Európsky parlament,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2005 s názvom Akčný plán o biomase (KOM(2005)0628),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament z 10. januára 2007 s názvom Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti (KOM(2006)0848),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 1997 s názvom  Energia pre budúcnosť: obnoviteľné zdroje energie – Biela kniha o stratégii a akčnom pláne Spoločenstva (KOM(1997)0599),

-   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou(1),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 26. mája 2004 s názvom Podiel obnoviteľnej energie v EÚ Správa Komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, vyhodnotenie účinku legislatívnych nástrojov a ostatných politík Spoločenstva na rozvoj príspevku zdrojov obnoviteľnej energie v EÚ a návrhy konkrétnych opatrení (KOM(2004)0366),

-   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1230/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa prijíma viacročný akčný program pre oblasť energetiky: Inteligentná energia – Európa (2003-2006)(2) a na oznámenie Komisie z 8. februára 2006 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biopalív (KOM(2006)0034),

-   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave(3),

-   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov(4), a nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(5),

-   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu(6),

-   so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny(7),

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení(8),

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o podpore pestovania plodín určených na nepotravinové účely(9),

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0034/2008),

A.   keďže vyššie uvedené oznámenie Komisie z 26. novembra 1997 stanovuje cieľ zvýšiť energiu z obnoviteľných zdrojov zo 6 % v roku 1995 na 12 % do roku 2010,

B.   keďže Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení zo 7. decembra 2005 uviedla, že na dosiahnutie tohto cieľa sa objem energie z biomasy bude musieť viac než zdvojnásobiť,

C.   keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo v EÚ výrazne prispieva k zmierneniu účinkov klimatických zmien, čoho dôkazom je pokles emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva o 10 % v období rokov 1990 až 2004 v EÚ-15 a o 14 % v EÚ-25; keďže sa očakáva, že do roku 2010 bude objem emisií z poľnohospodárstva EÚ o 16 % nižší v porovnaní s úrovňou v roku 1990,

D.   keďže existuje významný potenciál na podstatné zvýšenie výroby bioplynu, najmä vzhľadom na potenciálne príspevky živočíšnej výroby (živočíšny hnoj), kalov, odpadu a rastlín nevhodných na výrobu potravín a krmív ako uprednostňovaných materiálov na výrobu bioplynu; keďže však treba zohľadniť vplyv energetického využívania hospodárskych hnojív na pôdnu štruktúru a pôdny život,

E.   keďže doposiaľ sa s využitím živočíšneho hnoja, energetických rastlín, kalov a organického odpadu vyrába len 50 PJ bioplynu, hoci potenciál samotného hnoja predstavuje 827 PJ,

F.   keďže výroba bioplynu a zariadení na bioplyn je v Európe rozmiestnená nerovnomerne, čo je ďalším dôkazom toho, že potenciál sa nevyužíva v plnom rozsahu,

G.   keďže bioplyn možno využívať rôznymi užitočnými spôsobmi vrátane výroby elektrickej energie, vykurovania, chladenia a ako palivo pre motorové vozidlá atď.,

H.   keďže využívanie biomasy na výrobu elektrickej energie môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a považuje sa za jeden z najlacnejších energetických zdrojov pre vykurovanie,

I.   keďže vývoj zariadení na bioplyn využívajúcich energetické rastliny sa výrazne spomalil z dôvodu rýchlo rastúcich cien obilnín, zásobovania potravinami a z environmentálnych dôvodov,

J.   keďže obavy týkajúce sa prepojenia medzi výrobou bioenergie (predovšetkým bioetanolu a bionafty) a rastúcimi cenami obilia a potravín na svetovom trhu nie sú opodstatnené pri výrobe bioplynu zo živočíšneho hnoja, kalov, organického odpadu a vedľajších poľnohospodárskych produktov nevhodných na výrobu potravín a krmív, pričom sa tieto materiály musia spracovávať v každom prípade bezpečným spôsobom,

K.   keďže pre živočíšny hnoj v nových členských štátoch je typické najmä zmiešané zloženie s najmenej 20 % slamy a medzi vznikom hnoja a jeho odstránením môže uplynúť dlhšia doba, čo nie je vhodné pre žiadnu formu kvasenia,

Bioplyn ako rozhodujúci zdroj

1.   uznáva, že bioplyn je rozhodujúcim zdrojom energie, ktorý prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu a poľnohospodárskemu rozvoju a rozvoju vidieka a k ochrane životného prostredia;

2.   zdôrazňuje prínos, ktorý môže bioplyn znamenať pre zníženie energetickej závislosti EÚ;

3.   zdôrazňuje, že výroba bioplynu zo živočíšneho hnoja, kalu, komunálneho, živočíšneho a organického odpadu slúži na diverzifikáciu energetických zdrojov a v rastúcej miere tak prispieva nielen k bezpečnosti, konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti energetického zásobovania, pričom zároveň otvára poľnohospodárom nové príjmové perspektívy;

4.   je presvedčený, že využívanie bioplynu najmä na výrobu tepla a elektrickej energie by mohlo významne prispieť k dosiahnutiu záväzného cieľa 20 % podielu obnoviteľných energií na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020;

5.   zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska a pod podmienkou ďalšieho intenzívnejšieho úsilia v oblasti výskumu môžu obnoviteľné zdroje energie ako bioplyn a biopalivá v kombinácii so slnečnou a veternou energiou viesť k väčšej nezávislosti od fosílnych zdrojov energie;

6.   podporuje EÚ a členské štáty, aby využívali obrovský potenciál bioplynu vytváraním priaznivého prostredia a udržiavaním a rozvíjaním podporných systémov s cieľom podporiť investície do zariadení na výrobu bioplynu a ich údržby;

Životné prostredie, energetická účinnosť a trvalá udržateľnosť

7.   zdôrazňuje, že bioplyn vyrobený zo živočíšneho hnoja predstavuje pre životné prostredie množstvo výhod, akými sú zníženie emisií metánu a CO2, zníženie emisií častíc a oxidov dusíka, omnoho znesiteľnejšia vôňa, hygienizácia kalov a lepšie vlastnosti hnojenia dusíkom v spracovanom hnoji, čo znamená, že na dosiahnutie rovnakého účinku hnojenia treba menej dusíka;

8.   zdôrazňuje, že výroba agropalív z odpadov by sa nemala stať cieľom samým o sebe; poznamenáva, že prioritou environmentálnej politiky EÚ a členských štátov by malo naďalej zostať znižovanie množstva odpadov;

9.   žiada, aby sa ako surovina pri výrobe bioplynu vo zvýšenej miere využívala hnojovka, pretože sa tým otvárajú veľmi široké možnosti a zároveň sa posilňuje decentralizácia zariadení na výrobu bioplynu ako výrobcov energie; konštatuje, že rozsiahlejším využívaním hnojovky na tento cieľ možno podstatne znížiť uvoľňovanie metánu pri skladovaní hnojovky;

10.   zdôrazňuje, že živočíšny hnoj, komunálne odpadové vody a poľnohospodársko-priemyselný odpad môžu obsahovať látky (baktérie, vírusy, parazity, ťažké kovy, škodlivé organické látky), ktoré môžu byť potenciálnou hrozbou pre verejné zdravie alebo životné prostredie; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila prijatie vhodných opatrení s cieľom zabrániť znečisteniu a šíreniu týchto látok a akýchkoľvek chorôb, ktoré spôsobujú;

11.   zastáva názor, že využívaním kalov a živočíšneho alebo organického odpadu sa zlepší účinnosť zariadení na bioplyn; zastáva názor, že problémy spojené s hygienou pri využívaní živočíšneho odpadu možno vo väčšine prípadov pomerne jednoducho udržať pod kontrolou;

12.   rovnako žiada, aby sa ako biomasa pre zariadenia na výrobu bioplynu využívali spracovateľské výrobky prvého stupňa, napríklad zemiakové šupky alebo ovocná dužina;

13.   zdôrazňuje, že v blízkej budúcnosti sa očakáva technický vývoj a vývoj riadenia, ktorým sa ďalej zvýšia environmentálne a zdravotné výhody v súvislosti so zariadeniami na výrobu bioplynu využívajúcimi živočíšny hnoj, kaly a organický odpad;

14.   domnieva sa, že pre zariadenia na výrobu bioplynu je takisto ako pre poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou nevyhnutná udržateľnosť a veľkosť prispôsobená danému regiónu, aby výhody pre životné prostredie mohli viesť aj k zlepšeniu pohľadu na poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou, ktoré sa stretávajú s mnohými problémami vzhľadom na vysoký počet sťažností susedov a širokej verejnosti;

15.   upozorňuje, že zariadenia na bioplyn využívajúce živočíšny hnoj, kaly alebo organický odpad môžu viesť k vyššej miere lúhovania čpavku, zastáva však názor, že tento vedľajší účinok možno pomerne jednoducho potlačiť a že preventívne opatrenia sa majú začleniť do vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zariadení na bioplyn a tiež do grantov na podporu takýchto zariadení;

16.   naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby zo zariadení na bioplyn neunikal metán, keďže by to mohlo oslabiť ich pozitívny vplyv na globálne otepľovanie;

Hospodárska uskutočniteľnosť a podporné systémy

17.   znovu pripomína, že každá finančná podpora zariadení na bioplyn má byť založená na účinnosti, technickom rozvoji a pozitívnej bilancii skleníkových plynov, vytváraní pridanej hodnoty pre poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou a vidiecke regióny a na iných hospodárskych a environmentálnych výhodách takýchto zariadení; zdôrazňuje, že zabezpečenie zásobovania obyvateľstva potravinami sa nesmie ohroziť;

18.   s hlbokým znepokojením berie na vedomie, že v mnohých členských štátoch rastie hospodárska súťaž medzi využitím niektorých poľnohospodárskych produktov, napríklad kukurice, na výrobu energie a ich využitím v potravinovom a krmivovom reťazci; zdôrazňuje skutočnosť, že takáto hospodárska súťaž spôsobila značný nárast cien krmív;

19.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v budúcnosti pri návrhoch na reguláciu odvetvia bioplynu nezohľadňovali len hľadiská životného prostredia, ale aby zahrnuli aj vplyvy na kvalitnú a trvalo udržateľnú výrobu potravín;

20.   zdôrazňuje, že výroba bioplynu založená na živočíšnom hnoji, kaloch a živočíšnom a organickom odpade sa má stať prioritou, keďže výhody týchto metód z hľadiska trvalej udržateľnosti a životného prostredia sú nesporné;

21.   pripomína, že optimálna veľkosť zariadenia na výrobu bioplynu závisí od rôznych okolností podmieňujúcich hospodárenie, ktoré treba dôkladne preskúmať; domnieva sa, že okrem hospodárskeho hodnotenia a bilancie skleníkových plynov je predovšetkým nevyhnutné vyhodnotiť vplyv veľkosti zariadenia na okolité prostredie so zreteľom na šírenie monokultúry určitých druhov plodín;

22.   zdôrazňuje, že pre prevádzkovateľov zariadení na výrobu bioplynu by z hospodárskeho i environmentálneho hľadiska bolo najlepšie kombinovať a využívať všetky dostupné organické hmoty;

23.   domnieva sa, že mladé a inovačné odvetvie bioplynu síce potrebuje počiatočnú podporu, ale takáto podpora by sa mala poskytovať len dovtedy, kým sa toto odvetvie stane z obchodného hľadiska životaschopným;

24.   zastáva názor, že financovanie zariadení na bioplyn využívajúcich výlučne rastliny sa má naďalej pozorne sledovať a treba sa pritom sústrediť na najpokročilejšie a najúčinnejšie zariadenia alebo systémy s cieľom zabezpečiť hospodársku a technickú výhodu EÚ v tejto oblasti a preskúmať možnosti do budúcnosti;

25.   žiada Komisiu, aby predložila správu o tom, ako možno pre energetické plodiny zaviesť kritériá hospodárskej a environmentálnej účinnosti a trvalej udržateľnosti, ktoré by viedli k lepšiemu zohľadňovaniu životného prostredia v rámci tejto pomerne novej metódy a ktoré by zabezpečili náležité riešenie otázok týkajúcich sa výroby a dodávky potravín;

26.   žiada zvýšené úsilie pri výskume a podpore nových technológií využívania bioplynu, najmä využívania biomasy (druhá generácia bioplynu) ako biopaliva, ako aj pri zvyšovaní výnosnosti zariadení na výrobu bioplynu, ktoré ponúkajú z ekologického hľadiska najväčšie výhody, pretože úžitkový efekt takýchto zariadení možno výrazne zvýšiť len prostredníctvom inovačných technológií, napríklad metód rekuperácie plynu;

27.   pripomína členským štátom a Komisii, že ďalší pokrok v oblasti bioplynu nie je možný bez ďalšieho financovania; pripomína, že finančné prostriedky treba poskytnúť na výskum a vývoj, propagáciu výsledkov vyplývajúcich z osobitných projektov, na zariadenia a zvýšenie podpory "zelenej elektrickej energie" a "zeleného plynu";

28.   pripomína, že tie členské štáty, ktoré poskytujú mimoriadne stimuly pre "zelenú energiu" prostredníctvom vhodného dotovania cien alebo iných opatrení, majú najväčší úspech aj pri presadzovaní využívania bioplynu;

29.   domnieva sa, že výroba "zeleného plynu" sa má dotovať rovnakým spôsobom ako "zelená elektrická energia";

30.   žiada, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, že finančné zdroje z programov EÚ a z vnútroštátnych programov budú smerovať do najúčinnejších a najudržateľnejších zariadení, najmä do zariadení, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a teplo, alebo do montáže zariadení a sústav na úpravu a dodávanie bioplynu do siete zemného plynu;

31.   v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dodávka elektrického prúdu, tepla a zemného plynu do sietí musí prebiehať nediskriminačným spôsobom, a žiada, aby sa s bioplynom zaobchádzalo rovnako ako so zemným plynom s cieľom bezprostredne po jeho dodávke do siete zemného plynu zabezpečiť jeho plnohodnotné využitie;

32.   domnieva sa, že zjednodušenie postupov obchodovania s CO2 môže významne prispieť k hospodárskej životaschopnosti a udržateľnosti zariadení na výrobu bioplynu;

33.   zdôrazňuje, že zariadenia na bioplyn môžu poľnohospodárom, ktorí zatiaľ nemajú dostatočné skladovacie priestory na živočíšny hnoj, pomôcť riešiť tento problém hospodársky životaschopným spôsobom;

34.   žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zriaďovaniu zariadení na výrobu bioplynu a tiež schvaľovaniu využívania organického odpadu a kalov nebudú prekážať zbytočne zdĺhavé administratívne postupy a predpisy;

35.   poukazuje na veľké rozdiely v dĺžke a obsahu vnútroštátnych postupov jednotlivých členských štátov týkajúcich sa schvaľovania zariadení na bioplyn a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že požiadavky jednotlivých štátov v oblasti regionálneho plánovania, udeľovania licencií a schvaľovania nebudú vytvárať zbytočné prekážky;

36.   žiada, aby sa na výstavbu zariadení na výrobu bioplynu zaviedol zjednodušený postup vydávania stavebných povolení;

37.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločný zoznam produktov, ktorých používanie je v zariadeniach na bioplyn povolené, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v rôznych členských štátoch;

38.   podporuje poľnohospodárov, aby spolupracovali na zakladaní a prevádzkovaní zariadení na výrobu bioplynu;

Potreba preskúmania právnych predpisov EÚ

39.   žiada, aby Komisia a členské štáty vypracovali koherentnú politiku v oblasti bioplynu; žiada Komisiu, aby predložila osobitnú správu o bioplyne a jeho podpore v EÚ, v ktorej uvedie zmeny nevyhnutné v právnych predpisoch Spoločenstva a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré uľahčia ďalší rozmach v odvetví bioplynu, poukážu na najúčinnejšie spôsoby využívania fondov a programov EÚ a poskytnú príklady najlepších postupov; v tejto súvislosti takisto žiada, aby sa vyhodnotil vplyv rôznych spôsobov výroby bioplynu na podnebie, ekológiu krajiny, vidiecke príjmy a celosvetovú bezpečnosť dodávok potravín;

40.   navrhuje, aby sa podpora používania bioplynu plne zahrnula do rámca navrhovanej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (KOM(2008)0019), s osobitným dôrazom na:

41.   naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice o biologickom odpade, ktorá má zahŕňať normy kvality; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť spoločnej smernice o bioplyne a biologickom odpade;

42.   žiada Komisiu, aby predložila návrhy právnych predpisov o využívaní rezíduí zo zariadení na bioplyn; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v zariadeniach na bioplyn sa bude môcť využívať len organický materiál, ktorý umožňuje využívanie rezíduí bez toho, aby sa ohrozilo životné prostredie; žiada Komisiu, aby zvážila zákaz látok na podporu rastu v krmive obsahujúcich ťažké kovy, ak sa ukáže, že to v celej EÚ predstavuje problém pre následné využívanie rezíduí bioplynu na poliach;

43.   žiada Komisiu, aby zabezpečila účinné presadzovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia(10), smernice o dusičnanoch(11), smernice o kaloch z čističiek odpadových vôd(12), rámcovej smernice o vode(13), smernice o vtákoch(14), smernice o biotopoch(15) a právnych predpisov o ťažkých kovoch vo všetkých členských štátoch a ich regiónoch, a tým zvýšila atraktívnosť zariadení na bioplyn využívajúcich živočíšny hnoj a kaly;

44.   žiada, aby Komisia čo najskôr predložila stratégiu začlenenia zariadení na bioplyn do kjótskeho mechanizmu, napríklad prostredníctvom zelených osvedčení, osobitných prémií alebo daňových úľav pre elektrickú energiu a teplo vyrobené v zariadeniach na bioplyn, alebo prostredníctvom iných opatrení; zdôrazňuje, že by sa tým posilnila nákladová účinnosť zariadení na bioplyn a zároveň by sa zvýšila transparentnosť úsilia vynaloženého v poľnohospodárstve na boj proti klimatickým zmenám;

45.   vyzýva, aby sa po úplnom vykonaní rámcovej smernice o vodách posúdilo, či smernica o dusičnanoch je alebo nie je nadbytočná;

46.   opätovne zdôrazňuje, že v právnych predpisoch EÚ by sa nemalo uprednostňovať používanie umelých hnojív pred živočíšnym hnojom a vedľajšími produktmi zo zariadení na bioplyn; naliehavo preto vyzýva, aby sa ako prvý krok prehodnotilo vymedzenie pojmu živočíšny hnoj v smernici o dusičnanoch;

47.   žiada Komisiu, aby podporila dodávanie bioplynu do sietí zemného plynu prostredníctvom odporúčaní alebo smernice;

48.   žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na ďalšiu podporu využívania vedľajších produktov živočíšnej výroby a výroby poľnohospodárskych plodín na výrobu bioplynu, ako sa uvádza vo vyššie uvedenom oznámení Komisie zo 7. decembra 2005;

49.   žiada, aby členské štáty, ktoré do svojich súčasných vnútroštátnych rozvojových programov nezahrnuli žiadne opatrenia alebo zahrnuli len nedostatočné opatrenia, začlenili bioplyn do strednodobého hodnotenia súčasných programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka a navrhli opatrenia do budúcnosti;

50.   žiada Komisiu, aby zabezpečila spoluprácu a koordináciu členských štátov vrátane tých štátov, ktoré dosiaľ nemajú žiadne zariadenia na výrobu bioplynu alebo ich majú len v malom množstve, aby mohli prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií získavať vedomosti o osvedčených postupoch, ktoré sa týkajú zariadení na výrobu bioplynu;

51.   žiada Komisiu, aby mu najneskôr do 15. decembra 2008 predložila komplexnú správu o výrobe bioplynu v EÚ a o jej budúcich výhľadoch vrátane hodnotenia vplyvu, v ktorej sa zohľadnia vyššie uvedené návrhy a dosiahnutý pokrok;

52.   vyzýva súčasné a budúce predsedníctva Rady Európskej únie, aby rozvíjali ďalšie diskusie o spôsoboch podpory trvalo udržateľnej výroby bioplynu; v tejto súvislosti by trvalo udržateľná podpora zariadení na výrobu bioplynu mala zahŕňať aj kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie;

o
o   o

53.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/108/ES (Ú. v. ES L 363, 20.12.2006, s. 414). (2) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 29. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 787/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 12). (3) Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42. (4) Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 146/2008 (Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 1). (5) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 146/2008. (6) Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 100). (8) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 599. (9) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 140. (10) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8. (11) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1). Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (12) Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6). Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36). (13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). (14) Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368). (15) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES.