Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 158 a 159,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 15,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1) (ďalej len "všeobecné nariadenie o štrukturálnych fondoch"), a najmä na jeho článok 11 s názvom "Partnerstvo",

–   so zreteľom na územný program EÚ a Lipskú chartu o trvalej udržateľnosti európskych miest, ako aj na prvý akčný program na implementáciu územného programu EÚ,

–   so zreteľom na štúdiu tematického oddelenia Európskeho parlamentu pre štrukturálne a kohézne politiky nazvanú Správa vecí verejných a partnerstvo v regionálnej politike,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (COTER-IV-17) a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o správe vecí verejných a partnerstve (CESE 1177/2008),

–   so zreteľom na prieskumné stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Pre vyrovnaný rozvoj miest: výzvy a príležitosti" (CESE 737/2008),

–   so zreteľom na praktickú príručku Komisie o financovaní európskeho výskumu, rozvoja a inovácie v EÚ,

–   so zreteľom na druhý cyklus európskeho programu URBACT (2007 – 2013), cieľom ktorého je podpora výmeny skúseností medzi európskymi mestami, najmä so zreteľom na sedem nových tematických sietí týkajúcich sa správy vecí verejných,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0356/2008),

A.   vzhľadom na to, že záujem a blahobyt občanov leží v centre európskych, národných a regionálnych politík a že zlepšená úroveň riadenia a partnerstva, zameraná na dosiahnutie lepšej koordinácie a spolupráce medzi rôznymi orgánmi, je v prospech všetkých občanov EÚ,

B.   keďže praktické riešenia, ktoré naši spoluobčania očakávajú v oblasti verejných služieb (ako verejná doprava, pitná voda, sociálne bývanie a verejné vzdelávanie), možno dosiahnuť len prostredníctvom dobrej správy verejných vecí, ktorej súčasťou budú dva vzájomne sa dopĺňajúce systémy – na jednej strane inštitucionálny systém, ktorý ustanovuje rozdelenie právomocí a rozpočtov medzi štát a regionálne a miestne orgány, a na druhej strane systém partnerstiev, ktorý spája verejné a súkromné subjekty zaoberajúce sa určitou témou na určitom území,

C.   vzhľadom na to, že je potrebné zdôrazniť definíciu partnerstva vo všeobecnom nariadení o štrukturálnych fondoch, podľa ktorej má každý členský štát organizovať "partnerstvo s orgánmi a subjektmi, ako sú:

D.   keďže partnerstvo, ktoré by malo zohľadniť všetky príslušné komunity a skupiny, môže priniesť výhody a pridanú hodnotu pri uplatňovaní kohéznej politiky prostredníctvom lepšej legitímnosti, garantovanej transparentnosti a lepšieho prijímania finančných prostriedkov a malo by sa posudzovať aj z hľadiska sociálnych a občianskych hodnôt, ktoré reprezentuje;

E.   keďže čo najväčšia účasť rôznych partnerov pri vypracovávaní operačných programov zaručí vznik dokumentu, ktorý plne vezme do úvahy špecifiká daného teritória a takisto najlepšie zareaguje na potreby a problémy tejto oblasti,

F.   keďže lepšie partnerstvo s univerzitami a inštitútmi vysokoškolského a technického vzdelávania, aj za účasti súkromného sektora, môže byť prospešné pre stratégie v rámci Lisabonského programu a politík EÚ, ktoré sa zaoberajú výskum a inováciou,

G.   keďže sociálny kapitál vo forme aktívneho dobrovoľníctva je nesporne prepojený s regionálnym hospodárskym rastom a je dôležitým faktorom znižovania regionálnych rozdielov,

H.   keďže plná účasť partnerov uvedených vo všeobecnom nariadení o štrukturálnych fondoch a lepšia spolupráca medzi subjektmi zapojenými do realizácie programov a projektov financovaných zo štrukturálnych a kohéznych fondov umožňuje zefektívniť kohéznu politiku a zvýšiť pákový účinok,

I.   keďže integrovaný prístup musí nielen zohľadňovať hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty rozvoja území, ale s cieľom reagovať na miestne a regionálne výzvy musí slúžiť aj koordinácii záujmov jednotlivých zainteresovaných subjektov so zreteľom na územné špecifiká,

J.   keďže lepšia koordinácia jednotlivých verejných politík na všetkých zúčastnených administratívnych úrovniach a efektívna správa verejných vecí sú nevyhnutné pre napredovanie trvalo udržateľného rozvoja území,

K.   keďže integrovaný prístup sa dnes považuje za nevyhnutnosť a preto je potrebné dosiahnuť jeho skutočné uvedenie do praxe,

L.   keďže štrukturálne politiky boli druhou najväčšou položkou rozpočtu EÚ v programovacom období 2000 – 2006 a sú hlavnými politikami EÚ na obdobie 2007 – 2013,

M.   keďže je potrebné zabezpečiť účinnejšiu spoluprácu a transparentnosť všetkých orgánov verejnej správy, ako aj zainteresovaných verejných a súkromných subjektov, bez nutnosti prenášania zákonných právomocí a vytvárania nových orgánov, aby mohli jednotlivé orgány vďaka spolupráci zvýšiť efektivitu,

N.   keďže je potrebné zvážiť účasť regionálnych a miestnych orgánov verejnej správy v čo najskoršej fáze rokovaní o právnych predpisoch Spoločenstva, a najmä v rámci rokovaní o novom balíčku predpisov o kohéznej politike,

O.   keďže základom konceptu  spádovej oblasti je zohľadnenie príslušných základných územných jednotiek pri riešení zásadných otázok, ktoré sa týkajú každodenného života občanov (doprava, verejné služby, kvalita života, zamestnanosť a miestne hospodárske činnosti, bezpečnosť atď.),

P.   keďže vhodné územné plánovanie môže prispieť k účinnej správe verejných vecí,

Q.   keďže znalosti subjektov zapojených do realizácie kohéznej politiky o projektovom riadení sú kľúčovým faktorom zlepšovania a zjednodušovania správy verejných vecí,

R.   keďže je potrebné využiť pozitívne skúsenosti s novými metódami správy verejných vecí a partnerstva vrátane tých, ktoré už boli úspešne vyskúšané v rámci programov európskych fondov, ako je metóda LEADER a globálny grant (podľa článkov 42 a 43 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch),

S.   keďže vhodné komunikačné štruktúry a stratégie pre všetky úrovne (rozhodovanie, implementácia a vyhodnocovanie), vypracované v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, podporujú presadzovaním šírenia informácií medzi všetky skupiny spoločnosti transparentnosť, širokú účasť a zodpovednosť,

Správa verejných vecí a fondy Spoločenstva

1.   vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby v plnej miere využívali rôzne fondy Spoločenstva (štrukturálne fondy, rámcový program Spoločenstva pre výskum a vývoj a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka), ktorých účelom je podporovať regionálny a mestský rozvoj s cieľom napomôcť integrované financovanie;

2.   vyzýva národné, regionálne a miestne orgány verejnej správy, aby v súčasnom programovacom období intenzívnejšie využívali integrovaný prístup;

3.   navrhuje v súvislosti s budúcou kohéznou politikou, aby sa integrovaný prístup stal povinným; domnieva sa, že táto zásada sa musí uplatniť v priebehu konkrétneho obdobia;

4.   navrhuje z dôvodu zjednodušenia a účinnosti, aby bola vypracovaná štúdia zameraná na uskutočniteľnosť zlúčenia rôznych fondov Spoločenstva, najmä Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Európskeho sociálneho fondu, kohézneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, v rámci budúcej kohéznej politiky na obdobie po roku 2013;

5.   poznamenáva, že transparentné a jasné postupy sú faktormi dobrej správy verejných vecí, a preto vyzýva Spoločenstvo a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a s náležitým ohľadom na návrhy potenciálnych príjemcov bezodkladne preskúmali – v lehote, ktorú stanoví Komisia – ako zjednodušiť a zracionalizovať postupy a ako jasnejšie rozdeliť zodpovednosť pri uplatňovaní kohéznej politiky tak, aby sa znížilo administratívne zaťaženie zúčastnených jednotlivcov a subjektov;

6.   vyzýva Komisiu, aby podporovala uplatnenie článku 56 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch, ktorý umožňuje poskytovanie materiálnych príspevkov projektom, ktoré spolufinancuje EÚ;

Správa verejných vecí a partnerstvo

7.   žiada Komisiu, aby zostavila a predložila mu bilanciu uplatňovania zásady partnerstva členskými štátmi v rámci prípravy národných strategických referenčných rámcov a operačných programov, ktorá pomenuje faktory úspechu a neúspechu správy verejných vecí, a tiež aby najmä preskúmala, ako boli pri tvorbe operačných programov zohľadnené stanoviská a podnety partnerov;

8.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia obsahujúce jasnú definíciu a kritériá hodnotenia a aby zaviedla nástroje a osvedčené postupy (okrem iného pre výber partnerov), ktorých cieľom bude napomôcť realizáciu efektívnych partnerstiev v súlade s článkom 11 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch a ktoré budú zohľadňovať konkrétny inštitucionálny rámec každého členského štátu;

9.   poznamenáva, že proces partnerstiev môže fungovať len s partnermi, ktorí majú k dispozícii potrebné kapacity a zdroje, a vyzýva riadiace orgány, aby prispeli k posilneniu týchto kapacít tým, že už v počiatočnom štádiu a v súlade s článkom 11 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch poskytnú partnerom tie isté informácie, ktoré majú orgány verejnej správy, a primerané finančné zdroje na technickú pomoc pri uplatňovaní zásady partnerstva, napríklad na vzdelávanie, vytváranie sociálneho kapitálu, ako aj na väčšiu profesionalizáciu ich partnerských činností;

10.   ľutuje, že pre súčasné programovacie obdobie sa neurčila žiadna vyčísliteľná minimálna suma prostriedkov zo štrukturálnych fondov na uplatňovanie zásady partnerstva; vyzýva Radu a Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch stanovili vyčísliteľnú minimálnu sumu prostriedkov zo štrukturálnych fondov na uplatňovanie zásady partnerstva;

11.   berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú dobrovoľníci v procese vytvárania partnerstva, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali a napomáhali hodnotnú prácu dobrovoľníkov podieľajúcich sa na tomto procese a intenzívnejšiu účasť ľudí a základných organizácií v rámci miestnej demokracie na viacúrovňovom partnerstve;

12.   upozorňuje na požiadavku konzultácie s verejnosťou a s organizáciami zastupujúcimi občiansku spoločnosť na tému programovania, s cieľom zohľadniť ich návrhy, a zdôrazňuje, že účasť občianskej spoločnosti pomáha legitimizovať rozhodovací proces; poznamenáva, že snahy začleniť verejnosť do príprav operačných programov na obdobie 2007 až 2013 neboli natoľko úspešné, ako sa očakávalo; vyzýva preto Komisiu, aby určila osvedčené postupy a napomohla ich uplatňovanie s cieľom zlepšiť účasť verejnosti ešte pred nasledujúcim programovacím obdobím;

13.   žiada riadiace orgány, aby informovali partnerov o spôsobe a miere zohľadnenia ich návrhov, ktoré predložili v rôznych fázach procesu programovania štrukturálnych fondov;

14.   pripomína, že partnerstvo môže prispieť k efektívnosti, účinnosti, legitimite a transparentnosti vo všetkých fázach programovania a uplatňovania štrukturálnych fondov a môže zvýšiť angažovanosť a zodpovednosť, pokiaľ ide o výsledky programovania; vyzýva preto členské štáty a riadiace orgány, aby už v úvodnom štádiu zabezpečili silnejšiu účasť partnerov vo všetkých fázach programovania a uplatňovania štrukturálnych fondov s cieľom zlepšiť využívanie ich skúseností a znalostí;

15.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili užšiu spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom zriadením verejno-súkromných partnerstiev na uplatňovanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov vzhľadom na to, že potenciál výhod vyplývajúcich z verejno-súkromných partnerstiev je ešte nedostatočne využívaný;

16.   poznamenáva, že nové členské štáty ešte nedodržiavajú v plnej miere zásadu partnerstva a preto by sa jej zavádzanie malo postupne posilňovať;

17.   požaduje, aby ďalšie nariadenia týkajúce sa štrukturálnych fondov obsahovali osobitné ustanovenia, na základe ktorých bude aplikovanie zásady partnerstva právne záväzné, vrátane jasne overiteľných kritérií;

Viacúrovňová správa verejných vecí

18.   vyzýva členské štáty, aby čo najskôr pripravili konkrétne aktivity prvého akčného programu na realizáciu územnej agendy Európskej únie, najmä v rámci bodu 3.1 s cieľom posilniť viacúrovňovú správu verejných vecí;

19.   navrhuje začleniť správu verejných vecí ako kritérium v rámci bodu 4.1 prvého akčného programu na realizáciu územnej agendy Európskej únie, na základe ktorého má Monitorovacia sieť pre európske územné plánovane (ORATE) vypracovať nové ukazovatele pre územnú súdržnosť;

20.   nazdáva sa, že úspešná viacúrovňová správa verejných vecí sa musí zakladať na prístupe zdola nahor; v tejto súvislosti vyzýva miestne a regionálne orgány, aby preskúmali prostriedky, ktorými sa zintenzívni ich spolupráca a kontakt s národnými vládami, ako aj s Komisiou, a odporúča, aby sa konali pravidelné stretnutia úradníkov národných, regionálnych a miestnych orgánov;

21.   nabáda členské štáty, aby decentralizovali vykonávanie kohéznej politiky s cieľom umožniť optimálne fungovanie systému viacúrovňovej správy verejných vecí pri zohľadnení zásad partnerstva a subsidiarity, a vyzýva ich, aby prijali nevyhnutné legislatívne a rozpočtové opatrenia v oblasti decentralizácie;

22.   zdôrazňuje, že regionálne a miestne administratívne kapacity, ako aj ich stabilita a kontinuita predstavujú základnú podmienku účinného uplatňovania fondov a rozširovania ich dosahu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili náležité administratívne štruktúry a ľudské zdroje, pokiaľ ide o ich prijímanie do zamestnania, odmeňovanie, vzdelávanie, zdroje, postupy, transparentnosť a dostupnosť;

23.   vyzýva vnútroštátne kontrolné úrady, aby zohrávali významnejšiu úlohu v rámci kontrolných mechanizmov a zabezpečili náležité využívanie fondov, a aby tak prevzali zodpovednosť a zohrávali aktívnejšiu úlohu;

24.   nabáda členské štáty, aby zodpovednosť za riadenie štrukturálnych fondov preniesli na regionálne a miestne orgány verejnej správy na základe spoločne dohodnutých podmienok a kritérií, ktoré musia tieto orgány spĺňať, aby sa viac a prostredníctvom formálnych koordinačných štruktúr zapájali do prípravy a realizácie operačných programov, alebo aby im minimálne pridelili globálne granty; odporúča, aby sa plne využili možnosti týchto globálnych grantov, aby mohli regionálne a miestne orgány zastávať plnohodnotné miesto v mechanizme viacúrovňovej správy verejných vecí;

Správa verejných vecí a územný rozmer

25.   žiada členské štáty, ktoré ešte neupravili svoju vnútroštátnu právnu úpravu tak, aby umožňovala realizáciu Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZUS), aby tak čo najskôr urobili;

26.   vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní toho, ktorá úroveň NUTS je najvhodnejšia, určila oblasť, v ktorej sa môže na základe získaných skúseností najlepšie uplatniť integrovaná politika rozvoja území tvoriaca základ budúcich projektov, a to:

Správa verejných vecí a inštitúcie EÚ

27.   víta väčšie uznávanie úlohy regionálnych a miestnych orgánov verejnej správy a posilnenie zásady subsidiarity v Lisabonskej zmluve; vyzýva európske inštitúcie, aby odteraz začali zvažovať praktické dôsledky takéhoto vývoja;

28.   konštatuje, že v rámci Rady neexistuje subjekt osobitne sa venujúci kohéznej politike, ktorý by zabezpečoval strategickú kontrolu tejto politiky ako najväčšej rozpočtovej položky EÚ, a žiada členské štáty, aby v rámci Rady zaviedli osobitné zasadnutia ministrov zodpovedných za kohéznu politiku;

29.   víta vytvorenie medziodborových skupín v Komisii, napríklad skupiny pre mestskú politiku a skupiny pre integrovaný prístup; žiada Komisiu, aby rozšírila tento prierezový prístup a pravidelne informovala Európsky parlament a Výbor regiónov o výsledkoch prác týchto skupín;

30.   zaväzuje sa preskúmať úpravu svojho rokovacieho poriadku, aby umožňoval prierezový postup práce pri témach týkajúcich sa viacerých parlamentných výborov (pomocou dočasných pracovných skupín a iných orgánov), najmä v rámci prác pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu;

31.   vyzýva Výbor regiónov, aby posilnil svoje úsilie zamerané na rozvoj správy verejných vecí tak z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho hľadiska;

Nástroje na presadzovanie úspešnej správy verejných vecí a partnerstva

32.   žiada členské štáty a Komisiu, aby spoločne so všetkými verejnými aj súkromnými vzdelávacími a školiacimi organizáciami podporovali rozvoj vzdelávacích aktivít zameraných na správu verejných vecí a partnerstvo s cieľom čeliť hlavným výzvam Spoločenstva;

33.   vyzýva členské štáty, aby riadne využívali územné plánovanie s cieľom prispieť k podporovaniu vyváženého regionálneho rozvoja;

34.   vyzýva zvolených zástupcov a úradníkov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov verejnej správy a partnerov, ktorí sú zapojení do riadenia operačných programov v rámci kohéznej politiky v súlade s článkom 11 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch, aby využívali finančné zdroje technickej pomoci na školenia zamerané na formy správy verejných vecí súvisiace s týmito programami, a najmä na projektové riadenie; taktiež vyzýva Komisiu, aby od členských krajín žiadala podrobné správy o spôsobe použitia konkrétnych finančných programov;

35.   je toho názoru, že európske siete na výmenu osvedčených postupov by mali rozšíriť svoje aktivity týkajúce sa správy verejných vecí a partnerstva a klásť väčší dôraz na politické a strategické poučenia vyplývajúce z predchádzajúcich programovacích cyklov a že by sa mal verejnosti zabezpečiť prístup k výmene skúseností vo všetkých jazykoch EÚ, čo by prispelo k zaisteniu skutočného uplatňovania osvedčených postupov;

36.   víta iniciatívu francúzskeho predsedníctva EÚ začať proces tvorby referenčného rámca pre trvalo udržateľné a solidárne mesto a žiada, aby tento referenčný rámec zohľadňoval správu verejných vecí a partnerstvo;

37.   navrhuje vytvorenie podobného programu, ako je ERASMUS, pre miestnych a regionálnych volených zástupcov;

o
o   o

38.   poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.