Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 178 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z roku 2005 na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: "Európsky konsenzus"(1),

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(2), v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005(3),

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu medzi EÚ a Afrikou,

–   so zreteľom na prvú dvojročnú správu Komisie s názvom Správa EÚ o nadväznosti politík v záujme rozvoja (KOM(2007)0545) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)1202),

–   so zreteľom na závery Rady z 21. a 22. decembra 2004, 24. mája 2005, 10. marca 2006, 11. apríla 2006, 17. októbra 2006, 5. decembra 2006, 15. decembra 2006, 19. a 20. novembra 2007,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja, pracovný program na obdobie 2006 – 2007 (SEK(2006)0335),

–   so zreteľom na miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000,

–   so zreteľom na Konsenzus z Monterrey o financovaní rozvoja z 22. marca 2002,

–   so zreteľom na hodnotiacu štúdiu s názvom Mechanizmy inštitúcií EÚ a členských štátov na podporu súdržnosti politík v záujme rozvoja uverejnenú v máji 2007 Európskym strediskom pre riadenie rozvojovej politiky, PARTICIP GmbH a Inštitútom medzinárodných štúdií v Complutense,

–   so zreteľom na program nadácie Everta Vermeera pre súdržnosť politík EÚ a konfederácie európskych mimovládnych rozvojových organizácií,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy (KOM(2007)0540),

–   so zreteľom na výsledok 13. schôdze Konferencie zmluvných strán (COP13) rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a schôdze zmluvných strán Kjótskeho protokolu, ktorá sa konala v Bali v Indonézii od 3. do 14. decembra 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o zastavení poklesu biologickej diverzity do roku 2010(4),

–   so zreteľom na návrh Komisie na akčný plán EÚ v oblasti vymáhateľnosti práva, správy a obchodov v lesnom hospodárstve (FLEGT) z 21. mája 2003 (KOM(2003)0251), ktorý bol podporený závermi Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo z 13. októbra 2003, a nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o rýchlejšom uskutočňovaní akčného plánu EÚ o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve (FLEGT)(6),

–   so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie z 20. februára 2007 o cieľoch EÚ pre ďalší vývoj medzinárodného klimatického režimu po roku 2012, v ktorých sa zdôrazňuje, že sú potrebné konkrétne politiky a opatrenia na zastavenie a následne zvrátenie emisií CO2 súvisiacich s odlesňovaním v rozvojových krajinách v nasledujúcich dvoch až troch desaťročiach,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o jednotnom systéme partnerských dohôd o rybolove s tretími krajinami z 23. decembra 2002 (KOM(2002)0637),

–   so zreteľom na kódex správania pre zodpovedný rybolov z roku 1995 Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a medzinárodný akčný plán z roku 1999 pre riadenie kapacity rybolovu,

–   so zreteľom na štúdiu FAO z roku 2005, ktorú vypracoval John Kurien s názvom Zodpovedný trh s rybolovnými produktmi a potravinová bezpečnosť,

–   so zreteľom na štúdiu zo 16. júla 2007 uskutočnenú pre Európsky parlament s názvom Súdržnosť rozvojových politík a vplyvy politík EÚ v oblasti rybolovu na rozvoj západnej Afriky,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o rybolove a znižovaní chudoby(7),

–   so zreteľom na štúdiu (L´émigration irrégulière vers l´Union européenne au départ des côtes sénégalaises) zo septembra 2007, ktorej autorkou je Juliette Hallaire, uverejnenú Medzinárodnou organizáciou pre migráciu,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0137/2008),

A.   keďže v Miléniovej deklarácii OSN sa všetky štáty vyzývajú, aby zabezpečili súdržnosť politiky v oblasti rozvoja,

B.   keďže sa EÚ dôrazne zaviazala zabezpečiť súdržnosť politiky v oblasti rozvoja v súlade s článkom 178 Zmluvy o ES, ktorý stanovuje, že Spoločenstvo má vziať do úvahy ciele politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať pravdepodobne vplyv na rozvojové krajiny,

C.   keďže odsek 35 uvedeného Európskeho konsenzu o rozvoji ustanovuje, že EÚ sa plne zaväzuje prijať kroky na dosiahnutie súdržnosti politiky rozvoja v rôznych oblastiach a že je dôležité, aby nerozvojové politiky pomáhali úsiliu rozvojových krajín pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia,

