Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2030(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0250/2008

Predkladané texty :

A6-0250/2008

Rozpravy :

PV 09/07/2008 - 20
CRE 09/07/2008 - 20

Hlasovanie :

PV 10/07/2008 - 5.8
CRE 10/07/2008 - 5.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0365

Prijaté texty
PDF 329kWORD 93k
Štvrtok, 10. júla 2008 - Štrasburg
Kozmický priestor a bezpečnosť
P6_TA(2008)0365A6-0250/2008

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2008 o kozmickom priestore a bezpečnosti (2008/2030(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom "Bezpečná Európa v lepšom svete", ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia rovnako prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 21. mája 2007 o európskej politike v oblasti vesmíru(1),

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní EÚ a Zmluvu o EÚ v znení zmien a doplnení Lisabonskej zmluvy a ich príslušné ustanovenia o európskej politike v oblasti kozmického priestoru (článok 189 Zmluvy o fungovaní EÚ), o trvalej štruktúrovanej spolupráci v otázkach bezpečnosti a obrany (článok 42 ods. 6 a článok 46 Zmluvy o EÚ a  protokol 10) a o zvýšenej spolupráci v civilnej oblasti (šiesta časť hlava III Zmluvy o fungovaní EÚ); ako aj na ustanovenie o solidarite (článok 222 Zmluvy o fungovaní EÚ) a ustanovenia o vzájomnej pomoci v prípade ozbrojeného útoku na členský štát alebo štáty (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. januára 2004 o akčnom pláne uplatňovania Európskej vesmírnej politiky(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii(3),

–   so zreteľom na Zmluvu o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967 (Zmluva o vesmíre),

–   so zreteľom na spoluprácu medzi EÚ a Ruskom v oblasti politiky v oblasti kozmického priestoru, ktorá v roku 2006 vytvorila trojstranný dialóg o vesmíre medzi Európskou komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a agentúrou Roscosmos (Ruská federálna vesmírna agentúra),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0250/2008),

A.   keďže ochrana pred vesmírnymi hrozbami a zabezpečenie trvalo udržateľného prístupu k vesmíru a jeho využívaniu musia byť hlavnými zásadami európskej politiky v oblasti vesmíru,

B.   keďže pre rôzne politické a bezpečnostné výzvy, ktorým EÚ čoraz intenzívnejšie čelí, sa vytvorenie nezávislej európskej politiky v oblasti vesmíru stáva strategickou nevyhnutnosťou,

C.   keďže nedostatočný spoločný prístup k politike v oblasti vesmíru medzi členskými štátmi EÚ má za následok príliš nákladné programy,

D.   keďže na činnostiach krízového riadenia v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) sa prejavuje nedostatok interoperability medzi riadením vesmírnych prostriedkov členských štátov EÚ,

E.   keďže EÚ chýba komplexná európska vesmírna štruktúra na účely bezpečnosti a obrany,

F.   keďže vývoj novej generácie odpaľovacích zariadení trvá približne 15 rokov a súčasná generácia zariadení musí byť nahradená v priebehu nasledujúcich 20 rokov,

G.   keďže vývoj vesmírnych prostriedkov v USA, Rusku, Japonsku a v iných štátoch, ktoré začínajú dobývať vesmír, najmä v Číne, Indii, Južnej Kórei, Taiwane, Brazílii, Izraeli, Iráne, Malajzii, Pakistane, Južnej Afrike a Turecku, rýchlo postupuje,

H.   keďže prioritou francúzskeho predsedníctva EÚ v druhej polovici roka 2008 bude zlepšenie európskej politiky v oblasti vesmíru,

I.   keďže jedným z najhospodárnejších prvkov vesmírnej architektúry a vybudovania udržateľnej flotily vesmírnych prostriedkov je údržba na orbite, využívajúca miestne dostupné prostriedky,

Všeobecné úvahy

1.   konštatuje význam vesmírnej dimenzie pre bezpečnosť EÚ a potrebu spoločného prístupu na obranu európskych záujmov vo vesmíre;

