Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady týkajúcom sa štvrťročnej štatistiky o voľných pracovných miestach v Spoločenstve (KOM(2007)0076 – C6-0090/2007 – 2007/0033(COD))

P6_TA(2007)0530 A6-0335/2007

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0076),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 285 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0090/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0335/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. novembra 2007 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2008 o štvrťročnej štatistike o voľných pracovných miestach v Spoločenstve

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, nariadeniu (ES) č 453/2008.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a Slovenskej republike (11722/2007 – C6-0244/2007 – 2007/0810(CNS))

P6_TA(2007)0531 A6-0441/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11722/2007),

–   so zreteľom na článok 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003(1), v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0244/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0441/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť text predložený na konzultáciu;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Radou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 4 (4)  Rada XX XX 2007 dospela k záveru, že dotknuté členské štáty splnili podmienky vo všetkých uvedených oblastiach. (4)  Rada XX XX 2007 dospela k záveru, že dotknuté členské štáty splnili podmienky vo všetkých uvedených oblastiach. Každý dotknutý členský štát by mal v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov písomne informovať Radu a Európsky parlament o následných opatreniach, ktoré sa rozhodol uskutočniť v súvislosti s odporúčaniami obsiahnutými v hodnotiacej a sprievodnej správe, a ktoré sa ešte majú vykonať.

(1) Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán obnovy zásob tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a Stredozemnom mori (KOM(2007)0169 – C6-0110/2007 – 2007/0058(CNS))

P6_TA(2007)0532 A6-0408/2007

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2007)0169),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0110/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0408/2007),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Článok 3 a (nový) Článok 3a Najneskôr jeden mesiac predtým ako členské štáty doručia Komisii zoznamy plavidiel a pascí na tuniaky uvedených v článkoch 12 a 13, zašlú Komisii elektronickou poštou plán rybolovu obsahujúci počet plavidiel a pascí na tuniaky, pre ktoré žiadajú povolenie na rybolov, doplnený o informácie o predpokladanej intenzite rybolovu. Každý členský štát zabezpečí, aby počet plavidiel a pascí na tuniaky uvedených v pláne rybolovu bol úmerný kvótam pre lov tuniaka modroplutvého, ktorými daný členský štát disponuje. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 4 odsek 1 1.  Každý členský štát môže prideliť svoju kvótu tuniaka modroplutvého rybárskym plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou a pascám, ktoré zaregistroval a ktoré dostali povolenie na aktívny lov tuniaka modroplutvého. 1.  Každý členský štát môže prideliť svoju kvótu tuniaka modroplutvého rybárskym plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou a pascám, ktoré zaregistroval a ktoré dostali povolenie na aktívny lov tuniaka modroplutvého a ktoré sú uvedené v pláne rybolovu podľa článku 3a. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 4 odsek 2 a (nový) 2a. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho kapacita výkrmu a chovu zodpovedala úrovni celkových povolených výlovov (TAC) tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a Stredozemnom mori. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 5 odsek 1 1.  Rybolov tuniaka modroplutvého prostredníctvom plavidiel s dlhými lovnými vlascami na lov pri dne väčších ako 24 m sa vo východnom Atlantiku a Stredozemnom mori, s výnimkou oblasti západne od 10° západnej dĺžky a severne od 42°severnej výšky, zakazuje od 1. júna do 31. decembra. 1.  Rybolov tuniaka modroplutvého prostredníctvom plavidiel s dlhými lovnými vlascami na lov pri dne väčších ako 24 m sa vo východnom Atlantiku a Stredozemnom mori zakazuje od 1. júna do 31. decembra. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 5 odsek 4 a (nový) 4a. Počas obdobia zákazu rybolovu sa rybárom (posádke lode aj jej vlastníkom) poskytne finančná náhrada z Európskeho fondu rybného hospodárstva v súlade s plánmi obnovy uvedenými v článku 5 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 7 odsek 2 2.  Odchylne od odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 10 platí minimálna veľkosť tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) 8 kg pre nasledujúce tuniaky modroplutvé: vypúšťa sa a) tuniak modroplutvý ulovený vo východnom Atlantiku loďami s návnadou, loďami s dlhými lovnými vlascami a plavidlami s vlečnými sieťami na lov pri dne. b) tuniak modroplutvý chytený v Jadranskom mori na chovné účely. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 12 odsek 1 pododsek 1 a (nový) Počet plavidiel uvedených v zozname zodpovedá podmienkam a výpočtu intenzity rybolovu, ktoré sú stanovené v pláne rybolovu podľa článku 3a. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 13 odsek 1 pododsek 1 a (nový) Počet pascí na tuniaky uvedených v zozname zodpovedá podmienkam a výpočtu intenzity rybolovu, ktoré sú stanovené v pláne rybolovu podľa článku 3a. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 17 odsek 5 a (nový) 5a. Komisia zabezpečí, aby v členských štátoch, ktoré nedodržia lehoty týkajúce sa poskytovania informácií, ktoré sú uvedené v odseku 5, bol výlov tuniaka modroplutvého okamžite zastavený. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 21 odsek 2 a (nový) 2a. Na základe údajov o úlovkoch získaných z  pascí na tuniaky, a s cieľom vytvoriť dôležitý zdroj informácií umožňujúci sledovať situáciu populácie tuniaka modroplutvého, Komisia vypracuje v spolupráci so sekretariátom MKZTA plán na aktiváciu pascí na tuniaky v Atlantiku a na obnovu pascí, ktoré ukončili svoju činnosť v Stredozemnom mori. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 24 odsek 4 a (nový) 4a. Členské štáty spolupracujú na harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vykonávacích opatrení, ktoré sa týkajú plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, v prípade ktorých sa preukáže, že si neplnia povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie

P6_TA(2007)0533 RC-B6-0435/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskej politiky na rok 2007(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Európsky záujem: prosperita vo veku globalizácie" (KOM(2007)0581),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Čas zaradiť vyššiu rýchlosť: nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť" (KOM(2006)0030),

–   so zreteľom na rozhodnutia Rady zo 4. októbra 2004, 12. júla 2005, 18. júla 2006 a 10. júla 2007 o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov,

–   so zreteľom na závery jarnej Európskej rady z 8.-9. marca 2007, na ktorej sa určil prístup EÚ k energetike a zmene klímy,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 15. februára 2007 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(2),

–   so zreteľom na Európsky pakt mládeže schválený Európskou radou 22. a 23. marca 2005,

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Vzdelávanie a odborná príprava 2010: úspech lisabonskej stratégie závisí od naliehavých reforiem" (KOM(2003)0685),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o situácii ľudí so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii: Európsky akčný plán 2006 – 2007(3),

–   so zreteľom na závery neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarães o "12 kľúčových bodoch s cieľom čeliť nadchádzajúcim výzvam", ktoré sa konalo 5. a 6. júla 2007,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže to, či verejné politiky posilňujú hospodársky rast alebo nie, závisí od zdrojov a prekážok rastu, ktoré dominujú v hospodárstve, a od celkového výskytu bariér a možností vyplývajúcich z globálneho hospodárskeho prostredia,

B.   keďže súčasné obdobie finančnej nestability vytvára neistotu a mohla by ešte viac spomaliť rast a keďže mierne prehodnotenie jesenných prognóz zo strany Komisie by takisto mohlo znamenať zásadný obrat hospodárskeho cyklu, pokiaľ dôveru spotrebiteľov neobnoví transparentnosť trhu a vhodné reakcie politikov,

C.   keďže rozšírená EÚ je unikátnym zoskupením vyspelých ekonomík a nízkonákladových ekonomík, ktoré sa k ním približujú, čo umožňuje znižovať náklady, uplatniť vnútorné a vonkajšie úspory z rozsahu a vzdorovať deflačným a inflačným tlakom rozvojových ekonomík,

D.   keďže rastúce renomé a atraktivita jednotného trhu EÚ podporuje ekonomické prisťahovalectvo, dopyt po politickej a finančnej pomoci pri riešení problémov na celom svete a prílev financií od súkromných investorov a z fondov národného majetku,

E.   keďže výkonnosť vývozu EÚ do rozvinutých aj do rozvíjajúcich sa hospodárstiev je príliš často negatívne ovplyvnená nedostatkom reciprocity v podmienkach prístupu na trh, netarifnými bariérami a nekalými obchodnými praktikami,

F.   keďže rozšírená EÚ a jej vplyv na hospodárstvo i politický a spoločensko-kultúrny rozvoj jej členských štátov si vyžaduje reformy a zlepšenú spoluprácu v rámci systému na účely politického rozhodovania,

G.   keďže vzájomná závislosť v eurozóne je silnejšia než v EÚ ako takej a keďže táto závislosť sa zatiaľ neprejavila v efektívnych a súdržných politických postupoch, najmä čo sa týka prepojenosti medzi zdravými verejnými financiami, kvalitnými výdajmi a investíciami do stratégií rastu produktivity,

H.   keďže politickí činitelia musia pri vymedzovaní všeobecných usmernení hospodárskej politiky EÚ určiť, jasne pomenovať a riešiť spoločné úlohy, ktorým čelia hospodárstva EÚ dnes a ktorým budú čeliť v nastávajúcich rokoch,

I.   keďže informovanosť a aktívna podpora zo strany občanov EÚ je predpokladom úspešného uplatňovania opatrení hospodárskej politiky,

J.   keďže európska stratégia zamestnanosti si vyžaduje väčšie zviditeľnenie, monitorovaciu kapacitu a podnietenie k účasti v rámci obnovenej lisabonskej stratégie, najmä v národných reformných programoch (NRP) a správach o ich implementácii,

K.   keďže existuje silná spojitosť medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením; keďže problematika chudobných pracujúcich sa čoraz viac zdôrazňuje ako kľúčová výzva v politikách zamestnanosti a sociálneho začlenenia; keďže je preto nutné, aby integrované usmernenia splnili svoje sociálne a environmentálne ciele a zohľadnili synergie medzi viacerými oblasťami,

L.   keďže výsledkom vyššie uvedeného neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarãesi je, že sociálne začlenenie je základným prvkom stratégií udržateľného rozvoja v Európe, pretože poskytuje nástroje na vytvorenie príležitostí pre všetkých a má pozitívne účinky na zamestnanosť, schopnosti a osobný rozvoj,

Vonkajšia lisabonská dimenzia

1.   konštatuje, že globalizácia hospodárstva vytvára nové príležitosti pre hospodárstva EÚ, ktoré budú v budúcich desaťročiach nevyhnutne zohrávať dôležitejšiu úlohu a získavať dodatočné výhody využívaním úspor z rozsahu, kapacity, urbanizácie, sietí a dobrého mena;

2.   zdôrazňuje, že EÚ môže dosiahnuť lisabonské ciele vo vnútri EÚ len vtedy, ak bude aktívna a jednotná aj v celosvetovom meradle; víta preto zámer rozvíjať koherentnú vonkajšiu dimenziu lisabonskej stratégie; domnieva sa, že komplexný prístup vonkajšej politiky, ktorý sa zameriava na spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel, musí podporovať spravodlivú konkurenciu i obchod; v tejto súvislosti však varuje pred podceňovaním významu ďalšieho zlepšovania vnútornej spolupráce a reformných procesov;

3.   zdôrazňuje význam EÚ ako globálneho hráča a ako jedného z hlavných požívateľov výhod celosvetovej otvorenej ekonomiky; domnieva sa, že EÚ má preto veľkú zodpovednosť za riešenie globálnych otázok a za vytvorenie spoločných nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky s cieľom adekvátne riadiť vonkajší vplyv jednotného trhu EÚ;

4.   poznamenáva, že bez náležitej koordinácie pri vytváraní kontrolného rámca EÚ a dôsledného presadzovania právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži by sa výhody jednotného trhu a úspory vyplývajúce z rozsahu, ktoré EÚ získava účasťou na svetovom trhu ako jednotný celok, mohli potenciálne znížiť;

5.   víta zámer Komisie ďalej rozvíjať spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel pri rokovaniach s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby podporovala dôstojnú prácu a kvalitu pracovného života, bojovala proti sociálnemu dumpingu, začleňovala kapitolu o udržateľnom rozvoji do obchodných dohôd a dohôd o spolupráci s tretími krajinami, ktoré si vyžadujú ratifikáciu a presadzovanie základných noriem Medzinárodnej organizácie práce a zásad dôstojnej práce, a systematicky uplatňovala sociálne hodnoty a zásady pri uzatváraní zmlúv s tretími krajinami;

Vnútorné politiky
Prepojenie medzi stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a integrovanými usmerneniami

6.   víta vyhlásenie Komisie, že sa viac pozornosti bude venovať aktívnemu začleňovaniu a rovnakým príležitostiam, že by sa malo podporovať primerané sociálne zabezpečenie a posilňovať boj proti chudobe a že v Európe sú potrebné efektívnejšie prostriedky zabezpečovania existujúcich práv občanov na prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálneho zabezpečenia;

7.   zdôrazňuje potrebu zabezpečovať a zlepšovať integráciu a zviditeľňovanie sociálneho rozmeru v ďalšom cykle lisabonskej stratégie, a najmä v integrovaných usmerneniach; domnieva sa, že treba bezodkladne prekonať nedostatky usmernení pre zamestnanosť, ktoré neprikladajú dostatočný význam niektorým základným sociálnym cieľom, ako napr. cieľu znížiť počet chudobných pracujúcich a zlepšiť prístup ku kvalitnému zamestnaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálneho zabezpečenia pre všetkých; vyzýva Komisiu, aby upravila integrované usmernenia s cieľom reagovať na nové výzvy a prekonávať z nich plynúce nedostatky;

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali systematický prístup zabezpečujúci vysokú úroveň prepojenia medzi procesom NRP pre rast a viaceré a lepšie pracovné miesta na jednej strane a sociálnym zabezpečením a procesom sociálneho začlenenia na strane druhej;

Implementácia usmernení pre zamestnanosť

9.   žiada Komisiu, aby riešila značnú rozdielnosť medzi členskými štátmi pri implementácii a účinnosti usmernení pre zamestnanosť tak, že zabezpečí, aby členské štáty komplexnejšie uplatňovali ukazovatele a ciele európskej stratégie zamestnanosti, nástroje celoživotného vzdelávania a opatrenia uvedené v Európskom pakte mládeže, Európskom pakte pre rodovú rovnosť a v akčnom pláne EÚ pre ľudí so zdravotným postihnutím na roky 2006 – 2007; žiada, aby sa všetky tieto záväzky, ciele a referenčné hodnoty plne zakomponovali do integrovaných usmernení s cieľom zlepšiť súdržnosť a účinnosť európskej stratégie zamestnanosti;

10.   zdôrazňuje veľký význam rozširovania strategických kapacít politík zamestnanosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri ich koordinačných procesoch venovali osobitnú pozornosť kvalite pracovných miest, zlaďovaniu pracovného, rodinného a osobného života, kvalite vzdelávania a odbornej prípravy a ich dostupnosti pre všetkých, uplatňovaniu nediskriminačných právnych predpisov, posilňovaniu politík rovnakých príležitostí pre ženy a mužov a problematike prisťahovalectva;

11.   podporuje prijatie vyváženého súboru spoločných zásad v súvislosti s flexiistotou, ktorá spája flexibilitu a istotu pre zamestnávateľov a zamestnancov na trhu práce; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby začlenili tieto spoločné zásady do svojich konzultácií o NRP so sociálnymi partnermi, a zdôrazňuje ústrednú úlohu odbornej prípravy a preškoľovania, aktívnych politík trhu práce, primeranej sociálnej ochrany a prekonávania segmentácie trhu práce prostredníctvom zabezpečenia zamestnaneckých práv pre všetkých pracovníkov;

Hospodárska politika

12.   berie na vedomie návrh predbežnej správy Komisie zladiť rozličné politické iniciatívy EÚ v záujme jednotnej reakcie na domáce aj zahraničné výzvy; v tejto súvislosti žiada vytvoriť iniciatívu EÚ pre rozumný ekologický rast, ktorá by spojila všetky hlavné existujúce hospodárske nástroje EÚ; vyzýva Komisiu, aby neoddeľovala politiku životného prostredia od hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti; je presvedčený, že boj proti klimatickým zmenám predstavuje základ revízie trojročného lisabonského cyklu EÚ;

13.   je presvedčený, že rozumná hospodárska politika by posilnila dôveru a znížila neistotu v súvislosti so súčasným obdobím finančnej nestability; poukazuje na to, že jeden zo zásadných problémov, ktorému muselo európske hospodárstvo čeliť v uplynulých rokoch, bol nedostatočný domáci dopyt v niektorých členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam zlepšenia koordinácie primeranej daňovej politiky a kvalitných verejných financií vrátane dôležitých, tzv. lisabonských investícií;

14.   zastáva názor, že transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primeraná regulácia a kontrola budú aj naďalej mimoriadne dôležité vzhľadom na globalizáciu finančných trhov a potrebu zaručiť práva spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby otázky týkajúce sa finančných trhov rozpracovala v príslušných celoeurópskych iniciatívach v rámci lisabonského programu Spoločenstva;

15.   zdôrazňuje, že spomalenie rastu produktivity je otázkou, ktorou by sa mala zaoberať hospodárska politika, a že jeho miera sa v rámci EÚ odlišuje, má ale spoločné črty odrážajúce nedostatky trhu, distribúcie a finančných služieb;

16.   zdôrazňuje, že štrukturálne nepružnosti zabraňujú efektívnemu využívaniu nových technológií a prístupnosti sietí v zaostávajúcich priemyselných odvetviach; zastáva názor, že usmernenia hospodárskej politiky by mali obsahovať opatrenia na strane ponuky, ktorých účelom je vytvorenie priaznivého prostredia pre cezhraničné činnosti podnikov a urýchlenie vzniku jednotného finančného trhu;

17.   uznáva, že EÚ potrebuje rýchlejšiu premenu inovácií na nové výrobky a služby; podporuje preto požiadavku Komisie vytvoriť tzv. vzdelanostný trojuholník zložený z výskumu, vzdelávania a inovácií; očakáva účelnejšie investície do nových schopností a zručností, celoživotného vzdelávania a moderných systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

18.   obhajuje potrebu podpory reštrukturalizácie hospodárstva, ktorej základom by mala byť inovácia riadiacich procesov, postupov a organizačných štruktúr; domnieva sa, že nové podniky v tejto oblasti potrebujú lepší prístup ku kapitálu a viac tvorivosti a že ponúkajú množstvo príležitostí pre malé podniky a mladšiu generáciu;

19.   poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže by mala dopĺňať štrukturálne politiky, brániť možnosti vzniku kartelov a zabezpečiť, aby podmienky na trhu neumožnili vylučovanie malých podnikov;

20.   konštatuje, že občania EÚ často stotožňujú globalizáciu s klesajúcou európskou výrobou a so stratou pracovných príležitostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali európskych občanov o všetkých aspektoch globalizácie a o nevyhnutnosti politiky na úrovni EÚ s cieľom čeliť výzvam globalizovanej ekonomiky;

21.   opätovne pripomína, že ciele lisabonskej stratégie sa môžu v plnom rozsahu dosiahnuť iba ďalším úsilím o vytvorenie spoločnej energetickej politiky;

22.   uznáva, že malé, stredné a veľké podniky majú podiel na dynamickej a integrovanej inovačnej stratégii, a preto je pre menšie podniky a jednotlivcov rozhodujúci prístup k zdrojom, aby sa mohla pozdvihnúť úroveň výskumu a vývoja a rozvíjať nové technológie; poukazuje na to, že treba podporovať financovanie v skorej fáze, ako aj pokračujúce financovanie v rámci dostatočne dlhého obdobia s cieľom umožniť umiestnenie výrobkov na trh;

23.   víta navrhnuté konzultácie Komisie s malými a strednými podnikmi a s ich zástupcami a následné vypracovanie "zákona o malých podnikateľoch" pre Európu; požaduje, aby sa hlas malých podnikateľov vypočul v sociálnom dialógu a aby sa zásada "myslieť najprv v malom" plne začlenila do systému politického rozhodovania;

24.   obhajuje nezávislosť Európskej centrálnej banky pri určovaní menovej politiky a pri riešení následkov nestability svetových finančných trhov; zdôrazňuje, že zhodnocovanie výmenného kurzu eura je dôsledkom narastajúcej nerovnováhy v tretích krajinách a stagnujúceho dopytu v eurozóne; vyjadruje obavy z toho, do akej miery bude rast v EÚ dostatočne silný na to, aby kompenzoval nestabilitu svetových finančných trhov a výmenných kurzov;

25.   zastáva názor, že prudký nárast dopytu po surovinách, základných výrobkoch a službách spôsobený rastom rozvíjajúcich sa ekonomík môže vyvíjať inflačné tlaky na ekonomiky členských štátov, ktoré boli doteraz kompenzované ich príspevkom k zvyšovaniu globálnej ponuky; domnieva sa, že na riešenie tohto problému by mali členské štáty pripraviť protiinflačné nástroje hospodárskej politiky so stratégiami pre technologický rast a s rámcom pre možné makroekonomické úpravy a zlepšenú koordináciu;

Globálne riadenie

26.   uznáva, že na rozvoj politík na zmiernenie následkov klimatických zmien a na boj proti medzinárodnému organizovanému zločinu sú potrebné bezodkladné opatrenia na nadnárodnej úrovni a domnieva sa, že na riešenie nadnárodných problémov sú potrebné nadnárodné inštitúcie;

27.   domnieva sa, že vypracovanie globálnych pravidiel a noriem je základným predpokladom postupného zbližovania predpisov; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na práci všetkých príslušných medzinárodných agentúr a normotvorných orgánov s cieľom dosiahnuť väčšiu konzistenciu pravidiel a postupov medzi EÚ a jej hlavnými obchodnými partnermi;

28.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že dvojstranné obchodné dohody EÚ a viacstranné obchodné dohody WTO sa budú schvaľovať pri zachovaní ustanovení dohody o zriadení WTO; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o ambiciózny výsledok ministerskej konferencie v Dohe;

29.   domnieva sa, že transatlantický trh by mohol byť vhodným nástrojom na zabezpečenie účinnosti obchodnej obrany EÚ, trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti a inovácií;

30.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila v podmienkach prístupu na trh reciprocitu; opakuje svoju výzvu na vypracovanie novej dohody o partnerstve medzi EÚ a USA, ktorá bude zameraná na odstránenie či výrazné zmiernenie všetkých zostávajúcich bariér obchodu a investícií pri zachovaní európskych noriem;

31.   zastáva názor, že snaha o ďalšiu liberalizáciu obchodu ešte viac vyžaduje, aby si EÚ zachovala schopnosť chrániť sa pred nekalými obchodnými praktikami; považuje preto nástroje ochrany obchodu za nevyhnutnú súčasť stratégie EÚ;

Migrácia

32.   zdôrazňuje, že EÚ naliehavo potrebuje spoločnú politiku riadenia hraníc a prisťahovaleckú politiku, ktorej súčasťou nebudú iba integrované pohraničné kontroly, ale aj harmonizované stratégie, kritériá a postupy ekonomickej migrácie, pričom o počte prijatých migrantov budú rozhodovať jednotlivé členské štáty; zdôrazňuje tiež, že prostredníctvom výmeny skúseností sa musí vyvinúť výraznejšie úsilie o to, aby bolo prisťahovalectvo prospešné pre všetky strany tak zo spoločenského, ako aj z hospodárskeho hľadiska;

Inštitucionálne otázky

33.   domnieva sa, že vplyv hospodárskeho prostredia na dlhodobý rast nie je automatický a že rozvoj inštitúcií reagujúcich na trh určuje, či hospodárstvo dokáže realizovať svoj potenciál štrukturálneho rastu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila naozaj aktuálne integrované usmernenia na roky 2008 – 2010;

34.   s poľutovaním konštatuje, že ešte stále sa nedohodol jednoznačný plán a kódex postupov medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktoré by zaručili primeranú spoluprácu a plné zapojenie týchto troch inštitúcií Spoločenstva do zodpovedajúceho ďalšieho riešenia otázok globalizácie; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne predložili návrhy na úzku spoluprácu týchto troch inštitúcií Spoločenstva vzhľadom na blížiace sa preskúmanie lisabonskej stratégie;

Zapojenie zainteresovaných strán

35.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci lisabonskej stratégie, a  najmä v rámci procesu NRP, podporovali vlastnú zodpovednosť a zvýšili zapojenie národných parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti;

o
o   o

36.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0051. (2) Prijaté texty, P6_TA(2007)0048. (3) Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s. 370.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov

P6_TA(2007)0534 RC-B6-0462/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 2, 6, 13 a 29 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 61, 62 a 64 Zmluvy o Európskom spoločenstve,

–   so zreteľom na články 6, 19 a 45 Charty základných práv Európskej únie (Charta základných práv),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov(1),

–   so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy o právach národnostných menšín,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o voľnom pohybe osôb a boji proti diskriminácii a najmä na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii(2),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže voľný pohyb osôb patrí k základným a neodškriepiteľným slobodám občanov EÚ na základe zmlúv, ako aj Charty základných práv, a keďže predstavuje jeden z pilierov európskeho občianstva,

B.   keďže z tohto dôvodu, smernica 2004/38/ES o voľnom pohybe občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorá síce stanovuje, že členský štát má možnosť vyhostiť občana EÚ, presne vymedzuje rámec tejto možnosti s cieľom zaručiť základné slobody,

C.   keďže bezpečnosť a sloboda sú základnými právami a cieľom EÚ je zabezpečiť svojim občanom vysokú úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

D.   keďže organizovaný zločin a obchodovanie s ľuďmi predstavujú výzvy nadnárodných rozmerov a keďže voľný pohyb v európskom priestore sa zakladá aj na posilnení súdnej a policajnej spolupráce na európskej úrovni pri vyšetrovaní a pri stíhaní, za podpory Eurojustu a Europolu,

E.   keďže dodržiavanie zákonov všetkých členských štátov je základnou podmienkou spolužitia a sociálneho začlenenia v EÚ; keďže každý jednotlivec musí dodržiavať právo EÚ a zákony platiace v členskom štáte, v ktorom sa zdržiava; keďže trestná zodpovednosť je vždy osobná; keďže občania EÚ nielen využívajú práva a slobody, ktoré im Zmluva zaručuje, ale musia aj plniť požiadavky, ktoré súvisia s ich uplatňovaním, najmä v súvislosti s ustanoveniami európskeho práva a právnych predpisov hostiteľského členského štátu,

F.   keďže všetky vnútroštátne právne predpisy určujú, že je potrebné dodržiavať zásady a ustanovenia smernice 2004/38/ES,

G.   keďže boj proti všetkým formám rasizmu a xenofóbie a proti všetkým formám diskriminácie patrí k hlavným zásadám, na ktorých je založená EÚ,

H.   keďže v súlade so zásadou nediskriminácie na základe národnosti všetci občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí sa voľne a zákonne zdržiavajú v členskom štáte, musia mať v tomto štáte nárok na rovnosť zaobchádzania s jeho občanmi,

I.   keďže rómska menšina je na území EÚ stále diskriminovaná a zneužívaná a keďže integrácia, sociálne začlenenie a ochrana tejto menšiny sú žiaľ zatiaľ len cieľmi, ktoré treba dosiahnuť,

J.   keďže k brutálnemu napadnutiu a vražde ženy došlo v Ríme, z čoho je obvinený rumunský štátny príslušník,

K.   vzhľadom na rasistické útoky voči rumunským občanom, ktoré nasledovali po tejto udalosti,

L.   keďže očakáva od osobností verejného života, že nebudú robiť vyhlásenia, ktoré by sa mohli vnímať ako nabádanie na stigmatizovanie niektorých skupín obyvateľstva,

M.   vzhľadom na spoločnú iniciatívu rumunského predsedu vlády a predsedu Talianskej rady, ako aj na ich spoločný list týkajúci sa rómskej menšiny adresovaný predsedovi Komisie,

1.   vyjadruje hlbokú ľútosť nad zavraždením pani Giovanny Reggiani, ku ktorému došlo v Ríme 31. októbra 2007, a vyjadruje svoju úprimnú sústrasť jej rodine;

2.   znovu potvrdzuje hodnotu voľného pohybu osôb ako hlavnej zásady EÚ, základu európskeho občianstva a základného prvku vnútorného trhu;

3.   opätovne potvrdzuje cieľ vytvoriť z EÚ a spoločenstiev priestor, v ktorom sa každej osobe poskytne záruka vysokej úrovne bezpečnosti, slobody a spravodlivosti;

4.   pripomína, že smernica 2004/38/ES presne vymedzuje rámec možnosti vyhostenia občana EÚ a stanovuje najmä:

5.   opätovne potvrdzuje, že všetky vnútroštátne predpisy musia riadne dodržiavať tento rámec a tieto záruky vrátane možnosti odvolať sa proti vyhosteniu a uplatnenia práva na obhajobu a že všetky výnimky stanovené v smernici 2004/38/ES sa musia chápať reštriktívne; pripomína, že Charta základných práv a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazujú kolektívne vyhostenia;

6.   víta návštevu rumunského predsedu vlády v Taliansku a spoločné vyhlásenie Romana Prodiho a Călina Popescu-Tăriceana; vyjadruje svoju podporu výzve predsedu Talianskej rady a predsedu rumunskej vlády, aby sa EÚ angažovala v prospech sociálnej integrácie najmenej zvýhodneného obyvateľstva a spolupráce členských štátov v oblasti riadenia pohybu ich obyvateľstva aj prostredníctvom rozvojových programov a programov sociálnej pomoci zahrnutých do štrukturálnych fondov;

7.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila vyčerpávajúce hodnotenie uplatňovania smernice 2004/38/ES a jej riadnej transpozície členskými štátmi a tiež návrhov, v súlade s článkom 39 tejto smernice;

8.   bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, poveruje svoj gestorský parlamentný výbor uskutočniť do 1. júna 2008 v spolupráci s národnými parlamentmi vyhodnotenie problémov s transpozíciou tejto smernice tak, aby sa zviditeľnili osvedčené postupy, ako aj opatrenia, ktoré by mohli viesť k diskriminácii európskych občanov;

9.   vyzýva členské štáty, aby prekonali svoju nerozhodnosť a urýchlili posilňovanie nástrojov policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach na úrovni EÚ a zabezpečili účinný boj proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi, ktoré sú fenoménmi nadnárodných rozmerov, a pritom zabezpečili jednotný rámec procedurálnych záruk;

10.   odmieta princíp kolektívnej zodpovednosti a znovu dôrazne potvrdzuje potrebu bojovať proti každej forme rasizmu, xenofóbie, každej forme diskriminácie a stigmatizovania na základe národnosti a etnického pôvodu, ako sa to požaduje v Charte základných práv;

11.   pripomína Komisii, naliehavosť predloženia návrh horizontálnej smernice proti všetkým formám diskriminácie uvedených v článku 13 Zmluvy o ES, ako je stanovené v legislatívnom programe a programe práce Komisie na rok 2008;

12.   domnieva sa, že ochrana práv rómskej menšiny a jej integrácia sú výzvou pre celú EÚ, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne konala a vytvorila globálnu stratégiu na sociálne začlenenie rómskeho obyvateľstva, najmä využitím voľných rozpočtových riadkov ako aj štrukturálnych fondov na podporu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov v ich úsilí o zabezpečenie sociálneho začlenenia rómskeho obyvateľstva;

13.   zasadzuje sa za vytvorenie siete organizácií zaoberajúcich sa sociálnym začlenením Rómov, ako aj presadzovanie nástrojov na zvýšenie informovanosti týkajúcich sa práv a povinností rómskej komunity vrátane výmeny osvedčených postupov; zastáva názor, že intenzívna a štruktúrovaná spolupráca s Radou Európy je na tento účel veľmi dôležitá;

14.   domnieva sa, že nedávne vyhlásenia podpredsedu Komisie Franca Frattiniho v talianskej tlači pri príležitosti závažných udalostí, ktoré sa odohrali v Ríme, sú v rozpore s duchom i textom smernice 2004/38/ES, ktorú požadujeme, aby plne dodržiaval;

15.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) 1 Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (2) 2 Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a Slovenskej republike

P6_TA(2007)0535 B6-0448/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a Slovenskej republike (11722/2007),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 15. novembra 2007 o vyššie uvedenom rozhodnutí Rady(1),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže vytvorenie schengenského priestoru, ktorý sa vyznačuje odstránením všetkých kontrol na spoločných hraniciach medzi všetkými zúčastnenými štátmi a zavedením slobody pohybu na území EÚ, predstavuje jeden z najväčších úspechov,

B.   keďže súčasne s odstránením kontrol na vnútorných hraniciach sa zaviedli niektoré kompenzačné opatrenia, vrátane zavedenia účinných kontrol na vonkajších hraniciach, posilnenia spolupráce medzi správnymi, colnými, policajnými a justičnými orgánmi členských štátov, spoločnej vízovej politiky a vytvorenia Schengenského informačného systému (SIS),

C.   keďže podľa článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003(2) sú ustanovenia schengenského acquis, ktoré nie sú uvedené v prílohe I uvedeného aktu, v novom členskom štáte uplatniteľné iba v zmysle tohto nástroja podľa rozhodnutia Rady vydaného na tento účel po overení, že boli splnené podmienky potrebné pre uplatňovanie tohto acquis,

D.   keďže schengenské acquis sa Amsterdamskou zmluvou v roku 1997 začlenilo do rámca EÚ a prijalo sa rozhodnutie, že odvtedy bude uplatňovanie schengenského acquis povinné pre každý nový členský štát,

E.   keďže je potrebné vykonať overenie prostredníctvom hodnotiacich postupov na účely kontroly splnenia podmienok potrebných na uplatňovanie všetkých príslušných častí acquis (ochrana údajov, vzdušné a pozemné hranice, policajná spolupráca, SIS, morské hranice a víza) novými členskými štátmi, keďže toto overenie je predpokladom, aby Rada prijala rozhodnutia o úplnom uplatňovaní schengenského acquis, vrátane zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi a medzi nimi,

F.   keďže rozšírenie schengenského priestoru je preto ďalším krokom k úplnému začleneniu nových členských štátov do EÚ,

G.   keďže hodnotenia týchto nových členských štátov začali v roku 2006 po žiadosti každého členského štátu (vyhlásenie o pripravenosti), keďže tieto hodnotenia, za ktoré zodpovedá Pracovná skupina pre schengenské hodnotenie, sa postupne uskutočnili pri všetkých nových členských štátoch; keďže tieto hodnotenia sa začali dotazníkom pre členské štáty, ktorý sa týkal všetkých častí schengenského acquis, po ktorom nasledovali hodnotiace návštevy; keďže na hranice, konzulárne úrady, k SIS atď. boli vyslané skupiny odborníkov, ktoré pripravili podrobné správy obsahujúce vecné opisy, hodnotenia a odporúčania, ktoré si môžu vyžiadať dodatočné opatrenia a kontrolné návštevy; keďže konečné znenie správy by malo stanoviť, či príslušný nový členský štát po celom postupe hodnotenia spĺňa všetky predpoklady pre praktické uplatňovanie,

H.   keďže portugalská vláda si zaslúži pochvalu za predloženie návrhu o dočasnom technickom riešení – SISone4all, ktoré novým členským štátom umožní pripojiť sa k SIS v roku 2007 pred tým, ako Komisia zavedie nový SIS II,

I.   keďže vytvorenie SIS II považuje Európsky parlament aj naďalej za svoju prioritu, pretože je nevyhnutný nielen ako prostriedok umožňujúci novým členským štátom, aby boli pripojené k systému, ale aj na vytvorenie robustnejšieho a pružnejšieho nástroja v rámci Spoločenstva, ktorý bude schopný rýchlo reagovať na meniace sa požiadavky; keďže jeho vytvorenie by malo umožniť posilniť bezpečnosť a účinnejšie využívanie údajov, zaviesť nové funkcie a využiť technický vývoj,

J.   keďže dňa 7. júla 2007 nadobudlo účinnosť rozhodnutie Rady 2007/471/ES z 12. júna 2007(3) o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa SIS pre deväť nových členských štátov a hodnotenie správneho uplatňovania SIS v príslušných členských štátoch by bolo možné dokončiť iba koncom septembra 2007,

K.   keďže členský štát, ktorý vstúpi do EÚ, musí prijať schengenské acquis, pričom môže legitímne očakávať, že bude disponovať rovnakými právami, ako iné členské štáty, a že jeho občania sa tiež budú môcť voľne pohybovať v rámci ich územia,

L.   keďže s cieľom zachovať jednotnú úroveň bezpečnosti na území Spoločenstva je nevyhnutné, aby členské štáty striktne a účinne plnili požiadavky schengenského priestoru; keďže v prípade, ak by sa tento cieľ zanedbal, mohla by byť ohrozená bezpečnosť celého schengenského priestoru,

M.   keďže sa má za to, že rýchlosť, akou prebiehal celý hodnotiaci postup, neohrozila dôsledný a efektívny spôsob, akým by tieto postupy mali prebiehať,

N.   keďže je poľutovaniahodné, že keď na začiatku tohto postupu Rada pristúpila ku konzultácii s Európskym parlamentom, odmietla z bezpečnostných dôvodov hneď od začiatku sprístupniť Európskemu parlamentu hodnotiace správy odborníkov,

O.   keďže je treba myslieť na to, že Európsky parlament a najmä členovia jeho Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci musia mať prístup k hodnoteniu, ktoré sa vzťahuje na uplatňovanie všetkých schengenských oblastí, pred prijatím odôvodneného stanoviska k zrušeniu vnútorných hraníc,

P.   keďže treba uznať všetko úsilie a dobrú vôľu portugalského predsedníctva s cieľom zabezpečiť, aby bol Európsky parlament a najmä jeho Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci informovaný krok za krokom o aktuálnom stave hodnotiaceho postupu uskutočňovaného v príslušných členských štátoch,

1.   víta nové členské štáty, ktoré vstupujú do schengenského priestoru, a zdôrazňuje symbolický a historický význam tejto udalosti z hľadiska skončenia bývalého rozdelenia Európy a blahoželá im k obrovskému úsiliu, ktoré niektoré z nich vynaložili, aby boli pripravené a splnili všetky schengenské požiadavky v tak krátkom čase;

2.   pripomína novým členským štátom, že je treba zachovávať vysokú úroveň bezpečnosti a neustále striktne a účinne plniť požiadavky schengenského priestoru;

3.   blahoželá portugalskému predsedníctvu k vytvoreniu potrebných nástrojov na rozšírenie schengenského priestoru o nové členské štáty v roku 2007;

4.   zdôrazňuje urgentnú potrebu urýchliť prípravy na spustenie plne funkčného SIS II;

5.   pripomína členským štátom, že by mali čo možno najskôr zaviesť všetky opatrenia potrebné na odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov, ale konštatuje, že aj keď niektoré otázky zostávajú nevyriešené a v budúcnosti im bude musieť byť venovaná pozornosť, nepredstavujú prekážku pre úplne uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v príslušných nových členských štátoch;

6.   naliehavo žiada Radu, aby zabezpečila, že Európsky parlament bude v priebehu nasledujúceho polroka písomne informovaný o opatreniach, ktoré prijme Rada na základe odporúčaní, ktoré sú súčasťou schengenskej hodnotiacej správy a sú uvedené v zozname opatrení pre každý z príslušných členských štátov;

7.   pripomína, že v priebehu budúcich dvoch rokov bude treba uskutočniť celkové hodnotenie spôsobu uplatňovania systému a jeho fungovania vo všetkých krajinách, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru, so zameraním sa najmä na dosiahnutý pokrok, dôsledky a problémy vo vzťahu k uplatňovaniu systému;

8.   očakáva, že Rada zabezpečí, aby sa Európskemu parlamentu vo všetkých legislatívnych postupoch poskytovali všetky požadované a dostupné informácie, aby mohol prijímať správne rozhodnutia a vykonávať nevyhnutnú demokratickú kontrolu;

9.   povzbudzuje Radu a Komisiu, aby využili skúsenosti, inovácie a najlepšie postupy, ktoré získali počas uplynulého procesu hodnotenia nových členských štátov, a propagovali ich vo všetkých členských štátoch;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a pre informáciu Komisii a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0531. (2) Ú. v. ES L 236, 23.9.2003, s. 33. (3) Ú. v. EÚ L 179, 7.7.2007, s. 46.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o Pakistane

P6_TA(2007)0536 B6-0474/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou, ktorú podpísali 24. novembra 2001 a ktorá nadobudla účinnosť v roku 2004, (nazývanou aj zmluva o spolupráci tretej generácie), najmä na článok 1 tejto dohody, ktorý uvádza, že "dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad ... tvorí základný prvok tejto dohody",

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Pakistanu z 8. februára 2007 týkajúce sa uvedenej dohody o spolupráci, v ktorej sa obe strany zaviazali rozvíjať široký formálny politický dialóg zahrňujúci boj proti terorizmu, nešírenie zbraní, ľudské práva a dobrú správu,

–   so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. novembra 2007 k vyhláseniu výnimočného stavu v Pakistane, ako aj na stanoviská vysokého splnomocnenca EÚ Solanu zo 4. novembra 2007 a vedúcich misie EÚ v Islamabade zo 4. novembra 2007,

–   so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN z 5. novembra 2007 o zadržiavaní aktivistov za ľudské práva a opozičných aktivistov v Pakistane vrátane osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–   so zreteľom na oznámenie ministrov zahraničných vecí britského Spoločenstva národov z 12. novembra 2007 o tom, že pozastavia členstvo Pakistanu, ak prezident Mušarraf do 22. novembra 2007 nevráti krajinu k ústavnému poriadku,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a demokracii v Pakistane, najmä na uznesenia z 12. júla 2007(1) a 25. októbra 2007(2),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže prezident Mušarraf 3. novembra 2007 vydal dočasné ústavné nariadenie, ktorým pozastavil uplatňovanie ústavy a zásady právneho štátu a nahradil ich výnimočným stavom, de facto stanným právom,

B.   keďže toto sa stalo krátko pred očakávaným rozsudkom najvyššieho súdu o právoplatnosti tretieho mandátu prezidenta v situácii, keď naďalej zostáva najvyšším veliteľom ozbrojených síl; keďže v dôsledku toho mnoho právnikov a ďalších znepokojených občanov na protest vyšlo do ulíc, pričom príslušníci poriadkových síl brutálne zbili a zatkli niekoľko tisíc osôb,

C.   keďže nedávne opatrenia prezidenta Mušarrafa by mohli spôsobiť výraznejšiu nestabilitu krajiny, a tým podporiť násilie a extrémizmus; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad ohrozením mieru a stability v okolí Pakistanu a v celom regióne,

D.   keďže Najvyšší súd Pakistanu ešte musí vyniesť rozsudok o otázke, či zvolenie prezidenta Mušarrafa je v súlade s ústavou,

E.   keďže došlo k potlačeniu slobody tlače, nezávislosti súdnictva, slobody prejavu a zhromažďovania a slobody politickej činnosti, ktoré sú charakteristickými znakmi civilizovaného politického systému,

1.   jednoznačne požaduje, aby sa výnimočný stav skončil a aby s okamžitou účinnosťou začala znovu platiť Ústava Pakistanu z roku 1973;

2.   vyjadruje solidaritu s legitímnymi protestmi tisícok právnikov, zástupcov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a popredných politických vodcov; odsudzuje násilie, ktoré polícia použila proti demonštrantom, a rozsiahle zatýkanie bez obvinení alebo na základe obvinení z terorizmu bez faktického základu;

3.   vyjadruje osobitné znepokojenie nad zatknutím vyše 3 000 občanov vrátane vodcov politických strán, právnikov, novinárov, obhajcov ľudských práv a zástupcov občianskej spoločnosti; požaduje, aby sa bezodkladne skončilo domáce väzenie vedúcej predstaviteľky Pakistanskej ľudovej strany Bénazír Bhuttovej, vedúcej nezávislej komisie pre ľudské práva a osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery Asmy Džahangírovej a zakladateľa tejto organizácie I.A. Rehmana; je znepokojený tým, že naďalej zostáva v platnosti príkaz na zadržanie osobitnej splnomocnenkyne generálneho tajomníka OSN pre postavenie obhajcov ľudských práv Hiny Džilániovej;

4.   žiada, aby sa obnovila súdna nezávislosť tým, že sa sudcovia navrátia do funkcií; žiada bezodkladné prepustenie všetkých zástupcov advokátskych komôr, ktorí boli zadržaní po pokojných pouličných protestoch; odsudzuje predovšetkým nezákonné domáce uväznenie predsedu najvyššieho súdu Chaudhryho a uväznenie predsedu komory advokátov najvyššieho súdu Aitzaza Ahsana;

5.   znovu vyzýva prezidenta Mušarrafa, aby rešpektoval rozsudok najvyššieho súdu, po jeho opätovnom zostavení, o ústavnosti jeho zvolenia za prezidenta; vyzýva prezidenta Mušarrafa, aby sa vzdal postu veliteľa ozbrojených síl ešte predtým, ako zloží prezidentskú prísahu na nové obdobie, a predtým, ako 15. novembra 2007 uplynie parlamentná výnimka, ktorá mu umožňuje vykonávať civilnú aj vojenskú funkciu;

6.   pripomína, že vzhľadom na pozastavenie činnosti najvyššieho súdu sa odložilo vypočúvanie vo veci stoviek nedobrovoľných zmiznutí, ktoré bolo naplánované na 13. novembra 2007, a trvá na tom, že sa stále musí vyšetriť, kde sa nachádzajú zmiznuté osoby, a pred súd boli predvedené všetky osoby, ktoré údajne tajne zadržiavajú štátne orgány;

7.   žiada, aby sa zrušili všetky obmedzenia médií a aby sa stiahli nariadenia obmedzujúce slobodné informovanie o politických udalostiach;

8.   vyzýva vládu Pakistanu, aby vytvorila podmienky potrebné na to, aby sa podľa harmonogramu zaručili slobodné, spravodlivé a transparentné voľby; v tejto súvislosti upozorňuje na oznámenie prezidenta Mušarrafa z 11. novembra 2007, že voľby do provinčných zastupiteľských zborov a národného zhromaždenia sa skončia najneskôr 9. januára 2008;

9.   žiada, aby bola v súlade s ústavou a v konzultácii so všetkými opozičnými stranami vytvorená úplne neutrálna dočasná vláda, ktorá by dohliadla na voľby, a aby bola obnovená volebná komisia; žiada, aby sa na voľbách mohli zúčastniť lídri politických strán vrátane bývalého premiéra Nawáza Šarífa, ktorému by sa mal umožniť návrat do Pakistanu a aktívna účasť na volebnom procese;

10.   zdôrazňuje, že dôveryhodnosť volebného procesu bude závisieť od prepustenia všetkých politických väzňov vrátane tých, ktorých nezákonne zadržiavajú tajné služby, a od zastavenia prípadov miznutí politických oponentov, a to v súlade so smernicou Najvyššieho súdu; domnieva sa, že sa musí plne zaviesť sloboda prejavu, pohybu, zhromažďovania a združovania, a najmä sa musia odstrániť všetky obmedzenia pre zákonné politické strany;

11.   zdôrazňuje skutočnosť, že vyslanie delegácie pozorovateľov Európskeho parlamentu na pozorovanie parlamentných volieb v Pakistane v rámci pozorovateľskej misie EÚ závisí od splnenia základných podmienok konania slobodných a spravodlivých volieb zo strany pakistanských orgánov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príprava a konanie volieb počas trvania výnimočného stavu by bolo jasným signálom, že ide o nedemokratický proces;

12.   vyzýva Komisiu, aby v prípade že sa zruší výnimočný stav, dôkladne zvážila vyslanie ďalšej prieskumnej misie s cieľom zhodnotiť životaschopnosť dlhodobého nasadenia volebnej pozorovateľskej misie EÚ;

13.   plne podporuje jasné podmienky uvedené vo vyhlásení Rady z 8. novembra 2007, na základe ktorých sa posudzuje návrat k ústavnému poriadku v Pakistane;

14.   vyzýva Radu a Komisiu, aby trvali na tom, aby vláda Pakistanu dodržiavala všetky zásady obsiahnuté v dohode o spolupráci, najmä doložku o demokracii a ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o uplatňovaní dohody o spolupráci;

15.   v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie pomoci na Pakistan, pokiaľ ide o vzdelávanie, znižovanie chudoby, zdravotnú starostlivosť a odstraňovanie následkov katastrof, pričom prostriedky by mali byť smerované cez sekulárne mimovládne organizácie;

16.   žiada členské štáty, aby plne dodržiavali Kódex správania EÚ pri vývoze zbraní;

17.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde Pakistanskej islamskej republiky a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0351. (2) Prijaté texty, P6_TA(2007)0489.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o obmedzení globálnych klimatických zmien na 2 stupne Celzia – Postup do konferencie o klimatických zmenách na Bali a neskôr (COP 13 a COP/MOP 3)

P6_TA(2007)0537 B6-0432/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – Postup do roku 2020 a neskôr" (KOM(2007)0002),

–   so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), na Kjótsky protokol k UNFCCC a postupy na jeho vykonávanie,

–   so zreteľom na diskusiu na pôde Bezpečnostnej rady OSN o vplyve klimatických zmien na mier a bezpečnosť, zo 17. apríla 2007,

–   so zreteľom na blížiacu sa 13. konferenciu zmluvných strán (COP 13) UNFCCC a 3. konferenciu zmluvných strán, slúžiacu ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3), ktoré sa má konať na Bali v Indonézii od 3. do 14. decembra 2007,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, ktoré sa týkajú klimatických zmien, najmä uznesenia zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami(1), z 18. januára 2006 o výsledkoch montrealskej konferencie (COP 11 – COP/MOP 1)(2), zo 4. júla 2006 o obmedzení vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny(3) a zo 14. februára 2007 o klimatických zmenách(4),

–   so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie B6-0379/2007 a B6-0380/2007, ktoré v súlade s článkom 108 rokovacieho poriadku a so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie predložil Dočasný výbor pre klimatické zmeny,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 8. – 9. marca 2007,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku

A.   keďže klimatické zmeny sú veľkým problémom pre spoločnosť 21. storočia, s výrazne negatívnymi globálnymi, environmentálnymi, hospodárskymi, spoločenskými a geopolitickými dôsledkami, a mohli by ohroziť aj medzinárodný mier a bezpečnosť,

B.   keďže ich nepriaznivé dôsledky sú rozdelené nerovnomerne a okrem toho, že ide o environmentálnu katastrofu, klimatické zmeny prinášajú aj problémy v oblasti ľudských práv a globálnej spravodlivosti,

C.   keďže nemožno popierať právo chudobných na slušný život,

D.   keďže 4. hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC) potvrdzuje, že zrýchlené tempo klimatických zmien je dôsledkom ľudskej činnosti a má už vážne globálne dôsledky,

E.   keďže vo svete už mnohé oblasti boli zasiahnuté účinkami zvýšenia priemerných globálnych teplôt a keďže najnovšie vedecké dôkazy naznačujú, že dlhodobý cieľ obmedziť otepľovanie na +2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, dohodnutý v EÚ, možno nepostačí, aby sa zabránilo výrazne negatívnym dôsledkom klimatických zmien,

F.   keďže negatívne účinky klimatických zmien už spôsobili vysídlenie skupín obyvateľstva napríklad v Tuvalu, Bangladéši a v oblasti Sahel v Afrike,

G.   keďže vyššie uvedená 4. hodnotiaca správa IPCC uvádza, že priemerná globálna teplota stúpla za posledných 100 rokov o 0,74 °C a bude naďalej rásť asi o 0,7 °C z dôvodu už vypustených emisií skleníkových plynov, a odhaduje ďalší rast globálnej priemernej teploty o 1,8 až 4 °C za toto storočie, v závislosti od rozvoja spoločnosti,

H.   keďže podľa najnovších družicových údajov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) dosiahlo letné topenie ľadovcov na severnom póle v tomto roku také rozmery, že po prvý raz umožnilo lodiam preplávať severozápadnou cestou z Atlantického do Tichého oceánu, a keďže toto je ďalším dôkazom rýchlych klimatických zmien v Arktíde,

I.   keďže klimatické zmeny sú dlhodobým problémom a keďže krátkodobé opatrenia nebudú samy osebe stačiť na dosiahnutie pozitívneho vplyvu na podnebie,

J.   keďže priemyselné krajiny nesú zodpovednosť za hromadenie emisií skleníkových plynov v atmosfére; keďže najchudobnejšie krajiny a populácie budú najviac postihnuté nestabilnejším podnebím,

K.   keďže na 25 krajín, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia, pripadá 83 % celosvetových emisií skleníkových plynov a keďže množstvo emisií na osobu v rozvinutých krajinách je mnohonásobne vyššie než v rozvojových krajinách,

L.   keďže hospodárske, sociálne a zdravotné náklady spôsobené nečinnosťou zodpovedajú podľa odhadu Sternovej správy 5 – 20 % celosvetového ročného HDP; keďže podľa UNFCCC a Komisie by náklady na správnu politiku pre oblasť klímy znížili ročný rast celosvetového HDP iba o zlomok očakávaného rastu, t. j. o 0,12 – 0,19 %, a to bez započítania dodatočného prínosu v oblasti životného prostredia a zdravia alebo zlepšenia energetickej bezpečnosti,

M.   keďže správa IPCC i Sternova správa potvrdzujú, že rozvojové krajiny sú mimoriadne ohrozené klimatickými zmenami, pretože sú viac vystavené škodlivým vplyvom a viac zraniteľné; keďže klimatické zmeny spôsobené človekom vyústia do škodlivých účinkov na poľnohospodárske a hydrologické systémy, lesy, rybné hospodárstvo, zdravotnú a hospodársku infraštruktúru a keďže takéto účinky zvýraznia chudobu a vážne ohrozia dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,

N.   keďže Svetová banka odhaduje, že na tzv. klimaticky bezpečný rozvoj v najchudobnejších krajinách bude ročne potrebných 10 – 40 miliárd USD, a keďže pri príspevkoch do adaptačných fondov určených na tieto účely sa dosiaľ plánuje, že dosiahnu len 150 až 300 miliónov USD ročne,

O.   keďže pri znižovaní emisií je nutné stanoviť plán záväzných cieľov a poskytnúť tak potrebné podnety na rýchle investovanie do ďalšieho rozvoja a využívania technológií, ktoré sú energeticky úsporné, efektívne vo využívaní zdrojov, využívajú obnoviteľnú energiu a sú nízkoemisné,

P.   keďže široká medzinárodná dohoda o dlhodobých cieľoch zníženia emisií je absolútne nevyhnutná na dosiahnutie investičnej istoty v prípade technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov, ako aj energetickej účinnosti, a aby sa predišlo investíciám do nekompatibilnej energetickej infraštruktúry,

1.   naliehavo žiada EÚ, aby na konferencii o klimatických zmenách na Bali i po nej potvrdila svoju vedúcu úlohu a snažila sa o konkrétnu spoluprácu a aby sa na tejto schôdzi dohodol potrebný mandát na rokovanie, ktorým sa stanoví realistický rámec medzinárodnej dohody o klíme na obdobie po roku 2012, ktorý bude v súlade s cieľom obmedziť klimatické zmeny na menej než 2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; domnieva sa, že EÚ môže potvrdiť svoju vedúcu úlohu tým, že na Bali vyšle niekoľko predsedov vlád, čo by zároveň jasne ukázalo, že klimatické zmeny sú mnohostranným problémom, o ktorom by mali diskutovať nielen ministri životného prostredia;

2.   domnieva sa, že budúci režim by mal byť postavený na hlavných zásadách a mechanizmoch UNFCCC a Kjótskeho protokolu, pričom by bral do úvahy spoločné, avšak diferencované zodpovednosti; usudzuje, že mandát na konferenciu na Bali by sa mal zakladať na týchto prvkoch:

3.   zdôrazňuje, že plány na trvalo udržateľné využívanie zdrojov a zníženie emisií musia vychádzať z dlhodobého cieľa; domnieva sa, že na základe súčasných poznatkov je nevyhnutné, aby globálne emisie kulminovali v nasledujúcich desiatich rokoch, aby sa koncentrácia ekv. CO2 v atmosfére udržiavala pod úrovňou 450 ppm a aby sa emisie skleníkových plynov naďalej znižovali na úroveň, ktorá je udržateľná vďaka absorbčnej kapacite pohlcovania v prírode;

4.   žiada, aby sa náležitým spôsobom zohľadnili varovania vedeckej obce, že už i tak zložitá úloha obmedziť globálne otepľovanie na 2°C samotná nevytvára bezpečnostný štandard, keďže ani toto obmedzenie nezabráni mimoriadne vážnym vplyvom a dôsledkom;

5.   pripomína, že priemyselné krajiny vrátane tých, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol, musia pri riešení problému s klimatickými zmenami zohrávať vo svete vedúcu úlohu a musia sa zaviazať, že do roku 2020 znížia svoje emisie najmenej o 30 % a do roku 2050 o 60% – 80 % oproti roku 1990; je presvedčený, že budúci režim by mal plánovať postupnosť až do roku 2050 v súlade s dlhodobým cieľom a podľa čiastkových cieľov päťročných intervalov, pričom záväzné ciele by mali byť stanovené a prehodnocované na základe najnovších vedeckých poznatkov;

6.   víta v tejto súvislosti cieľ EÚ, ktorý prijala Európska rada z 8. – 9. marca 2007, znížiť emisie skleníkových plynov o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990 za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny sa zaviažu podobne znížiť emisie a že hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú mierou, ktorá je v súlade s ich zodpovednosťou a vlastnými možnosťami, a schvaľuje záväzok prijatý EÚ – bez ohľadu na uzavretie globálnej dohody na obdobie po roku 2012 – znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990;

7.   zdôrazňuje, že výrazné zníženie emisií CO2 možno dosiahnuť len v medzinárodnom meradle so zapojením hlavných emitentov v priemyselných krajinách, ako aj so zabezpečením účasti nových industrializovaných krajín;

8.   domnieva sa, že hospodársky rozvíjajúce sa krajiny by mali uznať obmedzenie svojich emisií podľa stupňa svojho rozvoja, emisií na obyvateľa, potenciálu na zníženie emisií a svojich technických a finančných možností;

9.   domnieva sa, že EÚ a ďalšie priemyselné krajiny by mali pomáhať rozvojovým krajinám využívať udržateľné a účinné technológie prostredníctvom spolufinancovania vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci a opatrení na budovanie kapacít, aby tie z nich, ktoré sú hospodársky rozvinutejšie, boli schopné začať so znižovaním emisií alebo intenzity oxidov uhlíka, len čo im to ich rozvoj umožní, najneskôr v roku 2020;

10.   pripomína, že IPCC vo svojej nedávnej správe pre politických činiteľov uznáva úlohu jadrovej energie ako možnosti na zníženie emisií skleníkových plynov; je presvedčený, že tam, kde je to primerané, by sa energetické potreby mali zabezpečovaťzo všetkých dostupných bezuhlíkových zdrojov alebo nízkoemisných technológií vrátane jadrových;

11.   zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania a dodržiavania zásad správnej environmentálnej politiky vo všetkých projektoch rozvojovej pomoci EÚ pre tretie krajiny;

12.   považuje tiež za potrebné podporovať riešenia, ktoré umožnia dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 30 %;

13.   je znepokojený rýchlosťou odlesňovania v tropických oblastiach, čomu zodpovedá asi 20 % globálnych emisií skleníkových plynov, a jeho negatívnym vplyvom na globálnu absorbčnú kapacitu pohlcovania v prírode a na biodiverzitu, ako aj na živobytie chudobných spoločností, požaduje preto intenzívnejšie začlenenie takýchto stimulov do prideľovania rozvojovej pomoci darcami z Európy i z celého sveta;

14.   považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vytvorilo strategické partnerstvo s krajinami, ktorých sa najviac týka odlesňovanie v tropických oblastiach; je pevne presvedčený, že súčasťou budúceho klimatického režimu musia byť stimuly založené na vykonanej činnosti, aby sa zamedzilo odlesňovanie;

15.   domnieva sa, že takéto stimuly by mali byť v súlade so špecifickými východiskami krajiny (s ohľadom na predchádzajúcu činnosť) a mali by byť spojené s ekologickými kritériami, pravidlami trvalej udržateľnosti a zárukami dobrého riadenia; zastáva názor, že dočasný charakter uhlíkových kreditov poskytovaných za prírodné záchytné oblasti znamená, že krajiny musia niesť zodpovednosť za ich trvácnosť, keď sa použijú na splnenie záväzných cieľov;

16.   domnieva sa, že hlavné politiky OSN v oblasti biodiverzity, dezertifikácie a klimatických zmien a s nimi spojené pokračujúce medzinárodné konferencie zúčastnených strán potrebujú účinnú koordináciu na dosiahnutie spoločných cieľov; preto zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa rozporom pri uskutočňovaní navrhovaných opatrení na zníženie a na prispôsobenie, aby sa zabezpečila ich vzájomná koordinácia a účinnosť;

17.   považuje medzinárodnú rámcovú dohodu a certifikačný systém pre biopalivá za nevyhnutné, pričom cieľom je zamedziť negatívnym účinkom na životné prostredie a nadmerne vysokým emisiám CO2, spôsobeným napríklad odlesňovaním a vypaľovaním rašelinísk; v tejto súvislosti považuje výskum, vývoj a propagáciu biopalív druhej generácie za potrebné;

18.   zdôrazňuje morálnu povinnosť priemyselných krajín predvídavo a koherentne poskytovať zvýšenú finančnú podporu a podporu na budovanie kapacít na zníženie rizika a prispôsobenie sa klimatickým zmenám v ohrozených krajinách s nízkym príjmom; osobitne žiada posilnenie existujúcich fondov z UNFCCC, ako je napríklad Adaptačný fond, Fond pre najmenej rozvinuté krajiny (LDCF), Zvláštny fond pre klimatické zmeny (SCCF) a Strategická priorita na adaptáciu (SPA) Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF);

19.   znovu potvrdzuje svoju podporu ďalšiemu využívaniu mechanizmu čistého rozvoja ako prostriedku, ktorý podporuje technológie šetrné voči klíme; zdôrazňuje, že podmienky na pokračovanie a ďalší rozvoj mechanizmu čistého rozvoja po roku 2012 by sa mali vytvoriť čo najskôr; zdôrazňuje potrebu zlepšiť účinnosť prostredníctvom prísnejších kritérií trvalej udržateľnosti, lepšieho riadenia, zjednodušených administratívnych postupov a možného prechodu na odvetvové mechanizmy čistého rozvoja; zdôrazňuje však, že ako kompenzačný mechanizmus je to len dočasné riešenie a cieľom by naďalej malo byť stanovenie globálneho obmedzenia emisií s obsahom uhlíka, založeného na spravodlivom a úmernom prideľovaní emisných kvót; trvá na zásade dohodnutej v rámci Kjótskeho protokolu, že použitie flexibilných mechanizmov musí byť doplnkom k zníženiu vo vlastnej krajine;

20.   vyzýva Komisiu, aby pri revízii systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) s cieľom zlepšiť mechanizmus čistého rozvoja iniciovala zmenu postupu posudzovania emisných kreditov pri projektoch zalesňovania a obnovy lesa a pri projektoch trvalo udržateľného lesného hospodárstva;

21.   opakovane požaduje, aby sa emisie z leteckej a námornej dopravy stali súčasťou medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie po roku 2012;

22.   vyjadruje poľutovanie, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) nie je pripravená nájsť žiadny právny nástroj na obmedzenie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy, hoci dostala túto úlohu už pred viac než desiatimi rokmi;

23.   je znepokojený tým, že stále väčšia časť zdrojov zeme sa využíva na chov hospodárskych zvierat; pripomína správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) nazvanú Livestock' Long Shadow z novembra 2006, ktorá odhaduje, že mäsový priemysel a odvetvie chovu hospodárskych zvierat zodpovedajú za 18 % celkových svetových emisií skleníkových plynov, zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodná dohoda o klíme na obdobie po roku 2012 obsahovala rámec pre trvalo udržateľný chov hospodárskych zvierat;

24.   navrhuje preskúmanie miery, do akej možno skládky odpadu, ktoré v celosvetovom meradle ročne vyprodukujú až 60 miliónov ton metánu, vyradiť z prevádzky a použiť ich na výrobu energie s cieľom znížiť skleníkový efekt a riziko pre ľudí;

25.   uznáva možnosti, ktoré prináša boj proti klimatickým zmenám tým, že si vyžaduje technologický rozvoj a vytváranie udržateľnejších spoločností; keďže politika dekarbonizácie ekonomiky poskytne významné možnosti na podnikanie v mnohých technologických oblastiach, ako je napríklad energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje, spoločné využívanie technológií, zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS) atď., žiada členské štáty, aby sa ďalej usilovali o zvýšenie investícií tohto druhu a poskytovali finančné stimuly na podporu výskumu tzv. čistých technológií;

26.   domnieva sa, že vstupu čistých technológií na trh bránia prekážky, ako sú napríklad dotácie na fosílne palivá, dovozné clá a chýbajúca vedomostná základňa; v rámci UNFCCC a Kjótskeho protokolu požaduje rozhodné úsilie na odstránenie takýchto prekážok a na zavedenie pozitívnych stimulov na investovanie do trvalo udržateľných technológií, ako aj väčšie využívanie stimulačných modelov pre podniky, najmä mimoriadne silného a všestranného partnerstva medzi priemyselnými krajinami a rozvíjajúcimi sa ekonomikami;

27.   zastáva názor, že znižovanie globálnych emisií nesmie viesť k iným hrozbám, ako sú šírenie jadrových zbraní a terorizmus; je preto presvedčený, že jadrová energia by mala ostať mimo mechanizmu čistého rozvoja i spoločného plnenia či iných mechanizmov zameraných na odmeňovanie za znižovanie emisií v rozvojových krajinách;

28.   uznáva, že licenčné poplatky za práva duševného vlastníctva v oblasti čistých technológií môžu byť prekážkou prenosu takýchto technológií do rozvojových krajín; zdôrazňuje, že dohoda na obdobie po roku 2012 musí obsahovať rámec partnerstva v oblasti práv duševného vlastníctva medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami, ktorý by umožňoval alternatívne prostriedky kompenzácie pre držiteľov práv duševného vlastníctva, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práv duševného vlastníctva a súčasne uľahčil prenos technológií;

29.   uznáva, že cenové rozdiely, ktoré vyplývajú z rôznych vnútroštátnych záväzkov v súvislosti s klimatickými zmenami, sa môžu stať zdrojom narušenia hospodárskej súťaže vrátane pre MSP; vyzýva Komisiu, aby sa týmto problémom vážne zaoberala, najmä vytvorením nástrojov, ktoré budú viesť k väčšej súdržnosti medzi environmentálnymi cieľmi a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie; uznáva, že záväzné medzinárodné štandardy a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetky odvetvia citlivé na konkurenciu, by boli vhodnejšie na kompenzáciu nezrovnalostí medzi obchodnými partnermi než možné schválenie hraničných adaptačných opatrení;

30.   keďže neexistuje účinný globálny systém založený na stanovení emisných kvót a obchodovaní s emisiami, podporuje odvetvové ciele pre energeticky náročné priemyselné odvetvia ako doplnok k záväzným cieľom priemyselných krajín, ktoré sa týkajú emisií, v kombinácii so záväzkami pre transfer technológií; domnieva sa, že takéto ciele a/alebo štandardy sú obzvlášť dôležité pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktoré si celosvetovo konkurujú (výroba ocele, papiera a cementu) a mohli by byť prvým krokom na kompenzáciu skreslenia hospodárskej súťaže medzi obchodnými partnermi;

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ, a pozorovateľom dohovoru.

(1) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 120. (2) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 182. (3) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 119. (4) Prijaté texty, P6_TA(2007)0038.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o posilňovaní Európskej susedskej politiky (2007/2088(INI))

P6_TA(2007)0538 A6-0414/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vývoj Európskej susedskej politiky od roku 2004 a najmä na správy Komisie o pokroku pri vykonávaní Európskej susedskej politiky zo 4. decembra 2006 (SEK(2006)1504/2, SEK(2006)1505/2, SEK(2006)1506/2, SEK(2006)1507/2, SEK(2006)1508/2, SEK(2006)1509/2, SEK(2006)1510/2, SEK(2006)1511/2, SEK(2006)1512/2),

–   so zreteľom na akčné plány prijaté spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou, ako aj s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom,

–   so zreteľom na nástroj európskeho susedstva a partnerstva, úzko spojeného s vykonávaním spoločne prijatých akčných plánov, ktorý nahrádza technickú pomoc, doteraz poskytovanú prostredníctvom programov TACIS a MEDA,

–   so zreteľom na neoficiálny dokument Komisie s názvom "Čo môže EÚ priniesť Bielorusku" z 21. novembra 2006,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom "Bezpečná Európa v lepšom svete", ktorú schválila Európska rada 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu zo 4. decembra 2006 o posilnení Európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. apríla 2007 s názvom "Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce" (KOM(2007)0160),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 14. – 15. decembra 2006 a z 21. – 22. júna 2007 a správu nemeckého predsedníctva o pokroku nazvanú "Posilnenie Európskej susedskej politiky" z 15. júna 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o širšej Európe a o Európskej susedskej politike, najmä na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o Európskej susedskej politike(1),

–   so zreteľom na svoje predošlé uznesenia o susedných krajinách a regiónoch EÚ,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o Európskej susedskej politike a stratégii rozšírenia EÚ,

–   so zreteľom na svoje predošlé uznesenie zo 16. novembra 2005 o budúcnosti Severnej dimenzie(2) a uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie(3),

–   berúc do úvahy zistenia uvedené v správach Rozvojového programu OSN pre ľudský vývoj v arabskom svete,

–   so zreteľom na konferenciu o Európskej susedskej politike, ktorú zorganizovala Komisia a ktorá sa konala 3. septembra 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0414/2007),

A.   keďže upevnenie bezpečnosti, demokratickej stability a prosperity, rovnako ako podpora dobrej správy vecí verejných a dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv v susedstve EÚ je nevyhnutné pre stabilitu a prosperitu celého európskeho kontinentu,

B.   keďže Európska susedská politika zostáva naďalej základom zahraničnej politiky EÚ,

C.   keďže Európska susedská politika by mala naďalej zostať oddelená od procesu rozširovania; keďže účasť na Európskej susedskej politike pre východných susedov, ktorí sú jasne identifikovateľní ako európske krajiny, nevylučuje perspektívu možného členstva v EÚ z dlhodobého hľadiska; keďže Európska susedská politika je pre všetky zúčastnené krajiny príležitosťou na bližšiu integráciu s EÚ,

D.   keďže napriek úspešnému zavedeniu reformných programov v niekoľkých susedných krajinách Európska susedská politika zatiaľ celkom nesplnila očakávania čo sa týka podnecovania a posilňovania záväzku vlád krajín Európskej susedskej politiky, že vykonajú politické a hospodárske reformy,

E.   keďže treba vyvinúť viac podnetov, ktoré budú motivovať partnerov k tomu, aby pokročili na ceste k reformám; keďže Európsku susedskú politiku treba výrazne posilniť, aby sa tento proces uľahčil, okrem iného vyčlenením dostatočných finančných zdrojov na splnenie ambícií a cieľov, ktoré si stanovila,

F.   keďže otvorené a zmrazené konflikty stále predstavujú hlavnú prekážku splnenia kľúčových cieľov Európskej susedskej politiky; keďže stabilitu možno dosiahnuť len prostredníctvom úplného a trvalého urovnania existujúcich konfliktov,

G.   keďže samostatné správy pripravené Výborom Európskeho parlamentu pre zahraničné veci sa zaoberajú osobitnými aspektmi politiky EÚ vo vzťahu k štátom južného Kaukazu a k prístupu EÚ k čiernomorskému regiónu,

1.   plne podporuje hlavné ciele Európskej susedskej politiky, zameranej na upevnenie zóny prosperity, stability a bezpečnosti, s cieľom rozvinúť úzke vzťahy s našimi susednými krajinami a medzi nimi navzájom a ktoré ich majú zaviazať k vykonávaniu reforiem zameraných na demokraciu založenú na dodržiavaní ľudských práv, právneho štátu, lepšej správy vecí verejných a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore rovnosti, najmä posilneniu práv žien, ale tiež menšinám a schopnosti susedných krajín prekonať etnické, náboženské a sociálne konflikty mierovými prostriedkami;

2.   vyjadruje pochybnosti nad zmysluplnosťou geografického rozsahu Európskej susedskej politiky, keďže na jednej strane zahŕňa krajiny, ktoré z geografického hľadiska patria do Európy a na druhej strane tiež stredomorské neeurópske krajiny; poznamenáva však, že momentálne sa nezdá byť reálne, aby sa tento rozsiahly rámec politiky podstatne menil; zdôrazňuje preto, že je potrebné väčšie úsilie na definovanie multilaterálnych cieľov a nástrojov tejto politiky, ktoré by umožnili EÚ a jej susedným krajinám reagovať na spoločné výzvy a zároveň rešpektovať odlišné podmienky a osobitosti dotknutých regiónov a krajín;

3.   je preto dôrazným zástancom názoru, aby vykonanie tejto politiky v najvyššej možnej miere zohľadňovalo odlišné charakteristiky všetkých krajín, ktoré sú súčasťou Európskej susedskej politiky, s cieľom rozvinúť čo najvhodnejšie a najhmatateľnejšie strednodobé a dlhodobé podnety na reformu a posilniť záväzok týchto spoločností k procesu modernizácie, spolupráce a integrácie s EÚ;

4.   konštatuje, že podmienenosť zakotvená v prístupe Európskej susedskej politiky sa zakladá na pozitívnych skúsenostiach z rozšírenia; považuje podmienenosť za vhodný podnet na urýchlenie reformných procesov v krajinách Európskej susedskej politiky smerom k ich priblíženiu k EÚ, pokiaľ bude vnímaná pozitívne a odlišne vzhľadom na špecifické potreby a možnosti príslušnej krajiny a bude sprevádzaná rozvojom vízie zdieľanej s partnermi, a to v politických, inštitucionálnych a hospodárskych oblastiach;

5.   osobitne zdôrazňuje, že dodržiavanie všeobecných ľudských práv a základných slobôd je hlavnou zásadou politiky EÚ; zdôrazňuje, že nezávisle od miery ochoty vlád partnerských krajín spolupracovať a spoločne zdieľať tieto hodnoty, treba občiansku spoločnosť vo všetkých krajinách Európskej susedskej politiky dôrazne podporovať a povzbudzovať jej účasť a kľúčovú úlohu v rámci procesu reforiem a demokratizácie vrátane podpory rozvoja slobodných a nezávislých médií; vyzýva Komisiu, aby so všetkými krajinami Európskej susedskej politiky rokovala o vytvorení podvýborov pre ľudské práva, s cieľom zabezpečiť účinný politický dialóg v tejto záležitosti;

6.   zdôrazňuje, aký význam má pre EÚ prehlbovanie kontaktov s parlamentmi, politickými stranami, miestnymi orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami v krajinách Európskej susedskej politiky v záujme ich zapojenia do rozvoja a vykonávania akčných plánov; preto naliehavo žiada, aby sa partnerské fóra konali pravidelne;

7.   zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť širokého dialógu s občianskou spoločnosťou a intenzívnych osobných kontaktov, ktoré prispievajú k lepšiemu porozumeniu medzi spoločnosťami EÚ a krajín Európskej susedskej politiky a obom stranám potvrdzujú výhody spolupráce; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať študentským, kultúrnym a výskumným výmenám; víta v tejto súvislosti iniciatívu Komisie umožniť krajinám Európskej susedskej politiky prístup k agentúram a programom Spoločenstva a podporuje najmä ďalšie zapojenie všetkých krajín Európskej susedskej politiky do programu Erasmus Mundus;

8.   povzbudzuje Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby zriadili programy partnerstva medzi mestami a regiónmi, poskytovali takýmto programom primeranú podporu s cieľom posilniť miestnu a regionálnu administratívnu kapacitu v susedných krajinách a podporovali výmenné programy pre občiansku spoločnosť a iniciatívy týkajúce sa mikroprojektov;

9.   zdôrazňuje potrebu silného politického odhodlania zo strany EÚ a členských krajín v záujme trvalo udržateľného úspechu Európskej susedskej politiky; naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby čo najviac zosúladili svoje vlastné politiky v krajinách Európskej susedskej politiky s prioritami stanovenými v dokumentoch o stratégii krajín Európskej susedskej politiky s cieľom zaručiť zlučiteľnosť, súdržnosť a komplementárnosť politík;

10.   presadzuje prehlbovanie pravidelného politického dialógu medzi EÚ a krajinami Európskej susedskej politiky; víta skutočnosť, že sa Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko pripojili k väčšine vyhlásení a stanovísk EÚ k Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP), a podporuje rozhodnutie zapojiť rovnakým spôsobom Azerbajdžan; je presvedčený, že takéto pripojenie sa k zahraničnej politike EÚ by malo byť otvorené všetkým ďalším krajinám Európskej susedskej politiky;

11.   víta dlhodobejší cieľ zameraný na vytvorenie zóny voľného obchodu vo všetkých krajinách susedstva, ako ho uvádza vo svojom hore uvedenom oznámení zo 4. decembra 2006 Komisia; podporuje rokovanie o dvojstranných intenzívnych dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a príslušnou krajinou Európskej susedskej politiky, ktoré by v súlade s vykonávaním regulačných reforiem mali presiahnuť colný rozmer a zahrnúť služby a ochranu investícií; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o týchto dohodách sa musia zohľadniť hodnotenia vplyvu na spoločnosť a životné prostredie; vyjadruje poľutovane, že EÚ zatiaľ nepovažovala za možné otvoriť svoj trh výrobkom, ktoré si krajiny Európskej susedskej politiky môžu dovoliť poskytovať za konkurencieschopné ceny a ktorých kvalita spĺňa normy EÚ;

12.   podporuje rozvoj mnohostrannej spolupráce medzi EÚ a jej partnermi v jednotlivých odvetviach, ktorá sa má vybudovať na existujúcich regionálnych a cezhraničných prepojeniach v oblastiach ako životné prostredie, energetická bezpečnosť, kultúra, doprava, správa hraníc a riadenie migrácie; v rámci možností podporuje rokovanie o právne záväzných odvetvových dohodách, ktoré uľahčia integráciu spoločných politík; obzvlášť zdôrazňuje potrebu podporovať investície na rozšírenie transeurópskych energetických a dopravných sietí do krajín Európskej susedskej politiky;

13.   zdôrazňuje potrebu využiť existujúce viacstranné organizácie na posilnenie interakcie medzi EÚ a krajinami Európskej susedskej politiky; zdôrazňuje najmä úlohu Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pri monitorovaní uplatňovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

14.   presadzuje názor, že so všetkými krajinami Európskej susedskej politiky treba rokovať o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a o readmisných dohodách; zdôrazňuje potrebu zlepšiť schopnosti krajín Európskej susedskej politiky v oblasti riadenia migračných tokov, účinného boja proti nelegálnej migrácii a pri zabezpečovaní medzinárodného záväzku dodržiavania ľudských práv; vyzýva členské štáty, EÚ a všetky krajiny Európskej susedskej politiky, aby zintenzívnili svoju spoluprácu v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu, obchodovaniu s ľuďmi a drogami; podporuje zapojenie susedných krajín do činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (Frontex) a Európskeho policajného úradu (Europol); zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa takéto dohody o readmisii vykonávali v plnom súlade so zásadou nevyhostenia a aby sa zabezpečil prístup k spravodlivému azylovému postupu; naliehavo žiada Komisiu, aby organizovala účinné monitorovanie zaobchádzania s ľuďmi navrátenými v rámci dohôd o readmisii, uzavretých s krajinami Európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na možné "reťazové vyhostenie";

15.   pripomína, že Európska susedská politika poskytuje vynikajúci rámec pre regionálnu a oblastnú spoluprácu; žiada o prehĺbenie regionálnej spolupráce v oblasti slobody, bezpečnosti, spravodlivosti, a najmä riadenia hraníc, migrácie a poskytovania azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, nelegálnemu prisťahovalectvu, terorizmu, praniu peňazí a nezákonnému obchodovaniu s drogami, ako aj v oblasti policajnej a súdnej spolupráce; domnieva sa, že regionálna spolupráca a nadväzovanie kontaktov v uvedených oblastiach môžu stavať na získaných skúsenostiach, okrem iného v rámci söderköpingského procesu, ktorý zahŕňa Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu a zo strany EÚ Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko;

16.   naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili spracovávanie víz, čím by sa podporila mobilita a odbremenilo legitímne cestovanie do EÚ najmä pre skupiny, ako sú študenti, vedci, podnikatelia a zástupcovia občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby efektívne riešili problémy, ktorým čelia ich konzulárne orgány; povzbudzuje k vytvoreniu spoločných stredísk pre podávanie žiadostí o schengenské víza v krajinách Európskej susedskej politiky;

17.   povzbudzuje členské štáty, aby v prípade potreby začali rokovania o uzatvorení bilaterálnych dohôd s krajinami Európskej susedskej politiky s cieľom uplatňovať režim malého pohraničného styku, zavedeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1931/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach členských štátov a ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Schengenského dohovoru(4);

18.   so záujmom víta návrh Komisie vypracovať analýzu uskutočniteľnosti možnej susedskej dohody o energetike a v tejto súvislosti podporuje partnerské krajiny Európskej susedskej politiky, aby dodržiavali medzinárodné právo a záväzky, ktoré prijali na medzinárodných trhoch;

19.   zasadzuje sa o lepší dialóg a koordináciu a viac spoločných aktivít medzi EÚ a USA pri dosahovaní spoločných cieľov, akými sú podpora demokracie, zvyšovanie energetickej bezpečnosti a posilňovanie regionálnej bezpečnosti v susedstve EÚ;

20.   zdôrazňuje tiež potrebu zapojenia a spolupráce s  krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (Islandu, Nórska, Lichtenštajnska) a Švajčiarskom, a plne využiť ich skúsenosti zo spolupráce s EÚ;

21.   zdôrazňuje potrebu primeranej výšky financovania a úzkej spolupráce s inými finančnými inštitúciami v záujme úspešnej Európskej susedskej politiky a je toho názoru, že treba využiť revíziu finančného výhľadu na roky 2007 – 2013, ktorá je naplánovaná na roky 2008 – 2009, na zvýšenie rozpočtu Európskeho nástroja susedských vzťahov a partnerstva; víta zavedenie susedského investičného fondu, ktoré pomôže zmobilizovať zdroje pre krajiny Európskej susedskej politiky; zásadne zdôrazňuje potrebu zachovať celkovú rovnováhu medzi východnou a južnou časťou Európskej susedskej politiky, pričom sa zohľadnia ambície a ciele EÚ v týchto regiónoch, ako aj účinnosť predošlej pomoci a veľkosť dotknutej populácie;

22.   vyzýva Komisiu, aby koordinovala svoje finančné zdroje a kapacity na analýzu politík s medzinárodnými finančnými inštitúciami (Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Svetová banka) s cieľom dosiahnuť súčinnosť pri príprave a podpore reforiem podľa akčných plánov Európskej susedskej politiky;

23.   víta motivujúcu koncepciu nástroja riadenia, ktorý poskytne dodatočnú finančnú podporu krajinám s najlepšími výsledkami; trvá na tom, aby tento nástroj oceňoval skutočný pokrok v dosahovaní cieľov týkajúcich sa ľudských práv a demokratického riadenia, vychádzal z transparentných alokačných kritérií a využíval sa na ďalšiu podporu reformného procesu;

24.   odporúča dôsledne a neustále venovať pozornosť boju s korupciou v samotných krajinách, pričom jeho výsledky by sa mali použiť ako základ na stanovenie stupňa pomoci;

Východoeurópske susedstvo

25.   konštatuje, že demokratické susedné krajiny, ktoré sú jasne identifikovateľné ako európske krajiny a dodržiavajú zásady právneho štátu, môžu v zásade podľa článku 49 Zmluvy o EÚ požiadať o členstvo v EÚ, a že tempo a intenzita spoločného európskeho procesu by mali čo najviac zodpovedať schopnostiam vykonávať príslušné reformy a spĺňať podmienky (kodanské kritéria) v partnerských krajinách a v EÚ;

26.   so zreteľom na túto skutočnosť znovu opakuje svoj postoj uvedený v odporúčaní Európskeho parlamentu z 12. júla 2007 Rade o rokovacom mandáte pre novú rozšírenú dohodu medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej(5), že súčasné rokovania s Ukrajinou by mali viesť k uzatvoreniu asociačnej dohody, ktorá účinne a vierohodne prispeje k európskej perspektíve Ukrajiny a začne príslušný postup, ktorého výsledkom môže byť členstvo; zastáva názor, že podobne by sa malo postupovať vo vzťahoch s Moldavskom, vzhľadom na to, že počiatočné desaťročné obdobie uplatňovania dohody o partnerstve a spolupráci s touto krajinou sa má skončiť v júni 2008;

27.   berie na vedomie iniciatívu Komisie pozvať Bielorusko ako pozorovateľa na konferenciu Európskej susedskej politiky, 3. septembra 2007; vyjadruje však vážne znepokojenie nad nedostatočnou pozitívnou reakciou vlády Bieloruska na ponuku podmienenej spolupráce, ktorú vyjadrila Komisia vo svojom hore uvedenom neoficiálnom dokumente z 21. novembra 2006; odsudzuje neprestajné popravy vykonávané v Bielorusku ako v jedinej krajine Európy, ktorá stále ukladá trest smrti, ako aj ďalšie porušovanie základných ľudských práv zo strany bieloruských orgánov, a vyzýva ich, aby prepustili všetkých politických väzňov a zastavili akékoľvek potláčanie demokratických síl s cieľom umožniť bieloruskému ľudu užívať slobodu, demokraciu a prosperitu a všetky príležitosti, ktoré pramenia z užšej spolupráce s EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by mala bezodkladne poskytovať účinnejšiu podporu občianskej spoločnosti, slobodným médiám a politickým stranám angažujúcim sa za demokraciu, právny štát a dodržiavanie všeobecných ľudských práv a základných slobôd; dôrazne žiada Bielorusko, aby uplatňovalo moratórium na trest smrti, ktoré predstavuje prvý krok k zrušeniu trestu smrti, a aby ratifikovalo druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s príslušnými protokolmi; vyzýva Komisiu, aby efektívnejšie využívala Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a aby zabezpečila, že bieloruská vláda nezneužije prostriedky poskytované finančnými nástrojmi EÚ proti občanom a občianskej spoločnosti v Bielorusku;

28.   vyzýva Komisiu, aby podporovala blízke medziľudské kontakty tým, že pre Bielorusko zníži súčasné vízové poplatky, najmä pre študentov, žiakov a predstaviteľov občianskej spoločnosti tak, aby tieto poplatky zodpovedali výške poplatkov stanovených v iných krajinách Európskej susedskej politiky, ako sú Ukrajina a Rusko;

29.   domnieva sa, že keď sa Bielorusko prihlási k demokracii, dodržiavaniu základných ľudských práv a slobôd a posilní právny štát, bude mať rovnaké smerovanie a vyhliadky ako Ukrajina a Moldavsko;

30.   je presvedčený, že by mal byť vytvorený motivačný rámec zahŕňajúci strednodobé implementačné ciele, založený na novej generácii dohôd o pridružení, o ktorých sa bude rokovať s krajinami Európskej susedskej politiky rešpektujúcimi základné európske hodnoty, ochotnými užšie sa integrovať smerom k EÚ a vykazujúcimi objektívne výsledky v oblasti implementácie akčného plánu Európskej susedskej politiky;

31.   zastáva názor, že by tieto dohody mali mať za cieľ rozvoj bilaterálnych vzťahov s EÚ v postupných fázach, pričom by mali prerokovať konkrétne podmienky a časový plán, ktorý bude treba plniť, vrátane záväzných kritérií jeho plnenia, ktoré treba spresniť v spoločne prijatých akčných plánoch a doplniť pravidelným procesom monitorovania; znovu pripomína už vyslovený návrh vypracovať s jasne identifikovateľnými európskymi krajinami intenzívne dohody o voľnom obchode vzhľadom na prípadný Európsky hospodársky priestor "plus";

32.   oceňuje uzavretie dohôd o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a readmisných dohôd s Ukrajinou, rovnako ako otvorenie podobného procesu s Moldavskom, a naliehavo žiada, aby sa o podobných dohodách rokovalo s krajinami južného Kaukazu; je presvedčený, že by sa dlhodobo malo uvažovať nad vyhliadkou bezvízového styku, ako aj nad opatreniami, ktoré je za týmto účelom potrebné prijať; zdôrazňuje, že v prípade Gruzínska si pokrok v reformách a neočakávaný negatívny vplyv dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi EÚ a Ruskom na urovnanie konfliktov v odtrhnutých gruzínskych regiónoch Južné Osetsko a Abcházsko vyžaduje urýchlené uzavretie dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz medzi Gruzínskom a EÚ; naliehavo žiada, aby sa najmä so zreteľom na dodržiavanie základných ľudských práv osôb, na ktoré sa vzťahujú dohody o readmisii, zaviedol účinný monitorovací mechanizmus; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol pre tých, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, primerane zabezpečený prístup k regulárnemu azylovému postupu, a to predovšetkým pri uplatňovaní tzv. zrýchleného postupu readmisie u osôb zadržaných v hraničných regiónoch, ako je to stanovené v dohode o readmisii s Ukrajinou a v návrhu dohody o readmisii s Moldavskou republikou;

33.   zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho uplatňovania dopravných projektov podporovaných EÚ, ktoré už v regióne existujú, a to najmä dopravného koridoru, spájajúceho Európu, Kaukaz a Áziu (TRASECA), pričom sa má v plnej miere využiť tranzitný potenciál dotknutých krajín;

34.   je presvedčený, že by sa mala zrealizovať postupná integrácia východných susedov EÚ do Európskeho energetického spoločenstva, a naliehavo žiada, aby sa vykonávanie reforiem energetických odvetví stalo prioritou a aby sa presadzovala zásada ekonomiky s otvoreným trhom a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o ceny, prístup k sieťam a energetickú výkonnosť; víta úsilie, ktoré sa vynaložilo na prijatie vonkajšej energetickej bezpečnosti v súlade so spoločnou SZBP ako jedným z míľnikov Európskej susedskej politiky;

35.   zdôrazňuje význam politického rozmeru Európskej susedskej politiky; zasadzuje sa o silnejšiu podporu EÚ v oblasti projektov regionálnej politickej spolupráce, akými sú Spoločenstvo pre demokratickú voľbu (Community of Democratic Choice), GUAM (Gruzínsko, Ukrajina, Azerbajdžan a Moldavsko) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (Black Sea Economic Cooperation Organisation), BSEC s cieľom účinnejšie podporiť demokraciu, dôveru, udržateľný rozvoj a mnohostrannú spoluprácu v regióne;

36.   zdôrazňuje potrebu výraznejšieho zapojenia EÚ do riešenia tzv. zmrazených konfliktov, a to medziiným prostredníctvom programov budovania dôvery, riadenia konfliktov a projektov v oblasti vzdelávania, kultúry a budovania občianskej spoločnosti na odtrhnutých územiach; oceňuje prácu misie pohraničnej pomoci EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM); vyzýva Radu a Komisiu, aby jasne uviedli, že účasť na politike Európskej susedskej politiky zaväzuje príslušné krajiny k dobrým susedským vzťahom a že plné využitie potenciálu Európskej susedskej politiky je príslušné krajiny záväzkom k tomu, aby začali nanovo vyvíjať skutočné úsilie o dosiahnutie trvalého a udržateľného riešenia konfliktov v regióne a aby sa zdržali agresívnych vyjadrení, hrozieb a akcií, ktoré by mohli ešte viac zhoršiť situáciu a ohroziť úsilie medzinárodného spoločenstva;

37.   vyzýva Ukrajinu v súvislosti s jej pripojením sa k vyhláseniam a stanoviskám SZBP EÚ, aby sa pripojila aj k reštriktívnym opatreniam, ktoré EÚ prijala voči vedeniu moldavského regiónu Podnestersko, čo by bolo ďalším významným prínosom k mierovému riešeniu konfliktu v Podnestersku;

38.   víta pomoc, ktorá sa v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva poskytuje na opatrenia zamerané na budovanie dôvery v Gruzínsku a jeho odtrhnutých regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytovať Náhornému Karabachu pomoc v podobe miestnych projektov zameraných na budovanie dôvery a hospodársku obnovu s cieľom napomôcť vyriešenie konfliktu v tejto oblasti;

39.   vyzýva Turecko, aby so svojím susedom Arménskom nadviazalo štandardné diplomatické vzťahy a znovu otvorilo pozemné hranice s touto krajinou ako súčasť opatrení na budovanie dôvery, potrebných pre trvalý mier a hospodársku integráciu v regióne; žiada Turecko a Arménsko, aby začali úprimnú diskusiu o všetkých nevyriešených otázkach;

40.   zdôrazňuje význam vypracovania komplexnejšej politiky pre oblasť Čierneho mora, ktorá by dopĺňala Európskej susedskej politiky, a vyzdvihuje dôležitosť partnerstva s Tureckom a Ruskom pri vypracúvaní životaschopnej stratégie pre tento región;

41.   domnieva sa, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer politického partnerstva medzi Európskym parlamentom a krajinami zahrnutými do východnej časti Európskej susedskej politiky; navrhuje preto zriadiť parlamentné zhromaždenie EÚ a východných susedných krajín (EURO-NEST) podľa vzoru viacstranných parlamentných zhromaždení, ktoré už vznikli za účasti Európskeho parlamentu a parlamentov Ukrajiny, Moldavska, Arménska, Gruzínska a Azerbajdžanu, ako aj prodemokraticky orientovaných pozorovateľov z Bieloruska;

42.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby s cieľom posilniť parlamentný rozmer vytvorili v spolupráci s vládami krajín zapojených do východnej časti Európskej susedskej politiky platformu pre regionálnu mnohostrannú spoluprácu na ministerskej úrovni, a tak ďalej upevnili politický rozmer Európskej susedskej politiky vo východnej Európe;

43.   je presvedčený o tom, že takéto zhromaždenie a ministerská spolupráca by boli užitočným prínosom k vykonávaniu posilnenej Európskej susedskej politiky a zvýšilo by hodnotu činnosti dvojstranných medziparlamentných delegácií, keďže by všetkým zúčastneným stranám umožnilo prehĺbiť spoluprácu, solidaritu a vzájomnú dôveru, prispieť k urovnaniu zmrazených konfliktov a zintenzívniť pravidelný viacstranný dialóg o otázkach spoločného záujmu s jasnou regionálnou dimenziou, ako napríklad energetika, životné prostredie, boj proti terorizmu, riadenie migrácie, ľudské práva atď.;

44.   zdôrazňuje, že s využitím strategického partnerstva medzi EÚ a Ruskom je potrebné presadzovať, aby sa základné ľudské práva a slobody, medzinárodné právo, demokratická voľba a právny štát dodržiavali ako zásady, ktorými sa riadi prístup oboch partnerov k spoločnému susedstvu; vyzýva ruské orgány, aby prevzali zodpovednosť za pomoc pri obnove územnej celistvosti krajín Európskej susedskej politiky, aby dodržiavali záväzok Ruska ochraňovať menšiny v oblastiach, kde sa zapája do mierových operácií, a aby nebránili prípadnému nasadeniu európskych jednotiek v civilných a vojenských mierových operáciách v oblastiach zmrazených konfliktov, ako to požadujú niektoré zúčastnené strany; vyjadruje poľutovanie nad tým, že energetické zdroje sa využívajú ako nástroj na dosiahnutie politických cieľov; vyzýva Rusko, aby sa zapojilo do konštruktívneho dialógu s EÚ a našimi spoločnými susedmi o možnostiach prehĺbenia multilaterálnej spolupráce v čiernomorskej oblasti;

45.   víta iniciatívu strategicky posilňovať vzťahy so susedmi východných krajín Európskej susedskej politiky, najmä s krajinami strednej Ázie; víta preto nedávno prijatú stratégiu pre strednú Áziu; zastáva názor, že v tomto rámci by sa mala vyvinúť osobitná a ďalekosiahla spolupráca medzi EÚ a stredoázijskými krajinami; zdôrazňuje, že vzhľadom na kľúčovú politickú, hospodársku a energetickú úlohu Kazachstanu v tomto regióne, ako aj vzhľadom na jeho charakteristické a úspešné sekulárne mnohonárodnostné štruktúry by mohla táto krajina byť prvým príkladom posilnených vzťahov medzi stredoázijskými krajinami a EÚ, avšak pod podmienkou, že sa uskutočnia rozsiahle politické reformy, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať rešpektovaniu ľudských práv a demokratických zásad;

46.   trvá na tom, že realizácia Európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej spoločnou politickou úlohou pre všetky členské štáty EÚ; odporúča Komisii, aby sa zohľadnili jedinečné skúsenosti členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v 21. storočí, s reformami súvisiacimi s transformáciou tak, aby sa ďalej rozvinuli a zdokonalili nové mechanizmy používané v súčasnosti, ktoré by mohli byť užitočné pre krajiny Európskej susedskej politiky;

Susedné krajiny južného Stredomoria

47.   zdôrazňuje silné a dlhotrvajúce putá medzi EÚ a krajinami južného Stredomoria a prízvukuje, že úzka spolupráca je v záujme oboch strán;

48.   pripomína, že EÚ musí aktívne podporovať a povzbudzovať reformný proces v južných partnerských krajinách Európskej susedskej politiky, keďže potenciálny úžitok veľkých politických, ekonomických a sociálnych reforiem vysoko prevyšuje ich náklady; zároveň pripomína, že ide o postupný proces, ktorý tiež závisí od miery zaangažovania partnerských krajín na dosahovaní reforiem;

49.   žiada Komisiu, aby podrobne preskúmala rozličné možnosti budúcej generácie dohovorov všeobecného dosahu s južnými partnerskými krajinami Európskej susedskej politiky; kladie dôraz na začlenenie mechanizmov na uplatňovanie doložky o ľudských právach do týchto dohovorov; konštatuje, že bilaterálne dohovory nesmú nepriaznivo ovplyvniť prehlbovanie multilaterálnej spolupráce v regióne, najmä ďalšie dosahovanie cieľov barcelonského procesu, vrátane vytvárania zóny voľného obchodu; vyzýva členské štáty, aby uvažovali o možnostiach posilnenia spolupráce vrátane zvýšenej flexibility v budúcnosti pri otváraní poľnohospodárskych a pracovných trhov, tak aby boli v súlade so sociálnou ochranou a boli spravodlivé; vyzýva južné partnerské krajiny Európskej susedskej politiky, aby zintenzívnili snahy na otvorenie ekonomických systémov, a tiež, aby zosúladili hospodárske pravidlá s príslušnými časťami acquis EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa južným krajinám uznalo právo na určenie si vlastného tempa pri otváraní obchodu a vlastných stratégií hospodárskeho a sociálneho rozvoja; domnieva sa, že účinnejšie využívanie nástroja susedskej politiky v prospech regionálnych projektov by umožňovalo zlepšiť situáciu s cieľom podporiť skutočný integrovaný regionálny hospodársky priestor;

50.   pripomína, že všeobecné ľudské práva sú hlavnými hodnotami EÚ; vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že od začiatku Euro-stredomorského partnerstva významný pokrok v oblasti demokracie a ľudských práv nie je dostatočný, a naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s vládami, regionálnymi a miestnymi orgánmi a s aktérmi občianskej spoločnosti príslušných krajín; kladie dôraz na význam slobody prejavu pri vytváraní demokratickej kultúry a posilňovaní občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby začala skutočný dialóg v tejto oblasti a aktívne rozvíjala spoločné výchovné programy a politiky s cieľom podporovať vzájomné poznávanie, toleranciu a práva žien, najmä medzi novými generáciami; južní partneri by mali na tento účel preukázať väčšiu transparentnosť a mali by byť viac otvorení účasti občianskej spoločnosti; je presvedčený, že dialóg o ľudských právach nemá brániť EÚ vo verejnom vyslovovaní kritiky, ani v prijímaní ďalších opatrení v prípadoch vážneho porušenia základných práv;

51.   uznáva rôzne podmienky, záujmy a priority každej južnej krajiny, ktoré sa zohľadňujú pri rokovaniach o akčných plánoch a pri ich realizácii; zdôrazňuje dôležitosť posilňovania regionálnej spolupráce v rámci Euro-stredomorského partnerstva; zdôrazňuje, že Európska susedská politika v žiadnom prípade nenahrádza ani nesúťaží s Euro-stredomorským partnerstvom, ale že obe politiky sa navzájom dopĺňajú, čo umožňuje spojiť viacstranný prístup barcelonského procesu s dvojstrannou perspektívou; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje komunikačné snahy s cieľom objasniť prepojenie medzi oboma politikami, a to tak partnerským krajinám, ako európskej verejnosti;

52.   pripomína potrebu silnej politickej vôle zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov aktívne prispievať k riešeniu konfliktov v regióne, pričom sa treba vyhnúť tomu, aby sa konflikty stali prekážkou vykonávania Európskej susedskej politiky; zdôrazňuje, že Európska susedská politika sa nebude môcť úplne rozvinúť bez vyriešenia konfliktov, ktoré sťažujú, alebo dokonca znemožňujú regionálnu spoluprácu; pripomína, že je vhodné posilniť činnosti Európskej susedskej politiky, ktoré môžu viesť k vyriešeniu konfliktov, zameriavať tieto činnosti na opatrenia umožňujúce opätovné získanie dôvery, ako sú správa hraníc, podpora zmierovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a pomoc organizáciám občianskej spoločnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu nástroja na správu vecí verejných pri predchádzaní a riešení konfliktov; zdôrazňuje v tomto smere potrebu zabezpečenia konzistentnosti a komplementárnosti medzi Európskou susedskou politikou a inými nástrojmi a politickými oblasťami, ako aj štruktúrovanú analýzu konfliktov a citlivosti voči konfliktom pri vypracúvaní, realizácii a kontrole programov;

53.   pripomína, že Európska susedská politika spolu s Euro-stredomorským partnerstvom tvoria rámec, pre všetky oblasti spolupráce; domnieva sa, že zvýšená spolupráca medzi zúčastnenými stranami by mala byť možná a teda aj zjednodušená; naznačuje, že posúdenie nových iniciatív na posilnenie spolupráce v Stredomorí má v každom prípade zahŕňať aj nový impulz pre Euro-stredomorské partnerstvo, ktorý si vyžaduje vážnu úvahu o obmedzeniach a problémoch, ktoré sa vyskytli v posledných rokoch; trvá na skutočnosti, že Stredomorie by malo zostať spoločným politickým záujmom všetkých členských štátov; pripomína význam Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia; zdôrazňuje prianie, aby sa táto inštitúcia zapojila do hodnotenia vývoja euro-stredomorských politík;

54.   domnieva sa, že je dôležité, aby sa nadväzovali užšie vzťahy, a to aj prostredníctvom nových vzťahov, so susednými krajinami našich susedov, ako napr. s krajinami Rady pre spoluprácu krajín Perzského zálivu;

Úloha Európskeho parlamentu

55.   opakuje svoje odhodlanie pokračovať v podrobnom dohľade nad vykonávaním Európskej susedskej politiky, najmä využitím svojich právomocí, a v poslednom rade rozpočtových právomocí, a pokračovaním dialógu s Komisiou na tému presadzovania Európskeho nástroja susedských vzťahov a partnerstva, rovnako ako EIDHR, dialógu, ktorý začal v roku 2007, ktorý by mal pokračovať v súvislosti s revíziou naplánovanou na rok 2009; zamýšľa pravidelne skúmať správy o pokroku Európskej susedskej politiky; vyjadruje ľútosť nad tým, že sa s ním nekonzultovalo o akčných plánoch Európskej susedskej politiky, ani o hodnotení ich realizácie a ani o stave rokovaní v Podvýbore pre ľudské práva;

56.   je si vedomý svojej úlohy významného mienkotvorcu a fóra na verejné diskusie a má v úmysle posilniť svoju spoluprácu s parlamentmi a občianskou spoločnosťou v krajinách Európskej susedskej politiky; preto sa zaväzuje, že bude účinnejšie využívať svoje delegácie vysielané do medziparlamentných orgánov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam mimovládneho rozmeru, konkrétne Euro-stredomorskej platformy pre občiansku spoločnosť, pri posilňovaní politickej dynamiky v južných partnerských krajinách;

o
o   o

57.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom všetkých krajín Európskej susedskej politiky a Turecka a Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312. (2) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 113. (3) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 330. (4) Ú. v. EÚ L 405, 30.12.2006, s. 1. (5) 1 Prijaté texty, P6_TA(2007)0355.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Ukrajinou (2007/2022(INI))

P6_TA(2007)0539 A6-0396/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(1),

–   so zreteľom na desaťbodový plán Benity Ferrero-Waldnerovej a Javiera Solanu pre Ukrajinu, ktorý Rada potvrdila 21. februára 2005,

–   so zreteľom na oznámenie členky Komisie, pani Ferrero-Waldnerovej, adresované Komisii 22. novembra 2005 s názvom "Vykonávanie a propagácia európskej susedskej politiky" (SEK(2005)1521),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o posilňovaní Európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na strategický dokument Komisie pre krajinu na obdobie rokov 2007 – 2013 a na národný indikatívny program pre Ukrajinu na obdobie rokov 2007 – 2010,

–   so zreteľom na memorandum o porozumení o spolupráci v energetickej oblasti medzi EÚ a Ukrajinou, podpísané 1. decembra 2005,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Rozvíjanie spoločného leteckého priestoru s Ukrajinou" (KOM(2005)0451),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Európska susedská politika - strategický dokument" (KOM(2004)0373),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie priložený k oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o posilňovaní Európskej susedskej politiky: správa o pokroku Európskej susedskej politiky, Ukrajina (KOM(2006)0726), (SEK(2006)1505),

–   so zreteľom na dohodu medzi Ukrajinou a Európskym spoločenstvom o obchode s textilnými výrobkami, podpísanú 5. mája 1993 a rozšírenú, zmenenú a doplnenú 9. marca 2005,

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Ukrajinou(2) podpísanú 14. júna 1994 a rozšírenú, zmenenú a doplnenú 30. marca 2004 a 27. marca 2007,

–   so zreteľom na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ukrajiny o obchodovaní s určitými oceliarskymi výrobkami(3), podpísanú 22. novembra 2004,

–   so zreteľom na dohodu o spolupráci na civilnom globálnom satelitnom navigačnom systéme (GNSS) medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Ukrajinou a na dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o určitých aspektoch leteckých dopravných služieb, ktoré boli podpísané 1. decembra 2005,

–   so zreteľom na výsledky nedávnych samitov EÚ – Ukrajina vrátane tých samitov, ktoré sa konali v Helsinkách 27. októbra 2006 a v Kyjeve 14. septembra 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o európskej politike susedských vzťahov(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(5),

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 12. júla 2007 o rokovacom mandáte pre novú rozšírenú dohodu medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej(6),

–   so zreteľom na činnosť delegácie Európskeho parlamentu vo Výbore pre parlamentnú spoluprácu EÚ – Ukrajina,

–   so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2007 o rokovaniach s Ukrajinou o novej rozšírenej dohode,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0396/2007),

A.   keďže Ukrajina je strategicky významným susedom EÚ a tvorí prirodzený "most" spájajúci EÚ s Ruskom a strednou Áziou; keďže vďaka svojej veľkosti, zdrojom na svojom území a obyvateľstvu, ako aj zemepisnej polohe, má Ukrajina v Európe osobitné postavenie a predstavuje určujúci regionálny činiteľ,

B.   keďže po rozšírení v roku 2004 sa EÚ stala najväčším obchodným partnerom Ukrajiny; keďže pristúpenie krajín hraničiacich s Ukrajinou k EÚ posilnilo obchodné vzťahy Ukrajiny s EÚ a poskytlo nové príležitosti pre regionálny obchod, priemyselnú spoluprácu a hospodársky rast,

C.   keďže jedným z hlavných cieľov Európskeho parlamentu v oblasti zahraničnej politiky je rozšírenie a podpora Európskej susedskej politiky (ESP), ktorá sa zameriava na rozvoj demokracie a trhového hospodárstva v krajinách susediacich s EÚ a na posilnenie ich politických a hospodárskych vzťahov s EÚ a jej členskými štátmi,

D.   keďže na vytvorenie účinnej ESP je potrebné medzi hlavné priority zaradiť multilateralizmus, a preto budúca dohoda o voľnom obchode bude tvoriť základný prvok novej rozšírenej dohody, o ktorej sa začalo rokovať 5. marca 2007,

E.   keďže vstup Ukrajiny do Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a jeho ratifikácia ukrajinským parlamentom predstavuje nevyhnutnú podmienku začiatku rokovaní o zóne voľného obchodu medzi Ukrajinou a EÚ v rámci novej rozšírenej dohody s cieľom maximálne priblížiť hospodárstvo Ukrajiny k hospodárstvu EÚ a zo všeobecnejšieho hľadiska zlepšiť obchodné a hospodárske výsledky Ukrajiny,

F.   keďže EÚ a Ukrajina majú v oblasti obchodu zhodné záujmy a obe krajiny by mohli profitovať z ďalšej integrácie svojich trhov; keďže z tohto hľadiska by postupné prijatie acquis Spoločenstva zo strany Ukrajiny predstavovalo významný krok smerom k dosiahnutiu cieľa Ukrajiny, ktorým je postupná hospodárska integrácia a prehĺbenie politickej spolupráce s EÚ,

G.   keďže navrhovaná dohoda o voľnom obchode medzi Ukrajinou a Európskym spoločenstvom môže mať spočiatku negatívny vplyv, ktorý by postihol najmä hospodársky a sociálne najzraniteľnejšie skupiny; keďže je potrebné vytvoriť prechodné mechanizmy zväčšením hospodárskej pomoci určenej jednotlivým skupinám obyvateľstva, čo umožní postupnú a vyváženú integráciu a prispeje k trvalo udržateľnému rozvoju krajiny,

H.   keďže úsilie EÚ nesmie byť zamerané iba na hospodársku integráciu Ukrajiny, ale aj na vytvorenie základov sociálnej podpory, napríklad umožnením spravodlivejšieho a rovnoprávnejšieho prístupu k starobným dôchodkom, pomoci najchudobnejším ľuďom, mnohopočetným rodinám a vidieckemu obyvateľstvu a vytvorením nástrojov financovania a podobných nástrojov na integráciu menšín; keďže sa týmito opatreniami podporí sociálna a politická stabilita nevyhnutná na úspešnú hospodársku integráciu Ukrajiny do WTO a užšie partnerstvo s EÚ,

I.   keďže EÚ a Ukrajina sú odhodlané rýchlo postupovať pri plnení cieľa vytvorenia spoločnej zóny voľného obchodu bezprostredne po skončení prístupových rokovaní Ukrajiny s WTO a po ratifikácii ich výsledkov ukrajinským parlamentom, čo potvrdili nedávne stretnutia a samity na vysokej úrovni,

J.   keďže krajine je potrebné poskytnúť čas a priestor na to, aby posilnila svoje možnosti reagovať na výzvy globalizácie; keďže je potrebné, aby sa ukrajinský trh postupne otváral a aby v tomto procese existovala určitá pružnosť s cieľom vyhnúť sa vnucovaniu ekonomických vízií, pričom by sa zohľadnili slabé a silné miesta hospodárstva, vnútroštátne charakteristiky krajiny a regionálne pozície,

K.   keďže EÚ aj Ukrajina čelia spoločným výzvam v oblasti obchodnej a hospodárskej politiky súvisiacim s globalizáciou a so skutočnosťou, že sa objavili noví silní hospodárski aktéri; keďže prehĺbená hospodárska spolupráca s EÚ môže podporiť nevyhnutne potrebné reformy a spoločne so zlepšením investičného ovzdušia priťahovať priame zahraničné investície zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj súkromného sektora, v prospech ukrajinského národného hospodárstva,

L.   keďže rozšírená hospodárska spolupráca s Ukrajinou so sebou prináša pozitívne vyhliadky rastu aj pre hospodárstva členských štátov a prehlbuje ich integráciu v rámci jednotného trhu EÚ,

M.   keďže nové politické, hospodárske a sociálne otázky vo východnej Európe predstavujú spoločné výzvy, ktoré si vyžadujú koordinovanú globálnu reakciu,

Členstvo vo WTO

1.   podporuje úspešné ukončenie rokovaní o vstupe do WTO; vyzýva Ukrajinu, aby odstránila všetky zostávajúce prekážky legislatívneho i technického charakteru, ktoré prispievajú k ťažkostiam spojeným s prijatím Ukrajiny do WTO;

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej politicky i diplomaticky podporovali vstup Ukrajiny do WTO a poskytovali Ukrajine trvalú pomoc pri plnení potrebných požiadaviek; vyzýva Komisiu, aby podporila Ukrajinu v plnom využití prechodných období na splnenie často náročných požiadaviek pred nadobudnutím členstva vo WTO;

3.   víta rozhodnutie EÚ udeliť Ukrajine štatút trhového hospodárstva, ktorým sa uznáva veľké úsilie o vytvorenie dobre fungujúceho trhového hospodárstva v krajine, ktoré vyvinula ukrajinská vláda; vyzýva ukrajinskú vládu, aby tieto úspechy podporila tak, že zabezpečí vyriešenie závažných narušení trhu;

Vytvorenie zóny voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou

4.   víta skutočnosť, že hodnotenie trvalo udržateľného vplyvu obchodu, prebiehajúce pod dohľadom Komisie, bude dokončené pred začiatkom oficiálnych rokovaní o zóne voľného obchodu po uzavretí rokovaní o vstupe Ukrajiny do WTO a ratifikácii ich výsledkov ukrajinským parlamentom; vyzýva Komisiu a vládu Ukrajiny, aby dôkladne zvážili výsledky štúdie v rámci hodnotenia trvalo udržateľného vplyvu pri schvaľovaní obsahu dohody o zóne voľného obchodu;

5.   vyzýva zmluvné strany, aby dôkladne zvážili vytvorenie pevného a účinného inštitucionálneho rámca umožňujúceho zriadenie spoločných dozorných výborov a udelenie právomocí, ktoré tieto výbory oprávnia prijímať odporúčania s cieľom zlepšiť vzájomný obchod a hospodárske vzťahy a vytvoriť funkčný mechanizmus riešenia sporov;

6.   vyzýva Komisiu a ukrajinskú vládu, aby ešte pred ukončením rokovaní o zóne voľného obchodu založili fórum pre udržateľný rozvoj, ktoré by bolo zamerané predovšetkým na riešenie problému klimatických zmien, ktoré bude otvorené pre zástupcov občianskej spoločnosti;

7.   upozorňuje, že zóna voľného obchodu s Ukrajinou bude mať z dlhodobého hľadiska určite pozitívne účinky, no môžu ho sprevádzať negatívne krátkodobé a strednodobé účinky na východné členské štáty EÚ, ktoré bude potrebné vyriešiť;

8.   vyzýva Ukrajinu, aby naďalej prijímala a vykonávala colné predpisy, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami a normami EÚ, a aby zlepšila fungovanie colnej služby zjednodušením a modernizáciou colných postupov na hraniciach ale aj vo vnútrozemí; vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie Ukrajiny v tejto oblasti tým, že jej poskytne ďalšiu technickú pomoc a účelovú finančnú podporu;

9.   upozorňuje, že napriek skutočnosti, že výrobky dovážané do EÚ z Ukrajiny, ktoré sú najsilnejšie v konkurenčnom boji, nie sú súčasťou systému všeobecných preferencií (GSP) EÚ, tento systém nesmierne pomohol ukrajinským výrobcom, ktorí sa uchádzali o vstup na trhy Spoločenstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili ďalšiu liberalizáciu voči Ukrajine tým, že by jej udelili štatút vhodnosti pre osobitné preferenčné opatrenia v rámci takzvanej doložky o pracovných právach (ktorou sa preferenčný prístup zaručuje krajinám ako Ukrajina, ktoré uplatnili dohody Medzinárodnej organizácie práce o základných pracovných právach;

Priemyselná politika

10.   naliehavo žiada Ukrajinu, aby vykonala dodatočné domáce reformy umožňujúce trvalo udržateľné začlenenie do svetových globálnych trhov a hodnotových reťazcov; poukazuje na skutočnosť, že diverzifikácia vývozu musí v prvom rade dopĺňať posilnenie domáceho trhu, aby sa vývoz mohol stať spoľahlivým zdrojom budúceho hospodárskeho rastu Ukrajiny;

11.   vyzýva Ukrajinu, aby podporila účinné fungovanie verejných služieb a kvalitnejší prístup týchto služieb pre všetkých občanov a aby venovala väčšiu pozornosť liberalizácii trhu tak, že zaručí úspešné ukončenie privatizácie, odstránenie monopolov a nezávislosť ukrajinskej národnej banky;

12.   považuje za dôležité rozlíšiť komerčné služby od verejných služieb, pričom verejné služby by nemali podliehať vplyvu liberalizácie, aby sa zabezpečili základné potreby obyvateľstva a dobrý prístup k základným verejným službám, ako je napríklad zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, pitná voda a energia;

13.   žiada Ukrajinu, aby uviedla do rovnováhy rozšírené práva majiteľov akcií a investorov vyplývajúce z členstva vo WTO prostredníctvom zlepšenia dostupnosti informácií o spoločnostiach pre všetkých občanov, zabezpečila dôsledné dodržiavanie sociálnych, hospodárskych a ľudských práv a aby začala uplatňovať medzinárodné normy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, účtovníctva a auditu; trvá na tom, aby ukrajinské občianske a obchodné súdy stále viac pôsobili proti diskriminácii a zneužívaniu;

14.   naliehavo žiada Ukrajinu, aby stanovila koherentný a efektívny daňový systém v súlade s právnymi predpismi a postupmi EÚ; znovu pripomína, že nevyhnutnou podmienkou ďalšieho hospodárskeho rastu Ukrajiny sú silné a účinné finančné služby; zdôrazňuje potrebu aktualizovať a rozšíriť predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí a daňových únikov; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby okamžite ukončila všetky diskriminačné finančné postupy namierené proti zahraničným hospodárskym subjektom;

15.   so znepokojením poznamenáva, že napriek úsiliu ukrajinskej vlády je v krajine rozšírená korupcia a významne sa podieľa na potláčaní hospodárskeho rastu a vstupu zahraničného kapitálu; naliehavo vyzýva vládu Ukrajiny, aby prijala príslušné opatrenia na boj proti korupcii, zamerané najmä na odstránenie príčin vzniku korupcie;

16.   poznamenáva, že výroba liatiny a oceliarstvo predstavujú najväčšiu časť ukrajinského výrobného vývozu a najväčší zdroj obchodných výnosov pre túto krajinu; víta uzavretie dohody o oceli podpísanú popri zasadaní rady pre spoluprácu medzi EÚ - Ukrajinou 18. júna 2007, ktorá umožnila podstatné zvýšenie kvót povoleného dovozu oceliarskych výrobkov do Spoločenstva a podporila účinnejšiu (aj keď postupnú) liberalizáciu obchodu s tovarom medzi Ukrajinou a EÚ; verí, že uvedená dohoda významne podporí ciele dohody o partnerstve a spolupráci a pripraví cestu k lepšej integrácii trhov v súlade s ustanoveniami WTO, keď sa zrušia množstvové obmedzenia;

17.   žiada Ukrajinu, aby odstránila narušenia hospodárskej súťaže, ktoré sú zdrojom nečestného obchodu, a pomohla tak nadviazať harmonické obchodné vzťahy; podobne žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa nástroje na ochranu obchodu použijú len vtedy, ak by narušenia obchodu viedli ku škodlivému dumpingu či dotáciám;

18.   vyzýva ukrajinskú vládu, aby sa zdržala prideľovania nezákonných dotácií ukrajinským vývozným spoločnostiam a predchádzala akýmkoľvek narušeniam trhu;

19.   upozorňuje, že súčasné modely obchodovania Ukrajiny, ktoré výrazne zosilneli a neustále rastú, by mohli byť z dlhodobého hľadiska neudržateľné pre ich veľkú závislosť od dočasných a cyklických faktorov, akými sú napríklad dramatický nárast svetovej spotreby ocele a nárast cien ocele;

20.   nabáda k aproximácii a zjednoteniu noriem v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu a služieb a vyzýva Komisiu, aby poskytla finančnú a technickú pomoc potrebnú na zabezpečenie ich súladu s normami Spoločenstva;

21.   vyjadruje znepokojenie nad pracovnými podmienkami a nízkymi mzdami baníkov, ale aj nad rastúcim počtom banských nešťastí na Ukrajine; nalieha na ukrajinskú vládu, aby zaručila dôkladné vykonávanie základných práv zamestnancov v súvislosti s bezpečnosťou práce a minimálnou mzdou;

Otázky týkajúce sa energetiky a tranzitu

22.   žiada posilnenie dialógu na vysokej úrovni medzi Ukrajinou a EÚ v energetickom sektore, aby sa v plnej miere uplatnilo Memorandum o porozumení v oblasti energetickej spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou;

23.   nazdáva sa, v súvislosti s potrebou udržateľnejších modelov obchodovania v boji proti klimatickým zmenám, že prístup k energetickým zdrojom je otázkou viacstranného určovania pravidiel, ktoré sa nesmú narušiť dvojstrannými obchodnými dohodami, v ktorých sa súťaží o čo najvýhodnejšie podmienky prístupu na trh;

24.   vyzýva Ukrajinu, aby zaujala konzistentný postoj k oblasti energetiky zameraný na zabezpečenie diverzifikácie a bezpečnosti dodávok energie vedených ukrajinským územím, jadrovú bezpečnosť a reformu domáceho trhu s energiou, rozvoj a modernizáciu infraštruktúry energetického sektora (vrátane potrubí), efektívne využitie energie a lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie;

25.   zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby medzi Ukrajinou a EÚ existoval bezpečný, transparentný a spoľahlivý tranzitný energetický systém;

26.   dôrazne podporuje postupné začleňovanie Ukrajiny do transeurópskych dopravných sietí; pokladá ho za hlavný prvok úspešného uplatňovania dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou;

Práva duševného vlastníctva

27.   naliehavo vyzýva ukrajinské úrady, aby v rámci prístupového procesu do WTO a príslušných dvojstranných dohôd s EÚ dali svoje právne predpisy v oblasti duševného vlastníctva a presadzovanie práva do súladu s acquis communautaire, pravidlami WTO, najmä s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a s ostatnými príslušnými medzinárodnými normami a zabezpečili ich úplné, dôsledné a trvalé vykonávanie, aby sa zaručil účinný boj proti falšovaniu a nezákonnému obchodu s CD nosičmi; vyzýva ukrajinský zákonodarný orgán, aby v ranom štádiu prípravy legislatívneho návrhu konzultoval reguláciu kolektívnej správy práv a opatrenia na vynucovanie práva s EÚ a príslušnými zúčastnenými stranami, najmä so zástupcami držiteľov práv, skôr ako prijme akékoľvek zmeny autorského zákona, najmä pokiaľ ide o zavedenie alebo zmenu digitálnych práv, právnu úpravu kolektívnej správy práv a vykonávacie ustanovenia;

28.   povzbudzuje ukrajinské orgány, aby vykonali všetky potrebné účinné opatrenia na zneškodnenie zdrojov protizákonnej činnosti, napríklad podnikov na výrobu optických diskov, v ktorých sa vyrábajú neoprávnené kópie výrobkov chránených autorským zákonom a internetových stránok, ktoré obsahujú nelegálne materiály chránené autorským zákonom, ďalej aby odstránili nezákonný obchod s kópiami na trhoviskách, napríklad na trhu Petrovka v Kyjeve; upozorňuje, že tieto opatrenia by mali zahŕňať opakované a vopred neohlásené inšpekcie v spolupráci s držiteľmi práv;

29.   zdôrazňuje potrebu upraviť súčasný systém súdnictva tak, aby sa zabezpečila účinná ochrana práv duševného vlastníctva a rýchlejšie trestné stíhanie a ukladanie trestov všetkým osobám podieľajúcim sa na nezákonnom obchodovaní, t. j. výrobcom aj predajcom; upozorňuje, že ukrajinskí sudcovia a súdy by mali dostať pokyny, že všetky očividne nezákonné a falšované materiály sa musia spravidla zabaviť a zničiť;

30.   naliehavo vyzýva ukrajinské orgány, aby v úzkej spolupráci s držiteľmi autorských práv znovu posúdili holografický systém pre výrobky chránené autorským právom;

31.   nalieha na ukrajinské colné úrady, aby podstatne zvýšili aktivitu zameranú proti dovozu nezákonných CD nosičov vyrobených v Rusku a zlepšili svoju spoluprácu so súkromným sektorom;

Spolupráca v oblasti vedy a vzdelávania

32.   naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby pokladala rozvojový hospodársky model založený na znalostnom hospodárstve vo väčšej miere za svoju prioritu a podstatne zvýšila podiel HDP určený na vedecký výskum a akademické výmeny; vyzýva Komisiu, aby Ukrajine poskytla potrebnú finančnú a technickú podporu;

33.   zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti vedy, výskumu a techniky je rozhodujúca pre rozvoj národného hospodárstva a vytvorenie priaznivého prostredia pre investície a inovácie; vyjadruje názor, že s týmto cieľom bude potrebné ďalej rozvíjať dvojstranné vzťahy členských štátov EÚ s Ukrajinou, ako aj spoločnú politiku EÚ voči Ukrajine;

34.   vyzýva Komisiu a ukrajinskú vládu, aby prehĺbili vzájomnú spoluprácu v oblasti vedy, techniky, vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávacích a vedeckých študijných programov, ako sú napríklad programy Erasmus Mundus a Jean Monnet; podporuje vytvorenie užších cezhraničných kultúrnych väzieb a spolupráce medzi univerzitami a výskumnými strediskami;

35.   zdôrazňuje, že EÚ musí podporiť ukrajinské školstvo vytvorením podporných programov a finančných stimulov na rozvoj vedeckého a technologického výskumu, čím sa prispeje k väčšiemu a trvalejšiemu hospodárskemu rastu, ale aj kultúrnemu a vedeckému rozvoju krajiny;

Otázky poľnohospodárstva a životného prostredia

36.   víta podpísanie memoranda o porozumení o štruktúrovanom dialógu o poľnohospodárskych otázkach v októbri 2006; zdôrazňuje, že so zreteľom na ochranu životného prostredia, samostatnosť v zabezpečení potravín a sociálnu rovnováhu medzi rozdielnym rozvojom vidieckych a mestských oblastí plní poľnohospodársky sektor dôležité úlohy, ktoré dostatočne odôvodňujú vyššie sektorové tarify v porovnaní s tarifami pre iný ako poľnohospodársky tovar;

37.   trvá na tom, aby sa poľnohospodárske a vidiecke obyvateľstvo podporovalo zlepšovaním jeho hospodárskej a zdravotnej situácie a rozvojom vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že takáto podpora by mala mať podobu finančnej podpory a podpory určenej na infraštruktúru, aby sa pre malých výrobcov zjednodušil prístup k pôžičkám zavedením systému závažnosti kritérií pre poskytovanie pomoci, ktorá zvýhodňuje malých a mladých podnikateľov, a vytvorením programov odborného vzdelávania; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť aj sieť pre regionálne prepojenie vidieckych a mestských oblastí a zlepšiť prístup k informáciám vo vidieckych oblastiach;

38.   vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu s cieľom dospieť k regulačnej spolupráci v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení; vyzýva Komisiu, aby začala s Ukrajinou rokovať o ochrane zemepisných označení a začlenila výsledky týchto rokovaní do budúcej dohody o voľnom obchode;

39.   nalieha na Ukrajinu, aby bezodkladne zrušila reštriktívne kvóty na vývoz pšenice stanovené v októbri 2006, ktoré nielenže spôsobili vážnu škodu jej vlastnému poľnohospodárskemu sektoru, ale aj to, že vzhľadom na netransparentný systém založený na licenciách vzniknú príležitosti na korupciu;

40.   zdôrazňuje význam programov rozvoja životného prostredia Ukrajiny, ktoré vyplývajú z prijatia Národnej stratégie pre životné prostredie (1998 – 2008) a ratifikácie Kjótskeho protokolu, aby sa okrem iného zaručila environmentálna bezpečnosť regiónu vrátane jadrovej energie, distribučná sieť pitnej vody a opatrenia, ktorými by sa zastavilo zhoršovanie stavu životného prostredia v oblasti Čierneho mora;

41.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby Ukrajina spolu so začlenením do zóny voľné trhu EÚ prijala pravidlá certifikácie dovozcov, vývozcov a dopravy a sprísnila sanitárne a fytosanitárne pravidlá, aby sa zabezpečila aproximácia týchto predpisov s relevantnými platnými pravidlami EÚ;

Hospodárske vzťahy so susednými partnermi (vrátane Ruska)

42.   berie na vedomie podmienečné pristúpenie Ukrajiny do jednotného hospodárskeho priestoru spolu s Ruskom a ďalšími bývalými republikami Sovietskeho zväzu; pripomína, že určité opatrenia zahrnuté do dohody o jednotnom hospodárskom priestore môžu byť pri ich úplnom vykonávaní v rozpore so zavedením fungujúcej dohody o voľnom obchode s EÚ; vyzýva Ukrajinu, aby svoje hospodárske vzťahy s Ruskou federáciou rozvíjala takým spôsobom, ktorý nebude brániť progresívnej a hlbšej integrácii krajiny do jednotného trhu Spoločenstva;

43.   vyzýva Komisiu, aby podporila trojstranný dialóg medzi Ukrajinou, Ruskom a EÚ s cieľom vytvoriť atmosféru bezpečnosti a mieru v tomto regióne, dialóg, ktorý by Ukrajine umožnil posilniť jej nezávislosť bez toho, aby sa dostala do izolácie; zdôrazňuje, že je potrebné podnietiť dialóg o spoločných záujmoch, najmä v súvislosti s bezpečnosťou a obranou, energetikou a rozvojom kvalitatívne a kvantitatívne efektívnejšej dopravnej siete, ale aj o iných otázkach, o ktorých sa rokuje na medzinárodnej úrovni;

Záverečné poznámky (vrátane ESP)

44.   berie na vedomie a podporuje vyhlásenie prijaté ukrajinským parlamentom 27. februára 2007 o začatí rokovaní medzi Ukrajinou a EÚ s cieľom uzatvoriť novú dohodu o partnerstve a spolupráci s EÚ;

45.   víta skutočnosť, že sa Ukrajina podieľa na stabilizácii svojho regiónu a povzbudzuje ju, aby posilnila svoju úlohu pri vytváraní dohôd o hospodárskej spolupráci, najmä s jej susednými krajinami na pobreží Čierneho mora;

46.   zdôrazňuje význam rýchleho presadzovania a vykonávania dohody o zjednodušení vízovej povinnosti a readmisii s Ukrajinou;

47.   podporuje medzinárodnú a najmä cezhraničnú a medziregionálnu hospodársku spoluprácu, ale aj spoluprácu v iných oblastiach, ako je organizácia majstrovstiev Európy vo futbale 2012 spoločne s Poľskom;

48.   vyzýva Ukrajinu, aby podporovala a vytvárala prostredie priaznivé pre malé a stredné podniky a propagovala rozvoj podnikateľského ducha a osobnej zodpovednosti;

49.   vyzýva Komisiu a ukrajinskú vládu, aby ďalej vykonávali monitorovacie opatrenia (definované podľa výsledkov riadneho vyhodnotenia) týkajúce sa vplyvu nedávneho rozšírenia EÚ na modely obchodovania medzi EÚ a Ukrajinou; zdôrazňuje, že je dôležité otvoriť dialóg, v ktorom sa bude hodnotiť vplyv rozšírenia v roku 2007 na rozvoj obchodných a hospodárskych vzťahov a vďaka ktorému bude možné navrhnúť primerané opatrenia na zníženie možných strát;

50.   zdôrazňuje strategický význam Ukrajiny a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pridali budúcim dvojstranným rokovaniam nový a súdržnejší rozmer založený na celkovej spolupráci a solidarite a rešpektujúci privilegovanú povahu susedských a historických vzťahov, najmä s ohľadom na Rusko;

51.   je znepokojený tým, že nie je jasne vymedzená ESP a dlhodobá strategická vízia rozvoja a stabilizácie vo východnej Európe ani ich perspektívy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa proces začlenenia Ukrajiny stal skutočnou politickou prioritou agendy EÚ;

52.   pripomína svoju pretrvávajúcu požiadavku, aby Rada systematicky uplatňovala doložku o ľudských právach a demokracii vo vzťahoch ku všetkým účastníkom ESP; vyzýva Radu, aby vysvetlila akým spôsobom má v úmysle uplatniť túto doložku pri rokovaniach o novej rozšírenej dohode s Ukrajinou;

o
o   o

53.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vláde a parlamentu Ukrajiny.

(1) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1. (2) Ú. v. ES L 49, 19.2.1998, s. 3. (3) Ú. v. EÚ L 384, 28.12.2004, s. 23. (4) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312. (5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0196. (6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0355.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o odpovedi Európskej únie na citlivé situácie v rozvojových krajinách

P6_TA(2007)0540 B6-0476/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. októbra 2007 s názvom "K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvale udržateľného rozvoja, stability a mieru" (KOM(2007)0643) a na pracovný dokument Komisie priložený k uvedenému oznámeniu (SEK(2007)1417),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike EÚ: Európsky konsenzus, podpísané 20. decembra 2005(1),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(2) (nástroj rozvojovej spolupráce),

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(3), v znení zmien a doplnení dohody meniacej a doplňujúcej dohodu o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005(4) (Dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na politický rámec Africkej únie (AÚ) o obnove a rozvoji po konfliktoch, ktorý prijali členské štáty AÚ na samite 25. júna až 2. júla 2006 v Banjule,

–   so zreteľom na desať zásad prínosného medzinárodného angažovania sa v nestabilných štátoch a situáciách, ktoré podporuje Výbor pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) pre nestabilné štáty a ktoré boli schválené 3. a 4. apríla 2007 na stretnutí DAC na vysokej úrovni v Paríži,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledku svetového samitu a najmä na jej odseky 138 až 140 o zodpovednosti za ochranu,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Svetová banka a medzinárodné spoločenstvo pre rozvoj od začiatku 90. rokov 20. storočia označujú štáty, ktoré nie sú schopné plniť svoje "tradičné" funkcie a podnecovať rozvoj a majú slabé inštitúcie, za "nestabilné štáty",

B.   keďže nestabilita štátu je skôr empirickou ako normatívnou koncepciou a ide o závislú premennú, nie pôvodný stav; keďže nestabilita môže existovať buď pred krízou alebo po nej; keďže zodpovednosť za určovanie, kedy už štáty nie sú "nestabilné", by mali mať ich občania,

C.   keďže napriek skutočnosti, že neexistuje jednoznačné pracovné vymedzenie tejto koncepcie, je možné identifikovať štáty, ktoré prechádzajú situáciami nestability, a počet štátov, ktoré Svetová banka považuje za "nestabilné", sa v rokoch 2000 až 2006 takmer zdvojnásobil zo 14 na 26, pričom 14 z nich sa nachádza v subsaharskej Afrike,

D.   keďže pri poskytovaní pomoci a posilňovaní postavenia týchto štátov, čo prináša priamy osoh ich občanom a je v záujme regionálneho a svetového mieru a prosperity, je nevyhnutné pochopiť vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré prispievajú k nestabilite,

E.   keďže rôzne druhy nestability (napríklad: situácia vyvolávajúca konflikty, tzv. "prekliatie prírodných zdrojov", zlá správa verejných vecí, vnútrozemská nestabilita) vyžadujú rôzne druhy riešení; keďže príslušnú krajinu môžu postihnúť rôzne druhy nestability, čo sťažuje kategorizáciu a konkrétny postup,

F.   keďže riešenie situácií nestability je dlhodobým procesom a vyžaduje trvalé a dlhodobé angažovanie tak zo strany postihnutých krajín, ako aj medzinárodného spoločenstva,

G.   keďže AÚ uznáva, že obnova je v prvom rade politickou a nie technickou otázkou; keďže je preto potrebné vytvoriť legitímnu štátnu moc, správu verejných vecí založenej na konsenze, pozitívne konanie v záujme zraniteľných skupín a budovanie miestnych kapacít v rámci spravodlivého rozdelenia moci a vzájomnej zodpovednosti, ako zdôraznil politický rámec AÚ o obnove a rozvoji po konfliktoch,

H.   keďže príčinou situácií nestability sú často chudoba a zlé životné podmienky, ktoré v extrémnych prípadoch vedú ku kolapsu štátu a trvalej neistote; keďže nedostatok ochrany a práv občanov postihnutých krajín vyžadujú konanie zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva a musia byť v jeho centre,

I.   keďže medzi krajinami a darcami ešte stále nedochádza k dostatočnej výmene skúseností s budovaním štátu, čo bráni získavaniu skúseností,

J.   keďže je potrebný dvojitý mechanizmus zodpovednosti: medzi darcami a prijímajúcimi krajinami a medzi týmito krajinami a ich obyvateľstvom,

K.   keďže existencia viacerých nástrojov financovania vedie k riziku duplikácie alebo nedostatočnému prideľovaniu zdrojov a sťažuje zodpovednosť a účasť spoločností, ktoré už sú teraz oslabené,

1.   domnieva sa, že nestabilita je komplexná výzva z hľadiska rozvoja a zdôrazňuje, že je potrebná riadne definovaná a koherentná agenda pre prípad nestability, ktorá bude založená na zásade "nespôsobovania škody", t. j. bude prispôsobená situácii a bude zohľadňovať dlhodobé hľadiská a koordinovať početné ciele a prístupy rôznych zainteresovaných strán s ohľadom na hlavný a spoločný cieľ znižovania chudoby a dosiahnutia rozvojových cieľov milénia;

2.   víta prípravu odpovede EÚ na nestabilitu a zdôrazňuje potrebu zahrnúť parlamenty do všetkých fáz tejto stratégie;

3.   potvrdzuje, že stabilný demokratický politický systém vedúci k rozvoju, právny štát, ochrana ľudských práv, riadna správa verejných vecí a mierové riešenie konfliktov je najlepším východiskom na ukončenie nestability a na posun smerom k fungujúcim otvoreným inštitúciám a účinnej a nestrannej tvorbe politiky;

4.   zdôrazňuje, že plánovanie a konanie v situáciách nestability musí byť komplexné a koherentné a musí sa zameriavať na trvalo udržateľný rozvoj postihnutých krajín a na obyvateľstvo týchto krajín; domnieva sa, že do existujúcich nástrojov a mechanizmov musí byť zahrnutý prístup orientovaný na nestabilitu, a plne súhlasí s tým, že sa musí posilniť potenciál dokumentov o stratégii krajiny a tematických programov vypracovaných v partnerstve zabrániť nestabilite;

5.   zdôrazňuje, že hlavné prvky agendy pre prípad nestability by sa mali zameriavať na tri aspekty s dôrazom na chudobu a prevenciu: presadzovanie bezpečnosti ľudí, posilňovanie rozvoja a zabezpečovanie mieru; zdôrazňuje tiež potrebu tieto aspekty dôsledne realizovať;

6.   domnieva sa, že dlhodobé strategické plánovanie sa musí koordinovať s realizáciou programov v teréne, ktoré musia zostať pružné a prispôsobiteľné, a je potrebné, aby odrážalo situáciu v príslušnej krajine; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala dlhodobý rozvoj, no zároveň v krátkodobom horizonte poskytovala základné služby, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;

7.   zdôrazňuje, že rozvojové programy pre situácie nestability by mali dodržiavať rovnaké základné zásady ako rozvojové programy pre napr. vlastníctvo, partnerstvo, vzájomnú zodpovednosť a trvalú udržateľnosť;

8.   vyzýva Komisiu, aby podporovala komplexný mierový a politický dialóg a zmierovacie procesy a posilnila účasť spoločenstiev a občianskej spoločnosti vo všetkých aspektoch obnovovacieho cyklu a rozvojových stratégií;

9.   zdôrazňuje, že trvalo udržateľný mier možno dosiahnuť len vtedy, keď bude vládnuť spravodlivosť a bude sa tak aj vnímať, najmä pokiaľ ide o vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala posilňovanie právnych a súdnych systémov nestabilných štátov s cieľom zabezpečiť, že páchatelia závažných zločinov proti ľudskosti sa budú za svoje zločiny zodpovedať pred súdom, a zároveň umožniť paralelný rozvoj iniciatív v oblasti spravodlivosti a zmierovacích iniciatív;

10.   požaduje posilnenie zákonných práv jednotlivcov vrátane tých práv, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy najchudobnejších vrstiev, a vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie rozvojových krajín diverzifikovať svoju poľnohospodársku výrobu s cieľom umožniť im vyriešiť problém vysoko zraniteľného hospodárstva zameraného na pestovanie jedinej plodiny, a vyhnúť sa tak nestabilnej situácii spôsobenej hospodárskym kolapsom;

11.   pripomína, že je potrebné, aby rozvojová a humanitárna činnosť EÚ kládla väčší dôraz na preventívne opatrenia, systémy včasného varovania a analýzy rizika s cieľom vyhnúť sa katastrofám spôsobeným človekom a prírodným katastrofám, ktorých následkom sú nestabilné situácie;

12.   potvrdzuje, že komplexný model pre nestabilitu a rozvoj musí zohľadňovať existujúce miestne, regionálne a kontinentálne iniciatívy, ako je nedávny politický rámec AÚ o obnove a rozvoji po konfliktoch, nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), africký mechanizmus partnerského hodnotenia a charta demokracie, volieb a správy verejných vecí v Afrike; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala snahu posilniť spoluprácu juh – juh v tejto oblasti;

13.   vyzýva ďalej Komisiu, aby zabezpečila, že domáce zainteresované strany budú nielen plne zapojené do úsilia o prekonanie situácií nestability, ale že sa vezme do úvahy ich vlastná predstava a definícia budovania štátu a ich model štátu a že sa využijú miestne odborné znalosti;

14.   zdôrazňuje, že ženy a zraniteľné skupiny hrajú rozhodujúcu úlohu pri podporovaní rozvoja a mieru a žiada Komisiu, aby podporovala posilňovanie ich postavenia prostredníctvom zohľadnenia ich špecifických potrieb a situácie v prostredí nestability;

15.   víta skutočnosť, že v rámci spoločnej stratégie EÚ a Afriky budú tieto dve strany viesť dialóg o koncepcii "situácií nestability" zameraný na dosiahnutie spoločného porozumenia a dohody v súvislosti s možnými krokmi a že tento dialóg je už zahrnutý do akčného plánu;

16.   pripomína, že každý jednotlivý štát nesie zodpovednosť za ochranu svojho obyvateľstva pred genocídou, vojnovými zločinmi, etnickými čistkami a zločinmi proti ľudskosti a že EÚ dôrazne podporuje takúto zodpovednosť za ochranu v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005; zdôrazňuje, že zodpovednosť za ochranu zahŕňa uplatňovanie trvalého diplomatického, hospodárskeho a právneho nátlaku a že hrozby a donucovací vojenský zásah je poslednou možnosťou a musí sa prísne kontrolovať;

17.   zdôrazňuje, že riešenie situácií nestability je komplexné a vyžaduje značné finančné a ľudské zdroje, ako aj dlhodobú angažovanosť; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že tieto zdroje budú k dispozícii v dostatočnej miere a primeraným a predvídateľným spôsobom a že medzi darcovskými agentúrami bude súdržnosť;

18.   zdôrazňuje, že v situáciách nestability, keď kapacity na vykonávanie auditu a monitorovanie sú slabé alebo neexistujú, nie je vhodné využívať rozpočtovú pomoc; vyzýva preto Komisiu, aby v takýchto situáciách využívala iné formy financovania, pokiaľ nemôže poskytnúť podrobné informácie o tom, na čo sa finančné prostriedky vynakladajú;

19.   žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla zoznam darcov a medzinárodných aktérov spolu s informáciou o druhu práce, ktorú vykonávajú, s cieľom umožniť monitorovanie a optimálne využívanie dostupných nástrojov a zdrojov;

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Africkej únii.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41. (3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3 (4) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie (2007/2104(INI))

P6_TA(2007)0541 A6-0400/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Návrh spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení" (KOM(2007)0013) a na spoločnú správu v podobe, v akej ju prijala Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti týkajúce sa spotrebiteľa (EPSCO) 22. februára 2007,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Zhodnotenie sociálnej situácie - Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007" (KOM(2007)0063),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

–   so zreteľom na Medzinárodný akčný plán OSN k problematike starnutia z roku 2002,

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2005,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006 a jeho opčný protokol,

–   so zreteľom na články 34, 35 a 36 Charty základných práv Európskej únie(1), ktoré vymedzujú právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní, vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a prístup k všeobecne prospešným službám,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Posilňovanie sociálneho rozmeru lisabonskej stratégie: modernizácia otvorenej koordinácie v oblasti sociálnej ochrany" (KOM(2003)0261),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Modernizácia sociálnej ochrany pre rozvoj vysokokvalitnej, dostupnej a trvalo udržateľnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: podpora národných stratégií pomocou otvorenej metódy koordinácie" (KOM(2004)0304),

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom "Ako čeliť demografickým zmenám: nová solidarita medzi generáciami" (KOM(2005)0094),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie týkajúce sa konzultácie o opatreniach na úrovni EÚ na podporu aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2006)0044) a na súhrnnú správu o výsledkoch konzultácie,

–   so zreteľom na Bielu knihu Komisie o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (KOM(2007)0279) (Biela kniha o výžive),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (KOM(2006)0625),

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie nazvanú "K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ" (KOM(2007)0027),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249) predložený Komisiou,

–   so zreteľom na stanovisko vyjadrené v Šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva na obdobie 2002 – 2012, najmä na to, že čisté a zdravé životné prostredie je predpokladom zdravia a blaha obyvateľov;

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii(3),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2002 o oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov "Návrh spoločnej správy o sociálnom začlenení"(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2003 o aplikácii otvorenej metódy koordinácie(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. septembra 2003 o spoločnej správe Komisie a Rady o primeraných a udržateľných dôchodkoch(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o legislatívnom pláne a pláne práce Komisie na rok 2006(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o zlepšovaní duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 o postavení osôb so zdravotným postihnutím v rozšírenej EÚ: Európsky akčný plán na roky 2006 – 2007(11),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0400/2007),

A.   keďže sa v záveroch lisabonskej Európskej rady z 23. a 24. marca 2000 dohodlo posilnenie sociálnej súdržnosti a boj proti sociálnemu vylúčeniu,

B.   keďže na zasadnutí Európskej rady v Nice 7. až 9. decembra 2000 sa členské štáty zaviazali, že do roku 2010 dosiahnu významné a merateľné zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia a keďže pokrok v dosahovaní tohto cieľa je nedostatočný,

C.   keďže sociálne začlenenie a sociálna ochrana sú základnými hodnotami EÚ a základnými právami všetkých osôb bez ohľadu na národnostný pôvod, vek, pohlavie, postihnutie, sexuálnu orientáciu a náboženstvo,

D.   keďže viac než 50 miliónov občanov a zhruba 16 % celkového počtu aktívneho obyvateľstva EÚ tvoria osoby so zdravotným postihnutím a keďže miera nezamestnanosti týchto osôb je dvojnásobne vyššia než u osôb bez zdravotného postihnutia,

E.   keďže 78 miliónov európskych občanov naďalej žije v chudobe a 8 % obyvateľov EÚ trpí chudobou napriek tomu, že sú zamestnaní, a keďže rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa v mnohých členských štátoch EÚ prehlbujú,

F.   keďže súčasná Európa je mnohonárodnostnou, mnohonáboženskou spoločnosťou a členské štáty musia zabezpečiť, aby ich zákony odrážali túto rozmanitosť a chránili všetkých ľudí pred násilím, diskrimináciou a obťažovaním,

G.   keďže dôsledky nerovnosti, chudoby, sociálneho vylúčenia a nedostatku príležitostí sú navzájom prepojené a vyžadujú si súdržnú stratégiu na úrovni členských štátov zameranú nielen na príjmy a bohatstvo, ale aj na otázky, akými sú prístup k zamestnaniu, vzdelaniu, zdravotným službám, informačná spoločnosť, kultúra a doprava, ako aj príležitosti budúcich generácií,

H.   keďže chudoba a nezamestnanosť sú spojené s chorľavosťou a nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti v dôsledku faktorov, akými sú zlá strava, zlé životné podmienky v znevýhodnených oblastiach, nevhodné bývanie a stres,

I.   keďže vo väčšine členských štátov sú deti ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením vo väčšej miere než dospelí,

J.   keďže chudoba a nerovnosť v oveľa väčšej miere postihujú ženy; keďže priemerný príjem žien tvorí iba 55 % priemerného príjmu mužov a keďže staršie ženy majú ťažší prístup na pracovný trh,

K.   keďže chudoba sa v oveľa väčšej miere týka osôb s nízkou úrovňou vzdelania a keďže členské štáty a Komisia by mali navrhnúť spoločné opatrenia na zlepšenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj na zabezpečenie práva na takéto vzdelávanie a odbornú prípravu,

L.   keďže spoločenské javy, akými sú obchodovanie s ľuďmi, organizovaný zločin, rodová diskriminácia a prostitúcia, spolu úzko súvisia,

M.   keďže miera nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím vrátane ľudí s poruchami duševného zdravia, starších ľudí a národnostných menšín je v celej EÚ naďalej neprijateľne vysoká,

N.   keďže opatrovatelia, ktorí tvoria najväčšiu kategóriu neplatenej pracovnej sily v EÚ, si zaslúžia uznanie zásadnej úlohy, akú zohrávajú v rámci poskytovania starostlivosti v Spoločenstve,

O.   keďže pre najchudobnejšie kategórie spoločnosti sú služby čoraz menej dostupné,

P.   keďže nerovnosť príjmov sa vo väčšine členských štátov zvyšuje,

Všeobecné body

1.   vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali potenciál, ktorý ponúka otvorená metóda koordinácie;

2.   vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy a aby nasledovali dobré príklady v oblasti sociálnej ochrany a sociálnej integrácie;

3.   domnieva sa, že chudobu a sociálne vylúčenie možno odstrániť len tak, že sa zaručia sociálne a hospodárske práva všetkých;

4.   zdôrazňuje, že posilnenie sociálnej súdržnosti a odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia sa pre EÚ musia stať politickou prioritou; víta v tejto súvislosti pripravovaný návrh Komisie na vyhlásenie roku 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spresnili a presadzovali ambiciózny cieľ znížiť chudobu, najmä medzi pracujúcimi ľuďmi v Európe;

5.   víta závery bruselskej Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 a z 8. a 9. marca 2007, podľa ktorých by členské štáty EÚ mali prijať opatrenia na rýchle a významné zníženie chudoby detí, čím sa zabezpečia rovnaké príležitosti pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálne prostredie;

6.   vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti boja proti diskriminácii na pracovnom trhu, a to aj v prípade stáží;

7.   zdôrazňuje, že zamestnanie zaručujúce spravodlivé a slušné mzdy a pracovné podmienky treba spolu so vzdelávaním a účinnými a efektívnymi systémami sociálneho zabezpečenia chápať ako jedno z najúčinnejších opatrení proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom však treba pamätať na to, že nie je postačujúce zabezpečiť začlenenie určitých sociálnych skupín, ktoré sú obyčajne najviac znevýhodňované; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby účinne vykonávali smernicu 2000/78/ES; víta skutočnosť, že Komisia v súčasnosti skúma transpozíciu tejto smernice, a vyzýva ju, aby prijala potrebné opatrenia v prípadoch, kedy táto transpozícia nebola riadne vykonaná; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojej správe z konzultácií nadväzujúcich na jej oznámenie o zhodnotení sociálnej situácie zaoberala otázkami týkajúcimi sa tzv. kvality práce;

8.   trvá na tom, že je potrebné pomôcť výrobným sektorom, mikropodnikom, malým a stredným podnikom (MSP), malým poľnohospodárskym podnikom, rodinným poľnohospodárskym podnikom a sociálnemu hospodárstvu, a to s ohľadom na ich dôležitosť pre vytváranie pracovných miest a blahobytu;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktorými zaručia plné uplatňovanie ľudských, sociálnych a politických práv všetkým osobám pracujúcim v inom členskom štáte;

10.   zdôrazňuje, že prístup k tovaru a službám by mal byť právom každého občana EÚ, a vyzýva preto Komisiu, aby navrhla konkrétne smernice týkajúce sa všetkých oblastí, ktoré ešte nie sú zahrnuté do nástrojov prijatých na základe článku 13 zmluvy s cieľom bojovať proti diskriminácii v oblasti prístupu k tovaru a službám vrátane diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, veku, náboženského vyznania alebo viery a sexuálnej orientácie;

11.   zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov nie je obmedzená na vytváranie a zachovávanie pracovných miest, ale že sa týka tiež kvality pracovných miest, vyplácania spravodlivej odmeny a podpory celoživotného vzdelávania;

12.   zdôrazňuje, že všetkým druhom diskriminácie sa musí venovať rovnaká pozornosť;

13.   zdôrazňuje významnú úlohu verejných služieb pri podpore sociálnej súdržnosti, ktorú uznáva zmluva, ako aj z toho vyplývajúcu potrebu poskytovať verejné služby s vysokou úrovňou bezpečnosti a prístupnosti, rovnosť zaobchádzania a podporu všeobecného prístupu a práv užívateľov;

14.   nabáda Komisiu, aby v plnej miere využívala európsky rozmer okrem iného na podporu výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, dotácií, informačných kampaní v oblasti výživy a fyzickej aktivity, ktoré sú prispôsobené potrebám rôznych cieľových skupín, a to najmä deťom, čo sú ciele, ktoré si Komisia stanovila v Bielej knihe o výžive, ktoré neúmerne postihujú najviac znevýhodnené vrstvy obyvateľstva;

15.   vyzýva členské štáty, aby účinnejšie uplatňovali platné právne predpisy Spoločenstva v oblasti zamestnaneckej a sociálnej politiky a venovali pritom osobitnú pozornosť požiadavkám rodovej rovnosti; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby v spoločnej správe o zamestnanosti za roky 2007 – 2008 preskúmali, akým spôsobom môže Európa zabezpečiť rovnaké sociálne podmienky tak, aby sa odstránila nekalá konkurencia na vnútornom trhu;

16.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom oznámení o zhodnotení sociálnej situácie budí dojem, akoby mnohé iniciatívy v oblasti sociálnej politiky boli zastarané, a naopak zdôrazňuje, že sociálne zabezpečenie a sociálna politika sú silami uprednostňujúcimi produktivitu a inovácie a sú nevyhnutným základom úspešnej a rozsiahlej vedomostnej ekonomiky;

17.   víta prínos k ochrane verejného zdravia v Európe, ktorý pri uplatňovaní medzinárodných zdravotníckych predpisov dosiahli medzi inými Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a systém včasného varovania a reakcie EÚ v prípadoch ohrozenia verejného zdravia;

18.   zdôrazňuje význam, ktorý musia členské štáty a európske inštitúcie prikladať dodržiavaniu platných právnych predpisov, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva, a to nielen čo sa týka kvality vody, ovzdušia a pôdy, znižovania hlučnosti, uplatňovania nariadenia REACH a posilnenej kontroly chemických výrobkov, výroby potravín, ale aj pokiaľ ide o zákaz používania klamlivej reklamy a reklám na potravinové výrobky určených pre deti a dospelých;

19.   zdôrazňuje, že všeobecné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, celoživotná odborná príprava, ako aj odborné vzdelávanie musia pripraviť osoby i organizácie na to, aby sa dokázali prispôsobiť zmenám na pracovnom trhu a výzvam globalizácie;

20.   zdôrazňuje, že na zánik tradičných priemyselných pracovných miest je potrebné reagovať sériou ďalších opatrení vrátane podpory rozvoja nových priemyselných odvetví, podpory MSP a rozvoja sociálneho hospodárstva;

21.   vyzýva Radu a Komisiu, aby kládli dôraz na prístup výhodný pre všetkých, v ktorom by sa existujúce práva pracovníkov doplnili a rozšírili o nové práva, ako je právo na prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu a právo na pracovné podmienky zlučiteľné s rodinným životom;

22.   nalieha na členské štáty, aby presadzovali právne predpisy, ktoré dávajú do súladu pracovný a rodinný život, a pomáhajú rodičom zotrvať na trhu práce alebo sa naň ľahšie vrátiť;

23.   žiada Komisiu a členské štáty, aby v čo najväčšej miere podporili sociálnu integráciu a práva žien tým, že zodpovedajúcim spôsobom upravia príslušné politiky vrátane politiky prerozdeľovania príjmov;

Sociálne začlenenie

24.   zastáva názor, že úsilie v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musí byť vytrvalé a musí pretrvávať dostatočne dlhý čas, aby sa zlepšilo postavenie ľudí najviac ohrozených chudobou a vylúčením;

25.   vyzýva Komisiu, aby ešte viac zosilnila začleňovanie otázok rovnosti a postihnutia do všetkých aktuálnych politických oblastí;

26.   domnieva sa, že zmysluplná účasť tých, ktorí zažívajú chudobu, na príprave politík a konkrétnych opatrení na nápravu tejto situácie je nevyhnutná na zabezpečenie účinnejších výsledkov;

27.   domnieva sa, že je vhodné venovať osobitnú pozornosť osamelým rodičom a osamelým starším ženám, ktoré tvoria mimoriadne zraniteľnú skupinu a v prípade hospodárskej recesie ich často ako prvých postihne chudoba;

28.   uznáva, že v mnohých členských štátoch je ľuďom poskytovaná bezpečnostná sieť garantujúca dôstojný minimálny príjem, a domnieva sa, že členské štáty, v ktorých táto sieť nejestvuje, by mohli byť prostredníctvom výmen osvedčených postupov nabádané na jej zavedenie;

29.   uznáva, že tam, kde je poskytovaná sociálna pomoc, je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby občania rozumeli svojim nárokom a mali možnosť uplatňovať ich;

30.   zdôrazňuje, že žiadny príjemca sociálnej pomoci by nemal byť ponechaný s príjmom, ktorý sa považuje za nižší, než je hranica chudoby v danom členskom štáte;

31.   vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere zaručili rodovú rovnosť vo všetkých systémoch štátnych dôchodkov;

32.   je pevne presvedčený, že v uplatniteľných prípadoch by sa v spolupráci so sociálnymi partnermi malo stanoviť slušné životné minimum na úrovni členských štátov, aby sa dosiahla rentabilnosť práce; uznáva však, že v mnohých členských štátoch je minimálna mzda stanovená veľmi nízko alebo pod existenčnou úrovňou; zároveň odmieta argument, že stanovenie minimálnej mzdy odrádza zamestnávateľov od vytvárania pracovných miest; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby pracovníci dostávali životné minimum;

33.   domnieva sa, že členské štáty by sa mali snažiť prispôsobiť svoje systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby pomáhali preklenúť obdobie medzi plateným zamestnaním alebo odbornou prípravou a nezamestnanosťou s cieľom predísť takzvanej pasci chudoby, ale aj aby odrážali vývoj povahy zamestnanosti;

34.   považuje za nevyhnutné, aby členské štáty podporovali návrat ľudí do zamestnania tým, že zabezpečia, aby im bola poskytovaná individualizovaná, cielená pomoc a podpora, ktorá im pomôže vybudovať sebavedomie a získať nové zručnosti;

35.   je presvedčený, že je životne dôležité, aby členské štáty pomáhali ľuďom, u ktorých vzniklo postihnutie počas trvania pracovného pomeru, aby si túto prácu udržali;

36.   vyzýva členské štáty, aby sa vysporiadali s viacnásobnou diskrimináciou, ktorá má vážny a často prehliadaný vplyv na sociálne začlenenie;

37.   zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi rôznymi úrovňami moci – miestnou, regionálnou, národnou a európskou, v boji proti diskriminácii;

38.   je presvedčený, že vysokokvalitná zdravotná a sociálna komunitná starostlivosť, vytvorená podľa možnosti v spolupráci s užívateľmi a pacientmi, môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

39.   všíma si, že existuje pevné a zložité prepojenie medzi chudobou a trestnou činnosťou; že extrémna chudoba a sociálne vylúčenie môžu viesť k trestnej činnosti a že uväznenie bez primeranej rehabilitácie a vzdelania často vedie iba k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu a nezamestnanosti;

40.   zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť vzdelávanie, odbornú prípravu a prácu v nápravných zariadeniach, aby väzni vykonávali činnosti, ktoré by ich morálne a psychologicky podporovali a aby získali užitočné zručnosti pre svoje budúce opätovné začlenenie do pracovného trhu;

41.   domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali klásť väčší dôraz na problémy týkajúce sa závislosti na hazardných hrách; poznamenáva, že rodiny, v ktorých jeden, alebo viacerí členovia podľahli patologickému hráčstvu, nesú veľké riziko zníženia životnej úrovne, sociálneho vylúčenia a chudoby, ktorej obeťami sú často deti; vyzýva preto členské štáty, aby prispeli k šíreniu informácií o hrozbe, príznakoch a dosahu patologického hráčstva; vyzýva taktiež Komisiu, aby zahrnula do správy o zhodnotení sociálnej situácie problém patologického hráčstva a jeho následkov na sociálne vylúčenie a chudobu;

42.   vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť rastúcemu zadlženiu, ktoré vedie k zvýšenému riziku chudoby;

43.   je presvedčený, že nedostatok slušného a dostupného bývania vo všetkých členských štátoch významne prispieva k úpadku do chudoby a k uväzneniu v nej; vyzýva Komisiu, aby rešpektovala výsadné práva členských štátov pri určovaní a financovaní sociálneho bývania, keďže oni zohrávajú zásadnú úlohu v politikách sociálneho začlenenia;

44.   vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Medzinárodný dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol;

45.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie realistických pracovných príležitostí pre osoby s postihnutím vypracovaním národných, regionálnych a miestnych stratégií v spolupráci so zástupcami organizácií osôb s postihnutím; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti zlepšili metódy zhromažďovania dôveryhodných a porovnateľných štatistických údajov o situácii osôb s postihnutím na pracovnom trhu;

46.   žiada všetky členské štáty, aby rešpektovali záväzky, ktoré im ukladá Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

47.   vyzýva členské štáty, aby podporovali využívanie nových komunikačných a informačných technológií, ktoré významným spôsobom prispievajú k zabezpečeniu rovnosti príležitostí pre osoby s postihnutím, uľahčujú ich účasť na vzdelávacom systéme a na pracovnom trhu a súčasne znižujú ich závislosť od tretích osôb, čím podporujú ich samostatnosť;

48.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prípravu a rozpracovanie inovačných asistenčných systémov a zariadení, ktoré uľahčujú prístup osôb s postihnutím a starších osôb k tovaru a službám;

49.   víta ústup od inštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím, ale berie na vedomie, že si vyžaduje dostatočnú úroveň kvalitných komunitných služieb, ktoré podporujú nezávislý spôsob života, právo na osobnú pomoc, právo na ekonomickú nezávislosť a plnú spoločenskú účasť v rámci členských štátov;

50.   domnieva sa, že je neodpustiteľné, aby sa nová infraštruktúra, ktorá nie je dostupná pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí, budovala s využitím prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo iných štrukturálnych fondov;

51.   vyzýva členské štáty, predovšetkým vzhľadom na starnutie obyvateľstva, aby riešili problémy, s ktorými sa stretávajú opatrovatelia, najmä právo na slobodné rozhodnutie, či chcú byť opatrovateľmi a do akej miery, možnosť kombinovať opatrovateľstvo s odmeňovanou prácou a so zamestnaním a prístup k sociálnemu zabezpečeniu a starobným dôchodkom, aby sa predišlo schudobneniu v dôsledku opatrovníctva;

52.   vyzýva členské štáty, aby preskúmali spôsoby uznávania netypických odborných schopností, nadobudnutých pri poskytovaní starostlivosti deťom a osobám odkázaným na opateru, ako formu predchádzajúcej odbornej prípravy a pracovnej skúsenosti s cieľom uľahčiť začlenenie osôb, ktorých sa to týka, do pracovného trhu;

53.   vyzýva členské štáty, aby nabádali zamestnávateľov vo verejnom sektore na vytváranie takých pracovísk, ktoré budú lepšie prispôsobené komunitám, pre ktoré sú ich služby určené, pričom by sa mali zaoberať všetkými uchádzačmi o pracovné miesto bez ohľadu na pohlavie, etnickú príslušnosť, náboženské vyznanie, postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu;

54.   zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zapojenia zamestnávateľov do boja proti diskriminácii a pozitívne účinky politiky rozmanitosti na pracovisku;

55.   domnieva sa, že diskriminácia transsexuálnych osôb na pracovnom trhu a v oblasti sociálneho zabezpečenia predstavuje ešte stále málo známy problém, a vyzýva členské štáty, aby bojovali aj proti tejto forme diskriminácie; vyzýva Komisiu, aby zrealizovala štúdiu o tejto problematike;

56.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty podporovali rozvoj a realizáciu komplexných miestnych, regionálnych a národných stratégií v otázkach starnutia obyvateľstva;

57.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatok zdrojov na uľahčenie prístupu k programom celoživotného vzdelávania ako prostriedkom na obmedzenie vylúčenia starších ľudí zo zamestnania a na podporu ich nepretržitej účasti na spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote;

58.   nalieha na členské štáty, ak tak ešte neurobili, aby prijali opatrenia na poskytovanie osobnej starostlivosti vysokej kvality a za rozumnú cenu pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím;

59.   vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy na prevenciu toho, aby mladí ľudia neodchádzali zo školy skôr, než získajú potrebné znalosti na vstup na pracovný trh alebo do odborných zariadení či inštitúcií vyššieho vzdelávania, a aby uľahčovali prechod zo školského do pracovného života;

60.   zdôrazňuje, že vzdelávacie inštitúcie by mali preukázať väčšiu pružnosť v súvislosti s mladými ľuďmi, ktorí predčasne zanechali štúdium, a mali by poskytnúť pomoc tým, ktorí majú okrem štúdia aj rodinné povinnosti;

61.   nalieha na členské štáty, aby zabezpečili gramotnosť a nadobudnutie zručností a vedomostí potrebných na získanie zmysluplného zamestnania a plnohodnotného miesta v spoločnosti;

62.   ľutuje, že napriek podporným iniciatívam zameraným na intenzívnejšiu účasť na vyššom vzdelaní sú v tejto oblasti osoby zo znevýhodneného prostredia veľmi málo zastúpené; poznamenáva, že by bolo vhodné podporovať členské štáty v tom, aby zavádzali odbornú prípravu, učňovské vzdelávanie a iné formy praktickej odbornej prípravy, pokračovali v  nich, upevňovali ich a investovali do nich;

63.   nalieha na Komisiu a členské štáty, aby odmietali zavádzajúce stieranie rozdielov medzi hospodárskou migráciou a žiadaním o azyl a medzi hospodárskou migráciou a žiadaním o azyl na jednej strane a nelegálnym prisťahovalectvom na strane druhej;

Sociálna ochrana

64.   je presvedčený, že by malo byť prijatých viac opatrení na riešenie domáceho násilia a zneužívania detí a starších ľudí;

65.   s veľkými obavami konštatuje, že násilie založené na rodovej nerovnosti prehlbuje sociálne a politické vylúčenie žien, ktoré im tak bráni využívať ich ľudské práva; vyzýva členské štáty, aby upevnili právne predpisy a navzájom sa informovali o osvedčených postupoch v tejto oblasti;

66.   naliehavo žiada členské štáty, aby preskúmali primeranosť a udržateľnosť svojich dôchodkových systémov;

67.   vyzýva členské štáty, aby navrhli jasnejšie usmernenia a rady v oblasti dôchodkov, aby sa zabezpečilo, že ľudia dostanú informácie, ktoré potrebujú na naplánovanie svojho dôchodku, a že národné reformy sa budú realizovať na základe čo najširšieho možného konsenzu;

68.   tvrdí, že nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, a to medzi členskými štátmi, ako aj v rámci členských štátov, sú stále veľké, a naliehavo žiada členské štáty, aby ich vyriešili, predovšetkým tým, že zabezpečia účinný prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých;

69.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie systémy na ochranu detí, ktoré budú obsahovať služby zásahu v skorom štádiu reagujúce na potreby zraniteľných detí, a poskytovanie terapeutických služieb určených na pomoc zneužívaným deťom pri prekonávaní následkov zneužívania;

70.   vyzýva členské štáty, aby vyvinuli konštruktívnejší prístup k drogovej politike s dôrazom na prevenciu, vzdelanie a liečbu závislosti namiesto dôrazu na trestné sankcie;

71.   žiada lepšiu výmenu osvedčených postupov v celej EÚ v oblasti diagnostikovania, prevencie a liečby chronických ochorení;

72.   konštatuje, že je nedostatok porovnateľných metód a údajov týkajúcich sa dlhodobej starostlivosti, a preto považuje za dôležité posilniť v tejto oblasti cielenú výmenu skúseností medzi členskými štátmi, aby sa rýchlejšie dostalo do povedomia, ako je možné organizovať, zabezpečovať a v dostupných cenách ponúkať kvalitnú starostlivosť a ktoré metódy sú najvhodnejšie na zabezpečenie dôstojného života osobám pokročilého veku, čo musí platiť aj pre stúpajúci počet ľudí trpiacich demenciou;

73.   vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali opatrenia v oblasti verejného zdravia zamerané na riešenie nerovnosti, ktorá existuje v oblasti zdravia a prístupu k zdravotnej starostlivosti v mnohých komunitách národnostných menšín; vyzýva členské štáty, aby naďalej prijímali osobitné opatrenia zamerané na potreby etnických menšín;

74.   poznamenáva, že vo všetkých členských štátoch môže viesť zneužívanie alkoholu a drog k trestnej činnosti, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu; poznamenáva ďalej, že chudoba a sociálne vylúčenie môžu viesť k zneužívaniu alkoholu a drog; považuje za neprijateľné, aby sa množstvo ľudí dostalo k liečbe a poradenstvu iba prostredníctvom väzenského systému a vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy s cieľom zlepšiť programy na boj proti tomuto fenoménu a jeho riešenie;

75.   zdôrazňuje, že ľudia môže mať rôzne formy zdravotného postihnutia zahŕňajúce pohybové problémy, poruchy zraku, sluchu, duševného zdravia, chronické ochorenia a poruchy učenia; zdôrazňuje skutočnosť, že ľudia s viacnásobným postihnutím majú osobitné problémy, rovnako ako ľudia vystavení viacnásobnej diskriminácii;

76.   požaduje odstránenie stigmatizácie ľudí s poruchami duševného zdravia a ľudí s poruchami učenia, podporovanie duševného zdravia a pohody, prevenciu duševných porúch a viac zdrojov na liečbu a starostlivosť;

77.   vyjadruje potešenie z toho, že Komisia naplánovala vydanie niekoľkých štúdií o potrebách osôb s postihnutím a detí s osobitnými učebnými potrebami, pričom tieto štúdie sa dotknú viacerých sociálnych aspektov vrátane vzdelávania a odbornej prípravy týchto osôb;

78.   vyzýva členské štáty, aby aktívne uskutočňovali politiky na zníženie zdravotných ťažkostí spôsobených alkoholom, tabakom a nelegálnymi drogami;

79.   uvedomuje si, že politiky v oblasti alkoholu, fajčenia, ako aj proti zneužívaniu drog a liekov primárne patria pod vnútroštátnu právomoc, podporuje však Komisiu v proaktívnej úlohe pri zhromažďovaní a odovzdávaní všetkých skúseností získaných v jednotlivých členských štátoch tak, ako to navrhuje vo svojom oznámení o stratégii EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu a začatí verejnej diskusie o najlepšom spôsobe, ako pokračovať v boji proti pasívnemu fajčeniu, ako to navrhuje vo svojej zelenej knihe nazvanej "K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ";

80.   opakuje svoj úmysel vyjadrený vo svojom hore uvedenom uznesení z 15. decembra 2005, najmä hrozieb pre verejné zdravie, akými sú kardiovaskulárne choroby, cukrovka, rakovina, psychické ochorenia a HIV/AIDS, ako aj vysokého zaťaženia znečisťujúcimi látkami v mestách a mestských aglomeráciách;

81.   zdôrazňuje význam športu pre celkový zdravotný stav ľudí, ako aj pri predchádzaní množstvu chorôb ohrozujúcich verejné zdravie; vyzýva členské štáty, aby investovali do zlepšovania športových zariadení a umožnili ľuďom športovať, a vytvárali také obytné oblasti, ktoré ľuďom uľahčia viesť aktívny a nezávislý život;

82.   uznáva, že zneužívanie alkoholu a užívanie drog môže viesť k sociálnemu vylúčeniu, vohnať deti a rodiny do chudoby a vystaviť deti vyššiemu riziku zneužívania;

83.   víta skutočnosť, že detská chudoba a sociálne vylúčenie sa v posledných rokoch stali významnejšou politickou prioritou vo všetkých členských štátoch; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na vyčísliteľných cieľoch v oblasti zníženia zložitého fenoménu detskej chudoby a aby vyčlenili primerané prostriedky na splnenie týchto cieľov v úsilí o zabránenie prenášania chudoby a sociálneho vylúčenia z jednej generácie na druhú, pričom osobitnú pozornosť budú venovať opusteným deťom, deťom z ulice a deťom umiestneným v rôznych zariadeniach;

84.   je presvedčený, že vysokokvalitné vzdelávacie, zdravotné a sociálne služby podporujúce deti a ich rodiny vrátane dostupnej detskej starostlivosti a prístupu k dostupnému bývaniu sú rozhodujúce pre prevenciu a zníženie detskej chudoby, sociálneho vylúčenia a diskriminácie a pre zabránenie prenášania chudoby z jednej generácie na druhú;

85.   vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť sociálnej ochrane rodín s jedným rodičom, ktoré sú viac vystavené riziku chudoby;

86.   vyzýva členské štáty, aby dbali na to, aby deti mali prístup k službám a možnostiam, ktoré im zaručia súčasné i budúce dobré životné podmienky a umožnia im v plnej miere sa realizovať; okrem toho vyzýva členské štáty, aby do učebných osnov zaradili základné finančné vzdelávanie;

87.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zhromažďovanie údajov o detskej chudobe a zanalyzovali situáciu detí vystavených chudobe, predovšetkým tých, u ktorých sú riziká osobitne vysoké, ako sú deti s postihnutím, rómske deti, deti umiestnené v rôznych zariadeniach, deti prisťahovalcov a deti ulice, a aby monitorovali a hodnotili svoje politiky v tejto oblasti a zabezpečili systematické vyhodnocovanie ich vplyvu;

88.   vyzýva Komisiu, aby pristúpila k vypracovaniu nových ukazovateľov, ktoré by sa mohli kombinovať s existujúcimi ukazovateľmi chudoby s cieľom umožniť hlbšie vnímanie problému detskej chudoby;

89.   zdôrazňuje zásadnú úlohu zdravotníckych služieb a sociálnych služieb všeobecného záujmu v európskom sociálnom modeli; vyzýva Komisiu, aby túto ich úlohu zohľadňovala pri uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu a hospodárskej súťaže; zdôrazňuje nedostatočné financovanie týchto služieb, a to najmä v niektorých východoeurópskych členských štátoch;

90.   domnieva sa, že liberalizácia zdravotníckych služieb by mohla viesť k väčšej nerovnosti vzhľadom na dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti;

91.   vyzýva členské štáty, aby zlepšili profil úverových združení s cieľom ponúknuť jednotlivcom bezpečné a regulované prostredie na sporenie a požičiavanie peňazí a pomoc pri riešení stále problematickejšieho javu osobného dlhu; žiada členské štáty, aby dbali na to, aby jednotlivci mali právo otvoriť si bankový účet za rozumných podmienok, keďže otvorenie účtu predstavuje základný prostriedok k účasti na hospodárskej činnosti i na spoločenskom živote;

92.   uznáva, že obchodovanie s ľuďmi so sebou prináša nesmierne utrpenie a vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy namierené proti obchodovaniu s ľuďmi a diskriminácii, aby znovu začlenili obete obchodovania s ľuďmi do spoločnosti, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu a najmä aby podpísali, ratifikovali a vykonávali Dohovor o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi; naliehavo žiada členské štáty, aby priznali prioritu ochrane obetí obchodovania s ľuďmi, najmä detí, a uplatňovaniu ich základných ľudských práv;

93.   víta návrh smernice, ktorou sa stanovujú sankcie voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt predložený Komisiou a vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy na prevenciu vykorisťovania zraniteľných pracovníkov zo strany vodcov gangov a lepšie vykonávali existujúce právne predpisy a aby podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodín, ak tak doteraz neurobili;

94.   nalieha na všetky členské štáty, aby zabezpečili azylovú politiku založenú na ľudských právach v súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov a ďalším príslušným právom upravujúcim ľudské práva a aby zároveň pracovali na skončení závislosti žiadateľov o azyl od podpory tým, že im umožnia pracovať, a zvážili možnosti legálnejšieho prisťahovalectva; ostro kritizuje skutočnosť, že členské štáty neustále tento dohovor a iné právne nástroje týkajúce sa ľudských práv porušujú;

95.   žiada, aby členské štáty venovali väčšiu pozornosť ľuďom bez domova, najmä pokiaľ ide o prístup k bývaniu, zdravotníckym službám, vzdelaniu a zamestnaniu;

96.   vyzýva členské štáty, aby odstránili nedostatky v pomoci pre sociálne skupiny, ktoré sa nedokážu začleniť do pracovného trhu, ako aj v službách, ktoré sú určené pre tieto skupiny, a aby zabezpečili, že táto pomoc a služby budú spravodlivé, prístupné pre všetkých a trvalo udržateľné;

o
o   o

97.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru pre sociálnu ochranu, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (3) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129. (4) 3 Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (5) 4 Ú. v. EÚ C 261 E, 30.10.2003, s. 136. (6) 5 Ú. v. EÚ C 68 E, 18.3.2004, s. 604. (7) 6 Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 251. (8) 7 Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 487. (9) 8 Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 131. (10) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 148. (11) Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s. 370.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít

P6_TA(2007)0542 RC-B6-0449/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

–   so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–   so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–   so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, najmä na jej správy z 8. marca 2007, 20. júla 2007 a 20. augusta 2007,

–   so zreteľom na svoje výročné správy o situácii v oblasti ľudských práv vo svete a na svoje predchádzajúce uznesenia o náboženských menšinách vo svete,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. októbra 2007 o Pakistane(1) a Iraku(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2004 a politike EÚ v tejto oblasti(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o Európskej únii a Iraku – Rámec pre angažovanosť(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o Iraku: asýrske spoločenstvo, situácia vo väzniciach v Iraku(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 o reformách v arabskom svete: aká bude stratégia Európskej únie(6),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže EÚ vo svojich vzťahoch s ostatnými krajinami sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a prispieva k mieru, vzájomnej úcte národov a ochrane ľudských práv,

B.   keďže sa už viackrát vyjadril v prospech práv náboženských komunít a ochrany ich identity na celom svete a v prospech uznania a ochrany náboženských menšín bez rozdielu,

C.   v tejto súvislosti mimoriadne znepokojený opakovanými prípadmi neznášanlivosti a utláčania kresťanských komunít najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu,

D.   pripomínajúc svoj záväzok k zásadám slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania a slobody vykonávania náboženstva kdekoľvek na svete, a k zásade, že štát a jeho verejné inštitúcie by mali byť sekulárne, zdôrazňujúc, že povinnosťou týchto orgánov je všade na svete zaručenie týchto slobôd vrátane slobody zmeniť náboženstvo,

E.   zdôrazňujúc význam dialógu medzi náboženstvami pre podporu mieru a porozumenia medzi národmi,

F.   pripomínajúc, že povinnosťou politických a náboženských lídrov je na všetkých úrovniach boj proti extrémizmu a podpora vzájomnej úcty,

G.   keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a najmä článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, dodržiavaním náboženských noriem, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov,

H.   keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery zdôrazňuje znepokojujúce situácie, v ktorých bola porušená sloboda prijatia, zmeny alebo vzdania sa náboženského vyznania alebo viery, a informuje o početných prípadoch medzináboženskej diskriminácie a násilia, zabitia a svojvoľného väznenia z dôvodu náboženského vyznania alebo viery,

I.   keďže iné skupiny ľudí, ako napríklad utečenci, osoby presídlené v rámci vlastnej krajiny, žiadatelia o azyl, migranti, osoby, ktorým bola odoprená sloboda, národnostné, náboženské a jazykové menšiny a deti veriacich, čelia rastúcemu počtu prípadov porušenia práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery; pripomínajúc v tejto súvislosti zásadu nevyhosťovania podľa článku 33 Ženevského dohovoru týkajúceho sa práv utečencov,

J.   znepokojený nedávnymi násilnými udalosťami v Iraku vrátane únosu dvoch katolíckych kňazov, Piusa Afasa a Mazena Ishou, 14. októbra 2007 v Mosule, vraždy dvoch asýrskych kresťanov, členov organizácie Národný zväz Bet-Nahrin, Zuhaira Youssefa Astavu Kermlesa a Luaya Solomona Numana, 28. júna 2007 v Mosule, vraždy kňaza Chaldejskej cirkvi Ragheeda Ganniho a troch jemu asistujúcich diakonov, 3. júna 2007 v Mosule,

K.   vyjadrujúc poľutovanie nad situáciou asýrskych obcí v hraničných oblastiach Turecka, ako napríklad obce Kani Masi,

L.   znepokojený nedávnymi násilnými udalosťami v Pakistane vrátane útoku na kresťanský kostol dňa 10. októbra 2007 v Godwinhe na okraji Lahore; bombového útoku z 15. septembra 2007, ktorý spôsobil značné škody na Modelovej škole svätého Jána Bosca, ktorú vedú misionári z Mill Hill v okrese Bannu; a vraždy protestantského biskupa Arifa Khana a jeho manželky 29. augusta 2007 v Islamabade,

M.   odsudzujúc vraždu Ramiho Khadera Ayyada, vlastníka kresťanského kníhkupectva, v Gaze 7. októbra 2007,

N.   zarmútený vraždou dvoch mladých Koptov, Wasfiho Sadeka Ishaqa a Karama Klieba Endarwisa, 3. októbra 2007 v Awlad Toq Garbe v Egypte,

O.   zdesený útokom na kresťanské vydavateľstvo Zirve z 18. apríla 2007 v Malatyii (Turecko), pri ktorom boli zavraždení traja kresťania, Tilmann Geske, Necati Aydin a Ugur Yuksel; pripomína svoje uznesenie z 24. októbra 2007 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom(7) a svoje dôrazné odsúdenie vrážd Hranta Dinka a katolíckeho kňaza Andreu Santora,

P.   odsudzujúc únos katolíckeho kňaza Giancarla Bossiho na Filipínach,

Q.   zdôrazňujúc najmä vážnosť situácie kresťanských komunít v Sudáne, kde orgány Chartúmu aj naďalej utláčajú ich členov,

R.   keďže v nedávnych rokoch opustili stovky rodín asýrskych kresťanov žijúcich vo štvrti Dora na juhu Bagdadu mesto v dôsledku zastrašovania, hrozieb a násilia,

S.   keďže exodus kresťanov z Iraku spôsobuje vážne obavy, čo zdôrazňuje aj fakt, že v roku 2006 tvorilo z celkového počtu 38 000 irackých utečencov registrovaných Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Sýrii okolo 24% kresťanov, a keďže v Iraku sú vyše dva milióny osôb vysídlené v rámci vlastnej krajiny, z ktorých veľkú väčšinu tvoria príslušníci kresťanských menšín, ktorí sa sťahujú najmä do oblasti roviny Ninive,

T.   so zreteľom na vážnosť situácie náboženskej slobody v Čínskej ľudovej republike, kde orgány aj naďalej potláčajú všetky prejavy náboženstva a najmä katolíckej cirkvi, pričom mnohí jej členovia a biskupi sú úž niekoľko rokov vo väzení a viacerí z nich vo väzení aj zomreli,

U.   keďže aj vo Vietname sú aktivity katolíckej cirkvi a iných náboženských komunít výrazne potláčané, o čom svedčí aj vážna situácia komunít vietnamských Montagnardov,

V.   keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, ktorá ohrozuje ich budúcu existenciu, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva týchto krajín,

1.   dôrazne odsudzuje všetky akty násilia voči kresťanským komunitám kdekoľvek, a vyzýva vlády na spravodlivé odsúdenie páchateľov týchto zločinov;

2.   dôrazne odsudzuje všetky akty diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženského vyznania a viery a násilné činy voči všetkým náboženským komunitám; vyzýva dotknuté krajiny, aby zaručili, že ich ústavné a legislatívne systémy budú poskytovať primerané a účinné záruky slobody náboženského vyznania a viery, ako aj účinnú zákonnú nápravu pre obete v prípade porušenia ich práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery;

3.   zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom zaručeným viacerými medzinárodnými právnymi nástrojmi; zároveň pripomína, že sa stotožňuje zo základnou koncepciou vzájomnej previazanosti ľudských práv;

4.   dôrazne podporuje iniciatívu na podporu dialógu a vzájomného rešpektu medzi náboženstvami; vyzýva všetky náboženské autority, aby podporovali toleranciu a ujali sa iniciatívy v boji proti nenávisti a radikalizácii extrémistov;

5.   vyzýva vlády dotknutých krajín na zlepšenie bezpečnostnej situácie kresťanských komunít; zdôrazňuje preto, že verejné orgány sú povinné chrániť všetky náboženské komunity vrátane kresťanských komunít pred diskrimináciou a utláčaním;

6.   vyzýva Komisiu a Radu, aby predložili otázku situácie kresťanských komunít v rámci politického dialógu s krajinami, v ktorých sú ohrozované, a podporovali strategický záväzok dotknutých krajín na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach;

7.   vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby ďalej prispievali k posilneniu problematiky ľudských práv a právneho štátu využívajúc všetky nástroje zahraničnej politiky EÚ;

8.   vyzýva Komisiu a Radu, aby venovali osobitnú pozornosť situácii náboženských komunít vrátane kresťanských komunít v krajinách, v ktorých sú ohrozované, pri navrhovaní a vykonávaní programov rozvojovej spolupráce a pomoci týmto krajinám;

9.   vyzýva EÚ a členské štáty na vyčlenenie väčšieho objemu finančných prostriedkov na činnosť UNHCR a na humanitárnu pomoc poskytovanú touto organizáciou;

10.   odporúča, aby sa situáciou kresťanských komunít najmä na Blízkom východe zaoberali jeho príslušné výbory;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0489. (2) Prijaté texty, P6_TA(2007)0488. (3) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 107. (4) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 390. (5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 322. (6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0179. (7) Prijaté texty, P6_TA(2007)0472.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o Uzbekistane

P6_TA(2007)0543 RC-B6-0452/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie o Uzbekistane z 26. októbra 2006(1),

–   so zreteľom na strategický dokument Komisie o Strednej Ázii (2007 – 2012),

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 15. až 16. októbra 2007,

–   so zreteľom na listy z 15. mája 2007 a 3. júla 2007, ktoré zaslal predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering ministrovi zahraničných vecí Uzbekistanu,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa ustanovuje partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej(2), ktorá nadobudla platnosť 1. júla 1999,

–   so zreteľom na ustanovenia vyššie uvedenej dohody, ktoré sa týkajú ľudských práv,

–   so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva Rady o stave ľudských práv v Uzbekistane v rokoch 2005 a 2006,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy uvalila a sprísnila sankcie na Uzbekistan po udalostiach z mája 2005, ku ktorým došlo v Andižane,

B.   keďže uzbecká vláda neriešila všetky podmienky, ktoré stanovila Rada pri uložení sankcií,

C.   keďže Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy rozhodla na svojom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 15. až 16. októbra 2007 o obnovení zbrojného embarga stanoveného v spoločnej pozícii Rady 2006/787/SZBP(3) na 12 mesiacov a obnovení vízových obmedzení pre osoby uvedené v prílohe k spoločnej pozícii Rady 2007/338/SZBP(4) na 12 mesiacov,

D.   keďže Rada v súlade s prílohou k spoločnej pozícii Rady 2007/338/SZBP zároveň zrušila zákaz vydávania víz uzbeckým úradníkom na 6 mesiacov s cieľom povzbudiť uzbecké orgány v tom, aby podnikli ďalšie pozitívne kroky na zlepšenie stavu ľudských práv,

E.   keďže uzbecké orgány prejavili ochotu zúčastniť sa v priebehu roku 2007 dialógu s EÚ zorganizovaním dvoch kôl rokovaní o udalostiach v Andižane na úrovni expertov, ako aj prvého kola dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom,

1.   opätovne potvrdzuje svoje vážne obavy o stav ľudských práv v Uzbekistane;

2.   opätovne zdôrazňuje význam vzťahov medzi EÚ a Uzbekistanom a uznáva nezastupiteľnú úlohu Uzbekistanu v regióne Strednej Ázie, zdôrazňuje však, že tieto vzťahy musia byť založené na vzájomnom rešpektovaní zásad demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktoré jasne ustanovuje Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom;

3.   upozorňuje, že politika cielených sankcií zatiaľ nepriniesla pozitívne výsledky; považuje preto za opodstatnené povzbudzovať uzbecké orgány zrušením zákazu vydávania víz uzbeckým úradníkom v súlade s prílohou k spoločnej pozícii Rady 2007/338/SZBP na 6 mesiacov;

4.   vyzýva Európsku radu, aby monitorovala a po 6 mesiacoch jasne vyhodnotila účinok tohto opatrenia na vzťahy medzi EÚ a Uzbekistanom a aby z tohto hodnotenia prípadne vyvodila príslušné závery;

5.   víta celkový pokrok vo vzťahoch medzi EÚ a Uzbekistanom, ku ktorému došlo v priebehu roka 2007;

6.   berie predovšetkým na vedomie ochotu uzbeckých orgánov zúčastniť sa dialógu s EÚ zorganizovaním dvoch kôl rokovaní o udalostiach v Andižane na úrovni expertov, ako aj prvého kola dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom;

7.   podporuje uzbecké orgány v tom, aby dosahovali ďalší pokrok v oblasti ľudských práv;

8.   nalieha na uzbecké orgány, aby v plnom rozsahu plnili svoje medzinárodné záväzky v oblasti základných slobôd, slobody tlače a médií, ako aj právneho štátu;

9.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že ministerstvo spravodlivosti Uzbekistanu odmietlo oficiálne uznať organizáciu Human Rights Watch, a vyzýva uzbecké orgány, aby prehodnotili toto rozhodnutie, čím by preukázali vôľu rozvíjať občiansku spoločnosť v  svojej krajine;

10.   nalieha na uzbeckú vládu, aby prepustila 15 uzbeckých obrancov ľudských práv, berúc do úvahy, že EÚ zaradila ochranu obrancov ľudských práv medzi ústredné body svojej vonkajšej politiky, najmä prostredníctvom usmernení EÚ, ktoré sa týkajú obrancov ľudských práv, ktoré prijala 14. júna 2004;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu, vláde a parlamentu Uzbekistanu a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 466. (2) Ú. v. EÚ L 229, 31.8.1999, s. 3. (3) Spoločná pozícia Rady 2006/787/SZBP z 13. novembra 2006, ktorou sa obnovujú určité reštriktívne opatrenia voči Uzbekistanu (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 43). (4) Spoločná pozícia Rady 2007/338/SZBP zo 14. mája 2007, ktorou sa obnovujú určité reštriktívne opatrenia voči Uzbekistanu (Ú. v. EÚ L 128, 16.5.2007, s. 50).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o Somálsku

P6_TA(2007)0544 RC-B6-0454/2007

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Somálsku,

–   so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a generálneho tajomníka Rady Európskej únie, pána Javiera Solanu, a člena Komisie Louisa Michela,

–   so zreteľom na vyhlásenie vyjadrujúce znepokojenie v súvislosti s prehlbujúcou sa humanitárnou katastrofou v Somálsku, ktoré podpísalo 40 medzinárodných a vnútroštátnych mimovládnych organizácií,

–   so zreteľom na plán národného zmierenia predložený v rezolúcii 1744 (2007), ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 20. februára 2007 v nadväznosti na víťazstvo Etiópie nad Zväzom islamských súdov,

–   so zreteľom na nadchádzajúci samit EÚ a Afriky, ktorý sa uskutoční 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v posledných bojoch medzi povstalcami Zväzu islamských súdov a spojenými jednotkami Etiópie a dočasnej federálnej vlády bolo zabitých najmenej 80 ľudí,

B.   keďže Somálsko nemalo od zvrhnutia režimu Saida Barreho v roku 1991 žiadnu fungujúcu vládu, a keďže politická situácia sa odvtedy vyznačuje anarchiou, bojmi medzi klanmi a plienením,

C.   keďže podľa odhadov Vysokého komisára OSN pre utečencov bolo v dôsledku bojov medzi Zväzom islamských súdov a spojenými jednotkami Etiópie a dočasnej federálnej vlády vysídlených najmenej 100 000 ľudí; keďže tieto boje spôsobili smrť mnohých civilistov; keďže bezpečnosť zvyšného obyvateľstva je predmetom vážnych obáv,

D.   keďže zhoršujúci sa stav bezpečnosti v hlavnom meste Somálska, Mogadišu, zabránil vnútroštátnym a medzinárodným mimovládnych organizáciám, aby mohli čeliť prehlbujúcej sa humanitárnej katastrofe a reagovať na núdzové situácie,

E.   keďže podľa útvaru zodpovedného za analýzu potravinovej bezpečnosti (Food Security Analysis Unit) je približne 38 000 detí vidieckeho obyvateľstva vo veku do 5 rokov silne podvyživených a približne 10 000 je podvyživených kriticky a riskuje smrť, ak sa im neposkytne primeraná starostlivosť,

F.   keďže sa v regióne potvrdili prípady cholery; keďže preto, aby sa zabránilo šíreniu tejto choroby, je nevyhnutné prijať naliehavé opatrenia, aby sa vysídleným osobám poskytla bezpečná voda a sanitárne zariadenia,

G.   keďže podľa úradu OSN pre koordináciu humanitárnych vecí (OCHA) v Somálsku bolo v dôsledku bojov v roku 2007 vysídlených približne 450 000 ľudí, čím celkový počet vysídlených osôb dosiahol v Somálsku viac ako 850 000 ľudí vrátane 400 000 osôb vysídlených od začatia občianskej vojny v 90. rokoch 20. storočia,

H.   keďže z celkového počtu 10 miliónov obyvateľov potrebuje približne 1,5 milióna Somálčanov medzinárodnú pomoc,

I.   znepokojený dlhotrvajúcou občianskou vojnou v Somálsku a jej vplyvom na mier a zmierovací proces v krajine, ako aj na bezpečnosť a stabilitu všetkých štátov Afrického rohu,

J.   keďže somálsky predseda vlády Ali Mohamed Gedi odstúpil po spore s prezidentom Abdullahom Ahmedom Yusufom; keďže to ešte zhoršilo bezvýchodiskovosť politickej situácie, v ktorej sa krajina nachádza,

K.   keďže povstalci Zväzu islamských súdov minulý mesiac bojkotovali zmierovacie stretnutie podporované dočasnou vládou; keďže sa predseda etiópskej vlády, Meles Zenawi, vyjadril, že sa etiópske jednotky stiahnu hneď ako do Mogadišu vstúpia mierové jednotky Africkej únie (AÚ),

L.   keďže povstalci Zväzu islamských súdov sa zdržiavajú akéhokoľvek politického kontaktu s dočasnou federálnou vládou, pokiaľ je v Somálsku prítomná etiópska armáda; keďže predĺženie intervencie Etiópie naďalej komplikuje situáciu v regióne, ako aj podpora, ktorú údajne poskytujú Zväzu islamských súdov iné krajiny, najmä Eritrea,

M.   keďže väčšina osôb zodpovedných za zabitia novinárov v roku 2007 je stále neznámych a keďže somálska vláda tieto zabitia stále neodsúdila, a o to menej niekoho vyšetrovala, zadržala alebo stíhala v tejto súvislosti,

1.   dôrazne odsudzuje skutočnosť, že všetky strany somálskeho konfliktu vážne porušujú medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv; vyzýva na okamžité ukončenie nepriateľských bojov; žiada, aby sa všetky bojujúce frakcie vyhýbali útokom na civilistov a vyzýva na vytvorenie nezávislej skupiny, ktorá by vyšetrovala vojnové zločiny a porušenia ľudských práv;

2.   pripomína, že medzinárodné spoločenstvo a všetky strany zúčastnené na súčasnom konflikte nesú zodpovednosť za ochranu civilistov, umožnenie dodávky pomoci, rešpektovanie humanitárneho priestoru a za zaručenie bezpečnosti humanitárnych pracovníkov; žiada preto, aby sa bezodkladne vytvorili vhodné podmienky pre primeranú odpoveď na humanitárnu katastrofu v Somálsku;

3.   varuje, že pokiaľ medzinárodné spoločenstvo neprijme rýchlo účinné opatrenia na stabilizáciu a postupné zlepšovanie situácie, existuje zreteľné riziko, že somálsky konflikt prerastie do regionálnej vojny s dosahom na všetky krajiny Afrického rohu;

4.   vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo a podporilo diplomatické snahy o ukončenie pretrvávajúceho násilia a aby navrhlo stály mechanizmus na účely rokovania o okamžitom ukončení bojov a na jeho monitorovanie;

5.   vyzýva dočasnú federálnu vládu, aby sa zapojila do dialógu s kľúčovými somálskymi zainteresovanými stranami, ktorý povedie k vymenovaniu nového predsedu vlády; vyzýva všetky somálske zúčastnené strany, aby obnovili svoje snahy smerujúce k politickému dialógu a aby sa naďalej sústreďovali na vyriešenie procesu tak, ako ho načrtla dočasná federálna charta Somálskej republiky z roku 2004; zdôrazňuje, že úspešný dialóg a zmierenie je základom pre zabezpečenie slobodných a spravodlivých volieb v roku 2009 a pre vytvorenie trvalého mieru a stability v Somálsku;

6.   žiada, aby sa ukončili všetky zahraničné vojenské intervencie v Somálsku;

7.   žiada, aby sa posilnila úloha občianskej spoločnosti v procese národného zmierenia, najmä úloha žien;

8.   vyjadruje potešenie nad snahami, ktoré AÚ vynakladá na zhromaždenie mierových jednotiek na pomoc v procese národného zmierenia, avšak ľutuje, že doteraz bolo rozmiestnených len 1600 vojakov z celkového počtu 8 000, ktorých vyslanie AÚ odsúhlasila; vyzýva preto AÚ, aby podporovala svoje členské štáty v dodržiavaní ich záväzkov prispieť k aktivitám mierových síl; v súvislosti s tým vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o poskytnutie nevyhnutnej politickej, finančnej a logistickej podpory pre rozmiestnenie mierových jednotiek AÚ, ako aj všetky ostatné kroky, ktoré povedú k uľahčeniu mierového procesu;

9.   vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zosilnilo diplomatické snahy smerujúce k dosiahnutiu mieru a stability v Somálsku a aby sa vyhlo zjednodušujúcemu vnímaniu teroristických hrozieb v Africkom rohu v čase, ktorý sa často zneužíva na odvrátenie pozornosti od vnútorných problémov a vytvorenie priestoru pre zahraničnú vojenskú intervenciu;

10.   opätovne pripomína žiadosť, ktorú predložil medzinárodnej kontaktnej skupine pre Somálsko, ktorú tvorí AÚ, OSN, EÚ, USA, Švédsko, Nórsko, Taliansko, Tanzánia a iné krajiny, aby povzbudzovala pozitívny politický vývoj a zapojenie zúčastnených strán v Somálsku, ktorý povedie k podpore vykonávania dočasnej federálnej charty a inštitúcií, k vytvoreniu účinnej správy a dosiahnutiu stability, a ktorý sa bude zaoberať obavami medzinárodného spoločenstva súvisiacimi s terorizmom;

11.   vyzýva medzinárodné spoločenstvo, a najmä EÚ, aby poskytovali viac humanitárnej pomoci osobám vysídleným v rámci vlastnej krajiny a obyvateľstvu v núdzi;

12.   naliehavo vyzýva, aby sa voči Somálsku prísne a opätovne uplatňovalo a monitorovalo zbrojné embargo, ktoré naň uvalila OSN v roku 1992 a ktoré sa takmer vôbec nedodržiava; žiada, aby sa porušovatelia zbrojného embarga voči Somálsku začali brať na zodpovednosť;

13.   zdôrazňuje najmä naliehavú potrebu ochrany novinárov a odsudzuje, že dočasná federálna vláda ich neustále prenasleduje, zastavuje činnosť médií, a že nevyšetruje prípady zabitia novinárov, čo vážne poškodzuje nezávislé spravodajstvo v Somálsku; vyzýva dočasnú federálnu vládu, aby tieto útoky vyšetrila, a aby ukončila prenasledovanie médií;

14.   žiada, aby sa na samite EÚ - Afrika bezodkladne otvorila téma o situácii panujúcej v Somálsku;

15.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnym tajomníkom Africkej únie, OSN a Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD), predsedovi dočasnej federálnej vlády Somálska, vláde Etiópie a Panafrickému parlamentu.