D.   keďže v uvedenej dvojročnej správe Komisie o súdržnosti politiky v oblasti rozvoja sa okrem iného uvádza, že:

E.   keďže závery Rady z 24. mája 2005 obsahujú záväzok EÚ zvýšiť súdržnosť politiky v oblasti rozvoja, najmä v dvanástich prioritných politických oblastiach vrátane obchodu, rybného hospodárstva, životného prostredia, klimatických zmien, migrácie a zamestnanosti,

F.   keďže dva najdôležitejšie biologické prírodné zdroje, ktoré EÚ využíva v západnej Afriky, sú ryby a drevo, keďže podľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod je viac ako 80 % rýb a dreva vyvážaného z Hospodárskeho spoločenstva štátov západnej Afriky (ECOWAS) do EÚ,

G.   keďže OSN vymedzuje západnú Afriku ako najzápadnejší región Afriky, ktorý tvorí nasledujúcich 16 krajín: Benin, Burkina Faso, Kapverdy, Pobrežie Slonoviny, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Libéria, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria, Senegal, Sierra Leone, Togo (to znamená ECOWAS plus Mauritánia)(8), a keďže Kamerun sa navyše často pokladá za súčasť západnej Afriky,

Súdržnosť politiky v oblasti rozvoja

1.   víta, že Komisia, Rada a členské štáty sa so zvýšenou pozornosťou a odhodlaním venujú problematike súdržnosti politiky v oblasti rozvoja, o čom svedčí 12 záväzkov súdržnosti politiky v oblasti rozvoja, dvojročné podávanie správ a niekoľko ďalších nových mechanizmov;

2.   zdôrazňuje význam politiky súdržnosti ako príspevku EÚ k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia;

3.   zdôrazňuje skutočnosť, že politická vôľa a záväzok zohľadniť záujmy rozvojových krajín vo všetkých oblastiach politiky, ktoré ich ovplyvňujú, sú kľúčovým faktorom pre dosiahnutie lepšej súdržnosti politiky;

4.   upozorňuje na silné prepojenie medzi politikou rozvoja a politikou rybného hospodárstva EÚ s politikou rozvoja a politikou obchodovania s drevom a zdôrazňuje, že opatrenia prijaté v oblastiach politiky EÚ pre rybné hospodárstvo a drevo majú výrazný vplyv na miestny trvalo udržateľný rozvoj;

5.   pripomína, že na konferencii COP13 sa uznalo, že odlesňovanie podstatným spôsobom prispieva k emisiám skleníkových plynov, a teda k zmene klímy, a zdôraznila sa potreba podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí o ochranu a trvalo udržateľné riadenie svojich lesov; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytovali podstatné finančné príspevky na medzinárodné iniciatívy o ochranu, trvalo udržateľné využívanie a riadenie lesov v rozvojových krajinách a najmä na podporu afrických krajín;

Drevo

6.   je znepokojený, že odlesňovanie tropických lesov je jednou z hlavných príčin zmeny klímy, spôsobuje približne 20 % celkových ročných emisií skleníkových plynov, ktorých pôvodcom je človek, a ničí živobytie miliónov miestnych a domorodých obyvateľov;

7.   je znepokojený tým, že lacný dovoz nezákonných drevených produktov a produktov lesného hospodárstva spolu s nespĺňaním základných sociálnych a environmentálnych noriem zo strany niektorých priemyselných subjektov destabilizuje medzinárodné trhy a znižuje daňové príjmy v krajinách výrobcov;

8.   je znepokojený tým, že podľa údajov FAO má menej ako 7 % celosvetových lesných plôch environmentálnu značku a menej ako 5 % tropických lesov je spravovaných udržateľným spôsobom;

9.   víta skutočnosť, že Komisia je v západnej Afrike zapojená do oficiálnych rokovaní s Ghanou a Kamerunom a do predbežných rokovaní s Libériou s cieľom podpísať dobrovoľné dohody o partnerstve v záujme kontroly legálnosti výrobkov z dreva dovážaných priamo do EÚ;

10.   zdôrazňuje, že všetky systémy na ochranu lesa vrátane nástroja partnerstva na znižovanie emisií v dôsledku odlesňovania (Forest Carbon Partnership Facility (FCPF)) a FLEGT majú chrániť tradičné práva domorodých a miestnych spoločenstiev na využívania ich lesov v súlade s Deklaráciou OSN o právach domorodého obyvateľstva;

11.   vyzýva Komisiu, aby vyhovela žiadostiam o financovanie iniciatív zameraných na udržateľné lesné hospodárstvo v rámci programov pomoci a národných strategických dokumentov;

