplatňovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

14.   presadzuje názor, že so všetkými krajinami Európskej susedskej politiky treba rokovať o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a o readmisných dohodách; zdôrazňuje potrebu zlepšiť schopnosti krajín Európskej susedskej politiky v oblasti riadenia migračných tokov, účinného boja proti nelegálnej migrácii a pri zabezpečovaní medzinárodného záväzku dodržiavania ľudských práv; vyzýva členské štáty, EÚ a všetky krajiny Európskej susedskej politiky, aby zintenzívnili svoju spoluprácu v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a drogami; podporuje zapojenie susedných krajín do činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (Frontex) a Európskeho policajného úradu (Europol); zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa takéto dohody o readmisii vykonávali v plnom súlade so zásadou nevyhostenia a aby sa zabezpečil prístup k spravodlivému azylovému postupu; naliehavo žiada Komisiu, aby organizovala účinné monitorovanie zaobchádzania s ľuďmi navrátenými v rámci dohôd o readmisii, uzavretých s krajinami Európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na možné "reťazové vyhostenie";

15.   pripomína, že Európska susedská politika poskytuje vynikajúci rámec pre regionálnu a oblastnú spoluprácu; žiada o prehĺbenie regionálnej spolupráce v oblasti slobody, bezpečnosti, spravodlivosti, a najmä riadenia hraníc, migrácie a poskytovania azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, nelegálnemu prisťahovalectvu, terorizmu, praniu peňazí a nezákonnému obchodovaniu s drogami, ako aj v oblasti policajnej a súdnej spolupráce; domnieva sa, že regionálna spolupráca a nadväzovanie kontaktov v uvedených oblastiach môžu stavať na získaných skúsenostiach, okrem iného v rámci söderköpingského procesu, ktorý zahŕňa Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu a zo strany EÚ Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko;

16.   naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili spracovávanie víz, čím by sa podporila mobilita a odbremenilo legitímne cestovanie do EÚ najmä pre skupiny, ako sú študenti, vedci, podnikatelia a zástupcovia občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby efektívne riešili problémy, ktorým čelia ich konzulárne orgány; povzbudzuje k vytvoreniu spoločných stredísk pre podávanie žiadostí o schengenské víza v krajinách Európskej susedskej politiky;

17.   povzbudzuje členské štáty, aby v prípade potreby začali rokovania o uzatvorení bilaterálnych dohôd s krajinami Európskej susedskej politiky s cieľom uplatňovať režim malého pohraničného styku, zavedeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru(4);

18.   so záujmom víta návrh Komisie vypracovať analýzu uskutočniteľnosti možnej susedskej dohody o energetike a v tejto súvislosti podporuje partnerské krajiny Európskej susedskej politiky, aby dodržiavali medzinárodné právo a záväzky, ktoré prijali na medzinárodných trhoch;

19.   zasadzuje sa o lepší dialóg a koordináciu a viac spoločných aktivít medzi EÚ a USA pri dosahovaní spoločných cieľov, akými sú podpora demokracie, zvyšovanie energetickej bezpečnosti a posilňovanie regionálnej bezpečnosti v susedstve EÚ;

20.   zdôrazňuje tiež potrebu zapojenia a spolupráce s  krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (Islandu, Nórska, Lichtenštajnska) a Švajčiarskom, a plne využiť ich skúsenosti zo spolupráce s EÚ;

21.   zdôrazňuje potrebu primeranej výšky financovania a úzkej spolupráce s inými finančnými inštitúciami v záujme úspešnej Európskej susedskej politiky a je toho názoru, že treba využiť revíziu finančného výhľadu na roky 2007 – 2013, ktorá je naplánovaná na roky 2008 – 2009, na zvýšenie rozpočtu Európskeho nástroja susedských vzťahov a partnerstva; víta zavedenie susedského investičného fondu, ktoré pomôže zmobilizovať zdroje pre krajiny Európskej susedskej politiky; zásadne zdôrazňuje potrebu zachovať celkovú rovnováhu medzi východnou a južnou časťou Európskej susedskej politiky, pričom sa zohľadnia ambície a ciele EÚ v týchto regiónoch, ako aj účinnosť predošlej pomoci a veľkosť dotknutej populácie;

22.   vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoje finančné zdroje a kapacity na analýzu politík s medzinárodnými finančnými inštitúciami (Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Svetová banka) s cieľom dosiahnuť súčinnosť pri príprave a podpore reforiem podľa akčných plánov Európskej susedskej politiky;

23.   víta motivujúcu koncepciu nástroja riadenia, ktorý poskytne dodatočnú finančnú podporu krajinám s najlepšími výsledkami; trvá na tom, aby tento nástroj oceňoval skutočný pokrok v dosahovaní cieľov týkajúcich sa ľudských práv a demokratického riadenia, vychádzal z transparentných alokačných kritérií a využíval sa na ďalšiu podporu reformného procesu;

24.   odporúča dôsledne a neustále venovať pozornosť boju s korupciou v samotných krajinách, pričom jeho výsledky by sa mali použiť ako základ na stanovenie stupňa pomoci;

Východoeurópske susedstvo

25.   konštatuje, že demokratické susedné krajiny, ktoré sú jasne identifikovateľné ako európske krajiny a dodržiavajú zásady právneho štátu, môžu v zásade podľa článku 49 Zmluvy o EÚ požiadať o členstvo v EÚ, a že tempo a intenzita spoločného európskeho procesu by mali čo najviac zodpovedať schopnostiam vykonávať príslušné reformy a spĺňať podmienky (kodanské kritéria) v partnerských krajinách a v EÚ;

26.   so zreteľom na túto skutočnosť znovu opakuje svoj postoj uvedený v odporúčaní Európskeho parlamentu z 12. júla 2007 Rade o rokovacom mandáte pre novú rozšírenú dohodu medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej(5), že súčasné rokovania s Ukrajinou by mali viesť k uzatvoreniu asociačnej dohody, ktorá účinne a vierohodne prispeje k európskej perspektíve Ukrajiny a začne príslušný postup, ktorého výsledkom môže byť členstvo; zastáva názor, že podobne by sa malo postupovať vo vzťahoch s Moldavskom, vzhľadom na to, že počiatočné desaťročné obdobie uplatňovania dohody o partnerstve a spolupráci s touto krajinou sa má skončiť v júni 2008;

27.   berie na vedomie iniciatívu Komisie pozvať Bielorusko ako pozorovateľa na konferenciu Európskej susedskej politiky, 3. septembra 2007; vyjadruje však vážne znepokojenie nad nedostatočnou pozitívnou reakciou vlády Bieloruska na ponuku podmienenej spolupráce, ktorú vyjadrila Komisia vo svojom hore uvedenom neoficiálnom dokumente z 21. novembra 2006; odsudzuje neprestajné popravy vykonávané v Bielorusku ako v jedinej krajine Európy, ktorá stále ukladá trest smrti, ako aj ďalšie porušovanie základných ľudských práv zo strany bieloruských orgánov, a vyzýva ich, aby prepustili všetkých politických väzňov a zastavili akékoľvek potláčanie demokratických síl s cieľom umožniť bieloruskému ľudu užívať slobodu, demokraciu a prosperitu a všetky príležitosti, ktoré pramenia z užšej spolupráce s EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by mala bezodkladne poskytovať účinnejšiu podporu občianskej spoločnosti, slobodným médiám a politickým stranám angažujúcim sa za demokraciu, právny štát a dodržiavanie všeobecných ľudských práv a základných slobôd; dôrazne žiada Bielorusko, aby uplatňovalo moratórium na trest smrti, ktoré predstavuje prvý krok k zrušeniu trestu smrti, a aby ratifikovalo druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s príslušnými protokolmi; vyzýva Komisiu, aby efektívnejšie využívala Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a aby zabezpečila, že bieloruská vláda nezneužije prostriedky poskytované finančnými nástrojmi EÚ proti občanom a občianskej spoločnosti v Bielorusku;

28.   vyzýva Komisiu, aby podporovala blízke medziľudské kontakty tým, že pre Bielorusko zníži súčasné vízové poplatky, najmä pre študentov, žiakov a predstaviteľov občianskej spoločnosti tak, aby tieto poplatky zodpovedali výške poplatkov stanovených v iných krajinách Európskej susedskej politiky, ako sú Ukrajina a Rusko;

29.   domnieva sa, že keď sa Bielorusko prihlási k demokracii, dodržiavaniu základných ľudských práv a slobôd a posilní právny štát, bude mať rovnaké smerovanie a vyhliadky ako Ukrajina a Moldavsko;

30.   je presvedčený, že by mal byť vytvorený motivačný rámec zahŕňajúci strednodobé implementačné ciele, založený na novej generácii dohôd o pridružení, o ktorých sa bude rokovať s krajinami Európskej susedskej politiky rešpektujúcimi základné európske hodnoty, ochotnými užšie sa integrovať smerom k EÚ a vykazujúcimi objektívne výsledky v oblasti implementácie akčného plánu Európskej susedskej politiky;

