Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 11. júla 2007 - Štrasburg
Zvolanie medzivládnej konferencie
 Zlúčenia, splynutia a rozdelenia akciových spoločností ***I
 Osobitný program "Civilná justícia" (2007 - 2013) ***II
 Opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ***I
 Vozidlá po dobe životnosti (vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu) ***I
 Odpad z elektrických a elektronických zariadení (vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu) ***I
 Nebezpečné látky v elektrických a elektronických zariadeniach (vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu) ***I
 Požiadavky na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu ***I
 Úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva ***I
 Spoločné pravidlá prevádzky leteckých dopravných služieb (prepracované znenie) ***I
 Finančné služby (2005-2010) - Biela kniha
 Modernizácia pracovného práva
 Vysielanie pracovníkov

Zvolanie medzivládnej konferencie
PDF 223kWORD 68k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o zvolaní medzivládnej konferencie: stanovisko Európskeho parlamentu (článok 48 Zmluvy o EÚ) (11222/2007 – C6-0206/2007 – 2007/0808(CNS))
P6_TA(2007)0328A6-0279/2007

Európsky parlament

–   so zreteľom na článok 48 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0206/2007),

–   so zreteľom na Zmluvu o EÚ a Zmluvu o založení ES,

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorá bola podpísaná 29. októbra 2004 v Ríme (ďalej len "Ústavná zmluva"),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie podpísanú a vyhlásenú 7. decembra 2000 v Nice,

–   so zreteľom na Laekenskú deklaráciu z 15. decembra 2001 o budúcnosti Európskej únie,

–   so zreteľom na Berlínsku deklaráciu z 25. marca 2007 pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 12. januára 2005 o Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu(1) a zo 7. júna 2007 o pláne ústavného procesu Európskej únie(2),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. mája 2007 o pláne ústavného procesu a stanovisko Výboru regiónov zo 6. júna 2007 o obnovení reformného procesu Európskej únie pred zasadnutím Európskej rady 21. a 22. júna 2007,

–   so zreteľom na spoločnú parlamentnú schôdzu o budúcnosti Európy, ktorá sa konala 11. a 12. júna 2007 v Bruseli,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 21. a 22. júna 2007, ktoré stanovujú mandát medzivládnej konferencie,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0279/2007),

keďže:

A.   dva roky úvah o budúcnosti Európy potvrdili, že je potrebné zachovať a zlepšiť obsah inovácií Ústavnej zmluvy, pokiaľ ide o demokraciu, efektívnosť a transparentnosť, aby sa zaručilo riadne fungovanie EÚ a posilnili sa práva jej občanov, ako aj jej úloha vo svete,

B.   tento pohľad zdieľajú vo veľkom rozsahu národné parlamenty členských štátov a Európsky parlament, ktorých zástupcovia vypracovali základ týchto inovácií počas konventu venovanému vypracovaniu Charty základných práv a Európskeho konventu,

C.  Európska rada v júni 2007 súhlasila so zvolaním medzivládnej konferencie s mandátom na transformáciu väčšiny inovácií obsiahnutých v Ústavnej zmluve na návrhy zmien platných zmlúv,

D.   tento mandát je veľmi presne vymedzený a medzivládnej konferencii tiež umožňuje rýchlo sa dohodnúť na zmenách niektorých inovácií obsiahnutých v Ústavnej zmluve bez toho, aby bola ohrozená jej podstata,

E.   mandát však upúšťa od ambície vytvoriť jedinú ústavnú zmluvu, ktorá by nahradila existujúce zmluvy, upúšťa aj od terminológie, ktorá by občanom poskytla jasné porozumenie povahy aktov EÚ, a upustila i od súboru symbolov, ktoré by občanom umožnili ľahšie sa identifikovať s EÚ, a zahŕňa niekoľko výnimiek v určitých oblastiach, s ktorými majú jednotlivé členské štáty ťažkosti,

F.   mandát sa dostatočne nezaoberá novými výzvami, ktorým EÚ čelí od podpísania Ústavnej zmluvy,

G.  Európsky parlament je ako jediná inštitúcia EÚ priamo volená občanmi viazaný povinnosťou vyjadrovať sa v spoločnom záujme EÚ, aby posilnil európsky dom a metódu Spoločenstva, ktorá bola po viac ako 50 rokov zdrojom mieru, stability a prosperity,

1.   víta úsilie vynaložené nemeckým predsedníctvom Rady na dosiahnutie jednomyseľnej dohody na zasadnutí Európskej rady 21. a 22. júna 2007;

2.   berie na vedomie mandát medzivládnej konferencie, ktorý bol odsúhlasený Európskou radou; víta jeho dôsledné určenie a prísny časový plán na ukončenie medzivládnej konferencie a vyzýva členské štáty, aby neustúpili od záväzkov, ku ktorým sa prihlásili na zasadnutí Európskej rady; vyjadruje súhlasné stanovisko ku zvolaniu medzivládnej konferencie;

3.   s poľutovaním však konštatuje, že tento mandát znamená stratu niektorých dôležitých prvkov, ktoré boli odsúhlasené počas medzivládnej konferencie v roku 2004, napríklad koncepcie Ústavnej zmluvy, symbolov EÚ, zrozumiteľného názvoslovia právnych aktov EÚ, jasného vymedzenia prednosti práva EÚ a pojmu EÚ ako únie občanov a štátov, a taktiež vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento mandát znamená veľké oneskorenie pri zavádzaní ďalších prvkov;

4.   vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že mandát umožňuje rastúci počet výnimiek udelených určitým členským štátom z vykonávania hlavných ustanovení zamýšľaných zmlúv, čo by mohlo viesť k oslabeniu súdržnosti EÚ;

5.   s poľutovaním konštatuje, že mandát umožňuje rôzne návrhy zmien Ústavnej zmluvy, čo vyvoláva dojem nedôvery voči EÚ a jej inštitúciám, a tak vysiela zlý signál verejnosti;

6.   vyjadruje poľutovanie nad ubúdajúcou dobrou vôľou v prospech Európy a politickou odvahou predstaviteľov členských štátov a taktiež vyjadruje znepokojenie nad vývojom stanovísk, ktoré nesúhlasia s európskymi myšlienkami solidarity a integrácie;

7.   zdôrazňuje, že mandát umožňuje úpravu názvov právnych aktov, ale neumožňuje žiadnu podstatnú zmenu v ich štruktúre a hierarchii, a vyjadruje svoj zámer podrobne preskúmať spôsob, akým sa to zavedie do príslušných ustanovení s cieľom zabezpečiť politickú zodpovednosť a zachovať svoje legislatívne právomoci, najmä pokiaľ ide o kontrolu delegovaných aktov;

8.   víta však skutočnosť, že mandát zachováva do veľkej miery podstatu Ústavnej zmluvy, najmä jednotnú právnu subjektivitu EÚ a zrušenie pilierovej štruktúry, rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade a spolurozhodovacieho postupu medzi Európskym parlamentom a Radou, prvky participatívnej demokracie, právne záväzný charakter Charty základných práv, posilnenie súdržnosti vonkajšej akcie EÚ a vyvážený inštitucionálny balík;

9.   konštatuje, že všetky pozitívne výsledky v oblasti posilňovania demokratických postupov a občianskych práv, rozširovania právomocí a vymedzenia hodnôt a cieľov EÚ sú výsledkom práce Európskeho konventu;

10.   víta skutočnosť, že hospodárska a menová únia sa uzná v Zmluve o EÚ ako cieľ EÚ;

11.   víta skutočnosť, že mandát umožňuje zaviesť do zmlúv určité nové prvky, napríklad výslovnú zmienku o klimatických zmenách a solidarite v oblasti energetiky;

12.   pripomína, že EÚ sa pred svojimi občanmi, ako aj pred celým svetom, vyhlásila za spoločenstvo hodnôt, ktorého najvnútornejšiu podstatu predstavujú základné práva a slobody, ktoré sú podrobne vyjadrené v Charte základných práv a ktoré boli mnohokrát uznané inštitúciami EÚ a všetkými členskými štátmi; preto, ak sa teraz jeden alebo viacero členských štátov rozhodne odstúpiť od uplatňovania Charty základných práv, považuje to za dramatický krok späť a závažné narušenie vnímania najvnútornejšej identity EÚ; z toho dôvodu ešte raz naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie v záujme prekonania tohto vnútorného rozporu a dosiahnutia dohody o uplatňovaní Charty v plnom rozsahu;

13.   vyzýva medzivládnu konferenciu, aby svoju prácu ukončila do konca roka 2007 a umožnila tak nadobudnutie účinnosti novej zmluvy v dostatočnom predstihu pred európskymi voľbami v roku 2009;

14.   víta posilnenie foriem svojej účasti na medzivládnej konferencii na všetkých úrovniach, ako odsúhlasila Európska rada v júni 2007;

15.   vyhradzuje si právo predložiť medzivládnej konferencii konkrétne návrhy k špecifickým bodom v rámci rozsahu mandátu;

16.   v pravý čas zareaguje na výzvu Európskej rady, aby sa zaoberal otázkou svojho zloženia;

17.   zdôrazňuje svoj zámer starostlivo preskúmať výsledok medzivládnej konferencie s cieľom zhodnotiť, či sa reformy odsúhlasené v priebehu rokovaní dostatočne zhodujú s jeho výkladom mandátu;

18.   vyzýva členské štáty a svojich zástupcov, aby zabezpečili úplnú transparentnosť práce medzivládnej konferencie, najmä zverejňovaním všetkých dokumentov, ktoré sa jej predložia na diskusiu;

19.   potvrdzuje svoj zámer udržiavať veľmi úzky vzťah s národnými parlamentmi a občianskou spoločnosťou v priebehu procesu revízie zmlúv;

20.   vyzýva medzivládnu konferenciu, aby v záujme transparentnosti zabezpečila, že výsledky jej práce budú zverejnené aj vo forme návrhu konsolidovaného znenia zmlúv;

21.   oznamuje svoje pevné odhodlanie predložiť po voľbách v roku 2009 nové návrhy na budúce ústavné usporiadanie EÚ v súlade s doložkou o revízii zmluvy(3), keďže EÚ je spoločným projektom, ktorý sa neustále obnovuje;

22.   vyzýva inštitúcie EÚ, aby predložili konkrétne návrhy na opätovné zapojenie občanov EÚ do dialógu v rámci pokračovania ústavného procesu;

23.   vyzýva svoj príslušný výbor, aby preskúmal možnosť zmeny rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu s cieľom poskytnúť vo svojich činnostiach a priestoroch oficiálny rámec vlajke a hymne EÚ stanoveným v Ústavnej zmluve;

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie, ktoré predstavuje stanovisko Európskeho parlamentu k zvolaniu medzivládnej konferencie, postúpil Rade, Komisii, hlavám štátov alebo predsedom vlád a parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2007)0234.
(3) Pozri článok IV-443 Ústavnej zmluvy.


Zlúčenia, splynutia a rozdelenia akciových spoločností ***I
PDF 278kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/855/EHS o zlúčení a splynutí akciových spoločností a smernica Rady 82/891/EHS o rozdelení akciových spoločností so zreteľom na požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením (KOM(2007)0091 – C6-0082/2007 – 2007/0035(COD))
P6_TA(2007)0329A6-0252/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0091)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 44 ods. 2 písm. g) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0082/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0252/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností

P6_TC1-COD(2007)0035


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, smernici (ES) 2007/63/ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Osobitný program "Civilná justícia" (2007 - 2013) ***II
PDF 276kWORD 68k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2007 - 2013, ako súčasť všeobecného programu "Základné práva a spravodlivosť", ustanovuje osobitný program "Civilná justícia" (8699/2/2007 – C6-0179/2007 –2005/0040 (COD))
P6_TA(2007)0330A6-0262/2007

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (8699/2/2007 – C6-0179/2007),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0122)(2),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0262/2007),

1.   schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu;

2.   upozorňuje na vyhlásenie Komisie prednesené na plenárnom rokovaní 11. júla 2007;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2007/ES, ktorým sa na obdobie rokov 2007 - 2013, ako súčasť všeobecného programu "Základné práva a spravodlivosť", ustanovuje osobitný program "Civilná justícia"

P6_TC2-COD(2005)0040


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, rozhodnutiu č 1149/2007/ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ***I
PDF 273kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (KOM(2006)0921 – C6-0032/2007 – 2006/0297(COD))
P6_TA(2007)0331A6-0174/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0921)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0032/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0174/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu

P6_TC1-COD(2006)0297


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, smernici 2007/.../ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Vozidlá po dobe životnosti (vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu) ***I
PDF 275kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (KOM(2006)0922 – C6-0006/2007 – 2006/0287(COD))
P6_TA(2007)0332A6-0186/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0922)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0006/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0186/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu

P6_TC1-COD(2006)0287


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, smernici 2007/.../ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Odpad z elektrických a elektronických zariadení (vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu) ***I
PDF 274kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (KOM(2006)0914 – C6-0019/2007 – 2006/0302(COD))
P6_TA(2007)0333A6-0188/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0914)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0019/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0188/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu

P6_TC1-COD(2006)0302


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, smernici 2007/.../ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Nebezpečné látky v elektrických a elektronických zariadeniach (vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu) ***I
PDF 275kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/95/ES o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach, pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (KOM(2006)0915 – C6-0021/2007 – 2006/0303(COD))
P6_TA(2007)0334A6-0187/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0915)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0021/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0187/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení sa dopĺňa smernica 2002/95/ES o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach, pokiaľ ide o výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu

P6_TC1-COD(2006)0303


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, smernici 2007/.../ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Požiadavky na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu ***I
PDF 276kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/32/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu (KOM(2006)0907 – C6-0034/2007 – 2006/0291(COD))
P6_TA(2007)0335A6-0222/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM (2006)0907)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0034/2007),

–   so zreteľom na priložené vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0222/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/32/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a smernica Rady 92/42/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu

P6_TC1-COD(2006)0291


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, smernici 2007/.../ES.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva ***I
PDF 597kWORD 237k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES, týkajúca sa úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (KOM(2006)0594 – C6-0354/2006 – 2006/0196(COD))
P6_TA(2007)0336A6-0246/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0594)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 47 ods. 2 a články 55 a 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0354/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0246/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva

P6_TC1-COD(2006)0196


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 47 ods. 2, článok 55 a článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie ║,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Rada vo svojom uznesení zo 7. februára 1994 o rozvoji poštových služieb Spoločenstva(5) označila za jeden z hlavných cieľov poštovej politiky Spoločenstva zosúladenie postupného, kontrolovaného otvorenia trhu poštových služieb hospodárskej súťaži s udržateľným zaručením poskytovania univerzálnych služieb.

(2)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb(6) sa vytvoril regulačný rámec pre sektor poštových služieb na úrovni Spoločenstva vrátane opatrení na zaručenie univerzálnych služieb a stanovenia maximálnych limitov pre poštové služby, ktoré členské štáty môžu vyhradiť ich poskytovateľovi(-om) univerzálnych služieb s ohľadom na zachovanie univerzálnych služieb, ktoré sa majú postupným a progresívnym spôsobom obmedziť a časový harmonogram pre rozhodovanie o ďalšom otvorení trhu hospodárskej súťaži na účely vytvorenia jednotného trhu poštových služieb.

(3)  Článkom 16 zmluvy ║sa zdôrazňuje miesto, ktoré majú služby všeobecného hospodárskeho záujmu pri spoločných hodnotách Európskej únie, ako aj ich úloha pri podpore sociálnej a územnej kohézie. Uvádza sa v ňom, že by sa malo dbať na to, aby sa služby vykonávali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú plniť ďalšie úlohy.

(4)  "Special Eurobarometer 219" z októbra 2005 zdôraznil pozitívnu úlohu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ukázal, že spomedzi služieb všeobecného hospodárskeho záujmu užívatelia v celej EÚ najviac oceňujú poštové služby, keď 77 % respondentov odpovedalo kladne.

(5)  Poštové služby plnia neodmysliteľnú úlohu v oblasti cieľov sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti EÚ, keďže sú hlavným nástrojom komunikácie a výmeny informácií.

(6)  Opatrenia v tejto oblasti by mali byť navrhnuté takým spôsobom, aby Spoločenstvo splnilo svoje úlohy podľa článku 2 zmluvy ║ spočívajúce v dosiahnutí stanovených cieľov, najmä podporovať harmonický, vyvážený a udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany, udržateľný a neinflačný rast, vysoký stupeň konkurencieschopnosti a konvergenciu výkonu hospodárstva, rast životnej úrovne a kvality života a hospodársku a sociálnu kohéziu a solidaritu medzi členskými štátmi.

(7)  Európske trhy poštových služieb prekonali v poslednom období dramatické zmeny, čo bol vývoj poháňaný technickým pokrokom a zvýšenou konkurenciou v dôsledku deregulácie. Z dôvodu globalizácie je nutné zaujať proaktívny a prorozvojový postoj, aby občania EÚ neboli zbavení výhod vyplývajúcich z takýchto zmien.

(8)  Európska rada z 22. a 23. marca 2005 vo svojich záveroch týkajúcich sa priebežného prehodnotenia Lisabonskej stratégie opätovne zdôraznila význam dokončenia vnútorného trhu ako nástroja pre podporu rastu a vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest a dôležitú úlohu, ktorú efektívne služby vo všeobecnom hospodárskom záujme musia zohrávať v konkurenčnom a dynamickom hospodárstve. Tieto závery sa stále uplatňujú na poštové služby, ako základný nástroj komunikácie, obchodu a sociálnej a územnej kohézie.

(9)  V uznesení Európskeho parlamentu z 2. februára 2006 o uplatňovaní poštovej smernice(7) sa zdôrazňuje sociálny a hospodársky význam efektívnych poštových služieb a ich významná úloha v rámci Lisabonskej stratégie, pričom sa v nej naznačuje, že doteraz prijaté reformné opatrenia významnou mierou pozitívne ovplyvnili vývoj sektora poštových služieb spolu so zvýšením kvality, vyššou efektívnosťou a lepším zameraním sa na spotrebiteľa. V uvedenom uznesení vyzval Európsky parlament Komisiu, aby sa vzhľadom na niekedy zreteľne odlišné vývojové trendy v oblasti požiadaviek na povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb v členských štátoch, zamerala pri vypracovávaní štúdie budúceho vývoja predovšetkým na kvalitu poskytovania univerzálnych služieb a ich budúceho financovania a aby v rámci tejto štúdie navrhla definíciu, rozsah pôsobnosti a vhodný spôsob financovania univerzálnych služieb. Konštatoval tiež, že poštové siete majú nenahraditeľný územný a sociálny rozmer, keďže umožňú univerzálny prístup k základným miestnym službám.

(10)  V súlade so smernicou 97/67/ES bola vypracovaná štúdia budúceho vývoja, v ktorej sa hodnotil vplyv úplného dokončenia vnútorného trhu poštových služieb v roku 2009 na univerzálne služby v každom členskom štáte. Komisia tiež dôkladne preskúmala sektor poštových služieb Spoločenstva, vrátane objednania štúdií o hospodárskom, sociálnom a technologickom rozvoji v sektore a vo veľkom rozsahu konzultovala zainteresované strany.

V štúdii budúceho vývoja sa uvádza, že základný cieľ ochrany stáleho poskytovania univerzálnych služieb, ktorá zodpovedá kvalitatívnej norme, definovanej členskými štátmi v súlade so smernicou 97/67/ES možno zabezpečiť v celom Spoločenstve do roku 2009 bez potreby uplatňovania vyhradenej oblasti.

(12)  Postupné a pozvoľné otváranie trhov poštových služieb hospodárskej súťaži poskytlo poskytovateľom univerzálnych služieb dostatočný čas na prijatie modernizačných a reštrukturalizačných opatrení potrebných na zabezpečenie ich dlhodobého prežitia za nových trhových podmienok a členským štátom umožnilo prispôsobiť ich regulačné systémy otvorenejšiemu prostrediu. Členské štáty môžu ďalej sami využívať príležitosť, ktorú ponúka prechodné obdobie, ako aj značný čas potrebný na zavedenie účinnej hospodárskej súťaže na pokračovanie, v prípade potreby, v ďalšej modernizácii a reštrukturalizácii poskytovateľov univerzálnych služieb.

(13)  Štúdia budúceho vývoja ukazuje, že vyhradená oblasť by už nemala byť uprednostňovaným riešením financovania univerzálnych služieb. V Tomto hodnotení sa zohľadňuje záujem Spoločenstva a jeho členských štátov na dokončení vnútorného trhu a jeho potenciálu pre zaručenie rastu a zamestnanosti, ako aj zabezpečenie dostupnosti účinných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme pre všetkých užívateľov. █

(14)  Existuje množstvo faktorov, ktoré podporujú zmenu v poštovom sektore, najmä dopyt a meniace sa spotrebiteľské potreby, organizačná zmena, automatizácia a zavádzanie nových technológií, nahrádzanie elektronických prostriedkov komunikácie a otváranie trhu. Z hľadiska konkurencieschopnosti, plnenia nových zákazníckych požiadaviek a zabezpečovania zdrojov financovania môžu poskytovatelia poštových služieb diverzifikovať svoje aktivity poskytovaním služieb elektronického obchodu či iných služieb informačnej spoločnosti.

(15)  Poskytovatelia poštových služieb vrátane určených poskytovateľov univerzálnych služieb sú nabádaní zvyšovať efektívnosť ako dôsledok nových konkurenčných výziev, ktoré sa líšia od tradičných poštových služieb (ako napríklad digitalizácia alebo elektronická komunikácia), čo prispeje k výraznému zvýšeniu konkurencieschopnosti.

(16)  Postupné otvorenie trhu, ak bude starostlivo pripravené, môže pomôcť rozšíriť celkovú veľkosť poštových trhov; ďalej môže pod podmienkou, že sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž, prispieť k trvalo udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti u poskytovateľov univerzálnych služieb, ako aj k uľahčeniu tvorby nových pracovných miest u ostatných prevádzkovateľov, nových účastníkov trhu a v súvisiacich hospodárskych činnostiach. Táto smernica sa nedotýka právomocí členských štátov regulovať pracovné podmienky v sektore poštových služieb, ktoré by však nemali viesť k nespravodlivej hospodárskej súťaži. Pri príprave otvorenia trhu s poštovými službami by sa mali dôkladne zvážiť sociálne faktory, najmä s ohľadom na zamestnancovpôvodne zamestnaných v oblasti poskytovania poštových služieb.

(17)  Vyššia konkurencieschopnosť by mala ďalej umožniť prepojenie sektora poštových služieb s alternatívnymi spôsobmi komunikácie a umožniť zlepšenie kvality služieb poskytovanej stále náročnejším užívateľom. Ďalšie otvorenie trhu bude ďalej prinášať úžitok predovšetkým spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, a to tak odosielateľom, ako aj príjemcom poštových zásielok prostredníctvom zlepšenia kvality, širšieho výberu, následného znižovania cien, inovatívnych služieb a podnikateľských modelov. Dnešný trh s poštovými službami je časťou väčšieho informačného trhu, ktorý zahŕňa aj elektronické správy, čo by sa malo pri hodnotení trhu zohľadniť.

(18)  Poštová sieť na vidieku, okrem iného aj v hornatých a ostrovných regiónoch, hrá zásadnú úlohu pri integrácii do národného/celosvetového hospodárstva a pri udržiavaní sociálnej súdržnosti a súdržnosti zamestnanosti. Miesta, kde sa poskytujú poštové služby v hornatých a ostrovných regiónoch okrem toho môžu poskytovať dôležitú sieť infraštruktúry na všeobecný prístup k novým telekomunikačným technológiám.

(19)  Vývoj na susedných komunikačných trhoch rôznym spôsobom ovplyvnil rôzne regióny Spoločenstva a segmenty obyvateľstva a využívanie poštových služieb. Vzhľadom na to, že by sa mala zachovať územná a sociálna súdržnosť a pri zohľadnení, že členské štáty môžu prispôsobiť niektoré špecifické charakteristiky služieb s cieľom uspokojiť miestny dopyt, uplatnením flexibility stanovenej v smernici 97/67/ES je vhodné zachovať v plnom rozsahu univerzálne služby a súvisiace požiadavky na kvalitu služieb uvedené v danej smernici. S cieľom zabezpečiť, aby otvorenie trhu naďalej prinášalo prospech všetkým užívateľom, najmä spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, musia členské štáty monitorovať a dohliadať na vývoj trhu. Musia prijať vhodné regulačné opatrenia, ktoré sú k dispozícii na základe smernice s cieľom zabezpečiť, aby prístupnosť poštových služieb naďalej uspokojovala potreby užívateľov vrátane prípadného zaručenia minimálneho množstva služieb poskytovaných na jednom prístupovom mieste, a aby najmä nedošlo k zníženiu hustoty prístupových miest k poštovým službám vo vidieckych a odľahlých regiónoch. Členské štáty by mali zároveň zaviesť primerané pokuty pre poskytovateľov poštových služieb za nesplnenie ich povinností.

(20)  Univerzálne služby zaručené smernicou 97/67/ES zaručujú jedno vyberanie a jedno doručenie domov alebo do priestorov každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby každý pracovný deň, dokonca aj vo vzdialených alebo riedko obývaných oblastiach.

(21)  Ak smernica 97/67/ES nestanovuje inak, pojem "užívatelia" zahŕňa individuálnych spotrebiteľov a podnikateľské subjekty, ktorí využívajú univerzálne služby.

(22)  Poskytovanie vysoko kvalitných poštových služieb výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa sociálnej a územnej súdržnosti. Elektronický obchodný styk ponúka predovšetkým odľahlým a riedko osídleným oblastiam nové možnosti ako sa zúčastňovať na hospodárskom živote, čoho dôležitým predpokladom je práve poskytovanie spoľahlivých poštových služieb.

(23)  V smernici 97/67/ES sa za prioritu považuje poskytovanie univerzálnych služieb prostredníctvom určeného(-ých) poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb. Vytvorenie širšej hospodárskej súťaže a väčších možností výberu znamená, že by členské štáty mali mať ešte väčšiu flexibilitu pri výbere najúčinnejšieho a najvhodnejšieho mechanizmu na zaručenie dostupnosti univerzálnych služieb, pričom sa zachovajú zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie, proporcionality a najmenšieho narušenia trhu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie bezplatného poskytovania poštových služieb na vnútornom trhu. Členské štáty môžu uplatňovať jeden z týchto mechanizmov alebo ich kombináciu: poskytovanie univerzálnych služieb trhovými silami, určenie jedného alebo viacerých podnikov na poskytovanie rôznych súčastí univerzálnych služieb alebo pokrytie rôznych častí národného územia a verejné obstarávanie služieb. V prípade, že sa členský štát rozhodne poveriť jeden alebo viaceré podniky poskytovaním univerzálnych služieb alebo ich jednotlivých súčastí, musí sa zaručiť, aby aj ostatní poskytovatelia univerzálnych služieb dodržiavali požiadavky na kvalitu univerzálnych služieb.

(24)  Je dôležité, aby boli užívatelia plne informovaní o poskytovaných univerzálnych službách, a aby podniky, ktoré poskytujú poštové služby, boli informované o právach a povinnostiach poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb. Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia boli stále plne informovaní o charakteristikách a prístupnosti konkrétnych poskytovaných služieb. Národné regulačné orgány by mali dohliadať na to, aby tieto informácie boli dostupné. V súlade s väčšou flexibilitou členských štátov je však vhodné zabezpečiť poskytovanie univerzálnych služieb iným spôsobom ako určením poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, čo členským štátom umožní flexibilitu pri rozhodovaní, ako tieto informácie sprístupniť verejnosti.

(25)  V zmysle vykonaných štúdií a vzhľadom na uvoľnenie plného potenciálu vnútorného trhu poštových služieb je vhodné, aby sa zrušilo používanie vyhradenej oblasti a osobitných práv ako spôsob zabezpečenia financovania univerzálnych služieb. Vzhľadom na situáciu v členských štátoch je vhodné, aby sa za konečný dátum odstránenia exkluzívnych práv v poštovom sektore určil koniec roka 2010.

