Európsky parlament,

–   so zreteľom na Štvrtú správu o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273) ("štvrtá správa o súdržnosti"),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (KOM(2007)0507),

-   so zreteľom na články 158, 159 a článok 299 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na územný program EÚ, Lipskú chartu o trvalej udržateľnosti európskych miest a prvý akčný program na implementáciu územného programu EÚ,

–   so zreteľom na správu Európskej monitorovacej siete územného plánovania (ESPON) s názvom Budúcnosť územia – územné scenáre pre Európu a správu Európskeho parlamentu "Regionálne rozdiely a kohézia: aké stratégie pre budúcnosť?",

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (COTER-IV-011) z 28. novembra 2007 a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (CESE 1712/2007) z 12. decembra 2007 k štvrtej správe o súdržnosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o vplyve a dôsledkoch štrukturálnych politík na súdržnosť Európskej únie(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o úlohe a účinnosti kohéznej politiky pri znižovaní rozdielov v najchudobnejších regiónoch Európskej únie(2),

–   so zreteľom na článok 45 a článok 112 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0023/2008),

A.   keďže komplexná európska politika súdržnosti je naďalej potrebná vzhľadom na pretrvávajúce veľké rozdiely a špecifické štrukturálne problémy v mnohých európskych regiónoch, pričom po nedávnom rozšírení EÚ sa táto situácia zhoršila,

B.   keďže politika súdržnosti EÚ preto naďalej predstavuje základný pilier v procese európskej integrácie a zohráva aktívnu úlohu pri zmenšovaní rozdielov a odstraňovaní rozvojových nedostatkov,

C.   keďže existuje zrejmá súvislosť medzi nárastom euroskepticizmu a prehĺbením územných rozdielov v rámci regiónov a medzi nimi, čo poukazuje na potrebu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v záujme zvýšenia konvergencie a posilnenia legitimity EÚ, čo možno dosiahnuť regionálnou politikou, ktorá je viditeľná v teréne; keďže regionálne a miestne orgány a miestne subjekty zohrávajú hlavnú úlohu pri približovaní činností EÚ občanom a uskutočňovaní regionálnej politiky, ktorej výsledky by sa mali zverejňovať účinnejším spôsobom,

D.   keďže, s ohľadom na jej pridanú hodnotu ponúka politika súdržnosti každému regiónu možnosť konkrétnych prínosov, ako je dlhodobá zamestnanosť a vyššia životná úroveň miestneho obyvateľstva, najmä v zaostávajúcich regiónoch, a prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a administratívnych kapacít, ako aj k zabezpečeniu decentralizovaného riadenia; keďže z tohto dôvodu treba zamietnuť každý pokus o navrátenie tejto politiky na národnú úroveň,

E.   keďže Lisabonská zmluva, ktorú hlavy štátov a predsedovia vlád schválili 18. októbra 2007 a podpísali 13. decembra 2007, zaradila územnú súdržnosť spolu s hospodárskou a sociálnou súdržnosťou medzi základné ciele EÚ,

F.   keďže v budúcnosti treba zaručiť väčšie finančné zdroje pre politiku súdržnosti, aby sme mohli čeliť očakávaným novým výzvam, ktoré majú podstatný územný vplyv, ako sú demografické zmeny, sústreďovanie obyvateľstva v mestách, segregácia, migračné pohyby (ktoré spôsobujú problémy predovšetkým vo vidieckych a v okrajových oblastiach), prispôsobenie sa globalizácii, zmena klímy, dodávky energie a pomalý postup vyrovnávania úrovne na vidieku; keďže týmto výzvam možno čeliť iba v prípade, že sa v budúcnosti prisúdi politike súdržnosti v tomto smere väčší význam,

Rozporuplné údaje o stave súdržnosti v EÚ s 27 členskými štátmi

1.   víta túto správu, ktorá je podrobnejšia ako predchádzajúce správy, vychádza z rôznych ukazovateľov a poskytuje užitočné údaje na porovnanie s inými krajinami, ako sú Spojené štáty, Japonsko, Čína a India, a zároveň odráža medzinárodné súvislosti, v ktorých fungujú hospodárstva EÚ;

2.   vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii vzájomne súvisiace údaje a porovnateľné údaje z rôznych úrovní NUTS, ktoré by umožnili lepšie zhodnotiť udržateľnosť rastu a konvergencie; požaduje preto lepšie štatistické nástroje, napríklad nové ukazovatele, ktoré boli úspešne uplatnené v štvrtej správe o súdržnosti (okrem ukazovateľov založených na HDP na obyvateľa) a ktoré by umožnili presnejšie zmerať stupeň hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v teréne, ako aj konkrétny príspevok miestnych opatrení k politike súdržnosti; domnieva sa, že na tento účel bude treba zvýšiť kapacity ESPON;

3.   upozorňuje na oneskorenia, ku ktorým dochádza v členských štátoch pri využívaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a požaduje opatrenia na zlepšenie tejto situácie; konštatuje však, že na hodnotenie výsledkov politiky súdržnosti v nových členských štátoch je príliš skoro; víta každé úsilie, ktoré zvýši účinnosť politiky súdržnosti a zníži nadmernú byrokraciu, a požaduje systematické hodnotenie tejto politiky; potvrdzuje svoju rozhodnú podporu "európskej iniciatíve za transparentnosť", ktorú predložila Komisia a ktorá bude od roku 2008 zverejňovať prijímateľov finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov;

4.   vyjadruje potešenie z toho, že sa krajiny, ktoré v minulosti využívali prostriedky z Kohézneho fondu, teda Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko, pozoruhodne rýchlo vyrovnali ostatným krajinám a v rokoch 2000 až 2006 zaznamenali výrazný rast, pripomína však, že napriek tomuto rastu pretrvávajú medzi regiónmi v týchto krajinách veľké rozdiely a vážne nevyriešené štrukturálne problémy;

5.   víta vysokú mieru rastu dosiahnutú v nových členských štátoch, ale konštatuje, že ich hospodárska konvergencia sa dá očakávať len v strednodobom a dlhodobom výhľade a že vzhľadom na veľmi nízku východiskovú hodnotu HDP na obyvateľa v niektorých krajinách to bude dlhodobý proces;

6.   víta skutočnosť, že Komisia opätovne potvrdila dôležitú úlohu, ktorú zohráva politika súdržnosti pri podporovaní schopnosti všetkých členských štátov harmonicky sa rozvíjať a vytvárať nové a životaschopné pracovné miesta, čo dokazujú vynikajúce výsledky politiky súdržnosti v mnohých regiónoch cieľa 2;

7.   je znepokojený tým, že konvergencia medzi krajinami veľmi často skrýva prehlbovanie rozdielov medzi regiónmi a v rámci jednotlivých regiónov; poznamenáva, že toto prehlbovanie regionálnych a miestnych rozdielov sa prejavuje v mnohých oblastiach, či už ide o zamestnanosť, produktivitu, príjmy, úrovne vzdelávania alebo inovačné schopnosti; zdôrazňuje tiež úlohu územnej spolupráce pri hľadaní riešení týchto problémov;

8.   zdôrazňuje napríklad skutočnosť, že konkurencieschopnosť regiónov do veľkej miery závisí od produktivity, dostupnosti trhov a úrovne kvalifikácie pracovných síl, ktorá sa medzi regiónmi líši oveľa viac ako medzi členskými štátmi; konštatuje ďalej, že inštitucionálne faktory sa čoraz častejšie považujú za kľúčové prvky konkurencieschopnosti, k takýmto faktorom patrí podpora sociálneho kapitálu vo forme kultúry podnikania a spoločných noriem správania, ktoré uľahčujú spoluprácu a podnikanie a tiež zefektívňujú verejnú správu;

9.   v tejto súvislosti konštatuje, že v niektorých rozvinutých a dokonca aj v menej rozvinutých regiónoch sa začínajú hromadiť zložité problémy so silným územným vplyvom z hľadiska rozvojového potenciálu, napríklad: nízka miera hospodárskeho rastu, znižovanie produktivity a zamestnanosti a starnutie obyvateľstva;

10.   konštatuje, že hoci vysoká miera rastu umožnila niektorým členským štátom dosiahnuť plnú zamestnanosť a nárast HDP na obyvateľa, v iných štátoch sa naopak prehĺbili rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami, a preto naďalej existuje potreba sociálneho začleňovania najzraniteľnejších skupín obyvateľstva;

11.   zdôrazňuje nízku konvergenciu, čo sa týka úrovne vzdelávania, a skutočnú vzdelanostnú priepasť medzi EÚ a Spojenými štátmi, kde dosiahlo vysokoškolské vzdelanie 29 % osôb vo veku od 25 do 64 rokov na rozdiel od 16 % osôb v EÚ; poznamenáva však, že podiel žien s vysokoškolským vzdelaním sa zvyšuje rýchlejšie ako podiel mužov;

12.   zdôrazňuje, že je dôležité začleňovať problematiku rodovej rovnosti, rovnakých príležitostí a osobitných potrieb postihnutých osôb a starších občanov do každej etapy realizácie projektov politiky súdržnosti;

13.   zdôrazňuje účinok polarizácie v regiónoch okolo hlavných miest (k tomuto javu dochádza najmä v nových členských štátoch), v ktorých sa vytvára v priemere 32 % HDP danej krajiny, zatiaľ čo v nich žije iba 22 % obyvateľstva; konštatuje, že táto polarizácia môže vyvolať veľké rozdiely v miere nezamestnanosti v centrách miest;

14.   konštatuje, že neriadený rast miest môže vytvárať demografické, hospodárske, sociálne, dopravné a environmentálne nerovnosti v obmedzenom priestore a viesť k vytváraniu predmestí a vyľudňovaniu vidieckych oblastí vzdialených od miest; žiada preto Komisiu, aby sa týmto problémom osobitne zaoberala a predložila konkrétne návrhy na riešenie problémom tohto druhu;

15.   zdôrazňuje regionálne rozdiely týkajúce sa dostupnosti centier a okrajových oblastí a spojení medzi nimi, čo je výsledok geografických a štrukturálnych znevýhodnení, nedostatočných investícií do dopravnej infraštruktúry a chýbajúcej diverzifikácie prípadných dopravných spojení; poukazuje predovšetkým na značné prekážky z hľadiska dostupnosti horských a ostrovných regiónov, ako aj okrajových a najvzdialenejších regiónov, ktoré sa nachádzajú veľmi ďaleko od kontinentálnej Európy; zdôrazňuje, že treba vypracovať opatrenia, ktoré podporia regionálny potenciál a príťažlivosť a trvalo udržateľný rozvoj uvedených regiónov;

16.   vyjadruje veľké prekvapenie nad tým, že Komisie v štvrtej správe o súdržnosti uvádza, že "sa nezdá, že samotná ostrovná poloha je prekážkou rozvoja" a poukazuje na veľké sklamanie obyvateľov ostrovných regiónov z tohto vyjadrenia, pretože títo obyvatelia sa každodenne stretávajú s negatívnymi vplyvmi a ťažkosťami vyplývajúcimi z ostrovnej polohy;

Regionálna politika a lisabonská stratégia

17.   poukazuje na obrovské rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o finančné prostriedky investované do výskumu a rozvoja, a konštatuje veľké regionálne rozdiely z hľadiska inovácie, ktoré sa v štvrtej správe o súdržnosti hodnotia na základe užitočného ukazovateľa regionálnej výkonnosti v oblasti inovácie;

18.   zdieľa názor Komisie, že politika súdržnosti je hybnou silou lisabonskej stratégie prostredníctvom nasmerovania verejných investícií do projektov, ktoré podporujú tvorbu dynamickejšej hospodárskej štruktúry, ktorá vedie k rastu, stimuluje inovácie a vychádza zo synergického účinku, ktorý vznikol účinnejšou harmonizáciou politík a programov;

19.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v primeranej miere nezohľadňuje inovačný potenciál malých podnikov, mikropodnikov a remeselných podnikov pri vykonávaní politiky súdržnosti napriek viazaniu prostriedkov na tento účel; požaduje preto aktívnu politiku na podporu všetkých foriem inovácie v týchto podnikoch a vyzýva tiež Komisiu, aby vytvorila príležitosti pre vzájomnú spoluprácu podnikov, verejného sektora, škôl a univerzít s cieľom vytvárať regionálne inovačné zoskupenia v duchu lisabonskej stratégie;

20.   upozorňuje na to, že pákový účinok štrukturálnej podpory možno zvýšiť využívaním súkromného spolufinancovania; žiada rýchle zavedenie transparentných pravidiel a štandardných riešení týkajúcich sa verejno-súkromného partnerstva, ktoré regiónom umožnia využívať súkromný kapitál pri plnení verejných cieľov;

21.   pripomína, že dodržiavanie zásady pravidla o automatickom uvoľňovaní prostriedkov je nevyhnutné na povzbudenie riadiacich orgánov k financovaniu a rýchlej realizácii projektov; trvá na tom, že by sa mala dodržiavať zásada pravidla N+2 (a pravidlo N+3 v prípade nových členských štátoch počas prvých troch rokov finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013);

22.   pripomína, že meškania pri vykonávaní štrukturálnej politiky sú spôsobené okrem iného prílišnou strnulosťou postupov a že sa preto treba zamyslieť nad zjednodušením týchto postupov a jasným vymedzením povinností a právomocí medzi EÚ a členskými štátmi;

23.   poznamenáva, že systém viazania rozpočtových prostriedkov nasmeruje v programovom období na roky 2007 až 2013 64 % rozpočtových prostriedkov cieľa 1 (konvergencia) a 80 % rozpočtových prostriedkov cieľa 2 (regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť) na inovácie, čo je o 55 000 miliónov EUR viac než v predchádzajúcom období; poznamenáva, že využitie týchto finančných prostriedkov závisí od schopnosti menej rozvinutých regiónov riadiť výskumné, rozvojové a inovačné projekty v dostatočnom množstve a v takej kvalite, aby sa zabezpečilo, že sa tieto finančné prostriedky vyčerpajú a nepresunú sa v prospech investícií s malou hodnotou;

24.   vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila systém viazania rozpočtových prostriedkov a jeho vplyv na vývoj regionálnych rozdielov a preverila, či tento systém pri definovaní priorít nepodporuje príliš centralizovaný prístup alebo prístup "zhora dole"; verí, že sa toto vyhodnotenie začne potom, ako Komisia zverejní piatu správu o pokroku v oblasti súdržnosti v roku 2008, ktorá sa zameria na vzťah medzi politikou súdržnosti a prioritami Lisabonskej stratégie v oblasti rastu a zamestnanosti pre všetky regióny;

25.   zdôrazňuje preto, že politika súdržnosti nemôže uprednostňovať už dynamické regióny, k čomu by došlo v prípade prísneho systému nasmerovania rozpočtových prostriedkov; pripomína, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy obsiahne politika súdržnosti tri ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktoré presahujú rámec Lisabonskej stratégie;

26.   požaduje, aby sa Lisabonská stratégia rozšírila tak, aby zahrnula územný rozmer, čo umožní zohľadniť vlastné charakteristiky regiónov a zároveň rozvíjať transeurópske synergie a spoluprácu a osobitne podporovať vytváranie a vykonávanie rozsiahlych inovačných činností;

27.   zdôrazňuje, že rozsah pôsobnosti politiky súdržnosti sa nemôže obmedzovať iba na plnenie cieľov lisabonskej stratégie; domnieva sa, že dosiahnutie územnej súdržnosti prostredníctvom opatrení uvedených v cieli konvergencie je podmienkou dlhodobej konkurencieschopnosti regiónov; domnieva sa preto, že cieľ 1 (konvergencia) a cieľ 2 (regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť) by sa mali v budúcnosti považovať za navzájom doplňujúce a v podstate aj za ciele doplňujúce cieľ 3 (európska územná spolupráca);

Územná súdržnosť: smerom k integrovanému prístupu

28.   vyzýva Komisiu, aby vymedzenie pojmu "územná súdržnosť" zahrnula do pripravovanej zelenej knihy o územnej súdržnosti (naplánovanej na september 2008) s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok v tejto politike Spoločenstva;

29.   zdôrazňuje význam skutočného partnerstva a vykonávania viacstupňovej správy zahrňujúcej všetky úrovne (úroveň Spoločenstva, národnú, regionálnu a miestnu) a prebiehajúcej na základe konzultácií s hospodárskymi a sociálnymi partnermi pri definovaní a realizácii cieľov regionálneho rozvoja, pričom treba zabezpečiť, aby sa rozsah prioritných opatrení definovaných na európskej úrovni pri ich vykonávaní na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (prístup "zhora dole") nezúžil, a vyhnúť sa riziku vylúčenia subjektov podieľajúcich sa na miestnom rozvoji a súdržnosti, čo je častý prípad v rámci mestskej politiky;

30.   navrhuje uprednostniť politiky, ktoré prispievajú k skutočnému polycentrickému rozvoju území, aby sa znížil tlak na hlavné mestá a podporil sa vznik druhotných centier; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa nemala prehliadať podpora vidieckych oblastí a dôležitá úloha malých a stredne veľkých miest vo vidieckych oblastiach;

31.   požaduje, aby sa vykonali praktické kroky na zníženie rozdielov medzi územne dostupnými regiónmi a regiónmi so štrukturálnym znevýhodnením, a to ostrovmi, horskými oblasťami, riedko osídlenými oblasťami, okrajovými a prihraničnými regiónmi, a aby sa zároveň uznalo znevýhodnené postavenie takýchto regiónov a prijali sa osobitné a trvalé opatrenia na ich podporu; opätovne zdôrazňuje svoj súhlas so zohľadnením osobitných znevýhodnení najvzdialenejších regiónov;

32.   odporúča lepšie prepojiť mestskú a vidiecku problematiku; zdôrazňuje, že rozvoj vidieckych oblastí by sa mal koordinovať s akciami vykonávanými v rámci regionálnej politiky; v tejto súvislosti má pochybnosti, či je osobitný prístup ku kohézii a k rozvoju vidieka (prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka) prínosom; požaduje vypracovanie štúdie o dôsledkoch zvyšovania finančných prostriedkov na rozvoj vidieka prostredníctvom mechanizmu povinnej modulácie;

33.   varuje pred nebezpečenstvom sektorizácie politík a podporuje rozvoj integrovaného prístupu určujúci synergie, ktoré sa môžu vytvoriť medzi kohéznou politikou a politikami hlavných odvetví, ako je doprava, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, rozvoj vidieka, životné prostredie a energetika, výskum a technológie;

34.   vyzýva Komisiu, aby vo svojich ďalších správach analyzovala, do akej miery prispeli rôzne nástroje a politiky vrátane politiky súdržnosti k pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti; domnieva sa, že treba analyzovať úspechy a problémy vo všetkých dôležitých oblastiach, najmä v oblasti Lisabonskej stratégie;

35.   očakáva, že výsledkom diskusií o politike súdržnosti po roku 2013 bude to, že regióny na vonkajších hraniciach Spoločenstva získajú osobitný význam s cieľom zabezpečiť stabilitu a prosperitu na oboch stranách hranice, čo v konečnom dôsledku povedie nielen k rozvoju hraničných regiónov EÚ, ale aj jej k väčšej súdržnosti a konkurencieschopnosti ako celku;

36.   zdôrazňuje, že na boj proti územnej segregácii a sociálnemu vylúčeniu v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného a vyrovnaného rastu je potrebná podpora dôkladnej politiky bývania, ktorá je zahrnutá vo všeobecnejšej stratégii miestneho rozvoja, mestského plánovania a miestneho riadenia verejných služieb;

37.   víta v tejto súvislosti prijatie akčného programu na uplatňovanie územného programu a Lipskej charty s cieľom zabezpečiť lepšie začlenenie územného hľadiska do všetkých verejných politík na úrovni Spoločenstva, národnej a miestnej úrovni a očakáva konkrétne výsledky v tomto smere; domnieva sa, že treba vytvoriť vhodné ukazovatele na definovanie obsahu územnej súdržnosti podľa Lisabonskej zmluvy, aby plánované rozšírenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti zahrnulo územný prvok;

38.   víta oznámenie Komisie o budúcej zelenej knihe o územnej súdržnosti, ktorej prijatie sa predpokladá v septembri 2008, a požaduje, aby obsahovala konkrétne usmernenia na vykonávanie integrovaného prístupu;

39.   uvedomuje si, aká dôležitá je nepretržitá spolupráca medzi Európskym parlamentom, prostredníctvom jeho Výboru pre regionálny rozvoj, a Výborom regiónov, ktorá sa týka budúcnosti regionálnej politiky;

Nové výzvy v oblasti politiky súdržnosti a všeobecný rozpočet EÚ

40.   domnieva sa, že EÚ bude v budúcnosti stále viac čeliť novým výzvam so silným územným vplyvom, pričom porastú prekážky regionálneho rozvoja, ako sú demografické zmeny, mestská koncentrácia, migračné pohyby (ktoré predstavujú problém predovšetkým pre vidiecke a okrajové oblasti), dodávky energie a klimatické otázky, ako aj prispôsobenie sa zmenám spôsobeným globalizáciou, ako aj politikami rozširovania a susedstva; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam pilotných projektov týkajúcich sa prispôsobenia regiónov týmto novým náročným úlohám;

41.   požaduje pravidelné analýzy nákladov a štrukturálno-politických vplyvov možného budúceho rozširovania pred začiatkom akýchkoľvek nových prístupových rokovaní a verí, že môže zohrávať významnejšou úlohu v rámci politiky rozširovania a susedstva, pričom by sa jeho účasť na vytvorení predprístupových nástrojov stala povinnou;

42.   zdôrazňuje vážnosť problému znižovania počtu obyvateľstva v mnohých častiach EÚ, ktorý zahŕňa starnutie obyvateľstva, stratu ľudského kapitálu, únik kapitálu, drahšie služby atď.;

43.   zastáva názor, že demografické trendy môžu mať významný územný vplyv, ako je znižovanie počtu obyvateľstva v niektorých oblastiach, najmä v menej rozvinutých vidieckych oblastiach, ktoré sprevádza sústreďovanie obyvateľstva v mestách a starnutie obyvateľstva, alebo rozvoj hospodárstva spojeného s výstavbou v iných oblastiach, čo si vyžaduje vypracovanie osobitných inovačných stratégií na vyriešenie problémov týchto regiónov, pričom treba vyvinúť osobitné úsilie o zachovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a zabezpečenie vysokej úrovne univerzálnych služieb;

44.   poznamenáva, že zmena klímy bude mať rôzne vplyvy, najmä čo sa týka stále častejších a vážnejších prírodných katastrof, ako sú lesné požiare, suchá a záplavy, ktoré si budú vyžadovať reakcie, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu EÚ a s ktorými sa regióny musia vyrovnať tak, že prehodnotia a prispôsobia svoje stratégie trvalo udržateľného rozvoja na dosiahnutie cieľa EÚ znížiť emisie CO2; je presvedčený, že politika súdržnosti EÚ by mala byť "šetrná ku klíme", ale pripomína, že možnosti politiky súdržnosti v tejto oblasti sú obmedzené; zastáva názor, že boju proti zmene klímy by sa mali venovať aj ďalšie politiky Spoločenstva;

45.   v rámci formulovania účinnej globálnej politiky na ochranu pred prírodnými katastrofami pripomína tiež význam prijatia návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (KOM(2005)0108), ktorý navrhuje včasnejšiu a primeranejšiu reakciu na prírodné katastrofy regionálneho rozmeru, ktoré často pustošia určité regióny v dôsledku ich geografickej polohy;

46.   domnieva sa, že otázky dodávok energie a zvyšovanie cien energie môžu mať významné priestorové dôsledky na územia z dôvodu veľkej energetickej závislosti väčšiny členských štátov, najmä vo vidieckych a v horských, ostrovných, veľmi vzdialených, ako aj najodľahlejších regiónoch pre ich závislosť od dopravy, ktorá je veľmi citlivá na náklady v oblasti energie; upozorňuje, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a investície do energetickej účinnosti a decentralizované napájacie jednotky by mohli poskytnúť možnosti miestneho a regionálneho rozvoja;

47.   opätovne pripomína svoju žiadosť, aby sa nevyčerpané prostriedky opätovne použili uplatnením pravidla N+2 alebo N+3 na politiku súdržnosti s cieľom v čo najväčšej miere využiť nízky objem disponibilných prostriedkov;

48.   domnieva sa, že zachovanie politiky súdržnosti po roku 2013 je vhodnou odpoveďou na tieto nové výzvy a že táto politika sa musí diferencovaným spôsobom uplatňovať na celé územie EÚ; zastáva názor, že politika súdržnosti by mala zostať politikou Spoločenstva v súlade so zmluvou a zásadou solidarity a odmieta preto všetky pokusy o vrátenie tejto politiky na vnútroštátnu úroveň;

49.   domnieva sa, že politiku súdržnosti treba v budúcnosti ďalej upevňovať a že jej pridaná hodnota by sa mala viac zdôrazňovať; požaduje preto, aby boli na účely politiky súdržnosti na úrovni Spoločenstva vyčlenené dostatočné finančné prostriedky; požaduje, aby sa revízia finančného rámca stala príležitosťou na definovanie rozpočtových zdrojov potrebných na splnenie všetkých náročných úloh politiky súdržnosti EÚ;

o
o   o

50.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0202. (2) Prijaté texty, P6_TA(2007)0356.