Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality (KOM(2007)0359) (oznámenie Komisie o flexiistote),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Flexiistota – rozmer vnútornej flexibility – kolektívne vyjednávanie a úloha sociálneho dialógu ako nástroje na reguláciu a reformu trhu práce(1),

–   so zreteľom na odporúčania európskych sociálnych partnerov v správe s názvom Kľúčové výzvy, ktorým čelia európske trhy práce: Spoločná analýza európskych sociálnych partnerov, z 18.októbra 2007,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Úloha sociálnych partnerov pri zosúlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života(2),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)(3),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie o modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708) a s tým súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007(4),

–   so zreteľom na dokument OECD z roku 2006 s názvom Výhľad zamestnanosti: Podpora zamestnanosti a príjmov,

–   so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) s názvom Sú stabilné pracovné sily dobré pre hospodárstvo? – Pohľad na vzťah dĺžky zamestnania, produktivity a zamestnanosti z augusta 2004, ktorá ukazuje, že existuje kladná súvislosť medzi dĺžkou zamestnania a produktivitou,

–   so zreteľom na dohovor MOP C87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (1948), dohovor MOP C98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať (1949) a na odporúčania MOP R198 o pracovnom pomere (2006),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(5), a ktorá v zamestnaní zakazuje diskrimináciu na základe veku,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti(6), ktoré znovu pripomína spoločné hodnoty Európskej únie: rovnosť, solidaritu, nediskrimináciu a prerozdelenie,

–   so zreteľom na články 136 až 145 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 15, 20 a 27 až 38 Charty základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu v prípade neoprávneného prepustenia a právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky,

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

–   so zreteľom na správu skupiny na najvyššej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii z mája 2004,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Lisabonský program Spoločenstva: Technická správa o vykonávaní za rok 2006 (SEK(2006)1379) a na vykonávanie Lisabonského programu,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Pokrok smerom k lisabonským cieľom vo vzdelávaní a odbornej príprave - správa na základe indikátorov a referenčných hodnôt (SEK(2006)0639),

–   so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnom programe (KOM(2005)0033),

–   so zreteľom na národné lisabonské reformné programy, ktoré predložili členské štáty,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa – Svetová konkurencia (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na integrované usmernenia Komisie pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008) (KOM(2005)0141),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 23. a 24. marca 2000, 23. a 24. marca 2001, 22. a 23. marca a 16. a 17. júna 2005 a 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(8),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov(10),

–   so zreteľom na dohovor MOP z roku 1975 o migrantoch za prácou (dodatočné ustanovenia),

–   so zreteľom na dohovor MOP z roku 1997 o súkromných sprostredkovateľských agentúrach,

–   so zreteľom na program dôstojnej práce MOP,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých: Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(11),

–   so zreteľom na smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy(12),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z  5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(13),

–   so zreteľom na smernicu Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(14),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok(15),

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci(16),

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi(17),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(18),

–   so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – príloha: Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas(19),

–   so zreteľom na správu európskej expertnej skupiny pre flexiistotu s názvom Prístupy flexiistoty: pretvorenie prekážok na odrazové mostíky z júna 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo(20),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0446/2007),

A.   keďže EÚ nie je len hospodárskou úniou, ale je aj spoločenstvom spoločných hodnôt, a preto by sa tieto hodnoty mali odrážať v každej reforme pracovnoprávnych predpisov a trhu práce, a keďže základné zásady pracovnoprávnych predpisov, ktoré sa vyvinuli v Európe, sú naďalej platné; flexiistota by mala odzrkadľovať dialóg všetkých sociálnych partnerov, ako aj vyrovnaný vzťah medzi záujmami zamestnávateľov a zamestnancov na jednej strane a medzi flexibilitou a istotou na strane druhej; keďže pracovné právo poskytuje zamestnancom a zamestnávateľom právnu istotu a ochranu, a to buď formou právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo ich spojením a keďže úspech akýchkoľvek zmien v pracovnoprávnych predpisoch sa zvýši, ak sa pracovníci budú cítiť istejšie; keďže je nevyhnutné zvýšiť úroveň istoty tak pracovníkov, ako aj podnikov, a to najmä v malých a stredných podnikoch (MSP); keďže táto istota závisí aj od toho, ako rýchlo možno získať nové zamestnanie, keďže svetová hospodárska súťaž a prudko sa rozvíjajúce technológie nútia podniky prispôsobovať sa čoraz rýchlejšie,

