Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2001 o 25 rokoch uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva o poľnohospodárstve v horských oblastiach(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva Európskej únie(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008o hodnotení stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky(3),

–   so zreteľom na iniciatívne stanovisko Výboru regiónov s názvom Zelená kniha o smerovaní k politike Európskej únie v oblasti hôr: európska vízia horských oblastí(4),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0327/2008),

A.   keďže horské oblasti predstavujú 40 % celkovej plochy Európy a sú domovom pre 19 % obyvateľov Európy,

B.   keďže v niektorých členských štátoch, ako napríklad v Grécku, Španielsku, Taliansku, Rakúsku a Portugalsku viac ako 50 % ich územia tvoria horské oblasti a keďže v týchto oblastiach hrajú významnú úlohu poľnohospodári,

C.   keďže horské oblasti (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) sú kultúrnymi krajinami, ktoré odzrkadľujú vzájomné harmonické pôsobenie človeka a biosystémov a patria k nášmu prírodnému dedičstvu,

D.   keďže horské oblasti veľmi trpia v dôsledku klimatických zmien a extrémnych poveternostných javov, ako sú suchá a požiare,

E.   keďže horské oblasti nie sú homogénne, ale zahŕňajú najrôznejšie typy pohorí a nadmorské výšky (vysokohorské a stredohorské oblasti, ľadovce, nevyužívané oblasti),

F.   keďže horské oblasti majú osobitné vlastnosti (svahovitosť, rozdielna nadmorská výška, neprístupnosť, rast, kratšie vegetačné obdobie, nízka bonita pôdy, poveternostné a osobitné klimatické podmienky), ktoré ich odlišujú od iných krajín v EÚ a keďže po viacerých stránkach sú "znevýhodnené" kvôli trvalo znevýhodneným prírodným podmienkam, a keďže v niektorých horských oblastiach to má za následok postupné rozširovanie púští a znižovanie poľnohospodárskej výroby,

G.   keďže horské oblasti (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) majú potenciál alebo by sa mohli stať modelom pre vysokokvalitné produkty, služby a rekreačné oblasti, ktorý sa môže trvalo rozvíjať len jednotným a dlhodobo zameraným využívaním zdrojov a tradícií,

H.   keďže v horských oblastiach sa vyrábajú vysokokvalitné živočíšne produkty a v ich výrobných postupoch sa integrovane a trvalo udržateľným spôsobom využívajú prírodné zdroje, pastviny a osobitne prispôsobené druhy pasienkových rastlín a používajú sa tiež tradičné metódy,

I.   keďže hory (najmä vysokohorské a stredohorské oblasti) sú multifunkčným životným prostredím, v ktorom sú poľnohospodárstvo a hospodárstvo úzko spojené so sociálnymi, kultúrnymi a ekologickými aspektmi, a preto je nevyhnutné podporovať tieto oblasti prostredníctvom poskytnutia primeraných finančných prostriedkov,

J.   keďže trvalé štrukturálne nedostatky spôsobujú, že hospodárstvo horských oblastí je veľmi citlivé na výkyvy hospodárskeho cyklu a je dlhodobo závislé od diverzifikácie a špecializácie výrobných postupov,

K.   keďže na ochranu určitých horských oblastí už boli prijaté európske dohovory - Dohovor o ochrane Álp zo 7. novembra 1991 (Alpský dohovor) a Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát z 22. mája 2003 (Karpatský dohovor) - ktoré predstavujú dôležité nástroje integrovanej horskej politiky, i keď ich plná ratifikácia a realizácia chýba,

L.   keďže poľnohospodárstvo, lesné a pastevné hospodárstvo v horských oblastiach, ktoré často zahŕňajú mnohostranné činnosti, sú príkladom ekologickej rovnováhy, ktorú si nemožno nevšímať,

M.   keďže väčšina poľnohospodárskych podnikov v horských oblastiach sú rodinné podniky s vysokým finančným rizikom,

1.   poukazuje na výrazné rozdiely v snahách členských štátov v súvislosti s horskými oblasťami (najmä vysokohorskými a stredohorskými), ktoré predpokladajú len sektorový a nie celkový rozvoj, a na to, že neexistuje integrovaný rámec EÚ (ako napríklad v prípade morských oblastí (KOM(2007)0574);