12.   vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie vymedzujúce prístup, účasť a podporu EÚ, pokiaľ ide o súčasné a budúce mechanizmy na propagáciu ochrany lesov a znižovania emisií v dôsledku odlesňovania, a to aj na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy/Kjótskeho protokolu a FCPF; toto oznámenie by malo vymedziť záväzok EÚ poskytovať finančné prostriedky na pomoc rozvojovým krajinám pri ochrane ich lesov, na financovanie chránených lesných oblastí a na propagáciu hospodárskych alternatív k ničeniu lesov;

13.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vykonávanie uvedeného akčného plánu EÚ FLEGT a nariadenia, ktorých cieľom je boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu a podpora spotreby výrobkov z dreva vyrobených udržateľným spôsobom, a aby významne zvýšili počet partnerských krajín;

14.   vyzýva najmä Komisiu, aby v rámci tohto legislatívneho obdobia predložila súhrnný legislatívny návrh zákazu uvádzania na trh dreva a drevených výrobkov z nezákonných a deštruktívnych zdrojov;

15.   naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby urýchlili prijatie a vykonávanie ekologickej politiky verejného obstarávania na úrovni EÚ a vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktorá bude uprednostňovať nákup drevených výrobkov s environmentálnou značkou, najmä tých, ktoré sú certifikované podľa noriem organizácie Forest Stewardship Council;

Ryby

16.   zdôrazňuje vysokú úroveň závislosti krajín západnej Afriky od rybolovu, ktorý je pre ne zdrojom zamestnanosti, zabezpečenia potravín, bielkovín, vládnych príjmov a zahraničného obchodu, ako uvádza nedávna prípadová štúdia uverejnená Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, podľa ktorej je úpadok miestneho odvetvia rybolovu jednou z najzávažnejších príčin migrácie zo Senegalu;

17.   s uspokojením vníma a podporuje pokroky uskutočnené v tejto oblasti, naďalej však vyjadruje znepokojenie nad pomalým tempom a vyhýbavosťou, s akou niektoré krajiny tohto regiónu pristupujú k ochrane svojich vlastných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek úsiliu EÚ vynaloženému v rámci dohôd o partnerstve stále nie sú udržateľnosť prírodných biologických zdrojov vrátane rybolovných zdrojov ani výhody trvalo udržateľného využívania prioritou pre tieto krajiny, ale často sú na ich úkor uprednostňované iné politické a hospodárske záujmy;

18.   vyzýva preto Komisiu, aby túto záležitosť preskúmala a vysvetlila súvislosť medzi úrovňou migrácie prisťahovalcov z krajín západnej Afriky do EÚ a výrazným úbytkom zásob rýb na západnom pobreží Afriky;

19.   vyzýva Komisiu a vlády západoafrických krajín, aby obmedzili nezákonný rybolov a aby monitorovali a kontrolovali zásoby rýb s cieľom zastaviť výrazný pokles zásob rýb v západoafrických moriach;

20.   domnieva sa, že zdroje rybolovu v západnej Afrike predstavujú významný potenciál pre miestny rozvoj a prispievajú k zabezpečovaniu potravín; so znepokojením konštatuje, že podľa najnovšieho vedeckého hodnotenia Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku z roku 2006 sú mnohé zdroje rybolovu v západnej Afrike nadmerne využívané a prinajmenšom jednému z nich hrozí nebezpečenstvo zániku;

21.   domnieva sa, že hodnotenie miery súdržnosti medzi rozvojovou politikou Spoločenstva a jeho politikou rybného hospodárstva zahŕňa mnoho aspektov presahujúcich rámec dvojstranných dohôd o partnerstve v oblasti rybolovu podpísaných s niekoľkými tretími krajinami západnej Afriky; rovnako dôležité sú politiky Spoločenstva týkajúce sa:

22.   žiada Komisiu, aby vzhľadom na zatiaľ úplne neschválenú a nepodpísanú dohodu o hospodárskom partnerstve s krajinami západnej Afriky pokračovala v súlade s agendou o súdržnosti politiky v oblasti rozvoja v rokovaniach o dohodách o dreve a rybách v rámci procesu dohody o hospodárskom partnerstve;

23.   opäť vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o dosiahnutie hlavného cieľa dohôd o hospodárskom partnerstve, ktorým je pokrok v regionálnej integrácii a posilnenie hospodárskeho postavenia krajín AKT a v tomto kontexte zdôrazňuje najmä postavenie západoafrických krajín;

