Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o EÚ a článok 4 Charty základných práv Európskej únie, podpísanej 12. decembra 2007(1), ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 5, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä jeho článok 7, Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Európsky dohovor na zabránenie mučeniu) z roku 1987 a opčný protokol k tomuto dohovoru o zriadení systému pravidelných návštev vo väzenských zariadeniach nezávislými medzinárodnými a vnútroštátnymi orgánmi,

–   so zreteľom na článok 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, protokoly k tomuto dohovoru a judikatúru Európskeho dvora pre ľudské práva,

–   so zreteľom na vyššie uvedený Európsky dohovor na zabránenie mučeniu, na základe ktorého bol vytvorený Európsky výbor Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ako aj na správy tohto výboru,

–   so zreteľom na Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami z roku 1957 a na deklarácie a zásady prijaté Generálnym zhromaždením OSN v tejto oblasti,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–   so zreteľom rezolúcie a odporúčania prijaté Výborom ministrov Rady Európy, najmä na rezolúciu (73)5 o štandardných minimálnych pravidlách pre zaobchádzanie s väzňami, na odporúčania R(87)3 a R(2006)2 o európskych väzenských pravidlách,

–   so zreteľom na odporúčania prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy, najmä na odporúčanie R(2006)1747 o vytvorení Európskej väzenskej charty, ako aj na odporúčanie R(2000)1469 o matkách a novonarodených deťoch vo väzení,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 1989 o ženách a deťoch vo väzení(2), uznesenie z 18. januára 1996 o zlých podmienkach vo väzenských zariadeniach Európskej únie(3), uznesenie zo 17. decembra 1998 o väzenských podmienkach v Európskej únii: podmienečné opatrenia a alternatívne sankcie(4) a na svoje odporúčanie Rade z 9. marca 2004 o právach väzňov v Európskej únii(5),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0033/2008),

A.   keďže v zmysle medzinárodných(6) a európskych dohovorov sa pri zaobchádzaní s každou uväznenou osobou musia dodržiavať ľudské práva a väzenské podmienky musia byť v súlade so zásadami ľudskej dôstojnosti, nediskriminácie a rešpektovania súkromného a rodinného života, pričom ich musia pravidelne vyhodnocovať nezávislé orgány,

B.   keďže je potrebné, aby sa osobitné potreby a situácie žien vo väzení zohľadňovali v súdnych rozhodnutiach, v trestnoprávnych predpisoch, ako aj vo väzenských zariadeniach členských štátov,

C.   keďže je potrebné prijať konkrétne opatrenia prispôsobené osobitným potrebám žien, najmä uplatňovanie alternatívnych trestov,

D.   keďže tehotným ženám sa musí zabezpečiť podpora, informácie a základné podmienky pre zdravé tehotenstvo a materstvo, najmä vyvážená strava, primerané hygienické podmienky, čerstvý vzduch, fyzická aktivita, ako aj starostlivosť pred a po pôrode,

E.   keďže všetci väznení muži aj ženy musia mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, pričom však väzenské politiky musia venovať osobitnú pozornosť prevencii, monitorovaniu a liečbe fyzických aj psychických zdravotných problémov, ktoré sú špecifické pre ženy,

F.   keďže fyzické a duševné zdravie matky a dieťaťa sú navzájom prepojené,

G.   keďže veľké množstvo uväznených žien je alebo bolo závislých od drog alebo iných látok, ktoré môžu byť príčinou psychických porúch a porúch správania, a tieto ženy si preto vyžadujú liečbu, ako aj primeranú sociálnu a psychologickú podporu v rámci globálnej väzenskej zdravotnej politiky,

H.   keďže v súčasnosti je známe, že uväznené ženy boli v minulosti často obeťou násilia, sexuálneho zneužívania, týrania v rodine a v rámci partnerského vzťahu, že sú hospodársky a psychicky veľmi závislé a že tieto skutočnosti majú priamu súvislosť s ich trestnou činnosťou a fyzickými a psychickými následkami, ako je posttraumatický stres,

I.   keďže väzenský personál musí byť dostatočne vyškolený a oboznámený, pokiaľ ide o zohľadňovanie rozmeru rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj o osobitné potreby a situácie žien vo väzení; keďže najzraniteľnejšie spomedzi nich, t. j. mladistvé ženy a ženy so zdravotným postihnutím, si vyžadujú mimoriadnu pozornosť,

J.   keďže zachovávanie rodinných väzieb je základným nástrojom na prevenciu recidívy a na opätovné začlenenie do spoločnosti a tiež právom všetkých väzňov, ich detí a ostatných členov rodiny, pričom je uplatňovanie tohto práva často obzvlášť zložité pre ženy z dôvodu zriedkavého výskytu ženských väzenských zariadení, a preto aj z dôvodu ich prípadnej geografickej odľahlosti,

K.   keďže sa pri rozhodnutiach týkajúcich sa odlúčenia dieťaťa od väzneného rodiča alebo ponechania dieťaťa s týmto rodičom musí vždy zohľadňovať najvyšší záujem dieťaťa, pričom treba vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby druhý rodič mohol vykonávať svoje rodičovské povinnosti a aby boli zavedené primerané postupy, ktoré umožnia zachovanie citových väzieb s pôvodnou rodinou (súrodenci, starí rodičia a ostatní členovia rodiny),

L.   keďže podpísaním vyššie uvedeného Dohovoru o právach dieťaťa (ako aj ďalších medzinárodných nástrojov) sa štáty, ktoré tento dohovor podpísali, zaviazali zabezpečiť všetkým deťom bez akejkoľvek formy diskriminácie a nezávisle od právneho štatútu ich rodičov všetky práva stanovené v tomto dohovore, predovšetkým právo na primeranú zdravotnú starostlivosť, voľný čas a vzdelanie, pričom tento záväzok sa musí vzťahovať aj na deti, ktoré bývajú so svojím väzneným rodičom,

M.   keďže cieľom väzenských zariadení by malo byť okrem stíhania nezákonného činu aj opätovné sociálne a profesionálne začlenenie vzhľadom na situácie sociálneho vylúčenia a chudoby, ktorými sa často vyznačuje minulosť veľkého množstva väznených mužov a žien,

N.   keďže mnohé z uväznených žien sú stále účastníčkami prebiehajúcich súdnych konaní (konania vo veci opustenia dieťaťa, dočasného osvojenia či adopcie neplnoletých detí, rozvodu alebo odlúčenia, vysťahovania atď.), ktoré vo chvíli uväznenia ostávajú nevyriešené, čo ich robí bezbrannými a vyvoláva v nich neustály pocit neistoty a stres,

O.   keďže väznené osoby často nevedia o existencii sociálnych zdrojov a keďže v mnohých prípadoch, keď nemajú, stratili alebo majú neplatné úradné dokumenty (osobné doklady, preukaz poistenca, rodinné záznamy atď.), nemôžu v praxi uplatniť svoje práva, ktoré prináležia všetkým štátnym príslušníkom členských štátov,

P.   keďže rovnaký prístup väznených mužov a žien k zamestnaniu, odbornej príprave a voľnému času počas ich uväznenia má zásadný význam pre ich psychickú rovnováhu a ich opätovné začlenenie do spoločnosti a pracovného trhu,

Q.   keďže príležitosti na vzdelávanie, odbornú prípravu, prácu, voľný čas a osobné poradenstvo, ktoré môžu väznení muži a ženy využívať, nie sú samy o sebe dostačujúce, nech sú akokoľvek rozmanité, a je potrebné navrhnúť doplnkové programy, ktoré by uľahčili ich zapojenie do prípravy a priebehu ich opätovného začleňovania do spoločnosti,

R.   keďže uväznené ženy musia mať možnosť získať bez akejkoľvek diskriminácie platené zamestnanie a dobrovoľnú prácu, ako aj prístup k rozmanitému odbornému a občianskemu vzdelávaniu prispôsobenému požiadavkám trhu práce a podporujúcemu ich opätovné začlenenie po ukončení výkonu trestu,

S.   keďže úspešné opätovné začlenenie väznených mužov a žien do spoločnosti, ako aj prevencia recidívy závisia od kvality vedenia poskytovaného počas uväznenia, a to najmä od partnerstiev so spoločnosťami a zariadeniami sociálnej pomoci, ako aj od monitorovania a odbornej sociálnej pomoci po výkone trestu,

T.   keďže je potrebné zabezpečiť aktuálne, rodovo diferencované, komplexné a porovnateľné údaje a štatistiky,

Podmienky vo väzení

1.   vyzýva členské štáty, aby investovali dostatočné prostriedky do modernizácie a úpravy svojich väzenských infraštruktúr a vykonali vyššie uvedené odporúčanie Rady Európy R(2006)2 s cieľom zabezpečiť vo väzeniach podmienky, ktoré budú rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva, predovšetkým pokiaľ ide o ubytovanie, zdravie, hygienu, stravovanie, vetranie a svetlo;

2.   opätovne žiada Komisiu a Radu o prijatie rámcového rozhodnutia o minimálnych štandardných pravidlách ochrany práv väzňov na základe článku 6 Zmluvy o EÚ (ako to odporúča aj Rada Európy vo vyššie uvedenom odporúčaní R(2006)2) a vyzýva Radu, aby rozširovala a presadzovala vykonávanie väzenských pravidiel Rady Európy a umožnila zosúladenie podmienok vo väzení v Európe, najmä lepšie zohľadňovanie rozdielnych potrieb väznených žien a jasné potvrdenie práv a povinností väznených žien a mužov;

3.   vyzýva Komisiu, aby do svojej výročnej správy o ľudských právach začlenila hodnotenie rešpektovania práv väznených mužov a žien a osobitných podmienok pre väznené ženy;

4.   naliehavo vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby ratifikovali opčný protokol k Európskemu dohovoru na zabráneniu mučeniu, na základe ktorého sa zriaďuje nezávislý systém kontroly väzenských zariadení, a vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali ratifikáciu tohto dohovoru a protokolu v rámci zahraničnej politiky EÚ;

5.   pripomína, že súlad spôsobu vedenia väzníc s vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi normami sa má zabezpečiť pravidelnými inšpekciami príslušných orgánov;

6.   vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie poriadku vo väzenských zariadeniach, ako aj bezpečnosť personálu a všetkých väzňov a zamedzili tak násiliu a zneužívaniu, ktorému sú väčšinou vystavené ženy a príslušníci sociálnych alebo etnických menšín;

7.   vyzýva všetky členské štáty, aby uľahčili väzneným ženám prístup ku kampaniam v oblasti prevencie zameraným na širokú verejnosť, ktoré sa týkajú napríklad včasného zistenia rakoviny prsníkov a maternice, a aby im zabezpečili rovnaký prístup k národným programom pre plánované rodičovstvo;

8.   pripomína osobitosť ženských väzníc a trvá na tom, aby sa zaviedli štruktúry v oblasti bezpečnosti a opätovného začlenenia, ktoré budú určené pre ženy; ďalej pripomína, že pre ženy, ktoré boli vystavené zneužívaniu, využívaniu a vylúčeniu, je dôležité, aby pri opätovnom začlenení do priaznivého prostredia boli zohľadnené ich individuálne potreby;

9.   vyzýva členské štáty, aby vo svojej väzenskej politike, ako aj vo svojich väzenských zariadeniach uplatňovali rozmer rovnosti medzi ženami a mužmi, aby viac zohľadňovali ženské osobitosti a osobitosti spojené s často traumatizujúcou minulosťou väznených žien, predovšetkým prostredníctvom zvyšovania povedomia a príslušnej odbornej prípravy väzenských a zdravotníckych zamestnancov a prevýchovou žien v oblasti základných hodnôt

10.   vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnaký a nediskriminačný prístup žien k zdravotnej starostlivosti akéhokoľvek druhu, ktorá musí mať rovnakú kvalitu ako starostlivosť poskytovaná ostatným ľuďom, aby bolo možné predchádzať špecificky ženským ochoreniam a účinne ich liečiť;

11.   pripomína, že je nevyhnutné prijať opatrenia na zabezpečenie lepšieho zohľadňovania rozdielnych potrieb väznených žien, čo sa týka hygieny vo väzenských infraštruktúrach a zabezpečenia nevyhnutných hygienických potrieb;

12.   vyzýva členské štáty, aby prijali globálnu väzenskú zdravotnú politiku, ktorá od momentu uväznenia rozpozná fyzické a psychické poruchy a bude ich liečiť, a aby poskytovali lekársku a psychologickú pomoc všetkým väzneným mužom a ženám, ktorí trpia závislosťou, pričom sa však zohľadnia ženské osobitosti;

13.   vyzýva členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie psychologickej podpory všetkým väzenkyniam, najmä však matkám, ktoré sa samy starajú o deti, a mladistvým delikventkám, s cieľom poskytnúť im lepšiu ochranu a zlepšiť ich rodinné a sociálne vzťahy, a tak aj ich šance na opätovné začlenenie; odporúča zvyšovať povedomie a odborne vzdelávať zamestnancov väzníc v otázke osobitnej zraniteľnosti týchto väzenkýň;

14.   odporúča, aby uväznenie tehotných žien a matiek, ktoré majú pri sebe svoje malé deti, bolo tým posledným riešením, a aby im v tomto hraničnom prípade bola venovaná osobitná pozornosť najmä v oblasti stravovania a hygieny a aby mohli dostať väčšiu a v rámci možnosti samostatnú celu; domnieva sa, že tehotným ženám má byť zabezpečená zdravotná starostlivosť pred pôrodom i po ňom, ako aj hodiny rodičovskej výchovy, a to v kvalite zodpovedajúcej kvalite starostlivosti poskytovanej mimo väzenského prostredia;

15.   upozorňuje na skutočnosť, že ženám, ktoré vo väzení porodia bez komplikácií, sú nedobrovoľne odobraté deti zvyčajne v priebehu dvadsiatich štyroch až sedemdesiatich dvoch hodín po ich narodení, a vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie iných možností;

16.   zdôrazňuje, že je nutné, aby súdny systém dbal na dodržiavanie práv dieťaťa pri riešení otázok spojených s uväznením jeho matky;

17.   žiada členské štáty, aby plne rešpektovali vývoj sexuálnej orientácie a rôzne formy rodinného života, pokiaľ sú v súlade so zákonom;

18.   zdôrazňuje, že je nutné ukončiť väznenie dievčat a chlapcov vo veku 18 rokov a menej vo väzeniach pre dospelých;

Zachovávanie rodinných väzieb a sociálnych vzťahov

19.   odporúča, aby sa viac uprednostňovali alternatívne sankcie k uväzneniu, ako sú napr. alternatívy zakotvené v spoločnosti, predovšetkým v prípade matiek, pokiaľ je uložený trest nízky a riziko pre verejnú bezpečnosť zanedbateľné, pretože ich uväznenie môže spôsobiť závažný rozvrat v rodinnom živote, najmä ak sú hlavou rodiny s jedným rodičom alebo majú malé deti, prípadne sa starajú o závislé osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím; pripomína, že súdne orgány by mali zohľadňovať tieto faktory pri výbere trestu, a to najmä najvyšší záujem dieťaťa stíhaného rodiča; odporúča, aby sa zvážila možnosť, že by väznení muži, ktorí sa starajú o neplnoleté deti a majú za ne priamu zodpovednosť alebo od nich závisia iní členovia rodiny, mohli využívať podobné opatrenia ako tie, ktoré sú určené pre matky;

20.   zdôrazňuje, že vplyv izolácie a skľúčenosti na zdravie tehotných uväznených žien sa môže prejaviť aj v podobe neblahých až nebezpečných následkov pre dieťa, ktoré je vhodné brať veľmi zodpovedne do úvahy pri rozhodovaní o uväznení;

21.   trvá na tom, aby sa súdna správa pred rozhodnutím o predbežnom zadržaní alebo v čase vynesenia rozsudku informovala o existencii detí a aby zabezpečila prijatie opatrení, ktoré úplne ochránia ich práva;

22.   vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet ženských väzníc a rozmiestnili ich na svojom území tak, aby uľahčili uväzneným ženám zachovanie rodinných a priateľských väzieb a poskytli im možnosť zúčastňovať sa náboženských obradov;

23.   odporúča členským štátom, aby nabádali väzenské zariadenia ku prijatiu pružných pravidiel, čo sa týka podmienok, frekvencie, doby trvania a harmonogramu návštev, ktoré by sa mali povoliť členom rodiny, priateľom a tretím osobám;

24.   vyzýva členské štáty, aby uľahčili zbližovanie rodín a najmä vzťahy väznených rodičov so svojimi deťmi, ak to nie je proti záujmu dieťaťa, prostredníctvom vytvorenia hostiteľských zariadení s atmosférou odlišnou od atmosféry väzenského prostredia, ktoré umožnia spoločné aktivity, ako aj príslušný citový kontakt;

25.   naliehavo žiada členské štáty, aby plnili svoje medzinárodné záväzky, zabezpečili rovnosť práv a rovnosť pri zaobchádzaní s deťmi, ktoré žijú so svojím väzneným rodičom, a vytvorili životné podmienky prispôsobené ich potrebám v úplne nezávislých jednotkách a v rámci možnosti čo najviac vzdialených od zvyčajného väzenského prostredia, prostredníctvom ich začlenenia do materskej školy alebo do školského prostredia spoločenstva a prostredníctvom pružného a veľkorysého systému vychádzok s početnou rodinou alebo s pracovníkmi združení na ochranu detí, ktorý umožní ich dobrý fyzický, psychický, morálny a sociálny vývoj, a aby v týchto jednotkách zabezpečili primeranú infraštruktúru, ako aj kvalifikovaný personál, ktorý bude môcť pomáhať väzneným ženám pri výchove a starostlivosti; zároveň odporúča, aby sa v prípade maloletých detí, ktoré žijú vo väzení, uľahčila možnosť pre druhého rodiča uplatniť svoje rodičovské práva a povinnosti;

26.   s ľútosťou konštatuje, že mnohé zo žien vo väzení sú slobodné matky a strácajú, niekedy i navždy, kontakt so svojimi deťmi; žiada Komisiu a členské štáty, aby predložili a zaviedli alternatívne politiky s cieľom zamedziť úplnému odlúčeniu;

27.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre všetky väznené osoby zabezpečili bezplatné právne poradenstvo zamerané na väzenskú problematiku, ktoré sa v prípade uväznených žien bude musieť špecializovať na rodinné právo s cieľom poskytnúť odpovede na otázky súvisiace s osvojením, adopciou, zákonným odlúčením, rodovo podmieneným násilím atď.;

28.   odporúča, aby sa uskutočnili kampane zamerané na šírenie a sprístupňovanie informácií o sociálnych službách poskytovaných miestnymi spoločenstvami, ako aj o postupoch aktualizácie osobnej, rodinnej a zdravotnej úradnej dokumentácie, aby ženy vo väzení mohli plne uplatňovať svoje občianske práva;

29.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili psychologicko-sociálnu starostlivosť s cieľom čo najlepšie pripraviť uväznenú matku a deti na odlúčenie a zmenšiť jeho negatívny dosah;

Opätovné sociálne a profesionálne začlenenie

30.   odporúča členským štátom, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom poskytnúť všetkým väzneným mužom a ženám rozmanité možnosti riadne plateného zamestnania, ktoré im poskytne osobnostný rozvoj, bez akejkoľvek rodovo podmienenej segregácie a akejkoľvek formy diskriminácie, a aby na tento účel vytvorili partnerstvá s podnikmi;

31.   vyzýva členské štáty, aby investovali viac prostriedkov do rozvoja programov na zvyšovanie úrovne gramotnosti, programov celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy vo väzeniach, ktoré budú prispôsobené požiadavkám trhu práce a budú môcť viesť k získaniu diplomu, a to okrem iného využitím finančných nástrojov Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia, napríklad Európskeho sociálneho fondu a programu PROGRESS;

32.   zdôrazňuje, že tieto programy by mali zahŕňať jazykové kurzy vrátane výučby rodného jazyka (alebo aspoň jedného z rodných jazykov) uväznených cudzincov, informatiky, správania v sociálnom a pracovnom živote;

33.   zdôrazňuje ústrednú úlohu mimovládnych organizácií pri sociálnom a profesionálnom začleňovaní väzňov, predovšetkým žien, a vyzýva preto členské štáty, aby podporovali rozvoj činností týchto organizácií vo väzniciach, predovšetkým zvýšením pridelených zdrojov, zmiernením podmienok vstupu ich členov do väzenských zariadení a prostredníctvom zvyšovania povedomia zamestnancov zariadení o nutnosti spolupráce s predstaviteľmi mimovládnych organizácií;

34.   domnieva sa, že častejšie využívanie režimu čiastočného výkonu trestu na slobode, ktorý umožňuje väzneným mužom a ženám pracovať alebo sa profesionálne vzdelávať mimo väzenského prostredia, by za podmienky, že to nepredstavuje výrazné riziko pre verejnú bezpečnosť a nejde o ťažký trest, mohlo uľahčiť ich opätovné sociálne a profesionálne začlenenie;

35.   zdôrazňuje, že pracovné podmienky väznených mužov a žien, najmä však tehotných žien a žien bezprostredne po pôrode, musia byť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a s právnymi predpismi Spoločenstva a musia byť pravidelne kontrolované zodpovednými orgánmi;

36.   zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zapájanie uväznených mužov a žien do opatrení zameraných na profesionálne a sociálne začlenenie, najmä prostredníctvom hodnotenia osobnej situácie a požadovaním každoročného vyhodnocovania týchto aktivít;

37.   domnieva sa, že prvoradým cieľom je zavádzať programy asistencie a individuálnej podpory vo všetkých väzniciach, ktoré by boli na báze dobrovoľnosti prístupné všetkým mužom a ženám a ktorých cieľom by bolo vymedziť, uskutočniť a dokončiť projekty osobného rozvoja a sociálneho začlenenia, ktoré musia pokračovať aj po prepustení z väzenia;

38.   pripomína, že počas väzby a po prepustení z väzby je potrebné vykonávať opatrenia sociálnej pomoci, ktorých cieľom je príprava uväznenej osoby a pomoc pri jej postupnom začleňovaní do spoločnosti, predovšetkým pri hľadaní bývania a zamestnania, aby nedochádzalo k sociálnemu vylúčeniu a recidíve;

39.   zdôrazňuje úlohu zachovania a podpory kontaktov uväznených mužov a žien s vonkajším svetom, predovšetkým cez tlačové a iné médiá, rovnako tiež možnosť komunikácie so zariadeniami sociálnej pomoci, mimovládnymi organizáciami a združeniami kultúrneho, umeleckého alebo iného typu, ktoré schválilo vedenie väzníc;

40.   pripomína, že pravidelný prístup uväznených k športu a rekreačným činnostiam, ako aj možnosti kultúrneho alebo umeleckého vzdelávania sú základným predpokladom na zachovanie ich duševnej rovnováhy a tiež zvyšujú šance na opätovné sociálne začlenenie;

41.   vyzýva Komisiu, aby venovala väzňom osobitnú pozornosť v rámci svojho programu na boj proti sociálnemu vylúčeniu;

42.   odporúča členským štátom, aby osobitnú pozornosť venovali uväzneným mužom a ženám cudzej štátnej príslušnosti, predovšetkým na úrovni jazykových a kultúrnych rozdielov, a aby im umožnili zachovanie kontaktov s rodinnými príslušníkmi, zabezpečili možnosť skontaktovať sa s príslušným konzulátom a umožnili prístup k prostriedkom a programom väzenských zariadení, ako aj k zrozumiteľným informáciám; taktiež im odporúča, aby zohľadňovali osobitosť situácie žien cudzej štátnej príslušnosti pri plánovaní väzenských aktivít, pripravovali pracovníkov na prácu v multikulturálnom prostredí väznice a mimo nej a zaviedli služby sprostredkovania vo väzení, ako aj mimo neho;

43.   vyzýva členské štáty, aby v záujme sociálneho a profesionálneho začleňovania prijali všetky opatrenia potrebné na prijatie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré budú podporovať zamestnávanie bývalých väzenkýň, najmä však matiek, ktoré sa samy starajú o deti, a mladých delikventiek, vo verejnom alebo súkromnom sektore;

44.   vyzýva členské štáty, aby si vymieňali informácie a osvedčené postupy, pokiaľ ide o podmienky vo väzení, najmä v prípade žien, ako aj v oblasti účinnosti odbornej prípravy a opatrení na opätovné začlenenie do spoločnosti; považuje preto za dôležité podporovať a financovať účasť príslušných orgánov a priamych aktérov na navrhovaní inovačných programov a osvedčených postupov, ako aj na konferenciách a diskusiách na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, čo zvyšuje motiváciu a rozvíja pozitívnu spoluprácu;

45.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podporovala výskum väzenského prostredia zameraný na rodové hľadisko a financovala štúdie o príčinách kriminality, kontexte, v ktorom dochádza k páchaniu trestnej činnosti, ako aj o účinnosti trestných systémov s cieľom umožniť lepšie zapojenie väznených mužov a žien do sociálneho, rodinného a pracovného života;

o
o   o

46.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 14.12.2007, s. 1. (2) Ú. v. ES C 158, 26.6.1989, s. 511. (3) Ú. v. ES C 32, 5.2.1996, s. 102. (4) Ú. v. ES C 98, 9.4.1999, s. 299. (5) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 154. (6) Články 1, 3, 5 a 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a 1. základná zásada zaobchádzania s väzňami, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v prílohe k uzneseniu 45/111 zo 14. decembra 1990.