2.   zdôrazňuje, že článok 158 Zmluvy o ES o politike súdržnosti, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, označuje horské regióny za regióny vážne a trvalo znevýhodnené, pričom zároveň uznáva ich rozmanitosť a žiada, aby sa takýmto oblastiam venovala osobitná pozornosť; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že Komisia aj napriek početným žiadostiam Európskeho parlamentu doteraz nevypracovala komplexnú stratégiu na účinnú podporu horských oblastí a iných regiónov, ktoré sú trvalo znevýhodnené prírodnými podmienkami;

3.   zdôrazňuje, že je potrebné dobre koordinovať rôzne politiky Spoločenstva zamerané na zabezpečenie harmonického rozvoja, a to najmä v prípade regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje pochybnosti o užitočnosti oddelenia kohéznej politiky Spoločenstva od rozvoja vidieka, ku ktorému došlo v dôsledku začlenenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v súčasnom programovom období 2007 – 2013; domnieva sa, že tento nový prístup treba pozorne sledovať, aby bolo možné zhodnotiť jeho vplyv na regionálny rozvoj;

4.   pripomína, že horské oblasti sú znevýhodnené, v dôsledku čoho sa poľnohospodárstvo ťažšie prispôsobuje podmienkam hospodárskej súťaže a zvyšujú sa náklady, ktoré mu neumožňujú vyrábať vysoko konkurencieschopné produkty za nízke ceny;

5.   navrhuje, aby Komisia s ohľadom na zelenú knihu o územnej súdržnosti, ktorá sa má prijať na jeseň roku 2008, a v súlade s cieľmi územného programu a Európskej územnej rozvojovej stratégie prijala v spolupráci s členskými štátmi územný prístup zameraný na riešenie problémov v rozličných typoch horských regiónov a aby tieto opatrenia zakotvila v budúcom legislatívnom balíku o štrukturálnych fondoch;

6.   vyjadruje želanie, aby Komisia vypracovala skutočnú integrovanú stratégiu EÚ pre horské oblasti, a uverejnenie zelenej knihy o horách považuje za dôležitý prvý krok týmto smerom; vyzýva Komisiu, aby začala rozsiahlu verejnú diskusiu za účasti regionálnych a miestnych orgánov, sociálno-ekonomických a environmentálnych subjektov, ako aj národných a európskych združení zastupujúcich regionálne orgány horských oblastí s cieľom lepšie zmapovať situáciu v týchto regiónoch;

7.   víta zelenú knihu o územnej súdržnosti ako spôsob, akým pristupovať k rôznym oblastiam EÚ a v tejto súvislosti žiada SPP vo forme prvého a druhého piliera, aby sa v EÚ – so zreteľom na medzinárodné výzvy – primeraným spôsobom účinne ovplyvnilo hospodárske prostredie s cieľom zabezpečiť životaschopnosť multifunkčného poľnohospodárstva v horských oblastiach, pričom na to sú nevyhnutné tiež nástroje spojené s výrobnou funkciou vrátane dopravy mlieka;

8.   zároveň žiada Komisiu, aby v rámci svojich právomocí do šiestich mesiacov od prijatia tohto uznesenia vypracovala integrovanú stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a využívanie zdrojov horských oblastí (stratégia EÚ pre horské oblasti); ďalej žiada, aby sa nadväznosti na to po dohode s v regionálnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí poznajú a zastupujú miestne záujmy a potreby (napr. pokiaľ ide o rôzne formy horských oblastí), vypracovali národné akčné programy s konkrétnymi vykonávacími opatreniami, pričom je potrebné primerane zohľadniť existujúce regionálne iniciatívy;

9.   zdôrazňuje význam ohraničenia horských oblastí, ktoré je predpokladom cielených opatrení, ako napríklad poľnohospodárstva v horských oblastiach, ako aj nevyhnutného primeraného rozlišovania týchto oblastí podľa úrovne znevýhodnenia podmieneného prírodnými podmienkami, ktoré by malo byť na základe súčasných plánov vhodných oblastí výraznejšie monitorované členskými štátmi;

10.   žiada Komisiu, aby na účely prenosu vedomostí a podpory inovácií vytvorila prehľad financovaných programov a projektov k témam, ktoré majú význam pre horské oblasti;

