Európsky parlament, Právne predpisy o rozvojovej spolupráci

-   so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,

-   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(1), v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005(2),

-   so zreteľom na miléniovú deklaráciu prijatú OSN v roku 2000, správu OSN z roku 2005 s názvom "Investovanie do rozvoja" a rozvojové ciele milénia,

-   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú 2. marca 2005,

-   so zreteľom na Konsenzus z Monterrey z roku 2002 o financovaní rozvoja,

-   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji)(3),

-   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie s názvom Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci(4),

-   so zreteľom na závery Rady a predstaviteľov vlád členských štátov z 15. mája 2007 na zasadnutí Rady o kódexe správania EÚ v oblasti komplementárnosti a deľby práce v rozvojovej politike,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Koherencia politiky pre rozvoj: urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov (KOM(2005)0134),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – financovanie rozvoja a účinnosť pomoci (KOM(2005)0133),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087) a z neho vychádzajúce závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 11. apríla 2006,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Výročná správa za rok 2006 o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a o realizácii vonkajšej pomoci (KOM(2006)0326),

-   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(5),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa v európskom konsenze o rozvojovej politike: K harmonizovanému prístupu v Európskej únii (KOM(2006)0421),

-   so zreteľom na politiku medzinárodnej rozvojovej spolupráce Českej republiky vrátane plánu bilaterálnej rozvojovej spolupráce 2007 a dokumenty o stratégii krajiny pre Angolu a Zambiu,

-   so zreteľom na maďarskú politiku medzinárodnej rozvojovej spolupráce,

-   so zreteľom na lotyšský politický program rozvojovej spolupráce na roky 2006 – 2010,

-   so zreteľom na litovskú politiku rozvojovej spolupráce na roky 2006 – 2010,

-   so zreteľom na estónsku stratégiu pre rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc na roky 2006 – 2010,

-   so zreteľom na stratégiu poľskej rozvojovej spolupráce uverejnenú v roku 2003 a na poľský program pomoci na rok 2007,

-   so zreteľom na rumunskú národnú stratégiu medzinárodnej rozvojovej spolupráce,

-   so zreteľom na strednodobú stratégiu slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 – 2008 a na národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenska na rok 2006,

-   so zreteľom na slovinskú rozvojovú spoluprácu na roky 2002 – 2004,

-   so zreteľom na správu mimovládnej organizácie Aid Watch z roku 2007 s názvom "Zadržte potlesk! vládam EÚ hrozí nesplnenie sľubov pomoci" vypracovanú konfederáciou európskych mimovládnych organizácií pre pomoc a rozvoj (CONCORD), ktorá zahŕňa hodnotenie činnosti každého členského štátu EÚ zo strany mimovládnych organizácií v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci,

-   so zreteľom na stratégiu EÚ pre strednú Áziu (stratégia pre nové partnerstvo) 2007 – 2013,

-   so zreteľom na rámcovú stratégiu Európsky konsenzus o rozvoji: prínos rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia, ktorú vypracovali predstavitelia inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a ďalšie zúčastnené strany a ktorú predstavili počas Európskych rozvojových dní v Lisabone v novembri 2007,

-   so zreteľom na Európsky konsenzus o komunikácii mimovládnych organizácií, ktorý sa konal 7. až 9. novembra 2006,

-   so zreteľom na vyhlásenie Rady pre rozvoj z 8. novembra 2001 o rozvojovom vzdelávaní a zvyšovaní povedomia európskej verejnosti o rozvojovej spolupráci,

-   so zreteľom na maastrichtské vyhlásenie celoeurópskeho kongresu o globálnom vzdelávaní z 15. až 17. novembra 2002, ktorého sa zúčastnili poslanci, miestne a regionálne orgány a organizácie občianskej spoločnosti z členských štátov Rady Európy, o európskom strategickom rámci pre zlepšenie a nárast globálneho vzdelávania v Európe do roku 2015,

-   so zreteľom na palermský proces v roku 2003, ktorý začal s cieľom vytvoriť neformálne fórum, v ktorom by mohla prebiehať diskusia o významnom pokroku a otázkach európskej rozvojovej pomoci, aby sa neformálne doplnil oficiálny konzultačný postup Komisie,

-   so zreteľom na európsku konferenciu o zvyšovaní povedomia a rozvojovom vzdelávaní týkajúcu sa solidarity sever – juh, ktorá sa konala 19. a 20. mája 2005 v Bruseli,

-   so zreteľom na helsinskú konferenciu o európskom rozvojovom vzdelávaní, ktorá sa konala 3. a 4. júla 2006,

-   so zreteľom na 18-mesačný program rozvojovej politiky predsedníctiev Nemecka, Portugalska a Slovinska,

-   so zreteľom na článok 49 Zmluvy o EÚ,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2003 o širšej Európe – susedstve: novom rámci vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi(6),

-   so zreteľom na dokument s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete – Európska bezpečnostná stratégia, ktorý schválila Európska rada 12. decembra 2003 v Bruseli,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska susedská politika – strategický dokument (KOM(2004)0373),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom o návrhoch akčných plánov Komisie v rámci Európskej susedskej politiky (ESP) – (KOM(2004)0795),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska susedská politika – odporúčania pre Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Egypt a Libanon (KOM(2005)0072),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

-   so zreteľom na akčný plán pre južný Kaukaz (Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko), ktorý prijala Komisia 14. novembra 2006,

-   so zreteľom na pracovný dokument Komisie sprevádzajúci vyššie uvedené oznámenie o posilňovaní európskej susedskej politiky (SEK(2006)1504),

-   so zreteľom na pracovný dokument Komisie (SEK(2007)0840) sprevádzajúci jej oznámenie s názvom Výročná správa za rok 2007 o rozvojovej politike Európskeho spoločenstva a implementácii vonkajšej pomoci v roku 2006 (KOM(2007)0349),

-   so zreteľom na správy o pokroku Európskej susedskej politiky týkajúce sa Ukrajiny (SEK(2006)1505) a Moldavska (SEK(2006)1506),

-   so zreteľom na publikáciu Komisie z 24. novembra 2005 s názvom Európska susedská politika: rok pokroku (IP/05/1467),

-   so zreteľom na oznámenie členky Komisie, pani Ferrero-Waldnerovej, kolégiu s názvom Realizácia a podpora Európskej susedskej politiky (SEK(2005)1521),

-   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(7),

-   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/62/ES z 23. januára 2006, ktorým sa umožňuje krajinám, na ktoré sa vzťahuje Európska susedská politika, ako aj Rusku, využívať program technickej pomoci a výmeny informácií (TAIEX)(8),

-   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/47/ES z 22. decembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2000/24/ES s cieľom zohľadniť rozšírenie Európskej únie a Európsku susedskú politiku(9),

-   so zreteľom na správu s názvom Nástroj európskeho susedstva a partnerstva Bielorusko/Moldavsko/Ukrajina/Arménsko/Azerbajdžan/Gruzínsko (samostatne): dokument o stratégii krajiny na roky 2007 – 2013 a národný indikatívny program na roky 2007 – 2010,

-   so zreteľom na strategický dokument pre východný región ES – nástroj európskeho susedstva a partnerstva na roky 2007 – 2013, ktorý dopĺňa strategické dokumenty krajín prijaté Komisiou,

-   so zreteľom na východný regionálny indikatívny program nástroja európskeho susedstva a partnerstva na roky 2007 – 2010, ktorý podrobnejšie vymedzuje zameranie intervencie v rámci nového programu nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre východný región,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom O všeobecnom prístupe, ktorý umožní partnerským krajinám Európskej susedskej politiky účasť v agentúrach Spoločenstva a programoch Spoločenstva (KOM(2006)0724),

-   so zreteľom na dokument s názvom Európska susedská politika: Hospodárske preskúmanie krajín Európskej susedskej politiky, ktorý bol súčasťou občasníka Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti z júna 2006,

