Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 152 ods. 4 písm. a) Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európsky parlament a Radu s názvom Darcovstvo orgánov a transplantácie: politické kroky na úrovni EÚ (KOM (2007)0275) a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Súhrn hodnotenia vplyvu (SEK(2007)0705), ktorý je prílohou k oznámeniu,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúcu normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek(1),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(2),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi(4),

–   so zreteľom na usmerňujúce zásady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre transplantácie ľudských orgánov,

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne a jeho dodatkový protokol týkajúci sa transplantácie orgánov a tkanív ľudského pôvodu,

–   so zreteľom na správu Rady Európy s názvom Riešenie problému nedostatku orgánov. Aktuálny stav a stratégie na zlepšenie darcovstva orgánov (1999),

–   so zreteľom na správu Rady Európy s názvom Pokyny pre zaručenie bezpečnosti a kvality orgánov, tkanív a buniek(5),

–   so zreteľom na dokument z prvého stretnutia národných expertov na tému darcovstvo orgánov a transplantácie na úrovni Spoločenstva, konaného v Bruseli 13. septembra 2007(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0090/2008),

A.   keďže potreba transplantácií orgánov v Európskej únii narastá neustále a rýchlejšie než počet darovaných orgánov; keďže v celej EÚ je na zoznamoch čakateľov viac ako 60 000 pacientov, ktorí potrebujú transplantáciu, a keďže značný počet pacientov zomiera kvôli chronickému nedostatku orgánov; keďže zvyšovanie počtu darcov nevedie k redukcii zoznamov čakateľov,

B.   keďže obchodovanie s orgánmi, komercializácia a transplantačná turistika, nezlučiteľné s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti, sa rýchlo rozmáhajú; keďže medzi nedostatkom orgánov a obchodovaním s orgánmi existuje prepojenie; keďže o obchodovaní s orgánmi je potrebných viac údajov,

C.   keďže otázky bezpečnosti sa pri vykonávaní nezákonných komerčných transplantácií orgánov často ignorujú, čo môže ohroziť život darcov i príjemcov,

D.   keďže štyri členské štáty doteraz neratifikovali Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, päť členských štátov neratifikovalo jeho dodatkový Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi ("Palermský protokol"), deväť členských štátov neratifikovalo Opčný protokol OSN k Dohovoru o právach dieťaťa týkajúci sa predaja detí, detskej prostitúcie a detskej pornografie, a 17 členských štátov neratifikovalo dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi,

E.   keďže napriek tomu, že podľa súčasných odhadov je obchodovanie s orgánmi a tkanivami v porovnaní s ostatnými druhmi obchodovania na relatívne nízkej úrovni, stáva sa čoraz väčším globálnym problémom, ktorý sa objavuje v rámci jednotlivých štátov a má aj cezhraničný charakter, pričom sa riadi dopytom (v EÚ ide podľa odhadov o 150 – 250 prípadov ročne),

F.   keďže obchodovanie s orgánmi a tkanivami je jednou z foriem obchodovania s ľuďmi, ktorá vedie k závažnému porušovaniu základných ľudských práv, najmä práva na ľudskú dôstojnosť a fyzickú integritu, a môže oslabiť dôveru občanov v legitímny transplantačný systém, čo môže mať za následok ešte väčší nedostatok dobrovoľne darovaných orgánov a tkanív,

G.   keďže kvalita, bezpečnosť, účinnosť a transparentnosť sú rozhodujúce, ak má spoločnosť využiť prínosy, ktoré môže transplantácia ako liečba ponúknuť,

H.   keďže transplantácia orgánov je jedinou dostupnou liečbou v terminálnom štádiu zlyhania orgánov, ako sú pečeň, pľúca a srdce, a zároveň finančne najefektívnejšou liečbou v terminálnom štádiu zlyhania obličiek; keďže transplantácie orgánov umožňujú zachraňovať životy a ponúkať lepšiu kvalitu života,