11.   vyzýva Komisiu, aby v rámci pracovného programu Monitorovacej siete pre európske územné plánovanie venovala osobitnú pozornosť situácii regiónov trvalo znevýhodnených prírodnými podmienkami, ako sú horské oblasti; domnieva sa, že skutočná a dôkladná znalosť situácie v horských oblastiach je nevyhnutnou podmienkou vypracovania špecializovaných opatrení, ktoré umožnia lepšie vyriešiť problémy týchto regiónov;

12.   zdôrazňujú úlohu, ktorú má poľnohospodárstvo v horských oblastiach pre výrobu, udržovanie a využívanie krajiny rôznymi odvetviami a ako multifunkčná základňa pre ďalšie hospodárske odvetvia a ako významný prvok tradičnej kultúrnej krajiny a sociálnej štruktúry;

13.   poukazuje na to, že mnohé horské oblasti musia vzhľadom na svoju príťažlivosť pre cestovný ruch riešiť tlak urbanizácie, a zároveň chrániť tradičnú krajinu, ktorá stráca svoj poľnohospodársky charakter i krásu, ako aj vlastnosti, ktoré sú veľmi dôležité pre ekosystém;

14.   konštatuje, že poľnohospodárstvo v horských oblastiach (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach) je v dôsledku prírodných podmienok a rizika spojené s väčším úsilím (okrem iného z dôvodu vyššej intenzity práce a potreby manuálnej práce) a vyššími nákladmi (okrem iného z dôvodu potreby špeciálnych strojov a vysokých nákladov na dopravu);

15.   žiada špecificky a výraznejšie zohľadniť multifunkčnosť poľnohospodárstva v horských oblastiach v budúcich reformách SPP, a to zosúladením rámcových smerníc pre rozvoj vidieka a národných programov s úlohou poľnohospodárov v horských oblastiach nielen ako výrobcov, ale tiež ako hospodárskych priekopníkov pre ostatné odvetvia, a poskytnúť možnosti na súčinnú spoluprácu (okrem iného v podobe financovania programov v oblasti ekoturistiky a marketingu vysokokvalitných produktov); zdôrazňuje predovšetkým nevyhnutnosť poskytovať finančnú náhradu v súvislosti s poľnohospodárstvom v horských oblastiach, ktoré má prínos pre životné prostredie;

16.   oceňuje prácu poľnohospodárov v horských oblastiach; konštatuje, že podmienky pre poľnohospodárstvo v horských oblastiach (predovšetkým v súvislosti s poberaním vedľajšieho príjmu, zosúladením pracovného a súkromného života, ako aj schopnosťou založiť rodinu) by sa nemali zaťažovať byrokraciou, ale mali by sa zlepšiť prostredníctvom fúzie sektorových politík; vyzýva Komisiu a príslušné výbory (v rámci postupu vo výbore), aby v zmysle iniciatívy "lepšia regulácia" preskúmali súčasné aj nastávajúce predpisy (predovšetkým predpisy týkajúce sa registračnej povinnosti) a/alebo ich zjednodušili s cieľom komplexne zjednodušiť správne konanie;

17.   zdôrazňuje, že vyrovnávacie platby pre horské oblasti (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach) by sa mali naďalej poskytovať a mali by aj v budúcnosti slúžiť výhradne na vyrovnanie trvalého znevýhodnenia vyplývajúceho z prírodných podmienok a dodatočných nákladov vyplývajúcich z ťažkostí spojených s takýmto poľnohospodárstvom, a tiež zdôrazňuje, že takéto platby sú odôvodnené aj dlhodobo, a to vzhľadom na nedostatočné možnosti alternatívnej výroby a že úplným odstránením väzby na výrobu by dochádzalo k systematickému obmedzovaniu činnosti, ktoré by malo vplyv na všetky odvetvia; zdôrazňuje, že potreby horských oblastí nie je možné uspokojiť len financovaním rozvoja vidieka;

18.   žiada výraznejšiu podporu mladých poľnohospodárov a rovnaké príležitosti pre ženy a mužov (najmä prostredníctvom opatrení na podporu rodín, regulácie práce na plný a čiastočný úväzok, modelov kombinovanej mzdy, modelov doplnkového zamestnania, zosúladenia pracovného a súkromného života a schopnosti založiť rodinu), čo sú kľúčové faktory; vyzýva Komisiu, aby s účasťou zainteresovaných subjektov vypracovala prístupy v rámci diskusií a projektov v oblasti "flexiistoty";