(26)  V niektorých členských štátoch môže byť naďalej potrebné vonkajšie financovanie čistých zostatkových nákladov univerzálnych služieb. Je preto vhodné objasniť alternatívy, ktoré sú k dispozícii na zabezpečenie financovania univerzálnych služieb v rozsahu, ktorý je potrebný a náležite odôvodnený, pričom sa výber finančných mechanizmov, ktoré sa majú používať, ponechá na členské štáty. Medzi tieto alternatívy patrí využitie postupov verejného obstarávania vrátane postupov priameho prerokovania a, ak povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb znamenajú čisté náklady univerzálnych služieb a predstavujú neprimeranú záťaž pre určený podnik, aj štátna kompenzácia a zdieľanie nákladov s poskytovateľmi služieb a/alebo používateľmi transparentným spôsobom prostredníctvom príspevkov do kompenzačného fondu. Členské štáty môžu využívať iné prostriedky na financovanie, ktoré povoľujú právne predpisy Spoločenstva, ako je rozhodnutie o tom, že zisky z iných činností poskytovateľov univerzálnych služieb mimo rámca týchto služieb sa musia v plnej výške alebo čiastočne použiť na financovanie čistých nákladov univerzálnych služieb, ak sú v súlade so smernicou 97/67/ES. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov dodržiavať články zmluvy týkajúceh sa štátnej pomoci, členské štáty by mali oznamovať Komisii ich plány na financovanie všetkých čistých nákladov univerzálnych služieb, ktoré by sa mali odrážať v pravidelných správach o uplatňovaní smernice 97/67/ES, ktoré Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade.

(27)  Podniky poskytujúce služby, ktoré môžu nahrádzať univerzálne služby, by mali prispievať na financovanie univerzálnych služieb v prípadoch, keď je vytvorený kompenzačný fond. S cieľom stanoviť príslušné podniky, by mali členské štáty zvážiť, či sa služby poskytované týmito podnikmi môžu z hľadiska užívateľov považovať za náhradu za univerzálne služby, a to s ohľadom na vlastnosti služieb, vrátane charakteristík pridanej hodnoty a ich plánované použitie. Na to, aby sa služby mohli považovať za náhradu, nemusia nevyhnute spĺňať všetky vlastnosti univerzálnych služieb, ako sú denné doručovanie alebo pokrytie celého územia štátu, stačí, ak spĺňajú aspoň jednu z vlastností služieb poskytovaných v rámci univerzálnych služieb. S cieľom dosiahnuť súlad so zásadou proporcionality pri určovaní výšky príspevku od týchto podnikov na náklady súvisiace s poskytovaním univerzálnych služieb v členskom štáte, musia členské štáty používať transparentné a nediskrimačné kritériá. █

(28)  Zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality obsiahnuté v smernici 97/67/ES sa musia naďalej uplatňovať na akýkoľvek finančný mechanizmus a akékoľvek rozhodnutie prijaté v tejto oblasti musí byť založené na transparentných, objektívnych a overiteľných kritériách. Konkrétne, čisté náklady univerzálnych služieb sa musia vypočítať v rámci zodpovednosti národného regulačného orgánu, a to ako rozdiel medzi čistými nákladmi na určený podnik, ktorý vykonáva povinnosti univerzálnych služieb a podnik, ktorý nevykonáva povinnosti univerzálnych služieb. Pri výpočte sa musia zohľadniť všetky relevantné prvky vrátane výhod trhu, ktoré získa podnik určený na poskytovanie univerzálnych služieb, práva na primeraný zisk a stimulov spojených s efektívnosťou nákladov. S cieľom vyhnúť sa právnej neistote a zaručiť rovnaké podmienky by mala Komisia vypracovať podrobné usmernenia o spôsobe výpočtu čistých nákladov.

(29)  Je vhodné poskytnúť členským štátom, ktoré sa k procesu poštovej reformy pridali neskôr, alebo členským štátom s osobitne náročnou topografiou, konkrétne s veľkým počtom ostrovov, možnosť možnosť dodatočného prechodného obdobia v trvaní dvoch rokov na odstránenie exkluzívnych a osobitných práv, o čom treba informovať Komisiu. Vzhľadom na toto výnimočné obdobie je vhodné, aby sa v obmedzenom časovom rámci a pre obmedzený počet služieb umožnilo tým členským štátom, ktoré úplne otvorili svoje trhy, odmietnuť udeliť povolenie pôsobiť, na ich vlastnom území, monopolným prevádzkovateľom podnikajúcim v inom členskom štáte.

(30)  Členským štátom by sa naďalej malo umožniť používanie všeobecných povolení a individuálnych licencií, ak je to odôvodnené a primerané sledovaným cieľom. Ako sa však zdôraznilo v tretej správe o uplatňovaní smernice 97/67/ES, ďalšia harmonizácia podmienok, ktoré sa môžu zaviesť, sa zdá potrebná na zníženie neodôvodnených prekážok poskytovania služieb na vnútornom trhu. V tomto kontexte môžu členské štáty napríklad umožniť podnikom, ktoré poskytujú služby v rozsahu univerzálnych služieb či služieb považovaných za ich možné náhrady, aby si vybrali medzi povinnosťou poskytovať služby alebo finančne prispievať na náklady služieb poskytovaných iným podnikom, nemožno im už však povoliť súbežnú požiadavku prispievať do mechanizmu zdieľania nákladov a uložiť povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb alebo kvality, ak tieto povinnosti majú rovnaký účel. Treba tiež vysvetliť, že niektoré ustanovenia o všeobecných povoleniach a udeľovaní licencií by sa nemali vzťahovať na určených poskytovateľov univerzálnych služieb.

(31)  V prostredí, kde viacero poštových podnikov poskytuje služby v oblasti univerzálnych služieb, je vhodné požadovať, aby všetky členské štáty posúdili, či by sa niektoré súčasti poštovej infraštruktúry alebo niektoré služby zvyčajne poskytované poskytovateľmi univerzálnych služieb, nemali sprístupniť ostatným prevádzkovateľom, ktorí poskytujú podobné služby, s cieľom podporiť účinnú hospodársku súťaž a/alebo chrániť užívateľov a spotrebiteľov zabezpečením celkovej kvality poštových služieb. V prípade viacerých poskytovateľov univerzálnych služieb s regionálnymi poštovými sieťami by členské štáty mali tiež vyhodnotiť a podľa potreby zabezpečiť ich interoperabilitu s cieľom vyhnúť sa prekážkam v rýchlej preprave poštových zásielok. Keďže právna a trhová situácia v prípade týchto súčastí alebo služieb je v členských štátoch rozdielna, je vhodné požiadať členské štáty, aby na základe dostatočných informácií určili potrebu, rozsah a výber regulačného nástroja, vrátane prípadného zdieľania nákladov. Toto ustanovenie nemá vplyv na právo členských štátov prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k verejnej poštovej sieti za podmienok transparentnosti a nediskriminácie.

(32)  Vzhľadom na význam poštových služieb pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby, je vhodné potvrdiť, že na konkurenčnom a voľnom trhu by mala existovať povinnosť členských štátov zabezpečiť poskytovanie bezplatných služieb pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby. █

(33)  Vo vysoko konkurenčnom prostredí je dôležité zabezpečiť poskytovateľom univerzálnych služieb cenovú pružnosť potrebnú na zaručenie finančne realizovateľného poskytovania univerzálnych služieb. Je preto dôležité na zaručiť, aby členské štáty len v obmedzených prípadoch stanovovali sadzby odlišujúce sa od zásady, že ceny odrážajú bežný dopyt na trhu a náklady. Tento cieľ sa dosiahne tým, že sa členským štátom povolí naďalej uplatňovať jednotné sadzby pre zásielky, pri ktorých je určená sadzba za kus, najčastejšie využívané spotrebiteľmi a malými a strednými podnikmi. Jednotlivé členské štáty môžu zachovať jednotné sadzby aj pre niektoré iné poštové zásielky z dôvodu ochrany všeobecného hospodárskeho záujmu, ako je prístup ku kultúre, regionálna a sociálna kohézia. Zásada výpočtu ceny podľa nákladov nezabráni prevádzkovateľom zodpovedným za poskytovanie univerzálnych služieb uplatňovať jednotné sadzby za služby poskytované ako súčasť univerzálnych služieb.

(34)  Poskytovanie služieb poskytovateľmi univerzálnych služieb podnikateľom, subjektom, ktoré zhromažďujú hromadné zásielky a odosielateľom hromadných zásielok od rôznych zákazníkov si vyžaduje, aby existovali pružnejšie tarifné podmienky.

(35)  Vzhľadom na prechod k úplne konkurenčnému trhu a s cieľom zabezpečiť, aby krížové dotácie z univerzálnych služieb do služieb, ktoré nemajú univerzálny charakter, nepriaznivo nevplývali na konkurenčnú výhodu služieb, ktoré nemajú univerzálny charakter je vhodné naďalej požadovať, aby členské štáty zachovali povinnosť poskytovateľov univerzálnych služieb viesť oddelené a transparentné účty, ktoré budú predmetom potrebných úprav. Na základe tejto povinnosti by sa národným regulačným orgánom, orgánom hospodárskej súťaže a Komisii poskytli informácie potrebné na prijatie rozhodnutí týkajúcich sa univerzálnych služieb a na monitorovanie spravodlivých trhových podmienok, kým sa hospodárska súťaž nestane účinnou. Spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi pri vypracovávaní štandardov a usmernení v tejto oblasti by mala prispieť k harmonizovanému uplatňovaniu týchto pravidiel.

(36)  V súlade s pravidlami existujúcimi v iných oblastiach služieb a s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov je vhodné rozšíriť uplatňovanie minimálnych zásad týkajúcich sa riešenia sťažností aj na iné subjekty než sú poskytovatelia univerzálnych služieb. S cieľom zvýšiť efektívnosť vybavovania sťažností je vhodné, aby sa smernicou 97/67/ES podporovali postupy mimosúdneho riešenia sporov, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov(8) a v odporúčaní Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú urovnaním sporov spotrebiteľov vzájomnou dohodou(9). Záujmy spotrebiteľov by sa podporovali aj prostredníctvom väčšej inetroperability prevádzkovateľov, ktorá je výsledkom prístupu k niektorým súčastiam infraštruktúry a službám, a požiadavky na spoluprácu národných regulačných orgánov s orgánmi ochrany spotrebiteľov. S cieľom ochrany záujmov užívateľov poštových služieb v prípade krádeže, straty či poškodenia poštových zásielok by mali členské štáty zaviesť systém náhrad a/alebo odškodnenia.

(37)  Je potrebné zmeniť a doplniť ustanovenie týkajúce sa vykonávacích právomocí, aby sa zohľadnili zmeny a doplnenia rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(10).

(38)  Výbor, ktorý pomáha pri vykonávaní smernice 97/67/ES monitoruje vývoj opatrení prijatých členskými štátmi na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb, predovšetkým ich súčasné a predpokladané dôsledky na sociálnu a územnú súdržnosť. Z dôvodu osobitného významu, ktorý má liberalizácia poštových služieb v zmysle územnej súdržnosti, by mali byť v tomto výbore zastúpení nielen zástupcovia členských štátov, ale aj zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov každého členského štátu.

(39)  Úloha národných regulačných orgánov pravdepodobne zostane rozhodujúcou, najmä v tých členských štátoch, v ktorých sa ešte musí ukončiť prechod na hospodársku súťaž. V súlade so zásadou oddelenia regulačných a prevádzkových funkcií by členské štáty mali zaručiť nezávislosť národných regulačných orgánov, čím sa zabezpečí nestrannosť ich rozhodnutí. Táto požiadavka nezávislosti nemá vplyv na inštitucionálnu autonómiu a ústavné povinnosti členských štátov a na zásadu neutrality so zreteľom na pravidlá, ktorými sa v členských štátoch riadi systém majetku alebo vlastníctva, uvedené v článku 295 zmluvy. Národné regulačné orgány by mali byť vybavené všetkými zdrojmi, pokiaľ ide o zamestnancov, expertízy a finančné prostriedky, potrebnými na výkon ich úloh.

(40)  V dôsledku častého zapojenia rôznych národných orgánov do výkonu regulačných funkcií je vhodné zaviesť do prideľovania úloh transparentnosť a požadovať, aby rôzne zodpovedné orgány, poverené riadením sektoru, pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže a v spotrebiteľských záležitostiach spolupracovali s cieľom zabezpečiť účinné dokončenie ich úloh.

(41)  Akákoľvek strana, ktorá podlieha rozhodnutiu národného regulačného orgánu, by mala mať právo odvolať sa na orgán, ktorý je od tohto regulačného orgánu nezávislý. Takýmto orgánom môže byť súd. Uvedené odvolacie konanie nemá vplyv na rozdelenie kompetencií vo vnútroštátnych súdnych systémoch a na práva právnických alebo fyzických osôb na základe vnútroštátneho právneho systému. V očakávaní záveru týchto konaní treba zabezpečiť dočasné pozastavenie rozhodnutí národných regulačných orgánov, aby sa zaručila právna a trhová bezpečnosť.

(42)  Národné regulačné orgány by █mali koordinovať svoju činnosť s regulačnými orgánmi iných členských štátov a s Komisiou pri výkone úloh vyplývajúcich zo ║ smernice 97/67/ES. Podporil by sa tým rozvoj vnútorného trhu poštových služieb a pomohlo dosiahnuť dôsledné uplatňovanie ustanovení uvedenej smernice vo všetkých členských štátoch, najmä v tých oblastiach, kde vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú právne predpisy Spoločenstva poskytujú národným regulačným orgánom podstatné právo plného uváženia pri uplatňovaní príslušných pravidiel. Táto spolupráca by sa okrem iného mohla uskutočňovať vo výbore ustanovenom v uvedenej smernici ║ alebo v skupine, ktorú by tvorili európske regulačné orgány. Členské štáty by mali rozhodnúť o tom, ktoré orgány sú národnými regulačnými orgánmi na účely tejto smernice.

(43)  Národné regulačné orgány potrebujú získať informácie od účastníkov trhu, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. Žiadosti o informácie by mal byť primerané, nemali by predstavovať neprimeranú záťaž pre podniky. Takéto informácie môže potrebovať aj Komisia, aby mohla plniť svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva.

(44)  S cieľom informovať Európsky parlament a Radu o rozvoji vnútorného trhu poštových služieb by Komisia mala týmto inštitúciám pravidelne predkladať správy o uplatňovaní smernice 97/67/ES.

(45)  Komisia by mala pomáhať členským štátom pri rozličných aspektoch vykonávania tejto smernice.

(46)  Táto smernica neovplyvňuje požiadavky a podmienky zamestnávania vrátane maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnej dĺžky času na odpočinok, minimálnej dĺžky ročnej platenej dovolenky, minimálnej mzdy ani bezpečnosti, ochrany zdravia a hygieny pri práci, ktoré členské štáty uplatňujú v súlade s právom Spoločenstva. Neovplyvňuje ani vzťahy medzi sociálnymi partnermi vrátane práva na rokovanie a uzatváranie kolektívnych dohôd, práva na štrajk a protestné akcie zamestnancov v súlade s vnútroštátnym právom a postupy, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva a neovplyvňuje ani služby poskytované agentúrami na dočasné zamestnávanie. Členské štáty môžu podľa potreby v konaniach o povolení zohľadňovať pracovné podmienky.

(47)  Členské štáty by mali zabezpečiť zriadenie dostatočného množstva prístupových a kontaktných miest, ktoré budú zohľadňovať potreby používateľov vo vidieckych a v riedko obývaných regiónoch. S cieľom zaručiť poskytovanie univerzálnych služieb by členské štáty mali v týchto oblastiach určiť minimálny počet prístupových a kontaktných miest.

(48)  S cieľom potvrdiť rámec na reguláciu sektora by sa mal zrušiť dátum skončenia platnosti smernice 97/67/ES. Ustanovenia, ktoré neboli zmenené a doplnené touto smernicou sa uplatňujú naďalej. Služby, ktoré si členské štáty môžu počas prechodného obdobia naďalej vyhradiť sú služby uvedené v článku 7a smernice 97/67/ES.

(49)  Keďže ciele navrhovaných opatrení, a to dosiahnutie vnútorného trhu poštových služieb, zabezpečovanie jednotnej úrovne univerzálnych služieb pre všetkých užívateľov a stanovenie harmonizovaných zásad pre reguláciu poštových služieb, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov opatrení, ktoré treba podniknúť, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný pre dosiahnutie uvedených cieľov.

(50)  Smernica 97/67/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(51)  Táto smernica je v súlade s ostatnými súčasnými nástrojmi Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na služby. V prípade rozporu tejto smernice s niektorým ustanovením iného nástroja Spoločenstva, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(11), táto smernica a jej ustanovenia má prednosť a v plnej miere sa uplatňuje v sektore poštových služieb.

(52)  Táto smernica sa nedotýka uplatňovania pravidiel zmluvy o hospodárskej súťaži a o slobode poskytovania služieb. Pokiaľ by finančné mechanizmy zahŕňali pomoc poskytnutú členským štátom alebo prostredníctvom zdrojov štátnej pomoci v akejkoľvek forme v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, táto smernica sa nedotýka povinnosti členských štátov rešpektovať pravidlá o štátnej pomoci zmluvy,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 97/67/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

1.  V článku 1 sa druhá zarážka nahrádza takto:

"
   podmienky, ktorými sa spravuje poskytovanie poštových služieb,
"

2.  Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

   a) bod 6 sa nahrádza takto:"
   6. poštová zásielka: zásielka adresovaná v konečnej podobe, v ktorej ju má prepraviť poskytovateľ poštových služieb. Okrem korešpondencie tieto zásielky zahŕňajú napríklad aj knihy, katalógy, noviny, periodickú tlač a poštové balíky, ktoré obsahujú tovar s komerčnou hodnotou alebo bez nej,

b)  Článok 19 ods. 1 sa nahrádza takto:
19. podstatné požiadavky: všeobecné, iné ako ekonomické dôvody, ktoré môžu spôsobiť, že členský štát zavedie podmienky na poskytovanie poštových služieb. Medzi tieto dôvody patrí: dôvernosť korešpondencie, bezpečnosť siete, pokiaľ ide o prepravu nebezpečného tovaru a dodržiavanie požiadaviek a podmienok zamestnávania a systémov sociálneho zabezpečenia, stanovených zákonom, iným právnym predpisom či správnym opatrením a/alebo kolektívnou zmluvou dohodnutou medzi vnútroštátnymi sociálnymi partnermi a v odôvodnených prípadoch ochrana údajov, ochrana životného prostredia a regionálne plánovanie."
   c) pridáva sa tento bod:"
   20. služby poskytované za sadzbu na kus: poštové služby, pre ktoré je sadzba uvedená vo všeobecných podmienkach poskytovateľov univerzálnych služieb pre prepravu jednotlivých poštových zásielok.
"

3.  V ║ článku 3 ods. 3 prvý pododsek sa úvodný text nahrádza takto:

"

3.  Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, že univerzálne služby sú zaručené každý pracovný deň a nie menej ako päť dní v týždni, s výnimkou okolností a geografických podmienok, ktoré národné regulačné orgány považujú za výnimočné a zahŕňa to minimálne:

"

4.  Článok 4 sa nahrádza takto:

"

Článok 4

1.  Každý členský štát zabezpečí, aby bolo zaručené poskytovanie univerzálnych služieb a oznámi Komisii opatrenia, ktoré prijal na splnenie tejto povinnosti. Výbor vytvorený na základe článku 21 je informovaný o opatreniach prijatých členskými štátmi na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb a dohliada na ich vývoj.

2.  Členské štáty môžu určiť jeden alebo viac podnikov ako poskytovateľov univerzálnych služieb pre časť svojho územia alebo celé územie ako aj pre rôzne súčasti univerzálnych služieb. Pritom stanovia povinnosti a práva poskytovateľov univerzálnych služieb v súlade s právom Spoločenstva uverejnia ich. Členské štáty predovšetkým prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby podmienky, na základe ktorých sa zveruje poskytovanie univerzálnych služieb, vychádzali zo zásady objektivity, nediskriminácie, proporcionality a čo najmenšieho narušenia trhu, a aby určenie podnikov ako poskytovateľov univerzálnych služieb bolo časovo obmedzené. Členské štáty oznámia Komisii totožnosť poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, ktorých menovali.

"

5.  V článku 5 ods. 2 sa text "článkoch 36 a 56" nahrádza textom "článkoch 30 a 46". ║

6.  Článok 6 sa nahrádza takto:

"

Článok 6

Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby užívatelia a podniky, ktoré poskytujú poštové služby, pravidelne dostávali od poskytovateľov univerzálnych služieb dostatočne podrobné a aktuálne informácie o určitých charakteristikách ponúkaných univerzálnych služieb s osobitným odkazom na všeobecné podmienky prístupu k týmto službám, ako aj úroveň cien a kvality. Tieto informácie sa vhodným spôsobom uverejnia.

Členské štáty oznámia Komisii, ako budú sprístupnené informácie, ktoré majú byť uverejnené v súlade s prvým odsekom.

"

7.  V kapitole 3 sa názov nahrádza takto:

"

KAPITOLA 3

Garantované financovanie univerzálnych služieb

"

8.  Článok 7 sa nahrádza takto:

"

Článok 7

1.  S účinnosťou od 31. decembra 2010 členské štáty neposkytnú ani neponechajú v platnosti exkluzívne alebo osobitné práva pre vytvorenie a poskytovanie poštových služieb. Členské štáty môžu financovať poskytovanie univerzálnych služieb v súlade s jedným alebo viacerými z prostriedkov stanovených v odsekoch 3, 4 a 5 alebo v súlade s ďalšími prostriedkami zlučiteľnými so zmluvou ║.

2.  Každý členský štát zabezpečí, aby bolo v rámci plne liberalizovaného trhu poštových služieb vždy zaručené financovanie univerzálnych služieb. Každý členský štát oznámi Komisii kroky, ktoré zamýšľa podniknúť na splnenie tohto záväzku.

3.  Členské štáty môžu zabezpečovať poskytovanie univerzálnych služieb obstaraním týchto služieb v súlade s uplatniteľnými pravidlami verejného obstarávania a inými právnymi predpismy vrátane možnosti priamo rokovať a uzatvárať s poskytovateľmi zmluvy na poskytovanie služieb.

4.  Ak členský štát stanoví, že povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb, uvedené v tejto smernici, spôsobujú čisté náklady a predstavujú neprimeranú finančnú záťaž pre poskytovateľa(-ov) univerzálnych služieb, zavedie jeden z mechanizmov podrobne vypracovaných v jeho národnom pláne, ktorý oznámil Komisii do 1. januára 2010 a ktorý tvoril súčasť správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade.

Národné plány môžu:

   a) zaviesť mechanizmus na kompenzáciu príslušného(-ých) podniku(-ov) z verejných finančných prostriedkov;
   b) zaviesť mechanizmus pre zdielanie čistých nákladov povinností vyplývajúcich z univerzálnych služieb s poskytovateľmi služieb a/alebo užívateľmi.

5.  Ak sa čisté náklady zdieľajú na základe odseku 4 písm. b), môžu členské štáty zriadiť kompenzačný fond, ktorý možno financovať z poplatkov poskytovateľov a/alebo užívateľov služieb a ktorý na tento účel riadi orgán nezávislý od príjemcu alebo príjemcov. Členské štáty môžu poskytnutie povolení poskytovateľom služieb na základe článku 9 ods. 2 podmieniť povinnosťou finančne prispievať do tohto fondu alebo byť v súlade s povinnosťami univerzálnych služieb. Týmto spôsobom možno financovať len služby uvedené v článku 3.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri zriaďovaní kompenzačného fondu a pri stanovení výšky finančných príspevkov uvedených v odsekoch 4 a 5 dodržiavali zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Rozhodnutia prijaté na základe odsekov 4 a 5 sa zakladajú na objektívnych a overiteľných kritériách a uverejnia sa.

"

9.  Pridáva sa tento článok 7a:

"

Článok 7a

Členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ po nadobudnutí účinnosti smernice 2002/39/ES*, najmä členské štáty s osobitne náročnou topografiou, konkrétne s veľkým počtom ostrovov, môžu do 31. decembra 2012 v rozsahu potrebnom na zabezpečenie zachovania univerzálnych služieb, naďalej vyhradzovať služby poskytovateľom univerzálnych služieb v týchto hraniciach za týchto podmienok:

   a) Služby sa obmedzujú iba na vyberanie, rozdeľovanie, prepravu a doručovanie vnútroštátnej korešpondencie a prichádzajúcej cezhraničnej korešpondencie, či už ide o zrýchlené doručovanie, alebo nie, v rámci týchto hmotnostných a cenových limitov. Hmotnostný limit je 50 gramov. Tento hmotnostný limit sa neuplatňuje, keď sa cena rovná dvaapolnásobku verejnej sadzby za korešpondenciu v prvej hmotnostnej triede najrýchlejšej kategórie alebo je vyššia.

Priame zásielky môžu byť naďalej vyhradené v rámci rovnakých hmotnostných a cenových limitov v rozsahu potrebnom na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb.

Odchádzajúce cezhraničné zásielky môžu byť naďalej vyhradené v rámci rovnakých hmotnostných a cenových limitov v rozsahu potrebnom na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb, napríklad ak už určité oblasti poštových činností boli liberalizované alebo z dôvodu osobitných charakteristík vzťahujúcich sa na poštové služby v členskom štáte.

   b) Členské štáty, ktoré chcú využívať výnimočné prechodné možnosti, oznámia Komisii svoj zámer najneskôr do troch mesiacov pred dátumom uvedeným v článku 2 ods. 1 smernice ... [ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva].
   c) Členské štáty, ktoré zrušia svoje vyhradené oblasti po ...(12) a do 31. decembra 2012, môžu počas prechodného obdobia odmietnuť vydať povolenie uvedené v článku 9 ods. 2 na služby vnútri príslušnej zrušenej vyhradenej oblasti poštovým prevádzkovateľom poskytujúcim služby v rámci rozsahu univerzálnych služieb a spoločnostiam, ktoré títo prevádzkovatelia kontrolujú, ktorí majú povolenie vyhradenej oblasti v inom členskom štáte.
  

_____________

  

* Ú. v. ES L 176, 5.7.2002, s. 1.

"

10.  Článok 8 sa nahrádza takto:

"

Článok 8

Ustanovenia článku 7 sa nedotýkajú práva členských štátov:

   prijímať vo vnútroštátnych právnych predpisoch osobitné ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie univerzálnych služieb a ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov univerzálnych služieb podľa objektívnych, primeraných a nediskriminačných kritérií;
   v súlade s vnútroštátnymi predpismi a podľa potrieb univerzálnych služieb umiestňovať poštové schránky na verejných komunikáciách, vydávať poštové známky a zabezpečovať službu doporučených zásielok, používanú v priebehu súdneho alebo správneho konania.

"

11.  V kapitole 4 sa názov nahrádza takto:

"

KAPITOLA 4

Podmienky poskytovania poštových služieb a prístup k sieti

"

12.  Článok 9 sa nahrádza takto:

"

Článok 9

1.  Pre služby, ktoré nespadajú do rámca univerzálnych služieb, uvedeného v článku 3, môžu členské štáty zaviesť všeobecné povolenia v rozsahu potrebnom na zabezpečenie súladu s podstatnými požiadavkami.

2.  Pre služby, ktoré spadajú do rámca univerzálnych služieb uvedeného v článku 3 a pre služby, ktoré možno považovať za náhradu, môžu členské štáty zaviesť schvaľovacie postupy vrátane individuálnych licencií v rozsahu potrebnom na zabezpečenie súladu so základnými požiadavkami a zachovanie univerzálnych služieb.

Poskytovanie povolení môže:

   ak je to vhodné, podliehať povinnostiam vyplývajúcim z univerzálnych služieb,
   ak je to nevyhnutné ,stanoviť požiadavky týkajúce sa kvality, dostupnosti a vykonávania príslušných služieb, a to aj vtedy, keď sa do určitej miery prekrývajú s povinnosťami univerzálnych služieb,
   ak je to vhodné, podliehať povinnosti finančne prispievať do mechanizmov zdieľania nákladov uvedených v článku 7, ak poskytovanie univerzálnych služieb so sebou prináša čisté náklady poskytovateľovi či poskytovateľom univerzálnych služieb určeným v súlade s článkom 4.