24.   domnieva sa, že politika rybného hospodárstva EÚ musí rešpektovať vyššie uvedený Kódex FAO týkajúci sa správania pre zodpovedný rybolov, prijatý v roku 1995, a to aj v jej vzťahoch so západnou Afrikou;

25.   vyjadruje uspokojenie nad tým, že sedem krajín západnej Afriky podpísalo s EÚ dohody o rybolove podľa nového znenia dohôd o partnerstve, ktoré okrem pôvodného cieľa ochrany záujmov flotily EÚ zahŕňajú ustanovenia, na základe ktorých musí tretia krajina zostaviť plány zaručujúce trvalo udržateľné využívanie svojich rybolovných zdrojov;

26.   domnieva sa, že nárast rybolovnej kapacity, ku ktorému došlo v minulosti, v regióne, ktorý má pomerne slabý systém riadenia tohto odvetvia a nedostatočné prostriedky na sledovanie a kontrolu činnosti rybárskych plavidiel, prispel k problematickému stavu rybolovných zdrojov v regióne; víta preto skutočnosť, že v roku 2005 sa ukončilo poskytovanie dotácií na premiestňovanie rybolovných kapacít z EÚ do západnej Afriky;

27.   poznamenáva, že keď EÚ obmedzí svoju činnosť vo vodách západnej Afriky, môžu na jej miesto nastúpiť flotily z iných krajín, ktoré nemusia rešpektovať rovnaké zásady udržateľnosti;

28.   domnieva sa, že najmä v oblasti rybolovných zdrojov je potrebné posilniť predovšetkým tieto aspekty:

29.   vyzýva EÚ, aby oddelila úroveň platieb za dohody od úrovne rybolovných príležitostí, ktoré sú za tieto platby poskytované, čo môže tretie krajiny odrádzať od obmedzovania prístupu v prípade vyčerpania zdrojov, alebo viesť k náhlemu závažnému zníženiu príjmu pre vládu tretej krajiny;

30.   vyzýva EÚ, aby s cieľom zabezpečiť udržateľnosť rybolovných činností v západnej Afrike a ich súdržnosť s rozvojovou politikou Spoločenstva, či už na základe podmienok dohody o partnerstve alebo na základe súkromnej zmluvy, prijala tieto opatrenia:

31.   uznáva, že napriek tomu, že finančné príspevky v rámci dohôd o rybolove už tvoria podstatnú časť celkového rozpočtu niektorých tretích krajín, ku ktorým je treba pripočítať investície majiteľov lodí, ako aj spoluprácu členských štátov na bilaterálnej úrovni vrátane finančnej spolupráce, spolupráca v prospech trvalo udržateľného rozvoja nemôže vychádzať len zo spoločnej politiky rybolovu, ale je tiež potrebné zapojiť ostatné politiky Spoločenstva, najmä politiku rozvojovej spolupráce, s cieľom vytvoriť také politické a sociálno-ekonomické podmienky, ktoré týmto krajinám umožnia presmerovať úsilie vynakladané na administratívnej a finančnej úrovni tak, aby mohli plne a trvalo udržateľným spôsobom využívať potenciál svojich prírodných biologických zdrojov;

32.   dôrazne vyzýva na lepšiu koordináciu projektov rozvojovej spolupráce zo strany Komisie a členských štátov, a to aj pri stanovovaní priorít a cieľov;

33.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hodnotenie vplyvu dohôd o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT na trvalú udržateľnosť zadané Komisiou nepreskúmalo oblasť lesného hospodárstva a dotýka sa iba otázok rybného hospodárstva;

34.   žiada Komisiu, aby:

35.   je presvedčený, že proces FLEGT a reformované partnerské dohody novej generácie v oblasti rybolovu od roku 2003 predstavujú dôležitý východiskový bod pre politiky podporujúce rozvoj; zdôrazňuje však, že rybolovnú a drevársku politiku EÚ voči západnej Afrike treba rozšíriť a skvalitniť, aby sa mohla zabezpečiť skutočná súdržnosť politiky v oblasti rozvoja;

o
o   o

36.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátom skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov, ECOWAS-u, Africkej únii, Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Subregionálnemu výboru pre rybolov a Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku, vládam všetkých krajín ECOWAS-u, ako aj Mauritánii a Kamerunu.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (2) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Rady ministrov AKT-ES č. 1/2006 (Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s.22). (3) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27. (4) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s.117. (5) Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 482. (7) Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 353. (8) Región OSN zahŕňa aj ostrov Svätá Helena, britské zámorské územie v južnej časti Atlantického oceánu, ktoré nie je uvedené v tejto správe.