Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 151 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 (Dohovor UNESCO o kultúrnej rozmanitosti),

–   so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 13. a 14. novembra 2006 a z 24. a 25. mája 2007, najmä pokiaľ ide o prínos odvetví kultúry a tvorivosti k dosiahnutiu lisabonských cieľov, a na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/515/ES z 18. mája 2006 o uzavretí Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (KOM(2007)0242), ako aj na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tomuto oznámeniu (SEK(2007)0570),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2003 o kultúrnom priemysle(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2004 o rámci Spoločenstva pre organizácie kolektívnej správy v oblasti autorských práv a s nimi súvisiacich práv(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o odporúčaní Komisie 2005/737/ES z 18. októbra 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o sociálnom postavení umelcov(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0063/2008),

A.   keďže z kultúry má úžitok celá verejnosť a ako taká je aj cieľom, pričom zároveň podporuje rozvoj jednotlivcov a spoločnosti a napomáha hospodárskemu rastu, zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a regionálnemu a miestnemu rozvoju, čo dokazujú aj súčasné vedecké štúdie, a to najmä štúdia o hospodárskych aspektoch kultúry v Európe, ktorú vypracovala agentúra KEA European Affairs pre Komisiu,

B.   keďže kultúrny priemysel by nemohol existovať ani posilňovať európsku kultúrnu a hospodársku hodnotu bez pravidelného prílevu nového obsahu zo strany úspešného spoločenstva tvorcov zo všetkých oblastí umenia, ako sú filmoví tvorcovia, skladatelia, spisovatelia, výtvarní umelci a návrhári,

C.   keďže kultúrny priemysel je priemyslom, ktorý pridáva dielam duševnej činnosti hospodársku hodnotu a zároveň ponúka jednotlivcom a spoločnosti nové hodnoty; keďže tento kultúrny priemysel zahŕňa tradičné priemyselné odvetvia, ako sú kinematografia, hudobné a knižné nakladateľstvá, médiá a oblasť tvorivého priemyslu (napr. móda a dizajn), cestovný ruch, umelecké odvetvia či poskytovanie informácií,

D.   keďže podľa definície dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, kultúrny priemysel zahŕňa všetky odvetvia, ktoré zlučujú tvorbu, výrobu a obchodovanie s tovarom a službami, ktorých osobitosť spočíva v neporušiteľnosti ich obsahu kultúrneho charakteru; keďže produkty kultúrneho priemyslu sú zvyčajne chránené právami duševného vlastníctva,

E.   keďže je však potrebné poskytnúť väčšie uznanie celému kultúrnemu a tvorivému priemyslu vrátane mikropodnikov, MSP a jednotlivých umelcov, a zabezpečiť im osobitný právny štatút a väčšiu podporu, aby mohli v plnej miere využiť svoj potenciál, a prispieť tak k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie,

F.   keďže kultúrny priemysel produkuje a šíri širokú škálu obsahov, ktoré občanov informujú, vzdelávajú a zabávajú a ktoré sa stále viac zakladajú na nových technológiách a poskytujú sa v nových digitálnych a audiovizuálnych formátoch, vo vzťahu ku ktorým musia členské štáty a EÚ zastávať úlohu podporovateľa a regulátora a zaručiť spravodlivé a primerané odmeňovanie tvorcov originálneho obsahu prostredníctvom zabezpečenia primeranej a účinnej ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv, a tým zároveň zaistiť životaschopnosť európskeho kultúrneho priemyslu,

G.   keďže sa v dnešnej informačnej a digitalizovanej spoločnosti objavujú nové formy výroby, distribúcie a spotreby, ktoré vytvárajú nové produkty a služby kultúrneho charakteru, ktoré treba chrániť pred pirátstvom a ktoré zo všeobecnejšieho hľadiska vyžadujú operačné a ekonomické modely, ktoré zabezpečia, že produkty s kultúrnym obsahom budú dostupné, otvorené a rozmanité a zachovajú si svoju osobitosť v porovnaní s bežnými komerčnými produktmi a všetkým kategóriám držiteľov práv na využívanie kultúrneho obsahu chráneného autorskými právami sa zaručí spravodlivá odmena,

H.   keďže výrobky a služby kultúrneho charakteru sa vyznačujú osobitosťami, ktoré ich odlišujú od ostatných produktov a služieb a ktoré sa musia zohľadniť pri príprave a vykonávaní politík EÚ,

I.   keďže primeraná a účinná ochrana autorských práv a s nimi súvisiacich práv predstavuje pre tvorcov hlavný prostriedok, ktorý im umožní spravodlivú odmenu za ich tvorivé úsilie a v rámci obchodného využívania ich diel, a keďže takáto ochrana je nevyhnutná pre prežitie kultúrneho priemyslu,

J.   keďže kultúrny priemysel a spoločenstvo tvorcov rozhodujúcim spôsobom prispievajú k podpore kultúrnej rozmanitosti, k zabezpečeniu výberu zo strany spotrebiteľa, k väčšej rôznorodosti podnikateľského prostredia, k demokratizácii prístupu ku kultúre, k posilneniu európskej identity a integrácie, ako aj k podpore dialógu medzi kultúrami,

K.   keďže kultúrny priemysel významným spôsobom prispieva k miestnemu a regionálnemu rozvoju a súdržnosti, pretože priťahuje investície do cestovného ruchu a vytvára nové kategórie tovarov a služieb miestneho charakteru, a tým, že vytvára nové pracovné miesta a možnosti hospodárskeho rozvoja, predchádza sociálnej marginalizácii vzdialených alebo znevýhodnených regiónov,

L.   keďže spisovatelia zohrávajú zásadnú úlohu v činnosti kultúrneho priemyslu, a preto im treba poskytnúť hospodárske, právne a sociálne prostredie, ktoré zaručí rozvoj ich tvorivého potenciálu,

M.   keďže z dôvodu posilnenia výrobných a tvorivých kapacít kultúrneho odvetvia treba úzko prepojiť kultúru so vzdelávaním a odbornou prípravou,

N.   keďže skúsenosti s projektom "Európske hlavné mesto kultúry" konkrétne znázorňujú prínos odvetvia kultúry pre hospodársky a spoločenský život miest a pre duchovné obohatenie ich obyvateľov,

O.   keďže štátna pomoc a ďalšie subvencie pre tvorivé odvetvie by sa mali vnímať ako investície a nie ako luxus a musia sa hodnotiť na základe právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj na základe protokolu pripojeného k Amsterdamskej zmluve o štruktúre verejného vysielania v členských štátoch, článku 151 Zmluvy o ES a Dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti,

P.   keďže je potrebné podporovať súkromné a verejné investície, ako aj sponzorstvo v kultúrnom odvetví,

Q.   keďže koncentrácia v odvetví kultúrneho priemyslu predstavuje riziko pre rozmanitosť a dodávku kultúrneho tovaru spotrebiteľom,

R.   keďže tvorivosť je jednou z podmienok rozvoja inovácie v Európe a európske technologické podniky by účinnou spoluprácou s tvorcami v rámci podnikových zoskupení len získali,

S.   keďže je potrebné viac podporiť malé podniky a mikropodniky a ich siete, ako aj jednotlivých pracovníkov v týchto podnikoch, ktorí významne prispievajú k vytváraniu hodnôt v hospodárstve, a keďže tvorcom treba pomôcť pri rozvoji ich odborného vzdelania zameraného na podnikanie v oblasti kultúrnej tvorby a povzbudiť ich, aby sa živili svojou tvorivosťou,

T.   keďže rozdrobenosť európskeho tvorivého odvetvia, ktorú možno iba sčasti vysvetliť jazykovými rozdielmi alebo dôvodmi spojenými s národnou identitou, a chýbajúci kultúrny priemysel so skutočne európskym rozmerom môžu predstavovať prekážku pre globálnu úlohu Európy v oblasti kultúry,

U.   keďže kultúrna rozmanitosť a voľné šírenie myšlienok vychádza z originality, plurality identít a rovnosti medzi mužmi a ženami,

V.   keďže rovnosť medzi mužmi a ženami je jednou zo základných hodnôt EÚ, ktorá sa šíri prostredníctvom kultúry, a keďže toto šírenie hodnôt podporuje európsku integráciu,

W.   keďže v odvetví kultúrneho priemyslu rodová rovnováha ešte zďaleka nie je skutočnosťou,

X.   keďže ženy zastávajú v kultúrnom priemysle zodpovedné funkcie prevažne v malých a stredných podnikoch alebo vo svojich vlastných podnikoch,

Y.   keďže účasť žien v odvetví telekomunikácií, internetu, médií, elektronického obchodu a softvéru (TIMES), ktoré sú kľúčovým prvkom kultúrneho priemyslu, je extrémne nízka (iba 30 %), pričom len 20 % nových firiem v tomto odvetví založili ženy,

1.   vyjadruje spokojnosť nad tým, že Rada a Komisia sú pripravené uznať ústrednú úlohu, ktorú kultúra a tvorivosť zohrávajú ako dôležité činitele podpory európskeho občianstva, približovania kultúry občanom a dosiahnutia cieľov Lisabonskej stratégie, čím sa ďalej posilňuje ich význam v rozvoji európskeho projektu;

2.   zdôrazňuje, že v rámci súčasného tzv. postindustriálneho hospodárstva musia odvetvia kultúry a tvorivosti posilňovať aj konkurencieschopnosť EÚ; v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby si ako prioritu stanovili politiky, ktoré budú zamerané nielen na obchodnú inováciu, ale aj na inováciu v oblasti kultúrnych aktivít a tvorivého hospodárstva;

3.   berie na vedomie, že odvetvia kultúrneho priemyslu sú kľúčovými poskytovateľmi služieb s pridanou hodnotou, ktoré tvoria základ dynamického znalostného hospodárstva, a preto by sa mali považovať za významný príspevok ku konkurencieschopnosti EÚ;

4.   domnieva sa, že odvetvia kultúrneho priemyslu, ktoré sú dôležitým zdrojom vytvárania pracovných miest v EÚ, musia predovšetkým využívať tvorivé talenty; nalieha na členské štáty, aby podporili nové, inovatívne druhy celoživotného vzdelávania, ktoré povzbudzujú tvorivé talenty;

5.   vyzýva Radu a Komisiu, aby objasnili, čo tvorí európsku víziu kultúry, tvorivosti a inovácie, a aby vypracovali štruktúrované politické opatrenia na praktické uskutočňovanie účinného rozvoja európskeho tvorivého priemyslu a aby ju zapracovali do skutočnej európskej stratégie pre kultúru; domnieva sa, že na tento účel je prioritou vymedzenie identity odvetvia kultúrneho priemyslu a podnikov v tomto odvetví;

6.   vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila zbieranie systematických štatistických údajov v tejto oblasti, aby EÚ a členské štáty mali k dispozícii koherentné a porovnateľné štatistické údaje, ktoré sú nevyhnutné na vypracovanie vhodných politík zameraných na podporu kultúrneho a tvorivého odvetvia;

7.   vyzýva členské štáty, aby začlenili podnikateľské štúdie do vnútroštátnych programov stredoškolského a vyššieho vzdelania, predovšetkým v humanitných, umeleckých a kultúrnych oblastiach;

8.   žiada Komisiu a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby väčšmi a intenzívnejšie počítali s kultúrnym rozmerom európskej reality a zvlášť s odvetvím kultúrneho priemyslu a tvorcami v zahraničných vzťahoch EÚ, ako aj v rámci európskej susedskej politiky a vo veľkých diskusných fórach s inými regiónmi sveta;

9.   domnieva sa, že rozmach kultúrneho priemyslu závisí vo veľkej miere od možností zabezpečenia cezhraničnej mobility, že je z tohto dôvodu potrebné zaoberať sa problémami súvisiacimi s európskym zatýkacím rozkazom a že sa musí vymedziť právna úprava v tejto oblasti, a v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku formulovanú vo vyššie uvedenom uznesení o sociálnom postavení umelcov;

10.   víta myšlienku podpory mobility osôb, tovarov a služieb pochádzajúcich z tvorivého odvetvia, a to s náležitým zreteľom na pravidlá a zásady dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, a vyzýva Komisiu, aby mu o tejto téme predložila zelenú knihu, ktorá bude dostatočne odrážať osobitný charakter tohto odvetvia ako kultúrneho a hospodárskeho prínosu;

11.   zdôrazňuje potrebu vypracovania sociálneho a hospodárskeho modelu, ktorý tvorivým podnikateľom, a najmä tým, ktorí sú nezávislí, poskytne primeranú bezpečnostnú sieť, a to predovšetkým v kultúre a tvorivom hospodárstve, ktoré sú oblasťami, kde je miera čiastočných úväzkov stále vysoká a pracovné podmienky sú nestabilné;

12.   domnieva sa, že dobre organizovaná kolektívna cezhraničná správa autorských práv a s nimi súvisiacich práv a obchodných modelov rešpektujúcich práva všetkých držiteľov práv je nevyhnutná na optimálne využívanie tvorivého potenciálu, pričom sa musí zabezpečiť spravodlivá odmena pre všetky kategórie držiteľov práv;

13.   pripomína Komisii svoje vyššie uvedené uznesenie z 13. marca 2007 a žiada taký prístup Spoločenstva, ktorý bude zohľadňovať osobitosti digitálneho veku, význam zabezpečenia ochrany európskej kultúrnej rozmanitosti, malých záujmových skupín, a miestnych repertoárov, a to podľa zásady rovnakého zaobchádzania;

14.   žiada Komisiu, aby začala systematicky a čo najskôr v plnej miere uplatňovať článok 151 ods. 4 Zmluvy o ES, aby sa zabezpečilo zohľadnenie kultúry a kultúrneho odvetvia vo všetkých ostatných politikách Spoločenstva, najmä v politikách, ktoré sa týkajú vnútorného trhu, hospodárskej súťaže, obchodu, podnikov, výskumu a vývoja, a aby väčšmi zohľadňovala osobitosť kultúrneho odvetvia pri realizácii týchto politík, ako aj pri uzatváraní medzinárodných zmlúv v zahraničnej politike v súlade s dohovorom UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, a aby pritom bola aktívna a zlepšovala medzinárodnú spoluprácu;

15.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby revitalizovali dohovor UNESCO o kultúrnej rozmanitosti a aby vo svojich vnútorných a zahraničných politikách v plnej miere zohľadňovali zásady, na ktorých sa tento dohovor zakladá;

16.   vyzýva Komisiu, aby zaviedla štruktúru zameranú na posilnenie koordinácie činností a politík, ktoré majú vplyv na kultúrne a tvorivé odvetvie a aby zriadila pracovnú skupinu pre kultúru a tvorivú ekonomiku, ktorej úlohou by bolo dôkladnejšie preskúmať priamy prínos kultúry a tvorivosti na inovácie, hospodársky rast a sociálny rozvoj v EÚ; a aby v spolupráci s Európskym parlamentom navrhla konkrétne opatrenia v rámci politík Spoločenstva;

17.   naliehavo žiada Komisiu, aby vzhľadom na rýchly vývoj technológií a trhov a s cieľom zaručiť kultúrnemu priemyslu a tvorcom, aby mali prospech z rozvoja digitálnych platforiem, z kultúrneho a ekonomického hľadiska preskúmala zásadnú otázku duševného vlastníctva a aby vyzvala všetky subjekty v tomto odvetví, najmä telekomunikačných prevádzkovateľov a poskytovateľov internetových služieb, aby spoločne hľadali riešenia vhodné pre veľké aj malé subjekty, pričom je potrebné zachovať rovnováhu medzi možnosťami prístupu ku kultúrnym činnostiam a obsahom a duševným vlastníctvom, a to takým spôsobom, ktorý pre všetky kategórie držiteľov práv zaručí skutočnú odmenu, reálnu možnosť výberu zo strany spotrebiteľov a kultúrnu rozmanitosť; v tomto smere upriamuje pozornosť na skutočnosť, že kriminalizácia spotrebiteľov, ktorí nemajú záujem o zisk, nie je v boji proti digitálnemu pirátstvu správnym riešením;

18.   vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia zamerané na prevenciu a vzdelávanie a zvyšovanie povedomia spotrebiteľov, najmä mládeže v školách, o hodnotách duševného vlastníctva a tvorivosti vo všeobecnosti a aby medzi spotrebiteľmi podporovala dodržiavanie práv duševného vlastníctva;

19.   žiada Komisiu, aby v tejto ére digitálnych technológií podporovala najmä úsilie o zavádzanie nových obchodných modelov, ktoré spotrebiteľom umožnia, aby nové technológie využívali čo najlepšie, a zároveň ochráni legitímne právo umeleckej a kultúrnej tvorby na odmenu;

20.   vyzýva Komisiu, aby uznala, že s príchodom internetu došlo k zmene klasických foriem využívania kultúrnych tovarov a služieb a že je nutné zabezpečiť bezproblémový prístup ku kultúrnym obsahom na internete, ako aj rozmanitosť kultúrnych prejavov presahujúcu logiku priemyslu a obchodu, a okrem toho zaistiť aj spravodlivú odmenu pre všetky kategórie držiteľov práv;

21.   domnieva sa, že na propagáciu tvorivosti a podporu tvorby nových kultúrnych diel je nevyhnutná reforma práv duševného vlastníctva; odporúča inšpirovať sa Parížskym dohovorom ako rámcom na zavedenie optimálnej rovnováhy medzi záujmami tvorcov a spotrebiteľov;

22.   žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli potrebné prostriedky umožňujúce zabezpečiť dodržiavanie a ochranu práv duševného vlastníctva;

23.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že Internet je širokou platformou pre kultúrne vyjadrenie, prístup k poznatkom a demokratickú účasť na európskej tvorivosti a spája generácie v informačnej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto predišli prijatiu opatrení, ktoré sú v rozpore s občianskymi slobodami a ľudskými právami a zásadou proporcionality, účinnosti a odradzujúceho účinku, akým je prerušenie prístupu k Internetu;

24.   naliehavo žiada Komisiu, aby v boji proti pirátstvu zvyšovala povedomie zodpovednosti všetkých zainteresovaných subjektov vrátane spotrebiteľov a aby zaviedla vzdelávacie a informačné kampane;

25.   považuje za nevyhnutné primerané financovanie kultúrneho a tvorivého priemyslu, ako aj tvorivých spoločenstiev, a žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby podnikli potrebné opatrenia, pričom odporúča zmiešané formy financovania a finančnej istoty, a propaguje regulačný a daňový rámec na podporu kultúrneho priemyslu a tvorivých spoločenstiev, najmä uplatňovanie daňových dobropisov a znížených sadzieb DPH na všetky kultúrne produkty vrátane diel na internete;

26.   poukazuje na význam, ktorý majú pre európsky tvorivý priemysel bezplatné infraštruktúry v oblasti informácií, založené na modeloch otvorenej účasti a otvorených normách, ako World wide web, a žiada Komisiu, aby predstavila stratégiu zameranú na vytvorenie otvorenejších a interoperabilnejších informačných infraštruktúr;

27.   domnieva sa, že je potrebné, aby štrukturálne fondy, programy určené pre MSP, ako aj siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), kládli osobitný dôraz na rozvoj a dostatočné financovanie kultúrneho a tvorivého priemyslu vrátane MSP a jednotlivým umeleckým podnikom, a opakovane žiada Komisiu, aby predložila štúdiu o vplyve financovania kultúrneho a vzdelávacieho odvetvia zo štrukturálnych fondov a siedmeho rámcového programu;

28.   opätovne zdôrazňuje význam cieľov iniciatívy Európskej investičnej banky v oblasti inovácií do roku 2010 (i2i) a vyzýva na lepšie odstupňovanie ich priorít; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali ďalšie možnosti poskytovania finančnej pomoci pre zakladanie a rast malých a stredných podnikov v oblasti kultúry a umeleckej tvorby (napríklad prostredníctvom siedmeho rámcového program)u; podporuje využívanie štrukturálnych fondov na podporu tradičného umenia a tradičného dedičstva i kultúrnych a inovatívnych odvetví; vyzýva Komisiu, aby tieto činnosti sledovala a pomohla so šírením najlepších postupov;

29.   vyzýva Komisiu, aby podporovala prístup ku kultúrnemu priemyslu, čo sa týka programov poskytovania technickej pomoci s tretími krajinami, najmä s Čínou, Indiou, ale aj Latinskou Amerikou;

30.   žiada Komisiu, aby povzbudzovala a podporovala partnerstvá medzi odvetvím kultúrneho priemyslu a odvetviami informačných a komunikačných technológií s cieľom podporiť účinné spolupôsobenie tvorivosti a inovácie v kontexte Lisabonskej stratégie;

31.   žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zriadiť program podobný programu MEDIA, dokončila postupy smerujúce k vykonaniu iniciatívy týkajúcej sa Európskej digitálnej knižnice, stimulovala a podporovala hudobný, divadelný a nakladateľský priemysel s cieľom zjednodušiť nadnárodnú distribúciu diel, a predovšetkým aby v rámci programu Kultúra vytvorila mechanizmus umožňujúci neaudiovizuálnemu kultúrnemu priemyslu prístup k financovaniu propagácie kníh zo strany Spoločenstva (napríklad prostredníctvom spoločného stánku na knižných veľtrhoch atď.), ale aj aktivít na propagáciu hudby a odborného vzdelávania;

32.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili objem pomoci určenej na preklady, pretože rozpočet pre európske kultúrne programy nepostačuje na to, aby sa mohli realizovať ich ciele;

33.   domnieva sa, že je potrebné povzbudiť odvetvie kultúrneho a tvorivého priemyslu prostredníctvom zlepšenia systémov kvalifikácie, výučby a odbornej prípravy, najmä vzdelávaním študentov na všetkých úrovniach v kultúrnych a umeleckých disciplínach, aby boli pripravení na profesionálny život, ako aj podporovaním kvalitnejších synergií medzi podnikmi z tohto odvetvia a školami a povzbudzovaním k zbližovaniu škôl a inštitúcií členských štátov, ktoré už konajú v tomto smere; domnieva sa, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok vo vzájomnom uznávaní diplomov v rámci štúdia na umeleckých školách;

34.   poukazuje na špecifický charakter niektorých povolaní a remesiel a zručností v kultúrnom, tvorivom a remeselníckom odvetví, ktorých trvalosť treba zaistiť prostredníctvom primeraných mechanizmov na prenos vedomostí;

35.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zhodnotenie tradičných zručností s cieľom podporiť mobilitu a uľahčiť profesionálom z príslušných odvetví prístup na trh práce v EÚ;

36.   vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť úrovniam zárobkov žien v kultúrnom priemysle s cieľom zabezpečiť, aby systém odmeňovania nemal za následok platovú diskrimináciu na základe rodu;

37.   zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúrneho priemyslu v boji proti rodovým stereotypom, v podpore rovnosti medzi mužmi a ženami a v zmene spôsobov myslenia; vyzýva členské štáty, aby podporovali všetky iniciatívy vyvíjané kultúrnym priemyslom v tomto smere;

38.   vyzýva členské štáty a ich miestne orgány, aby zaistili kvalitnejšiu komunikáciu medzi tvorivými priemyselnými odvetviami a finančnými inštitúciami, a to vďaka rozvoju poradenských služieb v oblasti riadenia podnikov, finančného poradenstva, informovania a odbornej prípravy pre malé podniky, podnikateľov a osoby pracujúce v kultúrnom a tvorivom sektore;

39.   pripisuje veľký význam ustanoveniam smernice 2007/65/ES a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej včasnú transpozíciu, a žiada Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu informácie o vykonávaní uvedenej smernice;

40.   zdôrazňuje príležitosti, ktoré vytvára širokopásmové vysokorýchlostné pripojenie na internet a nové bezdrôtové technológie v rozvoji a šírení nových inovatívnych služieb v oblasti kultúry a kultúrneho obsahu vo vidieckych i v mestských oblastiach v každom z 27 členských štátov; okrem toho vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali rozvoj širokopásmových sietí vo vidieckych a okrajových oblastiach s cieľom prekonať digitálnu priepasť; poznamenáva, že technologický pokrok umožňuje spotrebiteľom rýchlejší prístup ku kultúrnemu obsahu;

41.   pripomína Komisii a členským štátom stanovisko, ktoré až doteraz zastávali voči audiovizuálnym službám v rámci medzinárodných obchodných rokovaní a vyzýva ich, aby i v budúcnosti v rámci rokovaní WTO a GATS nenavrhovali liberalizáciu audiovizuálnych služieb ani nepožadovali vyňatie týchto služieb z uplatňovania doložky najvyšších výhod;

42.   víta vytvorenie výročnej filmovej ceny Európskeho parlamentu (PRIX LUX) v roku 2007 ako spôsob posilnenia kultúrnej politiky, podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ochrany kultúrnych tradícií a podpory kultúrnych výmen; vyzýva, aby sa pri udeľovaní tejto ceny zohľadňovala predovšetkým účasť žien a ich kreativita ako prejav uznania za ich prínos k rozvoju a vzostupu európskej kinematografie;

43.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj UNESCO a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27. (2) Ú. v. EÚ L 201, 25.7.2006, s. 15. (3) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 459. (4) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 425. (5) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 64. (6) Prijaté texty, P6_TA(2007)0236.