3.  Udelenie povolení iným poskytovateľom služieb, ako sú určení poskytovatelia univerzálnych služieb, môže podľa potreby podliehať povinnosti odvádzať finančný príspevok na mechanizmus zdieľania nákladov uvedený v článku 7.

Členské štáty môžu týmto podnikom umožniť, aby sa rozhodli medzi povinnosťou prispievať na mechanizmus zdieľania nákladov alebo dodržiavať povinnosti vyplývajúce z univerzálnych služieb.

S výnimkou podnikov, ktoré boli určené ako poskytovatelia univerzálnych služieb v súlade s článkom 4, poskytovanie povolení nesmie:

   byť obmedzené v počte,
  

   ukladať technické alebo prevádzkové podmienky iné ako tie, ktoré sú nevyhnutné na splnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

4.  Postupy, povinnosti a požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 musia byť transparentné, prístupné, nediskriminačné, primerané, presné a jednoznačné, uverejňujú sa vopred a zakladajú sa na objektívnych kritériách. Členské štáty zabezpečia, aby dôvody na celkové alebo čiastočné zamietnutie povolenia boli oznámené žiadateľovi a musia zaviesť odvolacie konanie.

5.  Členské štáty požiadajú všetkých poskytovateľov, aby plne dodržiavali pracovné právo, ktoré sa na nich vzťahuje, t. j. všetky právne alebo zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú podmienok zamestnávania, pracovných podmienok vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, a vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktoré členské štáty uplatňujú v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Spoločenstva. Členské štáty tiež požiadajú vybraného poskytovateľa, aby plne dodržiaval právo sociálneho zabezpečenia, ktorému podlieha, a kolektívne zmluvy uzavreté medzi sociálnymi partnermi.

"

13.  Článok 10 ods. 1 sa nahrádza takto:

"

1.  Európsky parlament a Rada, konajúc na návrh Komisie a na základe článku 47 ods. 2, článkov 55 a 95 zmluvy prijmú opatrenia potrebné pre harmonizáciu postupov, uvedených v článku 9, ktorými sa riadi komerčné poskytovanie poštových služieb verejnosti.

"

14.  V článku 11 sa text "článku 57 ods. 2, 66 a 100a" nahrádza textom "článku 47 ods. 2 a článkov 55 a 95".

15.  Vkladajú sa články 11a a 11b:

"

Článok 11a

Vždy, keď je potrebné ochrániť záujem užívateľov a/alebo podporiť účinnú hospodársku súťaž a s ohľadom na vnútroštátne podmienky, členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii transparentné a nediskriminačné podmienky prístupu k týmto súčastiam poštovej infraštruktúry alebo službám: systém poštových smerovacích čísiel, databáza adries, poštové schránky, zber a doručovanie schránok, informácie o zmene adresy, presmerovacie služby, služba vrátenia zásielky odosielateľovi.

Článok 11b

Táto smernica sa nedotýka príslušných vnútroštátnych ustanovení o ochrane osobných údajov ani práva členských štátov v prípade potreby prijímať opatrenia na zabezpečenie prístupu k poštovej sieti poskytovateľov univerzálnych služieb či iných článkov poštovej infraštruktúry za podmienok transparentnosti a nediskriminácie.

"

16.  Článok 12 sa nahrádza takto:

"

Článok 12

Členské štáty podniknú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sadzby za každú službu, ktorá je súčasťou poskytovania univerzálnych služieb, boli v súlade s nasledovnými zásadami:

   ceny musia byť prijateľné a musia byť také, aby poskytované služby boli dostupné všetkým užívateľom bez ohľadu na geografickú situáciu a na základe osobitných vnútroštátnych podmienok. Členské štáty uverejnia pravidlá a kritériá, ktorými sa zabezpečí cenová prijateľnosť na vnútroštátnej úrovni. Národné regulačné orgány neustále sledujú vývoj cien a pravidelne uverejňujú správy. Členské štáty zaistia poskytovanie bezplatných poštových služieb pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby,
   keď je to potrebné z dôvodov vzťahujúcich sa na verejné záujmy, môžu členské štáty rozhodnúť, že na ich území a/alebo pri zásielkach smerujúcich do iných členských štátov sa budú uplatňovať jednotné sadzby iba na služby poskytované za sadzbu na kus ,
   uplatňovanie jednotnej sadzby nevylučuje právo poskytovateľa (poskytovateľov) univerzálnych služieb uzatvárať so zákazníkmi individuálne zmluvy o cenách,
   sadzby musia byť prehľadné a nediskriminačné,
   keď poskytovatelia univerzálnej služby uplatňujú osobitné sadzby, napríklad za služby obchodným zákazníkom, odosielateľom hromadných zásielok alebo subjektom, ktoré zhromažďujú poštové zásielky od rôznych zákazníkov, uplatňujú zásady transparentnosti a nediskriminácie, pokiaľ ide o sadzby ako aj príslušné podmienky. Sadzby zohľadňujú usporené náklady v porovnaní so štandardnými službami pokrývajúcimi úplný rozsah funkcií ponúkaných pri zbere, triedení a doručovaní jednotlivých zásielok a spolu s pridruženými podmienkami sa uplatňujú rovnako voči rôznym tretím osobám, ako aj voči tretím osobám a poskytovateľom univerzálnej služby dodávajúcim rovnocenné služby. Akékoľvek takéto sadzby musia byť dostupné aj iným zákazníkom, ktorí zásielky posielajú za podobných podmienok, najmä individuálnym zákazníkom a malým a stredným podnikom.

"

17.  Článok 14 sa nahrádza takto:

"

Článok 14

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby bolo účtovníctvo poskytovateľov univerzálnych služieb vedené v súlade s ustanoveniami tohto článku.

2.  Poskytovatelia univerzálnych služieb vedú v rámci svojich vnútorných systémov účtovníctva oddelené účtovníctvo s cieľom jasne rozlíšiť na jednej strane služby a produkty, ktoré sú súčasťou univerzálnych služieb, a na ktoré sa prispieva, alebo z ktorých sú hradené príspevky na čisté náklady univerzálnych služieb, a na strane druhej ostatné služby a produkty.█ Takéto vnútorné systémy účtovníctva fungujú na základe dôsledne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva.

3.  V systémoch účtovníctva uvedených v odseku 2 bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, sa náklady prideľujú týmto spôsobom:

   a) náklady, ktoré možno priamo priradiť k určitej službe alebo produktu, sa takto priraďujú;
  b) spoločné náklady, t.j. náklady, ktoré nemožno priamo priradiť k určitej službe alebo produktu, sa priraďujú takto:
   i) kedykoľvek je to možné, spoločné náklady sa priradia na základe priamej analýzy pôvodu samotných nákladov;
   ii) ak priama analýza nie je možná, kategórie spoločných nákladov sa priradia na základe nepriamej súvislosti s inou nákladovou kategóriou alebo skupinou nákladových kategórií, pri ktorých je priame priradenie alebo vyčlenenie možné; nepriama súvislosť sa zakladá na porovnateľných štruktúrach nákladov;
   iii) ak nemožno použiť priame ani nepriame priradenie nákladov, nákladová kategória sa priradí na základe všeobecného prideľovacieho koeficientu vypočítaného ako pomer všetkých výdavkov priamo alebo nepriamo pridelených alebo priradených k jednotlivým univerzálnym službám na jednej strane a k ostatným službám na strane druhej;
   iv) spoločné náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie tak univerzálnych služieb, ako aj ostatných služieb, sa nesmú priradiť ako celok k univerzálnym službám; tak na univerzálne služby, ako aj ostatné služby sa musia uplatniť rovnaké nákladové faktory.

4.  Iné systémy nákladového účtovníctva možno uplatňovať len vtedy, ak sú zlučiteľné s odsekom 2, a ak ich schválil národný regulačný orgán. Pred ich uplatnením je potrebné informovať Komisiu.

5.  Národné regulačné orgány zabezpečia, aby súlad s jedným zo systémov nákladového účtovníctva, ktoré sú opísané v odsekoch 3 a 4, overil príslušný orgán, ktorý je nezávislý od poskytovateľa univerzálnych služieb. Členské štáty zabezpečia pravidelné uverejňovanie správy o súlade.

6.  Národný regulačný orgán uchováva dostatočne podrobné informácie o systémoch nákladového účtovníctva, ktoré uplatňuje poskytovateľ univerzálnych služieb a na požiadanie predloží takéto informácie Komisii.

7.  Podrobné účtovné informácie vyplývajúce z týchto systémov sa na požiadanie poskytujú národnému regulačnému orgánu a Komisii v súlade s článkom 22a, pričom sa zachováva dôvernosť týchto informácii.

8.  Ak daný členský štát nevytvoril finančný mechanizmus na poskytovanie univerzálnych služieb, ako sa to umožňuje na základe článku 7, a ak sa národný regulačný orgán presvedčí o tom, že žiadny z určených poskytovateľov univerzálnych služieb v tomto členskom štáte nie je príjemcom štátnej pomoci, či už v skrytej podobe alebo inak, a že hospodárska súťaž na trhu je účinná v plnej miere, národný regulačný orgán môže rozhodnúť o neuplatňovaní požiadaviek uvedených v tomto článku. Tento článok sa však uplatňuje na súčasných poskytovateľov univerzálnych služieb až do vymenovania ďalšieho poskytovateľa univerzálnych služieb. Národný regulačný orgán informuje Komisiu pred prijatím takéhoto rozhodnutia.

"

18.  Článok 19 sa nahrádza takto:

"

Článok 19

1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky podniky, ktoré poskytujú poštové služby, mali k dispozícii transparentné, jednoduché a finančne nenáročné postupy na riešenie sťažností užívateľov ║najmä v prípadoch straty, krádeže, poškodenia alebo nesúladu s kvalitatívnymi normami služieb (vrátane postupov pre určenie zodpovednosti v prípadoch, na ktorých sa podieľa viac ako jeden prevádzkovateľ).

2.  Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými zabezpečia, aby postupy uvedené v odseku 1 umožňovali spravodlivé a rýchle vyriešenie sporov a █ vytvorenie systému náhrady a/alebo kompenzácie.

3.  Členské štáty tiež podnietia vytvorenie nezávislých mimosúdnych systémov na riešenie sporov medzi podnikmi poskytujúcimi poštové služby a spotrebiteľmi.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté iné možnosti odvolania alebo opravné prostriedky podľa vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty zabezpečia, aby užívatelia, ktorí konajú samostatne alebo v prípadoch, povolených vnútroštátnymi právnymi predpismi, spoločne s organizáciami, zastupujúcimi záujmy užívateľov a/alebo spotrebiteľov, mohli začať pred príslušným vnútroštátnym orgánom konanie v prípadoch, keď sťažnosti užívateľov proti podnikom poskytujúcim služby v rozsahu univerzálnych služieb, neboli uspokojivo vyriešené.

5.  V súlade s článkom 16 členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia univerzálnych služieb a prípadne podniky, ktoré poskytujú služby v rozsahu univerzálnych služieb, spolu s výročnou správou o monitorovaní ich výkonu uverejňovali aj informácie o počte sťažností a spôsobe, akým boli riešené.

"

19.  Článok 21 sa nahrádza takto:

"

Článok 21

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

"

20.  Článok 22 sa nahrádza takto:

"

Článok 22

1.  Každý členský štát určí pre sektor poštových služieb jeden národný regulačný orgán alebo viac, tieto orgány sú právne oddelené a prevádzkovo nezávislé od prevádzkovateľov poštových služieb. Členské štáty, ktoré zostanú vlastníkmi podnikov, ktoré poskytujú poštové služby alebo si ponechajú kontrolu nad nimi, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačných funkcií od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

Členské štáty oznámia Komisii, ktoré národné regulačné orgány určili pre vykonávanie úloh vyplývajúcich z tejto smernice. Uverejnia úlohy, ktoré národné regulačné orgány majú vykonávať, spôsobom. ktorý je ľahko dostupný, najmä ak sú tieto úlohy pridelené viacerým orgánom. Členské štáty prípadne zabezpečia, aby tieto orgány konzultovali vnútroštátne orgány poverené implementáciou práva hospodárskej súťaže a spotrebiteľského práva a spolupracovali s nimi v záležitostiach spoločného záujmu.

2.  Osobitnou úlohou národných regulačných orgánov je zabezpečenie súladu s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice, najmä vytvorením monitorovacích a regulačných postupov na zabezpečenie poskytovania univerzálnych služieb. Taktiež im môže byť uložená povinnosť zabezpečiť súlad s pravidlami hospodárskej súťaže v sektore poštových služieb.

Národné regulačné orgány členských štátov úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc s cieľom uľahčiť uplatňovanie tejto smernice.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, na základe ktorých užívateľ alebo podnik poskytujúci poštové služby, ktorého sa týka rozhodnutie národného regulačného orgánu, má právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolací orgán, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. V očakávaní výsledku takéhoto odvolania sa rozhodnutie národného regulačného orgánu pozastaví, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak.

"

21.  Táto kapitola sa pridáva po článku 22:

"

KAPITOLA 9a

Poskytovanie informácií

"

22.  Vkladá sa tento článok 22a:

"

Článok 22a

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poštových služieb, poskytovali všetky informácie národnému regulačnému orgánu vrátane finančných informácií a informácií o poskytovaní univerzálnych služieb, s cieľom , aby národné regulačné orgány ║ zabezpečili súlad s ustanoveniami tejto smernice alebo rozhodnutiami prijatými v súlade s touto smernicou.

2.  Všetky podniky poskytujú tieto informácie na požiadanie bezodkladne a v prípade potreby pri zachovaní dôvernosti, a to v časových lehotách a s uvedením podrobností, ktoré požaduje národný regulačný orgán. Informácie požadované národným regulačným orgánom musia byť primerané výkonu jeho úloh a nepoužijú sa na iné účely ako na tie, na ktoré boli vyžiadané. Národný regulačný orgán uvedie dôvody, ktoré oprávňujú jeho žiadosť o informácie.

"

23.  Článok 23 sa nahrádza takto:

"

Článok 23

Komisia predloží každé štyri roky, pričom prvýkrát najneskôr 31. decembra 2011, Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice vrátane príslušných informácií o rozvoji v danom sektore, predovšetkým pokiaľ ide o hospodárske a sociálne aspekty, zamestnanosť a technické aspekty, ako aj kvalitu služieb. K správe budú v prípade potreby priložené návrhy pre Európsky parlament a Radu.

Osobitná správa o všeobecných trendoch zamestnanosti v odvetví a o pracovných podmienkach, ktoré uplatňujú všetci poskytovatelia v každom členskom štáte, sa predkladá najneskôr do troch rokov od otvorenia trhu hospodárskej súťaži. Táto správa rovnako poskytuje prehľad o opatreniach prijatých v rámci právnych predpisov či rokovaní so sociálnymi partnermi. Ak odhalí narušenia hospodárskej súťaže, ak je to potrebné navrhne ďalšie kroky.

"

24.  Vkladá sa tento článok 23a:

"

Článok 23a

Komisia pomáha členským štátom pri implementácii tejto smernice, vrátane poskytovania rád pri výpočte všetkých čistých nákladov, pred 1. januárom 2009. Členské štáty predkladajú Komisii svoje plány financovania ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 a môžu predkladať štúdie.

"

25.  Článok 26 sa vypúšťa.

26.  Článok 27 sa vypúšťa.

Článok 2

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2009. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení a predložia tabuľku zhody daných opatrení s touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu ║. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V ║

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 74
(3) Ú. v. EÚ C 197, 24.8.2007, s. 37.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. júla 2007.
(5) Ú. v. ES C 48, 16.2.1994, s. 3.
(6) Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 ║ (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(7) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, p. 77.
(8) Ú. v. ES L 115, 17.4.1998, s. 31.
(9) Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56.
(10) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).
(11) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(12)+ Ú. v.: vložte prosím dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


Spoločné pravidlá prevádzky leteckých dopravných služieb (prepracované znenie) ***I
PDF 564kWORD 596k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (KOM(2006)0396 – C6-0248/2006 – 2006/0130(COD))
P6_TA(2007)0337A6-0178/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0396)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0248/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0178/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh právneho predpisu o sociálnych a pracovných podmienkach v európskom odvetví letectva, a dovtedy, kým tento právny predpis nadobudne účinnosť, žiada leteckých dopravcov, aby v prípade svojich zamestnancov dodržiavali predpisy o vysielaní pracovníkov;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. júla 2007 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2007 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie)

P6_TC1-COD(2006)0130


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie║,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  V nariadeniach Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov(5), (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva(6) a (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách(7) sa majú vykonať podstatné zmeny. V záujme jasnosti by sa tieto nariadenia mali prepracovať a konsolidovať do jedného nariadenia.

(2)  Prijatím týchto troch nariadení sa liberalizovala letecká doprava v Spoločenstve. Napriek úspechu tejto liberalizácie, pokiaľ ide o rast, hospodársku súťaž a nižšie cestovné, nejednotné uplatňovanie týchto nariadení v členských štátoch narúša fungovanie vnútorného leteckého trhu.

(3)  S cieľom zabezpečiť účinnejšie a jednotnejšie uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti vnútorného leteckého trhu je nevyhnutný rad úprav súčasného právneho rámca.

(4)  S prihliadnutím na možné prepojenie medzi finančným zdravím určitého leteckého dopravcu a bezpečnosťou by sa mal zaviesť prísnejší monitoring finančnej situácie leteckých dopravcov.

(5)  Vzhľadom na rastúcu dôležitosť leteckých dopravcov s prevádzkovými základňami v niekoľkých členských štátoch a potrebu zabezpečiť účinný dohľad nad týmito leteckými dopravcami by mal za činnosti dohľadu vykonávané v súlade s AOC (osvedčenie leteckého prevádzkovateľa) a prevádzkovou licenciou zodpovedať ten istý členský štát.

(6)  S cieľom zabezpečiť jednotné monitorovanie dodržiavania požiadaviek prevádzkových licencií zo strany všetkých leteckých dopravcov Spoločenstva by licenčné úrady mali pravidelne hodnotiť finančnú situáciu leteckých dopravcov. Leteckí dopravcovia by preto mali poskytovať dostatočné informácie o svojej finančnej situácii, a to najmä počas prvých dvoch rokov svojej existencie, keďže toto obdobie je obzvlášť kritické pre prežitie leteckých dopravcov na trhu. Aby sa zamedzilo narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré vzniká pri uplatňovaní rôznych pravidiel na vnútroštátnej úrovni, je nevyhnutné zabezpečiť transparentnosť a podriadiť finančnú situáciu všetkých leteckých dopravcov Spoločenstva spoločnej kontrole Komisie a členských štátov.

(7)  S cieľom znížiť riziko pre cestujúcich by sa leteckým dopravcom Spoločenstva, ktorí nespĺňajú požiadavky na udržiavanie platnej prevádzkovej licencie, nemalo umožniť pokračovať v činnosti. V týchto prípadoch by mal príslušný licenčný úrad zrušiť alebo pozastaviť prevádzkovú licenciu. V prípade, že tak príslušný licenčný úrad neurobí, Komisia by mala mať právo zrušiť alebo pozastaviť prevádzkovú licenciu, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva.

(8)  V snahe predísť nadmernému čerpaniu pomoci vo forme dohôd o prenájme lietadiel zaregistrovaných v tretích krajinách, najmä pokiaľ ide o prenájom lietadiel s posádkou ("wet lease"), by sa táto možnosť mala povoliť len vo výnimočných prípadoch, ako je napr. nedostatok vhodných lietadiel na trhu Spoločenstva, mala by byť časovo prísne obmedzená a mala by spĺňať bezpečnostné normy rovnocenné s bezpečnostnými pravidlami právnych predpisov Spoločenstva.

(9)  Členské štáty by mali zabezpečiť riadne uplatňovanie sociálnych predpisov Spoločenstva a sociálnych vnútroštátnych predpisov na zamestnancov leteckého dopravcu Spoločenstva, ktorý prevádzkuje letecké služby z prevádzkovej základne nachádzajúcej sa mimo územia členského štátu, v ktorom má tento letecký dopravca Spoločenstva svoje hlavné sídlo.

(10)  S cieľom zabezpečiť bezpečné a plynulé fungovanie vnútorného leteckého trhu je žiaduce, aby bolo Spoločenstvo zodpovedné za rokovanie o prepravných právach v rámci Spoločenstva s tretími krajinami. Tým by sa predišlo možným nezrovnalostiam medzi vnútorným trhom a individuálnymi rokovaniami členských štátov.

(11)  V snahe dobudovať vnútorný letecký trh by sa mali zrušiť stále existujúce obmedzenia platné medzi členskými štátmi, ako sú napr. obmedzenia pri spoločnom označovaní liniek na trasách do tretích krajín alebo pri stanovovaní cien na trasách do tretích krajín s medzipristátím v inom členskom štáte (lety šiestej slobody).

(12)  Podmienky, za ktorých sa ukladajú záväzky služby vo verejnom záujme, by sa mali definovať jasne a jednoznačne a príslušné postupy verejnej súťaže by mali umožniť účasť na verejnej súťaži dostatočnému počtu konkurentov. Komisia by mala mať k dispozícii toľko informácií, aby mohla posúdiť ekonomické opodstatnenie záväzkov služby vo verejnom záujme v jednotlivých prípadoch.

(13)  Platné pravidlá súvisiace s rozložením prevádzky medzi letiskami, ktoré obsluhujú to isté mesto alebo mestskú aglomeráciu, by sa mali objasniť a zjednodušiť.

(14)  Je vhodné zabezpečiť, že členské štáty budú mať možnosť reagovať na neočakávané problémy vyplývajúce z nepredvídateľných a neodvratných situácií, ktoré technicky či prakticky veľmi sťažujú prevádzku leteckých služieb.

(15)  Cestujúci by mali mať prístup k rovnakým tarifám za rovnaké lety bez ohľadu na krajinu ich pobytu v rámci Spoločenstva alebo ich štátnu príslušnosť a bez ohľadu na krajinu sídla cestovnej kancelárie v rámci Spoločenstva.

(16)  Cestujúci by mali byť schopní efektívne porovnávať tarify jednotlivých leteckých spoločností. Uverejnené tarify by preto mali predstavovať konečnú sumu, ktorú má cestujúci zaplatiť, vrátane všetkých daní a poplatkov.

(17)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(8).

(18)  Vzhľadom na to, že členské štáty nemôžu z dôvodu medzinárodnej povahy leteckej dopravy dosiahnuť jednotnejšie uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti vnútorného leteckého trhu v dostatočnej miere a tento cieľ je možné lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(19)  Nariadenia (EHS) č. 2407/92, 2408/92 a 2409/92 by sa preto mali zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa upravujú postupy udeľovania licencií leteckých dopravcov Spoločenstva, právo leteckých dopravcov Spoločenstva vykonávať letecké služby v rámci Spoločenstva a stanovovanie cien leteckých služieb prevádzkovaných v rámci Spoločenstva. Ustanovenia o informáciách a nediskriminácii pri stanovovaní cien sa uplatňujú na odlety z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a na lety zmluvne dohodnuté leteckým dopravcom Spoločenstva, ktoré smerujú z letiska nachádzajúceho sa v tretej krajine na letisko nachádzajúce sa na území členského štátu, pokiaľ leteckí dopravcovia nepodliehajú rovnakým záväzkom v príslušnej tretej krajine.

2.  Kapitola III tohto nariadenia sa uplatní na letisko Gibraltar bez toho, aby boli dotknuté možné právne stanoviská Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva vzhľadom na ich spor ohľadne suverenity územia, na ktorom sa letisko nachádza.

3.  Uplatnenie opatrení kapitoly III tohto nariadenia pre letisko Gibraltar bude pozastavené do začatia uplatňovania režimu uvedeného v spoločnej deklarácii ministrov zahraničných vecí Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva z 2. decembra 1987. Vlády uvedených štátov informujú o tomto dátume Radu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia platí toto vymedzenie pojmov:

   1) "prevádzková licencia" znamená oprávnenie udelené príslušným licenčným úradom podniku, ktorým sa povoľuje vykonávať leteckú prepravu cestujúcich, pošty a/alebo nákladu, ako je uvedené v prevádzkovej licencii za úhradu a/alebo v prenájme;
   2) "príslušný licenčný úrad" znamená úrad, ktorý je oprávnený udeliť, zamietnuť, zrušiť alebo pozastaviť prevádzkovú licenciu v súlade s kapitolou II;
   3) "podnik" znamená akúkoľvek ziskovú alebo neziskovú fyzickú alebo právnickú osobu, akúkoľvek úradnú inštitúciu bez ohľadu na to, či má právnickú subjektivitu;
   4) "letecká dopravná služba" znamená let alebo sériu letov, pri ktorých sa prepravujú cestujúci, náklad a/alebo pošta za odplatu a/alebo v prenájme;
   5) "let" znamená odlet z určitého letiska smerom k určitému cieľovému letisku;
   6) "letisko" znamená každé miesto v členskom štáte, ktoré je otvorené obchodným leteckým dopravným činnostiam;
   7) "osvedčenie leteckého prevádzkovateľa (AOC)" znamená osvedčenie vydané podniku podľa príslušných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva, v ktorom sa potvrdzuje, že príslušný prevádzkovateľ má profesionálnu spôsobilosť a organizáciu na zabezpečenie bezpečnej prevádzky lietadla pri leteckých činnostiach špecifikovaných v osvedčení;
  8) "účinná kontrola" znamená vzťah, ktorý tvoria práva, kontrakty alebo iné prostriedky, ktoré buď samostatne, alebo spoločne a s ohľadom na zahrnutú skutočnosť, alebo zákon, umožňujú priamo alebo nepriamo použiť rozhodujúci vplyv na podnik, hlavne:
   a) právo použiť všetok alebo časť majetku podniku;
   b) práva alebo zmluvy, ktoré poskytujú rozhodujúci vplyv na zloženie, voľby alebo rozhodnutia orgánov podniku, alebo inak poskytujú rozhodujúci vplyv na riadenie obchodnej činnosti podniku;
   9) "letecký dopravca" znamená letecký dopravný podnik s platnou licenciou na vykonávanie leteckej dopravy;
   10) "letecký dopravca Spoločenstva" znamená leteckého dopravcu s platnou licenciou na vykonávanie leteckej dopravy, udelenou príslušným licenčným úradom v súlade s kapitolou II;
   11) "podnikateľský plán" znamená podrobný popis zamýšľaných obchodných činností leteckého dopravcu v určenom období, hlavne čo sa týka očakávaného tržného vývoja a investícií, ktoré sa majú uskutočniť, vrátane finančných a ekonomických aspektov týchto činností;
   12) "letecká dopravná služba vnútri Spoločenstva" znamená leteckú dopravnú službu vykonávanú v rámci Spoločenstva;
   13) "tranzit" znamená právo lietať ponad územie Spoločenstva alebo tretej krajiny bez pristátia a pristáť z dôvodov nesúvisiacich s prevádzkou;
   14) "prepravné právo" znamená právo vykonávať leteckú dopravnú službu medzi dvoma letiskami Spoločenstva;
  

   15) "výlučný predaj miesta na sedenie" znamená, že sa predávajú len miesta na sedenie bez akejkoľvek inej služby s tým spojenej, napr. ubytovaním priamo verejnosti leteckým dopravcom, jeho oprávneným zástupcom alebo nájomcom;
  16) "pravidelná letecká dopravná služba" znamená sériu letov so všetkými týmito charakteristikami:
   a) vykonáva sa lietadlom na prepravu cestujúcich, nákladu a/alebo pošty za odplatu tak, že pri každom lete je každé sedadlo lietadla k dispozícii na individuálny nákup verejnosti (priamo od leteckého dopravcu alebo od jeho oprávnených zástupcov);
  b) slúži na prepravu medzi dvomi alebo viacerými letiskami, buď:
   podľa zverejneného letového poriadku, alebo
   letmi tak pravidelnými a frekventovanými, že vytvárajú zreteľne systematické série letov;
   17) "kapacita" znamená počet miest na sedenie ponúkaných verejnosti v pravidelnej leteckej dopravnej službe počas určitého obdobia;
   18) "letecké cestovné" znamená ceny vyjadrené v eurách alebo v miestnej mene, ktoré platia cestujúci leteckým dopravcom alebo ich zástupcom za svoju prepravu a za prepravu svojej batožiny v rámci leteckej dopravnej služby, a všetky podmienky, za ktorých sa tieto ceny používajú, vrátane odplát a podmienok ponúknutých agentúre a iných doplnkových služieb █;
   19) "letecké sadzby" znamená ceny vyjadrené v eurách alebo v miestnej mene platené za prepravu nákladu a podmienky, za ktorých sa tieto ceny používajú, vrátane odplát a podmienok ponúknutých agentúre a iných doplnkových █;

20)   "príslušný(-é) členský(-é) štát(-y)" znamená členský(-é) štát(-y), medzi ktorými alebo v rámci ktorého(-ých) sa vykonáva letecká dopravná služba;

21)   "zúčastnený(-é) členský(-é) štát(-y)" znamená príslušný(-é) členský(-é) štát(-y) a členský(-é) štát(-y), v ktorom(-ých) letecký(-í) dopravca(-ovia) vykonávajúci leteckú dopravnú službu je/sú licencovaný(-í);

   22) "mestská aglomerácia" znamená mestskú oblasť zahŕňajúcu viacero miest, ktoré sa v dôsledku populačného rastu a expanzie zlúčili s cieľom vytvoriť jeden súvislý zastavaný priestor;
   23) "podnikový výkaz" znamená podrobný výkaz výnosov a nákladov leteckého dopravcu za dané obdobie vrátane podrobného členenia na letecké, dopravné a iné činnosti a takisto medzi peňažnými a nepeňažnými zložkami;
   24) "dohoda o prenájme lietadla bez posádky" je dohoda medzi leteckými prepravcami, keď sa lietadlo prevádzkuje podľa AOC nájomcu;
   25) "dohoda o prenájme lietadla s posádkou" je dohoda medzi leteckými prepravcami, keď sa lietadlo prevádzkuje podľa AOC prenajímateľa;
   26) "hlavné sídlo podniku" je sídlo hlavného úradu, prípadne sídlo registrovaného úradu leteckého dopravcu Spoločenstva v členskom štáte, v rámci ktorého letecký dopravca Spoločenstva vykonáva značnú časť svojich prevádzkových činností alebo ktorý je cieľovým alebo východiskovým miestom značnej časti svojich prevádzkových činností.

Kapitola II

Prevádzková licencia

Článok 3

Prevádzková licencia

1.  Žiaden podnik zriadený v Spoločenstve nesmie v rámci Spoločenstva prepravovať cestujúcich, poštu a/alebo náklad za úhradu a/alebo v prenájme, pokiaľ mu nebola udelená príslušná prevádzková licencia.

Podnik, ktorý spĺňa požiadavky tejto kapitoly, má právo získať prevádzkovú licenciu.

2.  Príslušný licenčný úrad neudelí prevádzkové licencie , ak nevyhovujú požiadavkám tejto kapitoly.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie uplatniteľné ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva, vnútroštátnych či medzinárodných právnych predpisov, nepodliehajú požiadavkám držby platnej prevádzkovej licencie tieto kategórie leteckých dopravných služieb:

   a) letecké dopravné služby vykonávané bezmotorovým lietadlom a/alebo ultraľahkým motorovým lietadlom a
   b) lokálne lety, ktoré nezahŕňajú prepravu cestujúcich, pošty a/alebo nákladu medzi rozdielnymi letiskami.

Článok 4

Podmienky udelenia prevádzkovej licencie

Príslušný licenčný úrad udelí prevádzkovú licenciu podniku za predpokladu, že:

   a) jeho hlavné sídlo podniku sa nachádza v Spoločenstve a najväčšiu časť svojich leteckých služieb prevádzkuje v rámci Spoločenstva alebo je Spoločenstvo cieľom alebo východiskovým miestom najväčšej časti jeho leteckých služieb;
   b) je držiteľom platného AOC;
   c) v prípade, že sa o licenciu žiada úrad členského štátu, jeho hlavné sídlo podniku sa nachádza v danom členskom štáte█;
   d) má k dispozícii jedno alebo viac lietadiel na základe vlastníctva alebo na základe dohody o prenájme lietadla bez posádky;
   e) jeho hlavným predmetom podnikania je prevádzkovanie leteckých služieb samotné alebo v kombinácii spolu s akoukoľvek inou obchodnou činnosťou lietadla alebo opravou a údržbou lietadla;
   f) jeho podniková štruktúra umožňuje príslušnému licenčnému úradu implementovať ustanovenia tejto kapitoly;
   g) členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 percent podniku a účinne ho riadia, či už priamo, alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov, pokiaľ nie je ustanovené inak v dohode s treťou krajinou, ktorej je Spoločenstvo zmluvnou stranou;
   h) spĺňa finančné podmienky špecifikované v článku 5;
   i) spĺňa požiadavky na poistenie špecifikované v článku 11.
   j) poskytne dôkaz, že má dostatočné poistné krytie na vrátenie uhradených súm a na pokrytie nákladov na repatriáciu cestujúcich v prípade, že z dôvodu platobnej neschopnosti alebo odobratia prevádzkovej licencie nie je schopný uskutočniť zarezervované lety.

Článok 5

Finančné podmienky udelenia prevádzkovej licencie

1.  Príslušný licenčný úrad dôkladne posúdi, či podnik, ktorý prvýkrát žiada o prevádzkovú licenciu, môže preukázať, že:

   a) môže kedykoľvek splniť svoje aktuálne a potenciálne záväzky založené na reálnych predpokladoch, v období 36 mesiacov od začatia prevádzky;
   b) môže pokryť svoje fixné a prevádzkové náklady, ktoré má z činností podľa svojho podnikateľského plánu a sú založené na reálnych predpokladoch, za obdobie troch mesiacov od začatia prevádzky, bez ohľadu na akýkoľvek príjem z týchto činností; a
   c) jeho čistý kapitál je najmenej 100 000 EUR.

2.  Na účely odseku 1 každý žiadateľ predloží plán podnikania minimálne na prvé tri roky prevádzky. Plán podnikania tiež podrobne uvádza finančné prehľady o akýchkoľvek iných obchodných činnostiach, na ktorých sa žiadateľ zúčastňuje, buď priamo, alebo prostredníctvom príbuzných podnikov. Žiadateľ tiež poskytne všetky relevantné informácie; hlavne údaje uvedené v bode 1 prílohy I. Každý žiadateľ určí ustanovenia s cieľom vyhnúť sa negatívnym sociálnym následkom platobnej neschopnosti alebo ich zmierniť.

3.  Odseky 1 a 2 tohto článku sa nevzťahujú na leteckých dopravcov, ktorí používajú výhradne lietadlá ľahšie než 10 ton mtow (maximum take-off weight – maximálna vzletová hmotnosť) a/alebo menej než 20-miestne. Títo leteckí dopravcovia musia byť kedykoľvek schopní preukázať, že ich čistý kapitál je aspoň 100 000 EUR alebo na požiadanie príslušného licenčného úradu poskytnúť informácie relevantné podľa článku 9 ods. 2.

Členský štát môže aj napriek tomu aplikovať odseky 1 a 2 na leteckých dopravcov, ktorým sa udelila licencia na základe toho, že vykonávajú pravidelné dopravné prevádzky, alebo tým, ktorých obrat prevyšuje 3 milióny EUR ročne.

Článok 6

Osvedčenie leteckého prevádzkovateľa

1.  Udelenie a platnosť prevádzkovej licencie závisí od vlastníctva platného AOC, ktorý špecifikuje činnosti, na ktoré sa vzťahuje prevádzková licencia, a ktorý je v súlade s kritériami stanovenými podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva.

2.  Akákoľvek zmena osvedčenia leteckého dopravcu Spoločenstva sa kde je to vhodné zohľadní v jeho prevádzkovej licencii.

3.  Ak AOC udeľuje vnútroštátny úrad, za udelenie, odmietnutie, zrušenie alebo pozastavenie AOC a prevádzkovej licencie leteckého dopravcu Spoločenstva sú zodpovedné úrady príslušného členského štátu.

Článok 7

Dôkaz o dobrej povesti

1.  Pokiaľ sa na účely vystavenia prevádzkovej licencie vyžaduje dôkaz, že osoby, ktoré budú nepretržite a účinne riadiť činnosti podniku, sú bezúhonné, alebo že na ne nebol vyhlásený konkurz, alebo na účely pozastavenia alebo zrušenia licencie z dôvodu profesijného pochybenia alebo trestného činu, príslušný licenčný úrad uzná v prípade príslušníkov členských štátov ako postačujúce doklady vydané príslušnými orgánmi v členskom štáte pôvodu alebo členského štátu, v ktorom má daná osoba trvalý pobyt, ktoré preukazujú, že tieto podmienky sú splnené.

2.  Kde členský štát pôvodu alebo členský štát, v ktorom má daná osoba trvalý pobyt, nevydávajú doklady uvedené v odseku 1, nahradia sa tieto doklady vyhlásením pod prísahou - alebo v členských štátoch, kde neexistuje žiadne ustanovenie pre vyhlásenie pod prísahou, čestným vyhlásením - vykonaným dotknutou osobou pred povereným príslušným súdnym alebo správnym úradom alebo notárom alebo kvalifikovaným profesijným orgánom členského štátu pôvodu alebo členského štátu, v ktorom má daná osoba trvalý pobyt; tento úrad, notár alebo kvalifikovaný profesijný orgán musí vydať osvedčenie o pravosti vyhlásenia pod prísahou alebo čestného vyhlásenia.

3.  Príslušný licenčný úrad môže vyžadovať, aby tieto doklady a osvedčenia uvedené v odseku 1 a 2 boli predložené najneskôr 3 mesiace po dátume ich vydania.

Článok 8

Platnosť prevádzkovej licencie

1.  Prevádzková licencia bude platná, pokiaľ letecký dopravca Spoločenstva spĺňa požiadavky tejto kapitoly.

Letecký dopravca Spoločenstva má byť kedykoľvek schopný preukázať na požiadanie príslušného licenčného úradu, že spĺňa všetky požiadavky tejto kapitoly.

2.  Príslušný licenčný úrad dôkladne monitoruje plnenie požiadaviek tejto kapitoly. V každom prípade preskúma plnenie týchto požiadaviek v týchto prípadoch:

   a) dva roky po udelení novej prevádzkovej licencie; alebo
   b) ak je podozrenie na možný problém; alebo
   c) na žiadosť Komisie.

V prípade, že príslušný licenčný úrad nadobudne podozrenie, že by finančné problémy leteckého dopravcu Spoločenstva mohli ovplyvniť bezpečnosť jeho prevádzky, okamžite o tejto skutočnosti informuje orgán zodpovedný za vydávanie AOC.

3.  Prevádzková licencia sa opätovne postúpi na schválenie, keď letecký dopravca Spoločenstva

   a) nezačal prevádzku šesť mesiacov po udelení prevádzkovej licencie,
   b) pozastavil činnosť na viac ako šesť mesiacov.

4.  Letecký dopravca Spoločenstva má do šiestich mesiacov po účtovnej uzávierke poskytnúť príslušnému licenčnému úradu každý finančný rok overené účty vzhľadom na predchádzajúci finančný rok. V priebehu prvých dvoch rokov činnosti leteckého dopravcu Spoločenstva sa údaje uvedené v bode 3 prílohy I každých šesť mesiacov aktualizujú a predkladajú príslušnému licenčnému úradu.

Príslušný licenčný úrad môže kedykoľvek posúdiť finančnú výkonnosť leteckého dopravcu Spoločenstva, ktorému udelil prevádzkovú licenciu, požiadaním o relevantné informácie a najmä údaje uvedené v bode 3 prílohy I.

5.  Letecký dopravca Spoločenstva musí oznámiť príslušnému licenčnému úradu:

   a) vopred svoje plány prevádzkovať nové pravidelné alebo nepravidelné služby na svetadiel alebo do oblasti sveta, kde sa predtým neprevádzkovali, zmeniť typ alebo počet používaných lietadiel, alebo podstatne zmeniť rozsah svojich aktivít;
   b) vopred akékoľvek zamýšľané zlúčenia alebo zisky a
   c) v priebehu štrnástich dní akúkoľvek zmenu vlastníctva akejkoľvek priamej akciovej účasti, ktorá predstavuje 10 % alebo viac z celkovej akciovej účasti leteckého dopravcu Spoločenstva, alebo jeho materskej, alebo najvyššej holdingovej spoločnosti.

6.  Ak sa príslušný licenčný úrad domnieva, že zmeny uvedené podľa odseku 5 majú významný vplyv na financie leteckého dopravcu Spoločenstva, má požadovať predloženie revidovaného plánu podnikania, ktorý zahŕňa odporučené zmeny najmenej 12 mesiacov od dátumu jeho realizácie vrátane údajov uvedených v bode 2 prílohy I, okrem informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 4.

Príslušný licenčný úrad má rozhodnúť o revidovanom pláne podnikania najneskoršie tri mesiace po predložení všetkých potrebných informácií.

7.  Čo sa týka leteckých dopravcov Spoločenstva, ktorým udelil licenciu, príslušný licenčný úrad rozhodne, či sa prevádzková licencia má opäť schvaľovať v prípade zmeny jedného alebo viacerých prvkov, ktoré majú vplyv na právnu situáciu leteckých dopravcov Spoločenstva a hlavne v prípade zlúčenia podnikov alebo ich prevzatia.

8.  Odseky 4, 5 a 6 sa nevzťahujú na leteckých dopravcov, ktorí používajú výhradne lietadlá ľahšie než 10 ton mtow (maximum take-off weight – maximálna vzletová hmotnosť) a/alebo menej než 20-miestne. Títo leteckí dopravcovia musia byť kedykoľvek schopní preukázať, že ich čistý kapitál je aspoň 100 000 EUR alebo na požiadanie príslušného licenčného úradu poskytnúť informácie relevantné podľa článku 9 ods. 2.

Členský štát môže aj napriek tomu aplikovať odseky 4, 5 a 6 na leteckých dopravcov, ktorým sa udelila licencia na základe toho, že vykonávajú pravidelné dopravné prevádzky, alebo tým, ktorých obrat prevyšuje 3 milióny EUR ročne.

Článok 9

Pozastavenie a zrušenie prevádzkovej licencie

1.  Príslušný licenčný úrad pozastaví alebo zruší prevádzkovú licenciu, ak má dôvodné podozrenie, že letecký dopravca Spoločenstva nie je schopný plniť svoje aktuálne a potenciálne záväzky za obdobie 12 mesiacov.

Príslušný licenčný úrad môže udeliť dočasnú licenciu maximálne na obdobie 12 mesiacov, počas toho, ako letecký dopravca Spoločenstva vykonáva finančnú reorganizáciu, za predpokladu, že nie je ohrozená bezpečnosť, že sa v tejto dočasnej licencii zohľadnia akékoľvek zmeny AOC a že je počas tohto obdobia k dispozícii reálny plán uspokojivej finančnej rekonštrukcie.

2.  Ak je zrejmé, že existujú finančné problémy alebo ak bolo začaté konanie pre platobnú neschopnosť alebo podobné konanie, voči leteckému dopravcovi Spoločenstva, ktorému licenčný úrad udelil licenciu, tento úrad bezodkladne dôkladne posúdi finančnú situáciu a na základe svojich zistení preskúma stav prevádzkovej licencie v súlade s týmto článkom v priebehu troch mesiacov.

Príslušný licenčný úrad informuje Komisiu o postupe hodnotenia, o svojich zisteniach a o rozhodnutí, ktoré prijme v súvislosti so stavom prevádzkovej licencie.

3.  Ak overené účty uvedené v článku 8 ods. 4 neboli oznámené do šiestich mesiacov po účtovnej uzávierke predchádzajúceho finančného roka, príslušný licenčný úrad požiada leteckého dopravcu Spoločenstva, aby bezodkladne oznámil tieto overené účty.

Ak sa overené účty neoznámia do jedného mesiaca, prevádzková licencia sa zruší alebo pozastaví.

Príslušný licenčný úrad do šiestich mesiacov informuje Komisiu o tom, že letecký dopravca Spoločenstva neoznámil svoje overené účty, a o následných opatreniach, ktoré prijme.

4.  V prípade, že sa AOC leteckého dopravcu Spoločenstva pozastaví alebo stiahne, príslušný licenčný úrad okamžite pozastaví alebo zruší prevádzkovú licenciu tohto leteckého dopravcu.

Článok 10

Rozhodnutia o prevádzkových licenciách

1.  Príslušný licenčný úrad rozhodne o žiadosti čo najskôr, najneskôr však do troch mesiacov od predloženia všetkých potrebných informácií, berúc pri tom do úvahy všetky dostupné fakty. Rozhodnutie sa oznámi žiadateľovi. Zamietnutie bude obsahovať aj dôvody.

2.  Príslušný licenčný úrad zverejní postupy na udeľovanie, pozastavenie a zrušenie prevádzkovej licencie a bude informovať Komisiu.

3.  Zoznam rozhodnutí príslušných licenčných úradov o udelení, pozastavení alebo zrušení prevádzkových licencií sa každý rok uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 11

Požiadavky na poistenie

Letecký dopravca musí byť poistený vzhľadom na zodpovednosť v prípade nehôd, najmä pokiaľ ide o cestujúcich, batožinu, náklad, poštu a tretie osoby. V prípade vhodnosti spĺňa poistné krytie minimálne požiadavky ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel(9).

Článok 12

Registrácia

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 2, lietadlo, ktoré používa letecký dopravca Spoločenstva, musí byť registrované █ v rámci Spoločenstva. Členský štát, ktorého príslušný licenčný úrad udeľuje leteckému dopravcovi Spoločenstva prevádzkovú licenciu, môže žiadať, aby takéto lietadlo bolo registrované v jeho vnútroštátnom registri.

2.  V súlade s odsekom 1 má príslušný licenčný úrad podľa príslušných zákonov a nariadení prijať do svojho národného registra bez poplatku a bez odkladu lietadlo, ktoré vlastnia príslušníci iných členských štátov a previesť ho z leteckých registrov iných členských štátov. Okrem bežného registračného poplatku sa za tento prevod nemá platiť žiaden iný poplatok.

Článok 13

Prenájom

1.  █Podnik, ktorý žiada o udelenie prevádzkovej licencie, disponuje jedným alebo viacerými lietadlami na základe vlastníctva alebo dohody o prenájme bez posádky ("dry lease").

Letecký dopravca Spoločenstva disponuje jedným alebo viacerými lietadlami na základe vlastníctva alebo dohody o prenájme bez posádky ("dry lease").

Letecký dopravca Spoločenstva môže disponovať jedným alebo viacerými lietadlami na základe dohody o prenájme s posádkou ("wet lease").

2.  V prípade krátkodobých dohôd o prenájme lietadla s posádkou plniacich dočasné požiadavky leteckého dopravcu Spoločenstva alebo pri výnimočných okolnostiach sa môže príslušný licenčný úrad zrieknuť požiadavky na registráciu podľa článku 12 ods. 1, pokiaľ:

   a) letecký dopravca Spoločenstva môže takýto prenájom odôvodniť výnimočnou potrebou, v tomto prípade je možné udeliť výnimku najviac na obdobie siedmich mesiacov, ktorú je možné za výnimočných okolností jeden krát predĺžiť o ďalších najviac sedem mesiacov; alebo
   b) letecký dopravca Spoločenstva preukáže, že prenájom je potrebný na zabezpečenie sezónnych kapacitných potrieb, ktoré nie je možné zabezpečiť prenajatím lietadla registrovaného v súlade s článkom 12 ods. 1, v tomto prípade je možné udeliť výnimku najviac na obdobie siedmich mesiacov, ktorú je možné obnoviť; alebo
   c) letecký dopravca Spoločenstva preukáže, že prenájom je potrebný na prekonanie nepredvídateľných prevádzkových ťažkostí, ako sú technické problémy a nie je vhodné prenajať lietadlo registrované v súlade s článkom 12 ods. 1, v tomto prípade sa výnimka udelí na obmedzené obdobie, ktoré je nevyhnutne potrebné na prekonanie týchto ťažkostí.
  

Takéto výnimky sú podriadené existencii platnej dohody v ktorej je upravená reciprocita, pokiaľ ide o prenájom lietadla s posádkou medzi príslušným členským štátom alebo Spoločenstvom a treťou krajinou registrácie prenajatého lietadla.

3.  Pre zabezpečenie bezpečnostných noriem letecký dopravca Spoločenstva, ktorý s posádkou či bez posádky, používa lietadlo iného podniku alebo ho poskytuje ďalšiemu podniku, má najprv získať schválenie pre prevádzku od príslušného licenčného úradu. Podmienky schválenia majú byť súčasťou tejto dohody o prenájme medzi zúčastnenými stranami.

4.  Príslušný licenčný úrad neschváli zmluvy o prenájme lietadla s posádkou alebo bez nej v prípade leteckého dopravcu, ktorému udelil prevádzkovú licenciu, pokiaľ príslušnému leteckému dopravcovi nepredloží písomné stanovisko a vyhlásenie, že splnené všetky bezpečnostné normy rovnocenné tým, ktoré sú predpísané v príslušnom právnom predpise Spoločenstva.

Článok 14

Skúmanie Komisie

1.  Komisia konajúca v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2 preskúma na žiadosť členského štátu alebo na základe vlastného podnetu plnenie požiadaviek tejto kapitoly a rozhodne o prípadnom pozastavení alebo zrušení prevádzkovej licencie.

2.  Komisia na splnenie svojich povinností podľa tohto článku môže získať všetky potrebné informácie od príslušného licenčného úradu alebo priamo od príslušného(-ých) leteckého(-ých) dopravcu(-ov) Spoločenstva, a to v lehote, ktorú sama stanoví.

Článok 15

Právo na obranu

Príslušný licenčný úrad a Komisia zabezpečia, aby pri prijímaní rozhodnutí o dočasnom pozastavení alebo zrušení prevádzkovej licencie leteckého dopravcu Spoločenstva mal dotknutý letecký dopravca možnosť vypočutia, pričom sa v niektorých prípadoch zohľadní potreba naliehavého postupu.

Článok 16

Sociálne právne predpisy

Členské štáty zabezpečia riadne uplatňovanie sociálnych predpisov Spoločenstva a sociálnych vnútroštátnych predpisov, pokiaľ ide o zamestnancov leteckého dopravcu Spoločenstva, ktorý prevádzkuje letecké služby z prevádzkovej základne nachádzajúcej sa mimo územia členského štátu, v ktorom má tento letecký dopravca Spoločenstva svoje hlavné sídlo podniku.

Kapitola III

Prístup k trasám

Článok 17

Poskytovanie leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva

1.  Leteckí dopravcovia Spoločenstva smú vykonávať prepravné práva na trasách v rámci Spoločenstva.

2.  Členské štáty zabezpečia, že sa na výkon prepravných práv zo strany leteckého dopravcu Spoločenstva nebudú vzťahovať žiadne povolenia ani oprávnenia. Ak má členský štát dôvod spochybniť platnosť prevádzkovej licencie vydanej leteckému dopravcovi Spoločenstva, obráti sa v tejto veci na príslušný licenčný úrad. Členské štáty nevyžadujú od leteckých dopravcov Spoločenstva, aby predložili dokumenty alebo informácie, ktoré už poskytli príslušnému licenčnému úradu.

3.  Leteckí dopravcovia Spoločenstva môžu bez toho, aby boli dotknuté pravidlá súťaže Spoločenstva uplatniteľné na podniky, pri poskytovaní leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva tieto služby spájať a spoločne označovať linky.

4.  Akékoľvek obmedzenia slobodného poskytovania leteckých dopravných služieb vnútri Spoločenstva zo strany leteckých dopravcov Spoločenstva, ktoré vyplývajú z bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi, sa týmto zrušujú.

5.  Bez ohľadu na ustanovenia dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a s výhradou pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva týkajúcich sa podnikov, ako aj ustanovení dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami, povolí(-ia) príslušný(-é) členský(-é) štát(-y) leteckým dopravcom Spoločenstva spájať letecké dopravné služby a spoločne označovať linky s každým leteckým dopravcom v prípade leteckých dopravných služieb smerujúcich na letisko, z letiska alebo cez letisko, ktoré sa nachádza na jeho/ich území, z akéhokoľvek/akýchkoľvek bodu(-ov) alebo na akýkoľvek/akékoľvek bod(-y) v tretích krajinách.

6.  Bez toho, aby boli dotknuté existujúce práva udelené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a bez ohľadu na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 847/2004 z 29. apríla 2004 o rokovaniach a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej službe medzi členskými štátmi a tretími krajinami(10) nemôžu leteckí dopravcovia mimo Spoločenstva vykonávať prepravné práva, spájať letecké dopravné služby ani spoločne označovať linky v prípade trás, ktoré sa nachádzajú výlučne v rámci Spoločenstva, pokiaľ to nemajú povolené na základe dohody uzavretej medzi Spoločenstvom a treťou krajinou.

7.  Bez toho, aby boli dotknuté existujúce práva udelené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a bez ohľadu na nariadenie (ES) č. 847/2004, nemôžu leteckí dopravcovia tretích krajín prechádzať cez územie Spoločenstva, pokiaľ nie je príslušná tretia krajina zmluvnou stranou Dohody o tranzite medzinárodných leteckých dopravných služieb podpísanej v Chicagu 7. decembra 1944 alebo neuzavrela v tejto súvislosti so Spoločenstvom dohodu.

Článok 18

Všeobecné zásady záväzkov služby vo verejnom záujme

1.  Členský štát po konzultáciách s inými príslušnými členskými štátmi a po tom, ako informoval Komisiu, príslušné letiská a leteckých dopravcov vykonávajúcich prevádzku na danej trase, môže uložiť záväzok služby vo verejnom záujme vo vzťahu k pravidelným leteckým dopravným službám na letisko na jeho území, ak sa takáto trasa považuje za životne dôležitú pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu, ktorý letisko využíva. Tento záväzok sa uloží len v rozsahu potrebnom na minimálne zabezpečenie pravidelných leteckých dopravných služieb, aby na tejto trase z hľadiska plynulosti, pravidelnosti, cien alebo minimálnej kapacity vyhovovali štandardom, ktoré by si leteckí dopravcovia neosvojili, ak by sledovali výhradne svoje ekonomické záujmy.

Štandardy uložené v súvislosti s trasou, na ktorú sa vzťahuje tento záväzok služby vo verejnom záujme, sa stanovujú transparentným a nediskriminačným spôsobom.

2.  V prípadoch, keď ostatné druhy dopravy nie sú schopné zabezpečiť nepretržitú službu s minimálne dvoma frekvenciami denne, môžu príslušné členské štáty začleniť do služby vo verejnom záujme požiadavku, aby každý letecký dopravca zamýšľajúci prevádzkovať túto trasu poskytol záruku, že ju bude prevádzkovať určitú dobu, ktorá sa stanoví v súlade s ostatnými podmienkami služby vo verejnom záujme.

3.  Ak sa uložila služba vo verejnom záujme podľa odsekov 1 a 2, leteckí dopravcovia môžu ponúkať výlučný predaj miesta na sedenie, až keď dotknutá letecká dopravná služba spĺňa všetky požiadavky služby vo verejnom záujme. Následne sa takáto letecká dopravná služba bude považovať za pravidelnú leteckú dopravnú službu.

4.  Ak žiadny letecký dopravca na trase nezačal alebo nezamýšľa začať s poskytovaním pravidelných leteckých dopravných služieb v súlade so službou vo verejnom záujme, určenou na danú trasu, môže členský štát obmedziť prístup k pravidelnej leteckej dopravnej službe na tejto trase len na jedného leteckého dopravcu, a to na obdobie najviac na štyri roky, po uplynutí ktorých bude situácia prehodnotená.

Toto obdobie môže byť päťročné, ak sa záväzok služby vo verejnom záujme vzťahuje na trasu smerujúcu na letisko, ktoré obsluhuje jeden z najodľahlejších regiónov, podľa článku 299 ods. 2 zmluvy.

5.  Právo vykonávať služby uvedené v odseku 4 na jednotlivej trase alebo v prípadoch, keď je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, na skupine trás sa formou verejnej súťaže v súlade s článkom 19 ponúkne ktorémukoľvek leteckému dopravcovi Spoločenstva oprávnenému vykonávať takéto letecké dopravné služby.

6.  Ak členský štát zamýšľa uložiť záväzok služby vo verejnom záujme, oznámi úplné znenie tohto opatrenia Komisii, ostatným príslušným členským štátom, príslušným letiskám a leteckým dopravcom vykonávajúcim prevádzku na danej trase.

Komisia uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, v ktorom sa:

   a) určia dve letiská spojené príslušnou trasou,
   b) uvedie deň nadobudnutia účinnosti záväzku služby vo verejnom záujme a
   c) uvedie úplná adresa, na ktorej príslušný členský štát bezodkladne a zdarma sprístupní dané znenie a relevantné informácie a/alebo dokumentáciu súvisiacu so záväzkom služby vo verejnom záujme.

7.  Potrebu a primeranosť plánovaného záväzku služby vo verejnom záujme posúdia členské štáty s ohľadom na:

   a) vyváženosť plánovaného záväzku a potrieb príslušného regiónu v oblasti hospodárskeho vývoja;
   b) možnosti napomáhať ostatným druhom dopravy a schopnosti týchto druhov dopravy uspokojiť daný dopyt po preprave, najmä ak sa na plánovanej trase už poskytujú železničné služby a cesta trvá menej ako tri hodiny;
   c) výšku leteckého cestovného a podmienky, uplatnené vo vzťahu k užívateľom;
   d) kombinovaný efekt všetkých leteckých dopravcov, ktorí prevádzkujú alebo zamýšľajú prevádzkovať na tejto trase.

8.  Záväzok služby vo verejnom záujme nenadobude účinnosť pred uverejnením oznámenia uvedeného v druhom pododseku odseku 6.

9.  Účinnosť záväzku služby vo verejnom záujme sa považuje za skončenú, ak sa v priebehu viac ako dvanástich mesiacov nevykonávala na trase, na ktorú sa vzťahuje tento záväzok, pravidelná letecká dopravná služba.

10.  Ak letecký dopravca vybraný v súlade s článkom 19 náhle preruší službu, príslušný členský štát môže v núdzovom prípade vybrať na základe vzájomnej dohody iného leteckého dopravcu, aby v nepredĺžiteľnom období maximálne šiestich mesiacov prevádzkoval záväzok služby vo verejnom záujme za týchto podmienok:

   a) akúkoľvek kompenzáciu uhrádza členský štát v súlade s článkom 19 ods. 8;
   b) letecký dopravca sa vyberie spomedzi leteckých dopravcov Spoločenstva v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

O núdzovom postupe a jeho dôvodoch bezodkladne informuje Komisiu a členský(-é) štát(-y). Na žiadosť členského(-ých) štátu(-ov) alebo na základe vlastného podnetu môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2 postup pozastaviť, ak sa domnieva, že nespĺňa požiadavky tohto odseku alebo je inak v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva.

Článok 19

Verejná súťaž v prípade záväzkov služby vo verejnom záujme

1.  Verejná súťaž, ktorá sa vyžaduje podľa článku 18 ods. 5, sa realizuje postupom stanoveným v odsekoch 2 až 11.

2.  Príslušný členský štát oznámi Komisii úplné znenie výzvy na predloženie ponúk.

3.  Komisia bude informovať o výzve na predloženie ponúk prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie. Termín na predloženie ponúk nie je skôr ako dva mesiace po dni uverejnenia tohto oznámenia. V prípade, že sa ponuka týka trasy, ku ktorej bol prístup už obmedzený na jedného dopravcu v súlade s článkom 18 ods. 4, výzva na predloženie ponúk sa uverejní minimálne šesť mesiacov pred začiatkom novej koncesie s cieľom zhodnotiť potrebu zachovania obmedzeného prístupu k trase.

4.  V oznámení sú obsiahnuté tieto informácie:

a)   príslušný(-é) členský(-é) štát(-y);

   b) príslušná letecká trasa;
   c) obdobie platnosti zmluvy;
   d) úplná adresa, na ktorej príslušný členský štát sprístupní znenie výzvy na predloženie ponúk a relevantné informácie a/alebo dokumentáciu súvisiacu s verejnou súťažou a so záväzkom služby vo verejnom záujme;
   e) termín na predloženie ponúk.

5.  Príslušný(-é) členský(-é) štát(-y) bezodkladne a zdarma oznámi relevantné informácie a dokumenty, ktoré si vyžiada strana zainteresovaná vo verejnej súťaži.

6.  Výzva na predkladanie ponúk a následná zmluva musia okrem iných náležitostí zahŕňať nasledujúce body:

   a) štandardy požadované službou vo verejnom záujme;
   b) pravidlá pre zmenu a ukončenie zmluvy, najmä s ohľadom na nepredvídateľné zmeny;
   c) obdobie platnosti zmluvy;
   d) sankcie v prípade nedodržania zmluvy;
   e) objektívne a transparentné parametre, na základe ktorých sa počíta prípadná kompenzácia za výkon záväzkov služby vo verejnom záujme.

7.  Výber spomedzi ponúk sa vykoná čo najskôr, berúc do úvahy adekvátnosť služby vrátane cien a podmienok, ktoré sa môžu uplatniť voči užívateľom a náklady na kompenzácie požadované od príslušného(-ých) členského(-ých) štátu(-ov).

8.  Príslušný členský štát môže poskytnúť náhradu leteckému dopravcovi, ktorý bol vybraný podľa odseku 7, za dodržanie štandardov požadovaných službou vo verejnom záujme podľa článku 18. Takáto kompenzácia nemôže presiahnuť sumu nevyhnutnú na pokrytie čistých nákladov, ktoré vznikli pri výkone jednotlivých záväzkov služby vo verejnom záujme, s prihliadnutím na súvisiaci výnos leteckého dopravcu a optimálny zisk.

9.  Členský štát bezodkladne informuje Komisiu o výsledkoch verejnej súťaže a výbere prostredníctvom oznámenia, v ktorom sú obsiahnuté tieto informácie:

   a) počet a názvy spoločností účastníkov verejnej súťaže a informácie o nich;
   b) prevádzkové informácie obsiahnuté v ponukách;
   c) kompenzácia požadovaná v ponukách;
   d) názov vybraného účastníka verejnej súťaže.

10.  Na žiadosť členského štátu alebo na základe vlastného podnetu môže Komisia požiadať členské štáty, aby do jedného mesiaca oznámili všetky relevantné dokumenty týkajúce sa výberu leteckého dopravcu na výkon záväzku služby vo verejnom záujme. V prípade, že sa požadované dokumenty neoznámia do termínu, môže Komisia rozhodnúť o pozastavení verejnej súťaže v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 20

Skúmanie záväzkov služby vo verejnom záujme

1.  Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby akékoľvek rozhodnutie prijaté v súlade s článkami 18 a 19 bolo opätovne efektívne prehodnotené a predovšetkým čo najskôr k dispozícii, najmä ak na základe týchto rozhodnutí boli porušené právne predpisy Spoločenstva alebo vnútroštátne pravidlá vykonávajúce tieto predpisy.

Na žiadosť členského štátu alebo na základe vlastného podnetu môže Komisia požiadať členské štáty, aby do dvoch mesiacov oznámili predovšetkým:

   a) dokument, v ktorom sa zdôvodňuje potreba záväzku služby vo verejnom záujme a jeho súlad s kritériami uvedenými v článku 18,
   b) ekonomickú analýzu regiónu,
   c) analýzu vyváženosti plánovaných záväzkov a cieľov hospodárskeho rozvoja,
   d) analýzu prípadných existujúcich leteckých dopravných služieb a iných dostupných druhov dopravy, ktoré by sa mohli považovať za náhradu plánovaného uloženia opatrenia.

2.  Na požiadanie členského štátu, ktorý považuje vývoj na trase za nadmieru obmedzený podmienkami článkov 18 a 19 alebo na základe vlastného podnetu Komisia vykoná vyšetrovanie a v priebehu šiestich mesiacov od obdržania žiadosti a v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2 rozhodne na základe všetkých dostupných údajov o tom, či sa články 18 a 19 budú naďalej uplatňovať pre príslušnú trasu.

Do prijatia takéhoto rozhodnutia môže Komisia rozhodnúť o dočasných opatreniach vrátane úplného či čiastočného pozastavenia záväzku služby vo verejnom záujme.

Článok 21

Rozloženie prevádzky medzi letiskami a výkon prepravných práv

1.  Výkon prepravných práv podlieha uverejneným pravidlám Spoločenstva, štátu, regionálnym a miestnym pravidlám o bezpečnosti leteckej prevádzky, bezpečnostnej ochrane, ochrane životného prostredia a prideľovaní prevádzkových intervalov.

2.  Členský štát môže po porade s príslušnými leteckými dopravcami a letiskami bez diskriminácie medzi destináciami vnútri Spoločenstva alebo na základe štátnej príslušnosti alebo totožnosti leteckých dopravcov regulovať rozloženie leteckej prevádzky medzi jednotlivými letiskami, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

   a) letiská obsluhujú to isté mesto alebo obsluhujú mestskú aglomeráciu, v ktorej sa všetky nachádzajú;
   b) letiská disponujú optimálnou dopravnou infraštruktúrou, ktorá umožňuje dopraviť sa na letisko verejnou dopravou do jednej hodiny; a
   c) letiská sú prepojené medzi sebou a s mestom alebo mestskou aglomeráciou, ktoré obsluhujú █ častými, spoľahlivými a efektívnymi službami verejnej dopravy.

V akomkoľvek rozhodnutí o regulácii rozloženia leteckej prevádzky medzi letiskami sa zohľadňujú zásady proporcionality a transparentnosti a jeho podkladom sú objektívne kritériá.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá rozloženia prevádzky existujúce pred prijatím tohto nariadenia, informuje príslušný členský štát Komisiu o svojom zámere regulovať rozloženie leteckej prevádzky alebo zmeniť existujúce pravidlo rozloženia prevádzky.

Komisia preskúma uplatňovanie odsekov 1 a 2 a do šiestich mesiacov od prijatia tejto žiadosti rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2 o tom, či členský štát môže uplatňovať opatrenia.

Komisia uverejní svoje rozhodnutie v Úradnom vestníku Európskej únie a opatrenia sa budú uplatňovať až po uverejnení schválenia Komisie.

Článok 22

Núdzové opatrenia

1.  Členský štát môže zamietnuť, obmedziť alebo uložiť podmienky výkonu prepravných práv v prípade okamžitých krátkodobých problémov vyplývajúcich z nepredvídateľných a neodvratných situácií. V rámci tohto opatrenia sa zohľadnia zásady proporcionality a transparentnosti a jeho podkladom budú objektívne a nediskriminačné kritériá.

O opatreniach bezodkladne a s primeraným zdôvodnením informuje Komisiu a ostatné členské štáty. Ak problémy vyžadujúce si také opatrenia trvajú viac ako 14 dní, členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty a môže so súhlasom Komisie predĺžiť opatrenia na ďalších14 dní.

2.  Na žiadosť členského(-ých) štátu(-ov) alebo z vlastného podnetu môže Komisia zrušiť tieto opatrenia, ak nie sú v súlade s požiadavkami podľa odseku 1, alebo sú inak v rozpore s právom Spoločenstva.

Kapitola IV

Ustanovenia o stanovovaní cien

Článok 23

Stanovovanie cien

Bez toho, aby bol dotknutý článok 25, táto kapitola sa nevzťahuje na:

   a) pre letecké cestovné a sadzby účtované leteckými dopravcami inými ako leteckými dopravcami Spoločenstva;
   b) pre letecké cestovné a sadzby stanovené na základe záväzku služby vo verejnom záujme v súlade s kapitolou III.

Článok 24

Sloboda v stanovovaní cien

1.  Bez toho, aby boli dotknuté článok 18 ods. 1 a článok 25, leteckí dopravcovia Spoločenstva voľne stanovujú letecké cestovné a sadzby v leteckých dopravných službách vnútri Spoločenstva.

2.  Bez ohľadu na ustanovenia bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi nemôžu členské štáty pri udeľovaní povolení leteckým dopravcom Spoločenstva na stanovenie cestovného a sadzieb v leteckých dopravných službách medzi svojím územím a treťou krajinou diskriminovať leteckého dopravcu na základe štátnej príslušnosti alebo totožnosti. Akékoľvek pokračujúce obmedzenia stanovovania cien, aj v súvislosti s trasami do tretích krajín, ktoré vyplývajú z bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi, sa týmto zrušujú.

Článok 25

Informovanosť a nediskriminácia

1.  Tento článok sa uplatňuje na odlety z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a na lety zmluvne dohodnuté leteckým dopravcom Spoločenstva, ktoré smerujú z letiska nachádzajúceho sa v tretej krajine na letisko nachádzajúce sa na území členského štátu, pokiaľ leteckí dopravcovia nepodliehajú rovnakým záväzkom v príslušnej tretej krajine.

2.  Leteckí dopravcovia pôsobiaci v rámci Spoločenstva poskytnú verejnosti komplexné informácie o ich leteckom cestovnom a sadzbách v súlade s článkom 2 ods. 18 a 19, o súvisiacich podmienkach a o príslušných daniach, nevyhnutných poplatkoch, príplatkoch a úhradách, ktoré vyberajú v prospech tretích strán.

Letecké cestovné uverejnené v akejkoľvek podobe vrátane na internete, ktoré je priamo alebo nepriamo určené cestovateľskej verejnosti, zahŕňa všetky príslušné dane, nevyhnutné poplatky, príplatky a úhrady, známe v čase uverejnenia. Letecké cestovné nezahŕňa tie náklady, ktoré leteckému dopravcovi skutočne nevznikli.

Možné cenové príplatky sa uvádzajú jasným, transparentným a jednoznačným spôsobom na začiatku každej rezervácie a cestujúci sa slobodne rozhodujú, či ich prijmú. Implikovaný súhlas s prijatím takýchto príplatkov je neplatný.

Všetky náklady, ktoré nie sú súčasťou leteckého cestovného a nie sú vyberané leteckými dopravcami pôsobiacimi v rámci Spoločenstva, musia byť oznámené v plnej výške "predajcom leteniek" v zmysle článku 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu(11).

3.  Leteckí dopravcovia umožnia prístup k leteckému cestovnému nediskriminačným spôsobom bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo krajinu pobytu cestujúcich alebo krajinu sídla cestovných kancelárií v rámci Spoločenstva.

Leteckí dopravcovia nesmú stanoviť pre cestujúcich a cestovné agentúry pravidlá, ktoré umožňujú obmedzenie ich voľného a rovného prístupu k leteckému cestovnému.

4.  Na splnenie povinností, stanovených v odsekoch 2 a 3, leteckí dopravcovia oznamujú výšku leteckého cestovného a sadzby a súvisiace podmienky, ako aj všetky príslušné dane, poplatky a úhrady, ktoré vyberajú v prospech tretích strán, pričom použijú nasledovné kategórie:

   dane a iné poplatky a odvody vyberané štátom,
   poplatky, odvody, úhrady a iné náklady v prospech aerolínií,
   poplatky, odvody, úhrady a iné náklady v prospech prevádzkovateľov letísk.

5.  Spotrebiteľovi sa poskytne úplný rozpis všetkých daní, úhrad a poplatkov, ktoré boli pripočítané k cene letenky.

Článok 26

Transparentnosť pri výpočte ceny

Ak sú letiskové či palubné bezpečnostné náklady zahrnuté v cene letenky, musia byť na letenke uvedené oddelene, alebo o nich musí byť cestujúci inak upovedomený. Bezpečnostné dane a poplatky, vyberané členským štátom, leteckými prepravcami alebo subjektmi, sú transparentné a použité výhradne na úhradu nákladov na zaistenie bezpečnosti letísk alebo lietadiel.

Článok 27

Sankcie

Členské štáty zabezpečia dodržiavanie pravidiel uvedených v tejto kapitole a stanovia sankcie za porušenie týchto pravidiel. Sankcie sú účinné, primerané a odradzujúce.

Kapitola V

Záverečné ustanovenia

Článok 28

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  V prípade odkazu na tento odsek sa uplatňujú články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 29

Spolupráca a právo získavať informácie

1.  Členské štáty a Komisia spolupracujú pri uplatňovaní a monitorovaní uplatňovania tohto nariadenia.

2.  V záujme vykonávania svojich povinností podľa tohto nariadenia môže Komisia zhromažďovať všetky potrebné informácie od členských štátov, ktoré takisto zabezpečia poskytovanie informácií od leteckých dopravcov licencovaných ich príslušnými licenčnými úradmi.

3.  Členské štáty prijmú v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi potrebné opatrenia na zabezpečenie optimálnej dôvernosti informácií prijatých pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 30

Zrušenie

Nariadenia (EHS) č. 2407/92, 2408/92 a 2409/92 sa zrušujú.

Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ║

za Európsky parlament za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Informácie, ktoré sa majú poskytovať v súvislosti s článkami 5 a 8

1.  Informácie, ktoré má poskytnúť žiadateľ, ktorý žiada o licenciu po prvýkrát, z hľadiska svojej finančnej spoľahlivosti

1.1.  Posledné interné podnikateľské výkazy, ak sú k dispozícii, overené účty za predchádzajúci finančný rok.

1.2.  Projekcia súvahy vrátane výkazu ziskov a strát na nasledujúce tri roky.

1.3.  Podklad pre plánované sumy nákladov a príjmov na také položky, ako sú palivo, cestovné a sadzby, platy, údržba, amortizácia, kolísanie zmenných kurzov, letiskové poplatky, poistenie, atď. Odhady prepráv a príjmov.

1.4.  Podrobnosti o počiatočných nákladoch v období od podania žiadosti po začiatok prevádzky a vysvetlenie, ako sa majú financovať tieto náklady.

1.5.  Údaje o existujúcich a navrhovaných zdrojoch financovania.

1.6.  Údaje o akcionároch vrátane ich štátnej príslušnosti a typu vlastnených akcií a článkoch asociácie. Ak ide o časť skupiny podnikov, informácie o ich vzájomnom vzťahu.

1.7.  Plánované vyúčtovania príjmov a likviditné plány na prvé tri roky prevádzky.

1.8.  Údaje o financovaní nákupu/prenájmu lietadla, v prípade prenájmu termíny a podmienky zmluvy.

2.  Informácie, ktoré sa majú poskytnúť pre stanovenie trvajúcej finančnej spôsobilosti existujúcich držiteľov licencií, ktorí plánujú štrukturálne zmeny alebo zmeny činností s významným vplyvom na ich financovanie

2.1.  Ak je to potrebné, poslednú internú podnikateľskú súvahu a overené účty za predchádzajúci finančný rok.

2.2.  Presné údaje o všetkých navrhovaných zmenách, napr. zmena typu prepravy, navrhované prevzatie firmy alebo zlúčenie, zmeny v akciovom kapitáli, zmeny akcionárov atď.

2.3.  Navrhované bilancie s účtom hospodárskeho výsledku za tento finančný rok vrátane všetkých plánovaných zmien v štruktúre alebo činnostiach s významným vplyvom na financie.

2.4.  Predchádzajúce a navrhované sumy nákladov a príjmov pre také položky ako palivo, cestovné a sadzby, platy, údržba, amortizácia, kolísanie zmenných kurzov, letiskové poplatky, poistenie, atď. Odhady preprava/príjem.

2.5.  Výkazy cash flow a likviditné plány na nasledujúci rok vrátane všetkých navrhovaných zmien štruktúry alebo činností s významným dopadom na financovanie.

2.6.  Údaje o financovaní nákupu/prenajímania lietadla, v prípade prenájmu termíny a podmienky zmluvy.

3.  Informácie, ktoré sa majú poskytnúť na posúdenie trvajúcej finančnej spôsobilosti existujúcich držiteľov licencií.

3.1.  Overené účty nie staršie než šesť mesiacov po ukončení príslušnej lehoty a, ak je to potrebné, najnovšia interná podnikateľská súvaha.

3.2.  Projekcia súvahy vrátane výkazu ziskov a strát na nastávajúci rok.

3.3.  Predchádzajúce a navrhované sumy nákladov a príjmov na také položky ako palivo, cestovné a sadzby, platy, údržba, amortizácia, kolísanie zmenných kurzov, letiskové poplatky, poistenie atď. Odhad prepráv a príjmov.

3.4.  Prognóza cash flow a likviditné plány na nasledujúci rok.

PRÍLOHA II║

TabuĽka zhody

Nariadenie (EHS) č. 2407/92

Toto nariadenie

Článok 1 ods. 1

Článok 1

Článok 1 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 2

Článok 2

Článok 3 ods. 1

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 1 druhý pododsek

Článok 3 ods. 3

Článok 3 ods. 1 prvý pododsek

Článok 4 ods. 1

Článok 4 ods. 1

Článok 4 ods. 2

Článok 4 písm. f)

Článok 4 ods. 3

-

Článok 4 ods. 4

Článok 4 písm. f)

Článok 4 ods. 5

Článok 8 ods. 1 druhý odsek

Článok 5 ods. 1

Článok 5 ods. 1

Článok 5 ods. 2

Článok 5 ods. 2

Článok 5 ods. 3

Článok 8 ods. 5

Článok 5 ods. 4

Článok 8 ods. 6

Článok 5 ods. 5

Článok 9 ods. 1

Článok 5 ods. 6

Článok 8 ods. 4

Článok 5 ods. 7

Článok 5 ods. 3 a článok 8 ods. 8

Článok 6

Článok 7

Článok 7

Článok 11

Článok 8 ods. 1

Článok 13 ods. 1

Článok 8 ods. 2

Článok 12 ods. 1

Článok 8 ods. 3

Článok 13 ods. 2

Článok 8 ods. 4

Článok 12 ods. 2

Článok 9

Článok 6

Článok 10 ods. 1

Článok 13 ods. 3

Článok 10 ods. 2

Článok 13 ods. 4

Článok 11 ods. 1

Článok 8 ods. 1

Článok 11 ods. 2

Článok 8 ods. 3

Článok 11 ods. 3

Článok 8 ods. 7

Článok 12

Článok 9 ods. 2 až ods. 4

Článok 13 ods. 1

Článok 10 ods. 2

Článok 13 ods. 2

Článok 10 ods. 1

Článok 13 ods. 3

-

Článok 13 ods. 4

Článok 10 ods. 3

Článok 14

Článok 14

Článok 15

-

Článok 16

-

Článok 17

-

Článok 18 ods. 1

Článok 29 ods. 1

Článok 18 ods. 2

Článok 29 ods. 3

Článok 19

-

PRÍLOHA

PRÍLOHA I

Nariadenie (EHS) č. 2408/92

Toto nariadenie

Článok 1 ods. 1

Článok 1

Článok 1 ods. 2

Článok 1 ods. 2

Článok 1 ods. 3

Článok 1 ods. 3

Článok 1 ods. 4

-

Článok 2

Článok 2

Článok 3 ods. 1

Článok 17 ods. 1 a ods. 2

Článok 3 ods. 2

-

Článok 3 ods. 3

-

Článok 3 ods. 4

-

Článok 4 ods. 1 písm. a)

Článok 18 ods. 1

Článok 4 ods. 1 písm. b)

Článok 18 ods. 6

Článok 4 ods. 1 písm. c)

Článok 18 ods. 2

Článok 4 ods. 1 písm. d)

Článok 18 ods. 4

-

Článok 19 ods. 1

-

Článok 19 ods. 2

-

Článok 19 ods. 3

-

Článok 19 ods. 4

-

Článok 19 ods. 5

Článok 4 ods. 1 písm. e)

Článok 19 ods. 6

Článok 4 ods. 1 písm. f)

Článok 19 ods. 7

Článok 4 ods. 1 písm. g)

-

Článok 4 ods. 1 písm. h)

Článok 19 ods. 8

-

Článok 19 ods. 9

-

Článok 19 ods. 10

Článok 4 ods. 1 písm. i)

Článok 20 ods. 1

Článok 4 ods. 1 písm. j)

Článok 18 ods. 3

Článok 4 ods. 1 písm. k)

-

Článok 4 ods. 2

-

Článok 4 ods. 3

Článok 20 ods. 2

Článok 4 ods. 4

-

Článok 5

-

Článok 6 ods. 1 a ods. 2

-

Článok 7

Článok 17 ods. 3 až ods. 6

Článok 8 ods. 1

Článok 21 ods. 2

Článok 8 ods. 2

Článok 21 ods. 1

Článok 8 ods. 3

Článok 21 ods. 3

Článok 8 ods. 4

-

Článok 8 ods. 5

-

Článok 9 ods. 1

-

Článok 9 ods. 2

-

Článok 9 ods. 3

-

Článok 9 ods. 4

-

Článok 9 ods. 5

Článok 22

Článok 9 ods. 6

-

Článok 9 ods. 7

-

Článok 9 ods. 8

-

Článok 10

-

Článok 11

Článok 28

Článok 12 ods. 1

Článok 29 ods. 2

Článok 12 ods. 2

-

Článok 13

-

Článok 14 ods. 1

Článok 29 ods. 1

Článok 14 ods. 2

Článok 29 ods. 3

Článok 15

-

Článok 16

-

PRÍLOHA I

-

PRÍLOHA II

-

PRÍLOHA III

-

-

Nariadenie (EHS) č. 2409/92

Toto nariadenie

Článok 1 ods. 1

Článok 1

Článok 1 ods. 2

Článok 23

Článok 1 ods. 3

Článok 2

Článok 2

Článok 3

-

Článok 4

Článok 25

Článok 5 ods. 1

Článok 24

Článok 5 ods. 2

-

Článok 5 ods. 3

-

Článok 5 ods. 4

-

Článok 6

-

Článok 7

-

Článok 8

-

Článok 9

-

Článok 10 ods. 1

Článok 29 ods. 1

Článok 10 ods. 2

Článok 29 ods. 3

Článok 11

-

Článok 12

-

-

Článok 30

-

Článok 31

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 85.
(3) Ú. v. EÚ C , , s. .
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. júla 2007.
(5) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).
(7) Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15.
(8) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).
(9) Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 7.
(11) Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 15.


Finančné služby (2005-2010) - Biela kniha
PDF 419kWORD 141k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 – 2010) – Biela kniha (2006/2270(INI))
P6_TA(2007)0338A6-0248/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Bielu knihu Komisie o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010 (KOM(2005)0629) (ďalej len "Biela kniha Komisie"),

–   so zreteľom na vykonávanie Akčného plánu pre finančné služby (FSAP) (KOM(1999)0232) prijatého Komisiou, predovšetkým na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a manipulácii s trhom (zneužívanie trhu)(1), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(2), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu(3), smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) (smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)(4) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)(5)) a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní hlasovacích práv akcionárov spoločností, ktoré majú svoje sídlo v členskom štáte a ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (KOM(2005)0685),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie – správa o pokroku v oblasti jednotného trhu s finančnými službami za rok 2006,

–   so zreteľom na európsky kódex správania clearingového a platobného sektora zo 7. novembra 2006 a návrh európskeho systému na vytvorenie platobného systému pre transakcie s cennými papiermi vo finančných prostriedkoch centrálnej banky (cieľ 2 Cenné papiere) (ďalej len "Kódex správania"),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, predložený Komisiou, o zmene a doplnení smernice Rady 92/49/EHS a smerníc 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení akciových podielov vo finančnom sektore (KOM(2006)0507),

–   so zreteľom na správu Výboru pre finančné služby týkajúcu sa finančného dohľadu z februára 2006 (správa pána Francqa), uverejnenú 23. februára 2006,

–   so zreteľom na druhú predbežnú správu medziinštitucionálnej monitorovacej skupiny monitorujúcej Lamfalussyho proces, uverejnenú 26. januára 2007,

–   so zreteľom na správu Výboru európskych regulátorov cenných papierov (CESR) o "monitorovacích nástrojoch pre trhy s cennými papiermi v EÚ" (správa Himalaya), uverejnenú 25. októbra 2004,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2007 na základe správy vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 15. januára 2004 o budúcnosti hedžových fondov a derivátov(7), z 28. apríla 2005 o súčasnom stave integrácie finančných trhov EÚ(8) a zo 4. júla 2006 o konsolidácii v oblasti finančných služieb(9),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0248/2007),

1.   blahoželá Komisii k prínosu FSAP k vytvoreniu európskeho kapitálového trhu, ktorý je v neposlednom rade vďaka kvalite a dôkladnosti svojej finančnej regulácie vedúcim svetovým trhom; víta hospodárske priority uvedené v bielej knihe Komisie, najmä tie, ktoré spočívajú v konsolidácii európskeho finančného trhu, v odstránení prekážok voľného pohybu kapitálu a v zlepšení kontroly finančných služieb;

2.   naliehavo žiada členské štáty, aby včas zaistili dôsledné vykonávanie FSAP; vyzýva Komisiu, aby kontrolovala jeho presadzovanie a prostredníctvom výborov na tretej úrovni postupne zlepšovala dôslednosť jeho uplatňovania;

3.   vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že miera transponovania právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi v stanovenej lehote je stále nízka, a vyzýva na posilnenie spolupráce medzi kontrolnými orgánmi členských štátov;

4.   víta snahy Komisie o koherentný výklad terminológie vo všetkých členských štátoch; naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave nových právnych predpisov zabezpečila súlad s aktuálnou terminológiu na európskej, ale aj celosvetovej úrovni;

5.   privítal by dôkladnejšie preskúmanie hospodárskych vplyvov opatrení FSAP s ohľadom na Lisabonskú stratégiu a finančné potreby reálnej ekonomiky; žiada Komisiu, aby zadala vypracovanie uvedených štúdií spolu so svojimi výročnými správami o pokroku a monitorovaní vykonávania a odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala vplyvom vykonávania opatrení FSAP, predovšetkým pokiaľ ide o krajiny, ktorým realizácia FSAP prináša relatívny úžitok, a o objem ziskov, ktoré týmto krajinám vyniesla konsolidácia finančného trhu;

Koncentrácia trhu

6.   poukazuje na vysokú konsolidáciu trhu v najvyššom segmente finančných služieb poskytovanú veľkým spoločnostiam kótovaným na burze predovšetkým prostredníctvom audítorských firiem, ratingových agentúr; naliehavo žiada Komisiu a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž, aby voči týmto účastníkom trhu dôkladne uplatňovali pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva a aby boli ostražité voči akémukoľvek riziku nezákonnej koncentrácie trhu pri poskytovaní služieb veľkým spoločnostiam kótovaným na burze; zdôrazňuje potrebu dostupných postupov pre vybavovanie sťažností a náhrad; a žiada Komisiu, aby zohľadnila stanovisko užívateľov; zdôrazňuje potrebu odstránenia prekážok pre vstup nových subjektov na trh, ako aj potrebu odstránenia právnych predpisov, ktoré uprednostňujú zavedené subjekty a súčasné štruktúry trhu tam, kde je obmedzená konkurencia;

7.   nalieha na vykonávanie odporúčaní obsiahnutých v správe vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society (A6-0203/2007);

8.   vyjadruje spokojnosť s nedávnym schválením reformy článku 19 smernice 2006/48/ES prostredníctvom budúcej smernice o obozretnom posudzovaní nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore a naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej pracovala na odstránení prekážok pre cezhraničné splynutia a zlúčenia a nadobudnutia, ktoré boli uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie o cezhraničnej konsolidácii vo finančnom sektore EÚ (SEK(2005)1398) a vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 4. júla 2006;

9.   zdôrazňuje, že v ratingových agentúrach je nevyhnutná transparentnosť poplatkov a oddelenie ratingových a doplnkových služieb, ako aj objasnenie hodnotiacich kritérií a obchodných modelov; zdôrazňuje, že ratingové agentúry zohrávajú verejnú úlohu, napríklad v smernici o kapitálových požiadavkách, a preto by mali spĺňať prísne normy dostupnosti, transparentnosti, kvality a spoľahlivosti, aké sa vyžadujú v prípade regulovaných podnikov, ako sú napríklad banky; naliehavo žiada Medzinárodnú organizáciu komisií pre cenné papiere (IOSCO) a Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR), aby naďalej dôsledne kontrolovali dodržiavanie kódexu správania IOSCO zo strany ratingových agentúr; privítal by účasť európskych subjektov v sektore ratingových agentúr;

10.   v nadväznosti na vykonávanie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi očakáva zvýšenú hospodársku súťaž medzi obchodnými platformami a finančnými sprostredkovateľmi, ale aj vyššiu konsolidáciu búrz; domnieva sa, že je potrebné výraznejšie transatlantické zlaďovanie pravidiel finančného trhu a postupov dohľadu bez toho, aby bol oslabený prístup založený na zásadách, a za súčasného vyhýbania sa uplatňovaniu extrateritoriálnych pravidiel; zdôrazňuje, že je nevyhnutná dobrá správa vecí verejných a že vplyv používateľov a práva zamestnancov v tomto sektore nesmú byť oslabené zmenou vlastníctva;

11.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ktoré opatrenia sú najvhodnejšie na podporu lojálnosti akcionárov a nabádanie zamestnancov, aby sa podieľali na vlastníctve, s cieľom vyvážiť rôzne záujmy zainteresovaných strán;

12.   zatiaľ čo požaduje pokrok pri odstraňovaní ďalších prekážok uvedených v správe Giovanniniho skupiny o štruktúre cezhraničného clearingu a vyrovnania v EÚ z novembra 2001, opäť naliehavo pripomína nevyhnutnosť zlepšiť infraštruktúru po uzavretí obchodu, pokiaľ ide o transparentnosť cien a konkurenciu, vzhľadom na verejný záujem zabezpečenia clearingu a vyrovnania; víta pokrok dosiahnutý pri uplatňovaní kódexu správania, ktorý stanoví tieto ciele a podporí zároveň článok 34 smernice o trhoch s finančnými nástrojmi, požadujúci, aby burzy poskytli všetkým svojim účastníkom možnosť určiť zúčtovací systém, v ktorom chcú vysporiadavať svoje transakcie v prípade cezhraničných transakcií s akciami; v tejto súvislosti zamýšľa dôkladne skúmať vývoj týkajúci sa kódexu správania, ako aj projektu TARGET2 Securities (CIEĽ2 – Cenné papiere), s dôrazom na riadenie a dohľad, ktoré sú potrebné na riešenie konfliktov záujmov; a vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne spustili iniciatívy potrebné na úplné odstránenie prekážok pod dohľadom verejného sektora, týkajúcich sa právnych a fiškálnych bariér uvedených v správe Giovanniniho skupiny a bariér v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje kódex správania;

13.   poukazuje na zvyšovanie vplyvu sprostredkovateľov hlasovania prostredníctvom splnomocnenca a finančných sprostredkovateľov, ktorí sú držiteľmi hmotných aktív klientov prostredníctvom nepriamych holdingových systémov; žiada Komisiu, aby posúdila potenciálne riziká dominantného postavenia na trhu, zneužívania trhu a konfliktov záujmov zo strany týchto sprostredkovateľov a aby dôsledne monitorovala účinky budúcej smernice o uplatňovaní hlasovacích práv akcionárov spoločností; presadzuje širšie využívanie moderných softvérových riešení, čím podporuje vylúčenie sprostredkovateľov zo systému a priamy prístup koncového investora na trh;

14.   uznáva vysoký podiel spoločností poskytujúcich finančné služby v nových členských štátoch s úplnou alebo čiastočnou zahraničnou účasťou, a obáva sa, že bez riadne vykonávanej spolupráce to môže sťažiť účinný dohľad a kontrolu prostredníctvom orgánov dohľadu týchto krajín a zohľadnenie legitímnych záujmov a potrieb nových členských štátov;

15.   žiada Komisiu, aby posúdila fakty o fungovaní najvyššej úrovne trhu s veľkými fúziami a akvizíciami, obchodov so súkromným kapitálom a sprievodnými upisovaniami a úverovými činnosťami; s potešením víta zvýšenú ostražitosť orgánov dohľadu v súvislosti s jasnými prípadmi manipulácie trhu, nezákonným využívaním vnútorných informácií na burzové transakcie alebo prax známu ako "front-running" (predbiehajúce informácie); naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala s regulačnými orgánmi USA pri kontrole toho, či nevyhnutné bezpečnostné opatrenia, ako sú napríklad vnútorné kódexy správania a "čínske múry", sú vhodné na dosiahnutie primeranej úrovne podnikovej správy a transparentnosti trhu a na riešenie konfliktov záujmov;

16.   zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nezávislosť finančných analytikov a poskytovateľov údajov o finančnom trhu transparentnou štruktúrou financovania; naliehavo žiada Komisiu, aby sa venovala otázkam, ktoré nerieši smernica Komisie 2004/72/ES(10) a smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, v súvislosti s rozdielom medzi "finančnou analýzou" a "inými informáciami";

Alternatívne investičné nástroje

17.   plne si uvedomuje rýchlo rastúci počet alternatívnych investičných nástrojov (hedžové fondy a súkromný kapitál); uznáva, že zabezpečujú likviditu a diverzifikáciu na trhu a poskytujú príležitosť na zlepšenie účinnosti podnikového riadenia, no zároveň sa podobne ako niektoré centrálne banky a orgány dohľadu obáva, že môžu vyvolať systémové riziko a vysokú mieru ohrozenia ostatných finančných inštitúcií;

18.   vyzýva Komisiu, aby začala rozhovory o hedžových fondoch a bola tak pripravená na medzinárodnú a európsku diskusiu;

19.   víta nedávne štúdie Komisie o hedžových fondoch a súkromnom kapitáli, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto štúdie sa doteraz zameriavali len na prekážky rastu týchto fondov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala akékoľvek potenciálne nedostatky v politike; zdôrazňuje potrebu práce zameranej na jednotlivé odvetvia zo strany regulátorov týchto fondov, vrátane CESR a IOSCO a príslušných orgánov na trhoch, kde sú tieto fondy bežné, ako súčasť dialógu medzi EÚ a USA; požaduje širší a kritickejší prístup s ohľadom na riziko zneužívania trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozdiely medzi režimami členských štátov pre prístup maloobchodníkov k alternatívnym investíciám, a najmä aby určila príslušné kvalifikácie pre distribútorov takýchto produktov maloobchodným investorom;

20.   naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila kvalitu dohľadu na zahraničných pracoviskách a zvýšila spoluprácu s orgánmi dohľadu s týchto jurisdikciách; má v úmysle spojiť svoje sily s Výborom Snemovne reprezentantov Kongresu USA pre finančné služby pri skúmaní, možností reagovania na nežiaduci únik kapitálu do daňových rajov;

21.   víta aktualizovanú správu Fóra finančnej stability o odvetví hedžových fondov z 19. mája 2007; víta predovšetkým odporúčania správy zamerané na riešenie potenciálneho systémového rizika a prevádzkových rizík spojených s činnosťou hedžových fondov; požaduje zvýšenú spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami pri realizácii týchto odporúčaní a šírení osvedčených postupov s cieľom posilniť odolnosť voči systémovým otrasom; a ďalej naliehavo žiada veriteľov, investorov a orgány, aby zostali ostražité a primerane posúdili potenciálne riziká protistrany, ktorú predstavujú hedžové fondy;

Prístup k financovaniu v maloobchode

22.   poznamenáva, že cezhraničná integrácia maloobchodných finančných trhov EÚ je menej rozvinutá než je tomu v oblasti veľkoobchodných finančných trhov; poznamenáva, že spotrebitelia stále využívajú fyzicky prítomné inštitúcie viac ako virtuálne, a poukazuje na prevažujúcu domácu finančnú štruktúru; varuje však pred jednoduchou úpravou národných tradícií ochrany spotrebiteľa a právnych systémov prostredníctvom jednotnej harmonizácie pre všetkých; je toho názoru, že národné tradície ochrany spotrebiteľa sa nesmú interpretovať tak, aby to pre nových konkurentov predstavovalo na domácom trhu prekážku; zdôrazňuje potrebu dobre fungujúceho vnútorného trhu s finančnými službami; pripomína význam sprostredkovateľov pri zavádzaní konkurencie na domáce trhy členských štátov; zdôrazňuje výhody otvorených a pluralitných štruktúr na európskom bankovom trhu pri plnení rôznorodých a vyvíjajúcich sa potrieb spotrebiteľov;

23.   uprednostňuje cielenejší prístup zameraný na konkrétne prekážky, ktoré majú vplyv na mobilných cezhraničných užívateľov; nabáda finančný sektor, aby vytvoril pilotné celoeurópske finančné produkty, ako napríklad dôchodky, hypotéky, poistné produkty alebo spotrebiteľský úver, a vyzýva Komisiu, aby vytvorila primeraný a uskutočniteľný rámec pre reguláciu a dohľad z hľadiska zmluvného práva, zdaňovania, spotrebiteľského úveru a ochrany spotrebiteľa tak, aby tieto produkty boli prenosné a vzájomne uznávané v rámci EÚ, s cieľom podporiť priaznivé podmienky pre cezhraničnú pracovnú mobilitu na integrovanom jednotnom trhu;

24.   zdôrazňuje potrebu toho, aby na spoločnom európskom trhu s finančnými produktmi boli pre rovnaké riziká, profilové a obchodné stratégie vytvorené rovnaké zaistenia a aby boli stanovené zodpovedajúce požiadavky týkajúce sa výšky vlastných prostriedkov; trvá na tom, že v záujme transparentnosti a ochrany spotrebiteľov treba zabrániť súťaži členských štátov založenej na najnižších normách dohľadu a bezpečnosti;

25.   súhlasí s obavami vyjadrenými v bode 1.2.3 podkladového materiálu pripojeného k Zelenej knihe Komisie o rozvoji európskeho rámca pre investičné fondy (SEK(2005)0947) týkajúcimi sa vzniku garančných fondov bez primeraných požiadaviek na výšku vlastných prostriedkov v jednotlivých členských štátoch vzhľadom na nedostatočnú ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti; vyzýva preto Komisiu, aby v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa odstránila nedostatky európskej regulácie v oblasti garančných fondov stanovením primeraných požiadaviek na výšku vlastných zdrojov pre garančné fondy a dodržala pritom zásadu, že požiadavky týkajúce sa dohľadu musia byť rovnako prísne z kvalitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o normy pre riadenie rizika, ako aj z kvantitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o požiadavky na výšku vlastných zdrojov;

26.   berie na vedomie prieskum sektora zameraný na maloobchodné bankovníctvo a systémy platobných kariet, ktorý ukázal niekoľko oblastí, ktoré je potrebné zlepšiť; víta budúcu smernicu o platobných službách, od ktorej sa očakáva, že zabezpečí lepšie podmienky pre hospodársku súťaž v tejto oblasti; upozorňuje však, že otvorenie súčasných nedokonalých systémov by nemalo viesť k situácii, keď by vysoká úroveň konsolidácie trhu mohla spôsobiť nové nedostatky a tlak na ceny, čo by poškodilo celkovú štruktúru systému financovania európskeho hospodárstva, kvalitu miestnych služieb a možnosti malých a stredných podnikov získať finančné prostriedky zodpovedajúce ich potrebám; berie na vedomie potrebu umožniť prístup k úverovým registrom a platobným systémom a požaduje lepšie objasnenie konkrétnych budúcich krokov, ktoré sa majú v tomto ohľade prijať;

27.   nielen v súvislosti so súčasným postavením systému SWIFT by uvítal vznik vlastného systému bankových kariet v rámci EÚ;

28.   zdôrazňuje, že dva základné prvky jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA), konkrétne úverové prevody a priame inkaso z účtu, nadobudnú účinnosť v roku 2010; poznamenáva, že tretí pilier, rámec platobných kariet, sa zavedie od roku 2008; pripomína, že budúca smernica o platobných službách by podľa očakávaní mala do tejto podnikateľskej oblasti priniesť nových poskytovateľov služieb, ako sú maloobchodní predajcovia, subjekty vykonávajúce prevod peňazí a mobilní operátori; bude sledovať, či sa v dôsledku toho výrazne znížia náklady na výmenné poplatky a cezhraničné maloobchodné platobné transakcie;

29.   je znepokojený tým, že výber spotrebiteľov je často obmedzený na maloobchodné produkty finančných skupín pôsobiacich na domácom trhu; zdôrazňuje, že je dôležité oddeliť rôzne služby poskytované spotrebiteľom a vyzýva na sprístupnenie informácií o nákladoch hodnotového reťazca klientom, aby sa zvýšila transparentnosť a zabezpečili rovnaké konkurenčné podmienky;

30.   naliehavo žiada Komisiu, aby obnovila iniciatívu zameranú na udelenie európskeho štatútu vzájomným poisťovacím spoločnostiam v súlade s uznesením Európskeho parlamentu zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese(11);

31.   uznáva výzvy súvisiace so starnutím obyvateľstva; zdôrazňuje význam spoločného druhého piliera zamestnaneckých dôchodkov ako doplnku k dôchodkovému systému prvého piliera založenému na solidarite a schvaľuje smernicu 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia(12) ako osobitný regulačný rámec pre dôchodkové fondy; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci lepšej regulácie, a s cieľom podporovať konvergenciu dohľadu v EÚ a zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu s účastníkmi trhu a narúšaniu hospodárskej súťaže, preskúmala možnosť doplniť túto smernicu o harmonizovaný rámec solventnosti pre dôchodkové fondy v súlade s projektom Solventnosť II, aby sa umožnilo uplatňovanie rozvinutých techník riadenia rizika a odradzujúcich prostriedkov regulačnej arbitráže stanovením rovnakých požiadaviek týkajúcich sa dohľadu, a to z kvalitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o normy pre riadenie rizika, ako aj z kvantitatívneho hľadiska, pokiaľ ide o požiadavky na výšku vlastných zdrojov (rovnaké riziko, rovnaký kapitál) berúc do úvahy osobitné charakteristiky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; a znovu opakuje, že takýto legislatívny rámec musí byť podporovaný koordináciou zdaňovania, najmä so zameraním sa na daňový základ;

32.   poznamenáva, že príliš mnoho občanov EÚ je vylúčených z poskytovania základných finančných služieb; usudzuje, že dobre fungujúce základné finančné služby by mali zostať prístupné a cenovo dosiahnuteľné pre každého občana EÚ; žiada Komisiu, aby vykonala prieskum týkajúci sa prístupnosti služieb, ako napríklad bankových účtov, bankomatov, platobných kariet a pôžičiek s nízkym úrokom, a aby presadzovala osvedčené postupy a skúsenosti, ku ktorým dospeli finančné inštitúcie v úsilí poskytovať uvedené základné služby;

33.   podporuje zistenia sektorového prieskumu v maloobchodnom bankovníctve, že vzájomné poskytovanie údajov o úveroch smeruje k pozitívnym hospodárskym účinkom tým, že zvyšuje konkurenciu a zvýhodňuje nové subjekty na trhu, znižuje informačnú asymetriu medzi bankou a klientom, slúži ako disciplinárny prostriedok pre dlžníkov, znižuje problémy nepriaznivého výberu a podporuje mobilitu zákazníkov; domnieva sa, že zaručenie prístupu k pozitívnym i negatívnym úverovým údajom môže zohrať kľúčovú úlohu pri pomoci spotrebiteľom v získavaní prístupu k úverom a v boji proti finančnému vylúčeniu;

34.   poukazuje na rastúci počet osobitných poskytovateľov finančných služieb pre skupiny migrantov, ktorí uskutočňujú prevody a rozvíjajú bankovníctvo, vrátane islamského bankovníctva; upozorňuje, že je potrebné, aby požiadavky na týchto účastníkov, ktorí pôsobia na doposiaľ nepokrytej časti trhu, boli pevné, no zároveň by mali zamedzovať tomu, aby sa títo účastníci uchýlili do šedej zóny, kde nie je možný žiaden dohľad; vyzýva EÚ, aby najmä v rámci svojich vzťahov s domovskými krajinami migrujúcich pracovníkov spolupracovala s príslušnými miestnymi hospodárskymi a menovými orgánmi;

35.   víta zvýšenú pozornosť venovanú poskytovaniu mikropôžičiek ako prínosu k samostatnej zárobkovej činnosti a zakladaniu firiem, napr. v činnosti generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku a programu JEREMIE skupiny Európskej investičnej banky; žiada, aby pravidlá z Bazileja boli prispôsobené na účely portfólia mikropôžičiek a obmedzenia často nadmerných nákladov na malé pôžičky; naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci so svojimi generálnymi riaditeľstvami zodpovednými za tento sektor navrhla akčný plán pre mikrofinancovanie, koordinovala rôzne politické opatrenia a optimálne pritom využila osvedčené postupy v EÚ aj mimo nej;

Finančná gramotnosť a vstup užívateľov do tvorby politiky

36.   domnieva sa, že na vytváraní európskeho integrovaného finančného trhu sa podieľa nielen poskytovanie viacerých možností spotrebiteľom; zdôrazňuje, že by sa mala viac než doteraz podporovať finančná gramotnosť a že prístup k správnym informáciám a nezaujaté investičné poradenstvo sú nevyhnutnosťou; zastáva názor, že zásady –napríklad ako zabezpečiť najlepší výkon a uskutočniť testy vhodnosti pri poskytovaní investičných služieb – by mali tvoriť základ regulácie činnosti poskytovateľov služieb v tejto oblasti;

37.   pevne podporuje iniciatívu Komisie týkajúcu sa zlepšenia finančnej spôsobilosti a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie na vytvorenie osobitných programov a internetových stránok, pričom by sa mali zapojiť dotknuté podniky; nalieha však, aby ju ako nevyhnutnú súčasť zaradili do základného školského vzdelávania;

38.   víta vytvorenie Skupiny spotrebiteľov finančných služieb a úsilie začleniť zástupcov užívateľov do skupín odborníkov a konzultácií; poznamenáva však, že mienka spotrebiteľov a konečných užívateľov, ako napríklad malých a stredných podnikov (MSP), je ďaleko za názormi finančného odvetvia; odporúča vytvoriť položku európskeho rozpočtu na financovanie odborného posudku finančného trhu v spotrebiteľských organizáciách a MSP s cieľom podporiť konzultačné postupy akčného plánu pre finančné služby (FSAP);

39.   vyzýva podniky, aby prispeli k ochrane spotrebiteľa prostredníctvom zrozumiteľných, ľahko dostupných produktov a výstižných informácií ústretových voči spotrebiteľom;

Lepšia regulácia

40.   plne súhlasí s cieľmi lepšej regulácie založenej na zisteniach dôkladne, nezávisle a odborne realizovaných hodnotení vplyvov a zdôrazňuje, že takéto hodnotenia a politické rozhodnutia založené na nich by sa mali prijímať nielen na základe finančných hľadísk, ale mali by plne zohľadňovať hospodárske, sociálne, spoločenské, environmentálne, kultúrne a iné aspekty verejného záujmu;

41.   konštatuje, že jedna z priorít lepšej regulácie sa týka právneho aspektu, je teda potrebné vykonávať, presadzovať a neustále hodnotiť platné právne predpisy a v budúcich iniciatívach dôsledne uplatňovať program lepšej regulácie;

42.   domnieva sa, že konzultácie so zúčastnenými stranami by mali aj ďalej hrať kľúčovú úlohu, a zdôrazňuje, že je potrebné organizovať ich v dostatočnom predstihu pred rozhodovacím procesom, aby bolo možné stanoviská skutočne zohľadniť; žiada Komisiu, aby naďalej zverejňovala odpovede na konzultácie a zabezpečila tak transparentnosť procesu;

43.   poznamenáva, že podľa dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov by mali všetky nové návrhy Komisie viesť k hodnoteniu vplyvu pri závažných otázkach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tento záväzok dosiaľ neplnil uspokojivým spôsobom, a zdôrazňuje, že hodnotenia vplyvu však nesmú paralyzovať legislatívnu činnosť; potvrdzuje svoje odhodlanie zlepšiť tvorbu právnych predpisov a vykonávať hodnotenia vplyvu pri uskutočnení podstatných zmien v legislatívnych návrhoch;

44.   pripomína, že výber vhodného nástroja, t. j. smernice alebo nariadenia, nie je neutrálnym aktom; žiada, aby sa na základe práce MIMS otvorila diskusia o kritériách pre poskytovanie usmernení a súladu;

45.   víta nedávnu dohodu týkajúcu sa komitológie a súhlasí s úpravou príslušných nástrojov v oblasti finančných služieb; odporúča podobne upraviť nástroje predchádzajúce Lamfalussyho postupu; trvá na tom, aby mal Európsky parlament povolených pozorovateľov vo výboroch na úrovni 2; poznamenáva, že viac než prostredníctvom písomných pravidiel alebo formálnych dohôd je potrebné vybudovať prostredníctvom praxe dobre zavedené medziinštitucionálne pracovné metódy a že v tomto smere by mohlo byť užitočným príkladom vypracovanie vykonávacích opatrení pre smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi;

46.   kde je to možné, podporuje zrýchlené legislatívne postupy, ktorých vhodnosť sa osvedčila v praxi; upozorňuje však, aby zameranie sa na dohody v prvom čítaní neobmedzovalo kvalitu rozhodovania alebo neovplyvňovalo demokratický postup; navrhuje hodnotenie týchto postupov a zdokonalenie rokovacieho poriadku, aby bola zaručená kolektívna zodpovednosť, transparentnosť a demokratická kontrola;

47.   domnieva sa, že rôznorodé požiadavky na podávanie správ, ktoré zdvojujú existujúce ustanovenia, majú za následok zbytočné náklady, príliš vysokú administratívnu záťaž a môžu mať aj negatívny vplyv na právnu istotu, a teda aj integritu trhu; zdôrazňuje, že práve v tomto prípade by usmernenia, zjednodušenia a v prípade potreby zrušenia neefektívnych existujúcich ustanovení mohli byť prínosom;

48.   domnieva sa, že akčný plán FSAP prispel k zaplneniu mnohých regulačných medzier v oblasti finančných služieb, je však presvedčený, že ďalšia koordinácia s presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže by mohla mať mnohonásobný účinok na celkové fungovanie a efektivitu regulačného rámca; pripomína, že nové právne predpisy by mali zabezpečiť spravodlivé a konkurenčné prostredie v súlade s politikou hospodárskej súťaže;

Systémové riziká

49.   berie do úvahy široké spektrum nových techník, ktoré môžu byť súčasne prínosom i dôvodom na obavy, vrátane inovačných metód znižovania rizika, podstatného nárastu trhov s úrokovými derivátmi, zvyšujúceho sa systémového významu veľkých celoeurópskych finančných skupín a narastajúcej úlohy nebankových finančných inštitúcií, ako sú hedžové fondy a súkromný kapitál;

50.   poukazuje na skutočnosť, že uvedené zmeny trhu takisto ovplyvňujú povahu, zdroj a prenos systémového rizika, a tým aj účinnosť súčasných plánovaných nástrojov znižovania rizika ex ante; žiada preto v tomto kontexte identifikáciu a hodnotenie zdrojov systémových rizík podložené dôkazmi, ako aj skrytej dynamiky finančných kríz;

51.   je znepokojený skutočnosťou, že súčasný dozorný rámec, rozdelený podľa krajín a odvetví, môže potenciálne stratiť krok s dynamikou finančného trhu, a zdôrazňuje, že musí byť dostatočne financovaný, koordinovaný a z právneho hľadiska oprávnený na to, aby mohol primerane a rýchlo reagovať v prípadoch veľkých systémových kríz, ktoré ovplyvňujú viac ako jeden členský štát;

52.   oceňuje rozhodnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti iniciovať krízové cvičenie s cieľom otestovať primeranosť reakcií dohľadu nad obozretným podnikaním, ministrov financií a centrálnych bánk a podporuje vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny zriadenej na kontrolu, s cieľom navrhnúť odvážne závery, dokonca aj v prípade, ak sú politicky citlivé;

53.   víta nedávnu správu Komisie, ktorá hodnotí smernicu 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách (FCD) (KOM(2006)0833); berie na vedomie pripomienky Komisie k dôležitosti konečného čistého zúčtovania pri znižovaní úverového rizika a zvyšovaní efektivity na finančných trhoch, ako aj efektívnejšej alokácie regulačného kapitálu, a vyzýva Komisiu, aby sformulovala návrh na zlepšenie konzistentnosti acquis vo vzťahu k rôznym nástrojom Spoločenstva vrátane FCD, ktorý zahrnie ustanovenia o čistom zúčtovaní a vyrovnaní, podľa možnosti tak, že vytvorí jeden nástroj, ktorý vymedzí súbor spoločných základných zásad pre každý národný právny režim konečného čistého zúčtovania;

Štruktúra regulácie a dohľadu

54.   oceňuje prácu európskych výborov regulátorov (Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR), Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) a Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a zamestnaneckými penzijnými schémami (CEIOPS)) v oblasti konzultácie trhov, poradenstva pre výbory Komisie a Rady na úrovni 2, a predovšetkým v oblasti pokroku v konvergencii regulačných a dozorných postupov, bez toho, aby prekročili svoje právomoci alebo sa pokúsili nahradiť zákonodarcov; je presvedčený, že toto úsilie treba podporovať a uvedené výbory primerane zapájať a financovať v plnení úloh, ktoré vykonávajú;

55.   nalieha na výbory na úrovni 3, aby zlepšili medzisektorovú súdržnosť týkajúcu sa regulácie obozretného podnikania a pravidiel v oblasti dohľadu nad veľkými finančnými skupinami, ktoré sa zaoberajú tými istými alebo podobnými produktmi, a aby po konzultácii so zúčastnenými stranami a náležitým postupom dali zákonodarcom návrh, ak je potrebné zrevidovať predpisy; žiada tiež, aby zabezpečili, že všetky finančné inštitúcie všetkých členských štátov budú kontrolované rovnako a na funkčnom základe;

56.   vyzýva výbory na úrovni 2 a 3, aby zosúladili národné rozhodovanie a tzv. pozlacovanie so základnou legislatívou na úrovni 1, ale aby brali zreteľ na národné osobitosti, a najmä na štrukturálne vlastnosti jednotlivých trhov; v súvislosti s prácou MIMS navrhuje overiť, či by bolo užitočné, keby výbory na úrovni 3 mohli častejšie pracovať na základe rozhodovania hlasovaním niektorou formou kvalifikovanej väčšiny, pričom jej zásady by sa ešte museli definovať; navrhuje, aby výbory úrovne 3 dostali od Európskeho parlamentu a Rady ročný mandát na prípravu konkrétnych plánov spolupráce a uskutočnenia dohodnutých opatrení, prípadne čerpania rozpočtových zdrojov EÚ; odporúča presnejšie vymedzenie právomocí a mandátov výborov Lamfalussyho postupu na úrovni 2 a 3, aby odzrkadľovali potrebu pokročiť k väčšiemu zbližovaniu metód a aby mohli v rámci svojej činnosti prijímať záväzné rozhodnutia voči svojim členom; odporúča tiež viac zapájať malé a stredné podniky a investorov do konzultačného procesu s priemyselným odvetvím;

57.   zdôrazňuje význam integrovaného európskeho systému spolupráce národných a odvetvových orgánov dohľadu, schopného zaistiť účinný dohľad nad veľkými finančnými účastníkmi a miestnymi subjektmi založenými na národných tradíciách; zdôrazňuje, že všetky orgány dohľadu musia brať zreteľ na tieto tradície pri vykonávaní svojho obchodného dohľadu na mieste; víta rastúcu mieru spolupráce výborov na úrovni 3 (CEBS, CESR a CEIOPS) a skutočnosť, že v súčasnosti zverejňujú spoločný ročný pracovný program.

58.   poznamenáva, že na účinný dohľad nad systémovými a finančnými rizikami najväčších účastníkov trhu si súčasný systém spolupráce môže vyžadovať posilnenie na základe systému spolupráce, ktorý existuje medzi orgánmi dohľadu, a podporuje väčšiu mieru spolupráce, najmä v oblasti dohľadu nad finančným rizikom subjektov, ktoré spadajú do viacerých jurisdikcií alebo podnikajú vo viacerých odvetviach, ako aj finančných konglomerátov; podporuje preto dohody a kódexy správania medzi členskými štátmi a centrálnymi bankami o finančnej podpore tohto systému dohľadu nad obozretným podnikaním vzhľadom na záväzky finančnej záchrany a veriteľa poslednej inštancie, ktoré sa týkajú niekoľkých členských štátov a viacerých orgánov dohľadu; poznamenáva, že na posúdenie, či dnešný systém poskytuje skutočný dohľad nad systémovými a finančnými rizikami najväčších účastníkov trhu, je potrebné poskytnúť relatívne novej úprave na úrovni 2 a 3 čas, aby sa ustálila a zároveň preskúmať vhodnosť a uskutočniteľnosť dohľadu na úrovni EÚ, ak to v budúcnosti bude potrebné;

59.   chápe, prečo si členské štáty prajú, aby sa novej úprave poskytol čas na realizáciu a overenie predtým, než sa bude uvažovať o akýchkoľvek zmenách smerom ku konvergencii; upozorňuje, že ak nedôjde v tomto smere k pokroku, môže sa zvýšiť tlak na zváženie centralizovaného systému dohľadu; preto sa za týchto okolností prihovára za to, aby sa užšia konvergencia v dohľade a spolupráca medzi domácimi a hostiteľskými orgánmi dohľadu v rámci existujúcich štruktúr stala osobitne dôležitou;

60.   víta spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktorých cieľom je lepšie využitie prostriedkov určených na dohľad, vytvorenie praxe v oblasti dohľadu a zníženie záťaže, ktorú dohľad spôsobuje trhu; súhlasí s kolégiami orgánov dohľadu zaoberajúcimi sa multijurisdikčnými finančnými konglomerátmi a s projektom operačnej siete, ktorý začal nedávno CEBS; vyzýva kolégiá orgánov dohľadu, aby podporovali jednotnú európsku kultúru dohľadu a v prípade skutočnej krízy presne určili hranice takejto dobrovoľnej spolupráce; poznamenáva však, že týmto kolégiám chýbajú národné mandáty na prenos právomocí, na prijatie väčšiny rozhodnutí alebo jednoducho na poskytnutie dostatočných zdrojov a odborných expertíz pre prácu kolégia; poukazuje teda na potrebu vymedzenia rámca a národných mandátov spolupráce a očakáva, že kolégiá orgánov dohľadu a projektov operačnej siete v krátkej dobe poskytnú potrebné praktické riešenie (správy o dohode) pre dohľad nad skupinami pôsobiacimi cez hranice;

61.   zdôrazňuje, že spolupráca domovských a hostiteľských orgánov dohľadu je najvýznamnejšou súčasťou budovania jednotného finančného trhu; konštatuje, že predovšetkým v oblasti schvaľovacieho procesu fúzií a akvizícií pred orgánom dohľadu by sa malo výrazne uľahčiť vytváranie efektívne fungujúcich finančných konglomerátov s rozsiahlejšími úsporami z rozsahu; predovšetkým je potrebné náležite vziať do úvahy prostredie bankového trhu krajiny, kde má sídlo odkupovaný finančný subjekt;

62.   domnieva sa, že je potrebné presnejšie rozdelenie úloh medzi Radu, Komisiu a výbory na úrovni 3; domnieva sa tiež, že pre prísny dohľad (predovšetkým ak existuje jasné prepojenie s otázkami hospodárskej súťaže) je potrebná vysoká úroveň nezávislosti a neutrality, ktorá sa nemôže veľmi spájať s politickým profilom; zdôrazňuje, že bude potrebné podnecovať členské štáty k zosúladeniu právomocí národných orgánov dohľadu, najmä v oblasti sankcií; domnieva sa, že väčšie zosúladenie medzi orgánmi dohľadu by malo zjednodušiť činnosť spoločností, ktoré v súčasnosti patria pod viac než jeden regulačný orgán; zdôrazňuje však, že najväčšie problémy v oblasti praktickej spolupráce sú vo výboroch na úrovni 3; na tento účel navrhuje vytvorenie školiacich programov pre orgány dohľadu nad finančným trhom a vyzýva Komisiu, aby zvážila, do akého rozsahu by sa mohli stanoviť normy platné pre celú EÚ na odbornú prípravu národných orgánov dohľadu v oblasti dodržiavania a presadzovania jednotnej európskej kultúry dohľadu;

63.   víta rozhodnutie Rady pre hospodárske a finančné záležitosti vytvoriť podskupinu Výboru pre finančné služby pre dlhodobý dohľad, ktorá má podať správu v októbri 2007; očakáva, že skupina poskytne spravodlivé hodnotenie súčasnej situácie; toto spolu so záverečnou správou medziinštitucionálnej monitorovacej skupiny (MIMS), ktorá sa očakáva tiež na jeseň 2007, správou Európskeho parlamentu a očakávanou správou Komisie o následnej kontrole môže vytvoriť podnet na posúdenie zostávajúcich otázok v súvislosti s integráciou a efektívnosťou štruktúry finančnej regulácie a dohľadu a priniesť rozhodnutie o možných odporúčaniach ďalších krokov;

64.   je presvedčený, že zosúladenie praxe orgánov dohľadu by mohlo prospieť k vytváraniu európskeho maloobchodného trhu finančných produktov;

65.   vyzýva MIMS, aby zo širokej perspektívy preskúmala výzvy a možnosti, ktoré stoja pred európskym systémom dohľadu, a aby prispela k ďalšej očakávanej diskusii vo svojich konečných záveroch;

Globálny vplyv

66.   predpokladá, že väčšia protiváha EÚ voči vedúcej pozícii USA by mohla posilniť celosvetový vplyv EÚ a členských štátov, pokiaľ ide o postavenie Komisie pre burzy a cenné papiere USA; je presvedčený, že je potrebné objasniť model financovania a rámec zodpovednosti samoregulačných orgánov, akým je napríklad Rada pre medzinárodné účtovné štandardy; verí, že bude možné, aby sa Medzinárodný menový fond opäť stal skutočným svetovým menovým orgánom a činiteľom, ktorý zabráni krízam, zaručí finančnú stabilitu a obnoví svetovú rovnováhu;

67.   je presvedčený, že transatlantické partnerstvo by sa malo rozvíjať a posilňovať zvyšovaním koordinácie v regulačnej oblasti; zdôrazňuje význam uplatňovania dohody Bazilej II orgánmi USA, ako aj vzájomné uznávanie účtovných noriem EÚ a USA a žiada demokratickejšie riadenie spolupráce medzi EÚ a USA v monitorovaní sektorovej práce regulátorov alternatívnych investičných prostriedkov, ako sú hedžové fondy, vrátane Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere a príslušných orgánov na trhoch, kde sú takéto fondy bežné, a v rámci dialógu medzi EÚ a USA; podporuje iniciatívu predsedníctva Rady, ktorá sa týka transatlantického hospodárskeho partnerstva a zameriava sa na podporu transatlantickej koordinácie v oblasti regulácie a predchádzanie zbytočnému prekrývaniu, či dokonca nezrovnalostiam pravidiel, ktoré platia pre účastníkov finančných trhov;

68.   domnieva sa, že porovnateľné reakcie regulátorov na hlavných finančných trhoch sú vzhľadom na niektoré nové globálne výzvy a riziká primerané; uvedomuje si, že nariadenia Spoločenstva majú vplyv na vzťahy s tretími krajinami; naliehavo žiada Komisiu, aby zachovala intenzívny dialóg a technickú spoluprácu medzi EÚ a rozvojovými krajinami na zabezpečenie efektivity a kvality celosvetových právnych a regulačných rámcov finančných služieb;

69.   poukazuje na vedúcu úlohu EÚ v súčasnej činnosti rámca Solventnosť II a očakáva, že ovplyvní globálnu regulačnú štruktúru a normovacie činnosti Medzinárodnej asociácie dozorných orgánov v poisťovníctve;

70.   zastáva názor, že EÚ by sa mala zaujať konštruktívny a otvorený postoj k hospodárskemu rozvoju v južnej Ázii, najmä v Indii, Číne a Južnej Kórei a upustiť od všetkých ochranných opatrení na úrovni Spoločenstva alebo na úrovni jednotlivých štátov; podporuje iniciatívy na vytvorenie spoločných globálnych noriem pre finančné služby, ako je napríklad výročné stretnutia EÚ a Číny za okrúhlym stolom o finančných službách a ich právnej úprave;

o
o   o

71.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov, Výboru európskeho bankového dohľadu a Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a zamestnaneckými penzijnými schémami.

(1) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2006/31/ES (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 60).
(3) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.
(4) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/18/ES (Ú. v. EÚ L 87, 28.3.2007, s. 9).
(5) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0264.
(7) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 407.
(8) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 140.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2006)0294.
(10) Smernica Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 70).
(11) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 140.
(12) Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.


Modernizácia pracovného práva
PDF 277kWORD 133k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (2007/2023(INI))
P6_TA(2007)0339A6-0247/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) C87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (1948), dohovor MOP C98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať (1949) a odporúčanie MOP R198 o pracovnom pomere (2006),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli v budúcnosti, v ktorom opätovne zdôrazňuje spoločné hodnoty Európskej únie, ktorými sú rovnosť, solidarita, nediskriminácia a prerozdelenie(2),

–   so zreteľom na články136 až 145 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 15, 20 a 27 až 38 Charty základných práv Európskej únie(3), najmä právo na ochranu v prípade neoprávneného prepustenia a na primerané a spravodlivé pracovné podmienky,

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

–   so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii z mája 2004,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie pod názvom "Lisabonský program: správa o technickom vykonávaní a jeho vykonávanie, 2006" (SEK(2006)1379),

–   so zreteľom oznámenie Komisie o sociálnom programe (KOM(2005)0033),

–   so zreteľom na národné programy lisabonskej reformy, predložené členskými štátmi,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom "Globálna Európa: svetová konkurencia" (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom "Integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008)" (KOM(2005)0141),

–   so zreteľom na závery predsedníctva z marca 2000, marca 2001, marca a októbra 2005 a marca 2006,

–   so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(6) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov(7),

–   so zreteľom na dohovor MOP o migrujúcich pracovníkoch (doplňujúce ustanovenia) z roku 1975,

–   so zreteľom na dohovor MOP o súkromných sprostredkovateľských agentúrach z roku 1997,

–   so zreteľom na program dôstojnej práce MOP,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých: Prínos Únie k vykonávaniu programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249),

–   so zreteľom na smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy(8),

–   so zreteľom na smernicu Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(9),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(10),

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci(11),

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi(12),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(13),

–   so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcu sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – príloha: rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas(14),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0247/2007),

A.   keďže v období globalizácie, rýchleho technologického pokroku, demografickej zmeny a značného rastu odvetvia služieb zabezpečí - zlepšenie európskeho pracovného práva tam, kde je to potrebné, a tak, aby sa zohľadnili požiadavky rastúcej flexibility, ktorú požadujú rovnako zamestnávatelia ako zamestnanci, ako aj žiadosť o väčšie pracovné zabezpečenie - schopnosť podnikov aj pracovníkov úspešne sa prispôsobovať, a tým podporovať hodnoty zahrnuté v európskom sociálnom modeli,

B.   keďže hospodársky rast je jednou zo základných podmienok trvalo udržateľného rastu zamestnanosti a keďže vhodne navrhnuté sociálne politiky by nemali byť považované za náklady, ale môžu byť naopak pozitívnym faktorom hospodárskeho rastu EÚ v súlade s plnením lisabonskej agendy,

C.   keďže EÚ je nielen zónou voľného obchodu, ale aj spoločenstvom založenom na spoločných hodnotách, a v dôsledku toho by pracovné právo malo tieto hodnoty odzrkadľovať, a keďže zostávajú platné základné zásady pracovného práva, ktoré sa v Európe rozvíjali; keďže pracovné právo zabezpečuje právnu istotu a ochranu pracovníkov prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnej zmluvy, alebo ich kombinácie, a keďže reguluje rovnováhu moci medzi pracovníkom a zamestnávateľom, a keďže úspech každej zmeny pracovného práva bude väčší, ak sa pracovníci budú cítiť bezpečnejšie, a keďže táto bezpečnosť závisí aj od možnosti nájsť nové zamestnanie,

D.   keďže voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných zásad EÚ, ako je stanovené v článku 39 zmluvy, a keďže túto základnú slobodu by malo sprevádzať účinné vykonávanie pravidiel, ktoré podporujú zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu,

E.   keďže nové formy neštandardných zmlúv a flexibilných štandardných zmlúv (napr. zmluvy na čiastočný úväzok, zmluvy na dobu určitú, zmluvy o dočasnej práci prostredníctvom pracovných agentúr, opakované externé zmluvy a zmluvy na projekty), z ktorých mnohé sú svojou povahou neisté, sú v súčasnosti na európskom pracovnom trhu stále častejším javom,

F.   keďže takéto formy zmluvných vzťahov, ak ich sprevádzajú nevyhnutné záruky týkajúce sa bezpečnosti zamestnanca, môžu prispieť k prispôsobivosti podnikov vyžadovanej v novom medzinárodnom kontexte a zároveň k plneniu konkrétnych potrieb zamestnancov týkajúcich sa odlišnej rovnováhy medzi osobným a rodinným životom a odbornou prípravou,

G.   keďže pracovné miesta na čiastočný úväzok predstavujú 60 % novo vytvorených pracovných miest v EÚ od roku 2000, a keďže 68 % pracovníkov zamestnaných na čiastočný úväzok je spokojných so svojím pracovným časom, keďže však táto spokojnosť úzko súvisí s úrovňou ochrany, ktorú pracovníkom na čiastočný úväzok poskytuje pracovné právo a sociálne zabezpečenie,

H.   keďže práca na čiastočný úväzok je prevažne spojená so zamestnávaním žien, pretože je často kompromisnou stratégiou, ktorú si ženy zvolia pre nedostatok prístupných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a odkázané osoby,

I.   keďže platné právne predpisy ES na presadzovanie rodovej rovnosti doteraz nedosiahli svoje ciele, a keďže rozdiel v príjmoch medzi pohlaviami a nedostatok právnych predpisov týkajúcich sa zladenia pracovného a rodinného života a verejných služieb starostlivosti o deti zostávajú aj naďalej kľúčovými problémami európskych pracovníkov,

J.   keďže dočasné zamestnávanie rýchlejšie rastie v členských štátoch, v ktorých boli zmenené príslušné pravidlá s cieľom podporovať dočasné zamestnávanie, a keďže neštandardné zamestnávanie môže byť prospešné, ak vyhovuje situácii pracovníkov a je dobrovoľné; keďže však v súčasnosti je v mnohých prípadoch dočasné zamestnávanie zvolené nedobrovoľne a mnoho pracovníkov sa dostáva mimo pôsobnosť základných pracovných a sociálnych práv, čím sa narúša zásada rovnakého zaobchádzania,

K.   keďže služby poskytované dočasnými agentúrami boli vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(15),

L.   keďže 60 % zamestnancov, ktorí prijali neštandardné zmluvné dohody v roku 1997, malo v roku 2003 štandardné pracovné zmluvy, čo poukazuje na to, že 40 % pracovníkov s neštandardnými zmluvami doteraz po 6 rokoch nemá plné pracovné zaradenie; keďže sa to týka najmä mladých ľudí, ktorí v stále väčšej miere vstupujú do zamestnania prostredníctvom pracovných miest s pracovnými a sociálnymi podmienkami, ktoré sú oveľa menej bezpečné než priemer, a ktorým stále viac hrozí, že uviaznu na okraji pracovného trhu,

M.   keďže súčasný nárast neštandardných zmlúv priniesol rozdiely v pracovných podmienkach v oblasti zdravia a bezpečnosti, ktoré môžu viesť k horším pracovným podmienkam a vyššiemu počtu úrazov,

N.   keďže nerovnosti vytvárajú priame a nepriame hospodárske náklady a rovnaké zaobchádzanie naopak vytvára konkurenčné výhody, zavedenie rovnakého zaobchádzania má zásadný strategický význam pre sociálny a hospodársky rozvoj; keďže EÚ si navyše nemôže dovoliť nevyužiť energiu a produktívne schopnosti žien, ktoré tvoria polovicu obyvateľstva,

O.   keďže pred ženami v súčasnosti stoja trojaké záväzky, t. j. zvýšiť mieru svojej účasti na pracovnom trhu, porodiť viac detí a vykonávať stále viac úloh v súvislosti so starostlivosťou o rodinu, keďže sú to takmer vždy ženy, od ktorých sa požaduje, aby prijali kompromisy potrebné na zladenie práce a potrieb rodiny, a ktoré z dôvodu kombinácie pracovnej a rodinnej úlohy zažívajú veľkú mieru stresu a úzkosti,

P.   keďže platí, že státisíce žien nemajú inú možnosť a prijímajú neštandardné podmienky zamestnania, pretože sú pracovníčkami v domácnosti mimo vlastného domova alebo preto, že sa musia starať o starších členov rodiny,

Q.   keďže pracovníci s neštandardnými zmluvami môžu byť stále viac ohrozovaní než ich kolegovia s inými formami pracovného pomeru v dôsledku nedostatku odbornej prípravy, neinformovanosti o rizikách a neznalosti práv,

R.   keďže všetci pracovníci by nezávisle od svojich zmluvných podmienok mali mať primeranú istotu zamestnania a ochranu,

S.   keďže v niektorých členských štátoch kolektívne vyjednávanie prispieva k pružnosti pracovného trhu a je kľúčovým prvkom pracovného práva aj nevyhnutným nástrojom regulácie; keďže musia byť dodržiavané podmienky v oblasti priemyselných vzťahov a keďže sa v jednotlivých členských štátoch líšia tradície v oblasti priemyselných vzťahov a úroveň členstva v odborových zväzoch, keďže členské štáty by mali podporovať dialóg medzi sociálnymi partnermi na všetkých úrovniach, pretože to môže byť účinný spôsob na dosiahnutie vhodných reforiem pracovného práva,

T.   keďže akcia na úrovni EÚ musí rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti pracovného práva a zásady subsidiarity and proporcionality, a keďže Komisia musí predložiť iniciatívy, keď sa to považuje za nevyhnutné na podporu systému minimálnych sociálnych štandardov platných v celej EÚ na základe acquis Spoločenstva,

U.   keďže v záujme toho, aby EÚ mohla čeliť súčasným hospodárskym výzvam, musí urobiť všetko pre to, aby zabezpečila stabilitu pracovných trhov členských štátov, reagovala na rozsiahle prepúšťanie v niektorých odvetviach a poskytla svojim občanom vyššiu úroveň zdravia a bezpečnosti na pracovisku než predtým, čo je nevyhnutné pre zachovanie životných podmienok v súlade s ľudskou dôstojnosťou a základnými európskymi hodnotami,

V.   keďže vysoká úroveň nezamestnanosti v Európe je neúspechom, ktorý si vyžaduje opatrenia, ktoré viac ľuďom uľahčia vstup na pracovný trh, zvýšia mobility a pomôžu zamestnancom pri zmene zamestnania bez toho, aby museli obetovať istotu; keďže prioritou musí byť vytváranie ovzdušia, ktoré bude podporovať vytváranie ďalších nových a kvalitnejších pracovných miest;

1.   víta nový prístup k pracovnému právu, ktorého cieľom je zastrešiť všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich zmluvnú situáciu;

2.   víta diskusie o potrebe zlepšiť pracovné právo s cieľom zvládnuť výzvy 21. storočia, čo znamená, že rovnako zamestnávatelia aj zamestnanci požadujú väčšiu flexibilitu, a o potrebe poskytnúť väčšie zabezpečenie ako to, ktoré sa v súčasnosti spája s neštandardnými formami zamestnania, a zvýšiť ochranu ohrozených pracovníkov, aby sa vytvorilo viac lepších pracovných miest a dosiahla väčšia sociálna súdržnosť, a tým prispieť k dosahovaniu cieľov lisabonskej stratégie; domnieva sa, že zlepšenie pracovného práva by malo byť v súlade so zásadami Charty základných práv, s osobitným odkazom na hlavu IV, a musí rešpektovať a chrániť hodnoty európskeho sociálneho modelu a ustanovené sociálne práva;

3.   víta široké spektrum pracovných tradícií, zmlúv a modelov podnikania na trhoch práce;

4.   žiada o vytvorenie pružných a bezpečných zmlúv v súvislosti s modernou organizáciou práce;

5.   domnieva sa, k prioritám reformy pracovného práva v členských štátoch patria:

   a) uľahčenie prechodu medzi jednotlivými situáciami zamestnania a nezamestnanosti;
   b) zabezpečenie vhodnej ochrany pre pracovníkov v neštandardných formách zamestnania;
   c) vyjasnenie situácie v oblasti závislej zárobkovej činnosti a šedých zón medzi samostatnou a závislou zárobkovou činnosťou;
   d) uskutočnenie krokov proti nelegálnej práci;

6.   zdôrazňuje, že viac zamestnaných ľudí je sociálnou a ekonomickou prioritou európskeho hospodárstva, aby bolo schopné konkurovať v globálnom meradle a plniť sľuby týkajúce sa sociálneho zabezpečenia; podčiarkuje, že vysoká nezamestnanosť v dnešnej Európe oslabuje bohatstvo a budúcu prosperitu, ako európsku konkurencieschopnosť, a čo je ešte dôležitejšie, vytvára sociálnu segregáciu;

7.   ľutuje však, že sa neuskutočnili porady so sociálnymi partnermi podľa článku 138 zmluvy, aj keď má zelená kniha Komisie pod názvom "Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia" (KOM(2006)0708) zjavne významný vplyv na oblasť sociálnej politiky;

8.   domnieva sa, že v prípade, ak má pracovné právo zohľadňovať výzvy 21. storočia, musí sa vo veľkej miere zamerať skôr na istotu zamestnania počas celej dĺžky odpracovaného života pracovníka, než na ochranu určitých pracovných miest, aby bolo jednoduchšie vstúpiť na pracovný trh a zostať tam, ako aj meniť zamestnania a pracovné miesta, prostredníctvom využitia aktívnej pracovnej politiky zameranej na rozvoj ľudského kapitálu na posilnenie schopnosti zamestnať sa a vytváranie priaznivého prostredia na podnikanie, ako aj na zlepšovanie kvality pracovných miest;

9.   domnieva sa, že pracovné vzťahy, ktorými sa vyznačuje zamestnávanie a profesijná činnosť občanov prešli počas posledného desaťročia hlbokými zmenami, konštatuje, že trvalá pracovná zmluva na plný úväzok je bežnou formou pracovného vzťahu a ako taká by sa mala považovať za referenčný základ pre jednotné a zosúladené uplatňovanie zásady nediskriminácie, preto je presvedčený, že európske pracovné právo by malo uznávať uzatváranie pracovných zmlúv na dobu neurčitú ako všeobecnú formu zamestnania, ktorá poskytuje primerané sociálne zabezpečenie a ochranu zdravia a zabezpečuje rešpektovanie základných práv;

10.   v tejto súvislosti uznáva potrebu dostatočne pružných dohôd o pracovnom čase s cieľom vyhovieť potrebám zamestnávateľov a zamestnancov a umožniť ľuďom lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život, ako aj zabezpečiť konkurencieschopnosť a zlepšiť situáciu v oblasti zamestnanosti v Európe, bez toho, aby sa zanedbala ochrana zdravia zamestnancov;

11.   rozhodne nesúhlasí s analytickým rámcom uvedeným v zelenej knihe, ktorý tvrdí, že štandardné pracovné zmluvy na dobu neurčitú sú zastarané, zvyšujú segmentáciu trhov práce a rozdiel medzi "insidermi" a "outsidermi", a preto sa musia považovať za prekážku rastu zamestnanosti a dynamickejšieho hospodárstva;

12.   zdôrazňuje, že predpisy v oblasti pracovného práva sú účinné, spravodlivé a silné len vtedy, ak ich uplatňujú všetky členské štáty, rovnako na všetkých aktérov a ak sú pravidelne a účinne kontrolované; požaduje, aby Komisia v rámci iniciatívy za lepšiu tvorbu právnych predpisov posilnila svoju úlohu ako ochrancu zmluvy vo vzťahu k v vykonávaniu právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania;

13.   upozorňuje na to, že z nedávnych štúdií OECD a iných štúdií vyplýva, že neexistujú dôkazy pre tvrdenie o tom, že zníženie ochrany pred prepustením a oslabenie štandardných pracovných zmlúv uľahčuje rast zamestnanosti; zdôrazňuje, že na príklade škandinávskych krajín je jasne vidieť, že vysoká úroveň ochrany pred prepustením a štandardu pracovných vzťahov je plne zlučiteľná s vysokým rastom zamestnanosti;

14.   poznamenáva, že určité formy neštandardných zmlúv podľa toho, ako dobre sú zakotvené v pracovnom práve a právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ako aj poskytovanie celoživotného vzdelávania a príležitostí na odbornú prípravu, môžu prispieť k zlepšeniu hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ, ako aj k zohľadneniu rozličných potrieb pracovníkov, prihliadajúc pritom na ich príslušnú vekovú kategóriu a ich vyhliadky na zamestnanie; zároveň uznáva, že neštandardné formy práce musia byť úzko spojené s podporou pracovníkov, ktorí sa nachádzajú v situácii, kedy prechádzajú z jedného pracovného miesta alebo jedného zamestnania do druhého; ďalej konštatuje, že je potrebné zamerať sa na aktívnu intervenciu umožňujúcu pracovníkom, ktorí sa vracajú na pracovný trh, mať právo na určitú výšku kompenzácie príjmu v priebehu obdobia, ktoré je striktne potrebné na to, aby si pomocou odbornej prípravy a rekvalifikácií mohli ľahšie nájsť prácu, aby sa tento prechod stal rýchlejším a trvalejším;

15.   zdôrazňuje, že zelená kniha by sa mala zamerať na samotné pracovné právo;

16.   konštatuje, že sa Komisia zameriava na individuálne pracovné právo, a nalieha na Komisiu, aby ho presadzovala ako jeden z prostriedkov na zvýšenie pružnosti a istoty pre pracovníkov a zamestnávateľov;

17.   je pevne presvedčený, že každá forma zamestnania, či už neštandardná alebo iná, by sa mala zakladať na základných právach, bez ohľadu na konkrétne pracovné zaradenie, ktoré by mali zahŕňať: rovnaké zaobchádzanie, ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov a ustanovenia týkajúce sa času na prácu a na odpočinok, slobodu združovania a zastupovania, kolektívne vyjednávanie, kolektívne akcie a prístup k odbornému vzdelávaniu; zároveň zdôrazňuje, že by sa toto malo adekvátne presadzovať na úrovni jednotlivých členských štátov, zohľadňujúc rozličné tradície a sociálne a hospodárske podmienky v každej krajine; zdôrazňuje, že európske právne predpisy nie sú v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale mali by sa považovať za doplnkové;

18.   konštatuje, že základnou súčasťou pracovného práva v mnohých členských štátoch je právo na protestné akcie, ktoré je písomne ustanovené aj v zmluve, a že Komisia v procesoch pred Súdnym dvorom vyhlásila, že špecifická forma niektorých škandinávskych kolektívnych akcií je v súlade so zmluvou, a žiada Komisiu, aby rešpektovala kolektívne zmluvy ako osobitnú formu pracovného práva uznaného Súdnym dvorom;

19.   požaduje, aby mali všetci pracovníci rovnakú úroveň prístupu k ochrane a aby určité skupiny neboli od začiatku vylúčené z maximálnej úrovne ochrany, ako sa v súčasnosti často stáva námorníkom, pracovníkom na lodiach a príbrežným pracovníkom, ako aj pracovníkom v cestnej doprave; žiada, aby účinné právne predpisy platili pre všetky osoby bez ohľadu na to, kde pracujú;

20.   domnieva sa, že nadmerná administratívna záťaž môže odradiť zamestnávateľov od prijímania nových pracovníkov a to aj v období hospodárskeho rastu, čím by sa zhoršili šance zamestnať sa a zabránilo by sa vstupu pracovníkov na pracovný trh; zdôrazňuje, že tvorba pracovných miest je v súlade s rozhodnutím prijatým Radou v Lisabone v roku 2000 prioritným európskym cieľom;

21.   berie na vedomie rastúce tieňové hospodárstvo, najmä využívanie práce pracovníkov bez dokladov, a domnieva sa, že najlepším spôsobom boja proti tomuto javu je zamerať sa na nástroje a mechanizmy boja proti vykorisťovaniu vrátane intenzívnejšieho a lepšieho uplatňovania pracovného práva a pracovných noriem a na uľahčenie legálneho zamestnávania a na základné ľudské práva pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali právne predpisy, ktoré zabránia vykorisťovaniu zraniteľných pracovníkov zo strany ich predákov, aby ratifikovali Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov a aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

22.   konštatuje s veľkým znepokojením, že zelená kniha síce uznáva, že súčasné podmienky pracovného trhu vytvárajú rodovú nerovnosť, napríklad s ohľadom na rozdiely v odmeňovaní podľa pohlavia a profesijnej a odvetvovej segregácie, ale vôbec si nevšíma povinnosti a zodpovednosti v rámci oznámenia Komisie "Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov" (KOM(2006)0092);

23.   konštatuje, opäť s veľkým znepokojením, že zelená kniha síce uznáva, že ženy čelia nevyváženosti medzi ich pracovným a súkromným životom, ale nevšíma si potrebu konať v prospech zladenia pracovného a súkromného života s demografickými úlohami, keďže je potrebné splniť požiadavky Európskeho paktu pre rodovú rovnosť a uvedeného oznámenia Komisie o demografickej budúcnosti Európy (KOM(2006)0571);

24.   víta široké spektrum pracovných tradícií, zmluvných foriem a modelov podnikania na trhoch práce;

25.   žiada vytvorenie pružných a bezpečných zmluvných dojednaní v súvislosti s modernými organizáciami práce;

26.   zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP) majú dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných príležitostí a zvyšovaní zamestnanosti v Európe, ako aj podpore sociálneho a regionálneho rozvoja; preto je presvedčený, že je nevyhnutné posilniť postavenie MSP pri tvorbe nových pracovných miest zdokonaľovaním pracovného práva;

27.   domnieva sa, že na dosiahnutie účinnejšieho uplatňovania práva Spoločenstva je nevyhnutné riešiť nedostatky súčasného sociálneho dialógu v niektorých členských štátoch vzhľadom na absenciu zastúpenia pracovníkov v určitých odvetviach, kde najväčšiu hospodársku činnosť vykonávajú MSP s menej ako 10 zamestnancami (táto absencia zastúpenia je výrazná najmä v niektorých nových členských štátoch);

28.   všíma si, že štruktúra súčasného sociálneho dialógu nezahŕňa mnohých flexibilných pracovníkov uvádzaných v zelenej knihe, ktorí nie sú zamestnávateľmi ani zamestnancami a s ktorými treba konzultovať popri všetkých diskusiách medzi sociálnymi partnermi;

29.   schvaľuje zámer Rady mobilizovať všetky národné zdroje a zdroje Spoločenstva s cieľom vytvoriť kvalifikovanú, vyškolenú a prispôsobivú pracovnú silu a pracovné trhy schopné reagovať na výzvy vyplývajúce z kombinovaného vplyvu globalizácie a starnutia európskych spoločností;

30.   poznamenáva, že vzhľadom na segmentáciu trhu práce, ktorá sa vyznačuje nízkou úrovňou istoty pracovného pomeru a menšou stabilitou pracovného miesta, je v mnohých neštandardných zmluvách poskytnutý nedostatočný prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, dôchodkovému zabezpečeniu a profesijnému rozvoju, a vo všeobecnosti sú investície do ľudského kapitálu nedostatočné; zdôrazňuje, že tento vývoj zvyšuje hospodársku neistotu a vytvára odpor k zmenám a ku globalizácii celkovo;

31.   konštatuje, že kvôli absencii vhodného sociálneho zabezpečenia v mnohých členských štátoch nie je možné získať dôchodok v druhom pilieri, čo prináša ďalší tlak na starobné dôchodky v prvom pilieri;

32.   domnieva sa, že kombinácia osobnej motivácie, podpory zamestnávateľa, prístupnosti a dostupnosti zariadení sú najdôležitejšími faktormi, pokiaľ ide o účasť na procese celoživotného vzdelávania a vyzýva k rozvoju školského sektoru a škôl, ktoré spĺňajú požiadavky pracovného trhu a očakávania jednotlivých pracovníkov a zamestnávateľov; podčiarkuje potrebu riadneho prepojenia profesijnej kariéry a školských osnov;

33.   poukazuje na naliehavú potrebu zlepšiť úroveň vzdelávania obyvateľstva EÚ a nalieha na Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby investovali do celoživotného vzdelávania a rozvoja ľudského kapitálu ako do najúčinnejšieho prostriedku na prekonanie dlhodobej nezamestnanosti, v spojitosti s čím je rozvoj zručností a získanie kvalifikácie vo všeobecnom záujme, ako to spoločne zdôrazňujú európski sociálni partneri v Rámci aktivít pre celoživotný rozvoj kompetencií a kvalifikácií z roku 2006;

34.   zastáva názor, že reformy pracovného práva by mali uľahčiť investovanie podnikov do kvalifikácie svojich zamestnancov, podnietiť pracovníkov k zvyšovaniu vlastnej kvalifikácie a zaručiť možnosť zásahu systémov sociálnej bezpečnosti na zabezpečenie takéhoto prístupu;

35.   zdôrazňuje význam dosiahnutia určitej úrovne súladu v oblasti pracovného práva, a to smernicami a kolektívnymi zmluvami a otvorenou metódou koordinácie, naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila výrazné rozdiely, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú medzi vnútroštátnymi trhmi práce a kompetenciami členských štátov, zároveň však pripomína cieľ vytvoriť konkurencieschopnú a inovatívnu Európu otvorenú pre všetkých a väčšie množstvo pracovných miest a ich vyššiu kvalitu;

36.   poukazuje na nedostatok riadneho vykonávania a presadzovania platných právnych predpisov Spoločenstva a vyzýva Komisiu, aby zaistila koordináciu medzi národnými inšpektorátmi práce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zosúladili právne predpisy týkajúce sa zdravotníctva a bezpečnosti s právnymi predpismi Spoločenstva;

37.   domnieva sa, že práva cezhraničných pracovníkov by mohli byť primerane chránené na základe príslušných právnych predpisov, ak by boli účinne vykonávané, a že cieľ prijať jednotné vymedzenie pojmu pracovníka a samostatne zárobkovo činnej osoby v rámci právnych predpisov Spoločenstva je nesmierne zložitý, pretože v jednotlivých členských štátoch sú veľmi rozdielne sociálne a hospodárske skutočnosti a tradície; zároveň je potrebná iniciatíva zameraná na dosiahnutie určitej úrovne zhody nevyhnutnej na to, aby vykonávanie acquis Spoločenstva bolo súdržné a účinnejšie; táto zhoda by však mala rešpektovať práva členských štátov na vymedzenie existencie pracovného vzťahu;

38.   uznáva, že začínajúce firmy a drobní podnikatelia môžu byť ekonomicky závislí, keď sa spočiatku podieľajú na ekonomike s iba jedným klientom; preto sa domnieva, že osoby skutočne samostatne zárobkovo činné, ktoré závisia od jedného klienta, by nemali byť zaradené do tretej kategórie, ktorá sa nachádza v strede medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami ani klasifikované ako zamestnanci;

39.   znovu opakuje pozíciu Európskeho parlamentu, v súlade s usmerneniami pre oblasť zamestnanosti stanovenými Súdnym dvorom podľa ktorého by sa každé vymedzenie pojmu pracovníka malo zakladať na konkrétnej situácii na pracovisku a v pracovnom čase;

40.   vyzýva členské štáty, podporovali vykonávanie odporúčania MOP o pracovnom pomere z roku 2006;

41.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzali na vedomie, že vyššie uvedené odporúčanie MOP stanovuje, že pracovné právo by nemalo narúšať skutočné obchodné vzťahy;

42.   nalieha, aby sa otvorená metóda koordinácie používala v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky ako užitočný nástroj výmeny informácií o osvedčených postupoch s cieľom pružne a transparentne reagovať na spoločné výzvy a zohľadniť pritom rôzne podmienky, ktoré sú zásadné pre pracovné trhy v jednotlivých členských štátoch;

43.   odporúča členským štátom, Rade a Komisii, aby si v rámci otvorenej metódy koordinácie vymieňali informácie o osvedčených postupoch v oblasti pružnej organizácie pracovného času a aby zohľadnili inovačné usporiadanie pracovného času, ktoré vytvára rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom;

44.   vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zbere a analýze údajov o vnútroštátnych pracovných trhoch a tak zabezpečila, aby výmena informácií o osvedčených postupoch v spojitosti s politikami zamestnanosti uplatňovanými v jednotlivých členských štátoch vychádzala zo spoľahlivých údajov, a to najmä z jednotných a porovnateľných štatistických údajov;

45.   vyzýva členské štáty, aby preskúmali a upravili svoje systémy sociálneho zabezpečenia a doplnili aktívne politiky pracovného trhu, najmä v súvislosti s odbornou prípravou a celoživotným vzdelávaním, a zohľadnili tak nové skutočnosti v pracovnej sfére a podporili profesijnú mobilitu a návrat na pracovný trh s cieľom zabrániť zbytočnej závislosti na podpore a práci v nelegálnej ekonomike;

46.   dôrazne odsudzuje každé zneužívajúce nahrádzanie riadneho pracovného pomeru novými formami zamestnávania bez akejkoľvek naliehavej hospodárskej potreby, iba s cieľom maximalizovať krátkodobé zisky v miere ďaleko vyššej ako je to obvyklé a na úkor verejnosti, zamestnancov a konkurencie; zdôrazňuje, že každé takéto správanie porušuje európsky sociálny model, keďže trvale poškodzuje konsenzus, čestnosť a dôveru medzi zamestnávateľmi a zamestnancami; nalieha na členské štáty a sociálnych partnerov, aby podnikli kroky na zastavenie každého nezodpovedného zneužívania;

47.   pripomína, že pojem flexiistota sa definuje ako kombinácia flexibility a istoty na pracovnom trhu, ktorá prispieva k zvýšeniu tak produktivity ako aj kvality pracovných miest tým, že zaručuje istotu, pričom zároveň firmám ponúka flexibilitu, aby mohli reagovať na meniace sa potreby na trhu a vytvárať tak pracovné miesta; zastáva názor, že požiadavky na flexibilitu a istotu si vzájomne neodporujú, ale navzájom sa dopĺňajú;

48.   zdôrazňuje, že flexiistotu možno dosiahnuť len účinným a moderným pracovným právom, ktoré odzrkadľuje meniace sa skutočnosti na trhu práce; poznamenáva, že kolektívne vyjednávanie a silní sociálni partneri sú dôležitou súčasťou prístupu založeného na flexiistote; domnieva sa však, že jestvuje viacero modelov flexiistoty; tiež pripomína, že spoločný prístup by sa mal zakladať na spojení schopnosti podnikov a pracovníkov prispôsobiť sa s dostatočnou úrovňou sociálnej ochrany, sociálnej istoty a podpory v nezamestnanosti, aktívnych politikách trhu práce a možnostiach odborného a celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že široké sociálne zabezpečenie a univerzálny prístup k službám, ako je starostlivosť o deti a iných ľudí odkázaných na opateru, pozitívne prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov;

49.   domnieva sa, že pojem flexiistota je v zelenej knihe Komisie príliš úzko vymedzený; poznamenáva však, že Komisia zverejní oznámenie o flexiistote;

50.   je presvedčený, že starší pracovníci by mali mať možnosť na základe dobrovoľnosti a flexibilnosti zostať v zamestnaní, pričom by mohli využívať primerané vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť na pracovisku; zdôrazňuje naliehavú potrebu pozitívnych krokov, ktoré by podporili starších pracovníkov k návratu na pracovný trh a na potrebu väčšej flexibility pri výbere penzijných a dôchodkových systémov;

51.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že pracovné právo má nesmierny vplyv na správanie podnikov a že ich dôvera v stabilné, jasné a vhodné ustanovenia je kľúčovým prvkom pri prijímaní rozhodnutí o tvorbe väčšieho množstva pracovných miest a ich vyššej kvality, a vyzýva preto členské štáty, aby riadne vykonávali a presadzovali všetky platné právne predpisy Spoločenstva, ktoré majú vplyv na pracovné trhy;

52.   vyzýva členské štáty, aby na vnútroštátnej aj európskej úrovni posilnili práva na rodičovskú dovolenku a ustanovenia súvisiace so starostlivosťou o deti, a to pre ženy aj mužov;

53.   víta stratégiu navrhnutú na boj proti nelegálnej práci a nelegálnej ekonomike, ktorá - aj keď sa v jednotlivých členských štátoch vyskytuje v rôznej miere - poškodzuje hospodárstvo, zanecháva pracovníkov bez sociálnej ochrany, škodí spotrebiteľom, znižuje príjmy z daní a vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi podnikmi; zdieľa prístup Komisie, ktorý spočíva v boji proti nelegálnej práci pomocou silnej koordinácie medzi vládnymi donucovacími orgánmi, inšpektorátmi práce a/alebo odborovými organizáciami, správami sociálneho zabezpečenia a daňovými úradmi, a vyzýva členské štáty, aby na boj proti daňovým podvodom využívali inovatívne metódy založené na ukazovateľoch a štandardoch špecifických pre jednotlivé obchodné odvetvia;

54.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spustila informačnú kampaň zameranú na zamestnávateľov a pracovníkov, ktorej cieľom by bolo upriamiť pozornosť na platné minimálne pravidlá a predpisy Spoločenstva a nepriaznivé účinky, ktoré môže mať čierna práca na národné systémy sociálneho zabezpečenia, verejné financie, spravodlivú hospodársku súťaž, hospodársku výkonnosť a aj na samotných pracovníkov;

55.   vyzýva k upriameniu osobitnej pozornosti na mladých pracovníkov, ktorí v najväčšej miere vykonávajú dočasnú prácu, aby sa zabezpečilo, že nedostatok ich pracovnej skúsenosti nepovedie k pracovným úrazom; podnecuje v tomto smere členské štáty k výmene osvedčených postupov a žiada agentúry sprostredkúvajúce dočasné zamestnávanie, aby medzi zamestnávateľmi a samotnými mladými pracovníkmi zvyšovali informovanosť;

56.   podčiarkuje úlohu sociálnych partnerov v informovaní a vzdelávaní pracovníkov a zamestnávateľov o ich právach a povinnostiach v pracovnom vzťahu a o presadzovaní platných právnych predpisov v tejto oblasti, a preto vyzýva Komisiu, aby sa zasadila za technickú podporu sociálnym partnerom a podnecovala ich k výmene poznatkov a skúseností s cieľom zlepšiť pracovné podmienky;

57.   upozorňuje na cennú úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri, ktorí už zaznamenali určitý úspech v reformovaní pracovných trhov, a to najmä uzavretím dohôd o rodičovských dovolenkách, práci na čiastočný úväzok a na dobu určitú ako aj práci na diaľku a celoživotné vzdelávanie;

58.   domnieva sa, že členské štáty musia preukázať ducha otvorenosti v dialógu so sociálnymi partnermi na tému modernizácie pracovného práva a prispôsobiť ho výzvam 21. storočia, vziať do úvahy ich argumenty a reagovať na ich obavy;

59.   je presvedčený, že Komisia by mala viesť konzultácie nielen s určenými sociálnymi partnermi, ale so všetkými organizáciami a jednotlivcami, ktorých sa týkajú právne predpisy; predovšetkým poznamenáva, že MSP, ako aj pracovníci, ktorí nie sú členmi odborových organizácií, sú v súčasnosti slabo zastúpení v konzultačnom procese;

60.   poukazuje na pozitívnu úlohu kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej, odvetvovej a podnikovej úrovni v pracovných vzťahoch a pracovnej organizácii zohrávať pri zvyšovaní výkonnosti a zlepšovaní pracovných podmienok, čo podporuje rast zamestnanosti, a upozorňuje ďalej na možnosť úpravy režimu takým spôsobom, aby sa podporila úloha kolektívneho vyjednávania, a aby sa otvorilo podobné vyjednávanie pre riešenia blízke podnikom v prospech zamestnancov a zamestnávateľov;

61.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci programu na zlepšenie tvorby právnych predpisov neustále spolupracovali so sociálnymi partnermi a prípadne s ďalšími príslušnými orgánmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť na všetkých predpisoch týkajúcich sa pracovného práva alebo sociálnej politiky; a to s cieľom zjednodušiť správne postupy, ktorým čelia MSP a najmä nové podniky a uľahčiť tým ich finančnú situáciu a zvýšiť konkurencieschopnosť pre tvorbu pracovných miest;

62.   zdôrazňuje potrebu upraviť spojené a samostatné ručenie pre generálne alebo hlavné podniky, aby bolo možné riešiť zneužívanie pri subdodávkach a práci zadanej externým dodávateľom a zriadiť transparentný a konkurencieschopný trh pre všetky spoločnosti na základe rovnakých pravidiel rešpektu voči pracovným štandardom a podmienkam, predovšetkým vyzýva Komisiu a členské štáty, aby jasne vymedzili, kto je v reťazci subdodávateľov zodpovedný za dodržiavanie pracovného práva a vyplácanie príslušných miezd, príspevkov sociálneho zabezpečenia a daní;

63.   vyjadruje hlboké presvedčenie, že tvorba neistých, slabo platených pracovných miest nie je primeranou reakciou na trend premiestňovania, ktorý postihuje stále viac odvetví; naopak, domnieva sa, že práve investovanie do výskumu, rozvoja, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania bude schopné povzbudiť tie odvetvia, ktoré v súčasnosti trpia nedostatkom konkurencieschopnosti;

64.   vyzýva Komisiu, aby uľahčila zriadenie systému urovnávania sporov, ktorý by umožnil, aby sa európske dohody medzi sociálnymi partnermi rozvinuli do účinného a flexibilného nástroja, ktorý môže podporiť účinnejší regulačný prístup na európskej úrovni;

65.   vyzýva členské štáty, aby odstránili obmedzenia brániace prístupu na ich pracovný trh, čím by zlepšili mobilitu pracovníkov v EÚ a umožnili rýchlejšie dosiahnutie cieľov jednotného trhu a Lisabonskej stratégie;

66.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141.
(3) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 175, 10.7.1999, s. 43.
(5) Ú. v. ES C 292 E, 1.12.2006, s. 131.
(6) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2006)0463.
(8) Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19.
(9) Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40.
(10) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(11) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.
(12) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.
(13) Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s. 15.
(14) Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9.
(15) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.


Vysielanie pracovníkov
PDF 206kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júla 2007 o oznámení Komisie pod názvom "Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb: zvyšovanie jeho prínosu a potenciálu pri súčasnej záruke ochrany pracovníkov"
P6_TA(2007)0340B6-0266/2007

Európsky parlament

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2006 s názvom "Usmernenia na vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb" (KOM(2006)0159),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júna 2007 s názvom "Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb: zvyšovanie jeho prínosu a potenciálu pri súčasnej záruke ochrany pracovníkov" (KOM(2007)0304) (Oznámenie o vysielaní pracovníkov),

–   so zreteľom na svoje uznesenia o vysielaní pracovníkov z 15. januára 2004(2) a 26. októbra 2006(3),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie B6-0132/2007, ktorú dostala Komisia ku svojmu oznámeniu o vysielaní pracovníkov,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže plné a konzistentné vykonávanie smernice 96/71/ES sa ukázalo ako problematické, pretože sa v členských štátoch nevykonáva správne a nekoordinuje sa medzi ich zodpovednými orgánmi;

B.   keďže Európsky parlament považoval predchádzajúce oznámenia Komisie na túto tému za nedostatočné a oznámenia nevyriešili problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti so smernicou; keďže stanoviská Komisie a Európskeho parlamentu sa stále rozchádzajú v otázkach, ako je napríklad možnosť právneho zastúpenia vysielajúcej spoločnosti v hostiteľskej krajine a uchovávanie dokumentácie na pracovisku na kontrolu súladu so smernicou;

C.   keďže ochrana vyslaných pracovníkov je mimoriadne dôležitá, aby bol zaručený voľný pohyb pracovníkov a dodržiavanie pracovných podmienok podľa zmluvy; treba ju preto považovať za prvoradú podmienku všeobecného záujmu;

D.   keďže v judikatúre Súdneho dvora, sa uvádza, že opatrenia v rozsahu pôsobnosti smernice o vysielaní pracovníkov, môžu byť oprávnené, ak sú motivované cieľmi verejného záujmu, ako je napríklad ochrana pracovníkov;

1.   je presvedčený, že na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi slobodou poskytovania služieb a ochranou pracovníkov, najmä v boji proti sociálnemu dampingu, je plné vykonávanie smernice 96/71/ES mimoriadne dôležité;

2.   vyjadruje presvedčenie, že Komisia vo svojich usmerneniach a právnom výklade prekračuje v niektorých prípadoch rámec toho, čo je stanovené judikatúrou Súdneho dvora;

3.   vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní každého opatrenia v súvislosti s vysielaním pracovníkov brala v plnej miere do úvahy rôznorodosť modelov súčasného pracovného trhu v EÚ; tiež vyzýva Komisiu, aby rešpektovala požiadavku niektorých členských štátov o možnosti mať v hostiteľskej krajine splnomocneného zástupcu s primeranými právomocami na účely správneho vykonávania a kontroly smernice; mohol by ním byť každý, kto dostal od spoločnosti riadne splnomocnenie (vrátane pracovníka);

4.   domnieva sa, že spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi bola doteraz nedostatočná, a riešenie tohto problému pokladá za podmienku úspešného vykonávania smernice; zastáva názor, že Komisia by mala byť precíznejšia, keď dáva členským štátom usmernenia ku kontrolným opatreniam, ktoré sa majú prijímať na ochranu vyslaných pracovníkov na základe smernice;

5.   domnieva sa, že previerky a kontroly, ktoré podľa smernice vykonávajú hostiteľské členské štáty, predovšetkým povinnosť uchovávať určitú dokumentáciu v hostiteľskej krajine, treba považovať za dôležitý nástroj záruky ochrany práv vyslaných pracovníkov; tieto opatrenia by však mali byť striktne úmerné a nemali by vytvárať skryté prekážky uplatňovaniu práva voľného pohybu;

6.   upozorňuje na skutočnosť, že platná judikatúra uznáva právo hostiteľského členského štátu vyžadovať určité dokumenty potrebné na overenie dodržiavania pracovných podmienok stanovených v smernici;

7.   vyzýva Komisiu, aby našla správnu kombináciu usmerňovacích opatrení určených súčasne spoločnostiam i členským štátom, aby lepšie porozumeli, čo je v rámci smernice a príslušnej judikatúry povolené; žiada, aby Komisia aktívne podporovala úzku spoluprácu medzi kontrolnými orgánmi v členských štátoch tým, že poskytne trvalú európsku platformu na cezhraničnú spoluprácu; v tomto smere víta, že Komisia v budúcnosti zriadi skupinu na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude poskytovať členským štátom podporu a pomoc pri zisťovaní a výmene osvedčených postupov a pri pravidelnom formálnom zapájaní sociálnych partnerov;

8.   zastáva názor, že by bolo vhodné, aby sociálni partneri v členských štátoch, v ktorých sa smernica vykonáva prostredníctvom kolektívnych zmlúv, získali priamy prístup k informáciám o vysielajúcich spoločnostiach, aby mohli robiť kontrolu, ktorú v iných členských štátoch vykonávajú orgány s takýmto prístupom k informáciám o spoločnostiach;

9.   podporuje záver Komisie, že hostiteľský členský štát by mal mať možnosť vopred žiadať vyhlásenie od poskytovateľa služieb, ktoré by mu umožnilo overiť dodržiavanie podmienok zamestnania;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii a Rade.

(1) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 404.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0463.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia