Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2007 s názvom "K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvale udržateľného rozvoja, stability a mieru" (KOM(2007)0643) a na pracovný dokument Komisie priložený k uvedenému oznámeniu (SEK(2007)1417),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike EÚ: Európsky konsenzus, podpísané 20. decembra 2005(1),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(2) (nástroj rozvojovej spolupráce),

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(3), v znení zmien a doplnení dohody meniacej a doplňujúcej dohodu o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005(4) (Dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na politický rámec Africkej únie (AÚ) o obnove a rozvoji po konfliktoch, ktorý prijali členské štáty AÚ na samite 25. júna až 2. júla 2006 v Banjule,

–   so zreteľom na desať zásad prínosného medzinárodného angažovania sa v nestabilných štátoch a situáciách, ktoré podporuje Výbor pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) pre nestabilné štáty a ktoré boli schválené 3. a 4. apríla 2007 na stretnutí DAC na vysokej úrovni v Paríži,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledku svetového samitu a najmä na jej odseky 138 až 140 o zodpovednosti za ochranu,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Svetová banka a medzinárodné spoločenstvo pre rozvoj od začiatku 90. rokov 20. storočia označujú štáty, ktoré nie sú schopné plniť svoje "tradičné" funkcie a podnecovať rozvoj a majú slabé inštitúcie, za "nestabilné štáty",

B.   keďže nestabilita štátu je skôr empirickou ako normatívnou koncepciou a ide o závislú premennú, nie pôvodný stav; keďže nestabilita môže existovať buď pred krízou alebo po nej; keďže zodpovednosť za určovanie, kedy už štáty nie sú "nestabilné", by mali mať ich občania,

C.   keďže napriek skutočnosti, že neexistuje jednoznačné pracovné vymedzenie tejto koncepcie, je možné identifikovať štáty, ktoré prechádzajú situáciami nestability, a počet štátov, ktoré Svetová banka považuje za "nestabilné", sa v rokoch 2000 až 2006 takmer zdvojnásobil zo 14 na 26, pričom 14 z nich sa nachádza v subsaharskej Afrike,

D.   keďže pri poskytovaní pomoci a posilňovaní postavenia týchto štátov, čo prináša priamy osoh ich občanom a je v záujme regionálneho a svetového mieru a prosperity, je nevyhnutné pochopiť vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré prispievajú k nestabilite,

E.   keďže rôzne druhy nestability (napríklad: situácia vyvolávajúca konflikty, tzv. "prekliatie prírodných zdrojov", zlá správa verejných vecí, vnútrozemská nestabilita) vyžadujú rôzne druhy riešení; keďže príslušnú krajinu môžu postihnúť rôzne druhy nestability, čo sťažuje kategorizáciu a konkrétny postup,

F.   keďže riešenie situácií nestability je dlhodobým procesom a vyžaduje trvalé a dlhodobé angažovanie tak zo strany postihnutých krajín, ako aj medzinárodného spoločenstva,

G.   keďže AÚ uznáva, že obnova je v prvom rade politickou a nie technickou otázkou; keďže je preto potrebné vytvoriť legitímnu štátnu moc, správu verejných vecí založenej na konsenze, pozitívne konanie v záujme zraniteľných skupín a budovanie miestnych kapacít v rámci spravodlivého rozdelenia moci a vzájomnej zodpovednosti, ako zdôraznil politický rámec AÚ o obnove a rozvoji po konfliktoch,

H.   keďže príčinou situácií nestability sú často chudoba a zlé životné podmienky, ktoré v extrémnych prípadoch vedú ku kolapsu štátu a trvalej neistote; keďže nedostatok ochrany a práv občanov postihnutých krajín vyžadujú konanie zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva a musia byť v jeho centre,

I.   keďže medzi krajinami a darcami ešte stále nedochádza k dostatočnej výmene skúseností s budovaním štátu, čo bráni získavaniu skúseností,

J.   keďže je potrebný dvojitý mechanizmus zodpovednosti: medzi darcami a prijímajúcimi krajinami a medzi týmito krajinami a ich obyvateľstvom,

K.   keďže existencia viacerých nástrojov financovania vedie k riziku duplikácie alebo nedostatočnému prideľovaniu zdrojov a sťažuje zodpovednosť a účasť spoločností, ktoré už sú teraz oslabené,

1.   domnieva sa, že nestabilita je komplexná výzva z hľadiska rozvoja a zdôrazňuje, že je potrebná riadne definovaná a koherentná agenda pre prípad nestability, ktorá bude založená na zásade "nespôsobovania škody", t. j. bude prispôsobená situácii a bude zohľadňovať dlhodobé hľadiská a koordinovať početné ciele a prístupy rôznych zainteresovaných strán s ohľadom na hlavný a spoločný cieľ znižovania chudoby a dosiahnutia rozvojových cieľov milénia;

2.   víta prípravu odpovede EÚ na nestabilitu a zdôrazňuje potrebu zahrnúť parlamenty do všetkých fáz tejto stratégie;

3.   potvrdzuje, že stabilný demokratický politický systém vedúci k rozvoju, právny štát, ochrana ľudských práv, riadna správa verejných vecí a mierové riešenie konfliktov je najlepším východiskom na ukončenie nestability a na posun smerom k fungujúcim otvoreným inštitúciám a účinnej a nestrannej tvorbe politiky;

4.   zdôrazňuje, že plánovanie a konanie v situáciách nestability musí byť komplexné a koherentné a musí sa zameriavať na trvalo udržateľný rozvoj postihnutých krajín a na obyvateľstvo týchto krajín; domnieva sa, že do existujúcich nástrojov a mechanizmov musí byť zahrnutý prístup orientovaný na nestabilitu, a plne súhlasí s tým, že sa musí posilniť potenciál dokumentov o stratégii krajiny a tematických programov vypracovaných v partnerstve zabrániť nestabilite;

