Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júna 2008 o blížiacom sa samite EÚ/USA
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na svoje dve uznesenia z 1. júna 2006 o zlepšení vzťahov EÚ a USA v rámci dohody o transatlantickom partnerstve(1) a o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA(2) a so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o transatlantických vzťahoch(3),
– so zreteľom na transatlantické vyhlásenie o vzťahoch medzi EÚ a USA z roku 1990 a na novú transatlantickú agendu z roku 1995,
– so zreteľom na vyhlásenia EÚ a USA o boji proti terorizmu z 26. júna 2004 a o posilnení spolupráce v oblasti nešírenia jadrových zbraní a boja proti terorizmu z 20. júna 2005,
– so zreteľom na blížiaci sa samit EÚ/USA, ktorý sa bude konať 10. júna 2008 v meste Brdo, a na výsledok samitu EÚ/USA, ktorý sa konal 30. apríla 2007 vo Washingtone D.C.,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenia 63. transatlantického dialógu zákonodarcov z októbra 2007 a 64. transatlantického dialógu zákonodarcov z mája 2008,
– so zreteľom na vyhlásenie samitu Severoatlantickej rady v Bukurešti 3. apríla 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o Transatlantickej hospodárskej rade(4),
– so zreteľom na dokument vysokého predstaviteľa a Komisie pre Európsku radu s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť (zo 14. marca 2008),
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1803 (2008), č. 1696 (2006), č. 1737 (2006) a č. 1747 (2007) o iránskom jadrovom programe,
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 16. a 17. decembra 2004, a najmä na oddiely s názvom Medzinárodný poriadok založený na účinnej mnohostrannosti a Spolupráca s partnermi,
– so zreteľom na svoje uznesenia o zmene klímy, najmä na uznesenia zo 16. novembra 2005(5), 26. októbra 2006(6) a 14. februára 2007(7),
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže partnerstvo medzi EÚ a USA je základným kameňom vonkajšej činnosti EÚ a vychádza zo spoločných hodnôt ako je sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát, a podporuje udržateľné ekonomiky a udržateľný rozvoj,
B. keďže EÚ a USA zohrávajú kľúčovú úlohu vo svetovom hospodárstve a politike a majú spoločnú zodpovednosť za presadzovanie mieru, demokracie a stability vo svete, ako aj za riešenie výziev, pred ktorými stojí svetové hospodárstvo, najmä kríz na finančných trhoch, obchodnej a menovej nerovnováhy a krízovej situácie v súvislosti so zadlžením niektorých najchudobnejších krajín,
C. keďže účinky zmeny klímy, ako sú teritoriálne konflikty kvôli zdrojom, narastajúce ceny potravín a prisťahovalectvo, sú otázkami, ktoré vyvolávajú veľké obavy obyvateľov a vedúcich predstaviteľov EÚ; keďže podľa Medzinárodnej energetickej agentúry stúpne celosvetový dopyt po energii do roku 2030 o 50 až 60 %,
D. keďže EÚ aj USA môžu a mali by zastávať na medzinárodnej úrovni vedúce postavenie v procese riešenia zmeny klímy,
E. keďže svetový dopyt po potravinách rastie rýchlejšie než ponuka, v neposlednom rade pre rastúci dopyt v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ako sú India a Čína, a to najmä po mäse a mliečnych výrobkoch, a teda aj po krmive; keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) prispievajú dotácie USA na výrobu etanolu z kukurice k celosvetovému nárastu cien potravín, čo najťažšie pociťujú najchudobnejšie krajiny sveta,
F. keďže väčšina rozvojových krajín nesplní väčšinu rozvojových cieľov milénia do termínu v roku 2015,