31.   zastáva názor, že by tieto dohody mali mať za cieľ rozvoj bilaterálnych vzťahov s EÚ v postupných fázach, pričom by mali prerokovať konkrétne podmienky a časový plán, ktorý bude treba plniť, vrátane záväzných kritérií jeho plnenia, ktoré treba spresniť v spoločne prijatých akčných plánoch a doplniť pravidelným procesom monitorovania; znovu pripomína už vyslovený návrh vypracovať s jasne identifikovateľnými európskymi krajinami intenzívne dohody o voľnom obchode vzhľadom na prípadný Európsky hospodársky priestor "plus";

32.   oceňuje uzavretie dohôd o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a readmisných dohôd s Ukrajinou, rovnako ako otvorenie podobného procesu s Moldavskom, a naliehavo žiada, aby sa o podobných dohodách rokovalo s krajinami južného Kaukazu; je presvedčený, že by sa dlhodobo malo uvažovať nad vyhliadkou bezvízového styku, ako aj nad opatreniami, ktoré je za týmto účelom potrebné prijať; zdôrazňuje, že v prípade Gruzínska si pokrok v reformách a neočakávaný negatívny vplyv dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi EÚ a Ruskom na urovnanie konfliktov v odtrhnutých gruzínskych regiónoch Južné Osetsko a Abcházsko vyžaduje urýchlené uzavretie dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi Gruzínskom a EÚ; naliehavo žiada, aby sa najmä so zreteľom na dodržiavanie základných ľudských práv osôb, na ktoré sa vzťahujú dohody o readmisii, zaviedol účinný monitorovací mechanizmus; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol pre tých, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, primerane zabezpečený prístup k regulárnemu azylovému postupu, a to predovšetkým pri uplatňovaní tzv. zrýchleného postupu readmisie u osôb zadržaných v hraničných regiónoch, ako je to stanovené v dohode o readmisii s Ukrajinou a v návrhu dohody o readmisii s Moldavskou republikou;

33.   zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho uplatňovania dopravných projektov podporovaných EÚ, ktoré už v regióne existujú, a to najmä dopravného koridoru, spájajúceho Európu, Kaukaz a Áziu (TRASECA), pričom sa má v plnej miere využiť tranzitný potenciál dotknutých krajín;

34.   je presvedčený, že by sa mala zrealizovať postupná integrácia východných susedov EÚ do Európskeho energetického spoločenstva, a naliehavo žiada, aby sa vykonávanie reforiem energetických odvetví stalo prioritou a aby sa presadzovala zásada ekonomiky s otvoreným trhom a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o ceny, prístup k sieťam a energetickú výkonnosť; víta úsilie, ktoré sa vynaložilo na prijatie vonkajšej energetickej bezpečnosti v súlade so spoločnou SZBP ako jedným z míľnikov Európskej susedskej politiky;

35.   zdôrazňuje význam politického rozmeru Európskej susedskej politiky; zasadzuje sa o silnejšiu podporu EÚ v oblasti projektov regionálnej politickej spolupráce, akými sú Spoločenstvo pre demokratickú voľbu (Community of Democratic Choice), GUAM (Gruzínsko, Ukrajina, Azerbajdžan a Moldavsko) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (Black Sea Economic Cooperation Organisation), BSEC s cieľom účinnejšie podporiť demokraciu, dôveru, udržateľný rozvoj a mnohostrannú spoluprácu v regióne;

36.   zdôrazňuje potrebu výraznejšieho zapojenia EÚ do riešenia tzv. zmrazených konfliktov, a to medziiným prostredníctvom programov budovania dôvery, riadenia konfliktov a projektov v oblasti vzdelávania, kultúry a budovania občianskej spoločnosti na odtrhnutých územiach; oceňuje prácu misie pohraničnej pomoci EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM); vyzýva Radu a Komisiu, aby jasne uviedli, že účasť na politike Európskej susedskej politiky zaväzuje príslušné krajiny k dobrým susedským vzťahom a že plné využitie potenciálu Európskej susedskej politiky je príslušné krajiny záväzkom k tomu, aby začali nanovo vyvíjať skutočné úsilie o dosiahnutie trvalého a udržateľného riešenia konfliktov v regióne a aby sa zdržali agresívnych vyjadrení, hrozieb a akcií, ktoré by mohli ešte viac zhoršiť situáciu a ohroziť úsilie medzinárodného spoločenstva;