B.   keďže z uvedených dôvodov je potrebné chápať flexiistotu ako dôležitú súčasť európskeho sociálneho modelu, ktorá podporuje konkurencieschopnosť a prispôsobivosť podnikov a pracovnej sily; keďže pojem flexiistoty vyvoláva u niektorých európskych pracovníkov vážne obavy zo zvýšenej neistoty pracovného miesta a keďže je preto potrebné čo najpresnejšie vymedziť tento pojem, ako aj pevné zásady, ktoré pokrýva,

C.   keďže 16 % Európanov je stále ohrozených chudobou a 10 % domácností tvoria nezamestnané osoby, a keďže je preto nevyhnutné, aby sa všetky reformy založené na flexiistote opierali o podrobné hodnotenia vplyvu na zraniteľné skupiny a aby ich cieľom bolo pokračovať v sociálnom začlenení, pričom by sa neohrozili nové skupiny,

D.   keďže nezamestnanosť v Európskej únii by mohla súvisieť s obmedzenou trvalo udržateľnou tvorbou pracovných miest, ktorá okrem iného závisí od dynamických, inovačných a konkurencieschopných podnikov, ako aj od investícií do výskumu, vývoja a celoživotného vzdelávania, ktoré môžu taktiež prispieť k dynamickému trhu práce,

E.   keďže moderné, inovačné znalostné hospodárstvo by mohlo byť konkurencieschopné na vrchole hodnotového reťazca a na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná dlhodobá zamestnanosť a vysokokvalifikovaná a motivovaná pracovná sila,

F.   keďže jedným z cieľov flexiistoty je rozšíriť ponuku pracovných miest na trhu a zároveň umožniť jednotlivcom a podnikom, aby sa prispôsobili zmenám a zvýšili mobilitu na európskom trhu práce, a keďže flexiistota musí byť spojená s politikou vytvárania stabilnej a trvalo udržateľnej zamestnanosti a príjmov,

G.   keďže mobilné pracovné sily musia neustále počítať s možnosťou straty sociálnej istoty,

H.   keďže s cieľom zabrániť nespravodlivej súťaži na vnútornom trhu musí EÚ spolu s členskými štátmi zabezpečiť, aby sa v ich príslušných pracovnoprávnych predpisoch dodržiavala spoločná úroveň noriem a zároveň aby im to nebránilo v zlepšovaní týchto noriem, pokiaľ to považujú za potrebné,

I.   keďže flexiistota znamená rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľov, zamestnancov, uchádzačov o zamestnanie a verejných orgánov a vyžaduje ovzdušie dôvery a transparentný dialóg medzi verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a ďalšími zúčastnenými stranami, v ktorom sú všetci pripravení prevziať zodpovednosť za zmenu a vytvárať vyvážený súbor politík s cieľom podporiť proces tvorby vyššieho počtu pracovných miest a zlepšenia ich kvality pre všetkých, zabezpečiť rodovú rovnosť a bojovať proti diskriminačným praktikám voči zraniteľným skupinám pracovníkov, akými sú migranti, mladí a starší pracovníci a ľudia so zdravotným postihnutím,

J.   keďže zatiaľ čo oznámenie Komisie o flexiistote podáva vysvetlenie zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, príslušná formulácia je nedostatočná, pretože nespochybňuje základnú nerovnosť medzi ženami a mužmi, ktorú možno pozorovať v súvislosti s prístupom na trh práce a účasťou na ňom, ako aj rovnakým rozdelením neplatenej práce,

K.   keďže vysokú nezamestnanosť a segmentáciu trhu práce je potrebné prekonať odstránením nerovností, ktoré majú vplyv na určité skupiny nedostatočne chránených pracovníkov, podporou tvorby pracovných miest a ochranou základných práv všetkých pracovníkov a ich prístupu k celoživotnému vzdelávaniu,

L.   keďže práca na čiastočný úväzok, nižší plat a zmluvy na dobu určitú, ktoré sú hlavnými rizikovými faktormi chudoby zamestnaných, sú príznačné najmä pre zamestnanosť žien,