19.   žiada zachovať demografickú rovnováhu v tých oblastiach, ktoré sú často vystavené problémom z dôvodu migrácie obyvateľstva do miest;

20.   je presvedčený, že zachovanie dostatočnej hustoty obyvateľstva v horských oblastiach by malo byť prioritou a že treba prijať opatrenia na boj proti dezertifikácii a na prilákanie nových obyvateľov;

21.   zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zlepšiť prístupnosť a vzájomné prepojenie horských oblastí a vytvoriť potrebnú infraštruktúru, najmä čo sa týka osobnej a nákladnej dopravy, vzdelávania, znalostnej ekonomiky a komunikačných sietí (vrátane širokopásmového prístupu), aby sa uľahčilo prepojenie medzi trhmi vo vyššie položených oblastiach a mestskými oblasťami; vyzýva príslušné orgány, aby v tomto záujme podporovali verejno-súkromné partnerstvá;

22.   zdôrazňuje, že združenia výrobcov, poľnohospodárske družstvá, kolektívne marketingové iniciatívy poľnohospodárov a medzisektorové partnerstvá, ktoré prístupom integrovaného rozvoja (napríklad skupiny Leader) tvoria pridanú hodnotu v regióne, významne prispievajú k stabilite príjmov a bezpečnosti poľnohospodárskej výroby na trhoch a že v tomto zmysle je potrebné ich viac podporovať;

23.   žiada osobitnú finančnú podporu pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov (poľnohospodárom produkujúcim a spracúvajúcim mlieko a mliečne výrobky), ktorá z dôvodov nedostatočných možností alternatívnej produkcie zohráva v horských oblastiach ústrednú úlohu (najmä v stredohorských a vysokohorských oblastiach); žiada, aby sa pre horské oblasti uplatňovala tzv. stratégia hladkého pristátia v súvislosti s reformou kvót na mlieko, ako aj sprievodné opatrenia (osobitné platby) na zmiernenie negatívnych vplyvov, čo ponecháva priestor na zavedenie procesov adaptácie a zachováva základné podmienky pre poľnohospodárstvo; žiada, aby sa sprístupnili dodatočné finančné prostriedky z prvého piliera, najmä vo forme prémie na dojnú kravu;

24.   vyzýva členské štáty, aby stanovili dodatočné platby za hektár pre organické poľnohospodárstvo a rozšírené pastviny, ako aj podporu investícií do zariadení pre dobytok, ktoré sú primerané druhu zvierat, pričom ťažiskom má byť podpora trvalo udržateľného a prispôsobeného poľnohospodárstva v horských oblastiach;

25.   poukazuje na to, že podniky v horských oblastiach vyrábajú vďaka modernému uplatňovaniu tradičných vedomostí a výrobných postupov vysokokvalitné produkty a zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti zamestnanosti, a preto by sa mali zahrnúť do systémov podpory EÚ;

26.   žiada, aby sa prijali osobitné podporné opatrenia na základe zvýšených nákladov a vynaloženej práce, najmä pre dodávku mlieka a mliečnych výrobkov v údoliach; opätovne požaduje vytvoriť v horských oblastiach v tejto súvislosti prémiu na dojnú kravu;

27.   zdôrazňuje medziodvetvový význam typických (vysokokvalitných) regionálnych a tradičných produktov; žiada, aby stratégia EÚ pre horské oblasti zahŕňala opatrenia na ochranu a podporu týchto produktov alebo ich výrobných postupov a ich označovania (napr. ako uvádza nariadenie Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov a potravín(5) a nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín(6)) a chránila ich pred napodobovaním; žiada, aby sa v programoch podpory EÚ pre vysokokvalitné potraviny zaviedlo osobitné ustanovenie (napr. pokiaľ ide o potraviny z horských pasienkov a syrární, ako aj o vysokokvalitné mäso);

28.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli podporu skupinám poľnohospodárov a miestnym spoločenstvám na vytvorenie regionálnej značky kvality, ako sa uvádza v odseku 27; navrhuje, aby sa podpora poskytovala prostredníctvom lepšej informovanosti a primeranej odbornej prípravy poľnohospodárov a miestnych spracovateľov potravín, ako aj prostredníctvom finančnej podpory na vytvorenie miestnych zariadení na spracovanie potravín a tiež na začatie prvých propagačných kampaní;

