Európsky parlament,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu (KOM(2006)0134),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch (KOM(2007)0621),

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o nových perspektívach a nových výzvach pre trvalo udržateľný európsky cestovný ruch(1),

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0399/2007),

A.   keďže cestovný ruch sa uvádza už v Zmluve o ES ako činnosť, ktorá môže podliehať opatreniam (článok 3 Zmluvy o ES), ale nechápe sa ako súčasť kompetencií EÚ alebo jedna z oblastí politík EÚ,

B.   keďže Spoločenstvo má však právomoc prijímať opatrenia na zabezpečenie účinného fungovania vnútorného trhu vrátane služieb v oblasti cestovného ruchu (článok 95 Zmluvy o ES), pričom prístup k ochrane spotrebiteľa je v tejto súvislosti obzvlášť dôležitým prístupom,

C.   keďže odvetvie cestovného ruchu je na rozhraní viacerých politík EÚ, ktoré majú podstatný vplyv na jeho účinnosť a schopnosť prispievať k rastu, zamestnanosti a sociálnej a územnej súdržnosti,

D.   keďže bez ohľadu na skutočnosť, že Európsky parlament v uvedenom uznesení uviedol určujúce zásady európskej politiky v oblasti trvalo udržateľného cestovného ruchu, mali by sa zdôrazniť niektoré konkrétne aspekty tejto politiky, aby ich bolo možné zrealizovať rýchlejšie,

E.   keďže Skupina pre trvalo udržateľný cestovný ruch predstavila vo februári 2007 správu, ktorá stanovuje usmernenia, ktoré budú Komisii slúžiť ako základ pri navrhovaní Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch,

F.   keďže nie je možné vypracovať jednotný komplexný prístup k cestovnému ruchu na úrovni EÚ, čo má za následok nedostatočný rozvoj tohto odvetvia, ako aj zvýšené nebezpečenstvo, že Európa stratí v tomto odvetví svoj podiel na trhu,

G.   keďže environmentálny a sociálny rozmer cestovného ruchu sa musí v záujme trvalej udržateľnosti výrazne zdôrazniť,

H.   keďže situácia v niektorých obľúbených európskych turistických destináciách sa zhoršuje a niekedy v nich dochádza k nepokojom a násilnostiam, ktoré znižujú atraktívnosť týchto destinácií,

I.   keďže nový článok 176b Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytuje EÚ a najmä Európskemu parlamentu väčšie kompetencie v oblasti politiky cestovného ruchu,

J.   keďže by sa mala zdôrazniť významná úlohu cestovného ruchu pri podpore sociálneho začlenenia a integrácie najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva,

Cestovný ruch a vízová politika EÚ

1.   zdôrazňuje význam cestovného ruchu pre Európu vrátane cestovného ruchu z tretích krajín;

2.   osobitne vyzdvihuje potrebu zjednodušiť postupy pri žiadostiach o víza na základe reciprocity a znížiť náklady na turistické víza na vstup do ktoréhokoľvek členského štátu;

3.   zdôrazňuje možnosť príslušných členských štátov použiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru(2), ako nový nástroj na podporu cestovného ruchu z hraničných tretích krajín;

4.   vyzýva členské štáty, ktoré podpísali Schengenskú dohodu, aby zriadili spoločné konzulárne úrady na udeľovanie víz žiadateľom z krajín mimo EÚ a zabezpečili, že tieto úrady budú používať rovnaké pracovné metódy, uplatňovať rovnaké vízové kritériá a zlepšovať prístup k žiadateľom o víza, napríklad organizovaním stretnutí, spôsobom vedenia pohovorov a skracovaním lehoty na spracovanie žiadostí, pretože by to pre členské štáty znamenalo značné úspory v rozpočte;

5.   zdôrazňuje potrebu prehodnotiť v návrhu na ustanovenie vízového kódexu Spoločenstva(3) počet a typ dokladov, ktoré sa vyžadujú od žiadateľov o víza;

6.   dôrazne odporúča, aby sa vo vízovej politike EÚ uplatnila prezumpcia vydávania viacnásobných víz;

7.   poukazuje na to, že cestovné agentúry a dopravné spoločnosti potrebujú dlhodobé víza platné aspoň jeden rok, aby na plnenie potrieb svojich klientov mohli zamestnávať kvalifikovaný personál; trvá na potrebe zachovať a zlepšiť udeľovanie víz skupinám;

8.   vyzýva členské štáty schengenského priestoru, aby zjednodušili postupy pri žiadostiach o schengenské víza pre turistov, ktorým už boli vydané víza do štátov EÚ mimo schengenského priestoru alebo, ktorí už do týchto štátov pricestovali, a vyzýva štáty EÚ mimo schengenského priestoru, aby rovnako postupovali aj pri držiteľoch schengenských víz;

9.   pripúšťa však, že zjednodušenie a harmonizácia postupov udeľovania víz a celkové zjednodušenie vstupu turistov z tretích krajín do EÚ musia byť v súlade s bezpečnostnými pravidlami potrebnými na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, terorizmu a organizovanému zločinu, najmä cezhraničnej trestnej činnosti;

Štatistika

10.   pripomína jednoznačnú potrebu primeraných, hodnoverných, homogénnych a aktuálnych údajov o cestovnom ruchu, aby sa vo verejnom a v súkromnom sektore mohli prijať kľúčové strategické a riadiace rozhodnutia, a tiež potrebu vyvinúť primerané sprievodné opatrenia a usmernenia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť, aby Európa bola aj naďalej prvoradou destináciou v celosvetovom meradle a stala sa opäť konkurencieschopnou;

11.   vyzýva na revíziu smernice Rady 95/57/ES z 23. novembra 1995 o zbere štatistických údajov v oblasti cestovného ruchu(4), aby sa zabezpečila lepšia harmonizácia zberu údajov členskými štátmi v súvislosti s kvantitatívnymi aj kvalitatívnymi aspektmi poskytovania údajov;

12.   víta iniciatívu na modernizáciu právneho rámca v oblasti cestovného ruchu prostredníctvom nového nariadenia, ktoré sa má jednotne vykonávať v celej EÚ; poukazuje na to, že táto reforma by sa mala uskutočniť okamžite;

13.   vyzýva Komisiu, aby hľadala možnosti ako povzbudiť členské štáty pri uskutočňovaní satelitných účtov cestovného ruchu (TSA), pretože takéto nástroje umožnia presnú porovnateľnosť cestovného ruchu s inými odvetviami hospodárstva a môžu prispieť k lepšiemu porozumeniu skutočného rozmeru a hodnoty priemyslu cestovného ruchu;

14.   zdôrazňuje, že je potrebné viac si uvedomovať význam cestovného ruchu pre hospodárstvo a regionálny rozvoj; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere prijali TSA a aby každý rok aktualizovali štatistiky a tým zaručili, že potrebné údaje, ktoré prispejú k úplnému a bezproblémovému začleneniu cestovného ruchu do hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti, budú včas k dispozícii;

15.   naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala potrebu zberu štatistických informácií a kvalitatívnych údajov s cieľom vykonať hodnotenie vplyvu cestovného ruchu na hospodárstvo, životné prostredie a kvalitu života obyvateľov obľúbených turistických destinácií;

16.   žiada Komisiu, aby zverejnila správu o rôznych národných programov na ochranu osobitných prírodných a historických miest prostredníctvom špecifických nariadení o plánovaní a výstavbe miest a v prípade potreby uverejnením usmernení podporila osvedčené postupy v týchto oblastiach;

17.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizovaný prehľad výsledkov zobrazujúci stav prírodných a historických miest, a najmä vplyv cestovného ruchu na tieto miesta, s cieľom regulovať počet návštev a zabezpečiť, že tieto miesta budú dostatočne zachované a odovzdané budúcim generáciám;

18.   vyzýva členské štáty, aby podporovali územné plánovanie, ktoré pomôže zabrániť vzniku podnikov zameraných na masový cestovný ruch, ktoré majú silný škodlivý vplyv na ochranu prírody a kultúrneho a historického dedičstva a ktoré sa nezačleňujú do miestnych spoločenstiev ani ich nezapájajú do svojich projektov;

Harmonizácia noriem kvality turistického ubytovania v Európe

19.   poukazuje na to, že v členských štátoch existuje mnoho systémov klasifikácie, a domnieva sa, že táto situácia má z pohľadu spotrebiteľa negatívny vplyv na hodnovernosť odvetvia a transparentnosť;

20.   poznamenáva, že spotrebitelia považujú systém klasifikácie za dôležitý nástroj pri výbere hotela alebo iného ubytovania: preto považuje za dôležité, aby mali spotrebitelia jednoduchý prístup k presným informáciám o význame klasifikácie v jednotlivých krajinách zohľadňujúcej ich potreby;

21.   považuje za vhodné a možné zriadiť pre zákazníkov spoločnú základňu a spoločné kritériá, aby si mohli pri ceste do zahraničia vyberať na základe jasných a overiteľných klasifikačných kritérií;

22.   v tejto súvislosti poznamenáva, že vzhľadom na vysoký počet kritérií v niektorých národných a regionálnych systémoch by sa zjednodušením súčasných noriem dosiahol cieľ objasniť a zjednodušiť informácie pre zákazníkov, a zároveň by sa zabezpečila vyššia úroveň transparentnosti v súvislosti s turistickým ubytovaním;

23.   vyzýva európsky sektor stravovacích a ubytovacích služieb, aby:

24.   vyzýva miestne, regionálne a národné orgány, aby v rámci riadnych verejno-súkromných partnerstiev pri každom príspevku do systémov klasifikácie podporovali súčasnú prácu európskeho sektora stravovacích a ubytovacích služieb v súvislosti s transparentnosťou a aproximáciou ich porovnaním s platnými klasifikačnými systémami;

25.   uvedomuje si, že vzhľadom na množstvo typov hotelov a turistického ubytovania vo vzťahu k miestnym požiadavkám, kultúre a špecifikám, a vzhľadom na veľmi odlišnú štruktúru súčasných klasifikačných plánov bude dosiahnutie spoločného klasifikačného systému na úrovni EÚ veľmi náročné;

26.   domnieva sa však, že séria usmernení pre celú EÚ založených na spoločných a jednotných kritériách by mala zohľadniť záujmy spotrebiteľa, pričom vezme do úvahy environmentálne a miestne charakteristiky;

27.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi organizáciami hotelových a stravovacích služieb ako HOTREC (hotely, reštaurácie a kaviarne v Európe) a s európskymi organizáciami pre ochranu spotrebiteľa, stanovila metodiku na vypracovanie takýchto minimálnych noriem bezpečnosti a kvality ubytovacích služieb; zdôrazňuje, že takáto metodika by mohla obsahovať zavedenie EC označenia pre ubytovanie, ktorá by zahŕňala celoeurópske spoločné kritériá poskytujúce spotrebiteľom záruku minimálnej úrovne kvality, ktorú môžu očakávať bez ohľadu na to, ktorý členský štát navštívia;

Systémy riadenia kvality

28.   vyzýva európsky sektor stravovacích a ubytovacích služieb, aby pokračoval na vytváraní európskeho "ochranného štítu" pre systémy riadenia kvality a aby pravidelne informoval inštitúcie Spoločenstva o dosiahnutom pokroku;

29.   podporuje zainteresované strany európskeho sektora stravovacích a ubytovacích služieb v ďalšom rozvoji európskych noriem s cieľom zjednodušiť okrem iného prenos informácií smerom k prijímateľom a zlepšiť kvalitu poskytovania služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade potreby podporovali ich úsilie;

30.   vyzýva miestne, regionálne a národné orgány, aby vždy, keď sa zúčastňujú na systémoch riadenia kvality v rámci riadnych verejno-súkromných partnerstiev, podporovali súčasnú prácu európskeho sektora stravovacích a ubytovacích služieb vo vzťahu k európskemu "štítu" pre systémy riadenia kvality;

31.   víta skutočnosť, že počet značiek ochrany životného prostredia sa zvyšuje, zastáva však názor, že ich prílišné rozširovanie na miestnej úrovni môže turistom spôsobiť zmätok a negatívne ovplyvniť transparentosť, pričom pripomína potrebu lepšej informovanosti turistov a upevnenie existujúcich značiek v záujme ich väčšieho medzinárodného uznávania;

32.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s organizáciou HOTREC, európskym združením zariadení stravovacích služieb, podporovala postupy označovania v rôznych členských štátoch v súvislosti s ubytovaním pre turistov a aby podporovala modely kvality, ktoré sa v iných krajinách ukázali ako účinné (napríklad Qualmark na Novom Zélande) s cieľom zlepšiť zviditeľnenie;

33.   vyzýva Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby prispeli ku skvalitneniu trvalo udržateľného postupu označovania založeného na hospodárskych, sociálnych, územných, environmentálnych a kultúrnych kritériách prezentovaním osvedčených postupov, ich prenosom a podporovaním iniciatív, ktoré vyvíjajú vedúce subjekty v tomto odvetví;

34.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali používanie environmentálnych značiek pre zariadenia cestovného ruchu, turistické miesta a služby;

Ochrana spotrebiteľa

35.   uvedomuje si skutočnosť, že stále viac turistov si rezervuje cesty (dopravu, ubytovanie a pod.) priamo elektronicky a obchádza tak sprostredkovateľov, cestovné agentúry a cestovné kancelárie, ktorých podiel na trhu sa zmenšuje (z 98 % v roku 1997 na 60 % v roku 2007), ktoré však stále podliehajú právnym režimom ako Smernici Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb(5); zdôrazňuje, že táto anomália sa musí napraviť tým, že sa do smernice 90/314/EHS začlenia všetky internetové stránky, ktoré ponúkajú viac ako jednu službu, ako sú služby ponúkané nízko nákladovými leteckými spoločnosťami a inými účastníkmi tohto trhu;

36.  Európsky parlament preto víta nedávny pracovný dokument Komisie z 26. júla 2007 o revízii smernice 90/314/EHS, ktorý sa zaoberá otázkami rôznych regulačných režimov platných pre tradičné cestovné agentúry a poskytovateľov dynamických balíkov cez internet;

37.   zdôrazňuje rastúcu úlohu novej technológie v priemysle cestovného ruchu, najmä pre prieskum trhu produktov cestovného ruchu, ako aj pre zlepšenie kultúrnej ponuky a podujatí;

38.   domnieva sa, že rýchly rozvoj používania informačných technológií v oblasti služieb cestovného ruchu vyžaduje v prípade elektronickej rezervácie rámec ochrany spotrebiteľov a osobných údajov, ktorý by sa mohol zakladať na predchádzajúcej analýze Komisie týkajúcej sa tohto trhu; je presvedčený, že takýto rámec by mal zabezpečiť, aby práva spotrebiteľa internetových služieb a osobné údaje boli chránené a aby spotrebitelia dostávali informácie, ktoré sú pravdivé, nie klamlivé, aktuálne a jednoznačné; v záujme ochrany spotrebiteľa preto odporúča vydávanie osvedčení pre stránky, ktoré poskytujú informácie a ponúkajú služby elektronického charakteru v oblasti cestovného ruchu (rezervácie a platby);

39.   zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú v tejto oblasti zohrávajú organizácie pôsobiace v sociálnom cestovnom ruchu, ktorých činnosti by sa mali povzbudzovať a podporovať;

40.   víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty časovo vymedzeného užívania nehnuteľností a dlhodobých dovolenkových produktov, ďalší predaj a výmenu (KOM(2007)0303), ktorý predložila Komisia 7. júna 2007 a ktorej cieľom je rozšíriť platný regulačný rámec a zahrnúť nové dlhodobé dovolenkové produkty, ktoré sa za posledné roky na trhu objavili, a určité transakcie, ako opätovný predaj a výmena v súvislosti s právom na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti (timeshare); zastáva názor, že návrh posilní ochranu spotrebiteľa v oblasti cestovného ruchu a vytvorí rovnaké pole pôsobnosti chrániace oblasť s právami na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti pred nekalou hospodárskou súťažou;

41.   vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim právnym nástrojom, ktorý by upravoval bezpečnosť služieb a ktorý je zásadný pre oblasť cestovného ruchu, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili možnosť riešiť tento problém s cieľom upokojiť obavy, ktoré vyjadrili niektorí poslanci;

42.   vyzýva Komisiu, aby zorganizovala európsku propagačnú kampaň o bezpečnosti na cestách, v ktorej sa zameria na nové spoločné kontrolné opatrenia s cieľom informovať turistov o rôznych predpisoch, ktoré platia v členských štátoch a sú iné, ako predpisy ich domovskej krajiny;

43.   vyzýva Komisiu, aby zjednodušila postupy analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP) a aby zohľadnila potreby malých podnikov, najmä mikropodnikov;

Zdravotný cestovný ruch

44.   zdôrazňuje význam využívania všetkých existujúcich programov Spoločenstva vrátane druhého akčného programu Spoločenstva v oblasti zdravia (2008-2013)(6) s cieľom podporovať zdravotný cestovný ruch;

45.   zdôrazňuje, že podniky v odvetví poisťovníctva musia pri podpore zdravotného cestovného ruchu zohrávať väčšiu úlohu; okrem toho zdôrazňuje, že by sa mali podporovať podniky v odvetví poisťovníctva pri hľadaní riešení pre cezhraničnú spoluprácu s cieľom financovať zdravotný cestovný ruch;

46.   vzhľadom na zostup zdravotného cestovného ruchu sa domnieva, že je potrebné prijať konkrétnu smernicu Spoločenstva s cieľom vymedziť uznávanie a využívanie termálnych kúpeľov a všeobecnejšie úlohu zdravotného cestovného ruchu a liečebných procedúr v súvislosti so zariadeniami cestovného ruchu v rôznych členských štátoch – nezávisle od aspektov zdravia a sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia – aj poskytnutím dostatočných finančných zdrojov s cieľom umožniť, že strategicky významné odvetvie hospodárstva členských štátov sa začne primerane rozvíjať, čím sa zvýši počet nových priamych i nepriamych pracovných miest;

Dostupný cestovný ruch

47.   víta iniciatívy na koordináciu informácií o dostupnom cestovnom ruchu na Európskej úrovni, ktoré by umožnili turistom so zníženou pohyblivosťou a ich rodinám nájsť informácie o prístupnosti turistických destinácií; vyzýva členské štáty, poskytovateľov služieb cestovného ruchu a národné a miestne organizácie cestovného ruchu, aby sa pripojili k takýmto iniciatívam a/alebo ich podporili;

48.   zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili možnosť vypracovať chartu práv a povinností európskych turistov s ohľadom na závažné a násilné prípady spôsobené európskymi turistami v európskych turistických destináciách, a tiež európsky kódex správania pre podniky cestovného ruchu;

49.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali proces, ktorý by vyústil do ustanovenia systému označenia EC "Prístup pre všetkých", ktoré by zaručovalo základné zariadenia na bezbariérový prístup pre turistov so zníženou pohyblivosťou a ktoré by sa vzťahovalo na ponuky, ako ubytovanie, reštaurácie, miesta na trávenie voľného času a miesta v prírode, hľadiská, pamätníky, múzeá a pod.;

50.   zdôrazňuje ďalej potrebu chrániť, zachovávať a obnovovať európske kultúrne dedičstvo; žiada prísnejšiu správu takýchto miest a podmienok ich návštevy a na zvýšenie úsilia zlepšiť prístup pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorých počet sa v súvislosti s rekreačným cestovaním zvyšuje;

51.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala oznámenie a akčný plán na podporu označenia EC "Prístup pre všetkých" na základe doteraz vykonanej práce, skúseností a najlepších postupov na národnej a miestnej úrovni, a využíva pritom výsledky z oblasti dopravy dosiahnuté na úrovni EÚ;

52.   konštatuje, že dostupnosť turistických destinácií súvisí aj s poskytovanými či dostupnými dopravnými službami; vyzýva preto Komisiu, aby v novej európskej politike cestovného ruchu a v rozvoji európskej dopravnej politiky zohľadnila znevýhodnenie, ktoré sa týka oblastí s osobitným prírodným a geografickým charakterom, ako najvzdialenejších regiónov, ostrovov a hornatých oblastí a riedko osídlených najsevernejších oblastí;

Sociálne, hospodársky a environmentálne trvalo udržateľný cestovný ruch

53.   poukazuje na potrebu novej politiky cestovného ruchu, aby bol európsky cestovný ruch trvalo udržateľný z hospodárskeho, sociálneho, územného, environmentálneho a kultúrneho hľadiska; v súlade s tým schvaľuje osobitné kroky, ktoré Komisia prijme s cieľom podporovať hospodársky a sociálne trvalo udržateľný európsky cestovný ruch; chváli Komisiu za iniciatívu vypracovať Agendu pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch;

54.   víta skutočnosť, že Komisia žiada podporu trvalej udržateľnosti cestovného ruchu, a zdôrazňuje, že sociálna, hospodárska a environmentálna trvalá udržateľnosť je základným predpokladom pre rozvoj a zachovanie akejkoľvek činnosti v cestovnom ruchu;

55.   trvá na potrebe podporovať a propagovať udržateľnejšie a sociálne zodpovednejšie postupy v oblasti cestovného ruchu a hodnotiť ich účinnosť, aby sa zvýšil význam tohto odvetvia v obnovenej Lisabonskej stratégii;

56.   zdôrazňuje, že trvalo udržateľným spôsobom rozvíjaný cestovný ruch musí pre miestne ekonomiky, a to najmä v znevýhodnených regiónoch, predstavovať dlhodobý zdroj príjmov, musí napomáhať rozvoju stabilného zamestnania s príslušnými nárokmi a musí podporovať iné predchádzajúce a následné hospodárske činnosti, no zároveň musí ochraňovať a zachovávať krajinu a kultúrne, historické, krajinné a prírodné dedičstvo;

57.   víta iniciatívu Komisie predložiť Agendu pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch ako základ pre politiku cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla návod na zlepšenie politickej koordinácie pri rozvoji cestovného ruchu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a na zdokonalenie trvalej udržateľnosti činností cestovného ruchu;

58.   zdôrazňuje, že hrozby pre životné prostredie, najmä emisie oxidu uhličitého, vyžadujú, aby sa odvetvie cestovného ruchu pri navrhovaní politiky v oblasti životného prostredia zapojilo do vzdelávania turistov v súvislosti s environmentálnymi otázkami;

59.   domnieva sa, že cestovný ruch je v dôsledku zvyšujúceho sa počtu uskutočnených ciest čiastočne zodpovedný za škody na životnom prostredí; zdôrazňuje že zástupcovia cestovného ruchu by sa mali zapojiť do činností súvisiacich s otázkami ochrany životného prostredia a ich plánovania;

60.   vyzýva Komisiu, aby v oblasti cestovného ruchu spolupracovala so susednými krajinami (východná Európa a stredomorský región) a s krajinami Európskej susedskej politiky a aby v súlade so stratégiou rozvoja trvalo udržateľného cestovného ruchu ďalej podporovala rozvojové krajiny s nízkymi a stredne vysokými príjmami prostredníctvom priamych zahraničných investícií EÚ a spoločných podnikov v oblasti cestovného ruchu;

Práva cestujúcich

61.   domnieva sa, že na úrovni EÚ existuje celý rad ustanovení o právach cestujúcich v oblasti leteckej dopravy, ktoré presadzujú prístupnosť a ponúkajú primeranú kompenzáciu v prípade meškania alebo zrušenia letov, ale aj v prípade nehody;

62.   zdôrazňuje, že Európsky parlament sa v súčasnosti usiluje o to, aby sa vypracovali kľúčové doplňujúce ustanovenia, ktoré by tieto práva cestujúcich v železničnej alebo lodnej doprave zjednotili, aby sa zaručil harmonizovaný systém na úrovni EÚ;

63.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie informácií cestujúcim, predovšetkým správne uplatňovanie práv cestujúcich, najmä práv cestujúcich v leteckej doprave, a aby zabezpečili, že členské štáty vytvoria ľahko dostupné arbitrážne postupy pre situácie, v ktorých prevádzkovateľ neposkytne náhradu škody v prípade nesplnenia si svojej povinnosti;

64.   vyzýva Komisiu, aby zvážila prístup, ktorým by EÚ mohla poskytnúť ochranu cestujúcim , ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii v dôsledku neplnenia povinností charterových prevádzkovateľov, sprostredkovateľov alebo prevádzkovateľov pravidelných letov z dôvodu bankrotu alebo úmyselného podvodného konania; navrhuje, aby sa na základe kritérií, ktoré jasne stanoví Komisia po konzultáciách s dopravnými prevádzkovateľmi a/alebo poskytovateľmi služieb cestovného ruchu a s organizáciami pre ochranu spotrebiteľa, zostavila celoeurópska čierna listina takýchto prevádzkovateľov;

Propagácia európskych turistických destinácií

65.   víta skutočnosť, že s pomocou finančných prostriedkov Komisie vznikol európsky portál turistických destinácií; vyzýva Komisiu, aby naďalej pomáhala propagovať Európu ako turistickú destináciu alebo ako súbor atraktívnych turistických destinácií, napríklad zavedením a propagovaním označenia "Európa", organizovaním systémov a informačných kanálov o európskych turistických destináciách a následne ich poskytovaním subjektom, ktoré pôsobia v odvetví cestovného ruchu mimo Európy;

66.   víta zavedenie výberového postup, ktorým sa každý rok určuje výnimočná destinácia cestovného ruchu v Európe "Európska destinácia najvyššej kvality" navrhované v uvedenom uznesení; domnieva sa, že tieto iniciatívy sú prínosné tým, že zviditeľňujú rôznorodosť a bohatstvo európskych destinácií; zdôrazňuje, že EÚ by mala akýmkoľvek možným spôsobom presadzovať menej známe destinácie, predovšetkým v nových členských štátoch;

67.   zastáva názor, že vzhľadom na potrebu chrániť kvalitu cestovného ruchu v obľúbených turistických destináciách, by sa mala táto iniciatíva využiť na rozvoj zodpovedného a trvalo udržateľného cestovného ruchu vo všetkých turistických regiónoch EÚ;

68.   vzhľadom na to, že cezhraničná infraštruktúra je pre odvetvie európskeho cestovného ruchu kľúčová, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto infraštruktúru vrátane rekreačných (vnútroštátnych) vodných ciest zlepšovali;

69.   vyzýva Komisiu, aby dôraznejšie propagovala európske dopravné a priemyselné dedičstvo;

70.   podporuje preto iniciatívy, ktoré sa snažia pozdvihnúť európske kultúrne dedičstvo, ako Kultúrne trasy Rady Európy, a trvá na ich zviditeľnení; navrhuje preto podporiť vytvorenie označenia Európske dedičstvo s cieľom zdôrazniť európsky rozmer historických miest a pamiatok EÚ;

71.   zdôrazňuje naliehavú potrebu chrániť tradičnú kultúru, najmä ohrozené ľudové umenie, výrobky, remeslá a vedomosti, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie národnej identity a atraktivitu vidieckych turistických oblastí;

72.   vyzýva Komisiu, aby presadzovala európske destinácie v štátoch, ktorých sA vrcholná sezóna prekrýva s mimosezónnym obdobím v Európe, a aby overila možnosť schválenia dohôd s týmito tretími krajinami, ako memorandum o porozumení, aby sa dosiahlo optimálne rozloženie prílevu turistov v priebehu sezóny;

73.   vyzýva Komisiu, aby zdôraznila kultúrny rozmer európskeho cestovného ruchu podporovaním európskych miest svetového dedičstva UNESCO ako odkazov európskej kultúry;

74.   vyzýva Komisiu, aby propagovala cezhraničnú pamätnú cyklistickú trasu pozdĺž bývalej železnej opony ako príklad "jemnej mobility" v cestovnom ruchu a ako symbol zjednotenia Európy;

Rozvoj cestovného ruchu

75.   naliehavo žiada Komisiu, členské štáty, regióny, miestne orgány a odvetvie cestovného ruchu, aby koordinovali politiky, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na cestovný ruch, aby užšie spolupracovali a lepšie využívali európske finančné nástroje dostupné v období rokov 2007 až 2013, cieľom ktorých je rozvíjať európsky cestovný ruch, sústrediť sa na konkurencieschopnosť cestovného ruchu a turistických destinácií, rozvoj podnikov, služieb a zariadení cestovného ruchu, vytváranie pracovných miest, mobilitu a odborné vzdelávanie v cestovnom ruchu, hospodársku diverzifikáciu a rozvoj európskych regiónov, najmä menej rozvinutých regiónov;

76.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o dosahu akcií a návrhov v oblasti iných politík Spoločenstva na odvetvie cestovného ruchu s cieľom zvoliť holistický a integrovaný prístup k tomuto odvetviu a aby sa zabránilo akémukoľvek roztriešteniu európskej politiky v oblasti cestovného ruchu;

77.   vyzýva všetky zúčastnené strany, aby podporovali turistické destinácie v pristupujúcich krajinách, trvá však na potrebe spojiť financovanie EÚ v oblasti cestovného ruchu s podporou noriem vysokej kvality pri poskytovaní služieb cestovného ruchu;

78.   uvedomuje si prínos autokarových zájazdov pre turistov s nižšími príjmami a pre rozvoj cestovného ruchu v oblastiach, v ktorých nie sú regionálne letiská alebo železnice; upozorňuje na osobitnú situáciu malých a stredne veľkých autobusových prepravcov vzhľadom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy(7), najmä pri cestách tam a späť; vyzýva Komisiu, aby riešila tento problém preverením možností posunutia doby odpočinku po cestách tam a späť (neprevyšujúcich 12 dní);

79.   zdôrazňuje, že malé a stredné podniky by sa mali viac zapojiť do podnikania v oblasti cestovného ruchu a že by sa mala nájsť možnosť na zjednodušenie postupov pri získavaní finančnej podpory; ďalej zdôrazňuje, že v regiónoch, najmä v nových členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ po roku 2004, by sa mali zaviesť vzdelávacie kurzy a kurzy zavádzania najlepších postupov financované EÚ;

80.   navrhuje, aby Komisia preštudovala možnosť cestovného pasu mládeže pre mladých Európanov, ktorí dostali finančnú podporu v rámci programov Erasmus, Leonardo alebo Comenius alebo ktorí vykonávajú dobrovoľnú civilnú službu v EÚ, aby mohli jednoduchšie cestovať a zoznámiť sa s hostiteľskou krajinou;

81.   zdôrazňuje, že na základe toho, že program Leonardo da Vinci je vo viacerých krajinách jediným programom svojho druhu v oblasti cestovného ruchu, mali by sa tieto príležitosti rozvíjať a podporovať; zdôrazňuje, že by to viedlo k ďalekosiahlemu zlepšeniu vzdelávacieho programu; zdôrazňuje, že okrem realizácie programu by sa mal uskutočniť aj výskum dosiahnutých výsledkov;

Rôzne

82.   vzhľadom na rozsah nadchádzajúcej zmeny v demografickom zložení v EÚ opätovne upozorňuje na potrebu zavedenia európskeho programu pre dôchodcov cestujúcich mimo sezóny, ktorý by zlepšil kvalitu života starších občanov v EÚ, vytvoril pracovné miesta a priniesol väčší dopyt a rast európskeho hospodárstva; navrhuje, aby sa tento program nazýval Odyseus;

83.   schvaľuje plány Komisie na uľahčenie spolupráce subjektov, ktoré podporujú nadobúdanie vedomostí, akými sú napríklad univerzity, výskumné inštitúty a verejné a súkromné ústavy v oblasti cestovného ruchu, a na povzbudenie mobility v rámci Európy prostredníctvom podpory medzinárodných školení a pracovných pobytov a výmen a prostredníctvom rozvoja školiacich metód, materiálov a osnov;

84.   vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať celkové hodnotenie vplyvu súvisiace s plánovaním európskych prázdnin podľa dátumov a regiónov;

85.   zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť podporu Spoločenstva v prospech členských štátov, ktorých odvetvie cestovného ruchu bolo postihnuté prírodnými katastrofami;

86.   zdôrazňuje dôležitosť viacjazyčnosti v politike cestovného ruchu a navrhuje, aby sa informácie o miestach, ktoré možno navštíviť, poskytovali v čo najväčšom možnom počte jazykov členských štátov;

o
o   o

87.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 325. (2) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 1. (3) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vízovom kódexe Spoločenstva (KOM(2006)0403), ktorý predložila Komisia 19. júla 2006. (4) 1 Ú. v. ES L 291, 6.12.1995, s. 32. (5) Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59. (6) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3) (7) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.