Európsky parlament,

–   so zreteľom na petíciu 0614/2007 Radvile Morkunaiteovej s viac ako 20000 podpismi, petíciu 0952/2006 Krzystofa Mączkowského a iné predložené petície týkajúce sa problematiky, ktorou sa zaoberá toto uznesenie,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorú 13. decembra 2007 podpísali všetky členské štáty,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Tematická stratégia o ochrane a zachovaní morského prostredia (KOM(2005)0504),

–   so zreteľom na Šiesty environmentálny akčný program Európskeho spoločenstva(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(2), a smernice Rady 92/43/EHS(3) a 79/409/EHS(4), ktoré tvoria legislatívny balík Natura 2000,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre oblasť Baltského mora v rámci Severnej dimenzie(6),

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltského mora (Helsinský dohovor),

–   so zreteľom na odporúčania Helsinskej komisie (HELCOM), a najmä na odporúčanie č. 17/3 z 12. marca 1996, ktoré opisuje požiadavku na vykonávanie posudzovania vplyvov na životné prostredie a na konzultovanie so štátmi, ktoré môžu trpieť nepriaznivými vplyvmi navrhovaného projektu,

–   so zreteľom na Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice z 25. februára 1991 (Dohovor z Espoo),

–   so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS),

–   so zreteľom na zásadu prevencie, ktorú judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zahŕňa medzi všeobecné zásady acquis communautaire a ktorá podľa práva EÚ a medzinárodného práva tvorí jedno z hľadísk trvalo udržateľného rozvoja,

–   so zreteľom na zásadu riadnej správy verejných vecí, ktorá predstavuje jednu zo všeobecných zásad práva EÚ,

–   so zreteľom na činnosť pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre pobaltskú Európu,

–   so zreteľom na návrhy, ktoré boli výsledkom verejného vypočutia z 29. januára 2008,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete(7) a ktoré uznáva, že Nord Stream je projekt európskeho záujmu,

–   so zreteľom na akčný plán pre oblasť Baltského mora prijatý na schôdzi ministrov životného prostredia pobaltských štátov, ktorá sa konala 15. novembra 2007 v Krakove,

–   so zreteľom na článok 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý členským štátom ukladá povinnosť lojálnosti voči Spoločenstvu,

–   so zreteľom na článok 192 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0225/2008),

A.   keďže pri Baltskom mori leží až osem členských štátov EÚ a 80 % jeho pobrežia je územím EÚ; keďže OAO Gazprom má v projekte Nord Stream väčšinový podiel,

B.   keďže ochrana baltského morského životného prostredia je jedným z hlavných cieľov Severnej dimenzie EÚ, čo opakovane potvrdili oznámenia Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu,

C.   keďže odvetvia poľnohospodárstva a priemyslu všetkých pobaltských členských štátov a Ruska sú najväčšími znečisťovateľmi Baltského mora a prinášajú najväčšie problémy, pokiaľ ide o jeho ekologickú rovnováhu,

D.   keďže EÚ sa osobitne angažuje v ochrane životného prostredia vrátane ochrany morského prostredia,

E.   keďže v konaniach pred Súdnym dvorom Komisia opakovane potvrdila, že ochrana životného prostredia je jedným z kľúčových cieľov Spoločenstva a súd uznal právomoc Spoločenstva v oblasti ochrany a zachovania morského prostredia,

F.   keďže v súčasnosti existujú plány na vybudovanie mnohých projektov infraštruktúry v Baltskom mori (Nord Stream, veterné farmy, plynovod Scanled v Baltskom mori, plynovod medzi Fínskom a Estónskom, silové káble medzi Švédskom a Litvou, terminály na kvapalný zemný plyn v Świnoujścje atď.),

G.   keďže Európa musí nájsť spôsob, ako čeliť dôležitým otázkam bezpečnosti dodávok energie,

H.   keďže rastúci príspevok zemného plynu k energetickej rovnováhe v Európe je predovšetkým od roku 1990 hlavným jednotlivým zdrojom znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2),