I.   keďže medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú významné rozdiely, pokiaľ ide o podiel transplantácií, zdroj (žijúci alebo zosnulý darca) orgánov a dokonca aj o kvalitatívne a minimálne bezpečnostné požiadavky v súvislosti s darcovstvom orgánov a transplantáciami, a medzi jednotlivými členskými štátmi sa líši aj organizačný prístup k transplantáciám, čo vedie k nerovnakým normám v rámci EÚ,

J.   keďže členské štáty majú rôzne právne rámce (možnosť rozhodnúť sa pre darovanie alebo odmietnutie darovania) a skúsenosti v rôznych členských štátoch ukazujú, že vplyv právneho systému na počet darcov je dosť obmedzený,

K.   keďže alternatívou transplantácie je často intenzívna starostlivosť, ktorá je pre pacientov nepríjemná a zaťažuje systémy zdravotnej starostlivosti, rodinu a osoby starajúce sa o pacientov,

L.   keďže darcovstvo orgánov a transplantácie sú citlivými a komplexnými otázkami zahŕňajúcimi nielen lekárske, ale aj právne a etické aspekty, a ich rozvoj vyžaduje plnú účasť občianskej spoločnosti,

M.   keďže využívanie orgánov pri liečbe zahŕňa riziko prenosu infekčných a iných ochorení,

N.   keďže medzi členskými štátmi už dochádza k výmene orgánov a existujú rôzne európske organizácie, ktoré sa touto výmenou zaoberajú (napr. Scandiatransplant, Eurotransplant),

O.   keďže doterajšie skúsenosti (napr. španielsky model, belgický projekt GIFT, DOPKI a Aliancia pre darcovstvo orgánov a transplantácie - Aliancia-O) ukazujú pozitívne výsledky a mali by sa zohľadniť,

P.   keďže verejné povedomie, konkrétne a pozitívne informácie, pokročilá odborná príprava a komunikačné schopnosti odborníkov zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní ochoty darovať orgány,

Q.   keďže na to, aby sa minimalizoval počet osôb, ktoré budú v budúcnosti potrebovať transplantáciu orgánu, je potrebné zaviesť účinné opatrenia v oblasti verejného zdravia, ktoré by umožnili včasné zistenie a manažment chronických chorôb, ktoré spôsobujú zlyhanie orgánov, ako napríklad chronická choroba obličiek,

1.   víta vyššie uvedené oznámenie Komisie, v ktorom sa navrhuje mimoriadne vítaný jednotný prístup založený na troch pilieroch;

Právny nástroj

2.   očakáva od Komisie návrh smernice stanovujúcej kvalitatívne a bezpečnostné požiadavky v súvislosti s darovaním, odoberaním, testovaním, uchovávaním, prevozom a prideľovaním orgánov v rámci EÚ a zdroje potrebné na splnenie uvedených požiadaviek; zdôrazňuje však, že pripravovaný legislatívny rámec by nemal spôsobiť dodatočné administratívne zaťaženie členských štátov alebo poskytovateľov služieb a nemal by ani ohroziť využívanie existujúcich osvedčených postupov a postupov prispôsobených podmienkam a okolnostiam prevládajúcim v jednotlivých členských štátoch alebo obsahovať také požiadavky, ktoré by viedli k zníženiu počtu potenciálnych a aktuálnych darcov;

3.   upozorňuje, že nová smernica by mala dopĺňať a posilňovať úsilie členských štátov o dosiahnutie aktívnej a účinnej metódy koordinácie bez toho, aby bránila zavádzaniu a zachovávaniu prísnejších opatrení;

4.   zdôrazňuje, že smernica by mala zohľadniť pokrok dosiahnutý v oblasti lekárskej vedy;

Spolupráca medzi členskými štátmi

5.   vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných orgánov na transplantácie s ohľadom na potreby pacientov; obmedzovanie nedostatku orgánov a darcov považuje za hlavnú výzvu, ktorej čelia členské štáty v súvislosti s transplantáciami orgánov; pripomína, že v Európe je v súčasnosti na zoznamoch čakateľov zaregistrovaných mnoho tisíc pacientov so značnou mierou úmrtnosti;