37.   vyzýva Ukrajinu v súvislosti s jej pripojením sa k vyhláseniam a stanoviskám SZBP EÚ, aby sa pripojila aj k reštriktívnym opatreniam, ktoré EÚ prijala voči vedeniu moldavského regiónu Podnestersko, čo by bolo ďalším významným prínosom k mierovému riešeniu konfliktu v Podnestersku;

38.   víta pomoc, ktorá sa v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva poskytuje na opatrenia zamerané na budovanie dôvery v Gruzínsku a jeho odtrhnutých regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytovať Náhornému Karabachu pomoc v podobe miestnych projektov zameraných na budovanie dôvery a hospodársku obnovu s cieľom napomôcť vyriešenie konfliktu v tejto oblasti;

39.   vyzýva Turecko, aby so svojím susedom Arménskom nadviazalo štandardné diplomatické vzťahy a znovu otvorilo pozemné hranice s touto krajinou ako súčasť opatrení na budovanie dôvery, potrebných pre trvalý mier a hospodársku integráciu v regióne; žiada Turecko a Arménsko, aby začali úprimnú diskusiu o všetkých nevyriešených otázkach;

40.   zdôrazňuje význam vypracovania komplexnejšej politiky pre oblasť Čierneho mora, ktorá by dopĺňala Európskej susedskej politiky, a vyzdvihuje dôležitosť partnerstva s Tureckom a Ruskom pri vypracúvaní životaschopnej stratégie pre tento región;

41.   domnieva sa, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer politického partnerstva medzi Európskym parlamentom a krajinami zahrnutými do východnej časti Európskej susedskej politiky; navrhuje preto zriadiť parlamentné zhromaždenie EÚ a východných susedných krajín (EURO-NEST) podľa vzoru viacstranných parlamentných zhromaždení, ktoré už vznikli za účasti Európskeho parlamentu a parlamentov Ukrajiny, Moldavska, Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu, ako aj prodemokraticky orientovaných pozorovateľov z Bieloruska;

42.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby s cieľom posilniť parlamentný rozmer vytvorili v spolupráci s vládami krajín zapojených do východnej časti Európskej susedskej politiky platformu pre regionálnu mnohostrannú spoluprácu na ministerskej úrovni, a tak ďalej upevnili politický rozmer Európskej susedskej politiky vo východnej Európe;

43.   je presvedčený o tom, že takéto zhromaždenie a ministerská spolupráca by boli užitočným prínosom k vykonávaniu posilnenej Európskej susedskej politiky a zvýšilo by hodnotu činnosti dvojstranných medziparlamentných delegácií, keďže by všetkým zúčastneným stranám umožnilo prehĺbiť spoluprácu, solidaritu a vzájomnú dôveru, prispieť k urovnaniu zmrazených konfliktov a zintenzívniť pravidelný viacstranný dialóg o otázkach spoločného záujmu s jasnou regionálnou dimenziou, ako napríklad energetika, životné prostredie, boj proti terorizmu, riadenie migrácie, ľudské práva atď.;

44.   zdôrazňuje, že s využitím strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom je potrebné presadzovať, aby sa základné ľudské práva a slobody, medzinárodné právo, demokratická voľba a právny štát dodržiavali ako zásady, ktorými sa riadi prístup oboch partnerov k spoločnému susedstvu; vyzýva ruské orgány, aby prevzali zodpovednosť za pomoc pri obnove územnej celistvosti krajín Európskej susedskej politiky, aby dodržiavali záväzok Ruska ochraňovať menšiny v oblastiach, kde sa zapája do mierových operácií, a aby nebránili prípadnému nasadeniu európskych jednotiek v civilných a vojenských mierových operáciách v oblastiach zmrazených konfliktov, ako to požadujú niektoré zúčastnené strany; vyjadruje poľutovanie nad tým, že energetické zdroje sa využívajú ako nástroj na dosiahnutie politických cieľov; vyzýva Rusko, aby sa zapojilo do konštruktívneho dialógu s EÚ a našimi spoločnými susedmi o možnostiach prehĺbenia multilaterálnej spolupráce v čiernomorskej oblasti;

