Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2007,

–   so zreteľom na článok 113 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 15 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je prílohou zmluvy,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 1998 o demokratickej dôveryhodnosti v tretej fáze EMU(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (časť: všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva): spustenie nového cyklu (2008 –2010)(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie Hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238),

–   so zreteľom na správu ECB o finančnej stabilite z decembra 2007 a jej správu o finančnej integrácii v Európe z apríla 2008,

–   so zreteľom na jarné hospodárske prognózy Komisie na roky 2008-2009,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0241/2008),

A.   keďže HDP eurozóny vzrástol v roku 2007 o 2,6 % (v porovnaní s 2,7 % v roku 2006) napriek zvýšenej neistote prameniacej z finančnej krízy v druhej polovici roka,

B.   keďže úroveň miery inflácie dosiahla 2,1 % v porovnaní s úrovňou 2,2 % v roku 2006, napriek hospodárskemu prostrediu charakterizovanému výrazným tlakom na ceny smerom hore,

C.   keďže ECB v roku 2007 naďalej prispôsobovala úroveň úrokových sadzieb, z 3,5 % v decembri 2006 na 4,0 % v júni 2007, a udržiavala túto úroveň počas druhého polroka,

D.   keďže Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vo svojich vyhláseniach vyzývajú na veľmi opatrný prístup k zvyšovaniu úrokových sadzieb v eurozóne,

E.   keďže v roku 2007 sa výmenný kurz eura zhodnotil o 6,3 % v nominálnych platných podmienkach, a toto zhodnotenie bolo výrazné najmä voči americkému doláru (11,8 %),

F.   keďže finančná kríza a veľká globálna nerovnováha predstavujú riziko pre celosvetový hospodársky rast a vývoj výmenných kurzov,

G.   keďže sa očakáva, že v roku 2008 vzrastie v eurozóne inflácia na úroveň od 2,0 % do 3,0 %, čo bude vo veľkej miere odzrkadlením súčasného trendu zvyšovania cien komodít, a potom v roku 2009 klesne na nižšiu úroveň medzi 1,2 % a 2,4 %,

H.   keďže hlavným cieľom ECB a Európskeho systému centrálnych bank (ESCB) je udržiavať cenovú stabilitu a zároveň podporovať všeobecné hospodárske politiky Spoločenstva, ako sa stanovuje v článku 105 Zmluvy o ES, pričom sa uznáva úplná nezávislosť ECB a ESCB v tejto súvislosti,

I.   keďže ECB sa nachádza v ťažkej situácii, pretože musí riešiť problémy zvyšujúcej sa inflácie a prvých príznakov hospodárskeho spomaľovania v dôsledku finančnej krízy v posledných mesiacoch,

J.   keďže Európsky parlament chce pomôcť pri posilnení postavenia a medzinárodnej autority ECB a eurozóny na medzinárodnej scéne,

ECB dnes

1.   víta skutočnosť, že desať rokov po vzniku Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sú ECB i euro dobre rešpektované a všeobecne akceptované v rámci globálneho hospodárstva a poznamenáva, že euro sa stalo menou celosvetového významu, ktorá sa takmer vyrovná americkému doláru;

2.   pripomína, že v Zmluve o ES sa výslovne rozlišuje medzi cieľmi ECB v súvislosti s cenovou stabilitou na jednej strane a v súvislosti s podporou všeobecných hospodárskych politík na strane druhej, a že preto tieto dva ciele nemožno jednoducho považovať za nahraditeľné; zdôrazňuje plnú nezávislosť ECB pri plnení jej mandátu a víta skutočnosť, že prostredníctvom Lisabonskej zmluvy by sa ECB mala stať inštitúciou EÚ s právnou subjektivitou a jasne stanoveným nezávislým politickým a finančným postavením; domnieva sa, že uznanie ECB ako európskej inštitúcie zvýši zodpovednosť Parlamentu, najmä jeho príslušného Výboru pre hospodárske a menové veci, ako inštitúcie, ktorú ECB informuje o svojich rozhodnutiach v oblasti menovej politiky;

3.   víta Cyprus a Maltu v HMÚ a berie na vedomie ich úspešný vstup;

Finančná stabilita

4.   uznáva skvelú prácu ECB v rámci riadenia finančnej krízy spôsobenej problémami na trhu hypotekárnych úverov USA, a najmä operáciu začatú 9. augusta 2007, ktorá zabezpečila na trhoch likviditu v hodnote 95 miliárd EUR v podobe tendra s fixnou úrokovou sadzbou 4,00 %, a ktorá mala rovnaký postup ako bežné trhové operácie ECB; poznamenáva, že táto operácia, spolu s dolaďovacími operáciami a následnými hojnými týždennými operáciami refinancovania, dokázala stabilizovať veľmi krátkodobé úrokové sadzby; opätovne poukazuje na túto skutočnosť preukazujúcu hodnotu spoločnej menovej politiky zabezpečovanej prostredníctvom ECB, ktorá stabilizuje ekonomiku v časoch nestability;

5.   súhlasí so stanoviskami ECB, že zväčšujúca sa komplexnosť finančných nástrojov a neprehľadnosť miery rizika finančných inštitúcií môže viesť k zvýšenej neistote v súvislosti so stupňom príslušného rizika, konečným nositeľom rizika a rozsahom možných strát;

6.   zdôrazňuje potrebu zriadiť rámec EÚ pre finančný dohľad; zdôrazňuje, že aj keď ECB nemá na základe zmluvy žiadnu priamu zodpovednosť týkajúcu sa finančného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stabilitou finančných systémov, je potrebné užšie zapojiť ECB do dohľadu;

7.   je presvedčený, že ECB sa posilnila úspešným zvládnutím súčasnej finančnej krízy; víta zvýšenú dôveryhodnosť a medzinárodné uznanie ECB; vyzýva Euroskupinu, aby nasledovala príklad ECB a zvýšila svoje odborné poznatky a zlepšila koordináciu, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s reguláciou a dohľadom nad finančnými trhmi;

8.   zdôrazňuje zvýšenú potrebu spolupráce medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu s cieľom udržiavať stabilitu na finančných trhoch, najmä pri zohľadnení čoraz viac integrovaných finančných systémov; žiada ECB, aby naďalej presadzovala zlepšenú integráciu a komunikáciu v rámci EÚ ako aj v rámci jej vzťahu s ostatnými centrálnymi bankami a príslušnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o vzťah s Bank of England, keďže Londýn je najvýznamnejším finančným centrom v EÚ; vyzýva ECB, aby sa aktívnejšie zúčastňovala na rôznych fórach, kde sa diskutuje o zmenách týkajúcich sa dohľadu, ako sú Lamfalussyho následné postupy;

9.   uznáva, že hlavné centrálne banky ako je ECB a Americká centrálna banka (US Federal Reserve) varovali pred podceňovaním rizík v ekonomike ešte pred IT bublinou na prelome rokov 2000/2001 a krízou na trhu s hypotekárnymi úvermi v roku 2007; poznamenáva, že finančné trhy neboli primerane schopné účinne reagovať na tieto varovania; žiada preto ECB, aby analyzovala túto reakciu a navrhla postup zlepšenia vzájomného vzťahu medzi takýmito prezieravými varovaniami a reakciami trhov; žiada ECB, aby v zmysle nedávnej finančnej krízy zanalyzovala a vyhodnotila dôsledky finančnej krízy a preskúmala, či má dostatočné nástroje na zvládnutie európskej cezhraničnej finančnej krízy a aké právomoci potrebuje, aby zlepšila obozretný dohľad v eurozóne na makroúrovni;

Hospodársky a menový rozvoj

10.   poukazuje na prebiehajúcu diskusiu o tom, ako definovať cenovú stabilitu, v súvislosti s ktorou niektorí zastávajú priame inflačné plánovanie; verí však, že systém dvoch pilierov založený na M3 je najvhodnejším spôsobom merania cenovej stability; vyzýva ECB, aby prijala opatrenia zamerané na priebežné zlepšovanie tohto systému; uznáva pridanú hodnotu dodatočných informácií a včasného varovania ohľadom inflačného rizika a operatívneho voľného uváženia, ktoré takýto systém umožňuje;

11.   zdôrazňuje, že riziká nerovnomerného hospodárskeho rozvoja v eurozóne by sa mohli zvýšiť v dôsledku rozšíreného členstva, keďže rozdiely vo veľkosti a vyspelosti sa medzi ekonomikami členských štátov zväčšujú; vyzýva ECB, aby venovala tejto situácii osobitnú pozornosť a aby sa týmito rizikami zaoberala v ich počiatočnej fáze a oznamovala ich členským štátom;