6.   poznamenáva, že orgány by sa mali prideľovať podľa zdravotnej schopnosti pacienta prijať ich; zastáva názor, že diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, ktoré nemá na schopnosť pacienta prijať orgán žiaden vplyv, by sa nemala tolerovať;

7.   kladie dôraz na to, že darovanie orgánov je dar; zdôrazňuje preto, že hoci je mimoriadne dôležité vyriešiť problém vážneho nedostatku orgánov v EÚ, je zároveň potrebné rešpektovať a chrániť slobodnú voľbu, pokiaľ ide o to, či darovať alebo nedarovať orgány;

8.   berie na vedomie významné rozdiely v rámci EÚ, pokiaľ ide o zdroj orgánov (zosnulí alebo žijúci darcovia), značne sa odlišujúcu mieru úspechu jednotlivých členských štátov pri rozširovaní fondu darcov, rozdiely medzi členskými štátmi v súvislosti s kvalitatívnymi a bezpečnostnými požiadavkami, rozdielne organizačné prístupy k darcovstvu orgánov a transplantáciám a rozdiely vo vzdelávaní a odbornej príprave lekárov a stredného zdravotného personálu; domnieva sa, že rozdiely možno čiastočne vysvetliť kombináciou ekonomických, štrukturálnych, administratívnych, kultúrnych, etických, náboženských, historických, sociálnych a právnych faktorov, hoci rozhodujúcim faktorom je zrejme spôsob, akým je celý proces vedúci k darovaniu a transplantácii organizovaný;

9.   je preto pevne presvedčený, že existuje výrazný potenciál na výmenu odborných poznatkov medzi členskými štátmi, čo môže zvýšiť počet darcov a zrovnoprávniť prístup ku transplantácii v rámci celej EÚ; z tohto dôvodu očakáva akčný plán Komisie na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom:

10.   zdôrazňuje preto, že zavedenie dobre štruktúrovaných prevádzkových systémov a podporovanie úspešných modelov v členských štátoch a medzi nimi, prípadne na medzinárodnej úrovni, má mimoriadny význam; navrhuje, aby prevádzkové systémy zahŕňali primeraný právny rámec, technickú a logistickú infraštruktúru, psychologickú a organizačnú podporu a vhodnú organizačnú štruktúru na úrovni nemocnice a vyššie s vysoko kvalifikovaným personálom a jednoznačné ustanovenia o sledovateľnosti a o spravodlivom, účinnom a nestrannom prideľovaní a prístupe k transplantačnému systému;

Zvyšovanie dostupnosti orgánov

11.   upozorňuje na to, že členské štáty sú zodpovedné za svoje právne modely; poznamenáva, že v EÚ existujú dva modely, pričom každý má rôzne varianty; domnieva sa, že nie je nevyhnutné prispôsobovať alebo harmonizovať právne systémy; vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy, ktoré umožnia ustanoviť právneho zástupcu, ktorý bude môcť po smrti človeka rozhodovať o darovaní;

12.   vyzýva členské štáty na dosiahnutie plného potenciálu darcovstva post mortem; naliehavo preto žiada členské štáty, aby v čo najvyššej miere investovali do zlepšovania svojich organizačných systémov pomocou:

13.   žiada členské štáty, aby s cieľom zvýšiť dostupnosť orgánov posúdili využívanie rozšíreného okruhu darcov (starší darcovia alebo osoby s určitými chorobami) berúc do úvahy otázky kvality a bezpečnosti;

14.   domnieva sa, že pri transplantáciách možno použiť aj nie celkom optimálny orgán; rozhodnutia o použití orgánov pre jednotlivých pacientov by potom prijímal transplantačný tím na základe analýzy rizík a prínosov a po konzultácii s pacientom a/alebo s jeho rodinou;

15.   žiada členské štáty, ktoré umožňujú darovanie orgánov od žijúcich darcov, aby zohľadňovali otázky kvality a bezpečnosti; zdôrazňuje však, že darovanie orgánov od žijúcich darcov by sa malo považovať za doplnok k darcovstvu post mortem;

16.   uznáva, že keď sa rozšíri fond darcov, lekári sa môžu obávať zvýšenej pravdepodobnosti odmietnutia orgánov a postupného znižovania funkčnosti transplantovaného orgánu, a preto žiada Komisiu a členské štáty o podporu metód, ktoré zabraňujú odmietnutiu orgánu a riešia tento problém, aby lekári mohli rozšírený fond orgánov s dôverou využívať;

17.   uznáva, že biotechnológia už ponúka riešenia v súvislosti s rizikom odmietnutia transplantovaných orgánov, napríklad pomocou liečby, ktorá znižuje počty odmietnutia, čo následne podporí väčšiu dostupnosť orgánov, pretože lekári budú môcť odmietanie liečiť alebo mu dokonca predchádzať; zastáva názor, že takýto postup by pomohol podporiť rozšírený fond darcov prostredníctvom zníženia rizika spojeného s rozšírenými programami orgánov;

18.   žiada členské štáty, aby do januára 2010 odstránili právne predpisy, ktoré vyhradzujú použitie darovaných orgánov výlučne pre daný členský štát;

19.   žiada členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, tímovej spolupráce a odmien transplantačných chirurgov;

20.   zdôrazňuje, že je dôležité financovať získavanie orgánov a transplantácie z osobitného rozpočtového riadku, aby vykonávanie transplantácií nebolo pre nemocnice odrádzajúce;

21.   kladie dôraz na potrebu zabezpečiť, aby darcovstvo orgánov zostalo prísne nekomerčné;

22.   podporuje opatrenia, ktoré sú zamerané na ochranu žijúcich darcov, a to z lekárskeho, ako aj psychologického a sociálneho hľadiska, a na zabezpečenie toho, aby darovanie orgánov bolo altruistické a dobrovoľné, a ktoré tak vylučujú platby medzi darcami a príjemcami, pričom akákoľvek platba musí slúžiť výlučne ako náhrada, ktorá je striktne obmedzená na vykompenzovanie výdavkov a ťažkostí súvisiacich s darovaním; žiada členské štáty, aby zaručili, že sa zachová anonymita zosnulých a žijúcich darcov, ktorí nie sú geneticky alebo emocionálne spojení s príjemcami, ak ich vnútroštátne právne predpisy takéto darovanie umožňujú; naliehavo žiada členské štáty, aby určili podmienky, za akých sa náhrada môže poskytnúť;

23.   naliehavo žiada členské štáty, aby v súvislosti s transplantáciami od žijúcich darcov bez príbuzenského vzťahu k príjemcom prijali alebo zachovali prísne právne ustanovenia s cieľom zabezpečiť transparentnosť systému a vylúčiť možnosť nezákonného predaja orgánov alebo nátlaku na darcov; darcovstvo od žijúcich darcov bez príbuzenského vzťahu k príjemcom by tak bolo povolené len za podmienok určených vnútroštátnym právom a po schválení príslušným nezávislým orgánom;

24.   naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že žijúci darcovia nebudú diskriminovaní, najmä pokiaľ ide o systémy zdravotného poistenia;

25.   naliehavo žiada členské štáty, aby žijúcim darcom zabezpečili náhradu nákladov na sociálne zabezpečenie;

26.   domnieva sa, že biotechnológia môže za predpokladu, že bude zaručená sledovateľnosť, umožniť v budúcnosti výskumníkom kultivovať orgány z existujúcich tkanív a buniek, a to buď od samotných pacientov alebo od iných darcov tkanív; žiada Komisiu, aby podporovala takýto výskum, ktorý často uskutočňujú rozvíjajúce sa malé a stredné biotechnologické podniky v EÚ v kultúrnych a etických rámcoch stanovených v členských štátoch a v Charte základných práv a Dohovore Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne;

27.   konštatuje, že účinnosť liečby založenej na dospelých kmeňových bunkách pri viacerých terapiách prostredníctvom výmeny buniek sa preukázala už niekoľkými klinickými testami uskutočnenými na ľuďoch;

Účinnosť a dostupnosť transplantačných systémov

28.   berie na vedomie, že hoci niektoré členské štáty zaviedli povinnú registráciu transplantačných činností a existuje aj niekoľko dobrovoľných registrácií, nie je vytvorený žiaden komplexný systém na zhromažďovanie údajov o rôznych druhoch transplantácií a ich výsledkoch; dôrazne odporúča vytvorenie vnútroštátnych registrov následnej kontroly žijúcich darcov, pacientov po transplantácii a transplantačných postupov; kladie dôraz na to, že registre musia byť pravidelne aktualizované; zdôrazňuje, že je dôležitá porovnateľnosť údajov medzi členskými štátmi;

29.   žiada Komisiu, aby členským štátom odporučila určité usmernenia, pokiaľ ide o registráciu, s cieľom zabezpečiť, že registrované osoby predložia určité informácie o svojej anamnéze, a zaručiť kvalitu a bezpečnosť orgánov od darcov, pretože registrácia nie je len jednoduchým zapísaním mena, ale vyplývajú z nej dôsledky pre darcu i príjemcu;

30.   vyzýva Komisiu, aby uľahčila vytvorenie kľúčových technických a etických noriem pre riadenie bezpečnosti, kvality a účinnosti darovania orgánov v kontexte darcovstva a transplantácií, ktoré by mohli slúžiť ako vzor pre členské štáty; žiada Komisiu, aby zaviedla mechanizmus EÚ, ktorý by podporoval koordinačné činnosti medzi členskými štátmi súvisiace s darcovstvom orgánov a transplantáciami;

31.   domnieva sa, že ďalším prínosom spolupráce medzi členskými štátmi, ktorý nie je dostatočne zdôraznený vo vyššie uvedenom oznámení Komisie, je potenciálna hodnota výmeny orgánov medzi členskými štátmi z hľadiska lekárskych a technických príležitostí berúc vždy do úvahy geografické obmedzenia takýchto výmen a potenciálny vplyv na životaschopnosť orgánov; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívne výsledky medzinárodných systémov; je presvedčený, že výmena orgánov môže byť veľmi prospešná, najmä pokiaľ ide o náročné transplantačné postupy (napr. v prípade vysoko citlivých alebo urgentných pacientov a pacientov so zvláštnym zdravotným stavom, pre ktorých je ťažké nájsť vhodného darcu);

32.   vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala štúdiu o všetkých otázkach týkajúcich sa transplantácií orgánov pre občanov štátov mimo EÚ, ktorí majú trvalý pobyt v členských štátoch, a aby vytvorila kódex správania stanovujúci pravidlá a podmienky, za akých možno orgány darované zosnulými darcami z EÚ prideliť občanom štátov mimo EÚ, ktorí majú trvalý pobyt v členských štátoch;

33.   kladie dôraz na to, že dobrá spolupráca medzi odborníkmi v oblasti zdravotníctva a zodpovednými orgánmi je nevyhnutná a poskytuje pridanú hodnotu; žiada Komisiu, aby uľahčila vytváranie spojenectiev medzi národnými transplantačnými organizáciami v členských štátoch, ktoré by zahŕňali spoluprácu právnej, etickej a technickej povahy; uznáva, že v transplantačnej medicíne existujú situácie, ktoré nemožno primerane riešiť v členských štátoch s obmedzeným fondom darcov; je presvedčený, že najmä malé členské štáty by jednoznačne mohli mať osoh z európskej spolupráce;

34.   požaduje, aby sa zaviedol preukaz EÚ pre darcov orgánov ako doplnok k existujúcim vnútroštátnym systémom;

35.   domnieva sa, že je žiaduca medzinárodná spolupráca na podporu dostupnosti a bezpečnosti orgánov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by boli užitočné všeobecné pravidlá upravujúce osvedčené lekárske postupy, diagnostické techniky a uchovávanie; žiada členské štáty, aby takúto spoluprácu aktívne podporovali a aby tento systém všeobecných pravidiel uplatňovali;

Zvyšovanie verejného povedomia

36.   zdôrazňuje význam zvyšovania verejného povedomia o darcovstve orgánov a transplantáciách s cieľom uľahčiť identifikáciu darcov orgánov, a tak zvýšiť dostupnosť orgánov; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a občiansku spoločnosť, aby štrukturálne posilňovali propagáciu darcovstva orgánov, okrem iného u mladých ľudí v školách; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zaangažovali známe osobnosti (napr. športovci) a aby sa využívali vzdelávacie balíčky;

37.   poukazuje na to, že informácie o darcovstve orgánov a transplantáciách by sa mali poskytovať transparentným, objektívnym a nedirektívnym spôsobom a zameriavať sa na rozsah darcovstva, t. j. že darcovstvo môže zahŕňať darovanie viacerých orgánov i darovanie tkanív;

38.   zdôrazňuje, že slobodné rozhodnutie darovať alebo nedarovať orgán je výhradným právom darcu a je nutné ho rešpektovať, a že darcovstvo orgánov sa musí považovať za dar jedného človeka druhému; upozorňuje na to, že túto skutočnosť musí odrážať použitý jazyk bez ekonomickej terminológie, ktorá navodzuje pocit, že s orgánmi možno nakladať ako s komoditou na vnútornom trhu;

39.   vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalší rozvoj existujúcej európskej internetovej stránky o darcovstve orgánov(7), ako aj internetovej stránky WHO(8), a jej rozšírenie na všetky členské štáty vo všetkých úradných jazykoch EÚ s cieľom poskytnúť všetky dôležité informácie a údaje o darcovstve orgánov a transplantáciách;

40.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ustanovenie Dňa darcov, a odporúča, aby sa podnikli kroky, ktoré zdôraznia dobré výsledky a dôležitosť transplantácií;

41.   je presvedčený, že veľmi účinným spôsobom zvyšovania dostupnosti orgánov je poskytovať verejnosti viac informácií aj na miestnej a regionálnej úrovni; vyzýva Komisiu, členské štáty a organizácie občianskej spoločnosti, cirkvi, náboženské a humanistické komunity, aby sa podieľali na tomto úsilí o zvyšovanie verejného povedomia o možnosti darovania orgánov, pričom budú brať do úvahy kultúrne špecifiká každého členského štátu; zdôrazňuje, že registrovaní darcovia hrajú dôležitú úlohu pri propagovaní darcovstva orgánov medzi členmi svojej rodiny a priateľmi tým, že ich presviedčajú, aby sa tiež stali darcami;

42.   uznáva, že je dôležité zlepšiť komunikačné schopnosti odborníkov v oblasti zdravotníctva napríklad pomocou vypracovania informačných usmernení; zdôrazňuje potrebu profesionálneho prístupu ku komunikácii, ako aj podpory zo strany odborníkov v tejto oblasti; osobitná pozornosť by sa mala venovať tak obsahu posolstva, ako aj najlepším prostriedkom na riešenie najkontroverznejších tém; zdôrazňuje význam pravidelných stretnutí so zástupcami médií s cieľom propagovať dobré výsledky a dôležitosť transplantácií;

43.   podporuje zriadenie transplantačnej "horúcej linky" s jediným telefónnym číslom, ktorú by prevádzkovala národná transplantačná organizácia, ak takáto organizácia v danom štáte existuje, a ktorú by 24 hodín denne obsluhovali náležite vyškolení a skúsení odborníci schopní rýchlo poskytovať všetkým zainteresovaným účastníkom relevantné a presné lekárske a právne informácie;

44.   žiada Komisiu, aby podporovala cezhraničný výskum darcovstva orgánov a transplantácií s cieľom riešiť vplyv etnickej príslušnosti, krajiny pôvodu, náboženstva, úrovne vzdelania a sociálno-ekonomickej triedy na rozhodnutie ponúknuť orgány na darovanie; požaduje, aby Komisia a členské štáty rýchlo rozširovali výsledky výskumu s cieľom informovať verejnosť a odstrániť nepochopenia;

Zvyšovanie kvality a bezpečnosti

45.   uznáva, že je životne dôležité zabezpečiť kvalitu a bezpečnosť darcovstva orgánov a transplantácií; zdôrazňuje, že zvýšená kvalita a bezpečnosť bude mať vplyv vo forme zníženia transplantačných rizík a následne obmedzí nepriaznivé účinky; uznáva, že kroky zamerané na kvalitu a bezpečnosť by mohli mať vplyv na dostupnosť orgánov a naopak; žiada Komisiu, aby pomohla členským štátom pri vytváraní možností pre vypracovávanie a rozvíjanie vnútroštátnych právnych predpisov a regulačného rámca na zvyšovanie kvality a bezpečnosti bez toho, aby to malo negatívny vplyv na dostupnosť orgánov na transplantácie;

46.   uznáva, že potransplantačné výsledky a výsledky po darovaní by sa mali monitorovať a hodnotiť; zdôrazňuje, že by sa mala presadzovať spoločná metodika analýzy údajov na základe osvedčených postupov, ktoré aktuálne uplatňujú členské štáty, aby sa dosiahla optimálna porovnateľnosť výsledkov z rôznych členských štátov;

47.   žiada členské štáty, aby predĺžili obdobie monitorovania pacientov po transplantácii na niekoľko rokov, a pokiaľ možno na tak dlho, kým pacient žije a/alebo kým je transplantát funkčný;

48.   vyzýva Komisiu, aby v rámci Siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013) vyčlenila finančné prostriedky na podporu výskumu lepších a citlivejších diagnostických techník, ktoré umožnia včas a účinne odhaliť nepriaznivé stavy ako HIV/AIDS, hepatitída a iné, pretože dôležitým aspektom transplantácie orgánov je zaistiť bezpečnosť pred rôznymi škodlivými faktormi a činiteľmi pôsobiacimi v orgánoch darcu;

Obchodovanie s orgánmi

49.   poukazuje na to, že medzi nedostatkom orgánov a obchodovaním s orgánmi existuje prepojenie, pretože obchodovanie s orgánmi oslabuje dôveryhodnosť systému pre potenciálnych dobrovoľných a neplatených darcov; zdôrazňuje, že akékoľvek komerčné využitie orgánov je neetické a je v rozpore s najzákladnejšími ľudskými hodnotami; kladie dôraz na to, že finančne motivované darcovstvo orgánov degraduje darovaný orgán na obyčajnú komoditu, čo predstavuje porušenie ľudskej dôstojnosti a článku 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne a je zakázané podľa článku 3 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie;

50.   žiada Komisiu, aby v súvislosti s tretími krajinami bojovala proti obchodovaniu s orgánmi a tkanivami, ktoré by malo byť všeobecne zakázané, vrátane transplantácií orgánov a tkanív neplnoletých osôb, osôb s mentálnym postihnutím alebo popravených väzňov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť medzinárodného spoločenstva v súvislosti s touto otázkou;

51.   domnieva sa, že v záujme boja proti obchodovaniu s orgánmi v chudobnejších častiach sveta je nevyhnutné prijať dlhodobú stratégiu s cieľom odstrániť sociálne rozdiely, ktoré sú príčinou takýchto praktík; zdôrazňuje, že na účely boja proti predávaniu orgánov za peniaze (najmä v krajinách rozvojového sveta) by sa mali zaviesť mechanizmy sledovateľnosti, aby sa zabránilo dovozu týchto orgánov do EÚ;

52.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabrániť transplantačnej turistike a aby na tento účel vypracovali usmernenia na ochranu najchudobnejších a najzraniteľnejších darcov, ktorým hrozí, že sa stanú obeťami obchodovania s orgánmi, a aby prijali opatrenia, ktoré zvýšia dostupnosť legálne odobratých orgánov, a zabezpečili výmenu informácií o registráciách na zoznamy čakateľov medzi existujúcimi organizáciami na výmenu orgánov s cieľom zabrániť zaregistrovaniu sa na viaceré zoznamy súčasne; žiada Komisiu, aby prostredníctvom priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podporovala spoločný prístup, ktorý sa zameriava na zhromažďovanie informácií o vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa obchodovania s orgánmi, a aby identifikovala hlavné problémy a potenciálne riešenia; na tento účel zdôrazňuje, že v súvislosti s ľudským materiálom sa musí zaviesť systém sledovateľnosti a zodpovednosti;

53.   naliehavo žiada členské štáty, aby v prípade potreby upravili svoje trestné zákonníky a zabezpečili, že osoby zodpovedné za obchodovanie s orgánmi budú primerane stíhané, vrátane trestov pre zdravotnícky personál zapojený do transplantácií orgánov získaných prostredníctvom obchodovania, pričom vyvinú maximálne úsilie o odradenie potenciálnych príjemcov od vyhľadávania takýchto orgánov a tkanív; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť zavedenie trestnej zodpovednosti občanov EÚ za kúpu orgánov v EÚ alebo mimo nej;

54.   vyzýva členské štáty, aby podnikli nevyhnutné kroky s cieľom zabrániť kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom napomáhať obchodovaniu s orgánmi a tkanivami (t. j. odporučiť pacientovi zahraničnú transplantačnú službu, ktorá by mohla byť zapojená do obchodovania) a zabrániť poskytovateľom zdravotného poistenia umožňovať činnosti, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú obchodovanie s orgánmi, napríklad preplácaním nákladov vzniknutých pri zabezpečovaní nezákonných transplantácií orgánov;

55.   domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť odbornú prípravu svojich orgánov činných v trestnom konaní a zdravotníckeho personálu, pokiaľ ide o obchodovanie s orgánmi, s cieľom ohlásiť každý prípad, o ktorom sa dozvedia, polícii;

56.   žiada členské štáty, aby podpísali, ratifikovali a vykonávali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a Palermský protokol, ak tak ešte neurobili;

57.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Europol nepredložil štúdiu o predaji orgánov a obchodovaní s nimi, pretože Europol tvrdí, že žiadne takéto doložené prípady neexistujú; odvoláva sa na správy Rady Európy a WHO, ktoré poskytujú jasný dôkaz o tom, že obchodovanie s orgánmi je takisto problémom pre členské štáty EÚ a žiada Komisiu a Europol, aby zlepšili monitorovanie prípadov obchodovania s orgánmi a vyvodili potrebné závery;

58.   žiada Komisiu a Radu, aby aktualizovali akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi a zahrnuli doň akčný plán boja proti obchodovaniu s orgánmi s cieľom umožniť užšiu spoluprácu medzi zúčastnenými orgánmi;

59.   okrem toho žiada, aby akčný plán odkazoval na správne a overené údaje v súvislosti s množstvom, druhom a pôvodom orgánov, s ktorými sa nezákonne obchoduje;

o
o   o

60.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, WHO, Rade Európy a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 102, 7.4.2004, s. 48. (2) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (3) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37. (4) Ú. v. ES L 121, 1.5.2001, s. 34. (5) Tretie vydanie, 2007. (6) SANCO C6 EFZ/gsc D (2007) 360346. (7) www.eurodonor.org (a/alebo www.eurocet.org) (8) www.transplant-observatory.org