Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcová stratégia (KOM(2005)0224),

–   so zreteľom na článok 13 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–   so zreteľom oznámenie Komisie o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (KOM(2006)0643),

–   so zreteľom na správu Komisie z júla 2007 o vývoji antidiskriminačného práva v Európe: porovnanie 25 členských štátov,

–   so zreteľom na správy jednotlivých členských štátov o vykonávaní právnych predpisov proti diskriminácii a tematické správy, ktoré vypracovala sieť právnych odborníkov v oblasti nediskriminácie zriadená Komisiou na podporu vlastnej činnosti s cieľom poskytovať nezávislé informácie a poradenstvo týkajúce sa príslušného vývoja v členských štátoch,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokol č. 12,

–   so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer zameraný na diskrimináciu v EÚ, ktorý uskutočnila Komisia v januári 2007,

–   so zreteľom na vyhlásenie roku 2007 za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých a roku 2008 za Európsky rok dialógu medzi kultúrami,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0159/2008),

A.   keďže článok 6 Zmluvy o EÚ ustanovuje, že EÚ je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom a keďže je dôležité, aby politické vyhlásenia o boji proti diskriminácii vždy sprevádzal postupný rozvoj a úplné a správne vykonávanie politických opatrení a právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o smernice, ktorými sa zakazuje diskriminácia, a o projekty na podporu rovnosti,

B.   keďže článok 6 Zmluvy o EÚ tiež ustanovuje, že EÚ rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, a keďže podpora rovnosti a nediskriminácie v súlade s článkom 13 Zmluvy o ES by mala byť prioritou právnych predpisov a politík EÚ,

C.   keďže zamestnanosť je jednou zo základných podmienok sociálneho začlenenia, ale keďže nezamestnanosť mnohých skupín, najmä žien, migrantov, zdravotne postihnutých ľudí, etnických menšín, starších a mladších ľudí a osôb s ojedinelou alebo neuznanou kvalifikáciou zostáva neprijateľne vysoká; keďže nezamestnanosť osôb trpiacich viacnásobnou diskrimináciou je dokonca vyššia,

D.   keďže právo Spoločenstva v súčasnosti nepokrýva diskrimináciu vo väčšine oblastí, ktoré spadajú pod právomoc Spoločenstva, a keďže smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES poskytujú rôznu úroveň ochrany, čo je príčinou medzier v ochrane proti diskriminácii, ktoré majú vplyv na zamestnanosť,

E.   keďže prieskum Komisie týkajúci sa tvorby antidiskriminačného práva v Európe potvrdzuje, že na úrovni členských štátov existuje zmes právnych predpisov, ktoré rôznym spôsobom chránia proti diskriminácii a ktorým často chýba spoločná metodika vykonávania, čo viedlo k nedostatočnému súladu pri vykonávaní existujúcich smerníc a k situácii, keď si ľudia nie sú dostatočne vedomí svojich práv,

F.   keďže nejednotné uplatňovanie politiky nediskriminácie členskými štátmi prispieva k praktickému nevykonávaniu smerníc Spoločenstva, ktoré zakazujú diskrimináciu, ako sa uvádza v správach napr. európskej skupiny odborníkov pre boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v zamestnaní: právne predpisy 15 členských štátov EÚ,

G.   keďže Rada vo svojom uznesení z 5. decembra 2007 o nadviazaní na Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007)(3) vyzvala členské štáty a Komisiu, aby v súlade so svojimi právomocami zachovali a posilnili začleňovanie otázok zdravotného postihnutia do všetkých relevantných politík,

H.   keďže Komisia preto oprávnene začala konanie proti niekoľkým členským štátom a v prípade potreby v tom bude musieť pokračovať,

1.   vyzýva členské štáty, aby vo svojej legislatívnej praxi riadne zohľadnili rôzne príčiny diskriminácie uvedené v článku 21 Charty základných práv EÚ;

2.   pripomína, že smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES obsahujú minimálne požiadavky a mali by byť základom komplexnejšej politiky Spoločenstva v oblasti proti diskriminačnej politiky;

3.   vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami pri transpozícii a vykonávaní smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES zo strany niektorých členských štátov a nad nedostatkom informovania občanov EÚ o možných opravných prostriedkoch v prípade diskriminácie;

4.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smerniciach 2000/43/ES a 2000/78/ES sa nevenuje pozornosť rozdielom v diskriminačnom zaobchádzaní založenom na fyzických kritériách ako výška či vzhľad, najmä vo vzťahu k získavaniu zamestnania, pri ktorom neexistuje priama súvislosť medzi týmito fyzickými vlastnosťami a požadovanými schopnosťami na výkon príslušnej práce;