45.   víta iniciatívu strategicky posilňovať vzťahy so susedmi východných krajín Európskej susedskej politiky, najmä s krajinami strednej Ázie; víta preto nedávno prijatú stratégiu pre strednú Áziu; zastáva názor, že v tomto rámci by sa mala vyvinúť osobitná a ďalekosiahla spolupráca medzi EÚ a stredoázijskými krajinami; zdôrazňuje, že vzhľadom na kľúčovú politickú, hospodársku a energetickú úlohu Kazachstanu v tomto regióne, ako aj vzhľadom na jeho charakteristické a úspešné sekulárne mnohonárodnostné štruktúry by mohla táto krajina byť prvým príkladom posilnených vzťahov medzi stredoázijskými krajinami a EÚ, avšak pod podmienkou, že sa uskutočnia rozsiahle politické reformy, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať rešpektovaniu ľudských práv a demokratických zásad;

46.   trvá na tom, že realizácia Európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej spoločnou politickou úlohou pre všetky členské štáty EÚ; odporúča Komisii, aby sa zohľadnili jedinečné skúsenosti členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v 21. storočí, s reformami súvisiacimi s transformáciou tak, aby sa ďalej rozvinuli a zdokonalili nové mechanizmy používané v súčasnosti, ktoré by mohli byť užitočné pre krajiny Európskej susedskej politiky;

Susedné krajiny južného Stredomoria

47.   zdôrazňuje silné a dlhotrvajúce putá medzi EÚ a krajinami južného Stredomoria a prízvukuje, že úzka spolupráca je v záujme oboch strán;

48.   pripomína, že EÚ musí aktívne podporovať a povzbudzovať reformný proces v južných partnerských krajinách Európskej susedskej politiky, keďže potenciálny úžitok veľkých politických, ekonomických a sociálnych reforiem vysoko prevyšuje ich náklady; zároveň pripomína, že ide o postupný proces, ktorý tiež závisí od miery zaangažovania partnerských krajín na dosahovaní reforiem;

49.   žiada Komisiu, aby podrobne preskúmala rozličné možnosti budúcej generácie dohovorov všeobecného dosahu s južnými partnerskými krajinami Európskej susedskej politiky; kladie dôraz na začlenenie mechanizmov na uplatňovanie doložky o ľudských právach do týchto dohovorov; konštatuje, že bilaterálne dohovory nesmú nepriaznivo ovplyvniť prehlbovanie multilaterálnej spolupráce v regióne, najmä ďalšie dosahovanie cieľov barcelonského procesu, vrátane vytvárania zóny voľného obchodu; vyzýva členské štáty, aby uvažovali o možnostiach posilnenia spolupráce vrátane zvýšenej flexibility v budúcnosti pri otváraní poľnohospodárskych a pracovných trhov, tak aby boli v súlade so sociálnou ochranou a boli spravodlivé; vyzýva južné partnerské krajiny Európskej susedskej politiky, aby zintenzívnili snahy na otvorenie ekonomických systémov, a tiež, aby zosúladili hospodárske pravidlá s príslušnými časťami acquis EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa južným krajinám uznalo právo na určenie si vlastného tempa pri otváraní obchodu a vlastných stratégií hospodárskeho a sociálneho rozvoja; domnieva sa, že účinnejšie využívanie nástroja susedskej politiky v prospech regionálnych projektov by umožňovalo zlepšiť situáciu s cieľom podporiť skutočný integrovaný regionálny hospodársky priestor;

50.   pripomína, že všeobecné ľudské práva sú hlavnými hodnotami EÚ; vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že od začiatku Euro-stredomorského partnerstva významný pokrok v oblasti demokracie a ľudských práv nie je dostatočný, a naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s vládami, regionálnymi a miestnymi orgánmi a s aktérmi občianskej spoločnosti príslušných krajín; kladie dôraz na význam slobody prejavu pri vytváraní demokratickej kultúry a posilňovaní občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby začala skutočný dialóg v tejto oblasti a aktívne rozvíjala spoločné výchovné programy a politiky s cieľom podporovať vzájomné poznávanie, toleranciu a práva žien, najmä medzi novými generáciami; južní partneri by mali na tento účel preukázať väčšiu transparentnosť a mali by byť viac otvorení účasti občianskej spoločnosti; je presvedčený, že dialóg o ľudských právach nemá brániť EÚ vo verejnom vyslovovaní kritiky, ani v prijímaní ďalších opatrení v prípadoch vážneho porušenia základných práv;