29.   žiada, aby sa vytvoril fond pre znevýhodnené oblasti vrátane horských oblastí obsahujúci napríklad prostriedky z druhého piliera, ktoré sa nevyužili z dôvodu chýbajúceho vnútroštátneho spolufinancovania;

30.   žiada, aby sa na základe článku 69 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov(7), zabezpečila cielená osobitná finančná podpora pre horské oblasti a osobitný prístup k tejto podpore s minimálnou byrokraciou a takisto aby sa zvýšil strop zdrojov podľa článku 69 na 20 %;

31.   poukazuje na to, že horské oblasti môžu zaistiť vysokokvalitnú poľnohospodársku produkciu a môžu prispieť k väčšej rozmanitosti poľnohospodárskych výrobkov na európskom trhu, zachovať určité živočíšne a rastlinné druhy, ochrániť tradície a podporiť priemyselnú činnosť a cestovný ruch, ako aj bojovať proti zmenám klímy prostredníctvom ochrany biodiverzity a zachytávaním CO2 trvalými trávnatými plochami a lesným porastom, a že udržateľné využívanie lesov umožní vyrábať energiu z odpadu z dreva;

32.   žiada, aby sa v ustanoveniach v oblasti zdravia a ochrany zvierat, ako aj chovu zvierat, napr. programy chovu, vedenie plemenných kníh a kontroly dodržiavania predpisov, zohľadnili záujmy chovateľov dobytka a poľnohospodárov – najmä pôvodných plemien – v horských oblastiach, a to aj vzhľadom na súčasné hrozby a tlak, ktorému sú vystavení;

33.   zdôrazňuje skutočnosť, že činnosti Komisie v rámci politiky hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu majú vplyv na rozvoj horských oblastí; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pri budúcich úpravách cielenejšie zohľadnila potreby týchto oblastí, najmä pri rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie, pokiaľ ide o pružnosť v súvislosti s pravidlami štátnej podpory a zohľadnenie služieb verejného záujmu v práve hospodárskej súťaže;

34.   žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť chovateľom dobytka v horských oblastiach postihnutých lesnými požiarmi, pretože pasienky v týchto oblastiach je možné využívať v nasledujúcich piatich rokoch len obmedzene a veľmi opatrne;

35.   žiada, aby sa "stratégia" zaoberala rôznymi krajinnými formami horských oblastí (horské pasienky, chránené lesy, vysokohorské a stredohorské oblasti, lúky, oblasti s vysokou krajinnou hodnotou) a pre horské pasienky, trávnaté oblasti a lesy, ako aj iné znevýhodnené, citlivé oblasti stanovila návrhy a stimuly na ich ochranu, ako aj trvalo udržateľné využívanie, aby sa tak dosiahla ich obnova a opätovné zatrávnenie, ochrana pred eróziou a podporilo sa racionálne využívanie vodných zdrojov, a zabránilo sa nežiaducemu rozvoju, ako je upustenie od využívania pasienkov, v dôsledku čoho príslušná oblasť zdivočie, alebo naopak nadmerná pastva);

36.   poukazuje so zreteľom na zachovanie osobitnej rozmanitosti na nevyhnutnosť založiť databanky pôvodného genetického materiálu zo živočíšnych a rastlinných druhov, najmä domácich úžitkových zvierat, ako aj flóry horských oblastí; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a akým spôsobom je možné začať iniciatívu medzinárodného akčného plánu;

37.   zdôrazňuje, že v niektorých horských oblastiach EÚ, najmä v novších členských štátoch, sa zvyšuje riziko vyľudnenia a znižujú sa sociálne aktivity miestneho obyvateľstva a že v týchto oblastiach tiež hrozí znižovanie, prípadne dokonca zastavenie poľnohospodárskej činnosti, čo pravdepodobne spôsobí zmeny krajiny a ekosystému;

38.   zdôrazňuje veľký význam prémií za lúky a pasienky na zachovanie poľnohospodárskej činnosti v horských oblastiach, a preto je nevyhnutné ich naďalej zachovávať;