5.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES sa budú po transpozícii všetkých ich ustanovení v plnej miere, správne a účinne transponovať a zodpovedajúco vykonávať a že všetky výnimky budú v súlade s ich ustanoveniami objektívne zdôvodnené;

6.   vyzýva príslušné orgány EÚ a vnútroštátne a miestne orgány, aby zlepšili koordináciu pri vykonávaní smerníc; požaduje jednotný prístup k boju proti diskriminácii, ktorý bude zahŕňať a zároveň zohľadňovať všetky dôvody diskriminácie;

7.   zdôrazňuje, že verejné orgány musia prostredníctvom svojich politík, poskytovaním služieb a postupovaním pri zamestnávaní zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore rovnosti a prevencii diskriminácie;

8.   žiada Komisiu, aby sa zaviazala, že dôkladne preskúma vykonávanie smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES a že vydá výkladové usmernenia k ich uplatňovaniu s cieľom zabezpečiť ich úplné a správne vykonávanie členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým posúdila spôsob, akým si členské štáty pri transpozícii smernice 2000/78/ES do vnútroštátneho práva vykladali výnimky uvedené v článkoch 6 a 8; pripomína, že vykonávanie oboch smerníc si vyžaduje celý rad mechanizmov a stratégií vrátane súladu s právnymi predpismi, aktívnej účasti a presadzovania, ako aj efektívnu výmenu osvedčených postupov;

9.   naliehavo žiada, aby sankcie za porušovanie vnútroštátnych predpisov prijaté v súlade s transpozíciou smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES boli účinné, primerané a odradzujúce;

10.   naliehavo žiada Komisiu, aby starostlivo monitorovala transpozíciu smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES, ako aj súlad s právnymi predpismi vyplývajúcimi z ich transpozície, a aby pokračovala vo vyvíjaní tlaku na členské štáty prostredníctvom konaní o porušení a neplnení povinností, aby dodržiavali svoje právne záväzky a úplne a čo najskôr transponovali tieto smernice; je presvedčený, že príslušný výbor Európskeho parlamentu by sa mal podieľať na prebiehajúcom sledovaní toho, ako členské štáty plnia svoje povinnosti vyplývajúce z týchto smerníc;

11.   pripomína Komisii, že článok 4 smernice 2000/78/ES dovoľuje výnimky len v prípade, že je to z objektívneho hľadiska skutočne potrebné na primerané vykonávanie profesionálnej činnosti; vyzýva Komisiu, aby tento článok vykladala presne a zažalovala členské štáty na Súdnom dvore, ak v rámci svojho vnútroštátneho zákonodarstva umožňujú príliš rozsiahlu definíciu;

12.   požaduje výročné hodnotenie vykonávania smerníc členskými štátmi ako súčasť otvorenej metódy koordinácie a rozšírenú revíziu vykonávania takýchto právnych predpisov každých 5 rokov ako súčasť sociálneho programu; je presvedčený, že na tomto výročnom hodnotení by sa mali zúčastňovať príslušné nezávislé orgány, ktoré sa zaoberajú otázkami nediskriminácie vrátane siete právnych odborníkov, ktorú zriadila Komisia, a mimovládne organizácie (MVO) zastupujúce potenciálne obete diskriminácie a že by sa mali prijať konkrétne opatrenia na zvýšenie možností MVO, aby mohli poskytovať informácie a podporu obetiam a konštruktívne prispievať k výročnému hodnoteniu;

13.   je presvedčený, že chýbajúce ustanovenie v smernici 2000/78/ES, ktoré by určovalo potrebu širšieho vymedzenia pojmu zdravotné postihnutie, vyradilo niektoré kategórie zdravotne postihnutých osôb z právnej ochrany tejto smernice; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa urýchlene dohodli na takejto širokej definícii zdravotného postihnutia, ktorá by mohla vychádzať z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom uľahčiť harmonizáciu právnych predpisov zameraných proti diskriminácii;

14.   je presvedčený, že chýbajúce ustanovenia, ktorými by sa určili lehoty na začatie súdneho konania vo veci diskriminácie viedlo v niektorých členských štátoch k stanoveniu veľmi krátkych lehôt, čo môže obetiam zabrániť, aby mohli iniciovať uvedené konanie;

15.   je presvedčený, že výnimky súvisiace s rodinným stavom v smernici 2000/78/ES obmedzili ochranu proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie, ktorú poskytuje táto smernica;

16.   naliehavo žiada členské štáty, aby účinnejším spôsobom presadzovali uplatňovanie práv občanov EÚ na základe smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES, a nalieha na Komisiu, členské štáty, odborové organizácie, zamestnávateľov, ako aj vládne a mimovládne zúčastnené strany, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zlepšenie informovanosti o právach vyplývajúcich z týchto smerníc a zabezpečili, aby mali obete diskriminácie prístup k rôznym formám právnej podpory a mohli tak účinne uplatňovať svoje práva vyplývajúce z týchto smerníc; konštatuje, že náročná úloha postaviť sa proti údajnému páchateľovi diskriminácie často spočíva na pleciach obete, často bez pomoci akéhokoľvek verejného orgánu, ako aj bez prístupu k právnej pomoci; nalieha na členské štáty, aby umožnili príslušným nezávislým orgánom poskytovať účinnú pomoc obetiam diskriminácie;

17.   je znepokojený nízkou úrovňou informovanosti občanov členských štátov o právnych predpisoch zameraných proti diskriminácii a vyzýva Komisiu, členské štáty, odborové zväzy a zamestnávateľov, aby zintenzívnili svoje úsilie o zvýšenie tejto úrovne informovanosti; pripomína, že uvedené smernice ukladajú členským štátom povinnosť informovať verejnosť všetkými vhodnými prostriedkami o ich príslušných ustanoveniach;

18.   odporúča, aby členské štáty vykonali nezávislé preskúmanie preventívnych a odškodňovacích opatrení proti diskriminácii a účinnosti ochrany pred neoprávneným prenasledovaním a zabezpečili primerané financovanie verejnoprávnych a iných ako verejnoprávnych orgánov, ktoré sa zúčastňujú na prevencii diskriminácie a ktoré poskytujú podporu obetiam diskriminácie; odporúča tiež, aby Komisia do svojho priebežného monitorovania zahrnula vzájomné hodnotenia;

19.   odporúča, aby členské štáty poskytli nezávislým orgánom, ktoré zodpovedajú za presadzovanie zásady rovnosti, primerané finančné prostriedky a právomoci, aby si mohli účinne a nezávisle plniť povinnosti vrátane poskytovania fundovaných poznatkov o všetkých formách diskriminácie a zodpovedajúcej pomoci jej obetiam; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že pôsobnosť týchto orgánov sa bude vzťahovať na všetky formy diskriminácie, a vyzýva Komisiu, aby stanovila normy monitorovania a zabezpečila efektívnosť a nezávislosť týchto orgánov;

20.   odporúča, aby členské štáty a Komisia poskytli primerané finančné prostriedky a právomoci tým MVO, ktoré zastupujú diskriminované skupiny a ktoré občanom poskytujú informácie a právnu pomoc v prípadoch diskriminácie;

21.   vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s príslušnými sociálnymi partnermi na monitorovaní správneho vykonávania právnych predpisov Spoločenstva;

22.   zdôrazňuje, že členské štáty by mali za každých okolností zabezpečiť, aby bola obetiam diskriminácie automaticky poskytnutá pomoc pri súdnych konaniach, a to v prípade potreby aj z verejných finančných prostriedkov prostredníctvom vnútroštátnych systémov právnej pomoci;

23.   vyzýva Komisiu, aby prakticky a účinne podporila prijímanie opatrení v členských štátoch v rámci programu Progress a z Európskeho sociálneho fondu na podporu programov zameraných na rovnaké príležitosti a odstránenie diskriminácie;

24.   odporúča, aby členské štáty splnomocnili združenia, organizácie a ďalšie právnické osoby na účasť na súdnych konaniach vrátane účasti v mene alebo na podporu obetí s cieľom poskytovať účinnejšiu úroveň ochrany;

25.   naliehavo žiada vlády členských štátov, aby v rámci politiky zamestnanosti a sociálneho začleňovania zabezpečili rovnaké zaobchádzanie a príležitosti a aby sa predovšetkým zaoberali odstraňovaním závažných prekážok, ktoré spôsobuje diskriminácia pri prijímaní nových pracovníkov;

26.   odporúča, aby členské štáty zabezpečili možnosť účasti združení, organizácií a ďalších právnických osôb na všetkých súdnych konaniach v mene jedného alebo viacerých sťažovateľov s cieľom uplatniť uvedené smernice;

27.   vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Agentúrou EÚ pre základné práva a Komisiou pravidelne zbierali, zhromažďovali a uverejňovali komplexné, presné, porovnateľné, spoľahlivé a osobitné štatistiky týkajúce sa diskriminácie a zverejňovali ich tak, aby ich verejnosť mohla bez problémov pochopiť a aby umožňovali účinnejšiu výmenu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby na to boli k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, a že je dôležité rozvíjať spôsoby zhromažďovania údajov o diskriminácii v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov;

28.   požaduje vytvorenie vnútroštátnych integrovaných akčných plánov boja proti všetkým formám diskriminácie;

29.   víta záujem Komisie o zbieranie údajov o rovnosti vrátane uverejnenia európskej príručky takýchto údajov; žiada Komisiu, aby pozorne preskúmala rozličné právne otázky a parametre týkajúce sa zberu údajov a predložila návrhy na zlepšenie zaznamenávania prípadov diskriminácie a zvážila spoločné normy zberu údajov; odporúča, aby Komisia pokračovala v poskytovaní právneho vzdelávania pre sudcov, právnikov, odborové zväzy a mimovládne organizácie s cieľom zvýšiť dlhodobý vplyv uvedených smerníc a aby sa viac venovala výskumu a analýzam vplyvu právnych predpisov, ktorými sa transponujú;

30.   víta záujem Komisie o otázku viacnásobnej diskriminácie vrátane začatia štúdie o tejto problematike; vyzýva Komisiu, aby prijala vyváženú širokú koncepciu pre oblasť viacnásobnej diskriminácie a aby preskúmala a poskytla údaje o tejto problematike a zločinoch z nenávisti; vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich právnych predpisov prijatých na základe článku 13 Zmluvy o ES zahrnula ustanovenia určené výslovne na boj proti viacnásobnej diskriminácii, ktoré sa môžu uplatniť na základe jedného dôvodu alebo kombinácie viacerých dôvodov;

31.   zdôrazňuje význam spolupráce skupín, ktoré sa zapájajú do boja proti diskriminácii na celoeurópskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

32.   vyzýva členské štáty, aby vykonali revíziu svojich vnútroštátnych právnych predpisov a zvážili zrušenie právnych aktov, ktoré nie sú zlučiteľné s článkom 13 Zmluvy o ES;

33.   považuje smernicu 2000/43/ES za základ, na ktorom by sa dal postaviť komplexný antidiskriminačný rámec opatrení týkajúcich sa zákazu diskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu; zdôrazňuje však, že sa musí prihliadať na zistené problematické stránky veci a na ťažkosti členských štátov pri účinnom transponovaní a vykonávaní ustanovení uvedenej smernice;

34.   zdôrazňuje, že Komisia musí vypracovať spoločnú definíciu "pozitívnych opatrení" platnú v celej EÚ, alebo aspoň sa snažiť o uzavretie konsenzu o nej, ktorá ich význam a uplatňovanie v niektorých členských štátoch zbaví mýtov, najmä vzhľadom na účinnosť pozitívnych opatrení pri úspešnom potláčaní diskriminácie a dosahovaní rovnakých výsledkov v niektorých členských štátoch;

35.   poznamenáva, že Komisia môže mať v súčasnosti v úmysle predložiť len právne predpisy o zákaze diskriminácie v prístupe k tovaru a službám z určitých, nie však zo všetkých dôvodov; pripomína Komisii jej záväzok predložiť celkovú smernicu, ktorá by zahŕňala hľadisko postihnutia, veku, náboženstva alebo vierovyznania a sexuálnej orientácie, s cieľom dokončiť balík antidiskriminačných právnych predpisov podľa článku 13 Zmluvy o ES, ako je stanovené v jej pracovnom programe na rok 2008; znovu zdôrazňuje, že z politického, sociálneho a právneho hľadiska je žiaduce, aby sa zrušila hierarchia ochrany proti jednotlivým príčinám diskriminácie; je hlboko presvedčený, že nemá význam zakazovať diskrimináciu v jednej oblasti a v inej proti nej nezakročiť;

36.   so záujmom očakáva vypracovanie definície zdravotného postihnutia zo strany Spoločenstva, ktorá zabezpečí osobám so zdravotným postihnutím z celej Európskej únie rovnaké práva bez ohľadu na ich miesto pobytu v rámci Európskej únie;

37.   domnieva sa, že každá nová navrhnutá smernica určená na boj proti diskriminácii podľa článku 13 Zmluvy o ES musí zakázať všetky formy diskriminácie vrátane priamej a nepriamej diskriminácie vo všetkých oblastiach, na ktoré sa už vzťahujú smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES, diskriminácie zo strany združení a spolkov a diskriminácie spojenej s predpokladaným členstvom v chránenej skupine a s obťažovaním; je presvedčený, že za diskrimináciu by sa mal považovať aj pokyn na diskrimináciu osôb a že neodôvodnené neposkytnutie primeraných úprav podmienok by sa malo považovať za formu diskriminácie; je presvedčený, že uvedené smernice by mali presne stanoviť, že neexistuje hierarchia jednotlivých foriem diskriminácie a že proti všetkým treba postupovať rovnako účinným spôsobom; trvá na tom, aby každý novo navrhnutý právny predpis náležite zohľadňoval všetky špecifiká rozličných príslušných príčin diskriminácie;

38.   je pevne presvedčený, že vecná pôsobnosť nového návrhu smernice na boj proti diskriminácii v zmysle článku 13 Zmluvy o ES musí byť široká a musí sa vzťahovať na všetky oblasti, ktoré spadajú do právomoci Spoločenstva, ako sú vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, sociálna ochrana vrátane sociálneho zabezpečenia, bývanie a zdravotná starostlivosť, zobrazovanie diskriminovaných skupín v médiách a reklame, fyzický prístup osôb so zdravotným postihnutím k informáciám, telekomunikáciám, elektronickej komunikácii, jednotlivým druhom dopravy a do verejných priestorov, sociálne výhody, prístup k tovaru a zásobovanie a prístup k verejným službám a ich poskytovanie; je ďalej presvedčený, že nové smernice by mali rozšíriť pôsobnosť smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(4) tak, aby bola v súlade s ochranou proti diskriminácii iných skupín;

39.   je hlboko presvedčený, že na účely boja proti diskriminácii sa musí vytvoriť komplexná koncepcia zvyšovania povedomia verejnosti, ktorá začína už v programoch na školách;

40.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako sa môžu do budúcich právnych predpisov vychádzajúcich z citovaného článku 13 začleniť ďalšie ustanovenia na podporu uplatňovania zásad nediskriminácie a rovnosti, ktoré nezávisia od sťažností jednotlivých obetí; je presvedčený, že v rámci tohto prieskumu by sa malo posúdiť, ako môžu budúce právne predpisy ukladať povinnosť prijímať pozitívne opatrenia a/alebo pozitívne povinnosti na podporu rovnosti a prepojiť povinnosti týkajúce sa nediskriminácie a rovnosti s vnútroštátnou politikou verejného obstarávania;

41.   zastáva názor, že rozdiely v zaobchádzaní s ľuďmi na základe národnosti alebo jazyka, ktoré nie sú objektívne ani adekvátne odôvodnené legitímnym cieľom a nedosahujú sa vhodnými a potrebnými prostriedkami, môžu predstavovať nepriamu diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu v rozpore so smernicou 2000/43/ES;

42.   domnieva sa, že diskrimináciu treba vnímať aj ako zásah do štyroch základných slobôd – najmä voľného pohybu osôb – a vo svojej podstate predstavuje prekážku fungovania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti odporučila členským štátom zrevidovať ich prechodné ustanovenia upravujúce prístup na ich pracovné trhy s cieľom zmenšiť rozdiely medzi európskymi občanmi;

43.   domnieva sa, že menšinové komunity, najmä rómska komunita, potrebujú osobitnú sociálnu ochranu, pretože problémy ako vykorisťovanie, diskriminácia a vylúčenie týkajúce sa oblastí vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania, zamestnanosti a práv žien sa stali v ich prípade po nedávnom rozšírení EÚ ešte akútnejšími;

44.   odporúča, aby sa v súvislosti s prístupom znevýhodnených a rómskych detí k vzdelávaniu vysokej kvality, ako aj v súvislosti s ich neopodstatneným zaradením medzi postihnutých, venovala osobitná pozornosť boju proti všetkým formám diskriminácie, s ktorými sa možno stretnúť v oblasti vzdelávania;

45.   zdôrazňuje, že právne predpisy sú účinné len vtedy, keď občania poznajú svoje práva a majú jednoduchý prístup k súdom; preto je presvedčený, že nový návrh smernice na boj proti diskriminácii v zmysle článku 13 Zmluvy o ES musí upravovať aj opravné prostriedky a presadzovanie práva, a odporúča, aby členské štáty vytvorili jeden alebo viaceré nezávislé a efektívne orgány zodpovedné za presadzovanie rovnakého zaobchádzania a za boj proti rôznym formám diskriminácie, ktorých úlohou bude zaoberať sa všetkými príčinami diskriminácie podľa článku 13 a všetkými oblasťami, na ktoré sa vzťahuje smernica 76/207/EHS; je presvedčený, že do právomoci týchto orgánov by malo patriť poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie s cieľom umožniť im podávať sťažnosti z dôvodu diskriminácie, uskutočňovanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa uplatňovania antidiskriminačných právnych predpisov a vydávanie odporúčaní ku každej otázke vo veci diskriminácie;

46.   požaduje, aby sa na všetky budúce právne predpisy na základe článku 13 Zmluvy o ES vzťahovala povinnosť konzultovať s MVO, nezávislými orgánmi špecializovanými na rovnosť a reprezentatívnymi vnútroštátnymi organizáciami a zapojiť ich do procesu vypracúvania, transpozície a monitorovania uplatňovania týchto predpisov;

47.   je presvedčený, že nová smernica by mala obsahovať požiadavku, aby členské štáty zohľadňovali rovnosť v celom plánovaní, tvorbe politiky a vývoji programov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje uvedená nová smernica, aby poskytovatelia služieb postupovali organizovane a systematicky vo veci rovnosti a aby sa prispôsobili a zaobchádzali osobitným spôsobom na zabezpečenie toho, aby príslušníci menšinových skupín, s ktorými sa nezaobchádza rovnocenným spôsobom, mohli získať prístup k poskytovaným službám a využívať ich;

48.   so znepokojením berie na vedomie, že zatiaľ čo 19 členských štátov podpísalo protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, len 5 ho ratifikovalo;

49.   požaduje, aby pokračoval proces podpisovania, uzatvárania a ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane jeho opčného protokolu a pripomína, že po ratifikácii tohto dohovoru Spoločenstvom musí byť každý navrhovaný európsky antidiskriminačný právny predpis v plnom súlade s ním; pripomína Rade výzvu, ktorú adresovala Komisii počas neformálnej ministerskej konferencie o otázkach zdravotného postihnutia v júni 2007, aby začala s realizáciou európskej stratégie pre účinné vykonávanie tohto dohovoru; vyzýva v rámci toho Komisiu, aby posúdila potrebu zmeny a doplnenia sekundárnych právnych predpisov Spoločenstva alebo prispôsobenie príslušných politík;

50.   zdôrazňuje význam horizontálneho vykonávania a zohľadňovania ustanovenia o nediskriminácii Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti, ktoré EÚ zaväzuje k tomu, aby sa pri definovaní a vykonávaní svojich politík a činností zameriavala na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, viery alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

51.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali rovnaké príležitosti a nediskrimináciu v Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť, usmerneniach týkajúcich sa otvorenej metódy koordinácie sociálneho začleňovania, vnútroštátnych programoch reformy a predpisoch, ktorými sa riadia štrukturálne fondy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť, a najmä usmernenia týkajúce sa zamestnanosti, aby zabezpečili a zlepšili integráciu a viditeľnosť sociálneho rozmeru v budúcom cykle Lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že z dôvodu účinnosti musia byť politiky v oblasti rovnosti a nediskriminácie úzko prepojené s politikou sociálnych vecí a sociálni partneri pritom musia zohrávať dôležitú úlohu;

52.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili všetku diskrimináciu na základe pracovnej zmluvy zabezpečením rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ochrany zdravia a bezpečnosti, ustanovení o pracovnej dobe a dobe na odpočinok, slobody združovania sa a zastúpenia, ochrany proti neoprávnenému prepusteniu zo zamestnania, kolektívneho vyjednávania, kolektívneho postupu; zdôrazňuje význam prístupu k odbornej príprave, ako aj trvalej ochrany nadobudnutých práv prostredníctvom zohľadnenia dôb vzdelávania a odbornej prípravy, lepších možností starostlivosti, zachovania základných sociálnych práv, akými sú napr. dôchodkové práva, právo na odborné vzdelávanie a právo na príspevok v nezamestnanosti počas zmeny zamestnania, pri zmene pracovnej zmluvy a pri prechode z pracovného pomeru na samostatnú zárobkovú činnosť;

53.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín.

(1) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (3) Ú. v. EÚ C 308, 19.12.2007, s. 1. (4) Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40.