M.   keďže oznámenie Komisie o flexiistote by sa malo využiť ako základ na otvorenie vyváženejšej diskusie o flexiistote; keďže štúdie OECD a MOP podporujú politickú stratégiu, ktorej súčasťou je vysoká úroveň sociálnej istoty s pozitívnym vplyvom na náhradné sadzby a produktivitu, a keďže koncepcia Európskej únie týkajúca sa dobrej práce zahŕňa práva a účasť zamestnancov, spravodlivé platy, ochranu bezpečnosti a zdravia na pracovisku, ako aj organizáciu priaznivú k rodine; keďže tieto práva sú nevyhnutné na to, aby Európsku úniu prijali jej občania,

N.   keďže Európsky sociálny fond (ESF) zohráva dôležitú úlohu pri podpore sociálneho dialógu a aktívnych politík trhu práce s cieľom zabezpečiť silný európsky sociálny model s vyšším počtom pracovných miest a ich lepšou kvalitou,

O.   keďže OECD sa nedávno vyjadrila, že právne predpisy na ochranu zamestnanosti nemajú významnejší vplyv na celkovú mieru zamestnanosti a že vysoké náhradné sadzby v dávkach nezamestnanosti majú pozitívny vplyv na produktivitu; keďže MOP okrem toho preukázala, že medzi dĺžkou zamestnania a produktivitou existuje pozitívny vzťah,

1.   dôvodom integrovaného prístupu k flexiistote je potreba dosiahnuť ciele obnovenej lisabonskej stratégie, predovšetkým vytvoriť viac lepších pracovných miest a zároveň modernizovať európske sociálne modely, čo vyžaduje politiky, ktoré sa súčasne zaoberajú flexibilitou na trhoch práce, organizáciou práce a pracovnými vzťahmi na jednej strane a istotou na strane druhej, t.j. istotou zamestnania a sociálneho zabezpečenia;

2.   uznáva, že ak má Európa v 21. storočí dosiahnuť úspech, potrebuje kvalitne vzdelané pracovné sily a podniky, ktoré dokážu pohotovo využiť príležitosti vznikajúce v rýchlo meniacom sa svete, a zvýšiť tak produktivitu a podporiť inováciu;

3.   dôrazne podporuje záver, že flexiistota môže byť v záujme zamestnancov, ako aj zamestnávateľov, a že ju možno dosiahnuť prostredníctvom podpory adaptabilných a spoľahlivých podmienok pracovných zmlúv;

4.   zdôrazňuje však, že flexiistota môže predstavovať politickú stratégiu reformy trhu práce a ako taká musí byť komplexná a musí teda zahŕňať všetky hľadiská zamestnanosti a sociálnej politiky na úrovni jednotlivých členských štátov i celej EÚ;

5.   uvedomuje si, že vzhľadom na zmeny v národných systémoch sociálneho zabezpečenia a v pracovnoprávnych predpisoch, sú možnosti flexiistoty Komisie interpretované príliš jednostranne, pretože nezohľadňujú náklady, ktoré tieto opatrenia zahŕňajú; vyzýva preto Komisiu, aby v súvislosti s týmito možnosťami vypracovala analýzu pomeru nákladov a prínosov; pripomína, že koncepciu flexiistoty možno zrealizovať len v dlhodobom horizonte;

6.   zdôrazňuje, že európska stratégia flexiistoty by mala bližšie preskúmať požiadavky moderného hospodárstva, na to, aký druh pracovnej sily európske podniky potrebujú, aby uspeli, a hľadať, v čom spočívajú hlavné prekážky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v európskych a národných stratégiách zohľadnila osobitná povaha podnikov s jedným zamestnancom, mikropodnikov a malých podnikov, ktoré sa zaoberajú výrobou tovarov a poskytovaním služieb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie počíta s flexiistotou len v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi; preto vyzýva, aby verejné politiky spojené s flexiistotou vytvorili primerané podmienky na tvorbu takýchto podnikov, na ich rozvoj a presun;

7.   s hlbokým znepokojením poznamenáva, že zatiaľ čo oznámenie Komisie o flexiistote sa vyjadruje k otázke podpory rodovej rovnosti, absolútne nevenuje pozornosť záväzkom a úlohám uvedeným v oznámení Komisie Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov; vyjadruje kritický postoj k skutočnosti, že existujúce právne predpisy EÚ o presadzovaní rodovej rovnosti doteraz nedosiahli stanovené ciele a že rozdiely medzi mužmi a ženami týkajúce sa platového ohodnotenia, absencia podmienok potrebných na zladenie pracovného a rodinného života a nedostatok verejných zariadení starostlivosti o deti sú i naďalej hlavným problémom európskych zamestnancov;

