Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zakladá Európsky technologický inštitút (KOM(2006)0604 – C6-0355/2006 – 2006/0197(COD))

P6_TA(2007)0409 A6-0293/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0604),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 157 ods. 3 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0355/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre právne veci (A6-0293/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   domnieva sa, že nie je zabezpečená zlučiteľnosť návrhu Komisie so stropmi viacročného finančného rámca;

3.   vyzýva Radu, aby sa zapojila do rokovania s Európskym parlamentom na tému financovania Európskeho technologického inštitútu (ETI) v súlade s bodom 47 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1) a financovania znalostných a inovačných spoločenstiev s využitím všetkých možností, ktoré poskytuje uvedená medziinštitucionálna dohoda;

4.   pripomína, že táto pozícia nevylučuje výsledok postupu ustanoveného v bode 47 medziinštitucionálnej dohody, ktorý sa vzťahuje na založenie ETI;

5.   žiada Komisiu, aby mu vec znova predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

6.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. septembra 2007 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2007, ktorým sa zakladá Európsky inovačný a technologický inštitút

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 157 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie║,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  V Lisabonskej agende o raste a zamestnanosti sa zdôrazňuje potreba rozvíjať podmienky, ktoré sú príťažlivé na investovanie do oblasti znalostí a inovácií v Európe s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť v Európskej únii.

(2)  Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za udržanie silnej európskej priemyselnej, konkurencieschopnej a inovačnej základne. Povaha a rozsah inovačnej výzvy v Európskej únii si však vyžaduje aj prijatie opatrení na úrovni Spoločenstva.

(3)  Spoločenstvo by malo poskytnúť podporu na posilnenie inovácií, a to najmä prostredníctvom siedmeho rámcového programu pre výskum,║ technický rozvoj a demonštračné činnosti, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a programu celoživotného vzdelávania.

(4)  Na doplnenie existujúcich politík a iniciatív Spoločenstva a národných politík a iniciatív by sa mala vytvoriť nová iniciatíva na úrovni Spoločenstva ďalej uvádzaná len ako "Európsky inovačný a technologický inštitút (EITI)", ktorá sa bude uskutočňovať posilňovaním integrácie znalostného trojuholníka - inovácií, výskumu a vzdelávania – v celej Európskej únii, čím sa posilní spolupráca, výmena a vytváranie synergických účinkov najmä medzi centrami excelentnosti a malými a strednými podnikmi (MSP).

(5)  Európska rada na svojom zasadnutí v Bruseli 15. a 16. júna 2006 vyzvala Komisiu, aby vypracovala formálny návrh na založenie EITI, ktorý mal byť predložený na jeseň 2006.

(6)  Cieľom EITI by malo byť hlavne prispievanie k rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov prostredníctvom █zapojenia činností v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií podľa vysokých noriem excelentnosti, zameraných na uľahčenie a podporu vytvárania sietí a spolupráce a vytváranie synergických účinkov medzi inovačnými spoločenstvami v Európe.

(7)  S cieľom účinne posilniť prepojenie medzi inováciami, výskumom a vyšším vzdelávaním sa prenos týchto troch zložiek do priemyslu a ich využitie musí uprednostniť a musí sa stať hlavným cieľom činností EITI.

(8)  Prostredníctvom svojej správnej rady by mal EITI určiť strategické dlhodobé výzvy na inovácie v Európe, a to najmä v transdisciplinárnych a/alebo v interdisciplinárnych oblastiach, vrátane tých, ktoré sú už určené na európskej úrovni v strategických výskumných programoch európskych technologických platforiem a  spoločných technologických iniciatív, ako aj v projektoch zoskupení blízkych trhu v rámci medzivládnej iniciatívy EUREKA, a mal by poskytnúť transparentný výberový proces, založený na excelentnosti, pre znalostné a inovačné spoločenstvá (ďalej len "ZIS"). U členov ║správnej rady EITI by sa mali vyvažovať skúsenosti z podnikateľskej a výskumnej/akademickej obce.

(9)  Pre EITI a ZIS by sa mala zabezpečiť akademická a podnikateľská sloboda tak, aby mohli vytvárať svoju vlastnú podnikateľskú a inovačnú kultúru.

(10)  Je potrebná pilotná fáza s obmedzeným počtom ZIS na riadne zhodnotenie činnosti EITI a ZIS a, pokiaľ to bude nutné, uskutočnenie zlepšení. Počas tejto pilotnej fázy by Správna rada EITI mala vybrať ZIS v oblastiach, ktoré Európskej únii pomôžu reagovať na súčasné a budúce výzvy, akými sú klimatické zmeny, trvalo udržateľná mobilita, energetická účinnosť či budúca generácia informačných a komunikačných technológií.

(11)  S cieľom prispieť ku konkurencieschopnosti a posilniť medzinárodnú príťažlivosť európskej ekonomiky a lepšie zviditeľniť európske inovačné kapacity by mal byť EITI schopný pritiahnuť partnerské organizácie, výskumných pracovníkov a študentov z celého sveta a spolupracovať s organizáciami z tretích krajín, pričom by stimuloval mobilitu výskumných pracovníkov a študentov.

(12)  Keďže EITI by mal byť vlajkovou loďou pre európske inovácie a výskum, mal by sídliť v blízkosti existujúcich centier európskej excelentnosti a akademickej prestíže s cieľom mať čo najväčší prospech z existujúcej infraštruktúry.

(13)  EITI spolu s partnerskými inštitúciami by na zvýšenie svojej príťažlivosti mal vytvoriť primeranú štruktúru, ktorá by študentom a absolventom umožnila získať podnikovú prax a/alebo zamestnanie vo vedúcich partnerských organizáciách v ZIS.

(14)  EITI by mal fungovať predovšetkým prostredníctvom strategických dlhodobých partnerstiev zameraných na excelentnosť na interdisciplinárnom a/alebo transdisciplinárnom základe v oblastiach kľúčového potenciálneho hospodárskeho a spoločenského záujmu pre Európu. Tieto partnerstvá by mal vyberať EITI a mali by sa označovať názvom ZIS. Keďže EITI a ZIS sú z právneho hľadiska autonómne, vzťahy medzi nimi by mali byť založené na zmluvných dohodách, v ktorých by sa stanovili práva a povinnosti ZIS, zabezpečila sa primeraná úroveň koordinácie a navrhol by sa mechanizmus na monitorovanie a hodnotenie činností a výsledkov ZIS.

(15)  Je potrebné podporovať vzdelávanie ako integrálnu, ale často chýbajúcu zložku komplexnej inovačnej stratégie. V dohode medzi EITI a ZIS by sa malo stanoviť, že kvalifikácie udelené ║inštitúciami vyššieho vzdelania, ktoré sú partnerskými organizáciami ZIS, by mali mať označenie EITI. EITI by mal podporovať uznávanie kvalifikácií EITI majúcich jeho označenie excelentnosti v členských štátoch a mimo Európskej únie. Všetky tieto činnosti by sa mali vykonávať bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(5).

(16)  EITI by mal vypracovať jasné a transparentné usmernenia na správu duševného a priemyselného vlastníctva, v ktorých by sa mali náležite zohľadniť príspevky jednotlivých partnerských organizácií ZIS a v ktorých by sa malo podporovať využívanie duševného a priemyselného vlastníctva za vhodných podmienok, vrátane poskytovania licencií a mali by aj poskytovať vhodné stimuly pre EITI a jeho partnerov, vrátane zapojených jednotlivcov, pre ZIS a partnerské organizácie, ako aj pre osamostatnené podniky a pre komerčné využívanie. Ak boli činnosti financované v rámci rámcových programov Spoločenstva pre výskum a technický rozvoj, mali by sa uplatňovať pravidlá pre tieto programy.

(17)  Ak sa má zaručiť štruktúrovaná spolupráca a pravidelné výmeny názorov, EITI by mal zabezpečiť pravidelný dialóg medzi ZIS a občianskou spoločnosťou.

18)   ║V štatúte EITI by sa mali prijať vhodné ustanovenia zaručujúce zodpovednosť, autonómiu a transparentnosť EITI. █

(19)  S cieľom zabezpečiť funkčnú autonómiu a nezávislosť EITI by EITI mal mať právnu subjektivitu a mal by spravovať vlastný rozpočet, ktorého príjem by mal zahŕňať príspevok zo Spoločenstva, ako aj príspevky z členských štátov a súkromných organizácií, národných a medzinárodných orgánov alebo inštitúcií a príjmy z jeho vlastných činností v súvislosti so správou práv duševného a priemyselného vlastníctva alebo dotácií. EITI by sa mal usilovať prilákať zvýšený finančný príspevok od súkromných organizácií.

20)   ║Pokiaľ ide o dotáciu Spoločenstva a akékoľvek ďalšie granty zúčtovateľné do všeobecného rozpočtu Európskej únie, mal by sa uplatniť rozpočtový postup Spoločenstva.

(21)  Týmto nariadením sa vytvára finančné krytie na obdobie 2008 až 2013. Na základe bodu 14 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(6) však žiadny akt prijatý Európskym parlamentom a Radou v rámci spolurozhodovacieho postupu, ani žiadny akt prijatý Radou zahrňujúci prekročenie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii vo všeobecnom rozpočte Európskej únie, alebo prostriedkov pridelených vo finančnom rámci by sa nemal z finančného hľadiska vykonať, kým sa neprijmú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k všeobecnému rozpočtu Európskej únie, a ak je to potrebné, kým sa primerane nezreviduje finančný rámec v súlade s príslušnými postupmi pre každý z týchto prípadov.

(22)  EITI je orgán zriadený Spoločenstvami v zmysle článku 185 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(7) (ďalej len "nariadenie o rozpočtových pravidlách"), a bodu 47 medziinštitucionálnej dohody, a mal by zodpovedajúcim spôsobom prijať primerané rozpočtové pravidlá.

(23)  Správna rada EITI by mala prijať otvorený trojročný pracovný program, ktorý by mala preskúmať Komisia so zreteľom na jeho komplementárnosť s politikami a nástrojmi Spoločenstva, a výročnú správu, vrátane úplnej účtovnej uzávierky, ktorá by mala byť zaslaná Komisii, █Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

(24)  Je vhodné, aby Európsky parlament, Rada a Komisia boli oprávnené predložiť stanovisko k otvorenému trojročnému pracovnému programu EITI, jeho výročnej správe, vrátane účtovnej uzávierky.

(25)  Keďže založenie EITI je novou iniciatívou, ktorej dosah je neistý a ťažko predvídateľný, Komisia by mala vyčerpávajúcim spôsobom pravidelne preskúmavať prevádzku a vplyv EITI, pričom by mala zohľadniť alternatívne možnosti podoby EITI a v prípade potreby navrhnúť zmeny tohto nariadenia.

(26)  Keďže návrh na založenie EITI bol predložený po prijatí viacročného finančného rámca a viacročných programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií v rámci spolurozhodovacieho postupu, finančné prostriedky vyčlenené na takéto programy Spoločenstva by sa nemali použiť na financovanie EITI a mali by sa preskúmať všetky možnosti, ktoré ponúka vyššie uvedená medziinštitucionálna dohoda.

(27)  Keďže ciele navrhovanej akcie nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ║ale z dôvodov ich rozsahu a nadnárodného charakteru ich možno lepšie dosiahnuť ║na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa uvedeného článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto sa zakladá Európsky inovačný a technologický inštitút (ďalej len "EITI"). EITI je orgánom v zmysle článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách a  bodu 47 medziinštitucionálnej dohody.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

3.   "účastnícky štát" znamená členský štát alebo ktorúkoľvek krajinu, ktorá má so Spoločenstvom dohodu týkajúcu sa EITI;

Článok 3

Cieľ

Cieľom EITI je posilňovať európsku konkurencieschopnosť a prispievať k trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu posilnením inovačnej kapacity členských štátov a Spoločenstva. Uskutočňuje to podporou a koordináciou inovácií, výskumu a vyššieho vzdelávania na najvyššej úrovni.

Článok 4

Úlohy

1.  Aby EITI dosiahol svoj cieľ:

2.  EITI je oprávnený založiť nadáciu (ďalej len "nadácia EITI"), █so špecifickým cieľom propagovať a podporovať činnosti EITI.

█

Článok 5

ZIS

1.  ZIS uskutočňujú najmä:

2.  ZIS disponujú značnou celkovou autonómiou pri definovaní svojej vnútornej organizácie a zloženia, ako aj presného plánu činností a pracovných metód.

3.  Cieľom ZIS je byť otvorený novým partnerským organizáciám vždy, keď môžu pre partnerstvo znamenať prínos.

4.  ZIS sú z právneho hľadiska nezávislé od EITI. Vzťah medzi EITI a každým ZIS upravuje dohoda.

5.  Každé ZIS predkladá správnej rade EITI obchodný plán na schválenie.

6.  ZIS môžu zahŕňať partnerské organizácie z tretích krajín, ktoré môžu pozitívne prispieť k jeho cieľom║.

Článok 6

Výber ZIS

1.  Partnerstvo, ktoré sa stane ZIS, vyberá a určuje EITI na základe konkurenčného, otvoreného a transparentného konania. Podrobné kritériá výberu ZIS, ktoré sa zakladajú na zásadách excelentnosti a inovačnej kapacity, prijíma a uverejňuje EITI, pričom do výberového konania sú zapojení externí a nezávislí odborníci.

2.  V súlade s kritériom excelentnosti uvedeným v odseku 1 pri výbere ZIS sa zohľadňuje najmä:

3.  V súlade s kritériom excelentnosti uvedeným z odseku 1 má každé ZIS aspoň tri partnerské organizácie umiestnené v minimálne dvoch rôznych účastníckych štátoch, z ktorých každá je nezávislá od ostatných, v zmysle článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013)(8).

4.  ZIS môže zahŕňať partnerské organizácie, ktoré nemajú sídlo v účastníckom štáte, ale musí to schváliť správna rada EITI.

Článok 7

Pilotná fáza

1.  Najneskôr do ...(9) EITI vyberie a určí dve alebo tri ZIS v súlade s ustanoveniami článku 6.

2.  EITI môže vybrať ďalšie ZIS po schválení svojho prvého plánu strategických inovácií v súlade s článkom 28.

Článok 8

Kvalifikácie

1.  V dohode medzi EITI a ZIS sa stanoví, že v disciplínach a oblastiach, v rámci ktorých sa uskutočňujú vzdelávacie, výskumné a inovačné činnosti prostredníctvom ZIS, kvalifikácie udelené prostredníctvom ZIS majú označenie EITI.

2.  EITI podporuje partnerské inštitúcie vyššieho vzdelávania, aby udeľovali spoločné kvalifikácie, v ktorých sa odráža integrovaný charakter ZIS. Môžu to však byť aj kvalifikácie udelené jednou inštitúciou vyššieho vzdelávania, ako aj dvojité alebo viacnásobné kvalifikácie.

3.  Členské štáty spolupracujú pri uznávaní kvalifikácií, ktoré boli udelené inštitúciami vyššieho vzdelávania v rámci ZIS a majú označenie EITI bez toho, aby bola dotknutá smernica 2005/36/ES.

4.  Partnerské organizácie v ZIS prispievajú do politiky vzdelávania a odbornej prípravy v disciplínach a odvetviach, ktoré boli stanovené v rámci stratégií správnej rady EITI.

Článok 9

Mobilita výskumných pracovníkov a študentov

1.  EITI prostredníctvom svojich činností pomáha podporovať mobilitu v rámci Európskeho priestoru vyššieho vzdelávania v súlade s dohodami uzavretými v rámci bolonského procesu.

2.  Treba zaručiť prevoditeľnosť grantov udelených na činnosti ZIS, najmä granty udelené výskumným pracovníkom a študentom.

Článok 10

Nezávislosť EITI a súlad s činnosťou Spoločenstva, členských štátov alebo s medzivládnou činnosťou

1.  EITI vykonáva svoje činnosti nezávisle od vnútroštátnych orgánov a vonkajších tlakov. █

2.  Činnosti EITI a ZIS sú v súlade s inými činnosťami a nástrojmi na úrovni Spoločenstva, najmä v oblastiach inovácií, výskumu a vyššieho vzdelávania.

3.  EITI takisto primerane zohľadňuje politiky a iniciatívy na regionálnej, národnej a medzivládnej úrovni s cieľom využiť osvedčené postupy, dokázané koncepcie a existujúce zdroje.

Článok 11

Orgány EITI

1.  Orgánmi EITI sú:

2.  Komisia môže vymenovať pozorovateľov, ktorí sa zúčastnia na zasadnutiach správnej rady a výkonného výboru█.

Článok 12

Zloženie správnej rady

1.  Správna rada je zložená z z vymenovaných členov so zachovaním rovnováhy medzi členmi so skúsenosťami z oblasti podnikania, členmi so skúsenosťami z akademickej oblasti a s členmi so skúsenosťami v oblasti výskumu (ďalej len "vymenovaní členovia"), a z členov zvolených spomedzi zamestnancov z oblasti inovácií, výskumu, z akademickej oblasti, technických a administratívnych zamestnancov, študentov a doktorandov z ETI a ZIS nimi zvolených (ďalej len "volení členovia").

2.  V správnej rade je 21 vymenovaných členov. Okrem prípadov uvedených v odseku 4 majú šesťročné neobnoviteľné funkčné obdobie. Menuje ich Komisia v súlade s transparentným postupom, ktorý zahŕňa správu o výberovom konaní pre Európsky parlament a Radu.

3.  Pri menovaní vymenovaných členov správnej rady berie Komisie zreteľ na rovnováhu medzi skúsenosťami z akademickej, výskumnej a  podnikateľskej oblasti, ako aj na rovnováhu zastúpenia mužov a žien a na inovačné, výskumné a vzdelávacie prostredie v celej Európskej únii.

4.  Jedna tretina vymenovaných členov bude každé dva roky nahradená novými členmi. Členovia, ktorých funkčné obdobie sa skončí po druhom alebo štvrtom roku od pôvodného vymenovania správnej rady, sa určia žrebom.

5.  V správnej rade sú 4 volení členovia. Majú trojročné funkčné obdobie, ktoré sa môže raz obnoviť. Ich funkčné obdobie sa skončí, ak odídu z EITI alebo zo ZIS, a na zvyšok funkčného obdobia bude odchádzajúci člen nahradený na základe rovnakého postupu.

6.  Podmienky a spôsoby voľby a nahradenia volených členov schváli správna rada na základe návrhu riaditeľa, predtým ako bue založené prvé ZIS. Týmto mechanizmom sa zabezpečí potrebná rôznorodosť a zohľadní sa vývoj EITI a ZIS.

7.  Ak člen správnej rady nie je schopný dokončiť svoje funkčné obdobie, je vymenovaný alebo zvolený náhradný člen rovnakým postupom ako odchádzajúci člen na zvyšok jeho funkčného obdobia.

Článok 13

Zodpovednosti správnej rady

1.  Členovia správnej rady konajú úplne nezávisle v záujme EITI, chránia jeho ciele a poslanie, identitu a súdržnosť.

2.  Správna rada najmä:

3.  Správna rada môže preniesť osobitné úlohy na výkonný výbor.

4.  Správna rada volí svojho predsedu spomedzi vymenovaných členov. Funkčné obdobie predsedu je tri roky a môže sa raz obnoviť.

Článok 14

Činnosť správnej rady

1.  Správna rada prijíma svoje rozhodnutia vo všobecnosti jednoduchou väčšinou všetkých svojich členov.

Rozhodnutia podľa článku 13 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a j) a článku 13 ods. 4 si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu všetkých členov.

2.  Správna rada sa stretáva na riadnom zasadnutí najmenej tri razy za rok a na mimoriadnom zasadnutí, keď ho zvolá predseda alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny jej členov.

3.  V rámci prechodného obdobia je správna rada zložená výlučne z vymenovaných členov dovtedy, kým sa neuskutočnia voľby volených členov po vytvorení prvého ZIS.

Článok 15

Výkonný výbor

1.  Výkonný výbor sa skladá z piatich členov vrátane predsedu správnej rady, ktorý predsedá aj výkonnému výboru.

Štyria členovia, okrem predsedu, sú vybraní správnou radou spomedzi jej vymenovaných členov.

2.  Výkonný výbor sa stretáva na pravidelných zasadnutiach zvolaných jeho predsedom alebo na žiadosť riaditeľa.

3.  Výkonný výbor prijíma svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou všetkých svojich členov.

4.  Výkonný výbor:

Článok 16

Riaditeľ

1.  Riaditeľ je osoba s odbornými znalosťami a výbornou povesťou v oblastiach, v ktorých EITI pôsobí. Je vymenovaný správnou radou na funkčné obdobie štyroch rokov. Správna rada môže toto funkčné obdobie jeden raz predĺžiť o ďalšie štyri roky, keď usúdi, že to najlepšie poslúži záujmom EITI.

2.  Riaditeľ je zodpovedný za každodenné riadenie EITI a je jeho zákonným zástupcom. Riaditeľ je zodpovedný správnej rade, ktorej priebežne predkladá správy o pokroku činností EITI.

3.  Riaditeľ najmä:

Článok 17

Personál EITI

1.  Personál EITI sa skladá zo zamestnancov priamo zamestnaných EITI na základe zmlúv na dobu určitú. Na riaditeľa a zamestnancov EITI sa uplatňujú podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

2.  Odborníci môžu byť vyslaní do EITI na obmedzené obdobie členskými štátmi alebo inými zamestnávateľmi.

Správna rada prijme ustanovenia, ktoré umožnia vyslaným odborníkom z členských štátov alebo od iných zamestnávateľov pracovať v EITI a ktoré definujú ich práva a povinnosti.

3.  EITI vykonáva vo vzťahu k svojim zamestnancom právomoci, ktoré sú zverené orgánu oprávnenému uzatvárať zmluvy so zamestnancami.

4.  Od zamestnanca sa môže požadovať, aby nahradil v plnej výške alebo čiastočne škodu, ktorá vznikla EITI v dôsledku závažného porušenia povinností z jeho strany v priebehu plnenia jeho povinností alebo v spojitosti s plnením jeho povinností.

Článok 18

Zásady usmerňujúce organizáciu a riadenie ZIS

1.  Správna rada prijme rámec usmernení, na ktorom budú založené podmienky dohôd so ZIS a podmienky financovania, monitorovania a hodnotenia ich činností. Tento rámec sa zverejní predtým, ako sa začne výberové konanie pre ZIS.

2.  Správna rada poskytuje usmernenia, najmä pokiaľ ide o:

3.  V zmysle podmienok dohody s EITI majú ZIS značnú autonómiu, pokiaľ ide o určenie ich vnútornej organizácie, ako aj presného programu a pracovných metód.

Článok 19

Zásady na hodnotenie a monitorovanie ZIS

EITI organizuje priebežné monitorovanie a pravidelné nezávislé hodnotenia výstupov a výsledkov každého ZIS. Tieto hodnotenia sú založené na osvedčených administratívnych postupoch a na parametroch zameraných na výsledky a zamedzujú zbytočným formálnym a procedurálnym aspektom.

Článok 20

Trvanie, pokračovanie a ukončenie ZIS

1.  Na základe výsledkov pravidelných hodnotení a osobitostí jednotlivých oblastí má ZIS zvyčajne trvanie 7 až 15 rokov.

2.  Správna rada môže výnimočne rozhodnúť o predĺžení trvania ZIS na dlhšie obdobie, než bolo pôvodne určené, ak je to najvhodnejší spôsob, ako splniť cieľ EITI.

3.  V prípade, ak sa v hodnoteniach ZIS preukážu neprimerané výsledky, správna rada prijme náležité opatrenia, vrátane zníženia, úpravy alebo odňatia finančnej podpory pre ZIS alebo ukončenia dohody so ZIS.

Článok 21

Zrušenie EITI

V prípade zrušenia EITI sa jeho likvidácia uskutoční pod dohľadom Komisie v súlade s platnými právnymi predpismi. V dohodách so ZIS a v  akte zakladajúcom nadáciu EITI sa stanovia vhodné ustanovenia na riešenie takejto situácie.

Článok 22

Správa duševného a priemyselného vlastníctva

1.  EITI prijme usmernenia pre správu duševného a priemyselného vlastníctva založené medziiným na zásadách stanovených v kapitole II, oddieli 2 nariadenia (ES) č. 1906/2006.

2.  Na základe týchto usmernení partnerské organizácie každého ZIS uzatvoria dohodu o správe a využití práv duševného a priemyselného vlastníctva, ktorú schvaľuje správna rada.

Článok 23

Právny štatút

1.  EITI má právnu subjektivitu. V každom členskom štáte vykonáva najširšie právomoci, ktoré vnútroštátne právne predpisy priznávajú právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať hmotný a nehmotný majetok a disponovať ním a byť účastníkom v súdnych konaniach.

2.  Na EITI sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.

Článok 24

Zodpovednosť

1.  Za plnenie svojich povinností je zodpovedný výlučne EITI.

2.  Zmluvná zodpovednosť EITI sa riadi príslušnými zmluvnými ustanoveniami a právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na príslušnú zmluvu.

V zmluvách, ktoré uzatvorí EITI, sa stanovuje, že Súdny dvor Európskych spoločenstiev je príslušný rozhodovať.

3.  V prípade nezmluvnej zodpovednosti EITI v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne predpisy členských štátov nahradí akúkoľvek škodu, ktorú spôsobí on alebo jeho pracovníci pri plnení svojich povinností.

V akomkoľvek spore o náhradu škody je príslušný rozhodovať Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

4.  Akákoľvek platba uskutočnená to strany EITI, súvisiaca so zodpovednosťou uvedenou v odsekoch 2 a 3, a náklady a výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s touto zodpovednosťou, sa považujú za výdavky EITI a uhradia sa zo zdrojov EITI.

Článok 25

Transparentnosť a prístup k dokumentom

1.  EITI zabezpečuje, aby sa jeho činnosti vrátane činností ZIS vykonávali na vysokej úrovni transparentnosti. EITI predovšetkým vytvorí dostupnú, bezplatnú, viacjazyčnú internetovú stránku, ktorá bude poskytovať informácie o jeho činnosti a činnosti jednotlivých ZIS.

2.  EITI █uverejňuje a rozpočtovému orgánu postupuje:

3.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, EITI ani ZIS neposkytnú tretím osobám získané dôverné informácie, pre ktoré sa vyžaduje a pre ktoré je odôvodnené dôverné zaobchádzanie.

4.  Členovia orgánov EITI podliehajú povinnosti mlčanlivosti, ktorá je uvedená v článku 287 zmluvy.

Informácie, ktoré zozbiera EITI v súlade s týmto nariadením, podliehajú ustanoveniam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(11).

5.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(12) sa uplatňuje na dokumenty, ktoré sú vo vlastníctve EITI. Správna rada prijme praktické opatrenia na uplatňovanie uvedeného nariadenia najneskôr do šiestich mesiacov od založenia EITI.

Článok 26

Zdroje

1.  EITI a ZIS sú financované █prostredníctvom:

Tieto môžu zahŕňať aj vecné príspevky.

2.  V prípade, že ZIS alebo jeho partnerská organizácie požiadajú priamo o pomoc z programov Spoločenstva (vrátane finančného nástroja na rozdelenie rizika), Komisia zabezpečí, že tieto aplikácie nie sú žiadnym spôsobom uprednostnené pred inými. Táto pomoc nie je pridelená na činnosti, ktoré sú už financované prostredníctvom rozpočtu Spoločenstva.

3.  Zo siedmeho rámcového programu Spoločenstva pre výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a programu celoživotného vzdelávania sa nemôžu odviesť príspevky na náklady na založenie a/alebo administratívne náklady priamo spojené s EITI alebo ZIS.

Článok 27

Plánovanie a zodpovednosť

1.  EITI prijme:

2.  EITI predkladá otvorený trojročný pracovný program a výročnú správu na informáciu Komisii, █Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

█

3.  Účtovné závierky a účtovníctvo EITI musia byť v súlade so všeobecnými pravidlami ustanovenými v nariadení (ES, Euratom) č. 2343/2002.

Článok 28

Plán strategických inovácií

1.  Najneskôr do 31. decembra 2011 a potom každých sedem rokov pripraví EITI sedemročnú plán strategických inovácií (ďalej len "PSI") a predloží ho Komisii.

2.  PSI zdôrazňuje dlhodobé strategické oblasti EITI v oblastiach potenciálneho kľúčového záujmu pre hospodárstvo a spoločnosť, ktoré budú na úrovni Európskej únie predstavovať pravdepodobne najväčší prínos v oblasti inovácií. V otvorených trojročných pracovných programoch sa vypracuje konkrétnejšia a podrobnejšia stratégia, ako je stanovené v článku 27, čo umožní EITI reagovať na vnútorný a vonkajší vývoj v oblasti vedy, techniky, inovácií a v iných príslušných oblastiach.

3.  PSI zohľadňuje výsledky hodnotenia EITI a ZIS, ako je stanovené v článku 29.

4.  PSI zahŕňa odhad finančných potrieb a zdrojov pre dlhodobý vývoj a financovanie EITI.

5.  Európsky parlament a Rada na základe návrhu Komisie prijmú PSI v súlade s článkom 251 zmluvy.

Článok 29

Hodnotenie EITI

1.  EITI zabezpečuje, aby jeho činnosti, vrátane tých, ktoré sú riadené prostredníctvom ZIS, podliehali nepretržitému monitorovaniu a pravidelnému nezávislému hodnoteniu s cieľom zabezpečiť tak najvyššiu kvalitu výsledkov, ako aj najefektívnejšie využitie zdrojov. EITI každoročne postúpi rozpočtovému orgánu všetky informácie, ktoré by mohli byť významné, pokiaľ ide o výsledky procesov hodnotenia.

2.  Najneskôr do 31. decembra 2010 a potom každých sedem rokov Komisia uskutoční hodnotenie EITI. Toto hodnotenie je založené na nezávislom externom hodnotení a preskúmava sa v ňom, ako EITI plní svoje poslanie. Zahŕňa všetky činnosti EITI a ZIS a preskúmava sa v ňom dosah, efektivita, udržateľnosť, účinnosť a význam vykonávaných činností a ich vzťah s politikami Spoločenstva. Zohľadňujú sa v ňom názory všetkých zúčastnených strán tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

3.  Komisia postupuje výsledky hodnotenia spolu so všetkými návrhmi na zmenu tohto nariadenia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

4.  Správna rada náležite zohľadní nálezy hodnotení v programoch a činnostiach EITI.

Článok 30

Rozpočtové záväzky

Orientačné finančné krytie finančných zdrojov Spoločenstva na vykonanie tohto nariadenia na obdobie šiestich rokov od 1. januára 2008 je stanovený vo výške 308 700 000 EUR, čo podlieha súhlasu oboch zložiek rozpočtového orgánu v súlade s medziinštitucionálnou dohodou, najmä jej časťou C a bodom 47. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach finančného rámca.

Článok 31

Príprava a prijatie ročného rozpočtu

1.  Výdavky EITI zahŕňajú výdavky na zamestnancov, administratívu, infraštruktúru a prevádzkové výdavky. Administratívne výdavky sa udržiavajú na minimálnej úrovni.

2.  Finančný rok zodpovedá kalendárnemu roku.

3.  Riaditeľ vypracuje návrh odhadu príjmov a výdavkov EITI na nasledujúci finančný rok a predloží ho správnej rade.

4.  Príjmy a výdavky musia byť vyvážené.

5.  Správna rada prijme návrh odhadu spolu s návrhom predbežného otvoreného trojročného pracovného programu a predbežným zakladajúcim plánom a najneskôr do 31. marca ich predloží Komisii.

6.  Komisia postúpi odhad rozpočtovému orgánu spolu s predbežným návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.

7.  Na základe odhadu Komisia zaznamená do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za nevyhnutné pre zakladajúci plán a výšku dotácie, akou má byť zaťažený všeobecný rozpočet a predloží ich obom zložkám rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 272 zmluvy.

8.  Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotáciu pre EITI. Rozpočtový orgán prijme zakladajúci plán.

9.  Správna rada prijme rozpočet EITI, ktorý sa stane konečným po záverečnom schválení všeobecného rozpočtu Európskej únie. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

10.  Správna rada bezodkladne oznámi obom zložkám rozpočtového orgánu úmysel vykonať akýkoľvek projekt, ktorý by mohol mať významné finančné dôsledky na financovanie rozpočtu EITI, najmä akýkoľvek projekt týkajúci sa nehnuteľností, napríklad ich nájmu alebo kúpy. Informuje o ňom Komisiu.

11.  Každá podstatná zmena rozpočtu EIIT podlieha schváleniu rozpočtového orgánu.

Článok 32

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.  Finančné pravidlá platné pre EITI prijme správna rada po konzultácii s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od ustanovení nariadenia (ES, Euratom) č. 2343/2002.

2.  Za plnenie rozpočtu EITI zodpovedá riaditeľ.

3.  Účty EITI sú skonsolidované s účtami Komisie.

4.  EITI podlieha rovnakým pravidlám kontroly rozpočtu ako iné agentúry Európskej únie.

5.  Dvor audítorov vykoná kontrolu v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 2343/2002.

6.  Na odporúčanie Rady Európsky parlament do 30. apríla roku n + 2 udelí ║riaditeľovi absolutórium za rok n na plnenie rozpočtu EITI█.

Článok 33

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva

1.  Na účely boja proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(13) uplatňuje v celom rozsahu na EITI.

2.  EITI pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou európskych spoločenstiev o vnútorných vyšetrovaniach uskutočnených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(14). Správna rada dáva tomuto pristúpeniu právnu formu a prijíma potrebné opatrenia s cieľom zjednodušiť postup pri vnútorných vyšetrovaniach uskutočnených úradom OLAF.

3.  Vo všetkých rozhodnutiach, ktoré EITI prijme, a vo všetkých zmluvách, ktoré ║uzavrie, sa jednoznačne uvedie, že OLAF a Dvor audítorov môžu vykonávať kontroly na mieste, pokiaľ ide o dokumenty všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorí dostali finančné prostriedky Spoločenstva, a to aj v priestoroch konečných príjemcov.

4.  Ustanovenia uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa uplatňujú, mutatis mutandis, na nadáciu EITI.

Článok 34

Doložka o preskúmaní

Najneskôr do 31. decembra 2010 a potom každých sedem rokov Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia a o činnosti EITI. Táto správa zahŕňa hodnotenie prínosu EITI, jeho komplementárnosť s existujúcimi vnútroštátnymi nástrojmi a nástrojmi Spoločenstva na podporu inovácií, výskumu a vyššieho vzdelávania, ako aj plnenia jeho cieľa ustanoveného v článku 3. Na základe tejto správy Komisia predkladá vhodné návrhy na zmenu ║tohto nariadenia.

V správach Komisie sa zohľadňujú výročné správy správnej rady, ustanovené v článku 27, a externé hodnotenia ustanovené v článku 29.

█

Článok 35

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ║

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

█

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 28. (3) Ú. v. EÚ C 146, 30.6.2007, s. 27. (4) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007. (5) ║ Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. Smernica zmenená a doplnená smernicou Rady 2006/100/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 141). (6) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 248, 16.9.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006, s. 1). (8) Ú. v. EÚ L 391, 30.12.2006, s. 1. (9) * 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (10) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72. Opravené v Ú. v. ES L 2, 7.1.2003, s. 39. (11) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1. (12) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (13) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1. (14) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (KOM(2006)0791 – C6-0066/2007 – 2006/0277(CNS))

P6_TA(2007)0410 A6-0267/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0791),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie (KOM(2006)0790)(1),

–   so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976(2),

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni(3),

–   so zreteľom na článok 39 Charty základných práv Európskej únie(4),

–   so zreteľom na článok 19 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0066/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0267/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 ODÔVODNENIE 1 (1)  Správa Komisie o uplatňovaní smernice Rady 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi pri voľbách v roku 2004 ukázala, že je potrebné zmeniť a doplniť niektoré ustanovenia uvedenej smernice. (1)  Správa Komisie o uplatňovaní smernice Rady 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, pri voľbách v roku 2004 ukázala, že je potrebné zmeniť a doplniť niektoré ustanovenia uvedenej smernice. Občianstvo Únie zaručuje všetkým občanom Európskej únie rovnaké práva bez ohľadu na to, či sa ich miesto narodenia alebo bydliska nachádza v Únii samotnej alebo v tretej krajine. Inštitúcie Spoločenstva sa preto musia usilovať zabezpečiť, aby občania Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, mohli pri voľbách do Európskeho parlamentu uplatniť svoje práva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 ODÔVODNENIE 1 A (nové) (1a)  Zvýšená mobilita občanov v rámci vnútorných hraníc EÚ posilňuje potrebu poskytovať úplne prenosné demokratické práva pri voľbách do Európskeho parlamentu a do miestnych zastupiteľstiev, ako aj potrebu zabezpečiť, aby občania nestratili svoje demokratické práva, ak žijú v inom členskom štáte. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 ODÔVODNENIE 2 A (nové) (2a)  Posledné obmedzenie ide nad rámec opatrení potrebných na zabránenie diskriminácii občanov EÚ na základe štátnej príslušnosti pri výkone ich práva byť volení. Členské štáty by mali mať právo rozhodnúť, či povolia kandidatúru vo viac ako jednom členskom štáte pre tie isté voľby a politickým stranám by sa malo umožniť rozhodnúť, či podporia takéto viacnásobné kandidatúry. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 ODÔVODNENIE 2 B (nové) (2b)  Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 19761 stanovuje, že ak neexistuje právna úprava v primárnom práve, uplatňujú sa na volebné právo vnútroštátne ustanovenia; okrem toho, primárne právo výslovne zakazuje viacnásobné volenie, ale neupravuje otázku viacnásobnej kandidatúry. _________________ 1 Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5. Akt naposledy zmenený a doplnený rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom (Ú. v. ES L 283, 21.10.2002, s. 1). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 ODÔVODNENIE 3 A (nové) (3a)  Dodatočnou podmienkou uplatňovania práva byť volený, na ktoré sa nevzťahuje litera ani duch článku 19 ods. 2 Zmluvy o ES, je povinnosť členského štátu bydliska uznať nespôsobilosť na výkon tohto práva. Členský štát bydliska by mal mať právomoc rozhodnúť, či by bol občan zbavený práva byť volený v rámci vnútroštátneho práva tohto členského štátu za rovnakých podmienok a rovnakým spôsobom, ako aj samostatne rozhodnúť, či uzná nespôsobilosť uplatňovanú v domovskom štáte. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 ODÔVODNENIE 3 B (nové) (3b)  Rada by nemala zachádzať nad rámec zámeru vyjadreného v ustanoveniach primárneho práva a "podrobnosti" zakotvené v smernici 93/109/ES podľa ustanovení článku 19 ods. 2 Zmluvy o ES by sa mali obmedziť na to najnutnejšie, čo je potrebné na uplatnenie dvoch zamýšľaných práv, t. j. práva voliť a byť volený v inom členskom štáte než je domovský členský štát a nemali by zavádzať nové či dodatočné podmienky na výkon týchto práv, ako podmienky už zakotvené v práve členského štátu bydliska. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 ODÔVODNENIE 5 (5)  Povinnosť kandidátov predkladať toto potvrdenie je preto vhodné zrušiť a nahradiť ju príslušnou zmienkou vo formálnom vyhlásení, ktoré musia kandidáti predkladať. (5)  Povinnosť kandidátov predkladať toto potvrdenie je preto vhodné zrušiť a nahradiť ju dobrovoľnou zmienkou vo formálnom vyhlásení, ktoré musia kandidáti predkladať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 ODÔVODNENIE 6 (6)  Členské štáty bydliska by mali povinne informovať domovský členský štát o existencii tohto vyhlásenia, aby sa zaistilo že kandidát Spoločenstva nie je zbavený tohto práva v domovskom členskom štáte. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 ODÔVODNENIE 9 (9)  Je preto vhodné zrušiť výmenu informácií ale zachovať povinnosť predkladať vyhlásenie, v ktorom sa volič alebo kandidát zaviaže uplatňovať svoje právo voliť alebo byť volený len v členskom štáte bydliska. (9)  Je preto vhodné zrušiť výmenu informácií, ale zachovať povinnosť predkladať vyhlásenie, v ktorom sa volič zaviaže uplatňovať svoje právo voliť len v členskom štáte bydliska. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 ODÔVODNENIE 10 (10)  Okrem toho, aby sa zabezpečilo, že štátni príslušníci nevolia a nie sú volení viac ako jedenkrát a neuplatňujú svoje právo voliť a byť volení v prípade, že boli tohto práva zbavení, členské štáty bydliska by mali prijať potrebné opatrenia, ktoré zabezpečia, že porušenie týchto povinností stanovených v smernici bude predmetom náležitých postihov. (10)  Okrem toho by mali členské štáty bydliska prijať potrebné opatrenia, ktoré zabezpečia, že nesprávne údaje vo formálnych vyhláseniach občanov Únie stanovených v smernici budú predmetom náležitých sankcií. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 ODÔVODNENIE 10 A (nové) (10a)  Členské štáty sú podľa článku 12 smernice 93/109/ES povinné v dostatočnom predstihu pred každými voľbami do Európskeho parlamentu plne informovať občanov Európskej únie o ich práve voliť a byť volený v členskom štáte ich bydliska; členské štáty by pri výbere najlepších postupov v tejto súvislosti mali byť podporované Európskym parlamentom a Komisiou, ako aj politickými stranami na európskej i vnútroštátnej úrovni, s cieľom zvýšiť volebnú účasť. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 ODÔVODNENIE 11 (11)  V správe o uplatňovaní zmenenej a doplnenej smernice počas volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009 by Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi mala založiť svoju analýzu najmä na výsledkoch kontrol uskutočnených členskými štátmi po voľbách, a to s cieľom zistiť ako často štátni príslušníci volia alebo sú volení viac ako jedenkrát. (11)  V správe o uplatňovaní zmenenej a doplnenej smernice počas volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009 by Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi mala založiť svoju analýzu najmä na výsledkoch kontrol uskutočnených členskými štátmi po voľbách, a to s cieľom zistiť ako často štátni príslušníci volia viacnásobne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 ODÔVODNENIE 12 (12)  Bežná kontrola všetkých hlasov a kandidatúr by nebola primeraná vzhľadom k zisteným problémom a bola by ťažko realizovateľná vzhľadom na to, že členské štáty nevyužívajú na zápis a uchovávanie údajov o skutočnej účasti voličov a o predložených kandidatúrach rovnaké elektronické metódy. Členské štáty by preto mali zamerať svoje kontroly len na situácie, kedy existuje zvýšená pravdepodobnosť, že štátni príslušníci volia a sú volení viac ako jedenkrát. (12)  Bežná kontrola všetkých hlasov by nebola primeraná vzhľadom k zisteným problémom a bola by ťažko realizovateľná vzhľadom na to, že členské štáty nevyužívajú na zápis a uchovávanie údajov o skutočnej účasti voličov rovnaké elektronické metódy. Členské štáty by preto mali zamerať svoje kontroly len na situácie, kedy existuje zvýšená pravdepodobnosť, že štátni príslušníci volia viacnásobne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 ČLÁNOK 1 BOD 1 A (nový) Článok 3 (smernica 93/109/ES) 1a.  Článok 3 sa nahrádza takto: "Článok 3 Každá osoba, ktorá v príslušný deň: a) je občanom Európskej únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy, b) nie je štátnym príslušníkom členského štátu bydliska, ale spĺňa tie isté podmienky, pokiaľ ide o právo voliť a byť volený, ako vo svojich právnych predpisoch určuje príslušný členský štát pre vlastných štátnych príslušníkov, má právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte bydliska, s výnimkou prípadu, keď jej tieto práva upiera členský štát bydliska podľa článkov 6 a 7. Ak musí mať štátny príslušník členského štátu bydliska na uplatnenie práva byť volený štátnu príslušnosť po určitú minimálnu dobu, považuje sa táto podmienka pre občanov Únie za splnenú, ak sú štátnymi príslušníkmi ktoréhokoľvek členského štátu po tú istú dobu." Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 ČLÁNOK 1 BOD 1 B (nový) Článok 4 odsek 2 (smernica 93/109/ES) 1b.  Článok 4 ods. 2 sa nahrádza takto: "2. Voliči Spoločenstva môžu byť volení vo viacerých členských štátoch v tých istých voľbách, ak právne predpisy členského štátu bydliska túto možnosť nevylučujú s ohľadom na svojich štátnych príslušníkov a ak volič Spoločenstva spĺňa požiadavky práva byť volený tak, ako to upravujú právne predpisy príslušného členského štátu." Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 ČLÁNOK 1 BOD 2 PÍSMENO -A) (nové) Článok 6 odsek 1 (smernica 93/109/ES) -a) odsek 1 sa nahrádza takto: "1. Členský štát bydliska môže ustanoviť, aby občanom Európskej únie, ktorí boli prostredníctvom osobitného rozhodnutia v oblasti občianskeho alebo trestného práva zbavení práva byť volený podľa právnych predpisov ich domovského členského štátu, bolo uprené uplatniť toto právo v členskom štáte bydliska vo voľbách do Európskeho parlamentu v prípade, že by boli za rovnaký prečin a rovnakým spôsobom zbavení tohto práva podľa vnútroštátneho práva daného štátu." Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 ČLÁNOK 1 BOD 2 PÍSMENO A) Článok 6 odsek 2 (smernica 93/109/ES) 2.  "Členský štát bydliska overí, či občan Únie, ktorí prejavil vôľu uplatniť svoje právo byť volený, nebol tohto práva zbavený osobitným rozhodnutím v oblasti civilného alebo trestného práva v domovskom členskom štáte." 2.  "Členský štát bydliska môže overiť, či občan Európskej únie, ktorý prejavil vôľu uplatniť svoje právo byť volený, nebol tohto práva zbavený osobitným rozhodnutím v oblasti civilného alebo trestného práva v domovskom členskom štáte." Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 ČLÁNOK 1 BOD 2 PÍSMENO B) Článok 6 odsek 3 (smernica 93/109/ES) 3.  Na účely odseku 2 tohto článku členský štát bydliska informuje domovský členský štát o existencii vyhlásenia uvedeného v článku 10 ods. 1. Na rovnaké účely sa relevantné a bežne dostupné informácie pochádzajúce z domovského štátu poskytnú v riadnej forme a v stanovenej lehote. Tieto informácie môžu zahŕňať len údaje potrebné na uplatňovanie tohto článku a môžu byť použité len na tento účel. Ak sú poskytnuté informácie v rozpore s obsahom vyhlásenia, členský štát bydliska prijme opatrenia potrebné na to, aby predmetná osoba nemohla kandidovať vo voľbách. 3.  Na účely odseku 2 tohto článku členský štát bydliska môže informovať domovský členský štát o existencii vyhlásenia uvedeného v článku 10 ods. 1. Na rovnaké účely sa relevantné a bežne dostupné informácie pochádzajúce z domovského štátu poskytnú v riadnej forme a v stanovenej lehote. Tieto informácie môžu zahŕňať len údaje potrebné na uplatňovanie tohto článku a môžu byť použité len na tento účel. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 ČLÁNOK 1 BOD 2 A (nový) Článok 7 (smernica 93/109/ES) 2a.  Článok 7 sa nahrádza takto: "Článok 7 1.  Členský štát bydliska môže ustanoviť, aby občanom Európskej únie, ktorí boli prostredníctvom osobitného rozhodnutia v oblasti trestného alebo občianskeho práva zbavení práva voliť podľa právnych predpisov ich domovského členského štátu, bolo uprené uplatniť toto právo v členskom štáte bydliska vo voľbách do Európskeho parlamentu v prípade, že by boli zbavení tohto práva podľa vnútroštátneho práva daného štátu za rovnaký prečin a rovnakým spôsobom." 2.  Na účely odseku 1 tohto článku môže členský štát bydliska informovať domovský členský štát o existencii vyhlásenia uvedeného v článku 9 ods. 2. Na rovnaké účely sa relevantné a bežne dostupné informácie pochádzajúce z domovského štátu poskytnú v riadnej forme a v stanovenej lehote; tieto informácie môžu zahŕňať len údaje potrebné na uplatňovanie tohto článku a môžu byť použité len na tento účel. 3.  Domovský členský štát môže členskému štátu bydliska poskytnúť vo vhodnej forme a v stanovenej lehote akékoľvek informácie potrebné na uplatnenie tohto článku." Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 ČLÁNOK 1 BOD 3 PÍSMENO -A) (nové) Článok 10 odsek 1 písmeno b) (smernica 93/109/ES) -a) odsek 1 písm. b) sa nahrádza takto: "b) v prípade potreby, že kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu v inom členskom štáte a" Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 ČLÁNOK 1 BOD 3 PÍSMENO A) Článok 10 odsek 1 písmeno d) (smernica 93/109/ES) d) "že nebol zbavený práva byť volený v domovskom členskom štáte." vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 ČLÁNOK 1 BOD 3 PÍSMENO C) Článok 10 odsek 3 (smernica 93/109/ES) c) odsek 3 sa stáva odsekom 2. c) odsek 3 sa stáva odsekom 2 a mení a dopĺňa sa takto: "Členský štát bydliska môže od štátnych príslušníkov Spoločenstva, ktorí majú právo byť volení, tiež požadovať, aby predložili platný doklad totožnosti. Rovnako môže požiadať, aby uviedli dátum, odkedy sú štátnymi príslušníkmi členského štátu a či boli zbavení práva byť volený v ich domovskom členskom štáte. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 ČLÁNOK 1 BOD 4 Článok 13 odsek 1 (smernica 93/109/ES) 1.  Členský štát bydliska prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že nesprávne údaje uvedené vo formálnom vyhlásení stanovenom v článku 9 ods. 2 a článku 10 ods. 1 predstavujú porušene povinností stanovených v smernici a sú predmetom účinných, primeraných a odradzujúcich postihov. 1.  Členský štát bydliska prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že nesprávne údaje uvedené vo formálnom vyhlásení stanovenom v článku 9 ods. 2 a článku 10 ods. 1 sú predmetom účinných, primeraných a odradzujúcich postihov.

(1) Európske voľby v roku 2004, správa Komisie o volebnej účasti občanov Európskej únie v členskom štáte ich bydliska (smernica 93/109/ES) a o volebných úpravách (rozhodnutie 76/787/EHS zmenené a doplnené rozhodnutím 2002/772/ES, Euratom). (2) Ú. v. ES L 278, 8.10.1976, s. 5. (3) Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1. (4) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o návrhu nariadenia Rady odchyľujúceho sa od nariadenia (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, pokiaľ ide o vyňatie pôdy z produkcie stanovené na rok 2008 (KOM(2007)0523 - C6-0302/2007 - 2007/0194(CNS))

P6_TA(2007)0411 RC-B6-0036/2005

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0523),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0302/2007),

–   so zreteľom na články 51 a 134 rokovacieho poriadku,

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 3 (3)  Preto je vhodné, aby sa v roku 2008 umožnilo využívanie pôdy vyňatej z produkcie na poľnohospodárske účely, (3)  Preto je vhodné, aby sa v rokoch 2008 a 2009 umožnilo využívanie pôdy vyňatej z produkcie na poľnohospodárske účely. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  Systém vyňatia pôdy z produkcie má pozitívny vplyv na kvalitu pôdy a biodiverzitu. Je potrebné skúmať následky zrušenia vyňatia pôdy a prostriedky na zachovanie tohto pozitívneho vplyvu, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 1 Odchýlne od článku 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003 v roku 2008 nebudú mať poľnohospodári povinnosť vyňať pôdu z produkcie, aby mali nárok na čiastku za vyňatie pôdy z produkcie. Odchylne od článku 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003 v rokoch 2008 a 2009 nebudú mať poľnohospodári povinnosť vyňať pôdu z produkcie, aby mali nárok na čiastku za vyňatie pôdy z produkcie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 1 a (nový) Článok 1a S cieľom pripraviť budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky, Komisia vypracuje štúdiu o následkoch vplyvu na životné prostredie, ktoré prináša zrušenie vyňatia pôdy z produkcie.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o bezpečnosti výrobkov a najmä hračiek

P6_TA(2007)0412 RC-B6-0351/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Rady 88/378/EHS 3. mája 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa bezpečnosti hračiek(1) (smernica o hračkách),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov(2),

–   so zreteľom na stanoviská vedeckých výborov Komisie a rôzne štúdie o bezpečnosti hračiek vypracované Komisiou,

–   so zreteľom na existujúce medzinárodné dohody s tretími krajinami v oblasti bezpečnosti výrobkov, najmä hračiek,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v auguste a septembri 2007 tohto roku vzbudilo znepokojenie verejnosti v EÚ niekoľko rozsiahlych prípadov, ktoré sa týkali dobrovoľného stiahnutia nebezpečných, zdravie ohrozujúcich hračiek z obehu,

B.   keďže sa na základe týchto prípadov stiahnutia venuje väčšia pozornosť problému, ktorý spočíva v tom, že napriek harmonizácii výrobkov a systému dohľadu nad trhom celej EÚ sa nebezpečné výrobky na trhu EÚ naďalej vyrábajú, dovážajú a predávajú,

C.   keďže zodpovednosť za vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa je politickou aj sociálnou prioritou a táto zodpovednosť spočíva na zákonodarcovi, ktorý musí zaistiť bezpečnosť výrobku v celom reťazci hospodárskych prevádzkovateľov (dodávatelia, výrobcovia, dovozcovia),

D.   keďže tieto prípady dobrovoľného stiahnutia hračiek z obehu boli reakciou sčasti na zranenia a sčasti súviseli s monitoringom dotknutých podnikov, avšak neboli výsledkom účinného dohľadu nad trhom; keďže jestvujú reálne obavy, že nie všetci výrobcovia a dovozcovia postupujú v súlade s pravidlami,

E.   keďže v roku 2006 bolo 48 % zo zistených nebezpečných výrobkov alebo radov výrobkov vyrobených v Číne, 21 % v 25 krajinách EÚ a 17 % bolo nezisteného pôvodu; keďže detské hračky predstavovali 24 % všetkých zistených nebezpečných výrobkov; keďže hračky pochádzajúce z Číny majú veľmi vysoký podiel medzi hračkami na trhu EÚ,

F.   keďže stiahnutie nebezpečných hračiek z trhu je plne odôvodneným opatrením, avšak je to len posledná možnosť, ktorá neposkytuje spotrebiteľom účinnú ochranu, keďže okrem toho, že ku stiahnutiu z trhu často prichádza neskoro, priemerný počet vrátených hračiek je veľmi nízky, a obrovská väčšina nebezpečných hračiek bežne zostáva u spotrebiteľov,

G.   keďže za dohľad nad trhmi a dovozom do EÚ a zákazy uvádzania chybných výrobkov na trh zodpovedajú členské štáty,

H.   keďže Komisia prišla s návrhom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh (KOM(2007)0053) a návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (KOM(2007)0037),

1.   vyzýva Komisiu a členské štáty na prijatie všetkých nevyhnutných legislatívnych a administratívnych opatrení, ktorými sa zabezpečí, že spotrebný tovar nachádzajúci sa na trhu EÚ bude nielen v úplnom súlade s platnými normami EÚ, ale nebude ani ohrozovať zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov;

Revízia smernice o hračkách

2.   vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2007 predložila plánovanú revíziu smernice o hračkách a uistila sa, že revízia bude obsahovať efektívne a účinné požiadavky na bezpečnosť výrobkov; keďže otázky verejného zdravia a ochrany spotrebiteľov zohrávajú v smernici o hračkách dôležitú úlohu, sa nazdáva, že na zaistenie bezpečnosti výrobkov a vybudovanie dôvery spotrebiteľov v ich bezpečné používanie sú potrebné omnoho jasnejšie ustanovenia;

3.   vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o hračkách použila postup, v rámci ktorého sa konkrétne vykonávacie opatrenia týkajúce sa kľúčových požiadaviek budú prijímať prostredníctvom postupu vo výboroch regulačným postupom s kontrolou, čo Európskemu parlamentu poskytne určitý stupeň kontroly nad vykonávaním ustanovení o bezpečnosti hračiek;

4.   vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice o hračkách predložila bezpodmienečné zákazy určitých nebezpečných chemikálií, napríklad všetkých látok, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo jedovaté pre reprodukciu, v kategóriách 1, 2 a 3 a ďalších toxických látok, ktoré takisto vzbudzujú vážne obavy, napríklad látok narúšajúcich endokrinný systém, senzibilizátorov a vôní;

5.   vyzýva Komisiu, aby zlepšila opatrenia na zabezpečenie presadzovania smernice o hračkách vrátane účinných sankcií za nedodržanie;

Kontrola označenia CE a iných označení

6.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že označenie CE bude zárukou súladu s technickými právnymi predpismi EÚ a zdôrazňuje, že vzhľadom na svoj samoregulačný charakter nemalo označenie CE nikdy plniť funkciu označenia bezpečnosti v rámci EÚ;

7.   vyzýva Komisiu, aby posúdila pridanú hodnotu vytvorenia spoločného európskeho označenia ochrany spotrebiteľa, ktoré by dopĺňalo označenie CE, ktoré by používali všetky hospodárske subjekty, aby sa tým spotrebiteľom pomohlo uskutočniť informovaný výber medzi výrobkami;

8.   zdôrazňuje, že toto spoločné európske označenie ochrany spotrebiteľa musí byť dobrovoľná a v prípade zavedenia výrobcom by malo nahradiť všetky vnútroštátne označenia ochrany;

9.   povzbudzuje Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi dôrazne zakročila pri ochrane práv spotrebiteľov vždy, keď existuje dôkaz o podvodných praktikách zahraničných výrobcov a dovozcov a/alebo o tom, že používajú falošné alebo zavádzajúce označenia pôvodu;

10.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby skorým prijatím návrhov právnych predpisov na prísnejšiu kontrolu a dohľad nad trhom a využitím riadneho colného dohľadu a mechanizmov presadzovania zabezpečili dôveryhodnosť označenia CE;

11.   vyzýva Komisiu, aby objasnila zodpovednosť výrobcov a dovozcov v prípade zneužívania označenia CE; domnieva sa, že by sa mali ustanoviť náležité sankcie pre prípad zneužívania; žiada, aby zneužívanie ostatných dobrovoľných označení takisto podliehalo sankciám;

Systém RAPEX

12.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila účinnosť systému Spoločenstva na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) a tak umožnila, aby členské štáty mohli odhaľovať maximálne množstvo nebezpečných výrobkov a zabezpečiť ich stiahnutie z trhu;

13.   vyzýva Komisiu, aby systém RAPEX rozšírila o monitoring a podávanie správ, aby umožnila meranie efektívnosti sťahovania výrobkov z trhu;

Sledovateľnosť výrobkov a opatrenia proti falšovaniu

14.   domnieva sa, že spotrebitelia majú právo poznať pôvod výrobkov dovážaných do EÚ a orgány dohľadu musia mať správne informácie, s použitím ktorých dokážu zistiť pôvod výrobkov;

15.   vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala aktuálny návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín (KOM(2005)0661);

16.   berie na vedomie narastajúce ohrozenie bezpečnosti spotrebiteľov zo strany falšovaných výrobkov a vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili výmenu informácií a cezhraničnú spoluprácu na účely kontroly a likvidácie dovozu falšovaných výrobkov;

Zákaz dovozu nebezpečného spotrebného tovaru

17.   vyzýva Komisiu, aby objasnila postup zákazu dovozu na základe individuálnych prípadov, keď pravidelne dochádza k neplneniu bezpečnostných noriem;

18.   nalieha na Komisiu, aby využila svoje právomoci na zákaz uvádzania spotrebného tovaru na trh, ak sa ukáže, že nie je bezpečný;

Spolupráca s Čínou a ostatnými tretími krajinami

19.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktoré sú významnými vývozcami spotrebného tovaru do EÚ, predovšetkým so Štátnou správou pre dozor nad kvalitou, inšpekciu a karanténu ČĽR, a to najmä poskytovaním technickej pomoci s cieľom vykonávať pravidlá týkajúce sa zdravia a bezpečnosti a zlepšiť colnú spoluprácu;

20.   vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú pomoc orgánom tretích krajín, aby zabezpečila vykonávanie predpisov na ochranu zdravia a bezpečnosti v rámci celého výrobného reťazca a tiež zlepšila inšpekciu a colnú spoluprácu;

21.   vyzýva Komisiu, aby objasnila jej súčasnú obchodnú politiku týkajúcu sa potenciálnych nebezpečných výrobkov vo všeobecnosti a najmä hračiek a textilu a aby objasnila spôsob, akým zamýšľa zabezpečiť súlad medzi reštriktívnym uplatňovaním platných predpisov a naliehavou potrebou zaručiť európskym občanom právo na bezpečné výrobky;

22.   vyzýva Komisiu, aby zahrnula spoločné normy na ochranu zdravia a bezpečnosti do rokovaní o najbližšej etape dohôd o partnerstve a spolupráci a dohôd o voľnom obchode a vytvorila mechanizmy na monitorovanie dodržiavania týchto noriem;

23.   vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali so všetkými obchodnými partnermi v oblasti dohľadu nad trhom a bezpečnosti výrobkov; vyzýva Transatlantickú hospodársku radu, aby tieto otázky pridala na svoj zoznam otázok na posúdenie;

Úloha členských štátov

24.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dôsledné presadzovanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov, a najmä predpisov týkajúcich sa bezpečnosti hračiek, a aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie dohľadu nad trhom, predovšetkým vnútroštátnych kontrol;

25.   vyzýva členské štáty, aby si zabezpečili dostatočné zdroje na vykonanie komplexných a účinných kontrol; vyzýva členské štáty, aby aktívne preverovali všetky oznámenia týkajúce sa vadných výrobkov, vrátane testovania spotrebného tovaru, ktorý by mohol predstavovať nebezpečenstvo;

26.   vyzýva členské štáty, aby v súlade s právom Spoločenstva v plnej miere využívali všetky dostupné zákonné možnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa nevyhovujúce alebo nebezpečné hračky nemohli uvádzať na trh alebo aby z neho boli stiahnuté;

27.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členským štátov.

(1) Ú. v. ES L 187, 16.7.1988, s. 1. (2) Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (2007/2000(INI))

P6_TA(2007)0413 A6-0312/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu (KOM(2006)0105),

–   so zreteľom na prvé stretnutie Európskej siete korešpondentov energetickej bezpečnosti (NESCO) z 10. mája 2007 v Bruseli,

–   so zreteľom na spoločný dokument Komisie a generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca Rady s názvom Vonkajšie aspekty politiky v prospech európskych energetických záujmov, predložený Európskej rade z 15. – 16. júna 2006,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 18. mája 2006 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Zmluvy o energetickom spoločenstve Európskym spoločenstvom(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávok energie v Európskej únii(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac – Zelená kniha(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej Rade z 12. októbra 2006 s názvom Vonkajšie vzťahy v oblasti energie – od zásad k opatreniam (KOM(2006)0590),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie(5), najmä na jeho časť II,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 23. – 24. marca 2006 o schválení zelenej knihy o energetickej politike pre Európu Európskou radou a z 15. – 16. júna 2006 o spoločnom dokumente Komisie a generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca Rady o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 21. až 22. júna 2007, ktoré sa týkajú mandátu medzivládnej konferencie vypracovať Reformnú zmluvu, ktorá zmení a doplní platné zmluvy,

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, podľa ktorej je energetika oblasťou, v ktorej existuje spoločná právomoc s členskými štátmi,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade a Európskemu parlamentu s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom O posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. – 9. marca 2007 a akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) pre energetickú politiku pre Európu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6- 0312/2007),

A.   keďže energetickú bezpečnosť treba považovať za základný prvok celkovej bezpečnosti Európskej únie, ako aj za kľúčový prvok realizácie hospodárskeho a spoločenského rozvoja v Európe, ktorý však ešte stále nemá základ v zmluvách,

B.   keďže v dôsledku existujúcej a stále sa zvyšujúcej závislosti na dodávkach energie z prevažne nestabilných a nedemokratických krajín sa ukázalo, že snahy o zabezpečenie dodávok energie výhradne na vnútroštátnej úrovni sú nedostatočné a nezaručujú dlhodobé záujmy všetkých členských štátov EU; keďže vonkajšia energetická politika EÚ je úzko spätá s jej vnútornou energetickou politikou a keďže je nutné vytvoriť jednotnú energetickú politiku s ohľadom na reguláciu vnútorného trhu a vonkajšie aspekty, ktoré zohľadňujú politické a hospodárske záujmy každého členského štátu,

C.   keďže súčasná zraniteľnosť a veľká závislosť EÚ od dodávok energie z krajín s autoritárskym režimom vážne ohrozuje vývoj dôveryhodnej, účinnej a jednotnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä s ohľadom na rešpektovanie, podporu a rozširovanie hodnôt, na ktorých je postavená EÚ,

D.   keďže zásady vnútorného trhu EÚ s energiou by mohli slúžiť ako základ konštruktívnej politiky voči vonkajším energetickým partnerom EÚ, ktorá by zohľadňovala osobitné vlastnosti príslušných tretích krajín, najmä s cieľom podporiť udržateľný rozvoj v oblasti energetiky vrátane rozvoja účinnosti využitia energie a obnoviteľných zdrojov energie,

E.   keďže bezpečnosť dodávok na európskej úrovni za prijateľné a predvídateľné ceny je potrebné zaručiť na úrovni EÚ prostredníctvom úzkej politickej spolupráce ako aj dokončením vnútorného trhu s energiou prostredníctvom ďalších krokov k energetickej liberalizácii,

F.   keďže energia by sa nemala využívať ako nástroj na vyvíjanie politického tlaku na tranzitné a cieľové krajiny,

G.   keďže plynárenský sektor je v súčasnosti vo vzťahu k vonkajším hrozbám veľmi zraniteľný; keďže medzi krajinami vyvážajúcimi plyn sa rozvíjajú nové formy spolupráce, čo by mohlo ohroziť európsku energetickú bezpečnosť,

H.   keďže spoločná európska zahraničná politika v oblasti energie založená na solidarite, diverzifikácii a podpore trvalej udržateľnosti by vytvorila synergie zaručujúce bezpečnosť dodávok pre Európsku úniu a rozšírila by moc, akcieschopnosť v záležitostiach zahraničnej politiky a dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra,

I.   keďže sa musia zabezpečiť udržateľné, spoľahlivé a cenovo prijateľné dodávky energie; keďže ceny zemného plynu a ropy na svetových trhoch sú veľmi nestále, a preto je jednotná zahraničná politika EÚ v oblasti energie v záujme občanov EÚ,

J.   keďže úzka spolupráca v oblasti dodávok energie predstavuje jedno z najúčinnejších a najnevyhnutnejších opatrení na budovanie dôvery vo vzťahoch medzi Európskou úniou a susednými štátmi,

K.   keďže základ solidarity v oblasti energetickej politiky sa môže stať precedensom pre budúcu solidaritu v iných oblastiach, a tak prispieť k posilneniu úlohy Európskej únie vo vonkajších vzťahoch,

L.   keďže by sa ako súčasť spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie malo vykonávať spoľahlivé hodnotenie rizík energetickej bezpečnosti, a keďže v tejto súvislosti by mala rozhodujúcu úlohu zohrávať nedávno vytvorená sieť NESCO, ktorá musí disponovať aj nevyhnutnými monitorovacími kapacitami systému včasného varovania,

M.   keďže spoločné úsilie by sa malo ešte zdvojnásobiť v oblasti výskumu a využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti v rámci EÚ a v spolupráci s vonkajšími partnermi a tretími krajinami,

1.   žiada vypracovanie spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie, ktorá by podstatne prispela k zaručeniu energetickej bezpečnosti pre celú EÚ, pričom by zároveň sledovala cieľ trvalo udržateľného rozvoja na medzinárodnej úrovni, čím by občanom EÚ priniesla podstatnú pridanú hodnotu k úsiliu vyvíjanému na vnútroštátnej úrovni;

2.   vyjadruje presvedčenie, že energetická politika musí tvoriť ústrednú súčasť spoločnej zahraničnej politiky a že vo všetkých súvislostiach zahraničnej politiky by sa mala zohľadňovať aj energetická politika;

3.   zdôrazňuje, že kým zvrchované právo členských štátov prijímať strategické rozhodnutia týkajúce sa podielu zdrojov energie, využívať vlastné zdroje energie a rozhodovať o dodávateľských štruktúrach má zostať zachované, existuje potreba vypracovať konkrétne ustanovenia, ktoré by sa začlenili do zmlúv, vedúce k vytvoreniu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie a vzťahujúce sa na bezpečnosť dodávok, tranzit a investície v súvislosti s energetickou bezpečnosťou a na podporu energetickej účinnosti, energetických úspor, ale aj čistých a obnoviteľných zdrojov energie, najmä vo vzťahoch s krajinami, ktorých spotreba energie veľmi rýchlo rastie;

4.   požaduje zmluvu za vhodný základ pre oblasť energie a energetickej bezpečnosti;

5.   zdôrazňuje, že spoločná zahraničná politika EÚ v oblasti energie musí prispieť k podpore a presadzovaniu hodnôt a záujmov EÚ a najdôležitejších cieľov jej zahraničnej politiky, najmä zabezpečenie mieru a prvoradosť ľudských práv, demokracie a zásad a právneho štátu; uznáva, že závislosť EÚ na dovoze energie môže mať závažné dôsledky pre jej nezávislosť v rozhodovaní o ostatných oblastiach politiky;

6.   považuje za kľúčové pre EÚ, aby bola naďalej v čele boja proti klimatickým zmenám, čo môže okrem iných rizík viesť aj k výrazným migračným pohybom a bezpečnostným rizikám, a plnila ciele Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o klimatických zmenách; v tejto súvislosti plne podporuje neustále úsilie presadiť viacstranný rámec na zníženie emisií skleníkových plynov na obdobie po roku 2012; domnieva sa, že je potrebné, aby sa snaha EÚ o rozvoj využívania zdrojov obnoviteľnej a čistej energie a technológií na úsporu energie vrátane zachytávania a skladovania uhlíka integrovala do všetkých vonkajších vzťahov;

7.   víta vytvorenie siete (NESCO); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili jej činnosť s cieľom naplno rozvíjať jej operačné kapacity a využívať ju ako systém včasného varovania v prípade hrozieb pre energetickú bezpečnosť, ako aj systém výmeny informácií v oblasti energetiky;

8.   podporuje postupný prístup v smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie;

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby do konca roka 2007 vypracovali presný plán vedúci k vytvoreniu takejto politiky, v ktorom sa určia krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, úlohy a kroky s konkrétnym časovým rámcom na ich vykonanie;

10.   vyzýva Komisiu, aby predložila výročnú správu o pokroku v oblasti plnenia vyššie uvedených cieľov, aby sa Európsky parlament mohol dôsledne zapojiť do sledovania spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie;

11.   vyzýva Komisiu, aby pripravila výročné správy o dodržiavaní predpisov upravujúcich vnútorný trh v energetickom sektore, najmä pokiaľ ide o transparentnosť a dodržiavanie právnych predpisov EÚ pre hospodársku súťaž, predovšetkým hlavnými dodávateľskými spoločnosťami z tretích krajín spolu so všetkými ich dcérskymi spoločnosťami; víta výzvu adresovanú Komisii Európskou radou z 8. – 9. marca 2007, aby zhodnotila vplyv vertikálne integrovaných energetických spoločností z tretích krajín na vnútorný trh a možnosti uplatňovania zásady reciprocity;

12.   podporuje zámer Komisie podniknúť príslušné opatrenia na predchádzanie nekontrolovaným investíciám zahraničných štátom ovládaných spoločností do odvetvia energetiky v EÚ, najmä do sústav na rozvod plynu a elektrickej energie;

13.   vyzýva na užšiu spoluprácu medzi predsedníctvom, Komisiou a generálnym tajomníkom/vysokým splnomocnencom, aby sa vyjadrovali a konali spoločne a jednohlasne v otázkach spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energie; považuje za potrebné posilniť úlohu Komisie a Európskeho parlamentu pri vymedzovaní spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energie v najbližšej revízii zmlúv; po nadobudnutí účinnosti novej Reformnej zmluvy navrhuje so súhlasom Rady a Komisie vymenovať vysokého úradníka pre zahraničnú politiku v oblasti energie, ktorý by "nosil dvojitý klobúk" a zodpovedal by sa novovytvorenému posilnenému vysokému splnomocnencovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedovi Komisie, čím bude zakotvený v Rade aj v Komisii, a ktorý by mal byť zodpovedný za koordináciu všetkých politík v rozsahu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie, čím prispeje k schopnosti EÚ brániť vlastné záujmy v oblasti energetickej bezpečnosti počas rokovaní s vonkajšími partnermi EÚ;

14.   je presvedčený, že Zmluva o energetickej charte má byť základným kameňom spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie, keďže je to najvýznamnejší nástroj medzinárodného spoločenstva na podporu spolupráce v sektore energetiky, poskytuje základ pre spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie, zaisťuje bezpečnosť investícií a zaručuje právo na odškodnenie v prípade vyvlastnenia alebo znárodnenia; vyzýva Komisiu a Radu, aby dôrazne vyžadovali uplatňovanie Zmluvy o energetickej charte a začlenili podstatné ustanovenia jej protokolu o tranzite do všetkých zmlúv a dohôd s partnermi v oblasti energetiky;

15.   nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa na základe spolupráce s tretími krajinami usilovali v susedstve EÚ presadzovať rozšírenie zásad a noriem vnútorného trhu; preto nalieha na Komisiu, aby zvážila vhodné rozšírenie európskeho Energetického spoločenstva zahŕňajúceho EÚ a krajiny juhovýchodnej Európy na ďalšie tretie krajiny, ako aj vytvorenie nových regionálnych energetických trhov podľa tohto vzoru, napríklad Euro-stredomorského energetického spoločenstva, aby sa tak zaistila bezpečnosť dodávok;

Základné zásady a odporúčania pre opatrenia v rámci spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie
A.Diverzifikácia

16.   zastáva názor, že vzhľadom na rastúcu závislosť EÚ od obmedzeného počtu zdrojov energie, dodávateľov a prepravných ciest je nevyhnutné podporovať prioritné iniciatívy zamerané na ich diverzifikáciu, a to geograficky, ako aj rozvojom udržateľných alternatív; zastáva názor, že osobitne by sa mali uprednostniť ekologicky bezpečné a obnoviteľné zdroje energie; domnieva sa, že bezpečnosť dodávok za prijateľné a predvídateľné ceny musí byť hlavným cieľom EÚ;

17.   podporuje stanovenie priorít všetkých projektov energetickej diverzifikácie uskutočňovaných v susedstve, najmä projektov zameraných na vytváranie nových prepravných koridorov, ktoré diverzifikujú dodávateľov aj prepravné trasy, ako napríklad energetického koridoru Kaspické more / Čierne more, a to predovšetkým výstavbu plynovodu Nabucco, infraštruktúru pre skvapalnený zemný plyn (LNG), vzájomné prepojenie elektrických prenosových sústav a dokončenie európsko-stredomorských okruhov infraštruktúry elektrickej energie a zemného plynu, ako aj uskutočnenie nových projektov ropovodnej infraštruktúry v európskom záujme, napríklad projektu Odesa – Gdaňsk a Konstanza – Terst, ktoré by mali byť zaradené do zoznamu projektov v európskom záujme s najväčšou prioritou;

18.   víta vymenovanie koordinátorov EÚ pre prioritné projekty v európskom záujme, určené v súlade so závermi Európskej rady uvedenými v záveroch predsedníctva z marca 2007, najmä pre projekt Nabucco a elektrické prepojenie medzi Nemeckom, Poľskom a Litvou;

19.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali aktívne politiky na najvyššej politickej úrovni, ktoré by Spoločenstvu umožnili diverzifikáciu zdrojov zemného plynu; očakáva, že každá spolupráca medzi krajinami vyvážajúcimi zemný plyn bude rešpektovať otvorený, transparentný a súťaživý trh; zastáva názor, že iniciatíva na vytvorenie plynárenskej verzie kartelu OPEC by bola v protiklade s týmto cieľom;

20.   pripomína, že je nevyhnutné posunúť sa od vyhlásení a vyhlásiť súťaže na konkrétne prioritné projekty a žiada, aby vysoký úradník pre zahraničnú politiku v oblasti energie po svojom vymenovaní zodpovedal aj za koordináciu účasti na rozvoji vonkajšej energetickej infraštruktúry, napríklad na projektoch Nabucco a Odesa – Gdaňsk; medzitým vyzýva Komisiu, predsedníctvo a generálneho tajomníka/vysokého splnomocnenca Rady, aby spolu s európskymi koordinátormi posilnili záväzok k rozvoju vonkajších energetických infraštruktúr;

21.   domnieva sa, že uskutočnenie projektov energetickej diverzifikácie by malo byť jednou z priorít posilnenej európskej susedskej politiky a žiada väčšiu podporu pre zlepšenie investičného prostredia a regulačného rámca v energetických sektoroch krajín výrobcov a tranzitných krajín založenú na zásadách Zmluvy o energetickej charte;

22.   žiada uznanie rôznosti situácií, v ktorých sa jednotlivé členské štáty nachádzajú, pokiaľ ide o podiel zdrojov energie a závislosť od dovozu a infraštruktúry a podporuje každé úsilie zamerané na prekonanie existujúcej závislosti členských štátov od dominantných dodávateľov, obmedzenej infraštruktúry, energetických zdrojov s vysokým obsahom uhlíka a dovozu energie z krajín, ktoré systematicky nedodržiavajú literu a ducha Charty OSN;

23.   podporuje každé úsilie zamerané na vytvorenie nových zdrojov financovania všetkých dôležitých projektov vrátane osobitných pôžičiek Európskej investičnej banky, ako aj vyčlenenie osobitných rozpočtových položiek v rámci rozpočtu EÚ na tento účel, za predpokladu, že neohrozia bezpečnosť žiadneho členského štátu;

24.   žiada zlepšenie spolupráce s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj s cieľom využiť finančné nástroje na podporu prioritných projektov;

25.   potenciálnu závislosť na dovoze biopalív považuje za rovnako znepokojujúcu ako závislosť na externých dodávkach ropy a plynu; vyzýva Komisiu, aby spoločne s partnermi EÚ vypracovala globálny plán certifikácie, ktorý zabezpečí udržateľnosť výroby a používania biopalív, ktoré z hľadiska biodiverzity nepredstavujú žiadne riziko, ako aj normy pre etapy pestovania a spracovania, a tiež pre globálnu rovnováhu životného cyklu skleníkových plynov;

26.   domnieva sa, že v zmysle stimulov pre využívanie biopalív alebo biomasy v EÚ je nutné, aby EÚ zaručila, že toto využívanie neohrozí celkovú potravinovú bezpečnosť ani nepovedie k zvýšeniu tlaku na prirodzené lesy, k rozšíreniu monokultúr alebo k výsadbe exotických rastlinných druhov, či k zhoršeniu dôsledkov klimatických zmien prostredníctvom odlesnenia tropických lesov;

B.Jednota v obrane záujmov EÚ

27.   považuje za nevyhnutné, aby Spoločenstvo vypracovalo dlhodobú stratégiu a rámec vedúci k vytvoreniu spoločnej zahraničnej politiky v oblasti energie s cieľom zaujať silnú pozíciu v dialógu s hlavnými dodávateľskými krajinami a posilniť schopnosť vystupovať jednomyseľne v rozhovoroch na úrovni EÚ, členských štátov a odvetví, čo vytvorí platformu pre solidaritu v ďalších oblastiach politiky a pre posilnenie vonkajších úloh EÚ;

28.   z krátkodobého hľadiska vyzýva členské štáty, aby tak, ako by sa to malo robiť vo všetkých otázkach zahraničnej politiky v spoločnom záujme, informovali Komisiu a seba navzájom o strategických rozhodnutiach pred uzatvorením akejkoľvek dvojstrannej dohody s tretími krajinami o energetických projektoch, ktoré by mohli mať vplyv na záujmy iných členských štátov a EÚ ako celku, a aby medzi sebou a s Komisiou tieto rozhodnutia konzultovali; a v prípade uzavretia dvojstranných dohôd, ktoré sa priečia záujmom iných členských štátov a EÚ ako celku, vyzýva členské štáty a podľa potreby aj Komisiu, aby v súlade so zásadou solidarity spolupracovali na dosiahnutí dohody, ktorou sa zabezpečí odstránenie všetkých negatívnych účinkov, najmä pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie;

29.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili vykonanie dôkladného zhodnotenia vplyvov na životné prostredie pred rozhodnutím o významných investíciách do infraštruktúry; najmä ich naliehavo žiada, aby zvážili hrozbu pre ekosystémy a ľudský život, ktorú predstavuje plánovaný severoeurópsky plynovod Nord Stream v dôsledku skládok munície a zbraní na dne Baltského mora pozdĺž trasy plánovaného plynovodu; zdôrazňuje, že v prípade väčšej ekologickej katastrofy budú finančnú zodpovednosť niesť zainteresované strany;

30.   zo strednodobého hľadiska žiada, aby bola Komisii udelená inštitucionálna právomoc rokovať o rámcových dohodách EÚ s tretími krajinami o dodávkach energie;

C.Solidarita v krízových situáciách

31.   domnieva sa, že solidarita a energetická bezpečnosť sú potrebné na hladké fungovanie vnútorného trhu vrátane rovného prístupu k energii pre všetky hospodárske subjekty, a preto vyzýva Radu a členské štáty, aby v súlade s duchom solidarity medzi členskými štátmi uvedeným v novej Reformnej zmluve odsúhlasenej Európskou radou v júni 2007 vytvorili mechanizmus solidarity, ktorý by EÚ umožnil konať účinne, pohotovo a súdržne v krízových situáciách spôsobených prerušením dodávok, poškodením dôležitej infraštruktúry alebo akoukoľvek inou udalosťou;

32.   vyzýva Komisiu, aby podporila začlenenie tzv. doložky o energetickej bezpečnosti do obchodných dohôd, dohôd o pridružení a dohôd o partnerstve a spolupráci s producentskými a tranzitnými krajinami, ktorá by stanovila kódex správania a výslovne uviedla opatrenia, ktoré sa prijmú v prípade prerušenia alebo jednostrannej zmeny podmienok zmluvy alebo podmienok dodávok jedným z partnerov;

33.   odporúča vytvorenie účinného mechanizmu reakcie, ktorý by mal zahŕňať NESCO, v prípade prerušenia dodávok, vrátane opatrení na účinné využívanie systémov varovania a vybudovanie prepájacej krízovej energetickej infraštruktúry EÚ, najmä pre plyn a elektrickú energiu, ktorá by sa mohla použiť na pomoc členským štátom, ktoré túto pomoc potrebujú, so zreteľom na geologické a geografické charakteristiky týchto členských štátov, najmä pokiaľ ide o skladové kapacity a vzdialenosť od zdrojov dodávky energie;

D.Posilnená spolupráca s hlavnými výrobnými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami

34.   vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa naďalej aktívne zúčastňovali na intenzívnom dialógu medzi EÚ a všetkými hlavnými producentskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami a najmä aby zlepšili vzťahy v energetickom sektore s Alžírskom, Egyptom a ostatnými producentskými krajinami v regióne Mašrek/Maghreb; povzbudzuje tieto krajiny k tomu, aby si plnili svoje medzinárodné záväzky a aby dodržiavali predpisy medzinárodného práva;

35.   podporuje všetky kroky zamerané na podporu transparentnosti, zásad právneho štátu a lepšieho riadenia v energetickom sektore prostredníctvom energetických partnerstiev s tretími krajinami s cieľom vytvoriť vzájomne výhodné, otvorené, transparentné, nediskriminačné a stabilné právne podmienky pre investície a obchod s energiou, ktoré majú byť založené na zásade vzájomnosti a spravodlivej a transparentnej súťaže, aby sa zabezpečilo, že príjmy z obchodu s energiou nebudú zneužité a presmerované na financovanie terorizmu;

36.   zdôrazňuje potrebu realizovať výskumné a rozvojové partnerstvá s hlavnými spotrebiteľskými a tranzitnými krajinami mimo EÚ s cieľom riešiť problém globálneho otepľovania a rozvíjať alternatívne a obnoviteľné zdroje energie; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca s takýmito tretími krajinami, vrátane USA, by sa mala realizovať najmä so zreteľom na rozvoj energeticky účinných technológií a podporu kombinovaného tepla a elektrickej energie z obnoviteľnej a trvalo udržateľnej výroby a používania biomasy;

37.   vyzýva Európsku úniu, aby s rozvojovými krajinami nadviazala a udržiavala dialóg o energetických otázkach s cieľom posilniť decentralizáciu obnoviteľných zdrojov energie, dostupnosť a udržateľnosť energie, ale aj energetickú infraštruktúru v spoločnom záujme;

38.   zdôrazňuje najmä význam rozšíreného dialógu o energetických otázkach s USA a ďalšími kľúčovými energetickými partnermi, ktorí s EÚ zdieľajú rovnaké hodnoty; vyzýva inštitúcie Spoločenstva, aby sa zamerali na vytvorenie partnerstva pre energetickú bezpečnosť s USA;

39.   vyzýva európske krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, napríklad Nórsko, ktoré je tretím najväčším svetovým vývozcom ropy, na aktívnu účasť na spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie;

40.   žiada jednotnú politiku v oblasti energie vo všetkých oblastiach európskej zahraničnej politiky, napríklad v politike Severnej dimenzie, Čiernomorskej synergie a Európsko-stredomorského partnerstva;

41.   podporuje iniciatívy Komisie na rozvíjanie užšieho energetického dialógu s krajinami v juhokaukazskom, kaspickom a stredoázijskom regióne, ako aj regióne Stredomoria a na Blízkom východe; víta posun EÚ k prístupu "kritického a konštruktívneho dialógu" s krajinami tohto regiónu, ktorý vyvažuje záujem EÚ o diverzifikáciu dodávok ropy a plynu a cieľ dosiahnutia politických reforiem v týchto krajinách;

42.   žiada rozvoj súčasných a vytvorenie nových mechanizmov v rámci európskej susedskej politiky a Čiernomorskej synergie, ktoré povedú k prehĺbeniu spolupráce s tranzitnými krajinami – Ukrajinou, Bieloruskom, Moldavskom, krajinami južného Kaukazu, Mašreku a Maghrebu – s cieľom umožniť väčšiu transparentnosť fungovania trhu a zabezpečiť stabilitu dodávok a tranzitu;

43.   zdôrazňuje význam Turecka ako tranzitného strediska pre diverzifikáciu dodávok zemného plynu do Európskej únie; očakáva od Turecka, že bude plne spolupracovať s Európskou úniou na zabezpečovaní tranzitu;

44.   povzbudzuje Turecko, aby sa stalo plnohodnotným členom Európskeho energetického spoločenstva, ktoré sa v súčasnosti rozširuje o krajiny juhovýchodnej Európy a poskytuje štruktúrovaný regulačný rámec prehĺbenia regionálnej spolupráce v oblasti energetiky, čím sa zvyšuje energetická bezpečnosť a vytvára sa pevný základ pre investície; podporuje žiadosť Ukrajiny, Nórska a Moldavska o členstvo v európskom energetickom spoločenstve;

45.   vyzýva Komisiu, aby okrem siete NESCO vypracovala nástroje a mechanizmy, ktoré jej umožnia lepšiu spoluprácu so susedmi pri analýze a sledovaní situácie v tranzitných oblastiach, a tým zvýšia schopnosť EÚ predchádzať krízovým situáciám a účinnejšie a rýchlejšie reagovať v prípade, ak by sa kríza vyskytla;

46.   zdôrazňuje význam energetického partnerstva EÚ s Ruskom, pričom upozorňuje, že Rusko je pri vývoze svojej energie aj naďalej takmer úplne závislé na EÚ a jednotlivých európskych veľkoodberateľoch; nalieha na EÚ, aby aspekt vzájomnej závislosti zdôraznila v rámci dialógu o energetických otázkach medzi EÚ a Ruskom; poukazuje na skutočnosť, že energetické partnerstvo medzi Ruskom a EÚ môže byť založené len na zásade nediskriminácie a spravodlivého zaobchádzania a rovnakých podmienkach prístupu na trh;

47.   zdôrazňuje, že Rusko už je viazané Zmluvou o energetickej charte podľa jej článku 45 ods. 1(6); je presvedčený, že okrem toho, že Rusko by malo ratifikovať Zmluvu o energetickej charte, EÚ by mala rokovať o formálnom rámcovom dokumente o energetických vzťahoch s Ruskom v kontexte budúcej dohody o partnerstve a spolupráci; považuje jednoduchú transpozíciu zásad Zmluvy o energetickej charte do budúcej dohody o partnerstve a spolupráci za zbytočnú, pričom uznáva pridanú hodnotu ustanovení objasňujúcich alebo doplňujúcich záväzky obsiahnuté v uvedenej zmluve, najmä záväzky obsiahnuté v jej protokole o tranzite;

48.   vyzýva Rusko, aby ratifikovalo Zmluvu o energetickej charte; zdôrazňuje, že ratifikáciou by Rusko viditeľne a hmatateľne preukázalo odhodlanie poskytovať spoľahlivé dodávky energie a energetickú spoluprácu na základe spoločných zásad a hodnôt;

49.   vyzýva Radu a Komisiu, aby využili svoje významné postavenie na presvedčenie Ruska, aby sa zaviazalo k otvorenému, spravodlivému a transparentnému trhu výroby a dodávok energie; domnieva sa, že ratifikácia Zmluvy o energetickej charte a jej protokolu o tranzite Ruskom by pozitívne ovplyvnila podporu vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zo strany EÚ;

50.   vyjadruje obavy z celkovej neefektívnosti ruského energetického systému, a to v oblasti prieskumu a prepravy, ako aj v priemyselnom a domácom používaní, ktorá môže mať vážne následky na plnenie dodávateľských záväzkov Ruska; vyzýva Komisiu, aby túto otázku riešila technickou spoluprácou s Ruskom;

51.   zdôrazňuje, že zásada rozvoja ekologických a energeticky účinných technológií by sa mala začleniť do novej dohody medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje dôležitosť zintenzívnenia spolupráce medzi EÚ a Ruskom v oblasti životného prostredia v rámci politiky Severnej dimenzie, najmä čo sa  týka arktického regiónu;

52.   vyzýva Komisiu, aby požadovala v rámci dialógu s hlavnými dodávateľmi uhľovodíkov do EÚ rovnocenné zaobchádzanie s európskymi spoločnosťami založené výlučne na hospodárskych kritériách a bez ovplyvňovania politickými okolnosťami pri určovaní obstarávacích cien;

53.   vyzýva Komisiu, aby pripravila správu o doložkách o mieste cieľového určenia v súvislosti s dodávkami plynu, ktoré v skutočnosti bránia opätovnému vývozu plynu v rámci vnútorného trhu a vyzýva Komisiu, aby presadzovala zrušenie všetkých takýchto doložiek začlenených vo všetkých zmluvách o dodávkach zemného plynu na trh EÚ, pretože sú zakázané právnymi predpismi ES;

54.   žiada posilnenie dialógu s Čínou, Indiou, Brazíliou a ďalšími rýchlo sa rozvíjajúcimi a rozvojovými krajinami s cieľom vybudovať stabilný a predvídateľný globálny trh s energiou, ktorý je založený na spravodlivých a transparentných pravidlách a okrem toho sa zameriava na jednotné úsilie v boji proti globálnemu otepľovaniu a pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja;

55.   žiada intenzívnejší vzťah s Blízkym východom a severnou Afrikou v energetickom sektore; naznačuje dôležitosť budúceho EÚ-afrického energetického partnerstva, ktorého začiatok, ako jednej z hlavných iniciatív v rámci spoločnej stratégie EÚ a Afriky, je naplánovaný na samit EÚ a Afriky 7. a 8. decembra 2007 v Lisabone; zastáva názor, že energetické partnerstvo by malo prispieť k posilneniu dialógu medzi Afrikou a EÚ o prístupe k energii a energetickej bezpečnosti, k zvýšeniu investícií do energetickej infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, k rozšíreniu rozvojovo orientovaného využitia príjmov z ropy a plynu, k posilneniu transparentnosti a k začleňovaniu boja proti zmene klímy do energetickej a rozvojovej spolupráce;

56.   vyzýva Komisiu, aby podporovala spravodlivú hospodársku súťaž na medzinárodnej úrovni tak, že v rámci WTO podporí osobitné pravidlá týkajúce sa transparentnosti energetického trhu, najmä opatrení, ktoré narúšajú obchod;

57.   odporúča, aby Komisia v rámci WTO vyhodnotila možnosť prerokovania mnohostranných dohôd pre osobitné trhy s energiou, ako napríklad biologické palivá, a aby o tom čo najskôr podala správu Európskemu parlamentu;

58.   vyzýva Komisiu a Radu, aby aktívne a rázne konali proti akýmkoľvek oligopolistickým tendenciám, ako je napríklad nebezpečenstvo vytvorenia plynárenského kartelu;

59.   povzbudzuje tie členské štáty, ktoré sú členmi skupiny krajín G8, a Komisiu, aby využili toto fórum na podporu energetických záujmov EÚ, a to aj v rámci formátu G8+5, ktorý spája kľúčových výrobcov s kľúčovými spotrebiteľmi;

60.   zdôrazňuje význam návrhu EÚ, ktorý sa týka akčného plánu z Gleneagles, pre podporu rozvoja čistých technológií prostredníctvom nového celosvetového fóra systematickej spolupráce a výmeny najlepších postupov medzi štátmi, regiónmi, verejnými subjektmi a inými verejnými subjektmi, ktoré dosahujú značnú úroveň spotreby energie;

61.   podporuje všetky opatrenia zamerané na posilnenie mnohostranných technických iniciatív, ako sú Partnerstvo pre globálnu redukciu spaľovania plynu, Iniciatíva transparentnosti ťažobného priemyslu, Pracovná skupina pre finančnú činnosť, ekologické a sociálne zásady Medzinárodnej finančnej korporácie a program Inogate;

62.   zdôrazňuje, že spoločná európska zahraničná politika v oblasti energie nie je sama osebe dostatočná, a preto je potrebné vyvinúť spoločnú európsku politiku v oblasti energie, ktorá bude obsahovať spoločnú európsku politiku výskumu a technológií, ktoré súvisia s energetikou;

63.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu na ochranu dôležitej energetickej infraštruktúry v EÚ a v jej bezprostrednom susedstve proti teroristickým hrozbám;

64.   žiada Komisiu, aby predložila návrhy na regulačnú reformu, ktorá by vychádzala z osvedčených postupov stanovených v jednotlivých členských štátoch a obsahovala najmä plné oddelenie vlastníctva výroby energie od vlastníctva prepravy a rozvodu energie, prísnejší nezávislý vnútroštátny regulačný dohľad a lepšiu koordináciu činností regulátorov na úrovni EÚ s cieľom podporovať rozvoj nových a obnoviteľných energií, a jednoznačný právny rámec na podporu investícií do rozvodnej infraštruktúry;

65.   zdôrazňuje, že vytvorenie vzájomne prepojiteľných sústav na rozvod energie prostredníctvom dobre koordinovanej celoeurópskej energetickej siete prispeje ku konkurencii na trhu s elektrickou energiou a plynom, posilní bezpečnosť dodávok a ochranu životného prostredia, ako aj pozíciu EÚ voči dodávateľským a tranzitným krajinám;

66.   podčiarkuje skutočnosť, že znečistenie z ťažby zdrojov energie, najmä ropy, môže spôsobiť nielen vážne a nenapraviteľné ekologické škody, ale predstavuje aj vážne bezpečnostné hrozby v regionálnom a celosvetovom meradle, napríklad na Blízkom východe; žiada prijať nové bezpečnostné opatrenia a investície na zaistenie väčšej bezpečnosti a účinnosti ťažby energetických zdrojov;

67.   žiada verejnú diskusiu na zvýšenie informovanosti o spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie medzi občanmi EÚ prostredníctvom verejnej informačnej kampane a podčiarkuje pozitívne aspekty tejto politiky;

68.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 340. (2) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 112. (3) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 273. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0603. (5) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 330. (6) Článok 45 ods. 1 Zmluvy o energetickej charte stanovuje, že štáty, ktoré ju podpísali, ale neratifikovali, sú zmluvou predbežne viazané od podpisu po ratifikáciu, ak si neuplatnili výnimku podľa článku 45.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o akčnom pláne pre legálnu migráciu (2006/2251(INI))

P6_TA(2007)0414 A6-0322/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o pláne politiky pre legálnu migráciu (KOM(2005)0669),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (KOM(2006)0402),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. februára 2007 s názvom Plán politiky pre legálnu migráciu, boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, budúcnosť Európskej migračnej siete(1),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 4. a 5. novembra 2004 vrátane Haagskeho programu(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament s názvom Globálny prístup k migrácii o rok neskôr: smerom ku komplexnej európskej migračnej politike (KOM(2006)0735),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou a o integrácii migrantov(3),

–   so zreteľom na Zelenú knihu o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie (KOM(2004)0811) a na svoje uznesenie na túto tému z 26. októbra 2005(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu, Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s názvom Spoločný program pre integráciu: Rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie (KOM(2005)0389) a na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o stratégiách a prostriedkoch na integráciu prisťahovalcov v Európskej únii(5),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane(6),

–   so zreteľom na výsledok ministerskej konferencie EÚ – Afrika o migrácii a rozvoji, ktorá sa konala 10. a 11. júla 2006 v Rabate,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – Afrika o migrácii a rozvoji, prijaté počas ministerskej konferencie EÚ – Afrika, ktorá sa konala 22. a 23. novembra 2006 v Tripolise,

–   so zreteľom na globálny prístup, ktorý opätovne potvrdili závery predsedníctva Európskej rady po jej zasadnutí 14. a 15. decembra 2006 v Bruseli,

–   so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o migrácii kvalifikovaných pracovníkov a jej vplyve na vnútroštátny rozvoj, prijaté 28. júna 2007,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s názvom Uplatňovanie globálneho prístupu k migrácii do východných a juhovýchodných oblastí susediacich s Európskou úniou (KOM(2007)0247),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov o okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami (KOM(2007)0248),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, ktorá udeľuje Spoločenstvu právomoci a zodpovednosti v oblastiach prisťahovalectva a azylu, a na článok 63 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0322/2007),

A.   keďže podľa Eurostatu má v 27 členských štátoch legálny pobyt okolo 18,5 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, zatiaľ čo 9 miliónov obyvateľov EÚ býva v inom ako vo vlastnom členskom štáte,

B.   keďže migrácia je medzinárodným javom, na ktorom sa ako migranti podieľajú aj občania EÚ,

C.   keďže v rámci súčasných zmlúv, ako aj v rámci návrhu novej zmluvy sú členské štáty právne i v skutočnosti zodpovedné za stanovenie počtu ekonomických migrantov, ktorí môžu vstúpiť na územie EÚ na účely zamestnania,

D.   keďže na európskej úrovni je potrebný komplexný a jednotný prístup v súvislosti s prisťahovalectvom, pretože zmena prisťahovaleckej politiky v jednom členskom štáte má vplyv na migračné toky a vývoj v ďalších členských štátoch,

E.   keďže starnutie obyvateľstva a demografické zmeny predstavujú dôvod na prehodnotenie prisťahovaleckej politiky, pretože súčasný i budúci stav na trhoch práce EÚ je možné všeobecne opísať ako situáciu, ktorá sa nezaobíde bez dobrého riadenia legálneho prisťahovalectva (podľa Eurostatu poklesne podiel aktívneho obyvateľstva v celkovej populácii do roku 2050 o 50 miliónov),

F.   keďže mandát medzivládnej konferencie, definovaný na zasadaní Európskej rady v júni 2007, počíta s rozšírením postupu Spoločenstva na všetky záležitosti súvisiace s legálnym prisťahovalectvom, čím odstraňuje rozdiely a zlepšuje efektívnosť rozhodovacieho procesu,

G.   keďže na zohľadnenie vývoja migračných tokov je potrebné komplexnejšie a obsiahlejšie vymedzenie pojmu migrant vrátane definície postavenia osôb, ktoré nemajú štatút utečenca, ale zároveň sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu,

H.   keďže v časti akčného plánu s názvom Budovanie vedomostnej základne a informácie sa uvádza, že by sa mali vykonať ďalšie štúdie týkajúce sa udeľovania povolení uchádzačom o zamestnanie,

I.   keďže je dôležité uvedomiť si, že nárast migračných tokov by sa mal považovať za globálny jav s mnohými príčinami a dôsledkami,

J.   keďže spolupráca EÚ a jej členských štátov s tretími krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami je v tejto oblasti nevyhnutná,

K.   keďže kontroly legálneho prisťahovalectva sú čoraz prísnejšie; keďže viacero krajín zaviedlo rôzne systémy pre legálne prisťahovalectvo na základe kvót alebo bodov; keďže je teda nesprávne vyvolávať dojem, že prisťahovalectvo nie je kontrolované,

L.   keďže príliš obmedzujúce možnosti zákonného vstupu do EÚ nepriamo podporujú nelegálne prisťahovalectvo a keďže otvorenie ciest pre legálne prisťahovalectvo prispeje k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi,

M.   keďže zásada preferencie Spoločenstva sa uplatňuje v oblasti ekonomickej migrácie a keďže na voľný pohyb osôb z nových členských štátov sa vzťahujú prechodné opatrenia,

N.   keďže boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi je neoddeliteľný od politiky prijímania ekonomických prisťahovalcov a integračných opatrení,

O.   keďže s legálnym prisťahovalectvom by mala byť spojená účinná integračná politika; keďže integrácia je dvojstranným procesom, ktorého súčasťou sú tak prisťahovalci z tretích krajín, ako aj obyvatelia Európy, keďže by sa mala podporovať možnosť, aby jednotlivci mohli žiť so svojimi partnermi a deťmi,

P.   keďže prisťahovalectvo sa za niekoľko desaťročí stalo v celej EÚ ústrednou témou verejnej diskusie, ktorá je politicky veľmi citlivá a môže byť ľahko zneužitá na demagogické a populistické ciele,

Q.   keďže politici a predstavitelia médií by si mali byť v tejto súvislosti vedomí významu používania správneho jazyka,

R.   keďže verejná diskusia na túto tému by sa mala vo výraznejšej miere venovať príčinám prisťahovalectva a jeho pozitívnym dôsledkom,

S.   keďže vzhľadom na úlohu prisťahovalectva z hľadiska hospodárskeho rozvoja, rastu, a teda aj zamestnanosti v Európe by bolo vhodné, aby sa do verejnej diskusie o týchto záležitostiach väčšmi zapájali odbory a zástupcovia zamestnávateľov a občianskej spoločnosti,

T.   keďže osoby zodpovedné za sociálnu a hospodársku politiku musia informovať aj širokú verejnosť o úlohe legálneho prisťahovalectva pre rast a zamestnanosť,

Všeobecný prístup

1.   víta odpoveď Komisie na žiadosť Európskej rady o vytvorenie plánu politiky legálnej migrácie vrátane postupov prijímania, ktoré dokážu pohotovo reagovať na meniace sa požiadavky trhu práce;

2.   podporuje prístup prijatý v akčnom pláne na prekonanie prekážok v rámci Rady, pokiaľ ide o návrh smernice Rady z roku 2001 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti (KOM(2001)0386);

3.   víta vyššie uvedené oznámenie Komisie o uplatňovaní globálneho prístupu k migrácii do východných a juhovýchodných oblastí susediacich s EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili dostatok ľudských a finančných zdrojov potrebných na správnu realizáciu komplexného prístupu k migrácii; zdôrazňuje potrebu rozšíreného dialógu a spolupráce v otázkach legálnej migrácie na úrovni regiónov a víta myšlienku vytvoriť regionálne platformy spolupráce pre migráciu, v ktorých sa stretnú všetci relevantní účastníci z EÚ a príslušného regiónu;

4.   trvá na tom, že problém nelegálneho prisťahovalectva nie je možné riešiť, pokiaľ sa zároveň nevytvoria prostriedky a neotvoria cesty pre legálne prisťahovalectvo, pretože tieto dva javy veľmi úzko súvisia;

5.   považuje za nevyhnutné zhromažďovať dôsledné a spoľahlivé štatistické údaje týkajúce sa migrácie; očakáva, že všetky členské štáty rýchlo a efektívne vykonajú nariadenie (ES) č. 862/2007; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila odhad počtu osôb, na ktoré by mohli mať vplyv štyri osobitné smernice; očakáva, že Európska migračná sieť bude okamžitým a podstatným prínosom pre túto oblasť (v spolupráci s Eurostatom); vyjadruje nádej, že osobitná pozornosť sa bude venovať postaveniu žien, ktoré predstavujú polovicu prisťahovalcov;

6.   víta inštitucionálne dôsledky návrhu reformnej zmluvy pod mandátom medzivládnej konferemcie, ktorým sa rozširuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a spolurozhodovacie právomoci na policajnú a súdnu spoluprácu v trestných otázkach, a víta aj rozšírenie právomocí v súvislosti s azylovou a prisťahovaleckou politikou EÚ; osobitne víta rozšírenie bežného legislatívneho postupu na legálnu migráciu a považuje za rozumné, že si členské štáty ponechajú výsostné právo určovať počet ekonomických migrantov, ktorých môžu prijať na svojom území;

7.   vyzýva Radu, aby vo svojich jednotlivých zloženiach so zodpovednosťou v tejto oblasti (spravodlivosť a vnútorné veci, zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a ochrana spotrebiteľa) zvýšila úsilie o koordináciu diskusií o akčnom pláne;

8.   víta zámer Komisie vymedziť podmienky vstupu a pobytu ďalších vybraných kategórií ekonomických migrantov vrátane nekvalifikovaných alebo nízko kvalifikovaných pracovníkov;

9.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala krátkodobú a strednodobú prognózu požiadaviek na dodatočné pracovné sily v jednotlivých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli štatistické odhady a umožnili jej tak stanoviť primerané prognózy vývoja požiadaviek na pracovnú silu v EÚ; zdôrazňuje, že tieto odhady musia zohľadniť aj neekonomických migrantov, utečencov a osoby, ktoré potrebujú ďalšiu pomoc, ako aj opätovné zlúčenia rodín;

10.   domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať situácii maloletých osôb, ktoré môžu byť znevýhodnené v dôsledku pohybu svojich rodičov, a návrhom predloženým so zámerom zmierniť takéto negatívne následky;

11.   považuje za nevyhnutné prijať jasné vymedzenie každej kategórie ekonomických migrantov, ktorých sa týkajú pripravované smernice; vyzýva členské štáty, aby sa skoordinovali a aby si prostredníctvom mechanizmu výmeny informácií v oblasti azylu a prisťahovalectva, ustanoveného na základe rozhodnutia Rady 2006/688/ES z 5. októbra 2006 o vytvorení mechanizmu vzájomnej výmeny informácií o opatreniach členských štátov v oblasti azylu a prisťahovalectva(7), navzájom vymieňali osvedčené spôsoby;

12.   je presvedčený, že prechodné vnútorné prekážky voľného pohybu pracovníkov z nových členských štátov by sa mali zrušiť čo najskôr;

13.   podporuje vytvorenie portálu EÚ pre prisťahovalectvo; v tejto súvislosti víta rozšírenie služieb EURES na podporu riadenia ekonomickej migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín;

Návrh všeobecnej rámcovej smernice

14.   považuje za nevyhnutné prijať smernicu poskytujúcu štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú legálne zamestnaní v rámci EÚ, spoločný rámec práv, spolu s požiadavkou na splnenie určitých povinností, a nástojí na tom, aby sa návrh rámcovej smernice predložil skôr, ako sa predložia návrhy štyroch osobitných smerníc, ktoré predpokladá už akčný plán;

15.   pripomína, že je potrebné vyhnúť sa dvojakým štandardom práv rôznych kategórií pracovníkov a zabezpečiť najmä práva sezónnych pracovníkov a odmeňovaných stážistov, pri ktorých existuje väčšie riziko zneužitia;

16.   schvaľuje myšlienku jednotnej žiadosti o spoločné povolenie na pobyt a pracovné povolenie;

17.   zároveň sa domnieva, že smernica by mala obsahovať návrhy, na základe ktorých budú môcť migranti zmeniť svoje postavenie alebo zamestnanie počas pobytu v EÚ;

18.   súhlasí s tým, že vzájomné uznávanie diplomov a ďalších kvalifikácií je nevyhnutné, aby sa predišlo stratám príjmov a odborných schopností prisťahovalcov, ako aj krajín pobytu a pôvodu;

19.   domnieva sa, že by sa mali preskúmať opatrenia s cieľom zistiť možnosť, ako by prisťahovalci pri návrate do krajiny pôvodu mohli preniesť svoje nároky na dôchodky a nadobudnuté práva na sociálne zabezpečenie vyplývajúce z ich zamestnania, na ktoré museli platiť príspevky;

20.   považuje za sporný odkaz v akčnom pláne na zhromažďovanie "najpokročilejších" biometrických údajov; nazdáva sa, že ochrana osobných údajov by sa mala rešpektovať vo všetkých prípadoch, najmä v súvislosti so zásadou proporcionality a obmedzenia na účel;

21.   podporuje ratifikáciu medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov všetkými členskými štátmi;

Okružná migrácia, migrácia návratu a partnerstvá v oblasti mobility

22.   priaznivo víta vyššie uvedené oznámenie Komisie o okružnej migrácii a o partnerstvách v oblasti mobility medzi EÚ a tretími krajinami; súhlasí s tým, že sa treba vyhnúť škodlivým vplyvom "úniku mozgov" a naopak propagovať "cirkuláciu mozgov";

23.   okrem toho vyzýva Komisiu, aby objasnila súvislosť medzi okružným charakterom migrácie a integráciou; poukazuje na to, že podľa Komisie "sa migrácia, ktorá mala byť okružnou migráciou, môže ľahko zmeniť na trvalú, a teda nesplní svoj pôvodný cieľ";

24.   zdôrazňuje ďalej aj dôležitosť vytvorenia stabilných a zákonných pracovných vzťahov medzi podnikmi a pracovníkmi na zlepšenie produktivity a konkurencieschopnosti EÚ; žiada teda Komisiu, aby preskúmala vplyv, ktorý by v tomto ohľade mohla mať okružná migrácia;

25.   podporuje myšlienku dlhodobých víz oprávňujúcich na viac vstupov, ako aj možnosť uprednostnenia bývalých imigrantov pri získaní nového povolenia na pobyt s cieľom ďalšieho dočasného zamestnania;

26.   vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosti predložené Európskym parlamentom a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a vypracovala komplexnú štúdiu možnej implementácie systému modrej karty a víz pre osoby, ktoré si hľadajú zamestnanie;

27.   prejavuje záujem o plánovaný projekt Centra pre informácie o migrácii a riadenie migrácie, ktoré sa má zriadiť v Mali; žiada Komisiu, aby príslušným výborom Európskeho parlamentu poskytovala podrobné informácie o právnom základe a rozpočtových opatreniach projektu a aktualizovala informácie o tejto a každej podobnej iniciatíve plánovanej v inej tretej krajine; podporuje myšlienku využitia rovnakého prístupu aj vo východnom pohraničnom regióne EÚ;

Návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu vysoko kvalifikovaných pracovníkov

28.   podporuje všetky opatrenia zamerané na zatraktívnenie EÚ pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, aby sa naplnili potreby trhu práce EÚ s cieľom zabezpečiť v Európe blahobyt a splnenie cieľov lisabonskej stratégie; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

29.   podporuje preto všetky opatrenia na zjednodušenie vstupu týchto pracovníkov do EÚ, pričom vymedzenie konkrétnych potrieb a kvót pre ekonomických migrantov ponecháva v kompetencii členských štátov;

30.   pri stanovení opatrení EÚ pre legálne prisťahovalectvo považuje za dôležité zohľadňovať riziko úniku mozgov; odkazuje na vyššie uvedenú správu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o migrácii kvalifikovaných pracovníkov a jej vplyve na vnútroštátny rozvoj; vyzýva Komisiu spolu s krajinami pôvodu, aby vykonali štatistické štúdie s cieľom identifikovať odborné oblasti, v ktorých očividne existuje riziko úniku mozgov;

31.   podporuje vytvorenie pracovného povolenia EÚ (tzv. modrá karta) na uľahčenie voľného pohybu "mozgov" v Európe a na presúvanie personálu v rámci nadnárodných podnikov;

Návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu sezónnych pracovníkov

32.   zdôrazňuje, že sezónni pracovníci z tretích krajín sú významným prínosom v odvetviach ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo a cestovný ruch; zdôrazňuje rastúci význam nepravidelného zamestnania v týchto odvetviach vo viacerých členských štátoch, a preto považuje navrhovaný systém za nevyhnutný; v tomto duchu víta návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249);

33.   zároveň zdôrazňuje kľúčový význam, ktorý má v oblasti sezónnej práce flexibilita a rýchlosť procesu najímania; poukazuje na význam miestnych skúseností s osobitným zreteľom na poľnohospodársky sektor; zdôrazňuje preto potrebu vziať ich do úvahy;

34.   domnieva sa, že sezónni pracovníci, ktorí budú dodržiavať pravidlá stanovené pre tento druh migrácie, by mali mať prioritný prístup k ostatným formám legálnej migrácie;

Návrh smernice o postupoch upravujúcich dočasmý vstup, pobyt a trvalý pobyt osôb, ktoré sú preložené v rámci ich spoločnosti

35.   schvaľuje myšlienku Komisie posilniť právny rámec s cieľom podporiť mobilitu v Európe; pripomína, že situácia týchto osôb spadá do rámca Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS);

Návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu odmeňovaných stážistov

36.   považuje za dôležité presne vymedziť kategóriu odmeňovaných stážistov (veková hranica, jazykové znalosti, maximálna dĺžka stáže, možnosť zmeny ich postavenia na iný typ povolenia na pobyt atď.) a zaviesť kontrolu, aby sa predišlo zneužívaniu tohto postavenia;

37.   navrhuje, aby odmeňovaným stážistom bolo vydávané európske povolenie na pobyt v trvaní 6 až 12 mesiacov; podporuje rozvoj partnerských programov s univerzitami tretích krajín;

Integrácia

38.   pripomína svoje vyššie uvedené uznesenia z 9. júna 2005 a 6. júla 2006;

39.   víta uskutočnenie neformálneho stretnutia ministrov zodpovedných za integráciu, ktoré sa konalo 10. a 11. mája 2007 v Potsdame; zdôrazňuje, že prisťahovalecká politika EÚ musí byť založená na všeobecnom prístupe spájajúcom požiadavky pracovného trhu v členských štátoch a politiky na prijímanie a integráciu; domnieva sa, že by sa mal vypracovať prehľad práv a povinností pracujúcich migrantov, aby sa v úsilí o  integráciu mohli ľahšie zapojiť do hospodárskeho, sociálneho a politického života; školy považuje za hlavné miesto pre medzikultúrny dialóg;

40.   opätovne pripomína, že oslava roku 2008 ako roku dialógu medzi kultúrami musí prispieť k zlepšeniu integrácie prisťahovalcov do hostiteľských spoločností a bezprostredného okolia a k vzájomnému pochopeniu, čím sa znížia prejavy nedôvery, rasizmu a xenofóbie; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila prácu organizácií občianskej spoločnosti zameranú na spolužitie medzi kultúrami a vzájomný rešpekt a vzdelávanie v službe mieru a pokoja; upozorňuje, že politici na všetkých úrovniach by si v súvislosti s touto otázkou mali byť vedomí svojej zodpovednosti za používanie správneho jazyka;

41.   vyzýva členské štáty, aby uplatňovali smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(8); vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že migrujúce ženy, ktoré prichádzajú do EÚ v rámci dohôd o zlúčení rodín, získajú právne postavenie, ktoré bude nezávislé od právneho postavenia ich manželov;

Komunikácia

42.   poukazuje na osobitnú zodpovednosť médií (predovšetkým európskych prevádzkovateľov verejného televízneho a rozhlasového vysielania) pri šírení korektného obrazu o prisťahovalectve a boji proti stereotypom;

43.   domnieva sa, že zainteresované osoby by mali byť kedykoľvek pred ich odchodom čo najlepšie informované o podmienkach a možnostiach legálneho prisťahovalectva do EÚ; domnieva sa, že tieto informácie musia byť vo výraznej miere šírené v tretích krajinách prostredníctvom verejných orgánov (zastupiteľstvá a konzuláty členských štátov alebo miestne delegácie Komisie); na tento účel podporuje bezodkladné vytvorenie európskeho portálu o prisťahovalectve na internete;

44.   podporuje projekty, ktorých cieľom je zaviesť odborné vzdelávacie a jazykové kurzy v krajine pôvodu s cieľom pomôcť prisťahovalcom rozvíjať schopnosti a lepšie sa prispôsobiť potrebám pracovného trhu v EÚ;

Spolupráca s krajinami pôvodu

45.   poukazuje na potrebu aktívnej politiky spoločného rozvoja; v záujme účinného riadenia legálneho aj nelegálneho prisťahovalectva podporuje uzatváranie dohôd s tretími krajinami; domnieva sa však, že takéto dohody musia v plnej miere rešpektovať ľudské práva; v tejto súvislosti vyjadruje výhrady k financovaniu projektov v krajinách nedodržiavajúcich ľudské práva;

46.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali spôsoby, ako uľahčiť voľný pohyb migrantov medzi krajinou pobytu a krajinou pôvodu;

47.   podotýka, že platby, ktoré prisťahovalci posielajú do svojich krajín pôvodu, prispievajú k rozvoju týchto krajín; domnieva sa, že by sa mali znížiť náklady na prevod platieb do krajín pôvodu s cieľom napomôcť rozvoju, avšak zároveň je potrebné zabezpečiť vhodnú úroveň kontroly a bezpečnosti transakcií; zdôrazňuje, že aj keď je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na uľahčenie prevodu platieb a zníženie s tým súvisiacich nákladov, ide o súkromné zdroje, z ktorých majú prospech hlavne rodiny, ktoré sú ich príjemcami, a nemali by sa považovať za náhradu oficiálnej rozvojovej pomoci;

48.   žiada Komisiu a Radu, aby sa zúčastnili každoročnej parlamentnej rozpravy o prisťahovaleckej politike EÚ; žiada Komisiu, aby pri tejto príležitosti predložila ucelený prehľad situácie v oblasti migrácie v Európe;

49.   vyzýva gestorský výbor, aby udržiaval úzky dialóg so svojimi náprotivkami v národných parlamentoch, ktorí sú poverení otázkami spojenými s prisťahovalectvom, a aby pokračoval vo svojej spolupráci s výborom pre migráciu, utečencov a obyvateľstvo parlamentného zhromaždenia Rady Európy;

50.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnej organizácii pre migráciu.

(1) Ú.v. EÚ C 146, 30.6.2007, s. 1. (2) Závery Európskej rady, príloha I bod III. (3) Ú.v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 535. (4) Ú.v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s.442. (5) Ú.v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 845. (6) Ú.v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23. (7) Ú. v. EÚ L 283, 14.10.2006, s. 40. (8) Ú.v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2007 o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (2006/2250(INI))

P6_TA(2007)0415 A6-0323/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (KOM(2006)0402),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o pláne politiky pre legálnu migráciu (KOM(2005)0669), a svoje uznesenie na túto tému z 26. septembra 2007(1),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. februára 2007 o pláne politiky pre legálnu migráciu, boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, budúcnosti Európskej migračnej siete(2),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 4. a 5. novembra 2004 a Haagsky program, ktorý je do nich zaradený(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Globálny prístup k migrácii o rok neskôr: smerom ku komplexnej európskej migračnej politike (KOM(2006)0735),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. decembra 2005 na tému Globálny prístup k migrácii: prioritné činnosti so zameraním na Afriku a Stredomorie, ako bol opätovne zdôraznený v záveroch predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 14. a 15. decembra 2006,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 21. a 22. júna 2007 a mandát medzivládnej konferencie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o väzbách medzi legálnou a nelegálnou migráciou a o integrácii migrantov(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o spoločnej imigračnej politike Európskej únie(5), v ktorom vyjadril poľutovanie nad tým, že "sedem rokov po prijatí Tamperského programu nemá EÚ koherentnú imigračnú politiku",

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o utečencoch pochádzajúcich z Iraku(6),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/688/ES z 5. októbra 2006 o vytvorení mechanizmu vzájomnej výmeny informácií o opatreniach členských štátov v oblasti azylu a prisťahovalectva(7),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane(8),

–   so zreteľom na výsledky ministerskej konferencie EÚ – Afrika o migrácii a rozvoji, ktorá sa konala v Rabate v dňoch 10. a 11. júla 2006,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Afrika – EÚ o migrácii a rozvoji, prijaté na ministerskej konferencii EÚ – Afrika, ktorá sa konala v Tripolise v dňoch 22. a 23. novembra 2006,

–   so zreteľom na akčný plán EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý Radou 1. – 2. decembra 2005,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 16. novembra 2006(9), v ktorom žiada novú stratégiu EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom Uplatňovanie globálneho prístupu k migrácii do východných a juhovýchodných oblastí susediacich s Európskou úniou (KOM(2007)0247),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – O okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami (KOM(2007)0248),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov(10),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, ktorá dáva Spoločenstvu právomoci a zodpovednosť v oblastiach migrácie a azylu, a článok 63 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A6-0323/2007),

A.   keďže migrácia je rastúcim globálnym javom, ktorý preto postihuje aj EÚ,

B.   keďže podľa odhadov, ktoré sa však dosť rozchádzajú, sa počet štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt v EÚ pohybuje medzi 4,5 až 8 miliónmi; keďže je dôležité zlepšiť kvalitu a súlad dostupných štatistických informácií,

C.   keďže rozsah migrácie v súčasnosti presahuje možnosti členských štátov jednotlivo ju zvládnuť, takže je potrebný globálny a jednotný prístup k prisťahovalectvu na európskej úrovni; keďže chýbajúca primeraná reakcia na príchod nelegálnych prisťahovalcov na hranice EÚ poukazuje na nedostatočnú solidaritu medzi členskými štátmi, ako aj na nedostatočnú koordináciu politík, a to aj napriek vyhláseniam a prijatým záväzkom,

D.   keďže spoločná migračná politika EÚ si vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali zásady solidarity, spoločnej zodpovednosti, vzájomnej dôvery a transparentnosti,

E.   keďže politika migrácie musí byť globálna a teda musí zohľadňovať množstvo aspektov, najmä boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi, potrebu zlepšiť a koordinovať legálne imigračné kanály, príčiny odchodu z tretích krajín (faktory, ktoré k odchodu prispievajú, ako zaostalosť, bieda, vojny, diktátorské režimy, zlyhávajúce štátne inštitúcie, dôsledky klimatických zmien a environmentálne katastrofy atď.), faktory príťažlivosti EÚ (stimulačné faktory ako životná úroveň, demokracia, mier, možnosti zamestnania vrátane nelegálneho atď.); demografické a hospodárske potreby členských štátov; súdržnosť opatrení na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; otázky integrácie a miešania kultúr; dodržiavanie základných práv, najmä práva na azyl a zásady zákazu núteného vrátenia (non-refoulement); a boj proti rasizmu a xenofóbii,

F.   keďže boj proti obchodovaniu s ľuďmi je pre EÚ prioritou, najmä pokiaľ ide o odstránenie obchodovania s najzraniteľnejšími osobami, ako sú ženy a deti, ako aj rozloženia gangov a mafií, ktoré z tohto obchodovania majú prospech,

G.   keďže mnoho ľudí v nelegálnom postavení vstupuje do EÚ legálne, ale potom prestane spĺňať podmienky pre vstup,

H.   keďže nelegálne a legálne prisťahovalectvo spolu úzko súvisia a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu je nevyhnutný na zavedenie politiky legálneho prisťahovalectva,

I.   keďže rozširovanie možností legálneho prisťahovalectva by znížilo počet nelegálnych vstupov,

J.   keďže neochota niektorých vlád uznať mieru potreby sezónnych pracovných síl môže dostať zamestnávateľov do ťažkej situácie, keď sa snažia plniť obchodné potreby v rámci právnych požiadaviek týkajúcich sa dokumentácie,

K.   keďže spolupráca EÚ a jej členských štátov s tretími krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami je zásadná a keďže je potrebné realizovať účinnú a praktickú politiku spoločného rozvoja s cieľom zamerať sa v tretích krajinách v skorom štádiu na základné príčiny prisťahovalectva,

L.   keďže o príčinách prisťahovalectva, ako aj o jeho pozitívnych aspektoch (najmä pre hospodárstvo a demografiu a pre kultúrne obohatenie našich spoločností) sa na verejnej úrovni veľmi málo hovorí a diskusia sa zameriava väčšmi na ťažkosti a problémy, ktoré s ňou môžu súvisieť,

M.   keďže imigrácia sa v priebehu niekoľkých desaťročí stala ústrednou témou verejnej diskusie v rámci celej EÚ a politicky veľmi citlivou otázkou, ktorá sa dá ľahko zneužiť na demagogické a populistické účely, a keďže politici a predstavitelia médií by si mali byť v tejto súvislosti vedomí významu používania správneho jazyka,

Celkový prístup

1.   víta prístup Komisie, ktorý bude hrať kľúčovú úlohu pri podporovaní súdržnejších a účinnejších krokov členských štátov;

2.   víta vyššie uvedenú iniciatívu Uplatňovanie globálneho prístupu k migrácii do východných a juhovýchodných oblastí susediacich s EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili vyčlenenie dostatočných ľudských a finančných zdrojov na riadnu realizáciu komplexného prístupu k migrácii;

3.   víta inštitucionálne dôsledky návrhu reformnej zmluvy stanovené mandátom medzivládnej konferencie, najmä rozšírenie spolurozhodovacieho postupu a hlasovania kvalifikovanou väčšinou na všetky imigračné politiky, objasnenie právomocí EÚ v oblasti víz a pohraničných kontrol, rozšírenie právomoci EÚ v súvislosti s azylom;

4.   považuje za zásadné zhromažďovanie a harmonizáciu štatistických údajov týkajúcich sa fenoménov migrácie; vyzýva členské štáty a Komisiu s Eurostatom, aby spoločne s Európskou migračnou sieťou a medzinárodnými organizáciami, ako napríklad OECD, vyriešili problém nedostatku súdržných a dôveryhodných údajov; víta prijatie vyššie uvedeného nariadenia (ES) č. 862/2007; vyzýva všetky členské štáty, aby viedli štatistiky, ktoré sú zlučiteľné s harmonizovanými definíciami a aby poskytovali všetky informácie potrebné na interpretáciu zhotovených štatistík;

5.   je presvedčený, že prisťahovalectvo je výzvou na európskej a globálnej úrovni, ktorá si vyžaduje odpoveď na tej istej úrovni; domnieva sa, že EÚ ako celok si musí vytvoriť prostriedky na uchopenie hospodárskych, demografických a sociálnych možností, ktoré by prisťahovalectvo mohlo predstavovať pre naše spoločnosti;

6.   považuje za neprimerané prijímať unáhlené kroky na riešenie problému migračných tokov vzhľadom na to, že príliv prisťahovalcov pretrváva už niekoľko rokov, a vyžaduje si preto strednodobý a dlhodobý prístup;

7.   domnieva sa, že ako súčasť svojej prisťahovaleckej politiky musí EÚ realizovať jednotné akcie vo vnútri, ako aj mimo svojich hraníc (dvojaký rozmer: vnútorný a vonkajší);

8.   zdôrazňuje, že konflikty s medzinárodným rozmerom na celom svete vyvolávajú prívaly migrantov;

9.   očakáva od Komisie, že spolu s OSN predloží štúdiu o vplyve klimatických zmien na migračné toky;

10.   zdôrazňuje, že zodpovednosť prepravcov a orgánov krajín pôvodu, ako aj posilnenie trestnoprávneho rámca boja proti skupinám obchodníkov s ľuďmi, nelegálnemu zamestnávaniu a obchodovaniu s ľuďmi a odhaľovanie administratívnej korupcie, tvoria základnú časť boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorý sa musí zakladať aj na vysokej úrovni policajnej a súdnej spolupráce;

11.   zdôrazňuje význam rozvojovej spolupráce pri ovplyvňovaní hlbokých príčin migračných tokov; táto spolupráca je doplňujúcim, nie alternatívnym nástrojom politík integrácie a migrácie v EÚ;

12.   pripomína, že väčšinu prisťahovalcov, ktorí boli pôvodne na ceste do Európy, prijímajú predovšetkým susedia EÚ v oblasti Stredomoria a východní susedia; považuje za kľúčové, aby sa zabezpečilo dodržiavanie základných ľudských práv týchto prisťahovalcov s osobitným zreteľom na práva neplnoletých osôb bez sprievodu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ posilnila spoluprácu so všetkými stredomorskými partnerskými krajinami, čo sa týka riadenia prisťahovaleckých tokov, aby ich poskytla podporu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu; poukazuje na význam posilnenia väzieb medzi severoafrickými a subsaharskými africkými krajinami a ázijskými krajinami pôvodu;

13.   zdôrazňuje, že nelegálnych prisťahovalcov nemožno považovať za delikventov; pripomína, že mnohí z nich riskujú životy, aby sa dostali do Európy a hľadali tu slobodu a obživu; domnieva sa, že politici sú zodpovední za zavedenie súdržnej a účinnej politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zároveň musia brať do úvahy záruky a základné ľudské práva, pričom musia občanom pripomínať príspevok legálneho prisťahovalectva k hospodárskemu rastu a demografickej situácii v Európe;

14.   zdôrazňuje, že všetky opatrenia na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a kontrolu vonkajších hraníc musia v súlade s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie, ako aj Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, rešpektovať existujúce záruky a základné ľudské práva, najmä pokiaľ ide o právo na azyl a zákaz núteného návratu;

15.   zdôrazňuje, že dočasné prijímacie strediská pre nelegálnych migrantov v rámci EÚ aj mimo nej musia byť riadené v súlade s ochranou základných práv, pričom osvedčené postupy týkajúce sa predovšetkým bývania, vzdelávania a prístupu k zdravotnej starostlivosti, finančných prostriedkov a právnych noriem sa musia vymieňať medzi všetkými zainteresovanými úrovňami a organizáciami, ako sú miestne a vnútroštátne orgány, európske inštitúcie a mimovládne organizácie;

16.   je šokovaný neľudskými podmienkami prevládajúcimi v rôznych zadržiavacích zariadeniach pre migrantov a žiadateľov o azyl, ktoré navštívil Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci;

17.   znovu sa pevne stavia proti myšlienke zriadiť strediská príjmu alebo zadržania pre nelegálnych prisťahovalcov alebo žiadateľov o azyl za hranicami EÚ a na území pôvodu prisťahovalcov;

18.   berie na vedomie preskúmanie nariadenia (ES) č. 343/2003 (Dublin II) zo strany Komisie; pripomína, že je potrebné revidovať toto nariadenie a že táto revízia by mala byť zamerané aj na základnú zásadu nariadenia, podľa ktorej je členským štátom zodpovedným za vybavenie žiadosti o azyl krajina prvého vstupu, pretože to predstavuje neúmerné a neúnosné bremeno pre niektoré členské štáty;

19.   zdôrazňuje, že je potrebné prijať osobitné opatrenia, pokiaľ ide o ženy a deti, najmä maloletých bez sprievodu, osoby s vážnymi zdravotnými problémami a postihnuté osoby, ktoré musia dostať pomoc a byť chránené náležitými ochrannými opatreniami, hlavne v prípade opatrení týkajúcich sa ich vrátenia;

20.   vyzýva členské štáty, aby zahrnuli do svojich migračných politík vysokú úroveň ochrany zdravia prisťahovalcov poskytovaním preventívnej starostlivosti a lekárskeho ošetrenia;

21.   vyzýva k užšej spolupráci medzi regionálnymi a miestnymi správami, a medzi sociálnymi partnermi pri výmene osvedčených postupov, najmä pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie a prístup k zdravotnej starostlivosti;

22.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa venovala väčšia pozornosť jazyku používanému na popis nelegálneho prisťahovalectva s cieľom zlepšiť názory v spoločnosti; domnieva sa, že pri vzdelávaní a informáciách poskytovaných médiami treba vynaložiť úsilie na šírenie takých základných hodnôt EÚ, akými sú tolerancia, solidarita, vzájomný rešpekt a potreba boja proti diskriminácii a xenofóbii;

Priority Komisie
Spolupráca s tretími krajinami 

23.   je presvedčený, že mnohorozmerný charakter prisťahovalectva si vyžaduje úzku spoluprácu so všetkými dotknutými tretími krajinami; domnieva sa, že ministerské konferencie v Rabate a Tripolise v roku 2006 a Svetové fórum OSN pre migráciu v Bruseli v júli 2007 (na ktorých bol zastúpený aj Európsky parlament) znamenali začiatok nevyhnutného dialógu medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a európskymi štátmi, kam prisťahovalci mieria, a že tento dialóg musí položiť základy skutočného partnerstva založeného na spoločnom rozvoji; domnieva sa, že cieľom dialógu o nelegálnom prisťahovalectve musí byť zavedenie alebo zlepšenie fungovania readmisných dohôd;

24.   ako príklad dobrej praxe berie na vedomie skutočnosť, že niektoré členské štáty podpísali dohody o spolupráci v oblasti prisťahovalectva s rôznymi africkými krajinami, pričom preukázali súvislosť medzi migráciou a rozvojom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili spoluprácu a pokračovali v rozvoji tohto typu programov;

25.   vyzýva Komisiu a Radu, aby v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu rozvíjali programy regionálnej ochrany a informovali Európsky parlament o skúsenostiach, ktoré získali v doteraz realizovaných skúšobných projektoch; víta začiatok programu EÚ o migrácii a rozvoji v Afrike s počiatočnou sumou 40 miliónov EUR, ktorý je zameraný na vytváranie nových pracovných miest v Afrike, a žiada Komisiu, aby poskytla viac informácií o praktických postupoch; v tejto súvislosti schvaľuje dohodu o spolupráci, ktorú podpísala Komisia s Mali s podporou Španielska a Francúzska a ktorej cieľom je otvoriť prvé informačné a riadiace stredisko pre migráciu, vytvorené z prostriedkov pochádzajúcich z tohto programu;

26.   vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom rozširovať zdroje informácií, ktoré sú dostupné v krajinách pôvodu, o možnostiach a podmienkach spojených s legálnym prisťahovalectvom do EÚ;

27.   vyzýva EÚ, vlády krajín AKT a vlády ostatných krajín pôvodu, aby zaviedli a uplatňovali politiky zamerané na maximalizáciu pozitívneho vplyvu prevodu finančných prostriedkov tým, že zabezpečia, aby sa prevody uskutočňovali cez oficiálne systémy prevodu, a boli tak väčšie, rýchlejšie, menej nákladné a lepšie sústreďované; zastáva názor, že je dôležité zapojiť migrantov do rozvoja krajín, z ktorých pochádzajú;

28.   žiada Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom primerane podporovať a rozvíjať využívanie mikropôžičiek;

29.   vyzýva EÚ, aby sa snažila o súdržnú vonkajšiu politiku, najmä pokiaľ ide o zlučiteľnosť a zbližovanie cieľov spoločnej obchodnej politiky a cieľov rozvojovej politiky; je potrebné zvážiť rozvojový plán EÚ pre Afriku, v ktorom by finančná podpora a obchodné dohody boli spojené s demokraciou, rozvojom ľudských práv a migráciou, s cieľom ponúknuť ľuďom inú alternatívu, než je odchod z krajiny, z ktorej pochádzajú;

30.   žiada, aby otázky týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva mali prioritu vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami, najmä s krajinami pôvodu a/alebo tranzitu nelegálnych prisťahovalcov;

31.   vyzýva Komisiu, aby mu predložila výročnú správu o stave finančných prostriedkov použitých na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a platných právnych predpisoch, ich uplatňovaní členskými štátmi a o pripravovaných právnych predpisoch;

32.   pripomína, že osobitný dôraz by sa mal klásť na uplatňovanie článku 13 dohody z Cotonou, pokiaľ ide o readmisiu a posilňovanie postupov dialógu, ktoré táto dohoda stanovuje; zdôrazňuje potrebu podporovať budovanie kapacít na riadenie prisťahovalectva v krajinách pôvodu a v tranzitných krajinách s cieľom posilniť inštitúcie a dostupné prostriedky na jeho kontrolu (verejná správa a právny rámec, odborná príprava, pohraničné pohotovostné tímy, bezpečnostné zbory proti obchodovaniu s ľuďmi atď.); poukazuje na to, že sa vyžaduje, aby každý štát AKT vyjadril súhlas s návratom a readmisiou svojich vlastných štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa nelegálne na území členského štátu na požiadanie tohto členského štátu; pripomína, že krajiny pôvodu a tranzitné krajiny musia prevziať zodpovednosť a splniť svoje záväzky v súvislosti s kontrolou nelegálneho prisťahovalectva a že sú potrebné informačné kampane o príslušných rizikách, politikách členských štátov týkajúcich sa návratu a existujúcich dohodách o legálnom prisťahovalectve a príležitostiach, ktoré ponúkajú;

33.   zastáva názor, že poskytovanie pomoci, o ktorú žiadajú EÚ tretie krajiny s cieľom bojovať proti sieťam pašerákov nelegálnych prisťahovalcov pôsobiacich na ich vlastnom území, by malo závisieť od spolupráce zo strany týchto krajín a od úsilia, ktoré vynakladajú v tejto oblasti;

Bezpečnosť a integrované riadenie vonkajších hraníc

34.   podčiarkuje dôležitosť kontroly hraníc pri boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu; opätovne poukazuje na to, že kontrola hraníc sa musí uskutočňovať v duchu spoločnej zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi, ako aj za dôstojných podmienok umiestňovania prisťahovalcov a s úplným dodržiavaním práva na azyl a medzinárodnej ochrany vrátane (okrem iného) zákazu núteného návratu;

35.   je presvedčený, že FRONTEX musí získať prostriedky potrebné na svoju činnosť, ako sa zdôrazňuje v článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 2007/2004 (riadenie technického zariadenia); vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty nedodržali svoje záväzky týkajúce sa poskytnutia logistickej a ľudskej podpory pre fungovanie tejto agentúry; domnieva sa, že centralizované záznamy dostupného technického zariadenia (CRATE), alebo takzvaný súbor nástrojov, môžu mať význam iba vtedy, ak členské štáty splnia svoje sľuby v súvislosti s technickým vybavením; nabáda FRONTEX, aby uzatvoril dohody o spolupráci s krajinami zúčastňujúcimi sa na európskej susedskej politike a ďalšími tretími krajinami;

36.   víta prijatie vyššie uvedeného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov, založený na zásade solidarity medzi členskými štátmi; poukazuje na to, že legislatívna iniciatíva rýchlych pohraničných zásahových tímov (RABIT) urobila solidaritu v oblasti prisťahovalectva po prvý raz povinnou a nie iba dobrovoľnou; vyzýva Komisiu, aby predložila nový legislatívny návrh, podľa ktorého bude zásada solidarity povinná aj pre sľuby členských štátov dané v súvislosti s CRATE; pripomína, že každý členský štát má zabezpečiť prítomnosť rezervného kvalifikovaného personálu, a vyzýva preto členské štáty, aby umožnili vytvorenie skutočných európskych rýchlych pohraničných zásahových tímov;

37.   vyzýva členské štáty, aby vo všetkých vysokorizikových oblastiach a najmä na morských hraniciach zriadili stále spoločné monitorovacie hliadky, ktoré budú pôsobiť po celý rok a ich činnosť bude koordinovať agentúra FRONTEX;

38.   vyzýva Radu, aby prijala opatrenia na rýchle zriadenie európskej hliadkovej siete a realizáciu európskeho monitorovacieho systému na južných morských hraniciach;

39.   domnieva sa, že je potrebné prijať kroky na zahrnutie operácií na záchranu migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí sú v núdzovej situácii, keď je ohrozený ich život, do mandátu agentúry FRONTEX a rýchlych zásahových tímov na hraniciach EÚ na mori;

40.   pripomína všetkým členským štátom a tretím krajinám, aby dodržiavali medzinárodné právo a medzinárodné záväzky týkajúce sa pátrania po osobách na mori a ich záchrany; domnieva sa, že členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť za záchranu životov na mori; berie na vedomie návrh predložený Maltou v Rade pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti o dohode medzi členskými štátmi EÚ, podľa ktorej by nelegálni prisťahovalci zachránení na mori plavidlami registrovanými v EÚ v oblasti pátrania a záchrany štátu, ktorý nie je členom EÚ a ktorý odmieta prevziať svoju zodpovednosť, boli rozdeľovaní medzi členskými štátmi EÚ na prísne proporcionálnom základe a podľa vopred schváleného systému;

41.   domnieva sa, že vzhľadom na migračný tok z afrického kontinentu do Európy nesú južné členské štáty na vonkajších hraniciach EÚ, najmä menšie členské štáty ako Malta a Cyprus, v súčasnosti neprimerané bremeno, ktoré vyžaduje posilnenie opatrení na spoločné riadenie vonkajších hraníc EÚ;

42.   žiada Komisiu, aby v rámci európskej susedskej politiky posilnila konkrétne opatrenia zamerané na poskytovanie technickej a finančnej podpory susedným krajinám v súvislosti so zabezpečením ich hraníc s EÚ, ako aj ich ďalších hraníc;

43.   odporúča využívanie technológie pri pohraničných kontrolách, systematické využívanie vízového informačného systému a budúce zavedenie systému na automatizované zaznamenanie príchodov a odchodov;

Zabezpečenie cestovných dokladov a dokladov totožnosti

44.   zdôrazňuje potrebu podporovať otázku bezpečných dokladov totožnosti v krajinách pôvodu s cieľom uľahčiť identifikáciu nelegálnych prisťahovalcov vstupujúcich na územie EÚ;

45.   víta dohodu, ku ktorej dospel Európsky parlament a Rada v súvislosti s vízovým informačným systémom a ktorá uľahčí účinné uskutočňovanie vízovej politiky Spoločenstva a mala by pomôcť posilniť boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu;

46.   pripomína, že rozvoj biometrických nástrojov pri posilňovaní zabezpečenia dokladov a ich hodnovernosti, čo je nevyhnutné na boj proti podvodom, nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi, uľahčuje prechod cez hranice cestujúcim bez zlého úmyslu a že sa musí uskutočňovať v rámci dodržiavania ochrany údajov v súlade so smernicou 95/46/ES, pokiaľ ide o činnosti patriace do prvého piliera; čo sa týka činností patriacich do tretieho piliera, očakáva osobitné rámcové rozhodnutie, v súvislosti s ktorým podporuje postup nemeckého predsedníctva;

47.   opätovne poukazuje na to, že bez primeranej ochrany osobných údajov nemožno uvažovať o zavedení automatizovaného systému riadiaceho vstup a výstup z územia EÚ; zastáva názor, že takýto systém by uľahčil overovanie postavenia štátnych príslušníkov tretích krajín vstupujúcich na územie EÚ a zlepšil by schopnosť členských štátov kontrolovať, či štátny príslušník tretej krajiny prekračuje povolené obdobie pobytu;

Boj proti obchodovaniu s ľuďmi

48.   je presvedčený, že treba venovať mimoriadnu pozornosť boju proti obchodovaniu s ľuďmi a tým, ktorí sa stali jeho obeťami, zvlášť zraniteľným osobám, ženám a deťom, pričom boj proti tým, ktorí realizujú tento obchod, musí byť jednou z priorít EÚ; víta akčný plán Komisie v tejto veci a zdôrazňuje, že tento plán by mal brať do úvahy potrebu spolupracovať s krajinami pôvodu a s tranzitnými krajinami;

49.   zdôrazňuje, že boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä obchodovaniu so ženami a s deťmi, je prioritou EÚ, v dôsledku čoho je potrebné vyčleniť primerané finančné zdroje pre túto činnosť;

50.   pripomína, že je najvyšší čas stanoviť jasné a konkrétne ciele, napríklad znížiť počet obetí obchodovania s ľuďmi v najbližších desiatich rokoch na polovicu; domnieva sa však, že hlavným cieľom musí byť, samozrejme, čo najrýchlejšie a úplné odstránenie tohto druhu trestnej činnosti;

51.   uznáva, že mnohé ženy, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, žijú v EÚ ako nelegálne prisťahovalkyne, a že väčšina z nich nemá prístup k zákonnej alebo sociálnej ochrane; vyzýva členské štáty, aby zohľadnili situáciu týchto ľudí a v súlade so svojimi právnymi predpismi zlepšili ich situáciu alebo im pomohli vrátiť sa domov;

52.   zdôrazňuje, že tieto opatrenia musia zabrániť tomu, aby boli obete obchodovania s ľuďmi terčom, alebo aby boli poškodené ich záujmy;

53.   pripomína, že nelegálne prisťahovalectvo je spojené s prevodom veľkých peňažných súm do rúk mafií, ktoré kontrolujú skupiny obchodujúce s ľuďmi a podporujú korupciu, podvod a využívanie práce prisťahovalcov, čo je prekážkou v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu;

54.   je hlboko šokovaný výbornou organizáciou zločineckých sietí zodpovedných za plavby z Afriky do Európy a neschopnosťou Európy zastaviť ich; lode plávajúce do Európy majú rovnakú veľkosť, zvyčajne prevážajú tridsať osôb, majú rovnakú farbu, sú poháňané rovnakým motorom a zásobené jedlom, nápojmi a inými potravinami rovnakej výrobnej značky, čo sú všetko faktory, ktoré dostatočne ukazujú, že trestná činnosť je zatiaľ účinnejšia ako spoločný európsky postup; je presvedčený, že táto cynická sieť je zodpovedná za smrť stoviek ľudí, ktorí prišli o život na mori; vyzýva Komisiu a Radu, aby zdvojnásobili svoje úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

55.   vyzýva inštitúcie, členské štáty a Europol, aby sa zmobilizovali s cieľom zaviesť strednodobý akčný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi a zamerali ho na obchodníkov, prevádzačov a mafie;

56.   berie do úvahy smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(11), ďalej Plán najlepších postupov, noriem a spôsobov práce EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie(12), schválený v decembri 2005, a víta vyššie uvedené spoločné vyhlásenie Afriky a EÚ o migrácii a rozvoji;

57.   pripomína dôležitý príspevok Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorú Komisia zriadila v roku 2003, pokiaľ ide o monitorovanie a politické odporúčania, a očakáva pokračovanie jej činnosti;

Problematika regularizácie

58.   pripomína, že mnoho členských štátov pristúpilo, alebo ohlásilo, že má v úmysle pristúpiť k vydaniu povolení na pobyt a že tieto rozhodnutia sú za súčasného právneho stavu na vlastnom uvážení členských štátov, no pomerne často sú prejavom nedostatku existujúcich primeraných opatrení na riešenie javu, ktorý je súčasťou spoločností vo väčšine členských štátov, a je presvedčený, že hromadné vydanie povolení na pobyt pre nelegálnych prisťahovalcov by malo byť jednorazovou akciou, pretože takéto opatrenie nerieši skutočné problémy;

59.   je si vedomý skutočnosti, že zmena politiky prisťahovalectva v niektorom členskom štáte môže ovplyvniť migračné toky a vývoj v ďalších členských štátoch; je presvedčený, že v súlade so zásadami lojálnej spolupráce a vzájomnej solidarity musia členské štáty pri výmene informácií a skúseností o osvedčených postupoch využívať systém vzájomného informovania (týkajúci sa vnútroštátnych opatrení v oblasti migrácie a azylu, ktoré môžu ovplyvniť iné členské štáty alebo Spoločenstvo ako celok) a upozorňuje, že takýto systém začal fungovať v roku 2007, čoho dôkazom boli najnovšie zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti;

Riešenie hlavného stimulačného faktora: nelegálneho zamestnávania 

60.   víta, že Komisia predložila vyššie uvedený návrh smernice, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt, pričom v zásade ide o správne sankcie, vylúčenie z účasti na verejnej súťaži a v prípade najvážnejších trestných činov aj trestné sankcie;

61.   vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali rázne opatrenia na boj proti nelegálnemu zamestnávaniu prisťahovalcov, ktorými by aktivovali rad sankcií voči zamestnávateľom, zvýšili kontroly na pracoviskách na základe ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré sú potrebné v boji proti nelegálnemu náboru pracovníkov, a podporili opatrenia na ochranu prisťahovalcov;

62.   zdôrazňuje, že opatrenia proti nelegálnemu zamestnávaniu zahŕňajú nielen hospodársky a sociálny, ale aj psychologický rozmer: odstránením niektorých faktorov, ktoré robia Európu príťažlivou (možnosť nájsť si prácu, hoci aj za podmienok, ktoré sú nápadne v rozpore so základnými právami), sa snažia znížiť podnety na emigráciu do EÚ a obmedziť čiernu ekonomiku;

63.   domnieva sa, že opatrenia proti nelegálnemu zamestnávaniu až príliš dlho čakali na svoje prijatie, hoci ide o jeden z hlavných faktorov príťažlivosti nelegálneho prisťahovalectva a katalyzátor zneužívania;

64.   nalieha na rozličné Rady príslušné v tejto záležitosti, aby pri rokovaní o tomto návrhu smernice zdvojnásobili svoje koordinačné snahy;

65.   vyzýva členské štáty, aby dôsledne uplatňovali svoje vnútroštátne právne ustanovenia týkajúce sa nelegálnej práce, ktoré sa čoskoro budú musieť zosúladiť s budúcou smernicou;

66.   domnieva sa, že členské štáty sa musia snažiť vyšetrovať nelegálne zamestnávanie, najmä v odvetviach, v ktorých sú zamestnaní prisťahovalci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby toto zneužívanie rázne riešili; poukazuje na to, že jedným prvkom tejto činnosti by mohli byť informačné kampane zamerané na zamestnávateľov a zamestnancov, ktoré by upozornili na nepriaznivý vplyv nelegálneho zamestnávania na národné systémy sociálneho zabezpečenia, verejné financie, spravodlivú hospodársku súťaž, hospodárske výsledky a na samotných zamestnancov; pripomína dôležitosť zapojenia predstaviteľov obidvoch strán priemyslu do tohto procesu;

Politika návratu

67.   pripomína zodpovednosť krajín pôvodu a tranzitných krajín v oblasti readmisie a vyzýva k takej európskej politike návratu, ktorá bude účinná a zároveň bude rešpektovať dôstojnosť a fyzickú integritu osôb v súlade s Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd a Ženevským dohovorom;

68.   žiada, aby sa počas portugalského predsedníctva prijal návrh smernice v oblasti návratu, lebo je potrebné, aby boli na európskej úrovni stanovené pravidlá a podmienky politiky návratu; zdôrazňuje dôležitosť účinnej politiky návratu ako jedného z faktorov, ktoré majú tendenciu brániť nelegálnemu prisťahovalectvu;

69.   žiada Komisiu, aby pristúpila k hodnoteniu politiky návratu (účinnosť platných dohôd všetkých členských štátov, analýza príčin oneskorení pri rokovaniach, pokiaľ ide o partnerské dohody s dotknutými tretími krajinami, postupy v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, praktické uplatňovanie readmisných dohôd vrátane ich súladu so základnými právami atď.);

70.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v oblasti readmisie nelegálnych prisťahovalcov uzavrela európske dohody s dotknutými tretími krajinami;

Skvalitnenie výmeny informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov

71.   vyzýva všetky zainteresované subjekty, aby posilnili svoje výmeny informácií a zakaždým, keď to bude potrebné, zapojili do spolupráce aj Frontex a Europol; považuje spoluprácu medzi styčnými dôstojníkmi v oblasti prisťahovalectva za prioritu; domnieva sa, že Európsky parlament musí byť pravidelne informovaný o vývoji a výsledkoch siete ICONet;

Zodpovednosť dopravcov

72.   považuje za nevyhnutne potrebné uskutočniť vyhodnotenie opatrení prijatých v tejto oblasti, a najmä vykonávanie smernice 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985(13), a fóra vytvoreného v roku 2001, ktoré sa skladá zo zástupcov členských štátov, odvetvia dopravy a humanitárnych organizácií;

73.   vyzýva Komisiu a Radu, aby sa v Európskom parlamente zúčastnili na výročnej rozprave o politike Európskej únie v oblasti prisťahovalectva; žiada Komisiu, aby pri tejto príležitosti predložila úplný prehľad, najmä štatistický, o situácii v oblasti prisťahovalectva v Európe;

74.   vyzýva príslušný výbor, aby udržiaval úzky a pravidelný dialóg s výbormi pre prisťahovalectvo v rámci národných parlamentov a aby pokračoval v spolupráci s Výborom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre migráciu, utečencov a obyvateľstvo;

75.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj Vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Medzinárodnej organizácii pre migráciu.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0414. (2) Ú. v. EÚ C 146, 30.6.2007, s. 1. (3) Závery Európskej rady, príloha I bod III. (4) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 535. (5) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 394. (6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0056. (7) Ú. v. EÚ L 283, 14.10.2006, s. 40. (8) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23. (9) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 355. (10) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30. (11) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19. (12) Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 187, 10.7.2001, s. 45.