Európsky parlament,

–   so zreteľom na trinástu konferenciu zmluvných strán rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) (COP 13) a tretiu konferenciu zmluvných strán, ktorá bola stretnutím signatárov Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3), konajúce sa na Bali (Indonézia) od 3. do 15. decembra 2007,

–   so zreteľom na závery 4. hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), ktorá bola vydaná vo Valencii (Španielsko) 17. novembra 2007,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o klimatických zmenách, najmä na uznesenie z 15. novembra 2007 o obmedzení globálnych klimatických zmien na 2 stupne Celzia – Postup do konferencie o klimatických zmenách na Bali a neskôr (COP 13 a COP/MOP 3)(1),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže 4. hodnotiaca správa IPCC potvrdzuje, že zrýchlené tempo klimatických zmien je výsledkom ľudskej činnosti a má už vážne globálne dôsledky,

B.   keďže v akčnom pláne z Bali sa vyjadruje podpora zisteniam štvrtej hodnotiacej správy IPCC, že globálne otepľovanie je nesporné a že oneskorenie znižovania emisií významne obmedzí možnosti dosiahnuť nižšie úrovne stabilizácie a zvýši riziko výraznejších dôsledkov klimatických zmien,

C.   keďže vo svete už mnohé oblasti boli zasiahnuté účinkami zvýšenia priemerných globálnych teplôt a keďže najnovšie vedecké dôkazy naznačujú, že dlhodobý cieľ obmedziť otepľovanie na +2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, dohodnutý v EÚ, možno nepostačí na to, aby sa zabránilo výrazne negatívnym dôsledkom klimatických zmien,

D.   keďže klimatické zmeny sú dlhodobým problémom a keďže krátkodobé opatrenia nebudú samy stačiť na dosiahnutie pozitívneho vplyvu na klímu, keďže pre klimatický systém je nevyhnutné zabezpečiť, aby celkové emisie dosiahli vrchol počas nasledujúcich 10-15 rokov,

E.   keďže priemyselné krajiny nesú hlavnú zodpovednosť za hromadenie emisií skleníkových plynov v atmosfére; keďže nestabilnejšia klíma najtvrdšie postihne najchudobnejšie krajiny a obyvateľstvo;

F.   keďže široká medzinárodná dohoda o dlhodobých cieľoch zníženia emisií je absolútne nevyhnutná na dosiahnutie investičnej istoty v prípade technológií s nízkymi emisiami skleníkových plynov, ako aj energetickej účinnosti a trvale udržateľného lesného hospodárstva, a na to, aby sa predišlo investíciám do energetickej infraštruktúry nekompatibilnej s cieľmi v oblasti emisií,

1.   víta rozhodnutie strán, ktoré sa zúčastnili na konferencii na Bali, začať v rámci UNFCCC formálne rokovania o medzinárodnej dohode o klíme na obdobie po roku 2012 s cieľom dosiahnuť dohodu a prijať rozhodnutie na pätnástej konferencii strán, ktorá sa uskutoční v Kodani v roku 2009;

2.   vyjadruje uspokojenie nad tým, že akčný plán z Bali obsahuje jasný harmonogram, termín 2009 na dosiahnutie dohody a uvádza kľúčové otázky o ktorých sa bude rokovať, a verí, že vzhľadom na to bude dobrým základom pre rokovania;

3.   opakovane zdôrazňuje, že takáto dohoda by mala byť založená na hlavných zásadách a mechanizmoch UNFCCC a Kjótskeho protokolu, pričom by brala do úvahy spoločné, avšak diferencované zodpovednosti, a mala by stavať na prvkoch uvedených v odseku 2 vyššie uvedeného uznesenia z 15. novembra 2007;

4.   za jeden z najvýznamnejších úspechov akčného plánu z Bali považuje prekonanie prísneho rozlišovania medzi krajinami v prílohe I a mimo nej;

5.   zdôrazňuje, že EÚ zohrala na konferencii na Bali konštruktívnu a vedúcu úlohu, čím prispela k výraznému pokroku v rokovaniach; vyjadruje podporu pokračovaniu v takejto aktívnej úlohe pri nadchádzajúcich rokovaniach a trvá na tom, že Európsky parlament by sa mal do nich veľmi intenzívne zapojiť;

6.   víta skutočnosť, že strany uznali, že 4. hodnotiaca správa IPCC predstavuje doposiaľ najsúhrnnejšie a najvierohodnejšie hodnotenie klimatických zmien a poskytuje jednotný vedecký, technický a sociálno-ekonomický pohľad na príslušné otázky, ako aj podnet na to, aby sa z týchto informácií čerpalo pri tvorbe vnútroštátnych politík týkajúcich sa klimatických zmien;