51.   uznáva rôzne podmienky, záujmy a priority každej južnej krajiny, ktoré sa zohľadňujú pri rokovaniach o akčných plánoch a pri ich realizácii; zdôrazňuje dôležitosť posilňovania regionálnej spolupráce v rámci Euro-stredomorského partnerstva; zdôrazňuje, že Európska susedská politika v žiadnom prípade nenahrádza ani nesúťaží s Euro-stredomorským partnerstvom, ale že obe politiky sa navzájom dopĺňajú, čo umožňuje spojiť viacstranný prístup barcelonského procesu s dvojstrannou perspektívou; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje komunikačné snahy s cieľom objasniť prepojenie medzi oboma politikami, a to tak partnerským krajinám, ako európskej verejnosti;

52.   pripomína potrebu silnej politickej vôle zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov aktívne prispievať k riešeniu konfliktov v regióne, pričom sa treba vyhnúť tomu, aby sa konflikty stali prekážkou vykonávania Európskej susedskej politiky; zdôrazňuje, že Európska susedská politika sa nebude môcť úplne rozvinúť bez vyriešenia konfliktov, ktoré sťažujú, alebo dokonca znemožňujú regionálnu spoluprácu; pripomína, že je vhodné posilniť činnosti Európskej susedskej politiky, ktoré môžu viesť k vyriešeniu konfliktov, zameriavať tieto činnosti na opatrenia umožňujúce opätovné získanie dôvery, ako sú správa hraníc, podpora zmierovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a pomoc organizáciám občianskej spoločnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu nástroja na správu vecí verejných pri predchádzaní a riešení konfliktov; zdôrazňuje v tomto smere potrebu zabezpečenia konzistentnosti a komplementárnosti medzi Európskou susedskou politikou a inými nástrojmi a politickými oblasťami, ako aj štruktúrovanú analýzu konfliktov a citlivosti voči konfliktom pri vypracúvaní, realizácii a kontrole programov;

53.   pripomína, že Európska susedská politika spolu s Euro-stredomorským partnerstvom tvoria rámec, pre všetky oblasti spolupráce; domnieva sa, že zvýšená spolupráca medzi zúčastnenými stranami by mala byť možná a teda aj zjednodušená; naznačuje, že posúdenie nových iniciatív na posilnenie spolupráce v Stredomorí má v každom prípade zahŕňať aj nový impulz pre Euro-stredomorské partnerstvo, ktorý si vyžaduje vážnu úvahu o obmedzeniach a problémoch, ktoré sa vyskytli v posledných rokoch; trvá na skutočnosti, že Stredomorie by malo zostať spoločným politickým záujmom všetkých členských štátov; pripomína význam Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia; zdôrazňuje prianie, aby sa táto inštitúcia zapojila do hodnotenia vývoja euro-stredomorských politík;

54.   domnieva sa, že je dôležité, aby sa nadväzovali užšie vzťahy, a to aj prostredníctvom nových vzťahov, so susednými krajinami našich susedov, ako napr. s krajinami Rady pre spoluprácu krajín Perzského zálivu;

Úloha Európskeho parlamentu

55.   opakuje svoje odhodlanie pokračovať v podrobnom dohľade nad vykonávaním Európskej susedskej politiky, najmä využitím svojich právomocí, a v poslednom rade rozpočtových právomocí, a pokračovaním dialógu s Komisiou na tému presadzovania Európskeho nástroja susedských vzťahov a partnerstva, rovnako ako EIDHR, dialógu, ktorý začal v roku 2007, ktorý by mal pokračovať v súvislosti s revíziou naplánovanou na rok 2009; zamýšľa pravidelne skúmať správy o pokroku Európskej susedskej politiky; vyjadruje ľútosť nad tým, že sa s ním nekonzultovalo o akčných plánoch Európskej susedskej politiky, ani o hodnotení ich realizácie a ani o stave rokovaní v Podvýbore pre ľudské práva;

56.   je si vedomý svojej úlohy významného mienkotvorcu a fóra na verejné diskusie a má v úmysle posilniť svoju spoluprácu s parlamentmi a občianskou spoločnosťou v krajinách Európskej susedskej politiky; preto sa zaväzuje, že bude účinnejšie využívať svoje delegácie vysielané do medziparlamentných orgánov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam mimovládneho rozmeru, konkrétne Euro-stredomorskej platformy pre občiansku spoločnosť, pri posilňovaní politickej dynamiky v južných partnerských krajinách;

o
o   o

57.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom všetkých krajín Európskej susedskej politiky a Turecka a Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312. (2) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 113. (3) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 330. (4) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 1. (5) 1 Prijaté texty, P6_TA(2007)0355.