5.   zdôrazňuje, že hlavné prvky agendy pre prípad nestability by sa mali zameriavať na tri aspekty s dôrazom na chudobu a prevenciu: presadzovanie bezpečnosti ľudí, posilňovanie rozvoja a zabezpečovanie mieru; zdôrazňuje tiež potrebu tieto aspekty dôsledne realizovať;

6.   domnieva sa, že dlhodobé strategické plánovanie sa musí koordinovať s realizáciou programov v teréne, ktoré musia zostať pružné a prispôsobiteľné, a je potrebné, aby odrážalo situáciu v príslušnej krajine; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala dlhodobý rozvoj, no zároveň v krátkodobom horizonte poskytovala základné služby, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;

7.   zdôrazňuje, že rozvojové programy pre situácie nestability by mali dodržiavať rovnaké základné zásady ako rozvojové programy pre napr. vlastníctvo, partnerstvo, vzájomnú zodpovednosť a trvalú udržateľnosť;

8.   vyzýva Komisiu, aby podporovala komplexný mierový a politický dialóg a zmierovacie procesy a posilnila účasť spoločenstiev a občianskej spoločnosti vo všetkých aspektoch obnovovacieho cyklu a rozvojových stratégií;

9.   zdôrazňuje, že trvalo udržateľný mier možno dosiahnuť len vtedy, keď bude vládnuť spravodlivosť a bude sa tak aj vnímať, najmä pokiaľ ide o vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala posilňovanie právnych a súdnych systémov nestabilných štátov s cieľom zabezpečiť, že páchatelia závažných zločinov proti ľudskosti sa budú za svoje zločiny zodpovedať pred súdom, a zároveň umožniť paralelný rozvoj iniciatív v oblasti spravodlivosti a zmierovacích iniciatív;

10.   požaduje posilnenie zákonných práv jednotlivcov vrátane tých práv, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy najchudobnejších vrstiev, a vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie rozvojových krajín diverzifikovať svoju poľnohospodársku výrobu s cieľom umožniť im vyriešiť problém vysoko zraniteľného hospodárstva zameraného na pestovanie jedinej plodiny, a vyhnúť sa tak nestabilnej situácii spôsobenej hospodárskym kolapsom;

11.   pripomína, že je potrebné, aby rozvojová a humanitárna činnosť EÚ kládla väčší dôraz na preventívne opatrenia, systémy včasného varovania a analýzy rizika s cieľom vyhnúť sa katastrofám spôsobeným človekom a prírodným katastrofám, ktorých následkom sú nestabilné situácie;

12.   potvrdzuje, že komplexný model pre nestabilitu a rozvoj musí zohľadňovať existujúce miestne, regionálne a kontinentálne iniciatívy, ako je nedávny politický rámec AÚ o obnove a rozvoji po konfliktoch, nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), africký mechanizmus partnerského hodnotenia a charta demokracie, volieb a správy verejných vecí v Afrike; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala snahu posilniť spoluprácu juh – juh v tejto oblasti;

13.   vyzýva ďalej Komisiu, aby zabezpečila, že domáce zainteresované strany budú nielen plne zapojené do úsilia o prekonanie situácií nestability, ale že sa vezme do úvahy ich vlastná predstava a definícia budovania štátu a ich model štátu a že sa využijú miestne odborné znalosti;

14.   zdôrazňuje, že ženy a zraniteľné skupiny hrajú rozhodujúcu úlohu pri podporovaní rozvoja a mieru a žiada Komisiu, aby podporovala posilňovanie ich postavenia prostredníctvom zohľadnenia ich špecifických potrieb a situácie v prostredí nestability;

15.   víta skutočnosť, že v rámci spoločnej stratégie EÚ a Afriky budú tieto dve strany viesť dialóg o koncepcii "situácií nestability" zameraný na dosiahnutie spoločného porozumenia a dohody v súvislosti s možnými krokmi a že tento dialóg je už zahrnutý do akčného plánu;

16.   pripomína, že každý jednotlivý štát nesie zodpovednosť za ochranu svojho obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti a že EÚ dôrazne podporuje takúto zodpovednosť za ochranu v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005; zdôrazňuje, že zodpovednosť za ochranu zahŕňa uplatňovanie trvalého diplomatického, hospodárskeho a právneho nátlaku a že hrozby a donucovací vojenský zásah je poslednou možnosťou a musí sa prísne kontrolovať;

17.   zdôrazňuje, že riešenie situácií nestability je komplexné a vyžaduje značné finančné a ľudské zdroje, ako aj dlhodobú angažovanosť; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že tieto zdroje budú k dispozícii v dostatočnej miere a primeraným a predvídateľným spôsobom a že medzi darcovskými agentúrami bude súdržnosť;

18.   zdôrazňuje, že v situáciách nestability, keď kapacity na vykonávanie auditu a monitorovanie sú slabé alebo neexistujú, nie je vhodné využívať rozpočtovú pomoc; vyzýva preto Komisiu, aby v takýchto situáciách využívala iné formy financovania, pokiaľ nemôže poskytnúť podrobné informácie o tom, na čo sa finančné prostriedky vynakladajú;

19.   žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla zoznam darcov a medzinárodných aktérov spolu s informáciou o druhu práce, ktorú vykonávajú, s cieľom umožniť monitorovanie a optimálne využívanie dostupných nástrojov a zdrojov;

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Africkej únii.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41. (3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3 (4) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27