2.   zdôrazňuje potrebu vesmírnych prostriedkov, ktorými sa zabezpečí, aby politické a diplomatické činnosti EÚ vychádzali z nezávislých, spoľahlivých a úplných informácií, ktoré podporia jej politiky predchádzania konfliktom, činnosti krízového riadenia a celosvetovú bezpečnosť, najmä sledovanie šírenia zbraní hromadného ničenia a prostriedkov ich prepravy a overovanie plnenia medzinárodných zmlúv, sledovanie medzinárodného pašovania ľahkých a ručných zbraní, ochranu dôležitej infraštruktúry a hraníc EÚ a civilnú ochranu v prípade prírodných katastrof a katastrof a kríz spôsobených ľuďmi;

3.   víta podporu Rady pre oblasť vesmíru európskej politike v oblasti kozmického priestoru tak, ako bola navrhnutá v spoločnom oznámení predloženom Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou (KOM(2007)0212), najmä kapitolu o bezpečnosti a obrane, ale ľutuje chýbajúcu zmienku o hrozbe rastúceho umiestňovania zbraní vo vesmíre v rámci "kľúčových úloh, ktoré je potrebné zohľadniť pri vypracovaní stratégie pre medzinárodné vzťahy" (ako sa uvádza v prílohe 3 k vyššie uvedenému uzneseniu Rady z 21. mája 2007); odporúča preto, aby revidovaná európska bezpečnostná stratégia náležite zohľadnila túto politiku, a zastáva názor, že vesmírnym záležitostiam by sa mala venovať prípadná biela kniha o bezpečnostnej a obrannej politike;

4.   berie na vedomie začlenenie právneho základu pre európsku politiku v oblasti vesmíru do Lisabonskej zmluvy; víta skutočnosť, že Európskemu parlamentu a Rade bola poskytnutá príležitosť ustanoviť v rámci bežného legislatívneho postupu potrebné opatrenia na formovanie európskeho vesmírneho programu; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila vhodný návrh takýchto opatrení, spolu s oznámením týkajúcim sa nadviazania náležitých vzťahov s Európskou vesmírnou agentúrou; víta tiež možnosti trvalej štruktúrovanej spolupráce v otázkach bezpečnosti a obrany a posilnenej spolupráce v civilnej oblasti;

5.   nabáda členské štáty EÚ, Európskej vesmírnej agentúry a ďalšie zúčastnené strany, aby lepšie a vo väčšom rozsahu využívali existujúce národné a mnohonárodné vesmírne systémy a podporovali ich vzájomné dopĺňanie; v tejto súvislosti poznamenáva, že sú potrebné spoločné spôsobilosti pre EBOP prinajmenšom v týchto oblastiach: telekomunikácie, správa informácií, pozorovania a navigácia; odporúča zdieľanie a výmenu týchto údajov podľa koncepcie EÚ pre sieťové centrické operačné systémy;

6.   víta úsilie Medzinárodnej akadémie pre astronautiku a Medzinárodného združenia na podporu vesmírnej bezpečnosti, ktoré podporujú nápravu, porozumenie a opatrenia v súvislosti s vesmírnym odpadom;

Nezávislé posudzovanie hrozieb

7.   vyzýva členské štáty EÚ, aby zhromažďovali a navzájom si vymieňali informácie týkajúce sa vesmíru, ktoré EÚ potrebuje na nezávislé posúdenie hrozieb;

Pozorovanie a prieskum Zeme

8.   naliehavo vyzýva na úplné dokončenie Satelitného centra EÚ (SCEÚ), aby sa naplno využíval jeho potenciál; okrem toho odporúča naliehavé uzatvorenie dohôd medzi Satelitným centrom EÚ a členskými štátmi EÚ o poskytovaní zobrazovania dostupného pre operácie EBOP a veliacich dôstojníkov, ktorými sa bude zároveň zaisťovať komplementárnosť s kapacitami pozorovania systému globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a odvodenými informáciami o bezpečnosti; v tejto súvislosti víta projekt stanice taktického obrazového spravodajstva (TIES), ktorý spoločne riadia Európska obranná agentúra (EDA) a Satelitné centrum EÚ;

9.   odporúča, aby EÚ vypracovala spoločnú koncepciu spravodajských informácií získaných pozorovaním zeme z vesmíru, ktorá by vytvorila podmienky umožňujúce účasť SCEÚ na plánovaní každej operácie EBOP vyžadujúcej pozorovanie a získavanie spravodajských informácií z vesmíru; odporúča, aby SCEÚ vytvorilo bezpečné komunikačné spojenie na podporu operácií EBOP, a to nielen s veliteľstvom operácie so sídlom v EÚ, ale aj s veliteľstvom ozbrojených síl priamo v mieste nasadenia; ďalej navrhuje, aby EÚ posúdila možnosť finančného príspevku poskytovaného SCEÚ z rozpočtu EÚ, aby malo SCEÚ dostatok finančných prostriedkov na plnenie rastúcich potrieb EBOP;

10.   naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ktoré majú prístup k rôznym typom radarových a optických satelitov, meteorologických družíc a prieskumných systémov (Helios, SAR-Lupe, TerraSAR-X, Rapid Eye, Cosmo-Skymed, Pleiades), aby zabezpečili ich kompatibilitu; víta dvojstranné a viacstranné dohody medzi vedúcimi európskymi krajinami (napr. SPOT, ORFEO, rámec spolupráce Helios, Schwerinská dohoda a budúci systém MUSIS); odporúča začlenenie systému MUSIS do európskeho rámca a jeho financovanie z rozpočtu EÚ;

11.   zdôrazňuje dôležitosť systému GMES pre zahraničnú, ako aj pre bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ; naliehavo žiada vytvorenie operačnej rozpočtovej položky na zabezpečenie trvalej udržateľnosti služieb systému GMES podľa potrieb používateľov;

Navigácia – určovanie polohy – určovanie času

12.   zdôrazňuje nevyhnutnosť systému Galileo pre nezávislé operácie EBOP, pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pre vlastnú bezpečnosť Európy a pre strategickú nezávislosť EÚ; poznamenáva, že najmä jeho verejne regulované služby budú v oblasti navigácie, určovania polohy a určovania času kľúčové, a to nielen s cieľom zabrániť zbytočným rizikám;

13.   berie na vedomie skutočnosť, že v prvom čítaní bola medzi Európskym parlamentom a Radou dosiahnutá dohoda o návrhu nariadenia o ďalšom vykonávaní európskych programov satelitnej rádiovej navigácie (EGNOS a Galileo), ktorá stanovuje, že Spoločenstvo je vlastníkom systému a že fáza jeho zavádzania je v plnej miere financovaná z rozpočtu Spoločenstva;

14.   upozorňuje na svoje stanovisko, ktoré prijal 23. apríla 2008(4), a najmä na skutočnosť, že programy EGNOS a Galileo by sa mali považovať za jeden z hlavných pilierov budúceho európskeho vesmírneho programu, ako aj na riadenie týchto programov spolu s medziinštitucionálnym výborom programu Galileo, ktoré môže slúžiť ako vzor pri vývoji európskej politiky v oblasti kozmického priestoru;

Telekomunikácie

15.   zdôrazňuje potrebu bezpečnej komunikácie opierajúcej sa o satelitné telekomunikačné systémy pre operácie EBOP (vojenský personál EÚ, velenie EÚ, dislokované velenie) a rozmiestnenie síl členských štátov EÚ v rámci OSN, NATO a podobných organizácií;

16.   žiada, aby boli súčasné aj budúce satelitné telekomunikačné systémy dostupné pre členské štáty EÚ (napr. Skynet, Syracuse, Sicral, SATCOM Bw, Spainsat) schopné vzájomnej interoperability s cieľom znížiť náklady;

17.   podporuje vývoj rádia riadeného softvérom ako spoločný projekt Komisie a  Európskej obrannej agentúry; poznamenáva, že rádio riadené softvérom prispeje k lepšej interoperabilite pozemných segmentov telekomunikačných systémov;

18.   odporúča, aby sa dospelo k úsporám prostrednícvom spoločného využívania pozemnej infraštruktúry na podporu rôznych vnútroštátnych telekomunikačných systémov;

19.   podporuje možnosť financovania budúcich európskych systémov satelitnej komunikácie podporujúcich operácie EBOP z rozpočtu EÚ;

Prieskum vesmíru

20.   podporuje vytvorenie európskeho systému prieskumu vesmíru zameraného na získavanie informácií o situácii vo vesmíre (vrátane napr. radarov GRAVES a TIRA) na sledovanie vesmírnej infraštruktúry, vesmírneho odpadu a iných potenciálnych hrozieb;

21.   podporuje možnosť financovania budúceho systému informácií o situácii vo vesmíre z rozpočtu EÚ;

Satelitné systémy včasného varovania proti balistickým strelám

22.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty EÚ nemajú prístup k okamžitým údajom o vysielaní balistických striel vo svete; vyjadruje preto podporu projektom zameraným na satelitné systémy včasného varovania proti balistickým strelám (napríklad francúzskemu projektu Spirale); ďalej žiada, aby informácie získané prostredníctvom týchto budúcich systémov boli k dispozícii všetkým členským štátom EÚ s cieľom chrániť obyvateľstvo týchto štátov a podporovať možné protiopatrenia, ako aj slúžiť na overovanie dodržiavania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, na účely operácií EBOP a na ochranu európskych bezpečnostných záujmov;

Signálové spravodajstvo

23.   podporuje výmenu signálového spravodajstva (elektronického spravodajstva, akým je napríklad francúzsky Essaim, a komunikačného spravodajstva) na európskej úrovni;

Samostatný prístup do vesmíru a medzinárodné prostredie

24.   podporuje bezpečný, nezávislý a trvalo udržateľný prístup do vesmíru pre EÚ ako jeden z predpokladov jej nezávislej činnosti;

25.   odporúča, aby sa európske nekomerčné satelity vypúšťali na obežnú dráhu pomocou európskych nosných rakiet pokiaľ možno z územia EÚ s prihliadnutím na bezpečnosť zásobovania a ochranu technologickej a priemyselnej základne európskej obrany;

26.   poukazuje na to, že treba zvýšiť úsilie v prospech rozvoja tak, aby bola do roka 2015 k dispozícii zlepšená Ariane 5;

27.   odporúča, aby sa strategické dlhodobé investície do nových európskych nosných rakiet začali čo najskôr s cieľom udržať krok s rastúcou celosvetovou konkurenciou; žiada väčšiu disciplínu pri tomto projekte, pokiaľ ide o rozpočet a časový plán;

28.   odporúča, aby sa ako prostriedok podpory zaviedla údržba na orbite s cieľom zlepšiť odolnosť, výdrž, dostupnosť a prevádzkovú hospodárnosť operačných vesmírnych prostriedkov a zároveň znížiť náklady na rozmiestňovanie prostriedkov a údržbu;

Riadenie

29.   nabáda na intenzívnu spoluprácu medzi jednotlivými piliermi v oblasti vesmíru a bezpečnosti, do ktorej budú zapojení všetci relevantní aktéri (t. j. Komisia, Rada, Európska obranná agentúra a Satelitné centrum EÚ) s cieľom podporiť bezpečnostnú politiku a bezpečnosť údajov spojenú s EBOP;

30.   dôrazne odporúča podporu rovnakého prístupu všetkých členských štátov EÚ k operačným údajom zhromaždeným prostredníctvom vesmírnych prostriedkov v posilnenom rámci EBOP;

31.   odporúča, aby Európska obranná agentúra vytvorila administratívne a finančné kapacity na správu činností v oblasti vesmíru;

Financovanie

32.   poukazuje na to, že rozpočet EÚ vyčleňuje na obdobie 2007 – 2013 na výdavky na spoločné európske vesmírne aktivity vo výške približne 5 250 miliónov EUR, čo znamená priemerné ročné výdavky na toto obdobie vo výške 750 miliónov EUR;

33.   vyzýva EÚ, aby stanovila prevádzkový rozpočet pre vesmírne prostriedky, ktoré slúžia na podporu EBOP a európskych bezpečnostných záujmov;

34.   je znepokojený skutočnosťou, že nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi vedie k nedostatku zdrojov z dôvodu zbytočného zdvojovania činností; preto podporuje myšlienku realizácie spoločných programov členskými štátmi, ktoré umožnia z dlhodobého hľadiska ušetriť náklady;

35.   ďalej poznamenáva, že náklady zapríčinené chýbajúcim spoločným európskym prístupom k obstarávaniu, údržbe a fungovaniu vesmírnych prostriedkov sa odhadujú na stovky miliónov eur;

36.   poukazuje na to, že na základe skúseností sa rozsiahle spoločné projetky nedajú primerane riadiť, ak 27 rôznych vnútroštátnych rozpočtových orgánov uplatňuje zásadu "primeranej návratnosti", preto dôrazne odporúča, aby sa tieto projetky a programy financovali z rozpočtu EÚ;

37.   poznamenáva, že podľa odhadov dostupných expertíz úroveň investícií potrebná na riešenie potrieb európskej bezpečnosti a obrany v súvislosti so satelitnými telekomunikačnými systémami, ako aj príslušné výdavky EÚ na pozorovanie Zeme a zhromažďovanie spravodajských informácií vrátane signálového spravodajstva by sa mali podstatne zvýšiť, aby sa vyhovelo potrebám a ambíciám komplexnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

38.   zastáva názor, že EÚ, Európska vesmírna agentúra, Európska obranná agentúra a ich členské štáty majú zabezpečiť spoľahlivé a primerané financovanie svojich plánovaných vesmírnych činností a s nimi spojeného výskumu; prikladá veľký význam financovaniu z rozpočtu EÚ, napríklad projektu Galileo;

Ochrana vesmírnej infraštruktúry

39.   zdôrazňuje citlivú povahu strategických vesmírnych prostriedkov, ako aj infraštruktúry umožňujúcej prístup do vesmíru, napr. odpaľovacích zariadení a vesmírnych prístavov; preto zdôrazňuje potrebu ich primeranej ochrany pozemným systémom protiraketovej obrany, lietadlami a systémom prieskumu vesmíru; ďalej podporuje zdieľanie údajov s medzinárodnými partnermi v prípade vyradenia satelitov z prevádzky nepriateľskou činnosťou;

40.   žiada, aby sa znížila zraniteľnosť budúcich európskych satelitných systémov prostredníctvom zariadení proti rušeniu, ochranných štítov, údržby na orbite a štruktúr vysokoorbitálnej a multiorbitálnej konštelácie;

41.   zdôrazňuje, že ochranné opatrenia musia byť plne v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa mierového využívania vesmíru a so spoločne odsúhlasenými opatreniami transparentnosti a budovania dôvery; žiada členské štáty EÚ, aby preskúmali možnosť vypracovania právne alebo politicky záväzných "pravidiel cestnej premávky" pre vesmírnych prevádzkovateľov, ako aj systému riadenia vesmírnej prevádzky;

42.   zdôrazňuje, že v dôsledku tejto zraniteľnosti by sa moderná komunikácia nikdy nemala stať plne závislou na technológiách využívajúcich vesmírne prostriedky;

Medzinárodný právny režim využívania vesmíru

43.   znovu zdôrazňuje dôležitosť zásady využívania vesmíru na mierové účely vyjadrenú vo vyššie uvedenej Zmluve o vesmíre z roku 1967; je preto znepokojený potenciálnou hrozbou umiestňovania zbraní do vesmíru v budúcnosti;

44.   naliehavo žiada, aby sa európska politika v oblasti vesmíru za žiadnych okolností nepodieľala na celkovej militarizácii a rozmiestňovaní zbraní vo vesmíre;

45.   žiada posilnenie medzinárodného právneho režimu na reguláciu a ochranu neagresívneho využívania vesmíru a na posilnenie opatrení transparentnosti a budovania dôvery v rámci návrhu usmernení o zmierňovaní účinkov vesmírneho odpadu Výboru OSN pre mierové využitie vesmíru (COPUOS), ktorý má byť v súlade s usmerneniami Výboru pre koordináciu činnosti agentúr v oblasti vesmírneho odpadu, ako aj s pripravovanou multilaterálnou dohodou o zabránení pretekov v zbrojení vo vesmíre Konferencie OSN o odzbrojení; ďalej žiada predsedníctvo EÚ, aby aktívne zastupovalo EÚ vo výbore COPUOS; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa zasadili o konferenciu na prehodnotenie Zmluvy o vesmíre s cieľom posilniť ju a rozšíriť jej pôsobnosť o zákaz všetkých zbraní vo vesmíre;

46.   vyzýva všetkých medzinárodných aktérov, aby sa zdržali používania útočných prostriedkov vo vesmíre; vyjadruje osobitné znepokojenie nad použitím deštruktívnej sily proti satelitom, akým bola napríklad skúška čínskeho protisatelitného systému v januári 2007, a nad dôsledkami obrovského zvýšenia množstva vesmírneho odpadu pre bezpečnosť vo vesmíre; odporúča preto prijatie právne záväzných medzinárodných nástrojov zameraných na zákaz používania zbraní proti vesmírnym prostriedkom a na zákaz umiestňovania zbraní vo vesmíre;

47.   vyzýva všetkých užívateľov vesmíru, aby zaregistrovali svoje satelity vrátane vojenských satelitov prostredníctvom opatrenia, ktorým sa buduje dôvera v oblasti vesmírnej bezpečnosti, a podporuje transparentnosť; podporuje úsilie Rady o zostavenie komplexného kódexu správania EÚ, pokiaľ ide o vesmírne objekty; žiada, aby sa z tohto kódexu stal právne záväzný nástroj;

48.   naliehavo vyzýva OSN a EÚ, aby sa aktívne zapojili do znižovania množstva vesmírneho odpadu škodlivého pre satelity, ako aj do ochrany proti tomuto odpadu;

Transatlantická spolupráca v politike v oblasti kozmického priestoru a protiraketovej obrane

49.   naliehavo vyzýva EÚ a NATO, aby začali strategický dialóg o politike v oblasti kozmického priestoru a protiraketovej obrane, najmä o komplementárnosti a interoperabilite systémov satelitnej komunikácie, pozorovania vesmíru a včasného varovania o balistických strelách, ako aj o ochrane európskych ozbrojených síl prostredníctvom systému protiraketovej obrany, pričom sa zohľadní právna povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť nezlučiteľné so zásadou mierového využívania vesmíru;

50.   vyzýva EÚ a Spojené štáty americké, aby nadviazali strategický dialóg o využívaní vesmírnych prostriedkov a ujali sa celosvetového vedenia v rámci i mimo OSN s cieľom zabezpečiť, že sa vesmír zachová len pre mierové politiky;

Ďalšia medzinárodná spolupráca

51.   víta posilnenú spoluprácu medzi EÚ a Ruskou federáciou v rámci vyššie uvedeného trojstranného dialógu o vesmíre, ktorý sa začal v roku 2006 medzi Komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou a agentúrou Roscosmos, vrátane vesmírnych aplikácií (satelitná navigácia, pozorovanie Zeme a satelitné komunikačné systémy), ako aj o prístupe do vesmíru (odpaľovacie zariadenia a budúce vesmírne dopravné systémy);

o
o   o

52.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej vesmírnej agentúre, parlamentom členských štátov a generálnym tajomníkom OSN, Organizácie Severoatlantickej zmluvy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1)1 Ú. v. EÚ C 136, 20.6.2007, s. 1.
(2)2 Ú. v. EÚ C 96 E, 21.4.2004, s. 136.
(3)3 Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 580.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0167.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia