Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o prípadoch porušení ľudských práv v Konžskej demokratickej republike,

–   so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 22. novembra 2007 o situácii v Konžskej demokratickej republike, najmä na východe krajiny, a jej vplyve na región,

–   so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, prijatý v roku 1998, najmä na jeho články 7 a 8, ktoré definujú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo a nútenú sterilizáciu, alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a považujú ich za formu mučenia a závažný vojnový zločin, či už sa počas medzinárodných alebo vnútorných konfliktov diali systematicky alebo nie,

–   so zreteľom na dvadsiatu štvrtú správu generálneho tajomníka OSN o Misii OSN v Konžskej demokratickej republike zo 14. novembra 2007,

–   so zreteľom na vyhlásenie Misie OSN v Konžskej demokratickej republike (MONUC), vydané 27. júla 2007,

–   so zreteľom na publikáciu organizácie Human Rights Watch s názvom "Obnovenie krízy v Severnom Kivu" z októbra 2007,

–   so zreteľom na publikáciu organizácie Human Rights Watch s názvom "Hľadanie spravodlivosti: trestné stíhanie sexuálneho násilia počas konžskej vojny" z marca 2005,

–   so zreteľom na správu Amnesty International za rok 2007,

–   so zreteľom na akčný plán humanitárnej pomoci Konžskej demokratickej republike na rok 2008 financovaný OSN z 11. decembra 2007,

–   so zreteľom na humanitárne správy a analýzu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí z 13. decembra 2007,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže vojna a nepokoje na východe Konžskej demokratickej republiky vyústili v rozsiahlej a znepokojivej miere do sexuálneho násilia voči ženám, ktoré páchajú tak ozbrojené skupiny povstalcov, ako aj vládne, armádne a policajné jednotky,

B.   keďže na východe Konžskej demokratickej republiky v bezprecedentnom rozsahu systematicky dochádza k útokom na ženy a keďže podľa zástupcu generálneho tajomníka pre humanitárne veci OSN je situácia v oblasti sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike najhoršou na svete,

C.   keďže k znásilneniam dochádza aj v táboroch pre vysídlené osoby, v ktorých našlo mnoho civilných obyvateľov útočisko pred bojmi, ktoré len v roku 2007 vyhnali viac ako 400 000 ľudí z ich domovov a dedín,

D.   keďže podľa osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN majú ukrutnosti páchané na ženách podobu znásilnenia, skupinového znásilnenia, sexuálneho otroctva a vraždy, čo na ženách zanecháva ďalekosiahle následky vrátane fyzickej a psychickej deštrukcie,

E.   keďže podľa akčného plánu humanitárnej pomoci Konžskej demokratickej republike na rok 2008 bolo počas roku 2007 oznámených 32 353 prípadov znásilnenia, pričom je tento údaj pravdepodobne len zlomkom skutočného počtu,

F.   keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) zdôrazňuje zodpovednosť všetkých štátov za ukončenie beztrestnosti a za stíhanie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti a za vojnové zločiny vrátane zločinov, ktoré sa týkajú sexuálneho a iného násilia páchaného na ženách a dievčatách,

G.   keďže sa zdá, že znásilňovanie sa využíva ako spôsob ponižovania žien pred ich rodinami a komunitami, a teda na narušenie integrity, morálky a súdržnosti príslušných komunít,

H.   znepokojený skutočnosťou, že ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami znásilnenia, trpia v dôsledku rozsiahlej sociálnej diskriminácie a zavrhnutia zo strany svojich rodín a komunít, zatiaľ čo páchatelia nie sú potrestaní, čo je ďalším z dôvodov, prečo obete len v malom počte prípadov znásilnenie ohlásia,

I.   hlboko znepokojený nedostatočným úsilím v súvislosti s uskutočnením dôkladného vyšetrenia takýchto zločinov, absenciou opatrení na ochranu svedkov, obetí a rodín obetí, nedostatkom informácií o jednotlivých prípadoch, ako aj vhodnej lekárskej starostlivosti o obete,

J.   keďže nový zákon o sexuálnom násilí, ktorý prijal parlament Konžskej demokratickej republiky v roku 2006 a ktorého cieľom bolo urýchlenie trestného stíhania za prípady znásilnenia a ukladanie prísnejších trestov, sa zatiaľ ukázal byť málo účinným,

K.   keďže 10. decembra 2007 Rwanda a Konžská demokratická republika podpísali v Nairobi spoločné vyhlásenie s cieľom nájsť komplexné riešenie v súvislosti s prítomnosťou ozbrojených skupín v Kivu, ktoré sú zodpovedné za sexuálne násilie a iné porušovanie ľudských práv,

L.   keďže priamym aj nepriamym výsledkom mnohoročného ozbrojeného konfliktu boli 4 milióny priamych, ako aj nepriamych obetí a keďže tento konflikt mal za následok vysídlenie prinajmenšom 1,5 milióna ľudí, väčšinou žien a detí, ako aj zničenie sociálnoekonomických infraštruktúr Konžskej demokratickej republiky,

1.   dôrazne odsudzuje využívanie znásilnenia ako vojenskej zbrane a pripomína, že tieto činy patria do právomoci Medzinárodného trestného súdu, rovnako ako do právomoci Konžskej demokratickej republiky;

2.   nalieha predovšetkým na to, aby boli páchatelia sexuálneho násilia voči ženám v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným trestným právom oznámení, identifikovaní, trestne stíhaní a potrestaní;

3.   vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby ukončila beztrestnosť a uplatňovala nový zákon, ktorý prijal jej parlament a podľa ktorého je sexuálne násilie nezákonné, a ktorý stanovuje prísnejšie tresty pre páchateľov;

4.   nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby uskutočnilo všetky potrebné kroky na podporu príslušných vnútroštátnych orgánov pri vyšetrovaní týchto činov a trestnom stíhaní osôb, ktoré sú za ne zodpovedné;

5.   vyzýva EÚ, aby pridelila značné finančné prostriedky na zabezpečenie lekárskej, právnej a sociálnej podpory určenej obetiam sexuálneho zneužitia a na pomoc ženám a dievčatám ako spôsob predchádzania ďalšiemu sexuálnemu zneužitiu;

6.   vyzýva všetky jednotky zúčastnené na konflikte na východe Konžskej demokratickej republiky, aby dodržiavali ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo, zastavili všetky útoky na ženy a ostatné civilné obyvateľstvo a aby umožnili humanitárnym agentúram prísť na pomoc obetiam;

7.   vyzýva EÚ a OSN, aby formálne uznali znásilnenie, násilné oplodnenie, sexuálne otroctvo a všetky ostatné formy sexuálneho násilia za zločiny voči ľudskosti, závažné vojnové zločiny a spôsoby mučenia, či už k nim dochádza systematicky alebo nie;

8.   vyzýva všetky členské štáty OSN, aby vyslali pracovníkov na mierovú misiu MONUC s cieľom preveriť všetky obvinenia zo sexuálneho zneužívania a vykorisťovania, najmä prípady, ktoré sa týkajú maloletých osôb, a pokiaľ možno čo najskôr postaviť pred súd jednotlivcov, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužitia; preto nalieha, aby sa so zreteľom na ochranu civilného obyvateľstva pred sexuálnym násilím mandát MONUC posilnil;

9.   vyzýva OSN, Africkú úniu, EÚ a ostatných partnerov Konžskej demokratickej republiky, aby urobili všetko, čo je v ich silách na zavedenie účinného mechanizmu monitorovania a dokumentovania sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike a na zabezpečenie efektívnej a primeranej pomoci a ochrany pre ženy, a to predovšetkým na východe krajiny;

10.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že sexuálne násilie spôsobuje nesmierny únik z vidieka, a zdôrazňuje, že systematické sexuálne násilie a celková tzv. kultúra sexuálneho násilia ničia všetky sociálne siete a predstavujú skutočnú celonárodnú hrozbu;

11.   víta otvorenie konferencie o mieri, bezpečnosti a rozvoji v Gome (severné Kivu) a dúfa, že prvým krokom k vytvoreniu dôvery medzi stranami, ktoré vedú vojnu, bude zastavenie prejavov nepriateľstva počas konferencie; nalieha na zúčastnené strany, aby sa zaoberali záležitosťou sexuálneho násilia voči ženám a dievčatám a aby sa zaviazali, že páchateľov postavia pred súd;

12.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila podporu vrátane finančnej pomoci na usporiadanie mierovej konferencie v Kivu s cieľom umožniť obyvateľstvu zúčastniť sa na hľadaní trvalých riešení;

13.   vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky a MONUC, aby členom humanitárnych organizácií zaručili primeranú úroveň bezpečnosti;

14.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, vládam členských štátov, vládam Konžskej demokratickej republiky a krajín oblasti Veľkých jazier, inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi OSN.