Európsky parlament,

–   so zreteľom na správy troch pracovných skupín Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) s názvami: Prírodovedecký základ, Dôsledky, adaptácia a citlivosť a Zmiernenie klimatických zmien, uverejnené v roku 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o pomoci EÚ pre obchod(1),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. a 9. marca 2007,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o obmedzení globálnej klimatickej zmeny na 2 °C – Postup do roku 2020 a neskôr (KOM(2007)0002),

–   so zreteľom na Komisiou vypracovaný návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (KOM(2006)0818),

–   so zreteľom na Sternov dokument s názvom Preskúmanie hospodárskych dôsledkov klimatických zmien, predložený 30. októbra 2006,

–   so zreteľom na správu OECD s názvom Biopalivá: Je liek horší ako choroba? z 11. a 12. septembra 2007,

–   so zreteľom na vystúpenie spolupredsedu pracovnej skupiny III IPCC Berta Metza a ostatných odborníkov menovaných Európskym parlamentom počas vypočutia o obchode a klimatických zmenách dňa 27. júna 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o výročnej správe Komisie pre Európsky parlament o antidumpingových, antisubvenčných a ochranných opatreniach tretích krajín voči Spoločenstvu (2004)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o dvojstrannom obchode a investičných vzťahoch, predovšetkým na uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou(3) a z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch EÚ s Indiou(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o obmedzení vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0409/2007),

A.   keďže hospodársky a ekologický vplyv klimatických zmien naberá znepokojujúce rozmery a Európska únia, ktorá už dosiahla vedúce politické postavenie v tejto oblasti, by mala zdvojnásobiť svoje úsilie,

B.   keďže sa odhaduje, že zníženie celkových emisií do roku 2015 (pričom vyspelé krajiny by do roku 2020 dosiahli zníženie o 25 % až 40 %) nezaručí dosiahnutie cieľa obmedziť zvýšenie teploty na 2 ˚C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou,

C.   keďže obmedzenie globálneho otepľovania na 2 ˚C by znížilo, ale neodstránilo dramatické dôsledky týkajúce sa poľnohospodárstva, výkyvov počasia, migrácie a biodiverzity,

D.   keďže svetový obchod v uplynulých desaťročiach viac než dvojnásobne zvýšil mieru svetovej hospodárskej produkcie,

E.   keďže objem námornej dopravy 40-krát prevyšuje objem leteckej dopravy (v tonách/km), ale produkuje len dvakrát viac emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo nákladná cestná doprava produkuje 4-krát viac emisií skleníkových plynov než vlaky (v tonách/km),

F.   keďže sloboda výberu, pokiaľ ide o používanie dopravných prostriedkov, je nevyhnutnou pre celosvetový obchod,

G.   keďže je naliehavo potrebné vytvárať výrobné, spotrebné a obchodné modely, ktoré zmiernia klimatické zmeny a ich vplyv na hospodárstvo a maximalizujú celkový prospech,

H.   keďže súčasťou každej obchodnej politiky EÚ, ktorá má vplyv na otázku klimatických zmien, sa musí stať energetická účinnosť, trvalo udržateľné riadenie dopravy a skracovanie vzdialeností medzi výrobcami a výrobcami a spotrebiteľmi,

I.   keďže podpora trvalo udržateľného rozvoja by mala byť aj naďalej hlavným cieľom obchodnej politiky EÚ, a to aj prostredníctvom úsilia o to, aby táto politika urýchlila prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo s vysokou energetickou účinnosťou,

J.   keďže spotrebitelia by mali dostávať čo najlepšie informácie o vplyve svojich nákupov z hľadiska emisií skleníkových plynov,

K.   keďže ceny v sebe musia zahrnúť náklady na to, čo všetci zdieľame, t.j. stabilnú klímu,

L.   keďže na konferencii OSN o klimatických zmenách (COP 13) v decembri 2007 na Bali by sa mali začať rokovania o vypracovaní globálnej a komplexnej dohody na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (od 1. januára 2013) vrátane záväzných cieľov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov,