-   so zreteľom na systém budovania kapacít II, ktorý zaviedla Komisia v júli 2007 s cieľom podporiť nové členské štáty a kandidátske krajiny v oblasti rozvojovej spolupráce,

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o európskej politike susedských vzťahov(10),

-   so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci,

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0036/2008),

Všeobecné pripomienky

A.   keďže v roku 2006 poskytla EÚ v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci 47 524 miliónov EUR, čo predstavuje 57 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci a táto hodnota podľa očakávania narastie do roku 2010 na 78 626 miliónov EUR,

B.   keďže nové členské štáty sa zaviazali, že do roku 2010 dosiahnu cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci 0,17 % a do roku 2015 0,33 % HND, pričom ich budúce príspevky posilnia úlohu EÚ v medzinárodnej rozvojovej spolupráci,

C.   keďže rozvojová pomoc nových členských štátov sa týka európskej politiky rozvojovej spolupráce, ako aj Európskej susedskej politiky,

D.   keďže prioritnými krajinami, ktorých sa týka rozvojová spolupráca nových členských štátov, sú krajiny Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), krajiny západného Balkánu, ako aj niektoré krajiny, ktoré sú členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT),

E.   keďže inštitucionálny rámec je naďalej jednou z najdôležitejších výziev účinnej rozvojovej spolupráce pre nové členské štáty,

F.   keďže jednu z hlavných výziev, ktorej čelia nové členské štáty, predstavuje potreba vytvoriť podporu rozvojovej spolupráce zo strany všetkých politických strán a verejnosti vrátane podpory najmenej rozvinutých krajín sveta,

G.   keďže vo väčšine členských štátov je potrebné ďalej zvyšovať povedomie o otázkach rozvojovej spolupráce,

H.   keďže právo členských štátov vykonávať rozvojové stratégie vytvorené v súlade s ich vnútroštátnymi prioritami je plne legitímnym vyjadrením ich suverenity a ako také by malo byť vždy uznávané a rešpektované,

Prioritné krajiny pre nové členské štáty

I.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Estónska a Lotyšska sa zameriava na krajiny SNŠ, najmä Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, a na Afganistan; keďže v roku 2005 predstavovali výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc v prípade Estónska 0,08 % a v prípade Lotyšska 0,07 %,

J.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Litvy sa zameriava na Bielorusko, Ukrajinu, Moldavsko, krajiny južného Kaukazu, Afganistan (provincia Ghor), na Irak a len na jednu krajinu AKT, Mauretániu, a v roku 2005 vynaložila Litva na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,06 %,

K.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Poľska sa zameriava na Bielorusko, Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko a v roku 2005 dosiahla oficiálna rozvojová pomoc Poľska výšku 0,07 %,

L.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Maďarska sa zameriava na západný Balkán (Čierna Hora, Srbsko, Bosna a Hercegovina) a v roku 2005 predstavovali výdavky Maďarska na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,11 %,

M.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Rumunska sa zameriava na Moldavsko, Srbsko a Gruzínsko a v roku 2006 dosiahla oficiálna rozvojová pomoc Rumunska výšku 0,04 %,

N.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovinska sa zameriava na západný Balkán (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Bývala juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), Albánsko) a Moldavsko a v roku 2005 vynaložilo Slovinsko na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,11 %,

O.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenska sa zameriava na Srbsko, Čiernu Horu, Kirgizsko, Kazachstan, Ukrajinu a Bielorusko a v roku 2005 vynaložilo Slovensko na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,12 %,

P.   keďže hlavná časť dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci Českej republiky sa zameriava na Bosnu a Hercegovinu, Moldavsko, Mongolsko, Srbsko, Čiernu Horu a Vietnam a v roku 2005 vynaložila Česká republika na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,11 %,

Q.   keďže Bulharsko prijalo svoju národnú stratégiu rozvojovej spolupráce len koncom roka 2007 a jeho prioritami sú Albánsko, FYROM, Bosna a Hercegovina, Ukrajina a Moldavsko a v roku 2005 sa výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc Bulharska odhadujú na 0,04 %, čo predstavuje príspevok Bulharska do mnohostranných inštitúcií,

Vzťahy medzi novými členskými štátmi a krajinami AKT

R.   keďže Estónsko, Lotyšsko a Rumunsko sa v rámci európskej politiky rozvojovej spolupráce nezameriavajú na žiadnu krajinu AKT, hoci Estónsko nevylúčilo možnosť, že v budúcnosti vytvorí dvojstrannú spoluprácu s jedným najmenej rozvinutým štátom subsaharskej Afriky,

S.   keďže Bulharsko sa plánuje zamerať na tie africké krajiny, s ktorými malo dvojstranné dohody pred rokom 1989, ako napr. Ghana,

T.   keďže Česká republika sa zameriava na Angolu a Zambiu, pričom Angola dostáva 8 % (956 000 EUR v roku 2007) a Zambia 4 % (775 000 EUR v rou 2007) pridelených prostriedkov; keďže v Angole financuje aj programy v odvetví poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a vzdelávania a prierezové programy ako likvidácia mín, posilňovanie kapacít verejného sektora, podpora občianskej spoločnosti a rodovej rovnosti, ako aj životné prostredie; keďže v Zambii financuje aj programy v sektore zdravia s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele milénia, ako sú zníženie úmrtnosti detí, zlepšenie zdravia matiek, boj proti HIV/AIDS a iným chorobám, pričom sa zameriava na západnú provinciu, ktorej prírodné prostredie je výnimočne nehostinné,

U.   keďže Maďarsko sa zameriava na Etiópiu a Poľsko hlavne na Angolu a Tanzániu,

V.   keďže Slovensko sa zameriava na Keňu, Sudán a Mozambik, na sektor obchodu a zdravotníctva v Keni a ponúka podporu pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie; keďže jeho rozvojová spolupráca so Sudánom zahŕňa znižovanie dlhu a zameriava sa na technickú infraštruktúru, ako vodné hospodárstvo, sociálny sektor, najmä posilnenie základného vzdelávania a základnej zdravotníckej starostlivosti,

W.   keďže Slovinsko sa plánuje zamerať na Madagaskar, Niger, Mali, Burkinu Faso, Ugandu a Malawi prostredníctvom slovinských mimovládnych rozvojových organizácií a pomáha miestnym spoločenstvám v oblastiach ako infraštruktúra, vzdelávanie, voda, hygiena a trvalo udržateľná dodávka energie,

X.   keďže Litva začala v roku 2006 svoj prvý dvojstranný projekt v Mauretánii (pomoc pri rozvoji v oblasti prírodných zdrojov),

Y.   keďže vo všetkých nových členských štátoch sa vedie veľký podiel rozvojovej pomoci mnohostrannými kanálmi vrátane EÚ a všetky tieto krajiny tak nepriamo prispievajú k rozvoju krajín AKT,

Vzťahy medzi novými členskými štátmi a ich susedmi

Z.   keďže Európska susedská politika je jednou z najvyšších priorít vonkajších vzťahov EÚ s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a hospodársky rozvoj vo svojom susedstve, a tým znižovať politické, hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a ich susedmi,

AA.   keďže 14. novembra 2006 boli predložené akčné plány Európskej susedskej politiky pre tri štáty južného Kaukazu (Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan) napriek skutočnosti, že začlenenie krajín južného Kaukazu medzi krajiny Európskej susedskej politiky bolo najskôr v poznámke pod čiarou vyššie uvedeného oznámenia Komisie o širšej Európe zamietnuté,

AB.   keďže sa predpokladá, že akčné plány budú osobitne vytvorené pre každú krajinu,

AC.   keďže EÚ už tradične uprednostňuje regionálny prístup v jej vonkajších vzťahoch,

AD.   keďže gruzínska vláda vyjadruje nádej, že Gruzínsko bude zahrnuté do čiernomorského regiónu spolu s Ukrajinou a Moldavskom, a nie do regiónu južného Kaukazu, čo bolo tiež uvedené v akčnom pláne,

AE.   keďže akčný plán EÚ – Gruzínsko uvádza, že EÚ je pripravená ponúknuť zvýšenú politickú podporu Gruzínsku v oblasti riešenia konfliktov, čo doteraz odmietala,

AF.   keďže nové členské štáty boli zapojené do rozvoja Európskej susedskej politiky pred ich členstvom v EÚ,

AG.   keďže nové členské štáty nemali vplyv na akčné plány, ani neboli zahrnuté do procesu rozhodovania pred ich členstvom v EÚ,

AH.   keďže na účasť v Európskej susedskej politike musia mať susedné krajiny v platnosti zmluvné vzťahy, ako dohoda o partnerstve a spolupráci alebo asociačná dohoda; preto sú Bielorusko, Líbya a Sýria vyňaté z Európskej susedskej politiky, lebo nemajú v platnosti takéto zmluvné vzťahy,

AI.   keďže cieľom EÚ je vyrovnaný bilaterálny a regionálny prístup k Strednej Ázii,

AJ.   keďže vzťahy medzi Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskou federáciou, Tadžikistanom, Turkménskom, Uzbekistanom a EÚ sú založené na dohodách o partnerstve a spolupráci, rámcoch o spolupráci ako iniciatíva BAKU, ako aj na rôznych nástrojoch Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,

AK.   keďže všetky susedné krajiny EÚ, bez ohľadu na otázku možného členstva, majú rovnakú príležitosť na vytvorenie privilegovaného partnerstva s EÚ, ktoré je založené na spoločných záujmoch a hodnotách, podľa svojich ambícií,

AL.   keďže hlavná výhoda akčných plánov je pomáhať danej krajine určovať priority a riadiť podporu EÚ zameranú na jej úsilie,

AM.   keďže Bulharsko a Rumunsko sú už zahrnuté v cezhraničnej spolupráci s príslušnými partnermi Európskej susedskej politiky,

AN.   keďže sa využije úloha nových členských štátov v podieľaní sa na skúsenostiach z transformácie a prispeje k odborným znalostiam starých členských štátov prostredníctvom programu TAIEX a partnerských programov,

Zvýšenie povedomia verejnosti

AO.   keďže vo väčšine krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dosahuje súčasná úroveň výdavkov na zvyšovanie povedomia verejnosti o rozvojových otázkach približne 190 miliónov EUR alebo 0,25 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci,

AP.   keďže všetky nové členské štáty s výnimkou Poľska a Malty považujú rozvojové vzdelávanie za prioritu národných platforiem mimovládnych organizácii pre rozvoj,

AQ.   keďže žiaden z nových členských štátov zatiaľ nemá národnú stratégiu rozvojového vzdelávania,

AR.   keďže len 12 % občanov krajín OECD počulo o rozvojových cieľoch milénia, 62 % z tých, ktorí o nich počuli, nevedia, čo znamenajú, 17 % občanov Európy nevie, či má pomoc význam vzhľadom na korupciu a pocit, že nie je prínosom pre chudobných (v Portugalsku tento údaj dosahuje 34 %, v Taliansku 24 %, v Írsku 23 % a  v Španielsku 22 %),

AS.   keďže len 29 % občanov Európy si myslí, že do roku 2015 sa dosiahne zníženie extrémnej chudoby a hladu, pričom najčastejšie uvádzanými prekážkami je nedostatok peňazí alebo zdrojov (18 %), nedostatočná vôľa (18 %) a stupeň závažnosti úlohy (14 %),

AT.   keďže v správe Rozvojového programu OSN (UNDP) sa navrhlo, aby sa Komisia a členské štáty posunuli smerom alebo za hranicu 3 % oficiálnej rozvojovej pomoci ako minimálny cieľ na zvyšovanie povedomia verejnosti a výdavkov na rozvojové vzdelávanie,

1.   zdôrazňuje, že rozvojová politika ako celok je súčasťou acquis communautaire a pripomína medzinárodné záväzky nových členských štátov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že EÚ musí pomáhať novým členským štátom pri integrovaní acquis communautaire;

2.   pripomína, že desať nových členských štátov v roku ich pristúpenia podpísalo Európsky konsenzus o rozvoji, čím súhlasili s uplatňovaním náročných rozvojových modelov a uskutočňovaním činnosti zameranej na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia v stanovenom časovom rámci;

3.   vyjadruje obavu, že viaceré nové členské štáty nepostupujú tak, aby mohli dosiahnuť cieľ, ktorým je do roku 2010 vynaložiť 0,17 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a niektorým hrozí zníženie oficiálnu rozvojovú pomoci v dôsledku krátenia rozpočtu vzhľadom na potrebu znížiť vládny dlh;

4.   zdôrazňuje skúsenosti nových členských štátov, najmä počas procesu transformácie, a konštatuje, že dobrá správa vecí verejných a podpora demokracie musia pre EÚ predstavovať priority v oblasti rozvojovej spolupráce; vyzýva inštitúcie EÚ, aby v záujme obohatenia svojej rozvojovej politiky využila skúsenosti, ktoré v tejto oblasti nadobudli nové členské štáty;

5.   domnieva sa, že vďaka aktívnej politike spolupráce prispejú nové členské štáty k podpore dodržiavania ľudských práv a solidarity s novými generáciami v  tretích krajinách spadajúcich do oblasti pôsobnosti Európskej susedskej politiky;

6.   zdôrazňuje konkrétny prínos účasti na politike rozvojovej spolupráce pre nové členské štáty, najmä v oblastiach hospodárskeho rozvoja a obchodu;

7.   víta nový prístup Komisie zameraný na prekročenie rámca tradičných rozvojových politík a vytváranie nových partnerských vzťahov s rozvojovými krajinami;

8.   víta skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo je ochotné prijať zásadu spoločnej zodpovednosti v prípade núdzových humanitárnych situácií;

9.   navrhuje, aby nové a staré členské štáty aktívnejšie spolupracovali v rámci EÚ na zabezpečenie toho, aby bola situácia v určitých krajinách zahrnutých do Európskej susedskej politiky včasne monitorovaná, aby tak EÚ mohla reagovať s väčšou flexibilitou v rámci politiky voči týmto krajinám;

10.   zdôrazňuje súvislosť medzi rozvojom a migráciou, ktorá je veľkým problémom pre väčšinu nových členských štátov, ktorých hranice sú vonkajšími hranicami EÚ;

11.   uznáva, že nové členské štáty dosiahli pokrok a z postavenia krajín prijímajúcich pomoc prešli do postavenia krajín, ktoré pomoc poskytujú, a uvedomuje si výzvy, ktorým bude treba čeliť;

12.   poznamenáva, že priority nových členských štátov sú po prechodnom období stanovené ich historickými vzťahmi a väzbami s ich susedmi a že rozhodujúca časť rozpočtu nových členských štátov na rozvojovú spoluprácu sa sústredí na ich bezprostredných susedov a na krajiny SNŠ; vyzýva EÚ, aby využila príležitosť pristúpenia týchto nových členských štátov a posilnila svoju strategickú prítomnosť vo východnej Európe, Strednej Ázii a na Kaukaze, t. j. v regiónoch, na ktoré sa doposiaľ menej vzťahovala európska pomoc, ale ktoré museli čeliť mnohým výzvam v súvislosti s rozvojom;

13.   zdôrazňuje, že prostredníctvom účinných opatrení na podporu demokracie a právneho štátu, ktoré sú kľúčovými oblasťami činnosti nových členských štátov, je taktiež možné z dlhodobého hľadiska konať v záujme zmierňovania chudoby, ktoré je prioritným cieľom rozvojovej politiky EÚv rámci nástroja rozvojovej spolupráce;

14.   pripomína východnú dimenziu vonkajších vzťahov EÚ a zastáva názor, že nové zhromaždenie EÚ a susedných krajín (podobne ako Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (Euromed) a Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie (Eurolat)) by mohlo budovať na skúsenostiach z minulosti, podporiť prínos nových členských štátov do politík EÚ, pomôcť pri formovaní Európskej susedskej politiky a informovať susedné krajiny o nových politických oblastiach;

15.   uznáva skutočnosť, že väčšina členských štátov má v rámci svojich ministerstiev zahraničných vecí oddelenia zamerané osobitne na rozvojovú spoluprácu, odporúča však, aby posilnili koordináciu v rámci svojich vlastných ministerstiev, navzájom medzi sebou a s ostatnými členskými štátmi v rozsahu stanovenom národnými parlamentmi a miestnymi orgánmi v procese rozhodovania;

16.   uznáva, že vytváranie príslušných inštitúcií a vykonávanie politík je z časového hľadiska náročné;

17.   uznáva, že v nasledujúcich rokoch budú najväčšou výzvou pre nové členské štáty zvyšovanie rozpočtov pre túto oblasť a činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia;

18.   víta vyššie uvedený strategický rámec "Európsky konsenzus o rozvoji: prínos rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia" a zdôrazňuje, že Európsky parlament má významnú úlohu pri zdôrazňovaní súčasnej a potenciálnej úlohy rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania v nových členských štátoch;

19.   zastáva názor, že dlhodobé projekty zamerané na partnerov a oblasti, v ktorých majú nové členské štáty komparatívnu výhodu a môžu poskytnúť svoje skúsenosti, sú nanajvýš užitočné pri odstraňovaní celosvetovej chudoby;

20.   vyzýva k deľbe práce medzi členskými štátmi so zreteľom na pridanú hodnotu vkladu každej strany a s cieľom účinne spolupracovať;

21.   domnieva sa, že veľká väčšina nových členských štátov by mohla prisúdiť väčší význam svojej rozvojovej politike a zabezpečiť koordinovanejší prístup na vnútroštátnej úrovni k strategickému plánovaniu (s výnimkou Litvy, kde je ministerstvo zahraničných vecí hlavným ministerstvom pre plánovanie a riadenie oficiálnej rozvojovej pomoci);

22.   oznamuje, že pokiaľ ide o nové členské štáty, cieľom EÚ nie je iba využiť ich skúsenosti, ale tiež pomôcť im pri posilňovaní ich úlohy nových poskytovateľov pomoci; vyzýva preto staré a nové členské štáty, aby spolu stanovili realistický harmonogram na postupné prispôsobenie sa nových členských štátov cieľom EÚ v oblasti rozvojovej pomoci, pričom sa zohľadnia možnosti a medze partnerstva medzi starými a novými členskými štátmi;

23.   zdôrazňuje, že nové členské štáty treba plne zapojiť do systému výmeny skúseností a špecifického vzdelávania v oblastiach súvisiacich s plánovaním, vykonávaním a hodnotením politiky rozvojovej spolupráce; zohľadňuje jednotlivé skúsenosti so systémom budovania kapacít a vyzýva k ďalším zlepšeniam, napríklad s cieľom zastaviť fluktuáciu štátnych zamestnancov;

24.   pripomína význam nepretržitého dialógu s úradníkmi zodpovednými za nové členské štáty a pristupujúce či kandidátske krajiny; zdôrazňuje dôležitosť technickej pomoci zo strany úradu EuropeAid pri organizácii školení, seminárov, konferencií alebo osobitnej technickej pomoci s cieľom naplniť potreby týchto krajín; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam činností financovaných generálnym riaditeľstvom Komisie pre rozvoj;

25.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že osobitná pracovná skupina na posilnenie kapacít nových členských štátov sa v roku 2007 už nestretla, napriek tomu, že existuje naliehavá potreba zvýšiť kapacity nových členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce a že proces rozširovania EÚ naďalej trvá;

26.   žiada reaktiváciu tejto pracovnej skupiny, a aby sa na jej práci zúčastňovali aj zástupcovia Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu (alebo jeho sekretariátu), ako aj zástupcovia pracujúci na projekte TRIALOG ( ktorý úzko spolupracuje s európskymi mimovládnymi organizáciami pre rozvoj) a aby sa mandát pracovnej skupiny rozšíril na zohľadňovanie osobitných problémov nových členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce;