G. keďže v EÚ existuje konsenzus v súvislosti s obnovovaním a posilňovaním Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v období pred blížiacou sa konferenciou o revízii tejto zmluvy v roku 2010,
H. keďže vedúci predstavitelia Izraela a Palestíny sa v Annapolise dohodli, že obnovia rokovania v záujme dosiahnutia dohody do konca roka 2008; keďže úsilie o nastolenie stability na Blízkom východe podporovaním mieru, demokracie a dodržiavania ľudských práv si vyžaduje úzku spoluprácu EÚ a USA, a to aj v rámci tzv. blízkovýchodného kvarteta, a s Ligou arabských štátov,
I. keďže úzka spolupráca EÚ a USA v Kosove je rozhodujúca pre stabilitu a rozvoj západného Balkánu; keďže USA sa v princípe zaviazali, že sa budú podieľať na tejto kľúčovej misii Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) zameranej na dodržiavanie zásad právneho štátu v Kosove (EULEX) a poskytnú približne 80 policajtov, 2 sudcov a 4 až 6 prokurátorov,
J. keďže v boji proti medzinárodnému terorizmu je potrebné zdôrazňovať význam plného rešpektovania medzinárodného práva a zmlúv týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd,
K. keďže Valné zhromaždenie OSN prijalo historickým hlasovaním 18. decembra 2007 rezolúciu o moratóriu na trest smrti, ktorú podporila medziregionálna aliancia vrátane EÚ; keďže je hlboko znepokojený tým, že v mnohých štátoch USA naďalej existuje trest smrti,
L. keďže transatlantické hospodárske vzťahy založené na spolupráci sú v spoločnom záujme EÚ a USA a keďže posilnenie transatlantického trhu si vyžaduje stabilné politické vedenie; keďže podporuje pokračujúcu prácu Transatlantickej hospodárskej rady a vyjadruje nádej, že sa stane jedným z pilierov vzťahov medzi EÚ a USA,
M. keďže je potrebné rozvíjať slobodu a demokraciu vo svete a riešiť úlohy, ktoré so sebou prinášajú, ktorými sú napr. medzinárodná bezpečnosť, odstránenie chudoby, podpora rozvoja, potreba úsilia na celosvetové odzbrojenie, ochrana ľudských práv, riešenie celosvetových zdravotných rizík, otázky životného prostredia a energetickej bezpečnosti, boj proti medzinárodnému terorizmu a organizovanému zločinu a nešírenie zbraní hromadného ničenia; keďže Transatlantické partnerstvo a NATO majú veľký význam pre kolektívnu bezpečnosť, ako to objasňuje európska bezpečnostná stratégia,
N. keďže v záujme obidvoch partnerov je jednotný postup proti spoločným hrozbám a výzvam na základe platných medzinárodných zmlúv a efektívna činnosť medzinárodných inštitúcií, najmä systému OSN v súlade s Chartou OSN,
O. keďže v posledných rokoch viaceré dohody podnietené požiadavkami USA a prijaté bez akejkoľvek účasti Európskeho parlamentu, najmä dohoda o PNR (záznam podľa mena cestujúceho), memorandum o SWIFT a existencii automatizovaného systému USA na preverovanie osôb (Automated Targeting System), viedli k právnej neistote, pokiaľ ide o záruky na potrebnú transatlantickú ochranu údajov pri spoločnom využívaní a prenose údajov medzi EÚ a USA na účely boja proti terorizmu,
Transatlantické vzťahy vo všeobecnosti
1. vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby v USA sa teší na spoluprácu s novým prezidentom USA a dúfa vo väčšiu angažovanosť USA v presadzovaní multilateralizmu, mieru a demokracie vo svete; je presvedčený, že treba posilniť partnerstvo medzi EÚ a USA v citlivých otázkach, ako sú globálne výzvy spojené s chudobou a so zmenou klímy; uvedomuje si, že na oboch brehoch Atlantiku pretrvávajú rozdielne prístupy k niektorým témam, napríklad k Medzinárodnému trestnému súdu, k metódam uplatňovaným v boji proti terorizmu a ku Kjótskemu protokolu k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy; dúfa, že budúci prezident USA zapojí svoju administratívu do riešenia uvedených problémov;
2. dôrazne vyzýva EÚ a USA, aby užšie spolupracovali na širokej škále spoločných politických úloh, konkrétne v súvislosti s Blízkym východom, Iránom, Irakom, Kosovom a západným Balkánom, Afganistanom a Afrikou, a aby spolupracovali na vytvorení medzinárodných podmienok, ktoré prispejú k zlepšeniu situácie v oblasti bezpečnosti a ľudských práv na miestach, ako je Barma a Zimbabwe, a sústredili sa na tieto otázky v rámci všetkých dôležitých fór vrátane Bezpečnostnej rady OSN; žiada spoločný prístup k vzťahom s ďalšími významnými geopolitickými aktérmi;
Zmena klímy
3. dôrazne podporuje obe partnerské strany v tom, aby sa dohodli na spoločnom prístupe, ktorý obmedzí zmenu klímy na maximálny teplotný nárast o 2° C v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou, a to prostredníctvom primeraného príspevku rozvinutých a rozvojových krajín k úsiliu o znižovanie emisií skleníkových plynov na základe ich rozdielnej zodpovednosti a možností, a uznáva zodpovednosť rozvinutých krajín, ktoré by sa mali v tejto súvislosti ujať vedúcej úlohy; víta záväzok hlavných kandidátov na prezidenta USA riešiť problém emisií skleníkových plynov a dosiahnuť do roku 2009 medzinárodnú dohodu s cieľom zvrátiť nebezpečnú zmenu klímy;
4. naliehavo vyzýva USA, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom dokončiť práce na svojich vnútroštátnych právnych predpisoch o klíme do začatia konferencie OSN, ktorá sa uskutoční v decembri 2009 v Kodani; rovnako vyzýva USA, aby vytrvali vo svojom úsilí o vytvorenie systému obchodovania s emisiami uhlíka, ktorý by sa dal v budúcnosti prepojiť so systémom EÚ obchodovania s emisiami (EU ETS), pretože životnému prostrediu aj priemyslu vo všeobecnosti najviac prospeje, ak budú mechanizmy obchodovania s emisiami uhlíka, vznikajúce po celom svete, kompatibilné a interoperabilné; víta preto osobitné ustanovenie v návrhoch na EU ETS, ktoré umožňuje napojiť sa na iné záväzné systémy emisných kvót a obchodovania s emisiami vrátane podnárodných systémov; v tejto súvislosti je povzbudený vznikom regionálnych systémov obchodovania s emisiami uhlíka v USA;
5. víta vyššie uvedenú správu vysokého predstaviteľa a Komisie o dôsledkoch zmeny klímy na bezpečnosť; naliehavo vyzýva samit EÚ/USA, aby sa prednostne venoval tejto otázke, opierajúc sa o úspešnú konferenciu, ktorá sa konala v decembri 2007 na Bali; vyzýva EÚ a USA, aby navzájom spolupracovali s cieľom dosiahnuť v roku 2009 ambicióznu dohodu na obdobie po roku 2012 vrátane opatrení na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej na medzinárodnej úrovni; so záujmom si všíma aj návrhy prerokúvané v Kongrese USA v súvislosti s vytvorením medzinárodného fondu pre čisté technológie a vyzýva Komisiu, aby v tejto otázke nadviazala dialóg s administratívou USA;
Terorizmus a ľudské práva
6. vyjadruje znepokojenie nad samotnou existenciou väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a praxou svojvoľného zadržiavania a mimoriadneho vydávania osôb, čo naďalej vysiela negatívne signály v súvislosti so spôsobom vedenia boja proti terorizmu; naliehavo vyzýva Radu, aby vydala jednoznačné a rozhodné vyhlásenie týkajúce sa vlády USA s cieľom skoncovať so svojvoľným zadržiavaním a mimoriadnym vydávaním osôb a žiada administratívu USA, aby začala súdne konanie alebo prepustila zostávajúce zadržané osoby a zabezpečila ich návrat a poskytla im náhradu v plnom súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými normami a aby objasnila existenciu tajných väzení mimo územia USA;
7. vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA vybudovať nový väzenský komplex v Afganistane v presvedčení, že USA budú v najbližších rokoch pokračovať v zadržiavaní väzňov v zahraničí;
8. pripomína svoju výzvu Rade a Komisii, aby uplatnili odporúčania, ktoré im adresoval Dočasný výbor vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov;
9. vyzýva USA, aby bezodkladne zrušili vízový režim a aby voči všetkým občanom členských štátov EÚ pristupovali rovnako na základe úplnej reciprocity; v tejto súvislosti víta začiatok rozhovorov medzi EÚ a USA o nových bezpečnostných požiadavkách USA na zavedenie bezvízového režimu; domnieva sa, že rokovania musia byť transparentné, založené na zásade reciprocity a musia dodržiavať ustanovenia EÚ o ochrane údajov;
10. víta skutočnosť, že USA uznali právomoc Spoločenstva rokovať o takejto dohode, a poznamenáva, že veci, ktoré patria do právomoci EÚ, ako sú otázky spojené s bezpečnosťou (vrátane výmeny PNR, extradície a vzájomnej právnej pomoci), by sa mali prerokovať s Radou, a s členskými štátmi iba v rozsahu, v akom sa týkajú ich vlastných štátnych príslušníkov;
11. zdôrazňuje, že spoločné využívanie údajov a informácií môže byť cenným nástrojom v medzinárodnom boji proti terorizmu a súvisiacej trestnej činnosti, ale prízvukuje, že využívanie osobných údajov musí byť v súlade s náležitým právnym rámcom, ktorý stanoví jasné pravidlá a podmienky, zabezpečí primeranú ochranu súkromia a občianskych slobôd jednotlivých občanov a v prípade potreby poskytne mechanizmus na nápravu, pričom takéto spoločné využívanie údajov by malo vychádzať zo záväznej medzinárodnej dohody za plnej účasti Európskeho parlamentu a Kongresu USA; zdôrazňuje, že potrebné údaje by sa mali vymieňať v súlade s platnou dohodou medzi EÚ a USA o extradícii a vzájomnej právnej pomoci a v súlade s právnymi predpismi ES a EÚ o ochrane údajov a túto výmenu by mala sprevádzať koordinácia medzi spravodajskými službami a orgánmi činnými v trestnom konaní, a to v prípade potreby aj na operačnej úrovni, a prostredníctvom súdnej spolupráce na základe dohody medzi EÚ a USA o extradícii a vzájomnej právnej pomoci;
12. zdôrazňuje význam dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu a naliehavo vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku v rokovaniach o rámci euroatlantickej spolupráce, najmä o ochrane osobných údajov a súkromného života; vyzýva na naliehavé vypracovanie noriem všeobecnej ochrany údajov v kontexte Transatlantickej hospodárskej rady, aby bolo možné zaručiť vysoký stupeň ochrany osobných údajov a právnu istotu pre spoločnosti;
13. vyzýva administratívu EÚ a USA, aby v rámci OSN spustili iniciatívu na reformu existujúcich postupov týkajúcich sa zoznamov sankcií vrátane ustanovenia riadnych postupov pre spravodlivé vypočutie, uvedenie dôvodov a účinnú súdnu ochranu a opravné prostriedky; zároveň zdôrazňuje potrebu zlepšiť postupy týkajúce sa tzv. čiernej listiny EÚ;
Šírenie jadrových zbraní, protiraketová obrana, kontrola zbraní a NATO
14. opätovne pripomína svoju úplnú podporu rezolúciám Bezpečnostnej rady OSN o Iráne prijatým podľa článku 41 kapitoly VII Charty OSN a vyzýva EÚ a USA, aby sa dohodli na spoločnej stratégii, ktorá by presvedčila Teherán, aby sa riadil rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN;
15. víta úzku spoluprácu medzi EÚ a USA v otázke iránskeho jadrového programu, ktorá 3. marca 2008 viedla k prijatiu vyššie uvedenej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1803 (2008), v ktorej sa zavádzajú nové sankcie voči Iránu; vyzýva USA, aby sa po svojom diplomatickom úspechu v rokovaniach so Severnou Kóreou priamo zúčastnili spolu s EÚ na rokovaniach s Iránom, pretože USA môžu ponúknuť dodatočné bezpečnostné záruky, ktoré zohľadňujú bezpečnostné záujmy Iránu; zdôrazňuje význam spolupráce s USA, Ruskom, Čínou a neutrálnymi štátmi s cieľom zvážiť doplnkové myšlienky zamerané na dosiahnutie komplexnej dohody s Iránom o jeho jadrových zariadeniach a ich použití;
16. víta nedávnu iniciatívu členských krajín Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka (skupiny P5+1) predložiť nový balík stimulov pre Irán v úsilí presvedčiť túto krajinu, aby zastavila svoj program obohacovania uránu; v záujme vyriešenia tohto problému vyzýva USA, aby v plnej miere podporili rokovania s Iránom v rámci pravidiel a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní;
17. požaduje posilnenie medzinárodného systému zmlúv a režimov proti šíreniu zbraní hromadného ničenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a USA užšie spolupracovali v boji proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia v súlade s medzinárodným právom, a že je potrebné, aby obe strany podporovali úlohu, ktorú musí OSN zohrávať v týchto oblastiach; naliehavo vyzýva Radu, aby so svojimi americkými partnermi prerokovala spôsob, ako vytvoriť pozitívny prístup k budúcemu zasadnutiu prípravných výborov pre Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ktoré bude prvou príležitosťou na posilnenie celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu o Zmluve o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa uskutoční v roku 2010; zdôrazňuje potrebu prerokovať na samite niekoľko iniciatív jadrového odzbrojovania založených na "13 praktických krokoch", ktoré boli jednomyseľne prijaté na hodnotiacej konferencii o Zmluve o nešírení jadrových zbraní v roku 2000; dúfa, že na tomto samite bude administratíva USA ochotná prijať s EÚ spoločnú stratégiu, ktorá bude zameraná na dosiahnutie pokroku v oblasti odzbrojovania, pokiaľ ide o zbrane hromadného ničenia i konvenčnú výzbroj; vyzýva EÚ a USA, aby sa vyhli prípadnému vákuu v rokoch 2009 až 2010, keď sa budú musieť obnoviť hlavné zmluvy o odzbrojení; dúfa, že veľmi dôležité dohody, ktoré sa uzavreli s Ruskom v rokoch 1999, 2000 a 2001, zostanú v platnosti; vyzýva USA, aby ratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok ako zmysluplný krok smerom k zníženiu operatívneho významu jadrových zbraní;
18. vyzýva členské štáty EÚ a USA, aby spolupracovali na nových myšlienkach týkajúcich sa obnovenia prepracovaného a silnejšieho partnerstva EÚ – NATO prekračujúceho rámec dohôd "Berlín plus", pretože Afganistan potrebuje väčšiu mieru spolupráce; domnieva sa, že snahy o úpravu a opätovné vymedzenie európskej bezpečnostnej stratégie by sa mali spájať s prvotnou fázou diskusií o novej strategickej koncepcii NATO; zdôrazňuje význam organizácie NATO, ktorá zostáva hlavným fórom na rokovania o bezpečnostných otázkach medzi Európou a USA, ako aj význam spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ pri upevňovaní schopnosti EÚ čeliť existujúcim a vznikajúcim bezpečnostným rizikám 21. storočia; víta, že USA na bukureštskom samite uznali, že vytvorenie silnej aliancie NATO si vyžaduje vysokú efektívnosť európskej obrany; odporúča rozvíjať existujúce partnerstvo medzi NATO a EÚ v bezpečnostných otázkach, pričom sa aj naďalej bude rešpektovať nezávislý charakter oboch organizácií;
19. zastáva názor, že plán USA vytvoriť protiraketový systém v Európe môže v súčasnosti mariť medzinárodné úsilie o odzbrojenie; vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím Ruska pozastaviť plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe; zdôrazňuje, že obe otázky ovplyvňujú bezpečnosť obyvateľov Európy, a preto by nemali byť predmetom dvojstranných rokovaní medzi USA a jednotlivými európskymi krajinami; v tejto súvislosti berie na vedomie vyhlásenie samitu v Bukurešti vydané na poslednom stretnutí Severoatlantickej rady 3. apríla 2008 požadujúce komplexnú štruktúru protiraketovej obrany, ktorá by rozšírila pokrytie na celé územie spojencov; vyzýva Radu a členské štáty, aby vytvorili rámec na zapojenie všetkých členských štátov EÚ a NATO do diskusie o tejto otázke;
20. očakáva prehodnotenie bezpečnostného rozmeru vzťahov medzi EÚ a USA vzhľadom na výsledok strategického preskúmania NATO, aktualizáciu európskej bezpečnostnej stratégie a nástup novej administratívy v USA;
Rozvojová spolupráca a ceny potravín
21. požaduje zvýšenie pomoci v núdzových situáciách s cieľom okamžite reagovať na hrozbu, ktorej čelia najchudobnejší ľudia vo svete z dôvodu vyšších cien potravín; uvedomuje si však, že finančných prostriedkov nie je nadostač, a preto vyzýva Radu, Komisiu a Kongres a administratívu USA, aby sa zaoberali štrukturálnymi problémami, ako sú nedostatočné investície do poľnohospodárstva; požaduje koordinovaný globálny prístup zo strany EÚ, USA a mnohostranných organizácií, ktorý by mal zahŕňať spravodlivejšie obchodné pravidlá a zvýšenie investícií do poľnohospodárstva v rozvojových krajinách so zameraním sa na malovýrobcov a ženy; vyzýva darcov, aby poskytovali podporu a pomoc pri financovaní sietí sociálneho zabezpečenia pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov; vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ a USA, aby aktívne podporovali pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre celosvetovú potravinovú krízu, ktorá bola zriadená pod záštitou generálneho tajomníka OSN Ban Ki-Muna, a zapájali sa do jej činnosti;
22. víta iniciatívu administratívy USA uvoľniť potravinovú pomoc a pokladá túto iniciatívu za prvý krok k reforme celkového programu potravinovej pomoci, ktorá by mala v plnej miere zohľadniť potrebu aktívnej podpory posilnenia regionálnej a miestnej potravinovej bezpečnosti, ktorá bola v minulosti často znemožňovaná viazanou potravinovou pomocou USA;
23. vyzýva Komisiu, aby upozornila na potrebu vyčleniť väčšiu časť rozpočtových prostriedkov EÚ/USA pre rozvojovú pomoc na výskum a vzdelávanie v oblasti poľnohospodárstva a na výmenu osvedčených postupov medzi poľnohospodármi s cieľom ďalej rozvíjať účinné a trvalo udržateľné systémy pestovania plodín, ako je striedanie plodín a pestovanie zmiešaných kultúr, ako aj účasť na pestovaní geneticky nemodifikovaných organizmov a chove zvierat, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam, s cieľom vytvoriť stabilitu v miestnom zásobovaní potravinami a vhodné poľnohospodárske systémy s dlhodobo nízkymi energetickými vstupmi;
24. vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA znížiť finančný príspevok určený Populačnému fondu OSN (UNFPA); poukazuje na príspevok UNFPA pri dosahovaní dobrovoľného poklesu pôrodnosti v menej rozvinutých krajinách; je presvedčený, že dostupnosť antikoncepcie a reprodukčných služieb, posilnenie postavenia dievčat a žien, ako aj podpora zdravia matiek a detí sú rozhodujúcimi stratégiami na spomalenie populačného rastu a zachovanie trvalej udržateľnosti zdrojov; nalieha preto na vládu USA, aby zvýšila financovanie UNFPA;
25. vyzýva EÚ a USA, aby sa rozvojové ciele milénia stali stredobodom ich medzinárodnej rozvojovej politiky; nalieha na Radu, Komisiu, členské štáty a USA, aby zvýšili svoju pomoc určenú rozvojovým krajinám v záujme zachovania vierohodnosti svojich záväzkov na zvýšenie pomoci; uvedomuje si, že USA zvýšili záväzok týkajúci sa rozvojovej pomoci vo všeobecnosti a osobitne pre Afriku; naliehavo vyzýva prezidenta USA, aby využil posledný rok svojho funkčného obdobia a zameral sa na dosiahnutie ambicióznych výsledkov v súvislosti so stretnutím skupiny G8 v Japonsku v júli 2008 a so samitom OSN o rozvojových cieľoch milénia v New Yorku v septembri 2008; vyzýva EÚ, aby zachovala rozvojové ciele milénia a ročné časové plány na dosiahnutie oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 0,7 % ako hlavný bod programu zasadnutia Európskej rady 19. a 20. júna 2008;
Medzinárodné vzťahy
26. zdôrazňuje, že vyriešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou je zásadným predpokladom na zabezpečenie mieru a stability na Blízkom východe; pripomína zúčastneným stranám záväzky z Annapolisu rokovať v dobrej viere s cieľom uzavrieť do konca roku 2008 mierovú dohodu riešiacu všetky nedoriešené otázky; opäť zdôrazňuje význam arabskej mierovej iniciatívy a nalieha na EÚ a USA, aby zabezpečili konštruktívnu účasť arabských partnerov; opakuje svoju výzvu Izraelu, aby zmrazil všetky aktivity osídľovania vrátane prirodzeného rastu a zrušil základne postavené od marca 2001; znovu vyjadruje hlboké znepokojenie nad humanitárnou a politickou krízou v pásme Gazy a jej ďalšími možnými vážnymi dôsledkami; vyzýva, aby palestínske milície okamžite skoncovali s vystreľovaním rakiet z pásma Gazy na územie Izraela; plne podporuje úsilie Egypta o ukončenie násilia a o riešenie, ktoré by umožnilo opätovne otvoriť všetky hraničné priechody;
27. víta oznámenie, že Sýria a Izrael sa zúčastňujú nepriamych mierových rokovaní pod záštitou Turecka;
28. víta zvolenie Michela Sulejmana za prezidenta Libanonu; zdôrazňuje význam stability, suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Libanonu; nalieha na zúčastnené strany, aby uplatňovali dohodu z Dohy v celom rozsahu, a vyzýva EÚ a USA, aby podporili všetky snahy v tomto ohľade;
29. zdôrazňuje, že euroatlantická a širšia medzinárodná bezpečnosť úzko súvisí s budúcnosťou Afganistanu ako štátu, v ktorom vládne mier a demokracia, ktorý rešpektuje ľudské práva a v ktorom nehrozia teroristické útoky; víta preto pevný a dlhodobý záväzok NATO voči Afganistanu, ktorý je zdôraznený v novej strategickej vízii Medzinárodných bezpečnostných a pomocných síl (ISAF), ako aj komplexný prístup medzinárodného spoločenstva, ktorý spája civilné a vojenské snahy vrátane policajnej misie EÚ (EUPOL), ktorá je súčasťou celkového záväzku EÚ voči Afganistanu a koordinovaného prístupu EÚ, ktorý zahŕňa politické poradenstvo na miestnej úrovni, ktoré poskytuje osobitný predstaviteľ EÚ a úsilie o obnovu, ktoré, okrem iných orgánov, riadi aj Komisia; vyzýva EÚ a USA, aby podnikli rýchle kroky na zvýšenie, zlepšenie a lepšiu koordináciu rozvojovej pomoci, ktorú poskytujú Afganistanu, a to, okrem iného, poskytnutím čo najväčších finančných prostriedkov afganským inštitúciám a mimovládnym organizáciám so skúsenosťami v tejto oblasti;
30. vyzýva Radu, aby viedla s USA dialóg o Iraku, v ktorom bude tlmočiť názory EÚ na jej strategickú úlohu, ktorú zohráva v tejto krajine, a aby pokračovala v podpore zvýšenej multilateralizácie úlohy, ktorú zohráva medzinárodné spoločenstvo v Iraku, prostredníctvom plného využitia rozšírenej úlohy OSN v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1770 (2007);
31. zdôrazňuje platný spoločný záväzok upevňovať bezpečnosť a stabilitu v regióne celého Balkánu; vyslovuje uznanie pohotovému, nestrannému a účinnému zásahu Medzinárodných bezpečnostných síl NATO v Kosove (KFOR) vzhľadom na nedávne vypuknutie násilia v Kosove a zdôrazňuje, že treba, aby jednotky KFOR zostali v Kosove na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) s cieľom zaisťovať bezpečnosť vrátane voľného pohybu všetkých obyvateľov a všetkých účastníkov z ostatných štátov v Kosove; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ zohráva v Kosove dôležitú úlohu, víta začiatok činnosti misie EULEX v Kosove a trvá na tom, aby bol EULEX prítomný na celom území Kosova;
32. je presvedčený, že EÚ a USA musia súrne riešiť krátkodobé výzvy bezpečnosti a dlhodobé výzvy rozvoja v Kosove na účely dosiahnutia spoločného cieľa: fungujúci štát, multietnická spoločnosť so silnými, fungujúcimi inštitúciami a rešpektovanie zásad právneho štátu; víta skutočnosť, že na misii EULEX v Kosove sa po prvý raz zúčastnia policajti z USA; berie na vedomie, že administratíva USA vyšle viacero zamestnancov ministerstva zahraničných vecí a zmluvných partnerov do Kosova a pokryje 25 % prevádzkových nákladov Medzinárodného civilného úradu (ICO), pričom zvyšné náklady pokryjú príspevky Komisie a ďalších štátov;
33. požaduje o prijatie koordinovaných opatrení proti Číne predovšetkým vzhľadom na súrnu potrebu nájsť spôsoby podpory demokracie v tejto krajine, uvoľnenia napätia vo vzájomných vzťahoch a uľahčenia dialógu medzi pekinskými orgánmi a Dalajlámom s cieľom dosiahnuť konkrétny posun v otázke Tibetu;
34. vyzýva Radu, aby USA opäť predložila otázku Medzinárodného trestného súdu ako základného piliera medzinárodného práva; od budúcej vlády USA očakáva konštruktívnejší prístup k ratifikácii štatútu Medzinárodného trestného súdu a aktívnu účasť v úsilí o dosiahnutie dohody o stále nevymedzenom pojme trestného činu agresie tak, ako sa predpokladá v článku 5.2 Rímskeho štatútu pri príprave hodnotiacej konferencie Medzinárodného trestného súdu v roku 2009;
35. znovu odsudzuje trest smrti; opäť vyzýva vládu USA a všetky štáty USA, aby ho zrušili; vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím Najvyššieho súdu USA potvrdzujúcim spôsob výkonu trestu smrtiacou injekciou, ktorým sa otvorila cesta k obnoveniu výkonu trestov smrti;
36. odporúča prijať opatrenia na posilnenie transatlantických vzťahov s USA prostredníctvom novej dohody o transatlantickom partnerstve, ktorá nahradí súčasnú novú transatlantickú agendu; v tomto smere navrhuje, aby sa pre túto dohodu o transatlantickom partnerstve vytvoril mechanizmus pravidelných revízií, v rámci ktorého by sa odborníci z EÚ a USA nepretržite usilovali o zlepšenie transatlantického partnerstva s cieľom naplno využiť jeho potenciál; zdôrazňuje, že iba výraznejšie zapojenie Kongresu USA, Európskeho parlamentu a národných parlamentov na všetkých úrovniach umožní skutočne posilniť celý proces a že súčasná medziparlamentná výmena by sa mala postupne zmeniť na de facto transatlantické zhromaždenie;
o o o
37. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi a Kongresu USA.