8.   znovu pripomína, že je potrebné, aby sa pri uplatňovaní spoločných zásad pre flexiistotu bralo do úvahy rodové hľadisko a aby sa pri ňom zohľadňovalo:

9.   domnieva sa, že stratégie flexiistoty by mali uľahčiť nábor pracovníkov a umožniť rýchlejšiu reakciu na meniace sa hospodárske podmienky a mali by zabezpečiť riešenie týchto problémov na základe transparentného dialógu so sociálnymi partnermi a ďalšími zúčastnenými stranami podľa vnútroštátnych zvyklostí a praxe a na základe hodnotenia vplyvu, v ktorom by sa mali flexibilita a istota vzájomne posilňovať;

10.   vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na obmedzený súbor zlúčených kvalitatívnych ukazovateľov kvality práce s cieľom doplniť ukazovatele, ktoré už boli dohodnuté v rámci reformy usmernení o zamestnanosti z Laekenu z roku 2001; domnieva sa, že Komisia by sa mala takisto spoliehať na ukazovatele investícií do schopností ľudí, miery nestálosti pracovných miest a zmlúv a prechodu od neštandardných k trvalým zmluvám s cieľom monitorovať efektívnosť politík zamestnanosti;

11.   vyjadruje odmietavé stanovisko k vytvoreniu nového ukazovateľa "prísnosti právnych predpisov na ochranu zamestnanca", ako navrhuje Komisia;

12.   domnieva sa však, že jedným z problémov v EÚ je zabezpečenie kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sily v konkurenčných a inovatívnych firmách; zdôrazňuje, že prioritnú pozornosť treba venovať vytvoreniu pružného pracovného trhu tým, že sa zvýši úroveň vzdelávania a rozšíria sa príležitosti na odbornú prípravu učňov a vzdelávacie a rekvalifikačné programy; vykonajú sa efektívne politiky zamerané na boj proti diskriminácii a odstránia sa prekážky, ktoré bránia ženám, migrantom, starším alebo mladším pracovníkom a ďalším znevýhodneným skupinám v ich začlenení sa na trh práce; odstránia sa prekážky pracovnej a geografickej mobility; a takisto prostredníctvom aktívnych politík trhu práce, ktoré podporujú prechod z predchádzajúceho do nového zamestnania; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu kvalifikovaných a flexibilných pracovníkov a nových technológií pri vzdelávaní a odbornej príprave a upozorňuje na nové formy flexibility, ktoré vyplývajú z dohody sociálnych partnerov o práci z domu (teleworking), práci na čiastočný úväzok a práci na dobu určitú; nesúhlasí s Komisiou, ktorá rozlišuje pomerne dobre chránených pracovníkov ("insiderov") od nechránených pracovníkov ("outsiderov");

13.   preto navrhuje, aby Rada do konca roku 2007 preskúmala možnosť posunutia dátumu zrušenia dočasných opatrení, ktoré zabraňujú voľnému pohybu pracovnej sily z ôsmych nových členských štátov, na 1. január 2009; zdôrazňuje, že odstránenie prekážok mobility do konca roku 2008 by znamenalo dôležitý politický signál, ktorým by Európska únia potvrdila svoj záväzok vyvinúť maximálne úsilie na zlepšenie geografickej a profesionálnej mobility pracujúcich;

14.   pripomína, že voľný pohyb pracovníkov je jedným zo základných princípov Európskej únie, z ktorého vyplýva povinnosť riešiť mnohé otázky súvisiace so zlučiteľnosťou sociálnych systémov členských štátov, aby sa zabezpečilo plné uplatňovanie tejto slobody pri zachovaní najlepších podmienok pre pracovníkov, na prospech európskej konkurencieschopnosti a bez toho, aby boli ohrozené dosiahnuté ciele a rovnováha vnútroštátnych sociálnych systémov;

15.   zdôrazňuje, že v globalizovanom svete musia členské štáty zintenzívniť svoje úsilie, aby v cezhraničných regiónoch zaobchádzali rovnako so všetkými jednotlivcami, a že v súlade s najlepšími postupmi je potrebné uzatvárať medzi členskými štátmi spravodlivé dvojstranné dohody v duchu reciprocity;

16.   poznamenáva, že flexiistota by mala zabezpečiť podporu a vykonávanie rodovej rovnosti presadzovaním rovnakého prístupu ku kvalitnému zamestnaniu pre ženy i mužov a poskytnutím možností zladiť pracovný a rodinný život, najmä vzhľadom na to, že ¾ nových pracovných miest, ktoré boli vytvorené v EÚ od roku 2000, sú obsadené ženami, a to často na základe nestálych a neistých pracovných zmlúv;