39.   zdôrazňuje význam dlhodobej stratégie v oblasti lesného hospodárstva, ktorá zohľadňuje vplyv klimatických zmien, prírodný kolobeh a prirodzené zloženie lesného ekosystému, a vytvára mechanizmy na zabraňovanie krízovým situáciám, na ich zvládnutie a odstraňovanie ich následkov (napr. po búrkach a lesných požiaroch), ako aj podnety na integrované riadenie lesného hospodárstva; poukazuje na možnosť trvalo udržateľnej transformácie a zhodnotenia dreva a výrobkov z dreva z horských oblastí na miestnej úrovni (ako vysoko kvalitných výrobkov s nízkymi nákladmi na dopravu, a tým aj úsporami CO2, ako stavebného materiálu i ako biopalív druhej generácie);

40.   zdôrazňuje dôležitosť otázky vodohospodárstva v horských oblastiach a vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala miestne a regionálne orgány k rozvoju solidarity medzi oblasťami v horných a dolných úsekoch povodí, a to aj pomocou primeraných finančných prostriedkov na podporu trvalo udržateľné využívania vodných zdrojov v týchto oblastiach;

41.   zdôrazňuje, že horské oblasti sú osobitne ohrozené dôsledkami zmeny klímy a vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne a miestne orgány, aby presadzovali bezodkladné vykonávanie opatrení na ochranu pred živelnými pohromami v týchto oblastiach, predovšetkým pred lesnými požiarmi;

42.   poukazuje na to, že horské oblasti potrebujú nové prostriedky na ochranu ich územia pred povodňami (s dôrazom na protipovodňovú prevenciu), pričom poľnohospodári a lesníci môžu protipovodňové opatrenia podporovať prostredníctvom priamych platieb na plochu, ktoré dostávajú v rámci SPP;

43.   upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť dôkladnú a komplexnú ochranu pôdy pred eróziou, budovanie a udržiavanie plôch na zadržiavanie vody ako súčasti farmárskej a lesníckej praxe, aby sa minimalizovali riziká výskytu povodní a erózie pôdy, a aby sa zabránilo suchu a lesným požiarom, ako aj na účely zväčšovania zásob podzemných a povrchových vôd v krajine;

44.   zdôrazňuje, že listnaté a ihličnaté lesy si ako hospodárske odvetvie, ako rekreačné oblasti a životný priestor vyžadujú osobitnú starostlivosť a že využívanie lesov, ktoré nie je trvalo udržateľné, vedie k ekologickým a bezpečnostným rizikám (ako sú padajúce kamene a zosuvy pôdy), ktoré si vyžadujú protiopatrenia;

45.   pripomína návrh uvedený v odseku 15 svojho uznesenia zo 16. februára 2006, že treba vyvinúť úsilie na podporu oddeľovania lesov od pasienkov v horských oblastiach a zaviesť požiadavku na používanie chodníkov (nie len z bezpečnostných dôvodov);

46.   poukazuje na to, že hory tvoria prirodzenú a často aj národnú bariéru, v dôsledku čoho sa cezhraničná, medzinárodná a medziregionálna spolupráca a ich podpora stávajú kľúčové so zreteľom na spoločné problémy (napr. zmena klímy, choroby zvierat, úbytok biodiverzity);

47.   víta snahy v oblasti trvalo udržateľného cestovného ruchu a snahy využívať prírodu efektívne ako "hospodársku výhodu" prostredníctvom trvalo udržateľných a tiež tradičných činností na trávenie voľného času a športových aktivít, ktoré zohľadňujú špecifické miestne charakteristiky; zdôrazňuje úlohu ľudí, ktorí "využívajú" prírodu pre svoje zdravie a pritom rešpektujú životné prostredie;

48.   vyzýva na lepšiu koordináciu rozvoja vidieka a štrukturálnej pomoci a na rozvoj spoločných programov;

49.   navrhuje spojenie rozvoja vidieka a podpory zo štrukturálnych fondov a vytvorenie integrovaných programov;

50.   zdôrazňuje význam zavedenia integrovaného prístupu do rozhodovacích a riadiacich procesov ako územné plánovanie, povoľovanie stavieb a renovácia sídiel pomocou environmentálnych, pamiatkarských a urbanistických opatrení s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj horských oblastí; odporúča využiť potenciál horských oblastí pre podporu komplexného rozvoja cestovného ruchu a uplatňovania inovácií pri územnom rozvoji, a na tento účel podporuje miestne a decentralizované iniciatívy a spoluprácu medzi jednotlivými horskými oblasťami;

51.   zdôrazňuje, že plochy, ktoré sú nevhodné na pestovanie a produkciu, sa musia využívať, okrem iného, na zachovanie lesov, trvalo udržateľný lov a rybolov a na rozšírenie týchto činností, aby sa zabránilo ich zdivočeniu, nebezpečenstvu požiaru, erózii a strate biodiverzity;

52.   pripomína význam horských oblastí (najmä vysokohorských a stredohorských oblastí) pre ochranu biodiverzity a životného prostredia, avšak poukazuje predovšetkým na potrebu zachovať poľnohospodárstvo a lesníctvo v oblastiach Natura 2000 a prírodných rezerváciách a požaduje pevnejšie spojenie týchto oblastí prostredníctvom zavedenia minimálneho podielu ekologickej vyrovnávacej plochy v poľnohospodárskych oblastiach (ktorý by sa mohol stanoviť na 5 %);

53.   vyzýva Komisiu, aby v maximálnej miere podporila nominovanie horských oblastí na začlenenie do svetového prírodného dedičstva a využila svoje možnosti na medzinárodnej úrovni na ochranu týchto oblastí;

54.   poukazuje na jedinečné vodné zdroje v horských oblastiach, ktoré je možné trvalo využívať ako prírodné zavlažovacie systémy a zdroje pitnej vody a energie a tiež pre kúpeľný cestovný ruch; zdôrazňuje, že pri riadení týchto zdrojov je nevyhnutná solidarita medzi oblasťami ležiacimi po prúde a proti prúdu; v tejto súvislosti a s cieľom zabrániť prípadným konfliktom zdôrazňuje, že je nevyhnutné na základe spolupráce vypracovať návrhy riešenia využívania vodných zdrojov v celej dotknutej oblasti;

55.   vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s inštitúciami Alpského dohovoru podporila plnenie Protokolu k Alpskému dohovoru o poľnohospodárstve v horských oblastiach, maximálne podporila prepojenie poľnohospodárstva v horských oblastiach s ostatnými oblasťami politiky a v tejto súvislosti prijala nevyhnutné kroky na zabezpečenie dokončenia ratifikácie protokolov k Alpskému dohovoru, ktoré ešte nie sú súčasťou acquis communautaire, a aby EÚ pristúpila ku Karpatskému dohovoru ako zmluvná strana;

56.   zdôrazňuje význam, ktorý má dobrovoľnícky sektor (najmä horskí záchranári, civilná ochrana a charitatívne zariadenia) pre oblasť služieb a pre kultúrne a prírodné dedičstvo v horách;

57.   oceňuje prácu organizácií a výskumných ústavov, ktoré sa zasadzujú za horské oblasti a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa vypracovanie stratégie EÚ pre horské oblasti a podobných opatrení zakladalo na ich vedomostiach a motivácii;

58.   poukazuje na úlohu, ktorú zohráva podpora vzdelávania popri pracovnej činnosti a ďalšej odbornej prípravy a – v záujme diverzifikácie pracovných kapacít a príležitostí – iniciatív a projektov v oblasti celoživotného vzdelávania;

59.   domnieva sa, že je potrebné investovať do miestnych centier rozšírenej odbornej prípravy v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva v horských regiónoch s cieľom vyškoliť odborníkov schopných riadiť činnosti v horskom prostredí, ochraňovať pôdu a rozvíjať poľnohospodárstvo;

60.   žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť zachovaniu krajiny a výstavbe a modernizácii infraštruktúr v ťažko prístupných horských oblastiach, a aby sa preklenula informačná priepasť a aby sa sprístupnili výsledky výskumných rámcových programov (napr. v oblasti elektronickej správy (e-Government));

61.   poukazuje na potrebu účinných miestnych služieb pre udržanie úrovne obyvateľstva a pre konkurencieschopnosť; žiada, aby boli cielene podporované miestne subjekty poskytujúce služby verejného záujmu;

62.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné zamerať sa na trvalo udržateľné riešenia mobility a prijať integrovaný prístup k nadnárodným (tranzit, koridory pre diaľkovú dopravu) a miestnym požiadavkám (napr. prístup do oblastí v rôznych nadmorských výškach a mestská mobilita);

63.   žiada podporu pre horské oblasti, pokiaľ ide o riadenie dopravy, ochranu proti hluku a zachovanie krajiny, a to pomocou opatrení zameraných na presunu dopravy z ciest (napr. posilnením "citlivých zón" v smernici o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry(8)), a tým dať základ pre kvalitnejší život a trvalo udržateľný cestovný ruch;

64.   zdôrazňuje význam "prechodných oblastí" medzi rovinami a horskými oblasťami, ktoré poskytujú vysokohodnotné zariadenia a služby súkromných a verejných infraštruktúr (napr. univerzity, letiská, nemocnice); požaduje podporu na zlepšenie dostupnosti týchto zariadení, najmä prostredníctvom verejnej dopravy;

65.   zdôrazňuje, že horské oblasti predstavujú na základe inteligentného využívania rôznych zdrojov energie "vzor" pre diverzifikovaný energetický mix, energeticky účinné stavebné riešenia a biopalivá druhej generácie, a že by sa mal podporovať výskum v týchto oblastiach; zdôrazňuje však, že rozvoj biopalív druhej generácie nesmie viesť k hospodárskej súťaži medzi plochami určenými na výrobu východzích produktov (úhor, mladina atď.) a pasienkami;

66.   odporúča členským štátom zlepšovať štruktúru a postupy poskytovania finančnej pomoci na podporu rozvoja horských oblastí a zároveň zjednodušovať administratívne konania a prístup ku zdrojom určeným na podporu ochrany a trvalo udržateľného využívania bohatstva príslušného územia, ktorými sú kultúrne dedičstvo a prírodné a ľudské zdroje;

67.   domnieva sa, že na zachovanie ďalších činností, ako sú využívanie biomasy a agroturistika, ktoré umožnia zvýšenie príjmov miestneho obyvateľstva, je v horských regiónoch potrebné trvalo udržateľné, modernizované a multifunkčné poľnohospodárstvo, a žiada Radu a Komisiu, aby v SPP a v regionálnej politike zohľadňovali najmä potreby horských oblastí, ktorými sú príchod nových poľnohospodárov, kompenzácia zvýšených nákladov spojených s problémom sťaženej prístupnosti, napríklad pri zbere mlieka, zachovanie služieb vo vidieckych oblastiach a rozvoj dopravnej infraštruktúry;

68.   poukazuje na zraniteľnosť hôr a ľadovcov v dôsledku zmeny klímy, ktorá vyplýva z ich topografických vlastností a štruktúrnych nevýhod, ako aj na ich potenciál slúžiť ako "skúšobné laboratórium" pre inovatívne technológie na ochranu klímy imitujúce prírodu; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s horskými oblasťami vypracovala diferencovanú politiku v oblasti klímy, a pritom zohľadnila súčasné poznatky (ako sú Alpský a Karpatský dohovor); žiada, aby sa v tejto oblasti uskutočnili výskumné činnosti a prijali prechodné opatrenia;

69.   žiada, aby sa koordinácia regulácie horských oblastí a znevýhodnených oblastí funkčne prepojila s SPP a druhým pilierom (rozvoj vidieka);

70.   zdôrazňuje, že trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj horských oblastí sú dôležité nielen pre obyvateľov týchto oblastí, ale aj priľahlých oblastí (napr. roviny), a že stratégia EÚ pre horské oblasti by mala ovplyvniť aj trvalú udržateľnosť v týchto priľahlých oblastiach vzhľadom na dodávku vody, stabilitu životného prostredia, biodiverzitu, vyvážené rozmiestnenie obyvateľstva a kultúrnu rôznorodosť; vyzýva Komisiu, aby pri formulovaní stratégie EÚ pre horské oblasti preskúmala, ako je možné do nej výhodne začleniť už existujúce iniciatívy na integráciu horských a priľahlých oblastí;

71.   poveruje svoj Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby monitoroval vývoj v súvislosti s týmto uznesením v Rade a Komisii;

72.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 354. (2) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 413. (3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0093. (4) Výbor regiónov, 23-2008. (5) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. (7) Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1. (8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 8).