M.   keďže dlhodobým cieľom by malo byť zabezpečenie medzinárodnej konvergencie rovnakého množstva emisií skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa do roku 2050,

N.   keďže krajiny, ktoré ratifikovali Kjótsky protokol, nepoškodili svoju konkurencieschopnosť (okrem dôležitej výnimky, ktorú predstavuje výroba cementu) a zaujali vedúce postavenie vo svete, v ktorom je možné regulovať emisie skleníkových plynov,

O.   keďže tento stav konkurencieschopnosti nemusí pokračovať v období po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, ak sa niektoré krajiny, medzi inými najmä USA, Austrália, Čína a India, nezapoja do plnenia cieľa + 2 ˚C, čím sa naruší hospodárska súťaž v prospech podnikov, ktoré sa presunú do neregulovaných oblastí, a zvýši sa objem emisií skleníkových plynov v dôsledku výroby a dopravy,

P.   keďže opatrenia na boj proti klimatickým zmenám by sa mali prijímať na širokom základe, a ak majú byť tieto opatrenia úspešné, budú si vyžadovať zbližovanie všetkých hlavných svetových aktérov v závislosti od úrovne ich rozvoja v záujme dosiahnutia obchodnej politiky, ktorá bude zlučiteľná s cieľom v oblasti klimatických zmien,

Od konsenzu k činu

1.   víta široký vedecký a politický konsenzus o závažnosti klimatických zmien; naliehavo požaduje uzavretie ambicióznej svetovej dohody po skončení platnosti Kjótskeho protokolu v súlade so scenárom pracovnej skupiny III IPCC o potrebe obmedziť zvýšenie teploty na 2 ˚C a žiada o vykonanie príslušných úprav ostatných medzinárodných dohôd týkajúcich sa obchodu, civilnej leteckej dopravy a duševného vlastníctva; nazdáva sa, že rámec pre obdobie po roku 2012 by mal rôznym krajinám podľa ich vnútroštátnych podmienok umožniť, aby sa zapojili prostredníctvom krátkodobého viacfázového prístupu, a že v strednodobom horizonte by sa emisie mali prideľovať v prepočte na jedného obyvateľa najprv rozvinutým krajinám, no neskôr všetkým krajinám; vyzýva Radu a Komisiu, ktoré pracujú na dosiahnutí konsenzu o rámci pre obdobie po roku 2012 prostredníctvom širšieho zapojenia, aby doň zahrnuli aj najvýznamnejšie strany, ktoré v súčasnosti nie sú viazané záväzkami Kjótskeho protokolu, najmä Spojené štáty americké a Austráliu, a aby nadviazali spoluprácu s jednotlivými štátmi a podnikmi, pokiaľ ich vlády daný záväzok neprijali;

2.   domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty sa musia usilovať o dôsledné uplatňovanie postupu zameraného na presadzovanie mechanizmov Kjótskeho protokolu, hneď ako nadobudne účinnosť, aby sa zabezpečilo, že krajiny, ktoré neprijali ciele alebo ich neplnia, nebudú mať nespravodlivú výhodu, a že pokiaľ budú spoločnosti trpieť nečestnou konkurenciou z krajín, ktoré neakceptujú tieto ciele, bude pre priemysel vždy náročné nájsť možnosti na zlepšenie účinnosti ich vlastných prevádzkových postupov, pokiaľ ide o emisie uhlíka; nazdáva sa, že ak krajina prekročí povolené množstvo emisií v prvom záväznom období, malo by sa od nej vyžadovať, aby vzniknutý rozdiel v druhom záväznom období vyrovnala, a zároveň by sa jej v rámci postihu malo znížiť povolené množstvo emisií o 30 %; zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečiť, aby sa táto požiadavka uplatňovala čo možno najprísnejšie, keď vstúpi v plnom rozsahu do platnosti;

3.   víta mechanizmus čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu ako stimul pre investície v rozvojových krajinách, ktoré znižujú emisie uhlíka, ale upozorňuje, že ani to zatiaľ nestačí na výraznú zmenu investičných modelov v sektoroch, ktoré majú najväčší vplyv na klimatické zmeny, ako napríklad výroba elektrickej energie, doprava a priemyselné využívanie energie; domnieva sa, že aby sa tento stav napravil, EÚ by mala v rozvinutom svete zaujať vedúce postavenie pri navyšovaní zdrojov dostupných prostredníctvom Svetového fondu pre životné prostredie;

4.   zastáva názor, že narastajúci obchod by sa mal pokladať za pozitívny faktor hospodárskeho rastu a blahobytu občanov, ak sa do úvahy vezmú problémy súvisiace s klimatickými zmenami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že rastúci objem obchodu sa významne podieľa na klimatických zmenách a nazdáva sa, že obchodná politika preto musí prispievať k riešeniu tohto problému; zdôrazňuje, že so zreteľom na čoraz väčší konsenzus o naliehavej potrebe riešiť klimatické zmeny musí EÚ vo väčšej miere realizovať takú obchodnú a investičnú politiku, ktorá vytvára hospodárske stimuly na splnenie cieľov politiky klimatických zmien; zdôrazňuje, že EÚ možno bude musieť využiť tieto pravidlá na vytvorenie hospodárskych prekážok pre činnosti ohrozujúce klímu; domnieva sa však, že tento postup sa nesmie použiť ako ospravedlnenie politík protekcionizmu namierených proti rozvojovým krajinám;

5.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný systém obchodu vytvára globálnu deľbu práce založenú na veľmi vysokom využívaní prepravy homogénnych výrobkov, ktoré by sa rovnako ľahko dali vyrábať lokálne, a že takáto preprava nepokrýva svoje vlastné environmentálne náklady;

6.   upozorňuje na to, že zatiaľ čo obchod môže vo významnej miere prispieť k hospodárskemu rozvoju a k blahobytu ľudí, odvetvie dopravy (predovšetkým cestná doprava), ktoré umožňuje realizáciu obchodu s tovarom a so surovinami, je zároveň zodpovedné za tretinu globálnych emisií skleníkových plynov; domnieva sa, že je nevyhnutné prijať opatrenia na prenesenie ťažiska na ekologickejšie druhy dopravy (ako je napríklad železničná a vodná doprava) a na zníženie emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z nákladnej dopravy;

7.   nazdáva sa, že EÚ ako svetový obchodný partner má dobré postavenie na to, aby prispela k celosvetovej zmene modelov výroby a dopravy; domnieva sa, že Európa stojaca v čele by mala lepšiu konkurenčnú pozíciu, keď sa na celom svete prijmú prísnejšie pravidlá;

8.   pripomína, že odstránenie administratívnych prekážok, ktoré bránia obchodu, a činnosti zamerané na boj proti klimatickým zmenám je možné uskutočniť len pomocou koordinovaných viacstranných opatrení, na ktorých má EÚ, ktorá zohráva vedúcu úlohu v oboch uvedených oblastiach, hlavný záujem predovšetkým z hľadiska zachovania európskej konkurencieschopnosti;

Smerom k mnohostrannosti proti klimatickým zmenám

9.   zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi Programom OSN pre životné prostredie, Rámcovým dohovorom OSN o klimatických zmenách a WTO a žiada Komisiu, aby pripravila iniciatívu na podporu tohto cieľa; žiada, aby WTO rýchlo pokročila pri aktualizácii vymedzenia pojmu environmentálny tovar a služby, najmä v rámci súčasného kola rokovaní v Dohe, ale ako východiskový bod odporúča osobitnú súvislosť s klimatickými zmenami s cieľom dosiahnuť dohodu o odstránení colných a iných prekážok brániacich pohybu ekologického tovaru a služieb, ktoré znemožňujú alebo spomaľujú šírenie technológií s nízkym obsahom uhlíka; vyzýva Komisiu, aby dosiahla konsenzus o udelení štatútu pozorovateľa sekretariátom viacstranných environmentálnych dohôd (MEA) na všetkých rokovaniach WTO, ktoré sa zaoberajú otázkami viacstranných environmentálnych dohôd; zdôrazňuje, že trvalé riešenie musí obsahovať silné politické posolstvo, ktoré bude rešpektovať primeranú deľbu práce medzi režimami WTO a viacstrannými environmentálnymi dohodami na základe hlavných právomocí; je presvedčený o potrebe nového vymedzenia právomocí Výboru WTO pre obchod a životné prostredie; odporúča začatie štúdie o možných zmenách dohody WTO o obchodných hľadiskách práv duševného vlastníctva (TRIPs) tak, aby umožňovala povinné udeľovanie licencií na technológie nevyhnutne potrebné z hľadiska životného prostredia v rámci jasných a prísnych pravidiel na ochranu duševného vlastníctva a dôkladné monitorovanie ich dodržiavania na celom svete;

10.   trvá na tom, že sa musia dodržiavať záväzky vyplývajúce z viacstranných environmentálnych dohôd, ako je Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách alebo jeho Kjótsky protokol, a že nesmie byť dovolené, aby úzka interpretácia obchodných predpisov bránila alebo prekážala v dosiahnutí ich cieľov;

11.   je presvedčený, že pravidlá WTO by nemali členským štátom brániť v podpore ďalšieho vývoja nízkoenergetických technológií tým, že budú trvať na technickej neutralite, ktorá by mohla oslabiť podnety na vývoj obnoviteľných technológií;

12.   žiada Komisiu, aby na medzinárodnej úrovni, a najmä v rámci WTO, prevzala iniciatívu s cieľom zabezpečiť, aby obchodná politika ako celok, a takisto vo vzťahu k trendom objemu obchodovania, zohľadňovala svoj možný vplyv na klimatické zmeny;

13.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že pri uzatváraní dvojstranných obchodných dohôd EÚ a viacstranných obchodných dohôd WTO sa budú dodržiavať ustanovenia Dohody o založení WTO, v ktorej sa uvádza, že medzinárodný obchod sa má uskutočňovať tak, aby umožňoval optimálne využitie svetových zdrojov v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja, pričom sa bude vyvíjať úsilie o ochranu a zachovanie životného prostredia; odporúča, aby sa do Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), hlavnej dohody systému WTO, zaradila "doložka o trvalej udržateľnosti" stanovujúca dohodnuté zásady environmentálnej politiky, ako sú zásada "znečisťovateľ platí" a zásada opatrnosti, podľa ktorých možno posudzovať opatrenia;

14.   vyzýva ďalej Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že orgán WTO na riešenie sporov bude konať v súlade s článkom XX GATT, ktorý umožňuje členom tejto dohody prijímať opatrenia, vrátane ochranárskych opatrení, potrebné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat a rastlín alebo opatrenia týkajúce sa zachovania neobnoviteľných prírodných zdrojov;

15.   poznamenáva, že EÚ už získala vedúce postavenie vo svete v oblasti alternatívnych energetických technológií podporujúc Čínu a Indiu, najmä pokiaľ ide o obchod a prenos technológií obnoviteľnej veternej a slnečnej energie, ako sú solárne panely a veterné turbíny, a že vďaka efektívnym a technologicky inovačným európskym podnikom by EÚ mala mať vedúcu pozíciu na trhu v oblasti celosvetového vývozu tovaru a služieb, ktoré chránia životné prostredie, a že na monitorovanie emisií CO2 by sa mohol využiť systém Galileo a systém na globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa energia a konkrétne otázka obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti a jej súvis s energetickou bezpečnosťou stane nedeliteľnou súčasťou všetkých vonkajších vzťahov EÚ s osobitným dôrazom na Európsku susedskú politiku;

16.   naliehavo žiada EÚ, aby na celosvetovej úrovni vytvorila a podporovala priemysel chrániaci životné prostredie s cieľom dosiahnuť lisabonské ciele najmä preto, že obchod je dôležitým nástrojom odovzdávania technológií rozvojovým krajinám; zdôrazňuje potrebu odstránenia prekážok, ktoré bránia tzv. ekologickému obchodu, napríklad zrušením cla na ekologický tovar na úrovni WTO, zmenou pravidiel týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, uľahčením vstupu ekologickej technológie na trh tým, že záruky vývozných úverov sa budú riadiť záujmami klímy, ako aj odstránením nevhodných stimulov a deformácií trhu, akými sú dotácie na fosílne palivá;

17.   žiada, aby sa založila medzinárodná environmentálna organizácia, ktorá prevezme zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane životného prostredia a boji proti klimatickým zmenám a okrem toho bude spolupracovať s WTO na riešení otázok týkajúcich sa vplyvu obchodu na životné prostredie;

18.   uznáva, že EÚ nesie historickú zodpovednosť za emisie skleníkových plynov a uvedomuje si, že je potrebné podstatne zmeniť jej obchodnú politiku, aby sa podporila miestna výroba ako prostriedok obmedzovania nutnosti prepravy; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej technologickej spolupráce s rozvojovými a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, najmä Čínou, Brazíliou a Indiou, aby mohli zaradiť ochranu životného prostredia do svojich politík; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že existujúce mechanizmy na odovzdávanie technológií, ako je mechanizmus čistého rozvoja, sú nedostatočné, a žiada preto rozšírenie opatrení spolufinancovania a vytvárania kapacít;

19.   konštatuje, že odovzdávanie energeticky účinných a ďalších ekologických technológií z EÚ do rozvojových krajín musí zohrávať kľúčovú úlohu pri oddelení hospodárskeho rozvoja od emisií skleníkových plynov a že na podporu tohto zníženia sú potrebné primerané investície; vyzýva Komisiu, aby poskytla stimuly prostredníctvom vhodnej finančnej podpory a prenosu know-how;

20.   žiada Komisiu, aby do svojich obchodných dohôd s tretími krajinami systematicky zahŕňala doložky o ochrane životného prostredia s osobitným odkazom na zníženie emisií oxidu uhličitého; požaduje odovzdávanie nízkouhlíkových technológií a nízkouhlíkových obchodných modelov do rozvojových krajín; žiada príslušné útvary Komisie, aby urýchlene zaradili rozmer klimatických zmien do svojich hodnotení vplyvu trvalej udržateľnosti, diskutovali o nich s Európskym parlamentom a systematicky ich uplatňovali pred uzavretím uvedených dohôd;

21.   vyzýva Komisiu, aby sa v súvislosti s dohodami WTO zasadzovala za  zohľadňovanie metódy hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť a teda aj zhodnotenie z dlhodobého hľadiska, do akej miery sa berie do úvahy klasifikácia environmentálneho tovaru v oblasti obnoviteľných zdrojov energie pri dvojstranných a viacstranných dohodách;

22.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že rokovania o novej generácii dohôd o voľnom obchode s partnermi v Ázii a Latinskej Amerike budú obsahovať záväzky týkajúce sa sociálnych a ekologických aspektov obchodu s osobitným zreteľom na obchodovanie s obnoviteľným tovarom a službami a investície do tejto oblasti, a trvalo udržateľného rozvoja, ale aj účinného vykonávania viacstranných environmentálnych dohôd; navrhuje, aby sa liberalizácia obchodu s obnoviteľným tovarom a technológiami a zlepšenie prístupu k službám chrániacim životné prostredie stali kľúčovým cieľom Komisie počas nadchádzajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do dvojstranných dohôd systematicky zavádzali politiky zeleného vládneho obstarávania, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami WTO;

23.   žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami z hľadiska klímy, z rodového hľadiska a z hľadiska trvalej udržateľnosti, a naliehavo žiada Komisiu, aby podporu riešenia problematiky klimatických zmien jasne začlenila do programu Pomoc za obchod a do všetkých ostatných príslušných programov rozvojovej pomoci;

24.   podporuje návrh Komisie zriadiť v rámci každej obchodnej dohody fórum pre trvalo udržateľný rozvoj so silným klimatickým zameraním, ktoré by bolo otvorené účasti zvolených zástupcov, občianskej spoločnosti (najmä mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany životného prostredia) a ďalších kľúčových zainteresovaných subjektov, a žiada, aby to bolo zabezpečené počas prebiehajúcich rokovaní;

