Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 87 ods. 3 a články 137 a 158 Zmluvy o ES,

-   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2005 s názvom Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti – Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 (KOM(2005)0299),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2005 o sociálnom programe (KOM(2005)0033),

-   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2005 s názvom Tretia správa o pokroku v rámci kohézie: smerom k novému partnerstvu za hospodársky rast, zamestnanosť a kohéziu (KOM(2005)0192),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2006 s názvom Stratégia pre rast a zamestnanosť a reforma európskej kohéznej politiky: Štvrtá správa o pokroku v rámci kohézie (KOM(2006)0281),

-   so zreteľom na Územnú agendu EÚ, Lipskú chartu o trvalo udržateľných európskych mestách a prvý akčný program na vykonávanie územnej agendy EÚ,

-   so zreteľom na zelenú knihu o územnej súdržnosti, ktorú pripravuje Komisia,

-   o zreteľom na správu Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie (ESPON) s názvom Budúcnosť územia – územné scenáre pre Európu a na správu Európskeho parlamentu s názvom Regionálne rozdiely a súdržnosť: aké stratégie pre budúcnosť?,

-   so zreteľom na články 3, 13 a 141 Zmluvy o ES, v ktorých sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov,

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky(3),

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0212/2008),

A.   keďže jedným z cieľov Spoločenstva podľa ustanovení článku 158 Zmluvy o ES je podpora harmonického hospodárskeho a sociálneho rozvoja v rámci celého Spoločenstva a znižovanie sociálno-ekonomických rozdielov medzi jednotlivými regiónmi,

B.   keďže rozdiely môžu vzniknúť v rámci regiónov, ako aj medzi nimi,

C.   keďže riešenie sociálnych, ekonomických a územných rozdielov medzi prosperujúcejšími a najchudobnejšími regiónmi je aj naďalej hlavným cieľom kohéznej politiky a keďže jej rozsah sa preto nemá obmedzovať na podporu cieľov iných stratégií, čo by mohlo brzdiť hospodársku, spoločenskú a územnú súdržnosť,

D.   keďže kohézna politika sa doposiaľ účinne podieľala na pomoci najchudobnejším regiónom zameranej na zníženie priepasti v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja,

E.   keďže všetky krajiny stále čelia veľkým výzvam v oblasti rozvoja a nie je pravdepodobné, že konvergencia sa uskutoční v súčasnom rámci rokov 2007 – 2013,

F.   keďže v niektorých členských štátoch sa hospodársky rast sústreďuje okolo hlavných a krajských miest a veľkých mestských oblastí, čím sa v ostatných oblastiach, ako vidiecke, okrajové, ostrovné a horské oblasti, vytvára nerovnomerný sociálno-ekonomický rozvoj a zvyšuje sa zraniteľnosť sociálnych spoločenstiev a skupín v týchto oblastiach,

G.   keďže v Zmluve o fungovaní EÚ sa územná súdržnosť uvádza ako jeden z cieľov EÚ a v tejto oblasti sa ustanovuje spoločná právomoc EÚ a členských štátov,

H.   keďže pojem "zraniteľné spoločenstvo" je veľmi široký a neexistujú jasné kritériá jeho definície,

I.   keďže mnoho území stále trpí nezdravým vplyvom odľahlosti a geografického znevýhodňovania a chýba im potrebná infraštruktúra poskytujúca možnosti skutočného rozvoja, vďaka ktorým by sa dostali na priemernú úroveň rozvoja v EÚ,

J.   keďže lepšia dopravná infraštruktúra a prístup k doprave prispeje k zlepšeniu dostupnosti izolovaných regiónov, pričom sa zmierni vylúčenie spoločenstiev a skupín žijúcich v týchto vzdialených oblastiach, a keďže zlepšením služieb všeobecného záujmu, predovšetkým vzdelávania, sa zlepší život zraniteľných skupín a spoločenstiev,

K.   keďže najchudobnejším krajinám a územiam chýbajú potrebné finančné zdroje na vlastný príspevok k finančným prostriedkom Spoločenstva, na ktoré majú nárok, a navyše im častejšie chýbajú administratívne kapacity a ľudské zdroje na správne využitie poskytnutých finančných prostriedkov,

L.   keďže politika rozvoja vidieka musí byť vzhľadom na svoj silný územný dosah lepšie skoordinovaná s regionálnou politikou s cieľom podporiť synergiu a dopĺňanie sa týchto politík a zvážiť výhody a nevýhody ich opätovnej integrácie,

M.   keďže existuje nedostatok dostupných a porovnateľných štatistických údajov týkajúcich sa mikroregiónov pre regióny EÚ, v ktorých žijú zraniteľné spoločenstvá a skupiny,

N.   keďže chudoba a vylúčenie majú silný územný charakter,

O.   keďže väčšina najviac znevýhodnených mikroregionálnych území čelí zložitým mnohorozmerným problémom spojeným s ich okrajovou polohou, zníženou dostupnosťou, nedostatočnou základnou infraštruktúrou, nedostatočným sociálno-ekonomickým rozvojom, sklonom k dezindustrializácii, nízkou úrovňou vzdelania a odbornej prípravy, nedostatočnou administratívnou kapacitou, vysokou mierou nezamestnanosti, zhoršovaním podmienok bývania a životných podmienok, zložitým prístupom ku službám všeobecného záujmu, nedostatočnými podmienkami pre technologický rozvoj a pokrok a značným počtom segregovaných menšín a zraniteľných skupín,

P.   keďže kohézna politika si vyžaduje rozpočet zodpovedajúci jej cieľom a účinné nástroje umožňujúce regiónom prekonať rozvojové rozdiely a zvládať územné výzvy vrátane demografických zmien, sústreďovania obyvateľstva v mestách, migračných pohybov, globalizácie, zmeny klímy a dodávok energie,

1.   zdôrazňuje, že územná koncentrácia zraniteľných spoločenstiev a skupín a sociálne vylúčenie, ktorým trpí väčšina nedostatočne rozvinutých regiónov, je pre súdržnosť území v EÚ čoraz väčším problémom; zdôrazňuje okrem toho, že tento jav sa vyskytuje nielen medzi regiónmi v nedostatočne rozvinutých oblastiach, ale v značnej miere aj vnútri regiónov tak v rozvíjajúcich sa , ako aj v rozvinutých oblastiach, a vyžaduje si zvláštnu pozornosť, pretože takéto zraniteľné spoločenstvá a skupiny často zanikajú na širšom, priaznivejšom pozadí,

2.   vyzýva členské štáty, aby určili kritéria na definovanie zraniteľných spoločenstiev a skupín, aby sa uľahčilo prijímanie cielených a systematických opatrení;

3.   domnieva sa, že územný rozmer sociálneho vylúčenia by sa mal riešiť v kontexte politiky územnej súdržnosti;

4.   v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na prekonanie problémov sociálneho vylúčenia nepostačujú jednotlivé opatrenia, a preto odporúča, aby členské štáty uplatňovali holistickú stratégiu územného rozvoja a uskutočňovali politiku vyrovnávania s využitím prierezového prístupu a sústredením sa na potenciál všetkých území EÚ;

5.   upozorňuje na potrebu riešiť prostredníctvom integrovaného prístupu nedostatky súvisiace s rovnakými príležitosťami a prípadnou koncentráciou sociálnych konfliktov v nedostatočne rozvinutých oblastiach;

6.   v tejto súvislosti poznamenáva, že zraniteľné skupiny môžu existovať vo všetkých regiónoch, dokonca aj v tých prosperujúcejších, a že je potrebné, aby integrovaný prístup zohľadnil tieto skupiny;

7.   poukazuje na to, že prehlbovanie chudoby a vylúčenie nie sú špecifické len pre mestské oblasti, ale dotýkajú sa aj vidieckych oblastí, hoci v nich môžu nadobúdať osobitné podoby najmä vzhľadom na to, že vo vidieckom prostredí sa okrem sociálneho vylúčenia vyskytuje aj územné vylúčenie a že v týchto oblastiach vylúčených z ekonomického rozvoja sú dotknuté všetky sociálne skupiny, ktoré v nich žijú;

8.   v rámci integrovaného prístupu zdôrazňuje význam toho, aby sa rozvoj zdravého životného prostredia na úrovni Spoločenstva, členských štátov a na regionálnej úrovni stal prioritou, aby sa tým dosiahli ciele kohéznej politiky, ako sú boj proti chudobe, dobrý zdravotný stav občanov a lepšia kvalita života vo všetkých regiónoch, ktoré sú pre dlhodobý rozvoj a sociálnu, ekonomickú a územnú súdržnosť EÚ kľúčovými;

9.   zdôrazňuje význam zapojenia regionálnych a miestnych orgánov, ako aj hospodárskych a sociálnych partnerov a príslušných mimovládnych organizácií do plánovania a vykonávania integrovaných stratégií rozvoja, a význam podpory iniciatív prichádzajúcich zdola;

10.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvinutým mestám a odlúčeným územiam vrátane vidieckych oblastí rozdelili zdroje spôsobom, ktorý je primeraný ich osobitným potrebám, a vypracovali dlhodobé programy podľa potrieb zraniteľných spoločenstiev a skupín, pričom sa miestne orgány, príslušní sociálni a hospodárski partneri a zástupcovia príslušných skupín obyvateľstva budú zúčastňovať na rozhodovacom procese a realizácii takýchto programov s cieľom čo najlepšie riešiť ich potreby a priniesť skutočné riešenia na prekonanie vylúčenia a jeho dôsledkov;

11.   vyzýva na zachovanie výnosných činností vo vidieckych oblastiach, čo znamená, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť poľnohospodárskym prevádzkam rodinného typu a malým a stredným poľnohospodárskym podnikom, pričom sa vykoná revízia SPP v záujme jej väčšej spravodlivosti, ako aj nepoľnohospodárskym podnikateľským činnostiam, ktoré poskytujú tovar a služby nevyhnutné na udržanie pôvodných obyvateľov a prilákanie nových;

12.   zdôrazňuje význam poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych činností (napr. spracovanie a priamy predaj poľnohospodárskych výrobkov, cestovný ruch, služby, malé a stredné priemyselné podniky) vo vidieckych oblastiach pri poskytovaní pracovných miest, predchádzaní chudobe a zamedzovaní vyľudňovaniu vidieka; vyzýva preto na zlepšenie možností odborného vzdelávania vo vidieckych oblastiach, aby sa podporil rozvoj podnikania;

13.   nalieha na Komisiu a členské štáty, aby viac využívali synergie a vzájomné dopĺňanie sa rôznych dostupných finančných nástrojov, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, Európsky integračný fond, Akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, s cieľom zvýšiť ich pridanú hodnotu;

14.   vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej zelenej knihy o územnej súdržnosti predstavila cieľ a jasnú definíciu územnej súdržnosti, kritériá jej určenia a dostupné prostriedky na dosiahnutie územných cieľov;

15.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zostavili porovnateľné štatistické údaje týkajúce sa mikroregiónov s osobitným zreteľom na sociálne ukazovatele, napríklad index rozvoja ľudských zdrojov, ktorý zostavila Organizácia Spojených národov, s cieľom riešiť pomocou primeraných opatrení situáciu v oblastiach, v ktorých žijú najzraniteľnejšie spoločenstvá a skupiny, ako aj riešiť ich problémy;

16.   v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pozorne preskúmala, do akej miery by sa okrem HDP na obyvateľa mali používať nové merateľné ukazovatele rozvoja, napríklad sociálne ukazovatele, aby bolo možné identifikovať najzraniteľnejšie spoločenstvá a skupiny a ich polohu, zistiť rozdiely medzi regiónmi a v rámci regiónov, vyhodnotiť vykonávanie a účinnosť politiky, a použiť ich ako usmernenia pre plánovanie rozvoja;

17.   nalieha na Komisiu, aby v rámci zelenej knihy o územnej súdržnosti preskúmala, či by úroveň NUTS 4 bola vhodná na vykonávanie politiky založenej na rozdielnych prístupoch na dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti;

18.   zdôrazňuje potrebu riešiť demografické trendy ďalšieho sústreďovania obyvateľstva v mestách a vyľudňovania vidieka a ich územný dosah; vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali stratégie na oživenie zraniteľných oblastí vybudovaním infraštruktúry, podporou skutočných možností rozvoja v súlade s ich osobitným potenciálom, zachovaním služieb všeobecného záujmu prostredníctvom zvýšených administratívnych kapacít a decentralizáciou verejného sektora, poskytovaním primeraného odborného vzdelávania a pracovných príležitostí, zlepšovaním podmienok bývania a životných podmienok a zvyšovaním príťažlivosti týchto oblastí pre investorov; domnieva sa, že je zároveň potrebné podporiť mestá v ich úsilí odstrániť mestské problémy;

19.   domnieva sa, že hoci v minulosti zohrávalo vyľudňovanie vidieka úlohu bezpečnostného ventilu v prípade poľnohospodárov, ktorí nemohli vykonávať svoju pôvodnú činnosť, dnes to už neplatí, pretože nezamestnanosť sa závažnou mierou dotýka nekvalifikovaných osôb, a preto sú priemyselné subjekty zriadené vo vidieckych oblastiach medzi prvými, ktoré postihuje reštrukturalizácia a premiestňovanie, čím sa obmedzuje rozsah rôznorodých činností, na ktoré sa mohli malí poľnohospodári čeliaci ťažkostiam zvyčajne spoľahnúť a ktorými mohli doplniť svoje príjmy z poľnohospodárstva, čím sa zrýchľuje prehlbovanie ich chudoby;

20.   zdôrazňuje, že nielen štrukturálne politiky by sa mali zachovať aj po roku 2013, ale že preskúmanie rozpočtu by sa malo využiť ako príležitosť na zabezpečenie dostupnosti potrebných zdrojov s cieľom zaručiť v budúcnosti hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť medzi regiónmi a krajinami EÚ;

21.   odporúča, aby politické opatrenia prijaté na riešenie sociálneho vylúčenia a posilnenia aktivity zraniteľných spoločenstiev a skupín zahŕňali prvok dobrovoľnosti;

22.   vyzýva Komisiu, aby predložila osobitný návrh, ktorý by sa reálnym a konkrétnym spôsobom zaoberal problémami zraniteľných spoločenstiev a skupín vrátane sociálneho vylúčenia;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25. (2) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0035.