Európsky parlament,

–   so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 30. mája 2007 o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (KOM(2007)0279),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o podpore zdravej výživy a telesnej aktivity(1),

–   so zreteľom na druhý Európsky akčný plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre politiku v oblasti potravín a výživy na roky 2007–2012, ktorý prijal Regionálny výbor WHO pre Európu na svojom zasadnutí v Belehrade 17. - 20. septembra 2007, a na Európsku chartu boja proti obezite, ktorú prijal Regionálny úrad WHO v roku 2006,

–   so zreteľom na ciele stanovené na európskej ministerskej konferencii WHO, ktorá sa konala 15. – 17. novembra 2006 v Istanbule, ako aj v Európskej charte boja proti obezite,

–   so zreteľom na Globálnu stratégiu pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, prijatú 22. mája 2004 na 57. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

–   so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktoré sa uskutočnilo 2. a 3. júna 2005, na tému Obezita, výživa a telesná aktivita,

–   so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne otázky, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 5. a 6 decembra 2007, s názvom Zavedenie stratégie EÚ na riešenie zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou,

–   so zreteľom na publikáciu Regionálneho úradu WHO pre Európu z roku 2006 s názvom Telesná aktivita a zdravie v Európe: dôkazy pre akciu,

–   so zreteľom na Bielu knihu Komisie z 11. júla 2007 o športe (KOM(2007)0391),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 25. septembra 2007 s názvom Za novú kultúru mestskej mobility (KOM(2007)0551),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0256/2008),

A.   keďže nadváha a obezita a ochorenia súvisiace so stravovaním patria v Európe medzi hlavné faktory prispievajúce k úmrtnosti a chorobnosti a ich výskyt nezadržateľne narastá,

B.   keďže je vedecky dokázané, že miera vplyvu a stupeň závažnosti chorôb spojených s výživou sa u mužov a žien prejavuje odlišným spôsobom,

C.   keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí viac ako 50 % dospelého európskeho obyvateľstva nadváhou alebo obezitou,

D.   keďže viac ako 5 miliónov detí je obéznych a takmer 22 miliónov ich má nadváhu a tento počet sa rýchlo zvyšuje, predpokladá sa, že v dôsledku toho bude mať do roku 2010 nadváhu alebo bude obéznych ďalších 1,3 milióna detí,

E.   keďže na choroby súvisiace s obezitou a nadváhou sa v niektorých členských štátoch vynakladá 6 % verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť, keďže nepriame náklady tohto stavu súvisiace napríklad so zníženou produktivitou alebo práceneschopnosťou sú omnoho vyššie,

F.   keďže obezita v brušnej oblasti sa vedecky uznáva ako jeden z hlavných predpokladov viacerých chorôb súvisiacich s hmotnosťou, akými sú napríklad srdcovocievne ochorenia a cukrovka typu 2,

G.   keďže stravovacie návyky získané v detstve často pretrvávajú do dospelosti a výskum ukázal, že obézne deti sa s veľkou pravdepodobnosťou stanú obéznymi dospelými,

H.   keďže európski občania žijú v "obezogénnom" prostredí, v ktorom sedavý spôsob života zvyšuje riziko obezity,

I.   keďže nesprávne stravovanie je hlavným rizikovým faktorom vzniku iných chorôb súvisiacich so stravovaním, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí v EÚ, vrátane infarktu, rakoviny, cukrovky a porážky,

J.   keďže v správe WHO z roku 2005 o zdraví v Európe sa analyticky preukazuje, že veľký počet úmrtí a chorôb spôsobuje sedem hlavných rizikových faktorov, z ktorých šesť (vysoký krvný tlak, cholesterol, index telesnej hmotnosti, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, nedostatok telesnej aktivity a nadmerná spotreba alkoholu) súvisí so stravovaním a telesnou aktivitou, a keďže je potrebné súbežne sa zaoberať týmito činiteľmi ovplyvňujúcimi zdravie, s cieľom zamedziť značnému počtu úmrtí a chorôb,

K.   keďže telesná aktivita spolu s vyváženým stravovaním je základnou metódou na predchádzanie nadváhe; keďže každý tretí Európan sa vo voľnom čase vôbec nevenuje telesnej aktivite, pričom priemerný Európan strávi viac než päť hodín denne sedavou činnosťou; keďže mnoho Európanov sa nestravuje vyvážene,