17.   preto navrhuje, aby Európska rada v decembri 2007 prijala vyváženejší súbor spoločných zásad flexiistoty založený na vytváraní kvalitných pracovných miest a posilňovaní hodnôt európskeho sociálneho modelu; domnieva sa, že tieto zásady by mali zahŕňať:

18.   pripomína, že EÚ má v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky v rámci zásady subsidiarity a proporcionality určité právomoci, a pripomína Komisii a členským štátom ich zodpovednosť za zaručenie určitých práv na úrovni EÚ; pripomína, že európske právne predpisy dopĺňajú vnútroštátne pravidlá trhu práce a predstavujú významný prvok v oblasti zaistenia práv zamestnancov;

19.   zdôrazňuje dôležitosť zásady subsidiarity; zdôrazňuje, že členské štáty potrebujú určitú voľnosť rozhodovania, aby vyvážili ochranu s flexibilitou v súlade s podmienkami a zvyklosťami svojich vnútroštátnych pracovných trhov;

20.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť právnej situácii samostatne zárobkovo činných osôb, malých firiem a malých a stredných podnikov, ktorá sa vyznačuje vysokou mierou hospodárskej závislosti na ich zákazníkoch, a aby spoločne zvážili najvhodnejšie legislatívne prostriedky na zvýšenie úrovne ich sociálnej ochrany;

21.   zdôrazňuje , že v tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť k osobitným problémom malých a stredných podnikov a ich pracovníkov;

22.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nedosiahla pokrok v kľúčových veciach v oblasti zamestnanosti, ktoré by mohli napomôcť propagáciu flexiistoty ako pozitívnej koncepcie;

23.   vyzýva na obnovený boj proti nelegálnej práci a tieňovej ekonomike, ktoré – hoci sa vyskytujú v členských štátoch v rôznej miere – poškodzujú hospodárstvo, ponechávajú pracovníkov bez ochrany, škodia spotrebiteľom, znižujú príjmy z daní a vedú k nečestnej hospodárskej súťaži medzi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti nelegálnej práci najmä účinnejšou koordináciou a  administratívnou spoluprácou národných inšpektorátov práce a (alebo) sociálnych partnerov; vyzýva na intenzívnu vnútroštátnu koordináciu medzi zúčastnenými verejnými a súkromnými organizáciami a žiada členské štáty, aby na účely boja proti narúšaniu daňového systému využívali inovatívne metódy vychádzajúce z ukazovateľov a referenčných hodnôt špecifických pre rôzne odvetvia podnikania; vyzýva Komisiu, aby v boji proti nelegálnej práci podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

24.   vyjadruje presvedčenie, že ovzdušie dôvery a dialógu možno najúčinnejšie dosiahnuť zapojením sociálnych partnerov a iných zúčastnených strán do úpravy vnútroštátnych politík a podporou kolektívnych dohôd ako súčasti systému zamestnanosti zahŕňajúceho spoluúčasť, ktorý sa vyznačuje vysokou mierou dôvery a z nej vyplývajúcou zárukou rovnováhy; zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatky týkajúce sa rozsahu kolektívneho vyjednávania, ako aj potrebu zaručiť práva združovania a zastupovania oboch strán odvetvia; vyjadruje podporu rozšíreniu kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu podľa vnútroštátnych zvyklostí a praxe vrátane cezhraničného dialógu a dialógu v rámci daného odvetvia, aby zahŕňali odbornú prípravu, organizáciu práce a otázky, ktoré sú spojené s predvídaním zmien, reštrukturalizáciou a presúvaním;

25.   pripomína, že neexistuje žiaden univerzálny prístup k flexiistote a že každý členský štát by si mal zvoliť prvky, z ktorých má jeho koncepcia flexiistoty pozostávať, na základe svojej vlastnej situácie a vnútroštátnych tradícií v  rámci spoločných zásad;

26.   zdôrazňuje, že všetky modely flexiistoty by mali byť založené na spoločných hodnotách, ktoré tvoria základ európskeho sociálneho modelu; domnieva sa, že požiadavky týkajúce sa flexibility a istoty sa vzájomne posilňujú a že flexiistota umožňuje firmám a zamestnancom, aby sa primerane prispôsobili novej medzinárodnej situácii s výraznou konkurenciou zo strany rozvíjajúcich sa ekonomík, pričom zachováva vysokú mieru sociálnej ochrany, sociálneho zabezpečenia a dávok v nezamestnanosti, ochrany zdravia a bezpečnosti, aktívnych politík pracovného trhu a príležitostí odborného a celoživotného vzdelávania, ako aj moderné a transparentné pracovné právo; okrem toho zdôrazňuje význam pravidelného a efektívneho kolektívneho vyjednávania, ktoré dokážu zabezpečiť silní a reprezentatívni sociálni partneri, a takisto vyzdvihuje potrebu rozsiahlych ustanovení o sociálnom zabezpečení a všeobecného prístupu ku kvalitným službám, napríklad starostlivosti o deti a iné závislé osoby; navyše zdôrazňuje, že zaručenie takejto miery sociálnej ochrany môže podporiť pracovnú mobilitu a štrukturálne zmeny vďaka narastajúcej ochote riskovať; zdôrazňuje, že vhodne navrhnuté systémy ochrany pracovných miest poskytujú podnikom stimuly na investovanie do schopností zamestnancov a hľadanie inovatívnych a produktívnych spôsobov reštrukturalizácie, čím rozširujú vnútornú flexibilitu a prispôsobivosť podniku;

27.   vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj štyroch politických zložiek, ktoré uviedla vo svojom oznámení o flexiistote: flexibilných a spoľahlivých podmienok pracovných zmlúv, komplexných stratégií celoživotného vzdelávania, účinných aktívnych politík trhu práce a moderných systémov sociálneho zabezpečenia; takisto vyzýva Komisiu, aby nazerala na flexiistotu v rámci širšieho kontextu európskeho sociálneho modelu;

28.   zdôrazňuje skutočnosť, že súčasťou boja proti segmentácii trhu práce by malo byť poskytnutie základných práv pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich konkrétne zamestnanecké postavenie, čo by malo zahŕňať: rovnaké zaobchádzanie, ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov a ustanovenia o pracovnom čase a čase určenom na oddych, slobodu združovania a zastupovania, ochranu pred nespravodlivým prepúšťaním, kolektívne vyjednávanie, kolektívne opatrenia a zdôrazňuje  dôležitosť dostupnosti odbornej prípravy, ako aj trvalej ochrany získaných práv prostredníctvom pokrytia období vzdelávania a odbornej prípravy, zlepšených možností starostlivosti, udržiavania základných sociálnych práv, ako napríklad práva na dôchodok, odbornú prípravu a práva na nezamestnaneckú podporu počas zmien v rámci situácie zamestnania, v rámci prechodu z jednej pracovnej zmluvy na inú a v rámci prechodu od závislého k nezávislému zamestnaniu; pripomína, že základné práva a zákony v oblasti práce zabezpečujú spravodlivé pracovné a životné podmienky, náležitú odmenu a sociálnu ochranu, čo vedie k zaisteniu minimálnych podmienok na dôstojný život;

29.   zdôrazňuje potrebu zavedenia politík, ktoré by zabraňovali využívaniu pracovníkov na základe neštandardných zmlúv, ktoré neobsahujú rovnaké práva ako pracovné zmluvy na plný úväzok; žiada, aby každá politika Spoločenstva v oblasti zamestnávania ďalej dodržiavala tradičný model pracovných zmlúv na dobu neurčitú, ktorý vytvára základ systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch;

30.   zdôrazňuje potrebu zaviesť preventívne a doplnkové opatrenia, ktoré by pôsobili proti opakujúcemu sa hromadeniu netypických zmlúv;

31.   žiada o vytvorenie súhrnných systémov celoživotného vzdelávania, ktoré by boli uplatniteľné aj na zamestnancov s neštandardnými zmluvami; vyzýva členské štáty, aby zamerali stratégie na oblasti vykazujúce nedostatky vo vnútroštátnom meradle a aby vkladali cielené investície do vzdelávania a odbornej prípravy a dosiahli zlepšenie činnosti verejných orgánov a podnikov; žiada členské štáty, aby pre všetkých zaistili právo na odbornú prípravu a jej dostupnosť;

32.   vyzýva na posilnenie systémov priemyselných vzťahov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ktoré je kľúčom k dosiahnutiu a uplatňovaniu politík flexiistoty, ktoré sú vyvážené a poskytujú firmám správny druh flexibility, pričom sa zabezpečí znemožnenie nespravodlivej hospodárskej súťaže na úkor pracovných podmienok;

33.   s veľkým uznaním zaznamenáva výsledky, ktoré dosiahli európske podniky dobrovoľne v sociálnej oblasti a pobáda ich k ďalším činom; podporuje dobre premyslenú iniciatívu Komisie, ktorá chce ponechať záväzky podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti na báze dobrovoľnosti, aby tým nevytvárala ďalšie byrokratické obmedzenia;

34.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby spoločnosti predvídali zmeny a svoje potreby v oblasti ľudských zdrojov, aby mohli pre svojich zamestnancov plánovať interné programy odbornej prípravy a preškoľovania;

35.   pripomína, že subdodávatelia, noví zamestnanci a príležitostní pracovníci sú pracovníkmi, v prípade ktorých je flexibilita spojená s väčšou pravdepodobnosťou rizika, čo dosvedčuje vysoká miera ich nehodovosti;

36.   domnieva sa, že celoživotné vzdelávanie by malo riešiť otázku nerovnakých príležitostí medzi pracovníkmi a musí sa začať už na ranom stupni vzdelávacieho systému; zastáva názor, že je nevyhnutné bojovať proti negramotnosti a neznalosti matematiky a zvyšovať úroveň kvalifikácie všetkých absolventov škôl, pričom treba začať už na ranom stupni vzdelávacieho systému;

37.   vyzýva sociálnych partnerov a verejné orgány v členských štátoch, aby podporovali celoživotné vzdelávanie a investovali do neho; ďalej vyzýva členské štáty, aby podnecovali podniky k zvýšeniu investícií do celoživotného vzdelávania;

38.   zdôrazňuje dôležitosť siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013) pri vytváraní nových a lepších spoločností, ktoré podporia vedomostnú Európu;

39.   uznáva inovačné formy organizácie práce, akými sú organizácie v oblasti vzdelávania, široká kvalifikácia zamestnancov a rotácia pracovných úloh prostredníctvom odbornej prípravy, ktorú ponúkajú zamestnávatelia, iniciatívy sektorových fondov, regionálnu rozvojovú pomoc a aktívne politiky pracovného trhu, ktoré podporujú pracovný trh prístupný pre všetkých;

40.   vyjadruje presvedčenie, že je dôležité podporovať stabilné vzťahy v oblasti zamestnávania na základe zlepšenia organizácie práce a kvality vzťahov na pracovisku, ktoré by mali byť založené na dôvere a dialógu; okrem toho vyjadruje presvedčenie, že zákony v oblasti zamestnávania, moderné podoby celoživotného vzdelávania, trvalo udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia efektívna a účinná politika zamestnávania môžu prispieť k vysokej úrovni dôvery;

41.   znovu pripomína význam účinných aktívnych politík trhu práce vrátane poradenstva a usmernení, rekvalifikácie a pomoci v rámci mobility s cieľom skrátiť prechodné obdobia prechodu z jedného pracovného miesta na iné a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré by ľudí mali aktívne motivovať k hľadaniu nových pracovných príležitostí, pričom by povzbudzovali otvorenosť k zmene formou zmiernenia straty príjmov a poskytnutím príležitostí na vzdelávanie;

42.   zdôrazňuje potrebu podporovať mobilitu prostredníctvom vypracovania jednotlivých postupov vzostupnej mobility s cieľom uľahčiť zamestnancom prechod na istejšie, stabilnejšie a vysokokvalifikované zamestnanie a prostredníctvom uznávania kvalifikácie a zručností, ktoré zamestnanci získajú v rámci formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, ako je definované vo vyššie uvedenom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Pokrok smerom k lisabonským cieľom vo vzdelávaní a odbornej príprave;

43.   pripomína právo na prístup k celoživotnému vzdelávaniu a uznávanie a prenosnosť formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania a kompetencií, čo sú dôležité prvky umožňujúce jednotlivcom prechádzať z jedného zamestnania do druhého a z nezamestnanosti alebo nečinnosti k zamestnanosti, pretože ide o prvky, ktoré zlepšujú ich vyhliadky na zamestnanie;

44.   žiada členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu rovnakého prístupu ku kvalitným pracovným miestam pre ženy i mužov, čo je v súlade s Európskym paktom o rodovej rovnosti a oznámením o demografickej budúcnosti Európy; vyzýva členské štáty, aby urobili koniec existujúcemu rozdielu v odmeňovaní mužov a žien;