I.   keďže podľa zásady prevencie stanovenej v článku 174 ods. 2 Zmluvy o ES je nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany vyvinuli úsilie potrebné na posúdenie prípadného environmentálneho vplyvu nových rozhodnutí alebo začiatku prác a prijali primerané preventívne opatrenia tam, kde existuje reálna pravdepodobnosť ohrozenia životného prostredia,

J.   keďže v súlade so zásadou, že požiadavky na ochranu životného prostredia musia byť začlenené do odvetvových politík, je potrebné zohľadniť tieto požiadavky pri realizácii všetkých činností Spoločenstva a plnení všetkých jeho cieľov,

K.   keďže v článku 194 budúcej zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení zavedenom Lisabonskou zmluvou sa výslovne uvádza, že energetická politika EÚ by sa mala vykonávať v duchu solidarity medzi členskými štátmi a s ohľadom na nevyhnutnosť chrániť a zlepšovať životné prostredie,

L.   keďže osobitnú zraniteľnosť Baltského mora, pokiaľ ide o environmentálne hrozby, potvrdila Medzinárodná námorná organizácia, ktorá ho uznala za extrémne zraniteľnú oblasť,

M.   keďže Baltské more je dnes jednou z najviac znečistených morských oblastí na svete a keďže predovšetkým koncentrácia nebezpečných látok v jeho vodách i v jeho živých organizmoch zostáva neprirodzene vysoká,

N.   keďže Baltské more je typickým vnútrozemským morom a zároveň morskou oblasťou s malou hĺbkou a spolu s Čiernym morom má najdlhší cyklus výmeny vôd so svetovým oceánom trvajúci približne 30 rokov,

O.   keďže životnosť plynovodu sa odhaduje na 50 rokov a objem prác spojených s vyradením potrubného systému z prevádzky bude podobný rozsahu plánovanej montáže; keďže pri posudzovaní vplyvu projektu na životné prostredie a hospodárstvo je potrebné porovnať tento aspekt s dobou nevyhnutnou na úplnú obnovu flóry a fauny do pôvodného stavu,

P.   keďže pôsobenie ťažkých kovov a kontaminujúcich a iných škodlivých látok prináša so sebou zdravotné riziko a dôsledky pre potravinový reťazec, ktoré je potrebné preskúmať,

Q.   keďže z hľadiska životného prostredia je Baltské more osobitne zraniteľné vzhľadom na množstvo faktorov vrátane dlhodobého zadržiavania vody, vrstveného vodného stĺpca, rozsiahleho priemyselného povodia a predovšetkým intenzifikácie poľnohospodárstva v oblasti Baltského mora,

R.   keďže vykonávanie prác za osobitných podmienok v Baltskom mori by mohlo spôsobiť náhly nárast populácie rias, čo by mohlo predstavovať riziko predovšetkým pre Fínsko, Švédsko, Nemecko a pobaltské štáty,

S.   keďže ďalším významným faktorom ohrozenia životného prostredia je existencia približne 80 000 ton munície rozmiestnenej na dne Baltského mora po druhej svetovej vojne, ktorá obsahuje toxické látky, ako sú yperit, sírny yperit, dusíkatý yperit, lewisit, Clark I, Clark II a adamsit, ktoré predstavujú riziko pre baltské morské prostredie aj pre ľudský život a zdravie,

T.   keďže množstvo štátov pokračovalo v rozmiestňovaní kontajnerov s muníciou na morskom dne od roku 1945 do konca 60-tych rokov 20. storočia,

U.   keďže kontajnery s muníciou sú navyše v kritickom stave, pričom sa ich korózia odhaduje na 80 %, a keďže ich presnú polohu nie je vždy možné určiť,

V.   keďže akčný plán pre oblasť Baltského mora prijatý 15. novembra 2007 v Krakove zároveň vyžaduje, aby štáty na pobreží Baltského mora zaistili bezpečné skladovanie starých zásob chemických látok a zariadení obsahujúcich nebezpečné látky,

W.   vzhľadom na možný vplyv plynovodu na pobaltské morské prostredie a na štáty ležiace na jeho pobreží,

X.   so zreteľom na zvýšenú dopravu, pokiaľ ide o námorníkov a ropné tankery v Baltskom mori, a možnú hrozbu požiaru, riziko straty vztlaku a potopenia sa plavidiel v dôsledku havárie plynovodu počas jeho budovania, montáže a prevádzky, a ich prípadný vplyv na ľudí, hospodárstvo a životné prostredie,

Y.   keďže Nord Stream plánuje vybudovať podmorský pás dlhý 1 200 km a široký približne 2 km, ktorý sa tak stane najväčšou podmorskou stavbou svete,

Z.   keďže budovanie, montáž a prevádzka projektu negatívne ovplyvní rybolov, cestovný ruch a lodnú dopravu, čo by mohlo mať prípadný nepriaznivý dosah na hospodárstvo pobrežných regiónov ,

AA.   keďže v článku 123 UNCLOS, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť acquis communautaire, sa od štátov ležiacich pri polouzavretých moriach vyžaduje, aby pri uplatňovaní svojich práv a pri plnení svojich povinností navzájom spolupracovali a aby výkon svojich práv a povinností koordinovali so zreteľom na ochranu a zachovanie morského prostredia,

AB.  AB keďže článok 2 ods. 1 Dohovoru z Espoo vyžaduje, aby zmluvné strany, či už individuálne alebo spoločne, prijali všetky vhodné a účinné opatrenia na predchádzanie, obmedzenie a kontrolu výrazného nepriaznivého cezhraničného vplyvu navrhovaných činností na životné prostredie,

AC.  AC keďže podľa článku 5a Dohovoru z Espoo sa konzultácie so stranami vystavenými škodlivým vplyvom cezhraničných projektov môžu týkať prípadných alternatív navrhovaného projektu vrátane jeho odvolania,

AD.  AD keďže článok 12 Helsinského dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany prijali všetky opatrenia s cieľom zabrániť znečisteniu morského prostredia v oblasti Baltského mora v dôsledku prieskumu alebo využívania morského dna alebo akýchkoľvek súvisiacich činností,

AE.  AE keďže navrhovaná trasa severoeurópskeho plynovodu bude prechádzať oblasťami, ktoré sú zahrnuté do programu Natura 2000 a ktoré smernica 92/43/EHS klasifikuje ako osobitné oblasti ochrany,

AF.  AF keďže článok 6 ods. 2 smernice 92/43/EHS vyžaduje, aby členské štáty podnikli primerané kroky s cieľom predísť poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov v osobitných oblastiach ochrany,

AG.  AG keďže článok 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS vyžaduje, aby členské štáty z hľadiska cieľov ochrany určitej lokality vykonali primerané posúdenie dôsledkov každého plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou tejto lokality alebo pre ňu nie je nevyhnutný, ale pravdepodobne na ňu bude mať výrazný vplyv,

AH.  AH keďže podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS príslušné vnútroštátne orgány vydajú súhlas s plánom alebo projektom na základe výsledkov tohto posúdenia a až po tom, ako sa presvedčia, že daný plán či projekt nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska širokej verejnosti,

AI.  AI keďže navrhovaný plynovod by bol najdlhším a zároveň v najmenšej hĺbke umiestneným dvojitým podmorským plynovodom na svete, v dôsledku čoho by riziko jeho poškodenia bolo pomerne vysoké,

AJ.  AJ keďže rozhodnutie č. 1364/2006/ES zahŕňa severoeurópsky plynovod medzi prioritné projekty európskeho záujmu,

AK.  AK keďže každá rozsiahla stavebná konštrukcia postavená v morskej vode musí byť vzhľadom na súvisiace riziká predmetom zvlášť dôkladnej a komplexnej analýzy a posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa Dohovoru z Espoo, Dohovoru HELCOM a iných príslušných európskych a vnútroštátnych právnych predpisov,

AL.  AL keďže podľa Dohovoru z Espoo by každému projektu tohto druhu mala predchádzať analýza jeho alternatív zaoberajúca sa predovšetkým nákladmi na realizáciu a bezpečnosťou z hľadiska životného prostredia, pričom v tomto prípade by to mala byť analýza pozemných trás plynovodu,

AM.  AM keďže časti plánovaného potrubia sa už premiestnili k mestu Kotka vo Fínsku na spracovanie,

AN.  AN keďže v článku 1 Aarhuského dohovoru sa od každej jeho zmluvnej strany vyžaduje, aby zaručila právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia,

AO.  AO keďže právne požiadavky súvisiace s prípravou presného posúdenia vplyvu na životné prostredie musia zohľadňovať všetky uvedené riziká,

AP.  AP keďže je navyše nevyhnutné analyzovať teroristické hrozby a schopnosť podniknúť účinné protiopatrenia,

1.   zastáva názor, že Nord Stream je infraštruktúrnym projektom s rozsiahlym politickým a strategickým rozmerom pre EÚ i Rusko; chápe obavy, ktoré vyjadrili členské štáty EÚ v súvislosti s výstavbou a údržbou plynovodu; zdôrazňuje, že schopnosť malých prímorských štátov zaisťovať bezpečnosť v oblasti Baltského mora nemožno vnímať oddelene od schopnosti EÚ konať ako jeden celok a vystupovať jednotne, pokiaľ ide o energetické otázky, a pripomína svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energetiky(8); zdôrazňuje, že rozhodnutie 1364/2006/ES (zahŕňajúce usmernenia pre transeurópske energetické siete) uznáva, že Nord Stream je projektom európskeho záujmu, ktorý by napomohol uspokojovať budúce energetické potreby EÚ; kladie dôraz na to, že tento projekt a ďalšie doplnkové plynovody, ako napríklad Yamal II a Amber, by sa mali plánovať v duchu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie a mali by plne zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a bezpečnosť členských štátov EÚ;

2.   opätovne vyjadruje názor, že vzhľadom na rastúcu závislosť EÚ od obmedzeného počtu zdrojov energie, dodávateľov a prepravných ciest je nevyhnutné podporovať iniciatívy zamerané na ich diverzifikáciu, a to geograficky, ako aj rozvojom udržateľných alternatív; upozorňuje najmä na potrebu podporovať rozvoj prístavnej infraštruktúry, ktorá sa využíva na manipuláciu s palivami; pripomína, že Nord Stream je len jedným z veľkého počtu projektov v oblasti plynárenskej infraštruktúry, ako sú plynovody a zariadenia pre kvapalný zemný plyn, ktoré budú mať zásadný význam pri uspokojovaní potrieb Spoločenstva, pokiaľ ide o spotrebu zemného plynu, ktorá podľa mnohých štúdií v nasledujúcich rokoch výrazne vzrastie, a ktoré zároveň umožnia nahradiť menej ekologické fosílne palivá; považuje za nevyhnutné posúdiť dlhodobý vplyv novej plynárenskej infraštruktúry na životné prostredie so zreteľom na dôležitosť zaručenia stabilných dodávok plynu;

3.   podporuje návrh obsiahnutý vo svojom vyššie uvedenom uznesení zo 14. novembra 2006, aby výsledkom budúcej námornej stratégie EÚ boli záväzné nadnárodné povinnosti, ktoré môžu zahŕňať spoločné záväzky v tretích krajinách;

4.   zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť musí byť považovaná za základný prvok celkovej bezpečnosti EÚ, a teda definícia energetickej bezpečnosti by nemala byť obmedzená len na nedostatočnú vnútornú produkciu EÚ, ale mala by tiež brať do úvahy geopolitické aspekty závislosti od dovozu a s tým súvisiacu možnosť politicky motivovaných prerušení dodávok; domnieva sa, že tretí energetický balík zníži energetickú závislosť každého členského štátu, keďže na úplne liberalizovanom a integrovanom trhu s energiami nie je možné odpojiť žiadny štát od dodávateľa z tretej krajiny;

5.   domnieva sa, že vzhľadom na výzvu, ktorú predstavuje zabezpečenie dodávok energie za súčasného plnenia záväzku týkajúceho sa ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, je nevyhnutné realizovať súdržnú a koordinovanú európsku politiku v oblasti dodávok zemného plynu, ktorá bude založená na dôkladnom hodnotení environmentálnych aspektov alternatívnych riešení na európskej úrovni a na vzájomnej solidarite medzi členskými štátmi;

6.   ľutuje, že EÚ, a predovšetkým Komisia, hrá v tomto projekte okrajovú úlohu; zdôrazňuje, že väčšia zainteresovanosť EÚ by znížila neistotu, ktorú pociťujú mnohé členské štáty v súvislosti s projektom Nord Stream;

7.   berie do úvahy nesúhlas určitých členských štátov s projektom plynovodu plánovaným pre oblasť Baltského mora, ktorý je spoločným prínosom pre okolité štáty, a nie vecou dvojstranných vzťahov medzi štátmi; domnieva sa preto, že tento projekt by sa mal realizovať v spolupráci s každým členským štátom ležiacim v oblasti Baltského mora v súlade s Dohovorom z Espoo, Helsinským dohovorom a ďalšími príslušnými právnymi nástrojmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rusko ukončilo ratifikáciu Dohovoru z Espoo;

8.   v tejto súvislosti vyjadruje svoj nesúhlas s realizáciou investície v navrhovanom rozsahu bez predchádzajúceho pozitívneho posúdenia vplyvu na životné prostredie;

9.   vyjadruje presvedčenie, že energetické projekty zahŕňajúce členské štáty EÚ a tretie krajiny by mali byť predmetom spoločného európskeho záujmu a vecou celej EÚ a jej občanov;

10.   uznáva, že spoločnosť Nord Stream naďalej vykonáva posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré má byť predložené "stranám pôvodu" uvedeným v Dohovore z Espoo (Rusko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nemecko) na schválenie; naliehavo žiada túto spoločnosť, aby výsledky štúdií a kompletný súbor údajov o výskume týkajúcom sa ekologickej situácie v lokalite projektu získaný počas environmentálnych prieskumov poskytla nielen týmto štátom, ale aj HELCOM a všetkým pobrežným štátom;

11.   zdôrazňuje, že dlhodobé udržateľné riešenie vyžaduje úplnú transparentnosť pre všetky strany, a to počas fázy budovania aj prevádzky, a že dôvera v tento veľký projekt sa zvýši, ak štáty ležiace pri Baltskom mori budú môcť práce monitorovať;

12.   vyzýva preto Komisiu a Radu, aby sa v plnej miere zaviazali analyzovať vplyv výstavby severoeurópskeho plynovodu na životné prostredie, najmä v situáciách, ktoré si podľa článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS vyžadujú stanovisko Komisie;

13.   zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami je nevyhnutné plne dodržiavať zásadu reciprocity, ak má zo vzájomnej závislosti medzi EÚ a Ruskom vzniknúť partnerstvo; konštatuje, že tretie krajiny vo veľkej miere ťažia z európskeho otvoreného trhu, ale európski investori v Rusku podobné výhody nemajú;

14.   ľutuje, že Komisia neprijala návrh uvedený vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 16. novembra 2006, aby pripravila objektívne posúdenie vplyvu navrhovaných projektov na životné prostredie, a zároveň opakuje svoju požiadavku na prípravu takéhoto posúdenia zo strany nezávislého orgánu, ktorý bude menovaný po zohľadnení stanovísk všetkých pobrežných štátov,

15.   vyzýva Radu a Komisiu, aby dôkladne posúdili otázku, či realizácia projektu je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a medzinárodným právom;

16.   vyjadruje znepokojenie nad harmonogramom projektu, ktorý prijala spoločnosť Nord Stream a ktorého dodržiavanie znemožní zainteresovaným štátom, mimovládnym organizáciám a odborníkom z HELCOM vykonať dôkladnú analýzu výsledkov posudzovania vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje, že dôkladná analýza výsledkov posudzovania vplyvu na životné prostredie si vyžaduje príslušný harmonogram;

17.   upozorňuje na to, že vykonávanie prác v oblasti Baltského mora na rozlohe až 2400 km², ktoré vyžadujú využívanie značného počtu plavidiel a ďalšieho zariadenia, by mohlo predstavovať vážnu hrozbu pre biodiverzitu a množstvo biotopov, ako aj bezpečnosť a plynulú prevádzku lodnej dopravy v regióne;

18.   očakáva, že prípadné pôsobenie plynovodu na morské dno počas fázy výstavby bude súčasťou posudzovania vplyvu na životné prostredie;

19.   žiada developera, aby zahrnul do návrhu správy o posúdení vplyvu na životné prostredie komplexné zadávacie podmienky prostredníctvom poskytnutia jasnej charakteristiky súčasných environmentálnych podmienok na mieste a poskytnutia údajov o geomorfológii miesta v trojrozmernom zobrazení;

20.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami, že investor má v úmysle použiť pred uvedením plynovodu do prevádzky vysoko toxickú zlúčeninu známu ako glutarový aldehyd; žiada investora, aby sa zdržal používania tejto zlúčeniny;

21.   vyzýva Komisiu, aby uskutočnila spoľahlivú a nezávislú environmentálnu štúdiu, ktorá preskúma poľnohospodárske a priemyselné emisie znečisťujúce Baltské more, a aby posúdila situáciu v porovnaní s prípadnými environmentálnymi hrozbami spojenými s plynovodmi, ktoré sú v súčasnosti uložené v Baltskom mori; okrem toho vyzýva Komisiu, aby posúdila dodatočný vplyv projektu Nord Stream na Baltské more;

22.   vyzýva developera, aby zabezpečil, že výstavba a prevádzka potrubia neohrozí množstvo druhov rýb a vtákov ani existenciu populácie sviňúch, ktorých počet dosahuje len 600 kusov a ktoré sú druhom vyskytujúcim sa len v tejto zemepisnej oblasti;

23.   domnieva sa, že ochrana prostredia Baltského mora je súčasťou Severnej dimenzie EÚ a mala by sa tiež zohľadniť podľa potreby v rámci stratégie pre oblasť Baltského mora;

24.   konštatuje, že narušené pobrežné oblasti a zhoršovanie morského prostredia veľmi ovplyvňujú a ohrozujú prosperitu pobrežných regiónov a konkurencieschopnosť ich hospodárstva; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, do akej miery sú pobrežné oblasti ovplyvnené námornými činnosťami a politikami, je dlhodobá udržateľnosť životného prostredia podmienkou pre ochranu ich hospodárskej, sociálnej a environmentálnej prosperity;

25.   poukazuje na absenciu akejkoľvek stratégie, ktorá by sa zaoberala štrukturálnymi nedostatkami a vonkajšími hrozbami pre bezpečnosť plynovodu; zdôrazňuje nevyhnutnosť jasne definovať všetky aspekty týkajúce sa bezpečnosti a núdzovej reakcie vrátane finančných zdrojov, účastníkov, úloh a postupov;

26.   zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúci dopyt EÚ po plyne by sa mali analyzovať a podporovať alternatívne trasy plynovodu, pričom je potrebné zohľadniť environmentálne a hospodárske aspekty vrátane harmonogramu pre uvedené trasy; konštatuje, že Nord Stream musí v posúdení vplyvu na životné prostredie predložiť zhodnotenie alternatív k vybranej trase;

27.   vyzýva Komisiu, aby vykonala takúto analýzu v rámci dialógu so zainteresovanými pobrežnými štátmi, s investorom a HELCOM, pričom by sa zohľadnili stanoviská príslušných mimovládnych organizácií;

28.   zdôrazňuje, že otázka finančnej náhrady za akékoľvek zlyhanie alebo poškodenie musí byť úplne jasná ešte pred začatím prác; upozorňuje na to, že závažná porucha plynovodu môže štátom ležiacim pri Baltskom mori spôsobiť komplikácie a pre morské prostredie by mohla byť zničujúca; domnieva sa, že plnú zodpovednosť za náhrady by mala prevziať spoločnosť Nord Stream;

29.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné posúdenie ekonomických a rozpočtových aspektov a aspektov týkajúcich sa transparentnosti projektu Nord Stream a zúčastnených spoločností;

30.   vyzýva Komisiu, aby v rámci partnerstva Severnej dimenzie preskúmala, či je možné od spoločnosti Nord Stream žiadať ekvivalent zisku vyplývajúceho z realizácie projektu (tzv. planning gain) v súvislosti s prípadnou obnovou projektov vo fínsko-ruskej hraničnej oblasti, kde sa podľa plánov plynovod začne alebo v súvislosti so stratégiou pre oblasť Baltského mora;

31.   berie na vedomie tieto rozhodnutia orgánov členských štátov:

32.   ľutuje skutočnosť, že zelená kniha s názvom Budúcnosť námornej politiky EÚ sa nezaoberá problémom rozsiahlych projektov, ako sú podmorské potrubia; ľutuje, že v právnych nástrojoch a oznámeniach týkajúcich sa námorných stratégií, ktoré iniciuje Komisia, sa zvyčajne opomína problém podmorských potrubí, ktorý je kľúčový z hľadiska ochrany životného prostredia aj energetickej bezpečnosti EÚ;

33.   požaduje, aby sa nezávislé posúdenie vplyvu na životné prostredie sprístupnilo na podrobnú konzultáciu s príslušnými orgánmi a širokou verejnosťou vo všetkých pobrežných štátoch;

34.   zdôrazňuje význam uplatňovania transparentnej komunikačnej stratégie v súvislosti s krokmi týkajúcimi sa výsledkov posúdenia vplyvu na životné prostredie a aktívneho sprostredkovania týchto výsledkov všetkým členským štátom EÚ, predovšetkým prímorským pobaltským štátom;

35.   opakuje preto svoju výzvu obsiahnutú vo vyššie uvedenom uznesení zo 14. novembra 2006, aby sa vypracoval návrh povinného mechanizmu rokovaní medzi členskými štátmi, a znovu naliehavo žiada, aby Rada prijala opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom vypracovať povinné posúdenia vplyvu na životné prostredie v rámci vzťahov EÚ s tretími krajinami;

36.   konštatuje, že vedenie severoeurópskeho plynovodu by malo spĺňať strategické a hospodárske ciele stanovené v rozhodnutí 1364/2006/ES bez toho, aby došlo k akýmkoľvek škodám na životnom prostredí;

37.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že výstavba plynovodu Nord Stream bude v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a so všetkými medzinárodnými dohodami;

38.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila najmä dodržiavanie ustanovení vyššie uvedených dokumentov, konkrétne UNCLOS, Helsinského dohovoru, Dohovoru z Espoo, Aarhuského dohovoru a smerníc 85/337/EHS, 97/11/ES, 92/43/EHS a 79/409/EHS, ako aj článku 10 Zmluvy o ES a zásady prevencie a zásady trvalo udržateľného rozvoja, a aby v prípade nedodržiavania uvedených záväzkov iniciovala konanie podľa článku 226 Zmluvy o ES;

39.   usudzuje, že vzhľadom na súčasnú politickú situáciu a geopolitické ambície Ruska je veľmi dôležité, aby Rusko preukázalo dobrú vôľu, pokiaľ ide o spoluprácu v rámci európskej energetickej politiky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rusko ratifikovalo Zmluvu o energetickej charte a tranzitný protokol k nej, keďže táto ratifikácia obmedzí možnosť vzniku sporov týkajúcich sa projektov, ako je napríklad Nord Stream;

40.   vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich právomocí posúdila situáciu týkajúcu sa hospodárskej súťaže na trhu v dôsledku prípadného dokončenia plynovodu Nord Stream a aby v prípade potreby prijala opatrenia, ktoré zabránia spoločnosti Gazprom prevziať dominantnú úlohu na trhoch EÚ s plynom bez zaručenia recipročných práv pre spoločnosti EÚ na vstup na ruský trh s energiami;

41.   navrhuje vytvorenie systému spoločného dohľadu nad plynovodom, ktorý by zahŕňal všetky krajiny v regióne Baltského mora; ďalej navrhuje, aby bola výhradne spoločnosť Nord Stream povinná vyplácať náhrady za škody na životnom prostredí;

42.   konštatuje, že neexistuje dostatok inštitucionálnych štruktúr, ktoré by dokázali primerane reagovať na otázky týkajúce sa životného prostredia a geopolitickej bezpečnosti súvisiace s týmto projektom; navrhuje preto, aby Komisia vytvorila príslušný post, ktorý by sa zaoberal súčasnými a budúcimi projektmi a ktorý by spadal do pôsobnosti vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Komisie;

43.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Pozri rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1). (2) Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5. (3) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (4) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 131. (6) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 330. (7) Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1. (8) Prijaté texty, P6_TA(2007)0413.