7.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne z Bali nebolo možné poskytnúť jednoznačné vedecké posudky týkajúce sa nevyhnutného zníženia obsahu skleníkových plynov; víta však skutočnosť, že strany, ktoré podpísali Kjótsky protokol, uznali, že do roku 2020 je v priemyselných krajinách ako celku nevyhnutné zníženie v rozmedzí 25–40 % v porovnaní s rokom 1990;

8.   pripomína, že priemyselné krajiny vrátane tých, ktoré ešte Kjótsky protokol neratifikovali, musia pri riešení problému klimatických zmien zohrávať vo svete vedúcu úlohu a musia sa zaviazať, že do roku 2020 znížia svoje emisie najmenej o 30 % a do roku 2050 o 60–80 % oproti roku 1990;

9.   víta konštruktívny prístup väčšiny rozvojových krajín k rokovaniam a ich záväzok angažovať sa v príslušných národných činnostiach zameraných na zníženie v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, podporeného a umožneného financovaním technológií a budovaním kapacít, a to merateľným, vysvetliteľným a overiteľným spôsobom;

10.   zdôrazňuje, že všetky rozvojové krajiny majú právo na trvalo udržateľný hospodársky rozvoj; prízvukuje, že Európska únia a ostatné priemyselné krajiny musia rozvojovým krajinám pomáhať pri vývoji trvalo udržateľných technológií;

11.   pripomína, že vierohodnosť a efektívnosť globálneho úsilia nemožno dosiahnuť bez hlbších merateľných, vysvetliteľných a overiteľných záväzkov všetkých zúčastnených strán;

12.   zastáva názor, že základom úspechu medzinárodnej politiky v oblasti klímy je nájdenie spravodlivého riešenia;

13.   domnieva sa, že novinkou v porovnaní s Kjótskym protokolom je to, že v prijatých záväzkoch by sa mala zohľadniť rôzna situácia v rozvojových krajinách a že rýchlo sa rozvíjajúce krajiny by mali prijať obmedzenie svojich emisií podľa stupňa svojho rozvoja, odvetvového zloženia ich hospodárstva, potenciálu na zníženie emisií a svojich technických a finančných možností;

14.   nazdáva sa, že v porovnaní so súčasným Kjótskym protokolom existuje priestor na inovácie vo forme záväzkov a cieľov stanovených pre rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny a zladiť tak dané záväzky s potrebami a možnosťami každej krajiny za predpokladu, že budú merateľné, vysvetliteľné a overiteľné;

15.   víta rozhodnutie vytvoriť pracovný program o metodologických otázkach súvisiacich s radom politických prístupov a pozitívnych stimulov zameraných na zníženie emisií zapríčinených odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesov v rozvojových krajinách, pričom by sa mali vyváženým spôsobom zohľadniť viacnásobné funkcie a prínosy lesov pre biodiverzitu, fungovanie ekosystémov a miestne podmienky; rovnako víta skutočnosť, že strany sú podporované v pomoci budovaniu kapacít, poskytovaní technickej pomoci a vyvíjaní úsilia vrátane pilotných projektov o riešenie otázok v súvislosti s hlavnými dôvodmi odlesňovania a potrebou trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov;

16.   víta rozhodnutie týkajúce sa efektívnej a transparentnej správy adaptačného fondu, ktoré zaručí jeho funkčnosť na začiatku prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu;

17.   víta rozhodnutie vytvoriť strategický program na zvýšenie investícií do rozvoja, prenosu a nasadenia technológií na zmiernenie klimatických zmien a na prispôsobenie sa klimatickým zmenám v rozvojových krajinách, ako aj rozhodnutie poveriť expertnú skupinu pre prenos technológií vyhodnotením medzier a bariér využitia finančných zdrojov a prístupu k nim;

18.   zastáva názor, že prioritou by mali byť výskum, vývoj a predstavovanie účinnejších a menej energeticky náročných technológií; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi vládami, priemyslom, výskumnými ústavmi a občianskou spoločnosťou;

19.   domnieva sa, že nasledujúca konferencia/stretnutie strán, ktorá sa uskutoční v Poznani, by sa mala sústrediť na rozvojové krajiny, a preto trvá na tom, aby sa vyvinulo veľké úsilie o dosiahnutie pokroku, čo sa týka stimulov na znižovanie odlesňovania, vrátane trhových nástrojov, a podporu trvalo udržateľného lesného hospodárstva, financovania opatrení na prispôsobenia sa a na zlepšenie presunu a nasadenia čistých technológií v rozvojových krajinách;

20.   vyzýva na vytvorenie výrazných a predvídateľných finančných nástrojov v rámci politík EÚ, s cieľom pomôcť rozvojových krajinám prispôsobiť sa následkom klimatických zmien a znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesov; pripomína, že skutočné dôsledky existujúcich i budúcich finančných nástrojov súvisiacich klímou v rozvojových krajinách treba prísnejšieho a kriticky sledovať; nazdáva sa, že mechanizmus čistého rozvoja treba prehodnotiť, aby bolo možné plne využiť jeho potenciál v záväznom období 2008–2012;

21.   zdôrazňuje, že rozvojová politika EÚ naliehavo potrebuje hlbší environmentálny rozmer a mala by sa realizovať bez toho, aby odporovala politikám EÚ v oblasti životného prostredia a klimatických zmien; vyjadruje poľutovanie na veľmi pomalým postupom v tejto oblasti a vyzýva vedenie EÚ, aby zmiernenie klimatických zmien a prispôsobenie sa klimatickým zmenám stanovila za kľúčové priority politík rozvojovej spolupráce EÚ;

22.   zdôrazňuje, že s cieľom udržať vierohodnosť akčného programu z Bali musia priemyselné krajiny bezodkladne vstúpiť do klimatických partnerstiev s hlavnými rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami ako Čína a India, s cieľom umožniť užšiu spoluprácu v oblasti reforiem energetickej politiky, budovania kapacít a podpory investícií do energeticky účinných a nízkouhlíkových technológií;

23.   vyjadruje poľutovanie na tým, že nebolo možné zahrnúť jasný odkaz na potrebu dohody o záväzných zníženiach emisií v leteckej a námornej doprave; konštatuje, že mandát z Bali záväzné opatrenia pre leteckú a námornú dopravu nevylučuje; opakovane požaduje, aby sa emisie z leteckej a námornej dopravy stali súčasťou medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie po roku 2012 za podpory UNFCCC vzhľadom na to, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a Medzinárodná námorná organizácia (IMO) nedokázali túto otázku účinne riešiť;

24.   zdôrazňuje význam zabezpečenia zapojenia všetkých hlavných odvetví medzinárodného obchodu do všetkých svetových záväzkov a štandardov týkajúcich sa klímy, s cieľom zaručiť, aby sa dosiahol celosvetový cieľ v oblasti klimatických zmien a aby sa predišlo globálnemu narušeniu hospodárskej súťaže;

25.   žiada nutnú revíziu európskej politiky v oblasti biopalív s osobitným zameraním na trvalú udržateľnosť životného cyklu každého biopaliva z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že proces vývoja a uplatňovania stratégií biopalív ako možnosti energetického zabezpečenia by mal predchádzať a zároveň niesť plnú zodpovednosť za akékoľvek negatívne environmentálne, spoločenské a hospodárske vplyvy; vyzýva preto Komisiu, aby pre výrobu biopalív navrhla rozsiahle normy a jasné kritériá;

26.   zdôrazňuje, že Európsky parlament s napätím očakáva správu Komisie a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku o následkoch klimatických zmien pre medzinárodnú bezpečnosť, ako to bolo požadované v záveroch predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 21.-22. júna 2007; zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť kľúčovým oblastiam ako sú zmiernenie klimatických zmien, prispôsobenie sa klimatickým zmenám a jej presadzovanie vo všetkých politikách, keďže klimatické zmeny sa pre najchudobnejšie krajiny môžu stať hlavným dôvodom destabilizácie;

27.   uvedomujúc si akou veľkou výzvou bude táto otázka pre ďalšie rokovania, trvá na tom, aby sa politika v oblasti klimatických zmien stala kľúčovou prioritou a súčasťou všetkých vonkajších vzťahov EÚ s tretími krajinami, ako aj regionálnych zmlúv a hospodárskych organizácií; okrem toho žiada od štyroch predsedníctiev v rokoch 2008 a 2009 (Slovinska, Francúzska, Českej republiky a Švédska), aby informovali Európsky parlament o svojich cieľoch v rámci politiky v oblasti klimatických zmien a aby tiež pravidelne, v spolupráci s Komisiou, podávali správy o pokroku dosiahnutom pri rokovaniach;

28.   nalieha na Komisiu, aby v prípade, že neexistujú rovnaké podmienky, preskúmala možnosti, ako by priemysel mohol zlepšiť svoje hospodárske príležitosti prostredníctvom vytvorenia inovatívneho priemyslu priaznivého pre životné prostredie; požaduje preto, aby sa vo WTO venovala pozornosť zavedeniu dočasných opatrení zvýhodňujúcich výrobu a vývoz výrobkov nepoškodzujúcich klímu a inovatívnych technológií;

29.   žiada všetky svoje príslušné stále a dočasné výbory a delegácie, aby úzko spolupracovali pri riešení otázok klimatických zmien, s cieľom zabezpečiť jednotný a koordinovaný prístup vo všetkých svojich politikách, najmä v oblasti životného prostredia, priemyslu, energetiky a dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a rozvoja a najmä obchodu a investícií, ako aj v iných iniciatívach s ohľadom na ciele v oblasti klimatických zmien; žiada, aby sa problematika klimatických zmien pravidelne prerokúvala na úrovni medziparlamentných delegácií a v kontexte transatlantického legislatívneho dialógu;

30.   uznáva, že dôveryhodnosť rokovaní EÚ závisí od úspechu európskych domácich úsilí o zníženie emisií a od rozvoja a presunu nízkouhlíkových technológií do iných krajín; žiada preto o prijatie politík a opatrení na všetkých úrovniach, miestnych, vnútroštátnych a európskych, ktoré zabezpečia, že EÚ dosiahne do roku 2020 domáce zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 30 % oproti úrovni z roku 1990 za predpokladu, že ostatné rozvojové krajiny sa zaviažu k podobnému zníženiu emisií a že hospodársky rozvinutejšie rozvojové krajiny prispejú v miere primeranej ich zodpovednosti a príslušným kapacitám; uznáva záväzok zo strany EÚ – bez ohľadu na závery globálnej dohody na obdobie po roku 2012 – znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % oproti úrovni z roku 1990; žiada zavedenie politík a opatrení, ktoré podporia využitie viacerých fondov na vnútroštátnej a európskej úrovni na výskum a rozvoj, ako aj inovácie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov;

31.   vyzýva EÚ, aby využila svoje možnosti a vplyv ako hlavný aktér na medzinárodnom poli a partner rozvojového sveta, s cieľom vytvoriť na medzinárodnej úrovni súdržné ciele v oblasti klimatických zmien;

32.   zdôrazňuje historickú zodpovednosť prevažne priemyselných krajín ako najhlavnejších producentov skleníkových plynov, a vyzýva ich preto, aby vyvinuli väčšie úsilie na zamedzenie a zníženie pravdepodobnosti prírodných pohrôm a sociálnych nepokojov, ktoré nastanú, ak sa neobmedzí globálne otepľovanie;

33.   berie na vedomie iniciatívu vlády USA zvolať ďalších päť stretnutí najväčších svetových znečisťovateľov; vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby podmienili svoju účasť konkrétnymi návrhmi hostiteľov týkajúcimi sa cieľov znižovania emisií v súlade s cieľmi a plánmi UNFCCC; vyzýva najväčších svetových znečisťovateľov, aby koordinovali svoje úsilie s úsilím UNFCCC;

34.   konštatuje, že vyššie uvedená konferencia/stretnutie strán v Poznani sa uskutoční v rovnakom čase ako zasadnutie Európskej rady; žiada Radu, aby presunula zasadnutie Európskej rady, s cieľom umožniť hlavám štátov a predsedom vlád zúčastniť sa COP/MOP a zaručiť, že COP/MOP si získa plnú pozornosť vlád;

35.   je presvedčený, že ak sa uvedené ciele majú dosiahnuť, bude nevyhnutné zapojiť médiá, ktorých úloha bude rozhodujúca pri vytváraní potrebného povedomia verejnosti o klimatických zmenách v krátkodobom a strednodobom horizonte;

36.   vyjadruje presvedčenie, že v súlade s tým, o čom sa rokovalo na konferencii na Bali so zástupcami parlamentov z celého sveta, by Európsky parlament mohol a mal zohrávať významnú úlohu ako koordinátor trvalého medziparlamentného fóra o klimatických zmenách; vyzýva preto svoje príslušné orgány, aby túto možnosť zvážili;

37.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám UNFCCC, ktoré nie sú členmi EÚ, a jeho pozorovateľom.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0537.