45.   poznamenáva, že ani ženy ani muži nemajú na trhu práce rovnakú východiskovú pozíciu, najmä pokiaľ ide o rovnováhu síl, a ani pri deľbe neplatenej práce;

46.   zdôrazňuje dôležitosť zohľadňovania všetkých stránok flexibility vrátane flexibility organizácie práce a pracovného času, predovšetkým prostredníctvom používania nových technológií; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa sociálni partneri lepšie dohodli na organizácii pracovného času, aby bola dostatočne flexibilná, uspokojila požiadavky zamestnávateľov aj zamestnancov a umožnila ľuďom vyváženie pracovného a rodinného a osobného života;

47.   vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zredukovali svoju politiku predčasných odchodov ich pracovníkov do dôchodku a aby prijali opatrenia podporujúce flexibilný odchod do dôchodku pre starších zamestnancov prostredníctvom systémov zamestnania na čiastočný úväzok, deľby práce (zamestnaní, v ktorých sa zároveň striedajú viacerí zamestnanci) a podobných systémov, ktoré podporujú aktívne starnutie a ktoré môžu zlepšiť začlenenie starších zamestnancov na trhu práce;

48.   pripomína členským štátom, že podmienkou zvýšenia celkovej zamestnanosti vďaka flexiistote je existencia podporného makroekonomického prostredia a že stratégia pre flexiistotu musí zahŕňať zlepšenú koordináciu makroekonomických politík a verejných výdavkov pri podpore rýchleho rastu a posun vo výdavkoch smerom k cieľom lisabonského programu;

49.   pripomína Komisii, že je potrebné, aby sa Európskemu parlamentu na splnenie jeho konzultačnej úlohy poskytol potrebný čas, v každom prípade aspoň päť mesiacov;

50.   domnieva sa, že všeobecné zásady flexiistoty by sa mali brať ako záležitosť zasahujúca do viacerých oblastí a mali by ich realizovať inštitúcie Spoločenstva a členské štáty v rámci Lisabonskej stratégie; žiada revíziu usmernení zamestnávania, ktorá by umožnila zohľadňovanie aspektov flexiistoty; žiada tiež, aby sa do výročnej spoločnej správy o zamestnanosti zaradila osobitná kapitola o kvalite a intenzite sociálneho dialógu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi zvyklosťami a praxou lepšie zapojili Európsky parlament a jednotlivé národné parlamenty, ako aj sociálnych partnerov, do realizácie a monitorovania otvorenej metódy koordinácie vrátane európskej stratégie zamestnanosti a usmernení pre zamestnanosť s cieľom optimalizovať účinnosť týchto politík; poznamenáva, že opatrenia, ktoré patria do usmernení pre zamestnanosť vrátane flexiistoty, majú právo na podporu z Európskeho sociálneho fondu, predovšetkým opatrenia z oblasti odbornej prípravy a aktívne opatrenia pracovného trhu, a žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby programy ESF prospievali k realizácii európskej stratégie zamestnanosti a stratégií flexiistoty;

51.   žiada Európsku radu a Komisiu, aby stanovili ambiciózny program reformy tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni; okrem toho žiada inštitúcie, aby spolu s Parlamentom načrtli predstavu budúcnosti sociálnej Európy; zdôrazňuje, že na účely zvýšenia rastu, miery zamestnanosti a kvality práce treba zabezpečiť sociálne práva a ochranu, ktoré sú pevne zakotvené v európskej tradícii; zdôrazňuje, že európsky sociálny model spolu s ambicióznymi národnými reformami na podporu väčšieho podielu zamestnanosti takto prinesie skutočnú pridanú hodnotu pre pracujúcich ľudí a občanov využitím všetkých dostupných nástrojov; verí, že iba vnútorný trh, ktorý vyvažuje hospodársku slobodu so sociálnymi právami, môže získať podporu svojich občanov;

52.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru pre sociálnu ochranu, Európskemu výboru pre zamestnanosť, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s.108. (2) Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s.102. (3) Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 93. (4) Prijaté texty, P6_TA(2007)0339. (5) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (6) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141. (7) Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43. (8) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 131. (9) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 452. (11) Prijaté texty, P6_TA(2007)0206. (12) Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19. (13) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23. (14) Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40. (15) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1. (16) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12. (17) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64. (18) Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s. 15. (19) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9. (20) Prijaté texty, P6_TA(2007)0062.