12.   vyzýva všetky členské štáty patriace do eurozóny, členské štáty, ktoré sa rozhodli nevstúpiť do eurozóny, ako aj členské štáty, ktoré žiadajú o členstvo v eurozóne, aby si uvedomili tieto výzvy a plne dodržiavali kritériá Paktu stability a rastu a podľa potreby plnili maastrichtské kritériá, keďže toto, spolu s fiškálnou konsolidáciou a mzdovou politikou v súlade s vývojom rastu a produktivity, zabezpečuje najsilnejšiu ochranu proti výzvam, ktoré prináša nerovnomerný rozvoj;

13.   zdôrazňuje, že na základe poslednej úpravy očakávaného rastu by sa malo každé ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb uskutočniť opatrne, aby sa neohrozil hospodársky rast; zdôrazňuje, že členské štáty musia vykonať potrebné štrukturálne reformy a investičné aktivity s cieľom podporiť zotavenie ekonomiky;

14.   očakáva od Rady, že bude rovnako zaobchádzať so všetkými členskými štátmi, ktoré žiadajú o členstvo v eurozóne, a plne rešpektovať hodnotenia a odporúčania ECB týkajúce sa pripravenosti na vstup do eurozóny;

15.   berie na vedomie zhodnotenie eura najmä voči americkému doláru; vyzdvihuje cieľ cenovej stability, no uznáva, že silné a prudké zmeny výmenného kurzu eura by nemali obmedziť schopnosť ECB riadiť svoju menovú politiku, čeliť zdrojom inflácie, alebo naopak náročným perspektívam rastu krajín závislých od vývozu; žiada ECB, aby monitorovala tento vývoj a v prípade potreby prijala opatrenia a vyzýva Euroskupinu, Komisiu a ECB, aby zlepšili koordináciu svojich činností v oblasti politiky výmenných kurzov;

16.   uznáva narastajúci tlak na zvyšovanie inflácie, ku ktorému prispievajú najmä ceny potravín a energie; vyzýva ECB, aby celkovo posilnila svoj dialóg s národnými centrálnymi bankami v súvislosti s podporou dôrazného zamerania sa na cenovú stabilitu;

Riadenie a účinný rozhodovací postup

17.   pripomína prebiehajúcu výzvu na väčšiu transparentnosť v ECB, ktorá by viedla k zvýšeniu dôveryhodnosti a predvídateľnosti, a oceňuje zlepšenia, ku ktorým už v tejto oblasti došlo; v tejto súvislosti uznáva ťažkosti pri zverejňovaní zápisníc zo zasadnutí Rady guvernérov ECB, keďže rozdiely v jednotlivých postojoch by sa mohli interpretovať ako rozdiely, ktoré predstavujú národné záujmy, ktoré by viedli k tlaku zo strany vlád členských štátov na členov Rady guvernérov; vyzýva ECB, aby Európskemu parlamentu a verejnosti poskytla výročný zoznam opatrení prijatých na zlepšenie svojej výkonnosti v súlade s týmto uznesením;

18.   domnieva sa, že dialóg o menovej politike medzi Európskym parlamentom a ECB bol úspešný a malo by sa na ňom stavať aj naďalej; zdôrazňuje, že dodatočná zodpovednosť ECB má veľký význam pre dôveru a teda stabilitu na finančných trhoch; usudzuje, že pre jednotnosť Výkonnej rady a Rady guvernérov ECB je nevyhnutné, aby naďalej boli sebaisté vo svojej verejnej prezentácii; podporuje cielenú informačnú politiku zo strany ECB voči Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Euroskupine; je sklamaný nízkou angažovanosťou ECB v jej reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júla 2007 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2006(3); zdôrazňuje, že výzva na zlepšenie komunikačnej politiky ECB sa musí chápať iba v súvislosti so súbežným zachovaním nezávislosti ECB a jej orgánov;

19.   vyzýva ECB, aby vo svojich vyhláseniach v nadväznosti na rozhodnutia prijaté jej Radou guvernérov, jasne uviedla, či bol v priebehu diskusií bez problémov dosiahnutý konsenzus alebo či pretrvávali rozdielne názory, keďže toto by poskytlo trhom viac informácií bez toho, aby sa obmedzovali spoločné európske vyhliadky na prijatie rozhodnutia Rady guvernérov ECB;

20.   vyzýva ECB, aby predložila svoje predstavy reformy štruktúry svojej Rady guvernérov, keďže počet guvernérov od 1. januára 2009 zrejme prekročí 15; poznamenáva, že so zvyšujúcim sa počtom štátov eurozóny budú reformy ešte viac potrebné; podporuje predchádzajúci návrh ECB, že hospodársky význam zúčastnených členských štátov by sa mal považovať za najvýznamnejší faktor pri rotujúcich hlasovacích právach, a že z hľadiska zaistenia účinnosti by sa mal zachovať nízky počet subjektov s rozhodovacími právomocami;

21.   zastáva názor, že nezávislosť ECB vrátane postupu vymenúvania členov Výkonnej rady sa ukázala ako účinná; zdôrazňuje, že v článku 122 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES sa ustanovuje, že členovia Výkonnej rady sa vymenúvajú spomedzi osôb s uznávaným postavením a odbornými skúsenosťami v oblasti menových alebo bankových záležitostí a zdôrazňuje, že ich štátna príslušnosť by nemala byť podstatná, a že by sa naďalej mali posudzovať na základe prísnych kritérií ustanovených v Zmluve o ES, akými je napríklad ich kvalifikácia; usudzuje, že prvotná demokratická zodpovednosť a transparentnosť by sa zlepšila, keby Rada hodnotila niekoľkých potenciálnych kandidátov a keby kandidáti navrhnutí Radou následne podliehali hlasovaniu o schválení Európskym parlamentom;

22.   je presvedčený, že vzhľadom na budúce postavenie ECB podľa Lisabonskej zmluvy by sa mala posilniť úloha Európskeho parlamentu pri vymenúvaní členov Výkonnej rady; spolu s ostatnými inštitúciami zdôrazňuje svoje prianie, aby sa preskúmali možné zlepšenia postupu menovania pred ďalšou výmenou členov Výkonnej rady v roku 2010;

23.   uznáva rastúcu úlohu Euroskupiny a jej predsedu v prípade stanovovania veľkej časti hospodárskeho programu v rámci EÚ, najmä formálnejšiu štruktúru a ústrednú úlohu pri koordinovaní hospodárskej politiky v rámci Euroskupiny, ako je stanovené v článku 136 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, a takisto v prípade členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny; podporuje posilňovanie rozvoja eurozóny vystupujúcej jednomyseľne na medzinárodných fórach, ako je stanovené v článku 138 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, a prostredníctvom predsedu Euroskupiny;

24.   víta spoluprácu medzi ECB, Komisiou a sektorom finančných služieb pri úspešnom vzniku Jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) a iniciatívy týkajúcej sa krátkodobých európskych cenných papierov (STEP); považuje tieto činnosti za pozitívny prínos sektora finančných služieb pri napredovaní k finančnej integrácii EÚ;

25.   víta začiatok operácií systému Target 2 a ukončené migračné činnosti smerom k jednotnej spoločnej platforme; zastáva názor, že využívanie jednotnej spoločnej platformy je dôležitým krokom k finančnej integrácii a zníženiu nákladov spojených s klíringom a vysporiadaním; je presvedčený, že ECB musí bezodkladne navrhnúť štruktúru riadenia cenných papierov Target 2 (T2S);

Vonkajší rozmer eura

26.   uvedomuje si stabilný vzostup postavenia eura ako medzinárodnej meny; poukazuje na to, že zastúpenie EÚ na medzinárodných fórach týkajúcich sa hospodárskych a menových vecí nedostatočne odzrkadľuje skutočný ekonomický význam eurozóny, a že by to mohlo prekážať zvýšenému vplyvu na medzinárodné finančné záležitosti; z tohto dôvodu vyzýva na prijatie konkrétnych krokov k jednotnému zastúpeniu eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, ako je MMF;

27.   nabáda ECB, aby naďalej posilňovala svoju koordinačnú úlohu v medzinárodnom finančnom dianí; verí, že z medzinárodne silnejšieho postavenia eura bude mať eurozóna výhody, čo podnieti členské štáty, ktoré v súčasnosti nepatria do eurozóny, aby požadovali o plné členstvo;

o
o   o

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Euroskupine a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. ES C 138, 4.5.1998, s. 177. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0058. (3) Prijaté texty, P6_TA(2007)0349.