25.   zdôrazňuje potrebu rozšíriť dialógy o environmentálnej politike, ako aj dialóg o energetickej politike, ktoré tvoria súčasť dohôd EÚ s tretími krajinami alebo regiónmi, o otázky klimatických zmien a žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy kritérií na hodnotenie pokroku podľa jednotlivých typov krajín;

26.   domnieva sa, že zachovanie ekosystémov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu ako pohlcovače uhlíka a zdroje biodiverzity, je v celosvetovom verejnom záujme a potrebuje osobitnú ochranu a medzinárodnú finančnú podporu; navrhuje, aby sa partnerské dohody o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve (FLEGT) zahrnuli do všetkých platných i budúcich dohôd s tretími krajinami;

27.   uznáva, že obchod vedie v rozvojových krajinách príliš často k nadmernému využívaniu ekosystémov, najmä lesov; naliehavo žiada priemyselné krajiny, aby prevzali zodpovednosť za rozsiahle odlesňovanie spôsobené medzinárodným obchodom; zdôrazňuje výrazný vplyv odlesňovania na klímu a z toho vyplývajúci dlhodobý hospodársky význam a dôležitosť zachovania nepoškodených lesov; žiada EÚ, aby v rámci medzinárodných rokovaní o klíme vyvinula značné úsilie o zavedenie mechanizmov odmeňovania za "vyhnutie sa odlesňovaniu" spolu s ďalšími rozhodnými politickými opatreniami na podporu zodpovedného obchodu s prírodnými zdrojmi; zdôrazňuje, že politiky týkajúce sa posilnenej a trvalo udržateľnej správy lesov by mala vykonávať daná krajina, a vyzýva Komisiu, aby v tomto ohľade poskytla finančnú a technickú pomoc; zdôrazňuje, že pomoc od medzinárodného spoločenstva by mala zohľadňovať príležitostné náklady alternatívneho využitia pôdy, náklady na vykonávanie a presadzovanie ochrany, ako aj náročné úlohy súvisiace s riadením politickej zmeny, keďže sa pri tom presúvajú tradičné záujmy; zdôrazňuje, že na predchádzanie nezamestnanosti na vidieku a migrácii medzi mestami a vidiekom sú veľmi potrebné doplnkové programy na pomoc pri hľadaní nových zdrojov príjmov;

28.   podporuje návrh Komisie rozšíriť spoluprácu s rozvojovými krajinami v oblasti prispôsobenia sa klimatickým zmenám a ich zmierňovania prostredníctvom vytvorenia Aliancie za globálnu politiku v oblasti klímy; zdôrazňuje, že prioritou pre EÚ a jej členské štáty musí byť intenzívnejší dialóg a smerovanie k vytváraniu a realizácii spoločných programov v oblastiach spoločného ekologického záujmu, ku ktorým patria klimatické zmeny, nakladanie s odpadom a nezákonná ťažba, s hlavnými rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami, ako sú Čína, India, Brazília, Ukrajina a Južná Afrika;

29.   požaduje, aby sa zastavila verejná podpora projektov v oblasti fosílnych palív prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery a verejných investičných bánk a aby sa zdvojnásobilo úsilie o zintenzívnenie odovzdávania technológií obnoviteľnej energie a energeticky účinných technológií;

30.   žiada Komisiu a členské štáty, aby navrhli legislatívne nástroje na to, aby agentúry pre vývozné úvery a Európska investičná banka pri poskytovaní alebo zabezpečovaní úverov zohľadnili vplyv klimatických zmien financovaných projektov a zaviedli moratórium na takéto financovanie dovtedy, kým nebude k dispozícii dostatok údajov v súlade s odporúčaním OECD, G8 a správy o ťažobných odvetviach;

31.   navrhuje, aby sa upravila dohoda WTO o subvenciách s cieľom znovu zaviesť doložku, ktorá umožňuje neuplatňovanie niektorých environmentálnych subvencií;

EÚ môže urobiť viac, aby zabránila uvoľňovaniu CO2

32.   opakuje potrebu znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 o 30 %, nezávisle od záväzkov tretích krajín;

33.   zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť verejné povedomie o celkových environmentálnych nákladoch spotrebného tovaru; vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na poskytovanie informácií o spotrebovanej energii a emisiách skleníkových plynov počas výroby a prepravy výrobkov určených na predaj v EÚ, ako je návrh vlády Spojeného kráľovstva na zavedenie označovania výrobkov informáciami o uhlíkovej stope a množstve emisií CO2 spôsobených výrobou, prepravou a prípadnou likvidáciou výrobku;

34.   trvá na zavedení spoločných noriem a systémov označovania, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami WTO, s ohľadom na vplyv jednotlivých výrobkov na emisie skleníkových plynov, vrátane fázy výroby a prepravy, ako súčasti širšej politiky informovania spotrebiteľov, čo spotrebiteľom umožní prispieť k zníženiu emisií CO2;

35.   žiada Komisiu, aby urýchlene navrhla vhodný postup hodnotenia a označovania týchto ekologických stôp a aby vyvinula softvér umožňujúci podnikom vypočítať množstvo skleníkových plynov, ktoré sa uvoľnia pri jednotlivých výrobných postupoch;

36.   zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť úsilie o zohľadnenie vonkajších vplyvov súvisiacich s obchodom (ako sú napríklad škodlivé následky pre životné prostredie), inými slovami je potrebné ich previesť na informáciu o cene, ktorá je zrozumiteľná pre trh, a podporovať spravodlivú hospodársku súťaž uplatňovaním zásady "znečisťovateľ platí" (predovšetkým v oblasti cestnej a leteckej dopravy), pokiaľ možno prostredníctvom globálneho rozšírenia systému obchodovania s emisiami;

37.   poznamenáva, že obchod je neoddeliteľne spätý s odvetvím dopravy; naliehavo žiada, aby sa posúdili všetky dopravné prostriedky, a najmä tie, ktorých emisie sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, konkrétne lodná doprava (ktorej emisie oxidu uhličitého sa považujú za dvojnásobné v porovnaní s emisiami v leteckej doprave a v priebehu ďalších 15 až 20 rokov by sa mohli zvýšiť až o 75 %);

38.   víta v rámci prístupu "ekologickej stopy" možné začlenenie lietadiel pristávajúcich v Európe do systému obchodovania s emisiami; požaduje, aby sa preskúmal návrh na rozšírenie tohto systému s cieľom pokryť viacero odvetví vrátane odvetvia námornej dopravy;

39.   považuje presadzovanie riešení vychádzajúcich z informačných a komunikačných technológií (IKT), zahrnutie environmentálnych nákladov prepravy do ceny palív, ako aj podporu železničnej dopravy a pobrežnej lodnej dopravy, udržateľné biopalivá a rýchle začlenenie leteckej dopravy do prísne nastaveného systému pre obchodovanie s emisiami za kľúčové opatrenia na znižovanie vplyvu obchodu a dopravy na klímu; žiada Komisiu a Radu, aby navrhli opatrenia na podporu a výber najmenej znečisťujúcich druhov dopravy, najmä prostredníctvom vypracovania ustanovení týkajúcich sa rôznych trhových nástrojov;

40.   naliehavo žiada, aby sa pomoc pre sektor dopravy stanovovala so zreteľom na vplyv rozličných druhov dopravy na životné prostredie, a aby sa preskúmalo využitie trhovo zlučiteľných obchodných nástrojov WTO (ako je označovanie a normy), ktoré podporujú ochranu klímy;

41.   domnieva sa, že vzhľadom na to, že nie sú známe skutočné náklady cestnej dopravy, pokiaľ ide o emisie uhlíka, a to predovšetkým v prípade prepravy potravín a predmetov dennej spotreby, mali by sa za prijateľné považovať podporné systémy na presadzovanie trvalo udržateľnej miestnej výroby a mali by sa podporovať s cieľom obmedziť nadmernú cestnú prepravu potravín; odporúča tiež zavedenie noriem na označovanie vplyvu na klímu, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami WTO, s cieľom informovať spotrebiteľov o ekologickej stope výrobkov;

42.   je obzvlášť znepokojený potenciálnym negatívnym environmentálnym a sociálnym vplyvom politík podporujúcich využívanie biopaliva a biomasy v Európe; pripomína svoje predchádzajúce výzvy adresované Komisii, aby zaviedla systém certifikácie trvalej udržateľnosti pre biopalivá (alebo ich suroviny), ktorý bude zlučiteľný s pravidlami WTO, ako podmienku ich využívania a zhody s povinnými sektorovými cieľmi platnými v celej EÚ; vyzdvihuje však nesmierne dôležitú úlohu, ktorú zohráva vývoj plodín určených na výrobu biopalív prvej generácie pre budúcnosť európskych poľnohospodárov, ktorých zasiahli reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej organizácie trhu s cukrom; požaduje preto opatrenia, ktoré zabezpečia trvalú udržateľnosť počas celého výrobného cyklu;

43.   žiada, aby všetky dohody o nákupe biopalív podliehali ustanoveniam na ochranu oblastí určených na zabezpečenie biodiverzity a výrobu potravín pre obyvateľov;

44.   vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vplyv dovozu sóje a palmového oleja do EÚ na klímu, berúc do úvahy jeho dosah na tropické odlesňovanie, ktoré postihuje najmä ostrov Borneo a amazonské oblasti, a aby prijala opatrenia na zahrnutie klimatických nákladov do cien;

45.   žiada Komisiu, aby podporila snahu Európy o prijatie osvedčených postupov a stanovenie štandardov v súvislosti s aspektmi zmeny klímy týkajúcimi sa umiestnenia podnikov s osobitným zameraním na geograficky čoraz rozdrobenejší výrobný reťazec a výrobu typu "práve včas" a aby predložila príslušné návrhy;

46.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala mechanizmy zlučiteľné s pravidlami WTO a obchodnú politiku chrániacu klímu s cieľom riešiť otázku tretích krajín, ktoré nie sú viazané Kjótskym protokolom, a aby sa snažila vypracovať explicitnejšie ustanovenie v súvislosti s takýmito možnosťami v budúcich verziách protokolu; nazdáva sa, že obchodné opatrenia by sa mali prijímať len vtedy, ak sú alternatívne opatrenia pri dosahovaní environmentálneho cieľa neúčinné; domnieva sa, že využívané obchodné opatrenia by nemali obmedzovať obchod vo väčšej miere, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa a nemali by spôsobovať svojvoľnú alebo neodôvodnenú diskrimináciu;

47.   odporúča, aby sa v dlhodobejšom horizonte vypracoval systém založený na spoľahlivých údajoch o životnosti, ktorý by v prípade potreby zahrnul do tohto prispôsobenia hotové výrobky, napríklad automobily a elektronické zariadenia;

48.   trvá na tom, aby budúce návrhy boli plne v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä so záväzkami v rámci WTO vrátane článku XX GATT;

49.   vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by bolo vhodné v rámci WTO prehodnotiť pravidlá o opatreniach na ochranu obchodu, ako sú pravidlá týkajúce sa antidumpingu alebo dotácií, keďže na nedodržanie globálnych spoločenských a environmentálnych dohôd alebo medzinárodných dohovorov možno svojím spôsobom nazerať ako na formu dumpingu alebo neprípustnej dotácie

50.   zároveň zdôrazňuje, že keď sa budú reformovať nástroje na ochranu obchodu, mala by sa zohľadniť možnosť zavedenia environmentálnych faktorov, aby sa zabránilo environmentálnemu dumpingu výrobkov pochádzajúcich z krajín, ktoré neratifikujú protokol na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu;

51.   požaduje stimuly pre výrobu (prostredníctvom poskytnutia štátneho financovania alebo financovania Spoločenstvom) a používanie (prostredníctvom zníženia DPH) výrobkov, ktoré napomáhajú zníženie emisií CO2;

o
o   o

52.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0203. (2) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 276. (3) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 103. (4) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 400. (5) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 119. (6) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 120.