L.   keďže počet vyučovacích hodín vyhradených športu sa na základných aj na stredných školách v poslednom desaťročí znížil a medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o zariadenie a vybavenie,

M.   keďže WHO v Európskej charte boja proti obezite stanovila cieľ, ktorým je dosiahnutie viditeľného pokroku v boji proti detskej obezite počas najbližších štyroch až piatich rokoch, s cieľom zvrátiť súčasný trend najneskôr do roku 2015,

N.   keďže zdravé stravovanie musí spĺňať určité kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti, musí byť prispôsobené individuálnym potrebám a musí neustále spĺňať prísne stravovacie zásady,

O.   keďže stravovanie, ak sa má považovať za stravovanie so "zdravotnou hodnotou", musí zahŕňať tieto kategórie kritérií: 1) obsah živín a energetický obsah (výživná hodnota), 2) zdravotné a toxikologické kritériá (bezpečnosť potravín), 3) prirodzené vlastnosti potravín ("estetické/chuťové" a "zažívacie" kvality), 4) ekologický charakter produkcie potravín (trvalo udržateľné poľnohospodárstvo),

P.   keďže problém nadváhy a obezity by sa mal riešiť prostredníctvom holistického prístupu pôsobiaceho v rámci oblastí vládnej politiky a na rôznych vládnych úrovniach, najmä na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, s náležitým zohľadnením subsidiarity,

Q.   keďže význam alkoholu s jeho vysokým obsahom kalórií a fajčenia, ktoré menia chuť na jedlo a pitie a prinášajú so sebou mnohé známe zdravotné riziká, by sa nemal prehliadať,

R.   keďže je potrebné zohľadňovať spoločenský rozmer problému, a najmä skutočnosť, že najvyšší podiel výskytu nadváhy a obezity je zaznamenaný u nižších spoločensko-ekonomických vrstiev obyvateľstva; keďže táto situácia by mohla viesť k prehĺbeniu zdravotných a spoločensko-ekonomických rozdielov, najmä v prípade najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, akými sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím,

S.   keďže spoločensko-ekonomické rozdiely nadobúdajú ďalší rozmer v podobe nebývalého zvýšenia cien surovín (akými sú napríklad obilniny, maslo a mlieko), pokiaľ ide o počet príslušných výrobkov a rozsah zvýšení,

T.   keďže kombinácia vyšších cien surovín a neprehľadnosť pravidiel riadenia rozsiahlej distribúcie v niektorých členských štátoch viedla k zvyšovaniu cien základných potravín, napr. tých s vysokou nutričnou hodnotou, akými sú ovocie a zelenina a mliečne výrobky bez cukru, ktoré zaťažujú rozpočet väčšiny domácností v EÚ, a keďže EÚ musí na túto výzvu reagovať,

U.   keďže osoby so zdravotným postihnutím tvoria 15 % aktívneho obyvateľstva EÚ; keďže štúdie okrem toho preukazujú, že osoby so zdravotným postihnutím podliehajú väčšiemu riziku následkov obezity, okrem iného patofyziologickým zmenám v metabolizme energie a stavbe tela a svalovej atrofii a fyzickej nečinnosti,

V.   keďže by sa mali podporovať iniciatívy všetkých zainteresovaných strán vyvíjané v záujme zlepšenia dialógu, výmeny osvedčených postupov a metód sebakontroly, napríklad Európskej akčnej platformy pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, ako aj pracovnej skupiny pre šport a zdravie a siete EÚ na podporu zdraviu prospešnej telesnej aktivity (HEPA),

W.   keďže rôzne tradičné kuchyne by sa mali presadzovať ako súčasť nášho kultúrneho dedičstva, súčasne by sa však mali prijať kroky na zabezpečenie toho, aby si spotrebitelia boli vedomí ich skutočného vplyvu na zdravie, aby sa mohli kvalifikovane rozhodovať,

X.   keďže spotrebitelia v Európe by mali mať prístup k informáciám, ktoré sú potrebné na to, aby si mohli vyberať z najlepších zdrojov potravín pre optimálne stravovanie vzhľadom na ich individuálny životný štýl a zdravotný stav,

Y.   keďže v najnovších iniciatívach odvetvia, ktoré sa týkajú samoregulácie reklamy, sa bude riešiť vyváženosť a charakter reklamy na potraviny a nápoje; keďže samoregulačné opatrenia musia pokrývať všetky formy marketingu na internete a iné nové médiá; keďže reklamy na potraviny predstavujú približne polovicu všetkej reklamy odvysielanej v televízii v čase určenom pre detského diváka a keďže existujú jasné dôkazy o tom, že televízne reklamy ovplyvňujú krátkodobé stravovacie návyky detí vo veku od dvoch do jedenástich rokov; keďže používanie nových foriem marketingu, ktorý využíva všetky technologické prostriedky, a najmä tzv. "advergames" ("inzerohry") s použitím mobilných telefónov, instant messagingu (zasielania okamžitých správ), videohier a interaktívnych hier na internete; keďže mnohí výrobcovia potravín, reklamné a marketingové spoločnosti a združenia na ochranu zdravia a spotrebiteľov už preukazujú dôležité záväzky v rámci Akčnej platformy EÚ pre stravovanie, telesnú aktivitu a zdravie a môžu už poukázať na úspešné štúdie a projekty,

Z.   keďže na podvýživu, ktorá postihuje najmä starších ľudí, vynakladajú európske systémy zdravotnej starostlivosti podobné sumy ako na obezitu a nadváhu,

1.   víta vyššie uvedenú Bielu knihu o výžive ako významný krok v rámci celkovej stratégie na zastavenie nárastu obezity a nadváhy a riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, akými sú napríklad srdcovocievne ochorenia vrátane infarktu a porážky, rakoviny a cukrovky v Európe;

2.   pripomína svoju výzvu pre členské štáty, aby uznali obezitu za chronickú chorobu; je presvedčený, že je potrebné zabezpečiť, aby neboli poznačení jednotlivci alebo skupiny, ktoré sú náchylné na zdravotné problémy súvisiace s výživou, nadváhou a obezitou v dôsledku kultúrnych faktorov, chorôb, akými sú napríklad cukrovka alebo patologická konzumácia, ako napríklad anorexia alebo bulímia a odporúča členským štátom, aby zabezpečili týmto ľuďom prístup ku vhodnej liečbe v rámci ich vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti;

3.   považuje viacúrovňový a komplexný prístup za najlepší spôsob boja s obezitou u európskeho obyvateľstva a zdôrazňuje, že existuje mnoho európskych programov (týkajúcich sa výskumu, zdravia, vzdelávania, celoživotného vzdelávania), ktoré nám môžu pomôcť pri riešení tohto vážneho problému;

4.   domnieva sa, že politika zameraná na kvalitu potravín môže významne prispieť k podporovaniu zdravia a zníženiu obezity, a že komplexné informácie na etiketách sú kľúčom k tomu, aby si spotrebitelia mohli vyberať medzi dobrými, lepšími a horšími potravinami;

5.   schvaľuje vytvorenie Skupiny na vysokej úrovni pre výživu a telesnú aktivitu a systémov prieskumu európskeho zdravia, ktoré zhromažďujú fyzické a biologické merania, ako sú Prieskumu zdravia formou vyšetrení (HES) a Prieskum európskeho zdravia formou interview (EHIS), ako účinných nástrojov, ktoré tvorcom politík a všetkým ostatným zapojeným aktérom umožnia rozšírenie vedomostí a výmenu osvedčených postupov v boji proti obezite;

6.   žiada Komisiu, aby zabezpečila vyrovnané zastúpenie žien a mužov v budúcej pracovnej skupine na vysokej úrovni pre výživu a telesnú aktivitu tak, aby bolo možné lepšie sa zamerať na problémy a ponúknuť najlepšie riešenia na základe rodového hľadiska, to znamená na jednej strane pre mužov a na druhej strane pre ženy;

7.   uznáva podstatnú úlohu samoregulácie v boji proti obezite a zdôrazňuje potrebu stanovenia jasných a konkrétnych cieľov pre všetky príslušné strany a vytvorenia nezávislého monitorovania týchto cieľov; poznamenáva, že regulácia je niekedy nevyhnutná na dosiahnutie podstatnej a účelnej zmeny v rámci všetkých priemyselných odvetví, najmä pokiaľ ide o deti, s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a vysokú úroveň verejného zdravia; so záujmom berie na vedomie 203 záväzkov prijatých v súvislosti s Akčnou platformou EÚ pre stravovanie, telesnú aktivitu a zdravie, ktoré sa zameriavajú na zmenu zloženia výrobkov, obmedzenie reklamy zameranej na deti a označovanie zamerané na podporu vyváženého stravovania; usudzuje, že členstvo v platforme by sa malo rozšíriť, aby zahŕňalo výrobcov počítačových hier a konzol, ako aj poskytovateľov internetových služieb;

8.   vyzýva však na konkrétnejšie opatrenia zamerané obzvlášť na deti a na rizikové skupiny;

9.   naliehavo žiada Komisiu, aby si osvojila holistickejší prístup k stravovaniu, a aby z podvýživy popri obezite urobili kľúčovú prioritu v oblasti stravovania a zdravia, a aby ju všade, kde to je možné, začleňovali do výskumných iniciatív financovaných EÚ a partnerstiev na úrovni EÚ;

10.   domnieva sa, že spotrebitelia v Európe by mali mať prístup k potrebným informáciám, aby si mohli vyberať najlepšie zdroje potravín potrebných na dosiahnutie a udržanie optimálneho príjmu potravy najvhodnejšieho pre ich individuálny spôsob života a zdravotný stav; je presvedčený, že zvyšovaniu vedomostí občanov o zdraví by sa mala venovať väčšia pozornosť, aby mohli účinne rozhodovať o svojich vlastných spôsoboch stravovania a o spôsoboch stravovania svojich detí; domnieva sa, že informovať a vzdelávať rodičov v otázkach výživy by mali príslušní odborníci (učitelia, organizátori kultúrnych podujatí, zdravotní odborníci) vo vhodných priestoroch; je presvedčený, že informovanosť spotrebiteľa, osveta v oblasti výživy a označovanie potravín by sa mali zakladať na spotrebiteľskom prieskume;

11.   v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prepojenia budúceho programu poskytovania ovocia v školách so širšou vzdelávacou koncepciou, napríklad prostredníctvom vyučovacích hodín o stravovaní a zdraví na základných školách;

12.   zdôrazňuje základnú úlohu rodičov vo výchove k zdravej výžive rodiny a ich podstatný prínos do boja proti obezite;

13.   vyzýva členské štáty, regióny a miestne subjekty, aby najmä v súvislosti s mestským plánovaním boli aktívnejšie pri rozvíjaní "spoločenstiev podporujúcich aktivitu" s cieľom vytvárania samospráv, ktoré by viedli k fyzickej ako každodennej rutine, a vytváraním príležitostí v miestnom prostredí, ktoré by motivovali ľudí zapájať sa do fyzických aktivít vo voľnom čase; toto je možné dosiahnuť zavedením opatrení miestneho charakteru na zníženie závislosti na automobiloch a na podporu chôdze, ako aj prepojením obchodného a sídelného rozvoja vo významnej miere prostredníctvom podporovania hromadnej dopravy, parkov, dostupných športových zariadení, cyklistických chodníkov a prechodov pre chodcov; vyzýva obce na podporu siete "mestá za zdravý životný štýl", ktorá pripravuje spoločné aktivity na boj proti obezite;

14.   vyzýva členské štáty, aby si osvojili myšlienku aktívneho dochádzania školákov a zamestnancov; vyzýva miestne orgány, aby zvažovali túto myšlienku ako prioritu pri hodnotení mestskej dopravy a plánovaní;

15.   poznamenáva, že zabezpečenie oblastí, kde môžu deti a mladí ľudia prísť do styku s prírodou, im poskytuje alternatívu k tradičným aktivitám vo voľnom čase a súčasne zlepšuje predstavivosť, kreativitu a záujem o skúmanie nových vecí;

16.   žiada športové združenia, aby venovali osobitnú pozornosť skutočnosti, že dievčatá po zavŕšení dospievania často zanechajú športovú aktivitu; poukazuje na to, že tieto združenia môžu zohrávať veľkú úlohu pri zachovaní záujmu dievčat a žien o rôzne športové aktivity;

17.   zdôrazňuje, že súkromný sektor musí zohrávať úlohu pri znižovaní obezity prostredníctvom vývoja nových a zdravších produktov ale že je tiež potrebné zvýšiť podporu súkromnému sektoru, aby vyvíjal jasné informačné systémy a zlepšoval označovanie výrobkov, umožňujúce spotrebiteľom urobiť kvalifikované rozhodnutie;

18.   zdôrazňuje, že EÚ by sa mala pri vytváraní spoločného prístupu a podpory koordinácie a osvedčených postupov medzi členskými štátmi ujať vedúcej úlohy; je presvedčený, že je možné dosiahnuť európsku pridanú hodnotu v oblastiach, ako sú informovanosť spotrebiteľa, osveta v oblasti výživy, reklama v médiách, poľnohospodárska výroba a označovanie potravín najmä uvádzaním obsahu transmastných kyselín; vyzýva na vytvorenie európskych ukazovateľov, akými sú napríklad obvod pása a akékoľvek iné rizikové faktory súvisiace s obezitou (najmä pokiaľ ide o obezitu v brušnej oblasti);

Naša priorita: deti

19.   vyzýva Komisiu a všetkých ostatných aktérov, aby si stanovili ako prioritu boj s obezitou od raného obdobia života, pričom treba vziať na vedomie, že stravovacie návyky získané v detstve často pretrvávajú po mnohých rokoch;

20.   požaduje rozbehnutie informačných kampaní s cieľom zvýšiť povedomie tehotných žien o význame vyváženého a zdravého stravovania a optimálneho prísunu určitých výživových zložiek počas tehotenstva, ako aj žien a ich partnerov o význame dojčenia; pripomína, že dojčenie dieťaťa do šiestich mesiacov, ktorým sa odloží odstavenie, ďalej zdravé stravovanie detí a kontrola veľkosti porcií môžu pomôcť zabrániť vzniku nadváhy a obezity u detí; zdôrazňuje ale, že dojčenie nie je jediným prostriedkom boja proti obezite a že vyvážené stravovacie návyky sa vytvárajú počas dlhého obdobia; zdôrazňuje, že informačné kampane by mali pripomínať, že dojčenie je osobnou záležitosťou a mali by rešpektovať slobodnú vôľu a výber žien;

21.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rozvíjanie osobitných poradenských služieb týkajúcich sa výživy pre tehotné ženy a ženy v období menopauzy vnútroštátnymi zdravotnými službami, pretože tehotenstvo a menopauza sú dve rozhodujúce obdobia v živote žien sprevádzané zvýšeným rizikom hromadenia tukov;

22.   naliehavo žiada členské štáty, aby na základe odporúčaní odborníkov navrhli usmernenia pre podporu fyzickej aktivity už v predškolskom období a presadzovali osvetu v oblasti výživy už v tomto ranom veku;

23.   domnieva sa, že v prvom rade treba podniknúť na úrovni školy kroky, ktoré zaručia, že fyzická aktivita a vyvážené stravovanie sa stanú súčasťou správania dieťaťa, vyzýva Skupinu na vysokej úrovni pre výživu a fyzickú aktivitu, aby vypracovala usmernenia politík týkajúcich sa výživy na školách a aby presadzovala osvetu v oblasti výživy a jej pokračovanie aj v období po škole; vyzýva členské štáty, aby začlenili výhody vyváženej stravy a telesnej činnosti do školských osnov;

24.   ďalej žiada členské štáty, miestne subjekty a školské orgány, aby monitorovali a zlepšovali kvalitu a výživové normy jedál v školách a materských školách a to aj prostredníctvom osobitných školení a usmernení pre zamestnancov stravovacích zariadení, kontroly kvality dodávateľov a usmernení pre zdravé stravovanie v jedálňach; zdôrazňuje význam prispôsobovania veľkosti porcií potrebám a pridávania ovocia a zeleniny do týchto jedál; žiada rozšíriť vzdelávanie v oblasti vyváženej výživy a podporuje upustenie od predaja potravín a nápojov s vysokým obsahom tuku, soli a cukru a s nízkou výživnou hodnotou na školách; naopak, zasadzuje sa o väčšiu dostupnosť čerstvého ovocia a zeleniny na predajných miestach; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili aspoň tri školské vyučovacie hodiny týždenne venované fyzickej aktivite v súlade s cieľmi vyššie uvedenej Bielej knihy o športe a žiada tieto orgány, aby poskytli plány na výstavbu nových športových zariadení pre verejnosť prístupných pre telesne postihnuté osoby a aby zachovali existujúce športové zariadenia na školách; víta, že prípadný projekt "Ovocie na školách" by mala finančne podporovať EÚ, podobne ako je to v prípade súčasného programu mlieka na školách; vyzýva, aby sa našli riešenia s cieľom pokračovať v bezplatnej distribúcii ovocia a zeleniny školám a charitatívnym inštitúciám počas roku 2008, ako to požadovali niektoré členské štáty, kým sa od 1. januára 2009 začne uplatňovať program týkajúci sa ovocia na školách;

25.   vyzýva miestne orgány členských štátov, aby podporovali prístupnosť a cenovú dostupnosť zariadení voľného času a podporovali vytváranie príležitostí v miestnom prostredí, aby mali obyvatelia motiváciu začleniť fyzickú aktivitu do voľného času;

26.   vyzýva členské štáty, miestne subjekty a školské orgány, aby zabezpečili poskytovanie zdravých možností v školských predajných automatoch; domnieva sa, že sponzorstvo a reklamy v školských budovách propagujúce výrobky s vysokým obsahom cukru, soli a tuku s nízkou výživnou hodnotou by mali byť predmetom žiadostí alebo výslovného povolenia orgánov školy a mali by sa monitorovať združeniami rodičov žiakov; usudzuje, že športové organizácie a kluby by mali byť príkladom, pokiaľ ide o pohyb a zdravú stravu, a žiada všetky športové organizácie a kluby, aby prijali dobrovoľný záväzok podporovať vyváženú výživu a telesnú aktivitu najmä medzi deťmi; predpokladá, že všetky športové organizácie a kluby podporujú vyvážené stravovanie a fyzickú aktivitu; okrem toho zdôrazňuje, že európske športové hnutia nemožno viniť za nadváhu a obezitu v Európe;

27.   víta reformu spoločnej organizácie trhu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá umožňuje, aby sa na školách podávalo viac ovocia a zeleniny za predpokladu, že sa bude monitorovať kvalita a chemická bezpečnosť týchto produktov;

28.   naliehavo žiada EÚ, a najmä Radu pre hospodárske a finančné záležitosti, aby bola flexibilnejšia pri uplatňovaní nižších sadzieb DPH na nevyhnutné potreby sociálneho, hospodárskeho, environmentálneho alebo zdravotného charakteru, v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, ktoré doteraz neznížili DPH na ovocie a zeleninu, aby tak urobili, pričom pripomína, že právne predpisy Spoločenstva im to povoľujú; okrem toho vyzýva na zmenu a doplnenie súčasných právnych predpisov Spoločenstva s cieľom umožniť, aby sa na ovocie a zeleninu uplatňovala veľmi nízka sadzba DPH (menej ako 5 %);

29.   víta iniciatívy EÚ, ako sú napríklad zriadenie internetovej stránky "EÚ Mini-chefs" (minišéfkuchári EÚ) a ustanovenie Európskeho dňa zdravej výživy a kuchyne 8. novembra 2007; odporúča organizovanie informačných kampaní na upevnenie povedomia ohľadom vzťahu medzi vysokokalorickými výrobkami a časovým ekvivalentom potrebným na spálenie kalórií, ktoré obsahujú;

Kvalifikovaná voľba a dostupnosť zdravých výrobkov

30.   je presvedčený, že zmena zloženia výrobkov je účinným nástrojom na zníženie príjmu tuku, cukru a soli v našej strave a podporuje výrobcov potravín, aby sa naďalej zaoberali zmenou zloženia potravín s vysokou energetickou hodnotou a nízkym obsahom živín s cieľom znížiť obsah tuku, cukru a soli a zvýšiť obsah vlákniny, ovocia a zeleniny; víta záväzky, ktoré dobrovoľne prijali výrobcovia v oblasti zavádzania výživových kritérií pri príprave jedál;

31.   zdôrazňuje, že označovanie potravín musí byť povinné a jasné s cieľom pomôcť spotrebiteľom vybrať si zdravé potraviny;

32.   žiada zákaz umelo vyrobených transmastných kyselín v celej EÚ a naliehavo žiada členské štáty, aby sa pri kontrole obsahu látok v potravinách (napr. obsahu soli) riadili podľa metód osvedčených v praxi a vyzýva Komisiu, aby vypracovala program na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi; poukazuje ale na to, že by sa v záujme uchovania pôvodných receptov mali povoliť výnimky pre výrobky nesúce chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie a záruku tradičnej špeciality a iné druhy tradičných výrobkov; má vzhľadom na tento účel vysoké očakávania v súvislosti s budúcou Zelenou knihou o politike kvality v poľnohospodárstve vzhľadom na lepšiu kvalitu a ochranu schém chráneného zemepisného označenia;

33.   zdôrazňuje, že súčasný stav vedeckých poznatkov poukazuje na to, že nadmerná spotreba transmastných kyselín (viac ako 2 % celkového príjmu energie) je spojená so značne zvýšeným srdcovocievnym rizikom; preto hlboko ľutuje, že len málo európskych vlád sa dodnes zasadilo o zníženie narastajúceho vystavenia európskych spotrebiteľov umelo vyrobeným transmastným kyselinám a nasýteným mastným kyselinám, ktoré sa vyskytujú v mnohých spracovaných výrobkoch s nízkou výživnou hodnotou;

34.   zdôrazňuje, že umelo vyrobené transmastné kyseliny predstavujú vážnu, spoľahlivo dokázanú a zbytočnú hrozbu pre zdravie Európanov a vhodné legislatívne iniciatívy smerujúce k účinnému obmedzeniu množstva umelo vyrábaných transmastných kyselín v potravinách by sa nimi mali zaoberať;

35.   žiada analyzovať úlohu, ktorú zohrávajú umelé zvýrazňovače chuti, ako sú glutamáty, guanyláty a inozináty, najmä v hotových jedlách a priemyselne vyrábaných potravinách, s cieľom určiť ich vplyv na spotrebné návyky;

36.   vyzýva potravinársky sektor, aby dohliadal na veľkosť jednotlivých vydávaných porcií a poskytoval širší výber malých porcií;

37.   víta nový návrh Komisie na revíziu smernice Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o označovaní nutričnej hodnoty potravín(2); naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila viditeľné, jasné a ľahko zrozumiteľné označovanie potravín pre spotrebiteľa;

38.   ďalej žiada Komisiu, aby uskutočnila komplexnú revíziu vplyvu SPP na zdravie s cieľom zhodnotiť, či by sa mohli uskutočniť také zmeny politiky, ktoré by umožnili zlepšenie stravovania v rámci Európy;

Médiá a reklama

39.   vyzýva prevádzkovateľov v oblasti médií, aby v spolupráci s členskými štátmi a športovými organizáciami vytvorili dodatočné stimuly zamerané na viac fyzickej aktivity a vyzdvihli šport vo všetkých médiách;

40.   zdôrazňuje význam médií, pokiaľ ide o informovanosť, vzdelávanie a presviedčanie vo vzťahu k zdravej a vyváženej výžive, ako aj ich úlohu pri vytváraní stereotypov a obrazu tela; považuje dobrovoľný prístup prijatý v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách(3) týkajúci sa reklamy na potraviny s nízkou výživnou hodnotou zameranou na deti za krok správnym smerom, ktorý sa bude osobitne monitorovať, a žiada Komisiu, aby predložila prísnejšie návrhy v prípade, že revízia smernice v roku 2011 preukáže, že dobrovoľný prístup v tejto oblasti zlyhal; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali poskytovateľov mediálnych služieb pri vytváraní kódexov správania v súvislosti s nevhodnou komerčnou audiovizuálnou komunikáciou vo vzťahu k potravinárskym produktom a nápojom a naliehavo vyzýva prevádzkovateľov mediálnych služieb, aby na vnútroštátnej úrovni navrhli konkrétne činnosti na uplatňovanie a posilnenie tejto smernice;

41.   vyzýva potravinársky sektor, aby bol mimoriadne opatrný pri reklame na potraviny zameranej najmä na deti; žiada o ochranné vysielacie časy a obmedzenia televíznych reklám na nezdravé jedlo, ktoré sa zameriavajú najmä na deti; akékoľvek obmedzenia tohto typu by sa mali vzťahovať aj na nové formy médií, akými sú napríklad on-line hry, vyskakovacie okná prehliadačov a zasielanie textových správ;

Zdravotná starostlivosť a výskum

42.   uznáva, že zdravotní odborníci, najmä pediatri a lekárnici, by si mali byť vedomí svojej kľúčovej úlohy pri včasnom rozpoznaní pacientov s rizikom nadváhy a kardiovaskulárnych chorôb a usudzuje, že by mali zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti hromadnému šíreniu obezity a neprenosných chorôb; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila európske antropometrické ukazovatele a usmernenia o kardiometabolických rizikových faktoroch spojených s obezitou; zdôrazňuje dôležitosť vykonávania systematických, pravidelných meraní v spojení so sledovaním iných kardiometabolických rizikových faktorov s cieľom vyhodnotiť chorobnosť súvisiacu s nadváhou/obezitou na úrovni primárnej starostlivosti;

43.   upriamuje pozornosť na problém podvýživy, stav, v ktorom nedostatok, prehnané množstvo alebo nevyváženosť stravy má merateľný negatívny vplyv na tkanivo, tvar funkcie a tela; zároveň konštatuje, že podvýživa spôsobuje veľkú záťaž pre blahobyt jednotlivcov a pre spoločnosť, najmä pre zdravotnícky systém, a že jej výsledkom je zvýšená úmrtnosť, dlhšia doba hospitalizácie, väčšie komplikácie a znížená kvalita života pacientov; pripomína, že dni navyše strávené v nemocnici a liečenie komplikácií spojených s podvýživou stojí verejné financie každoročne miliardy eur;

44.   poukazuje na odhady, podľa ktorých 40 % pacientov v nemocniciach a od 40 do 80 % osôb v domovoch pre starších ľudí je podvyživených; vyzýva členské štáty, aby zvýšili kvantitu a kvalitu potravín v nemocniciach a v domovoch pre starších ľudí, čo povedie k zníženiu času stráveného v nemocniciach;

45.   je presvedčený, že o potrebe súhrnnej úpravy kvalifikácie zdravotných odborníkov ako "klinických dietetikov", ako aj "odborníkov na výživu";

46.   vyzýva Komisiu, aby podporovala v praxi osvedčené lekárske metódy, napríklad prostredníctvom Fóra zdravia EÚ, ako aj informačné kampane o rizikách spojených s obezitou, najmä upriamovaním pozornosti na kardiovaskulárne riziká; naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla informácie o rizikách tzv. domácich diét, najmä ak je ich súčasťou užívanie liekov proti obezite bez lekárskeho predpisu; vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť problémom podvýživy, nedostatočnej výživy a dehydratácii;

47.   vyzýva členské štáty, aby vykonali smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov(4);

48.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali výskum súvislostí medzi obezitou a chronickými chorobami, akými sú napríklad rakovina a cukrovka, keďže v epidemiologickom výskume je potrebné určiť faktory, ktoré majú najväčšiu spojitosť s nárastom výskytu obezity, ako je určovanie a vyhodnocovanie rôznych biomarkerov v podskupinách skúmaných objektov s cieľom objasniť biologické mechanizmy vedúce k obezite; zároveň vyzýva na vypracovanie štúdií porovnávajúcich a vyhodnocujúcich rôzne zákroky vrátane psychologického výskumu; vyzýva členské štáty, aby zriadili systém na zabezpečenie prístupu ku kvalitnému poskytovaniu služieb zameraných na prevenciu, sledovanie a riešenie nadváhy, obezity a súvisiacich chronických chorôb;

49.   víta zaradenie cukrovky a obezity medzi priority časti siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (FP7) venovanej zdraviu;

50.   podporuje ďalší vedecký výskum obezity v brušnej oblasti a jej monitorovanie v kontexte FP7;

51.   vyzýva Komisiu, aby presadzovala celoeurópske informačné kampane určené pre všeobecnú verejnosť, a najmä pre lekárske profesie, s cieľom zvýšiť povedomie o riziku obezity v brušnej oblasti;

52.   žiada, aby sa vo všetkých európskych politikách a alternatívach zohľadňovala problematika výživy.

o
o   o

53.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín a Svetovej zdravotníckej organizácii.

(1) Ú. v. EÚ C 250 E, 25.10.2007, s. 93. (2) Ú. v. ES L 276, 6.10.1990, s. 40. (3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27). (4) Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51.