27.   zdôrazňuje význam družobných projektov a jednoduchých družobných projektov na školenie personálu nových členských štátov prostredníctvom kvalitnej technickej pomoci, o ktorých prostriedky požiadalo iba Maďarsko a Slovensko;

28.   vyzýva, aby sa dvakrát do roka organizovali medziparlamentné stretnutia medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi nových členských štátov, ktoré by boli zamerané na problémy súvisiace s rozvojom a spoluprácou, a aby sa v tejto súvislosti vytvorila osobitná sieť;

29.   zastáva názor, že účasť nových členských štátov vo výbore pre Európsky rozvojový fond by priniesla diskusiám dodatočný rozmer a prispela by k budovaniu ich technických kapacít;

30.   poukazuje na nedostatok priznania priorít v oblasti rozvojovej spolupráce zo strany verejnosti v niektorých nových členských štátoch a vyzýva na vypracovanie súhrnnej komunikačnej a vzdelávacej stratégie v záujme nápravy tohto deficitu; zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia o rozvojových otázkach v školských osnovách, ako aj úlohu médií pri utváraní povedomia obyvateľstva a rozvíjaní tradície medzinárodného dobrovoľníctva;

31.   s kladným postojom vníma dôležitosť správy o zvyšovaní povedomia o rozvojovom vzdelávaní a jeho úlohe pri vykonávaní Európskeho konsenzu o rozvoji, pričom zdôrazňuje súčasnú a potenciálnu úlohu rozvojového vzdelávania a zvyšovania povedomia vo formálnom a neformálnom vzdelávaní v Európe, najmä v nových členských štátoch;

32.   domnieva sa, že obyvateľstvo nových členských štátov už má povedomie o otázkach humanitárnej pomoci, čo bolo preukázané celoplošnou mobilizáciou v roku 2004 v prípade cunami, a predstavuje to dobrý základ pre zvyšovanie povedomia obyvateľstva o tom, že je potrebné zapájať sa dlhodobejšie do účinnej rozvojovej politiky;

33.   vyzýva Komisiu, aby začala osobitnú kampaň na zvyšovanie povedomia, ktorá sa zameria na komparatívne výhody a prínos nových členských štátov s ohľadom na otázky spolupráce a rozvoja;

34.   vyzýva na významnejšiu koordináciu medzi príslušnými národnými zúčastnenými stranami a na vhodné zapojenie zo strany mimovládnych organizácií a miestnych orgánov do procesu vytvárania národnej politiky;

35.   vyzýva Komisiu, aby aktívne zapájala nové členské štáty do prípravy akčných plánov, rokovaní o nich a do sledovania ich vykonávania;

36.   poznamenáva, že nové členské štáty by úplným uvoľnením svojej rozvojovej pomoci mohli byť dobrým príkladom pre všetky členské štáty;

37.   poznamenáva, že všetky členské štáty by si mali stanoviť konečné termíny na uvoľnenie svojej rozvojovej pomoci, pretože dlhodobo viazaná rozvojová pomoc neslúži dobrej správe vecí verejných, ani neumožňuje účinné prideľovanie prostriedkov a neprispieva ani k plneniu cieľov rozvojovej spolupráce;

38.   poznamenáva, že väzby medzi súkromným sektorom a rozvojovou spoluprácou predstavujú novú sľubnú cestu pre nové členské štáty a že aktívnejšia účasť zo strany súkromných spoločností z týchto členských štátov v obstarávaní na úrovni EÚ týkajúcom sa projektov rozvojovej spolupráce by mohla zvýšiť povedomie o rozvojovej spolupráci;

o
o   o

39.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím č. 1/2006 Rady ministrov AKT – ES (Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 22). (2) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27. (3) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (4) Vyhlásenie o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci bolo schválené Radou 19. novembra 2007 a Európskym parlamentom 29. novembra 2007 a podpísané predsedami Komisie, Rady a Európskeho parlamentu 18. decembra 2007. (5) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41. (6) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 506. (7) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 32, 4.2.2006, s. 80. (9) Ú. v. EÚ L 21, 25.1.2005, s. 9. (10) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312.